Zborník OTÁZKY MERANIA CHUDOBY Bratislava, 2004 Friedrich Ebert Stiftung e. V., zastúpenie v Slovenskej republike Zostavila: Miriam ·ebová Väã‰ina príspevkov uverejnen˘ch v publikácii odznela na odbornom seminári „Otázky merania chudoby“, 12. 10. 2004 v Bratislave. Publikácia nepre‰la jazykovou úpravou. Text zborníka je zverejnen˘ na internetovej stránke www.fes.sk a zároveÀ na stránke Slovenskej siete boja proti chudobe www.apn.sk. ISBN 80-89149-02-2 © Friedrich Ebert Stiftung, e. V., zastúpenie v Slovenskej republike 2004 „Ak sa nám ãlovek javí chudobn˘, pretoÏe nedokáÏe zahnaÈ hlad, potom sa táto diagnóza chudoby nesmie meniÈ len na základe faktu, Ïe aj iní môÏu byÈ hladní a Ïe tento ãlovek relatívne nie je na tom hor‰ie ako väã‰ina ostatn˘ch. To isté platí pre stratu ìal‰ích druhov spôsobilostí, napr. t˘ch„sociálnej‰ích“ ako hanbiÈ sa objaviÈ na verejnosti pre chudobu vlastného obleãenia... Testom(absencie chudoby) nie je„maÈ rovnakú hanbu ako ostatní“, ale nemaÈ Ïiadnu hanbu, absolútne Ïiadnu.“ (Amartya Sen, nositeº Nobelovej ceny za ekonomiku za rok 1998) 4 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY OBSAH ÚVOD 5 O AUTOROCH 9 Posun od merania chudoby k meraniu sociálneho vyãlenenia 11 Roman DÏambazoviã Chudoba – spoloãensky neÏiadúci jav 24 Peter Ondrejkoviã Spoloãné indikátory chudoby a sociálnej exklúzie 34 Silvia Rybárová ZisÈovanie o príjmoch a Ïivotn˘ch podmienkach(EU SILC) 44 ªudmila Ivanãíková Je a bude slovensk˘ vidiek chudobn˘? 52 Viera Petrá‰ová NepeÀaÏné miery chudoby 65 Anton Michálek História kon‰trukcie Ïivotného minima 72 Boris Sopira Niektoré aspekty chudoby a sociálneho vyãlenenia v SR a EÚ 80 Mária SvoreÀová Sociálne nerovnosti a príãiny chudoby v oãiach slovenskej verejnosti 89 Katarína Strapcová Hovorme konkrétne 100 Nina BeÀová PRÍLOHA 108 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 5 NA ÚVOD... Zuzana Kusá Amartya Sen sa domnieva, Ïe ºudia preÏívajú chudobu ako zahanbenie a ak môÏu, zatajujú ju. V dne‰nej zloÏito organizovanej spoloãnosti máme Ïivot druh˘ch zriedka ako na dlani a to ukr˘vanie chudoby uºahãuje. Platí to aj pre chudobu na Slovensku. Hovorí sa o nej málo a aj to nie vÏdy s porozumením. Niektoré nedorozumenia súvisia s existenciou mnoh˘ch definícií a spôsobov merania chudoby. Tento zborník sa venuje práve otázkam definícií a merania chudoby a virtuálne spojil akademick˘ch pracovníkov, v˘skumníkov, expertov ‰tátnej správy, ktorí pracujú na zisÈovaní sociálnej situácie obyvateºstva ãi programoch boja s chudobou. Príspevky, ktoré v Àom publikujú, pôvodne pripravili pre seminár Otázky merania chudoby , ktor˘ usporiadali v októbri 2004 Friedrich Ebert Stiftung a Metodologická sekcia Slovenskej sociologickej spoloãnosti pri SAV. Otázkami merania chudoby sa v nich zaoberajú z rôznych pohºadov. Ich cieºom je poskytnúÈ prehºad o tom, ak˘mi pojmami sa v súãasnosti uchopuje problematika chudoby a aké merania chudoby sa najãastej‰ie pouÏívajú. Chcú pomôcÈ zorientovaÈ sa v debatách o sociálnej situácii na Slovensku a lep‰ie pochopiÈ silu ãi slabosÈ argumentov, ktoré sa odvolávajú na ‰tatistické a ìal‰ie zisÈovanie. Ak hºadáte v zborníku odpoveì na otázku, ktoré meranie chudoby je„najpresnej‰ie“, nenájdete ju. Naopak, autori sa zhodujú v presvedãení, Ïe to nie je dobre postavená otázka. Chudoba má poãetné príãiny, prejavy a dôsledky a jej komplexnosÈ sa nedá uchopiÈ jednou ‰kálou. Rie‰ením, ktoré uprednostÀujú a podporujú svojimi argumentmi, je pristupovaÈ k poznávaniu problému núdze a chudoby z viacer˘ch uhlov a meraÈ ju súãasne viacer˘mi spôsobmi. Miery chudoby sú a budú predmetom debát a volieb. Príspevky v tomto zborníku v‰ak ukáÏu, Ïe tieto debaty nemajú iba, a ani v prvom rade, technickú povahu. Monitorovanie a vyhodnocovanie sociálnych a ekonomick˘ch podmienok Ïivota domácností je súãasÈou spravovania spoloãnosti. Rozhodovanie o roz‰írení agendy sociálno-‰tatistického zisÈovania, ustanovení ãi rozpustení odborn˘ch skupín zaoberajúcich sa hranicou Ïivotného minima, zriaìovanie alebo ru‰enie v˘skumn˘ch pracovísk, alebo ich personálne a finanãné obmedzenie – to v‰etko sú politické rozhodnutia. Meranie chudoby je teda politická otázka. Meranie chudoby je politické aj in˘m spôsobom. Uprednostnenie tej ãi onej definície a metódy merania chudoby má politickú potenciu a môÏe maÈ politické dôsledky. Túto vnútornú politickosÈ merania si uvedomujeme menej, i keì aj u nás sa uÏ niektoré miery chudoby stali predmetom politickej pozornosti, ãi presnej‰ie, politickej kritiky. Boli to tzv. lakeanské indikátory, ktoré pristupujú k chudobe ako k príjmovej nerovnosti. UÏ pred dvoma desaÈroãiami Amartya Sen vyjadril obavu, Ïe meranie chudoby ako príjmovej nerovnosti je politicky znaãne zraniteºné. Bol presvedãen˘, Ïe ak chápeme chudobu ako nerovnosÈ a sústredíme sa na jej relatívne miery a zisÈovanie, koºkokrát majú jedni viac alebo menej ako druhí, zbavujeme problém chudoby jeho pálãivosti. Menej naliehavé je totiÏ to, ão v relatívnej podobe bude existovaÈ vÏdy, pretoÏe vÏdy bude maÈ niekto relatívne men‰ie príjmy. Pred nepozornosÈou voãi politickosti jednotliv˘ch mier chudoby varoval v ãase vrcholiaceho thatcherizmu aj jeden z najváÏenej‰ích odborníkov v˘skumu chudoby v krajinách Európskej únie, britsk˘ sociológ Peter Townsend. Aj on upozorÀoval ako je dôleÏité venovaÈ pozornosÈ politick˘m dôsledkom jednotliv˘ch definícií chudoby a rozli‰ovaÈ medzi spoloãensk˘mi(‰tátno-administratívnymi) a vedeck˘mi, ãi objektívnymi definíciami chudoby. 6 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY Zvlá‰È spoloãensk˘m vedcom pripomínal, Ïe nesmú braÈ jednotlivé miery ako samozrejmé a sú povinní vysvetºovaÈ ako vznikajú my‰lienky o minimálnych dávkach a príjmoch, a ako sú podporované a odôvodÀované zápasiacimi záujmov˘mi skupinami. Podºa Towsenda by mali poukazovaÈ na to, Ïe ‰tát má sklon vyh˘baÈ sa takejto reflexii a potláãaÈ snahy odhaºovaÈ nedostatky prijat˘ch národn˘ch noriem. A mali by byÈ pozorní aj k tomu, Ïe niektoré vedecky urãené miery, napr. snaha o vypoãítanie„minimálneho spotrebného ko‰a“, môÏu otváraÈ dvere pre tvrdé prehodnotenie sociálnych dávok 1 . Townsendova posledná veta by nemala navodiÈ dojem, Ïe podceÀoval otázku finanãného vyjadrenia a urãenia národnej miery príjmovej chudoby. Naopak, Townsend zdôrazÀoval, Ïe táto miera by nemala byÈ primárne vecou politickej dohody, ale má byÈ v˘sledkom odborného bádania, ktoré sa v‰ak má riadiÈ princípom spoloãensk˘m chápaním dôstojného Ïivota a nie kritériami fyziologického preÏitia. Pripomína, Ïe v˘skumy opakovane potvrdzujú, Ïe pod urãit˘m príjmov˘m prahom nastáva zlom spôsobu Ïivota a strata moÏností(deprivácia) sa neúmerne znásobuje:„ak príjem klesne pod urãitú úroveÀ, ºudia uÏ nerobia obvyklé ãinnosti úspornej‰ie, ale celkom prestanú plniÈ niektoré sociálne záväzky ãi zavedené zvyky a ãinnosti. Nestretávajú sa s priateºmi, ich deti ãasto vynechávajú ‰kolu, vypínajú kúrenie, nestravujú sa obvykl˘m spôsobom a zlé zdravie ãi postihnutie sa stáva obvyklej‰ie. 2 “ Ak˘ príjem na Slovensku predstavuje prah, pod ktor˘m nastáva Townsendom spomínan˘ zlom Ïivotného spôsobu – znásobená deprivácia? Je ním Ïivotné minimum? Alebo vy‰‰ia suma? Rada Európy presadzuje národn˘ prístup k chudobe, podºa ktorého sú chudobní tí,„ktor˘ch zdroje(materiálne, kultúrne a sociálne) sú natoºko obmedzené, Ïe ich nedovoºujú zúãastÀovaÈ sa ani na najmen‰ej miere prijateºného spôsobu Ïivota ãlenského ‰tátu, v ktorom Ïijú“. âo znamená„najmen‰ia miera prijateºného spôsobu Ïivota“ na Slovensku? Aké druhy potrieb, aktivít, príleÏitostí do prijateºného spôsobu Ïivota zahrnúÈ? Príspevky v tomto zborníku ukazujú, Ïe na Slovensku zatiaº ch˘ba sústavn˘ v˘skum národnej hranice chudoby. Ch˘ba aj debata o tom ãi ju chápaÈ ako podmienky pre vyhnutie sa znásobenej deprivácii, alebo v Senovom duchu ako podmienky pre uplatnenie schopností a moÏnosÈ ÏiÈ Ïivot bez hanby. Pote‰iteºné je, Ïe príspevku súãasne naznaãujú, Ïe by malo ísÈ o doãasn˘ stav, pretoÏe monitorovanie chudoby a boj s chudobou sa pre nás stali vìaka vstupu do EÚ celospoloãensk˘m záväzkom. Skôr neÏ struãne predstavím jednotlivé príspevky zborníku, chcem uviesÈ, Ïe vydanie zborníku sme pochopili aj ako príleÏitosÈ urobiÈ nieão pre zrozumiteºnosÈ a zosúladenie termínov, ktoré vo v˘skume a prácach o chudobe pouÏívame. PríleÏitosÈ bola o to lákavej‰ia, Ïe zborník(a seminár) sme pripravovali pre celkom konkrétne skupiny záujemcov: pre mimovládne organizácie, ktorí pracujú v prospech zmen‰ovania chudoby a nedávno s podporou FES vytvorili Slovenskú sieÈ proti chudobe, pre ‰tudentov sociálnej práce a sociológie, pre novinárov, pre pracovníkov regionálnych rozvojov˘ch agentúr a ìal‰iu verejnosÈ. Pri príprave zborníka sa podarilo získaÈ autorov pre zjednotené pouÏívanie slovenskej dvojice zaãlenenie – vyãlenenie ako prekladu v˘razov, ktoré sú v európskych dokumentoch o boji s chudobou azda najãastej‰ie: inklúzia a exklúzia. V príspevkoch sa teda hovorí namiesto o exklúziu a inklúzii o vyãlenení a zaãlenení. V˘nimkou sú miesta, ktoré odkazujú na Národn˘ akãn˘ plán sociálnej inklúzie, ktor˘ schválila slovenská vláda, a len ona je v Àom oprávnená vykonávaÈ zmeny. ãím jeho znenie získalo patriãnú fixnosÈ. Zaãlenenie a vyãlenenie je dvojica, ktorá jasne pomenúva opaãne orientované procesy. Doteraj‰iemu obvyklému prekladu exklúzie – vylúãeniu ch˘bal pozitívny náproti1 TOWNSEND PETER, 1985: A Sociological Approach to the measurement of poverty – a rejoinder to professor Amartya Sen. Oxford Economic Papers 37, 659 – 668 2 tamÏe OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 7 vok. V˘hodou v zborníku zavádzanému prekladu je aj slovn˘ koreÀ. ByÈ ãlenom a samotné ãlenstvo navodzuje aj primeranej‰iu predstavu o vzÈahu jednotlivca a spoloãnosti, neÏ iné varianty prekladu. Zaãlenenie ako preklad inklúzie je stále ãastej‰í a vyhlásením Dekády zaãleÀovania rómskej populácie sa uÏ svojím spôsobom stalo oficiálnym prekladom inklúzie. Na termín vyãlenenie si budeme asi zvykaÈ dlh‰ie. Zatiaº pôsobí neutrálne, ch˘ba mu negatívna konotácia. ZaÏitie termínu v‰ak chce ãas a v podstate niet inej cesty pre zavedenie slova v urãitom v˘zname ako jeho uvedenie do obehu. Zborník je pre zauÏívanie negatívneho v˘znamu v˘razu vyãlenenie dobrou príleÏitosÈou. Otázky definície chudoby sú najfrekventovanej‰ie v prv˘ch príspevkoch tohto zborníku. Úvodné príspevky Romana DÏambazoviãa Posun od merania chudoby k meraniu sociálneho vyãlenenia a Petra Ondrejkoviãa Chudoba – spoloãensky neÏiadúci jav sa zaoberajú aj príãinami chudoby, filozoficky rámcujú problém a debatujú o pokusoch ãi stratégiách jej odstraÀovania. Roman DÏambazoviã vo svojom príspevku venuje osobitnú pozornosÈ pojmu sociálne vyãlenenie(exklúzia), ktor˘ zasadzuje do ‰ir‰ieho chápania spoloãnosti a spoloãensk˘ch procesov integrácie, participácie a solidarity. DôleÏité je objasnenie sociálneho vyãlenenia ako dôsledku nerovnakého prístupu jednotlivcov alebo cel˘ch skupín obyvateºstva k základn˘m spoloãensk˘m zdrojom. Takéto vymedzenie umoÏÀuje poÀaÈ jeho meranie nielen na individuálnej úrovni ale ako anal˘zu legislatívnych a organizaãn˘ch rámcov, ktoré umoÏÀujú alebo naopak znemoÏÀujú prístup jednotlivcov k t˘m alebo in˘m zdrojom. Silvia Rybárová v príspevku Spoloãné indikátory chudoby a sociálnej exklúzie pribliÏuje metódu otvorenej koordinácie európskeho politického programu boja s chudobou, ktorého súãasÈou je aj program celoeurópskeho monitorovania chudoby a úspe‰nosti programov urãen˘ch na jej zmen‰ovanie. Vo svojom príspevku osvetºuje Lisabonskú stratégiu Európskej komisie, ktorá je urãujúca pre súãasn˘ boj s chudobou v Európe. Najväã‰iu pozornosÈ venuje v˘kladu lakeansk˘ch indikátorov sociálnej súdrÏnosti(kohézie). Viacerí autori viac ãi menej priamo naznaãujú, Ïe na Slovensku stojíme pred úlohou urãiÈ prah nízkeho príjmu, pod ktor˘m nastáva disproporãná a krutá ãi mnohonásobná deprivácia. Rie‰enie tejto úlohy môÏe uºahãiÈ v˘skumn˘ program EU-SILC, ktor˘ predstavuje príspevok jeho hlavnej koordinátorky v SR ªudmily Ivanãíkovej . Niektoré miery osobne preÏívanej chudoby, ktoré sú súãasÈou EU-SILC uplatnila vo svojom skúmaní vidieckych domácností aj Viera Petrá‰ová . Informuje o tom v ãlánku Je a bude nበvidiek chudobn˘? Otázkou ako pri meraní chudoby zachovaÈ citlivosÈ pre nefinanãné stránky ºudského Ïivota alebo ako vyjadriÈ chudobu ako ch˘bajúci prístup k sociálnemu zabezpeãeniu, ‰kolstvu, zdravotníctvu a b˘vaniu sa v príspevku NepeÀaÏné miery chudoby zaoberá Anton Michálek . Domáce skúsenosti s kon‰trukciou Ïivotného minima, prístup minimálneho spotrebného ko‰a, ãi prístup základn˘ch potrieb, ktor˘ bol pri nej uplatnen˘, ako aj ìal‰ie otázky anal˘zy sociálnej situácie znalecky pribliÏuje vo svojom príspevku História kon‰trukcie Ïivotného minima Boris Sopira . UvaÏovanie o minimálnom spotrebnom ko‰i, materializujúcom podmienky minimálne dôstojného Ïivota, stojí uÏ dlh‰ie bokom. Zanikli in‰titúcie, ktoré sa touto otázkou zaoberali. Kriticky na to poukazuje vo svojom ãlánku Riziko chudoby a sociálneho vyãlenenia v slovenskej spoloãnosti Mária SvoreÀová , ktorá uvaÏuje aj nad ìal‰ími prístupmi k skúmaniu Ïivotnej úrovne. Katarína Strapcová analyzuje mienku verejnosti, ktorá je v koneãnom dôsledku a v dlhodobom meradle ak˘msi rámcom moÏností, v ktor˘ch sa sociálna politika pohybuje. Vo svojom príspevku Sociálne nerovnosti a príãiny chudoby v oãiach verejnosti ukazuje, Ïe na Slovensku prevaÏujú aktivistické, reformám prajúce pohºady na chudobu. V odpovedi na otázku, kto nesie za chudobu zodpovednosÈ a akú pomoc si zaslúÏia chudobní, je v‰ak Slovensko rozdelené. 8 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY A napokon je tu etnografická sonda Niny BeÀovej Hovorme konkrétne. Sprostredkováva skúsenosti z terénneho v˘skumu vo vidieckom sídle a pribliÏuje preÏívanie ºudí, ktorí sú sami zasiahnutí núdzou. Predstavuje nám chudobu„meranú“ kaÏdodenn˘mi starosÈami a nenaplnen˘mi moÏnosÈami. Osemdesiate a deväÈdesiate roky 20. storoãia priali skeptick˘m náhºadom na problém chudoby. Hovorilo sa o tom, Ïe chudoba nie je rie‰iteºná, Ïe je v spoloãnosti vlastne prirodzená a z dlhodobej‰ieho pohºadu aj prospe‰ná, pretoÏe strach z nej motivuje ºudí k vy‰‰ím pracovn˘m v˘konom. Prelom tisícroãí vyvolal zvrat tohto trendu a obnovil úsilie vylep‰ovaÈ svet a roz‰irovaÈ moÏnosti ÏiÈ dôstojne. Na pôde nadnárodn˘ch organizácií boli sformulované poãetné miléniové záväzky v oblasti boja s chudobou. Jedn˘m z odporúãan˘ch cieºov UNDP ãi Lisabonskej stratégie je robiÈ problém chudoby centrálnou úlohou vlád a predmetom ‰irokej verejnej diskusie. Vládna iniciatíva je u nás nev˘razná. Ch˘bajúcu iniciatívu vlád moÏno kompenzovaÈ iniciatívami„zdola“, z akademickej a mimovládnej sféry. Medzi podobné iniciatívy sa radí aj tento zborník. Jeho cieºom je tieÏ pripomenúÈ, Ïe sebapoznávanie je prejavom kultúrnej vyspelosti spoloãnosti a je nevyhnutnou súãasÈou dobrej správy verejn˘ch vecí. Prajme si, aby to ão najskôr platilo aj v na‰ej krajine. Autorka je vedúca metodologickej sekcie Slovenskej sociologickej spoloãnosti pri SAV 3 3 Kontakt: zuza.kusa@savba.sk OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 9 O AUTOROCH Mgr. Roman DÏambazoviã, momentálne pôsobí ako odborn˘ asistent na Katedre sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a ako v˘skumník v Stredisku pre ‰túdium práce a rodiny v Bratislave. Medzi hlavné témy jeho v˘skumného záujmu patrí problematika chudoby, rodinného a partnerského Ïivota ako i sociológie sociálnych problémov. Prof. PhDr. Peter Ondrejkoviã, PhD., pracuje v oblasti sociológie v˘chovy, sociológie mládeÏe, sociálnej patológie a kriminológie a metodológie spoloãenskovedn˘ch v˘skumov. Je autorom viacer˘ch ‰túdií, monografií, príspevkov publikovan˘ch v zborníkoch doma i v zahraniãí. PreloÏil do slovenãiny Lassahnov Úvod do pedagogiky(Bratislava 1992). Súãasne pracuje i v Rade vlády SR pre prevenciu kriminality, na Katedre sociológii FSVaZ UKF v Nitre a súãasne aj ako dekan uvedenej fakulty. Ing. Silvia Rybárová, CSc., do roku 2003 pôsobila na V˘skumnom ústave práce, sociálnych vecí a rodiny, kde sa zaoberala predov‰etk˘m anal˘zou príjmov a v˘davkov domácností. V súãasnosti pracuje na Odbore stratégie sociálnej politiky MPSVaR SR. Podieºala sa na vypracovaní Spoloãného memoranda o inklúzii(JIM) a Národného akãného plánu sociálnej inklúzie 2004 – 2006(NAP/Inklúzie). PhDr. ªudmila Ivanãíková , pracuje na ·tatistickom úrade Slovenskej republiky. Organizaãne a metodicky zabezpeãovala ‰tatistické zisÈovania v oblasti sociálnych ‰tatistík na území Bratislavy a Bratislavského kraja. V súãasnosti pôsobí ako vedúca projektu ·tatistiky príjmov a Ïivotn˘ch podmienok (EU-SILC). Ing. Viera Petrá‰ová, CSc. , pracuje ako samostatná vedecká pracovníãka Lesníckeho v˘skumného ústavu Zvolen. Dlhoroãná odborná pracovníãka v problematike ekonomiky a lesníckej politiky lesného hospodárstva. Od roku 1994 sa zaoberá pozíciou lesníctva v rámci vidieckej a regionálnej politiky. V rámci pedagogickej ãinnosti predná‰a, vedie semináre a je gestorom doktorandského ‰túdia pre oblasÈ vidieckych ºudsk˘ch zdrojov na Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene. RNDr. Anton Michálek, CSc., je vedúcim oddelenia Humánnej geografie na Geografickom ústave SAV. Zaoberá sa v˘skumom sociálno-demografick˘ch a sociálno-patologick˘ch javov. V poslednom období pozornosÈ venuje ‰túdiu teoreticko-metodologick˘ch a priestorov˘ch aspektov chudoby na úrovni okresov a obcí Slovenska. Z tejto oblasti publikoval niekoºko prác vo viacer˘ch domácich a zahraniãn˘ch vedeck˘ch a odborn˘ch ãasopisoch. PreloÏil do slovenãiny Lassahnov Úvod do pedagogiky(Bratislava 1992). Súãasne pracuje i v Rade vlády SR pre prevenciu kriminality, na Katedre sociológii FSVaZ UKF v Nitre a zároveÀ ako dekan uvedenej fakulty. 10 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY Ing. Boris Sopira , od roku 1991 sa profesionálne zaoberá problematikou sociálnych vecí. Poãas pôsobenia na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny bol spoluautorom a vedúcim viacer˘ch projektov, ako projekt Ïivotného minima a minimálnej mzdy, koncepcia sociálnej pomoci, koncepcia ‰tátnej rodinnej politiky, koncepcia transformácie sociálnej sféry. V súãasnosti pôsobí v Kancelárií prezidenta SR ako poradca. JUDr. Mária SvoreÀová , poradkyÀa Konfederácie odborov˘ch zväzov SR pre sociálne zabezpeãenie. Okrem slovensk˘ch ‰kôl krátkodobo ‰tudovala aj na Ruskin College v Oxforde a Brunel University v Lond˘ne. Publikuje k problematike sociálneho zabezpeãenia v slovenskom aj v anglickom jazyku. Mgr. Katarína Strapcová, vy‰tudovala sociológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1999 pracuje na Sociologickom ústave Slovenskej akadémie vied, kde sa venuje problematike sociálnych nerovností, sociálnej stratifikácie a kvantitatívnej anal˘ze údajov. Súãasne je externou doktorandkou na Katedre sociológie FF UK, priãom téma jej dizertaãnej práce sa zameriava na anal˘zu v˘voja sociálnych nerovností na Slovensku po roku 1990. Mgr. Nina BeÀová, absolvovala ‰túdium na odbore etnológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne je internou doktorandkou na Ústave etnológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave, kde sa zaoberá problematikou chudoby. ZároveÀ aktívne pôsobí v mimovládnej organizácií„Hºa ãlovek“, ktorá pracuje s bezdomovcami. OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 11 POSUN OD MERANIA CHUDOBY K MERANIU SOCIÁLNEHO VYâLENENIA. Roman DÏambazoviã Niekoºko poznámok namiesto úvodu Seminár Otázky merania chudoby sa zameriava na problematiku merania chudoby, musíme si v‰ak uvedomiÈ – kaÏdé meranie chudoby, t.j. stanovenie tzv. hranice chudoby (poverty line), znamená, Ïe meriame len urãitú dimenziu chudoby – urãit˘ koncept chudoby. Vo svojom príspevku preto povaÏujem za nevyhnutné zameraÈ sa nielen na deskripciu moÏn˘ch dimenzií ãi konkrétnych indikátorov za pomoci, ktor˘ch môÏeme meraÈ sociálne vyãlenenie, ale poukázaÈ i na samotn˘ koncept sociálneho vyãlenenia. Je to nevyhnutné i preto, Ïe jedno v‰eobecne prijímané vymedzenie toho, ão vlastne znamená sociálne vyãlenenie a teda i to, ako meraÈ jeho rozsah, neexistuje 1 . Príspevok neposkytne len jednu predstavu, ãi dokonca ‰tandardizovanú ‰ablónu, ako meraÈ sociálne vyãlenenie, ale skôr rôzne alternatívy. Aj keì sa pri skúmaní chudoby postupne upú‰Èa od jej jednodimenzionálneho, ãiÏe znaãne zjednodu‰ujúceho vymedzenia a merania, v˘‰ka dosiahnutého peÀaÏného príjmu zostáva e‰te aj v súãasnosti základn˘m ukazovateºom chudoby na Slovensku. Súvisí to s mnoh˘mi skutoãnosÈami: napríklad pomerne jednoduch˘m spracovaním, jednoduch‰ou operacionalizáciou, moÏnosÈou komparácie, ako i s urãit˘mi historick˘mi konotáciami 2 . Na túto skutoãnosÈ vpl˘vajú taktieÏ doteraz v nedostatoãnej miere vyskú‰ané alternatívne spôsoby sledovania rozsahu chudoby, nedostatok finanãn˘ch zdrojov, ãi in‰titucionálneho rámca. Aj keì musím poznamenaÈ, Ïe na druhej strane sa i pri sledovaní monetárnej chudoby stretávame s mnoÏstvom metodologick˘ch ÈaÏkostí. Chudoba sa e‰te vÏdy ãasto vymedzuje na základe(nedostatoãnosti) príjmu ãi spotreby a ostatné aspekty chudoby nie sú v diskusii o nej medzi tvorcami sociálnej politiky akoby akceptované. Do budúcna sa ukazuje ako dôleÏité a nevyhnutné, sústrediÈ sa na moÏné komplexnej‰ie podchytenie a skúmanie chudoby a sociálneho vyãlenenia zo sociologického hºadiska. Motiváciou nie je len samotná snaha spoloãensk˘ch vedcov, zaoberajúcich sa touto témou, získaÈ ão najpresnej‰ie dáta k opisu stavu, k identifikovaniu rizikov˘ch faktorov ãi najohrozenej‰ích skupín(ãasto i pod hrozbou oznaãenia za nebezpeãn˘ch r˘palov zo strany ‰tátnej moci) a snaha poskytnúÈ tvorcom sociálnej politiky údaje, na základe ktor˘ch by mohli ão najefektívnej‰ie koncipovaÈ svoje kroky ãi stratégie. Ale i jedna veºmi praktická, ba priam aÏ úãelová motivácia, ale tentoraz z hºadiska tvorcov sociálnej politiky. Ako ãlenskú krajinu Európskej únie nás Európska komisia v súlade s uplatÀovaním Metódy otvorenej koordinácie zaviazala k vypracovaniu Národného akãného plánu sociálnej inklúzie 2004 – 2006(NAP Inklúzia) a k sledovaniu rizika, resp. miery chudoby a sociálneho vyãlenenia za pomoci spoloãn˘ch indikátorov. Okrem spomínan˘ch spoloãn˘ch indikátorov je 1 Takéto snahy v‰ak existujú a napríklad na vymedzenie sociálnej exklúzie v krajinách EU e‰te poukáÏem neskôr. 2 B˘valé socialistické âeskoslovensko na základe relatívnych, objektívnych mier chudoby vychádzalo v porovnaní s ostatn˘mi krajinami ako krajina s nízkym podielom chudoby. Takto stanovená hranica chudoby bola ako jediná aj preto do urãitej miery vtedaj‰ou ‰tátnou mocou akceptovaná. 12 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY v‰ak snaha umoÏniÈ sledovanie miery chudoby a sociálneho vyãlenenia aj na základe vlastn˘ch/národn˘ch indikátorov. Teda mier chudoby, ktoré by ão najpresnej‰ie odráÏali ‰pecifiká situácie v tej ktorej ãlenskej krajine. Je otázne ãi by v blízkej budúcnosti tak˘mto národn˘m indikátorom v prípade Slovenska nemal byÈ skôr jednodimenzionálny indikátor, nakoºko v na‰ich podmienkach urãité systematické a dlhodobé sledovanie rozsahu chudoby nemá takú tradíciu ako v niektor˘ch západn˘ch krajinách. Nemali by sme v‰ak akceptovaÈ túto skutoãnosÈ a mali by sme sa podºa môjho názoru snaÏiÈ o komplexnej‰ie stanovenú podobu merania chudoby/sociálneho vyãlenenia. Tak˘mto smerom orientovan˘ pokus by sa po teoretickej aj metodologickej stránke mohol opieraÈ napríklad na jednej strane o koncepcie mnohonásobnej deprivácie 3 , ale i sociálnej kohézie, ãi sociálnej kvality 4 a v neposlednom rade práve sociálneho vyãlenenia, ktoré v sebe nezah⁄Àajú len príjmov˘ alebo majetkov˘ obsah a vnímajú chudobu ako multidimenzionálnu skutoãnosÈ. „Nastupuje“ koncepcia sociálneho vyãlenenia?! (Prípad Slovenska a EU) Ako tvrdia Mayes, Berghman a Salais(2001), koncepcia sociálneho vyãlenenia je sociologickou, spoloãenskovednou koncepciou, ktorá si postupne nachádza svoje miesto vo verejnom diskurze. âasto sa v‰ak stáva, Ïe opak je pravdou. Îurnalisti ãi politici zavádzajú pojem(ktor˘ sa neskôr stáva nosn˘m) na opis urãitého sociálneho javu a aÏ neskôr je z hºadiska sociológie vzÈahovan˘ k urãit˘m konceptuálnym referenãn˘m rámcom.(âasto sa tieto pojmy v kaÏdodennom Ïivote vyuÏívajú aj bez toho, aby boli jasne vymedzené. Je totiÏ urãitá predstava o ich obsahu a pravidlách ich vyuÏívania.) V prípade vyuÏívania pojmu sociálneho vyãlenenia by sme na Slovensku mohli hovoriÈ o tzv.„sociálnom analfabetizme“. Nakoºko o danom jave neexistuje súbor najzákladnej‰ích a v‰eobecne prijíman˘ch poznatkov, ktoré by si osvojili ‰ir‰ie vrstvy obyvateºstva, absentujú platné, dohodnuté a stále pravidlá. Pravidlá by sa mohli dot˘kaÈ – napríklad vymedzenia, obsahu, vnímania príãin, foriem, moÏností predchádzania sociálneho vyãlenenia. Neexistencii pravidiel sa v‰ak nie je ão ãudovaÈ, nakoºko o verejnej diskusii o tejto problematike nemôÏe byÈ zatiaº ani reã. Schutz(1973) hovorí o teoreticky motivovan˘ch koncepciách ako o„second order concept“(koncept druhého rádu), k˘m o koncepciách vyuÏívan˘ch vo verejnom diskurze ako o„first order concept“(koncept prvého rádu). Nakoºko je sociálne vyãlenenie pre nás novou koncepciou, ktorá prenikla do na‰ej reality uÏ teoreticky prepracovaná(Ferge /2002/ hovorí o Àom ako o„exportovanom“ koncepte) 5 je to koncept druhého rádu. Uãíme sa ho pochopiÈ za pochodu, priãom sme sa nevysporiadali s jedn˘m konceptom(v na‰om prípade s chudobou) a uÏ tu máme nov˘ koncept. Vo verejnom diskurze je totiÏ i vnímanie chudoby znaãne naivistické a dokonca i in‰titucionálne neboli a doteraz nie sú utvorené vyhovujúce podmienky na jej skúmanie(viì kritika napríklad Svetovej banky /2001/). Koncepcia sociálneho vyãlenenia preniká bez nejakej ‰ir‰ej odbornej ãi verejnej diskusie a zrazu ju uÏ nachádzame v oficiálnych dokumentoch, vládnych stratégiách. Îurnalisti ho e‰te nepouÏívajú, ani z úst mocn˘ch nie je práve tento pojem ãasto poãut˘, verejnosÈ je o jej obsahu informovaná minimálne, propagáciu NAP sme jednoducho nezaznamenali(ão je pre krajinu 3 Townsend, 1979, 1987, 1993, Spicker, 1993, Bokor, 1987 4 Koncepcia Social Quality okrem sociálneho vylúãenia/inklúzie zah⁄Àa e‰te ìal‰ie 3 dimenzie: Social-economic Security/Insecurity; Social Cohesion/Anomie; Empowerment/Disempowerment(Bernard, Phillips, 2000). 5 Podobne je to na Slovensku i s mnoh˘mi ìal‰ími koncepciami, napríklad rovnosÈou príleÏitostí, a pod. OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 13 s tak v˘znamn˘m podielom chudobn˘ch ako vykazuje Slovensko nanajv˘‰ prekvapujúce). Niekomu by sa dokonca mohlo zdaÈ, Ïe by sme za t˘m mohli hºadaÈ snahu zakryÈ nepríjemné skutoãnosti súvisiace s chudobou, vyuÏívaním„úplne cudzieho“ pojmu a koncepcie, ktorej uÏ naozaj nikto nebude rozumieÈ. Hrozí riziko mechanického, zjednodu‰ujúceho a byrokratického prijímania agendy v prípade, ak sa dostáva na stôl príslu‰n˘ch in‰titúcií v dôsledku vonkaj‰ích podnetov a zatiaº nedisponujeme skúsenosÈami s problémom sociálneho vyãlenenia, ktoré vyspelé európske krajiny získavali v posledn˘ch desaÈroãiach(Sirovátka, 2004). Veºmi ºahko tak môÏe dôjsÈ k jednoduchému zameraniu na vykazovanie a vylep‰ovanie stanoven˘ch ukazovateºov, bez ocenenie v˘znamu, ktor˘ majú tieto ukazovatele v národnom kontexte, prípadne v˘znam in˘ch dôleÏit˘ch súvislostí v procesoch sociálneho vyãlenenia. Preto súhlasím so Sirovátkom(2004), ktor˘ kon‰tatuje, Ïe podmienkou adekvátneho prístupu a jeho transpozície do verejnej politiky bude v prvom rade dostatoãne hlboké porozumenie zloÏitej problematike sociálnej exklúzie a inklúzie, teda pochopenie ich v˘znamu pre súãasnú spoloãnosÈ a pochopenie príãin, mechanizmov a dôsledkov, ktoré stoja v pozadí t˘chto procesov. Ale tie môÏu byÈ zachytené pomocou indikátorov len sãasti. V Európe môÏeme kon‰tatovaÈ udomácnenie pojmu a koncepcie sociálneho vyãlenenia. Sociálne vyãlenenie sa stáva v súãasnosti dominantnou koncepciou v diskusiách o chudobe a v boji proti nej v krajinách Európskej Únie(Mayes, Berghman, Salais, 2001, Trbanc, 1995, Room(Ed.), 1995). MôÏeme teda len súhlasiÈ s Mare‰om(2004), keì tvrdí, Ïe práve sociálne vyãlenenie, sociálna inklúzia a sociálna kohézia sú t˘mi slovami, ktoré ovládli diskurz EÚ na prelome tisícroãia. Je to jeden z dôkazov skutoãnosti, ak˘mi obrovsk˘mi zmenami pre‰iel prístup k chudobe v krajinách EÚ v posledn˘ch desaÈroãiach(Strobel, 1996). Nejde teda iba o jednoduchú zámenu pojmu chudoby za pojem sociálneho vyãlenenia, ale napríklad o zmenu celkovej filozofie, princípov, ako bude e‰te evidentné niωie. Téma, koncepcia a pojem sociálneho vyãlenenia sa dostáva do stredu záujmu myslenia západoeurópskej sociálnej politiky asi v období pred dvoma desaÈroãiami. Cesta k tomu, Ïe sa problémov˘ okruh sociálneho vyãlenenia dostáva do verejnému diskurzu, viedla cez objavenie sa nov˘ch podôb a charakteristík chudoby objavujúcich sa práve v tomto období. „Cesta postupného uprednostÀovania“ sociálneho vyãlenenia pred chudobou v‰ak nebola ani zìaleka jednoznaãná a bezkonfliktná. Súãasné obsahové zamerania konceptu viedlo v krajinách západnej Európy, okrem uÏ vy‰‰ie spomínaného, na jednej strane – cez akademické, odborné a politické diskusie o kríze(legitimity) sociálneho ‰tátu; na druhej strane – cez ‰truktúrne reformy, ktor˘mi v 70 rokoch prechádzali po ropnej kríze jednotlivé welfare state; po tretie – ako poznamenáva napríklad Room(1995) v neposlednom rade z obnoveného záujmu o problematiku chudoby a súãasne i o problematiku ºudsk˘ch práv resp. obãianstva(obãianskych práv) od 70. a v 80. rokoch. Berghman(1995), to vyjadril veºmi jasne keì uvádza, Ïe sociálne vyãlenenie môÏe byÈ pochopené v zmysle odmietnutia – alebo nerealizácie – obãianskych práv. 6 Súãasné viac menej konsenzuálne vnímanie sociálneho vyãlenenia v krajinách EÚ je teda v˘sledkom dlhodobého a pomerne zloÏitého politického procesu. 6 Súãasn˘ záujem o problematiku sociálneho vylúãenia ako i sociálnej inklúzie môÏu byÈ taktieÏ reakciou na procesy sociálnej diferenciácie: diferenciácie Ïivotn˘ch ‰ancí, diferenciácia dopadov sociálnych rizík, diferenciácie Ïivotn˘ch ‰t˘lov, procesov multikulturácie, individualizácie(sociálne dezintegraãné tendencie totiÏ ãasto oslabujú sociálnu kohéziu – na individuálnej úrovni priná‰a pocit zneistenia). Je to i prejav rastúcej reflexivity súãasnej spoloãnosti, vysokej a‰pirácie a potencie trÏn˘ch demokracií roz‰irovaÈ ºuìom dostupné moÏnosti Ïivotn˘ch volieb. Sú pritom odkr˘vané nové roviny a hºadiská – a spoloãnosÈ je k otázkam predt˘m zabúdan˘m stále vnímavej‰ia. 14 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY Na Slovensku sa nestretávame len s jednoduch˘m ãasov˘m sklzom, vyvolan˘m nemoÏnosÈou skúmania problematiky chudoby, nemoÏnosÈou verejnej diskusie o tomto sociálnom probléme do roku 1989. âasové oneskorenie totiÏ podºa môjho názoru upozorÀuje na ìal‰iu dôleÏitú skutoãnosÈ: snaha o priãlenenie v tejto agende k spoloãnej agende EU znamená nielen jednoduché ur˘chlenie a harmonizáciu práva, postupov a podobne. K˘m krajiny EU dospievajú k spoloãn˘m sociálno-politick˘m zásadám na základe vlastnej skúsenosti z vlastn˘ch národn˘ch welfare state, tak v˘chodoeurópske krajiny preskakujú túto dôleÏitú fázu, nevyformovali sa ani národné sociálne politiky s„jasn˘mi kontúrami“ a uÏ ich prekonanie je dlhodob˘m cieºom. âo znamená posun od chudoby k sociálnemu vyãleneniu Zatiaº ão anglosaská definícia chudoby mala v európskom spoloãenstve sklon k dominancii do zaãiatkov 80. rokov, pojem sociálne vyãlenenie sa zaãína objavovaÈ v dokumentoch Európskej komisie zaãiatkom druhej polovice spomínaného desaÈroãia. Aj keì je koncepcia sociálneho vyãlenenia nová, s problematikou vyãlenenia(a s Àou súvisiacimi témami) sa vlastne stretávame v spoloãensk˘ch vedách uÏ dlhé obdobie. 