ANALÝ Z A KLIMATICK Á ZMENA, ENERGIA A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE OCHRANA KLÍMY A SLOVENSKÁ VEREJNOSŤ: PODPORA A OBAVY Zmena klímy a riešenia optikou slovenskej spoločnosti a jej desiatich segmentov Tomáš Chabada, Institut 2050 November 2024 Obyvatelia Slovenska sa obá vajú klimatickej zmeny, poža dujú jej riešenie a podporujú konkrétne opatrenia. Ochranu klímy vnímajú ako príležitosť na zlepšenie života, no obávajú sa ekonomických a sociálnych následkov. Spoločenské segmenty sa vý znamne odlišujú v postojoch k ochrane klímy a životného prostredia. Podpora ochrany klímy a transformácie je na Sloven sku v porovnaní s inými kraji nami priemerná alebo mierne podpriemerná.

KLIMATICK Á ZMENA, ENERGIA A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE OCHRANA KLÍMY A SLOVENSKÁ VEREJNOSŤ: PODPORA A OBAVY Zmena klímy a riešenia optikou slovenskej spoločnosti a jej desiatich segmentov D

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG OCHRANA KLÍMY A SLOVENSKÁ VEREJNOSŤ: PODPORA A OBAVY Obsah I. PREDSTAVENIE PRIESKUMU 2 II. POVEDOMIE O ENVIRONMENTÁLNYCH PROBLÉMOCH A PROBLEMATIKE OCHRANY KLÍMY 3 III. KLIMATICKY A ENVIRONMENTÁLNE UVEDOMELÉ SPRÁVANIE 5 IV. ZMENA NÁŠHO SPÔSOBU ŽIVOTA A PODNIKANIA 6 V. ZÁUJEM O INFORMÁCIE A ÚROVEŇ VEDOMOSTÍ 9 VI. SOCIÁLNE SEGMENTY A OCHRANA KLÍMY 10 VII. ZHRNUTIE 12 1

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - OCHRANA KLÍMY A SLOVENSKÁ VEREJNOSŤ: PODPORA A OBAVY 1. PREDSTAVENIE PRIESKUMU Medzinárodný reprezentatívny prieskum verej nej mienky Sociálno-ekologická transformácia realizovala v roku 2023 agentúra SINUS. Hlav nými témami boli povedomie o environmentál nych problémoch a problematike ochrany klímy, klimaticky a environmentálne uvedomelé sprá vanie, postoje k zmene ekonomiky a nášho život ného spôsobu a záujem o informácie a úroveň poznatkov o tejto oblasti. Na Slovensku sa prieskumu zúčastnilo celkovo 1 200 respondentiek a respondentov, ktorí v ob dobí od 27. 6. do 25. 7. 2023 vyplnili on-line dotazník. Výsledky sú reprezentatívne pre po puláciu Slovenska vo veku 18 až 69 rokov, kto rá používa internet. Okrem Slovenska prieskum prebiehal v ďalších 18 krajinách Európy a Sever nej Ameriky(Česku, Dánsku, Francúzsku, Grécku, Chorvátsku, Kanade, Maďarsku, Nemecku, Poľ sku, Portugalsku, Rumunsku, Spojených štátoch amerických, Srbsku, Španielsku, Švédsku, Talian sku, Turecku a Veľkej Británii), čo umožňuje po rovnanie výsledkov v širšom kontexte. Dovedna bolo zozbieraných 22 823 dotazníkov. Štúdia okrem súhrnných výsledkov a porovnaní populácie v kľúčových demografických kategó riách(pohlavie, vek, vzdelanie a príjem) pracuje s porovnaním desiatich spoločenských segmen tov, ktoré boli vymedzené v rámci všetkých krajín na základe jednotnej metodológie. Segmenty sa vzájomne odlišujú v pozícii na dvoch základných osiach, sociálnom statuse a hodnotovej orientá cii. 2

