UDRŽATEĽNÁ DOPRAVA V MESTÁCH A REGIÓNOCH SLOVENSKA Dôvody, príklady, zásady, odporúčania Ing. Michal Feik, PhD. 1

Obsah ÚVOD....................................................................................................................................................................... 4 ZOZNAM SKRATIEK A ZNAČIEK...................................................................................................................... 5 1. ČO JE TO UDRŽATEĽNÁ MOBILITA............................................................................................................ 7 Princípy...................................................................................................................................................................................................... 7 Prínosy....................................................................................................................................................................................................... 7 Problémy a výzvy.................................................................................................................................................................................... 7 2. DOPRAVA A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE.......................................................................................................... 9 Dôsledky pre zdravie obyvateľov........................................................................................................................................................ 9 Neefektivita individálnej dopravy....................................................................................................................................................... 9 Verejný priestor.....................................................................................................................................................................................11 3. STRATÉGIA A PLÁNOVANIE....................................................................................................................... 13 Význam pre územné samosprávy......................................................................................................................................................13 Ako určiť strategické ciele...................................................................................................................................................................13 Integrované prístupy k plánovaniu dopravy a územného rozvoja..............................................................................................14 Územné plánovanie..............................................................................................................................................................................14 Merateľné ukazovatele........................................................................................................................................................................14 4. VEREJNÁ DOPRAVA...................................................................................................................................... 16 Električková doprava............................................................................................................................................................................17 Železničná doprava...............................................................................................................................................................................20 Vozidlový park v mestskej hromadnej doprave..............................................................................................................................24 Zastávky verejnej dopravy..................................................................................................................................................................28 Vyhradené BUS-pruhy.........................................................................................................................................................................32 Intermodalita a integrácia dopravných systémov..........................................................................................................................34 5. ZÁCHYTNÉ PARKOVISKÁ A PRESTUPNÉ TERMINÁLY.......................................................................39 6. STATICKÁ DOPRAVA..................................................................................................................................... 50 Dôsledky pre životné prostredie a klímu.........................................................................................................................................50 Parkovanie a verejný priestor.............................................................................................................................................................51 Regulácia parkovania...........................................................................................................................................................................51 7. CYKLODOPRAVA........................................................................................................................................... 56 Prínosy.....................................................................................................................................................................................................56 Výzvy a nevýhody.................................................................................................................................................................................56 Zdieľané bicykle.....................................................................................................................................................................................57 Preprava tovarov a cargo-bicykle......................................................................................................................................................58 Automatické sčítače cyklistov............................................................................................................................................................61 Automatické sčítače chodcov............................................................................................................................................................64 Príklady dobrej praxe...........................................................................................................................................................................64 Bratislavský kraj...............................................................................................................................................................................64 Trnavský kraj.....................................................................................................................................................................................67 Trenčiansky kraj................................................................................................................................................................................70 Nitriansky kraj...................................................................................................................................................................................71 Banskobystrický kraj.......................................................................................................................................................................73 Žilinský kraj.......................................................................................................................................................................................76 Košický kraj.......................................................................................................................................................................................77 Prešovský kraj.................................................................................................................................................................................... 79 8. PEŠIA DOPRAVA............................................................................................................................................. 83 Historický vývoj pešej dopravy v mestských oblastiach..............................................................................................................83 Zdravotné benefity...............................................................................................................................................................................83 Zníženie dopravnej záťaže a kongescií.............................................................................................................................................84 2

Zlepšenie sociálnej interakcie a kvality života v mestách............................................................................................................84 Plánovanie a infraštruktúra.................................................................................................................................................................84 Pešie zóny...............................................................................................................................................................................................85 Bezpečnosť.............................................................................................................................................................................................86 Klimatické zmeny..................................................................................................................................................................................87 Výzvy.......................................................................................................................................................................................................87 Oživovanie verejných priestorov.......................................................................................................................................................88 Príklady dobrej praxe...........................................................................................................................................................................88 9. VEREJNÉ PRIESTORY.................................................................................................................................... 93 Význam verejných priestorov.............................................................................................................................................................93 Plánovanie a dizajn verejných priestorov........................................................................................................................................93 Výzvy pri správe verejných priestorov.............................................................................................................................................93 Inovatívne riešenia...............................................................................................................................................................................93 Príklady dobrej praxe...........................................................................................................................................................................94 10. INDIVIDUÁLNA AUTOMOBILOVÁ DOPRAVA................................................................................. 101 Dôsledky pre životné prostredie a kvalitu života........................................................................................................................ 101 Ekologizácia automobilovej dopravy............................................................................................................................................. 101 Bezpečnosť na cestách..................................................................................................................................................................... 101 Zdieľanie jázd a požičiavanie áut.................................................................................................................................................... 101 Využívanie recyklácie pri rekonštrukcii vozoviek na Slovensku.............................................................................................. 102 Upokojovanie dopravy...................................................................................................................................................................... 104 Príklady dobrej praxe........................................................................................................................................................................ 105 ZOZNAM LITERAT Ú RY A ZDROJOV.......................................................................................................... 108 O AUTOROVI.................................................................................................................................................... 111 3

Úvod Nárast počtu áut a objemu individuálnej automobilovej dopravy v ostatných desaťročiach možno do istej mie ry vnímať aj ako prirodzený jav a dôsledok rastu životnej úrovne ľudí na Slovensku. Dnes sa však ukazuje, že tento trend je zdrojom mnohých problémov, ktoré znižujú kvalitu života ľudí na Slovensku a preto je nevyhnut né ho zvrátiť. Rastúci počet áut spôsobuje preplnené cesty, zvyšuje emisie skleníkových plynov, prispieva k znečisteniu ovzdušia a spôsobuje problémy so statickou dopravou – nedostatkom parkovacích miest. Dôsledkom je znižo vanie kvality života v mestách, zvýšený hluk, väčšia energetická spotreba a negatívny vplyv na zdravie obyvate ľov. Individuálny automobilizmus vedie tiež k fragmentácii verejných priestranstiev a k zníženiu ich dostupnosti pre chodcov a cyklistov. Naopak, alternatívne formy dopravy, ako je verejná doprava, cyklistika a pešia chôdza, prinášajú mnohé bene fity. Udržateľná mobilita podporuje čisté a zdravšie mestské prostredie, znižuje emisie CO 2 , prispieva k zlepše niu kvality ovzdušia a zdravia obyvateľov, zmenšuje počet dopravných zápch a podporuje využívanie verejných priestranstiev a v neposlednom rade podporuje lokálny hospodársky rozvoj a rast životnej úrovne. Alterna tívne dopravné riešenia tiež pomáhajú vytvárať bezpečnejšie a príjemnejšie mestské prostredie, kde je viac priestoru pre verejné aktivity a spoločenský život. Táto publikácia vznikla ako odpoveď na potrebu sprístupnenia inšpiratívnych príkladov a osvedčených postu pov z oblasti udržateľnej mobility na Slovensku. Naším cieľom bolo zhromaždiť a prezentovať vybrané projekty a riešenia, ktoré môžu slúžiť ako návod pre ďalšie mestá, obce a samosprávne kraje, ktoré plánujú modernizovať svoje dopravné systémy a zlepšovať kvalitu života svojich obyvateľov. Publikácia je rozdelená do viacerých kapitol, ktoré sa zameriavajú na rôzne aspekty udržateľnej mobility, od cyklodopravy a verejnej dopravy až po revitalizáciu verejných priestorov a implementáciu inteligentných do pravných systémov. Výber projektov, ktorý predstavujeme, poskytuje ucelený prehľad o aktuálnych trendoch a smerovaní ekologicky ohľaduplnej dopravy v slovenských regiónoch. Dôležitosť publikácie spočíva v ponúknutí realistických možností pre dopravu, ktoré môžu byť aplikované aj v iných mestách. Hoci táto publikácia neobsahuje všetky vykonané projekty na Slovensku, výber bol zostavený tak, aby inšpiroval ďalšie samosprávy k odvážnym krokom v oblasti udržateľnej mobility. Projekty, ktoré sme predstavili, ukazujú, že Slovensko sa posúva vpred, ale tiež zdôrazňujú potrebu ponúknuť občanom reálne možnosti inej ako individuálnej automobilovej dopravy. Veríme, že táto publikácia bude slúžiť ako cenný zdroj informácií a inšpirácií pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o udržateľnú mobilitu a jej prínosy pre kvalitu života. 4

Zoznam skratiek a značiek Na začiatok poskytujeme prehľad najdôležitejších pojmov a skratiek súvisiacich s udržateľnou mobilitou v slovenských mestách. Zahrnuté sú odborné termíny, technické skratky a názvy stratégií, ktoré sa často vysky tujú v diskusiách a dokumentoch týkajúcich sa mestskej dopravy, plánovania a udržateľnosti. BEV Carsharing CO 2 Cyklotrasa Deľba prepravnej práce E-bicykel EIA Elektromobilita Euro VI IAD IDS Intermodálna doprava ITS Klimatická neutralita LEZ MHD Mikromobilita Modal Split Multimodalita Nízkoemisná zóna (NEZ) NO x NS MHD P&R PAD Park and Ride (P+R) Plán obnovy a odolnosti Batériové elektrické vozidlo(Battery Electric Vehicle), vozidlo poháňané výlučne elektrickou energiou uloženou v batériách Zdieľanie áut viacerými používateľmi, čím sa znižuje počet individuálnych áut na cestách Oxid uhličitý, jeden z hlavných skleníkových plynov, ktorý prispieva k zmenám klímy Vyhradená cesta pre cyklistov, ktorá zvyšuje bezpečnosť a podporuje cyklistickú dopravu Percentuálne rozdelenie používania rôznych druhov dopravy(napr. automobilová, verejná, cyklistická) Elektrický bicykel, ktorý pomáha znižovať fyzickú námahu pri jazde a zvyšuje dosah cyklistov Posudzovanie vplyvov projektov na životné prostredie Používanie elektrických vozidiel na znižovanie emisií a zlepšenie udržateľnosti dopravy Emisná norma EÚ pre dieselové motory, ktorá stanovuje limity pre emisie škodlivých látok Individuálna automobilová doprava Integrovaný dopravný systém Kombinácia rôznych druhov dopravy(verejná doprava, bicykel, chôdza) na jednej trase Inteligentné dopravné systémy, ktoré používajú technológie na zvýšenie efektivity a bezpečnosti dopravy Stav, keď sa množstvo emisií skleníkových plynov rovná množstvu, ktoré je pohltené alebo eliminované Low Emission Zone(nízkoemisná zóna) – oblasť s prísnymi obmedzeniami pre vozidlá s vysokými emisiami Mestská hromadná doprava Doprava pomocou malých, zvyčajne elektrických vozidiel, ako sú kolobežky, bicykle a segwaye Deľba prepravnej práce Používanie viacerých druhov dopravy v rámci jedného dopravného systému Oblasť, v ktorej sú obmedzené alebo zakázané vozidlá s vysokými emisiami Oxidy dusíka, znečisťujúce látky produkované spaľovacími motormi, najmä dieselovými Nosný systém mestskej hromadnej dopravy Parkovisko typu zaparkuj a choď(park&ride) Prímestská autobusová doprava Parkovacie plochy na okraji miest, kde môžu vodiči zaparkovať a pokračovať verejnou dopravou Slovenský strategický plán zameraný na obnovu a rozvoj ekologickej a odolnej infraštruktúry 5

PPP PUMM RPDI Smart Mobility SUMP TCO TEN-T Udržateľná mobilita ÚGD Uhlíková stopa ÚPN VHD VOD Zdieľaná mobilita Zelená infraštruktúra Zelená vlna ZSSK ŽSR Verejno-súkromné partnerstvo(Public-Private Partnership), spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom na realizácii projektov Plán udržateľnej mestskej mobility Ročná priemerná denná intenzita(dopravy) Inteligentné dopravné systémy a technológie na riadenie dopravy a zvýšenie efektivity mestskej mobility Plán udržateľnej mestskej mobility(Sustainable Urban Mobility Plan), strategický dokument na riadenie mobility v mestách Celkové náklady vlastníctva(Total Cost of Ownership), ktoré zahŕňajú všetky náklady spojené s vlastníctvom vozidla Transeurópska dopravná sieť, ktorú tvorí strategická infraštruktúra podporovaná Európskou úniou Dopravný systém, ktorý minimalizuje negatívne vplyvy na životné prostredie a zvyšuje kvalitu života Územný generel dopravy Množstvo skleníkových plynov vyprodukovaných v dôsledku činností jednotlivca alebo organizácie Územný plán Verejná hromadná doprava Verejná osobná doprava zahŕňajúca autobusy, trolejbusy, električky a vlaky Koncept, pri ktorom viacerí ľudia využívajú jeden dopravný prostriedok, ako sú autá alebo bicykle Infraštruktúra, ktorá podporuje ekologické formy dopravy a zlepšuje životné prostredie Koordinácia semaforov na zabezpečenie plynulého prechodu dopravy bez zastavovania na každom križovaní ciest Železničná spoločnosť Slovensko Železnice Slovenskej republiky 6

1. Čo je udržateľná mobilita Udržateľná mobilita je jedným z kľúčových pilierov moderného mestského plánovania, ktorý sa zame riava na riešenie otázok súvisiacich s dopravou v mestách, s dôrazom na minimalizáciu negatívnych vplyvov na životné prostredie a zlepšovanie kvality života obyvateľov. Týka spôsobov, akými sa ľudia pohybujú po mestských oblastiach, pričom sa kla die dôraz na ekologické a efektívne formy dopravy. Jej cieľom je vytvoriť systém, ktorý minimalizuje ne gatívny vplyv na životné prostredie, znižuje počet dopravných zápch, podporuje dostupnosť pre všet kých a súčasne zachováva hospodársky rozvoj miest. votného prostredia, ekonomiky, alebo kvality života. Zlepšenie kvality ovzdušia : Zmenšenie počtu áut a prechod na čistejšie formy dopravy prispievajú k zníženiu emisií skleníkových plynov a znečistenia ovzdušia. To má pozitívny vplyv na verejné zdravie a celkovú kvalitu života. Hospodársky rast a ekonomický rozvoj miest : Lep šie fungujúca mestská doprava zlepšuje plynulosť pohybu obyvateľov, a tým podporuje hospodársku aktivitu. Plynulejší pohyb tovaru a osôb môže viesť k vyššej produktivite a rastu. Neautomobilová do prava najmä v urbánnych priestoroch zvyšuje aj do pyt po tovare a službách lokálnych poskytovateľov, a tým prispieva k ekonomickému rozvoju danej lo kality. Princípy Kľúčové princípy udržateľnej mobility zahŕňajú: ● Ekologickú efektívnosť : Znižovanie emisií skleníkových plynov a iných znečisťujúcich látok prostredníctvom podpory verejnej dopravy, cyklistiky, chôdze a nízkoemisných vozidiel. ● Dostupnosť : Dopravné siete by mali byť prístupné pre všetkých obyvateľov vrátane znevýhodnených skupín. Efektívne prepoje nie medzi rôznymi formami dopravy je ne vyhnutné na zvýšenie mobility obyvateľstva. ● Bezpečnosť : Zníženie dopravných nehôd a zvýšenie bezpečnosti pre chodcov, cyklis tov a iných účastníkov cestnej premávky. ● Priestorová efektívnosť : Udržateľná mo bilita podporuje lepšie využitie mestského priestoru, kde menší počet áut znamená viac verejného priestoru pre iné možnosti, napríklad parky, chodníky alebo cyklotrasy. Mestská mobilita zahŕňa dostupnosť dopravných sietí a služieb, ktoré ľuďom umožňujú pohodlne sa presúvať medzi destináciami. Faktory ako demogra fia, využívanie pôdy, kvalita správy vecí verejných, dostupnosť verejnej dopravy a miestna ekonomika výrazne ovplyvňujú modely mestskej mobility. Prínosy Zavádzanie udržateľnej mobility prináša celý rad prí nosov pre mestá a ich obyvateľov či už v oblasti ži Zvýšená bezpečnosť a kvalita života : Mestá, ktoré investujú do cyklotrás, peších zón a verejnej dopra vy, sú často bezpečnejšie a príjemnejšie pre obyva teľov. Verejný priestor sa stáva miestom pre komu nitné aktivity, čo podporuje sociálnu súdržnosť. Zdravotné prínosy : Podpora aktívnych foriem do pravy, ako je chôdza a cyklistika, prispieva k zlepše niu fyzického zdravia obyvateľov. Menej áut v mes tách znamená aj menej nehôd a menšiu hlukovú záťaž. S tým, ako sa mestá na celom svete snažia riešiť klimatickú krízu, udržateľná mobilita zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu. Európska únia preto podporuje stratégiu zameranú na podporu čistejších a udrža teľnejších foriem dopravy. Problémy a výzvy Mestská mobilita v Európe a na Slovensku čelí viace rým výzvam, ktoré ovplyvňujú nielen kvalitu života obyvateľov, ale aj environmentálnu a hospodársku udržateľnosť. Kľúčové problémy zahŕňajú dopravné preťaženie, emisie skleníkových plynov, znečistenie ovzdušia a nedostatočnú infraštruktúru pre iné for my dopravy. Dopravné preťaženie: Jedným z najväčších problé mov mestskej mobility je preťaženie cestnej siete, najmä v mestách, kde prevláda individuálna automo bilová doprava. Dopravné zápchy nielenže spôsobu jú straty času a produktivity, ale zároveň prispievajú k väčšej spotrebe paliva a nárastu emisií. Odhaduje sa, že náklady spojené s dopravnými zápchami 7

v Európe dosahujú až 270 miliárd eur ročne. Znečistenie ovzdušia: Cestná doprava patrí k hlav ným zdrojom znečistenia ovzdušia v mestách. Mestá ako Bratislava či Košice pravidelne prekračujú limi ty pre emisie škodlivých látok, ako sú oxidy dusíka a tuhé častice. Okrem toho mestské oblasti prispie vajú významnou mierou k emisiám oxidu uhličitého, čo má negatívny vplyv na globálnu klímu. Podľa Eu rópskej environmentálnej agentúry až 96% oby vateľov mestských oblastí v Európe je vystavených úrovniam znečistenia ovzdušia, ktoré sú škodlivé pre zdravie. Infraštruktúra: Hoci sa mnohé mestá snažia za vádzať opatrenia na podporu cyklistickej a pešej dopravy, infraštruktúra pre tieto formy mobility je často nedostatočná. V mnohých slovenských mes tách chýbajú bezpečné cyklotrasy, čo odrádza oby vateľov od využívania bicyklov na denné presuny. Verejná doprava, hoci je uprednostňovanou mož nosťou, čelí problémom s kvalitou služieb, ako sú nízka frekvencia spojov či nedostatočná dostupnosť v okrajových častiach miest. V celoslovenskom me radle železničná doprava dlhodobo trpí zanedbanou údržbou a modernizačným dlhom. Výzvy spojené s demografiou a urbanizáciou: S narastajúcou urbanizáciou a migráciou do miest sa zvyšuje tlak na dopravnú infraštruktúru. Väčšina obyvateľov Slovenska žije v mestských oblastiach, čo spôsobuje väčšiu koncentráciu áut na cestách a preťaženosť verejných dopravných sietí. Okrem toho starnúca populácia v mestách znamená potre bu prispôsobiť dopravnú infraštruktúru ľuďom so zníženou mobilitou. Koordinácia a fragmentácia: Na Slovensku sa často stretávame s nedostatočnou koordináciou medzi rôznymi úrovňami verejnej správy pri zavádzaní opatrení na podporu udržateľnej mobility. Hoci exis tujú národné stratégie, napríklad Stratégia inteligentnej a udržateľnej mobility , ich implementácia je neraz fragmentovaná a chýba systematické pre pojenie medzi rôznymi odvetviami, ako sú doprava, životné prostredie a regionálny rozvoj. 8

2. Doprava a životné prostredie Doprava je jedným z najvýznamnejších faktorov, ktoré negatívne ovplyvňujú životné prostredie. Sú časne je doprava jediným sektorom spoločnosti a ekonomiky, v ktorom objem škodlivých emisií dokonca stúpa. Hlavným problémom je okrem globálneho obchodu a tranzitu tovaru a surovín vysoká závislosť od individuálnej automobilovej do pravy, ktorá vedie k veľkej spotrebe fosílnych palív, produkcii škodlivých emisií a znečisteniu ovzdušia. Cestná doprava je jedným z hlavných zdrojov zne čistenia ovzdušia, prispievajúcich k vysokej koncen trácii skleníkových plynov, ako sú oxid uhličitý(CO 2 ) a oxidy dusíka(NO x ). Automobilová výroba taktiež predstavuje veľkú eko logickú záťaž. Výroba áut zahŕňa spotrebu obrov ského množstva surovín, ako sú oceľ, guma, plasty a rôzne chemikálie. Okrem toho sa na konci život ného cyklu automobilov stávajú odpadom, čo pri spieva k environmentálnym problémom spojeným s likvidáciou toxických materiálov. Individuálna automobilová doprava je zodpovedná za významné množstvo emisií skleníkových plynov, ktoré sú hlavným prispievateľom ku globálnemu otepľovaniu a zmene klímy. Tento sektor dopravy produkuje asi štvrtinu celkových emisií CO 2 v Európ skej únii, pričom tento podiel sa neustále zväčšu je. Z tohto dôvodu sa v rámci európskej dopravnej politiky kladie dôraz na znižovanie emisií z dopravy a prechod na ekologickejšie spôsoby prepravy, ako sú verejná doprava, cyklistika a chôdza. Dôsledky pre zdravie obyvateľov Znečistenie ovzdušia spôsobené dopravou má váž ne zdravotné dôsledky. Až 96% občanov Európskej únie žijúcich v mestských oblastiach je vystave ných úrovniam látok znečisťujúcich ovzdušie, kto ré Svetová zdravotnícka organizácia(WHO) považuje za škodlivé pre zdravie. Dlhodobé vystavenie sa znečisteniu ovzdušia môže viesť k respiračným ochoreniam, srdcovo-cievnym problémom a zhor šeniu celkového zdravotného stavu. Cestovanie autom pritom spôsobuje problémy aj samotným vodičom: stres, stratu času, ale aj bo lesti chrbta. Dopravné zápchy a preplnené cesty zároveň zvyšujú riziko nehôd a úrazov. Naopak, udržateľná mobilita, ktorá zahŕňa ekologickejšie a zdravšie formy prepravy, ako sú chôdza a cyklisti ka, môže prispieť k zlepšeniu fyzickej kondície oby vateľov a zníženiu výskytu civilizačných chorôb. Neefektivita individuálnej dopravy V porovnaní s ostatnými druhmi dopravy je osob ný automobil používaný na individuálnu dopravu mimoriadne neproduktívny domáci spotrebič, kto rý sa približne 90% percent času nepoužíva. Na priek tomu ním jazdí približne polovica cestujúcich v mestách na Slovensku. Autá spotrebujú veľa energie ešte predtým, než sa dajú do pohybu. Automobilová výroba zanecháva obrovskú ekologickú stopu, pretože materiály ako oceľ, guma, sklo, plasty, farby a mnohé ďalšie mu sia byť vytvorené skôr, než automobil vyrazí na prvú jazdu. Koniec životnosti automobilu neznamená koniec jeho vplyvu na životné prostredie. Plasty, to xické kyseliny z batérií a iné produkty môžu naďalej zostať v životnom prostredí. Podobne aj ropné produkty spôsobujú environ mentálne problémy ešte predtým, ako sa spália v autách. Ich získavanie zo zeme je energeticky ná ročný proces, ktorý môže poškodiť miestne ekosys témy. Tankery, ktoré ropu prepravujú, spotrebúvajú veľa energie a neraz spôsobujú environmentálne katastrofy, ako je únik ropy. Keďže svetový dopyt rastie, dramaticky sa zvyšujú aj ekologické dosahy ťažby ropy. Smog, oxidy uhlíka a iné toxické látky emitované vozidlami sú mimoriadne znepokojujú ce, pretože zanechávajú výfukové plyny v uliciach miest. Ľudia tak dýchajú znečistený vzduch priamo do pľúc. To môže spôsobiť, že emisie z automobilov sú ešte bezprostrednejším zdravotným problémom ako toxické látky vypúšťané vo vysokých polohách priemyselnými komínmi. 9

Prístavný most v Bratislave pravidelne zaznamenáva rekordy v intenzite dopravy. Za 24 hodín ním prejde viac ako 100 000 vozidiel, čo ročne znamená viac než 35 miliónov vozidiel. Foto: Michal Feik Za 40 rokov vzrástol počet automobilov na Sloven sku o 250% Dynamická a statická doprava sú ako dve spojené nádoby. Zvyšujúca sa intenzita individuálnej auto mobilovej dopravy vedie k rastúcemu dopytu po nových parkovacích miestach, čo následne zvyšuje intenzitu premávky. Platí to však aj opačne— zni žovanie počtu parkovacích miest môže odradiť vo dičov od používania osobných áut. S touto výzvou sa musia vysporiadať mestské samosprávy po celom svete, aby pretrhli tento„začarovaný“ kruh. Na Slovensku sa počet evidovaných vozidiel od roku 1983 zvýšil z približne 1,3 milióna na viac ako 3,3 milióna v roku 2020. Tento nárast intenzity dopravy v mestách kladie vyššie nároky na riešenie statickej dopravy. Nedostatočná regulácia parkova nia v urbanizovaných oblastiach tento problém ešte zhoršuje, pretože parkujúce automobily neraz zabe rajú verejný priestor, ktorý by mohol slúžiť na iné, nedopravné účely. Spomedzi slovenských miest zaznamenala Brati slava najvyšší počet registrovaných vozidiel. V roku 2008 bolo na území mesta Bratislava evidovaných 201 177 vozidiel a za 13 rokov sa tento počet zvýšil o 61%. Tento nárast automobilovej dopravy zvyšuje tlak na riešenie problémov spojených s parkovaním a statickou dopravou, čo vytvára výzvu pre urbanistické a dopravné plánovanie v mestských oblastiach. Vývoj počtu evidovaných vozidiel na území Slovenskej republiky. Zdroj: Ministerstvo vnútra SR 10

Verejný priestor Individuálna automobilová doprava zaberá v moder ných mestách veľké množstvo verejného priestoru. Tento fenomén má zásadný vplyv nielen na mestské plánovanie a infraštruktúru, ale aj na kvalitu života obyvateľov. Priestorové nároky individuálnej automobilovej dopravy Automobily sú náročné na priestor, a to nielen počas jazdy, ale aj vtedy, keď stoja zaparkované. Na mest ských cestách zaberá jedno auto približne 10 m² (5 m dĺžka a 2 m šírka), pričom na parkovisku môže byť tento priestor ešte väčší pre medzery medzi autami. ● Na cestách : Priemerné osobné auto zaberá v statickej premávke(v zápche) oveľa viac priestoru než autobus alebo električka, kto ré dokážu prepraviť desiatky až stovky osôb naraz. Vysoká koncentrácia áut na cestách vedie k dopravným zápcham a zahlteniu ciest, čo zároveň znižuje priepustnosť do pravnej siete. ● Na parkoviskách : Automobil si okrem miesta na ceste vyžaduje aj miesto na parkovanie. Parkovacie miesta často za berajú drahocenný mestský priestor, kto rý by mohol byť využitý inak, napríklad na verejné parky, ihriská alebo chodníky. Porovnanie s inými druhmi dopravy V porovnaní s individuálnou automobilovou dopra vou sú priestorové nároky hromadnej dopravy, cyk listov a chodcov výrazne nižšie. ● Hromadná doprava : Električka alebo auto bus môže prepraviť desiatky až stovky cestu júcich na ploche oveľa menšej, než by bolo potrebné pre ekvivalentné množstvo osob ných áut. Jeden autobus dokáže prepraviť toľko ľudí ako 30 až 40 áut, a to na oveľa menšom priestore.​ ● Cyklistická doprava : Bicykel zaberá približne 1,5 m², čo je približne pätina priestoru, ktorý potrebuje auto. Na cyklistickej trase sa môže pohybovať oveľa viac bicyklov než áut, čím sa zvýši priepustnosť komunikácie a zlepší plynulosť dopravy​. ● Pešia doprava : Chodec zaberá ešte menej priestoru než cyklista – približne 0,5 m². Chodníky a pešie zóny vyžadujú relatívne malé investície do infraštruktúry, pričom podporujú sociálnu interakciu, zlepšujú zdra vie obyvateľov a prispievajú k udržateľnosti ​ . Porovnanie priestorových nárokov dynamickej dopravy pre 50 ľudí používajúcich rôzne druhy dopravy – pešiu chôdzu, bicykel, autobus a automobil Zdroj: Jason Laughlin Efektívnejšie využitie verejného priestoru Zmenšením množstva áut v mestách by sa uvoľnil veľký priestor, ktorý by sa dal využiť na rôzne účely: ● Zelené plochy a parky : Priestor, ktorý je v súčasnosti vyhradený na parkovanie, by mohol byť premenený na parky a zelené zóny, ktoré zlepšujú kvalitu ovzdušia, redu kujú hluk a poskytujú priestor na rekreáciu. ● Bezpečnejšie ulice pre chodcov a cyklis tov : Väčší priestor pre chodcov a cyklistov by znížil počet dopravných nehôd a zlepšil bezpečnosť pre všetkých účastníkov cestnej premávky. ● Verejné priestranstvá : Ulice oslobodené od parkovacích miest a automobilovej dopravy by mohli slúžiť ako miesta na verejné podu jatia, trhy alebo kultúrne aktivity, čím by sa podporila komunita a sociálne interakcie. 11

Porovnanie priestorových nárokov na statickú dopravu pre 40 ľudí používajúcich rôzne druhy dopravy – auto, autobus a bicykel po čas Európskeho týždňa mobility v Banskej Bystrici Zdroj: Občianska cykloiniciatíva Banská Bystrica 12

3. Stratégia a plánovanie Stratégia a plánovanie v oblasti mobility sú pre mestá nesmierne dôležité, pretože priamo ovplyvňujú kvali tu života obyvateľov, efektivitu dopravy a celkové fun govanie mestského prostredia. Vhodne navrhnutá dopravná stratégia môže pomôcť zmierniť problémy, ako sú dopravné zápchy, znečistenie ovzdušia, hluk a vysoké emisie CO₂, čím prispieva k vytváraniu udrža teľných a životaschopných mestských oblastí. Pláno vanie dopravy zahŕňa nielen výstavbu infraštruktúry, ale aj podporu verejnej a alternatívnej dopravy, ako sú cyklistika a pešia mobilita, a zlepšovanie bezpeč nosti a dostupnosti pre všetkých obyvateľov. Dôležitosť stratégie a plánovania spočíva aj v ich schopnosti predvídať budúce potreby mesta a vy tvárať dopravný systém, ktorý bude flexibilný a pri spôsobivý meniacim sa podmienkam. To umož ňuje mestám lepšie reagovať na rastúci počet obyvateľov, meniace sa hospodárske podmienky a výzvy spojené s klimatickou zmenou, čím prispieva jú k udržateľnému rozvoju mestských oblastí. Význam pre územné samosprávy Udržateľná mobilita znamená presun od tradičných dopravných modelov založených na individuálnej do prave k takým, ktoré podporujú ekologické, sociálne a ekonomicky efektívne formy dopravy. Pre územné samosprávy je dôležitá z niekoľkých dôvodov, najmä pre: ● Zlepšenie kvality životného prostredia a ovzdušia: Dopravné prostriedky, ktoré sú ohľaduplnejšie k životnému prostrediu ako verejná doprava, cyklistika či peší pohyb, znižujú množstvo emisií skleníkových plynov a škodlivých látok vo vzduchu. ● Zníženie dopravného preťaženia: Upred nostnenie verejnej dopravy a alternatívnych spôsobov dopravy zmierňujú tlak na cesty, čím sa zmenšuje počet dopravných zápch a zlepšuje sa plynulosť premávky. ● Zvýšenie kvality života: Mesto so zodpoved ným prístupom k mobilite vytvára príjemné verejné priestory, menej hlučné a menej zne čistené prostredie, ktoré pozitívne ovplyvňu je fyzické aj duševné zdravie obyvateľov. Ako určiť strategické ciele Strategické ciele v oblasti mobility slúžia ako základ na vytváranie udržateľných a efektívnych doprav ných systémov v mestských oblastiach. Každý cieľ je zameraný na konkrétne zlepšenia, ktoré majú pri spieť k ekologickejšiemu a bezpečnejšiemu mestu, s dôrazom na kvalitu života obyvateľov. Medzi hlav né priority patrí zlepšenie kvality ovzdušia, zvýšenie spoľahlivosti verejnej dopravy, posilnenie bezpeč nosti pre všetkých účastníkov cestnej premávky a za bezpečenie finančnej udržateľnosti projektov. Tieto ciele sú nevyhnutné pre mestá, ktoré chcú reagovať na aktuálne výzvy spojené so zmenou klímy, doprav nými zápchami a rastúcim dopytom po kvalitnejšej infraštruktúre. Zlepšenie kvality ovzdušia, zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie priestorovej efektivity dopravy Tento cieľ zahŕňa podporu ekologických foriem do pravy, ako sú verejná doprava, cyklistika a pešia chô dza. Zníženie počtu áut na cestách prispieva k men šej produkcii emisií a k lepšiemu využitiu verejných priestranstiev. Kľúčovými opatreniami sú: ● Preferencia verejnej dopravy: Zlepšovanie podmienok pre verejnú dopravu, budovanie vyhradených pruhov pre autobusy a rozširo vanie koľajovej dopravy. ● Podpora alternatívnych druhov dopravy: Rozvoj cyklotrás a zlepšenie podmienok pre chodcov vrátane bezpečných priechodov a peších zón. ● Optimalizácia zásobovania mesta: Lepšie riadenie logistiky, zníženie počtu nákladných vozidiel v mestách a podpora ekologických zásobovacích metód. Zvýšenie výkonnosti, spoľahlivosti a dostupnosti verejnej dopravy Doprava by mala byť rýchla, spoľahlivá a ľahko do stupná pre všetky skupiny obyvateľov. Medzi hlavné opatrenia patrí: ● Zlepšenie prepojenia medzi dopravnými druhmi: Lepšia koordinácia prestupov medzi vlakmi, autobusmi a inými druhmi dopravy. ● Zníženie kapacitných problémov: Riešenie preťažených úsekov verejnej dopravy naprí klad pomocou vyhradených pruhov alebo zlepšením intervalov spojov. 13

● Dostupnosť pre všetkých: Zabezpečenie prístupnosti pre osoby so zníženou mobili tou, seniorov a rodičov s deťmi. Zvýšenie bezpečnosti Bezpečnosť je prioritou pre každého účastníka cest nej premávky. Modernizácia infraštruktúry a pre vencia dopravných nehôd sú základom udržateľné ho dopravného systému: k zastávkam verejnej dopravy či cyklistickým trasám, prispieva k zníženiu závislosti od au tomobilov. ● Zohľadnenie klimatických cieľov: Plánova nie dopravy musí byť v súlade s klimatickými cieľmi, ako je zníženie emisií skleníkových plynov a energetická efektívnosť. Územné plánovanie ● Modernizácia zastaranej infraštruktúry: Zlepšovanie kvality ciest, chodníkov a verej ných priestranstiev. ● Zvyšovanie povedomia o dopravnej bez pečnosti: Vzdelávacie kampane zamerané na všetky vekové skupiny s cieľom zvýšiť do pravnú gramotnosť. Zvýšenie finančnej udržateľnosti Finančná udržateľnosť je základom dlhodobej úspešnosti dopravných projektov. Cieľom je za bezpečiť financovanie infraštruktúrnych projektov a prevádzky dopravného systému. ● Efektívne využívanie zdrojov: Hľadanie no vých foriem financovania, napríklad verej no-súkromné partnerstvá alebo európske granty. ● Procesná podpora mobility: Efektívne ria denie a optimalizácia nákladov na údržbu a prevádzku dopravného systému. Integrované prístupy k plánovaniu dopravy a územného rozvoja Integrované prístupy spájajú plánovanie dopravy s územným rozvojom, pričom zohľadňujú potreby rôznych častí obyvateľstva. Tieto prístupy sa sústre ďujú na prepojenie jednotlivých dopravných druhov (verejná doprava, cyklodoprava, chodci) a zároveň na optimalizáciu infraštruktúry, ktorá podporuje udržateľnú mobilitu. Medzi kľúčové prvky patrí: ● Multimodálna doprava: Zabezpečenie jed noduchého prechodu medzi rôznymi do pravnými módmi(napr. prestup medzi vla kom a autobusom či bicyklom) je kľúčové pre zlepšenie dostupnosti dopravy. ● Koordinácia územného rozvoja: Územné plánovanie, ktoré podporuje rozvoj blízko Územné plánovanie by sa malo sústrediť na zabez pečenie funkčnej a integrovanej dopravnej siete, ktorá slúži ako základ pre udržateľný rozvoj. Kľúčové faktory zahŕňajú: ● Komplexnú dopravnú infraštruktúru: Plá novanie miest a obcí musí podporovať roz voj verejnej dopravy, cyklotrás a peších zón. Tento typ infraštruktúry prispieva k zlepše niu kvality života a znižovaniu environmen tálnych dosahov. ● Rozvoj mestských centier: Príklady zo za hraničia ukazujú, že mestá, ktoré podporujú efektívne zahustenie v centrách a rozvoj ve rejných priestranstiev, majú nižšiu dopravnú záťaž a ekologickejšie formy dopravy. Merateľné ukazovatele Merateľné ukazovatele sú kľúčovým nástrojom na sledovanie úspechu a pokroku udržateľnej mobility v mestách. Pomáhajú hodnotiť efektivitu prijatých opatrení a poskytujú konkrétne údaje, na základe ktorých je možné robiť informované rozhodnutia pri ďalšom plánovaní. V nasledujúcom texte sú uvedené hlavné ukazovate le, ktoré sa bežne používajú na meranie výkonnosti a udržateľnosti mestského dopravného systému. Podiel jednotlivých druhov dopravy: Tento ukazo vateľ hodnotí rozdelenie využívania rôznych doprav ných módov, ako sú verejná doprava, cyklistika, chô dza a individuálna automobilová doprava. Pomáha sledovať, aký je trend v znižovaní závislosti od áut a v prechode na ekologickejšie formy dopravy. Emisie skleníkových plynov z dopravy: Meranie množstva emisií, ktoré sú produkované jednotli vými dopravnými prostriedkami, je dôležitým uka zovateľom vplyvu dopravy na životné prostredie. Tento ukazovateľ môže zahŕňať emisie CO 2 , NO x , PM 14