7 Podobne i samotn˘ jav sociálneho vyãlenenia rozhodne nie je nieãím v minulosti neidentifikovan˘m. Dôraz na problém sociálneho vyãlenenia bol v európskych ‰truktúrach zdôraznen˘ najmä v druhom programe boja proti chudobe Európskeho spoloãenstva z roku 1988. O rok neskôr sa dostal tento pojem aj do preambuly Sociálnej charty Európskej komisie, v ktorej sa zdôrazÀuje boj proti sociálnemu vyãleneniu(European Commission, 1989). Tretí program boja proti chudobe(„Poverty 3“) Európskeho spoloãenstva(1989 – 1994) uÏ pouÏíva pojem sociálneho vyãlenenia ako praktickú alternatívu starého pojmu chudoby (Commins, 1995) 8 . Na posledn˘ch summitoch EU(Lisabon, Nice, Stockholm) sa prijali dôleÏité programové dokumenty, ktoré otázky sociálneho vyãlenenia a sociálneho zaãlenenia akcentujú. Pre ãlenské krajiny EU to znamená záväzok redukovaÈ riziko chudoby a sociálneho vyãlenenia a(t˘m) posilÀovaÈ sociálnu kohéziu. Od roku 2001 sú v rámci uÏ spomínanej Metódy otvorenej koordinácie ãlenské krajiny EU zaviazané vypracovaÈ Národné akãné plány boja proti chudobe a sociálnemu vyãleneniu(ãasto sa naz˘vajú i Národné akãné plány sociálnej inklúzie). Tieto plány jednak monitorujú v˘voj v oblasti sociálneho vyãlenenia, jednak formulujú ciele, navrhujú a hodnotia stratégie a opatrenia k podpore sociálneho zaãlenenia. Kvalita t˘chto plánov a ich plnenie sú potom podrobené hodnoteniu zo strany Európskej komisie. Do spoloãenskovedného diskurzu sa súãasné vymedzenie sociálneho vyãlenenia dostáva viacer˘mi cestami. Napríklad Silver(1994, 1996) analyzuje ako odli‰né európske tradície vnímania obãianstva a sociálnej integrácie ovplyvÀujú diferencované vymedzenie sociálneho vyãlenenia. Vo v˘zname, ako sa objavuje od 90. rokoch aj v kontexte EU, je najmä kombináciou prvok anglosaskej a francúzskej línie(Silver, 1994, 1996, Abrahamson, 1995, Commins, 1995, Atkinson, 2000, Rabu‰ic, 2000, Vleminckx, Berghman, 2001). 7 Z hºadiska sociológie ju do jej kognitívneho rámca zaãlenili vo svojich prácach napríklad takí klasici, ak˘mi sú E. Durkheim, M. Weber, K. Marx, T. Parsons, N. Luhmann, J. Habermas ãi T.H. Marshal. 8 Len pre zaujímavosÈ, e‰te v predchádzajúcom období bol pojem chudobn˘ nahraden˘ pojmom„menej privilegovan˘“. OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 15 Práve tieto línie tvoria hlavné tradície vymedzenia sociálneho vyãlenenia , ktoré identifikujú odli‰né príãiny vyãlenenia ako i jej ‰ir‰ích rámcov: • francúzska – nedáva sociálnemu vylúãeniu kontúru príjmovej, ekonomickej deprivácie, nakoºko táto tradícia intelektuálneho zm˘‰ºania hovorí skôr o vzÈahu k spoloãenskej integrácii a participácii, hovorí o naru‰ení sociálnych pút medzi spoloãnosÈou a jednotlivcom; príãiny vyãlenenia sa vnímajú v zlyhaní in‰titucionálnej snahy o integráciu/zaãlenenie jednotlivca. • anglosaská – vyãlenenie je vnímané ãastej‰ie ako synonymum chudoby ãi deprivácie, nakoºko sa spája s nedostatkom finanãn˘ch zdrojov(vyãlenenie môÏu spôsobovaÈ vlastnosti ãi orientácia jednotlivca); Snaha o ‰ir‰ie vnímanie chudoby cez prizmu sociálneho vyãlenenia je evidentná, ak si uvedieme napríklad jednu z prv˘ch definícii Rady Európy e‰te z roku 1984. Chudoba je z hºadiska tohto ‰ir‰ieho vymedzenia oznaãením„osôb, rodín alebo skupiny osôb, ktor˘ch zdroje (materiálne, kultúrne a sociálne) sú natoºko limitované, Ïe ich vyluãujú z minimálne akceptovaného Ïivotného ‰t˘lu ‰tátov, v ktor˘ch Ïijú“. Ako je evidentné presúva sa ÈaÏisko„novej európskej definície chudoby“ na zdôrazÀovanie dôsledkov chudoby, ktorou je práve sociálne vyãlenenie chudobn˘ch. Room(1999) upozorÀuje na päÈ zmien v diskusii o chudobe, ktoré ju posúvajú ku koncepcii sociálneho vyãlenenia(tieto zmeny sa snaÏia v sebe zahrnúÈ i v súãasnosti navrhované indikátory slúÏiace na meranie sociálneho vyãlenenia). Sú nimi: • Akcent sa prená‰a od finanãného handicapu na jeho multidimenzionálnu povahu (identifikácia rôznych nev˘hod plynúcich z chudoby a ich vzájomn˘ch vzÈahov). • Prechod od statickej k dynamickej anal˘ze procesov, ktor˘mi sa ºudia stávajú chudobn˘mi ãi zostávajú kvôli nim v chudobe. V˘sledkom sociálneho vyãlenenia je deprivácia, zatiaº ão chudoba je v˘sledkom celkového zbedaãovania. • Roz‰írenie úzkeho sústredenia sa na zdroje jedinca ãi domácnosti aj na zdroje lokálnych komunít (deprivácia je daná nielen nedostatkom zdrojov priamo v domácnosti, ale aj v komunite – nedostatok a zlá kvalita ‰kôl, nedostupná lekárska starostlivosÈ, nedostatoãná verejná doprava, atì.). V zahraniãnej spoloãenskovednej literatúre stretávame s renesanciou koncepcií segregácie, ghetoizácie ãi priestorovej deprivácie. • Posun od distribuãnej k relaãnej dimenzii stratifikácie a znev˘hodnenia chudobn˘ch (od sústredenia sa na chudobu ako problém distribúcie a nedostatoãn˘ch zdrojov chudobn˘ch, k otázkam ich neadekvátnej sociálnej participácie, nedostatoãnej integrácie a bezmocnosti) – nie nadarmo sa spájajú v spojitosti s vysvetlením sociálneho vyãlenenia slovné spojenia –„ÏiÈ bez pocitu hanby“, „moÏnosÈ participovaÈ na Ïivote komunity“,..... • Sústredenie sa na hlboké rozdiely medzi chudobn˘mi a ostatn˘mi namiesto poÀatia kontinuálneho charakteru nerovností (rozlí‰enie medzi chudobn˘mi a t˘mi, ktorí nimi nie sú, je rozhodnutím zaloÏenom na urãit˘ch hodnotách – koncepcia sociálneho vyãlenenia je preto oprávnená v takom prostredí, kde„roztrÏka“ medzi chudobn˘mi a zostatkom spoloãnosti získava povahu„katastrofickej diskontinuity“). Zmena diskusie o chudobe bola, ako som uÏ spomínal vy‰‰ie, odrazom snahy o zachytenie nov˘ch rysov a charakteru rastúcej chudoby 80. rokov 20. storoãia. T˘mito znakmi sú nepochybne: a) jej pretrvávanie v ãase a b) priestorovú koncentráciu, ktorá c) súvisí s marginalizáciou, patologick˘m správaním a vzdorovaním normám hlavného prúdu spoloãnosti, ale súãasne aj d) závislosÈou na sociálnom ‰táte a e) rozpadom tradiãn˘ch sociálnych in‰titúcií(Room, 1987). 16 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY Peter Abrahamson(1995, s. 125 – 129) taktieÏ identifikuje päÈ moÏn˘ch explanácií postupného posunu diskusie od chudoby k sociálnemu vyãleneniu. Sú nimi: a) politická citlivosÈ na chudobu(pojem chudoby sa stáva politicky nekorektn˘m a zaãína byÈ vníman˘ ako eufemizmus); b) sémantická diferenciácia rovnakého fenomén(chudoba a vyãlenenie sú dva pojmy opisujúce ten ist˘ fenomén); c) chudoba je stavom – sociálne vyãlenenie je procesom; d) sociálne vyãlenenie je koneãn˘m v˘sledkom extrémnej chudoby; e) chudoba je modern˘m fenoménom – sociálne vyãlenenie je jej postmodern˘m ekvivalentom. Podºa Mare‰a(2000), kaÏd˘ rozdiel medzi konceptami chudoby a sociálneho vyãlenenia spoãíva i v tom, Ïe zodpovedá odli‰nej reakcii spoloãnosti na situáciu v spoloãenskom priestore a zároveÀ tento priestor in˘m spôsobom kon‰truuje. Nejde teda len o jednoduchú zámenu pojmov, ale aj o zámenu predmetu záujmu. UÏ nie je hlavn˘m predmetom záujmu problém distribúcie bohatstva(komu, preão, ak˘m spôsobom a koºko), ale skôr problém následného oslabenia pút, ktoré spojujú spoloãnosÈ – sociálne vyãlenenie vlastne takto znamená„detachment“, odtrhnutie od dôleÏit˘ch oblastí Ïivota v danej spoloãnosti ãi komunite. Objavujúci sa záujem o sociálne vyãlenenie a s ním súvisiaci nov˘ diskurz súvisí aj s obnovením záujmu o také koncepty ak˘mi sú underclass ãi„kultúra chudoby“. Ako sme uÏ spomínali, chudoba je z hºadiska tohto ‰ir‰ieho vymedzenia vnímaná ako vyãlenenie z participácie na beÏnom spôsobe sociálneho Ïivota(Spicker, 1999). Sociálne vyãlenenie z minimálne prijateºného ‰tandardu tej ktorej krajiny znamená, ako poznamenáva Room(1987), zrejmé v‰eobecné znev˘hodnenie pokiaº ide a) o vzdelanie, zamestnanie, b˘vanie, ãi finanãné zdroje, b) o moÏnosti získania prístupu k hlavn˘m sociálnym in‰titúciám, ktoré distribuujú rôzne Ïivotné ‰ance, c) a taktieÏ, Ïe tieto znev˘hodnenia sú pomerne trval˘m stavom. Z takéhoto vymedzenia v súãasnosti vychádza väã‰ina európskych dokumentov pojednávajúcich o danej problematike. Podobne sociálne vyãlenenie vymedzuje i NAP Inklúzia(2004). Sociálne vyãlenenie je proces, prostredníctvom ktorého sú urãití jednotlivci vytláãaní na okraj spoloãnosti a je im zabránené plne na nej participovaÈ v dôsledku svojej chudoby, nedostatku základn˘ch kompetencií(spôsobilosÈ) a príleÏitostí celoÏivotného vzdelávania alebo v dôsledku diskriminácie. Toto ich vzìaºuje a izoluje od zamestnania, príjmu a príleÏitostí vzdelávania, ako aj sociálnych a komunitn˘ch sietí a aktivít. Majú veºmi obmedzen˘ prístup k rozhodovacím orgánom, a tak ãasto pociÈujú bezmocnosÈ a nemoÏnosÈ riadiÈ a kontrolovaÈ rozhodnutia, ktoré majú dopad na ich kaÏdodenn˘ Ïivot. Posun od chudoby k sociálnemu vyãleneniu súvisí v Európe taktieÏ aj s vyrastajúcim záujmom o my‰lienku európskeho obãianstva a o nové naformulovanie princípov a foriem obãianstva(Atkinson, 2000). Tento nov˘ v˘znam sociálneho vyãlenenia, ktor˘ sa vzÈahuje na obãianske práva, sa objavuje najmä v priebehu 90. rokoch 20. storoãia. Definícia sociálneho vyãlenenia je teda zaloÏená nielen na my‰lienke práva jednotlivca na základn˘ Ïivotn˘ ‰tandard(práca, b˘vanie, vzdelanie, zdravie ãi sluÏby) a na my‰lienke jeho práva na participáciu v spoloãnosti, a tak je spätá s obecnej‰ími koncepciami, ak˘mi sú na jednej strane ºudské práva a na strane druhej obãianstvo, ako súbor urãit˘ch povinností spojen˘ch s uÏívaním t˘chto práv(Mare‰, 2004). Pojem sociálneho vyãlenenia indikuje, Ïe ide o proces, ktor˘ má multidimenzionálnu povahu s ekonomick˘mi, sociálnymi a politick˘mi aspektami. Dáva do súvislosti chudobu nielen s nezamestnanosÈou, ale i so sociálnou integráciou a obãianstvom(Rabu‰ic, 2000). V t˘chto debatách získalo obãianstvo centrálnu pozíciu, nakoºko bolo sociálne vyãlenenie stále viac stotoÏÀované s t˘mi, pre ktor˘ch obãianske práva buì neplatili, alebo im boli odo- OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 17 pierané. Priãom sa neustále roz‰iruje okruh t˘ch sociálnych kategórií, sociálnych skupín, ktoré Ïiadajú uznanie svojich obãianskych práv. To znamená, Ïe i samotné sociálne vyãlenenie sa dot˘ka oveºa väã‰ieho mnoÏstva sociálnych skupín. T. H. Marshal chudobn˘ch naz˘va„druhorad˘mi obãanmi“, zbaven˘ch väã‰iny v˘znamn˘ch práv, ktoré tvoria obsah obãianstva. Priãom v‰ak koncept obãianstva odkazoval logicky k„jednostatusovej morálnej komunite“ – nakoºko ãlovek buì obãanom je, alebo nie je(Goodin, 2000). Ak ãlovek obãanom je, je plnohodnotn˘m obãanom, s právom na v‰etky v˘sady a nároky priznané ktorémukoºvek inému obãanovi. Z toho vypl˘va, Ïe„druhoradé obãianstvo“ je oxymorón a nie je to vlastne vôbec Ïiadne obãianstvo. Preto sa vlastne ãasto hovorí o úplnej marginalizácii chudobnej ãasti populácie, s ktorou sa uÏ„nepoãíta“ a je vylúãená z moÏnosti plnohodnotnej participácie na chode spoloãnosti. Keller(1995) naz˘va túto ãasÈ populácie„prebytoãn˘mi ºuìmi“ a vystihuje túto skutoãnosÈ aj dahrendorfská dvojtretinová spoloãnosÈ(Dahrendorf, 1991). Obava zo sociálneho vyãlenenia ãasti obyvateºstva je vlastne v spojitosti s obãianstvom, aj v˘razom snahy o ukonãenie prechodu od elitného k univerzálnemu obãianstvu(Mare‰, 1999, s. 165). V elitnom obãianstve je status obãana obmedzen˘ len na t˘ch, ktor˘ch podmienky Ïivota tento status naplÀujú. ·tát v tomto prípade hrá len minimálnu úlohu. Jeho cieºom nie je, aby v‰etky osoby Ïijúce pod jeho správou boli obãania. Z hºadiska univerzálneho obãianstva je naopak nevyhnutné, aby bolo umoÏnené celej(dospelej) populácii na území ‰tátu naplnenie jeho statusu. PovinnosÈou ‰tátu je toto univerzálne obãianstvo zaistiÈ prostredníctvom redistributívnych mechanizmov, majúcich väã‰inou charakter rôznych mechanizmov sociálnej politiky a sociálnej pomoci, ale taktieÏ bojom proti diskriminácii, aÏ po uplatnenie tzv. pozitívnej diskriminácie. V tejto súvislosti môÏeme súhlasiÈ s Berghmanom(1995, s.19 – 20), ktor˘ kon‰tatuje, Ïe sociálne vyãlenenie sa v súãasnosti chápe skôr ako dôsledok zlyhania spoloãnosti neÏ ako zlyhanie jednotlivca. PozornosÈ sa presúva od individuálnych charakteristík k ‰trukturálnym príãinám chudoby/vyãlenenia. Hlavnou otázkou uÏ nie je pri v˘skume sociálneho vyãlenenia „Aké majú vlastnosti, tí ktorí sú vyãlenení?“ ale otázka„Ako sa stáva niekto vyãlenením?“. Ak akceptujeme tak˘to prístup, tak sa„boj s chudobou“ musí zameraÈ na sociálne zaãleÀovanie(inklúziu). Sociálne zaãleÀovanie neznamená zaãleÀovanie len do urãitej sociálnej skupiny(triedy, vrstvy), ale skôr do prevládajúceho univerzálneho poriadku, ãi behu vecí (Konopásek, 1991). Na individuálnej rovine je chápaná ako sociálna participácia, ako prístup k Ïivotn˘m ‰anciam a dôleÏit˘m kvalitám Ïivota. V sociálnej rovine je spájaná s integráciou, s kolektivitou, solidaritou, právami a legitimitou. âiÏe s doteraz najãastej‰ie zdôrazÀovanou ekonomickou integráciou bude spojená aj integrácia politická a sociálna. Koncept sociálneho vyãleÀovania je práve z t˘chto dôvodov lep‰í, ako koncept chudoby, zasaden˘ v kontexte ‰ir‰ieho poÀatia spoloãnosti a jej profilov˘ch procesov, ak˘mi sú integrácia, participácia a solidarita(Mare‰, 2000). Z toho vypl˘va, Ïe najviac ohrození sociálnym vyãleÀovaním sú tí, ktorí majú oslabenú väzbu na niektorú z integraãn˘ch rovín, prostredníctvom ktor˘ch sú jednotlivci ãi sociálne kategórie obyvateºstva integrované do spoloãnosti. Berghman(1995, s. 19 – 20) poukazuje na skutoãnosÈ, Ïe v˘skumníci participujúci na programe Európskej komisie„Poverty 3“ vymedzujú ‰tyri takéto integraãné roviny. Vleminckx a Berghman(2001, s. 32, 33) upozorÀujú, Ïe boli opísané uÏ Parsonsom(1971). Sú nimi: 1. demokracia a právo(podporujú obãiansku integrácie); 2. trh práce(podporuje ekonomickú integráciu); 3. sociálny ‰tát(podporuje sociálnu integráciu) a 4. rodina a komunita(podporujú interpersonálnu integráciu). Ohrozen˘mi sú jednotlivci resp. skupiny osôb, ktorí majú oslabenú väzbu minimálne k jednej zo ‰tyroch integraãn˘ch rovín(zloÏiek). Vyãlenenie z jednej integraãnej zloÏky znamená súãasne vo väã‰ine prípadov vyãlenenie z ìal‰ích zloÏiek. Napríklad sa jednotlivci 18 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY po strate svojej pozície na trhu práce stretávajú s veºkou pravdepodobnosÈou s problémom materiálnej chudoby(ako poznamenáva Atkinson(1998) sú vyãlenení z konzumn˘ch aktivít, resp. majú obmedzenú moÏnosÈ spotrebiteºskej voºby), postupne strácajú moÏnosÈ na ‰tandardnej úrovni participovaÈ na sociálnom ãi politickom Ïivote svojej komunity, t˘m sa oslabujú ich sociálne väzby ku komunite(ãasto dokonca aj k rodine) a v mnoh˘m prípadoch to môÏe vyústiÈ aÏ k naru‰eniu identity. Sociálne vyãlenenie odkazuje k dynamickému procesu uzavierania, plnému alebo ãiastoãnému, od akéhokoºvek sociálneho, ekonomického, politického ãi kultúrneho systému, ktor˘ urãuje sociálnu integráciu ãloveka do spoloãnosti. Vyãlenenie je vo v‰eobecnosti nechcen˘ proces, pretoÏe okrem nerovnosti v moÏnosti uplatÀovaÈ v‰etky obãianske, politické a sociálne práva, vedie aj k sociálnemu napätiu a z neho plynúcim sociálnym rizikám. Je hrozbou pre verejn˘ priestor ãi obecnú solidaritu ako pí‰e Giddens(2001). MôÏe totiÏ spôsobiÈ kolaps sociálnej solidarity, súdrÏnosti(kohézie) a preto je snaha o integrovanie vyãlenen˘ch jednotlivcov ãi skupín nevyhnutná(Atkinson, 2000). Sociálna inklúzia teda musí byÈ vnímaná ako snaha o odstraÀovanie prekáÏok integrácie jednotlivcov a sociálnych kategórií obyvateºstva vo vy‰‰ie vymenovan˘ch oblastiach a ako poznamenáva Kvapilová(2004) zároveÀ znamená posilÀovanie prvkov solidarity, reciprocity, spoluzodpovednosti a spoloãného zdieºania a je predpokladom a súãasÈou sociálnej súdrÏnosti, ktorú chápeme ako proces. Podºa Abrahamsona(1995, s. 124 – 125) a Atkinsona(2000, s. 57) je sociálne vyãlenenie najmä dynamick˘m konceptom poukazujúci tak na procesy, ako aj na konzekvencie situácie; vystihuje viacrozmernú povahu mechanizmov, ktor˘mi sú jednotlivci a skupiny vyãlenené zo sociálnej v˘meny, z konania a nárokov sociálnej integrácie; z vytvárania identity; ide dokonca aÏ za participáciu na pracovnom Ïivote a prejavuje sa v oblastiach b˘vania, vzdelávania, zdravia a prístupu k sluÏbám.(Spomenuté skutoãnosti zh⁄Àa Tabuºka) Tabuºka: Konceptuálna matica chudoby a sociálneho vyãleÀovania Príjem Multidimenzionálne Zdroj: Berghman, 1995 Statick˘ stav(v˘sledok) Chudoba Deprivácia Dynamick˘ proces Schudobnenie Sociálne vyãleÀovanie V˘hodou vyuÏívania konceptu sociálneho vyãleÀovania je jeho komplexnosÈ, ãiÏe neredukovanie chudoby len na jej najãastej‰ie vyuÏívanú monetárnu a spotrebnú dimenziu. Znamená prenos akcentu od finanãného handicapu na jeho multidimenzionálnu povahu (môÏeme ju vztiahnuÈ súãasne na príãiny, skúsenosÈ i konzekvencie chudoby). TaktieÏ je v˘hodou uÏ spomínan˘ dynamick˘(procesuálny) charakter. Veì ako poznamenáva Pierre Strobel(1996) sociálne vyãleÀovanie je chápaná ako systematick˘ proces marginalizácie, zoslabovania sociálnych väzieb a izolácie, ktor˘ je evidentn˘ tak na úrovni jedinca, ako aj spoloãensk˘ch skupín. Sociálne vyãlenenie je javom odráÏajúcim nerovnosÈ jednotlivcov alebo cel˘ch skupín obyvateºstva na Ïivote spoloãnosti. Táto nerovnosÈ je v˘sledkom nedostatku príleÏitostí rovnakou mierou podieºaÈ sa na(re)distribúcii rôznych zdrojoch(hmotn˘ch aj nehmotn˘ch) spoloãnosti, pre obãanov ktorí majú záujem participovaÈ na Ïivote spoloãnosti a plodí ich nemoÏnosÈ spolupodieºaÈ sa na tomto Ïivote, ich izoláciu a odtrhnutie od spoloãnosti. U nich totiÏ dochádza k v˘raznému oddeleniu sa od obvyklého Ïivotného ‰t˘lu dostupného beÏnej populácii v danom ãase na danom území(Mare‰, 2000). Sociálne vyãlenenie je bliωie ‰pecifikované ako dôsledok nerovného prístupu jednotlivcov alebo cel˘ch skupín obyvateºstva k piatim základn˘m zdrojom spoloãnosti: k zamestnaniu, b˘vaniu, sociálnej ochrane, zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu. OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 19 Ako meraÈ sociálne vyãlenenie? Nakoºko koncept sociálneho vyãleÀovania zastáva v súãasnom politickom a sociálnom diskurze o chudobe v˘znamnú pozíciu, môÏeme identifikovaÈ veºké mnoÏstvo pokusov o vymedzenie jeho jednotliv˘ch dimenzií. âo súvisí taktieÏ so snahou nájsÈ súbory indikátorov umoÏÀujúcich identifikovaÈ vyãlenen˘ch a rozsah vyãlenenia. Pokúsim sa poukázaÈ na niektoré podºa môjho pohºadu veºmi in‰piratívne príklady. Pre jednu z prv˘ch v˘skumn˘ch správ EUROSTATU Income Poverty and Social Exclusion in the Member States of the European Union(2000) t˘kajúcej sa rozsahu sociálneho vyãlenenia boli príjmová chudoba a sociálne vyãlenenie vymedzené na základe pätnástich indikátorov rozdelen˘ch do siedmych diferencovan˘ch dimenzií 9 . Ako bude vidno pri meraní sociálneho vyãlenenia je snaha o zachytenie veºmi rozdielnych oblastí sociálnych skutoãností. V tomto konkrétnom prípade sa jednalo o tieto dimenzie: finanãná situácia, základné potreby, zdravie, podmienky b˘vania, vybavenosÈ domácností, sociálne kontakty a nespokojnosÈ. Na Európskej rade v decembri 2001 boli prijaté spoloãné indikátory merania chudoby a sociálneho vyãlenenia. Hovoríme o nich ako o osemnástich laekensk˘ch indikátoroch. Rozhodne nesmú ch˘baÈ pri prezentovaní moÏn˘ch spôsobov, ako meraÈ rozsah sociálneho vyãlenenia. V tomto prípade sú pokryté ‰tyri dôleÏité oblasti(dimenzie), ktor˘mi sú: finanãná chudoba, zamestnanosÈ, zdravie a vzdelanie. Priãom finanãnej chudobe je venovaná polovica indikátorov. TaktieÏ nesmieme zabúdaÈ na to, Ïe laekenské indikátory boli dizajnované pre osobitné ciele a na ‰pecifickom stupni v˘voja sociálnej politiky na úrovni EU. Preto nie je prekvapujúce, Ïe zazneli uÏ i hlasy, ktoré spochybÀujú skutoãnosÈ, Ïe by kritériá pouÏívané na hodnotenie postupu smerom k schválen˘m cieºom by boli primerané aj v roz‰írenej Európe. Podnetné je taktieÏ vymedzenie dimenzií a stanovenie indikátorov sociálneho vyãlenenia z pera Janie Percy-Smith(2000). Uvádza ekonomickú, sociálnu, politickú dimenziu, ako i susedskú(komunitnú), individuálnu, skupinovú a priestorovú. • Ekonomická dimenzia (dlhodobá nezamestnanosÈ, nestálosÈ práce, domácnosÈ bez zamestnaného ãlena, príjmová chudoba) • Sociálna dimenzia (rozpad tradiãnej rodiny a manÏelstva, nechcené tehotenstvo teenageriek, bezdomovstvo, kriminalita, delikvencia mládeÏe) • Politická („disempowerment“, nedostatok/upieranie politick˘ch práv, nízka participácia, nízky podiel registrovan˘ch voliãov, nízky podiel na voºbách, nízka miera komunitnej aktivity, odcudzenie, sociálne v˘trÏnosti) • Komunitná (enviromentálna degradácia – zdevastované prostredie a obydlia, kolaps podporn˘ch sietí, nevyhovujúci sociálny servis a nedostupnosÈ sociálnych sluÏieb) • Individuálna (mentálne a fyzické zdravie – choroba alebo handicap, nízke dosiahnuté vzdelanie a ch˘bajúca kvalifikácia, stratená sebadôvera a sebaúcta) • Skupinová (koncentrácia uveden˘ch charakteristík v konkrétnych sociálnych kategóriách vymedzen˘ch vekom, fyzick˘m a mentálnym stavom, etnickou minoritnou príslu‰nosÈou). • Priestorová (koncentrácia/marginalizácia vyãlenen˘ch v oblastiach s kumuláciou rizikov˘ch vplyvov, ako je kriminalita a bez zodpovedajúcej kvality Ïivota: zlé, nevyhovujúce Ïivotné prostredie, nedostatoãná dopravná dostupnosÈ a infra‰truktúra, nedostatoãná kvalita a dostupnosÈ sociálnych sluÏieb /napríklad ‰kolstva ãi zdravotníctva/). 9 K metodike ich vypracovania ako i k v˘sledkom bliωie Mejer, 1999, 2000. 20 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY Pokusy o sledovanie chudoby ãi sociálneho vyãlenenia ako multidimenzionálnej skutoãnosti sú identifikované i v na‰ich podmienkach. Na príklade skúmania sociálneho vyãlenenia Rómov na Slovensku som sa s kolegyÀou Juráskovou(2003) pokúsil vymedziÈ sociálne vyãlenenie na základe sledovania nasledovn˘ch dimenzií: ekonomickej, kultúrnej, symbolickej, priestorovej, nedostatoãného prístupu k sluÏbám, politickej. Pokusom o zachytenie viacer˘ch dimenzií chudoby bol napríklad i v˘skum realizovan˘ v roku 1995 ·Ú SR v spolupráci s francúzskym INSEE pod názvom Sociálna situácia domácností v SR . Rozli‰ovali sa v Àom tri vymedzenia chudoby a jej podôb: monetárna chudoba, chudoba z hºadiska Ïivotn˘ch podmienok domácností(podmienky b˘vania, stravovanie, vybavenosÈ domácností) a chudoba z hºadiska subjektívneho vnímania vlastnej chudoby(Horeck˘, Roháãová, 2000, s. 89 – 94). Burchardt, Le Grand a Piachaud(1999) poukazujú na moÏnosÈ identifikácie dimenzií sociálneho vyãleÀovani aj v termínoch„normálnych aktivít“, na ktor˘ch je dôleÏité, aby obãania participovali. Sú nimi„ consumption, savings, production, political and social activities“. Indikátory, resp. dimenzie zachytávajú, ako je vidieÈ diferencované skutoãnosti a stále ãastej‰ie sa upriamuje pozornosÈ i na indikátory a dimenzie nepeÀaÏného charakteru. European Social Statistics(Second report: Income, Poverty and Social Exclusion) zachytáva taktieÏ okrem peÀaÏn˘ch indikátorov i 5 dimenzií nepeÀaÏn˘ch(Ïivotno‰t˘lov˘ch) indikátorov deprivácie: 1. Primárna nepeÀaÏná deprivácia – zachytáva napríklad dostatok jedla a ‰atstva, moÏnosÈ dovolenky najmenej raz roãne, moÏnosÈ v˘meny opotrebovaného nábytku, ãi skúsenosÈ s nezaplatením úãtov. 2. Sekundárna nepeÀaÏná deprivácia – vlastnenie auta, telefónu, farebného TV prijímaãa, videa, mikrovlnej rúry, um˘vaãky riadu. 3. Vybavenie domácnosti – základné vybavenie domácnosti ako sú kúpeºÀa, vnútorná splachovacia toaleta, teãúca voda. 4. Zhor‰enie stavu b˘vania – existencia tak˘ch problémov ako deravá strecha, zhnité a vlhké okenné rámy, stena, ãi podlaha. 5. Enviromentálne problémy – hluãnosÈ, zneãistenie, vandalizmus, bezpeãnosÈ, nevhodné miesto a nedostatoãné osvetlenie. Priãom konkrétna anal˘za údajov z obdobia rokov 1994 aÏ 1997 vykonaná v tejto správe jasne dokazuje súvislosÈ medzi peÀaÏnou a nepeÀaÏnou podobou deprivácie. Poukazuje taktieÏ na to, Ïe pri meraní sociálneho vyãlenenia skúmame kumulované znev˘hodnenie a ukazuje sa jasne limitovanosÈ tradiãného v˘skumy chudoby. Sociálne vyãlenenie je moÏné skúmaÈ nielen z hºadiska dimenzií, ale i z hºadiska rovín kontextu, v ktor˘ch sa tento sociálny proces uskutoãÀuje. Je to evidentné napríklad zo snahy uÏ spomínanej Janie Percy Smith(2000). Sociálne vyãleÀovanie vníma totiÏ v kontexte – globalizácie a pridruÏen˘ch ‰trukturálnych zmien; v národnom kontexte: osobitosti ekonomiky, welfare reÏimu, obãianskych práv a odpovede na globalizáciu; v lokálnom kontexte: osobitosti miesta, populácie a lokálnej správy – indikátory vymedzené na základe tejto úrovne skúmania javu. Zaujímavá je i snaha zachytiÈ odli‰nosÈ mechanizmov, podôb ako i dôsledkov sociálneho vyãlenenia z hºadiska rôznych etáp Ïivotného ãi rodinného cyklu. Sociálne vyãlenenie tak˘mto spôsobom zachytáva ‰pecifiká v prípade detí a mlad˘ch ºudia, ºudí v produktívnom veku ãi star˘ch ºudí. Sociálne vyãlenen˘ch môÏeme identifikovaÈ taktieÏ i na základe toho, ãi sú vyãlenení na základe posudzovania individuálnych alebo kolektívnych vlastností. Medzi vyãlenen˘mi môÏeme identifikovaÈ dve ‰ir‰ie kategórie: OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 21 1. Sú vyãlenení na základe posudzovania kolektívnych vlastností: v novej Európe patria medzi nich napríklad migranti, ãi pracujúci z in˘ch krajín, ktorí síce majú pracovné povolenie, alebo nejak˘ status, ale na druhej strane nemajú obãianske práva. 2. Na druhej strane sú tí, ktor˘ch vyãlenia skôr na základe individuálnych ako kolektívnych vlastností z obãianstva – formálne disponujú v‰etk˘mi obãianskymi právami, ale v dôsledku sociálnych, ekonomick˘ch ãi kultúrnych znev˘hodnení v realite sú vyãlenení z plnohodnotnej participácie na chode spoloãnosti. DôleÏité je i zistenie, Ïe sa pri skúmaní procesu sociálneho vyãlenenia berie v úvahu aj jej makro i mikro úroveÀ. Na makroúrovni sa vyuÏívajú skôr objektívne indikátory, ale na druhej strane na úrovni komunity, skupín ãi jednotlivcov sú skôr uprednostÀované subjektívne indikátory. Tento záujem o komunitnú úroveÀ sa skr˘va za skutoãnosÈou, Ïe súãasné spoloãnosti diferencované na základe záujmov a schopností, nie sú schopné pre v‰etk˘ch zabezpeãiÈ identitu a podoby identity súvisiace s národnou príslu‰nosÈou. Preto sa stávajú dôleÏit˘mi etnická, ale i konfesijná, ãi jazyková identita, ale i príslu‰nosÈ k gendru, zamestnaniu, vekovej skupiny, ktoré sú základom pri tvorbe komunít. Namiesto záveru V mojom príspevku som sa snaÏil poukázaÈ na niekoºko skutoãností, ktoré súvisia s postupn˘m uprednostÀovaním koncepcie sociálneho vyãleÀovania a na moÏnosti ak˘m spôsobom meraÈ sociálne vyãlenenie. Nebol to vyãerpávajúci v˘poãet v‰etk˘ch moÏností, ale to ani nebolo cieºom príspevku. Na úpln˘ záver mi dovoºte uÏ len poslednú a v‰eobecnú poznámku. Ak hovoríme o indikátoroch sociálneho vyãlenenia, tak by mali spæÀaÈ niekoºko kritérií ako napríklad: jednoduchá pochopiteºnosÈ pre verejnosÈ; relatívne jednoduchá kvantifikovateºnosÈ; berúce v úvahu medzinárodné konvencie – moÏnosÈ komparácie; majúce dynamickú dimenziu – snaha o zachytenie procesu vylúãenia. Mali by byÈ taktieÏ vhodné pre operacionalizáciu i na úrovni lokálneho priestoru, majú maÈ jasnú a akceptovanú normatívnu interpretáciu, majú byÈ vhodné na politickú intervenciu, ale nie prostriedkom na manipuláciu a v neposlednom rade by mali byÈ doãasné – ãiÏe vhodné pre revíziu. LITERATÚRA 1. ABRAHAMSON, P.: Social Exclusion in Europe: Old Wine in New Bottles?. In: TRBANC, M.(Ed.): Social Exclusion and Poverty. DruÏboslovne razprave, Vol. XI, No. 19 – 20, 1995, s. 119 – 136 2. ATKINSON, R.: Poverty in Europe. Oxford: Blackwell Publishers, 1998 3. ATKINSON, R.: Obãanství a boj proti sociální exkluzi v kontextu reformy sociálního státu. In: Sociální exkluze a nové tfiídy(Sborník prací Fakulty sociálních studií brnûnské univerzity. Sociální studia 5). Brno: MU, 2000, s. 46 – 65 4. BERGHMAN, J.: Social Exclusion in Europe: Policy Context and Analytical Framework. In: ROOM, G.(Ed): Beyond the Threshold: The Measurement and Analysis of Social Exclusion. Bristol: The Policy Press University Bristol, 1995, s. 10 – 28 5. BERNARD, Y., PHILIPS, D.: Indicators of social quality and social exclusion at national and community level. In: Social Indicators Research, 50, 2000, s. 329 – 350 6. BOKOR, Á.: Szegénység a mai Magyarországon. Budapest: MagvetŒ Kiadó, 1987 7. BURCHARDT, T., LE GRAND, J., PIACHAUD, D.: Social exclusion in Britain 1991 – 1995. In: Social Policy and Administration, 33(3), s. 227 – 244 22 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 8. COMMINS, P.: Social Exclusion in the Context of the European Union’s Third Poverty Programme. In: TRBANC, M.(Ed.): Social Exclusion and Poverty. DruÏboslovne razprave, Vol. XI, No. 19 – 20, 1995, s. 137 – 150 9. DÎAMBAZOVIâ, R., JURÁSKOVÁ, M.: Sociálna exklúzia(vyãlenenie) Rómov na Slovensku. In: Va‰eãka, M.(Ed.): âaãipen pal o Roma. Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku. Bratislava: IVO, 2002 10. European Social Statistics – Second report: Income, Poverty and Social Exclusion. Luxembourg: EC, 2002 11. FERGE, ZS.: Struktúra és egyenlotlenségek a régi államszocializmusban és az újkapitalizmusban. In: Szociológiai szemle, 4, 2002, s.9 – 33 12. GIDDENS, A.: Tfietí cesta(Obnova sociální demokracie). Praha: Mladá fronta, 2001 13. GODSCHALK, J.: Moderní sociální stát a chudoba. In: V‰eobecné otázky sociální politiky. Bratislava: VÚPSV, 1991, s. 6 – 23 14. GOODIN, R. E.: Inkluze a exkluze. In: Sociální exkluze a nové tfiídy(Sborník prací Fakulty sociálních studií brnûnské univerzity. Sociální studia 5). Brno: MU, 2000, s. 19 – 45 15. GORDON, D., SPICKER, P.(eds.): The International Glossary on Poverty. New York: Zed Books, CROP, 1999 16. HORECK¯, M., ROHÁâOVÁ, E.: Poverty in Slovakia. In: International Comparisons of Poverty. Bratislava: ·Ú SR, EUROSTAT, INSEE, 2000, s. 89 – 94 17. INCOME POVERTY AND SOCIAL EXCLUSION IN THE MEMBER STATES OF THE EUROPEAN UNION. Luxembourg: EUROSTAT, 2000 18. INTERNATIONAL COMPARISONS OF POVERTY. Bratislava: ·Ú SR, EUROSTAT, INSEE, 2000 19. KELLER, J.: Dvanáct omylÛ sociologie. Praha: SLON, 1995 20. KONOPÁSEK, Z.: Chudoba a sociální pfiíjmy. Bratislava: VÚPSV, 1991 21. MARE·, P.: Obsah chudoby. In: Chudoba ako sociálny problém: teória a prax(Zborník príspevkov z medzinárodného seminára). Bratislava: MS·R, ·Ú SR, MPSVR SR, 1995, s. 17 – 25 22. MARE·, P.: Sociologie nerovnosti a chudoby. Praha: SLON, 1999 23. MARE·, P.: Chudoba, marginalizace, sociální vylouãení. In: Sociologick˘ ãasopis, r. 36, ã. 3, 2000, s. 285 – 297 24. MARE·, P.: Marginalizace, sociální vylouãení. In: SIROVÁTKA, T.(Ed.): Men‰iny a marginalizované skupiny v âeskej republice. Brno: MU FSS, Georgetown, 2002, s. 9 – 23 25. MARE·, P.: Sociální exkluze a inkluze. In: SIROVÁTKA, T.(Ed.): Socální exkluze a sociální inkluze men‰in a marginalizovan˘ch skupin. Brno: MU FSS, 2004, s. 15 – 29 26. MAYES, D. G., BERGHMAN, J., SALAIS, R.(eds.): Social Exclusion and European Policy. Cheltenham: Globalization and Welfare, 2001 27. MEJER, L.: Social Exclusion in the EU Member States. In: Statistics in Focus Theme, 3 – 1/2000, Luxembourg: EUROSTAT 28. MEJER, L.: Statistics on Social Exclusion: The EU Methodological Approach. Luxembourg: EUROSTAT, 1999 29. Národného akãného plánu sociálnej inklúzie 2004 – 2006. Bratislava: MPSVR SR, 2004 30. PERCY-SMITH, J.: Introduction: the contours of social exclusion. In: PERCY-SMITH, J. (Ed.): Policy Responses to Social Exclusion(Towards Inclision?). Buckingham: Open University Press, 2000, s. 1 – 21 31. RABU·IC, L.: Koho âe‰i nechtejí?