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG OCHRANA KLÍMY A SLOVENSKÁ VEREJNOSŤ: PODPORA A OBAVY 2. POVEDOMIE O ENVIRONMENTÁLNYCH PROBLÉMOCH A PROBLEMATIKE OCHRANY KLÍMY Slovenská verejnosť považuje ochranu životného prostredia, prírody a klímy v porovnaní s inými problémami menej často za otázky, na ktoré by sa mali zamerať slovenskí politici. O niečo častej šie ju takto hodnotia mladší a vzdelanejší obyva telia. Respondenti v iných krajinách vyberali túto oblasť výrazne častejšie. Za najväčšie výzvy pre zachovanie predpokladov nášho života sú na Slovensku považované skôr tradičné environmentálne problémy, ktoré sú viac prístupné ľudskej skúsenosti. Patria medzi ne znečistenie vody, stav lesov, znečistenie ovzdušia, odpady, až po nich je takto vnímaná zmena klímy a emisie, ktoré klímu poškodzujú. Vysokoškolsky vzdelaní obyvatelia vyberali tento problém vý razne častejšie ako iné skupiny. Celkovo je oproti ostatným krajinám vnímanie tohto problému na Slovensku o niečo slabšie. Znečistenie vôd, stav lesov a zástavbu zelených plôch vnímame, nao pak, problematicky častejšie ako ostatní. Pri otázke zacielenej priamo na vnímanie závaž nosti klimatickej zmeny sa ukázalo, že väčšina slovenskej verejnosti ju považuje za dôležitú pre Slovensko. Na 10-bodovej škále ju označilo za veľmi dôležitú(vybralo body 8 až 10) 59% oby vateľov(menej ako v celkovom priemere krajín 64%) a ďalších 21% za skôr dôležitú(vybra lo body 6 a 7). Za nedôležitú ju považuje 10% a neutrálny variant zvolilo tiež 10%. Slovenské ženy v priemere hodnotia zmenu klímy za viac dôležitú ako muži. Priemer odpovedí na Sloven sku bol na úrovni 7,4, teda tesne pod priemerom celkovej vzorky všetkých meraných krajín(7,6). Za najdôležitejšiu považujú zmenu klímy obyva telia Turecka(8,6), najmenšiu dôležitosť jej nao pak pripisujú ľudia v Česku(6,7). Takmer všetci obyvatelia Slovenska si uvedomu jú, že ničením prírody ľudstvo ohrozuje svoje prežitie(96%). Dôsledkov klimatickej zmeny sa obávajú viac ako tri štvrtiny(78%, 27% rozhod ne), o trochu viac sa ich na Slovensku obávajú ženy. Zároveň však až 72% obyvateľov súhlasí s tým, že na Slovensku sú dôležitejšie problé my ako zmena klímy(24% rozhodne súhlasí). V priemere za všetky merané krajiny tento postoj malo iba 63% ľudí. Väčšina slovenskej verejnosti (56%) odmieta názor, že pokiaľ ide o dôsledky klimatických zmien, mnohé veci sú zveličené, súhlasí s ním však 44%, čo je pomerne dosť. Je to o trochu viac ako v priemere ostatných krajín (39%). Najmladší tento názor odmietajú čas tejšie, vo väčšej miere s ním však súhlasia ľudia s nižším vzdelaním a s nižším príjmom. Z rôznych dôsledkov zmien klímy sa ľudia na Slo vensku najčastejšie obávajú nárastu extrémnych 3

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - OCHRANA KLÍMY A SLOVENSKÁ VEREJNOSŤ: PODPORA A OBAVY prejavov počasia a nedostatku vody v bežnom ži vote(obávame sa nadpriemerne), následne voj nových konfliktov o suroviny a vodu(obávame sa nadpriemerne). Obyvatelia sa mierne prikláňajú k názoru, že na miesto toho, aby sme sa zamerali na ochranu klímy, by sme sa mali radšej sústrediť na prispô sobenie sa dôsledkom zmeny klímy, teda upred nostňujú adaptáciu(prispôsobiť sa; 55%) pred mitigáciou(zmiernením; 45%). V prípade VŠ vzdelaných je to naopak. 4