(tuhé častice) a ďalšie znečisťujúce látky. Menšie množstvo emisií naznačuje úspešnú implementáciu ekologických foriem dopravy, ako sú elektromobily, verejná doprava a cyklistika. Dostupnosť verejnej dopravy: Hodnotí sa, aká časť obyvateľov má prístup k verejnej doprave v určitom časovom horizonte, napríklad v dosahu 5 alebo 10 minút chôdze. Tento ukazovateľ je dôležitý pre hod notenie dostupnosti a atraktivity verejnej dopravy pre široké spektrum obyvateľov vrátane znevýhod nených skupín. Kvalita verejných priestranstiev: Kvalita a množ stvo zelených plôch, peších zón a cyklotrás priamo ovplyvňuje kvalitu života v mestách. Tento ukazova teľ zahŕňa hodnotenie rozlohy parkov, kvality chod níkov a dostupnosti verejných priestranstiev. Vyššia kvalita týchto oblastí znižuje závislosť od áut a pod poruje aktívne formy dopravy. Intenzita dopravy: Meria sa počet vozidiel, ktoré prejdú konkrétnym miestom v priebehu dňa alebo roka. Tento ukazovateľ poskytuje prehľad o preťa ženosti cestnej siete a pomáha identifikovať kritické úseky, kde by mohlo byť potrebné zavedenie opat rení na zlepšenie plynulosti dopravy. Priemerný čas cestovania: Tento ukazovateľ sledu je priemerný čas, ktorý ľudia strávia cestovaním do práce, školy alebo iných bežných destinácií. Kratší priemerný čas cestovania naznačuje efektívnejšie využívanie dopravnej infraštruktúry a dostupnosť kvalitnej verejnej dopravy. Bezpečnosť cestnej premávky: Ukazovateľ zahŕňa počet dopravných nehôd, zranení a úmrtí na ces tách. Bezpečnosť je dôležitým aspektom udržateľnej mobility, pričom bezpečnejšie cesty a infraštruktúra pre chodcov a cyklistov zvyšujú atraktivitu týchto druhov dopravy. Ekonomická efektívnosť dopravy: Hodnotí sa cel ková ekonomická efektívnosť dopravy vrátane ná kladov na údržbu infraštruktúry, investícií do verej nej dopravy a finančných úspor spojených s nižšími nákladmi na palivo a menšou nehodovosťou. Udržateľné dopravné projekty: Počet uskutočne ných alebo plánovaných projektov, ktoré podporujú udržateľnú mobilitu, ako sú výstavba cyklotrás, roz voj nízkoemisných zón alebo zlepšovanie verejnej dopravy. Zelená infraštruktúra: Meria sa rozsah a kvalita zelenej infraštruktúry, ako sú stromoradia, zelené strechy, zelené koridory a parky, ktoré podporu jú udržateľnú mobilitu tým, že poskytujú príjemné prostredie pre chodcov a cyklistov. 15

4. Verejná doprava Verejná doprava zohráva kľúčovú úlohu v udrža teľnej mobilite, ktorá je základným pilierom ekolo gickejších miest a znižovania negatívnych vplyvov dopravy na životné prostredie. Vďaka efektívnemu využívaniu energií a priestoru verejná doprava po máha zmenšovať spotrebu fosílnych palív, emisie skleníkových plynov a dopravné zápchy, čo je nevy hnutné pre udržateľný rozvoj miest. Ekologická efektivita: V porovnaní s individuálnou automobilovou dopravou má verejná doprava vý razne nižšiu uhlíkovú stopu na osobu. Autobusy, električky a trolejbusy dokážu prepraviť veľké množ stvo cestujúcich pri menšej spotrebe energie a niž ších emisiách CO 2 na osobu. Elektrifikované systé my, ako sú vlaky a električky, navyše často využívajú obnoviteľné zdroje energie, čím ešte viac prispieva jú k znižovaniu uhlíkovej stopy. Znižovanie dopravných kongescií: V mestách, kde sú zavedené efektívne systémy verejnej dopravy, dochádza k výraznému zníženiu preťaženia cestnej siete. Vyhradené pruhy pre autobusy, trolejbusy a električky umožňujú plynulú prevádzku verejnej dopravy aj počas dopravných špičiek, čo motivuje ľudí, aby nechali svoje autá doma a zvolili si verejnú dopravu ako spoľahlivú alternatívu. Sociálna rovnosť a prístupnosť: Verejná doprava zohráva aj významnú sociálnu úlohu, pretože za bezpečuje mobilitu aj pre tých, ktorí nemajú prístup k súkromným vozidlám. Prepojenie verejnej dopravy s ekologickými spôsobmi prepravy, ako sú cyklotrasy a pešie zóny, vytvára integráciu rôznych druhov do pravy, čím sa zvyšuje mobilita pre všetkých občanov bez ohľadu na ich ekonomickú situáciu. To prispie va k rovnosti v prístupe k pracovným príležitostiam, vzdelaniu a ďalším základným službám. Ekonomické prínosy: Efektívny verejný dopravný systém znižuje potrebu investícií do rozširovania cestnej siete a parkovísk, čo vedie k úsporám verej ných financií. Navyše, menšie preťaženie ciest a niž šia spotreba palív prispievajú k zníženiu nákladov na prevádzku vozidiel, a tým aj k pozitívnym dôsledkom na ekonomiku. V súčasnosti sú mestá po celom svete postavené pred výzvu transformovať svoj dopravný systém tak, aby bol udržateľný a ohľaduplný k životnému prostrediu. Verejná doprava je neodmysliteľnou súčasťou tejto transformácie, pretože poskytuje efektívne riešenie znižovania environmentálnych a sociálnych problémov spojených s rastúcou urba nizáciou a motorovou dopravou. Preto je nevyhnut né, aby mestá naďalej podporovali rozvoj verejnej dopravy a integrovali ju do širšej vízie udržateľnej mobility. Dostupnosť a spoľahlivosť verejnej dopravy sú kľúčovými faktormi, ktoré ovplyvňujú jej atraktivi tu a efektivitu v mestskom prostredí. Tieto aspekty rozhodujú o tom, či verejná doprava bude prefero vaným spôsobom prepravy obyvateľov, alebo či si zvolia individuálnu automobilovú dopravu. Kvalitný dopravný systém musí zabezpečiť rýchly, jednodu chý a spoľahlivý prístup k dôležitým destináciám a byť schopný pravidelne dodržiavať stanovené časy odchodov a príchodov. Geografická dostupnosť: Dostupnosť verejnej do pravy je určená najmä hustotou a rozložením do pravnej siete. V mestách s dobre vybudovanou ve rejnou dopravou majú obyvatelia možnosť nastúpiť na autobus, trolejbus či električku v blízkej vzdiale nosti od ich domova či práce. To zahŕňa optimálny rozostup zastávok, aby boli obsluhované všetky ob lasti vrátane okrajových častí a predmestí. Úspešné modely mestských dopravných systémov, ako sú v Paríži, Berlíne, Viedni alebo Štokholme, ukazujú, že široká dopravná sieť a prepojenia na železničnú dopravu či cyklotrasy úspešne motivujú obyvateľov opustiť svoje autá.​ Príklady však nájdeme už aj v slovenských mestách. Napríklad Bratislava intenzívne rozširuje sieť bus pruhov, buduje nové električkové trate a optima lizuje trasy MHD a PAD, aby bola verejná doprava dostupnejšia aj v periférnych častiach. Tento prístup nielen skracuje vzdialenosť, ktorú musia obyvatelia prejsť na zastávku, ale zlepšuje aj prepojenia medzi rôznymi druhmi dopravy. Časová spoľahlivosť: Spoľahlivosť verejnej dopravy znamená predovšetkým pravidelné a predvídateľné príchody a odchody spojov. Spoľahlivý dopravný sys tém musí minimalizovať meškania a zabezpečiť, aby cestujúci vedeli, kedy môžu očakávať príchod svojho spoja. Vyhradené pruhy pre autobusy a trolejbusy, ako aj prednosť na križovatkách, sú účinné opatre nia na elimináciu meškaní spôsobených dopravnými zápchami.​ 16

Technológie, ako sú dynamické cestovné poriadky a GPS systémy, ktoré umožňujú sledovanie polo hy vozidiel v reálnom čase, zvyšujú spoľahlivosť a transparentnosť dopravných služieb . Cestujú ci tak môžu prostredníctvom mobilných aplikácií či elektronických tabúľ získať aktuálne informácie o príchodoch spojov, čo znižuje neistotu a zlepšuje ich celkovú skúsenosť. Frekvencia a kapacita spojov: Vysoká frekvencia spojov je ďalším kľúčovým faktorom, ktorý zlepšuje dostupnosť verejnej dopravy. V ideálnom prípade by spojov malo byť dostatok na to, aby cestujúci nemu seli dlho čakať a aby spoje neboli preplnené. Na frek ventovaných trasách, ako sú linky vedúce do centier miest, je potrebné zabezpečiť vysokú frekvenciu, aby sa predišlo preťaženiu. Bratislava napríklad postupne zvyšuje kapacitu spojov zavedením väčších, kĺbových autobusov a trolejbusov, čím reaguje na rastúci dopyt.​ Električková doprava Električková doprava v Bratislave a Košiciach zohráva významnú úlohu v rámci udržateľnej mobility. Električ ky sú poháňané elektrickou energiou, čo znamená, že produkujú oveľa nižšie emisie skleníkových plynov v porovnaní s automobilovou alebo autobusovou dopra vou. Táto forma dopravy pomáha znižovať znečistenie ovzdušia a hluk v mestských oblastiach, čo má pozitívny vplyv na kvalitu života obyvateľov. Električky sú zároveň schopné prepraviť veľké množstvo cestujúcich naraz, čím znižujú dopravné zápchy a zmierňujú preplnenosť ciest. Vďaka svojej efektivite a kapacite prispievajú k lep šiemu využívaniu verejného priestoru, najmä v zasta vaných mestských zónach. Okrem toho modernizácia tratí a nasadenie nových električiek zlepšujú komfort a bezpečnosť cestujúcich, čo zvyšuje atraktivitu verej nej dopravy v porovnaní s individuálnou automobilo vou dopravou. Výstavba električkovej trate v Petržalke Druhá etapa výstavby električkovej trate v Petržalke je rozsiahly projekt, ktorý má kľúčový význam pre udr žateľnú dopravu v Bratislave. Tento úsek predĺži exis tujúcu trať zo Starého Mesta cez Šafárikovo námestie a Dunaj až po Janíkov dvor. Trasa bude dlhá 3,9 km a bude obsahovať 7 nových bezbariérových zastávok. Jej súčasťou sú aj štyri mostné objekty vrátane mosta pre peších a cyklistov ponad Chorvátske rameno a cestné ho mosta na Kutlíkovej ulici. Jedným z hlavných cieľov projektu je zlepšiť prepo jenie najväčšieho slovenského sídliska s centrom mesta. Električka poskytne spoľahlivú, kapacitnú a rýchlu dopravu, pričom odľahčí cestnú dopravu v meste, čo prispeje k znižovaniu emisií a lepšiemu životnému prostrediu. Električky budú môcť počas špičky premávať každé 2 až 3 minúty, čím sa zlepší plynulosť dopravy. Dôležitým aspektom projektu je aj environmentál na stránka. Na trase bude osadených viac ako 1 500 stromov, pribudnú rozsiahle plochy zelene vrátane zatrávnenia okolia trate a zelených striech na zastáv kach. Celkovo bude pokrytých viac ako 22 000 m² plochy zeleným rozchodníkom. Tento projekt výraz ne prispeje k zlepšeniu kvality života a podporí mul timodálnu dopravu v Bratislave. Vizualizácia električkovej trate v Petržalke Zdroj: Hlavné mesto SR Bratislava 17

Výstavba druhej etapy električkovej trate v Petržalke(septem ber 2024). Foto: Michal Feik Modernizácia úseku trate Rača – Záhumenice V júni 2020 začal Dopravný podnik Bratislava(DPB) s rekonštrukciou a modernizáciou električkovej trate v Rači, keďže jej havarijný stav si vyžadoval okamžité riešenie. Dlhodobo zanedbávaná trať už ohrozovala plynulosť premávky a hrozilo jej prerušenie. Moder nizovaný 430-metrový úsek od Cintorína Rača po Záhumenice je teraz vybavený mazacím zariadením koľajníc, čo výrazne znižuje hluk počas jazdy. Zele ný zvršok trate pomáha vsakovaniu dažďovej vody, čím sa riešenie prispôsobuje zmenám klímy. V rám ci modernizácie pribudli nové bezbariérové zastáv ky, informačné tabuľky integrované s označníkmi a nový prístrešok, čo výrazne zlepšilo nielen komfort cestujúcich ale aj estetiku prostredia. Električková trať Rača – Záhumenice Zdroj: Dopravný podnik Bratislava Modernizácia električkovej trate na Americkom námestí Posledná oprava trate pred modernizáciou sa usku točnila ešte v 70. rokoch minulého storočia, a jej stav už nevyhovoval súčasným štandardom. Koľajni ce, ako aj priľahlé plochy, neboli prispôsobené ak tuálnym požiadavkám a premávke v danej lokalite. Podobne na tom boli aj chodníky a priechody pre chodcov, ktoré potrebovali rekonštrukciu. Dopravný podnik Bratislava si preto stanovil cieľ zlepšiť nielen kvalitu cestovania, ale aj celkový pobyt v tomto pre stupnom uzle. Americké námestie sa po moderni zácii stalo jedným z najkrajších prestupných miest v Bratislave. Okrem novej električkovej trate sú všetky priechody pre chodcov bezbariérové a nano 18

vo vyznačené. Rozšírili sa chodníky, pribudla zeleň, nové LED verejné osvetlenie, a pôvodné stožiare osvetlenia boli ošetrené a zachované. tov. Tento projekt je financovaný z fondov EÚ a jeho dokončenie bolo kľúčovým krokom k podpore udr žateľnej mobility v Bratislave, čím sa zníži závislosť od individuálnej automobilovej dopravy. Zmodernizovaná karlovesko-dúbravská električková trať. Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj Električková trať na Americkom námestí Zdroj: Dopravný podnik Bratislava Modernizácia Karlovesko-dúbravskej električko vej radiály v Bratislave Karlovesko-dúbravská električková radiála v Bratisla ve prešla medzi rokmi 2019 a 2020 rozsiahlymi mo dernizačnými prácami, ktoré výrazne zlepšili kvalitu a bezpečnosť verejnej dopravy v tomto úseku. Tento projekt bol nevyhnutný, keďže trať bola v havarijnom stave a hrozilo prerušenie premávky. Modernizácia sa zamerala na výmenu koľajníc, ktoré boli doplnené o tichšie a ekologickejšie riešenia, ako je zazelenenie trate, ktoré pomáha znižovať hluk a zlepšuje vsako vanie dažďovej vody, čo prispieva k zlepšeniu mik roklímy v okolí trate. Súčasťou modernizácie bolo aj zavedenie moderného signalizačného systému s prioritizáciou električiek na križovatkách, čo skráti lo cestovné časy až o tri minúty. Zastávky v rámci ra diály boli prebudované na bezbariérové a boli vyba vené novými prístreškami a informačnými tabuľami. Okolie zastávok bolo revitalizované, čím sa vytvorili príjemnejšie verejné priestory pre chodcov a cyklis Karlovesko-dúbravská električková trať pred modernizáciou a po nej. Zdroj: imhd.sk 19

Moderné prestupné terminály – Riviéra a Záluhy V rámci rekonštrukcie Karlovesko-dúbravskej radiá ly vznikli na dvoch prestupných bodoch integrova né zastávky, ktoré umožňujú jednoduchší prestup z električkovej do autobusovej a trolejbusovej do pravy. Spojením zastávok sme eliminovali nebezpe čenstvo pri prebiehaní cestujúcich cez komunikácie. Prestupné zastávky. Zdroj: Dopravný podnik Bratislava Železničná doprava Železničná doprava na Slovensku hrá významnú úlo hu v rámci udržateľnej mobility, keďže predstavuje ekologickú alternatívu individuálnej automobilovej dopravy. Jej rozvoj prispieva k znižovaniu emisií skle níkových plynov, čo je dôležité v boji proti klimatic kým zmenám. Elektrifikácia železničných tratí, ako aj modernizácia infraštruktúry zvyšujú energetickú efektívnosť a bezpečnosť dopravy. Vďaka železnič ným koridorom, ktoré spájajú mestá a regióny, sa podporuje verejná hromadná doprava, čím sa znižu je počet áut na cestách a zlepšuje kvalita ovzdušia. Na Slovensku sa v súčasnosti modernizuje viacero železničných tratí vrátane elektrifikácie niekoľkých úsekov, čo prispeje k zlepšeniu ekologickej a efektív nej dopravnej siete. Elektrifikácia trate Devínska Nová Ves – Marchegg Projekt elektrifikácie jednokoľajnej železničnej trate v úseku medzi Devínska Nová Ves – štátna hranica Slovenská republika/Rakúska republika je dôleži tou súčasťou modernizácie železničnej infraštruk túry medzi Bratislavou a Viedňou. Tento projekt zahŕňa nielen elektrifikáciu trate, ale aj komplexnú rekonštrukciu železničných mostov, ktoré sa nachá dzajú v tomto úseku. Stavba bola odovzdaná zhoto viteľovi v marci 2024 a jeho realizácia si vyžiadala úplné zastavenie prevádzky na danom úseku. Elektrifikácia trate je navrhnutá tak, aby zvýšila pre vádzkovú rýchlosť vlakov zo súčasných 80 km/h na 120 km/h , čo skráti čas cestovania medzi Bra tislavou a Viedňou. Elektrifikácia prebehne strieda vou napäťovou sústavou 25 kV, 50 Hz , čo umožní elektrickú prevádzku vlakov v celom úseku vrátane prepojenia s rakúskou železničnou sieťou. Okrem vybudovania trolejového vedenia zahŕňa projekt aj úpravy železničného zvršku a spodku, čo zvýši celko vú stabilitu a bezpečnosť trate. 20

Mapa elektrifikovaného úseku Devínska Nová Ves št. hr. SK/AT. Zdroj: Ministerstvo dopravy SR Jedným z hlavných cieľov elektrifikácie je zníženie emisií CO 2 a hluku, ktoré produkujú dieselové vla ky. Prechod na elektrickú trakciu má preto výrazný environmentálny prínos, čím prispieva k ochrane životného prostredia v regióne. Elektrifikácia záro veň zníži náklady na údržbu trate a umožní častejšie a rýchlejšie spojenia medzi Bratislavou a Viedňou, čo zvýši kapacitu a efektivitu dopravy. Súčasťou projektu je aj rekonštrukcia Marcheggského viaduktu , čo je kľúčový mostný objekt na tejto trati. Rekonštrukcia mostov umožní zvýšiť ich nos nosť a zlepšiť ich technický stav, čo je nevyhnutné pre zvýšenie bezpečnosti železničnej prevádzky. 21

úsek, ktorý meria približne 33,5 kilometra , je súčas ťou hlavného železničného koridoru na trase Žilina – Košice a prepojí obce a mestá v regióne Horného Zemplína s metropolou východu. Projekt zahŕňa kompletnú elektrifikáciu jednoko ľajnej trate jednosmernou trakčnou sústavou s na pätím 3 kV. Okrem toho prebieha aj rekonštrukcia trate a modernizácia zabezpečovacieho zariadenia, čo umožní zvýšiť maximálnu rýchlosť na trati zo 100 km/h na 120 km/h . To výrazne skráti čas cesto vania a zlepší dynamiku elektrických vlakov​. Súčasťou projektu sú aj ďalšie dôležité práce vráta ne budovania nových nástupíšť, podchodov, ako aj úprav súvisiacich s bezpečnosťou a komfortom ces tujúcich. Modernizácia je súčasťou širšej iniciatívy na zlepšenie železničnej dopravy a umožní častej šie spojenie medzi Košicami, Humenným a ďalšími mestami každých 60 minút.​ Jedným z hlavných cieľov elektrifikácie je redukcia uhlíkovej stopy a zníženie závislosti od dieselových lokomotív, ktoré sa na tejto trati využívali. Prechod na elektrickú trakciu prinesie nielen rýchlejšiu a po hodlnejšiu dopravu, ale aj znižovanie emisií sklení kových plynov a hluku, čo má významný vplyv na kvalitu života v okolí trate. Elektrifikácia tejto trate má kľúčový význam pre regióny východného Slovenska. Zlepší dopravné spojenie Horného a Dolného Zemplína s veľkými mestami, čím podporí hospodársky rozvoj regiónu. Okrem zvýšenej prepravnej kapacity poskytne pro jekt bezpečnejšiu a efektívnejšiu dopravu pre tisícky cestujúcich, ktorí túto trať denne využívajú.​ Elektrifikácia trate Devínska Nová Ves – Marchegg Foto: Michal Feik Elektrifikácia železničnej trate Bánovce nad Onda vou – Humenné Elektrifikácia a modernizácia železničnej trate Bá novce nad Ondavou – Humenné je významným projektom pre východné Slovensko, ktorý prinesie výrazné zlepšenie dopravnej infraštruktúry, zvýše nie prepravnej kapacity a ekologické benefity. Tento 22

tiež modernizovali železničné stanice, nástupištia a zabezpečovacie zariadenia, čím sa zvýši bezpeč nosť železničnej dopravy. Projekt je súčasťou širšej stratégie rozvoja železnič nej siete, ktorá by mala v budúcnosti pokračovať aj v úsekoch Moldava nad Bodvou – Fiľakovo a Fiľakovo – Zvolen . Táto modernizácia prispeje k lep šiemu dopravnému prepojeniu medzi východným Slovenskom a ďalšími regiónmi, čím podporí ekono mický rozvoj a mobilitu pracovnej sily. Elektrifikácia železničnej trate Bánovce nad Ondavou – Hu menné. Foto: Popradská okružná Elektrifikácia železničnej trate Haniska pri Koši ciach – Moldava nad Bodvou Elektrifikácia železničnej trate Haniska pri Košiciach – Moldava nad Bodvou je kľúčovým projektom pre rozvoj železničnej infraštruktúry na východnom Slo vensku. Tento projekt sa zameral na elektrifikáciu takmer 21,5 kilometra dlhého úseku, čím umožní prepojenie vlakovej dopravy v rámci Integrovaného dopravného systému Košického kraja . Projekt má za cieľ zvýšiť prepravnú kapacitu, zlepšiť dynamiku a komfort cestovania, a tým podporiť prechod na ekologickejšie formy dopravy, ktoré sú menej nároč né na emisie. Jedným z dôležitých aspektov elektrifikácie je na hradenie dieselových vlakov elektrickými, čo výraz ne zníži emisie a zlepší kvalitu ovzdušia v regióne. Okrem ekologických prínosov umožní modernizácia trate lepšiu súbežnú prevádzku osobných a náklad ných vlakov, čo zlepší efektivitu dopravy. Na trati sa 23

Úsek elektrifikovanej trate Moldava nad Bodvou – Haniska pri Košiciach. Zdroj: Ministerstvo dopravy SR Elektrifikácia železničnej trate Haniska pri Košiciach – Moldava nad Bodvou Zdroj: Maroš Valach Vozidlový park v mestskej hromadnej doprave Modernizácia vozidlového parku verejnej dopravy je kľúčovým krokom na ceste k efektívnej, ekologickej a pohodlnej mestskej doprave. Staršie vozidlá, ktoré už nespĺňajú súčasné normy pre emisie a komfort cestujúcich, musia byť nahradené modernými au tobusmi, električkami a trolejbusmi. Takto sa nielen znižuje environmentálna stopa verejnej dopravy, ale zvyšuje sa aj jej atraktivita a spoľahlivosť. CO 2 a spotreby pohonných látok, čo vedie k čistej šiemu ovzdušiu. Moderné vozidlá ponúkajú ces tujúcim vyššiu úroveň komfortu, ako sú klimatizá cia, nízkopodlažné nástupy, informačné systémy a bezdrôtové pripojenie na internet. Modernizácia vozidlového parku prináša aj ekonomické výhody. Moderné vozidlá majú nižšie prevádzkové náklady, vyššiu spoľahlivosť a menšiu poruchovosť. Tým sa znižujú náklady na opravy a údržbu, ako aj náklady spojené s palivom. Dopravný podnik Bratislava výrazne investuje do modernizácie verejnej dopravy vrátane nových električiek, hybridných trolejbusov a vodíkových au tobusov. Tento krok smeruje k ekologickejšej a spo ľahlivejšej doprave pre hlavné mesto​. V Bratislave bola modernizácia vozidlového parku zameraná na elektrobusy, trolejbusy a vodíkové autobusy. Záro veň mesto zaradilo do premávky nové nízkopodlaž né električky, ktoré sú vybavené modernými tech nológiami vrátane klimatizácie a USB zásuviek, čo zvyšuje komfort cestujúcich.​ Košice zamerali svoje investície na nákup nízkopod lažných autobusov a elektrobusov, čo výrazne zlep šilo prepravu pre starších ľudí a osoby so zdravot ným postihnutím.​ Jedným z hlavných cieľov modernizácie vozidlového parku je prechod na ekologickejšie formy dopravy, ako sú elektrické a hybridné autobusy. Mnohé slo venské mestá sa zameriavajú na znižovanie emisií Modernizácia vozidlového parku v Žiline zahŕňala nákup nových autobusov s hybridným pohonom, elektrobusov a výstavbu nového depa, čo prispelo k lepšej organizácii a údržbe verejnej dopravy​. 24

V Žiline modernizácia zahrnula aj výstavbu nových údržbových základní pre trolejbusy, čo umožní efektív nejšiu údržbu vozidiel a dlhodobo ušetrené náklady​. Moderné autobusy v Bratislave Zdroj: Dopravný podnik Bratislava Moderné vozidlá MHD v Žiline. Zdroj: imhd.sk Hybridné trolejbusy Hybridné trolejbusy, ktoré sa v posledných rokoch začali nasadzovať do premávky v slovenských mes tách, predstavujú významný krok v modernizácii a ekologizácii verejnej dopravy. Tieto vozidlá kom binujú výhody klasických trolejbusov a autobusov, keďže dokážu jazdiť pod trakčným vedením a záro veň na batériový pohon, čo umožňuje ich prevádzku 25

aj na úsekoch, kde nie je inštalovaná trolejová sieť. Batérie sa dobíjajú priamo počas jazdy alebo pri stá tí pod trakčným vedením, čo eliminuje potrebu bu dovania dodatočnej nabíjacej infraštruktúry. Nasadenie hybridných trolejbusov prispieva k zníže niu emisií a hluku v mestách, čo má pozitívny vplyv na životné prostredie. Hybridné trolejbusy sú vyba vené modernými prvkami, ako sú USB porty, Wi-Fi a informačné systémy, ktoré zvyšujú komfort pre cestujúcich. V Bratislave napríklad boli nasadené 18-metrové hybridné trolejbusy Škoda 27 Tr Solaris, ktoré majú veľkú kapacitu pre cestujúcich a súčasne sú schopné prechádzať časti trasy mimo trolejového vedenia.​ Tento typ vozidiel umožňuje vyššiu flexibili tu v mestskej hromadnej doprave a môže postupne nahradiť niektoré autobusové linky, čím prispieva k udržateľnejšiemu dopravnému systému.​ Hybridný trolejbus. Zdroj: Dopravný podnik Bratislava Električky Moderné električky v Bratislave Zdroj: Dopravný podnik Bratislava Električková doprava v slovenských mestách Bra tislava a Košice prináša množstvo výhod z hľadis ka ekologickej udržateľnosti, dopravnej kapacity a efektivity. Električky sú poháňané elektrickou energiou, čo výrazne znižuje emisie oxidu uhličitého a znečistenie ovzdušia v porovnaní s automobilovou dopravou. Vzhľadom na ich vysokú kapacitu doká žu električky prepraviť veľký počet cestujúcich, čím zmierňujú dopravné zápchy a prispievajú k plynulej šej premávke v mestách. Električky sú navyše tichšie než autobusy a autá, čo pomáha znížiť hlukovú záťaž v hustých mestských oblastiach. V Bratislave aj Koši ciach sú električkové siete integrované do systému verejnej dopravy, čo umožňuje efektívne prepojenie rôznych častí mesta a poskytuje cestujúcim pohodl nú a spoľahlivú formu dopravy. 26

Moderné električky v Košiciach Zdroj: Dopravný podnik mesta Košice Vodíkové autobusy Vodíkové autobusy predstavujú moderné a ekolo gické riešenie pre mestskú hromadnú dopravu. Vo díkové autobusy majú dojazd približne 350 až 500 kilometrov na jedno naplnenie, pričom samotné pl nenie trvá len niekoľko minút. Ich tichá prevádzka a nulové emisie robia z týchto autobusov dôležitý krok smerom k zníženiu uhlíkovej stopy a zlepšeniu kvality ovzdušia v Bratislave. Tieto autobusy sú vybavené modernými technoló giami vrátane klimatizácie, USB zásuviek, informač ných obrazoviek a kamerového systému. Okrem toho prispievajú k zníženiu hluku v meste, čo zvy šuje komfort cestujúcich. Vodíkové autobusy sú sú časťou snahy hlavného mesta ekologizovať verejnú dopravu a inšpirovať aj ďalšie slovenské mestá k po dobným krokom​. Vodíkový autobus v Bratislave Zdroj: Dopravný podnik Bratislava CNG autobusy v Košiciach V Košiciach – mestskej časti Západ sa uskutočnil významný projekt modernizácie vozidlového parku mestskej hromadnej dopravy prostredníctvom ná kupu autobusov s pohonom na stlačený zemný plyn (CNG). Tento projekt bol spolufinancovaný z Eu rópskeho fondu regionálneho rozvoja, pričom jeho hlavným cieľom bolo zvýšiť atraktivitu a konkuren cieschopnosť verejnej osobnej dopravy. Projekt zahŕňal nákup dvoch 12-metrových auto busov a jedného 18-metrového autobusu. Moder nizácia bola nevyhnutná vzhľadom na priemerný vek vozového parku, ktorý presahoval 9,84 roka. Nové CNG autobusy prinášajú množstvo výhod – od zníženia poruchovosti, zvýšenia spoľahlivosti až po zníženie emisií a hluku, čím prispievajú k ochrane životného prostredia. Taktiež zvyšujú komfort ces tujúcich a podporujú udržateľnejší spôsob prepravy v meste. CNG autobusy v Košiciach. Zdroj: Mesto Košice 27

Zastávky verejnej dopravy Zastávky verejnej dopravy sú kľúčovým prvkom ve rejnej dopravy, preto ich rekonštrukcia je nevyhnut ná nielen na zvýšenie funkčnosti, ale aj na zlepšenie estetického dojmu mestského prostredia. Moderni zácia zastávok prináša viaceré výhody, od väčšieho komfortu cestujúcich až po efektívnejšie využívanie verejného priestoru. Rekonštrukcia zastávok je v prvom rade nevyhnut ná na zvýšenie ich funkčnosti. Staršie zastávky často neponúkajú dostatočnú ochranu pred nepriaznivým počasím, nemajú informačné tabule alebo majú obmedzené miesto na sedenie. Modernizácia za bezpečuje, aby zastávky poskytovali ochranu pred dažďom, snehom či vetrom, a zároveň ponúkali komfortné zóny na čakanie. Vďaka novým techno lógiám sú zastávky vybavené digitálnymi displejmi s aktuálnymi informáciami o spojeniach, čo zlepšuje orientáciu cestujúcich a umožňuje efektívnejšie plá novanie ciest. zastávok sú dôležitým krokom k vytvoreniu moder ných miest, ktoré kladú dôraz na kvalitný verejný priestor, dostupnú dopravu a zlepšenie kvality živo ta obyvateľov. Zlepšené zastávky teda nie sú len funkčným dopln kom verejnej dopravy, ale aj významným faktorom pri rozvoji udržateľných a atraktívnych miest, ktoré podporujú ekologické formy dopravy a zvyšujú spo kojnosť obyvateľov. Okrem toho bezbariérový prístup na zastávkach je dnes štandardom, ktorý umožňuje ľahší prístup pre starších ľudí, rodičov s kočíkmi alebo osoby so zdra votným postihnutím. Moderné zastávky tiež často integrujú miesta pre bicykle, čo podporuje kombi novanú mobilitu. Dizajn zastávok má veľký vplyv na celkový vzhľad mestského prostredia. Estetické a dobre navrh nuté zastávky dokážu zlepšiť atraktivitu verejného priestoru a vytvárať pozitívny dojem na cestujúcich aj okoloidúcich. Moderné zastávky sa často prispô sobujú štýlu mesta a harmonicky zapadajú do okoli tých budov, parkov či ulíc. V mestách, kde sa kladie dôraz na zelené riešenia, sú zastávky integrované s vegetáciou, čo zlepšuje mikroklímu a znižuje teplo tu v horúcich letných mesiacoch. Dizajn však nie je len o vzhľade. Dobre navrhnu té zastávky zvyšujú aj bezpečnosť a prehľadnosť priestoru. Transparentné materiály, osvetlenie a umiestnenie zastávky v rámci dopravného prúdu sú kľúčovými prvkami na zvýšenie bezpečnosti ces tujúcich, najmä v nočných hodinách. Rekonštrukcia zastávok verejnej dopravy prispieva aj k udržateľnosti a ekologickej mobilite. Moderné zastávky podporujú využívanie verejnej dopravy, čo znižuje počet áut na cestách, a tým aj znečistenie ovzdušia. Investície do verejnej dopravy vrátane 28

Rekonštrukcia električkovej zastávky na Račianskej radiále v Bratislave. Zdroj: Dopravný podnik Bratislava Autobusová zastávka Vyšný Komárnik Zdroj: Partnerská dohoda Autobusová zastávka v obci Iliašovce Zdroj: Partnerská dohoda Revitalizácia zastávok MHD a verejného priestran stva Zelený kríčok v Trnave Kedysi zanedbané a neatraktívne miesto sa zme nilo na nepoznanie. V súčasnosti je to moderný, multifunkčný verejný priestor v mestskom prostre dí. Ide o rekonštruovanú mestskú zónu, ktorá bola navrhnutá tak, aby slúžila nielen na prepravu, ale aj na oddych a rekreáciu. Tento priestor kombinuje praktické prvky, ako sú nové chodníky, bezbariérový prístup, zastávky MHD s elektronickými tabuľami, a lávka pre chodcov a cyklistov, čo prispieva k zvýše niu komfortu a bezpečnosti pre všetkých účastníkov. Estetické a rekreačné prvky zahŕňajú upravovanú ze leň, lavičky aj verejné osvetlenie s ilumináciou, ktorá dodáva miestu príjemnú atmosféru po zotmení. Pit ná fontánka a verejné toalety zlepšujú komfort náv števníkov a pridávajú ďalšiu vrstvu užitočnosti pre verejnosť. Celkovo ide o priestor, ktorý je prístupný širokej verejnosti a ponúka kombináciu funkčnosti a estetiky v modernom mestskom kontexte. 29

ciou a priechody pre chodcov sú debarierizované. V poslednej fáze boli zastávky doplnené o nové prí strešky, ktoré poskytujú cestujúcim ochranu pred vetrom a dažďom. Zelený kríčok v Trnave. Foto: Michal Feik Bezpečnejšie Račianske mýto v Bratislave Obnovou mimoriadne frekventovanej križovatky Dopravný podnik Bratislava skvalitnil prestup na jednej z najvyťaženejších zastávok v Bratislave. Ces tujúci dostali rozšírené a nanovo vydláždené nástu pištia doplnené o moderný označník. Ostrovček pre peších smerujúcich na Šancovú ulicu bol zväčšený takmer dvojnásobne a vodiči už môžu opäť využiť pravé odbočenie smerom do Rače. Križovatka je vybavená modernizovanou svetelnou signalizá Račianske mýto pred a po rekonštrukcii. Zdroj: Dopravný podnik Bratislava 30

Rekonštrukcia autobusovej stanice v Prievidzi Rekonštrukcia autobusovej stanice v Prievidzi sa tý kala nielen prímestskej a diaľkovej dopravy, ale aj nástupných ostrovčekov, obrubníkov a mobiliáru. Cieľom projektu bolo predovšetkým zvýšiť bezpeč nosť cestujúcich. Na stanici bolo inštalovaných viac ako dvadsať bezpečnostných kamier, ktoré moni torujú celý priestor. Pribudol aj nový priechod pre chodcov, ktorý zaisťuje bezpečný pohyb medzi že lezničnou a autobusovou stanicou. Okrem toho je stanica v noci silno osvetlená, čo pomáha predchá dzať vandalizmu a zvyšuje celkovú bezpečnosť. Rekonštrukcia prebiehala v dvoch etapách. Prvá eta pa, ktorá sa realizovala v roku 2021, zahŕňala opravu nástupíšť 8 až 22, kde investor vlastní prístrešky aj pozemky. Druhá etapa, dokončená v roku 2024, sa týkala nástupíšť 1 až 8, pričom pozemky sú v majet ku mesta Prievidza. Autobusová stanica v Prievidzi. Zdroj: Denník SME Rekonštrukcia železničnej stanice Svit Rekonštrukcia železničnej stanice vo Svite, ktorá je považovaná za skvost Baťovej architektúry, bola ne vyhnutnou súčasťou modernizácie trate Poprad – Lučivná. Stanica bola postavená v 20. storočí v súla de s víziou Jána Antonína Baťu, ktorý predpokladal, že mesto Svit bude rásť až na 50-tisíc obyvateľov. Aj keď sa tento počet nikdy nenaplnil, stanica zostala významným architektonickým a dopravným uzlom v regióne. Budova železničnej stanice je už národnou kultúr nou pamiatkou a v rámci rekonštrukcie sa zohľadnili požiadavky pamiatkového úradu. Zásadné prvky ako kupola s oceľovým nadstavcom, ktorá nesie názov stanice, museli byť zachované, rovnako ako vnútor né historické prvky – zábradlia, mozaikové podlahy či vitríny. Súčasťou obnovy bola výmena strešnej kryti ny, okien a elektroinštalácie, ako aj sanácia balkónov a vonkajších omietok. Zároveň sa realizovali opravy koľajovej časti stanice a vybudoval sa podchod pre bezpečnejší prechod cestujúcich na nástupištia. Rekonštrukcia stanice mala výrazný dosah aj na cestnú dopravu v regióne, keďže súčasťou projektu bola aj výstavba nového mimoúrovňového priecho du, ktorý nahradil nepraktické železničné priecestie. Tento projekt mal za cieľ nielen zvýšiť bezpečnosť a plynulosť dopravy, ale aj znížiť negatívny vplyv na životné prostredie v podobe hluku a emisií. Železničná stanica vo Svite je v súčasnosti nielen do pravným uzlom, ale aj architektonickým symbolom mesta a bránou do Vysokých Tatier, ktorá sa vďaka tejto rekonštrukcii zachovala aj pre ďalšie generácie​. 31