(O symbolické sociální exkluzi v âeské spoleãnosti). In: Sociální exkluze a nové tfiídy(Sborník prací Fakulty sociálních studií brnûnské univerzity. Sociální studia 5). Brno: MU, 2000, s. 67 – 85 32. ROOM, G.: New poverty in the European Community. London: Center for the Analysis of Social Policy, 1987 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 23 33. ROOM, G.: Poverty and Social Exclusion: The New European Agenda for Policy and Research. In: ROOM, G.(Ed): Beyond the Threshold: The Measurement and Analysis of Social Exclusion. Bristol: The Policy Press University Bristol, 1995, s. 1 – 9 34. SILVER, H.: Social exclusion and Social Solidarity: Three Paradigms. IILS Discussion Papers No. 69, vol. 133, Geneva: ILO, 1994 35. SILVER, H.: Culture, Politics and National Discourses of the New Urban Poverty. In: MINGIONE, E.(Ed.): Urban Poverty and the Underclass: A Reader. Oxford: Blackwell, 1996, s. 105 – 138 36. SIROVÁTKA, T.(Ed.): Sociální exkluze a sociální inkluze men‰in a marginalizovan˘ch skupin. Brno: MUFSS, 2004 37. SIROVÁTKA, T.: Úvod: sociální exkluze jako nov˘ spoloãensk˘ problém. In: SIROVÁTKA, T.(Ed.): Sociální exkluze a sociální inkluze men‰in a marginalizovan˘ch skupin. Brno: MU FSS, Brno, 2004, s. 5 – 11 38. SLOVENSKÁ REPUBLIKA: ·TÚDIA O ÎIVOTNEJ ÚROVNI, ZAMESTNANOSTI A TRHU PRÁCE(Správa Svetovej banky). Bratislava: Svetová banka, Slovenská spoloãnosÈ pre zahraniãnú politiku, 2001 39. SOCIÁLNÍ EXKLUZE A NOVÉ T¤ÍDY(Sborník prací Fakulty sociálních studií brnûnské univerzity. Sociální studia 5). Brno: MU, 2000 40. SPICKER, P.: Poverty and Social Security. Concepts and Principles. London: Routledge, 1993 41. SPICKER, P.: Definitions of Poverty: Eleven Clusters of Meaning. In: GORDON, D., SPICKER, P.(eds.): The International Glossary on Poverty. New York: Zed Books, CROP, 1999 42. STROBEL, P.: From Poverty to Exclusion: A Wage-Earning Society or Society of Human Right? In: International Social Science Journal, 148, June 1996, 2, s. 173 – 189 43. SCHUTZ, A.: Structures of the Life-World. Chicago: Northwestern University Press, 1973 44. TOWNSEND, P.: Poverty in the United Kingdom: a Survey of Household Resources and Standards of Living. Harmondsworth: Penguin, 1979 45. TOWNSEND, P.: Deprivation. In: Journal of Social Policy, 16, 1982, 2, s. 125 – 147 46. TOWNSEND, P.: The International Analysis of Poverty. New York: Harvester Wheatsheaf, 1993 47. VLEMINCKX, K., BERGHMAN, J.: Social Exclusion and the Welfare State: an Overview of Conceptual Issues and Policy Implication. In: MAYES, D. G., BERGHMAN, J., SALAIS, R.(eds.): Social Exclusion and European Policy. Cheltenham: Globalization and Welfare, 2001, s. 27 – 46 24 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY CHUDOBA – SPOLOâENSKY NEÎIADÚCI JAV Peter Ondrejkoviã Chudoba nie je, Ïiaº, Ïiaden okrajov˘ jav v spoloãnosti, ale dot˘ka sa podºa obdivuhodne jednotn˘ch odhadov mnoh˘ch expertov pribliÏne tretiny obyvateºstva na‰ej planéty. 1 / V kontexte rastúceho svetového bohatstva sa nerovnosti medzi bohat˘mi a chudobn˘mi prehlbujú. Majetok troch najbohat‰ích rodín na tejto planéte je väã‰í ako majetok 48 najchudobnej‰ích rozvojov˘ch krajín. A 4% z bohatstva 225 najbohat‰ích rodín by poskytli celej svetovej populácii prístup k základn˘m potrebám a sluÏbám v oblasti zdravia, v˘chovy a vzdelávania. 2 / NemoÏno prehliadaÈ, Ïe chudoba nemá iba svoju individuálne preÏívanú podobu, ale i svoju spoloãnosÈou a ‰tátom formovanú a internacionálnu, ba aj globálnu tvár. Vo svojej radikálnej podobe znamená chudoba bezdomovectvo, nedostatok a bezbrannosÈ, biedu a bezmocnosÈ. V tejto súvislosti ãasto hovoríme o tzv. absolútnej chudobe , kedy nemá ãlovek zabezpeãen˘ ani minimálny Ïivotn˘ ‰tandard vo v˘Ïive, o‰atení a b˘vaní. Touto absolútnou chudobou je podºa údajov MEYENSA 3 / postihnut˘ch 630 miliónov obyvateºov na svete. Absolútna chudoba stavia ãloveka neschopn˘m byÈ ºudsk˘m a ohrozuje jadro jeho existencie. Pojem chudoby vnímame teda najãastej‰ie ako prejav kaÏdodennosti, aj keì sa t˘ka veºk˘ch skupín obyvateºstva. âasto hovoríme v súvislosti so ‰tátom verejného blaha(charakterizovanom okrem iného aj ekonomickou konjunktúrou) o návrate chudoby ako sociálneho javu, kedy paradoxne vzniká a rastie chudoba uprostred blahobytu, bohatstva a hojnosti. V tejto súvislosti sa ãoraz ãastej‰ie stretávame s tzv. nov˘m typom chudoby, ktorá má súãasne s rastom v‰eobecného blaha a dostatku jednoznaãne stúpajúci trend. Názorne svedãí o tom rastúci poãet osôb, poberajúcich sociálnu podporu. Tento poãet sa podºa viacer˘ch autorov v ãase pribliÏne od r. 1970 do roku 1990 v priemere viac ako zdvojnásobnil a to osobitne v priemyselne rozvinut˘ch krajinách sveta. 4 / Je to nov˘ typ chudoby, ktor˘ je spojen˘ s rastom blahobytu ‰irok˘ch vrstiev obyvateºstva. V postsocialistick˘ch krajinách b˘valého socialistického tábora b˘va ãasto naz˘vaná chudobou transformácie . Tento nov˘ typ chudoby je charakteristick˘ okrem iného novou dynamikou. PribliÏne 57% obyvateºstva postihnut˘ch chudobou sa nachádza v takejto situácii asi 1 rok, k˘m chudobou v dæÏke 6 a viac rokov b˘va postihnut˘ch pribliÏne iba 11% obyvateºstva. Pre veºkú ãasÈ obyvateºstva postihnut˘ch chudobou, t.j. pribliÏne 20% predstavuje chudoba trval˘ stav. 5 / Zvlá‰tnosÈou tohoto nového typu chudoby je i tzv. nov˘ fenomén opakovaného prichádzania a odchádzania chudoby, ktor˘m je poznaãené znaãné percento obyvateºstva a to vrátane stredn˘ch vrstiev. V˘znamn˘ nemeck˘ sociológ Ulrich BECK prirovnáva tento stav 1 / Podrobnej‰ie pozri o tom Nohlen, D., Nuscheler, F.(Hrsg.): Handbuch der Dritten Welt.. Grundprobleme, Theorien, Strategien. Bonn, 1993 2 / Arthus-Bertrand, Y.: Zem krásna a neznáma. Bratislava: Slovart 2003, s.450 3 / Meyens, P.: Hunger und Ernährung, in: Nohlen, D., Nuscheler, F.(Hrsg.), cit. vyd. 4 / Podrobnej‰ie pozri o tom(najmä z hºadiska SRN) Rentzsch, D., Olk, Th.(Hrsg.): Grenzen des Sozialversicherungsstaates, Opladen 1994, ale najmä rozsiahlu prácu Bourdie, P. at. al.: La misere du monde, Edition du Seuil, Paris 1993, ktorá sa stala bestsellerom a bola za krátky ãas preloÏená do v‰etk˘ch svetov˘ch jazykov. 5 / Leibsfried, St., Leisering, L.U.a.: Zeit der Armut. Lebensläufe im Sozialstaat. Suhrkamp, Frankfurt am Main, 1995, str. 80 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 25 k podzemnej dráhe: Pristupujú stále noví„cestujúci“, a mnohí vystupujú. Po urãitú dobu sa môÏe zdaÈ, Ïe ide o rovnaké osudy chudobou postihnut˘ch ºudí, ale niektorí„cestujú“ iba jednu zastávku, iní celú traÈ. Poãas pobytu v podzemke(chudobe) predstavujú náhodnú skupinu, pre ktorú je typické spoloãné ãakanie na v˘stupnú zastávku. 6 / Takto získava chudoba masovosÈ ºudsk˘ch osudov a súãasne aj ich individualizáciu. Vzhºadom na veºmi rôznorodé chápanie chudoby pokladám za potrebné uviesÈ chápanie chudoby v tomto príspevku: chudobou v‰eobecne rozumieme sociálny jav, ktor˘ je charakteristick˘ nedostatkom Ïivotn˘ch prostriedkov jednotlivca alebo skupiny. V tomto zmysle je chudoba povaÏovaná za sociálny problém, ale i za sociálnopatologick˘ jav. Niekedy je vhodnej‰ie miesto mnohoznaãne definovaného pojmu absolutnej chudoby pouÏívaÈ pojem bieda. V porovnaní s pojmom bieda je chudoba povaÏovaná za menej drastickú situáciu, v ktorej sa jednotlivec alebo sociálna skupina nachádzajú. Pojem biedy b˘va obvykle pouÏívan˘ v súvislosti s hladom, telesn˘m alebo du‰evn˘m utrpením alebo po‰kodzovaním, sociálnou odkázanosÈou a pod. Hranice biedy a chudoby nie je moÏné stanoviÈ a ãasto sa oba v˘znamy zamieÀajú. âasto by sme mohli hovoriÈ o priechodnosti chudoby do biedy, napr. pri zdraÏovaní základn˘ch Ïivotn˘ch potrieb. Z hºadiska jednotlivca príp. spoloãenskej skupiny môÏe byÈ chudoba nezapríãinená, alebo spôsobená vlastn˘m priãinením. Popri kaÏdodennom pouÏívaní pojmu chudoba v beÏnej reãi jestvuje v‰ak i niekoºko pokusov o vedeckú reflexiu tohoto javu, ktoré súvisí so spôsobom explikácie a operacionalizácie tohoto pojmu. Chudoba má oproti niektor˘m sociálnym javom zvlá‰tny charakter. Obsahuje v sebe kategorick˘ imperatív, ãokoºvek konaÈ na jej odstránenie a neuspokojovaÈ sa s jej deskripciou, anal˘zou príãin a následkov. V tomto zmysle je chudoba i morálnym pojmom. 7 / Nadväzuje na v‰eobecne roz‰írené predstavy o ºudskej dôstojnosti, solidarite a spravodlivosti, ako i ochrany slab˘ch. T˘m sa pojem chudoby lí‰i od pojmu sociálnej nerovnosti. OdstraÀovanie nerovností súvisí s úsilím o odstraÀovanie rôznorodosti spoloãnosti, jej mnohotvárnosti a ru‰enia prirodzeného poriadku. Nerovnosti sú v‰eobecne povaÏované za dôsledok rozdielov v podávaní v˘konov v spoloãnosti, ktorá(spoloãnosÈ) samotná spoãíva na princípe v˘konov(spoloãnosÈ v˘konov, Leistungsgesellschaft). Podºa tohoto princípu dosahuje jednotlivec i spoloãenská skupina sociálnu pozíciu(status) predov‰etk˘m na základe v˘konov, ktoré jednotlivec(sociálna skupina) v spoloãnosti podáva. Na rozdiel od nerovností v‰ak chudoba predstavuje extrémny, neÏelan˘ prípad nerovnosti. Keì sa podarí isté vzÈahy v Ïivote spoloãnosti charakterizovaÈ ako chudobu, núti toto oznaãenie sociálne prostredie, ktoré tvorí spoloãnosÈ konaÈ. Naopak, keì dochádza k zakr˘vaniu, popieraniu alebo utajovaniu chudoby, alebo nesprávnemu vysvetºovaniu chudoby práve ako pôsobenie princípu v˘konnosti, zbavuje sa spoloãnosÈ príp. sociálne prostredie, ktoré obklopuje tak˘to jav, nutnosti konaÈ. S tak˘mto postupom sa ãasto stretávame v konaní niektor˘ch vlád(napr. USA v 80-tych rokoch 8 /, SRN v parlamente v r. 1986 a vedeli by sme doloÏiÈ podobné prípady aj v SR). Hlavne v oblasti sociálnej politiky na celom svete zaznamenávame neustále narastajúci poãet t˘ch, ktorí poberajú sociálnu v˘pomoc a to od ‰tátu i mimovládnych organizácií. S chudobou úzko súvisí sociálne vyãlenenie , i keì nie je s chudobou totoÏné, ako sa to ãasto nesprávne interpretuje. Vyãlenenie(exklúzia, vylúãenie, vypustenie, opak inklúzie) jedn˘m z mechanizmov spoloãnosti, prostredníctvom ktorého sa usiluje o zachovanie pôvodného stavu a pomocou ktorého sa bráni(spravidla potenciálnemu, ãasto fiktívnemu) 6 / Beck, U.: Risikogesellschaft. Auf dem Weg in eine andere Moderne. Suhrkamp, Frankfurt am Main, 1986, 1. vyd., str. 147 7 / Spicker, P.: Poverty and Social Security: Concepts and Principles. London, New York 1993 8 / Pozri o tom Galbraith, J.K.: Herrschaft der Zufriedenen. Die Kapitulation der Demokratie vor der Armut. In: Der Spiegel, roã. 1992, ã. 36, str. 136 – 146 26 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY nebezpeãenstvu. Vyãlenenie je proces, prostredníctvom ktorého vyãleÀuje alebo aspoÀ izoluje jednotlivcov, spoloãenské skupiny, alebo minority, príp. príslu‰níkov náboÏensk˘ch alebo národnostn˘ch skupín. MôÏe sa t˘kaÈ i nositeºov prevratn˘ch my‰lienok, ideí alebo poznatkov. Práva preto nemoÏno vyãlenenie stotoÏÀovaÈ s chudobou – chudobní sú spravidla postihnutí vyãlenením a stávajú sa„cudzincami“ 9 / vo vlastnej krajine. Niklas LUHMANN prezentuje pochmúrne a zlovestné nazeranie na budúcnosÈ. Inklúzii a exklúzii v modernej spoloãnosti podºa neho nemoÏno zabrániÈ. Rozdielnosti medzi skupinami, ktoré sú ich zdrojom, a ktoré sa v rámci plurality budú rozvíjaÈ, sa tak stanú normami v nastávajúcom storoãí 10 /. Podºa U. BECKA 11 / moderná kategória„cudzieho“,„cudzinca“, ktorého sa t˘ka exklúzia, transcenduje, stáva sa v‰eobecn˘m znakom ºudskej existencie vôbec. Táto generalizácia môÏe postihnúÈ kaÏdého z nás. MoÏnosÈ stania sa cudzím (v na‰om prípade chudobn˘m) spôsobuje neistotu, súãasne vyvoláva ako kompenzáciu posilÀovanie vlastnej identity. PosilÀovanie vlastnej identity sa v‰ak ãasto deje kon‰trukciou obrazu nepriateºa, ktor˘ je opäÈ postihovan˘ exklúziou. 12 / UÏ dlh‰ie obdobie jestvujú vo svete odborné diskusie o tom, ãi je moÏné vytvoriÈ exaktnú, ºahko operacionalizovateºnú a objektívnu definíciu chudoby. Sociálne vedy v‰ak v tejto otázke nie sú kompetentnej‰ie ako ostatné(i nevedecké disciplíny), práve vzhºadom na morálny aspekt chudoby ako sociálneho javu. Práve preto sa stretávame s nespoãetn˘m mnoÏstvom definícií chudoby a následne i s veºmi rozdielnym kvantitatívnym rozmerom tohoto javu v spoloãnosti. V tejto súvislosti treba spomenúÈ KARÁSKA, 13 / ktor˘ na základe anal˘z v SR dokazuje i metodologickú oprávnenosÈ rozli‰ovaÈ dve pásma chudoby: niωiu vrstvu chudoby a ‰ir‰iu vrstvu chudoby. Za najvhodnej‰ie v˘chodisko moÏno pokladaÈ prístup KRAUSEHO 14 /, podºa ktorého moÏno rozli‰ovaÈ prístup k definícii chudoby ako: • absolútneho javu • relatívneho javu • subjektívneho javu • politického javu • Tzv. absolutná koncepcia chudoby vychádza z prekroãenia resp. nedodsahovania stanoveného absolútneho Ïivotného minima, priãom sa vychádza zo stanoven˘ch alebo v‰eobecne uznávan˘ch ‰tandardov b˘vania, stravovania, obliekania. V SR sa stretávame e‰te s pojmom hmotná núdza, ktor˘ je príkladom pokusu o objektivizáciu chudoby ako sociálneho javu 15 /. Znamená stav pod úrovÀou Ïivot9 / V˘znam pojmu cudzinec obsahuje v sebe v˘znam ohrozujúcej bytosti. Ako cudzinec b˘va vníman˘ nielen ãlovek z inej krajiny, ale aj z inej(sub)kultúry, inej spoloãenskej skupiny alebo vrstvy. 10 / Luhmann, N.: Jenseits von Barbarei. In: Modernität und Barbarei. Soziologische Zeitdiagnose am Ende des 20. Jahrhunderts. Suhrkamp, Frankfurt am Main, 1996, str. 219 – 231 11 / Beck, U.: Wie aus Nachbarn Juden werden. Zur politischen Konstruktion des Fremdes in der reflexiven Moderne. In: In: Modernität und Barbarei. Soziologische Zeitdiagnose am Ende des 20. Jahrhunderts. Suhrkamp, Frankfurt am Main, 1996, str. 318 – 344 12 / Pozri aj Ondrejkoviã, P.: Modernizácia a anómia. In: Sociológia, roã. 32, 2000, ã. 4, str. 343 – 361 13 / Karásek, J.: K otázke hraníc chudoby obyvateºstva Slovenskej republiky. In: Sociológia, roã. 25, 1993, ã.1 – 2, str. 53 – 67 14 / Krause, P.: Einkommensarmut in der Bundesrepublik Deutschland. In: Aus Politik der Zeitgeschichte, B.49, 1992, str. 3 – 17, pozri tieÏ Alcock,P.: Understanding poverty, Basingstoke, London 1993 15 / Podºa ods.1§ 7 zákona ã. 195/1998 v znení neskor‰ích predpisov O sociálnej pomoci je„...hmotná núdza stav, keì príjem obãana nedosahuje Ïivotné minimum ustanovené osobitn˘m predpisom“ OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 27 ného minima, ktorého v˘‰ka sa kaÏdoroãne zverejÀuje v zmysle platného zákona o sociálnej pomoci k 1. júlu príslu‰ného roku. Niektoré absolútne koncepcie chudoby vychádzajú z urãitej hranice, pod ktorou uÏ nie je moÏné udrÏiavaÈ ani holú existenciu(potrava, o‰atenie, b˘vanie). • Naproti tomu pri relatívnej koncepcii obsahu pojmu chudoba b˘va oznaãovan˘ ako chudobn˘ kaÏd˘, kto nedosahuje relatívne ‰tandardy, závislé od bohatstva spoloãnosti. To znamená Ïe chudobn˘ v bohat‰ej krajine nebude porovnateºn˘ s chudobn˘m v hospodársky menej prosperujúcej krajine. Kvôli názornosti uvádzame príklad 10 krajín v 70 rokoch: Podiel 10% najbohat‰ích a najchudobnej‰ích na príjmoch v 10 vytypovan˘ch krajinách 16 / Krajina(‰tát) Francúzsko ·panielsko Austrália Kanada USA SRN Japonsko Veºká Británia Nórsko Holandsko Podiel 10% najbohat‰ích na príjmoch 30,5 28,5 25,2 24,7 26,1 30,6 27,8 23,9 18,6 21,8 Podiel 10% najchudobnej‰ích na príjmoch 1,4 1,5 1,6 1,6 1,7 2,8 2,7 2,4 2,6 3,2 Koeficient nerovnosti 21,78 19 15,75 15,43 15,35 10,92 10,29 9,95 7,12 6,81 Najãastej‰ie sa vychádza pritom z nedosahovaného urãitého percenta príjmov na obyvateºa (na hlavu). Pojem relatívnej chudoby b˘va dopæÀan˘ Ïivotnou situáciou(vybavením domácnosti, vzdelaním, sociálnymi kontaktmi, zdravím a i.). O relativizácii pojmu chudoby moÏnom hovoriÈ i z pohºadu histórie(Ïivot v staroveku, stredoveku, novoveku, v dvadsiatych rokoch ná‰ho storoãia, v medzivojnovom, vojnovom a povojnovom období, v súãasnosti a pod.). • Podºa subjektívnej koncepcie chudoby je chudobn˘ ten, kto má podºa subjektívneho odhadu tak málo prostriedkov na Ïivobytie, Ïe mu nedostaãujú na základné Ïivotné potreby. Pritom samotn˘ pojem základn˘ch Ïivotn˘ch potrieb je neobyãajne variabiln˘, v závislosti na tradíciách, kultúrnom prostredí, geografick˘ch a klimatick˘ch podmienkach, spôsobe Ïivota indivídua a pod. Spravidla sa stretávame s v˘znamn˘mi rozdielmi medzi subjektívne pociÈovanou chudobou, resp. Ïivotom pod úrovÀou Ïivotného minima, príp. na jeho úrovni a medzi Ïivotn˘m minimom podºa zákona. • Naproti tomu podºa politickej koncepcie chudoby je chudobn˘ ten, kto spæÀa kritériá stanovené ‰tátom na poberanie sociálnych dávok resp. sociálnej pomoci v chudobe. Ide najãastej‰ie o stav tzv. sociálnej núdze, keì si obãan nemôÏe sám zabezpeãovaÈ starostlivosÈ o svoju osobu, starostlivosÈ o svoju domácnosÈ, 16 / Pozri o tom Ondrejkoviã, P. a kol.: Sociálna patológia. Bratislava: Veda 2001 28 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY ochranu a uplatÀovanie svojich práv a právom chránen˘ch záujmov alebo kontakt so spoloãensk˘m prostredím najmä vzhºadom na vek, nepriazniv˘ zdravotn˘ stav, sociálnu neprispôsobivosÈ alebo stratu zamestnania. V takomto prípade sú poãty chudobn˘ch v príslu‰nej krajine, regióne, územnosprávnom celku a pod. závislé od poãtu poberateºov uvedenej pomoci. Uvedená koncepcia preto poãíta i s tzv. skrytou chudobou, t.j. s ist˘m percentom obyvateºstva, ktoré síce spæÀa kritériá na poberanie sociálnej pomoci, ale z najrôznej‰ích dôvodov sa neuchádza o takúto pomoc(pocity zahanbenia pre odkázanosÈ, neinformovanosÈ, odmietanie, subjektívna spokojnosÈ s dan˘m stavom a pod.). Politická koncepcia chudoby vychádza z nevyhnutnosti sporadického prispôsobovania kritérií a hraníc chudoby moÏnostiam(napr. ‰tátu, regiónu a pod.). T˘m sa blíÏi ku koncepcii relatívnej chudoby. V tejto súvislosti treba spomenúÈ termín Ïivotné minimum. Podºa RADIâOVEJ 17 / a platnej legislatívy, je to tak˘ súbor statkov a sluÏieb, ktor˘ umoÏÀuje základnej spotrebnej jednotke(spoloãne hospodáriacej domácnosti urãitej veºkosti a zloÏenia) uspokojovaÈ potreby v miere uznanej spoloãnosÈou v danom ãasovom období za minimálne nevyhnutné náklady pre udrÏanie primeranej úrovne spotreby a zapojenia do normálneho Ïivota spoloãnosti. Îivotné minimum tak pozostáva z v˘davkov na beÏné potreby(v˘Ïiva, ostatné základné osobné potreby, v˘davky spojené s prevádzkou domácnosti) a vyluãuje v˘davky spojené s nákupom a obnovou predmetov strednodobej a dlhodobej spotreby. Dokazovanie a kvantifikácia chudoby zo strany sociálnych vied, osobitne sociálnej práce, (najnov‰ie u nás i sociálnej geografie) je súãasne spravidla poukazom na nespravodlivosÈ spoloãnosti. Pre úplnosÈ treba v‰ak spomenúÈ i diskusie, spochybÀujúce, ãi vôbec môÏu byÈ chudoba, bieda a nedostatok predmetom vied o spoloãnosti, osobitne sociológie. 18 / Chudobní b˘vajú ãasto oznaãovaní za obete nedostatoãne fungujúceho systému sociálneho zabezpeãenia, alebo diskriminalizácie na trhu práce. V˘povede o chudobe sú preto súãasne i svedectvom toho, ako si vlastne spoloãnosÈ a jej funkcie predstavujeme. Sociologické koncepcie chudoby vychádzajú najãastej‰ie zo Ïivotnej situácie tzv. západoeurópskych stredn˘ch vrstiev. V˘skumné stratégie chudoby vytvorili predstavu Ïivota stredn˘ch vrstiev spoloãnosti, pov˘‰en˘ch na v‰eobecne platnú sociálnu normu, ktorú si osvojujú prakticky v‰etky skupiny obyvateºstva v procese socializácie. Súãasne rie‰ia i participáciu chudobn˘ch vrstiev spoloãnosti na sociálnopolitick˘ch rozhodnutiach, na sociálnej kontrole a podiel t˘chto vrstiev spoloãnosti na zapríãinení vlastnej Ïivotnej situácie. Funkcionalistické teórie vysvetºujú chudobu ako sociálny jav, ktor˘ popri svojich negatívnych stránkach plní aj v˘znamné poslanie v spoloãnosti. 19 / Predov‰etk˘m spôsobujú nezáujem t˘ch, ktorí nie sú chudobní na redukcii spoloãensk˘ch nerovností, osobitne na chudobe a súãasne mobilizujú k zvy‰ovaniu vlastn˘ch v˘konov, ão nachádza priazniv˘ odraz vo v˘voji spoloãnosti. Chudobní preberajú i v˘kon tzv. ‰pinav˘ch a podradn˘ch, príp. neatraktívnych ale spoloãensky nevyhnutn˘ch prác v spoloãnosti, zabezpeãujú odbyt, konzumáciu a cirkuláciu menej kvalitného tovaru, ktor˘ nie je schopn˘ priná‰aÈ väã‰í zisk. A napokon keìÏe ich existencia je spojená so sektorom sociálnych sluÏieb, súãasne vytvárajú dodatoãné pracovné miesta a pracovné príleÏitosti. Táto koncepcia napokon nadväzuje na stredoveké kresÈanské poÀatie chudoby, spájané s morálnou ãistotou(„chudoba cti netratí“) a askézou. Chudoba bola súãasne v˘zvou k ‰ºachetnosti, k láske k blíÏnemu a milosrdenstvu. 17 / Radiãová, I.(ed..): Vieme ão chceme a vieme ão odmietame? S.P.A.C.E., Bratislava 1998, str. 12 18 / Podrobnej‰ie pozri o tom Kraiss, B.: La mis è re du monde und die moderne Gesellchaft, oder Können Armut, Elend und Not Gegenstand der Soziologie sein? In: Lendemains, roã. 1974, ã. 75 – 76, str. 7 – 13 19 / Gans, H.J.: The positive funktion of poverty, in: Amer. Journal of Sociology, roã.78, 1972, str. 275 – 289 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 29 Sociologické i sociálnopsychologické koncepcie chudoby kladú veºk˘ dôraz na reakciu chudobn˘ch na situáciu, v ktorej sa nachádzajú. Sociálne správanie niektor˘ch chudobn˘ch skupín obyvateºstva alebo jednotlivcov môÏe byÈ príznaãné akceptovaním(zmierením sa) situácie, v ktorej sa nachádzajú, alebo jej odmietaním. V˘znamné je pritom subjektívne vnímanie vlastnej chudoby. Stereotypom sociálneho správania chudobn˘ch je disproporãnosÈ, ktorá jestvuje medzi intenzitou chudoby a jej vnímaním. Oãakávania chudobn˘ch na prekonanie chudoby môÏu byÈ adekvátne, alebo slab‰ie ako materiálna situácia, v ktorej sa nachádzajú, ale aj silnej‰ie. Anglick˘ sociálny politik a vedec RUNCIMEN nazval tento jav „relatívnou depriváciou“. 20 / Postmodernistická paradigma kladie vinu za vznik súãasn˘m podobám chudoby industrializácii a urbanizácii, ktorá mala za následok sÈahovanie obyvateºstva do miest, proletarizáciu a pauperizáciu obyvateºstva. V tomto smere je pokladaná za následok rozvoja vedy a techniky, spojen˘ch s industrializáciou a rastom priemyselnej veºkov˘roby a znamená súãasÈ nárastu sociálneho rizika v spoloãnosti. Pozoruhodné sú i názory, vychádzajúce z tzv. fenoménu feminizácie chudoby. Podºa t˘chto názorov najpoãetnej‰iu vrstvu chudobného obyvateºstva tvoria Ïeny Ïijúce bez manÏelov alebo partnerov, rozvedené a opustené Ïeny s deÈmi. Podºa údajov z r. 1992 v USA 45% v‰etk˘ch americk˘ch rodín s matkou samoÏiviteºkou Ïije v chudobe. Mnohé z t˘chto Ïien napriek spoloãensk˘m a ekonomick˘m prekáÏkam utiekli z domu pred muÏsk˘m násilím. 21 / Osobitné miesto v teórii zaujímajú otázky anómie 2 2 / ako následku chudoby. Podºa t˘chto teórií nezamestnanosÈ, ale najmä chudoba vyluãujú veºkú ãasÈ obyvateºstva z realizácie cieºov, sprostredkovan˘ch kultúrou, ako napr. blahobyt, resp. ekonomická istota. V dôsledku toho vzniká anomické napätie, ktorého prvky sa individualizaãn˘mi tendenciami v na‰ej spoloãnosti e‰te zosilÀujú. 23 / KeìÏe chudoba a v tej miere i nezamestnanosÈ vedú k destabilizácii hodnôt a noriem vzÈahujúcich sa k práci, dochádza vo vzÈahu k práci k v˘znamnému oslabeniu tak sociálnej regulácie, ako i sociálnej kontroly. Táto destabilizácia sa postupne môÏe preniesÈ i na ìal‰ie oblasti hodnôt a noriem, ba môÏe spochybniÈ i samotn˘ princíp v˘konu, na ktorom spoãíva súãasná spoloãnosÈ. Tak dynamika rastu bohatstva a luxusu v spoloãnosti ako i dynamika chudoby oslabujú základné spoloãenské normy, ktoré spoãívajú v etike v˘konu a práce na‰ej kultúry. Naviac chudoba v kaÏdej bohatej spoloãnosti kladie nástojãivo otázky o existencii sociálnej spravodlivosti, ktoré by mohli spochybniÈ legitimitu ‰truktúr spoloãensk˘ch ‰ancí. To v‰etko je spojené i s pohºadom na sociálnu kohéziu, v ktorej chudoba znamená stratu moÏností spoloãensk˘ch kontaktov a vyãlenenie chudobn˘ch z normálnych foriem komunikácie a druÏnosti. Keì príjmy v rodinách nedokáÏu pokryÈ nevyhnutné v˘davky, takÏe sú odkázané na úspory (pokiaº ich majú), pôÏiãky, svojpomoc, predaj nehnuteºností, sociálnu v˘pomoc, vedie tento stav nezriedka k pokusom o nelegálne získavanie prostriedkov na obÏivu. Dlhodobej‰ie pretrvávanie väã‰ieho poãtu obyvateºov pod hranicou alebo na hranici Ïivotného minima sa 20 / Hobsbawn, E.J.: Industrie und Empirie. Britische Wirtschaftsgeschichte seit 1750., Frankfurt am Main 1968 21 / Podrobnej‰ie pozri o tom Jones, A.: Nabudúce bude m⁄tva. In: Aspekt, 1998, ã.3, str. 15 22 / Anómia – ‰pecifick˘ stav spoloãnosti, v ktorej viac alebo menej prestávajú platiÈ sociálne normy a zákony. Tomuto stavu, ktor˘ sa stáva jedn˘m z charakteristick˘ch znakov globálnej spoloãnosti hovoríme Anómia –(nem. Anomie, fr. anomie, angl. anomy) a doslova znamená bezzákonnosÈ. Pojem pochádza z gréckeho slova nomos(nomos= zákon, a= ne). Pôvodne sa tento termín pouÏíval v stredovekej teologickej literatúre a oznaãoval nielen nezákonnosÈ, ale aj morálnu bezuzdnosÈ. V sociológii zaãal pouÏívaÈ termín anómie E. DURKHEIM, ktorému sa pripisuje i jeho autorstvo vo v˘zname nedostatoãnej sociálnej regulácie a sociálnej kontroly. 23 / O negatívnych stránkach individualizácie podrobnej‰ie pozri Ondrejkoviã, P.: Globalizácia a individualizácia mládeÏe. Negatívne stránky. Bratislava: Veda 2002 30 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY môÏe veºmi negatívne prejaviÈ napríklad zniÏovaním vzdelanostnej úrovne obyvateºstva (nedostáva sa prostriedkov na vzdelanie, otázka podielu ‰tátu na redukcii vzdelanosti), technick˘m zaostávaním(napr. vozového parku obyvateºstva, vybavenia domácností a pod.), chátraním bytového fondu a i., teda celého spôsobu Ïivota, vrátane spoloãensk˘ch vzÈahov. Do tzv. niωej vrstvy chudoby v SR sa dostávajú najmä rodiny stredn˘ch vekov˘ch kategórií(30 – 50 rokov), starí ºudia(60 a viac roãní), obãania so základn˘m vzdelaním. 24 / Za v˘znamné moÏno povaÏovaÈ zistenia, podºa ktor˘ch medzinárodné porovnanie ‰truktúry spotrebn˘ch v˘davkov domácností v SR svedãí o kvalitatívne odli‰nom modeli Ïivotného ‰tandardu a t˘m aj odli‰nom prahu chudoby. Problematika chudoby ako sociálneho javu b˘va spájaná s nevyhnutnosÈou rie‰enia na individuálnej, príp. skupinovej, ale i celospoloãenskej úrovni. K takémuto rie‰eniu je v‰ak potrebn˘ konsenzus pri definovaní chudoby, v˘sledkom ktorého by bola jasná, zrozumiteºná, politicky akceptovateºná a naviac operatívna definícia chudoby. VypracovaÈ takúto definíciu a následne sa aspoÀ pokúsiÈ o jej likvidáciu sa v‰ak zatiaº nepodarilo, rovnako tak ako sa nepodarilo vypracovaÈ ani komplexnú metodológiu na meranie chudoby a hraníc chudoby. Dobr˘ prehºad o prístupoch k meraniu chudoby podáva P. MARE·. 25 / Príkladom neúspechu v likvidácii chudoby môÏe poslúÏiÈ USA, kde bola v roku 1964 prezidentom Johnsonom vyhlásená vojna proti chudobe, ktorá mala komplexn˘ charakter a t˘kala sa prakticky v‰etk˘ch oblastí Ïivota, ekonomiky, kultúry, zdravotníctva, ‰kolstva a mimo‰kolského vzdelávania, mládeÏníckej politiky, politiky zamestnanosti a i. Zlyhanie americkej stratégie bolo vysvetºované pripisovaním v˘luãnej zodpovednosti za svoj osud chudobn˘m. Podºa údajov OSN v r. 1997 Ïilo na svete 1,3 miliardy obyvateºov s dôchodkom men‰ím ako 1 US dolár denne. V Anglicku je známy„thatcherovsk˘“ pokus nazvan˘„trickle down“, ktor˘ poãítal s t˘m, Ïe chudobní sa budú podieºaÈ na raste spoloãenského bohatstva a ich momentálna sociálna situácia bude rie‰ená iba obmedzen˘mi prostriedkami, aby boli motivovaní k spolupráci na raste bohatstva celej spoloãnosti. V˘znamn˘m prínosom pre zmierÀovanie následkov chudoby predstavuje sociálna práca, charita, individuálna pomoc, osobitne existencia tzv. welfare ‰tátu,(Wohlfahrtstaat, ‰tátu verejného blaha). Existenciou ‰tátu verejného blaha rozumieme v uωom slova zmysle systém ‰tátnych a verejn˘ch (mimovládnych) zariadení, ktoré slúÏia nasledovn˘m cieºom: 1. Zabráneniu ãloveku nedôstojnej chudobe a existenãnej núdzi(napr. prostredníctvom sociálnej pomoci). 2. Zabezpeãeniu proti hroziacim ‰tandardn˘m rizikám(prostredníctvom dôchodkového, nemocenského, havarijného, nehodového a pod. poistenia, vrátane poistenia pre prípad nezamestnanosti). 3. Odstráneniu neÏelateºn˘ch foriem sociálnych nerovností(napríklad prostredníctvom tzv. progresívneho zdaÀovania, chránen˘ch pracovísk a pod.). 4. Nastoleniu rovnak˘ch Ïivotn˘ch podmienok, resp. základn˘ch predpokladov kaÏdodenného správania(prípravou vhodnej infra‰truktúry a prístupu k verejnému bohatstvu). V ‰ir‰om slova zmysle ‰táty verejného blaha, ktor˘ch obyvateºstvo predstavuje vyspelú spoloãnosÈ, usilujú o vytvorenie politicko-administratívneho, socio-ekonomického a socio-kultúrneho systému, ktor˘ by dokázal sústavne rozmnoÏovaÈ verejné blaho obyvateºstva, kvalitu Ïivota, poriadok, bezpeãnosÈ a v‰eobecnú spokojnosÈ. Uvedené snahy moÏno hodnotiÈ ako paradigmu úsilia o verejné blaho. I keì sa podarilo vo vyspelej‰ích ‰tátoch(‰tátoch sociálneho blaha) chudobu ako sociálnopatologick˘ jav utlmiÈ alebo aspoÀ zmierniÈ, v celosvetovom merítku je problém 24 / Podºa Karáska, cit. dielo str. 66 25 / Mare‰, P.: Sociologie nerovnosti a chudoby. Slon, Praha 1999 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 31 chudoby povaÏovan˘ za nerie‰iteºn˘, lebo vystupuje ako globálny jav, spoãívajúci na diskrepancii medzi expanzívnymi tendenciami ºudsk˘ch poÏiadaviek a populaãného rastu na strane jednej a obmedzenosÈou zdrojov na na‰ej planéte na strane druhej. Populaãná explózia môÏe nadobudnúÈ charakter kºúãového problému, lebo naráÏa na nepomer medzi poãtom konzumentov a rezervami na obÏivu a udrÏanie Ïivotného ‰tandardu. No i v mnoh˘ch krajinách s vyspelou demokraciou sme svedkami narastajúcich sociálnych priepastí, neustále narastajúcej nezamestnanosti, zväã‰ujúcich sa konkurenãn˘ch tlakov, sociálnej marginalizácie cel˘ch skupín obyvateºstva a postupného zbavovania sa zodpovednosti za chudobu zo strany ‰tátu. Dochádza k paradoxnému v˘voju, keì sa v niektor˘ch najbohat‰ích ‰tátoch sveta zvy‰ujú majetkové rozdiely medzi skupinami obyvateºstva a príjmy v domácnostiach s najniωími príjmami klesajú, podobne ako i priemerné mzdy v skupinách najslab‰ie platen˘ch. Názorn˘ príklad predstavuje v˘voj v USA, ako o tom svedãí nasledovná tabuºka: 26 / V˘voj priemern˘ch ãist˘ch roãn˘ch príjmov v USA v r. 1997 a 1999 Skupiny domácností podºa príjmov Najniωia pätina 2. pätina 3.pätina 4. pätina Najvy‰‰ia pätina 1% ‰piãkovo zarábajúcich Priemern˘ ãist˘ roãn˘ príjem v r. 1999 v USD 8 800 20 000 31 000 45 000 102 300 515 600 Reálne zmeny oproti roku 1997 –12% –10% –3% 6% 38% 120% Otrasné svedectvo v tomto smere podáva Pierre BOURDIEU v pozoruhodnom sociologicom svedectve a diagnóze kaÏdodenného utrpenia a chudoby na príklade francúzskej spoloãnosti, ktorá má takmer v‰eobecnú platnosÈ. 27 / V SR bola problematika skúmania chudoby dlhodobo predmetom pozornosti V˘skumného ústavu práce, sociálnych vecí a rodiny a z hºadiska sociológie je predmetom pozornosti Sociologického ústavu SAV. Jedna z metód pri urãovaní hraníc chudoby v SR vychádza z rozpoãtov˘ch ‰tandardov, ktoré vychádzajú zo ‰pecifick˘ch ko‰ov tovarov a sluÏieb, ktoré po ocenení môÏu predstavovaÈ urãitú minimálnu hranicu Ïivotnej úrovne. Hlavn˘m nedostatkom tejto metódy sú ÈaÏkosti pri dosahovaní v‰eobecného súhlasu, ão sú základné potreby, ktoré ‰tandardy ich reprezentujú a ktoré zo ‰tandardov majú byÈ do ko‰ov zahrnuté. Zdá sa, Ïe osobitné metódy bude nevyhnutné vytvoriÈ pri meraní chudoby rómskeho obyvateºstva. ·tandardom sa vyt˘ka aj ich autoritatívnosÈ a arbitrárnosÈ, ale najmä to, Ïe neberú do úvahy názory chudobného obyvateºstva. 