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG OCHRANA KLÍMY A SLOVENSKÁ VEREJNOSŤ: PODPORA A OBAVY 3. KLIMATICKY A ENVIRONMENTÁLNE UVEDOMELÉ SPRÁVANIE Slovenská verejnosť sa jasne zhoduje v základ ných pohľadoch na ochranu životného pros tredia, ktorú považuje za spoločenskú normu. Podľa 92% je ochrana životného prostredia ve cou slušnosti a občianskej povinnosti a rovnaké množstvo ľudí si myslí, že každý z nás nesie zod povednosť za to, že budúcim generáciám zane cháme prostredie vhodné pre život. Zároveň sa viac ako dve tretiny obyvateľov cíti osobne zod povedných za ochranu prírody a životného pro stredia, čo je však najmenej zo všetkých skúma ných krajín. Ochranu životného prostredia a klímy vnímame ako príležitosť a spájame si s nimi pozitívne vy hliadky do budúcna. Až deväť z desiatich obyva teľov sa zhodne na tom, že lepšia ochrana život ného prostredia znamená aj vyššiu kvalitu života a viac zdravia pre všetkých a 77% očakáva, že dôsledná politika vo vzťahu k ochrane životné ho prostredia bude mať v budúcnosti pozitívny vplyv na konkurencieschopnosť hospodárstva. Podobné závery dokladá aj názor, že naše hos podárstvo musí byť ohľaduplnejšie ku klíme, v opačnom prípade hrozia hospodárske škody, ktorý má 83% verejnosti. Prechod na výrobky a výrobné procesy ohľaduplné k životnému pros trediu a klíme ponúka podľa 69% veľké možnosti zamestnania. Postoje ľudí na Slovensku sú naklonené klimatic ky a environmentálne uvedomelému správaniu. Viac ako tri štvrtiny majú lepší pocit, keď kupujú výrobky, ktoré majú menší vplyv na životné pros tredie a klímu. Celkovo až 89% súhlasí s výrokom, že na zachovanie obývateľného životného pros tredia pre nás a budúce generácie musíme všetci konať a začať meniť svoj spôsob života a 86% by bolo ochotných urobiť viac pre ochranu životné ho prostredia a klímy, keby sa vzniknuté nákla dy rozdelili sociálne spravodlivým spôsobom. Tri štvrtiny verejnosti uviedli, že chcú aktívne praco vať na zmene spoločnosti. Pozitívne taktiež je, že slovenská spoločnosť je presvedčená o následkoch vlastného správania sa na životné prostredie. Väčšina obyvateľov na príklad odmieta názor, že by svojím správaním nemohli významne prispieť k ochrane životného prostredia(64%) a taktiež nesúhlasí s tým, že by bolo pre nich náročné žiť svoj život spôsobom, ktorý je ohľaduplný k životnému prostrediu a klí me(63%). Svoju ochotu podieľať sa na ochrane životného prostredia však máme tendenciu pod mieňovať zapojením sa iných. Až 81% uviedlo, že by bolo ochotných urobiť pre ochranu životného prostredia viac, keby sa tak správal každý. Celkovo sa ukazuje, že obyvatelia Slovenska pova žujú za potrebné zmeny v životnom štýle a dokon ca si vedia predstaviť zmeny vo svojom vlastnom, ale nemalo by to pre nich znamenať zníženie ži votnej úrovne. Konkrétne 64% odmieta názor, že veda a technológie vyriešia problém klimatických zmien bez toho, aby sme museli zásadne zmeniť svoj spôsob života. Až 86% súhlasí s tým, že v zá ujme životného prostredia by sme mali byť všet ci pripravení zmeniť svoj životný štýl. Zároveň je však 56% ochotných urobiť niečo pre ochranu ži votného prostredia len vtedy, keď to nebude mať vplyv na ich životnú úroveň. Zásadná oblasť bariér, ktoré môžu ľudí od odrá dzať od podpory transformačných politík ale bo proenvironmentálneho správania sa, sa týka predstáv o ich ekonomických a sociálnych vply voch. Necelé štyri pätiny slovenskej verejnosti sa obávajú, že zásadná zmena našich hospodárskych modelov a životného štýlu je spojená s vysokými nákladmi a viac ako dve tretiny uviedli, že nemajú dostatok finančných prostriedkov, aby pre ochra nu klímy niečo urobili. Zároveň si 63% obyvateľov myslí, že opatrenia na ochranu klímy a životného prostredia sú sociálne nespravodlivé, pretože sa dotýkajú najmä ľudí s nízkymi príjmami. Mierna väčšina slovenskej spoločnosti, 52%, sa tiež pri kláňa k názoru, že zachovanie pracovných miest je dôležitejšie ako ochrana klímy a životného pro stredia. Všetky tieto presvedčenia sú o niečo sil nejšie ako v súhrnnej vzorke zo všetkých krajín. 5