Železničná stanica Svit. Zdroj: Ministerstvo dopravy SR Vyhradené bus pruhy Bus pruhy, teda vyhradené jazdné pruhy pre verej nú dopravu, zohrávajú kľúčovú úlohu pri zlepšovaní plynulosti mestskej hromadnej dopravy a zvyšovaní jej atraktivity. Tieto pruhy, navrhnuté špeciálne pre autobusy, trolejbusy a niekedy aj taxíky alebo cyk listov, umožňujú vozidlám verejnej dopravy vyhnúť sa dopravným zápcham a dosiahnuť vyššiu prevádz kovú spoľahlivosť. Ich význam spočíva v niekoľkých kľúčových aspektoch. Zrýchlenie a zlepšenie plynulosti verejnej dopra vy: V mestách, kde je doprava často preťažená, môžu tieto pruhy výrazne zrýchliť dopravu, najmä počas dopravných špičiek. Umožňujú autobusom a trolejbusom pohybovať sa nezávisle od doprav ných kolón, čo vedie k stabilnejším cestovným ča som a pravidelnosti spojov​. Napríklad v Bratislave pruhy na Štefánikovej či Karadžičovej ulici pomohli skrátiť čas cestovania MHD až o 50%.​ Zvýšenie atraktivity verejnej dopravy: Jednou z najväčších prekážok, prečo ľudia ešte vždy upred nostňujú individuálnu automobilovú dopravu, sú dlhé časy cestovania MHD pre zápchy. Ak je verejná doprava spoľahlivá a rýchla, viac ľudí ju bude použí vať. Vyhradené pruhy tak podporujú presun cestu júcich z áut do verejných prostriedkov, čo má pozi tívny vplyv na znižovanie počtu áut v mestách.​ Zlepšenie životného prostredia: Väčšie využíva nie verejnej dopravy namiesto áut priamo prispie va k znižovaniu emisií skleníkových plynov. Mnohé mestá v Európe vrátane Bratislavy implementujú bus pruhy ako súčasť širšej stratégie na podporu udržateľnej mobility a zníženie znečistenia ovzdušia.​ Efektívnejšie využívanie mestskej infraštruktúry: Bus pruhy umožňujú efektívnejšie využívanie cest ných komunikácií, pretože rovnaký priestor na ceste 32

dokáže prepraviť oveľa viac ľudí v jednom autobu se alebo trolejbuse ako v individuálnych vozidlách. Tento efekt je najviac viditeľný v mestských oblas tiach, kde kapacita ciest už nedokáže zvládať naras tajúci počet áut.​ sa jazdná doba MHD skrátila až o 50%, čo výrazne zlepšilo plynulosť dopravy v čase špičky, najmä pre trolejbusy linky 210 a autobusy liniek 21 a 78. Tento krok priniesol zníženie preplnenosti spojov a stabili zoval časové rozvrhy MHD. Zvýšenie bezpečnosti a zníženie dopravných ko lízií: Vďaka vyhradeným pruhom je možné oddeliť verejnú dopravu od ostatných účastníkov cestnej premávky, čo znižuje pravdepodobnosť dopravných nehôd a kolízií medzi vozidlami a chodcami. Takéto oddelenie dopravy tiež zlepšuje plynulosť na križo vatkách, kde môže verejná doprava uprednostniť odjazd pomocou prednostného signálu. Ekonomické výhody: Bus pruhy prinášajú aj eko nomické výhody. Keď sa zrýchli prevádzka MHD, dopravné podniky môžu efektívnejšie využívať svo je vozidlá a personál, čo vedie k úsporám na ná kladoch. Menej zápch znamená aj nižšie prevádz kové náklady pre autobusové spoločnosti a menej opotrebovania vozidiel.​ V Bratislave sa v posledných rokoch zintenzívnila snaha o preferenciu verejnej dopravy prostredníc tvom vyhradených pruhov pre autobusy a trolejbu sy, tzv. bus pruhy. Táto iniciatíva má za cieľ zrých liť mestskú hromadnú dopravu, znížiť dopravné zápchy a spraviť verejnú dopravu atraktívnejšou pre obyvateľov aj návštevníkov mesta. Jedným z prvých úsekov bol bus pruh na Štefániko vej ulici, ktorý bol zriadený v roku 2019 s cieľom zrýchliť mestskú hromadnú dopravu a znížiť do pravné zápchy v tejto časti mesta. Táto cesta, ktorá patrí medzi dopravné tepny vedúce k centru, trpela hustou premávkou, čo spôsobovalo meškania trolej busov a autobusov. Vďaka vyhradenému pruhu sa podarilo skrátiť čas strávený v zápche, čím sa zlepši la pravidelnosť spojov a znížila preplnenosť vozidiel. Prvé dni po zavedení tohto pruhu priniesli pozitívne výsledky, keď sa ukázalo, že MHD už nemusí čakať v dlhých radoch pred križovatkami, čo sa potvrdilo aj na križovatke Štefánikova-Križkova, kde sa po úprave signálneho cyklu zlepšila plynulosť dopravy. Aj na priek obavám, že nové usporiadanie spôsobí kolaps dopravy, nestalo sa tak. Opatrenie prispelo k výraz nejšiemu uprednostneniu MHD, čo ocenili cestujúci aj odborníci na verejnú dopravu. Ďalšími dôležitými úsekmi boli napríklad Karadži čova a Legionárska ulica. Zavedením týchto pruhov Príklady vyhradených pruhov v Bratislave. Zdroj: imhd.sk Ďalší príklad úspešnej implementácie je Gagarinova ulica, kde boli bus pruhy zavedené už v roku 2019. Po vyhodnotení dát z tejto oblasti sa zistilo, že v čase špičky sa v autobusoch a trolejbusoch pre praví štyriaž päťkrát viac ľudí než v autách. Zave denie bus pruhov na Gagarinovej pomohlo skrátiť cestovný čas autobusov v priemere o šesť minút. Po rekonštrukcii ulice boli neskôr dočasné vyhradené pruhy modifikované na trvalé. Na frekventovaných úsekoch, ako sú Hodonínska a Lamačská cesta, tiež pribudli takéto pruhy, ktoré významne urýchlili dopravu najmä v rannej špičke. Tieto pruhy pomáhajú MHD plynulo prechádzať cez dopravné zápchy, čo umožňuje napríklad spojom z Dúbravky a okolitých častí rýchlejšie dosiahnuť centrum. 33

Jedným z hlavných problémov pri vytváraní bus pruhov je obmedzený uličný priestor. V Bratislave sa preferuje vyhradzovanie pruhov na existujúcich trojpruhových cestách, čo umožňuje zachovať ka pacitu pre individuálnu dopravu. Medzi príklady takýchto ciest patrí Pražská ulica, Brnianska ulica a Dolnozemská cesta. Takéto prístupy sú relatívne finančne nenáročné, keďže zahŕňajú iba úpravy zna čenia. Pri implementácii sa často stretávajú s výzvami, ako je koordinácia dopravy počas výstavby či odpor ve rejnosti k zmenám. Napriek tomu sa tieto projek ty zameriavajú na dlhodobé benefity pre verejnú dopravu a zlepšenie životného prostredia, keďže zrýchlená MHD motivuje viac ľudí opustiť svoje autá a používať verejnú dopravu. Tieto zmeny sú súčas ťou širšej stratégie preferencie verejnej dopravy, ktorá zohľadňuje aj výstavbu cyklotrás a modernizá ciu zastávok, čím sa zlepšuje celková infraštruktúra mesta pre udržateľné formy dopravy. Intermodalita a integrácia dopravných systémov Intermodalita a integrácia dopravných systémov sú kľúčové pre efektívne fungovanie mestskej dopravy a udržateľnú mobilitu. Intermodalita predstavuje schopnosť využívať rôzne druhy dopravy(autobusy, električky, bicykle, vlaky) jednej ceste, zatiaľ čo in tegrácia dopravných systémov znamená prepojenie rôznych druhov dopravy do jedného, bezproblémo vo fungujúceho systému. Dobre fungujúca inter modalita a integrácia sú základným predpokladom toho, aby verejná doprava bola atraktívnou alterna tívou individuálnej automobilovej dopravy. Efektivita a plynulosť pre cestujúcich: Integrácia dopravných systémov umožňuje ľuďom kombino vať rôzne formy dopravy bez straty času. Cestujúci môžu rýchlo prestúpiť z vlaku na autobus, električku alebo iné dopravné prostriedky bez nutnosti čaka nia na ďalšie spoje. Táto plynulosť zabezpečuje krat ší čas cestovania a lepšiu spoľahlivosť, čo je dôležité najmä pre každodenne dochádzajúcich. Príkladom takéhoto systému je Bratislava , kde sa verejná do prava čoraz viac prepojuje s prímestskými vlakmi, autobusmi a cyklotrasami.​ Ekologické prínosy: Intermodalita podporuje eko logicky ohľaduplnejšie druhy dopravy, ako sú vlaky, bicykle alebo pešia chôdza. Mestá, ktoré podporujú prechody medzi rôznymi dopravnými systémami, napríklad vybudovaním cyklostojanov pri autobuso vých staniciach alebo zlepšením peších priechodov na železničných staniciach, prispievajú k zníženiu emisií a dopravných zápch. Bratislava zahrnula do svojich plánov aj rozvoj cyklodopravy a zdieľaných bicyklov, čo umožňuje kombináciu verejnej dopravy a ekologickejších foriem prepravy. Ekonomické výhody: Integrácia dopravných systé mov je výhodná aj z ekonomického hľadiska. Efektív ne prepojené systémy znižujú náklady na dopravu pre cestujúcich, pretože nemusia používať individu álnu dopravu a ušetria na palive, parkovaní či mýt nych poplatkoch. Moderné dopravné systémy ako v Košiciach a Žiline investovali do zlepšenia prestup ných uzlov, čím zjednodušili prechod medzi rôznymi druhmi dopravy a zvýšili pohodlie pre cestujúcich. Vyhraden é bus pruhy na Radlinského a na Hodonínskej ulici v Bratislave. Zdroj: Hlavné mesto SR Bratislava Zvýšenie atraktivity verejnej dopravy: Keď sú do pravné systémy dobre integrované, cestujúci ne musia plánovať komplikované trasy alebo sa obá 34

vať straty času pri prestupovaní. V mestách, ako sú Bratislava a Košice , sa výrazne zlepšili prestupné uzly medzi autobusmi, trolejbusmi, električkami a prímestskými vlakmi, čo viedlo k nárastu cestujú cich vo verejnej doprave​. kraja(IDS ŽSK) . Tento systém zahŕňa mestskú do pravu, prímestské autobusy aj vlaky, čím zjednodu šuje cestovanie a umožňuje využitie jedného lístka na rôzne druhy dopravy. IDS ŽSK zahŕňa okresy Žili na, Martin a Kysuce.​ Technologická podpora: Technológie ako inteli gentné cestovné poriadky, aplikácie na sledovanie vozidiel v reálnom čase a elektronické platobné sys témy sú základným prvkom efektívnej intermodali ty. Cestujúci môžu v reálnom čase sledovať polohu svojho spoja, naplánovať trasu alebo platiť za cestu jediným integrovaným lístkom. Tieto technológie sú zavádzané v mestách ako Žilina, kde nové autobusy a trolejbusy obsahujú moderné informačné systémy, ktoré zlepšujú prehľadnosť a pohodlie cestujúcich. Integrovaný dopravný systém Integrovaný dopravný systém(IDS) je systém do pravnej obsluhy určitého územia verejnou dopra vou zahŕňajúci viac druhov dopravy a linky viace rých dopravcov, v ktorých sú cestujúci prepravovaní podľa spoločných prepravných a tarifných podmie nok. Cestujúci môžu využiť jednotný cestovný lístok, ktorý platí bez ohľadu na dopravcu a použitý doprav ný prostriedok. Zabezpečovanie dopravnej obsluhy územia hromadnou osobnou dopravou formou IDS je najefektívnejší spôsob, ktorý je v súčasnosti známy. Pri správnej realizácii a prepojenosti jednotlivých dopravných odborov môžu v systéme IDS postup ne profitovať všetky zúčastnené strany dopravné ho systému. Predovšetkým používatelia systému – cestujúci, pre ktorých je systém tvorený za účelom uspokojenia prepravných potrieb udržateľným spô sobom, ďalej inštitúcie zodpovedné za zabezpeče nie dopravnej obsluhy(objednávatelia dopravných výkonov) a v neposlednom rade dopravcovia. Na Slovensku je integrovaná doprava zavedená v niekoľkých krajoch. Najväčším a najznámejším príkladom je Bratislavský kraj , kde funguje Integrovaný dopravný systém Bratislavského kraja(IDS BK) . Tento systém umožňuje kombináciu rôznych druhov dopravy(autobusy, vlaky, električky) v rámci jedného cestovného lístka. Zapojení sú viacerí do pravcovia vrátane Dopravného podniku Bratislava, Železničnej spoločnosti Slovensko a prímestských autobusov Arriva​. Ďalším krajom s integrovanou dopravou je Žilinský kraj, kde funguje Integrovaná doprava Žilinského Na východe Slovenska je v procese zavádzania Integrovaný dopravný systém Východ(IDS Východ) , ktorý má spojiť Prešovský a Košický kraj. Tento sys tém má za cieľ integrovať mestskú, prímestskú a že lezničnú dopravu, čo by malo zjednodušiť cestova nie v tejto oblasti.​ Výhody pre cestujúcich: ● atraktívna ponuka dopravy(nadväznosti li niek, vedenie liniek) ● sprehľadnenie dopravného systému ● jednotné prepravné a tarifné podmienky ● jednotný tarifno-vybavovací systém ● zaručená kvalita poskytovaných dopravných služieb Výhody pre dopravcov: ● zvýšenie atraktivity hromadnej dopravy ● zvyšovanie potenciálu prepravného trhu ● istota zmluvného vzťahu s objednávateľmi dopravných výkonov ● koordinácia dopravcov v regióne Integrovaný dopravný systém Bratislavského kraja Cieľom Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji(IDS BK) bolo zaviesť a prevádz kovať plnohodnotný IDS v bratislavskom regióne. Priniesť jednoduchšie a pohodlnejšie cestovanie za primeranú cenu a zatraktívniť hromadnú osobnú dopravu tak, aby obyvatelia menej cestovali svojimi osobnými autami a šetrili životné prostredie. Prínosy: Integračný proces postupne priniesol rad zmien v tarifnej, dopravnej a informačnej oblasti. Tieto zmeny boli vykonané najmä na sprehľadnenie dopravného a tarifného systému(napr. zmeny lin kového vedenia, intervalový režim, zavedenie tari fných zón) a vytvorenia jednotného informačného systému(napr. označovanie vozidiel, online doprav né informácie). Jednotlivé opatrenia majú zjedno dušiť cestovanie a orientáciu v dopravnom systéme. Dopravný systém: V IDS BK je uplatňovaný princíp jednotných prepravných a tarifných podmienok. To znamená, že na rozdiel od predchádzajúceho stavu, 35

keď každý dopravca uplatňoval svoju tarifu(štruk túru cestovných lístkov, cenu cestovného a dovoz ného, rozsah zliav) a prepravné podmienky(pod mienky prepravy osôb a batožín, práva a povinnosti cestujúcich a dopravcu) je možné cestovať jedným cestovným lístkom pri použití rôznych dopravných prostriedkov rôznych dopravcov, a to za rovnakých prepravných podmienok. S cestovnými lístkami IDS BK je možné na cestovanie využívať vybrané vlaky, ako aj linky MHD a regionál ne autobusové linky začlenené do IDS BK. V regio nálnej doprave je uprednostňovaná koľajová dopra va a vo vybraných prestupných miestach nadväzuje na vlaky autobusová doprava. Cestovné poriadky li niek sú zostavované v intervalovom režime tak, ako je to bežné na linkách MHD v Bratislave. Označovanie liniek: Nastala zmena v označovaní re gionálnych autobusových liniek – k slovnému ozna čeniu konečnej stanice pribudlo aj číselné označenie linky, tak ako to je v mestskej doprave. Princíp ozna čenia liniek je podľa toho, ktoré územie linka prevaž ne obsluhuje. Na Záhorie premávajú linky číselného radu 200, v okrese Pezinok 500, Senec 600, v smere na juhovýchod od Bratislavy 700. Tento prvok prispel k ľahšej orientácii a nájdeniu správneho autobusu. Vlakové linky sú označené písmenom S a číslom, kto ré opäť označuje smerovanie vlaku(vlaková linka do Malaciek je označená ako S20). Písmenom T sú ozna čené turistické linky. Informačný systém: Účelom vytvorenia jednotného informačného systému je, aby bolo možné čo naj jednoduchšie získať potrebné dopravné informácie ako pred samotným cestovaním, tak aj počas neho. Rozšírilo sa označenie vozidiel regionálnej autobu sovej dopravy, ktoré majú číselné označenie linky aj na bočnej a zadnej časti vozidla a taktiež sa roz šíril a zjednotil rozsah zobrazovaných informácií na jednotlivých zastávkach(napr. regionálne zastávky obsahujú názov zastávky, čísla obsluhujúcich liniek, ale aj mapové podklady, dopravnú sieť) podľa tech nicko-prevádzkových štandardov. IDS BK aplikuje moderný funkčný dopravný systém, ktorý vychádza z pozitívnych zahraničných výsledkov(napr. z Česka, Rakúska, Nemecka). Aktuálna poloha spojov: V Integrovanom doprav nom systéme Bratislavského kraja(IDS BK) je mož né sledovať polohu spojov v reálnom čase. Cestu júci majú prístup k týmto údajom prostredníctvom webovej stránky IDS BK alebo mobilnej aplikácie. Na mape môžu vidieť aktuálnu polohu všetkých do pravných prostriedkov(autobusov, električiek, vla kov) a ich prípadné meškania. Zadaním konkrétnej zastávky si môžu zobraziť virtuálnu zastávkovú tabu ľu s odchodmi spojov, alebo si vyhľadať trasu podľa čísla linky vrátane všetkých zastávok. Tento systém výrazne pomáha cestujúcim plánovať svoje cesty efektívnejšie a zlepšuje prehľad o dopravnej situácii v reálnom čase. Výška cestovného: Oproti predchádzajúcemu stavu, keď na výšku cestovného mala vplyv precestovaná vzdialenosť, je súčasné cestovné odvodené od počtu precestovaných tarifných zón. Integrované územie je rozdelené do tarifných zón(každá zóna je označená trojmiestnym číslom), čo prispieva k jednoduchšiemu výpočtu cestovného. Štruktúru cestovných lístkov de finuje dokument Tarifné podmienky IDS BK. Chceme zachovať súčasný komfort pre cestujúcich, keďže vlaky premávajú aj mimo územia integrované ho dopravného systému. Cestujúci si môže v Bratisla ve zakúpiť jednosmerný/spiatočný cestovný lístok že lezničného dopravcu, prípadne využiť lístok z ponuky IDS BK(duálna tarifa). Cestujúci si pri ceste vlakom môže vybrať, ktorá kom binácia cestovného je pre neho výhodnejšia. Takáto možnosť výberu neexistuje pri ostatných druhoch dopravy(regionálna autobusová doprava a MHD). Informácie o polohe spojov. Zdroj: IDS BK Informačné tabule na zastávkach: V Integrovanom dopravnom systéme Bratislavského kraja(IDS BK) poskytujú cestujúcim informácie o odchodoch spo jov v reálnom čase. Tieto tabule zobrazujú aktuálny stav odchodov spojov vrátane meškaní. Fungujú tak, že sú prepojené s dispečingom, ktorý sleduje polo hu spojov v reálnom čase. Na základe tejto polohy 36

systém upravuje odhadovaný čas odchodu spojov na jednotlivých zastávkach. Na tabuliach sú zobrazené tieto informácie: 1. Číslo linky – zobrazuje číslo autobusu, elek tričky alebo vlaku. 2. Smer – určuje cieľovú zastávku alebo smer trasy. 3. Odhadovaný čas odchodu – buď v konkrét nom čase, alebo ako čas do odchodu(napr. „o 5 minút“). 4. Meškanie – ak spoj mešká, na tabuli je uve dený čas, o koľko minút sa odchod posúva. Tieto systémy fungujú vďaka dátam, ktoré sú prená šané do centrálneho dispečingu cez GPS zariadenia nainštalované v dopravných prostriedkoch. ktorá je súčasťou Integrovaného dopravného systé mu Bratislavského kraja(IDS BK), umožňuje cestu júcim mať všetky dôležité informácie o doprave na dosah ruky. Vďaka nej je možné získať prehľad o od chodoch spojov, polohách jednotlivých dopravných prostriedkov v reálnom čase, a dokonca sledovať možné meškania. Hlavné funkcie aplikácie: ● Zobrazenie polohy spojov v reálnom čase – cestujúci môžu jednoducho sledovať, kde sa ich spoj nachádza, čo im pomáha lepšie plá novať cestu. Na mape vidia všetky zapojené autobusy, vlaky a električky IDS BK. ● Informácie o odchodoch – aplikácia posky tuje detailné informácie o odchodoch spo jov zo všetkých zastávok. Cestujúci si môžu vyhľadať konkrétnu zastávku a zistiť, kedy odchádza najbližší spoj. ● Virtuálne zastávkové tabule – ak nemáte prístup k informačným tabuliam priamo na zastávke, môžete si ich funkcie jednoducho nahradiť aplikáciou. Zobrazí vám virtuálnu tabuľu s odchodmi spojov vrátane informá cií o meškaní. ● Jednoduché plánovanie cesty – aplikácia umožňuje vyhľadávať spoje podľa zadaného cieľa alebo trasy, čo výrazne uľahčuje pláno vanie cestovania v rámci celej siete IDS BK. ● Notifikácie a aktualizácie – aplikácia je pra videlne aktualizovaná, aby poskytovala naj novšie informácie a zlepšovala používateľský komfort. Nové funkcie a vylepšenia aplikácie sa pridávajú priebežne na základe spätnej väzby od používateľov. E-shop IDS BK: Jednoduchý nákup lístkov a preukazov online Informačné tabule na zastávka MHD v Bratislave. Zdroj: Do pravný podnik Bratislava Aplikácia IDS BK: Verejná doprava v Bratislavskom kraji sa vďaka aplikácii IDS BK stala pre cestujúcich ešte pohodlnejšou a efektívnejšou. Táto aplikácia, E-shop v integrovanej doprave: Integrovaný doprav ný systém Bratislavského kraja ponúka svojim ces tujúcim pohodlný spôsob nákupu cestovných lístkov a predplatných preukazov prostredníctvom e-sho pu. Tento online obchod je prístupný z oficiálnej stránky IDS BK a umožňuje rýchlu a jednoduchú kúpu cestovných dokladov pre rôzne druhy dopravy, 37

ktoré sú zahrnuté v systéme. Funkcie e-shopu: ● Nákup predplatných lístkov: Cestujúci si môžu v e-shope kúpiť predplatné cestovné lístky na rôzne časové obdobia(mesačné, trojmesačné, ročné) a na zóny v rámci ce lého IDS BK. Tieto lístky pokrývajú mestskú a prímestskú dopravu vrátane autobusov, vlakov a električiek. ● Dopravné karty: E-shop umožňuje zakúpiť alebo dobiť dopravné karty, ktoré sú potreb né pre bezkontaktné cestovanie v rámci IDS BK. Cestujúci môžu jednoducho pridať kre dit na kartu alebo obnoviť predplatné z po hodlia domova. ● Zľavové a špeciálne lístky: Prostredníctvom e-shopu môžu študenti, seniori a iné skupiny oprávnené na zľavy získať svoje zľavnené líst ky. Okrem toho sú k dispozícii aj krátkodobé turistické lístky na 24, 72 alebo 168 hodín. ● Správa účtu: Registrovaní používatelia môžu v e-shope spravovať svoje účty, sledovať históriu nákupov a upravovať svoje osobné údaje. To poskytuje väčšiu flexibilitu a kom fort pri plánovaní cestovania. E-shop IDS BK poskytuje cestujúcim možnosť ná kupu lístkov a správy dopravy z akéhokoľvek mies ta a kedykoľvek. Je to užitočné pre každodenných dochádzajúcich, ako aj pre turistov, ktorí hľadajú rýchly spôsob získania cestovných dokladov. Tento online systém šetrí čas a eliminuje potrebu návštevy predajných miest. E-shop je dostupný na oficiálnej stránke IDS BK, kde cestujúci nájdu všetky potrebné informácie o tarife, zónach a dostupných lístkoch. 38

5. Záchytné parkoviská a prestupné terminály Záchytné parkoviská a prestupné terminály predsta vujú kľúčový prvok modernej mestskej infraštruk túry a udržateľnej mobility. Tieto zariadenia, často označované aj ako Park and Ride(P+R), sú navrhnu té tak, aby umožnili ľuďom odstaviť svoje vozidlá na okraji mesta alebo v jeho blízkosti a následne pre stúpiť na verejnú dopravu. Tento koncept pomáha znižovať preťaženie ciest, minimalizovať dopravné zápchy a zlepšiť kvalitu ovzdušia v mestských oblas tiach. takmer každej železničnej stanici. V súčas nosti pribúdajú aj tzv. cykloklietky a cyklo veže, ktoré umožňujú bezpečne zaparkovať bicykel za symbolický poplatok v chránenom uzavretom priestore. ● Kiss+Ride (K+R) je parkovisko typu„poboz kaj na rozlúčku a cestuj“. Parkoviská K+R sú zväčša súčasťou každého parkoviska P+R a slúžia na naloženie, resp. vyloženie spo lucestujúceho, ktorý pokračuje verejnou dopravou. Parkoviská K+R teda neslúžia na odstavenie motorového vozidla, iba na krát kodobé zastavenie. Prestupný terminál Vrakuňa Prestupné terminály hrajú kľúčovú úlohu pri pod pore intermodality, teda prechodu medzi rôznymi druhmi dopravy. Sú navrhnuté tak, aby cestujúcim uľahčili prestup z jedného druhu dopravy na druhý, napríklad z osobného auta alebo bicykla na verejnú dopravu. Tieto terminály sú vybavené nielen parko viskami, ale aj infraštruktúrou pre cyklistov, ako sú cyklostojany a prístrešky pre bicykle. Záchytné parkoviská sú dôležitým nástrojom, ktorý pomáha redukovať množstvo áut v centrách miest. Cestujúci môžu pohodlne zaparkovať svoje vozidlo na predmestí alebo pri hlavných dopravných uzloch a následne prestúpiť na vlak, autobus alebo elek tričku, ktorá ich dopraví do cieľovej destinácie. Tým to spôsobom sa nielen znižuje tlak na mestské cesty a parkovacie miesta, ale sa aj zlepšuje plynulosť do pravy a znižujú sa emisie osobných áut. ● Park+Ride (P+R) je špeciálny druh parkovis ka, ktoré je určené pre vodičov, ktorí plánu jú zaparkovať svoje auto a ďalej pokračovať v ceste verejnou dopravou. Tieto parkoviská sa nachádzajú na okraji miest alebo v blíz kosti dôležitých dopravných uzlov, ako sú vlakové a autobusové stanice alebo električ kové trate. Cieľom P+R parkovísk je motivo vať ľudí, aby znížili používanie automobilov v centrách miest a uprednostnili verejnú do pravu, čím sa zmenšuje dopravné zaťaženie a zlepšuje kvalita ovzdušia v mestských ob lastiach. ● Bike+Ride (B+R) je záchytné parkovisko typu „príď na bicykli a cestuj“. Parkoviská B+R sú umiestnené zväčša pri každom parkovisku P+R. Za parkoviská B+R možno považovať aj všetky parkoviská pre bicykle, ktoré sú pri Prestupný terminál vo Vrakuni bol oficiálne otvore ný v júli 2024 a predstavuje dôležitý krok k zlepšeniu integrovanej dopravy v Bratislave. Terminál je sú časťou väčšieho projektu vytvárania tzv. terminálov integrovanej osobnej prepravy(TIOP), ktoré majú uľahčiť prestup medzi rôznymi druhmi verejnej do pravy, konkrétne vlakovou a mestskou hromadnou dopravou(MHD). Terminál sa nachádza na železnič nej trati Bratislava – Komárno, v blízkosti obratiska autobusov a trolejbusov na Čiližskej ulici, čo umož ňuje pohodlný a rýchly prestup pre cestujúcich. Hlavným cieľom tohto terminálu je zlepšiť dostupnosť verejnej dopravy a motivovať obyvateľov využívať vla ky a MHD namiesto individuálnej automobilovej do pravy. Terminál je vybavený modernými prístreškami, lavičkami, stojanmi na bicykle, ako aj informačnými tabuľami s aktuálnymi spojmi. Okrem toho ponúka bezbariérový prístup a kamerový systém na zvýšenie bezpečnosti cestujúcich. Celý projekt bol realizova ný s finančnou podporou z eurofondov, pričom jeho hodnota dosiahla 3,9 milióna eur. 39

ti Košice – Moldava nad Bodvou sedem párov vla kov, pričom v súvislosti s týmito spojmi sú nasadené aj autobusové prípoje do okolitých obcí. Projekt je považovaný za pilotný pre integrovaný dopravný systém v tomto regióne a prispieva k trvalo udrža teľnej doprave. Prestupný terminál Vrakuňa v Bratislave. Foto: Michal Feik Prestupný terminál v Moldave nad Bodvou Otvorený bol 13. decembra 2015, je kľúčovou súčas ťou integrovaného dopravného systému v Košickom kraji. Tento moderný Terminál integrovanej osobnej prepravy(TIOP) umožňuje cestujúcim jednoduchý prestup medzi vlakovou, autobusovou, automobilo vou, cyklistickou a pešou dopravou. Jeho výstavba trvala približne rok, od októbra 2014 do septembra 2015, pričom náklady dosiahli približne 6,72 milióna eur spolufinancovaných z eurofondov. TIOP v Moldave nad Bodvou zlepšuje dostupnosť verejnej dopravy v regióne a nahrádza nevyho vujúcu autobusovú stanicu. Terminál je vybavený moderným informačným systémom, kamerami a bezbariérovými prístupmi. Denne premáva na tra Prestupný terminál v Moldave nad Bodvou Zdroj: Ministerstvo dopravy SR a imhd.sk 40

Schéma prestupného terminálu v Moldave nad Bodvou. Zdroj: Ministerstvo dopravy SR Prestupný terminál a záchytné parkovisko(P+R) Svätý Jur Záchytné parkovisko a prestupný terminál vo Svä tom Jure, ktoré sa nachádzajú pri železničnej stani ci, poskytujú možnosti pohodlného prestupu medzi automobilovou dopravou a verejnou hromadnou dopravou. Cestujúci môžu svoje autá zaparkovať a následne prestúpiť na vlak, čím sa zníži počet áut smerujúcich do Bratislavy a iných miest. Tento terminál je súčasťou stratégie udržateľnej mobility v rámci Bratislavského kraja a prispieva k zlepšeniu kvality ovzdušia a zníženiu dopravných zápch v re gióne​. Nachádza sa tam 58 miest pre automobily. Miesta pre bicykle sú zabezpečené stojanmi.​ Prestupný terminál a záchytné parkovisko(P+R) Pezinok V Pezinku sa nachádza záchytné parkovisko a pre stupný terminál, ktorý umožňuje cestujúcim za parkovať svoje autá a pohodlne prestúpiť na vlak smerujúci do Bratislavy. Tento terminál je navrhnutý tak, aby zjednodušil prechod medzi rôznymi druhmi dopravy, pričom podporuje ekologické formy cesto vania. Parkovisko je dostupné aj pre cyklistov, ktorí môžu bezpečne uložiť svoje bicykle pred prestupom na vlak či autobus.​ Automobily: 291 miest. Bicykle: 30 miest. Prestupný terminál a záchytné parkovisko P+R Svätý Jur. Foto: Michal Feik Prestupný terminál a záchytné parkovisko P+R Pezinok. Foto: Michal Feik 41

Prestupný terminál a záchytné parkovisko(P+R) Šenkvice Záchytné parkovisko a prestupný terminál v Šenkvi ciach sa nachádzajú v blízkosti železničnej stanice, čo umožňuje obyvateľom okolia pohodlný prestup na vlak do Bratislavy. Tento terminál ponúka parko vacie miesta pre osobné autá a bicykle, čo znižuje tlak na automobilovú dopravu v hlavnom meste a okolitých obciach. Rovnako ako iné terminály v kraji, aj tento je súčasťou širšieho integrovaného dopravného systému, ktorý zlepšuje prístup k verej nej doprave​. Počet miest pre automobily: 87. Mies ta pre bicykle sú zabezpečené stojanmi.​ Prestupný terminál a záchytné parkovisko P+R Malacky Foto: Michal Feik Prestupný terminál a záchytné parkovisko(P+R) Ivanka pri Dunaji Prestupný terminál a záchytné parkovisko P+R Šenkvice Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj Prestupný terminál a záchytné parkovisko(P+R) Malacky Prestupný terminál a záchytné parkovisko v Ivan ke pri Dunaji poskytujú moderné možnosti prestu pu pre obyvateľov tejto obce, ktorí dochádzajú do Bratislavy alebo okolitých miest. Terminál je vyba vený parkovacími miestami pre autá a bicykle a je navrhnutý tak, aby podporoval kombináciu rôznych druhov dopravy. Tento projekt, ktorý je súčasťou in tegrovaného dopravného systému, zlepšuje dostup nosť verejnej dopravy pre obyvateľov a zároveň zni žuje preťaženie ciest.​ Počet miest: Automobily 158, bicykle: 80.​ V Malackách bol vybudovaný prestupný terminál a záchytné parkovisko, ktoré zlepšujú dopravnú si tuáciu v tomto severozápadnom meste Bratislavské ho kraja. Terminál umožňuje cestujúcim zaparkovať svoje vozidlo a prestúpiť na regionálne vlaky alebo autobusy. Tento projekt je súčasťou plánu udržateľ nej mobility, ktorý podporuje verejnú dopravu ako alternatívu individuálnej automobilovej dopravy, čím prispieva k zlepšeniu kvality ovzdušia a zníženiu dopravných zápch. Počet miest pre automobily: 91 miest(Na píle)+ 50 miest(pri železničnej stanici). 42

Prestupný terminál a záchytné parkovisko P+R Ivanka pri Du naji. Foto: Michal Feik Prestupný terminál a záchytné parkovisko(P+R) Bernolákovo V Bernolákove sa nachádza prestupný terminál a záchytné parkovisko, ktoré slúži ako kľúčový pre stupný bod medzi individuálnou dopravou a verej nou hromadnou dopravou. Toto zariadenie umož ňuje cestujúcim bezpečne zaparkovať svoje vozidlá a následne prestúpiť na vlak alebo autobus, čím sa znižuje dopravné zaťaženie na cestách do Bratislavy. Rovnako ako v iných lokalitách, aj tu sú parkovacie miesta prispôsobené pre bicykle, čo podporuje eko logickejší spôsob dopravy​. Prestupný terminál, záchytné parkovisko(P+R) a parkovací dom Senec V Senci pri železničnej stanici je 45 miest pre auto mobily a ďalších 20 miest pri autobusovej stanici. Rovnako sa tam nachádza aj prístrešok pre bicykle. V ďalšej etape mesto Senec vybudovalo dvojpodlaž ný parkovací dom pre 84 automobilov. Na realizáciu projektu získala samospráva nenávratný finančný príspevok vo výške 821-tisíc eur z Integrovaného regionálneho operačného programu(IROP). Obe podlažia parkoviska sú samostatné a neprepojené, na 1. podlažie sa možno dostať z areálu Slnečných jazier-Juh, na 2. podlažie je prístup zo Železničnej ulice. Na parkovisku funguje bezlístkový systém, pr vých päť rokov bude parkovanie bezplatné. Záchytné parkovisko a prestupná terminál v Senci Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj Prestupný terminál a záchytné parkovisko P+R Bernolákovo Foto: Michal Feik 43

aktuálne časy odchodov vlakov a autobusov. Tento projekt je tiež prepojený s cyklochodníkom do obce Malé Leváre, čím sa zvyšuje mobilita pre cyklistov​. Parkovací dom v Senci pri železničnej stanici Zdroj: Mesto Senec Prestupný terminál a záchytné parkovisko(P+R) Veľké Leváre Nové záchytné parkovisko a prestupný terminál vo Veľkých Levároch, otvorené v roku 2023, výrazne prispeli k zlepšeniu dopravnej infraštruktúry v tejto obci a jej okolí. Terminál poskytuje 38 nových parko vacích miest, prístupové chodníky s bezbariérovými úpravami a moderné osvetlenie. Ide o dôležitý bod na prestup medzi individuálnou automobilovou do pravou, vlakmi, autobusmi a cyklodopravou, čím sa podporuje ekologickejšia a udržateľnejšia doprava. Priestor je monitorovaný kamerovým systémom a vybavený informačným panelom, ktorý poskytuje Prestupný terminál a záchytné parkovisko P+R Veľké Leváre. Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj Záchytné parkovisko(P+B) Prístavný most v Bratislave Nachádza sa v centrálnej lokalite pod Prístav ným mostom, tentoraz s konceptom Park+Bike. Toto záchytné parkovisko ponúka výhodnú polohu s dobrým napojením na diaľnicu D1, R7 a diaľnič ný obchvat, čo ho robí atraktívnym pre vodičov pri chádzajúcich z okolitých miest a obcí. Okrem toho poskytuje priame prepojenie na cyklotrasy vedúce do centra mesta či na Mlynské Nivy. Parkovisko je vybavené stanovišťami zdieľanej mobility, kde sú dostupné bicykle a kolobežky spoločností ako Slov naftbajk, Rekola, Tier, Bolt a Svišť. V blízkosti parko viska sa nachádza aj autobusová zastávka linky č. 87, ktorá ponúka ďalšie možnosti presunu do centra. Na záchytnom parkovisku Prístavný most je k dispozícii 107 parkovacích miest, ktoré sú monitorované ka merovým systémom. Parkovanie je bezplatné a do stupné počas pracovných dní od 5:00 do 24:00 h a počas víkendov nepretržite. Tento projekt podpo ruje využívanie verejnej dopravy a ekologickejších foriem prepravy v rámci Bratislavy. 44