28 / In˘ spôsob zaloÏen˘ na ‰tatistick˘ch metódach vyuÏíva na urãenie chudoby tzv. Engelove zákony, podºa ktor˘ch s rastom príjmu sa zniÏuje podiel v˘davkov domácností na základné potreby v jej celkovom rozpoãte. S. VALNÁ 29 / uvádza 3 u nás najfrekventrovanej‰ie prístupy k urãovaniu hraníc chudoby: 26 / Schiessl,M.:Die Zumutung der harten Liebe. In: Speigel, roã. 1999, ã.39, str. 234 27 / Bourdieu, P.et al.: Das Elend der Welt. Universitätsverlag Konstanz, 1997, 848 strán, orig.:La mis è re du monde, Editions du Seuil, Paris 1993 28 / Valná, S., Filipová, J.: Dopad spoloãenskej transformácie na diferenciáciu sociálno-ekonomickej situácie domácností. In: Aktuálne otázky zmien sociálnej politiky a politiky zamestnanosti na Slovensku. VÚPSVAR, Bratislava 1996, str. 138 – 151 29 / Valná,S., Filipová, J., cit. vyd. str. 140 a nasl. 32 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY • prístup príjmovo – v˘davkov˘(rozpoãtové ‰tandardy) • prístup sociálneho konsenzu(zaloÏen˘ najmä na sociologick˘ch v˘skumoch) • prístup zaloÏen˘ na správaní ºudí(behaviorálny, zaloÏen˘ na anal˘ze správania ºudí v závislosti od zmien príjmov) Za najoptimálnej‰í prístup z hºadiska sociálnej práce a sociálnej politiky povaÏujeme prístup sociálneho konzensu, i keì nemoÏno povedaÈ, Ïe niektor˘ z prístupov skúmania(i merania) chudoby ako sociálneho javu by bol nevedeck˘, ibaÏe kaÏd˘ z nich vyjadruje a zdôrazÀuje inú stránku problematiky. Na Slovensku sa VÚPSVaR sa vo svojich koncepãno-metodologick˘ch prístupoch usiloval o komplementárne vyuÏívanie v‰etk˘ch uveden˘ch moÏností. Treba si uvedomiÈ, Ïe nerie‰enie komplexu otázok chudoby a opomínanie jej v˘skumu môÏu maÈ za následok váÏne integraãné problémy v dôsledku nárastu chudoby. Pokladáme za nevyhnutné, aby sa problematike chudoby venovala pozornosÈ i z hºadiska teórie a empirick˘ch v˘skumov, vrátane slovensk˘ch osobitostí, ão podmieÀuje efektívnosÈ ak˘chkoºvek intervencií do chudoby ako spoloãensky neÏiadúceho javu. LITERATÚRA 1. Alcock,P.: Understanding poverty, London: Basingstoke 1993 2. Arthus-Bertrand, Y.: Zem krásna a neznáma. Bratislava: Slovart 2003 3. Beck, U.: Risikogesellschaft. Auf dem Weg in eine andere Moderne. Suhrkamp, Frankfurt am Main,1986,1.vyd. 4. Beck, U.: Wie aus Nachbarn Juden werden. Zur politischen Konstruktion des Fremdes in der reflexiven Moderne. In: In: Modernität und Barbarei. Soziologische Zeitdiagnose am Ende des 20. Jahrhunderts. Frankfurt am Main: Suhrkamp 1996, str. 318 – 344 5. Bourdie, P. at. al.: La misere du monde, Edition du Seuil, Paris 1993 6. Bourdieu, P.et al.: Das Elend der Welt. Konstanz: Universitätsverlag, 1997, 848 strán, orig.:La mis è re du monde, Paris: Editions du Seuil, 1993 7. Galbraith, J.K.: Herrschaft der Zufriedenen. Die Kapitulation der Demokratie vor der Armut. In: Der Spiegel, roã. 1992, ã. 36, str. 136 – 146 8. Gans, H.J.: The positive funktion of poverty, in: Amer. Journal of Sociology, roã.78, 1972, str. 275 – 289 9. Hobsbawn, E.J.: Industrie und Empirie. Britische Wirtschaftsgeschichte seit 1750., Frankfurt am Main 1968 10. Jones, A.: Nabudúce bude m⁄tva. In: Aspekt, 1998, ã.3 11. Karásek, J.: K otázke hraníc chudoby obyvateºstva Slovenskej republiky. In: Sociológia, roã. 25, 1993, ã.1 – 2, str. 53 – 67 12. Kraiss, B.: La mis è re du monde und die moderne Gesellchaft, oder Können Armut, Elend und Not Gegenstand der Soziologie sein? In: Lendemains, roã. 1974, ã. 75 – 76 13. Krause, P.: Einkommensarmut in der Bundesrepublik Deutschland. In: Aus Politik der Zeitgeschichte, B.49, 1992, str. 3 – 17 14. Leibsfried, St., Leisering, L.U.a.: Zeit der Armut. Lebensläufe im Sozialstaat., Frankfurt am Main: Suhrkamp 1995 15. Luhmann, N.: Jenseits von Barbarei. In: Modernität und Barbarei. Soziologische Zeitdiagnose am Ende des 20. Jahrhunderts. Frankfurt am Main: Suhrkamp, 1996, str. 219 – 231 16. Mare‰, P.: Sociologie nerovnosti a chudoby. Praha: Slon 1999 17. Meyens, P.: Hunger und Ernährung, in: Nohlen, D., Nuscheler, F.(Hrsg.): Handbuch der Dritten Welt.. Grundprobleme, Theorien, Strategien. Bonn, 1993 18. Nohlen, D., Nuscheler, F.(Hrsg.): Handbuch der Dritten Welt. Grundprobleme, Theorien, Strategien. Bonn, 1993 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 33 19. Ondrejkoviã, P. a kol.: Sociálna patológia. Bratislava: Veda 2001 20. Ondrejkoviã, P.: Globalizácia a individualizácia mládeÏe. Negatívne stránky. Bratislava: Veda 2002 21. Ondrejkoviã, P.: Modernizácia a anómia. In: Sociológia, roã. 32, 2000, ã. 4, str. 343 – 361 22. Radiãová, I.(ed..): Vieme ão chceme a vieme ão odmietame? Bratislava: S.P.A.C.E., 1998 23. Rentzsch, D., Olk, Th.(Hrsg.): Grenzen des Sozialversicherungsstaates, Opladen 1994 24. Schiessl,M.:Die Zumutung der harten Liebe. In: Speigel, roã. 1999, ã.39 25. Spicker, P.: Poverty and Social Security: Concepts and Principles. London, New York 1993 26. Valná, S., Filipová, J.: Dopad spoloãenskej transformácie na diferenciáciu sociálnoekonomickej situácie domácností. In: Aktuálne otázky zmien sociálnej politiky a politiky zamestnanosti na Slovensku., Bratislava: VÚPSVaR 1996 34 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY SPOLOâNÉ INDIKÁTORY CHUDOBY A SOCIÁLNEJ EXKLÚZIE Silvia Rybárová ÚVOD Ak chceme vysvetliÈ, ão sú spoloãné indikátory, preão ich tak voláme, do akého rámca zapadajú, jednoducho ak chceme vysvetliÈ ich dôleÏitosÈ, je potrebné vychádzaÈ z dokumentov Lisabonskej stratégie Európskej únie. Na marcovom zasadaní Európskej rady v Lisabone v roku 2000 bola prijatá integrovaná socio-ekonomická stratégia, v ktorej si Európska únia stanovila ambiciózny cieº na ìal‰ie desaÈroãie: staÈ sa konkurencieschopnou, dynamicky sa rozvíjajúcou ekonomikou na svete, zaloÏenou na vedomostiach, schopnou dosiahnuÈ trvalo udrÏateºn˘ rast s väã‰ím poãtom kvalitnej‰ích pracovn˘ch príleÏitostí a s väã‰ou sociálnou súdrÏnosÈou. Jednou z ciest pre dosiahnutie tohto hlavného cieºa je aj modernizácia európskeho sociálneho modelu, priãom súãasÈou tohto procesu je boj proti chudobe a sociálnej exklúzii. Európska rada v Lisabone vyhlásila, Ïe rozsah chudoby a sociálnej exklúzie je neakceptovateºn˘ a uzniesla sa na tom, Ïe je nevyhnutné podniknúÈ rozhodujúce kroky smerom k podstatnému zníÏeniu chudoby do roku 2010. To si vyÏiadalo roz‰írenie nástrojov koordinácie politick˘ch opatrení ãlensk˘ch ‰tátov zavedením otvorenej metódy koordinácie (OMC – open method of coordination) Otvorená metóda koordinácie bola navrhnutá tak, aby usmerÀovala politiky v oblasti sociálnej inklúzie a najmä stimulovala spoluprácu medzi jednotliv˘mi ãlensk˘mi ‰tátmi únie. K jej kºúãov˘m súãastiam v oblasti sociálnej inklúzie patria: • Spoloãné ciele , ktoré boli prijaté na zasadaní v Nice v decembri 2000 a doplnené v Kodani v roku 2002. • Spoloãné indikátory na meranie chudoby a sociálnej exklúzie, aby bolo moÏné monitorovaÈ pokrok prijat˘ch opatrení. • Národné akãné plány boja proti chudobe a sociálnej exklúzii , v ktor˘ch sa spoloãné ciele implementujú do národn˘ch politick˘ch opatrení zachovávajúc národné ‰pecifiká v systéme sociálnej ochrany a sociálnej politiky. • Spoloãné správy o inklúzii vypracované na základe národn˘ch akãn˘ch plánov inklúzie, obsahujúce na základe komparatívnej anal˘zy aj odporúãania pre ãlenské ‰táty a európske in‰titúcie do budúcnosti. • Akãn˘ program EÚ na podporu kooperácie medzi ãlensk˘mi ‰tátmi v boji proti sociálnej exklúzii. Slovenská republika svojim vstupom do EÚ a vypracovaním tzv. Spoloãného memoranda o sociálnej inklúzii, ktoré bolo podpísané zástupcami vlády SR a Európskej komisie sa plne zapojila do v‰etk˘ch procesov a metód spolupráce pri odstraÀovaní chudoby. Chudoba a sociálna exklúzia sú javy mnohodimenzionálne a nemoÏno ich redukovaÈ len na meranie príjmu. Okrem dimenzie príjmu obsahujú aj iné dôleÏité aspekty, ako je stupeÀ uspokojovania základn˘ch Ïivotn˘ch potrieb, prístup k zamestnaniu, vzdelaniu, b˘vaniu, zdravotnej starostlivosti, právu a kultúre, ão vyÏaduje veºmi ‰irok˘ okruh politick˘ch opatrení. OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 35 Spoloãné ciele , boli definované Európskou radou e‰te hneì v decembri roku 2000 v Nice nasledovne: • UºahãiÈ úãasÈ na zamestnanosti a prístup v‰etk˘m k zdrojom, právam, tovarom a sluÏbám • PredchádzaÈ rizikám vylúãenia • PomôcÈ najzraniteºnej‰ím • MobilizovaÈ v‰etky relevantné subjekty Tu treba dodaÈ, Ïe tieto spoloãné ciele boli prehodnotené v roku 2002, priãom neboli zmenené, av‰ak dôraz sa posunul na gender mainstreaming, a integráciu imigrantov, ktorí ãelia vysokému riziku chudoby a sociálnej exklúzie. Nadväzne na vypracované spoloãné ciele Európska rada schválila v roku 2001 v Laekene 18 spoloãn˘ch indikátorov (Laekenské indikátory). Ako sme uÏ spomenuli, slúÏia na meranie pokroku pri dosahovaní európskeho strategického cieºa a vzájomné porovnávanie jednotliv˘ch ‰tátov, ktoré na základe dosiahnut˘ch v˘sledkov, zmeran˘ch dopadov politick˘ch opatrení, môÏu navzájom ãerpaÈ pozitívne skúsenosti a implementovaÈ ich do svojich opatrení. Spoloãné ciele a spoloãné indikátory sú nevyhnutnou súãasÈou Národn˘ch akãn˘ch plánov sociálnej inklúzie(NAP/inklúzie), v ktor˘ch ãlenské ‰táty analyzujú situáciu v oblasti chudoby a sociálnej exklúzie, prezentujú svoju stratégiu, ciele a úlohy na obdobie dvoch rokov a identifikujú ‰pecifické opatrenia na ich dosiahnutie. Tu by sme chceli zdôrazniÈ, Ïe ciele a úlohy v NAP/inklúzie by mali byÈ kvantifikovateºné a ich napæÀanie merateºné prostredníctvom spoloãn˘ch alebo národn˘ch indikátorov. Európska komisia na základe NAP/inklúzie ãlensk˘ch ‰tátov EÚ pripravuje kaÏdoroãne Spoloãnú správu o sociálnej inklúzii ( JIR – Join Inclusion report) 1 , v ktorej hodnotí pokrok v dosahovaní spoloãn˘ch cieºov, identifikuje oblasti, v ktor˘ch potrebné urobiÈ viac a stanovuje priority na najbliωie obdobie. Tieto priority sa premietnu do záverov zasadnutia Európskej rady a tak vytvoria nové odporúãania a líniu pre ìal‰ie smerovanie v oblasti sociálnej inklúzie, ão je potom potrebné zasa zohºadniÈ pri príprave ìal‰ieho kola Národn˘ch akãn˘ch plánov. Posledn˘m prvkom otvorenej metódy koordinácie je Akãn˘ program Európskej únie , úlohou ktorého je podporovaÈ spoluprácu medzi ãlensk˘mi krajinami, navzájom sa uãiÈ a vymieÀaÈ dobré skúseností v boji proti chudobe a sociálnemu vylúãeniu. PRIMÁRNE A SEKUNDÁRNE INDIKÁTORY Podobne ako spoloãné ciele aj spoloãné indikátory sa neustále vyvíjajú, aby bolo moÏné ão najlep‰ie zachytiÈ situáciu chudoby a sociálnej exklúzie v jednotliv˘ch ‰tátoch EÚ. Na v˘voji indikátorov pracuje pravidelne sa schádzajúca Podskupina pre indikátory(ISG – Indicators subgroup), ktorá patrí pod V˘bor sociálnej ochrany(SPC – Social protection committee). Z celkového poãtu spoloãn˘ch indikátorov, ktoré sa postupn˘m prehodnocovaním a dopæÀaním roz‰írili na 20, je v súãasnosti 11 tzv. primárnych indikátorov a 9 sekundárnych , ktoré majú podpornú úlohu. Ako nové boli definované indikátory, ktoré merajú chudobu pracujúcich ºudí. Rovnako ako spoloãné ciele, aj indikátory musia zachytávaÈ mnohodimenzionálnosÈ chudoby a sociálnej exklúzie. Takmer polovica z nich je kon‰tru1 Od r. 2005 EK bude predkladaÈ na jarné zasadanie Európskej rady Spoloãnú správu o sociálnej ochrane a inklúzii. 36 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY ovaná na báze príjmov, tzv. monetárne indikátory , ktoré odzrkadºujú riziko chudoby a ìal‰ia polovica má zachytávaÈ a odráÏaÈ ostatné dimenzie, ako je prístup k zamestnaniu, vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, b˘vaniu. V poslednej ãasti uvádzame podrobnej‰í popis a definície jednotliv˘ch indikátorov, teraz si ich len pre ilustráciu zatriedime do uveden˘ch dvoch úrovní: Primárne indikátory: • Miera rizika chudoby • Hranica rizika chudoby • Podiel príjmov horného a dolného kvintilu S80/S20 • Miera pretrvávajúceho rizika chudoby • Relatívne riziko prepadu príjmov – hæbka chudoby • Populácia Ïijúca v domácnostiach bez zamestnania • Miera dlhodobej nezamestnanosti • Regionálna kohézia • Osoby predãasne opú‰Èajúce vzdelávanie • Oãakávaná dæÏka Ïivota • Subjektívne hodnotenie zdravotného stavu Sekundárne indikátory: • Rozptyl okolo hranice rizika chudoby • Miera rizika chudoby zakotvená v urãitom ãasovom bode • Miera rizika chudoby pred vyplatením sociálnych transferov • Gini koeficient • Miera pretrvávajúceho rizika chudoby • Riziko chudoby pracujúcich • Podiel dlhodobej nezamestnanosti • Miera veºmi dlhodobej nezamestnanosti • Osoby s nízkym dosiahnut˘m vzdelaním Väã‰ina indikátorov je zaloÏená na báze relatívnej chudoby, ktorá je definovaná ako podiel osôb Ïijúcich v domácnostiach, kde ekvivalentn˘ disponibiln˘ príjem sa nachádza pod 60% národného mediánu ekvivalentného príjmu. Vzhºadom na to, Ïe príjem pod touto hranicou nie je ani nevyhnutnou ani postaãujúcou podmienkou pre to, aby niekto bol v stave chudoby, indikátor hovorí o miere rizika chudoby . Celkov˘ disponibiln˘ príjem domácností sa skladá z celkového ãistého peÀaÏného príjmu jednotliv˘ch ãlenov domácnosti, t.j. v‰etk˘ch pracovn˘ch príjmov(mzdy, platy a zárobky so samostatnej ãinnosti), príjmy z majetku, investovania plus v‰etky sociálne transfery, vrátane dôchodkov po odpoãítaní daní a platen˘ch sociálnych príspevkov. Ekvivalentn˘ príjem je definovan˘ ako celkov˘ disponibiln˘ príjem domácnosti delen˘ ekvivalentn˘m poãtom ãlenov. Ekvivalentná ‰kála(modified OECD scale) priraìuje váhu jednotliv˘m ãlenom domácnosti: prvému dospelému ãlenovi domácnosti 1; ostatn˘m dospel˘m 0,5; deÈom do 14 rokov 0,3 a deÈom 14 a viac roãn˘m 0,5. Napríklad ekvivalentn˘ poãet ãlenov domácnosti, ktorá je zloÏená z dvoch dospel˘ch a dvoch detí do 14 rokov je potom: 1,0+0,5+(2*0,3)= 2,1,(Hranica rizika chudoby t. j. 60% mediánu ekvivalentného príjmu, predstavovala v roku 2002 sumu 5511 Sk mesaãne na ekvivalentného ãlena.) OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 37 RIZIKÁ POROVNÁVANIA Hoci metodika v˘poãtu pre spoloãné indikátory je rovnaká pre v‰etky ãlenské ‰táty, vzájomné porovnávanie na základe t˘chto indikátorov má isté riziká, ktoré je potrebné pri interpretácii vziaÈ do úvahy. • Predov‰etk˘m treba braÈ do úvahy rôzne zdroje dát . Väã‰ina star˘ch ãlensk˘ch ‰tátov vychádzala pri v˘poãte peÀaÏn˘ch indikátorov z údajovej databázy tzv. Panelu domácností európskeho spoloãenstva ECHP(European Community Household Panel). Tento panel je v súãasnosti jedin˘m spoloãn˘m zdrojom porovnateºn˘ch údajov o príjme a Ïivotn˘ch podmienkach v EÚ. Nové ãlenské ‰táty vychádzali pri v˘poãte peÀaÏn˘ch indikátorov z rôznych národn˘ch v˘skumov, predov‰etk˘m ako je ‰tatistika rodinn˘ch úãtov(Household Budget Survey), v âeskej republike uskutoãnili v˘skum o sociálnej situácii domácnosti na tento úãel, Cyprus pouÏil V˘skum rodinn˘ch v˘davkov, Slovenská republika Mikrocenzus atì. • ëal‰ím rizikom je rôzny rok zberu dát. Poãnúc rokom 1997, keì sa uskutoãnil v˘skum na Cypre cez rok 2001 u väã‰iny star˘ch ãlensk˘ch ‰tátov, aÏ po rok 2003, kedy sa na Slovensku uskutoãnilo ‰tatistické zisÈovanie Mikrocenzus. • Príjem sa u väã‰iny ‰tátov vzÈahuje na rok predchádzajúci v˘skum, hoci zloÏenie domácnosti a sociodemografické charakteristiky ãlenov domácnosti odráÏajú situáciu v momente v˘skumu. • Kvalita dát nie je vÏdy spoºahlivá v dôsledku obmedzenej v˘skumnej vzorky a skutoãnosti, Ïe údaje o disponibilnom príjme sú zaloÏené na informáciách od respondentov.(T˘ka sa to predov‰etk˘m informácií o najniωích a najvy‰‰ích príjmoch a o príjmoch samostatne zárobkov˘ch osôb a kapitálov˘ch príjmoch). • Väã‰ina v˘skumov a ‰tatistick˘ch zisÈovaní nezachytáva ºudí Ïijúcich v rôznych domovoch opatrovateºsk˘ch sluÏieb, a tieÏ také marginalizované osoby ako sú bezdomovci a iné ÈaÏko dosiahnuteºné skupiny. • V neposlednom rade pri interpretáciách chudoby je potrebné braÈ do úvahy aj rôznu Ïivotnú úroveÀ v jednotliv˘ch porovnávan˘ch krajinách. Predov‰etk˘m pri porovnávaní Laekensk˘ch indikátorov v rámci roz‰írenej EÚ sa ukázalo, Ïe väã‰ina nov˘ch ãlensk˘ch ‰tátov má relatívne úzke príjmové rozdelenie a hranica chudoby pre v˘poãet miery rizika chudoby je nízka v porovnaní s priemerom EÚ 15. To znamená, Ïe hoci miera rizika chudoby nov˘ch ãlensk˘ch ‰tátov je niωia ako v star˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch, väã‰inou veºmi nízka úroveÀ priemern˘ch príjmov napovedá, Ïe Ïivotná úroveÀ chudobn˘ch je nepomerne niωia. Pozri nasledujúce grafy. Miera rizika chudoby v% 38 Hranica chudoby v PPS OTÁZKY MERANIA CHUDOBY Vysvetlivky: PPS(Purchasing Power Standards) je fiktívnym v˘menn˘m kurzom, ktor˘ eliminuje dopad rôznych cenov˘ch úrovní jednotliv˘ch ‰tátov. Za 1 PPS sa nakúpi porovnateºn˘ kô‰ tovarov a sluÏieb v kaÏdej krajine. Tieto úvahy naznaãujú, Ïe pri hodnotení chudoby je potrebné pouÏiÈ ‰ir‰ie spektrum indikátorov a doplniÈ ich o indikátory materiálnej a sociálnej deprivácie, na ktor˘ch Eurostat v súãasnosti veºmi intenzívne pracuje a bude moÏné ich stanoviÈ na báze nového ‰tatistického zisÈovania o príjmoch a Ïivotn˘ch podmienkach EU SILC, spoloãného pre v‰etky ãlenské ‰táty Európskej únie. MERANIE CHUDOBY NA SLOVENSKU – NÁRODNÉ INDIKÁTORY KaÏd˘ ãlensk˘ ‰tát si stanovuje aj vlastné národné indikátory , ktoré slúÏia na postihnutie ‰pecifick˘ch oblastí, ktorú nie je moÏné adekvátne zmeraÈ prostredníctvom spoloãn˘ch indikátorov. Spoloãné indikátory chudoby vypoãítané ·tatistick˘m úradom SR na báze Mikrocenzu, odráÏajú isté ‰pecifikum pri úprave dát za pomoci simulaãn˘ch metód, pri ktor˘ch boli vyuÏité sociálne ‰tatistiky MPSVR SR a in˘ch verejn˘ch in‰titúcií. Predov‰etk˘m simuláciou poberateºov dávky sociálnej pomoci sa do v˘berovej vzorky Mikrocenzu dostali v reprezentatívnom zastúpení najchudobnej‰ie skupiny populácie, vrátane obyvateºov rómskych osád. T˘m, Ïe vo v‰eobecnosti sa beÏne do vzorky nedostanú extrémne príjmy veºmi bohat˘ch, ale ani veºmi chudobn˘ch, treba maÈ aj túto skutoãnosÈ na pamäti predov‰etk˘m pri medzinárodnom porovnávaní. PretoÏe podobné ‰tatistické zisÈovanie sa neuskutoãní skôr ako v roku 2008, nebude moÏné vyuÏiÈ monetárne indikátory chudoby vypoãítané na báze Mikrocenzu 2003 ako základ pre meranie pokroku v boji proti chudobe a sociálnej exklúzii v krátkodobom horizonte. To do znaãnej miery obmedzilo moÏnosÈ stanovovaÈ kvantifikovateºné úlohy v na‰om prvom Národnom akãnom pláne sociálnej inklúzie na roky 2004 – 2006, ktor˘ vláda SR schválila v júli tohto roku a predloÏila Európskej komisii spolu s ostatn˘mi nov˘mi ãlensk˘mi ‰tátmi. Oãakávame, Ïe táto situácia sa v˘znamne zlep‰í v súvislosti so ‰tatistick˘m zisÈovaním EU SILC, na báze ktorého bude moÏné pravidelne vyhodnocovaÈ v‰etky spoloãné indikátory vrátane monetárnych. OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 39 V NAP/inklúzie máme mnoÏstvo tzv. inputov˘ch indikátorov, ktor˘mi sú napríklad: • poãet úãastníkov absolventskej praxe • poãet vytvoren˘ch chránen˘ch dielní • poãet rodín s deÈmi poberajúcich príspevok na sluÏby • poãet ‰tudentov poberajúcich sociálne ‰tipendium • kapacita resocializaãn˘ch stredísk • poãet prístupov na internet na ‰kolách • poãet zdravotníckych, ãi ‰kolsk˘ch asistentov Tieto indikátory sú v‰ak len ak˘msi medzikrokom pre dosiahnutie a meranie takého cieºa, ako je zníÏenie chudoby na báze Laekensk˘ch outputov˘ch monetárnych indikátorov. V súãasnosti na pravidelné kaÏdoroãné meranie pokroku v boji proti chudobe a sociálnej exklúzii nie je moÏné vyuÏiÈ ani národné indikátory. V˘znam tejto tretej dôleÏitej skupiny indikátorov sa zdôrazÀuje najmä v súvislosti s meraním ‰pecifickej situácie tak˘ch zraniteºn˘ch skupín obyvateºstva ako sú imigranti, etnické minority, bezdomovci a pod. Do roku 2001 sme za národnú hranicu chudoby mohli povaÏovaÈ tzv. Ïivotné minimum a podiel obyvateºstva pod touto hranicou za indikátor chudoby. V súãasnosti pomoc v hmotnej núdzi uÏ nedosahuje v˘‰ku Ïivotného minima t. j. poãet poberateºov dávky pomoci v hmotnej núdzi sa nekryje s poãtom osôb nachádzajúcich sa pod Ïivotn˘m minimom. V tejto súvislosti treba poznamenaÈ, Ïe sociálne ‰tatistiky MPSVR SR uÏ adekvátne neodráÏajú chudobu na Slovensku. Vytvorenie ‰pecifického národného indikátora chudoby je dôleÏité aj vzhºadom na to, Ïe spoloãne schválená relatívna hranica chudoby na úrovni 60% mediánu ekvivalentného príjmu je veºmi ÈaÏko zdolateºná v súãasnej sociálnoekonomickej situácii. Na základe tejto hranice budeme len veºmi ÈaÏko zaznamenávaÈ kaÏdoroãn˘ pokrok v zniÏovaní chudoby na Slovensku najmä v krátkodobom horizonte. Ako sme uÏ naznaãili, národné indikátory je potrebné ‰pecifikovaÈ aj na meranie tak˘ch rizikov˘ch skupín obyvateºstva, ktoré nezachytí ani ‰tatistické zisÈovanie EU SILC. V tejto súvislosti sa na úrovni Európskej komisie diskutuje o moÏnosti definovania tak˘ch spoloãn˘ch indikátorov, ktoré by umoÏnili meraÈ, ãi ohrozená skupina(imigranti, etnické minority, bezdomovci atì.) je vo väã‰om riziku chudoby a sociálnej exklúzie ako ostatná populácia. Vychádza sa pri tom z národn˘ch indikátorov pouÏit˘ch v NAP/inklúzie jednotliv˘ch ãlensk˘ch ‰tátov. V Slovenskej republike v‰ak ch˘bajú takéto indikátory, a predov‰etk˘m ch˘ba permanentn˘ v˘skum, ktor˘ by umoÏnil neustále sledovanie dosahovaného pokroku v oblasti sociálnej inklúzie. ZÁVER Pokiaº ide o efektívne meranie chudoby a sociálnej exklúzie na Slovensku, vidíme dve hlavné cesty: 1. Rozvíjanie spoloãn˘ch indikátorov v rámci Európskej únie na báze pripravovaného ‰tatistického zisÈovania EU SILC, realizovaného ·tatistick˘m úradom SR. 2. Vytvorenie ‰kály národn˘ch monetárnych i nemonetárnych indikátorov zaloÏen˘ch na permanentnom v˘skume ist˘ch ‰pecifík SR(osobitne meraní regionálnych rozdielov, tak˘ch marginalizovan˘ch skupín ako sú rómske komunity, bezdomovci a ìal‰ie zraniteºné skupiny, s akceptovaním rodovej dimenzie), ktoré by vhodne doplnili spoloãné indikátory a umoÏnili lep‰ie ‰pecifikovaÈ chudobu a sociálnu exklúziu na Slovensku. RealizovaÈ túto úlohu je moÏné len pomocou spolupráce ‰irokej odbornej verejnosti(SAV, vysok˘ch ‰kôl, resp. ìal‰ích relevantn˘ch vedeck˘ch in‰titúcií, územnej samosprávy, MVO, 40 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY vrátane t˘ch, ktor˘ch sa chudoba a sociálna exklúzia bytostne dot˘ka). Tu vidíme veºkú potrebu k rozprúdeniu ‰ir‰ej diskusie o meraní chudoby a sociálnej exklúzie najmä na národnej úrovni. LITERATÚRA 1. Národn˘ akãn˘ plán sociálnej inklúzie 2004 – 2006, NAP/Inklúzie, MPSVR SR 2004 2. The Joint Inclusion Report, Joint Council/Commission text, Brussels 2003 3. The Statistical Annex, Commission staff working paper, Brussels 2003 4. Monetary poverty in new Member States and Candidate Countries, Statistics in focus, Population and Social Conditions 12/2004, Eurostat 5. http://europa.eu.int/comm/employment_social/soc-prot/soc-incl/index_en.htm Príloha Definície primárnych indikátorov Indikátor Definícia Triedenie podºa veku Triedenie podºa rodu Miera rizika chudoby At-risk-of poverty rate Podiel osôb s ekvivalentn˘m disponibiln˘m príjmom pod 60% národného mediánu ekvivalentn˘ch príjmov. Ekvivalentn˘ príjem je definovan˘ ako celkov˘ disponibiln˘ príjem domácnosti delen˘ jej„ekvivalentnou veºkosÈou“, ãím sa berie do úvahy veºkosÈ a zloÏenie domácnosti. Tento príjem je priraden˘ kaÏdému ãlenovi domácnosti. áno vekové skupiny: 0 – 15; 16+; 16 – 24; 25 – 49; 50 – 64; 65+ áno (od veku 16+) Riziko chudoby podºa typu domácnosti Poverty risk by household type Riziko chudoby pre populáciu v nasledovn˘ch typoch domácností: Domácnosti bez závisl˘ch detí: • jednotlivec do 60 rokov • jednotlivec nad 65 rokov • osamelá Ïena • osamel˘ muÏ • dvaja dospelí, aspoÀ jeden z nich nad 65 rokov • dvaja dospelí, obaja nad 65 rokov • iné domácnosti Domácnosti so závisl˘mi deÈmi: • osamel˘ rodiã, jedno alebo viac detí • dvaja dospelí, jedno závislé dieÈa • dvaja dospelí, dve závislé deti • dvaja dospelí, tri a viac závisl˘ch detí Závislé deti sú jednotlivci vo veku 0 – 15 rokov a 16 – 24 rokov, ak sú neaktívne a Ïijú aspoÀ s jedn˘m rodiãom. OTÁZKY MERANIA CHUDOBY Riziko chudoby podºa pracovnej intenzity domácností (nov˘ indikátor) Poverty risk by the work intensity of households Riziko chudoby pre celkovú populáciu v rôznych kategóriách pracovnej intenzity a typoch domácnosti. Pracovnú intenzitu domácností vyjadruje poãet mesiacov, v ktor˘ch v‰etci ãlenovia domácnosti v ekonomicky aktívnom veku pracovali poãas roka, v ktorom sa zisÈovanie uskutoãnilo, ako podiel z celkového teoretického poãtu mesiacov, v ktor˘ch títo ãlenovia mohli pracovaÈ. Jednotlivci sú klasifikovaní do kategórií pracovnej intenzity v rozpätí od WI=1(domácnosÈ bez zamestnania) aÏ po WI=1(plná pracovná intenzita) Riziko chudoby podºa najãastej‰ieho statusu ekonomickej aktivity Poverty risk by most frequent activity status Riziko chudoby pre dospelú populáciu(vo áno veku 16 a viac rokov) v nasledovn˘ch kategóriách najãastej‰ieho statusu ekonomickej aktivity: • zamestnaní(triedení na pracujúcich za mzdu, plat a SZâO) • nezamestnaní • dôchodcovi a iní neaktívni. Najãastej‰í status ekonomickej aktivity je definovan˘ ako status, ak˘ jednotlivci mali viac ako polovicu kalendárneho roka. Populácia Ïijúca Podiel detí(vo veku 0 – 17 rokov) Ïijúcich nie v domácnostiach bez v domácnostiach bez zamestnania, vyjadzamestnania: deti ren˘ ako percento z celkového poãtu v‰etk˘ch detí. Population living in jobless households: children Populácia Ïijúca vdomácnostiach bez zamestnania: dospelí Population living in jobless households: primeage adults Podiel v‰etk˘ch ºudí vo veku 18 – 59, ktorí nie Ïijú domácnostiach bez zamestnania na populácii v rovnakej vekovej kategórii. ·tudenti vo veku 18 – 24 rokov, ktorí Ïijú v domácnostiach zloÏen˘ch v˘luãne zo ‰tudentov nie sú zastúpení ani v ãitateli ani v menovateli. Osoby predãasne Zastúpenie osôb vo veku 18 – 24 rokov, nie konãiace vzdelávanie ktorí majú len niωie stredné vzdelanie(ich a nepokraãujú v ìal‰om najvy‰‰ia úroveÀ vzdelania je 0, 1 alebo 2 vzdelávaní podºa medzinárodnej klasifikácie vzdelávania ISCED 1997) a nezúãastÀovali sa vzdelávaEarly school leavers not in nia alebo ‰kolenia poãas ‰tyroch t˘ÏdÀov education or training pred zisÈovaním. 41 áno nie áno áno 42 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY Oãakávaná dæÏka Ïivota Poãet oãakávan˘ch rokov doÏitia pre ºudí vo nie áno veku 0, 1 a 60 rokov. Life expectancy Subjektívne hodnotenie Podiel populácie vo veku od 16 rokov áno áno vlastného zdravotného v spodnom a vrchnom kvintile príjmového stavu podºa v˘‰ky rozdelenia, ktorá svoj zdravotn˘ stav hodnotí príjmu ako zl˘ alebo veºmi zl˘. Self-defined health status by income level Definície sekundárnych indikátorov Indikátor Definícia Triedenie podºa veku Rozptyl okolo hranice rizika chudoby Dispersion around the risk-of-poverty threshold Podiel osôb s ekvivalentn˘m disponibiln˘m áno príjmom pod 40%, 50% a 70% národného mediánu ekvivalentn˘ch príjmov Miera rizika chudoby zakotvená v urãitom ãasovom bode At risk of poverty rate anchored at a moment in time V roku t, podiel osôb s ekvivalentn˘m disponibiln˘m príjmom pod hranicou rizika chudoby v ãase t-3 aktualizovan˘ zapoãítaním inflácie poãas troch rokov Miera rizika chudoby pred vyplatením sociálnych transferov At-risk-of-poverty rate before social cash transfers Relatívna miera rizika chudoby, priãom ekviáno valentn˘ príjem je vypoãítan˘ nasledovn˘mi spôsobmi: • vylúãia sa v‰etky sociálne príjmy • zapoãítajú sa starobné, vdovské, vdovecké a sirotské dôchodky, vylúãia sa ostatné sociálne prímy • zapoãítajú sa v‰etky sociálne príjmy(=indikátor 1) Rovnaká hranica rizika chudoby sa pouÏíva v troch ‰tatistikách a je stanovená na 60% národného mediánu ekvivalentn˘ch disponibiln˘ch príjmov(vrátane vyplaten˘ch sociálnych transferov) Triedenie podºa rodu áno (od veku 16+) áno (od veku 16+) OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 43 Gini koeficient Gini coefficient Súhrnná miera kumulatívneho podielu ekvi- nie valentn˘ch príjmov zodpovedajúceho kumulatívnemu percentu poãtu jednotlivcov MôÏe nadobudnúÈ hodnoty v rozpätí od 0% (úplná rovnosÈ) do 100%(úplná nerovnosÈ) Miera pretrvávajúceho Podiel jednotlivcov s ekvivalentn˘m disponi- Áno rizika chudoby biln˘m príjmom pod 50% národného (50% mediánu mediánu ekvivalentn˘ch príjmov v súãasnom ekvivalentn˘ch príjmov) roku a najmenej v dvoch z predchádzajúcich troch rokov. Persistent at-risk-of-poverty rate(50% of median equivalised income) Riziko chudoby pracujúcich (nov˘ indikátor) In-work poverty risk Jednotlivci, ktorí sú klasifikovaní ako zamestáno naní(rozli‰uje sa medzi wage and salary employment a self-employment) podºa definície najãastej‰ieho statusu ekonomickej aktivity a ktorí sú v riziku chudoby Tento indikátor musí byÈ analyzovan˘ podºa charakteristík domácnosti a práce a osobn˘ch charakteristík. Podiel dlhodobej nezamestnanosti Long term unemployment share Podiel celkovej dlhodobej nezamestnanej áno populácie(> 12 mesiacov, MOP definícia) na celkovej nezamestnanej populácii vo veku od 15 rokov. Miera veºmi dlhodobej nezamestnanosti Very long term unemployment rate Podiel veºmi dlhodobo nezamestnanej popu- áno lácie(> 24 mesiacov, MOP definícia) na celkovej aktívnej populácii vo veku od 15 rokov. Osoby s nízkou úrovÀou vzdelania Persons with low aducational attainment Podiel dospelej populácie(vo veku od 25 rokov), u ktorej najvy‰‰ie dosiahnuté vzdelanie je na úrovni ISCED 0, 1 alebo 2. áno; vekové skupiny: 25 – 34; 35 – 44; 45 – 54; 55 – 64; 65 a viac nie áno (od veku 16+) áno (od veku 16+) áno áno áno Poznámky: MOP – Medzinárodná organizácia práce Zdroj: Joint Inclusion Report, Európska komisia, Brusel 2003; Národn˘ akãn˘ plán sociálnej inklúzie 2004 – 2006, Slovenská republika 2004 44 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY ZISËOVANIE O PRÍJMOCH A ÎIVOTN¯CH PODMIENKACH(EU-SILC). ªudmila Ivanãíková ÚVOD Slovensk˘ ‰tatistick˘ systém sa aktívne podieºal na ãinnosti Európskeho ‰tatistického systému uÏ pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie(EÚ). Dôkazom je úãasÈ na príprave projektu EU-SILC datovaná od roku 2002. Skratka EU-SILC znamená poãiatoãné písmená názvu projektu„·tatistika príjmov a Ïivotn˘ch podmienok“( Statistics on Income and Living Conditions). Ide projekt, ktor˘ metodicky pripravil a riadi Eurostat. Európa, to nie sú totiÏ len spoloãné politické smerovanie, spoloãn˘ obchod a spoloãná mena. Európa je aj spoloãn˘ problém chudobn˘ch a sociálne vyãlenen˘ch jedincov. V celej únii hrozí chudoba v priemere takmer 15% z populácie, v nov˘ch ‰tátoch je riziko dokonca vy‰‰ie(viì. grafy ã. 1 a ã.2) Zdroj: Eurostat Zdroj: Eurostat OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 45 Poznámka: Distribúcia príjmov(S80/S20) vyjadruje pomer ekvivalentného príjmu 20% najbohat‰ích domácností k príjmu 20% najchudobnej‰ích domácností podºa rozdelenia príjmov. Gini koeficient je vzÈah kumulatívnych podielov populácie usporiadan˘ch podºa úrovne príjmu ku kumulatívnym podielom ich celkov˘ch príjmov. Graf ã. 1 informuje o podiele obyvateºov s príjmom niωím ako 60% národného mediánu ekvivalentného príjmu. Obdobne ako aj graf ã. 2 nám poskytuje pohºad na ‰trukturálne indikátory, ktoré boli stanovené pre hodnotenie chudoby. Zdrojom údajov pre v˘poãet t˘chto i ìal‰ích európskych indikátorov sú rôzne národné zisÈovania napr. ‰tatistika rodinn˘ch úãtov (Houshold Budget Survey), Mikrocenzus, zisÈovania o sociálnej situácii domácností, zisÈovanie o v˘davkoch rodiny a pod. TaktieÏ referenãné obdobie sa odli‰ovalo: rok 1997 pre Cyprus, rok 2000 pre Maìarsko, rok 2001 pre âesko, Estónsko, Loty‰sko, Poºsko, Slovinsko, Bulharsko, Rumunsko a rok 2002 pre Turecko, Slovensko a Litvu. Pri medzinárodnom porovnávaní tak dochádza k urãitému moÏnému skresleniu. Preto jednou z najdôleÏitej‰ích úloh bolo vybudovaÈ harmonizovan˘ zdroj údajov, ktor˘ by umoÏnil medzinárodné porovnanie údajov o chudobe a sociálnom vyãlenení a bol by zdrojom pre v˘poãet ‰trukturálnych indikátorov o chudobe. ZISËOVANIE O PRÍJMOCH A ÎIVOTN¯CH PODMIENKACH(EU-SILC) Na základe záverov stretnutia Európskej komisie v Lisabone(marec 2000), Nice(december 2000), ·tokholme(marec 2001), a Laekene(december 2001) bola vymedzená poÏiadavka na aktuálne informácie o príjmovej distribúcii, úrovni a zloÏení chudoby a sociálneho vyãlenenia v ‰tátoch Európskej únie. Za t˘mto úãelom bol vytvoren˘ rámec spoloãného projektu ‰tatistiky príjmov a Ïivotn˘ch podmienok(EU-SILC). Obsah rámca následne vymedzilo Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ã. 1177/2003 zo 16. júna 2003 t˘kajúce sa ‰tatistiky spoloãenstva o príjmoch a Ïivotn˘ch podmienkach. Projekt EU-SILC zahájilo na základe dÏentlmenskej dohody 7 krajín(Belgicko, Dánsko, Grécko, Írsko, Luxembursko, Rakúsko a Nórsko) v roku 2003. V súlade s uÏ spomenut˘m nariadením„staré“ ãlenské ‰táty EÚ(okrem Nemecka, Holandska a Veºkej Británie) plus Estónsko, Nórsko a Island zaãali zisÈovanie v roku 2004. Nemecko, Holandsko, Veºká Británia a nové ãlenské ‰táty vrátane Slovenska(okrem Estónska), zaãnú zisÈovanie v roku 2005. V súãasnosti prebieha diskusia o termíne zaãiatku zisÈovania v âeskej republike. Poãas metodickej prípravy projektu bol pôvodn˘ poãet poloÏiek drasticky zredukovan˘ z ohºadom na zníÏenie doby opytovania(Lollivier, Verger, 1999). Napriek tomu v poslednej verzii zoznamu je spolu 216 cieºov˘ch primárnych premenn˘ch, z toho 147 prierezov˘ch aj dlhodob˘ch, 38 má charakter iba prierezov˘ch premenn˘ch a 31 charakter iba dlhodob˘ch premenn˘ch. Prierezové údaje prislúchajú k urãitému ãasovému obdobiu a získajú sa z prierezového zisÈovania s rotaãn˘m v˘berom. Premenné prierezovej zloÏky budú zdrojom údajov, ktoré prislúchajú urãitému ãasu, alebo ãasovému obdobiu. Získané údaje za domácnosti a jednotlivcov budú prepojené a umoÏnia nám multidimenzionálnu anal˘zu na úrovni domácností a osôb. Dlhodobé údaje sledujú zmeny na úrovni jednotlivca v ãase, zmeny pozorované periodicky za urãité ãasové obdobie(zatiaº sa predpokladá obdobie 4 rokov). Pri sledovaní dlhodob˘ch premenn˘ch bude základnou jednotkou predov‰etk˘m jednotlivec. Dlhodobé údaje budú vychádzaÈ z prierezového zisÈovania s rotaãn˘m v˘berom. ·tatistickou jednotkou sledovania je súkromná domácnosÈ a osoby(súãasní a b˘valí ãlenovia domácnosti). Na otázky v osobnom dotazníku budú odpovedaÈ ãlenovia domácnosti vo veku 16 a viac rokov osobne, v niektor˘ch vymedzen˘ch prípadoch je moÏné pouÏiÈ opytovanie prostredníctvom zástupcu(tzv. proxy opytovanie). 