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - OCHRANA KLÍMY A SLOVENSKÁ VEREJNOSŤ: PODPORA A OBAVY 4. ZMENA NÁŠHO SPÔSOBU ŽIVOTA A PODNIKANIA Na všeobecnej úrovni slovenská verejnosť vníma potrebu transformácie ekonomiky aj spôsobu ži vota spoločnosti. Až 81% si myslí, že je potrebná zásadná zmena našich hospodárskych modelov a životného štýlu, nemyslí si to len 13%. Prieskum testoval akceptáciu viacerých výrokov vzťahujúcich sa k téme ochrany klímy a život ného prostredia. Podľa odpovedí sa ukazuje, že obyvatelia Slovenska očakávajú väčšiu aktivitu od štátu a politikov v oblasti prechodu na klima ticky ohľaduplné hospodárenie. Celkovo 84% je presvedčených, že na dosiahnutie klimaticky neutrálneho hospodárstva sú potrebné jasné usmernenia od štátu a 81% si myslí, že politici by museli vyvinúť oveľa väčší tlak na hospodárstvo, aby sa dosiahol spôsob výroby ohľaduplný ku klí me. Viac ako tri štvrtiny sa tiež zhodujú v názore, že na zachovanie obývateľného životného pros tredia pre nás a budúce generácie potrebujeme predovšetkým prísne a dôsledné zákony. V cel kovej vzorke za všetky merané krajiny je toto pre svedčenie ešte viac zastúpené. Politika sa podľa 69% obyvateľov príliš riadi usmerneniami prie myslu a hospodárstva. Okrem toho tiež slovenská verejnosť kladie dô raz na sociálny rozmer prijímaných opatrení. Až 92% sa zhodne na tom, že by politici mali ve novať oveľa viac pozornosti sociálne spravodli vému formovaniu zmien v našich hospodárskych modeloch a životnom štýle a 87% na tom, že by osoby s nízkym príjmom mali dostať vyššiu fi nančnú podporu, ak sa im v dôsledku opatrení na ochranu klímy zvýšia náklady na elektrinu, vy kurovanie alebo mobilitu. Dôraz na sociálnu spra vodlivosť sa prejavuje tiež v názore 72%, podľa ktorých by osoby s nízkym príjmom a menšiny nemali byť viac postihnuté zaťažením životného prostredia ako iné skupiny obyvateľstva. Miera tohto presvedčenia je však na Slovensku nižšia ako v celkovej vzorke. Zároveň však výsledky ukazujú aj určitú kritiku súčasného nastavenia klimatickej politiky, keď viac ako trom štvrtinám obyvateľov prekáža, že klimatickú politiku riadi Európska únia, takže v nej nie sú dostatočne zohľadnené špecifiká Slovenska. Tento názor je výrazne častejšie za stúpený ako vo väčšine iných európskych krajín zaradených v prieskume, pričom priemer za celú vzorku je 61%. Zaujímavé výsledky prinieslo hodnotenie činnos ti rôznych aktérov. Málo pre riešenie klimatickej zmeny robia podľa väčšiny slovenskej verejnosti politické strany(80%, podľa 10% robia akurát), podniky/hospodárstvo(60%, podľa 26% akurát), odbory(59%, podľa 22% akurát), miestni obča nia(58%, podľa 27% akurát) a miestna samo správa(51%, podľa 33% akurát). Rozdielne sú pohľady na počínanie Európskej únie, ktorá pod ľa 44% robí málo, podľa 23% akurát a podľa 25% veľa pre riešenie tohto problému. Nejednoznač ne sú tiež hodnotené mimovládne organizácie, napr. miestne environmentálne hnutia(podľa 34 % robia málo, podľa 31% akurát a podľa 26% veľa) a taktiež veda(podľa 31% robí málo, pod ľa 36% akurát a podľa 25% veľa). V porovna ní s ostatnými krajinami hodnotíme kritickejšie politické strany. Naopak menej kriticky hodno tíme vedeckú komunitu, samosprávu, obyvate ľov a podniky. Medzi troch aktérov, ktorý môžu podľa ľudí najviac prispieť k riešeniu klimatickej a environmentálnej krízy, patrí najčastejšie vláda (52%), podniky/hospodárstvo(41%) a EÚ(36%). 6

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG OCHRANA KLÍMY A SLOVENSKÁ VEREJNOSŤ: PODPORA A OBAVY Výskum sa tiež podrobnejšie zameral na hodno tenie opatrení na podporu ochrany klímy a život ného prostredia v oblastiach mobility, energeti ky, technológií a inovácií, bývania a vzdelávania. Výsledky potvrdzujú veľkú podporu slovenskej verejnosti pre rôzne opatrenia naprieč týmito kategóriami. V oblasti mobility 94% obyvateľov súhlasí so znížením cien cestovného vo verejnej doprave, 89% s rozšírením dopravnej siete a zvýšením frekvencie miestnej verejnej dopravy, 67% si praje viac nabíjacích staníc pre elektromobily alebo hybridné vozidlá a 62% súhlasí s podpo rou elektromobilov(napr. daňové úľavy, finančné dotácie). Celkovo je však podpora týchto dvoch opatrení pre elektromobilitu v porovnaní s inými krajinami výrazne menšia. Slovenská spoločnosť o niečo menej podporuje klimatický poplatok za letenky(súhlasí 54%, nesúhlasí 46%) a skôr od mieta zavedenie mýta pre osobné vozidlá, aby ten, kto veľa jazdí, platil viac(nesúhlasí 53%, sú hlasí 47%). Výraznejšiu podporu vývoja výrobkov a techno lógií ohľaduplných ku klíme si želá 93% spoloč nosti a 85% by uvítalo označovanie takýchto vý robkov. Necelé tri štvrtiny súhlasia so znížením dotácií škodlivých pre klímu, napríklad daňovej úľavy pre pendlerov či zrušením daňovej vý nimky na letecké palivo. V názore na zdraženie výrobkov škodlivých pre klímu sa názory spo ločnosti rozdeľujú, 55% s týmto krokom súhlasí, kým 45% je proti nemu. Oproti ostatným kra jinám je podpora tohto opatrenia na Slovensku podpriemerná. V oblasti bývania slovenská verejnosť jednoznač ne súhlasí s finančnou podporou pre nákladovo efektívne vykurovacie a tepelné systémy(91%), štátnymi dotáciami na zateplenie budov(91%), ako aj pre súkromné domácnosti, ak využívajú obnoviteľné zdroje energie(88%) a právnymi predpismi o energetickej účinnosti elektrických domácich spotrebičov(80%). Obyvatelia Slovenska si prajú podporu školského vzdelávania v oblasti ochrany životného prostre dia a klímy(92%) a taktiež ponuky na vzdeláva nie a rekvalifikáciu pre pracovníkov v zamestna niach, ktoré už v budúcnosti nebudú potrebné (84%). Výrazná je podpora pre obnoviteľné zdroje ener gie, keď 84% slovenskej spoločnosti si myslí, že potrebujeme dôslednejší prechod na obnoviteľ né zdroje energie. Rovnaké množstvo obyvate ľov súhlasí tiež s povinnosťou zabezpečiť zdro je solárnej energie pre verejné budovy a nové súkromné budovy a 81% podporuje výstavbu ďalších veterných turbín. S výstavbou solárneho parku vo svojej obci by za podmienky, že genero vané zisky by prinášali prospech obci, súhlasilo až 93% občanov. V prípade veterného parku by súhlasilo 86%. Prieskum okrem toho podrobnejšie mapoval, čo by sa podľa obyvateľov malo diať pri zmene do dávok elektrickej energie a tepla na energiu z ob noviteľných zdrojov. Všetky z opatrení majú jasnú podporu väčšiny slovenskej verejnosti. Obyvate lia súhlasia s tým, aby dotknutí pracovníci mali možnosť rekvalifikácie na alternatívne pracov né miesta(96%) a dostali finančnú podporu (90%), aby postihnuté regióny a komunity taktiež dostali finančnú podporu(87%) a aby sa v nich aktívne usídľovali nové priemyselné odvetvia (86%). Okrem toho súhlasia aj s finančnou po mocou domácnostiam, ktoré chcú využívať ob noviteľné zdroje energie(93%) a s podporou rozvoja energetických komunít zo strany vlády (90%). 7