Záchytné parkovisko(P+B) Prístavný most v Bratislave Zdroj: Mesto Bratislava Modernizácia a rekonštrukcia prestupného uzla na Masarykovej ulici v Prešove Mesto Prešov úspešne dokončilo modernizáciu pre stupného uzla na Masarykovej ulici, známeho ako predstaničný priestor. Tento dôležitý projekt, finan covaný z Integrovaného regionálneho operačného programu(IROP), mal za cieľ zvýšiť atraktivitu a kon kurencieschopnosť verejnej osobnej dopravy. Projekt s celkovým rozpočtom 1,9 milióna eur bol realizovaný od apríla 2018 do septembra 2020. Vďaka tomuto úsiliu sa výrazne zlepšili podmienky pre cestujúcich, čo prispeje k zvýšeniu využívania verejnej dopravy v Prešove. Hlavnými výstupmi pro jektu bola modernizácia prestupného uzla a jeho okolia, čím sa zlepšila dostupnosť zastávok mest skej hromadnej dopravy, informovanosť cestujúcich a podmienky pre ľudí so zdravotným postihnutím a obmedzenou mobilitou. Kľúčové prínosy pre cestujúcich: 1. Modernizácia prestupného uzla : Cestujúci teraz môžu rýchlejšie a pohodlnejšie prestu povať medzi rôznymi dopravnými prostried kami. Skrátil sa čas potrebný na prestup, čo zlepšuje celkovú efektivitu verejnej dopravy. 2. Bezpečnosť a pohodlie : Zlepšili sa pod mienky pre zraniteľných účastníkov cestnej premávky vrátane chodcov a cyklistov. Mo derné informačné a komunikačné techno lógie(IKT) poskytujú cestujúcim aktuálne informácie o spojeniach a odchodoch. Re konštrukcia spevnených plôch a vozoviek prispela k zvýšeniu bezpečnosti a plynulosti dopravy v tejto oblasti. 3. Krátkodobé parkovanie(K+R) : Pre vodičov bolo zriadené krátkodobé parkovanie typu Kiss and Ride(K+R), ktoré umožňuje rýchle vystúpenie cestujúcich a znižuje dopravné preťaženie v blízkosti stanice. Záchytné parkovisko(P+B) Prístavný most v Bratislave. Zdroj: Mesto Bratislava 45

46

Prestupný terminál Prešov predtým a teraz Zdroj: Mesto Prešov Terminál vlak-bus-shopping v Banskej Bystrici Pôvodná autobusová stanica v Banskej Bystrici bola otvorená verejnosti v roku 1984, no nikdy sa nedoč kala svojho úplného dokončenia. Neskoré 80. a 90. roky zanechali na projekte svoje stopy, keď nedokon čená výpravná budova začala chátrať. Takmer tri de saťročia sa stala nevyužitým a zanedbaným priesto rom uprostred mesta. Zlom nastal v roku 2014, keď do projektu vstúpila medzinárodná developerská skupina InterCora. Ich cieľom bolo nielen odstrániť chátrajúce budovy, ale vybudovať úplne nové multifunkčné centrum, kto ré bude nielen dopravným uzlom, ale aj nákupným a občianskym centrom pre miestnych obyvateľov i cestujúcich. V roku 2015 sa začali búracie práce a po nich výstavba moderného Vlak Bus Shopping centra. Slávnostné otvorenie sa konalo 21. septembra 2017, čo symbolizovalo začiatok novej éry v Banskej Bystrici. Tento projekt je významný nielen pre svoju architek túru a funkcionalitu, ale najmä pre jeho príspevok k udržateľnej mobilite. Hybridné centrá ako Vlak Bus Shopping podporujú využívanie verejnej dopravy, čo pomáha znižovať počet automobilov v meste, zlepšo vať kvalitu ovzdušia a zmierňovať dopravné zápchy. Ľudia, ktorí denne dochádzajú do práce alebo školy, tu môžu pohodlne prestúpiť z vlaku na autobus a zá roveň si môžu nakúpiť alebo využiť iné služby priamo v rámci centra. Tento prístup je v súlade s konceptom udržateľnej mobility, ktorý zdôrazňuje efektívne a ekologické rie šenia dopravy v mestách. Okrem poskytovania do pravných možností ponúka hybridné centrum príle žitosti na zníženie environmentálneho zaťaženia tým, že motivuje ľudí, aby uprednostňovali verejnú dopra vu pred individuálnou automobilovou dopravou. 47

● Zvýšená bezpečnosť a komfort : Zlepšili sa aj podmienky pre cestujúcich z hľadiska bezpečnosti. Lepšie osvetlenie a prehľadné usporiadanie priestoru prispievajú k väčšie mu pocitu bezpečia, najmä vo večerných hodinách. Niekdajší stav, výstavba a nový terminál v Banskej Bystrici. Zdroj: Terminál vlak-bus-shopping a imhd.sk Prestupný uzol Riviéra v Bratislave Zastávka Riviéra v Bratislave, ktorá sa nachádza v Karlovej Vsi, prešla v rámci modernizácie Dúbrav sko-karloveskej električkovej radiály významnou transformáciou. Tento prestupný uzol sa stal kľúčo vým bodom pre cestujúcich využívajúcich mestskú hromadnú dopravu. Kľúčové prínosy modernizácie: ● Lepšie prestupy : Riviéra je dôležitým miestom na prestup medzi električkami a autobusmi, čím sa uľahčil pohyb medzi mestskými časťami a napojenie na centrum Bratislavy. Modernizovaný uzol umožňuje plynulejší a rýchlejší prestup, čo skrátilo cel kový čas cestovania. ● Bezbariérový prístup : Pri prestupoch sa zohľadnili potreby ľudí so zníženou pohybli vosťou a rodičov s kočíkmi. Bezbariérový prí stup a nové nástupištia prispievajú k tomu, že doprava je prístupná pre všetkých. ● Moderné informačné systémy : Zastávka Riviéra bola vybavená modernými informač nými tabuľami, ktoré poskytujú cestujúcim aktuálne informácie o odchodoch spojov, čím sa zvýšila ich informovanosť a orientácia v systéme MHD. Prestupný uzol mestskej hromadnej dopravy Riviéra v Bratisla ve. Zdroj: zastavka.net Prestupný uzol Blumentál v Bratislave Prestupný terminál Blumentál v Bratislave, ktorý sa nachádza na Radlinského ulici, je kľúčovým doprav ným uzlom, spájajúcim rôzne formy mestskej hro madnej dopravy. Tento moderný terminál bol vybu dovaný v rámci snahy o zlepšenie verejnej dopravy a zvýšenie jej atraktivity najmä pre cestujúcich, ktorí denne využívajú prestupy medzi autobusmi a elek tričkami. Pred modernizáciou bola oblasť okolo Blumentálu relatívne neefektívna z hľadiska dopravnej obsluž nosti. Staršie prestupné zastávky boli rozmiestnené od seba a mali obmedzené možnosti a nedostatoč né vybavenie pre komfort cestujúcich. V roku 2014 začala výstavba terminálu Blumentál s cieľom zvýšiť kapacitu a zlepšiť prístupnosť pre chodcov, cyklistov a osoby so zníženou mobilitou.​ Modernizácia priniesla zastávky viedenského typu, ktoré umožňujú efektívnejšie prestupy a bezpečnej 48

šie pohybovanie sa medzi dopravnými prostriedka mi. Projekt výrazne zlepšil prepojenie medzi rôzny mi druhmi dopravy v Bratislave.​ Prestupný terminál Blumentál poskytuje cestujúcim moderné nástupištia, ako aj elektronické informač né tabule poskytujú aktuálne informácie o odcho doch a príchodoch, čo prispieva k lepšej informova nosti cestujúcich. Zastávky sú prispôsobené aj pre osoby so zníženou pohyblivosťou, čo robí verejnú dopravu prístupnejšou pre širšiu časť populácie. Prestupný uzol mestskej hromadnej dopravy Blumentál Zdroj: imhd.sk 49

6. Statická doprava Statická doprava zahŕňa všetky vozidlá, ktoré sú v pokoji, teda parkujú alebo stoja na verejných alebo súkromných priestranstvách. Hoci si pod pojmom „doprava“ zvyčajne predstavujeme pohyb vozidiel, statická doprava tvorí významnú časť dopravnej in fraštruktúry miest. Vozidlá zaparkované na uliciach, parkoviskách alebo v garážach potrebujú priestor, čo často vedie k obmedzeniu verejného priestoru pre iné funkcie, ako sú pešia doprava, zeleň alebo verejná infraštruktúra. Správne riadenie a regulácia statickej dopravy sú preto kľúčové pre efektívne fun govanie mestského prostredia. Dynamická a statická doprava sú spolu previazané. Ponuka ľahko dostupných parkovacích miest, zväčša bezplatných, spôsobuje zvyšovanie intenzity indivi duálnej automobilovej dopravy a naopak – zvyšova nie intenzity individuálneho automobilizmu vytvára dopyt po nových parkovacích miestach. parkovanie áut než pre verejné priestran stvá, čo znižuje kvalitu života obyvateľov. ● Zhoršovanie kvality ovzdušia : Parkovanie na uliciach podporuje väčší počet áut v mes te, čo zvyšuje celkovú dopravnú záťaž a zhor šuje kvalitu ovzdušia. ● Estetické a ekologické dôsledky : Veľké par kovacie plochy, najmä na povrchu, prispieva jú k vytváraniu mestských tepelných ostro vov a znižujú estetický dojem z mestského prostredia. Parkovanie v pešej zóne. Foto: Michal Feik Dôsledky pre životné prostredie a klímu Parkovanie na zeleni. Foto: Michal Feik Statická doprava má významný vplyv na mestské prostredie, a to najmä v oblastiach s vysokou husto tou automobilov. Medzi hlavné negatívne dôsledky patrí: ● Zaberanie verejného priestoru : Parkovacie miesta často zaberajú veľkú časť uličných priestorov, čo obmedzuje miesto pre chod cov, cyklistov alebo verejnú zeleň. Mnohé mestá majú viac priestoru vyhradeného pre Spevnené plochy ako asfaltové parkoviská, betóno vé plochy či strechy sú významným faktorom, ktorý prispieva k prehrievaniu mestských oblastí. Tento jav, známy ako efekt mestského tepelného ostrova , spôsobuje výrazné zvýšenie teplôt v okolí týchto po vrchov, čo má negatívne dôsledky na kvalitu života, zdravie obyvateľov a životné prostredie. V letných mesiacoch môžu teploty na povrchu týchto plôch dosahovať až 70 °C , čo vedie k zvýšeniu energe tických nárokov na klimatizáciu, zhoršovaniu kva lity ovzdušia a celkovému zhoršeniu mikroklímy v okolí. Asfaltové a betónové povrchy zabraňujú prirodze nému vsakovaniu dažďovej vody do pôdy. Naopak, počas prívalových dažďov tieto plochy často nestí hajú odvádzať vodu do kanalizačného systému, čo môže spôsobiť problémy s odvodnením. 50

Meranie teplôt povrchov na spevnených plochách v mestskej časti Bratislava-Rača. Zdroj: Michal Feik Asfaltové a betónové povrchy na parkoviskách a strechách absorbujú slnečné žiarenie a násled ne vyžarujú teplo, čo vedie k nárastu teplôt v ich okolí. Teploty na parkovisku dosahovali 66 °C a na strechách až 70 °C, pričom teplota vzduchu bola len 35 °C, čo ukazuje výrazný teplotný rozdiel spôsobe ný týmito materiálmi. Takéto vysoké teploty majú negatívny vplyv na mik roklímu okolia, zvyšujú potrebu chladenia v budo vách, zhoršujú kvalitu ovzdušia a predstavujú zdra votné riziká pre obyvateľov a návštevníkov Parkovanie a verejný priestor Parkovacie zariadenia predstavujú pre spoločnosť vysoké náklady a problémy spojené s parkovaním často spôsobujú komplikácie, ktorým čelia projek tanti, správcovia i úradníci. Tieto problémy sa ob vykle vnímajú buď z pohľadu nedostatku kapacít (existuje málo parkovacích miest, čo vytvára tlak na výstavbu nových zariadení), alebo z pohľadu neefektívneho manažmentu(dostupné parkovacie miesta sa nevyužívajú správne, čo naznačuje po trebu zlepšiť ich správu). V mnohých prípadoch sú riešenia, ktoré sa zameriavajú na lepší manažment parkovacích zariadení, efektívnejšie než len zvyšova nie kapacít. Podporujú strategické plánovanie a zá roveň umožňujú efektívnejšie využitie už existujúcej infraštruktúry. Regulácia parkovania Parkoviská zohrávajú kľúčovú úlohu v statickej do prave a ich efektívne projektovanie môže výrazne prispieť k zlepšeniu dopravného systému. Cieľom je navrhovať parkovacie plochy tak, aby sa dosiahla ich maximálna efektívnosť, či už z pohľadu priestoru, alebo využitia času. Regulácia parkovania je proces, ktorým sa upravuje a kontroluje spôsob, akým je verejný parkovací priestor využívaný. Cieľom je opti malizovať využívanie parkovacích miest, zabezpečiť plynulý tok dopravy a podporiť efektívnejšie využí vanie priestoru, najmä v mestských oblastiach, kde je obmedzený počet parkovacích miest. Regulácia parkovania môže zahŕňať rôzne opatrenia, ako sú časové obmedzenia, poplatky za parkovanie, vyhra dené zóny pre rôzne typy vozidiel alebo používate ľov a obmedzenia podľa veľkosti či typu vozidiel. Dobre premyslená parkovacia politika v mestách pri náša viacero výhod. Pomáha znížiť chaos v uliciach, reguluje dopyt po parkovacích miestach a zároveň vytvára príjem do mestskej pokladnice. Aj napriek týmto praktickým výhodám počet áut v slovenských mestách neustále rastie. Preto sa parkovacie pláno 51

vanie dostáva do bodu, kde sa mení celkové chápa nie problému a prístup k riešeniam. V minulosti sa predpokladalo, že parkovanie by malo byť bezproblémové, všade dostupné a najčas tejšie bezplatné. Cieľom bolo zabezpečiť dostatok miest na parkovanie a čo najnižšie náklady pre po užívateľov. Pri tomto prístupe sa predpokladalo, že parkoviská by nikdy nemali byť úplne zaplnené, že náklady na ich vybudovanie by mali byť zahrnuté do výdavkov na výstavbu budov alebo dotované vládou a že každá lokalita by si mala sama pokryť svoje po treby v oblasti parkovania. Dnešné moderné prístupy k parkovacej politike však uprednostňujú optimalizáciu ponuky a stanovenie reálnej ceny parkovania. Veľké množstvo parkova cích miest sa už nepovažuje za ideálne a rovnako ani príliš nízke ceny. Moderný prístup sa zameriava na efektívnejšie využitie parkovacích plôch, napríklad ich spoločné využívanie viacerými lokalitami. V tom to novom modeli sú náklady na parkovanie prená šané priamo na používateľov, čo vytvára finančné stimuly na zníženie dopytu po parkovaní. Kým starší prístup kládol dôraz na zachovanie exis tujúceho stavu, nový model reflektuje, že doprava a spôsob využívania územia sa neustále menia. Preto je potrebné pravidelne aktualizovať stratégie a politiky parkovania, aby lepšie reflektovali menia ce sa potreby miest. Porovnanie starého a nového prístupu k riešeniu mobility Stará dopravná paradigma Mesto musí najprv postaviť metro a potom by ľudia menej jaz dili autami. Vyhradené jazdné pruhy pre MHD obmedzujú autá a vytvárajú veľké kolóny. Mesto by malo vybudovať jazdné pruhy pre MHD na cestách, kde to nespôsobí problém. Na cestách jazdí viac áut ako autobusov, preto by autá mali mať na ceste viac pruhov. Obyvatelia miest potrebujú voziť deti do školy každý deň a bez auta to nedokážu. Obyvatelia radšej čakajú v kolóne, ako by mali cestovať v preplnenom autobuse. MHD vždy mešká. MHD je pomalá, cestovanie autom je rýchlejšie. Električky sú príliš hlučné a mali by jazdiť pomalšie. Vybudovať parkovacie miesta je povinnosťou obce. Ak obec zruší parkovacie miesta, kde majú občania parkovať? Parkovanie by malo byť bezplatné a financované z miestnych daní. Poplatky za parkovanie zvyšujú už aj tak vysoké životné náklady. Nová dopravná paradigma Výstavba metra je veľmi nákladná. V malých mestách sa jeho výstavba neoplatí. Za porovnateľné množstvo financií je možné vybudovať oveľa efektívnejšie spôsoby dopravy(električky, mestské vlaky, cyklotrasy). Jazdné pruhy pre MHD uprednostňujú verejnú dopravu, pretože majú väčšiu kapacitu, sú ekologickejšie a efektívnejšie. Mesto by malo vybudovať jazdné pruhy pre MHD na cestách, kde MHD čaká v dopravnej kolóne. MHD má väčšiu kapacitu ako autá, preto by autobusy mali mať vyhradené pruhy na ceste. Deti môžu cestovať verejnou dopravou, na bicykli alebo pešo. Cestujúci v MHD môžu cestovaním stráviť zmysluplný čas. Môžu relaxovať, čítať správy alebo pozerať videá. Nič z toho nemôže robiť šoféra auta. Ak autobusy čakajú v kolóne, nemôžeme očakávať, že prídu načas. Preto treba preferovať verejnú dopravu na križovatkách a v uliciach. Verejná doprava je pomalá, pretože ju brzdí množstvo áut. Keby sme znížili počet áut, alebo zaviedli vyhradené autobusové pruhy, MHD by bola rýchlejšia. Autá sú príliš hlučné, produkujú emisie a zaberajú príliš veľa miesta na cestách a parkoviskách. Úlohou samosprávy je rozvíjať udržateľnú a ekologickú mobilitu pri rešpektovaní verejného priestoru. Parkovacie miesta by mali hradiť ich používatelia. Alternatívne spôsoby dopravy, ako je verejná doprava alebo cyklistická doprava, vyžadujú menej miesta ako individuálna au tomobilová doprava. Parkovanie by malo byť spoplatnené, aby obce regulovali dopyt. Na miestach s vysokým dopytom po parkovaní by mali byť poplatky vyššie. Alternatívne spôsoby dopravy, ako je verejná doprava či cyk lodoprava, sú pre obyvateľov lacnejšie ako automobilová dopra va. 52

Obyvatelia miest síce súhlasia s výstavbou parkovacích domov, ale prečo v ich susedstve? Moje mesto nie je vhodné na cyklistiku. Bicyklovanie medzi autami je nebezpečné, obyvatelia radšej cestujú autom. Cyklistika v zime je nebezpečná; obyvatelia radšej cestujú au tom. Bicyklovanie s deťmi je nebezpečné; obyvatelia radšej jazdia au tom. Znížením počtu áut sa zníži dopyt po parkovacích miestach a garážach. Namiesto toho môže samospráva vybudovať vere jné priestranstvá ako detské ihriská, športoviská či parky. Príklady zo zahraničia ukazujú, že bicyklovanie je veľmi efektívny spôsob dopravy v meste. Nárast podielu cyklodopravy je evi dentný všade tam, kde vznikli bezpečné cyklotrasy. Viac áut znamená nižšiu bezpečnosť na cestách pre cyklistov. Menej áut znamená väčšiu bezpečnosť pre cyklistov. Príklady zo zahraničia ukazujú, že cyklistika nie je závislá od počasia. Je potrebné však cyklotrasy udržiavať aj v zime zjazdné a bezpečné. Viac áut znamená menšiu bezpečnosť na cestách pre deti na bicykloch. Menej áut znamená väčšiu bezpečnosť pre deti na bicykloch. Najčastejšie používané parkovacie stratégie ● Regulácia podľa typu vozidiel alebo použí vateľov : Vyčlenenie parkovacích miest pre špecifické druhy vozidiel alebo pre určité skupiny používateľov môže prispieť k lepšie mu manažmentu dopravy. Sem patrí naprí klad rezidentské parkovanie alebo vyhrade né parkovisko pre zákazníkov obchodov či zamestnancov firmy. ● Obmedzenie dĺžky parkovania: Tento prí stup zahŕňa zavedenie časových obmedzení parkovania, 30-minútové parkovanie pre zá sobovanie, alebo hodinové a dvojhodinové obmedzenia na uliciach pre nakupujúcich, návštevníkov nemocníc a zdravotníckych za riadení. Takéto opatrenia podporujú vyššiu obrátkovosť a uprednostňujú krátkodobo parkujúcich. ● Motivácia zamestnancov k parkovaniu mimo hlavných oblastí: Zamestnanci môžu byť motivovaní parkovať na menej atraktív nych miestach počas špičkových hodín, čím sa vytvára priestor pre zákazníkov v hlavných zónach. ● Zóny atraktivity: Vyššie poplatky a kratšie intervaly v atraktívnych zónach a nižšie po platky a dlhšie povolené intervaly v menej atraktívnych zónach. ● Flexibilné ceny: Dynamické stanovovanie cien, ktoré umožňuje platiť iba za skutočne využitý čas parkovania, robí krátkodobé par kovanie atraktívnejším. ● Obmedzenie parkovania na ulici v rezi dentských zónach: Miestni obyvatelia môžu mať zľavy alebo preferenčný prístup k par kovacím miestam vo svojich rezidenčných oblastiach. ● Obmedzenie parkovania veľkých vozidiel : Zakázanie parkovania vozidiel nad 3,5 tony na verejných parkoviskách alebo uliciach podporuje lepšiu plynulosť premávky. ● Zákaz parkovania v určitých časoch alebo lokalitách: Počas špičiek môže byť parkova nie na určitých miestach zakázané, aby sa zvýšil počet dostupných jazdných pruhov. ● Parkovanie mimo špičky: Využitie jazdného pruhu na parkovanie mimo dopravných špi čiek môže byť ďalším spôsobom, ako efektív nejšie spravovať dostupný priestor. Zmysel a prínosy regulácie parkovania 1. Zvýšenie obrátkovosti miest : Reguláciou sa dosiahne rýchlejšia výmena parkujúcich vozidiel, čo umožňuje, aby viac ľudí mohlo parkovať na rovnakom mieste počas dňa. To je obzvlášť dôležité v obchodných zónach, kde chceme, aby miesta boli dostupné pre zákazníkov. 2. Redukcia premávky : Hľadanie voľného par kovacieho miesta(tzv. cruising) je častou príčinou zvýšenia premávky. Regulácia par kovania(napr. časové obmedzenia a poplat ky) môže znížiť počet vodičov, ktorí hľadajú parkovanie na uliciach, a tým zmierniť do pravné zápchy. 3. Zvýšenie efektivity verejného priestoru : Parkovanie zaberá významný priestor v mes tách. Regulácia pomáha tento priestor efek tívnejšie využívať, napríklad preferovaním krátkodobého parkovania na frekventova ných miestach a dlhodobého parkovania na menej atraktívnych lokalitách. 4. Podpora ekologických cieľov : Regulácia parkovania môže motivovať vodičov, aby 53

namiesto individuálnej dopravy používali al ternatívne spôsoby dopravy, ako je verejná doprava, cyklodoprava alebo pešia chôdza, najmä ak je parkovanie drahé alebo obme dzené. To znižuje záťaž na životné prostredie a podporuje udržateľnú mobilitu. 5. Zníženie nepriaznivých vplyvov na mestské prostredie : Neregulované parkovanie môže viesť k chaosu na uliciach, blokovaniu chod níkov, preplneniu ulíc a negatívnym dôsled kom pre estetiku a bezpečnosť verejných priestranstiev. Regulácia parkovania prispie va k lepšej organizácii a bezpečnosti. Využitie regulácie parkovania ● Mestské centrá : Najčastejšie sa používa v centrách miest, kde je vysoký dopyt po parkovacích miestach. V takýchto lokalitách sa uplatňujú poplatky za parkovanie a časo vé obmedzenia, aby sa zvýšila dostupnosť parkovania a plynulosť dopravy. ● Rezidenčné oblasti : V oblastiach s vysokou hustotou obyvateľstva, kde by verejné par kovanie mohlo preťažiť miestne ulice, sa po užívajú zóny s preferenčným parkovaním pre rezidentov, ktorí majú povolenia alebo zľavy na parkovanie. ● Obchodné zóny : Parkovanie v blízkosti ob chodov môže byť obmedzené na krátke časové obdobia, aby sa zabezpečila vysoká obrátkovosť a podpora prístupu pre zákaz níkov. ● Dopravné uzly : V blízkosti železničných sta níc, autobusových terminálov alebo metra sa môžu zavádzať regulácie, ktoré podporu jú parkovanie v určitých hodinách a obme dzujú dlhodobé parkovanie. Regulácia parkovania v konečnom dôsledku prináša mestám nástroj na efektívne využívanie priestoru, zlepšenie kvality života obyvateľov a podporu udr žateľnej mobility. Fázy regulácie parkovania Stav ● Nízky dopyt po parkovaní ● Žiadne alebo malé konflikty v dôsledku rušivého parkovania ● Parkovacie miesta sa v určitých lokalitách a časoch zaplnia. ● Parkujúce vozidlá tvoria prekážky v do prave. ● Parkovanie na chodníkoch a v križovat kách. ● Vznikajú malé a väčšie konflikty v dôsled ku rušivého parkovania. Vnímanie ● Parkovanie nie je problémom. ● Neregulované bezplatné parkovanie je považované za prirodzené. ● Nie je potrebné riadiť parkovanie na ulici. ● Rastúce obavy z chaosu v uliciach. ● Výzvy obyvateľov na ohľaduplné a disci plinované parkovanie. Forma riadenia ● Iba formou miestnych zvyk lostí ● Organizácia dopravy, ktorá určí miesta a časy, na ktorých je povolené parkovanie. ● Kontrola parkovania. ● Parkovanie na ulici je plne obsadené vo viacerých lokalitách a časoch. ● Verejné parkoviská mimo ulice nie sú do statočne využívané. ● Nelegálne parkovanie sa stáva bežným. ● Vznikajú časté konflikty v dôsledku rušivého parkovania. ● Zavedenie zásad regulovaného parkova nia ● Ak sa nevykonáva kontrola a priebežná revízia systému, môžu sa problémy vrátiť. ● Objavujú sa špecifické problémy, ktoré si vyžadujú konkrétne riešenia. ● Nedostatočná ponuka parkovacích mi est mimo ulice a parkovísk. ● Spoplatnenie parkovania na ulici vyvolá va odpor. ● Dopyt verejnosti po regulácii sa postupne zvyšuje. ● Diskusia sa zameriava na spôsoby riade nia parkovania. ● Regulácia parkovanie prináša benefity. ● Prípadné chyby pri kontrole a stanovo vaní cien môžu vyvolať negatívnu reak ciu verejnosti. ● Riadenie je dôležitejšie ako zvyšovanie ponuky parkova nia. ● Realizácia prieskumov v problémových oblastiach ● Spoplatnenie v kritických lo kalitách a časoch ● Zefektívňovanie kontroly. ● Rozšíriť regulované oblasti, pretože dopyt sa presúva. ● Upraviť cenové hladiny. ● Zlepšiť vzhľad ulice. ● Zefektívniť kontrolu. 54

Príklady regulovaného parkovania Prínosy regulovaného parkovania sú rozmanité a pomáhajú riešiť problémy s dopravou, využívaním verejných priestorov a životným prostredím. Porovnanie dopytu po parkovacích miestach pred zavedením regulácie parkovania v Rači a po ňom. Foto: Michal Feik Porovnanie verejného priestoru na chodníku pred zavedením regulácie parkovania v Rači a po ňom. Foto: Michal Feik Radlinského ulica pred zmenou organizácie dopravy a po nej a po riešení verejného priestoru. Foto: Google Streets Maps, Michal Feik Porovnanie dopytu po parkovaní pred zavedením regulácie parkovania v Rači a po ňom. Foto: Michal Feik Chodník pred Ministerstvom vnútra SR pred organizáciou do pravy a po nej. Foto: Michal Feik 55

7. Cyklodoprava Cyklodoprava ponúka mestám a obciam mnoho výhod, ktoré zlepšujú kvalitu života a znižujú en vironmentálne zaťaženie. Bicyklovanie prispieva k udržateľnej mobilite a môže byť jedným z riešení problémov, ktorým čelia preťažené mestá, vrátane dopravných zápch, znečistenia a obmedzeného ve rejného priestoru. Prínosy ● Nižšie náklady na infraštruktúru : Budo vanie cyklotrás a cyklopruhov je finančne menej nákladné ako rozširovanie ciest pre automobily. ● Zlepšenie kvality verejného priestoru : Cyk lotrasy sú priestorovo menej náročné než cesty pre autá, čo umožňuje lepšie využitie mestského priestoru na parky, chodníky alebo iné verejné služby. ● Znižovanie dopravných kolón a znečiste nia ovzdušia: Bicyklovanie pomáha znižovať počet áut na cestách, čím priamo prispieva k znižovaniu dopravných kolón a celkového znečistenia ovzdušia. Menej áut na cestách znamená menej výfukových plynov a niž šiu úroveň hluku v mestských oblastiach. Bicykel ako bezemisný dopravný prostriedok tiež pomáha mestám dosahovať ciele spo jené s klimatickou neutralitou a znižovaním uhlíkovej stopy. Fyzická aktivita a zlepšenie zdravia obyvateľov ● Prevencia civilizačných chorôb : Bicyklo vanie je vynikajúcim spôsobom na preven ciu kardiovaskulárnych ochorení, cukrovky, obezity a ďalších chronických chorôb. ● Zlepšenie psychickej pohody : Fyzická akti vita spojená s bicyklovaním prispieva k zní ženiu stresu, zlepšeniu nálady a zvýšeniu celkovej duševnej pohody. Tieto prínosy z dlhodobého hľadiska znižujú náklady na zdravotnú starostlivosť a zlepšujú produkti vitu obyvateľov. podporuje lokálnu ekonomiku a rozvoj men ších podnikov. ● Nízke prevádzkové náklady : V porovnaní s automobilmi sú prevádzkové a údržbové ná klady na bicykle minimálne. Mestá investujú do cyklistickej infraštruktúry, ktorá je lacnej šia na výstavbu aj údržbu než cesty pre autá. Plánovanie a rozvoj cyklistickej infraštruktúry ● Samostatné cyklotrasy a cyklopruhy : Odde lenie cyklistov od automobilovej dopravy zvy šuje bezpečnosť a komfort. ● Parkovacie miesta pre bicykle : Dostupné a bezpečné parkovacie miesta sú dôležité pre podporu cyklodopravy najmä v mestách. ● Prepojenosť s ostatnými formami dopravy : Dôležité je zabezpečiť, aby cyklotrasy boli prepojené s verejnou dopravou a aby sa bi cykle dali ľahko kombinovať s inými formami dopravy. Bezpečnosť a komfort pre cyklistov ● Zlepšenie osvetlenia na cyklotrasách : Bez pečnosť cyklistov v nočných hodinách je mož né zvýšiť lepším osvetlením. ● Zavedenie dopravných pravidiel a vzdelávania : Vzdelávanie verejnosti vrátane vodičov a cyklistov o dopravných pravidlách zlepšuje spoluprácu medzi rôznymi účastníkmi cestnej premávky. Podpora cyklodopravy môže byť úspešná len v prí pade, že sa vytvorí priestor pre kombinovanú mobili tu. To znamená: ● Integráciu s verejnou dopravou : Cyklisti by mali mať jednoduchý prístup k verejnej do prave. Prepojenie cyklotrás so stanicami ve rejnej dopravy a možnosť prepravovať bicykle v dopravných prostriedkoch sú kľúčové pre kombinovanú mobilitu. ● Systémy zdieľaných bicyklov : V mestách sú čoraz populárnejšie zdieľané bicykle, ktoré umožňujú rýchly a flexibilný spôsob prepravy na kratšie vzdialenosti. Ekonomické prínosy ● Podpora miestnych podnikov : Ľudia na bi cykloch majú tendenciu zastavovať sa čas tejšie v malých obchodoch a službách. To Výzvy a nevýhody Aj keď cyklodoprava prináša množstvo výhod, exis tujú aj výzvy a nevýhody: 56

● Nedostatočná infraštruktúra : V niektorých mestách chýba dostatok kvalitných cyklotrás a infraštruktúry, čo odrádza obyvateľov od bicyklovania. ● Počasie a geografické podmienky : Cyklodo prava môže byť menej atraktívna v mestách s častým nepriaznivým počasím alebo hor natým terénom. ● Bezpečnosť : Nedostatočná bezpečnosť na cestách, najmä v hustých dopravných uz loch, môže byť pre cyklistov riziková a odrá dzať ich od používania bicykla. Cyklodoprava je neoddeliteľnou súčasťou udržateľ nej mobility a jej rozvoj si vyžaduje koordinované úsilie zo strany miest, komunít a politikov na podpo ru a budovanie potrebnej infraštruktúry. Nárast počtu cyklistov však so sebou prináša aj via cero problémov: ● Jazda po chodníkoch : Cyklisti na Slovensku často využívajú chodníky, najmä tam, kde chýbajú vyhradené cyklotrasy. Hoci je to nie kedy nevyhnutné kvôli bezpečnosti(najmä v miestach s hustou premávkou), táto prax obťažuje chodcov. Chodníky sú primárne ur čené pre peších, a keď cyklisti využívajú ten to priestor, môže to viesť k nehodám alebo k obmedzovaniu pohybu chodcov, najmä starších ľudí alebo rodín s deťmi.​ Na Slo vensku je všeobecne zakázané, aby cyklis ti jazdili po chodníkoch. Len cyklisti mladší ako 10 rokov môžu jazdiť po chodníku, ak sú pod dohľadom osoby staršej ako 15 rokov. Okrem toho môžu cyklisti, ktorí sprevádzajú deti na bicykli alebo ich prepravujú, použí vať chodníky, ale za predpokladu, že jazdia po pravej strane a neohrozujú chodcov. ● Neznalosť alebo nerešpektovanie pravi diel cestnej premávky. Na rozdiel od vodi čov osobných automobilov od cyklistov sa nevyžaduje mať vodičské oprávnenie. A to aj napriek tomu, že sú riadnymi účastníkmi cestnej premávky. To zvyšuje riziko kolízií a znižuje dôveru ostatných účastníkov cest nej premávky k cyklistom. Napríklad často jazdia bez povinného osvetlenia alebo re flexných prvkov, čo je obzvlášť nebezpečné za šera a v noci. Jazda bez prilby mimo obce, jazda v skupinkách vedľa seba alebo pod vplyvom alkoholu sú ďalšími bežnými prob lémami.​ ● Kolízie a bezpečnostné riziká : Cyklisti, kto rí nedodržiavajú pravidlá, môžu byť zapoje ní do dopravných nehôd, najmä ak nedajú prednosť vozidlám alebo nerešpektujú do pravné značky. V minulých rokoch pribudlo viacero prípadov nehôd, ktoré cyklisti spô sobili nesprávnym spôsobom jazdy alebo podcenením bezpečnostných opatrení.​ Uvedené faktory prispievajú k negatívnemu vníma niu cyklistov časťou verejnosti, pretože ich správa nie v takýchto prípadoch zasahuje do bezpečnosti a komfortu ostatných účastníkov cestnej premávky. Zlepšenie infraštruktúry, osvetľovanie cyklotrás a vzdelávanie cyklistov by mohli tieto problémy zmier niť a zvýšiť ich prijatie spoločnosťou. Zdieľané bicykle Bikesharing(z zdieľané bicykle) sa v posledných ro koch stali obľúbeným spôsobom dopravy v mnohých slovenských mestách. Tento koncept umožňuje oby vateľom a návštevníkom miest požičať si bicykel a prepraviť sa po meste bez nevyhnutnosti vlastniť bicykel. Využívanie zdieľaných bicyklov prispieva k znižovaniu dopravnej záťaže, znečistenia ovzdušia a podporuje fyzickú aktivitu. Na Slovensku sú viaceré úspešné projekty bikesharingu, ktoré sa postupne rozširujú. Bikesharing ponúka množstvo výhod, napríklad: ● Zníženie počtu dopravných zápch : Viac ľudí na bicykloch znamená menej áut na cestách. ● Ekologický prínos : Zdieľané bicykle sú ohľa duplné k životnému prostrediu a pomáhajú znižovať emisie skleníkových plynov. ● Flexibilita a pohodlie : Bikesharing je ideál ny na krátke vzdialenosti, kde je neefektívne použiť auto alebo hromadnú dopravu. Výzvy pre bikesharing zahŕňajú sezónnosť, keď sa bi cykle menej využívajú v zimných mesiacoch, a van dalizmus, ktorý spôsobuje straty prevádzkovateľom. Slovnaft BAjk – Bratislava Slovnaft BAjk je najznámejším bikesharingovým projektom v Bratislave, ktorý bol spustený v roku 2018. Systém funguje na princípe staníc, kde si po užívatelia môžu požičať bicykel a po jazde ho vrá tiť do inej stanice. Slovnaft BAjk má v meste viac 57

ako 100 staníc a stovky bicyklov, ktoré sú dostupné v centrálnych mestských častiach. Služba je populár na najmä medzi turistami a miestnymi obyvateľmi, ktorí využívajú bicykle na kratšie vzdialenosti alebo na dochádzanie do práce​. automobilovej dopravy a zlepšeniu kvality ovzdušia. V sezóne roku 2023, ktorá trvala od marca do no vembra, prešli zdieľané bicykle viac ako 250 000 kilometrov a ušetrili približne 40 ton CO₂, čo po tvrdzuje významný environmentálny prínos pro jektu. Počas tejto sezóny sa bicykle požičali takmer 200 000-krát, pričom niektorí používatelia ich využí vali niekoľkokrát denne. Systém BikeKIA funguje na viac než 30 stanovištiach v meste a jeho popularita každoročne rastie. Plánu je sa rozšírenie počtu bicyklov a staníc, aby sa vyšlo v ústrety potrebám obyvateľov a návštevníkov Žiliny, pričom služba zostáva naďalej bezplatná pre použí vateľov. Projekt BikeKIA je príkladom úspešného vy užitia zdieľanej mobility na Slovensku a podporuje udržateľnú dopravu v Žiline. Pokračujúca spolupráca mesta s Nadáciou Kia Slovakia a ARRIVA Slovakia za bezpečuje ďalšie zlepšovanie služieb a rozširovanie bikesharingu v meste. Foto: Slovnaft Bajk Antik – Košice Košice patria medzi mestá, ktoré ponúkajú bikesharing už niekoľko rokov. Systém prevádzkuje spo ločnosť Antik, ktorá poskytuje nielen bicykle, ale aj elektrické skútre a kolobežky. Systém funguje na princípe free-float, čo znamená, že bicykel si môže používateľ vyzdvihnúť a vrátiť kdekoľvek v rámci vy hradených zón, nie nevyhnutne na stanici. Táto fle xibilita prilákala množstvo používateľov a podporila rozvoj cyklodopravy v meste​. Foto: BikeKIA Preprava tovaru a cargo bicykle Foto: Antik BikeKIA – Žilina Bikesharingový systém v Žiline vznikol v spolupráci medzi mestom Žilina, Nadáciou Kia Slovakia a spo ločnosťou ARRIVA Slovakia. Projekt umožňuje jed noduchý prístup k bicyklom, čo prispieva k zníženiu Cargo bicykle sú čoraz častejšie využívané ako efek tívna a ekologická alternatíva prepravy menších ná kladov v mestských oblastiach. Tieto špeciálne bi cykle sú navrhnuté tak, aby dokázali prevážať väčšie objemy nákladu, od potravín až po balíky, a stávajú sa neoddeliteľnou súčasťou modernej mestskej lo gistiky. Ich využitie prináša viacero výhod, ktoré sú prínosom nielen pre mestské prostredie, ale aj pre ekonomiku. Mestská logistika: Preprava tovaru pomocou cargo bicyklov sa stáva obľúbenou vo veľkých mestách, kde hustá doprava často komplikuje pohyb náklad ných vozidiel. Menšie firmy, kuriérske spoločnosti a lokálni podnikatelia čoraz častejšie využívajú cargo 58