46 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY Hlavn˘mi oblasÈami zisÈovania v prípade domácností sú: 1. základné informácií(región, zloÏenie domácnosti, identifikácie osôb), 2. príjmy(hrubé a ãisté zloÏky príjmov na úrovni domácností) 3. sociálne vyãlenenie(nedoplatky súvisiace s b˘vaním a nepeÀaÏné ukazovatele deprivácie domácností, fyzické a sociálne prostredie), 4. informácie o práci(starostlivosÈ o deti) 5. b˘vanie(typ obydlia, vlastníctva, vybavenosÈ domácnosti, náklady na b˘vanie). Jednotlivci budú odpovedaÈ na otázky z oblastí: 1. informácií demografického charakteru(mesiac, rok narodenia, rodinn˘ stav, krajina narodenia a ‰tátna príslu‰nosÈ), 2. príjmov a ich ‰truktúry, 3. vzdelania, 4. práce(súãasná ekonomická aktivita, ekonomická aktivita poãas príjmového referenãného obdobia, história ãinností a kalendár aktivít) 5. zdravia(vrátane prístupu ku zdravotnej starostlivosti). V nadväznosti na úãel zisÈovania(v˘poãet mier rizika chudoby) a vo vzÈahu ku kompenzácii neodpovedí akéhokoºvek druhu, stanovil Eurostat tzv. minimálnu efektívnu veºkosÈ vzorky osobitne pre prierezovú a osobitne pre longitudinálnu(dlhodobú) zloÏku zisÈovania. Jednotlivé poãty domácností pre v‰etky ‰táty, ktoré sa zúãastÀujú projektu sú uvedené v nasledujúcich grafoch. Zdroj: Eurostat Zdroj: Eurostat OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 47 ZisÈovaniu predchádza pilotné overovanie v dvoch vlnách, metodicky opäÈ pripravené Eurostatom. Úlohou prvej vlny pilotného zisÈovania(alebo„prvého pilotného projektu“) bolo overiÈ sledovanie cieºov˘ch premenn˘ch, vyhodnotiÈ moÏnosÈ zberu hrub˘ch príjmov opytovaním, vyhodnotiÈ mieru návratnosti a dæÏku opytovania, prípadnú integráciu EU-SILC do existujúcich národn˘ch zisÈovaní. Toto pilotné zisÈovanie sa realizovalo na Slovensku v prvej polovici roku 2004. Koncepcia druhej vlny pilotného zisÈovania(alebo„druhého pilotného projektu“), so zberom údajov v teréne v októbri 2004, overuje pravidlá v˘beru a sledovania vzorky t.j. domácností a osobitne ãlenov domácnosti z prvej vlny v prípade, ak sa odsÈahovali z pôvodnej adresy. Ide o mimoriadne závaÏnú stránku zisÈovania, keì sa vybrané domácnosti a osoby budú sledovaÈ nielen v prvom roku zisÈovania, ale aj v ìal‰ích vlnách zberu longitudinálnych premenn˘ch v rokoch 2006 – 2008. Druh˘ pilotn˘ projekt si taktieÏ kladie za cieº vyhodnotiÈ koherenciu stálych premenn˘ch medzi prvou a druhou vlnou. V rámci zberu údajov v teréne sa testuje najmä stotoÏnenie sa respondentov s obsahom otázok a ich celková zrozumiteºnosÈ v module„ Medzigeneraãn˘ prenos chudoby“, ktor˘ bude súãasÈou zisÈovania v roku 2005. CHUDOBA A SOCIÁLNE VYâLENENIE Zvy‰ovanie poãtu chudobn˘ch v západnej Európe datujú niektorí odborníci do 70. – 80. rokov minulého storoãia. Ide o dôsledok globalizácie a s Àou súvisiace zmeny v trhovom hospodárstve, ktoré sa následne odráÏajú na prehlbovaní príjmovej nerovnosti, na zvy‰ovaní poãtu chudobn˘ch, ale tieÏ na vzniku nov˘ch foriem chudoby. Vo vzÈahu k vyt˘ãenému cieºu by mal EU-SILC kombináciou peÀaÏn˘ch a nepeÀaÏn˘ch indikátorov poskytnúÈ porovnávaciu základÀu pre ‰túdium chudoby a sociálneho vyãlenenia v ich plne multidimenzionálnom a longitudinálnom kontexte. Následne, z hºadiska ãasu bude moÏné rozli‰ovaÈ prierezov˘ stav od stavu chudoby a sociálneho vyãlenenia v ãase v rámci sledovaného obdobia a od trvalého stavu chudoby sledovateºného v celom vymedzenom období. Z hºadiska úrovne budeme môcÈ rozli‰ovaÈ peÀaÏnú chudobu od latentnej(peÀaÏnej alebo nepeÀaÏnej chudoby) a od evidentnej(peÀaÏnej alebo nepeÀaÏnej chudoby) Chudoba peÀaÏná latentná (peÀaÏná alebo nepeÀaÏná) evidentná (peÀaÏná a nepeÀaÏná) prierezová v nejakom ãase perzistentná Relevantnou ‰tatistickou jednotkou je domácnosÈ. Treba si ale uvedomiÈ hneì na zaãiatku, Ïe zisÈovanie je zaloÏené v˘hradne na sledovaní súkromn˘ch domácností a ich ãlenov. âiÏe nebudú k dispozícii údaje napríklad za bezdomovcov, ktorí sú nositeºmi hlbokej chudoby, ani ºudí Ïijúcich v rôznych sociálnych in‰titúciách, ktorí najviac pociÈujú hlbokú chudobu. Takisto nebude v pripravovanom zisÈovaní obsiahnutá etnická ‰truktúra chudoby, ktorá ãasto vyznieva najmä v spojitosti s rómskou populáciou. Osobitn˘m problémom sa javí pokrytie regionálnej chudoby. Existujúce finanãné a technické prostriedky neumoÏÀujú poskytnúÈ reprezentatívne údaje na úrovni okresov, miest a obcí. Jadrom konceptu sociálneho vyãlenenia je skutoãnosÈ, Ïe sa vyãlenení jedinci, ale i celé vyãlenené sociálne skupiny nepodieºajú rovnakou mierou ako ostatní na hmotn˘ch i nehmotn˘ch zdrojoch spoloãnosti a na ich distribúcii ãi redistribúcii, ão vedie k ich chudobe a sociál- 48 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY nej a kultúrnej izolácii.(Mare‰, 2000). Ide teda o ekonomické, sociálne, politické i kultúrne vyãlenenie, ão pokr˘va ‰iroké spektrum sociálnej reality. V˘hodou konceptu sociálneho vyãlenenia je jeho komplexnosÈ a dynamick˘ charakter, t.j. zahrnutie nielen chudoby, ale aj javov chudobou vyvolan˘ch(Mare‰ 2000). DôleÏitú úlohu zohráva napríklad zhor‰enie du‰evného zdravia. V˘skumy poukazujú na to, Ïe nezamestnanosÈ spôsobuje u ºudí zhor‰enie du‰evného zdravia v podobe zv˘‰enej úzkosti, neschopnosti sústrediÈ sa a depresie, ktoré sú porovnateºné so stratou v prípade rozvodu, alebo úmrtia(Lea, Tarpy, Webley, 1994. Koncepcia sociálneho vyãlenenia je teoretick˘m v˘chodiskom pre pripravované zisÈovanie EU-SILC. Na základe tejto koncepcie a viacer˘ch anal˘z expertov k v˘sledkom ECHP boli stanovené 4 kritériá, ktoré sú potrebné na to, aby sa premenná mohla charakterizovaÈ ako indikátor chudoby a sociálneho vyãlenenia : 1. mala by odráÏaÈ negatívny aspekt Ïivota 2. byÈ medzinárodne porovnateºná 3. byÈ porovnateºná v ãase 4. umoÏniÈ prepojenie nepeÀaÏn˘ch a peÀaÏn˘ch indikátorov chudoby. Negatívnym aspektom Ïivota sa rozumie vyãlenenosÈ, alebo deprivácia osoby(skupiny osôb) z konkrétnej dimenzie Ïivota, ktor˘ je akceptovan˘ v spoloãnosti v ktorej on/ona Ïije. Inak povedané, ktor˘ je spoloãn˘ pre väã‰inu, alebo väã‰iu ãasÈ Ïivota obyvateºov Európskej únie a väã‰iny ãlensk˘ch krajín EÚ. Deprivácia sa chápe ako v˘sledok sociálneho vyãlenenia. Deprivaãné faktory môÏu byÈ vymedzené buì na objektívnej úrovni(ako ju definoval Towsend(1979), ktorá je verifikovaná testom frekvencie alebo môÏe ísÈ o deprivaãné faktory na sociálnej úrovni, testované testom zhody(t.j. deprivácie pozorované ako nev˘hody ‰irokou majoritou.) Existuje veºa literatúry, ktorá zdôrazÀuje pri ‰túdiu sociálnej vyãlenenosti a chudoby meranie Ïivotnej úrovne a meranie príjmov. MôÏem spomenúÈ napríklad dnes uÏ klasické dielo P. Towsenda: Poverty in the United Kingdom(Harmondsworth: Penquin, 1979), Nolan, B. and C.T. Whelan: Resources, Deprivation and Poverty,(Oxford, UK: Clarendon, 1996), alebo práce R. Layteho v ktor˘ch sa zameriava na údaje získané v ECHP. Ako relevantné dimenzie sociálneho vyãlenenia pre EU SILC boli vymedzené 3 základné dimenzie: základné a druhotné potreby, b˘vanie a finanãné náklady. KaÏdá z nich je pokrytá oblasÈami a podoblasÈami s konkrétnymi premenn˘mi. V oblasti sociálneho vyãlenenia sa budeme p˘taÈ, ãi domácnosÈ mala nedoplatky spojené s b˘vaním, konkrétne s platením nájomného, hypotéky, úãtov za elektrinu, vodu, plyn alebo nedoplatky v súvislosti so splácaním pôÏiãiek. NepeÀaÏné ukazovatele deprivácie domácnosti sa monitorujú cez otázky, zamerané predov‰etk˘m na materiálnu a sociálnu depriváciu, t.j. ãi si môÏe domácnosÈ dovoliÈ zaplatiÈ raz roãne t˘ÏdÀovú dovolenku mimo domu, jesÈ kaÏd˘ druh˘ deÀ mäsité jedlo, kura, rybu, dostatoãne vykurovaÈ dom, hradiÈ neoãakávané finanãné v˘davky z vlastn˘ch zdrojov. Pre zaujímavosÈ uvádzam v niektor˘ch prípadoch znenie otázok k premenn˘m, ktoré sa pouÏili v prvom pilotnom zisÈovaní. HS040, HS050, HH050, HS06: Mohla by si Va‰a domácnosÈ dovoliÈ: a) zaplatiÈ raz roãne t˘ÏdÀovú dovolenku mimo domu b) mäsité jedlo, kura, rybu( alebo in˘ vegetariánsky ekvivalent) jesÈ kaÏd˘ druh˘ deÀ c) dostatoãne vykurovaÈ dom d) hradiÈ neoãakávané finanãné v˘davky z vlastn˘ch zdrojov Odpoveì: Áno, Nie OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 49 Pri sledovaní údajov o vybavenosti domácnosti vybran˘mi predmetmi dlhodobej spotreby, (telefón resp. mobiln˘ telefón, farebn˘ televízor, poãítaã, automatická praãka, auto) sa prihliada na rôznosÈ vkusu, Ïivotného ‰t˘lu a hodnôt, keì sa súãasne p˘tame, ãi ich domácnosÈ nemá preto, Ïe si ich nemôÏe dovoliÈ, alebo ich nemá z in˘ch dôvodov. Nezaujímajú nás dôvody, pre ktoré tieto predmety dlhodobej spotreby domácnosÈ nemá. ëal‰ím faktorom chudoby, ktor˘ sa snaÏí projekt EU-SILC podchytiÈ je subjektívne vnímanie chudoby. Subjektívny prístup k chudobe nie je zaloÏen˘ na aktuálnych Ïivotn˘ch podmienkach, ale na domácnosti s ich stupÀom bytia alebo rozdielu medzi minimálnym príjmom, ktor˘ im postaãuje pre Ïivobytie a ich skutoãn˘m príjmom(Lollivier, Verger, 1999). Subjektívny aspekt sociálneho vyãlenenia sa v EU-SILC sleduje otázkami na názor domácnosti k ‰tyrom premenn˘m: schopnosÈ domácnosti vystaãiÈ s peniazmi(„make ends meet“), najniωí ãist˘ mesaãn˘ príjem na uhrádzanie neoãakávan˘ch v˘davkov, ako zaÈaÏujú domácnosÈ celkové náklady na b˘vanie a ako zaÈaÏujú domácnosÈ splátky pohºadávok (pôÏiãiek, úverov, hypoték...). Pri premennej„schopnosÈ domácnosti vystaãiÈ s peniazmi“ bolo v prvej vlne pouÏité nasledujúce znenie otázky: HS120 DomácnosÈ má rôzne zdroje príjmu na ktor˘ch sa podieºajú rôzni ãlenovia domácností. Ak sa zamyslíte nad celkov˘m mesaãn˘m príjmom Va‰ej domácnosti, s ak˘mi ÈaÏkosÈami je schopná platiÈ zvyãajné v˘davky? • s veºk˘mi ÈaÏkosÈami • s ÈaÏkosÈami • s urãit˘mi ÈaÏkosÈami • pomerne ºahko • ºahko Vzhºadom na harmonizáciu zoznamu premenn˘ch a definícií sa Eurostat snaÏí v urãit˘ch prípadoch harmonizovaÈ aj znenie otázok. Táto snaha je zrejmá a má svoje opodstatnenie najmä v prípade, keì sa p˘tame na subjektívny názor. Napríklad v prípade premenenej hodnotenie v˘‰ky najniωieho ãistého mesaãného príjmu na uhrádzanie neoãakávan˘ch v˘davkov v súãasnosti prebieha diskusia s ohºadom na poÏiadavku medzinárodného porovnania. Je totiÏ problematické urãiÈ, ãi sa má vychádzaÈ z tovarov(ak áno, z ak˘ch konkrétne, napr. auto, chladniãka), alebo z urãitej presne stanovenej sumy, ktorá opäÈ môÏe byÈ pre v‰etky zúãastnené krajiny urãená na základe prepoãtu parity kúpnej sily, alebo na základe hranice chudoby, zohºadÀujúc tak národné podmienky. Finanãná záÈaÏ celkov˘ch nákladov na b˘vanie, splátok pôÏiãiek a splátok in˘ch finanãn˘ch pohºadávok sa meria cez 3 bodovú ‰kálu(veºmi zaÈaÏujú, trochu zaÈaÏujú, vôbec nezaÈaÏujú). ëal‰ím aspektom sociálneho vyãlenenia, ktor˘ je pokryt˘ v zisÈovaní, je fyzické a sociálne prostredie. Pôjde o otázky, ktor˘mi sa p˘tame na problémy spojené • s obydlím( príli‰ tmavé) • hlukom od susedov, alebo z ulice • zneãistením, ‰pinou, alebo na iné problémy Ïivotného prostredia spôsobené buì dopravou, alebo priemyslom • na kriminalitu, násilie alebo vandalizmus Deprivácia môÏe byÈ daná nielen nedostatkom zdrojov priamo v domácnosti, ale aj v komunite (nedostatok lekárskej starostlivosti). P˘tame sa, ãi bol dôvod, ktor˘ by si vyÏadoval v posledn˘ch 12 mesiacov náv‰tevu u lekára ‰pecialistu a ak áno, ak˘ bol hlavn˘ dôvod, preão nebola náv‰teva realizovaná. Tie isté otázky sa t˘kajú aj prístupu k stomatologickému o‰etreniu. 50 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY PH050 Ak˘ bol hlavn˘ dôvod, pre ktor˘ ste nenav‰tívil lekára – ‰pecialistu? • nemohol som si to dovoliÈ(príli‰ drahé) • poradovník • nemal som ãas( z pracovn˘ch alebo osobn˘ch dôvodov • ãakal som, ãi sa zdravotn˘ problém sám nezlep‰í • nepoznal som Ïiadneho lekára – ‰pecialistu • z in˘ch dôvodov Pri príjmovej chudobe, ktorú môÏeme povaÏovaÈ za„chudobu zdrojov“, sú sledované celkové zdroje príjmu domácností, ãiÏe okrem príjmu zo zamestnania aj príjem z investícií a rôzne dávky a prídavky. Príjmová chudoba bude meraná cel˘m radom príjmov˘ch premenn˘ch. Príjmy sa budú sledovaÈ tak na individuálnej úrovni, ako i na úrovni domácnosti a to na základe priameho opytovania. Otázky sa zamerajú na podrobnú ‰truktúru príjmov zo zamestnania, nepeÀaÏn˘ch príjmov, sociálnych dávok, príjmov z podnikania, daní a v˘davkov na sociálne poistenie. Suma je meraná pred zdanením ale po odvodoch na sociálne poistenie a následne bude delená poãtom spotrebiteºsk˘ch jednotiek v domácnosti. Referenãn˘m obdobím pre zisÈované údajov za príjmové premenné bude predchádzajúci kalendárny rok. KeìÏe v rámci príjmu stále viac zohrávajú úlohu komponenty nemonetárneho (nepeÀaÏného) príjmu, boli z nich pre úãely EU-SILC vymedzené: a) nepeÀaÏn˘ príjem zo zamestnania(povinné okrem poloÏky sluÏobné auto od roku 2007) b) hodnota tovarov produkovan˘ch pre vlastnú potrebu(povinné od roku 2007) c) imputované nájomné(povinné od roku 2007) OblasÈ nepeÀaÏn˘ch príjmov si vyÏiada relevantné informácie o situácii na Slovensku, podloÏené v˘skumami. V kaÏdom roku zisÈovania o príjmoch a Ïivotn˘ch podmienkach bude k premenn˘m prierezového komponentu priãlenen˘ samostatn˘ modul zameran˘ na ‰pecifickú stránku fenoménu chudoby. Pre rok 2005 je modul zameran˘ na sledovanie medzigeneraãného prenosu chudoby, pre rok 2006 je obsahom sociálna participácia ãlenov domácností. Modul pre rok 2005 je obsahovo zameran˘ predov‰etk˘m na sociálnu mobilitu. Dodatoãne bol roz‰íren˘ o otázku, t˘kajúcu sa prípadn˘ch finanãn˘ch problémov domácnosti a to v ãase, keì mal respondent 12 aÏ 16 rokov: PM 100 Ako ãasto mala domácnosÈ, v ktorej ste Ïili v ãase keì ste mali 12 aÏ 16 rokov, finanãné problémy: Nikdy 1 Zriedkakedy 2 Obãas 3 âasto 4 VÏdy 5 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 51 ZÁVER ·tatistick˘ úrad Slovenskej republiky pripravuje ZisÈovania o príjmoch a Ïivotn˘ch podmienkach na rok 2005. Finanãne budú jednotlivé ãinnosti zisÈovania pokryté grantom Európskej únie. VeºkosÈ vzorky zodpovedá poÏiadavke Eurostatu na minimálnu efektívnu veºkosÈ. Po zv˘‰ení o predpokladanú mieru neodpovedí bude do zisÈovania zaraden˘ch pribliÏne 5 200 aÏ 5 600 domácností. Väã‰ina údajov bude získaná zberom v teréne s pouÏitím metódy zisÈovania PAPI(t.j. pero a papierov˘ dotazník). ëal‰ie údaje sa získajú v˘poãtami na základe vopred stanoven˘ch metód(napr. imputované nájomné, nepeÀaÏné zloÏky príjmu a pod.). Prvé údaje za prierezovú zloÏku budú k dispozícii v druhej polovici roku 2006 spolu s vypoãítan˘mi indikátormi sociálnej kohézie. Projekt ‰tatistiky o príjmoch a Ïivotn˘ch podmienkach i svojim rozsahom má tendenciu byÈ zdrojom údajov o oblasti chudoby a sociálneho vyãlenenia nielen v rámci európskeho kontextu. Aj z ohºadom na obsahovú bohatosÈ a finanãnú nároãnosÈ si bude vyÏadovaÈ efektívne vyuÏitie získan˘ch údajov na národnej úrovni. Je treba zváÏiÈ, ãi sa nemôÏe povaÏovaÈ za ‰tatistické zisÈovanie, ktoré po prepojení s in˘mi ãiastkov˘mi zisÈovaniami (napríklad sociologického charakteru) poskytne komplexn˘ obraz o chudobe a sociálnom vyãlenení na Slovensku a pokryje tak potrebu relevantného zdroja údajov pre rie‰enie otázok chudoby a sociálneho vyãlenenia v národn˘ch podmienkach. LITERATÚRA: 1. Nariadenie(ES) ã. 1177/2003 Európskeho parlamentu a Rady zo dÀa 16. júna 2003 o ‰tatistike spoloãenstva o príjmoch a Ïivotn˘ch podmienkach(EÚ-SILC). In: Official Journal of the European Union, L165, 3.7.2003. 2. Lollivier S., Verger D.,: Living Conditions Poverty, Resources Poverty, and Subjective poverty are distinct, NSEE Studies No. 27, february 1999. 3. Mare‰, P., Chudoba, marginalizace, sociální vylúãení, In: Sociologick˘ ãasopis 200, Vol. 36(No.3: 285 – 297) 4. Lea S., Tarpy R., Webley P., Psychologie ekonomického chovania, Grada, 1994 5. Kolektív, Miléniové rozvojové ciele: Cesta k zniÏovaniu chudoby a sociálneho vylúãenia, dostupné na: http://mdgr.undp.sk/Documents/MDG_Slovak.sk.pdf 52 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY JE A BUDE SLOVENSK¯ VIDIEK CHUDOBN¯? Viera Petrá‰ová ÚVOD PrevaÏne vidiecke oblasti tvoria 59,5% rozlohy Slovenskej republiky. Nachádza sa v nich 62,8% poºnohospodárskej pôdy a 55,9% lesov(zdroj SOP PaRV). Celkovo lesy zaberajú v SR cez 42% v˘mery, ãím sú v súãasnosti zdrojom obnoviteºnej suroviny s moÏnosÈou ìal‰ieho rozvoja(kvôli potenciálu vysokej hodnoty pridanej hodnoty pri spracovaní surového dreva, biomasy, nedrevn˘ch produktov) a z hºadiska geografick˘ch podmienok ako zdroj príjmov z cestovného ruchu jeden z najv˘znamnej‰ích rezortov pre ìal‰í rast slovenskej ekonomiky na vidieku. Horsk˘ a vidiecky charakter krajiny je charakteristick˘ aj pre kraje SR, ktoré sú z hºadiska sociálno-ekonomickej disparity regiónov zaradené medzi najchudobnej‰ie. Sú typické vysok˘m podielom poãtu osôb v hmotnej núdzi a aj nezamestnan˘ch. Podºa údajov uveden˘ch v Národnom akãnom pláne sociálnej inklúzie SR pre roky 2004 – 2006 sú podiely poãtu osôb nasledovné: Poãet osôb odkázan˘ch na pomoc v hmotnej núdzi na celkovom poãte obyvateºov SR v porovnaní s mierou evidovanej nezamestnanosti v roku 2003 v% Kraj Banská Bystrica Pre‰ov Ko‰ice Nitra na porovnanie Îilina Bratislava Podiel osôb v hmotnej núdzi 13,6 14,3 17,8 10,6 7,0 2,0 Podiel osôb evidovan˘ch nezamestnan˘ch 21,7 19,1 22,1 19,1 12,7 3,9 Uvedené poradie krajov sa podºa in˘ch ukazovateºov môÏe meniÈ, ale 4 uvedené kraje patria medzi najchudobnej‰ie. Problém chudoby sa u nás v súãasnosti uvádza len pre vybrané skupiny obyvateºstva, ktoré sú k uveden˘m poãtom osôb v hmotnej núdzi v jednotliv˘ch krajoch len marginálnymi skupinami. Podºa Národneho akãného plánu sociálnej inklúzie SR pre roky 2004 – 2006 sú to len obyvatelia rómskych osád, obãania so zdravotn˘m postihnutím, migranti, bezdomovci a ostatné zraniteºné skupiny(osamelí rodiãia, slobodní ºudia, dôchodcovia, vdovci alebo vdovy...). Preto sa Ïiada, aby sme v období, keì prebieha najmä decentralizácia daÀovej reformy, ktorá je plne v kompetencii SR, správne dokázali identifikovaÈ problém chudoby aj podºa skupín obyvateºstva, typizácie regiónov tak, aby sme spolu s jej uskutoãnením a dobre mierenou ‰tátnou investiãnou pomocou dokázali eliminovaÈ infra‰truktúrnu zaostalosÈ niektor˘ch regiónov. Od nej závisí aj úroveÀ rozvoja podnikania v regióne a úroveÀ príjmov obyvateºstva. Problém stanovenia minimálneho ‰tandardu dôstojného Ïivota v dobrej spoloãnosti sme doteraz v podmienkach obyvateºstva SR komplexne neskúmali. Vzhºadom ku vidieckemu charakteru 4 najchudobnej‰ích krajov, medzi ktor˘mi figuruje aj Nitriansky kraj postihnut˘ nedokonãenou re‰trukturalizáciou poºnohospodárstva, treba OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 53 uskutoãniÈ osobitné v˘skumy zamerané na vidiecke obyvateºstvo. Práve táto skupina obyvateºstva je prezentovaná podºa mÀa v uvedenom prehºade obãanov v hmotnej núdzi a evidovan˘ch nezamestnan˘ch. Dostupné ‰tatistické zdroje nám neuvádzajú údaje na regionálnej úrovni a v súãasnosti ani v rámci typick˘ch politík ‰tátu, ktoré sa t˘kajú rôznych rezortov, ale sú naviazané najmä ku vidieku. Je to pôdohospodárska politika, s mal˘mi v˘nimkami politika cestovného ruchu a malého a stredného podnikania. SÚâASNÁ SITUÁCIA NA VIDIEKU V 90-tych rokoch minulého storoãia sa vplyvom transformácie národného hospodárstva zv˘‰ila vo vidieckych oblastiach nezamestnanosÈ, ãím sa prejavili aj chybné rozhodnutia ‰tátnej priemyselnej politiky predchádzajúceho obdobia. Vybudovanie veºk˘ch priemyseln˘ch centier, roºníckych druÏstiev bez silnej diverzifikácie ãinností a miestnou dopravou sprístupnen˘ch len strediskov˘ch centier na vidieku s vybudovanou infra‰truktúrou sluÏieb sa ukázalo po strate vnútorn˘ch a medzinárodn˘ch trhov ako chybn˘ krok v rámci národného hospodárstva. Obyvatelia vidieckych sídiel nemali zabezpeãen˘ tzv.„viacnásobn˘“ príjem z ãinnosti na pôde alebo odvoden˘ch aktivít ako napr. zelen˘ cestovn˘ ruch, farmársky spôsob obhospodarovania pôdy, rôzne remeselnícke ãinnosti zvy‰ujúce zamestnanosÈ, pretoÏe sú zaloÏené na zv˘‰enom podiele ruãnej práce... V na‰ich podmienkach nebol vybudovan˘ systém podpory hospodárenia vlastníkov na pôde v závislosti od potreby udrÏaÈ obyvateºstvo na vidieku a t˘m si zaistiÈ kultúrnu krajinu ako ju mnohokrát obdivujeme v krajinách EÚ. Viac neÏ polovica rozpoãtu v EÚ sa ãerpá do pôdohospodárstva. Aj v súãasnosti, keì preberáme Spoloãnú poºnohospodársku politiku EÚ(ìalej SPP) sa veºmi málo hovorí o základn˘ch pilieroch tejto politiky, v ktor˘ch je zabudované aj sociálne hºadisko. Dotácie do fariem znamenajú tieÏ zabezpeãenie slu‰ného Ïivotného ‰tandardu ich vlastníkov. Dokonca reforma SPP prijatá v júni minulého roka v rámci horizontálnych opatrení zavádza tieto nové postupy: • odstránenie väzby plo‰n˘ch dotácií na poºnohospodársku v˘robu • re‰pektovanie ‰tandardov príjmu pre farmu • modulácia(presun z priamych platieb na rozvoj vidieka) • poºnohospodársky poradensk˘ systém • nové opatrenia v rámci rozvoja vidieka. Pri pozornej anal˘ze uveden˘ch zmien v reforme SPP je zrejmé, Ïe od roku 2007 sa zaãne podpora poºnohospodárstva zo spoloãn˘ch peÀazí EÚ orientovaÈ na zv˘‰enie konkurencieschopnosti vidieka diverzifikáciou aktivít na vidieku, posilnením poradenstva a na zabezpeãenie dôstojného Ïivotného ‰tandardu na vidieku. Táto zmena sa v programovacom období 2007 – 2013 zaãne ku koncu desaÈroãia t˘kaÈ aj ná‰ho vidieka. Obvyklé dotácie, ktoré doteraz na vidieku poºnohospodári poberali, sa budú viazaÈ na poºnohospodárske podniky a budeme musieÈ dokázaÈ aj to, aká by mala byÈ primeraná dôchodková situácia obyvateºov závisl˘ch od obhospodarovania pôdy(lesnej a aj poºnohospodárskej). SOCIÁLNO – DEMOGRAFICKÁ SITUÁCIA NA VIDIEKU Slovensko malo 5,379 mil. obyvateºov(zdroj SOP PaRV). Priemerná hustota osídlenia je 109,9 obyvateºa/km 2 . Obyvateºstvo sa koncentruje okrem miest do níÏin a kotlín, horské oblasti sú osídlené veºmi riedko, ão spôsobilo, Ïe extenzívne osídºovanie a vyuÏívanie 54 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY krajiny podstatne ovplyvnilo pôvodnú ‰truktúru krajiny i zloÏenie ekosystémov. Za vidiecke sídla sa v‰eobecne povaÏujú sídla, ktoré nemajú ‰tatút mesta a majú urãit˘ charakter a typ osídlenia, ekonomickú ‰truktúru, zaloÏenú na poºnohospodárstve a lesníctve, menej rozvinutú infra‰truktúru a nízku hustotu obyvateºstva. ·tatisticky vyjadrené sú to sídla do 5 000 obyvateºov. ·tatistick˘ úrad SR eviduje 2 883 sídiel, z ktor˘ch je 2 745(95,2%) prevaÏne vidieckych sídiel a 138 mestsk˘ch sídiel. Väã‰ina miest nad 25 000 obyvateºov je na západe SR v krajoch, ktoré sú menej zaostalé. Práve tieto mestá kvôli najväã‰ej koncentrácii obyvateºstva sa povaÏujú za zdroj hospodárskeho rozvoja. Väã‰ina slovensk˘ch sídiel sú dediny, z ktor˘ch má 1979 do 1 000 obyvateºov a z nich má 1 210 dedín menej neÏ 500 obyvateºov. Dokonca 580 obcí má menej ako 250 obyvateºov. V˘voj osídlenia SR v posledn˘ch rokoch prebiehal v miernej‰om tempe a bol poznamenan˘ poklesom prirodzeného prírastku obyvateºstva, re‰trukturalizáciou národného hospodárstva a t˘m aj v˘vojom zamestnanosti, v˘razn˘m obmedzením bytovej v˘stavby, ako aj nedostatoãnou schopnosÈou miest a obcí rie‰iÈ uvedené problémy. Koncepcia ìal‰ieho sídelného rozvoja v SR vychádza predov‰etk˘m z geomorfologick˘ch podmienok a socioekonomického v˘voja, pri re‰pektovaní rovnomerného a vyváÏeného v˘voja. ËaÏisko podºa uÏ predloÏeného návrhu ‰tátu pre investície do infra‰truktúry bude na krajsk˘ch mestách, ako aj na líniách rozvojov˘ch osí pozdæÏ hlavn˘ch komunikaãn˘ch osí. Najviac investícii pôjde do Îilinského kraja a najmenej do najchudobnej‰ích a to Ko‰ického a Nitrianskeho kraja. Ani ìal‰ie dva zaostalé kraje Pre‰ovsk˘ a Banskobystrick˘ nie sú na ãeln˘ch miestach investiãnej podpory ‰tátu a zdrojov EÚ. Ak chceme zachovaÈ sídelné vidiecke osídlenie, opäÈ sa aj v riadení obcí po decentralizácii ãasti prostriedkov získan˘ch z daní fyzick˘ch osôb napriek ich finanãn˘m presunom medzi krajmi objavuje potreba návratu ku spájaniu viacer˘ch obcí. Nemusia pritom strácaÈ vlastnú identitu, ale dôjde ku koncentrácii v˘konov samosprávy. ÚROVE≈ MIEZD Dosahovaná úroveÀ priemern˘ch mesaãn˘ch miezd v regiónoch je v˘sledkom viacer˘ch faktorov. Je ovplyvnená ‰truktúrou podnikateºsk˘ch subjektov a ich ekonomickou silou. V˘‰ka mzdy a zamestnanosÈ predurãujú Ïivotn˘ ‰tandard obyvateºstva – produktívneho, ktoré tvorí v jednotliv˘ch regiónoch 55 aÏ 64% populácie. Najviac vzrástli za posledné obdobie priemerné mzdy v Bratislave, aÏ okolo 50%, zatiaº ão vo vidieckych regiónoch len o cca 33%. V porovnaní s priemerom SR je mzda v 70 vidieckych okresoch o 1,7 tis. Sk niωia a v porovnaní s mestsk˘mi aÏ o 5 tisíc. V odvetví pôdohospodárstva bola v r. 2001 priemerná mesaãná mzda v organizáciách s 20 a viac zamestnancami 10 193 Sk. V porovnaní s priemernou mzdou v celom hospodárstve predstavovala mzda v pôdohospodárstve iba 80%(zdroj SOPPaRV). Podºa údajov ·Ú SR priemerná mesaãná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve SR v r. 2003 dosiahla 14 365 Sk a v pôdohospodárstve 10 940 Sk. Mzdová parita na priemern˘ zárobok odvetví ekonomick˘ch ãinností spolu v r. 2003 bola 76,2%. K polroku 2004 priemerná mesaãná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve dosiahla 15 472 Sk a v pôdohospodárstve 11 769 Sk. Disparita príjmov sa nezniÏuje, ale naopak sa zvy‰uje. Priemerná mesaãná nominálna mzda v rolu 2002(odvetvia spolu) v prevaÏne urbanizovan˘ch oblastiach(9 okresov) dosiahla v˘‰ku 18 239 Sk, v prechodn˘ch oblastiach(31 okresov) 12 667 Sk a v prevaÏne vidieckych oblastiach(39 okresov) 11 693 Sk(zdroj SOP – PaRV). Nízke priemerné mzdy v pôdohospodárstve sú v˘sledkom najmä nízkej dôchodkovosti rezortu. OvplyvÀuje ich aj znaãná nerovnomernosÈ potreby práce v urãit˘ch obdobiach roka a nízka technická úroveÀ v˘roby, vysok˘ podiel manuálnej práce v prírodn˘ch podmienkach. OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 55 DIVERZIFIKÁCIA âINNOSTÍ Najv˘raznej‰ie zvy‰uje zamestnanosÈ na vidieku cestovn˘ ruch, na ktor˘ nadväzujú rôzne remeselné ãinnosti a súbor sluÏieb s vysokou potrebou manuálnej práce. Pre nás v SR sa cestovn˘ ruch nestal e‰te v˘razn˘m zdrojom príjmov. Doteraz sa cestovn˘ ruch u nás presadzoval izolovane od vlastníkov pôdy. Prvé schémy podpory zo ‰trukturálnych fondov k cestovnému ruchu v‰ak uÏ zohºadÀujú vlastnícke práva pri príprave projektov a v˘hodné podpory podporujúce najmä partnerstvá s obcou. Tieto by mali prekonaÈ aj na‰e legislatívne bariéry spôsobené zákonom o ochrane prírody a krajiny ã. 543/2002 Z. z. pri rozvoji aktivít, najmä v najatraktívnej‰ích oblastiach. Cestovn˘ ruch je spojen˘ najmä s vybudovanou infra‰truktúrou sluÏieb, ktor˘mi nie sú len ubytovacie a stravovacie kapacity. Sú to aj cyklotrasy, náuãné chodníky, poºovníctvo, v˘kon ‰portov˘ch ãinností ako paraglajding, horolezectvo, turistika v horsk˘ch oblastiach a zimné ‰porty, ktoré sa viaÏu väã‰inou na horské terény. Na rozdiel od poºnohospodárskej pôdy tieto terény neboli oslobodené od povinnosti platiÈ odvod spoloãnosti za ich vyÀatie z lesného pôdneho fondu. TakÏe v˘stavba veºk˘ch priemyseln˘ch centier je oslobodená od poplatkov spoloãnosti, ale podnikanie mal˘ch podnikateºov v cestovnom ruchu nie. Okrem toho je zaÈaÏené aj in˘mi obmedzeniami a to najmä v chránen˘ch územiach z hºadiska cestovného ruchu najatraktívnej‰ími. Tieto ãinnosti sa vykonávajú na pôde, ktorá je vo vlastníctve najmä fyzick˘ch osôb, pozemkov˘ch spoloãenstiev, ‰tátu a obcí. Rozdrobené vlastníctvo pôdy si vyÏaduje aktívny prístup ku politike podpory podnikania aj na báze vlastníctva pôdy, aby sa nestalo potom bariérou podnikania a zdrojom apatie obãanov ku podnikaniu. Táto oblasÈ je podporovaná nielen cez pôdohospodárstvo, ale tieÏ cez SOP Priemysel a sluÏby. Posledné dva roky nás presvedãili, Ïe cestovnému ruchu sa treba venovaÈ cielene a v prípade ‰tátnej podpornej politiky túto koordinovaÈ aj medzi rezortami tak, aby sa neustále dosiahol pre oblasÈ dôchodkovej situácie obyvateºstva primeran˘ ‰tandard, najmä zv˘‰ením zamestnanosti a úrovne príjmov. V rámci pôdohospodárstva sú s diverzifikáciou cez SOP Poºnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Plán rozvoja vidieka vytypované a podporované tieto aktivity: • v˘stavba, rekon‰trukcia a modernizácia rekreaãn˘ch a ubytovacích zariadení, • rekon‰trukcia existujúcich poºnohospodárskych a lesníckych zariadení na agroturistické objekty, • v˘stavba, rekon‰trukcia a modernizácia prevádzkov˘ch a predajn˘ch priestorov nákup strojov, prístrojov a zariadení na doplnkovú v˘robu, na v˘robu a spracovanie tradiãn˘ch materiálov a produktov, – v˘robky musia byÈ nepoºnohospodárskej povahy. • v˘stavba, rekon‰trukcia a modernizácia areálov vytvárajúcich podmienky pre rozvoj rekreaãn˘ch a relaxaãn˘ch ãinností(turistické chodníky, jazdectvo, rybárstvo, pltníctvo, cykloturistika, vodné ‰porty, zimné ‰porty a pod.). NEZAMESTNANOSË V PÔDOHOSPODÁRSTVE Hlavnou príãinou celkovej nezamestnanosti v SR je v rámci transformaãného procesu nezvládnutá re‰trukturalizácia národného hospodárstva a celkov˘ pokles efektívnej v˘konnosti slovenského hospodárstva. NezamestnanosÈ ovplyvÀuje aj sezónny charakter niektor˘ch odvetví, najmä poºnohospodárstva, lesníctva, stavebníctva a sluÏieb súvisiacich s turistick˘m ruchom. Dôvody vysokej nezamestnanosti, hlavne v okresoch v˘chodného a juÏného Slovenska, sú podºa vládnych analytikov: • vysok˘ podiel rómskeho obyvateºstva; • nízka vzdelanostná úroveÀ; • slabo rozvinutá infra‰truktúra; • v˘razn˘ deficit priemyselnej v˘roby; • zniÏujúci sa podiel poºnohospodárskej a lesníckej v˘roby. 56 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY Príãiny nezamestnanosti v poºnohospodárstve spoãívajú hlavne v dlhodobom útlme v˘roby, ktor˘ je spojen˘ s jej re‰trukturalizáciou, celkov˘m nesúladom medzi zdrojmi pracovn˘ch síl a dopytom, regionálnymi rozdielmi, nízkou adaptabilitou poºnohospodárov na poÏiadavky trhu práce vypl˘vajúcej z nízkej mobility b˘val˘ch poºnohospodárov a problémov ich vzdelanostnej a vekovej úrovne. V lesníctve pokles poãtu pracovníkov je priamo úmern˘ poklesu v˘konov v pestovnej ãinnosti a v ochrane lesa. V ÈaÏbov˘ch ãinnostiach v lese nepoznáme prakticky súãasn˘ poãet pracovníkov. Odhady hovoria o poãte aÏ 100 000 Ïivnostníkov, ktorí pracujú sezónne a krátkodobo v lese. Vo vy‰e 7 000 podnikov, ktoré si uvádzajú ako náplÀ ãinnosti aj práce v lese len vo ‰tvrtine je viac ako 1 zamestnanec. Re‰trukturalizácia ekonomiky Slovenskej republiky po roku 1989 zákonite priniesla zniÏovanie stavu pracovníkov ão sa prejavilo najmarkantnej‰ie v rezorte pôdohospodárstva. V roku 1989 bol evidovan˘ stav pracovníkov v poºnohospodárstve v poãte 350 965 av‰ak v roku 2001 pracovalo v poºnohospodárstve uÏ len 99,4 tis. zamestnancov. ZníÏenie stavu pracovníkov od zaãiatku transformácie predstavuje 72%. Na základe v˘berového zisÈovania pracovn˘ch síl ·Ú SR vykázal v roku 2003v poºnohospodárstve 99,4 tis. zamestnancov ão bolo o 9,5 tis. osôb menej(8,7%) ako v roku 2002. T˘m sa zníÏila relatívna zamestnanosÈ na 100 ha p. p.