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - OCHRANA KLÍMY A SLOVENSKÁ VEREJNOSŤ: PODPORA A OBAVY Tri štvrtiny obyvateľov podporujú opatrenie v po dobe rozvoja komunitnej energetiky a väčšina je otvorená aj možnosti zapojiť sa osobne do trans formácie na obnoviteľné zdroje. Až 82% z nich si dokáže predstaviť, že by si vyrábali vlastnú energiu, napríklad inštaláciou solárnych panelov na streche alebo balkóne. Aktívne sa podieľať na formovaní dodávok energie v komunite vstu pom do energetického družstva alebo členstvom v ňom, finančnou účasťou alebo prostredníc tvom projektu v komunite si vie predstaviť 58%. 8

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG OCHRANA KLÍMY A SLOVENSKÁ VEREJNOSŤ: PODPORA A OBAVY 5. ZÁUJEM O INFORMÁCIE A ÚROVEŇ VEDOMOSTÍ O klimatickú zmenu sa podľa svojich výpovedí zaujíma sedem z desiatich obyvateľov, pričom veľmi sa o ňu zaujíma 16%. Menej sa o túto tému zaujíma 24% a 6% sa o ňu nezaujíma vô bec. Väčšiu mieru záujmu prejavujú obyvatelia s vysokoškolským vzdelaním. V porovnaní s os tatnými krajinami prieskumu je záujem o túto tému na Slovensko o niečo menší. Výsledky výskumu ukazujú pomerne zásadnú medzeru v oblasti informovanosti verejnos ti o týchto problémoch, ktorá je na Slovensku slabšia oproti priemeru celkovej vzorky. Tesná väčšina(51%) hodnotí ako nízku úroveň svojich vedomostí o ekologických vzťahoch a environ mentálnych problémoch(napr. odumieranie le sov, vymieranie druhov, znečistenie oceánov, ex trémne počasie). Za vysokú ju častejšie označujú muži(56%) ako ženy(42%). Až 59% obyvateľov sa cíti byť zle informovaných o politických opat reniach zameraných na prechod k hospodárstvu, ktoré je ohľaduplnejšie k životnému prostrediu a klíme. Tomu odpovedá aj presvedčenie výraz nej väčšiny slovenskej verejnosti(80%), že tieto opatrenia nie sú dostatočne vysvetlené a pre zentované. Tento názor je častejší ako vo väčšine ostatných štátov, v ktorých prieskum prebiehal. 9