bicykle na doručovanie zásielok, najmä v centrách miest a v úzkych uličkách, kam je prístup pre klasické autá obmedzený. Cargo bicykle umožňujú rýchlejšiu a efektívnejšiu prepravu, čím znižujú čas potrebný na doručenie tovaru. Ekologická a efektívna preprava: Cargo bicykle predstavujú ekologickú náhradu motorových vozi diel, pretože neznečisťujú ovzdušie a neprispievajú k hlukovej záťaži. V mestách, kde bývajú ulice často preplnené, sa tieto bicykle dokážu pohybovať rých lejšie ako autá, čo prispieva k lepšiemu a plynulej šiemu doručovaniu zásielok. Okrem toho sú pre vádzkové náklady na ne výrazne nižšie, čo znamená úsporu pre firmy a nižšie náklady na dopravu pre zákazníkov. tože cyklisti nemusia čeliť prekážkam v hustej do prave a môžu parkovať takmer kdekoľvek. Jedným z hlavných prínosov tejto spoločnosti je zní ženie emisií a ochrana životného prostredia. Švihaj Šuhaj využíva cargo bicykle, ktoré dokážu prepraviť až 200 kg nákladu, čo je ideálne pre zásobovanie prevádzok v pešej zóne. Spoločnosť je zároveň vý hradným predajcom značky Bullitt pre Slovensko a Česko, čo znamená, že ponúka kvalitné nákladné bicykle s vysokou nosnosťou a praktickými funkciami. Flexibilita a dostupnosť: Cargo bicykle sa môžu pohybovať v peších zónach a úzkych mestských uličkách, kde je automobilová doprava obmedzená alebo zakázaná. To im umožňuje doručovať tovar priamo na miesto určenia bez zbytočných prestojov. Flexibilita cargo bicyklov sa využíva aj pri službách „poslednej míle“ – doručovania tovaru na krátke vzdialenosti priamo k zákazníkovi, čo je dôležité pre dovšetkým v mestách s vysokou hustotou obyvateľ stva. Podpora udržateľnej mobility: Cargo bicykle pri spievajú k znižovaniu emisií CO₂ a pomáhajú mes tám napĺňať ciele udržateľnej mobility. S rastúcim dopytom po ekologických riešeniach dopravy sa tieto bicykle stávajú súčasťou inteligentného mest ského plánovania, kde sa kladie dôraz na minima lizáciu dopravného zaťaženia a na zvýšenie kvality ovzdušia. Ich zavádzanie je preto podporované aj zo strany miestnych samospráv a často sa objavujú v strategických plánoch pre udržateľnú dopravu. Cyklokuriérska služba. Foto: Švihaj šuhaj Pre mestské oblasti sú cargo bicykle dôležitým kro kom k udržateľnejšiemu a ekologickejšiemu spôso bu prepravy, ktorý prináša výhody pre obyvateľov, podniky aj celé mestské prostredie. Švihaj Šuhaj Švihaj Šuhaj je cyklokuriérska spoločnosť pôsobia ca v Bratislave, ktorá sa špecializuje na ekologickú prepravu zásielok pomocou bicyklov a nákladných cargo bicyklov. Jej cieľom je ponúknuť rýchle a spo ľahlivé doručovanie zásielok v mestskej premávke, a to bez ohľadu na počasie či dopravné zápchy. Vďaka svojej flexibilite dokáže doručiť zásielky rýchlo, pre Okrem doručovania zásielok sa Švihaj Šuhaj angažu je aj v propagácii cyklokultúry a udržateľnej mobi lity v meste. Firma sa v roku 2014 stala držiteľom ocenenia Zelená firma roka, čím zdôraznila svoj záväzok k ochrane životného prostredia a podpore ekologických foriem dopravy​. Spoločnosť je aktívna aj v Košiciach, kde funguje na podobnom princípe a pomáha zlepšovať mestskú logistiku, najmä v cen tre a v častiach s hustou premávkou. Cyklokuriér Bratislava Cyklokuriér Bratislava je špecializovaná cyklokuriér ska služba, ktorá od roku 2019 poskytuje ekologické a rýchle doručovanie zásielok v hlavnom meste Slo 59

venska. Spoločnosť sa zameriava na mestské doru čovanie balíkov a tovaru, pričom využíva moderné cargo bicykle, ktoré sú ideálne pre pohyb v hustej premávke mesta. Vďaka tomu Cyklokuriér Bratisla va dokáže prekonávať dopravné zápchy a doručovať zásielky spoľahlivo a efektívne, čo ju robí ideálnym riešením pre firmy a jednotlivcov, ktorí si cenia eko logické možnosti dopravy. Cyklokuriér DPD Spoločnosť DPD sa rozhodla výrazne zmeniť svoj prí stup k doručovaniu zásielok a prispieť k ekologickej šej doprave. V rámci pilotného projektu v Bratislave začala využívať služby cyklokuriéra, čím sa pripojila k európskym metropolám, kde tento spôsob doru čovania už dlho úspešne funguje. V centre Bratisla vy sa cyklokuriér na elektrickom cargo bicykli ukázal ako efektívny a ekologický spôsob dopravy zásielok priamo k zákazníkom. DPD tento projekt začala v spolupráci s osvedčenou bratislavskou cyklokuriérskou spoločnosťou Švihaj Šuhaj , ktorá má dlhoročné skúsenosti s doručova ním na bicykloch. Špeciálny elektrický cargo bicyk el používaný na tento účel dokáže odviezť náklad s hmotnosťou až 300 kg, čo v niektorých prípadoch umožnilo úplne nahradiť klasickú dodávku. Tým sa Bratislava zbavuje nielen hluku a znečistenia, ale aj prachu a emisného zaťaženia, ktoré doprava bežne prináša. Kuriéri Woltu doručujú zásielky na rôznych do pravných prostriedkoch vrátane bicyklov, skútrov a áut. Tento prístup umožňuje rýchlejšie doručenie v mestských oblastiach a súčasne minimalizuje dô sledky pre životné prostredie. V hustých mestských oblastiach, ako je centrum Bratislavy, sú bicykle ob zvlášť efektívne, čo prispieva k ekologickému cha rakteru Woltu. Bicyklová donášková služba. Foto: WOLT Doručovanie jedla s Bolt Food Bolt Food je služba doručovania jedla, ktorá sa etab lovala v mestách po celom Slovensku. Ide o dcérsku spoločnosť globálnej platformy Bolt, známej svojimi službami v oblasti prepravy osôb, zdieľaných kolo bežiek a carsharingu. Doručovanie jedla cez Bolt Food je flexibilné a dostupné – zákazníci si môžu ob jednať svoje obľúbené jedlo cez mobilnú aplikáciu Bolt Food, ktorá je dostupná pre iOS aj Android. Cyklokuriér DPD. Foto: DPD Donášková služba WOLT Wolt je platforma na doručovanie jedla, ktorá po núka pohodlné a rýchle služby pre ľudí v Bratislave a ďalších mestách. Vďaka aplikácii dostupnej pre iOS aj Android, ako aj webovej stránke si môžu zákaz níci vybrať jedlo zo širokej ponuky reštaurácií. Wolt umožňuje doručenie priamo domov, vyzdvihnutie v reštaurácii alebo dokonca rezerváciu miesta na je denie priamo v reštaurácii. Jednou z hlavných výhod pre partnerských kuriérov Bolt Food je možnosť nastaviť si flexibilný pracovný rozvrh. Kuriéri majú na výber, či chcú doručovať jedlo na bicykli, skútri alebo autom, čo im poskytuje slobo du prispôsobiť si prácu podľa svojich potrieb. Okrem flexibility poskytuje Bolt Food aj pravidelné týžden né platby, a to bez nevyhnutnosti čakať až do kon ca mesiaca. Spoločnosť motivuje kuriérov dynamic kým cenovým modelom, čo znamená vyššie zárobky v časoch zvýšeného dopytu, napríklad počas víken dov alebo nepriaznivého počasia. 60

Jednou z výhod Bolt Food je zameranie na efektív ne doručovanie a minimalizáciu vplyvu na životné prostredie. Kuriéri na bicykloch sú schopní doručiť jedlo rýchlejšie v preplnených centrách miest, kde sa ľahko vyhnú dopravným zápcham. Tento ekolo gický prístup sa čoraz viac osvedčuje ako efektívne riešenie na doručovanie jedla v mestských oblas tiach, kde je vysoká hustota premávky. Vďaka tomu Bolt Food nielenže poskytuje rýchle doručenie, ale tiež prispieva k udržateľnej mobilite a znižovaniu emisií v mestách. Ako príklad realizácie môžeme uviesť Bratislavský kraj, kde je takýchto zariadení osadených už dvad sať a neustále pribúdajú. V roku 2023 napočítali viac ako tri milióny cyklistov, ktoré prešli cez sčítacie body. Konkrétne dáta o prejazdoch cyklistov priamo v teréne zaznamenávajú sčítače, ktoré prevádzku jú organizácie cestovného ruchu Bratislava Region Tourism(BRT), Bratislava Tourist Board(BTB), ale aj mestá Bratislava či Senec. Najvyťaženejšou cyklotrasou v Bratislavskom kraji bola v minulom roku Dolnozemská cesta . Sčítacím bodom prešlo 475 735 cyklistov. Najviac cyklistov (5 447) zaznamenali sčítače v nedeľu 21. mája. Na druhom mieste sa umiestnil minuloročný víťaz – cyklotrasa na Viedenskej ceste . Medzi Mostom SNP a Starým mostom prešlo v roku 2023 až 414 557 cyk listov. Veľkej obľube sa dlhodobo teší Cyklomost slobody , ktorý vedie ponad rieku Moravu a spája Devínsku Novú Ves s rakúskym zámkom Schloss Hof. Vlani tadiaľ prešlo 312 803 cyklistov . Rekordným dňom bola sobota 21. októbra, ktorá bola mimoriadne teplá a slnečná. Slovensko-rakúske hranice v tento deň na bicykli prekročilo 5 137 ľudí. Cyklomost bol oficiálne otvorený v septembri 2012 a vznikol vďa ka spolupráci Bratislavského samosprávneho kraja a spolkovej krajiny Dolné Rakúsko. Doručovanie jedla s Bolt Food.Foto: Bolt Food Automatické sčítače cyklistov V súčasnosti sa čoraz viac ľudí rozhoduje pre ekolo gické spôsoby dopravy, pričom bicykel sa stal neod deliteľnou súčasťou ich každodenného života. Nárast obľuby zaznamenáva aj cykloturistika. Na monitoro vanie tohto trendu je potrebné presné a spoľahlivé sčítanie cyklistov, a to nielen na špecializovaných cyklotrasách, ale aj na komunikáciách so zmiešanou prevádzkou. Automatický sčítač cyklistov je zariade nie alebo systém určený na nepretržité sledovanie a zaznamenávanie počtu cyklistov, ktorí prechádzajú cez konkrétne miesto alebo úsek cesty. Tieto údaje pomáhajú pri plánovaní, hodnotení a zlepšovaní in fraštruktúry pre cyklistov a poskytujú cenné informá cie pre mestské a dopravné plánovanie. Cyklistickou novinkou na území Bratislavského kraja je most Vysomarch , ktorý preklenuje rieku Moravu medzi Vysokou pri Morave a rakúskym mestečkom Marchegg. Leží na medzinárodnej cyklotrase želez nej opony Eurovelo 13. Otvorený bol v máji 2022 a odvtedy sa po ňom previezlo viac ako 120 000 cyklistov . Rekordným dňom na tomto moste bola nedeľa 18. júna, kedy tadiaľ prešlo 1 275 cyklistov. Rovnako ako Cyklomost slobody, aj tento projekt je výsledkom spolupráce Bratislavského samospráv neho kraja a Dolného Rakúska. Financovaný bol z programu Interreg Slovensko – Rakúsko. Projekt podporuje cezhraničnú spoluprácu, regionálny roz voj, ako aj rozvoj cykloturistiky. Automatické sčítače nainštalované na území Bra tislavského kraja ukázali v roku 2023 dva dôležité trendy. Tým prvým je, že počet ľudí na bicykloch rastie nielen na území hlavného mesta Bratisla vy. Napríklad v Senci na Slnečných jazerách to už bolo viac ako 170-tisíc . Zaujímavé bude sledovať v budúcnosti tieto čísla napríklad v Malackách, kde mesto v poslednom období masívne investovalo do 61

rozvoja cyklodopravy a dokončilo viacero kľúčových cyklotrás priamo v centre. Druhým fenoménom mi nulého roku je stúpajúci počet ľudí, ktorí jazdia na bicykli do práce či do školy. Teda nielen za účelom rekreácie. Napríklad po typickej mestskej cyklotra se na Páričkovej ulici v Bratislave prešlo bezmála 200- tisíc ľudí . Údaje z automatických sčítačov cyklistov v roku 2023 v Bratislavskom kraji: Technická špecifikácia sčítačov Aktuálne sa v Bratislavskom kraji využívajú systémy založené na indukčných slučkách. Tie sa inštalujú priamo do povrchu cesty alebo cyklotrasy a fungujú na princípe detekcie kovových častí bicykla pomo cou elektromagnetických polí. Tento systém dokáže presne sčítať aj väčšie skupiny cyklistov a zároveň spoľahlivo rozlíšiť ich smer jazdy. Voliteľná funkcia rozlíšenia smeru umožňuje monitorovať tok cyklis tov v oboch smeroch, čím poskytuje cenné údaje pre analýzu. Zariadenie funguje na batérie so životnosťou 1 až 2 roky a možno ho inštalovať do akéhokoľvek povrchu. Základná inštalácia prebieha v asfaltovom povrchu, ale systém je možné prispôsobiť aj prírodným povr chom, ako sú lesné a poľné cesty či traily. Inštalácia je nenápadná, odolná proti vode a vyžaduje mini málnu údržbu. Systém taktiež umožňuje rozšírenie o detekciu rýchlosti cyklistov a poskytuje rozšírené možnosti sčítania vrátane počítania áut pri nízkej premávke a elektrických kolobežiek. Slučka detegu je elektromagnetický impulz bicykla a následne ho unikátny algoritmus vyhodnocuje podľa 13 kritérií. Táto technológia zaisťuje vysokú presnosť sčítania aj na komunikáciách so zmiešanou prevádzkou, mest ských cyklotrasách s vysokou intenzitou či na prírod ných cyklotrasách. Sčítač posiela namerané údaje mobilnou sieťou na server, kde sú zálohované a dostupné na analýzu a prezentáciu v internetovom prehliadači. Medzi technické údaje spomínaného systému patrí cieľová skupina cyklistov(nezapočítava peších, autá, mo torky, kočíky a klasické kolobežky). Šírka sčítacieho profilu je od 1,1 do 9 metrov v závislosti od konfi gurácie. Povrchy trasy môžu byť asfalt, dlažba alebo 62

prírodný povrch. Sčítač má voliteľné rozlíšenie sme ru a je napájaný batériou so životnosťou 1 až 2 roky. Kapacita pamäte je 11 mesiacov. Prenos dát prebie ha prostredníctvom GSM alebo IoT siete raz denne, alebo manuálne cez Bluetooth do zariadení Android alebo Windows. Stupeň odolnosti IP68 zabezpečuje vodoodolnosť, odolnosť proti prachu, mrazu a vyso kým teplotám. Prevádzková teplota je od-40°C do +55°C. Inštalácia slučiek prebieha do vyfrézovaných drážok s hĺbkou 4 až 5 cm a šírkou 1 cm v asfalto vom povrchu. Na krátkodobé sčítanie na asfaltových trasách sa používajú nalepovacie slučky. Tento kom plexný systém poskytuje spoľahlivé a presné údaje, ktoré sú kľúčové pre plánovanie a zlepšovanie cyk listickej infraštruktúry. Automatický sčítač cyklistov. Zdroj: ECO-Counter ZELT Sčítač cyklistov. Zdroj: Nadácia Ekopolis 63

Automatické sčítače chodcov Automatické sčítače chodcov sú technológie, ktoré umožňujú presné meranie počtu osôb prechádzajú cich konkrétnymi miestami v mestách a turistických oblastiach. Tieto zariadenia sú neoceniteľné pre plánovanie a manažment verejných priestranstiev a dopravy. Môžu slúžiť na monitorovanie pohy bu nielen peších, ale aj cyklistov, a ich inštalácia je vhodná do zastavaných aj prírodných oblastí. Typy sčítačov Na základe dostupných údajov sú na trhu najčastej šie používané tieto typy automatických sčítačov: 1. Deteguje zmenu teploty v meracom bode vyvolanú prechodom osoby. 2. Meria tlak vyvolaný došliapnutím na povrch chodníka. Význam a účel sčítačov v mestách Automatické sčítače chodcov prinášajú mestám via cero výhod, ktoré majú pozitívny vplyv na riadenie dopravy, plánovanie verejných priestorov a podporu udržateľnosti: ● Plánovanie infraštruktúry : Mestá môžu získať presné údaje o frekvencii chodcov a cyklistov, čo im pomáha pri optimalizácii a zlepšovaní infraštruktúry, ako sú chodníky, cyklotrasy či pešie zóny. ● Bezpečnosť : Dáta zo sčítačov môžu byť vy užité na zvýšenie bezpečnosti na frekven tovaných úsekoch, napríklad pri plánovaní priechodov pre chodcov alebo križovatiek s vysokou premávkou. ● Environmentálne dôsledky : Sčítače umož ňujú mestám sledovať efektívnosť svojich programov udržateľnej mobility a vyhodno covať, ako sa darí podporovať alternatívne formy dopravy, ako je pešia alebo cyklistická doprava. ● Turizmus : V turistických oblastiach pomá hajú sčítače merať návštevnosť konkrétnych lokalít a tým lepšie prispôsobiť služby a ka pacity potrebné pre návštevníkov. Sčítače chodcov sú preto kľúčovým nástrojom pre mestá, ktoré sa snažia zlepšiť kvalitu života svojich obyvateľov a zároveň podporovať ekologické formy dopravy. Automatický sčítač chodcov. Zdroj: ECO-Counter ZELT Príklady dobrej praxe Táto kapitola predstavuje inšpiratívne projekty za merané na udržateľnú mobilitu, ktoré boli úspešne realizované v krajských mestách a vybraných regió noch po celom Slovensku. Ide o konkrétne príkla dy, ktoré demonštrujú, ako rôznorodé oblasti môžu efektívne zlepšovať dopravnú infraštruktúru, pod porovať ekologické formy dopravy a zvyšovať kvalitu života obyvateľov. Tieto projekty slúžia ako vzory pre ďalšie slovenské mestá a obce, ktoré majú záujem o zlepšenie dopravy, verejných priestorov a celko vej udržateľnosti. Samozrejme, projektov je oveľa viac, ale vzhľadom na ich veľký počet nebolo možné uviesť všetky. Môžu byť však inšpiráciou aj pre iné mestá a obce. Bratislavský kraj Cyklomost slobody Je jedným z najikonickejších symbolov cezhranič nej cyklistickej a pešej dopravy medzi Slovenskom 64

a Rakúskom. Most sa nachádza medzi obcami Devín ska Nová Ves na slovenskej strane a Schloss Hofom na rakúskej strane. Tento most bol otvorený v roku 2012 a odvtedy zohráva významnú úlohu v rozvoji cezhraničných vzťahov, turizmu a udržateľnej mobi lity. Cyklomost bol postavený na mieste, kde v obdo bí studenej vojny prechádzala železná opona, ktorá oddeľovala východnú a západnú Európu. Most je pomenovaný na počesť slobody, ktorú dnes ľudia na oboch stranách hranice využívajú pri presune me dzi krajinami. Most je preto symbolom znovuzjed notenia a otvorených hraníc, ktoré sú v súčasnosti neodmysliteľnou súčasťou európskej integrácie. Cyklomost má celkovú dĺžku približne 550 metrov a spája brehy rieky Moravy. Je určený výhradne pre cyklistov a peších turistov, čím podporuje udrža teľné formy dopravy. Most bol navrhnutý tak, aby rešpektoval prírodné prostredie nivy rieky Mora vy, ktorá je chránenou oblasťou s bohatou flórou a faunou. Dizajn mosta je moderný a jednoduchý, pričom jeho hlavné konštrukčné prvky pozostá vajú z ocele a betónu. Napriek tomu, že most pô sobí ľahko, je dostatočne pevný na zvládnutie intenzívneho používania cyklistami a chodcami. Cyklomost slobody je kľúčovým spojením v sieti medzinárodných cyklotrás medzi Rakúskom a Slo venskom. Najvýznamnejšia cyklotrasa je EuroVelo 13 , známa ako trasa železnej opony, ktorá vedie po zdĺž bývalej hranice medzi Východným a Západným blokom. Most zároveň podporuje turistický ruch v regióne. Na rakúskej strane sa nachádza zámok Schloss Hof , jeden z najväčších barokových zámkov v Rakúsku, ktorý je populárnou destináciou pre tu ristov. Na slovenskej strane je zase možné objavo vať prírodné krásy Devínskej Kobyly a okolia rieky Moravy, ako aj historické pamiatky vrátane hradu Devín . Cyklomost slobody. Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj Cyklomost Vysomarch Cyklomost spája slovenskú obec Vysoká pri Morave s rakúskym Marcheggom . Je jedným z najvýznam nejších projektov cezhraničnej spolupráce v regióne medzi Bratislavským samosprávnym krajom a Hor ným Rakúskom. Most bol otvorený v roku 2022. Má dĺžku približne 270 metrov a bol navrhnutý tak, aby zapadal do prirodzeného prostredia nivy rieky Mo ravy, ktorá je súčasťou chránenej krajinnej oblasti. Most sa nachádza v oblasti s vysokou biodiverzitou, preto bol pri jeho návrhu kladený dôraz na minima lizáciu negatívneho vplyvu na životné prostredie. Konštrukcia mosta je ľahká a vzdušná, pričom využí va moderné materiály, ktoré zabezpečujú jeho odol nosť a bezpečnosť. Projekt cyklomostu je súčasťou širšej stratégie roz voja cezhraničnej cyklodopravy medzi Slovenskom a Rakúskom. Tento most nielenže zlepšuje dostup nosť medzi oboma krajinami, ale tiež podporuje turistický ruch a ekonomickú spoluprácu v regióne. Prepojenie cyklistických trás na slovenskej a rakúskej 65

strane umožňuje cyklistom jednoduchý prístup do historických a prírodných oblastí v oboch krajinách vrátane zámku Marchegg. pruh, čo podľa nich spôsobilo zvýšenie dopravných zápch. Cyklotrasa sa stala terčom kritiky aj zo stra ny Ministerstva dopravy SR a niektorých poslancov, ktorí upozorňovali na nedostatky, napríklad obrub níky, ktoré mali spôsobovať problémy pri prejazde a prispieť k nehodám. Zdroj: Hlavné mesto SR Bratislava, Cyklokoalícia a Denník N Cyklomost Vysomarch. Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj. Foto: Michal Feik Cyklotrasa na Vajanského nábreží v Bratislave Pozitívnym prínosom cyklotrasy je jej vysoká vyťa ženosť – v júli 2024 trasou prešlo viac než 44-tisíc cyklistov. Mestský magistrát tvrdí, že napriek prvot ným problémom sa dopravná situácia zlepšila a pre jazdné časy pre autá sú už porovnateľné s obdobím pred realizáciou projektu. Cyklotrasa na Vajanského sa rýchlo stala jednou z najfrekventovanejších v Bra tislave. Ide o jeden z najvýznamnejších projektov na pod poru cyklodopravy v hlavnom meste, no od začiatku sa stretávala s kontroverziami. Cieľom projektu bolo vytvoriť bezpečný cyklochodník a zlepšiť podmienky pre cyklistov v centrálnej časti mesta, pričom záro veň podporiť udržateľnú mobilitu tým, že sa zníži po čet áut prechádzajúcich týmto úsekom. Projekt bol spustený v septembri 2023 a vyvolal rôzne reakcie. Cyklisti si trasu pochvaľovali, ale motoristi boli kri tickí, pretože v každom smere ubudol jeden jazdný Zdroj: Hlavné mesto SR Bratislava 66

Trnavský kraj Cyklistické trasy v Trnave Rozvoj cyklotrás v Trnave je súčasťou širšieho plá nu udržateľnej mobility mesta a regiónu. Hlavným cieľom tohto plánu bolo zvýšiť podiel cyklodopravy na celkovej doprave, zlepšiť bezpečnosť cyklistov a podporiť ekologicky prijateľné druhy dopravy. Plán udržateľnej mobility, vypracovaný v súlade s Integ rovaným regionálnym operačným programom 2014 –2020, kládol dôraz na prepojenie rôznych druhov dopravy a na zvýšenie kvality života v mestských ob lastiach. V rámci tohto plánu sa mesto Trnava zaviazalo vy tvoriť infraštruktúru, ktorá by podporovala cyklistiku ako bežný spôsob dopravy. Tento cieľ bol naplnený prostredníctvom výstavby nových cyklotrás a zlep šenia existujúcich komunikácií.​​ Trnava sa snaží stať mestom, kde je cyklistika priro dzenou a preferovanou formou dopravy pre krátke a stredne dlhé vzdialenosti. Cieľom je vytvoriť pod mienky, ktoré umožnia obyvateľom a návštevníkom bezpečne a pohodlne používať bicykel ako hlavný dopravný prostriedok. Tým sa podporí zdravý život ný štýl, zníži sa záťaž na motorovú dopravu a prispe je sa k ochrane životného prostredia. Cyklotrasy Ulica Jána Bottu a Zelenečská. Foto: Mesto Trnava Cyklotrasy Hlboká ulica a Zelený kríčok. Foto: Michal Feik Rekonštrukcia cyklotrasy v Trnave na Piešťanskej ulici. Foto: Mesto Trnava 67

Automatický parkovací dom pre bicykle pri železničnej stanici v Trnave V rámci rozvoja cyklodopravy a podpory udržateľnej mobility mesto Trnava realizovalo projekt výstavby automatického parkovacieho domu pre bicykle pri železničnej stanici. Tento inovatívny projekt pred stavuje významný krok k podpore multimodálnej osobnej dopravy, kde sa kombinuje cyklistická do prava s verejnou dopravou. Automatický parkovací dom poskytuje kapacitu pre 118 bicyklov , čo výraz ne uľahčuje parkovanie pre cyklistov, ktorí využíva jú železničnú stanicu na každodenné dochádzanie. Používatelia môžu svoje bicykle bezpečne uložiť do tohto moderného zariadenia, ktoré zabezpečuje au tomatické ukladanie a ochranu bicyklov. Medzi hlavné merateľné ukazovatele úspešnosti projektu patrí: ● Zvýšenie počtu cyklistov, ktorí využívajú že lezničnú stanicu. ● Zníženie preťaženia automobilovej dopravy v okolí stanice ● Zvýšenie bezpečnosti a komfortu pre cyklis tov Projekt je súčasťou širšieho plánu rozvoja cyklistickej infraštruktúry v Trnave a priamo prispieva k realizácii cieľov z Klimatického plánu a ďalších strategických dokumentov mesta, ktoré podporujú udržateľnú mobilitu. Okrem toho projekt prispieva k podpore multimodálnej dopravy , ktorá motivuje obyvateľov kombinovať rôzne druhy dopravy – v tomto prípade cyklodopravu a verejnú dopravu. Automatický parkovací dom pre bicykle v Trnave. Zdroj: Mesto Trnava Zelená cesta Cyklotrasa Piešťany – Vrbové Projekt Zelená cyklocesta je iniciatíva, ktorá trans formuje opustenú železničnú trať medzi Piešťanmi a Vrbovým na modernú cyklotrasu. Táto cyklotrasa vznikla na mieste historickej železnice, ktorá bola postavená v roku 1906, no jej význam postupne kle sal až do úplného uzatvorenia v roku 2003. Samo správy obcí Piešťany, Vrbové, Trebatice a Krakovany sa rozhodli využiť tento nevyužívaný priestor na cyk listickú dopravu, čím chcú zlepšiť možnosti ekologic kej dopravy a podporiť turistický ruch v regióne. Cyklotrasa má dĺžku 17,89 kilometra, pričom približ ne 7 kilometrov prechádza po bývalej železničnej trati. Okrem asfaltového povrchu trasa zahŕňa re konštrukciu viacerých mostov a inštaláciu verejné ho osvetlenia na zvýšenie bezpečnosti. Trasa spája Piešťany s Vrbovým a prechádza cez obce Trebati ce a Krakovany. K dispozícii sú aj odpočívadlá pre cyklistov. Cyklotrasa má nielen slúžiť na bezpečnú dopravu do práce či školy, ale má potenciál prilákať aj cykloturistov do regiónu, čím podporí miestnu ekonomiku. Projekt bol financovaný z Plánu obnovy a odolnosti, pričom celkové náklady boli približne 5 miliónov eur. Združenie Zelená cesta, ktoré stojí za realizáciou projektu, združuje mestá a obce. Spolu pracuje s miestnymi samosprávami, ako aj s minis terstvami a európskymi fondmi, aby zaistilo financo vanie a realizáciu projektu. 68

Cyklotrasa z Galanty do priemyselného parku Mesto Galanta úspešne zrealizovalo projekt finan covaný z prostriedkov Európskej únie, ktorý prepojil mestskú časť Kolónia s priemyselným areálom spo ločnosti Samsung. Tento úsek cyklotrasy zlepšuje dopravnú infraštruktúru mesta a prináša ekologic kú alternatívu pre každodenné presuny obyvateľov a zamestnancov priemyselného parku. Cyklotrasa začína v mestskej časti Kolónia , prechádza okolo futbalového štadióna a pokračuje až do priemyselného parku , kde sa nachádzajú prevádzky vrátane spoločnosti Samsung. Trasa je navrhnutá tak, aby sa prepojila s existujúcimi cyklotrasami na Hlavnej ulici, a tým vytvorila ucelený dopravný systém pre cyklistov v meste. Cyklotrasa má celkovú dĺžku viac ako 3 km a jej súčasťou sú aj dôležité premostenia ponad vodné toky, ako je Derňa a Sudcovský kanál. Tieto prvky zlepšujú dostupnosť cyklotrasy a zabez pečujú jej plynulý priebeh v náročnejších terénnych podmienkach. Foto z výstavby cykltorasy: Michal Feik Cyklotrasa Galanta – priemyselný park. Zdroj: Trnavský samosprávny kraj 69

Trenčiansky kraj Vážska cyklomagistrála Vážska cyklomagistrála je jedným z najväčších cyk listických projektov na Slovensku, ktorý spája mesto Žilina s Komárnom a prechádza cez štyri kraje. Tento projekt má celkovú dĺžku až 250 kilometrov a zahŕňa viacero úsekov, ktoré sú už dokončené. Na území Trenčianskeho samosprávneho kraja je vybudovaných 60 zo 100 kilometrov: ● Horná Streda – Nové Mesto nad Váhom (13,4 km) – vybudovaná v roku 2018 ● Nové Mesto nad Váhom – Trenčín(21,2 km) – vybudovaná v roku 2020 ● Trenčín – Nemšová(11,4 km) – vybudovaná v roku 2019(oficiálne nie je súčasťou pro jektu cyklomagistrály) ● Trenčín – Dubnica nad Váhom, priemyselný park(13,4 km) ● Nemšová – Dubnica nad Váhom – Ladce (15,2 km) ● Ladce – Púchov(12,9 km) – vybudovaná v roku 2023 ● Púchov – Nosická priehrada(4,1 km) – vybudovaná v roku 2018 ● Nosická priehrada – Považská Bystrica, žel. stanica(10,1 km) ● Považská Bystrica – hranica ŽSK(10,4 km) – vybudovaná v roku 2023 Vážska magistrála a cyklomosty v Trenčianskom kraji. Zdroj: Michal Feik Budovanie cyklistickej infraštruktúry v Trenčíne Mesto Trenčín rozširuje a modernizuje cyklistickú infraštruktúry v meste, v jeho mestských častiach a priľahlých obciach, čím podporuje mestskú mobi litu a zlepšuje prepojenie medzi jednotlivými oblas ťami Trenčína. Cyklotrasa na Zlatovskej ulici priniesla 2,3 kilo metra nových cyklistických ciest a pruhov. Medzi najvýznamnejšie výstupy patrí vybudovanie jed nosmerného cyklochodníka a cyklopruhov na Zla tovskej ulici, ako aj obojsmerného cyklistického chodníka a spoločnej cestičky pre cyklistov a chod cov na prepojení medzi ulicami Zlatovská a Hlavná. Dôležitým prvkom je aj inštalácia doplnkovej cyklis tickej infraštruktúry, ako sú cyklostojany, a opatrení na upokojenie dopravy, ktoré zlepšujú bezpečnosť pre cyklistov aj chodcov. Projekt bol financovaný z prostriedkov Európskej únie a štátneho rozpočtu, pričom celkové oprávnené náklady dosiahli viac ako 516-tisíc eur. Na Ulici Ľ. Stárka bola vybudovaná cyklotrasa s dĺžkou 2,615 kilometra, ktorá zahŕňa segregované cyklistické chodníky, spoločné chodníky pre peších a cyklistov, ako aj špeciálne koridory pre cyklistov. Dôležitou súčasťou projektu bolo aj upokojovanie dopravy, čo zahŕňalo prvky, ktoré uprednostňujú cyklistickú a pešiu dopravu pred individuálnou auto mobilovou dopravou. Súčasťou infraštruktúry bolo 70

tiež zabezpečenie verejného osvetlenia a inštalácia bezpečnostných prvkov, ako sú varovné pásy na od delenie cyklistov a chodcov. Projekt bol podporený Európskou úniou a štátnym rozpočtom Slovenskej republiky. Celkové oprávnené výdavky projektu predstavovali takmer 443-tisíc eur. metrov a lávka má dĺžku 62,1 metra. Projekt zahŕňal aj vytvorenie združeného chodníka pre peších a cyk listov a ďalšie infraštruktúrne prvky, ako sú lavičky, cyklokoše a stojany na bicykle. Týmto projektom sa podporila cyklistická doprava v Nitre a prispelo sa k zlepšeniu ekologickej a udržateľnej mobility v mes te. Cyklolávka prepojila strategické miesta v okolí Mechanizačnej fakulty Slovenskej poľnohospodár skej univerzity a umožnila bezpečnejší presun oby vateľov a návštevníkov Nitry. Zlatovská ulica a Ulica Ľ. Stárka v Trenčíne. Zdroj: Mesto Trenčín Nitriansky kraj Cyklolávka cez rieku Nitru Cyklistická trasa pozdĺž ľavého brehu rieky Nitra vrátane novej cyklolávky úspešne doplnila a roz šírila existujúci systém cyklistických trás v Nitre. Po dokončení projektu boli prepojené cyklistické a pešie trasy na oboch brehoch rieky, čo významne prispelo k zvýšeniu bezpečnosti chodcov a cyklistov a uľahčilo ich pohyb v meste. Cyklotrasa, ktorá sa začína pri Wilsonovom nábreží a prechádza cez láv ku smerom na Nábrežie mládeže, vytvorila dôležitú spojnicu v rámci mestského dopravného systému. Celková dĺžka cyklotrasy dosahuje približne 790 Cyklolávka cez rieku Nitru v Nitre. Foto: Mesto Nitra Cyklotrasy v Komárne Mesto Komárno aktívne rozširuje svoju sieť cyk lochodníkov s cieľom zlepšiť podmienky pre cyk listov a podporiť udržateľnú dopravu. Jedným z najnovších projektov je výstavba cyklochodníka od križovatky ulíc Rákócziho a Komenského smerom k nemocnici. Tento úsek nadväzuje na cyklistický chodník na Rákócziho ulici, ktorý pokračuje popri Kostole svätej Rozálie až na Petőfiho ulicu. Na za čiatku tohto nového úseku dopravná polícia navrhla z bezpečnostných dôvodov oddelenie chodníka a cyklistického chodníka, zatiaľ čo na zvyšnom úseku budú obe časti spojené.​ Komárno zároveň investo valo do infraštruktúry pre bezpečné parkovanie bi cyklov v mestských základných školách.​ 71

Zdroj: Mesto Komárno Cyklotrasa Komárno – Kravany nad Dunajom Trasa prechádza katastrálnymi územiami šiestich obcí: Komárno, Iža, Patince, Radvaň nad Dunajom, Moča a Kravany nad Dunajom. Z celkovej dĺžky 30,34 kilometra bolo 18 kilometrov vybudovaných ako nová spevnená komunikácia. Zvyšných 12,34 kilometra, najmä v oblasti okolo obce Radvaň nad Dunajom, bolo upravených prostredníctvom do pravného značenia a rozšírenia existujúcich ciest. Tento projekt výrazne zlepšil cyklistickú infraštruk túru v regióne a vytvoril bezpečnú a plynulú trasu pre cyklistov, pričom nadviazal na už existujúcu cyk lotrasu medzi Komárnom a Kolárovom. Vďaka týmto aktivitám pribudlo v regióne viac ako 35 kilometrov cyklotrás, ktoré podporujú udržateľnú mobilitu a tu ristický ruch v prihraničnom území pri Dunaji. Cyklotrasa medzi Komárnom a obcou Kravany nad Dunajom. Zdroj: Ahoj Komárno, STRABAG Cyklotrasa Komárno – Kolárovo Cyklotrasa spájajúca Komárno a Kolárovo má dĺž ku 17,324 km a vedie po pevnej hrádzi rieky Váh. V rámci projektu bolo tiež vybudované jej napoje nie na medzinárodnú cyklotrasu EuroVelo 6, ktorá prechádza viacerými európskymi krajinami a spája Atlantický oceán s Čiernym morom. Tento úsek bol prepojený s maďarským mestom Komárom. Krátko po dokončení tejto trasy bola odovzdaná do použí vania aj cyklotrasa medzi Komárnom a Kravanmi nad Dunajom, čím v priebehu troch mesiacov pribudlo cyklistom v regióne viac než 35 km bezpečných a plynulých trás. Zdroj: STRABAG 72