(zo 4,5 pracovníka na 4,1). Z hºadiska vzdelania poklesol podiel zamestnancov so základn˘m vzdelaním a vyuãen˘ch v prospech podielu zamestnancov s vysoko‰kolsk˘m a vy‰‰ím odborn˘m vzdelaním. Najpoãetnej‰iu vekovú kategóriu tvorili zamestnanci vo veku 45 – 49 rokov a 40 – 44 rokov(spolu 36,6%), najviac pribudlo zamestnancov vo veku 40 – 44 rokov(zdroj Zelená správa 2003). V lesnom hospodárstve poklesol stav pracovníkov od roku 1989 o 33 tis. pracovníkov(skutoãnosÈ v roku 2003 – 12 000 osôb zníÏenie od zaãiatku transformácie o 74%), ktorí boli zamestnaní v trvalom a aj v sezónnom pracovnom pomere. V súãasnosti sa poãet pracovníkov v ne‰tátnom sektore len odhaduje na v prepoãítanom úplnom pracovnom úväzku na 8 000 osôb. Veºmi zlá situácia v SR je predov‰etk˘m v prípade dlhodobej nezamestnanosti(t. j. 12 a viac mesiacov). Napriek tomu, Ïe miera dlhodobej nezamestnanosti vo v‰etk˘ch sektoroch poklesla(z 12,2% v roku 2002 na 11,1% v roku 2003), zotrváva uÏ niekoºko rokov na poprednom mieste v porovnaní s nov˘mi ãi star˘mi ‰tátmi EÚ15(3,3%). V pôdohospodárstve je situácia e‰te hor‰ia. Tento stav môÏeme evidentne vidieÈ v ìalej uveden˘ch obrázkoch. Z nich vychádza, Ïe v uchádzaãi o zamestnanie podºa predchádzajúceho zamestnania v pôdohospodárstve(KMAZ) v prípade dlhodobej nezamestnanosti sú v zhode so ‰tatistick˘mi údajmi o uchádzaãoch o zamestnanie podºa odvetvia ekonomickej ãinnosti(OKEâ). Poãet dlhodobo nezamestnan˘ch, ktorí sú prepustení z pôdohospodárskych podnikov neklesá. V posledn˘ch troch rokoch sa ich poãet pohybuje okolo 3 000 osôb, ale toto ãíslo nevyjadruje presn˘ poãet osôb, pretoÏe je veºmi ovplyvnené záujmom o zaregistrovanie sa na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. V ‰truktúre uchádzaãov o zamestnanie(podºa OKEâ) je poãet osôb okolo 40 000. ZníÏenie poãtu uchádzaãov v júni 2004 poukazuje na vplyv sezónnej zamestnanosti. PRIESKUM PREDSTAVY O MINIMÁLNOM ·TANDARDE DÔSTOJNÉHO ÎIVOTA V DOBREJ SPOLOâNOSTI V rámci predv˘skumu ku vedeck˘m projektom pre sociálno-ekonomick˘ch podmienok obyvateºstva v horsk˘ch oblastiach sme uskutoãnili dotazníkov˘ prieskum o identifikácii prejavov sociálneho vyãlenenia v rodinách pracovníkov lesného hospodárstva. Dotazník vyuÏíva ‰tandardné otázky uvedené v práci ku monitorovaniu chudoby z MPSVaR SR(2003). Vyhodnotenie niektor˘ch otázok uvádzam v prílohe. ·pecifické otázky z dotazníka neuvádzam v tomto svojom príspevku. Rodiny sme e‰te nerozli‰ovali podºa kritérií ohrozenosti domácností, ale zamerali sme sa na zrozumiteºnosÈ otázok a na ich moÏnosÈ ìal‰ieho spracovania. V rámci prieskumu sme získali naspäÈ najmä cestou zamestnávateºov – lesn˘ch podnikov 383 dotaz- OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 57 níkov.. V˘sledky nie sú zatiaº reprezentatívne, ale uvádzam ich v prílohe kvôli moÏnosti porovnávaÈ odpovede pri ìal‰ích v˘skumoch aj v in˘ch sektoroch pri zisÈovaní podmienok o minimálnom ‰tandarde dôstojného Ïivota v dobrej spoloãnosti. Zamestnávatelia oslovili svojich stálych pracovníkov, ktorí popisovali svoju domácnosÈ. Vo v˘skume budeme pokraãovaÈ. SúbeÏne s t˘mto dotazníkov˘m prieskumom sme zisÈovali problémy so starostlivosÈou o zdravie zamestnancov lesného hospodárstva. Po vyhodnotení obidvoch druhov dotazníkov, z ktor˘ch sme niektoré uskutoãnili formou osobného rozhovoru sme zistili, Ïe subjektívny faktor pri anonymnom vyplnení dotazníka je tak siln˘, Ïe v˘sledky dôleÏité najmä pre monitorovanie chudoby je moÏné získaÈ len touto metódou. 58 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY Pre budúcu pôdohospodársku politiku sú z dotazníka zaujímavé najmä otázky uvedené v závere ku moÏnosti maÈ viacnásobné zamestnanie a ku sezónnej zamestnanosti. Napriek tomu, Ïe väã‰ina respondentov nemala záujem o tieto formy pracovného pomeru, vysok˘ podiel odpovedí aj o moÏnosti takto pracovaÈ uÏ vyjadruje nádej, Ïe môÏe nastaÈ zmena v zamestnanosti na vidieku smerom ku flexibilnej‰ím formám zamestnania. Odpovede na ‰tandard, ktor˘ si môÏe dovoliÈ domácnosÈ, uÏ poukazujú na problémy pri zabezpeãovaní beÏn˘ch v˘davkov domácnosti. Najväã‰í problém im robí zabezpeãiÈ rodinu nov˘m ‰atstvom, novou obuvou a doplácaÈ na zdravotnú starostlivosÈ. Respondenti boli pritom zamestnaní väã‰inou na dobu neurãitú v lesníctve. Priemern˘ vek bol 41 rokov. V˘sledky sú uvedené v prílohe ãlánku. OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 59 ZÁVER Strategick˘ rámec pre národné akãné plány inklúzie v‰etk˘ch krajín EÚ vytvárajú nasledovné spoloãné ciele(zdroj MPSVaR SR): • UºahãiÈ úãasÈ na zamestnanosti a prístup v‰etk˘m k zdrojom, právam, tovarom a sluÏbám • PredchádzaÈ rizikám vyãlenenia • PomôcÈ najzraniteºnej‰ím • MobilizovaÈ v‰etky relevantné subjekty V prípade SR vypracovan˘ Národn˘ akãn˘ plán inklúzie sa zameriava len na niektoré skupiny obyvateºstva. V súãasnom období v‰ak prebieha aj decentralizácia moci medzi vládou a samosprávami. Existujúca sociálno-ekonomická disparita regiónov musí byÈ dôvodom aj prijímanie úãinn˘ch opatrení pre rozvoj v‰etk˘ch krajov. Pri rie‰ení chudoby v tradiãn˘ch krajinách EÚ vyuÏívajú najmä v prípade vidieka ‰trukturálne fondy, ktoré nadväzujú na akãné plány zamestnanosti. Okrem nich napr. Komisia EÚ prijala 25.7.2002 ako jedno z opatrení boja proti chudobe na vidieku aj podporu trvaloudrÏateºného obhospodarovania prírodn˘ch zdrojov. Vysok˘ podiel manuálnej práce priam predurãuje moÏnosÈ vyuÏitia nízkokvalifikovanej pracovnej sily v lese spolu s odborn˘m lesníckym personálom. T˘m by sa aktívne vstúpilo do tohto programu EÚ s politikou tvorby pracovn˘ch miest, aj keì kvôli osobitostiam lesného hospodárstva sezónneho charakteru. V Sasku sa pre zv˘‰enie zamestnanosti tam, kde je to v súlade s ochranou Ïivotného prostredia, zalesÀuje. U nás i‰la väã‰ina prostriedkov zo SAPARD-u v rámci pôdohospodárstva do krajov, ktoré pomoc najmenej potrebujú, ão e‰te sociálno-ekonomickú disparitu regiónov zv˘‰i. Zmeny v podpornej politike EÚ, kde sa uÏ budú zvaÏovaÈ aj kritériá sociálne, okrem HDP, pri posudzovaní území do cieºov a tlak EÚ na prierezovosÈ a prepojenie jej programov nás musí nútiÈ uskutoãniÈ hæbkovú anal˘zu podmienok a predikciu moÏností ako plne vyuÏiÈ potenciál podpory z EÚ. Nástroje národnej podpory ‰tátu pri vyrovnávaní podmienok musia byÈ tieÏ zamerané na cieºavedomé umiestÀovanie investícií. Súãasná daÀová reforma môÏe pri nesprávne zvolen˘ch kritériách rozdeºovania daní spôsobiÈ, Ïe chudobné obce sa stanú e‰te chudobnej‰ími. Vidiek je preto najviac v súãasnosti ohrozen˘ a preto musíme hºadaÈ rezervy v plnom vyuÏití prírodn˘ch zdrojov a atraktivite ná‰ho územia s úãinnou podporou ‰tátu. LITERATÚRA 1. Bartová ª.(2001), Anal˘za dôchodkovej disparity domácností v SR. Sborník Demografické, sociální a hospodáfiské dÛsledky desetiletí transformace ekonomik âR a SR. Mezinárodní vûdeck˘ semináfi, Bor‰ice u Buchlovic, str. 9 – 15. 2. Bartová ª.(2002), Globalisation and Poverty. Zemûdelská ekonomika, 48(2): str. 81 – 86. 3. Petrá‰ová, V: Riziká ekonomick˘ch a sociálnych dopadov na lesníctvo po vstupe do EÚ, s. 32 – 49 Zborník Riziká sociálnej vylúãenosti na vidieku pri integrácii do EÚ, FES Nitra, 2003, 59 s. 4. Zelená správa o lesnom hospodárstve 2003, MP SR Bratislava, 2003, 131 s. 60 PRÍLOHA OTÁZKY MERANIA CHUDOBY Finanãná situácia domácnosti Ako hospodárite s príjmami Va‰ej domácnosti: (zakrúÏkujte iba jednu odpoveì) âíslo odpovede 1 2 3 4 5 6 Neodpovedal Spolu: Nemusíme ‰etriÈ V˘davky musíme zvaÏovaÈ Musíme ÏiÈ dosÈ úsporne Staãia nám iba na najlacnej‰iu stravu a obleãenie Staãia na najlacnej‰iu stravu, ale uÏ nie na obleãenie Nestaãia ani na najlacnej‰iu stravu âíslo odpovede 1 2 3 4 5 6 Neodpovedal Spolu: Nemusíme ‰etriÈ V˘davky musíme zvaÏovaÈ Musíme ÏiÈ dosÈ úsporne Staãia nám iba na najlacnej‰iu stravu a obleãenie Staãia na najlacnej‰iu stravu, ale uÏ nie na obleãenie Nestaãia ani na najlacnej‰iu stravu Poãet 31 187 124 29 8 4 0 383 % 8,09 48,83 32,38 7,57 2,09 1,04 0,00 100,00 Mala Va‰a domácnosÈ v posledn˘ch 12 mesiacoch problém zaplatiÈ: (v kaÏdom riadku zakrúÏkujte jednu odpoveì), 3 – net˘ka sa ma(napr. b˘vam u rodiãov) âíslo odpovede 1 2 3 Nájomné Inkasné platby napr. za elektrinu, vodu, plyn, TV, rozhlas Splátky pôÏiãiek Áno Poãet 20 65 66 Nie Poãet 240 Net˘ka sa Neodpovedal Poãet Poãet 116 7 277 34 7 168 134 15 Spolu Poãet 383 383 383 âíslo odpovede 1 2 3 Nájomné Inkasné platby napr. za elektrinu, vodu, plyn, TV, rozhlas Splátky pôÏiãiek Áno % 5,22 16,97 17,23 Nie % 62,66 Net˘ka sa Neodpovedal %% 30,29 1,83 Spolu % 100,00 72,32 43,86 8,88 34,99 1,83 100,00 3,92 100,00 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 61 Základné potreby MôÏe si Va‰a domácnosÈ dovoliÈ: (v kaÏdom riadku zakrúÏkujte jednu odpoveì) âíslo odpovede 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 KonzumovaÈ 2x do t˘ÏdÀa mäso alebo mäsové v˘robky, hydinu, rybu KonzumovaÈ minimálne 2x do t˘ÏdÀa ovocie a zeleninu KupovaÈ v prípade potreby nové ‰atstvo KupovaÈ v prípade potreby novú obuv KupovaÈ raz do t˘ÏdÀa noviny PlatiÈ ‰kolopovinn˘m deÈom ‰kolské stravovanie, cestovné a ‰kolské pomôcky DoplácaÈ na lieky a zdravotnú starostlivosÈ PlatiÈ vysoko‰kolské ‰túdium Dovolenku pre celú rodinu Letn˘ detsk˘ tábor Platen˘ kúpeºn˘ pobyt aspoÀ 3 t˘Ïdne/osoba/rok PlatiÈ ìal‰ie vzdelávanie (napr. jazyk, umelecké krúÏky...) Áno Poãet 267 264 172 173 306 195 184 89 49 72 46 76 Áno s ÈaÏkosÈami Poãet 82 80 166 167 30 109 165 117 75 77 59 118 Nie Poãet 32 36 43 42 44 45 27 133 251 198 268 179 Neodpovedal Poãet 2 3 2 1 3 34 7 44 8 36 10 10 Spolu Poãet 383 383 383 383 383 383 383 383 383 383 383 383 âíslo odpovede 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 KonzumovaÈ 2x do t˘ÏdÀa mäso alebo mäsové v˘robky, hydinu, rybu KonzumovaÈ minimálne 2x do t˘ÏdÀa ovocie a zeleninu KupovaÈ v prípade potreby nové ‰atstvo KupovaÈ v prípade potreby novú obuv KupovaÈ raz do t˘ÏdÀa noviny PlatiÈ ‰kolopovinn˘m deÈom ‰kolské stravovanie, cestovné a ‰kolské pomôcky DoplácaÈ na lieky a zdravotnú starostlivosÈ PlatiÈ vysoko‰kolské ‰túdium Dovolenku pre celú rodinu Letn˘ detsk˘ tábor Platen˘ kúpeºn˘ pobyt aspoÀ 3 t˘Ïdne/osoba/rok PlatiÈ ìal‰ie vzdelávanie (napr. jazyk, umelecké krúÏky...) Áno % 69,71 68,93 44,91 45,17 79,90 50,91 48,04 23,24 12,79 18,80 12,01 19,84 Áno s ÈaÏkosÈami % 21,41 20,89 43,34 43,60 7,83 28,46 43,08 30,55 19,58 20,10 15,40 30,81 Nie % 8,36 9,40 11,23 10,97 11,49 11,75 7,05 34,73 65,54 51,70 69,97 46,74 Neodpovedal % Spolu % 0,52 100,00 0,78 100,00 0,52 100,00 0,26 100,00 0,78 100,00 8,88 1,83 11,49 2,09 9,40 2,61 2,61 100,00 100,00 100,00 100,00 100,00 100,00 100,00 62 Je Vበbyt, dom alebo obydlie vybaven˘/é: (v kaÏdom riadku zakrúÏkujte jednu odpoveì) âíslo odpovede 1 2 3 4 5 6 Elektrinou Kanalizáciou Teãúcou vodou Samostatn˘m WC KúpeºÀou alebo sprchou Plynov˘m alebo elektrick˘m centrálnym kúrením âíslo odpovede 1 2 3 4 5 6 Elektrinou Kanalizáciou Teãúcou vodou Samostatn˘m WC KúpeºÀou alebo sprchou Plynov˘m alebo elektrick˘m centrálnym kúrením Áno Poãet 383 333 374 360 376 260 Áno % 100,00 86,95 97,65 93,99 98,17 67,89 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY Nie Poãet 0 49 9 23 7 Neodpovedal Poãet 0 1 0 0 0 Spolu Poãet 383 383 383 383 383 122 1 383 Nie % 0,00 12,79 2,35 6,01 1,83 Neodpovedal % 0,00 0,26 0,00 0,00 0,00 Spolu % 100,00 100,00 100,00 100,00 100,00 31,85 0,26 100,00 VybavenosÈ domácnosti Vlastní Va‰a domácnosÈ: (v kaÏdom riadku zakrúÏkujte jednu odpoveì) âíslo odpovede 1 2 3 4 5 Pevnú telefónnu linku alebo mobil Farebn˘ televízor Chladniãku Automatickú praãku Káblovú alebo satelitnú televíziu Áno Poãet 357 370 377 336 203 Nie, nemôÏem si to dovoliÈ Poãet Nie, nemám záujem Poãet Neodpovedal Poãet 16 10 0 10 1 5 1 0 33 12 2 91 86 3 Spolu Poãet 383 383 383 383 383 âíslo odpovede 1 2 3 4 5 Pevnú telefónnu linku alebo mobil Farebn˘ televízor Chladniãku Automatickú praãku Káblovú alebo satelitnú televíziu Nie, Nie, nemôÏem si nemám Áno to dovoliÈ záujem Neodpovedal Spolu %%%%% 93,21 4,18 2,61 0,00 100,00 96,61 2,61 0,52 0,26 100,00 98,43 1,31 0,26 0,00 100,00 87,73 8,62 3,13 0,52 100,00 53,00 23,76 22,45 0,78 100,00 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY Údaje o respondentoch Priemern˘ vek respondenta= 41 rokov Pohlavie: âíslo odpovede 1 2 Neodpovedal Spolu: MuÏ Îena Poãet 298 84 1 383 âíslo odpovede 1 2 Neodpovedal Spolu: MuÏ Îena Rodinn˘ stav âíslo odpovede 1 2 3 4 5 Neodpovedal Spolu: Slobodn˘(á) Îenat˘, vydatá rozveden˘(á) vdovec(a) druh, druÏka Poãet 59 296 13 5 10 0 383 Najvy‰‰ie ukonãené vzdelanie âíslo odpovede 1 2 3 4 5 Neodpovedal Spolu: Základné UãÀovské alebo stredné bez maturity Stredo‰kolské s maturitou Vysoko‰kolské Bez vzdelania âíslo odpovede 1 2 3 4 5 Neodpovedal Spolu: Základné UãÀovské alebo stredné bez maturity Stredo‰kolské s maturitou Vysoko‰kolské Bez vzdelania Poãet 15 81 196 90 1 0 383 % 3,92 21,15 51,17 23,50 0,26 0,00 100,00 63 % 77,81 21,93 0,26 100,00 64 Pracovná situácia âíslo odpovede 1 2 3 4 Neodpovedal Spolu: âíslo odpovede 1 2 3 4 Neodpovedal Spolu: Zamestnan˘(á) Nezamestnan˘(á) Dôchodca, dôchodkyÀa Iné(napr. Ïena v domácnosti, ‰tudent, atì.) Zamestnan˘(á) Nezamestnan˘(á) Dôchodca, dôchodkyÀa Iné(napr. Ïena v domácnosti, ‰tudent, atì.) OTÁZKY MERANIA CHUDOBY Poãet 323 30 11 18 1 383 % 84,33 7,83 2,87 4,70 0,26 100,00 Vበpracovn˘ pomer je v súãasnosti: âíslo odpovede 1 2 Neodpovedal Spolu: Trval˘ Sezónny Poãet 292 40 51 383 âíslo odpovede 1 2 Neodpovedal Spolu: Trval˘ Sezónny % 76,24 10,44 13,32 100,00 Máte záujem o viacnásobné zamestnanie? (Napr. podnikanie na pôde, poskytovanie sluÏieb v turistike, ubytovaní, predaj vlastn˘ch produktov a pod.) âíslo odpovede 1 Áno 2 Nie Neodpovedal Spolu: Poãet 168 203 12 383 âíslo odpovede 1 Áno 2 Nie Neodpovedal Spolu: % 43,86 53,00 3,13 100,00 Máte záujem o sezónnu zamestnanosÈ? âíslo odpovede 1 Áno 2 Nie Neodpovedal Spolu: Poãet 111 256 16 383 âíslo odpovede 1 Áno 2 Nie Neodpovedal Spolu: % 28,98 66,84 4,18 100,00 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 65 NEPE≈AÎNÉ MIERY CHUDOBY (KONCEPT MNOHONÁSOBNEJ DEPRIVÁCIE) Anton Michálek ÚVOD Pri meraní chudoby je nevyhnutné poznaÈ základn˘ teoreticko-metodologick˘ a terminologick˘ aparát, bez ktorého nie je moÏné chudobu definovaÈ, analyzovaÈ, meraÈ a pod., bez ktorého by sme chudobu nemohli zvládnuÈ resp. sa k nej priblíÏiÈ(aspoÀ do urãitej miery sa jej zmocniÈ). Súvisí to s obsahom chudoby, ktorá predstavuje zloÏit˘, mnohodimenzionálny sociálny jav, hlboko poprepájan˘ s mnoh˘mi stránkami ºudského Ïivota. Chudoba má teda mnoho dimenzii a vymyká sa úzkej definícii zaloÏenej len na nedostatku príjmov. Zah⁄Àa mnoho in˘ch aspektov, vrátane psychickej záÈaÏe, pocitu zraniteºnosti vonkaj‰ími udalosÈami, pocitu bezmocnosti a pod. Av‰ak tieto, ale aj ìal‰ie nehmotné dimenzie chudoby sú ÈaÏko merateºné, zvlá‰È v podmienkach Slovenska, kde absentujú potrebné prieskumy a informácie o percepciách chudoby a sociálneho vyãlenenia. TEORETICKO – METODOLOGICK¯ RÁMEC âoraz viac expertov na chudobu inklinuje k„‰ir‰ej“ definícii chudoby, ktorá hovorí:„ neexistuje správna ãi vedecká definícia chudoby, ako aj v‰eobecne prijat˘ spôsob jej merania“. MeraÈ sa vÏdy dá len urãit˘ koncept chudoby a spôsob, ktor˘m je chudoba definovaná, urãuje nielen to, kto je chudobn˘, ale aj jej rozsah v spoloãnosti. Uvedená definícia, alebo skôr tvrdenie má oporu okrem iného v existencii ‰irokého spektra diskurzov chudoby. Friedmann(1996) v súãasnosti rozoznáva 4 základné diskurzy chudoby : • Byrokratick˘ – úãelov˘, zameran˘ najmä na urãenie hranice chudoby pre potreby spoloãnosti, najmä sociálnej politiky. • Moralistick˘ – zameran˘ na vzÈah chudobn˘ch voãi ich vlastnej chudobe. • Akademick˘ – zaoberá sa vzÈahom chudobn˘ch k spoloãnosti a ich participáciou na jej aktivitách(chudobu chápe ako dôsledok spoloãensk˘ch mechanizmov). • Samotn˘ch chudobn˘ch – je o bezmocnosti chudobn˘ch a ich spôsoboch ako chudobu zná‰aÈ, alebo prekonaÈ. CIELE A KONCEPTY MERANIA CHUDOBY Preão sa väã‰ina spoloãností(krajín) snaÏí pomenovaÈ a vysvetliÈ chudobu(urãiÈ, ão je byÈ chudobn˘ resp. kto je chudobn˘)? Odpoveì na túto otázku je nemenej dôleÏitá, pretoÏe priamo súvisí s rozvojom spoloãnosti, kde veºk˘ rozsah chudobn˘ch je vlastne dôkazom zlého riadenia a zlyhania systému vládnutia v spoloãnosti. Jedn˘m z relevantn˘ch dôvodov preão vysvetliÈ a meraÈ chudobu je boj proti chudobe a sociálnemu vyãleneniu, priãom sa sledujú minimálne dva ciele. Prv˘m je poznaÈ, koºko má chudobn˘ch, t.j. zmeraÈ úroveÀ (podiel) chudobn˘ch a druh˘m urãiÈ rozsah práv chudobn˘ch voãi moÏnostiam, ktoré má resp. mal by sociálny ‰tát maÈ. 66 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY Existuje viacero konceptov chudoby, ktoré sú triedené podºa mnoÏstva kritérií, priãom sa tieto triedenia vzájomne prekr˘vajú. Medzi dva najv˘znamnej‰ie koncepty patria absolútny a relatívny koncept. Absolútny koncept vychádza z absolútnej chudoby, ktorá je zaloÏená na predstave minimálnej Ïivotnej úrovne zaruãujúcej v˘hradne fyziologické preÏitie. V tomto zmysle je teda chudoba spojená s nedostatkom prostriedkov k uspokojeniu základn˘ch potrieb(jedlo, b˘vanie, o‰atenie). V tomto koncepte musí maÈ chudoba definované spoloãné platné minimálne ‰tandardy preÏitia a musí byÈ definovaná potrebami chudobn˘ch. Relatívny koncept charakterizuje relatívnu chudobu v priemyselne rozvinut˘ch krajinách. Ide teda o problém chudoby v bohatej, ale nerovnosÈou sa vyznaãujúcej, spoloãnosti. Vymedzuje chudobn˘ch v porovnaní so ‰tandardmi v danej spoloãnosti, priãom základné potreby v celej populácii sú uspokojované, ale ãasÈ populácie je vyãlenená z beÏného spotrebiteºského ‰tandardu, v ktorom Ïijú, ako aj z ìal‰ích aktivít, ktoré tento ‰tandard umoÏÀuje. Chudoba nie je primárnym stavom neuspokojenia základn˘ch potrieb, ale Ïivotom na dne profesn˘ch, vlastníckych, konzumn˘ch, ale i in˘ch vzÈahov. Chudoba v relatívnom koncepte je teda vzÈahovaná ku kvalite Ïivota v danej krajine. MERANIE CHUDOBY (KONCEPT MNOHONÁSOBNEJ DEPRIVÁCIE) Pri meraní chudoby musíme zodpovedaÈ tri otázky: 1. ako ju meraÈ? – ‰pecificky ako„chudobu“ – v‰eobecnej‰ie ako„‰ir‰ie ponímanú nerovnosÈ“ 2. ak˘ koncept vybraÈ? 3. aké vybraÈ(pouÏiÈ) miery chudoby? Ak chceme zmeraÈ chudobu ão najkomplexnej‰ie, teda ako ‰ir‰ie chápanú nerovnosÈ, je moÏné a veºmi vhodné vyuÏiÈ koncept mnohonásobnej deprivácie, ktorého zakladateºom a hlavn˘m predstaviteºom je profesor Peter Townsend(1979). Townsend spolu s ìal‰ími zástancami tohto konceptu stanovili nasledovné základné v˘chodiská tohto konceptu : • byÈ chudobn˘ znamená byÈ deprivovan˘ • deprivácia predstavuje fyzické a psychické utrpenie, ale i nedostatok toho, ão je v danej spoloãnosti v‰eobecne povaÏované za hodnotu • permanentná deprivácia(viacnásobná a hlboká) je vlastne chudobou • chudoba je multidimenzionálna deprivácia • chudoba nepredstavuje jednoduchú depriváciu, ale súbor jednotliv˘ch deprivácii • jednotlivé deprivácie majú rôzny rozsah, intenzitu, váhu v závislosti od prostredia a hodnotov˘ch orientácií • koncept deprivácie je priamym konceptom(priamo sleduje podmienky Ïivota) a nie zdroje slúÏiace k ich zaisteniu Koncept deprivácie vyÏaduje splniÈ dve podmienky. Prvou podmienkou je dokázaÈ zmeraÈ rôzne typy verejn˘ch a súkromn˘ch zdrojov, ktoré ovplyvÀujú Ïivotn˘ ‰tandard a sú v spoloãnosti nerovnomerne distribuované. Druhou, nájsÈ definíciu Ïivotného ‰t˘lu, ktorá je v spoloãnosti v‰eobecne akceptovaná a zistiÈ, kde na stupnici distribúcie zdrojov existuje bod, ktor˘ je kritick˘ pre akceptovateºn˘ Ïivotn˘ ‰t˘l. V˘znamn˘m krokom pri meraní chudoby pomocou tohto konceptu je v˘ber relevantn˘ch dimenzií a faktorov, ktoré chudobu podmieÀujú, sprostredkujú, sprevádzajú alebo indikujú. Sú to dimenzie a faktory v oblasti: OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 67 • nedostatku fyzického komfortu (hlad, nevyhovujúce o‰atenie, nevhodné b˘vanie, rizikové susedstvo, naru‰ené Ïivotné a pracovné prostredie, a pod.) • zdravia (krátka dæÏka Ïivota, vysoká frekvencia chorôb, chronické choroby, trvalá fyzická alebo mentálna neschopnosÈ, a pod.) • nedostatku bezpeãnosti a istôt (v b˘vaní, ochrane pred stratou majetku, kriminalita, nebezpeãné pracovné prostredie, a pod.) • nedostatku„welfare values“ (neakceptovateºn˘ pomer zárobku k celkovému príjmu, stigmatizujúce formy finanãnej závislosti, nedostatok kvalitného vzdelania, a pod.) • nedostatku úcty (v dôsledku obmedzenia ekonomick˘ch a sociálnych aktivít a sociálne hodnoten˘ch schopností, nemoÏnosti spoloãenskej participácie a vyãlenenie, nízke sebahodnotenie a sebadôvera, a pod.). Av‰ak aj táto metóda má svoje slabé miesta a nedostatky. Metodologické problémy spoãívajú v individuálnej skúsenosti s rozsahom deprivácie(komplexné resp. ãiastkové), vo vágnosti niektor˘ch poloÏiek(dimenzií resp. faktorov), vo váÏení indikátorov(najmä váÏení ich kombinácií), v platnosti deprivácií, ktorá nemusí byÈ v‰eobecná(niektoré poloÏky sú spojené nielen s chudobou, ale i spôsobom Ïivota). APLIKAâNÉ MOÎNOSTI KONCEPTU Prezentovan˘ koncept mnohonásobnej deprivácie má ‰iroké pouÏitie nielen pri sledovaní chudoby a jej aspektov, ale je moÏné ho pouÏiÈ i pri rie‰ení tak˘ch tém ako kvalita Ïivota, ºudsk˘ rozvoj, Ïivotné podmienky, Ïivotná úroveÀ a pod., ale tieÏ pre potreby sociálnej a regionálnej politiky, najmä pri sledovaní marginalizovan˘ch a vyãlenen˘ch území a regiónov. Veºmi vhodne moÏno koncept mnohonásobnej deprivácie vyuÏiÈ pri identifikácii centier chudoby na Slovensku na lokálnej úrovni obcí(na Slovensku za obce neexistujúce údaje o príjme a spotrebe). ÚroveÀ chudoby v lokalitách(obciach) sme sledovali pomocou sprostredkujúcich faktorov, ktoré chudobu spôsobujú, indikujú alebo sprevádzajú. Vybrali sme indikátory o nezamestnanosti, vzdelaní, veºkosti a úplnosti domácnosti, preplnenosti bytu a nevybavenosti bytu kúpelÀou resp. sprchovacím kútom. V‰etky uvedené charakteristiky vykazujú silnú pozitívnu koreláciu s chudobou, ão znamená, Ïe sú jej siln˘m indikátorom. Uveden˘ koncept mnohonásobnej deprivácie chápe chudobu ako depriváciu, kde veºkosÈ súhrnnej deprivácie je urãená úrovÀou deprivácii sledovan˘ch dimenzií(faktorov) násobenou ich váhou, ktorá vychádza z vplyvu(dosahu) vybran˘ch faktorov na chudobu. Hodnoty t˘chto deprivácii(viì mapy 1 – 6 v Prílohe zborníka) spolu s váhami indikátorov nám poskytujú v˘sledn˘ obraz o úrovni mnohonásobnej deprivácie. Práve veºkosÈ tejto sumárnej deprivácie v koneãnom dôsledku urãuje úroveÀ chudoby, priãom tie obce, ktoré dosiahli najvy‰‰ie hodnoty tejto mnohonásobnej deprivácie, sú zároveÀ obcami s najväã‰ou mierou (úrovÀou) chudoby. IDENTIFIKÁCIA CENTIER CHUDOBY ÚroveÀ chudoby sme urãili na základe merania veºkosti deprivácie vo v˘znamn˘ch aspektov ºudského Ïivota a to: vo vzdelaní, na trhu práce, v distribúcii zdrojov(viacdetné a neúplné) domácnosti, v Ïivotnej úrovni(preplnenosÈ a nevybavenosÈ bytov). Uvedené indikátory sú teda základn˘m prostriedkom hodnotenia chudoby v obciach. Pomocou ich kvantifikácie sme stanovili syntetick˘ ukazovateº, ktorého hodnota vyjadruje úroveÀ mno- 68 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY honásobnej deprivácie(chudoby) obce. Pri na‰ej anal˘ze sme postupovali v zmysle Townsendovho konceptu mnohonásobnej deprivácie, priãom na hodnotenie úrovne deprivácie kaÏdého z indikátorov a v‰etk˘ch indikátorov spoloãne sme vyuÏili tzv. syntetick˘ ukazovateº(Mikolá‰, Pittermann 1980). Tento lep‰ie vyhovuje slovensk˘m pomerom, pretoÏe nie je viazan˘ priamo k príjmu, ako je to v prípade Townsenda. Základom tohto prístupu je kvantifikácia, t.j. bodové ohodnotenie a váÏenie indikátorov(faktorov, kritérií), ktoré sú najdôleÏitej‰ím krokom sledovania celkovej úrovne deprivácie a následne úrovne a priestorovej diferenciácie chudoby vo vybran˘ch obciach. Bodové hodnotenie sa uskutoãÀuje na základe zistenia, ak˘ podiel nadobúdajú hodnoty kaÏdého z indikátorov v jednotliv˘ch obciach. Podºa zvolenej kategorizácie sa zistené hodnoty (podiely) indikátora zaradili do príslu‰nej kategórie a ohodnotili príslu‰n˘m poãtom bodov. V tomto prípade bola pouÏitá 5 stupÀová kategorizácia s bodov˘m ohodnotením od 1 do 5. Po bodovom ohodnotení bolo nutné posúdiÈ v˘znam a dôleÏitosÈ(váhu) indikátorov vo vzÈahu k chudobe. Urãovanie relatívnej dôleÏitosti indikátorov nemusí, a ãasto aj nie je jednoduchou záleÏitosÈou. Aj v na‰om súbore indikátorov chudoby nemajú v‰etky rovnak˘ v˘znam. Relatívne vzájomne pomern˘ v˘znam sa oznaãuje ako váha kritéria. Váha teda poskytuje informáciu o relatívnej dôleÏitosti, vplyve alebo vzÈahu ku konkrétnemu posudzovanému problému, v na‰om prípade k chudobe. Pre jej urãenie existuje viacero metód z oblasti rozhodovacej anal˘zy, priãom v‰etky sa snaÏia transformovaÈ(i keì je to v plnej miere nemoÏné), kvalitatívne usporiadanie dôleÏitosti parametrov na kvantitatívne usporiadanie(¤íha 1987). Z tohto dôvodu sú v‰etky v˘stupy„pribliÏn˘mi“ kvantitatívnymi veliãinami. Na urãenie váhy vybran˘ch indikátorov sme pouÏili„Metódu poradia(ranging)“, ktorá hierarchizuje indikátory podºa ich vzájomnej relatívnej dôleÏitosti. Pri urãení vzájomnej relatívnej dôleÏitosti(hierarchizácii) sledovan˘ch indikátorov sme vychádzali zo zisten˘ch hodnôt korelaãn˘ch závislostí indikátorov s chudobou. âím závislosÈ vykazovala vy‰‰ie hodnoty, t˘m získal indikátor vy‰‰iu preferenciu(poradie). KaÏdému indikátoru bolo priradené ãíslo podºa poradia 1 – najdôleÏitej‰í(najv˘znamnej‰í), N – najmenej dôleÏit˘. In˘mi slovami ãísla stupnice poradia N sa musia zhodovaÈ s ãíslami(poãtom) indikátorov n, to znamená N= n. V urãit˘ch prípadoch(aj v na‰om) v‰ak niektoré indikátory môÏu maÈ rovnakú dôleÏitosÈ a teda môÏu dostaÈ rovnaké poradie a vtedy N< n(v takomto prípade je nutné pristúpiÈ k tzv. ‰tandardizovanému poradiu). V na‰om prípade sme 6 indikátorom priradili 5 hodnôt poradia, pretoÏe indikátory 2 a 4 mali podºa ná‰ho hodnotenia relatívne rovnakú dôleÏitosÈ vo vzÈahu k chudobe(tab.1). KaÏdému indikátoru sa priradili hodnoty z intervalu od 1 do 5, priãom najv˘znamnej‰í faktor s najvy‰‰ím poradov˘m v˘znamom (hodnotením) –„nezamestnanosÈ“ získal 5 bodov. Nakoniec sme stanovili váhy jednotliv˘ch indikátorov(W j ), ktoré sme vypoãítali ako podiel bodového ohodnotenia dôleÏitosti indikátora a jeho ‰tandardizovaného poradia. Stanovenie váhy indikátora (j) je vyjadrené vzÈahom: w j W j = ––– (s) x j W j = váha indikátora(faktora) j w j = bodové ohodnotenie dôleÏitosti indikátora j x j(s) = ‰tandardizované poradie indikátora j OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 69 Tab.1: ·tandardizované poradie(preferencie) a váhy indikátorov(faktorov) indikátor (j) x j(s) w j W j – váha 1 nezamestnanosÈ 1 5 5 2 nízke vzdelanie 4,5 2 0,5 3 veºkosÈ 4 neúplné domácností domácnosti 2 4,5 4 2 2 0,5 5 veºkosÈ bytu 6 1 0,2 6 bez kúpeºne 3 3 1 T˘mto spôsobom bola zhodnotená váha indikátorov(W j ), priãom presnosÈ a spoºahlivosÈ metódy závisí od mnoÏstva indikátorov(najlep‰ie v˘sledky sú získané, ak platí n opt . < 10, teda ak skúmame menej ako 10 indikátorov). Urãenie váhy faktora a bodové ohodnotenie na základe zvolenej stupnice e‰te nepredstavuje syntetick˘ obraz o úrovni deprivácie(chudoby). Tento nám poskytuje aÏ syntetick˘ ukazovateº(U), ktor˘ je vyjadren˘ ako súãet súãinov váhy(W) a bodového ohodnotenia(b) v‰etk˘ch vybran˘ch indikátorov. Syntetick˘ ukazovateº(U) je zároveÀ v˘sledkom (numerick˘m vyjadrením) hodnotenia úrovne chudoby v obciach sledovaného regiónu. MoÏno ho vyjadriÈ vzÈahom: n U= ∑ W j . b j j=1 U= syntetick˘ ukazovateº deprivácie W j = váha j-tého faktora b j = bodové ohodnotenie j-tého faktora Súãet súãinu bodov a váh faktorov v najniωej teoretickej hodnote predstavuje vyhovujúcu hodnotu U min, hodnota U max je naopak úplne nevyhovujúca. Ich hodnota sa v na‰om prípade pohybuje v intervale od 11,7 do 51,0. RELEVANTNÉ V¯SLEDKY Na základe prezentovanej anal˘zy sme získali obraz o priestorovom rozmiestnení chudoby na Slovensku. Z kartografického zobrazenia tieÏ moÏno identifikovaÈ, kde sa nachádzajú najchudobnej‰ie obce Slovenska(viì mapa 7 v Prílohe zborníka). Pri sledovaní úrovne chudoby vo v‰etk˘ch obciach Slovenska sme dospeli k viacer˘m zaujímav˘m v˘sledkom. Jedn˘m z v˘znamn˘ch poznatkov je, Ïe chudoba na Slovensku sa vyznaãuje vysokou priestorovou diferenciáciou na lokálnej úrovni. Z 2883 obcí SR je chudobn˘ch 419(14,5%). Chudobné obce sa nachádzajú v 43 okresoch, av‰ak viac ako polovica z nich je koncentrovaná len v 9 okresoch. Hodnotu U max = 51.0 dosiahlo 9 obcí. Najviac aÏ 60 chudobn˘ch obcí(14,3%) sa nachádza v okrese Rimavská Sobota. V okresoch Revúca(RA) a(RS) tvoria chudobné obce viac ako polovicu z celkového poãtu obcí(RA 57.1 a RS 56.1). 199 chudobn˘ch obcí vytvorilo 8 prirodzen˘ch regiónov chudoby, priãom najväã‰í rimavskosobotsk˘ je tvoren˘ 96 obcami leÏiaci v 4 okresoch. V˘znamn˘mi prirodzen˘mi regiónmi chudoby sú e‰te: ko‰ick˘(23 obcí) a veºkokrtí‰sk˘(19 obcí), sninsk˘, novozámock˘, keÏmarsk˘(zhodne 13 obcí), michalovsk˘(11) a svidnícky(10). 