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - OCHRANA KLÍMY A SLOVENSKÁ VEREJNOSŤ: PODPORA A OBAVY 6. SOCIÁLNE SEGMENTY A OCHRANA KLÍMY Štúdia v rámci všetkých predstavených otázok ponúka porovnanie desiatich segmentov, kto ré sú vymedzené na základe sociálneho statusu a hodnotovej orientácie. Naprieč odpoveďami jednotlivých segmentov tak môžeme sledovať ich vyprofilovanie vo vzťahu k ochrane životného prostredia a ochrane klímy a navzájom ich po rovnať. Analýzy preukázali štatisticky významné rozdiely, ktoré môžeme pozorovať hlavne pri naj viac vyhranených segmentoch. Viaceré stredové segmenty sa však významne nelíšia od priemeru za celkovú vzorku. Najviac podporujúcimi segmentmi v oblasti ochrany klímy na Slovensku sú postmaterialis tickí Intelektuáli , konzervatívnejšie ladení Etablovaní a Progresívni realisti , ktorí sú hýbateľmi sociálnej transformácie. V mnohých odpovediach sa výraznejšie odchyľujú od priemeru za celkovú populáciu , čo v najväčšej miere platí pre segment Intelektuálov . Tieto skupiny sa vyzna čujú mimoriadne silnou vnímavosťou na riziká zmeny klímy. Sociálno-ekologická transformácia je podľa nich základným predpokladom preko nania klimatickej krízy. Prajú si, aby štát a politici dôslednejšie presadzovali ochranu životného prostredia a klimatické opatrenia . Výslovne súhlasia so spravodlivým rozdelením nákladov a bremena nadchádzajúcich zmien. Zároveň je u nich vyššia ochota formovať svoj vlastný spô sob života udržateľnejšie v prospech životného prostredia. 10

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG OCHRANA KLÍMY A SLOVENSKÁ VEREJNOSŤ: PODPORA A OBAVY Medzi stredové, priemerné segmenty patria individualistickí a antiideologickí Kozmopolitn í avantgardisti, moderná ekonomická elita Výkonných , staršia generácia Tradičných preferujúcich stabilitu, Konvenční mainstream usilujúci o har móniu, a mladá, moderná stredná trieda Adaptívnych navigátorov . Prvé dva segmenty majú k sebe vo viacerých názoroch pomerne blízko. Kozmopolitní avantgardisti majú zo stredových segmentov asi naj silnejšie proklimatické postoje. Sú otvorenejší k rozsiahlejším štrukturálnym zmenám, v kon traste s tým sa však viac obávajú následkov tých to zmien na svoju životnú úroveň. Nadpriemerne podporujú obnoviteľné zdroje, tvorbu energetic kých komunít, ako aj rozširovanie elektromobili ty. Výkonní sú menej presvedčení o potrebe prís nych zákonov na ochranu prírody a životného prostredia. Uprednostňujú skôr technologické riešenia a pokrok, podporujú obnoviteľné zdro je energie a formovanie energetických komunít. Majú o tému ochrany klímy pomerne veľký zá ujem a deklarujú väčšiu informovanosť o tejto oblasti. Segment Tradičných má bl ízko k zástupcom Konvenčného mainstreamu. Tradiční pociťují menej individuálnych bariér vo vzťahu k transformácii, zároveň sú však skeptickejší ohľadne prínosov s ňou spojených. Celkovo sú menej naklonení rozsiahlejším štrukturálnym zmenám a podprie merne podporujú rozvoj elektromobility a ko munitnej energetiky. Konvenčný mainstream v súvislosti s transformáciou pociťuje ekono mické a sociálne obavy, kladie dôraz na sociálnu spravodlivosť prijímaných opatrení. Príslušníci segmentu podpriemerne podporujú elektromo bilitu, ako aj rozvoj veternej a komunitnej ener getiky. Taktiež priznávajú slabšiu informovanosť o politických opatreniach zameraných na pre chod k hospodárstvu, ktoré je ohľaduplnejšie k životnému prostrediu a klíme. Adaptívni navigátori prejavujú nižší záujem o tému ochrany klímy, menej pociťujú osobnú zodpovednosť podieľať sa na nej, menšia je tiež ich ochota osobného zapojenia. Viac sa obávajú ohrozenia svojej životnej úrovne a celkovo poci ťujú menšiu potrebu transformácie ekonomiky. Zo všetkých piatich stredových segmentov tak majú najbližšie k poslednej dvojici segmentov. Medzi vzdialené či priamo opozitné segmenty k ochrane klímy patria segmenty materialisticky a zábavne orientovaných Senzáciechtivých a predovšetkým nižšia trieda Konzumných materialistov . Konzumní materialisti považujú zmenu klímy za podružn ý problém a naprieč rôznymi otázka mi sa systematicky od ostatných segmentov vý znamne odchyľujú. Mnohí z nich žijú v neistých podmienkach(napr. nezamestnanosť, zdravot né problémy, ťažké rodinné pomery), cítia sa „ponechaní napospas“ a sociálne znevýhodnení. Vzhľadom na to vnímajú opatrenia klimatickej politiky ako nespravodlivé a ako ďalšie ohro zenie ich vlastnej neľahkej sociálnej situácie. V dôsledku toho sa cítia zanedbaní zo strany štá tu a obávajú sa, že sa to ešte viac prehĺbi. Senzáciechtiví sa významne odchyľujú len v niektorých vybraných oblastiach. V porovnaní s ostatnými prejavujú menší záujem o tému zmeny klímy a je pre nich aj menej osobne dôležitá. Silnejšie sú u nich zastúpené aj rôzne bariéry, ktoré ich môžu odrádzať od proenvironmentálneho správania. Na druhej strane, ich podpora pre konkrétne opatrenia smerujúce k transformácii je pomerne silná. 11