Cyklotrasa v Nových Zámkoch: Spojenie centra mesta so železničnou stanicou Mesto Nové Zámky zrealizovalo projekt výstavby cyklotrasy, ktorá spája centrálnu mestskú zónu so železničnou a autobusovou stanicou. Hlavným cie ľom tejto iniciatívy bolo vytvoriť prepojenie medzi nemotorovou a motorovou verejnou dopravou, čo výrazne zlepší mobilitu v meste pre obyvateľov aj návštevníkov. Cyklistická komunikácia ponúka bez pečné a pohodlné spojenie pre obyvateľov Nových Zámkov a priľahlých obcí, ktorí dochádzajú do mes ta za prácou, vzdelaním či využívajú miestne zdra votnícke zariadenia, kultúrne a spoločenské podu jatia. Okrem samotnej cyklotrasy mesto investovalo aj do doplnkovej cyklistickej infraštruktúry. Na úse ku Ulice Ľudovíta Štúra boli inštalované LED solár ne osvetlené gombíky, ktoré zvyšujú bezpečnosť a viditeľnosť cyklotrasy. Mesto tiež osadilo cyklosto jany s prestrešením a LED solárnym osvetlením, čím zlepšilo komfort pre cyklistov. Jednou z dôležitých súčastí projektu je aj nová svetelná signalizácia, ktorá zabezpečuje bezpečný priechod pre chodcov a cyklistov cez frekventovanú štvorprúdovú mestskú komunikáciu SNP. Táto signalizácia výrazne zvyšuje bezpečnosť na tomto úseku a umožňuje plynulejší a bezpečnejší pohyb pre všetkých účastníkov cest nej premávky. Banskobystrický kraj Cyklolávka ponad rýchlostnú cestu R1 v Banskej Bystrici Projekt výstavby mestskej cyklistickej trasy Hušták – Kráľová, vetva B predstavuje zásadný krok v roz voji cyklistickej infraštruktúry v Banskej Bystrici. Hlavnou časťou tohto projektu je cyklolávka ponad rýchlostnú cestu R1 , ktorá bezpečne spája západnú a východnú časť mestskej štvrte Radvaň. Táto vetva významne prispieva k zlepšeniu prepojenosti jed notlivých častí mesta a uľahčuje prepravu cyklistov a peších cez frekventovanú dopravnú cestu. Cyk listická trasa zlepšuje možnosti dochádzania oby vateľov do zamestnania, obchodov a prevádzok na východnej strane R1, čím prispieva k zníženiu dopravného zaťaženia spôsobeného automobilmi. Cyklolávka tiež vytvorila bezpečný a bezkolízny pre chod cez rušnú cestu, čo významne zvyšuje komfort a bezpečnosť cyklistov i chodcov. Umožňuje bez pečné prepojenie so železničnou stanicou Radvaň a rôznymi prevádzkami v oblasti Kráľová. Vďaka tejto infraštruktúre môžu obyvatelia efektívnejšie využí vať bicykel na dopravu do zamestnania, obchodov či iných služieb, čo prispieva k znižovaniu závislosti od individuálnej automobilovej dopravy. Projekt mest skej cyklotrasy Hušták – Kráľová je úzko prepojený s ďalšími projektmi cyklistickej infraštruktúry, najmä s plánovanou cyklistickou cestičkou Banská Bystrica – Sliač – Zvolen. Dôležitým aspektom projektu je aj jeho dostupnosť pre osoby so zdravotným postihnu tím. Celá cyklistická trasa je navrhnutá tak, aby bola plne prístupná pre všetkých používateľov, čo zaisťuje rovnaké možnosti mobility pre všetkých obyvateľov. Zdroj: Mesto Nové Zámky Cyklolávka v Banskej Bystrici. Zdroj: Mesto Banská Bystrica 73

Rekonštrukcia Sládkovičovej ulice s cyklopruhmi v Banskej Bystrici Keď Banskobystrický samosprávny kraj v roku 2021 zrekonštruoval ulicu novým povrchom, verejnosť upozornila na chýbajúce cyklistické značenie, čo viedlo k diskusii o potrebe vyhradených cyklopru hov. Po dôkladnom prehodnotení a spätnej väzbe samosprávny kraj doplnil ochranné pruhy pre cyk listov, čím zvýšil bezpečnosť a komfort pre cyklistov v tejto časti mesta. Cyklopruhy na Sládkovičovej ulici pokrývajú približne 1 500 metrov a pomáhajú cyklis tom bezpečne sa pohybovať po frekventovanej ko munikácii. Navyše zúženie pruhov pre automobilo vú dopravu znížilo rýchlosť áut a zvýšilo bezpečnosť. Cyklistická trasa Hušták – Podlavice v Banskej Bys trici Výstavba cyklotrasy Hušták – Podlavice v Banskej Bystrici bola dlhodobým a komplexným procesom, ktorý si vyžiadal množstvo administratívnych a tech nických krokov. Projekt cyklotrasy prešiel viacerými zdĺhavými fázami vrátane majetkovo-právneho vy sporiadania a výkupu pozemkov, prípravy projekto vej dokumentácie, územného a stavebného konania až po verejné obstarávanie. Samotné územné roz hodnutie pre výstavbu nadobudlo právoplatnosť už v roku 2014, ale reálna výstavba sa začala až v roku 2018 po prehodnotení priorít mestského vedenia a vyčlenení potrebných finančných zdrojov. Cyk lotrasa bola dokončená v roku 2019. Výsledkom je kvalitná a bezpečná cyklistická infraštruktúra, ktorá slúži nielen na rekreačné účely, ale aj ako plnohod notná dopravná alternatíva pre obyvateľov mestskej časti Podlavice. Vybudovanie tejto cyklotrasy pri nieslo nové možnosti pre ekologickú dopravu v Ban skej Bystrici. Pre obyvateľov mestskej časti Podlavice a Fončorda ponúka cyklotrasa pohodlnú a bezpeč nú alternatívu k automobilovej doprave. Kvalitný povrch, verejné osvetlenie a vyhradené cyklistické pruhy motivujú obyvateľov k častejšiemu využívaniu bicyklov, čo prispieva k zlepšeniu kvality ovzdušia a k znižovaniu dopravných zápch v meste. Cyklistické pruhy na zrekonštruovanej vozovke v Banskej Bys trici. Foto: Andrea Štulajterová 74

Cyklistická trasa Hušták – Podlavice. Zdroj: Mesto Banská Bystrica Cyklotrasa na bývalej železničnej trati Rimavská Sobota – Poltár Cyklotrasa bola otvorená v máji 2024. Vedie po bývalej železničnej trati, ktorá bola zrušená v roku 2007. Prepojenie okresných miest Poltár a Rimav ská Sobota cyklotrasou predstavuje veľký prínos pre turizmus a miestnych obyvateľov. Cyklotrasa je dlhá 28,6 kilometra a prechádza malebným prostredím regiónu Novohrad. Cesta ponúka viacero zaujíma vostí vrátane 160-metrového tunela v Ožďanoch a niekoľkých odpočívadiel umiestnených na rôznych miestach trasy. Trasa je ideálna pre rekreačných cyklistov aj rodiny a vďaka miernemu stúpaniu i kle saniu ponúka príjemnú a nenáročnú jazdu. Okolie trasy ponúka pohľady na krajinu, historické pamiat ky a pri Poltári nájdete aj turecký kamenný most zo 17. storočia. Cyklotrasa je súčasťou dlhodobé ho plánu rozvoja cyklodopravy v Banskobystrickom kraji a podporuje miestny cestovný ruch. Na trase sa nachádza aj nové premostenie nad cestou I/16 a odpočívadlá pri Ožďanoch a Sušanoch. Foto: Michal Feik 75

Žilinský kraj Cyklistická doprava v Žiline Mesto Žilina sa v posledných rokoch intenzívne zameriava na rozvoj cyklistickej infraštruktúry, čo prispieva k zlepšeniu mestskej mobility a podpore udržateľných foriem dopravy. Niekoľko významných cykloprojektov bolo úspešne dokončených alebo je vo fáze realizácie. Jedným z hlavných projektov je cyklotrasa V10 , ktorá vedie po Ulici M. R. Štefánika v dĺžke 1 000 metrov a zlepšuje prepojenie medzi centrom mesta a priľahlými časťami vrátane nákup ného centra. Taktiež boli vybudované ďalšie úseky, ako je cyklotrasa V9 na Rosinskej ceste, ktorá zahŕ ňa nový 560-metrový úsek, a cyklotrasa H2 , ktorá spája mestské časti Hliny a Solinky s dĺžkou takmer 1 kilometer​. Mesto sa okrem výstavby cyklotrás sú stredilo aj na vytváranie podporných prvkov, ako sú cykloprístrešky pred Mestským úradom a pri zák ladných školách, čo zvyšuje pohodlie a bezpečnosť pre cyklistov. Cyklomost ponad Váh v Žiline a cyklotrasa v Liptovskom Miku láši. Zdroj: Žilinský samosprávny kraj Cyklochodník Martin – Tomčany Mesto Martin vybudovalo cyklotrasu a chodník pre peších, ktoré prepájajú centrum mesta s mestskou časťou Tomčany. Cyklotrasa bola vybudovaná po zdĺž cesty III/2146 a začína sa pri vjazde na štrkovú odstavnú plochu za Národným cintorínom. Cieľom tohto projektu bolo poskytnúť bezpečné spojenie medzi dvoma dynamicky sa rozvíjajúcimi časťami mesta. Nová cyklotrasa má šírku tri metre, je oboj smerná a vybavená dvomi protismernými pruhmi. Cyklotrasa je oddelená od cesty trávnatým pásom širokým jeden meter, čo prispieva k bezpečnosti cyklistov. Peší chodník je oddelený špeciálnou dlaž bou pre nevidiacich a slabozrakých, čím sa zvyšuje prístupnosť pre všetkých obyvateľov. Súčasťou cyk lotrasy je aj premostenie potoka Silava, čo zabezpe čuje plynulý a bezpečný pohyb. Zdroj: Mesto Žilina Vážska magistrála Vážska cyklomagistrála je jedným z najväčších cyk listických projektov na Slovensku, ktorý spája mesto Žilina s Komárnom a prechádza cez štyri kraje. Tento projekt má celkovú dĺžku až 250 kilometrov a zahŕňa viacero úsekov, ktoré sú už dokončené. Cyklochodník Martin – Turčany. Zdroj: Mesto Martin 76

Cyklotrasa Martin – Vrútky Cyklotrasa medzi mestami Martin a Vrútky bola dlho očakávaným projektom, ktorý napokon začal byť realizovaný v septembri 2019. Cieľom tejto investí cie v hodnote takmer 1,8 milióna eur bolo vytvo riť bezpečné a ekologické prepojenie medzi dvomi mestami, pričom sa stavalo s ohľadom na minima lizáciu zásahov do prírody a životného prostredia. Cyklotrasa má dĺžku 2,79 kilometra a prechádza po pri rieke Turiec. Je navrhnutá ako obojsmerná, so šírkou od 2,15 do 3 metrov, v závislosti od priestoro vých možností. Povrch cyklotrasy je upravený asfal tobetónom, čo zaisťuje vysokú kvalitu a pohodlie pre cyklistov. Pozdĺž trasy sú umiestnené oddychové zóny s lavičkami a ďalším mobiliárom, čím sa cyk lotrasa stáva atraktívnou nielen pre dopravu, ale aj pre rekreačné aktivity. Dôležitou súčasťou projektu bolo aj vybudovanie lávky cez rieku Turiec, ktorá umožňuje plynulé napojenie cyklotrasy na mestskú infraštruktúru. Cyklochodník na Aničke v Košiciach. Zdroj: Mesto Košice Cyklotrasa a cyklomost cez Turiec. Zdroj: Cyklotrasa Martin – Vrútky Košický kraj Cyklochodník na Aničke v Košiciach Od začiatku roku 2024 naplno slúži verejnosti spo ločný chodník pre chodcov a cyklistov v rekreač nej lokalite Aničke pri tenisových kurtoch. Tento 420-metrový úsek od rázcestia pri bistre pri Det skom areáli smerom k tenisovým kurtom dostal nový asfaltový koberec. Pôvodný chodník, ktorý slú žil chodcom aj cyklistom, bol už v zlom technickom stave a vyžadoval si opravu. Výstavba spoločného chodníka pre chodcov a cyklistov stál mestský roz počet 89 297 eur. V rámci projektu zameraného na podporu cyklistic kej dopravy bola pri minerálnom prameni Gajdovka vybudovaná spevnená plocha so stojanmi na bicyk le, ktorá umožňuje parkovanie pre 14 bicyklov. Tento krok má za cieľ poskytnúť návštevníkom obľúbenej rekreačnej oblasti miesto na bezpečné zaparkovanie bicyklov mimo hlavného dopravného koridoru. Kon com roku 2021 bola revitalizovaná cesta od mosta v Ťahanovciach po Gajdovku, ktorá sa zmenila na združený cyklochodník. V roku 2023 sa tento cyk lochodník dočkal aj inovatívneho verejného osvet lenia, keď bolo nainštalovaných 25 autonómnych LED svietidiel s batériovými modulmi nabíjanými solárnymi panelmi. Tieto svietidlá sú vybavené in teligentnými funkciami a senzormi, ktoré zvyšujú in tenzitu osvetlenia v závislosti od prítomnosti osôb, čo zvyšuje bezpečnosť a komfort pohybu po cyk lochodníku najmä v nočných hodinách. Efektivita fo tovoltického napájania dosiahla minulý rok až 96%. Cyklistická komunikácia Moskovská – Kremnická v Košiciach Projekt výstavby a modernizácie cyklistickej komu nikácie Moskovská – Kremnická v Košiciach sa usku točnil v rámci snahy o zvýšenie kapacity a atraktivity 77

nemotorovej dopravy v meste. Rekonštrukcia zahŕ ňala výstavbu cyklochodníka a chodníkov pre peších s rôznou šírkou, čím sa zvýšila bezpečnosť v rámci zdieľaného priestoru pre chodcov a cyklistov. Sú časťou projektu bolo aj osadenie cyklosčítača, kto rý monitoruje pohyb cyklistov a chodcov, poskytuje údaje v reálnom čase a pomáha efektívnejšiemu riadeniu dopravy v meste. Projekt sa tiež zameral na zlepšenie estetickej hodnoty prostredia prostred níctvom vysadenia trávnatých plôch a umiestnenia lavičiek a odpadkových košov, čím sa zvýšila atrakti vita priestoru pre obyvateľov mesta. rozvoj cyklistickej infraštruktúry v meste a zároveň prispieť k zlepšeniu podmienok na rekreáciu a špor tové aktivity. Cyklotrasa bola navrhnutá tak, aby bezpečne prepojila mestské časti a vytvorila plynu lú trasu pre cyklistov, ktorá sa napája na existujúci cyklistický úsek pri zimnom štadióne a pokračuje až po Ulicu E. M. Šoltésovej. Súčasťou projektu bola aj úprava križovatky ulíc Za Šestnástkou a Letecká, kde sa pôvodný tvar Y zmenil na T, čím sa zvýšila bezpeč nosť cestnej premávky. Plánuje sa aj pokračovanie cyklotrasy smerom do katastra obce Smižany a ďalej až do oblasti Slovenského raja, čo by výrazne rozšíri lo možnosti pre cykloturistiku v regióne. Cyklotrasa Hornád v Spišskej Novej Vsi. Zdroj: STRABAG Cyklotrasa Moskovská – Kremnická v Košiciach Foto: Mesto Košice Cyklotrasa Hornád v Spišskej Novej Vsi V roku 2016 začalo mesto Spišská Nová Ves s vý stavbou novej cyklotrasy popri rieke Hornád, ktorá slúži nielen pre cyklistov, ale aj pre peších a milovní kov rekreačných aktivít. Cyklotrasa s dĺžkou 1,5 km prechádza intravilánom mesta, vedie medzi riekou a mestskou zástavbou a spája ulice Pri Vyšnej Hati a Maxima Gorkého. Tento obojsmerný chodník má šírku 3 metre, čo zaisťuje komfortný pohyb pre všet kých používateľov. Cieľom výstavby bolo podporiť Prestavba cyklochodníka pri bývalých kasárňach v Spišskej Novej Vsi V rokoch 2021 a 2022 bola zrealizovaná významná prestavba cyklochodníka v Spišskej Novej Vsi, ktorý prepojil mestské centrum s priemyselnou zónou, čím sa zvýšila kvalita dopravnej infraštruktúry v tej to oblasti. Cyklochodník bol umiestnený v priesto re medzi vodným tokom Hornád a novou obytnou zónou Kožuchova, bývalým areálom kasární. Cyk lochodník má dĺžku 363 metrov a je navrhnutý ako dvojpruhová cesta pre cyklistov a chodcov s oddele nými pruhmi. V rámci tejto prestavby sa opravili po škodené úseky pôvodnej komunikácie a vytvorilo sa kvalitné prepojenie pre všetkých používateľov. Nová 78

trasa zároveň pomohla prepojeniu centra mesta so zamestnávateľmi v priemyselnom parku, kde síd li približne 35 spoločností so 400 zamestnancami, a s ďalšími významnými spoločnosťami ako Cessi, Madaras a Merkury Market. Zdroj: Mesto Spišská Nová Ves Cyklotrasa Ferčekovce – Novoveská Huta V rokoch 2021 a 2022 bola v rámci rozvoja cyklo dopravy v meste Spišská Nová Ves vybudovaná cyklotrasa, ktorá spája mestské časti Ferčekovce a Novoveská Huta. Projekt sa zameriaval na vytvo renie bezpečnej a pohodlnej trasy pre cyklistov, kto rá prispieva k zlepšeniu dostupnosti medzi týmito mestskými časťami a podporuje ekologické formy dopravy. Cyklotrasa je obojsmerná, dvojpruhová, s celkovou dĺžkou 1,9 km a šírkou 3,5 metra. Povrch trasy je spevnený, čo zaisťuje pohodlné a bezpečné jazdenie pre všetkých cyklistov. Súčasťou cyklotra sy je aj cyklistické odpočívadlo, ktoré sa nachádza 0,3 km od Ferčekoviec. Toto odpočívadlo je vybave né dreveným prístreškom, kde si cyklisti môžu krát ko oddýchnuť. Zdroj: Mesto Spišská Nová Ves Prešovský kraj Cyklolávka pri Prešovskej univerzite Moderná cyklolávka na nachádza pri Prešovskej uni verzite v Prešove. Spolu s novovybudovaným zdru ženým chodníkom, ktorý ju prepája s cyklochodní kom Mlynský náhon, vytvára funkčný priestor pre chodcov aj cyklistov. Lávka spája zimný štadión s ľa vým brehom rieky Torysy, pričom bola postavená na rovnakom mieste, kde sa nachádzala pôvodná lávka. V rámci projektu bola zrealizovaná aj výstavba no vého obojsmerného chodníka pre cyklistov v dĺžke 83 metrov, ktorý vedie od Kúpeľnej ulice k Toryse. Pozdĺž rieky, od Torysy po novú lávku, vznikol zdru žený chodník pre peších aj cyklistov v dĺžke viac ako 194 metrov. Súčasťou tejto trasy sú zálivy s lavička mi, cyklokošami a stojanmi pre bicykle, ktoré posky tujú pre návštevníkov priestor na oddych. Nosnú konštrukciu lávky tvorí oceľový hlavný nosník, kto rý je prepojený priečnikmi a oceľovým oblúkovým nosníkom s oceľovými závesmi. Konštrukcia má šír ku 5,5 metra a podlahu tvorí železobetónová dos ka. Na oboch stranách mosta je inštalované oceľové zábradlie s výškou 1,3 metra. V strednej časti lávky, pod oceľovým oblúkom, sa nachádzajú lavičky a sto jany na bicykle, kde si môžu ľudia oddýchnuť počas prechádzky alebo cyklotúry. 79

Cyklolávka pri Prešovskej univerzite. Foto: Mesto Prešov Cyklochodník na Sídlisku III. v Prešove Cieľom tohto projektu bolo zvýšenie bezpečnosti a atraktivity nemotorovej dopravy, najmä cyklistic kej, pre obyvateľov mesta Prešov a priľahlých ob lastí, ako je Veľký Šariš. Projekt zahŕňal výstavbu novej cyklistickej komunikácie a zavedenie opatrení na upokojovanie dopravy. Tieto kroky umožnili lep šie a plynulejšie prepojenie existujúcich cyklotrás a podporili cyklistiku ako plnohodnotnú možnosť na každodennú dopravu za prácou, vzdelaním alebo za občianskou vybavenosťou. Súčasťou projektu boli aj opatrenia na upokojovania dopravy a zníženie poč tu kolíznych bodov. Na tento cyklochodník mest ského typu nadväzuje cykloturistická trasa z Prešova do Šarišských Michalian. Cyklotrasa Prešov – Šarišské Michaľany. Zdroj: Kraj unikátov Cykloželeznička Prešov – Sigord Projekt je iniciatívou, ktorá spája mesto Prešov s re kreačnou oblasťou Sigord. Trasa, ktorá bola vybudo vaná v rokoch 2018 až 2020, je dlhá 6,5 kilometra a vedie po bývalej trase úzkokoľajnej lesnej železni ce, známej ako Pionierska železnica. Povrch cyklot rasy je asfaltový, široký tri metre, čo ju robí vhodnou nielen pre cyklistov, ale aj pre korčuliarov a osoby na invalidných vozíkoch. Lokalita projektu zahŕňa pre pojenie medzi mestom Prešov a obcami Dulová Ves, Kokošovce a Zlatá Baňa, pričom vedie cez krásne oblasti Slanských vrchov až k obľúbenému Sigordu. Táto cyklotrasa je navrhnutá nielen na rekreačné účely, ale aj ako bezpečná alternatíva dopravy pre miestnych obyvateľov. Financovanie projektu bolo podporené z európskych fondov, pričom náklady na výstavbu prvej etapy dosiahli takmer 1,75 milióna eur. Nenávratný finančný príspevok z fondov Európ skej únie tvoril približne 1,16 milióna eur. Na trase sa nachádzajú stojany na bicykle, lavičky, odpadkové koše a informačné tabule. Cyklotrasa v Prešove na Bajkalskej ulici. Zdroj: Mesto Prešov 80

Cykloželeznička Prešov – Sigord. Foto: Michal Feik Cyklistický most cez rieku Laborec v Humennom Na rieke Laborec vznikol nový cyklomost, ktorý sa stal významnou súčasťou mestskej infraštruktúry. Tento most s celkovou dĺžkou 87,5 metra a šírkou 6,05 metra slúži nielen pre cyklistov, ale aj pre pe ších. Premostenie má dĺžku 76,5 metra. Súčasťou projektu bolo aj vybudovanie cyklochodníkov, kto ré spájajú most s ulicami Jasenovská a Štefánikova. Chodníky sú osvetlené modernými LED svietidlami, ktoré sú integrované do zábradlí, čo prispieva k bez pečnosti pohybu aj v noci. Celý projekt kladie dôraz nielen na funkčnosť, ale aj na estetickú a techno logickú kvalitu, čím sa stal atraktívnym prvkom mo dernej dopravnej siete mesta. Zdroj: Ingsteel a Prešovský samosprávny kraj Spojenie centra mesta Poprad s akvaparkom V lete 2018 sa v Poprade začala výstavba nového cyklistického úseku, ktorý prináša prepojenie medzi centrom mesta a populárnym akvaparkom AquaCi ty. Projekt s celkovou dĺžkou 1, 333 kilometra bol dokončený v júni 2019 a odvtedy poskytuje cyklis tom bezpečnú a pohodlnú trasu pozdĺž rieky Po prad. Cyklotrasa predstavuje významný prínos pre obyvateľov aj návštevníkov mesta. Cyklistická cesta je obojsmerná a má šírku 3 metre, čo umožňuje po hodlný pohyb cyklistov v oboch smeroch. Po trase sú vybudované tri lávky premostenia rieky Poprad s dĺžkami 18, 27 a 48,6 metra. Súčasťou cyklotrasy sú aj dve odpočívadlá vybavené stolmi, lavicami, od padkovými košmi a stojanmi na bicykle, kde si môžu cyklisti oddýchnuť počas jazdy. Táto cyklotrasa nie je len samostatným projektom, ale je súčasťou šir šej vízie, ktorá má za cieľ prepojiť Poprad s okolitými obcami. Jedným z hlavných cieľov je vytvorenie pre pojenia Popradu s obcou Veľká Lomnica, čím by sa vytvoril rozšírený cyklistický koridor pre turistov aj miestnych obyvateľov. 81

Cyklochodník na Toplianskej ulici v Bardejove Na jeseň roku 2019 sa v Bardejove začala rekonštrukcia poškodeného chodníka na Toplianskej ulici, ktorá pri niesla viac než len opravu pôvodnej cesty. Cyklochod ník, ktorý vedie pozdĺž južného nábrežia rieky Topľa, má dĺžku 818 metrov a šírku 3,5 metra. Bol vybudovaný z asfaltového betónu s pridaním zeleného pigmentu, čo prispieva k jeho lepšiemu vizuálnemu oddeleniu od oko litého prostredia. Spolu s cyklotrasou bolo na tomto úse ku inštalované verejné osvetlenie. Zdroj: STRABAG Cyklotrasa v Poprade spája centrum s aquaparkom. Zdroj: STRABAG 82

8. Pešia doprava Pešia doprava je jedným z najstarších a najdôležitej ších spôsobov pohybu ľudí v mestách. Je základným prvkom každodenného života, ktorý umožňuje ľu ďom presúvať sa z jedného miesta na druhé bez po užitia mechanizovaných dopravných prostriedkov. Napriek tomu, že pešia doprava je často prehliadaná v rámci moderného dopravného plánovania, má zá sadný význam pre udržateľnosť mestského prostre dia a kvalitu života obyvateľov. Definuje sa ako po hyb osôb po vlastných nohách, ktorý zahŕňa chôdzu na krátke aj dlhšie vzdialenosti v mestskom alebo prírodnom prostredí. Je to najprirodzenejší spôsob dopravy, ktorý nevyžaduje žiadne špeciálne technic ké prostriedky ani energiu z fosílnych zdrojov. V kontexte udržateľnej mobility zohráva pešia do prava kľúčovú úlohu: ● Nulové emisie : Je bezemisná, a tým prispie va k znižovaniu znečistenia ovzdušia v mes tách. ● Efektívne využívanie priestoru : Na rozdiel od automobilov alebo iných mechanizova ných prostriedkov pešia doprava nevyžaduje veľké množstvo verejného priestoru. Chod níky, pešie zóny a parky poskytujú príjemné prostredie na pohyb a oddych. ● Zdravotné výhody : Chôdza má významný vplyv na fyzické a duševné zdravie, pretože podporuje pohyb, znižuje riziko civilizačných chorôb a zlepšuje náladu a kvalitu života. ● Dostupnosť pre všetkých : Pešia doprava je najdostupnejším spôsobom prepravy pre všetky skupiny obyvateľov vrátane detí, star ších ľudí a osôb so zníženou mobilitou. Pešia doprava je neoddeliteľnou súčasťou udržateľ nej mobility, pretože podporuje ekologické, zdravé a sociálne prospešné formy dopravy, ktoré prispievajú k rozvoju kvalitnejšieho mestského života. Historický vývoj pešej dopravy v mestských oblastiach Pešia doprava bola po stáročia dominantnou for mou prepravy v mestských oblastiach. V starove kých mestách, ako sú Atény alebo Rím, boli mestské ulice navrhnuté predovšetkým pre chodcov. Ulice a námestia slúžili ako miesta pre sociálny a hospo dársky život komunity. Aj stredoveké mestá v Európe mali úzke uličky, kde sa ľudia presúvali výlučne pešo alebo na koňoch. S nástupom priemyselnej revolú cie a masovou výrobou automobilov v 20. storočí sa priority v mestskom plánovaní zmenili. Vozidlá začali dominovať mestskému prostrediu, čo viedlo k zmenšovaniu priestoru pre chodcov. Rozvoj cest nej infraštruktúry a predmestských oblastí motivo val ľudí k čoraz väčšej závislosti od áut, čím sa pešia doprava dostala do úzadia. V posledných desaťročiach však mestá po celom sve te vrátane aj slovenských začali opäť klásť dôraz na podporu pešej dopravy. Vznikajú pešie zóny, upravujú sa chodníky a verejné priestranstvá, ktoré slúžia na zlepšenie komfortu a bezpečnosti pre chodcov. Tento návrat k pešej doprave je súčasťou širších snáh o roz voj udržateľných mestských systémov, ktoré zohľad ňujú ekologické a sociálne potreby. Pešia doprava zostáva najzákladnejšou formou den ného pohybu v mestách. Prevažná väčšina ciest v mestskom prostredí sa začína a končí chôdzou – či už ide o cestu na autobusovú zastávku, do školy, práce alebo obchodu. Chôdza je jednoduchý a prak tický spôsob prepravy na krátke vzdialenosti, kde iné druhy dopravy nie sú efektívne ani potrebné. V moderných mestách sa čoraz viac presadzuje myšlienka„mesta na pešo“(walkable city), kde sú všetky dôležité služby, obchody a verejné priestran stvá dostupné pre obyvateľov v pešom dosahu. Ten to koncept prispieva k vyššej kvalite života, znižuje závislosť od automobilov a zlepšuje mestské pros tredie pre všetkých obyvateľov. Pešia doprava ako základný prvok každodenného života v mestách zvy šuje mobilitu obyvateľov, zlepšuje ich zdravie a zni žuje environmentálne zaťaženie. Investície do kvalit nej infraštruktúry pre chodcov sú preto kľúčové pre budovanie udržateľných a živých miest. Zdravotné benefity Pešia doprava ponúka mnoho výhod, ktoré majú pozitívny vplyv na zdravie obyvateľov, životné pro stredie, dopravu aj sociálny život v mestách. Tieto výhody sú kľúčové pre udržateľný rozvoj miest a vy tváranie príjemného prostredia pre obyvateľov. Jed nou z najvýznamnejších výhod pešej dopravy sú jej zdravotné prínosy. Chôdza je prirodzenou formou fyzickej aktivity, ktorá prináša množstvo pozitívnych účinkov na fyzické aj duševné zdravie: 83

● Prevencia civilizačných ochorení : Pravidel ná chôdza pomáha znižovať riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení, vysokého krv ného tlaku, cukrovky 2. typu, obezity a nie ktorých druhov rakoviny. Odborníci odporú čajú minimálne 30 minút chôdze denne ako účinnú prevenciu proti týmto ochoreniam. ● Zlepšenie psychickej pohody : Chôdza znižu je hladinu stresu, zlepšuje náladu a prispie va k lepšiemu duševnému zdraviu. Pohyb na čerstvom vzduchu podporuje uvoľňovanie endorfínov, ktoré prispievajú k pocitu spo kojnosti a šťastia. ● Zlepšenie fyzickej kondície : Pravidelná chô dza zlepšuje svalovú silu, vytrvalosť a celko vú telesnú kondíciu. Taktiež zlepšuje flexibi litu kĺbov a znižuje riziko vzniku pohybových problémov, najmä u starších ľudí. ● Nulové emisie : Chôdza neprodukuje žiadne emisie skleníkových plynov ani iných zne čisťujúcich látok, ako sú oxidy dusíka, tuhé častice alebo oxid uhličitý. Tento aspekt je kľúčový pre zlepšenie kvality ovzdušia v mestských oblastiach, kde automobilová doprava významne prispieva k znečisteniu ovzdušia. ● Zníženie hlukovej záťaže : Chôdza je tichá forma dopravy, ktorá neprispieva k hlukovej záťaži, ktorá je v mestských oblastiach bežná a môže mať negatívny vplyv na zdravie a po hodu obyvateľov. Zníženie dopravnej záťaže a kongescií Jednou z kľúčových výhod pešej dopravy je jej schopnosť znížiť dopravné preťaženie v mestách: ● Menej áut na cestách : Každá osoba, ktorá sa rozhodne chodiť pešo namiesto jazdy au tom, prispieva k zníženiu počtu vozidiel na cestách. To má priame dôsledky v podobe zníženia dopravných zápch, ktoré sú bežným problémom najmä vo veľkých mestách. ● Efektívnejšie využívanie verejného priesto ru : Pešia doprava zaberá oveľa menej priestoru ako automobilová doprava. Chod ci nepotrebujú široké ulice ani parkovacie miesta, čím sa vytvára viac priestoru pre ve rejné priestranstvá, parky a rekreačné zóny. ● Tým, že pešia doprava znižuje dopravnú zá ťaž, prispieva k plynulejšiemu a efektívnej šiemu fungovaniu mestského dopravného systému a zlepšuje kvalitu života v mest ských oblastiach. Zlepšenie sociálnej interakcie a kvality života v mestách Pešia doprava tiež významne prispieva k zlepšeniu sociálnych vzťahov a celkovej kvality života v mest ských oblastiach. Podpora pešej dopravy preto nie len prispieva k ekologickej a zdravotnej udržateľnos ti, ale aj k sociálnej súdržnosti a vyššej kvalite života v mestách. ● Podpora sociálnych interakcií : Chôdza po skytuje prirodzené príležitosti na stretnutia a rozhovory s inými obyvateľmi, čo podpo ruje pocit komunity a sociálnej súdržnosti. V mestách s dobre navrhnutými pešími zó nami je väčšia pravdepodobnosť, že ľudia budú tráviť čas vonku, či už v parkoch, na námestiach alebo v kaviarňach. ● Prístup k verejným priestranstvám : Mestá, ktoré podporujú pešiu dopravu, zvyčajne vy tvárajú viac verejných priestranstiev, ako sú parky, chodníky a pešie zóny, ktoré obyvate ľom umožňujú tráviť čas vonku v príjemnom prostredí. Tieto priestory zvyšujú kvalitu ži vota tým, že poskytujú miesto na oddych, rekreáciu a spoločenské aktivity. ● Bezpečnosť a pohoda : Mesto prispôsobené chodcom býva bezpečnejšie a pokojnejšie. Keď sa zvyšuje počet chodcov a znižuje sa počet áut, znižuje sa aj riziko nehôd a obyva teľom sa poskytuje pokojnejšie prostredie. Plánovanie a infraštruktúra Kvalitná a dobre plánovaná infraštruktúra je kľúčová pre rozvoj pešej dopravy v mestách. Cieľom je vy tvoriť prostredie, v ktorom sa chodci cítia bezpeč ne, pohodlne a v ktorom sú všetky dôležité mestské body ľahko dostupné. V tejto časti sa zameriame na kľúčové prvky plánovania a infraštruktúry pre pešiu dopravu, ktoré podporujú jej rozvoj a integráciu do mestského prostredia. Pešia doprava zohráva dôle žitú úlohu v mestskom plánovaní a urbanizme, pre tože ovplyvňuje nielen mobilitu, ale aj kvalitu života a fungovanie miest: ● Úloha pešej dopravy v rámci územného plá novania a urbanizmu: Pešia doprava by mala 84

byť prirodzenou súčasťou každého územné ho plánu. Plánovači miest musia zohľadňovať potreby chodcov pri navrhovaní verejných priestorov, komunikácií a infraštruktúry. Kva litná pešia infraštruktúra prispieva k lepšej prepojenosti mestských oblastí a znižuje po trebu individuálnej automobilovej dopravy. ● Vplyv pešej dopravy na rozvoj mestských častí a kvalitu verejných priestranstiev : Mestské časti, ktoré sú navrhnuté s dôra zom na pešiu dopravu, bývajú živšie, atrak tívnejšie a zdravšie pre obyvateľov. Kvalitné chodníky, pešie zóny a prístupné verejné priestranstvá podporujú sociálne interakcie, miestnu ekonomiku a vytvárajú príjemné prostredie pre život. ● Dôležitosť podpory chodcov pri tvorbe udržateľných miest : Pešia doprava je ne vyhnutná pre udržateľný rozvoj miest. Pod pora chodcov prispieva k znižovaniu emisií, zlepšovaniu kvality ovzdušia a zvyšovaniu dostupnosti verejných služieb. Mestá, kto ré podporujú pešiu dopravu, sú ekologicky udržateľnejšie a znižujú svoju závislosť od automobilovej dopravy. ● Pešia doprava ako súčasť dopravnej hie rarchie v mestách : V rámci dopravnej hie rarchie by mala byť pešia doprava prioriti zovaná pred individuálnou automobilovou dopravou, najmä v centrách miest a obyt ných zónach. To zahŕňa vytváranie peších zón, bezpečných chodníkov a priechodov, ktoré umožnia chodcom jednoduchý a bez pečný pohyb po meste. Jedným zo základných prvkov infraštruktúry pre pe šiu dopravu sú kvalitné chodníky, ktoré umožňujú pohodlný a bezpečný pohyb chodcov. Kľúčovými faktormi sú: ● Šírka chodníkov: Chodníky by mali byť dosta točne široké na to, aby pohodlne zvládli peší pohyb, najmä v husto obývaných oblastiach. V miestach s vyššou frekvenciou chodcov je ideálna šírka chodníkov minimálne 2,5 až 3 metre. Táto šírka umožňuje bezproblémový prechod aj osobám so zníženou mobilitou alebo matkám s kočíkmi. ● Kvalita povrchu : Povrch chodníkov by mal byť rovný, bez trhlín, výtlkov a iných pre kážok, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť chodcov. Moderné chodníky často používajú ekologické materiály, ktoré pomáhajú odvá dzať dažďovú vodu a sú ohľaduplné k život nému prostrediu. ● Údržba chodníkov: Pravidelná údržba chod níkov je kľúčová pre zaistenie bezpečnosti. Zanedbané chodníky môžu byť nebezpečné, predovšetkým v zimných mesiacoch, keď môžu byť šmykľavé. Mestá by mali zabezpečiť pravidelné čistenie, opravy a odstraňovanie snehu. Pešie zóny Pešie zóny sú oblasti, kde je automobilová doprava obmedzená alebo úplne zakázaná, čím sa vytvárajú bezpečné a príjemné miesta pre chodcov. Výhody peších zón zahŕňajú: ● Bezpečnosť a komfort : Vytvorením oblas tí bez áut sa eliminuje riziko kolízií medzi chodcami a vozidlami, čím sa výrazne zvyšu je bezpečnosť pre peších. Chodci sa v týchto zónach cítia pohodlnejšie, pretože nemusia neustále sledovať premávku. ● Podpora miestneho obchodu : Pešie zóny často oživujú lokálne hospodárstvo, pretože sa stávajú atraktívnymi miestami pre obcho dy, kaviarne a reštaurácie. Ľudia majú mož nosť voľne sa prechádzať, nakupovať a tráviť čas v príjemnom prostredí. ● Zníženie hlukovej a emisnej záťaže : V pe ších zónach sa výrazne znižuje hluk a znečis tenie ovzdušia, čo prispieva k vyššej kvalite života obyvateľov a návštevníkov. ● Prepojenosť pešej infraštruktúry s ostatnými druhmi dopravy(MHD, cyklistická doprava). ● Dostupnosť verejnej dopravy : Pešie trasy by mali byť prepojené s hlavnými uzlami ve rejnej dopravy, akými sú zastávky autobusov, trolejbusov, električiek či vlakov. Dobrý dizajn verejných priestorov by mal umožniť jedno duchý a bezpečný prístup k týmto miestam. ● Multimodálna doprava : Mnohí obyvatelia kombinujú pešiu dopravu s inými formami dopravy, napríklad s bicyklovaním alebo ve rejnou dopravou. Vybudovanie cyklostoja nov, P+R parkovísk(Park and Ride) a dosta točnej infraštruktúry pre prestupy medzi jednotlivými druhmi dopravy zvyšuje kom fort a efektivitu prepravy. 85