70 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY CHARAKTER CHUDOBY NA SLOVENSKU Na základe komparácie niektor˘ch v˘znamn˘ch v˘sledkov za identifikované chudobné obce s celonárodn˘mi priemermi sme získali ìal‰ie zaujímavé v˘sledky o charaktere a znakoch chudoby na Slovensku. Z porovnania veºkosti chudobnej obce(jej priemerná veºkosÈ je 691 obyvateºov) a priemernej veºkosti slovenskej obce(1841 obyvateºov) moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe na Slovensku prevaÏuje rurálna chudoba . Dokazuje to aj skutoãnosÈ, Ïe aÏ 231 chudobn˘ch obcí(55.2%) nemá ani 500 obyvateºov. AÏ 333(takmer 80%) nemá ani 1000 obyvateºov, priãom najväã‰ou sú Pavlovce nad Uhom v Michalovskom okrese so 4382 obyvateºmi. ëal‰ím v˘znamn˘m znakom chudoby na Slovensku je, Ïe z aspektu vekovej ‰truktúry prevaÏuje detská chudoba . K˘m podiel predproduktívnej zloÏky obyvateºstva tvorí na Slovensku 19%, jej podiel v chudobn˘ch obciach je 23%. Dokonca aÏ v 95 chudobn˘ch obciach presahuje detská populácia 30%. Podobne ako v in˘ch krajinách má Slovensko i svoju etnickú chudobu . Okrem iného to môÏeme zistiÈ z porovnania podielu Rómov na národnej úrovni, kde tvoria podºa sãítania z roku 2001 – 1.9%-n˘ podiel(samozrejme, Ïe ide o skreslen˘ údaj a v skutoãnosti je podiel Rómov niekoºkokrát vy‰‰í) a v chudobn˘ch obciach, kde tvoria aÏ 8.1%. Chudoba na Slovensku ãoraz viac súvisí s trhom práce resp. vyãlenením z neho. V tomto zmysle na Slovensku ãoraz väã‰í v˘znam zohráva„nová“ chudoba, teda chudoba závislá na trhu práce . K˘m národná miera nezamestnanosti v roku 2001 predstavovala 20.4%, v chudobn˘ch obciach miera nezamestnanosti dosiahla aÏ 47.6%. Chudobní môÏu byÈ aj zamestnaní, najmä v slab‰ie platen˘ch odvetviach. Existenciu odvetvovej chudoby dokazuje skutoãnosÈ, Ïe v najslab‰ie platenom primárnom sektore pracuje v chudobn˘ch obciach 12.8% obyvateºov, k˘m národn˘ priemer zamestnanosti v tomto sektore je len 9.8%. Naviac v chudobn˘ch obciach je men‰í podiel lep‰ie zarábajúcich podnikateºov(4.1%) ako je priemer za Slovensko(6.3%). ZÁVER V ‰túdii sme prezentovali jednu z moÏn˘ch nepeÀaÏn˘ch mier chudoby, ktorá vychádza z Townsendovho konceptu mnohonásobnej deprivácie. Relevantn˘m znakom a prednosÈou tohto konceptu je, Ïe sa snaÏí meraÈ chudobu komplexnej‰ie, teda ako ‰ir‰ie chápanú nerovnosÈ. V˘slednú multidimenzionálnu depriváciu(permanentnú a hlbokú) povaÏuje za chudobu. Prezentovan˘ koncept mnohonásobnej deprivácie, ktor˘ má vo v‰eobecnosti ‰iroké pouÏitie, bol v ‰túdii vyuÏit˘ pri meraní a identifikácii chudoby na lokálnej úrovni obcí. Základn˘m v˘chodiskom pre identifikáciu centier chudoby je, Ïe veºkosÈ v˘slednej deprivácie urãuje úroveÀ chudoby, priãom obce, ktoré prekroãili hranicu mnohonásobnej deprivácie, sme povaÏovali za chudobné. Zistené v˘sledky predstavujú obraz o priestorovej lokalizácii a koncentrácii chudoby v obciach(jej úrovne vyjadrenej hodnotami ukazovateºa chudoby) a zároveÀ ukazujú na ich pozíciu v sledovanom území. V tejto ‰túdii sme ukázali, Ïe veºmi váÏna situácia je zvlá‰È v 419 obciach, v ktor˘ch ukazovateº chudoby dosiahol kritické hodnoty. Geograficky sa tieto obce nachádzajú v regiónoch polohovo marginalizovan˘ch a zdrojovo(surovinovo) vyÈaÏen˘ch územiach, bez v˘znamnej‰ieho potenciálu(ekonomického, sociálneho, infra‰trukturálneho a pod.), ktoré historicky patrili k najchudobnej‰ím územiam. Získané informácie o úrovni, centrách a hlavn˘ch znakoch chudoby na Slovensku v lokálnej mierke obcí(teda najniωej moÏnej priestorovej úrovni) majú okrem poznávacieho aspektu aj aplikaãn˘ v˘znam a môÏu byÈ dôleÏit˘m v˘chodiskom pri hºadaní rie‰ení a programov postupného odstránenia chudoby v postihnut˘ch obciach. Príspevok bol spracovan˘ v rámci rie‰enia projektu 3083, ktorému bol udelen˘ grant na základe odporúãania Vedeckej grantovej agentúry M· SR a SAV. OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 71 LITERATÚRA: 1. BERGER, P.L.(1993). Kapitalistická revolúcia. Archa Bratislava. 2. DAHRENDORF, R.(1991). Modern˘ sociálny konflikt. Archa Bratislava. 3. FRIEDMANN, J.(1996). Rethinking poverty: empowerment and citizen rights. International social science journal 148, 161 – 189. 4. MARE·,P.(1999). Sociológie nerovnosti a chudoby. Sociologické nakladatelství. Praha. 5. MARE·,P., RABU·IC,L.(1996). K mûfiení subjektívní chudoby v ãeské spoleãnosti. Sociologick˘ ãasopis 32, 297 – 315. 6. MICHÁLEK,A.(2000). Chudoba, jej koncepty a geografické dimenzie. Geografick˘ ãasopis 52, 231 – 242. 7. MICHÁLEK,A.(2004). Chudoba na lokálnej úrovni.(Centrá chudoby na Slovensku). Geografick˘ ãasopis 56, 225 – 247. 8. MICHÁLEK,A., PODOLÁK, P.(2001). Transformation of the society in Slovakia and its effect on demographic behaviour. European Spatial Reasearch and Policy, 8, 23 – 37. 9. MINISTERSTVO PRÁCE SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SR.(2002). Správa o sociálnej situácii obyvateºov Slovenska v r. 2001. MPSVaR SR. Bratislava. 10. NOLAN, B., WHELAN, CH.(1996). Measuring poverty using income and deprivation indicators. Alternative approaches. Journal of European social policy, 6, 225 – 240. 11. PACIONE, M.(1995). The geography of multiple deprivation in Scotland. Applied geography 15, 115 – 133. 12. ¤ÍHA,J.(1987). Multikriteriální posuzovaní investiãn˘ch zamûru. SNTL a Alfa. Praha. 13. STROBEL, P.(1996). From poverty to exlusion: A wage-earning society or a society of human rights? International social science journal, 3, 173 – 189. 14. ·TATISTICK¯ ÚRAD SR(2002a). Sãítanie obyvateºov, domov a bytov 2001. Cenzové domácnosti rodinné podºa druhu domácnosti, poãtu závisl˘ch detí a vekovej skupiny partnerov za SR, kraje a okresy. ·ÚSR Bratislava. 15. ·TATISTICK¯ ÚRAD SR(2002b). Sãítanie obyvateºov, domov a bytov 2001. Cenzové domácnosti rodinné neúplné, podºa pohlavia, rodinného stavu a podºa poãtu závisl˘ch detí za SR, kraje a okresy. ·ÚSR Bratislava. 16. ·TATISTICK¯ ÚRAD SR(2002c). Regionálne porovnania v SR. ·ÚSR Bratislava. 17. ·TATISTICK¯ ÚRAD SR(2002d). Sãítanie obyvateºov, domov a bytov 2001. Základné údaje: Domy a byty. ·ÚSR Bratislava. 18. ·TATISTICK¯ ÚRAD SR(2003). Sãítanie obyvateºov, domov a bytov 2001. B˘vajúce obyvateºstvo 15 roãné a star‰ie podºa vekov˘ch skupín a najvy‰‰ieho vekového stupÀa ‰kolského vzdelania za SR, kraje a okresy. ·ÚSR Bratislava. 19. TOWNSEND,P.(1979). Poverty in the United Kingdom: a Survey of household resources and standards of living. Penquin, Harmondsworth. 20. TOWNSEND,P.(1987). Deprivation. Journal of social policy 16, 125 – 146. 72 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY HISTÓRIA KON·TRUKCIE ÎIVOTNÉHO MINIMA (Pohºady na nerovnosti v sociálnej situácií obyvateºov Slovenska) Boris Sopira ÚVOD „ Normatívna ekonómia zah⁄Àa etické a hodnotové súdy. Má vláda dávaÈ peniaze chudobn˘m ºuìom? Má sa zniÏovanie rozpoãtového deficitu dosiahnuÈ zv˘‰ením daní alebo zníÏením v˘davkov? To sú otázky, ktoré zah⁄Àajú hlboké, trvalé hodnoty alebo morálne súdy. MoÏno o nich polemizovaÈ, ale nikdy ich nemoÏno doloÏiÈ vedecky alebo odvolávaÈ sa fakty. Skrátka, neexistuje správna alebo nesprávna odpoveì na otázku, aká vysoká má byÈ inflácia, ãi má spoloãnosÈ pomáhaÈ chudobn˘m ºuìom, alebo koºko by mala krajina vydávaÈ na obranu. Tieto otázky sa rie‰ia na základe politického rozhodovania, a nie pomocou ekonomickej vedy.“(Samuelson) Zmeny v ekonomickej i sociálnej sfére, ktor˘mi Slovenská republika za posledn˘ch 10 rokov prechádza, vytvárajú vrstvy obyvateºstva s oveºa vy‰‰ími príjmami, ako tie, ktoré boli do roku 1993 povaÏované za vysoké a na druhej strane skupiny obãanov, ktor˘ch Ïivotná úroveÀ klesá pod spoloãensky únosnú hranicu. ËaÏko by sme medzi nami hºadali ãloveka, ktor˘ preÏil svoj Ïivot bez sociálnej intervencie ãi pomoci ‰tátu alebo in˘ch subjektov. Rozdiely sú v rôznorodosti pomoci a jej intenzite rozloÏenej v ãase. Sú v‰ak Ïivotné okolnosti a situácie, hovorme tomu sociálne udalosti, ktoré robia ãloveka omnoho zraniteºnej‰ím voãi okolitému svetu. Udalosti, keì potrebuje systematickej‰iu a dlhodobej‰iu pomoc a podporu, bez ktorej by ÈaÏko dokázal, ak vôbec, toto ÈaÏké Ïivotné obdobie prekonaÈ. MôÏe ísÈ napr. o dlhodobú nezamestnanosÈ, ÈaÏké, ãi trvalé následky úrazu, choroby, vysok˘ vek s jeho sprievodn˘mi znakmi, stratu blízkych a sociálneho zázemia a mnohé ìal‰ie. Preto je nevyhnutné v spoloãnosti sledovaÈ najcitlivej‰ie, hmotnou núdzou najohrozenej‰ie skupiny obãanov, urãiÈ hlavné príãiny hmotnej núdze a sociálneho vyãlenenia, neustále analyzovaÈ náklady potrebné na odstraÀovanie chudoby, ako aj následky, ktoré v spoloãnosti tento jav spôsobujú. K tomu je nevyhnutné maÈ objektívne urãenú hranicu sociálnej tolerancie – Ïivotné minimum . Pod Ïivotn˘m minimom v najobecnej‰om zmysle slova rozumieme tak˘ súhrn statkov a sluÏieb, ktor˘ umoÏÀuje základnej spotrebnej jednotke(základná spotrebná jednotka je tu chápaná ako spoloãne hospodáriaca domácnosÈ urãitej veºkosti a zloÏenia) uspokojovaÈ potreby v miere uznanej spoloãnosÈou v danom ãasovom období za minimálne nevyhnutné na udrÏanie primeranej úrovne spotreby a zapojenia do normálneho Ïivota spoloãnosti. Termín Ïivotného minima sa taktieÏ pouÏíva na oznaãenie pre tú peÀaÏnú sumu, ktorú musí maÈ domácnosÈ k dispozícií, aby mohla získaÈ tú prevládajúcu ãasÈ nevyhnutn˘ch Ïivotn˘ch prostriedkov, ktoré tvoria vecnú náplÀ Ïivotného minima a nie je poskytovaná spoloãnosÈou bez priamej úplaty. Takéto obecné vymedzenie Ïivotného minima nevyvoláva rozpory. Omnoho zloÏitej‰ie je dosiahnuÈ súlad vo vymedzení náplne Ïivotného minima pre jednotlivé typy domácností v konkrétnych podmienkach v danej krajine a v urãitej dobe. MoÏné, ale zároveÀ aj nutné sú rôzne prístupy, ktoré závisia do znaãnej miery na tom, ãi sa otázka posudzuje prevaÏne z hºadiska obecnej teórie v rámci v˘voja ekonomiky, spôsobu Ïivota, alebo sa kladie väã‰í dôraz na prax sociálnej politiky a na moÏnosti dané dosiahnut˘m stupÀom rozvoja hospodárstva a celkovom usporiadaní spoloãnosti vrátane politického systému, Ïivotn˘ch zvyklostí a hodnôt. OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 73 Spravidla sa v odbornej literatúre rozli‰ujú dve hladiny Ïivotného minima – sociálne a existenãné. Niektorí autori pomenúvajú jeho vy‰‰iu variantu ako spoloãenské minimum. Sociálne minimum dosahuje domácnosÈ vtedy, keì zabezpeãuje na minimálnej spoloãensky prijateºnej úrovni a s minimálnymi nákladmi v‰etky Ïivotne potreby, ktor˘ch uspokojovanie je nevyhnutné pre vytváranie Ïivotn˘ch podmienok beÏn˘ch v danej spoloãnosti na dosiahnutom stupni hospodárskeho a spoloãenského v˘voja. Hladina sociálneho minima súãasne vyjadruje spodnú hranicu pásma v‰eobecne prijateºného Ïivotného ‰tandardu. Existenãné minimum je niωie neÏ sociálne a znamená úhradu minimálnych nákladov na základné Ïivotné potreby ãloveka, ktor˘ vykonáva alebo vykonával najjednoduch‰í, v danej spoloãnosti e‰te pouÏívan˘, druh práce, vo vyspel˘ch krajinách znamená prekonanie hranice hmotnej núdze. Príjmy niωie ako existenãné minimum znamenajú nedostatok, biedu, ktorá v‰ak má vÏdy konkrétnu historickú podobu. Îivotné minimum, najmä jeho sociálnu podobu, nemoÏno chápaÈ ako statickú, nemennú kategóriu, ako napríklad raz navÏdy dan˘ spotrebn˘ kô‰, zahrÀujúci súbor statkov a sluÏieb, vypoãítan˘ podºa minimalizovan˘ch noriem racionálnej spotreby, vyjadrujúci v urãitom okamihu v danej krajine predstavu o tom, ão je spoloãensky únosn˘ minimálny Ïivotn˘ ‰tandard. Hranicu sociálneho minima chápeme ako reláciu k uÏ dosiahnutej existujúcej priemernej Ïivotnej úrovni. Reálna náplÀ súm vyjadrujúcich sociálne minimum sa mení so zmenami obvyklej Ïivotnej úrovne. Tieto sumy sú v jednej krajine v rôznych obdobiach rôzne a lí‰ia sa v rovnakom období v rôznych trebárs aj geograficky blízkych krajinách. Obecn˘, teoreticky pojem Ïivotného minima a jeho rôznych hladín je nevyhnutné, tak pre potreby v˘skumu ale aj praktickú sociálnu politiku kvantifikovaÈ pre konkrétne obdobie a konkrétne typy domácností. Prístup k rie‰eniu tohoto problému sa lí‰i v závislosti na tom, pre ak˘ úãel sa hranice minima urãujú. Vo vyspel˘ch krajinách sa pre potreby ‰tátnej sociálnej politiky, predov‰etk˘m doplnkovej sociálnej starostlivosti, takmer v˘luãne urãujú tieto hranice ako urãitá v˘‰ka príjmu domácností. Naopak pri v˘skumoch napr. sociologick˘ch sa spravidla uskutoãÀujú zvlá‰tne ‰etrenia, ktoré sa zameriavajú na rôzne vzájomne sa doplÀujúce hºadiská relatívnej deprivácie a tak poskytujú viacrozmern˘ pohºad na túto problematiku. Pre urãenie Ïivotného minima v zmysle nedostatoãného príjmu , vychádzajúc z doteraj‰ích poznatkov a skúsenosti a z medzinárodného porovnania moÏno vymedziÈ dve základné metódy absolútnu a relatívnu. Podstata absolútnej„normatívnej“ metódy spoãíva v tom, Ïe v maximálne moÏnej miere sa vychádza z minimalizovaného spotrebného ko‰a, naplneného konkrétnymi druhmi tovarov a sluÏieb. Prihliada sa k veºkosti domácnosti, jej zloÏeniu podºa veku a pohlavia, prípadne podºa namáhavosti vykonanej práce. Spotrebn˘ kô‰ sa prepoãítava podºa beÏn˘ch cien, vychádza sa z noriem spotreby, ktoré sú expertne posúdené ako za minimálne prijateºne, preto sa v podstate hovorí aj o metóde normatívnej. Nedostatkom tohto prístupu je, Ïe okrem v˘Ïivy(ale aj tu dochádza k rôznosti názorov) neexistuje v‰eobecn˘ konsenzus o tom, ão predstavujú nevyhnutné Ïivotné potreby v ìal‰ích oblastiach spotreby. Forma ich uspokojovania sa s v˘vojom spoloãnosti a s dosiahnutou Ïivotnou úrovÀou, rastom resp. poklesom neustále mení. Normatívnu metódu je moÏné vyuÏiÈ pre urãenie minimálnej úrovne príjmov nevyhnutn˘ch na pokrytie v˘davkov na v˘Ïivu. Relatívna metóda vychádza z toho, Ïe v kaÏdej spoloãnosti v kaÏdom ãasovom období sa viac menej podvedome, Ïivelne, v‰eobecne alebo u prevaÏnej väã‰ine obãanov vytvára predstava o tom, ão je únosná dolná hranica slu‰ného, ºudskej dôstojnosti zodpovedajúceho Ïivotného ‰tandardu. MoÏno ju vyjadriÈ ako podiel na priemernej hodnote príjmu pripadajúceho celospoloãensky na jedného ãlena domácnosti na osobu. V európskych krajinách sa pohybuje hladina skutoãne garantovan˘ch príjmov medzi 40 – 60% priemern˘ch ãist˘ch príjmov, samozrejme v závislosti na politick˘ch postojoch vlád, parlamentov a verejnosti v jednotliv˘ch krajinách. 74 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY Empirickoanalytická metóda (na urãenie minimálnych nákladov na b˘vanie a pod.) je zaloÏená na zistení reálneho stavu ‰tatisticky zisÈovanej ‰truktúry príjmov a v˘davkov osôb alebo domácností, ktoré sa pohybujú na minimálnej príjmovej úrovni, v˘hodou je jej reálnosÈ, pretoÏe obmedzuje mieru subjektivity pri vymedzení obsahu Ïivotného minima, je v‰ak nároãná na v˘ber a rozsah informácií a ich anal˘zy. Absolútny i relatívny prístup nie sú od seba oddelené. Aj absolútny prístup zahrÀuje relatívne prvky, pretoÏe akákoºvek suma urãená k úhrade normatívne urãeného spotrebného ko‰a vÏdy vyjadruje urãit˘ podiel na priemern˘ch príjmoch, reláciu ku skutoãne dosiahnutej hladine príjmov. Naopak aj relatívny prístup má v sebe absolútne jadro, pretoÏe hranica chudoby urãená ako podiel na priemern˘ch príjmoch znamená vÏdy urãitú konkrétnu absolútnu náplÀ v˘davkov na uspokojovaní jednotliv˘ch Ïivotn˘ch potrieb. PouÏitie samotnej absolútnej resp. relatívnej metódy urãenia hraníc Ïivotného minima v ãistej podobe neumoÏÀuje v dostatoãnej miere sa priblíÏiÈ k ão najobjektívnej‰iemu postihnutiu problémov chudoby a sociálneho vyãlenenia. Okrem uveden˘ch najuÏívanej‰ích prístupov sú známe aj ìal‰ie, ako je metóda regresnej anal˘zy, metódy v˘Ïivov˘ch modelov, metódy spotrebn˘ch jednotiek, normatívno-kauzálne metódy a ìal‰ie. Urãenie hladiny Ïivotného minima je vÏdy v˘sledkom stretávania rôznych názorov a prístupov, vyjadrujúcich rôznosÈ záujmov, ako jednotliv˘ch sociálnych skupín obãanov aj ‰tátu a na základe t˘chto názorov vykry‰talizovanie prevládajúceho názoru blíÏiacemu sa ku konsenzu. ÎIVOTNÉ MINIMUM NA SLOVENSKU Právo na zabezpeãenie základn˘ch Ïivotn˘ch podmienok je v podmienkach SR garantované Ústavou SR. V âlánku 30 ústavy sa hovorí, Ïe kaÏd˘, kto je v hmotnej núdzi má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpeãenie základn˘ch Ïivotn˘ch podmienok. Spoloãensky uznanou minimálnou hranicou príjmu, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze – Ïivotné minimum, je v podmienkach SR legislatívne upravené v zákone o Ïivotnom minime. Pod zákonn˘m Ïivotn˘m minimom osôb, spoloãne posudzovan˘ch z hºadiska príjmu sa rozumie súãet súm na zabezpeãenie v˘Ïivy a ostatn˘ch základn˘ch osobn˘ch potrieb jednotliv˘ch ãlenov rodiny a súm potrebn˘ch na zabezpeãenie nevyhnutn˘ch nákladov na domácnosÈ. Zákonom o Ïivotnom minime ã. 278/1997 Z.z. s úãinnosÈou od 1.novembra 1997 boli upravené sumy Ïivotného minima vzhºadom na skutoãn˘ rast Ïivotn˘ch nákladov a v˘voj ãist˘ch peÀaÏn˘ch príjmov nasledovne: Podºa§ 3 ods. 2 spomínaného zákona sa za sumu potrebnú na zabezpeãenie v˘Ïivy a ostatn˘ch základn˘ch osobn˘ch potrieb obãana povaÏuje: a) 1250 Sk mesaãne, ak ide o dieÈa do 6 rokov veku, b) 1400 Sk mesaãne, ak ide o dieÈa od 6 rokov do 10 rokov veku, c) 1630 Sk mesaãne, ak ide o dieÈa od 10 rokov do 15 rokov veku, d) 1760 Sk mesaãne, ak ide o dieÈa nad 15 rokov, ktoré spæÀa podmienku nezaopatrenosti, e) 1630 Sk mesaãne u ostatn˘ch obãanov. Podºa§ 3 ods. 3 sa za sumu potrebnú na zabezpeãenie nevyhnutn˘ch nákladov na domácnosÈ povaÏuje: a) 780 Sk mesaãne, ak ide o jednotlivca, b) 1000 Sk mesaãne, ak v domácnosti Ïujú dve osoby, c) 1230 Sk mesaãne, ak v domácnosti Ïujú tri alebo ‰tyri osoby, d) 1360 Sk mesaãne, ak v domácnosti Ïije päÈ a viac osôb. OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 75 Zákon o Ïivotnom minime nezakladá sám o sebe nárok na Ïiadnu dávku. Predstavuje základn˘ právny predpis, podºa ktorého sa postupuje pri aplikácii in˘ch právnych predpisov, ktoré zakladajú buì nárok na urãitú dávku, alebo na zºavu z urãitého plnenia. SlúÏi ako kritérium urãovania okruhu poberateºov(testovanie príjmov), ako aj odvodzovania v˘‰ky niektor˘ch dávok sociálneho zabezpeãenia. V súãasnosti pouÏívan˘m spôsobom verifikácie súm Ïivotného minima, ktoré je nevyhnutné priebeÏne upravovaÈ z hºadiska zachovania ich reálnej hodnoty, je relatívna metóda uplatÀovania ako súãasÈ valorizaãného mechanizmu. Podmienky valorizácie sú zakotvené v zákone o Ïivotnom minime. Pri koncipovaní nového systému Ïivotného minima sa dôraz kládol na jeho prvotnú funkciu, spoãívajúcu v doãasnej ochrane pred hmotnou a sociálnou núdzou. Îivotné minimum zohráva v˘znamnú úlohu aj pri udrÏiavaní sociálneho mieru, je základn˘m predpokladom efektívnosti sociálnej politiky a spoloãenského konsenzu. Rozhodnutie vychádzaÈ z relatívnej metódy vyplynulo zo snahy zohºadÀovaÈ skutoãne dosiahnutú Ïivotnú úroveÀ domácností Slovenska. Jej pouÏitie znamená vopred vyãleniÈ podiel domácností s nízkymi príjmami, ktoré bude ‰tát zabezpeãovaÈ v rámci systému sociálnej pomoci. Prepoãty boli uskutoãnené na jednotliv˘ch typoch domácností osobitne, ão zároveÀ umoÏnilo získaÈ orientaãnú celkovú ekonomickú stupnicu spotrebn˘ch jednotiek, pouÏiteºnú najmä pri rodinách s deÈmi. Koeficienty spotrebn˘ch jednotiek zohºadÀujú rozdiely potrieb jednotliv˘ch osôb v závislosti od veku, pohlavia, ekonomickej aktivity a pod. VyuÏitím spotrebn˘ch jednotiek sa sleduje odstránenie problému kumulácie súm pri viacãlenn˘ch domácnostiach. Sumy Ïivotného minima sa upravujú úmerne k rastu Ïivotn˘ch nákladov nízkopríjmov˘ch skupín domácnosti. Hospodárenie nízkopríjmov˘ch domácností sa vyznaãuje urãit˘mi osobitosÈami, ktoré ovplyvÀujú v˘znam a váhu jednotliv˘ch druhov v˘davkov v ich celkovej spotrebe. Za t˘m úãelom sa ‰tatisticky zisÈuje index Ïivotn˘ch nákladov, ktor˘m sú sumy Ïivotného minima pravidelne raz roãne valorizované. Priamu väzbu na zákon o Ïivotnom minime má zákon o sociálnej pomoci. Charakter, intenzita a príãiny vzniku sociálnej udalosti musia byÈ rozhodujúcimi skutoãnosÈami na posúdenie naliehavosti a primeranosti poskytnutia sociálnej pomoci obãanovi, na voºbu nástrojov, dobu a rozsah jej poskytovania, pri zvaÏovaní miery aktívnej úãasti obãana na rie‰ení svojej sociálnej situácie. Jednotlivé nástroje a formy sociálnej pomoci sa musia uplatÀovaÈ tak, aby aktivizujúco pôsobili na obãana v nepriaznivej sociálnej situácii, aby ho motivovali k takému konaniu, ktoré nebude viesÈ k dlhodobému zotrvaniu v situácii, v ktorej je odkázan˘ na pomoc in˘ch, aby pôsobili na obnovu pozitívnych vlastností jeho osobnosti a zabraÀovali jeho osobnostnej dezintegrácii. POHªADY NA NEROVNOSTI V SOCIÁLNEJ SITUÁCIÍ OBYVATEªOV SLOVENSKA V novembri 1989, po vzácnej zhode prevaÏnej väã‰iny obyvateºov, Slovensko opäÈ vykroãilo na cestu obnovenia demokracie a trhovej ekonomiky. Za veºmi krátky ãas bol vytvoren˘ demokratick˘ politick˘ systém, ktor˘ sa pevne zakorenil a získal stabilitu. Otvorila sa a liberalizovala ekonomika a uskutoãnila sa masová privatizácia totálne po‰tátnenej krajiny. Na‰e hospodárstvo preÏilo rozpad komunistického bloku a rozdelenie spoloãnej ãesko-slovenskej ekonomiky. Na‰li sme nové trhy, vytvorili pevnú slovenskú korunu. Zásadné zmeny zaznamenal i sám spôsob Ïivota, do ktorého sa premietli predt˘m neexistujúce a netu‰ené moÏnosti, ale aj predt˘m skryté a nepoznané javy. Prechod od socialistickej ekonomiky na trhovú na zaãiatku sprevádzali ilúzie, Ïe trhov˘ mechanizmus transformuje b˘valé socialistické krajiny veºmi jednoducho a r˘chlo na blahobytné ‰táty. V˘sledky transformácie priniesli mnoh˘m len sklamanie. My‰lienky plné tolerancie, porozumenia solidárnosti sa z námestí uÏ do kaÏdenného Ïivota nepreniesli. Ukázalo sa, Ïe proces prechodu je bolestn˘, má mnoho prekáÏok a spôsobuje politické 76 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY a sociálne napätie vypl˘vajúce z rozdeºovania národného majetku, dôchodkov z neho a koneãne aj moci. Ilúzie vystriedalo sklamanie, pesimizmus a strach z budúcnosti, ktor˘ im bráni hájiÈ si svoje zákonné nároky. V‰eobecne Ïivotná úroveÀ klesá, a to uÏ aj v t˘ch domácnostiach, ktoré majú príjem v porovnaní s ostatn˘mi domácnosÈami nad priemerom. Doteraj‰ie ‰tatistiky chladne kon‰tatujú, Ïe napriek deklarovan˘m pozitívnym v˘sledkom repezentovan˘ch makroekonomikou, sociálny svet slovenského obãana nezaznamenal zlep‰enie, lep‰ie ãasy pre väã‰inu obyvateºov e‰te nenastali. NajzávaÏnej‰ím sociálnym problémom na Slovensku je dlhodobo vysoká nezamestnanosÈ . Koncom roka 1990 bola na Slovensku miera nezamestnanosti 1,5%, ão predstavovalo 39 600 osôb. V roku 2000 miera nezamestnanosti dosiahla 19,2% a 517 925 osôb. Za porovnávané obdobie pribudlo na trhu práce 335 tisíc mlad˘ch v produktívnom veku. Evidenciou na úradoch práce pre‰lo viac ako ‰tyri milióny osôb, mnohí niekoºkokrát. V januári 2003 bolo na úradoch práce evidovan˘ch 512 583 osôb, v januári 2004 sa tento poãet blíÏil k pol miliónu osôb. Vysokú mieru nezamestnanosti vygenerovalo popri demografick˘ch vplyvoch zníÏené tempo ekonomického rastu, nízka v˘konnosÈ ekonomiky, nezvládnutie prípravy na povolanie v systéme stredn˘ch a vysok˘ch ‰kôl. Málo úãinn˘m sa stali aj nástroje aktívnej a pasívnej politiky trhu práce. Objektívnym dôvodom zvy‰ovania nezamestnanosti je aj prudk˘ nárast populácie v produktívnom veku. Poãas 90. rokov sa zv˘‰il poãet obyvateºov Slovenska v produktívnom veku o 334-tisíc, z 3 056 tisíc v roku 1990 na 3 390 tisíc v roku 2000. Tento v˘voj má za následok zmenu pomeru platiteºov daní a poistn˘ch fondov a poberateºov dávok, teda t˘ch, ktorí sú odkázaní na sociálne príjmy. Treba si to premietnúÈ do v˘padku príjmov z daní v ‰tátnom rozpoãte a poistn˘ch fondov vo verejn˘ch financiách. Nedostatok produktívneho zamestnania je hlavnou príãinou poklesu príjmov, poklesu Ïivotnej úrovne a vytvárania skupiny osôb Ïijúcich v chudobe. Mnohí nezamestnaní len ÈaÏko zná‰ajú potupu, Ïe si na svoju existenciu nemôÏe získaÈ zdroje vlastnou prácou. O to viac ich poburuje a uráÏa ãoraz ãastej‰ie vyslovované obvinenie, Ïe Ïijú na úkor in˘ch. PrevaÏujú snahy o administratívne rie‰enie problému. V umiestÀovaní ºudí na trhu práce, nemoÏno oãakávaÈ r˘chle úspechy. Zmeny po roku 1989 rozh˘bali na‰u bezkonkurenãne strnulú mzdovú diferenciáciu, ktorá nás po desaÈroãia zaraìovala k najnivelizovanej‰ím v˘chodoeurópskym krajinám a ostro oddeºovala od západnej Európy. Znepokojujúca na tom je skutoãnosÈ, Ïe transformácia nastolila rozdiely, ktoré nie sú pokladané za legitímne, prispievajú k dlhodob˘m nerovnováham v ekonomike a spoloãnosti. OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 77 Medzi slovensk˘mi rodinami sú veºmi v˘razne príjmové rozdiely. Tieto rozdiely nevypl˘vajú z princípu zásluhovosti, ale z neprimerane nízkych miezd. Veºká ãasÈ slovensk˘ch rodín je nízkopríjmová, znaãne men‰ia ãasÈ je priemerne príjmová a len úzka skupina domácností je vysoko príjmová. NerovnosÈ z veºkej ãasti determinuje distribúciu vytvoreného bohatstva. Bohatstvo, ktoré sa koncentruje hlavne na vrchole príjmového rozdelenia, môÏe iba málo zlep‰iÈ Ïivotnú úroveÀ chudobn˘ch a nárast nerovnosti môÏe ºahko znegovaÈ aj pozitívny rast. Rozdiel medzi bohat˘mi a chudobn˘mi predstavuje dôleÏit˘ ukazovateº rozdielov medzi skupinami v hodnotách, a‰piráciach, spotrebe a Ïivotnom ‰t˘le. NerovnosÈ má aj mnoho ìal‰ích korelátov: sociálne vyãlenenie, pokles investovania, ako takého, ão má väzbu na domáci dopyt, ale aj pokles investícií do vzdelania, ão samo osebe zakladá mnohogeneraãné rozdiely. NerovnosÈ je príãinou poklesu dôveryhodnosti vlád a in‰titúcií, spôsobuje nárast ekonomickej neistoty, nárast sociálneho napätia a v koneãnom dôsledku oslabenie demokracie. âisté peÀaÏné príjmy domácností v roku 2002 na osobu a mesiac podºa typov domácností: spolu z pracovnej ãinnosti sociálne príjmy iné Spolu 6714 4984 1184 545 zamestnancov 6776 5599 565 612 roºníkov 6272 5125 661 485 SZâO 7435 6475 525 434 dôchodcov 6252 164 5867 221 Vzhºadom na nepriaznivú a neprimeranú príjmovú diferenciáciu obyvateºstva narastá poãet obãanov a rodín odkázan˘ch na pomoc spoloãnosti. V súãasnosti sa v hmotnej núdzi nachádza 11,5 percent obyvateºov Slovenskej republiky. 78 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY ÚroveÀ pomoci zo strany ‰tátu je vyjadrená zákonom o sociálnej pomoci. Novela zákona o sociálnej pomoci z roku 2002 v˘razne zníÏila úroveÀ tejto pomoci. Nev˘razné rozdiely v príjmoch domácnosti diferencovan˘ch poãtom detí, núti tieto domácnosti uspokojovaÈ základné potreby na úrovni nedosahujúcej existenãné minimum. Existenãné minimum odvodené zo Ïivotného minima predstavuje v podmienkach dosiahnutej Ïivotnej úrovne v Slovenskej republike 50% súm urãen˘ch zákonom o Ïivotnom minime. Zákonom schválená suma 1 450 Sk, do ktorej sa dopæÀa príjem v kalendárnom mesiaci, ak je obãan v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, predstavuje absolútne zníÏenie o 515 Sk. To malo za následok zníÏenie reálnej hodnoty príjmu a to priamo úmerne k rastu Ïivotn˘ch nákladov a priame ohrozenie zdravia tejto skupiny obyvateºstva. Najdramatickej‰ie dopady sú u nízkopríjmov˘ch domácností, ako mnohé rodiny s nezaopatren˘mi deÈmi, s nezamestnan˘m prednostom domácností alebo u rodín, kde obaja rodiãia nepracujú. Rodiny sa zaãali prispôsobovaÈ a to obmedzovaním spotrebn˘ch poloÏiek, napríklad potravín, odloÏením nákupov predmetov dlhodobej spotreby. Ekonomick˘ nedostatok tieÏ spôsobuje, Ïe ºudia nekupujú zdravé, ale lacné potraviny. Prehlbuje sa nezáujem obãanov o svoj zdravotn˘ stav a zlá situácia je medzi dôchodcami, ktorí si prestávajú kupovaÈ lieky, lebo sú pre nich drahé. Hrozí nebezpeãenstvo tzv. stresu z chudoby, ktor˘ môÏe viesÈ k chorobám:„dlhodob˘ stres má za následok nielen zdravotné problémy, ale aj zlozvyky, takí ºudia viac pijú a fajãia“. Oãakávanému zvy‰ovaniu cien tovarov a sluÏieb a následnému zvy‰ovaniu v˘davkov domácnosti je moÏné a potrebné ãeliÈ vytváraním reálnych predpokladov pre zlep‰enie príjmovej situácie domácností. Tvorba efektívnych nov˘ch pracovn˘ch miest, zlep‰ovanie organizácie práce v smere k dosiahnutiu racionálnej spoloãenskej deºby práce a rastu produktivity práce, sú nevyhnutné kroky pre dosiahnutie celkového zv˘‰enia ekonomickej v˘konnosti Slovenska a následne aj pre v˘raznej‰í rast príjmov obyvateºstva hlavne z ekonomickej aktivity. POROVNANIE SOCIÁLNEJ OCHRANY NA SLOVENSKU S âLENSK¯MI KRAJINAMI EÚ V roku 2000 v˘davky na sociálnu ochranu v ãlensk˘ch ‰tátoch EÚ reprezentovali priemerne 27,3% z HDP(v roku 1990 dosiahli 25,4%, v roku 1993 boli 28,8%). Najvy‰‰ie v˘davky vykázalo ·védsko(32,3%), Dánsko(29,5%) a Francúzsko(29,7%), najniωie Írsko(14,1%) a ·panielsko(20,1). V SR dosiahli v roku 2000 dané v˘davky 20% z HDP. V˘davky na sociálnu ochranu v PKS na osobu a ako% z HDP za rok 2000 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 79 Sociálne príspevky redukovali o tretinu mieru chudoby v EÚ(1998). Ak bol priemer v EÚ 52 % populácie Ïilo v domácnostiach profitujúcich zo sociálnych transférov(okrem dôchodkov), ako sú podpora v nezamestnanosti, nemocenské dávky, príspevky pre invalidov, rodinné prídavky, príspevky na nájomné. Najniωie v Taliansku(18), Dánsko, Irsko, Veºká Británia(70) Nerovnomernosti medzi jednotliv˘mi krajinami ovplyvÀuje najmä rôznorodosÈ systémov sociálnej ochrany, rozdielny demografick˘ v˘voj, úroveÀ nezamestnanosti a ‰pecifické daÀové systémy. LITERATÚRA 1. Anal˘za rozdelenia príjmov v SR, INFOSTAT, 2002 2. Pohºady na ekonomiku Slovenska 2002, Slovenská ‰tatistická demografická spoloãnosÈ, 2002 3. Prognóza v˘voja obyvateºstva SR do roku 2050, INFOSTAT, 2002 4. Sociálna politika SR v roku 2001, MPSVR SR, 2002 5. Správa o sociálnej situácii obyvateºstva Slovenskej republiky v roku 2001 MPSVR SR 2002 6. Správa o sociálnej situácii obyvateºstva Slovenskej republiky v roku 2002, MPSVR SR, 2003 80 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY NIEKTORÉ ASPEKTY CHUDOBY A SOCIÁLNEHO VYâLENENIA V SR A V EÚ Mária SvoreÀová ÚVOD Opatrenia sociálnej pomoci a sociálnej starostlivosti formujú záchrannú sociálnu sieÈ sociálnych politík jednotliv˘ch národn˘ch ‰tátov. Sociálna pomoc môÏe byÈ definovaná ako zabezpeãenie minimálnej úrovne ochrany, prostredníctvom ktorej sa vytvoria také podmienky, na základe ktor˘ch bude maÈ kaÏd˘ jednotlivec zabezpeãené základné potreby pre humánny Ïivot, napriek tomu, Ïe nie je schopn˘ si ich zabezpeãiÈ sám prostredníctvom zamestnania alebo uplatnením nároku na sociálnu dávku. 1 Sociálna pomoc a sociálna starostlivosÈ sú závislé na zabezpeãení zdrojov pre sociálne potreby spoloãnosti z jej ekonomického potenciálu. Osoby, ktor˘ch materiálne a sociálne zdroje sú tak obmedzené, Ïe nemajú zabezpeãenú ani minimálnu úroveÀ pre prijateºné Ïivotné podmienky v ‰táte, v ktorom Ïijú, môÏu byÈ definované ako osoby Ïijúce v chudobe. Na ochranu pred chudobou a sociálnym vyãlenením jednotlivcov prijímajú ‰táty programy sociálnej pomoci, cez ktoré sa poskytujú finanãné aj materiálne dávky. I. RIZIKO CHUDOBY A SOCIÁLNEHO VYâLENENIA V SLOVENSKEJ SPOLOâNOSTI Garantovanie minimálneho príjmu v nepríspevkov˘ch systémoch sociálnej ochrany ãlensk˘ch ‰tátov EÚ Garantovanie minimálneho príjmu v rámci sociálnej siete je v ‰tátoch EÚ zakotvené zákonmi alebo in˘mi právnymi predpismi. Tento minimálny príjem sa poskytuje mimo systémov zaloÏen˘ch na príspevkoch povinn˘ch osôb ako sú dôchodkové poistenie, úrazové poistenie, nemocenské poistenie atì. Zákonom stanoven˘ minimálny príjem obãana sa poskytuje zo ‰tátneho alebo z regionálnych rozpoãtov. Z 15 ãlensk˘ch ‰tátov EÚ iba Grécko a Portugalsko nemajú v‰eobecnú právnu úpravu zakotvujúcu nárok obãana na minimálny príjem v rámci sociálnej ochrany. V ·panielsku upravuje nárok na minimálny príjem legislatíva regionálna(17 autonómnych oblastí). Principiálne sa na základe tejto legislatívy doplÀuje príjem obãana do zákonom stanovenej v˘‰ky. Úãelom dávky je umoÏniÈ dôstojn˘ Ïivot a poskytnúÈ finanãnú pomoc t˘m, ktorí sú v hmotnej núdzi a nie sú schopní sa sami zabezpeãiÈ. Podmienkou poskytovania dávky je ochota a pripravenosÈ participovaÈ na svojom zabezpeãení, ak je obãan na to schopn˘ fyzicky a psychicky. Vo väã‰ine ‰tátov je podmienkou nároku pobyt obãana na území ‰tátu alebo príslu‰ného regiónu 2 , v niektor˘ch 1 Holloway, Richard(1981) Social Policy Harmonisation in the European Community, London: Gower, p. 6. 