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - OCHRANA KLÍMY A SLOVENSKÁ VEREJNOSŤ: PODPORA A OBAVY 7. ZHRNUTIE Výsledky prieskumu ukazujú, že obyvatelia Slo venska považujú zmenu klímy za dôležitý prob lém pre Slovensko, ale v porovnaní s inými aktuál nymi problémami ho vnímajú menej intenzívne. Zmeny klímy sa obávajú a väčšina odmieta, že by sa jej dôsledky zveličovali. Ochranu životného prostredia a klímy vnímajú ako sociálnu normu a spájajú si ju so zodpoved nosťou k budúcim generáciám. Ambivalentné je však očakávanie dôsledkov týchto snáh, ktoré na jednej strane vnímajú ako príležitosť na zlepšenie života a hospodárstva, na druhej strane sa však obávajú rôznych ekonomických a predovšet kým sociálnych negatívnych efektov. Celkovo si obyvatelia uvedomujú účinnosť svojho správa nia v oblasti životného prostredie a ku klimatic ky a environmentálne uvedomelému správaniu stavajú pozitívne. Pripúšťajú potrebu zmien v ži votnom štýle, nie sú však ochotní znižovať svoju súčasnú životnú úroveň. Ľudia na Slovensku vnímajú potrebu transfor mácie hospodárenia a životného štýlu obyvate ľov a očakávajú v tejto oblasti väčšiu aktivitu od štátu a politikov. Väčšiu aktivitu tiež očakávajú od podnikov, občanov aj miestnych samospráv. Zároveň zdôrazňujú potrebu sociálnej spravodli vosti prijímaných opatrení a negatívne sa vyme dzujú k súčasnej klimatickej politike, ktorú pod ľa nich riadi Európska únia, ktorá nedostatočne zohľadňuje potreby Slovenska. Vysoká je podpo ra verejnosti pre rôzne konkrétne opatrenia na podporu ochrany klímy a životného prostredia v oblastiach mobility, energetiky, technológií a inovácií, bývania a vzdelávania. Väčšina slovenskej spoločnosti sa o zmenu klí my zaujíma, nedostatočná je ale informovanosť o tejto problematike. Týka sa to aj informova nosti o transformačných opatreniach, ktoré nie sú podľa výraznej väčšiny obyvateľov dostatočne vysvetľované a prezentované. Segmenty definované podľa sociálneho statusu a hodnotovej orientácie sa čiastočne odlišujú aj vo svojich postojoch k ochrane klímy a životné ho prostredia. Najviac podporujúcimi segment mi sú Intelektuáli , Etablovaní a Progresívni realisti . Medzi stredové, priemerné segmenty patria Kozmopolitn í avantgardisti, Výkonn í , Tradiční , Konvenčn ý mainstream a Adaptívni navigátori . Segmenty Senzáciechtivých a Konzumných materialistov podporujú ochranu klímy iba veľmi vlažne, prípadne sa priamo k nej vymedzujú. Sociodemografické charakteristiky obyvateľov nehrajú na Slovensku kľúčovú rolu vo formovaní ich postojov v oblasti ochrany životného prostre dia a klímy. Pri porovnaní s výsledkami z iných krajín sa ukazuje, že vo vzťahu k ochrane klímy a transformácii zaujímajú obyvatelia Slovenska skôr priemerné, prípadne mierne podpriemerné postoje. 12

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG OCHRANA KLÍMY A SLOVENSKÁ VEREJNOSŤ: PODPORA A OBAVY 13

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - OCHRANA KLÍMY A SLOVENSKÁ VEREJNOSŤ: PODPORA A OBAVY ZOZNAM ÚDAJOV Percentuálne údaje a výsledky, uvedené v tejto analýze, vychádzajú z medzinárodného reprezenta tívneho prieskumu verejnej mienky„Sociálno-ekologická transformácia“ realizovaného v roku 2023 Inštitútom SINUS pre Friedrich Ebert Stiftung. Správu s výsledkami a závermi pre Slovenskú republiku nájdete na: https://library.fes.de/pdf-files/ bueros/bruessel/20864.pdf Viac záverov a analytických správ z hĺbkového prieskumu nájdete aj tu: https://justclimate.fes.de/ topics/communication-barriers-and-motivators-dare-less-apocalypse.html, alebo tu: https://library. fes.de/pdf-files/bueros/bruessel/21168.pdf 14