Bezpečnosť Bezpečnosť chodcov je kľúčovým aspektom pri plá novaní mestskej mobility. Dopravné nehody s účas ťou chodcov sú časté, najmä v mestských oblastiach, kde je vysoká koncentrácia automobilovej dopravy: ● Dopravné nehody s účasťou chodcov; šta tistiky a príčiny : Podľa štatistík predstavu jú chodci jednu z najzraniteľnejších skupín účastníkov cestnej premávky. Príčiny ne hôd často spočívajú v nepozornosti vodičov, nedostatočnom osvetlení priechodov pre chodcov alebo nedostatočných bezpečnost ných opatreniach. ● Opatrenia na zlepšenie bezpečnosti chod cov(osvetlenie, viditeľné priechody) : Me dzi kľúčové opatrenia na zlepšenie bezpeč nosti patrí lepšie osvetlenie priechodov, ich zvýraznenie farebnými značeniami, ako aj zavádzanie inteligentných svetelných signa lizácií. Tieto opatrenia prispievajú k lepšej viditeľnosti chodcov a znižujú riziko nehôd. ● Dopravné kampane a vzdelávanie pre zvýšenie bezpečnosti chodcov : Vzdelávanie verejnosti vrátane vodičov aj chodcov hrá dôležitú úlohu pri zvyšovaní bezpečnosti. Dopravné kampane zamerané na zvyšovanie povedomia o pravidlách cestnej premávky a bezpečnosti chodcov môžu prispieť k zni žovaniu nehodovosti a zvýšeniu obozretnos ti na cestách. Priechody pre chodcov a dopravné signalizácie Bezpečné prechody pre chodcov a kvalitné doprav né signalizácie sú kľúčové pre zabezpečenie plynu lého a bezpečného prechádzania cez cestné komu nikácie: ● Značené priechody : Priechody by mali byť jasne označené a umiestnené na logických miestach, kde sú chodci prirodzene kon centrovaní. Osvetlené priechody alebo zvý raznené farbou zvyšujú viditeľnosť, najmä v noci alebo za zhoršených poveternostných podmienok. ● Inteligentné signalizačné systémy : Mo derné signalizácie pre chodcov umožňujú zohľadňovať premávku a prispôsobiť dĺžku čakania na zelenú signálku. Niektoré mestá implementujú systémy, ktoré umožňujú prednostné prepínanie zelenej pre chodcov v závislosti od hustoty premávky alebo den nej doby. ● Podpora pre znevýhodnené osoby : Prie chody pre chodcov by mali byť vybavené aj pre osoby so zníženou mobilitou alebo zrakovými problémami, napríklad pomocou zvukových signálov a bezbariérových úprav. Parkovanie na chodníkoch Na Slovensku bolo parkovanie na chodníkoch dl hodobo bežnou praxou. Pred zavedením nových opatrení sa mohlo parkovať na chodníku, pokiaľ pre chodcov zostal voľný minimálne 1,5-metrový priestor. Tento prístup bol zavedený ako dočasné riešenie z dôvodu nedostatku parkovacích miest v mestách, najmä v oblastiach s hustou zástavbou a obmedzenou kapacitou parkovacích plôch. Takéto parkovanie však malo množstvo nevýhod, napríklad obmedzovalo pohyb chodcov, zhoršovalo bezpeč nosť na chodníkoch a znižovalo atraktivitu verejné ho priestoru.​ Od 1. októbra 2023 vstúpila do platnosti novela zá kona o cestnej premávke, ktorá zakazuje parkova nie na chodníkoch, ak to nie je výslovne povolené dopravným značením. Cieľom tohto zákazu je zvý šiť bezpečnosť chodcov a zlepšiť kvalitu verejných priestorov, ktoré by mali slúžiť primárne chodcom, nie autám. Nebezpečne riešené priestory Račianskeho mýta v Bratislave v minulosti. Zdroj: Michal Feik Zákaz parkovania na chodníkoch prichádza po ro koch snáh o lepšie regulovanie statickej dopravy, 86

aby sa zlepšila bezpečnosť a komfort pre chodcov. Pre samosprávy to znamená výzvu, pretože musia hľadať riešenia na vytvorenie alternatívnych par kovacích miest a reguláciu parkovania v mestských zónach. teľov k pešej doprave a znižuje environmen tálnu záťaž mesta. Zeleň a verejné priestranstvá pre chodcov Verejné priestranstvá s dostatkom zelene sú dô ležitým prvkom pre pohodlie a príjemný zážitok z chôdze v mestskom prostredí: Porovnanie parkovania pred a po zavedení regulácie v mest skej časti Bratislava-Rača. Foto: Michal Feik ● Parky a námestia : Zelené plochy a verejné priestranstvá, ako sú parky alebo námes tia, ponúkajú priestor na oddych, stretnutia a rekreáciu. Chodci majú možnosť zastaviť sa, oddýchnuť si a tráviť čas v príjemnom prostredí mimo rušných ulíc. ● Stromoradia a zeleň popri chodníkoch : Ze leň popri chodníkoch poskytuje nielen este tický zážitok, ale aj praktické výhody, ako sú tieň v horúcich dňoch, zlepšovanie kvality ovzdušia a znižovanie hlukovej záťaže. ● Oddychové zóny : Mestá by mali vytvárať oddychové zóny pre chodcov, ako sú lavičky, fontány či kaviarenské terasy, ktoré podpo rujú sociálnu interakciu a prispievajú k lep šiemu využívaniu verejných priestorov. Klimatické zmeny Výzvy Pešia doprava zohráva dôležitú úlohu pri zmierňova ní klimatických zmien, pretože je bezemisná a pod poruje ekologické mestské prostredie: ● Vplyv pešej dopravy na znižovanie emisií skleníkových plynov : Pešia doprava nevy tvára nijaké emisie skleníkových plynov, čo z nej robí jednu z najekologickejších foriem dopravy. Zníženie závislosti od automobilov a podpora chôdze môže významne prispieť k zníženiu celkových emisií v mestách. ● Podpora pešej dopravy ako nástroj na zmiernenie klimatických zmien : Mestá, ktoré aktívne podporujú pešiu dopravu, pri spievajú k zmierneniu klimatických zmien tým, že znižujú závislosť od fosílnych palív. Prechod na pešiu dopravu ako preferovaný spôsob prepravy na krátke vzdialenosti je kľúčový na dosiahnutie ekologických cieľov. ● Výhody chôdze v mestách, ktoré implementujú nízkoemisné zóny: Mestá, ktoré vytvárajú nízkoemisné zóny a uprednostňu jú chôdzu, majú nielen lepšie ovzdušie, ale aj vyššiu kvalitu života. Vytváranie zón, kde sú automobily obmedzené, motivuje obyva Pešia doprava, hoci je najprirodzenejšou formou prepravy, čelí mnohým výzvam, ktoré obmedzujú jej potenciál v mestskom prostredí. Medzi hlavné výzvy patria: ● Nedostatok kvalitnej infraštruktúry v nie ktorých mestských oblastiach : V mnohých mestách chýba dostatočne kvalitná infraš truktúra pre chodcov. Chodníky sú často úzke, poškodené alebo úplne chýbajú, čo znižuje komfort a bezpečnosť chodcov. Na niektorých miestach sú chodníky aj zle osvetlené, čo spôsobuje, že sa chodci necítia bezpečne, najmä v nočných hodinách. ● Prekážky na chodníkoch(parkujúce autá, zlé povrchy, zablokované trasy) : V mnohých mestách sú chodníky blokované autami ale bo inými prekážkami, ktoré nútia chodcov kráčať po ceste. Zničené povrchy a zabloko vané trasy, či už nelegálne parkujúcimi vo zidlami, alebo stavebnými prácami, znižujú dostupnosť a atraktivitu chôdze. ● Nedostatočné bezpečnostné opatrenia na priechodoch pre chodcov : Priechody pre chodcov niesú často primerane zabezpeče 87

né. Chýbajúce svetelné signalizácie, nedo statočná viditeľnosť priechodov a nejasné značenie zvyšujú riziko nehôd. Na rušných cestách sú chodci často znevýhodnení, čo znižuje plynulosť a bezpečnosť ich pohybu. ● Urbanistické prekážky, ktoré znižujú atrak tivitu chôdze(nedostatočné osvetlenie, hluk) : Urbanistické prvky ako zlé osvetlenie, rušné cesty bez oddelenia chodníka alebo chýbajúca zeleň znižujú atraktivitu chôdze v mestskom prostredí. Pre ľudí je chôdza menej príjemná v prostredí plnom hluku, výfukových plynov a hustej dopravy. Oživovanie verejných priestorov Verejné priestory sú neoddeliteľnou súčasťou ži vota v meste. Parky, námestia a pešie zóny vytvá rajú priestor pre spoločenské aktivity, odpočinok a pohyb. Dobre navrhnuté a udržiavané verejné priestranstvá podporujú chôdzu ako uprednostňo vaný spôsob prepravy a prispievajú k vyššej kvalite života obyvateľov. V mestskom plánovaní hrá pešia doprava kľúčovú úlohu pri vytváraní miest, ktoré sú príjemné, bezpečné a ekologicky udržateľné. Parky, pešie zóny a námestia sú miestami, kde sa odohráva každodenný život komunity. Tieto priesto ry vytvárajú príležitosti na stretávanie sa ľudí, pod porujú spoločenské interakcie a poskytujú priestor na odpočinok či šport. Pešie zóny sú miestami, kde môžu chodci bezpečne a pohodlne prechádzať, bez rušenia automobilmi. Príklady úspešných peších zón, ako napríklad historické centrá miest v Európe, ukazujú, ako môže dobre navrhnutý verejný priestor prispieť k oživeniu mestského života. Verejné priestory môžu byť oživené rôznymi akti vitami, ktoré podporujú chôdzu a vytvárajú príleži tosti pre ľudí, aby sa stretávali a trávili čas vonku. Mestské trhy, pouličné festivaly, športové podujatia a kultúrne akcie sú príkladmi iniciatív, ktoré prináša jú do verejných priestranstiev život a energiu. Pravi delné aktivity v peších zónach povzbudzujú ľudí, aby využívali verejné priestory na oddych a rekreáciu, čím sa posilňuje pešia kultúra. Panenská ulica v bežný deň a počas podujatia Dobrý trh Zdroj: dnes24 a Punkt Podpora pešej kultúry a jej vplyv na kvalitu života Rozvoj pešej kultúry je zásadný pre zlepšenie kvality života v mestách. Chôdza je nielen ekologicky udr žateľná forma dopravy, ale aj spôsob, ako sa oby vatelia môžu spojiť so svojím mestom a komunitou. Podpora pešej kultúry vedie k oživeniu miestnej eko nomiky, pretože ľudia sú viac ochotní tráviť čas von ku, nakupovať v lokálnych obchodoch a navštevovať kultúrne podujatia. Pravidelná chôdza tiež zlepšuje zdravie obyvateľov a prispieva k nižšej miere cho robnosti, čo má pozitívny vplyv na celkovú pohodu. Dizajn verejných priestranstiev má veľký vplyv na to, ako sa budú tieto priestory využívať. Dobré urbanis tické plánovanie zahŕňa nielen kvalitnú infraštruk túru pre chodcov(ako sú chodníky, lavičky, zeleň), ale aj estetické a funkčné prvky, ktoré vytvárajú prí jemné prostredie pre chôdzu. Stromoradia, fontány, umelecké diela a oddychové zóny zvyšujú atraktivitu verejných priestranstiev a podporujú ich využívanie na každodenné aktivity. Príklady dobrej praxe Námestie SNP v Trnave sa zmenilo na pešiu zónu Rekonštrukcia priniesla moderný, estetický a bez pečný verejný priestor, novú zeleň a odkaz na his tóriu tohto miesta, pričom nadviazala na nedávno zrekonštruovaný park v jeho blízkosti. Architektonic 88

ký návrh z Trnavy vrátil námestiu podobu z 20. rokov 20. storočia. Jeho súčasťou sú aj repliky pôvodných barokových sôch na mieste niekdajšieho mosta. Par čík dostal nové oplotenie, fontána bola obnovená a jedným z hlavných kompozičných prvkov pešej zóny je priestorová prezentácia historickej Dolnej brány. Ďalšie archeologické nálezy, ako pozostatky opevnenia a kostola, sú naznačené dlažbou na spev nených plochách. Rekonštrukcia zmenila Námestie SNP na pešiu zónu. Denne tadiaľ prejdú tisícky chod cov a po novom bude námestie príjemným miestom na oddych a relax. Miesto svoju plnú krásu ukáže na jar, kedy bude v harmónii s rozkvitnutým parkom a patriť k najkrajším lokalitám v centre mesta. Transformácia Krížnej ulice v Bratislave Rekonštrukcia Krížnej ulice v Bratislave je význam ným projektom, ktorý sa uskutočnil v rámci zavá dzania parkovacieho systému. Jedným z hlavných krokov bolo zmenenie šikmého parkovania na po zdĺžne, čím sa uvoľnil priestor pre peších, cyklistov a zeleň. Tento projekt premenil asfaltový a rozpá lený úsek od Májkovej po Vazovovu ulicu na zdravší a príjemnejší verejný priestor, priateľský k chodcom. Jedným z kľúčových zásahov bolo odstránenie zvl nenej asfaltovej plochy a jej nahradenie dlažbou z kamennej žuly s rozlohou 1 350 m², ktorá bola po ložená na sucho. Tento spôsob umožňuje opätovné využitie dlažby počas plánovanej komplexnej rekon štrukcie. Okrem toho sa zrušili niektoré prenájmy parkovacích miest pre súkromných podnikateľov na Americkom a Floriánskom námestí, čím sa vytvorili nové parkovacie kapacity. V rámci revitalizácie boli na Krížnej ulici osadené nové prvky mestského mo biliáru vrátane 10 lavičiek, 4 odpadkových košov a 12 cyklostojanov. Zeleň bola tiež vylepšená pomo cou 12 kvetináčov, do ktorých boli zasadené platany javorolisté spolu s trvalkovou podsadbou. Pri kom plexnej rekonštrukcii sa plánuje výsadba stromov priamo do zeme. Projekt tiež zahŕňal revitalizáciu ostrovčeka na križovatke Vazovova – Krížna, kde bol odstránený reklamný valec a stĺpy verejného osvet lenia boli natreté. Komplexná výmena svietidiel na Krížnej ulici sa plánuje v budúcom roku. Námestie SNP v Trnave. Foto: Michal Feik 89

Krížna ulica v Bratislave pred rekonštrukciou a po nej Foto: Marek Velček, Hlavné mesto SR Bratislava Rekonštrukcia bola vykonaná na základe predchá dzajúcich analýz statickej dopravy, verejných konzul tácií a rozhovorov s majiteľmi prevádzok, obyvateľ mi a seniormi. Projekt bol realizovaný s ohľadom na budúcu komplexnú rekonštrukciu celej Krížnej ulice, pričom súčasné úpravy prinášajú zlepšenie vzhľadu, bezpečnosti a komfortu tohto priestoru. Zvýšenie bezpečnosti detí pri školách v Bratislave na Vazovovej a Mudroňovej Hlavné mesto SR Bratislava zrealizovalo trvalé zlep šenia na uliciach Vazovova a Mudroňova, ktoré prispeli k zvýšeniu bezpečnosti najmä pre deti. Prá ve v okolí škôl vznikajú najkomplikovanejšie a naj nebezpečnejšie dopravné situácie, preto sa mesto rozhodlo prijať konkrétne opatrenia na zlepšenie bezpečnosti. Ako sa hovorí, ak sa deti v meste cítia bezpečne a dobre, rovnako sa budú cítiť všetci. Na Vazovovej a Mudroňovej v priebehu jedného roku prešlo mesto celým procesom vylepšenia verejné ho priestoru, ktorý zahŕňal spoluprácu s obyvateľ mi, školami, rodičmi a deťmi. Proces zahŕňal pô vodné dočasné úpravy, ktoré neskôr prispôsobili na základe reálnych skúseností a reakcií z terénu, a nakoniec pristúpili k trvalým stavebným riešeniam. Tieto úpravy vychádzajú zo strategického dokumen tu Klimatický plán pre zelenšiu a zdravšiu Bratisla vu. Na Vazovovej bola problémom rýchlosť vozidiel na križovatke, kde sa pohybuje mnoho detí. Krížna ulica v Bratislave pred rekonštrukcou a po nej Foto: Marek Velček, Hlavné mesto SR Bratislava Zdroj: Hlavné mesto SR Bratislava Dočasné opatrenia, ako presunutie jazdného pruhu a vyznačenie priestoru maľbou na asfalt, sa osvedčili a následne ich mesto premenilo na trvalé riešenie. Križovatka bola upravená tak, aby vozidlá pri vjaz de museli spomaliť, a vytvorili sa kvalitné pešie ko ridory oddelené zeleňou. Taktiež bolo vymenených 336 m² asfaltu za zeleň a pridali sa lavičky, stojany na bicykle a bezpečné priechody pre chodcov. 90

Na Mudroňovej bolo nevyhnutné upraviť nepre hľadnú križovatku pred školou. Po konzultáciách s rodičmi a učiteľmi navrhlo Hlavné mesto Bratisla va bezpečnejšie riešenie pre zastavenie, vyloženie a vyzdvihnutie detí. Vznikli tu nové parkovacie mies ta, vyvýšené priechody a ďalšie bezpečné priechody pre deti, ktoré ich prirodzene využívajú na príchod do školy. 91

Bezpečnejší verejný priestor na Mudroňovej Zdroj: Hlavné mesto SR Bratislava 92

9. Verejné priestory Verejné priestory sú neoddeliteľnou súčasťou mest ského prostredia. Ide o miesta, ktoré sú prístupné všetkým obyvateľom a návštevníkom miest bez obmedzení. Zahŕňajú rôzne typy priestorov, ako sú parky, námestia, ulice, pešie zóny, a verejné budovy, ktoré slúžia na rekreáciu, oddych, spoločenské inte rakcie a podporu mobility. Ich kvalita a dostupnosť majú priamy vplyv na kvalitu života v meste. Verejné priestory plnia niekoľko základných funkcií – od praktických až po estetické. Okrem toho, že sú miestom pre pohyb a stretnutia, tvoria dôležitý so ciálny a kultúrny rozmer života v meste. Ich dizajn, správa a údržba sú kľúčové pre to, aby boli prístup né a atraktívne pre rôznorodé skupiny obyvateľov. Význam verejných priestorov Verejné priestory majú mnohostranný význam pre mestské komunity a rozvoj miest. Hrajú dôležitú úlo hu pri budovaní miestneho spoločenstva a posky tujú priestor pre sociálne interakcie, rekreáciu, kul túrne podujatia a oddych. Ich hlavné prínosy patria: ● Sociálna inklúzia : Verejné priestory sú prí stupné všetkým bez ohľadu na vek, sociálny status alebo schopnosti. Umožňujú stretáva nie sa a vzájomnú interakciu rôznych skupín obyvateľov. ● Zdravie a pohoda : Dobre navrhnuté verejné priestory poskytujú možnosti pre pohybo vú aktivitu a oddych, čím podporujú fyzické a psychické zdravie obyvateľov. ● Ekologická funkcia : Zeleň v parkoch a iných verejných priestoroch zlepšuje kvali tu ovzdušia, znižuje mestské tepelné ostrovy a podporuje biodiverzitu. ● Ekonomický prínos : Atraktívne verejné priestory môžu podporovať miestnu ekono miku, priťahovať turistov a zvyšovať hodno tu okolitých nehnuteľností. ● Prístupnosť : Verejné priestory by mali byť dostupné pre všetkých vrátane ľudí so zní ženou mobilitou. To znamená bezbariérový prístup, dobre značené cesty a logicky pre pojené trasy. ● Bezpečnosť : Bezpečnosť je kľúčová pre to, aby sa ľudia cítili v mestskom priestore po hodlne. Patrí sem dostatočné osvetlenie, jasné značenie a oddelenie peších a cyklis tických trás od automobilovej dopravy. ● Estetika a funkčnosť : Verejný priestor by mal byť nielen funkčný, ale aj estetický. Dob re navrhnuté priestory zahŕňajú zeleň, ume lecké prvky, fontány a mobiliár, ako sú lavič ky a odpadkové koše. ● Flexibilita : Verejné priestory by mali byť na vrhnuté tak, aby podporovali rôzne druhy aktivít – od relaxácie a športovania po kul túrne podujatia a trhy. Výzvy pri správe verejných priestorov Správa verejných priestorov prináša rôzne výzvy, ktoré musia mestá riešiť, aby udržali tieto priestory atraktívne a funkčné. Medzi najčastejšie výzvy pat ria: ● Údržba: Verejné priestory vyžadujú pravidel nú údržbu vrátane čistenia, opráv infraštruk túry a údržby zelene. Bez náležitej starostli vosti sa môžu rýchlo zmeniť na neatraktívne a zanedbané miesta. ● Vandalizmus : Verejné priestory sú často vystavené vandalizmu, čo môže odradiť návštevníkov a zvýšiť náklady na opravy a údržbu. ● Financovanie : Financovanie výstavby a údržby verejných priestorov je často obmedzené, čo môže viesť k zhoršeniu ich kvality. Mestá musia hľadať inovatívne spôsoby financova nia, napríklad partnerstvá s podnikmi alebo využívanie verejných grantov. Plánovanie a dizajn verejných priestorov Kvalitné verejné priestory vyžadujú starostlivé plá novanie a dizajn, ktoré zohľadňujú potreby obyva teľov, návštevníkov a mestského prostredia. Medzi kľúčové faktory plánovania patria: Inovatívne riešenia Moderné mestá hľadajú inovatívne spôsoby, ako zlepšiť verejné priestory a prispôsobiť ich potrebám súčasných obyvateľov. Niektoré z týchto inovácií za hŕňajú: 93

● Zelené infraštruktúry : Mestá začínajú využí vať zelené strechy, dažďové záhrady a ďalšie ekologické riešenia, ktoré zlepšujú kvalitu životného prostredia a prispievajú k udrža teľnosti. ● Smart technológie : Implementácia smart technológií, ako sú senzory na monitorova nie využívania verejných priestorov alebo in teligentné osvetlenie, ktoré sa prispôsobu je pohybu ľudí, prispieva k efektívnejšiemu spravovaniu týchto priestorov. ● Participatívne plánovanie : Zapojenie ko munity do procesu plánovania verejných priestorov zaisťuje, že tieto priestory budú navrhnuté podľa potrieb obyvateľov a budú lepšie slúžiť verejnosti. Príklady dobrej praxe Transformácia ulíc v Bratislave Dlhé roky v hlavnom meste SR Bratislava chýbal sys tematický prístup k verejnému priestoru. Autá ne regulovane obsadili verejný priestor. Dôvodom bola nielen legislatíva, ktorá umožňovala celoplošné par kovanie na chodníkoch, ale aj absencia parkovacej politiky a manuálu verejných priestorov. Mlynské Nivy(predtým, teraz). Zdroj: Michal Feik Blumentálska ulica v Starom Meste(predtým, teraz) Zdroj: Michal Feik Nové projekty rekonštrukcie v uliciach Bratislavy sa od roku 2021 opierajú o existenciu Manuálu verej ných priestranstiev . Ide o dokument, ktorý reaguje na dlhodobo zanedbávanú tému. Cieľom dokumen tu nie je stanoviť legislatívne rámce, ale umožniť zlepšenie súčasného stavu. Tvorba dokumentu je dlhodobým a kontinuálnym procesom, ktorý rea guje na meniace sa potreby, zapracovávanie spät ných väzieb a zosúladenie s novými dokumentmi mesta. Manuál má pomôcť pri hľadaní námetov na tvorbu a obnovu verejných priestorov. Má byť tiež nástrojom pri budovaní identity mesta, a to oživo vaním tradícií, historických stôp a odkazov vo ve rejnom priestore. Pri tvorbe verejných priestorov kladie dôraz na originálne a inteligentné riešenia, ktoré prispievajú k charakteru mesta prostredníc tvom nových atraktívnych prvkov v ťažiskových a referenčných lokalitách. Manuál je súborom opat rení, ktoré podporujú rozvoj zdravého a klimaticky odolného mesta. Všetky tieto opatrenia zohľadňu jú kultúrno-historický, spoločenský, hospodársky a prírodno-krajinársky kontext mesta. Manuál má za cieľ štandardizovať, a tým zjednodušiť niektoré postupy pri tvorbe alebo rekonštrukcii verejného priestoru: poskytovať metodický návod vzorových riešení, uľahčiť prácu projektantom pri navrhovaní alebo samosprávam pri schvaľovaní a tiež šetriť čas a peniaze. 94

Malý Trh, ulica Mlynské Nivy(predtým, teraz). Zdroj: Michal Feik Komplexná rekonštrukcia námestia Slobody a fon tány Družba v Bratislave Fontána Družba je najväčšou fontánou v Bratislave, je umiestnená na Námestí slobody. Bola postavená v rokoch 1979 až 1980 podľa návrhu významných sochárov Juraja Hovorku, Tibora Bártfaya a Karola Lacka spolu s architektmi Virgilom Droppom a Ju rajom Hlavicom. Dominantou fontány je 9 metrov vysoká plastika v tvare lipového kvetu, ktorá symbo lizuje priateľstvo a mier. Tento monumentálny ob jekt váži 12 ton a stojí uprostred bazéna s prieme rom 45 metrov. Fontána si počas svojej prevádzky vyžadovala až 2 000 kubických metrov vody, no po rekonštrukcii v rokoch 2021 až 2023 sa množstvo cirkulujúcej vody znížilo na 200 kubických metrov, čím sa výrazne znížila jej spotreba. Pod fontánou sa nachádza tunel a veľká strojovňa, ktoré boli v mi nulosti poškodené v dôsledku nedostatočnej údržby po roku 1989. Z tohto dôvodu bola fontána od roku 2007 mimo prevádzky. Fontána Družba na Námestí slobody kedysi a dnes. Zdroj: Hlavné mesto SR Bratislava Rekonštrukcia Námestia slobody v Bratislave a obnova ikonickej fontány Družba patrí medzi naj významnejšie projekty obnovy verejných priestorov v hlavnom meste. Po 16 rokoch(v roku 2023) sa do fontány Družba, ktorá je dominantou Námestia slobody, opäť vrátila voda. Projekt zahŕňal rozsiahlu modernizáciu vrátane vyčistenia centrálnej plastiky symbolizujúcej lipový kvet, výmeny trysiek, deba rierizácie kaskádových bazénov a inštalácie nových technológií v strojovni fontány, čím sa zabezpečila jej energetická úspornosť. Jednou z najväčších zmien je, že po rekonštrukcii sa do fontány dá bezpečne vstúpiť a osviežiť sa počas horúcich letných dní. Okrem fontány sa modernizovalo aj samotné ná mestie. Pribudli nové stromy, vyvýšené záhony so 95

zavlažovaním, lavičky, osvetlenie a špeciálne liate terazzo, ktoré nahradilo starú popraskanú dlažbu. Táto etapa obnovy námestia, ktorá sa začala v no vembri 2021, priniesla nové možnosti využitia priestoru na verejné zhromaždenia, kultúrne akcie a spoločenské podujatia. Projekt rekonštrukcie bol z veľkej časti financovaný vládnymi dotáciami a bol výsledkom architektonickej súťaže z roku 2017, kto rú vyhrali ateliéry 2021 a LABAK. Revitalizácia Námestia slobody je jedným z krokov, ktorými sa Bratislava snaží zlepšiť kvalitu verejných priestorov a ich prístupnosť pre všetkých obyvate ľov. S ďalšou etapou, plánovanou na jeseň 2024, sa má pridať ďalšia zeleň, detské ihriská a ďalšie spevnené plochy, čo ešte viac prispeje k ekologickej a spoločenskej hodnote tohto historického miesta. Námestie slobody a fontána Družba. Foto: Michal Feik Ružový park v Trnave Ružový park sa premenil na multifunkčnú oddy chovú zónu, ktorá prepojila tradície a historickú zá stavbu s aktuálnymi potrebami efektívneho využitia územia a jeho prírodných daností. Park obsahoval viaceré urbanistické inovácie, ktoré skrášlili a zefek tívnili verejný priestor. Už pri architektonickej súťaži sa počítalo s tým, že územie bude slúžiť aj na kul túrno-spoločenské podujatia. Zadaním bolo vytvoriť pobytovú lúku, prístup k toku Trnávky a záhradu Em merovej vily s fontánou, ktorá by umožnila organizo vanie podujatí, čo sa aj úspešne realizovalo. Trnávka sa stala dominantou parku, s regulovanými brehmi a schodiskom so žulovými schodmi a drevenými plo chami na posedenie. Lúka bola vybavená lavičkami a drevenými ležadlami, pričom atmosféru dotváralo večerné osvetlenie, ktoré bolo prispôsobené archi tektúre a vodným prvkom. Ružového parku bol navrhnutý tak, aby knižničnú záhradu spojili dve lávky pre peších s parkom. Are ál bol zároveň bezbariérovo prepojený s Námestím SNP, ktoré sa práve rekonštruovalo, čím sa zlepšil pohyb chodcov v oboch zónach. Pridanou hodnotou bolo obnovenie záhrady Knižni ce Juraja Fándlyho, kde vznikla letná čitáreň. Projekt 96

Ružový park v Trnave. Foto: Michal Feik Revitalizácia Námestia protifašistických bojovní kov v Martine Tento projekt bol významným krokom v moderni zácii verejného priestoru, ktorý sa zameral na vy tvorenie funkčných peších prepojení a atraktívneho miesta pre obyvateľov všetkých vekových kategórií. Revitalizácia námestia priniesla nielen nové funkčné chodníky a priechody pre chodcov, ale aj moderni zované osvetlenie a detské ihrisko. Osobitný dôraz sa kládol na ekologické princípy, pričom do priestoru boli pridané nové dreviny a trvalkové záhony, ktoré prispievajú k estetike a ochrane životného prostre dia. Zmodernizovaná bola tiež autobusová zastávka mestskej hromadnej dopravy, ktorá teraz disponuje bezbariérovým prístupom. Na zvýšenie komfortu obyvateľov vzniklo aj 30 nových parkovacích miest. Okrem toho bol priestor vybavený novým mobiliá rom – od odpadkových košov a lavičiek až po per golu, stojany na bicykle a ďalšie prvky, ktoré zvyšujú funkčnosť a atraktivitu námestia. 97

Revitalizácia Námestia protifašistických bojovníkov Zdroj: Mesto Martin Rekonštrukcia predstaničných priestorov Železnič nej stanice vo Zvolene Mesto Zvolen sa pustilo do významnej modernizá cie predstaničných priestorov pri železničnej stanici s cieľom zlepšiť kvalitu verejných priestorov a zvýšiť komfort pre cestujúcich, chodcov, cyklistov a použí vateľov MHD. Projekt zahŕňal rekonštrukciu existu júcich komunikácií, nástupíšť MHD, parkovísk, spev nených plôch, cyklistického chodníka a inžinierskych sietí. Rekonštrukcia zahŕňala niekoľko dôležitých prvkov, ktoré zlepšili fungovanie a efektívnosť dopravného systému v predstaničnom priestore. Vybudovali sa parkovacie systémy Park& Ride(P+R) na celoden né parkovanie, Kiss& Ride(K+R) na krátkodobé zastavenie a Bike& Ride(B+R) , čo podporilo mul timodálnu dopravu v meste. Zmenil sa technický stav nástupísk MHD a upravil sa povrch spevnených plôch, čo zjednodušilo prístup autobusov MHD k zastávkam a plynulosť dopravy. Úpravy tiež zvý šili bezpečnosť chodcov presmerovaním parkova cích miest a trasovaním cyklochodníka cez pešie priestranstvá, čo pomohlo k bezpečnejšiemu pohy bu cestujúcich. Rekonštrukcia predstaničných priestorov železničnej stanice. Zdroj: Mesto Zvolen 98

Revitalizácia verejného priestranstva medzi ulica mi Vlada Clementisa a Levočskou v Prešove Mesto Prešov dokončilo významný projekt revitali zácie verejného priestranstva medzi ulicami Vlada Clementisa a Levočskou, ktorý bol súčasťou šir šej stratégie na zlepšenie kvality života obyvateľov a adaptáciu mestského prostredia na klimatické zmeny. Projekt bol realizovaný s podporou z Integro vaného regionálneho operačného programu(IROP) a zameriaval sa na zlepšenie environmentálnych as pektov v mestských oblastiach. Pred revitalizácia parku v Prešove a po nej. Foto: Mesto Prešov Hlavným cieľom bolo posilnenie ekologickej stabili ty tohto územia a vytvorenie priestoru, ktorý bude slúžiť všetkým vekovým kategóriám. Kľúčovými bod mi projektu bolo zvýšenie biodiverzity, zavádzanie udržateľného hospodárenia so zrážkovými vodami, vytváranie nových zelených plôch a zlepšovanie cel kového využívania priestoru parku. V rámci revita lizácie parku bolo vykonaných viacero ekologických a infraštruktúrnych úprav: ● Zvýšenie biodiverzity a ekologickej stabili ty : Výsadba nových druhov stromov a kríkov prispela k vytvoreniu zelenšieho prostredia a zvýšeniu ekologickej hodnoty priestoru. ● Dažďové záhrady : Zavedenie postupov udr žateľného hospodárenia so zrážkovými vo dami v podobe dažďových záhrad pomohlo lepšie spracovávať dažďovú vodu, čo znížilo riziko povodní a zároveň zlepšilo mikroklímu v parku. ● Drobné architektonické prvky : Inštalá cia verejného osvetlenia a ďalších prvkov drobnej architektúry zvýšila bezpečnosť a estetiku priestoru. Pribudli tiež lavičky, koše a ďalšie praktické prvky pre pohodlie náv števníkov. ● Spevnené plochy a športoviská : Vytvore nie spevnených plôch umožnilo jednoduchší pohyb po parku, pričom nové športoviská ako detské ihrisko, petangové ihrisko, fitpark a seniorpark poskytujú zázemie pre aktivity všetkých vekových skupín. 99

Revitalizovaný park poskytuje obytnému okoliu priestor, kde sa môžu obyvatelia mesta stretávať, re laxovať a tráviť čas s rodinou či priateľmi. Vďaka no vým zariadeniam, ako sú fitpark či ihriská, sa zvýšila aj atraktivita pre rôzne vekové kategórie, čo podpo ruje sociálne interakcie a zdravý životný štýl. Pred revitalizáciou parku v Prešove a po nej. Foto: Mesto Prešov 100