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG OCHRANA KLÍMY A SLOVENSKÁ VEREJNOSŤ: PODPORA A OBAVY O AUTOROCH IMPRESSUM Mgr. Tomáš Chabada, Ph.D. je environmentálny sociológ a hlavný analytik Institutu 2050. Dlhodobo sa zameriava na výskumy verejnej mienky a aplikované výskumy v environ mentálnej oblasti. Spolupracuje so širokým spektrom českých a slovenských organizácií a inštitúcií, vyučuje na Masarykovej univerzite v Brne. Je spoluautorom rozsiahlych reprezentatívnych výskumov o zmene klímy a ochrane klímy na Slovensku a v Českej republike. Institut 2050 je výs kumné a komunikačné centrum pôsobiace v Českej repub like a na Slovensku. Jeho poslaním je prispieť k hlbšiemu pochopeniu názorov verejnosti vo vzťahu k environmentál nym a ďalším spoločenským výzvam a zároveň podporiť verejnosť pri zvládaní týchto výziev. Institut 2050 realizuje výskumy verejnej mienky a tvorí komunikačné stratégie, ktoré rozširujú znalosti o tom, ako stavať mosty medzi envi ronmentálnymi témami a pestrým spektrom cieľových skupín. Friedrich-Ebert-Stiftung e.V., zastúpenie v Slovenskej republike Maróthyho 6| 811 06 Bratislava www.slowakei.fes.de Za publikáciu zodpovedá: Mag. Robert Žanony Grafika: Jakub Klobušický Tlač: Pressitech s.r.o. Objednávky: slovakia@fes.de Komerčné využitie publikácií vydaných Friedrich-EbertStiftung(FES) nie je povolené bez písomného súhlasu od FES. O VYDAVATEĽOVI Friedrich-Ebert-Stiftung(FES) je najstaršou politickou na dáciou Nemecka. Pomenovaná je po Friedrichovi Ebertovi, prvom demokraticky zvolenom ríšskom prezidentovi. Ako nadácia blízka politickej strane zameriavame svoju činnosť na hodnoty sociálnej demokracie, slobodu, spravodlivosť a solidaritu. Ako všeobecne prospešná inštitúcia pôsobíme nezávisle a v našom záujme je podporovať pluralistický spoločenský dialóg k politickým výzvam súčasnosti. Bližšie informácie k našej činnosti ako aj k aktuálnym projek tom nájdete na našej webovej stránke www.fes.sk Názory vyjadrené v danej publikácii sa nemusia nevyhnutne vyjadrovať stanovisko Friedrich Ebert Stiftung. 15 978-80-8264-022-2 (online)

OCHRANA KLÍMY A SLOVENSKÁ VEREJNOSŤ: PODPORA A OBAVY Zmena klímy a riešenia optikou slovenskej spoločnosti a jej desiatich segmentov Klimatické zmeny stavajú Slovensko pred nevyhnutnosť premeny našej spo ločnosti. Medzinárodný prieskum verej nej mienky„Sociálno-ekologická trans formácia“ v prípade Slovenska preukázal, že obyvatelia našej krajiny sa bezmála jednohlasne obávajú klimatickej zmeny a požadujú riešenia na jej zmiernenie či adaptáciu. Rovnako podporujú celý rad konkrétnych opatrení. Ochranu klímy vnímajú ako príležitosť na zlepšenie ži vota, no obávajú sa najmä ekonomic kých a sociálnych následkov. Súčasne platí, že podpora ochrany klímy a trans formácie nie je na Slovensku takou prio ritou, ako v iných krajinách a podpora väčšiny opatrení je v porovnaní s inými krajinami o niečo nižšia. Prieskum prináša poznatky o postojoch, názoroch, motiváciách aj obavách desia tich segmentov slovenskej spoločnosti: u etablovaných, intelektuálov, progresív nych realistov, výkonných, kozmopolit nej avantgardy, adaptívnych navigátorov, konvenčného mainstreamu, tradičných, senzácie chtivých a konzumných mate rialistov. Zo zistení vyplýva, že tieto spo ločenské segmenty sa miestami vý znamne odlišujú v ich postojoch k ochrane klímy a životného prostredia a podpore konkrétnych opatrení. Hĺbkový prieskum„Sociálno-ekologická transformácia“ poskytuje svojimi ziste niami odpovede na otázku, ako vníma a premýšľa slovenská verejnosť o klima tických zmenách a opatreniach na ich zmiernenie, čo rôzne segmenty sloven skej spoločnosti motivuje a čo odrádza od podpory opatrení a ekologickejšieho správania. Prieskum je tak pomôckou pre všetkých, ktorí chcú lepšie porozu mieť postojom slovenskej verejnosti ku klimatickým politikám a na tomto zákla de presadzovať lepšie rozhodnutia a rie šenia pre klimaticky a ekologicky udrža teľnejšie Slovensko. Viac informácií k tejto téme nájdete tu: www.slowakei.fes.de