10. Individuálna automobilová doprava Individuálna automobilová doprava zohráva vý znamnú úlohu v mestách, pretože poskytuje flexi bilitu a pohodlie pre osobné cestovanie a dopravu tovaru. Automobily umožňujú rýchly a priamejší pohyb v rámci mestských oblastí, čo je pre mno hých obyvateľov a pracovníkov nevyhnutné, najmä v prípade nedostatočnej alebo málo rozvinutej ve rejnej dopravy. Napriek jej výhodám však automo bilová doprava má aj významné negatívne dôsled ky, najmä na mestské prostredie a kvalitu života. Dôsledky pre životné prostredie a kvalitu života Automobilová doprava je jedným z hlavných zdrojov znečistenia ovzdušia v mestách. Emisie oxidu uhliči tého(CO 2 ), oxidu dusíka(NO x ) a pevných častíc(PM) spôsobujú vážne problémy pre zdravie obyvateľov a prispievajú k zhoršeniu kvality ovzdušia. Automobi ly sú zodpovedné za veľkú časť emisií skleníkových plynov, ktoré prispievajú ku globálnemu otepľova niu. Okrem toho vozidlá spôsobujú znečistenie pôdy a vôd v dôsledku únikov ropných látok a chemikálií z motorových vozidiel. Automobilová doprava má výrazný vplyv na mest ské prostredie, a to nielen pre znečistenie ovzdušia, ale aj z hľadiska využitia verejného priestoru. Veľké plochy mestských oblastí sú vyhradené pre cestnú infraštruktúru a parkovacie miesta, čím sa znižuje priestor pre verejné priestranstvá, zeleň alebo alter natívne formy mobility, ako sú chodníky a cyklotra sy. Hustá premávka spôsobuje hlukové znečistenie, ktoré zhoršuje kvalitu života a prispieva k stresu obyvateľov. Ekologizácia automobilovej dopravy Vzhľadom na negatívne dôsledky využívania au tomobilov pre životné prostredie sa mestá snažia podporovať ekologickejšie formy automobilovej dopravy. Elektrické vozidlá, ktoré neprodukujú vý fukové plyny, predstavujú významný krok smerom k znižovaniu emisií. Rozvoj nabíjacej infraštruktúry a podpora využívania elektromobilov sú kľúčové pre ekologizáciu automobilovej dopravy. Ďalším trendom je podpora zdieľanej mobility(carsharing, ridesharing), ktorá znižuje počet áut na cestách a podporuje efektívnejšie využívanie automobilov. Bezpečnosť na cestách Bezpečnosť na cestách je jedným z hlavných prob lémov v mestských oblastiach, kde vysoká hustota dopravy zvyšuje riziko dopravných nehôd. Zlep šenie bezpečnosti si vyžaduje efektívne plánova nie dopravnej infraštruktúry vrátane budovania chodníkov, cyklotrás, priechodov pre chodcov a správneho značenia. Mestá sa tiež snažia o zni žovanie maximálnych rýchlostí v husto obývaných oblastiach a zavádzanie pokročilých systémov na riadenie premávky, aby znížili riziko kolízií a zvýšili bezpečnosť pre všetkých účastníkov premávky. Zdieľanie jázd a požičiavanie áut Zdieľanie a požičiavanie áut je trend, ktorý v posled ných rokoch získava na popularite ako ekologický a ekonomický spôsob využívania automobilovej do pravy. Tento koncept pomáha znížiť náklady na vlast nenie auta, šetrí prírodné zdroje a prispieva k znižova niu dopravného zaťaženia miest. Existujú dva hlavné druhy zdieľanej mobility: carsharing a carpooling , ktoré majú svoje špecifiká a výhody. Carsharing – zdieľané autá na prenájom Carsharing je služba, ktorá umožňuje zdieľanie au tomobilov viacerými používateľmi. Tieto autá sú umiestnené na strategických miestach v mestách a sú dostupné kedykoľvek pre registrovaných používa teľov. Výhodou carsharingu je možnosť krátkodobé ho prenájmu auta , často aj na niekoľko minút alebo hodín, čo je ideálne pre ľudí, ktorí potrebujú auto len príležitostne. Služby carsharingu spravidla ponúkajú flexibilitu v rámci prístupu k vozidlám, pričom si pou žívatelia môžu rezervovať auto cez mobilnú aplikáciu. Carsharing je výhodný najmä pre tých, ktorí nechcú znášať náklady spojené s vlastníctvom auta , ako sú poistenie, údržba či parkovacie poplatky. Výsledkom je menej áut na cestách, čo prispieva k zníženiu emisií a nižšiemu zaťaženiu miestnej infraštruktúry. Carsha ringové spoločnosti často využívajú elektrické alebo hybridné vozidlá, čo ešte viac znižuje ekologickú stopu dopravy. 101

Carpooling – spoločné jazdy Carpooling je koncept, pri ktorom viacero ľudí zdie ľa jednu cestu autom, aby sa dostali do rovnakého cieľa alebo aspoň na časť trasy. Typickým príkladom carpoolingu je spoločná cesta do práce, pri ktorej vodič ponúkne miesta vo svojom aute ďalším ľu ďom, ktorí sa potrebujú dostať na rovnaké miesto alebo trasu. Tento spôsob dopravy je často organi zovaný cez rôzne aplikácie a webové platformy, kde si cestujúci a vodiči môžu dohodnúť spoločnú cestu. Carpooling má veľký potenciál na zníženie počtu áut na cestách, čo vedie k nižšiemu dopravnému zaťa ženiu a menšiemu počtu emisií CO 2 . Pre cestujúcich je výhodný aj z ekonomického hľadiska, pretože si medzi sebou delia náklady na palivo a prevádzku vozidla. Carpooling je tiež efektívnym spôsobom, ako uľahčiť parkovanie v mestách a znížiť nároky na parkovacie miesta. Výhody a prínosy Oba systémy zdieľanej mobility majú významný vplyv na udržateľnú dopravu. Zdieľané autá a spo ločné jazdy môžu viesť k zníženiu počtu súkromne vlastnených vozidiel , čo uľahčuje dopravnú situáciu v mestách a zároveň znižuje environmentálnu sto pu. Zdieľaná mobilita podporuje efektívnejšie vy užívanie zdrojov , čím prispieva k zlepšeniu kvality ovzdušia a nižšiemu znečisteniu. V mestských ob lastiach sa tento trend čoraz viac spája s rozvojom cyklodopravy a verejnej dopravy, čo pomáha tvoriť komplexný a ekologický dopravný systém. Využívanie recyklácie pri rekonštrukcii vozoviek na Slovensku Recyklácia asfaltových povrchov pri rekonštrukcii vozoviek sa stáva čoraz populárnejšou technoló giou, ktorá prináša mnohé výhody v oblasti ekológie aj efektívnosti. Na Slovensku sú pri opravách ciest čoraz viac využívané dve základné metódy – recyklácia za horúca a recyklácia za studena . Obe metódy umožňujú opätovné využitie existujúceho materiálu, čím sa výrazne šetria zdroje a znižuje ne gatívne dôsledky pre životné prostredie. Recyklácia za horúca na mieste Recyklácia za horúca na mieste je progresívna tech nológia, ktorá umožňuje opravy obrusných a ložných vrstiev vozoviek s minimálnym využitím nových ma teriálov a s výrazným znížením odpadu. Tento po stup sa používa na zlepšenie kvality asfaltovej vrstvy, ktorá je už súčasťou cesty, a v rovnakom pracovnom cykle je možné aplikovať aj novú obrusnú vrstvu, čo zefektívňuje celý proces. Technológia recyklácie za horúca funguje tak, že predhrieva existujúcu asfaltovú vrstvu, ktorá sa následne odfrézuje a zmieša s novými prísadami (napr. asfalt, kamenivo). Táto homogénna zmes sa znovu rozprestrie a profiluje priamo na mieste, čím sa zlepšujú fyzikálne a mechanické vlastnosti cesty. V prípade metódy Remix plus sa na pôvodnú vrstvu aplikuje nová obrusná vrstva systémom„horúce na horúce“, čo zvyšuje kvalitu povrchu a predlžuje jeho životnosť. Výhody: ● Nízka ekonomická a časová náročnosť : Vďaka tomu, že je materiál opätovne vyu žívaný, dochádza k úspore nových surovín a k zníženiu nákladov na dopravu a spraco vanie. ● Predĺženie životnosti cesty : Upravený po vrch vydrží dlhšie, čo znižuje frekvenciu bu dúcich opráv. ● Ohľaduplnosť k životnému prostrediu : Re cyklácia znižuje množstvo odpadu a minima lizuje potrebu nových materiálov, čím šetrí zdroje a znižuje spotrebu energie. ● Bezškárové technológie : Pri pokládke nie sú žiadne pracovné špáry, pretože vrstvy sa spájajú za horúca, čo zvyšuje kvalitu povrchu a šetrí náklady na spojovacie postreky. ● Zvýšený komfort a bezpečnosť : Kvalitnejší povrch vozovky zlepšuje komfort jazdy a zvy šuje bezpečnosť na cestách. Recyklácia za horúca využíva strojnú súpravu , ktorá sa skladá z predhrievačov, remixérov a vyhrievaných líšt. Predhrievače postupne zahrievajú asfaltovú vrs tvu na predpísanú teplotu, čím dochádza k jej uvoľ neniu. Remixér potom vrstvu odfrézuje, premieša s novými komponentmi, ako je asfalt alebo kame nivo, a následne znovu položí. Proces sa zakončuje zhutnením povrchu dvoma tandemovými cestnými valcami, ktoré zaisťujú požadovanú úroveň zhutne nia a kvality. 102

Ekologický a ekonomický prínos Recyklácia za horúca prináša významné ekologické prínosy. Tým, že využíva už existujúci materiál, zni žuje objem odpadu a šetrí prírodné zdroje. Zároveň sa znižuje spotreba energie potrebnej na výrobu a dopravu nového asfaltu. Tento prístup je navyše ekonomicky výhodný, pretože znižuje náklady na materiál a dopravu a zároveň umožňuje rýchlejšiu obnovu ciest. Táto technológia sa ukazuje ako ideálne riešenie na rýchle a efektívne opravy vozoviek, ktoré sú ohľa duplné k životnému prostrediu a zároveň ponúkajú dlhodobú kvalitu. Recyklácia vozovky za horúca Zdroj: Správa ciest Bratislavského kraja Recyklácia za studena na mieste Je to moderná nízkoodpadová technológia, ktorá sa využíva pri opravách a rekonštrukciách pozemných komunikácií. Tento postup je navrhnutý na efektív ne opravy ciest s minimálnym vplyvom na životné prostredie a s výraznými úsporami času aj financií. Technológia umožňuje opätovné využitie už zabu dovaných materiálov v konštrukcii vozovky, čo znižu je potrebu nových vstupných surovín. Táto techno lógia je určená pre úseky, kde je únosnosť vozovky vyčerpaná a poškodenie je rozsiahle, čo vyžaduje opravu nielen krytu, ale aj podkladových vrstiev. Typickými príznakmi sú sieťové trhliny, deformácie v jazdných stopách a rozpad povrchu. Poškodené vrstvy sa odfrézujú, zmiešajú s pridanými spojivami (hydraulickými a asfaltovými) a prípadne doplnia o kamenivo, čím sa obnovuje ich únosnosť. V rámci tejto metódy sa zvyšuje kvalita podkladovej vrstvy v hrúbke 15 až 25 cm, čo predlžuje životnosť rekonštruovanej cesty a zlepšuje jej stabilitu. Výhody recyklácie za studena ● Finančné a časové úspory : Znížená spotre ba nového materiálu a menšia potreba ťaž kej stavebnej techniky výrazne znižujú ná klady na opravu vozovky. Taktiež sa znižuje čas uskutočnenie projektu. ● Zvýšená účinnosť konštrukcie : Obnova podkladovej vrstvy zlepšuje únosnosť vozov ky, čo predlžuje jej životnosť. ● Ekologický prínos : Technológia využíva už existujúce materiály, čím šetrí prírodné zdro je a znižuje energetickú náročnosť. ● Komfort a bezpečnosť : Obnovená vozovka poskytuje lepší povrch pre jazdu, čím zvyšu je komfort a bezpečnosť pre všetkých účast níkov cestnej premávky. 103

Používanie tejto technológie prispieva k lepšiemu manažmentu cestnej infraštruktúry a minimalizuje ekologické zaťaženie, čo z nej robí preferovaný spô sob opravy ciest pre mestá a obce, ktoré sa snažia dosiahnuť udržateľnejší rozvoj. Proces recyklácie vozovky za studena na mieste Zdroj: Frekomos Recyklácia vozovky za studena pri Perneku. Zdroj: Eurovia Zrekonštruovaná vozovka technológiou recyklácie za studena na mieste. Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj Prínosy pre životné prostredie Obe metódy, recyklácia za horúca aj za studena, predstavujú významný ekologický prínos. Recyklácia znižuje množstvo odpadu, ktorý by inak vznikal pri tradičných metódach opravy, a šetrí prírodné zdro je. Využitie jestvujúcich materiálov navyše znižuje energetickú náročnosť a množstvo emisií spoje ných s výrobou a dopravou nových materiálov. Tieto technológie sú navyše menej hlučné a produkujú menej prachu, čo je prínosom pre obyvateľov žijú cich v blízkosti rekonštruovaných úsekov​. Recyklácia asfaltových zmesí na mieste je efektívnym riešením pre slovenské cesty, ktoré umožňuje modernizo vať dopravnú infraštruktúru a zároveň prispieva k ochrane životného prostredia. Upokojovanie dopravy Upokojovanie dopravy je dôležitým prvkom mo derného mestského plánovania, ktoré sa snaží zní žiť negatívne dôsledky individuálnej automobilovej dopravy na životné prostredie, bezpečnosť a kvalitu 104

života v mestách. Tento prístup zahŕňa rôzne tech niky a opatrenia, ktoré majú za cieľ znížiť rýchlosť a intenzitu automobilovej dopravy, čím sa zlepšu je bezpečnosť pre chodcov, cyklistov a ostatných účastníkov cestnej premávky. Upokojovanie dopra vy je súčasťou širšieho cieľa udržateľnej mobility, ktorý podporuje využívanie verejnej dopravy, cyklis tiky a pešej dopravy na úkor automobilovej dopravy. Význam upokojovania dopravy Individuálna automobilová doprava, hoci poskytuje významnú flexibilitu a pohodlie, spôsobuje mnoho problémov, najmä v hustých mestských oblastiach. Vysoká intenzita dopravy vedie k zhoršeniu kvality ovzdušia, zvýšenému hluku, väčšiemu počtu do pravných nehôd a zmenšeniu atraktivity verejných priestorov. Upokojovanie dopravy sa snaží tieto problémy zmierniť pomocou opatrení, ktoré obme dzujú rýchlosť a redukujú objem vozidiel na cestách. Hlavným cieľom týchto opatrení je vytvoriť bezpeč nejšie a príjemnejšie prostredie pre všetkých obyva teľov, najmä pre chodcov a cyklistov. Kľúčové opatrenia upokojovania dopravy Zóny s obmedzenou rýchlosťou(Zóna 30). V mes tách po celom svete vrátane Slovenska sa čoraz viac zavádzajú zóny s maximálnou povolenou rýchlosťou 30 km/h. Tieto zóny sa nachádzajú najmä v obyt ných štvrtiach, v blízkosti škôl, parkov a iných miest s vysokou koncentráciou chodcov. Zníženie rýchlosti vozidiel v týchto zónach významne znižuje riziko do pravných nehôd a zvyšuje bezpečnosť pre zraniteľ ných účastníkov cestnej premávky. Zúženie jazdných pruhov je ďalším efektívnym opatrením na upokojovanie dopravy. Širšie cesty často podporujú rýchlejšiu jazdu, preto ich zúženie vedie k automatickému zníženiu rýchlosti vozidiel. Zároveň sa tým zvyšuje priestor pre chodníky, cyk lotrasy alebo verejné priestranstvá, čím sa zlepšuje celková kvalita mestskej infraštruktúry. Jednosmerné ulice a uličné blokády môžu význam ne obmedziť tranzitnú dopravu v obytných oblas tiach. Cieľom týchto opatrení je odradiť vodičov od využívania týchto ulíc ako skratky a znížiť objem prechádzajúcej dopravy. Tento typ zásahu sa často kombinuje so zavedením cyklopruhov a rozšírením chodníkov. Spomaľovacie prahy a vyvýšené priechody pre chodcov sú fyzické prekážky, ktoré nútia vodičov spomaliť. Tieto opatrenia sú účinné najmä v blízkosti škôl, nemocníc alebo v hustých obytných štvrtiach, kde je zvýšený pohyb chodcov. Vyvýšené priecho dy nielen znižujú rýchlosť automobilov, ale zároveň zlepšujú viditeľnosť chodcov. Cesty typu„shared space“(spoločný priestor) . Tento koncept eliminuje tradičné delenie ciest, kde sú chod níky, cyklotrasy a jazdné pruhy oddelené. Namiesto toho vytvára priestor, ktorý využívajú všetci účast níci premávky. Tento prístup vedie k zníženiu rých losti automobilov, keďže vodiči musia byť opatrnejší a viac rešpektovať ostatných účastníkov premávky. Ekologický a sociálny prínos Upokojovanie dopravy má nielen bezpečnostný, ale aj ekologický a sociálny prínos. Zníženie rýchlosti a objemu dopravy prispieva k zníženiu emisií oxidu uhličitého(CO 2 ) a ďalších znečisťujúcich látok. Me nej vozidiel na cestách tiež znamená nižšiu hladinu hluku, čo prispieva k zlepšeniu kvality života obyva teľov, najmä v husto osídlených mestských oblas tiach. Sociálny prínos upokojovania dopravy spočíva v zlepšení kvality verejných priestranstiev. Keď sa zníži intenzita automobilovej dopravy, ulice sa stá vajú príjemnejším miestom pre peších, cyklistov a ľudí, ktorí sa chcú pohybovať vo verejnom priesto re. To podporuje sociálne interakcie, komunitný ži vot a zvyšuje celkovú atraktivitu miest. Príklady dobrej praxe Na Slovensku sa upokojovanie dopravy úspešne uplatňuje v mnohých mestách. Napríklad v Bratisla ve sa zaviedli zóny 30 km/h v historickom centre, ako aj v niektorých rezidenčných štvrtiach. V Žiline a Nitre boli tiež implementované zóny s obmedze nou rýchlosťou, aby sa zvýšila bezpečnosť v blízkos ti škôl a obytných zón. Tieto opatrenia sú súčasťou širších stratégií zameraných na podporu udržateľnej mobility a zlepšenie kvality mestského prostredia.​ Bezpečnejšie ulice pre deti v Bratislave Jedným z príkladov vytvárania upokojených zón s väčšou bezpečnosťou pre zraniteľných účastníkov cestnej premávky je projekt Ulice pre deti z dielne 105

Metropolitného inštitútu Bratislava. Mnohí rodičia vozia deti do školy autom, hoci by im to pešo trvalo niekoľko minút, a to z jednoduchého dôvodu. Ro dičia často nepovažujú ulice za dostatočne bezpeč né pre svoje deti. Veľký pohyb áut pred začiatkom školského dňa následne zhoršuje bezpečnosť detí v priamom okolí školy. Cieľom projektu Ulice pre deti je preto prinášať systematické zlepšenia pre bezpečnosť ulíc pred školami a vďaka tomu zvýšiť percento školákov, ktorí chodia do školy pešo alebo MHD. sa skvalitní prejazdnosť a zvýši sa bezpečnosť do pravy v Trnave. Sieť inteligentných križovatiek, ktoré budú navzájom prepojené, umožní sledovať úrovne dopravy v meste, dopravných kolón, počítanie času dojazdu či sčítanie a klasifikáciu dopravného prúdu. Nadväznosť jednotlivých križovatiek zabezpečí tzv. zelenú vlnu, ktorá pomôže zlepšiť plynulosť premáv ky. Výhodou projektu je aj zber dát o dopravnom prúde s možnosťou ďalšieho využitia. ● Zvýšiť prepravné výkony a bezpečnosť do pravy . ● Zavedenie bezkontaktného systému pre chodcov a cyklistov. ● Križovatky budú osadené IoT prvkami – magnetodetektormi, ktoré zabezpečia presnú identifikáciu vozidiel prechádzajucich križovatkami. Na základe toho sa križovatky budú vedieť rozhodovať priamo na základe reálnej situácie v nich a prispôsobovať tak signálne plány. ● Inteligentné riadenie dynamickej dopravy v meste pomocou riadenia vzájomne prepo jených inteligentných križovatiek. ● Monitorovacie a prehľadové dopravné kamery , ktoré budú v reálnom čase zo získané ho obrazu vyhodnocovať trajektórie vozidiel, cyklistov a chodcov v ôsmich kategóriách vrátane čítania EČV. ● Sčítače – detektory dopravy, umožnia ka tegorizovať, sčítavať vozidlá na vybraných vstupoch do mesta. ● Dopravné informačné tabule pri vstupoch do mesta vodičom sprostredkujú informácie o dojazdových časoch do jednotlivých des tinácií mesta, o možných nebezpečenstvách na trase, o nehodách, či obchádzkových tra sách pri kolónach. ● Integračno-analytická SW platforma( web a aplikácia ), ktorá všetky tieto dáta a infor mácie zjednotí a sprístupní formou analýz, predikcií a smart scenárov. Bezpečnejšie ulice pre deti v mestskej časti Bratislava-Rača. Zdroj: Hlavné mesto SR Bratislava Inteligentné riadenie dopravy – SMART Trnava Cieľom tohto projektu je zavedenie inteligentného systému riadenia križovatiek pomocou moderných technológií. Do projektu je zahrnutých 11 svetel ných križovatiek na území mesta. Hlavným cieľom je zlepšenie plynulosti cestnej premávky, vďaka čomu 106

Projekt inteligentných križovatiek v Trnave Zdroj: Mesto Trnava Čas spomaliť. Projekt na upokojenie dopravy v Ko šiciach Projekt Čas spomaliť v Košiciach má za cieľ zvýšiť bezpečnosť chodcov a cyklistov v okolí križovatky pri Mlynskom náhone. Realizácia spočíva v maľbe na asfalte, ktorá má pomôcť upokojiť dopravu a zvý šiť pozornosť vodičov na prechádzajúcich chodcov. Tento prístup reaguje na svetové trendy v oblasti bezpečnej a udržateľnej mobility, pričom projekt využíva verejný priestor na zlepšenie dopravnej si tuácie v centre Košíc. Projekt, ktorý sa začal koncom roku 2022, bol spolufinancovaný nadáciou Bloomberg Philanthropies , ktorá podporuje využitie ume nia na zlepšenie bezpečnosti ciest. Zásah bude trvať približne rok, počas ktorého sa budú zbierať dáta o jeho účinnosti, napríklad prostredníctvom priesku mov medzi obyvateľmi a cyklistami​. Cieľom tohto projektu bolo nielen zvýšiť bezpečnosť, ale aj zlep šiť kvalitu verejného priestoru a prispieť k upokojo vaniu dopravy v meste, čo je kľúčový krok smerom k bezpečnejšiemu a udržateľnejšiemu mestskému prostrediu.​ Zóna 30 v Košiciach: Zvýšenie bezpečnosti a upo kojenie dopravy Na 27 uliciach v Starom meste v Košiciach bola vy medzená zóna s maximálnou povolenou rýchlosťou 30 km/h. Tento projekt bol zrealizovaný v rámci Eu rópskeho týždňa mobility 2023 a jeho cieľom bolo zlepšiť bezpečnosť účastníkov cestnej premávky, najmä chodcov a cyklistov, a zároveň prispieť k zní ženiu tranzitnej dopravy. Projekt bol schválený Kraj ským dopravným inšpektorátom, ako aj mestom Košice ako cestným správnym orgánom. Znížením rýchlosti z 50 km/h na 30 km/h na niekoľkých uli ciach vrátane časti Štefánikovej ulice sa očakávalo podstatné zvýšenie bezpečnosti, zlepšenie podmie nok pre cyklistov a skvalitnenie života obyvateľov a návštevníkov centra mesta. Zavedenie zóny 30 je súčasťou Stratégie rozvoja dopravy a dopravných stavieb mesta Košice(SRD) a Plánu udržateľnej mobility mesta Košice(PUM). Tieto dokumenty stanovujú ciele a pravidlá pre zlep šenie dopravnej infraštruktúry, pričom zahŕňajú aj návrhy na zavedenie obytných zón a zón 30 s cieľom znížiť dopravnú záťaž. V rámci upokojovania dopra vy došlo aj k rozšíreniu pešej zóny, ktorá zahŕňa aj ulice ako Františkánska, Poštová, Biela, Uršulínska a ďalšie. V týchto oblastiach je povolený vjazd zá sobovacím vozidlám len v nočných a ranných hodi nách. Chodci budú mať voľný pohyb po celej šírke ciest, pričom cyklistom bude umožnená jazda v pe šej zóne maximálnou rýchlosťou 10 km/h so zvýše nou ohľaduplnosťou k chodcom. Čas spomaliť v Košiciach. Zdroj: spomalit.sk Zóna 30 a pešia zóna v Košiciach. Zdroj: Mesto Košice 107

ZOZNAM LITERATÚRY A ZDROJOV 1. Antik SmartWay. https://www.antiksmartway.sk/sk/bike-sharing 2. ASB. Elektrifikácia trate Bánovce nad Ondavou – Humenné. https://www.asb.sk/stavebnictvo/inzinierske-stavby/elektrifikacia-trate-banovce-nad-ondavou-humenne 3. ASB. Elektrifikácia trate Haniska – Veľká Ida – Moldava nad Bodvou-mesto. https://www.asb.sk/stavebnictvo/zsr-elektrifikacia-trate-haniska-velka-ida-moldava-nad-bodvou-mesto 4. Banská Bystrica . https://www.banskabystrica.sk 5. BikeKIA. https://bikekia.sk/ 6. Bratislavské noviny . Koľko percent obyvateľov dochádza do práce autom, peši či MHD? https:// www.bratislavskenoviny.sk/doprava/74666-statisticky-urad-kolko-percent-obyvatelov-dochadza-do-prace-autom-pesi-ci-mhd 7. Bratislavský samosprávny kraj . https://bratislavskykraj.sk 8. Bratislavskykraj.sk . Najvyťaženejšou cestou na Slovensku je Prístavný most. Rekord je 121 tisíc vozidiel za deň. https://bratislavskykraj.sk/najvytazenejsou-cestou-na-slovensku-je-pristavny-most-rekord-je-121-tisic-vozidiel-za-den/ 9. Cyklodoprava.sk . Novinky zo sveta cyklodopravy . https://www.cyklodoprava.sk/ 10. Cyklodoprava.sk . Rozvoj cyklodopravy pomáha pešej doprave . https://www.cyklodoprava.sk/rozvoj-cyklodopravy-pomaha-pesej-doprave/ 11. Cyklokuriér Švihaj Šuhaj. https://svihajsuhaj.sk/ 12. Dobré Mesto . Pešia doprava https://dobremesto.gov.sk/udrzatelna-mobilita/nemotorova-doprava/ pesia-doprava/ 13. Dobré Mesto . Skúsenosti miest . https://dobremesto.gov.sk/udrzatelna-mobilita/skusenosti-miest/ 14. Dobré Mesto . Udržateľná mobilita, https://dobremesto.gov.sk/udrzatelna-mobilita/ 15. Dopravný podnik Bratislava . https://www.dpb.sk 16. Dopravný podnik mesta Košice. https://www.dpbk.sk 17. Dopravný podnik mesta Žilina. https://www.dpmz.sk 18. DPD. Cyklokuriér v Bratislave a elektromobily na celom Slovensku. DPD doručuje balíky bez emisií. https://www.dpd.com/sk/sk/news/dpd-cyklokurier-v-bratislave-a-elektromobily-na-celom-slovensku/ 19. Drive Magazine . Na Slovensku pribudne 110 kilometrov nových cyklotrás. Ktoré pribudnú vo vašom kraji? https://drivemagazine.sk/outdoor/nove-cyklotrasy-slovensko/ 20. Ekopolis . Verejné priestory, https://ekopolis.sk/mesta-pre-ludi/verejne-priestory 21. EurActiv Slovensko . Udržateľná doprava v mestách, https://podujatia.euractiv.sk/uskutocnene-podujatia/details/2022-06-01/101-udrzatelna-doprava-v-mestach 22. Euractiv.sk . Automobilový priemysel má pred sebou ďalší búrlivý rok . https://euractiv.sk/section/doprava/news/automobilovy-priemysel-ma-pred-sebou-dalsi-burlivy-rok-anketa/ 23. Euractiv.sk . Cyklodoprava na Slovensku zažíva boom, o výstavbu trás z eurofondov je veľký záujem . https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/cyklodoprava-na-slovensku-zaziva-boom-o-vystavbu-tras-z-eurofondov-je-velky-zaujem/ 24. EuroEkonóm.sk . Strategické plánovanie . https://www.euroekonom.sk/ekonomia/strategicke-planovanie/ 25. Európska environmentálna agentúra(EEA). Môže sa doprava vyrovnať so svojím vplyvom na život né prostredie? https://www.eea.europa.eu/sk/articles/moze-sa-doprava-vyrovnat-so 26. Feik, M. Využívanie verejného priestoru z hľadiska statickej dopravy v podmienkach historických a sídliskových oblastí miest . https://www.svf.stuba.sk/buxus/docs/autoreferaty/2021-22/feik.pdf 27. Greenpeace Slovensko . 5 dôvodov, prečo je cenovo dostupná a dobre prístupná verejná do prava kľúčová pre sociálnu a klimatickú spravodlivosť . https://www.greenpeace.org/slovakia/ clanok/9542/5-dovodov-preco-je-cenovo-dostupna-a-dobre-pristupna-verejna-doprava-klucova-pre-socialnu-a-klimaticku-spravodlivost/ 28. Humenné . https://www.humenne.sk/ 29. imhd.sk. Vozidlá MHD mesta Žilina. https://imhd.sk/za/vozidla 108

30. imhd.sk . Mesto vyznačí ďalšie trvalé buspruhy. https://imhd.sk/ba/doc/sk/20944/Mesto-vyzna%C4%8D%C3%AD-%C4%8Fal%C5%A1ie-trval%C3%A9-buspruhy 31. Integrovaný dopravný systém Bratislavského kraja . https://www.idsbk.sk 32. Komárno. https://www.komarno.sk 33. Košice. https://www.kosice.sk 34. Košice 2.0 . Verejný priestor a dobrý život v meste. https://kosice2.sk/verejny-priestor-a-dobry-zivotv-meste/ 35. Liptovský Mikuláš. https://www.liptovskymikulas.sk 36. Martin. https://www.martin.sk 37. Michalovce. https://www.michalovce.sk/ 38. Ministerstvo dopravy SR. Národná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskej republike. https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/cestovny-ruch-7/informacie/ podpora-pesej-turistiky-a-cykloturistiky/koncepcne-dokumenty/narodna-strategia-rozvojacyklistickej-dopravy-a-cykloturistiky-v-sr 39. Ministerstvo dopravy SR . Doprava a životné prostredie . https://www.mindop.sk/files/statistika_ vud/ziv_prostredie.htm 40. Ministerstvo dopravy SR . Emisie oxidu uhličitého(CO₂) za jednotlivé druhy dopráv . https://www. mindop.sk/files/statistika_vud/emisie_co2.htm 41. Ministerstvo dopravy . Európske fondy zlepšujú verejnú osobnú dopravu . https://www.opii.gov.sk/ aktuality/europske-fondy-zlepsuju-verejnu-osobnu-dopravu 42. Ministerstvo dopravy . Verejná osobná doprava v Pláne obnovy a odolnosti https://www.mindop.sk/ ministerstvo-1/doprava-3/strategia/verejna-osobna-doprava/verejna-osobna-doprava-v-plane-obnovy-a-odolnosti 43. Ministerstvo dopravy SR . Železničná stanica vo Svite. https://www.youtube.com/watch?v=aSPtiBNxJRM 44. Ministerstvo financií SR . Elektrifikácia trate Devínska Nová Ves – Marchegg. https://www.mfsr.sk/ files/archiv/82/Hodnotenie-UHP_DNV_Marchegg_20220916.pdf 45. Ministerstvo hospodárstva SR . Podpora inovatívnych riešení v slovenských mestách . https:// smartmobility.gov.sk/wp-content/uploads/2021/05/Podpora-inovativnych-rieseni-v-slovenskych-mestach.pdf 46. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR . Najväčšia výzva z Programu Slovensko podporí verejnú dopravu v regiónoch: 350 miliónov eur prinesie nové trate, inteligentné semafory aj záchytné parkoviská . https://mirri.gov.sk/aktuality/program-slovensko-2021-2027/najvacsia-vyzva-z-programu-slovensko-podpori-verejnu-dopravu-v-regionoch-350-milionov-eur-prinesie-nove-trate-inteligentne-semafory-aj-zachytne-parkoviska/ 47. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR . Ak chceme zatraktívniť cyklodo pravu na Slovensku, potrebujeme radikálne zvýšiť bezpečnosť cyklistov . https://mirri.gov.sk/aktuality/cko/vicepremierka-remisova-ak-chceme-zatraktivnit-cyklodopravu-na-slovensku-potrebujeme-radikalne-zvysit-bezpecnost-cyklistov/ 48. Ministerstvo vnútra SR. Vývoj počtu evidovaných vozidiel na území Slovenskej republiky. https:// www.minv.sk/?celkovy-pocet-evidovanych-vozidiel-v-sr 49. Nadácia Ekopolis . Sčítače ECO-Counter. https://ekopolis.sk/na-bicykle/scitace 50. Navrátilová, K. Metody průzkumu statické dopravy . https://dspace.cvut.cz/bitstream/handle/10467/77541/F6-BP-2018-Navratilova-Kristyna-Final.pdf 51. Nové Zámky. https://www.novezamky.sk/ 52. NM.sk . Mestská individuálna doprava na Slovensku sa mení k lepšiemu . https://nm.sk/mestska-individualna-doprava-na-slovensku-sa-meni-k-lepsiemu/ 53. Občianska cykloiniciatíva Banská Bystrica . Porovnanie priestorových nárokov na statickú dopravu. 54. Partnerská dohoda. Autobusová zastávka Vyšný Komárnik. https://www.partnerskadohoda.gov.sk/ autobusova-zastavka-vysny-komarnik/ 55. Partnerská dohoda. Rekonštrukcia autobusových zastávok v obci Iliašovce. https://www.partnerskadohoda.gov.sk/rekonstrukcia-autobusovych-zastavok-v-obci-iliasovce/ 56. PDCS . Verejné priestory . https://www.pdcs.sk/publikacie/detail/verejne-priestory 109

57. Projekt Univerzálne Navrhovanie, Verejné priestory, https://p-un.sk/stavby/verejne-priestory/ 58. Petržalská električka . https://petrzalskaelektricka.sk 59. Piešťany. https://www.piestany.sk/ 60. Považská Bystrica. https://www.povazska-bystrica.sk/ 61. Poprad. https://www.poprad.sk/ 62. Prešov. https://www.presov.sk/ 63. Prievidza. https://www.prievidza.sk/ 64. Rekola . Zdieľané bicykle. https://www.rekola.sk 65. Ružomberok. https://www.ruzomberok.sk/ 66. Slovenská agentúra životného prostredia . Kombináciou dopravy k lepšiemu ovzdušiu. https://www. sazp.sk/novinky/kombinaciou-dopravy-k-lepsiemu-ovzdusiu 67. SITA Slovenská tlačová agentúra . Cyklodoprava na Slovensku zažíva boom, o podporu budo vania bol dvojnásobný záujem. https://sita.sk/nasadoprava/cyklodoprava-na-slovensku-zaziva-boom-o-podporu-budovania-bol-dvojnasobny-zaujem/ 68. Slovenská agentúra životného prostredia . Doprava a životné prostredie v SR 2014 . https://www. enviroportal.sk/uploads/report/6801.pdf 69. Slovnaft Bajk. https://slovnaftbajk.sk/ 70. Smart Cities Klub . Udržateľná doprava a Plán obnovy so zameraním na cyklistickú dopravu . https:// smartcitiesklub.sk/udrzatelna-doprava-a-plan-obnovy-so-zameranim-na-cyklisticku-dopravu/ 71. Smart Mobility Slovakia . Slovensko má stratégiu pre inteligentnú a udržateľnú mobilitu . https:// smartmobility.gov.sk/slovensko-ma-strategiu-pre-inteligentnu-a-udrzatelnu-mobilitu/ 72. Smart Mobility Slovakia . Zlepšenie dopravnej infraštruktúry v regiónoch . https://smartmobility.gov. sk/zlepsenie-dopravnej-infrastruktury-v-regionoch/ 73. Spišská Nová Ves. https://www.spisskanovaves.eu/ 74. Svet Dopravy . Doprava a životné prostredie. https://www.svetdopravy.sk/category/doprava-a-zivotne-prostredie/ 75. Svet Dopravy . Modelové riešenie statickej dopravy vo vybranej časti Slovenska . https://www.svetdopravy.sk/modelove-riesenie-statickej-dopravy-vo-vybranej-casti-slovenska/ 76. Svet Dopravy . Trend rozvoja. Automobilizácia a jeho vplyv na deľbu prepravnej práce. https://www. svetdopravy.sk/trend-rozvoja-automobilizacia-a-jeho-vplyv-na-delbu-prepravnej-prace/ 77. Správa ciest Bratislavského samosprávneho kraja. https://www.scbsk.sk 78. Terminál vlak-bus-shopping Banská Bystrica. https://www.nc-terminal.sk/ 79. Transparency International Slovensko . Verejné priestory, samosprávy a verejnosť . https://www. transparency.sk/wp-content/uploads/2010/06/prezentacia-poslaneckaskalka2011_paulikova.pdf 80. Trenčín. https://www.trencin.sk/ 81. TREND . O podporu budovania cyklotrás v SR je veľký záujem . https://www.trend.sk/spravy/cyklodoprava-slovensku-zaziva-boom-podporu-budovania-tras-je-velky-zaujem 82. Trnava. https://www.trnava.sk/ 83. trnava-live.sk . Donášková služba Wolt obsluhuje už sto miest . https://www.trnava-live. sk/2020/10/06/donaskova-sluzba-wolt-obsluhuje-uz-sto-miest-najnovsie-startuje-v-trnave/ 84. UzemnePlany.sk . Mestá a statická doprava. https://www.uzemneplany.sk/zakon/mesta-a-staticka-doprava 85. YIMBA . Manifest verejných priestorov . https://www.yimba.sk/obnova-verejnych-priestranstiev/ metropolitny-institut-dokoncil-manifest-verejnych-priestorov-uvod-k-manualu-verejnych-priestorov 86. Zvolen. https://www.zvolen.sk/ 87. Žilina. https://www.zilina.sk/ 110

O AUTOROVI Ing. Michal Feik, PhD. Michal Feik(*1979 Trnava) absolvoval vysokoškolské štúdium na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU a doktorát získal v oblasti teórie a konštrukcie inžinierskych stavieb na Stavebnej fakulte STU. V období 2011-2014 pracoval ako poradca primátora Hlavného mesta Bratislavy, kde mal na starosti udržateľnú mobilitu, občiansku spoločnosť a participáciu. Od roku 2019 pôsobí na poste riaditeľa odboru komunikácie a marketingu Bratislav ského samosprávneho kraja. Vo voľbách v roku 2022 bol zvolený za poslanca mestskej časti Bratislava-Rača, kde je predsedom komisie životného prostredia, dopravy, výstavby, územného plánu a pre podporu vinohradníctva a tiež členom finančnej komisie. Dlhodobo aktívne publikuje články aj multimediálny obsah v oblasti dopravy a komunálnej politiky. 111

IMPRESSUM Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie v Slovenskej republike Maróthyho 6, 811 06 Bratislava, slowakei@fes.de Autor: Ing. Michal Feik, PhD. Za publikáciu zodpovedá: Mag. phil. Robert Žanony Tel:+421 2 59 30 40 23 Email: robert.zanony@fes.de Objednávky: slowakei@fes.de Komerčné využitie publikácií vydaných Friedrich Ebert Stiftung(FES) nie je povolené bez písomného súhlasu. FEIK, Michal: Udržateľná doprava v mestách a regiónoch Slovenska- Dôvody, príklady, zásady, odporúčania, 1. vydanie. Bratislava, Friedrich Ebert Stiftung, e.V.- zastúpenie v Slovenskej republike, 2024 ISBN 978-80-8264-019-2(tlač) ISBN 978-80-8264-020-8(online) Názory vyjadrené v tejto publikácii nemusia nevyhnutne vyjadrovať stanovisko Friedrich Ebert Stiftung. 112

Ing. Michal Feik, PhD. 114