2 V zmysle Nariadenia Rady 1408/71 o aplikácii systémov sociálneho zabezpeãenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo ãinné osoby a na ãlenov ich rodín migrujúcim v rámci únie, majú obãania Európskej únie, teda jej jednotliv˘ch ãlensk˘ch ‰tátov nárok na v‰etky dávky sociálneho zabezpeãenia v ‰táte v ktorom b˘vajú a sú zamestnaní, alebo sú samostatne zárobkovo ãinn˘mi osobami, ‰tudentmi, dôchodcami, turistami a ìal‰ími kategóriami osôb vyuÏívajúcimi právo slobodného pohybu osôb v zmysle legislatívy EÚ. OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 81 sa dávka poskytuje kaÏdému, kto je v núdzi, aj cudzincom. Minimum je väã‰inou urãené fixne, ako hodnota jedla, o‰atenia, osobnej hygieny, tepla a osvetlenia, malej domácnosti a osobn˘ch potrieb(Rakúsko) alebo ako rovnaká suma napr. minimálny dôchodok v ‰táte, alebo 80% plného ‰tátneho dôchodku(Fínsko), v Holandsku je to v˘‰ka minimálnej mzdy. V zmysle zákona ã. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi je v Slovenskej republike definovaná hmotná núdza ako stav, keì príjem obãana a fyzick˘ch osôb, ktoré sa s obãanom spoloãne posudzujú, nedosahuje Ïivotné minimum 3 . Súãasne je stanovená podmienka, Ïe posudzovan˘ obãan a ãlenovia jeho domácnosti nie sú schopní si zabezpeãiÈ príjem vlastn˘m priãinením. Paradoxne v‰ak sumy dávok hmotnej pomoci sú podstatne niωie ako sú vy‰‰ie spomenuté sumy Ïivotného minima, ão v praxi znamená, Ïe Ïiadny obãan v hmotnej núdzi nedosiahne príjem na úrovni Ïivotného minima a je uÏ zo zákona odkázan˘ ÏiÈ v hmotnej núdzi. Vymedzenie hmotnej núdze sumou Ïivotného minima malo zmysel v roku 1998, keì bola prijatá legislatíva vymedzujúca hmotnú núdzu a presné pravidlá poskytovania dávok pre osoby v hmotnej núdzi zákonom ã. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci. V tom ãase definovaná hmotná núdza bol stav, keì príjem obãana nedosahoval Ïivotné minimum ustanovené osobitn˘m predpisom(§ 2 zákona ã. 125/1998 Z.z.) a poskytovaná dávka sociálnej pomoci bola urãená sumou zákonom stanoveného Ïivotného minima. Od poskytovania dávok vo v˘‰ke Ïivotného minima sa ustúpilo po kritike slovenskej sociálnej politiky expertmi OECD v roku 2002 a odvtedy boli dávky sociálnej pomoci(po prijatí zákona ã. 599/2003 Z. z. nazvané v hmotnej núdzi) niekoºkokrát zníÏené, ako to dokumentuje niωie uvedená tabuºka ã. 1. V priebehu posledn˘ch dvoch rokov, ako vypl˘va z tabuºky ã. 1, boli dávky sociálnej pomoci dva krát zníÏené so zdôvodnením, Ïe demotivujú ich poberateºov skutoãne si hºadaÈ zamestnanie. Ako je vidieÈ z tabuºky od 1. 9. 2004 sú predmetné dávky zv˘‰ené, ale ani tak nedosiahli hodnotu ktorú mali k 1. 1. 2002. Tabuºka ã. 1 Porovnanie dávok hmotnej núdze 4 pre jednotlivcov a rodiny Poãet osôb 1 dospelá 2 rodiãia a 2 deti 1 rodiã a 1 dieÈa Stav k 1.1.2002 3 490 9 090 5 070 Stav k 1.1.2003 2 900 9 000 4 500 Stav k 1.1.2004** 1 450 (a aktivaãn˘ príspevok 1 000 Sk a 50 Sk*) 3 210 (aktivaãn˘ príspevok 2 000 Sk a 200 Sk*) 2 160 (aktivaãn˘ príspevok 1 000 Sk a 100 Sk*) Stav po 1. 9. 2004** 1 530 (a aktivaãn˘ príspevok 1 500 Sk a 50 Sk*) 3 630 (aktivaãn˘ príspevok 3 000 Sk a 200 Sk*) 2 450 (aktivaãn˘ príspevok 1 500 Sk a 100 Sk*) * Aktivaãn˘ príspevok, ako fakultatívna dávka sa poskytuje po splnení zákonom stanoven˘ch podmienok a nemusí byÈ poskytnut˘ v plnej v˘‰ke. KaÏdej z posudzovan˘ch osôb sa poskytuje príspevok na zdravotnú starostlivosÈ 50 Sk mesaãne. ** V t˘chto sumách nie sú zahrnuté príspevky na b˘vanie, hoci sa tieÏ poskytujú a to vo v˘‰ke 780 Sk(pre jednu osobu) a 1330 Sk(pre dve a viac osôb v domácnosti) a od 1. 9. 2004 boli zv˘‰ené na 980 Sk a 1670 Sk. 3 Uvedené v ustanovení§ 2 a 5 ods. 6 zákona ã. 601/2003 Z. z. o Ïivotnom minime a o zmene a doplnení niektor˘ch zákonov. 4 Do 1. 1. 2004 dávky sociálnej pomoci. 82 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY Podºa ustanovenia âl. 39 Ústavy SR kaÏd˘, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpeãenie základn˘ch Ïivotn˘ch podmienok. V zmysle Odporúãania Rady EÚ o spoloãn˘ch kritériách t˘kajúcich sa dostatoãn˘ch zdrojov a sociálnej pomoci v systémoch sociálnej ochrany ã. 92/441/EHS z 24. 6. 1992(ìalej len„Odporúãanie“), sa ãlensk˘m ‰tátom, odporúãa uznaÈ základné právo osoby na dostatoãné zdroje a sociálnu pomoc zabezpeãujúcu ºudsky dôstojn˘ Ïivot a prispôsobovaÈ tomu svoje systémy sociálnej ochrany. Priãom toto právo má sprevádzaÈ taká politika ‰tátu, ktorá sa na vnútro‰tátnej úrovni povaÏuje za potrebnú pre ekonomickú a sociálnu integráciu t˘ch, ktor˘ch sa to t˘ka, ako to ustanovuje rezolúcia Rady EÚ a ministrov sociálnych vecí EÚ o boji proti sociálnemu vylúãeniu, prijatá na zasadnutí Rady 29. 9. 1989. ëalej sa odporúãa pevne urãiÈ v˘‰ku zdrojov povaÏovan˘ch za dostatoãné na pokrytie základn˘ch potrieb pri re‰pektovaní ºudskej dôstojnosti, zohºadÀujúc Ïivotnú úroveÀ a úroveÀ cien pri rôznych typoch a veºkostiach domácností, prispôsobovaÈ alebo dopæÀaÈ ich v˘‰ku na uspokojovanie konkrétnych potrieb, stanoviÈ ich v˘‰ku s odvolaním sa na príslu‰né ukazovatele napr. ‰tatistické údaje o priemernom disponibilnom príjme v danom ‰táte, o spotrebe domácností, o zákonnej minimálnej mzde alebo o úrovni cien. Odporúãanie Rady odporúãa tieÏ poskytovaÈ diferencovanú finanãnú pomoc ºuìom, ktor˘ch zdroje sú niωie ako stanovené sumy, aby sa dostali na ich úroveÀ. Slovenská republika nemá prijaté opatrenia na realizáciu ustanovení vy‰‰ie uvedeného Odporúãania. Ako vypl˘va z údajov v tabuºke ã. 1 exekutívna a zákonodarná moc má plne v rukách urãovanie v˘‰ky dávok pre obãanov a obyvateºov SR, ktorí nie sú sami schopní zabezpeãiÈ si nevyhnutne potrebn˘ príjem pre ºudsky dôstojn˘ Ïivot. Ako ìalej vypl˘va z v˘sledkov ‰tatistick˘ch zisÈovaní Eurostatu ale aj z ìal‰ích zdrojov, Slovenská republika nie je schopná poskytnúÈ spoºahlivé a hodnoverné údaje o Ïivotn˘ch podmienkach svojich obãanov, o miere a rozsahu chudoby na Slovensku. Jednoznaãn˘m dôvodom tejto situácie je, Ïe nemáme v SR prijaté pravidlá pre meranie a urãovanie miery chudoby. Îivotné minimum prestalo byÈ meradlom chudoby a Ïiadne iné nástroje zatiaº prijaté neboli, hoci ich prijatie poÏaduje odborná aj laická verejnosÈ. II. ZAMERANÉ NA CHUDOBU ZAMESTNANCOV ZamestnanosÈ je v krajinách Európskej únie zvyãajne povaÏovaná za najlep‰iu ochranu pred chudobou, ale pre nezanedbateºnú skupinu pracujúcich v pôvodn˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch EÚ chudoba a práca idú ruka v ruke. Na základe anal˘zy, ktorá je v˘sledkom v˘skumu Európskej nadácie pre zlep‰enie Ïivotn˘ch a pracovn˘ch podmienok„Chudoba pracujúcich v Európskej únii“ 5 , prezentovanej v Bruseli v júli 2004, jeden z piatich pracujúcich s nízkym príjmom v ‰tátoch EÚ patrí do kategórie„pracujúcej chudoby“. Ide o prvú európsku anal˘zu tejto, doteraz zanedbávanej a prehliadanej oblasti rizika chudoby, a to z hºadiska v˘znamu aj pozornosti v˘skumn˘ch in‰titúcií aj odborn˘ch pracovníkov, politikov, predstaviteºov obãianskej spoloãnosti, sociálnych partnerov aj mimovládnych organizácií v EÚ. Údaje na úrovni EÚ potvrdzujú Ïe 17% samostatne zárobkovo ãinn˘ch osôb a 6% zamestnancov v pôvodn˘ch 15 ãlensk˘ch ‰tátoch EÚ padli pod ‰tandardnú úroveÀ chudoby. Autori ‰túdie predpokladajú, Ïe rovnaké údaje za v‰etk˘ch súãasn˘ch 25 ãlensk˘ch ‰tátov EÚ by boli vy‰‰ie v dôsledku vy‰‰ieho v˘skytu relatívnej chudoby v nov˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch EÚ. Chudoba pracujúcich je problém, ktor˘ uÏ od sedemdesiatych rokov minulého storoãia púta znaãnú pozornosÈ v Spojen˘ch ‰tátoch americk˘ch, ale iba nedávno zaãal byÈ 5 Pena, Ramón and Latta, Mia(2004) Working poor in the European Union, Brussels: Observatoire social européen and Mia Latta Consultin. OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 83 predmetom pozornosti v Európskej únii. Poãas procesu Otvorenej metódy koordinácie, ktor˘ zaãal v roku 2003, sa v EÚ zaãali sledovaÈ indikátory sledujúce sociálne vyãlenenie aj zamestnanosÈ spoloãne. Chudoba pracujúcich môÏe byÈ definovaná ako ãlenstvo pracujúceho v domácnosti, v ktorej najmenej jeden ãlen pracuje a kde celkov˘ príjem domácnosti je napriek tomu pod úrovÀou hranice chudoby. Anal˘za„Chudoba pracujúcich v Európskej únii“ podáva detailnú informáciu o tom, kto zah⁄Àa v EÚ„pracujúcu chudobu“, ktoré kategórie pracujúcich sú najväã‰om riziku pádu do chudoby a ak˘ je rozsah chudoby medzi pracujúcimi v Európskej únii. Zistenia, Ïe aj v EÚ existuje chudoba pracujúcich znaãne otriasa záväzkom„kvality práce“, ktorá je jedn˘m z najviac presadzovan˘ch pilierov programu Európskej stratégie zamestnanosti. SpochybÀuje tieÏ moÏnosÈ realizácie jedného z hlavn˘ch bodov sociálnej politiky ãlensk˘ch ‰tátov EÚ, ktor˘m je snaha o skutoãné odstránenie sociálneho vyãlenenia. KeìÏe chudoba je fenomén tradiãne spájan˘ s marginalizovan˘mi skupinami spoloãnosti, ako sú bezdomovci a nezamestnaní, v‰eobecne sa predpokladalo, Ïe platená práca je dostatoãn˘ predpoklad na zabezpeãenie efektívnej ochrany pred pádom do pasce chudoby. Ukázalo sa v‰ak, Ïe táto predstava prestáva byÈ pravdou. SkutoãnosÈ, Ïe existuje chudoba medzi pracujúcimi, ostro kontrastuje s pevn˘m presvedãením spoloãnosti v ekonomicky rozvinut˘ch ‰tátoch, Ïe zamestnanosÈ je jedin˘m a koneãn˘m rie‰ením problému chudoby a spôsobom ochrany pred sociálnym vyãlenením. Rovnako sa ukazuje, Ïe nie je pravdou ani v‰eobecn˘ názor, Ïe chudoba je v˘sledkom nedostatku osobnej zodpovednosti a vôle jednotlivca zapojiÈ sa do pracovného procesu. V diskusii o chudobe medzi americk˘mi pracujúcimi, Levitan, Gallo a Shapiro uviedli:„Chudoba pracujúcich zostáva krikºav˘m protikladom Ameriky. SúbeÏná existencia práce a chudoby je v rozpore s ‚americk˘m presvedãením‘, Ïe vôºa pracovaÈ vedie k materiálnemu pokroku a neguje prevládajúci názor, Ïe dôvodom chudoby medzi dospel˘mi jedincami schopn˘mi pracovaÈ je deviantné správanie a osobitne nedostatok vôle pracovaÈ.“(Levitan et al, 1993, p. 3). Nárast rôznych druhov atypickej a obãasnej práce a rastúca polarizácia medzi nekvalifikovanou a kvalifikovanou pracovnou silou na trhu práce vytvára nové riziká chudoby medzi zamestnanou populáciou. V˘sledkom tohto trendu je vytváranie pracujúcej chudoby, ktorá ako pojmová skupina vo vrstve pracujúcich bola zaznamenaná v USA v rokoch 1970 a 1980 a ktorá zaãína byÈ stále viac aplikovateºná ako realita v spoloãnosti a na trhu práce v ãlensk˘ch ‰tátoch EÚ. V poslednom období sa v˘raz chudoba pracujúcich zaãína pouÏívaÈ stále ãastej‰ie aj v Európe. Predov‰etk˘m politici a predstavitelia odborov, ale aj odborníci na spoloãenské a sociálne vedy, a v neposlednom rade médiá, oznaãujú t˘mto pojmom nekvalitnú zamestnanosÈ v USA, alebo ho pouÏívajú na vysvetlenie a ospravedlnenie vysokej úrovne nezamestnanosti v Európe. âasto sa omylom chudoba pracujúcich povaÏuje za synonymum zamestnanca s nízkou mzdou, bez skutoãného vzÈahu k predmetu chudoby. Pracujúca chudoba a nízke mzdy môÏu oprávnene súvisieÈ, ale sú to dva odli‰né in‰titúty. Zamestnanec s nízkou mzdou môÏe uniknúÈ chudobe pretoÏe má ìal‰ie zdroje príjmov, a to od ìal‰ích ãlenov domácnosti alebo zo sociálnych dávok, alebo z oboch zdrojov. Nízka mzda a chudoba spolupôsobia a vytvárajú fenomén naz˘van˘„chudoba pracujúcich“ iba v jednom prípade a to vtedy, keì zamestnanec s nízkou mzdou Ïije v domácnosti sám, bez ìal‰ích ãlenov, ktorí by tieÏ mohli maÈ vlastn˘ príjem, ako súãasÈ príjmu jednej spoloãnej domácnosti. Definícia chudoby pracujúcich Odborn˘ termín„chudoba pracujúcich“, sa zaãal pouÏívaÈ v USA a celkom beÏne sa pouÏíva aj v Kanade i Austrálii. Napriek tomu, Ïe pojem chudoba pracujúcich sa uÏ zaãal pouÏívaÈ aj v odborn˘ch a politick˘ch kruhoch EÚ, doteraz nebol predmetom skúmania ani ‰tatistického zisÈovania ani v jednom ãlenskom ‰táte ani na úrovni EÚ ako celku. Francúzsko je jedin˘m ãlensk˘m ‰tátom EÚ, v ktorom sa uskutoãnili ãiastkové v˘skumy v tejto oblasti. 84 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY Jedin˘m ‰tátom na svete, ktorého politické a administratívne in‰titúcie prijali oficiálnu definíciu pojmu„chudoba pracujúcich“ a ktor˘ má súbeÏne aj tradíciu v jej v˘skume a sledovaní sú USA(US Bureau of Labour Statistics(BLS), 2000; Warren 2002.). Ekonómovia BLS generovali kategóriu„chudobní pracujúci“, ktorá sa stala oficiálnou definíciou v USA v roku 1989:„Chudobní pracujúci sú definovaní ako osoby, ktoré venovali najmenej pol roka v˘konom na trhu práce, ãi uÏ t˘m, Ïe boli zamestnaní, alebo si poãas tohto obdobia hºadali prácu a ktorí napriek tomu stále Ïijú v chudobn˘ch rodinách(Klein, 1989).“ V súãasnosti, cez rôzne ‰túdie národného ‰tatistického in‰titútu aj Francúzsko prijalo podobnú definíciu chudoby pracujúcich, ktorá znie:„Chudobní pracujúci sú jednotlivci, ktorí strávili najmenej ‰esÈ mesiacov na trhu práce, pracujúc alebo si hºadajúc prácu, a napriek tomu Ïivotná úroveÀ ich domácnosti je pod úrovÀou chudoby(Ponthieux, 2000).“ Európska únia a chudobní pracujúci v nej Zatiaº ão pre v‰etky ãlenské ‰táty EÚ sa spoloãné základné ekonomické podmienky stali veºmi r˘chlo záväzn˘mi, v˘znam spoloãnej sociálnej politiky Únie bol vÏdy predmetom rozporov. Zásadnou otázkou bolo a stále zostáva, do akej ‰írky by mohla byÈ sociálna politika ‰tandardizovaná v rámci ãlensk˘ch ‰tátov európskeho spoloãenstva? Zjednotenie sociálnej politiky v ãlensk˘ch ‰tátoch sa naìalej stretáva s odporom, ktor˘ je zvyãajne podloÏen˘ ekonomick˘mi argumentmi. Odporcovia sociálne dôstojnej Európskej únie zdôvodÀujú, Ïe z ekonomického hºadiska by nároky na ‰tát blahobytu mohli zhor‰iÈ podmienky podnikov vo voºnej súÈaÏi a t˘m deformovaÈ trhové hospodárstvo. Politické reprezentácie ãlensk˘ch ‰tátov preto hºadajú kompromisy pri vytváraní spoloãnej sociálnej politiky vychádzajúcej z princípu subsidiarity a súãasnej koordinácie sociálnych systémov jednotliv˘ch ãlenov EÚ. VzÈah medzi zamestnanosÈou, prácou, chudobou a sociálnym vyãlenením a z toho vypl˘vajúca kvalita Ïivota sú predmetom osobitného zreteºa pri budovaní konkurencieschopnej ale súãasne sociálnej EÚ. Lisabonská stratégia, ktorej najv˘znamnej‰ím v‰eobecn˘m cieºom je zv˘‰enie schopnosti ekonomiky EÚ konkurovaÈ v globalizujúcom sa svete prostredníctvom zv˘‰enia v˘konnosti, zv˘‰ila súãasne dôraz na sociálne zaãlenenie v rámci EÚ. V ekonomike EÚ sa v‰eobecne akceptovalo, Ïe vysoká úroveÀ nezamestnanosti je cenou za lep‰iu kvalitu pracovn˘ch miest a vy‰‰iu úroveÀ sociálnej ochrany. V snahe zlep‰iÈ ekonomické prostredie sa popri vytváraní nov˘ch pracovn˘ch miest zaãal klásÈ dôraz aj na politiku zabezpeãenia väã‰ej flexibility a deregulácie európskeho pracovného trhu. Napriek v‰etk˘m snahám nezamestnanosÈ v EÚ od sedemdesiatych rokov stále narastala a v podstate takmer v‰etky snahy o zastavenie tohto trendu boli neúspe‰né. K tomu sa pripojil nárast nov˘ch foriem pracovn˘ch vzÈahov v podobe atypickej a obãasnej práce, ão viedlo k vytvoreniu fenoménu„novej chudoby“. Táto nová chudoba, okrem tradiãn˘ch skupín chudobn˘ch, ako sú bezdomovci, dlhodobo nezamestnaní a dôchodcovia, zasahuje predov‰etk˘m ekonomicky aktívnu ãasÈ populácie ãlensk˘ch ‰tátov EÚ. Fenomén novej chudoby je paradoxne spojen˘ aj s r˘chlym rozvojom spoloãnosti zaloÏenej na vedomostiach, informaãn˘ch a komunikaãn˘ch technológiách, pretoÏe môÏe vytváraÈ nové bariéry pre skupiny zamestnancov s nízkym stupÀom nadobudnut˘ch zruãností a vedomostí udrÏaÈ sa na trhu práce, keìÏe nové technológie vyÏadujú sústavné zvy‰ovanie a zmenu kvalifikácie. V spoloãnosti sa vytvárajú podmienky pre sociálne vyãleÀovanie a zväã‰uje sa rozdiel medzi bohat˘mi a chudobn˘mi(Európska komisia, 2002a, Gallie, 2002, Esping-Andersen, 2002). V˘skyt chudoby v aktívnej populácii EÚ – chudobní pracujúci ·túdia„Chudoba pracujúcich v Európskej únii“ sa zamerala na rôzne pod-skupiny pracujúcej populácie s cieºom zistiÈ rozsah chudoby medzi nimi. V roku 1999 bolo v EÚ asi 7,8 milióna zamestnan˘ch osôb Ïijúcich v chudobe(t. j. 6% pracujúcich osôb). Chudoba medzi zamestnan˘mi osobami je v porovnaní s priemerom EÚ vy‰‰ia v krajinách juÏnej Európy(7 – 10%) a obdobne je to aj vo Francúzsku, Luxembursku a Spojenom kráºovstve Veºkej Bri- OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 85 tánie. Niωia úroveÀ chudoby ako je európsky priemer bola nameraná u zamestnancov v ‰kandinávskych krajinách a taktieÏ v Rakúsku, Belgicku a Írsku(3 – 4%). Tento obraz je v súlade so zistenou distribúciou chudoby v ‰tátoch EÚ s mimoriadnou v˘nimkou Írska, ktoré kombinuje vysokú úroveÀ globálnej chudoby s jednou z najniωích úrovní chudoby zamestnancov a Luxemburska, kde je moÏné pozorovaÈ presne opaãnú situáciu. Na základe v˘sledkov prieskumu urobeného v EÚ v roku 1999 bolo zistené, Ïe aÏ 14 % samostatne zárobkovo ãinn˘ch osôb Ïije pod úrovÀou chudoby. Najniωia miera chudoby medzi samostatne zárobkovo ãinn˘mi osobami bola zistená v Írsku, Veºkej Británii, Luxemburgu, Belgicku a ãiastoãne aj v Nemecku, kde iba 5% t˘chto osôb je chudobn˘ch. Portugalsko a Grécko, Rakúsko a Francúzsko a prekvapivo aj ·védsko patria medzi krajiny, ktoré prezentujú vysokú mieru chudoby medzi samostatne zárobkovo ãinn˘mi osobami. Ako sa v‰ak dalo odôvodnene predpokladaÈ, najvy‰‰ia miera chudoby je medzi nezamestnan˘mi osobami. V roku 1999 zo v‰etk˘ch nezamestnan˘ch v EÚ 39% bolo chudobn˘ch. Medzi ‰tátmi s najniωou mierou chudoby nezamestnan˘ch sú tradiãne ‰kandinávske krajiny, najmä Dánsko so 7% a ìalej Rakúsko a Holandsko. V Belgicku, Francúzsku, Nemecku, Grécku a Portugalsku dosahuje miera chudoby medzi nezamestnan˘mi 30 aÏ 40%. Viac ako 40% nezamestnan˘ch je v skupine chudobn˘ch v ·panielsku, Taliansku, Luxembursku a Veºkej Británii a osobitne vysoká je miera chudoby nezamestnan˘ch v Írsku, keìÏe presahuje 50%. Keì porovnáme agregované údaje o kategóriách chudobn˘ch a chudobn˘ch pracujúcich(ktorí pracovali ako zamestnanci alebo SZâO, alebo si hºadali prácu najmenej 6 mesiacov poãas predchádzajúceho kalendárneho roka), chudobní pracujúci reprezentujú 10% podiel celej aktívnej populácie EÚ v roku 1999, ão predstavuje 17.2 milióna ºudí. Podiel na chudobe pracujúcich je v rozsahu od 4% z aktívnej populácie Dánska po 16% populácie Grécka s t˘m, Ïe vo väã‰ine mediteránskych krajín dosahuje chudoba pracujúcich v priemere 15%, k˘m ‰táty ako Francúzsko, Luxembursko a VB reprezentujú európsky priemer (asi 6 – 8%). Spomedzi v‰etk˘ch pracujúcich Európanov, zamestnancov aj samostatne zárobkovo ãinn˘ch osôb(v15 star˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch EÚ) aÏ 7% je povaÏovan˘ch za pracujúcu chudobu, ão predstavuje 10.9 milióna ºudí. Spomedzi ãlensk˘ch ‰tátov najvy‰‰ia miera chudoby pracujúcich je prezentovaná 15% v Portugalsku, k˘m v Dánsku, ·védsku, Belgicku, Nemecku a Írsku dosahuje najniωiu úroveÀ, okolo 4 aÏ 5%. 6 Je pozoruhodné, Ïe napr. aÏ dvaja z troch ekonomicky aktívnych chudobn˘ch v EÚ pracovali najmenej poãas 6 mesiacov v predchádzajúcom kalendárnom roku. Medzi ãlensk˘mi krajinami EÚ moÏno pozorovaÈ veºkú rôznorodosÈ pri skúmaní chudoby pracujúcich a podielu tejto aktívnej skupiny chudobn˘ch na celkovej populácii chudobn˘ch v EÚ. Distribúcia chudoby medzi pracujúcimi(zamestnancami a samostatne zárobkovo ãinn˘mi osobami) a nezamestnan˘mi chudobn˘mi v jednotliv˘ch ‰tátoch EÚ 15 v roku 1999 ukazuje veºmi rozdielnu situáciu v jednotliv˘ch ‰tátoch, ako môÏeme vidieÈ v tabuºke ã. 2. K˘m podiel zamestnan˘ch chudobn˘ch z celkového poãtu aktívnych chudobn˘ch(t.j. osôb v pracovnom pomere, SZâO a nezamestnan˘ch hºadajúcich si aktívne prácu) v priemere v EÚ15 v roku 1999 dosiahol 45.2%, v niektor˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch vysoko prekroãil túto hranicu. V Luxembursku chudobní zamestnanci predstavovali aÏ 81% podiel na celkovej aktívnej chudobnej populácii, v Holandsku to bolo 69%, v Dánsku 61.5%, vo VB 57.7 % a aj v Nemecku podiel chudobn˘ch zamestnancov prekroãil 50%. Podiel samostatne zárobkovo ãinn˘ch osôb na populácii aktívnych chudobn˘ch dosiahol najvy‰‰iu mieru v Portugalsku so 43,8% a v Grécku so 43,4%, ìalej v Rakúsku a ·védsku, kde dosiahol 38,9 %, resp. 38,4%, k˘m EÚ priemer bol iba 18,2%. Z celkového porovnania vypl˘va Ïe v priemere EÚ15 najvy‰‰í podiel na chudobe pracujúcich mali v roku 1999 chudobní zamestnanci (45,2%), podiel nezamestnan˘ch na chudobnej aktívnej populácii bol o 8,7% niωí a podiel SZâO na celkovom poãte aktívnych chudobn˘ch bol niωí aÏ o 27% ako zamestnancov. 6 Para, str. 15 – 17. 86 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY Tabuºka ã. 2 Podiel chudobn˘ch pracujúcich a nezamestnan˘ch na celkovom poãte chudobn˘ch pracujúcich v EÚ, 1999(%) EÚ alebo âlensk˘ ‰tát EÚ 15 Belgicko Dánsko Nemecko Grécko ·panielsko Francúzsko Írsko Taliansko Luxembursko Holandsko Rakúsko Portugalsko Fínsko ·védsko Veºká Británia Chudobní pracujúci alebo hºadajúci si prácu nezamestnaní SZâO* Zamestnaní 36,5 18,2 45,2 37,4 21,9 40,8 8,6 29,9 61,5 43,3 5,7 51,0 25,6 43,4 31,0 48,9 18,4 32,7 39,0 16,9 44,0 39,4 21,5 39,1 40,2 24,2 35,6 9,7 9,3 81,0 8,8 22,2 69,0 13,5 38,9 47,5 10,4 43,8 45,8 38,4 23,1 38,5 22,9 38,4 12,1 30,2 12,1 57,5 *SZâO – samostatne zárobkovo ãinné osoby Zdroj: Pena, Ramón and Latta, Mia(2004) Working poor in the European Union, Brussels: Observatoire social européen and Mia Latta Consultin, str. 16. Faktor prispievajúci k chudobe pracujúcich – nízka mzda KeìÏe neexistuje v‰eobecne akceptovateºná definícia nízkej mzdy, v˘skumné ‰túdie v‰eobecne pouÏívajú ako hranicu pre urãenie nízkej mzdy klasické meranie nerovnosti porovnávaním príjmu so v‰eobecne stanoven˘m celo‰tátnym priemerom a urãením, ãi sa porovnávaná veliãina nachádza v prvom, druhom alebo treÈom decile distribúcie mzdy, alebo percentuálnym porovnávaním k príjmovému mediánu. Akademická literatúra o nízkej mzde v‰eobecne pouÏíva ako hranicu nízkeho príjmu mzdu pod úrovÀou dvoch tretín príjmu zamestnanca s pln˘m pracovn˘m úväzkom. Mnoho ‰túdií uÏ bolo venovan˘ch skúmaniu otázok nízkej mzdy a nerovnosti v odmeÀovaní, najmä v ekonomickom kontexte produktivity práce a pracovn˘ch vzÈahov(napr. Bazen 1998, Asplund 1998, OECD 1998,European Industrial Relations Observatory(EIRO) 2002). KeìÏe príjem je hlavn˘m faktorom ovplyvÀujúcim finanãnú chudobu pracujúcich, ale aj celej populácie, udrÏiavanie nízkych miezd má priamy vplyv na rozsah chudoby v populácii. VyuÏívanie atypick˘ch pracovn˘ch vzÈahov a krat‰ích pracovn˘ch úväzkov najmä tam, kde sú nízke mzdy, môÏe vylúãiÈ alebo zoslabiÈ schopnosÈ a moÏnosÈ domácností dosiahnuÈ dostatoãn˘ príjem, aby sa ochránili pred pádom do chudoby. Na zistenie rizika chudoby a sociálneho vyãlenenia, v ktorom sú domácnosti zamestnancov s nízkou mzdou, je nevyhnutné sledovaÈ na celo‰tátnej úrovni poãet vytvoren˘ch pracovn˘ch miest s nízkou mzdou. Av‰ak na to, aby sa dala mzda definovaÈ ako nízka, respektíve nedostatoãná na ochranu domácnosti pred chudobou, je nevyhnutné urãiÈ hranicu chudoby a spôsob jej merania. Na Slovensku v‰ak e‰te takéto in‰titúty vytvorené neboli, preto si len veºmi ÈaÏko predstaviÈ, Ïe v budúcnosti bude maÈ EIRO, Eurostat alebo iná kompetentná in‰titúcia EÚ snahu meraÈ chudobu pracujúcich alebo ich sociálne vyãlenenie aj na tu. OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 87 Finanãná chudoba v nov˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch V Laekene v decembri 2001 sa Rada Európy zloÏená z hlavn˘ch predstaviteºov ‰tátov a vlád EÚ dohodla na 18 spoloãn˘ch ‰tatistick˘ch indikátoroch zameran˘ch na sledovanie sociálneho vyãlenenia a chudoby. Tieto indikátory sú esenciálnymi elementmi Otvorenej metódy koordinácie na monitorovanie v˘voja v ãlensk˘ch ‰tátoch v boji proti chudobe a sociálnemu vyãleneniu. Po roz‰írení EÚ o nov˘ch 10 ãlenov Komisia EÚ pre sociálnu ochranu konsolidovala laekenské indikátory v snahe dosiahnuÈ porovnateºnosÈ sledovan˘ch indikátorov medzi ‰tátmi EÚ 15 a nov˘mi ãlensk˘mi ‰tátmi, ako aj kandidátskymi krajinami. Napriek tomu, z dôvodu nedostatku rovnak˘ch zdrojov dát star˘ch a nov˘ch ãlensk˘ch ‰tátov EÚ, predmetné indikátory nov˘ch ãlensk˘ch krajín nemoÏno povaÏovaÈ za plne porovnateºné medzi sebou a ani s údajmi prezentovan˘mi za EÚ 15. Napriek vy‰‰ie uveden˘m metodologick˘m nedostatkom má veºk˘ v˘znam skutoãnosÈ, Ïe dostupné indikátory za star˘ch aj nov˘ch ãlenov EÚ prezentujú hodnotné a porovnateºné informácie o chudobe a sociálnom vyãlenení v t˘chto krajinách. Je to v˘sledok blízkej spolupráce ãlensk˘ch ‰tátov a ich národn˘ch ‰tatistick˘ch in‰titúcií a Eurostatu. Graf ã. 1 prezentuje podiel obyvateºstva ãlensk˘ch ‰tátov EÚ s príjmom pod úrovÀou 60% národného príjmového mediánu na celkovej populácii jednotliv˘ch ‰tátov. Graf ã. 1 Riziko chudoby v star˘ch a nov˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch EÚ(60% príjmového mediánu po sociálnych transferoch), 2001 * 2002 data,** 2003 data * Údaje za ‰táty oznaãené hviezdiãkou sú za rok 2002. Zdroj: Eurostat, 2004. Ako vypl˘va z grafu ã. 1 menej ako 10 percentn˘ podiel populácie v riziku chudoby z celkovej populácie konkrétneho ‰tátu dosiahli iba dva ãlenské ‰táty EÚ. Pritom najniωiu úroveÀ chudoby neoãakávane vykazuje jeden z nov˘ch ãlensk˘ch ‰tátov, âeská republika s 8 percentami. Druh˘m v poradí s najniωou mierou populácie v riziku chudoby je ·védsko(9%), ‰kandinávsky ‰tát s hlboko zakorenenou tradíciou vysokého ‰tandardu sociálnej ochrany. Obdobne ako indikátory za âeskú republiku aj prezentované údaje o podiele populácie v riziku chudoby v Maìarsku(10%) prekvapujú svojou nízkou úrovÀou. Napriek moÏnému oãakávaniu nepatria nové ãlenské ‰táty do skupiny s najvy‰‰ím podielom obyvateºstva s príjmom na takej nízkej úrovni, ktorá by ich zaradila do skupiny ‰tátov, kde obãania Ïijú v najvy‰‰om riziku chudoby. Pri porovnaní priemern˘ch hodnôt za staré a nové ãlenské ‰táty EÚ je v ‰tátoch EÚ 15 podiel obyvateºstva v riziku chudoby 15% – tn˘, zatiaº ão u nov˘ch ãlenov je tento podiel dokonca iba 14% – tn˘. Celkov˘ podiel v EÚ 25 je 15%. 88 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY Od 19 do 21% podielu populácie v riziku chudoby majú Írsko, Portugalsko, Grécko, Taliansko a ·panielsko a jedinú v˘nimku spomedzi nov˘ch ãlenov tvorí Slovensko. Vykazuje totiÏ najvy‰‰í podiel populácie Ïijúcej v riziku chudoby, a to aÏ 21% z celej slovenskej populácie. Údaje za Slovensko a niektoré ìal‰ie ‰táty, oznaãené v grafe ã. 1 hviezdiãkou, sú údaje o rok nov‰ie, ão v podstate znamená, Ïe aj miera chudoby je aktuálnej‰ia ako v ostatn˘ch porovnávan˘ch ‰tátoch. Meranie chudoby v ãlensk˘ch ‰tátoch EÚ má základ skôr v relatívnej koncepcii ako v absolútnom pojme, pretoÏe EÚ pouÏíva v Laekene stanovené indikátory predov‰etk˘m na presadzovanie rozvojov˘ch cieºov. Jedn˘m z nich je snaha presadiÈ aby sa celá európska populácia podieºala na v˘hodách vysokej miery prosperity a nie iba dosiahnuÈ základné ‰tandardy Ïivotnej úrovne, ako napr. v menej vyvinut˘ch ãastiach sveta. Na druhej strane, pri zisÈovaniach o chudobe musí byÈ zohºadnená skutoãnosÈ, Ïe to, ão sa povaÏuje za minimálne akceptovateºn˘ Ïivotn˘ ‰tandard závisí predov‰etk˘m od v‰eobecnej úrovne sociálneho a ekonomického rozvoja, ktor˘ je v jednotliv˘ch krajinách EÚ signifikantne rozdielny. Porovnávacie anal˘zy jednotliv˘ch národn˘ch úrovní chudoby a sociálneho vyãlenenia pomáhajú ilustrovaÈ rôzne úrovne ekonomickej prosperity v jednotliv˘ch ‰tátoch EÚ, ão nadobudlo osobitn˘ v˘znam po roz‰írení EÚ o desaÈ nov˘ch ãlenov 7 . ZÁVER MPSVR SR v rámci úloh vypl˘vajúcich z prístupového procesu do EÚ vypracovalo v roku 2004 Národn˘ akãn˘ plán sociálnej inklúzie 2004 – 2006 zameran˘ na skúmanie chudoby na Slovensku, na boj proti chudobe a sociálnemu vyãleneniu a na prijatie opatrení na rie‰enie problémov pri sociálnej inklúzii. V rámci t˘chto prác bude potrebné a nevyhnutné stanoviÈ spôsob a metódy merania chudoby, ako aj hranicu príjmu, ktorá v slovensk˘ch podmienkach bude znamenaÈ hranicu chudoby. LITERATÚRA 1. Draft Joint Report on Social Inclusion. Part I: the European Union. Council of European Union, Brussels, 12. December 2001. 2. Dennis, Ian and Guio, Anne-Catherine(2004)„Monetary poverty in new Member States and Candidate Countries“. Statistics in focus, No. 12/2004, p. 2, Luxembourg: Eurostat. 3. Hervey, Tamara(1998) European Social Law and Policy, London: Longman. 4. Holloway, Richard(1981) Social Policy Harmonisation in the European Community, London: Gower. 5. Pena, Ramón and Latta, Mia(2004) Working poor in the European Union, Brussels: Observatoire social européen and Mia Latta Consultin. 6. SvoreÀová, Mária and Petrá‰ová, Alexandra(2004) Social protection in transition, Statistical study of trends and expenditure in the Slovak Republic in 1990s, Budapest: ILOCEET. 7. SvoreÀová, Mária(2004)„Zv˘‰enie ‰tátnych sociálnych dávok v roku 2004“, Informaãn˘ spravodajca KOZ SR, ã. 28, Bratislava: KOZ SR, str. 13 – 17. 7 Dennis, Ian and Guio, Anne-Catherine(2004)„Monetary poverty in new Member States and Candidate Countries“. Statistics in focus, No. 12/2004, p. 2, Luxembourg: Eurostat. OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 89 SOCIÁLNE NEROVNOSTI A PRÍâINY CHUDOBY V OâIACH SLOVENSKEJ VEREJNOSTI. (Anal˘za údajov z Európskeho v˘skumu hodnôt) Katarína Strapcová Úvod Problém chudoby sprevádza ºudstvo ak nie od nepamäti, tak naozaj dlh˘ ãas a dobové nazeranie na chudobu môÏeme vnímaÈ ako dôleÏitú súãasÈ na‰ej histórie. Názory na chudobu a ich kontext sú pre spoloãensk˘ch vedcov zameran˘ch na skúmanie chudoby skutoãne zaujímavé. Anal˘za snáh o rie‰enie problému chudoby(aké boli a na ão sa zameriavali), ako aj ‰ir‰ia anal˘za dobov˘ch postojov k chudobe a ich reflexie vo verejnosti(aj za pomoci literatúry a tlaãe) umoÏÀuje kontinuálne sledovaÈ ak˘mi smermi sa na‰e poznanie uberalo. ·túdie historikov(Geremek 1999, Rheinheimer 2003) analyzujú práve toto utváranie a postupné„dozrievanie“ ná‰ho súãasného poznania. Títo autori vo svojich dielach dokumentujú ako sa vytvárali a menili kolektívne postoje k chudobe, a taktieÏ ako sa vytvárali a menili kºúãové diferenciácie a definície chudoby. Autori ãiastoãne dokumentujú i to, ktoré názory mali krátkodob˘ alebo dlhodobej‰í vplyv, prípadne ktoré opatrenia sa vyskytli ako osamotené úspe‰né ãi neúspe‰né pokusy rie‰enia problému chudoby, a naopak ktoré perspektívy sa snaÏíme v mierne pozmenenej podobe aplikovaÈ i v dne‰nej sociálnej politike: „Procesy, ktor˘ch priebeh sme sa pokúsili v hrub˘ch rysoch opísaÈ, zah⁄Àali dlhé obdobie – takmer tisíc rokov. Bez väã‰ej námahy by sa dalo ukázaÈ, Ïe v tejto ãasovej perióde sa v pred-industriálnej Európe uÏ staãili sformovaÈ v‰etky spoloãenské postoje k chudobe a bohatstvu(moÏno dokonca tieÏ hlavné programy sociálnej politiky), ktoré sa objavujú alebo koexistujú v modernej priemyselnej spoloãnosti. V sociálnej histórii posledn˘ch dvoch storoãí sa menia základné kvantitatívne pomery medzi biedou a bohatstvom, roz‰irujú sa – alebo tieÏ menia – väzby kolektívnej solidarity, av‰ak chudoba zostáva súãasÈou kontextu industriálneho v˘voja.“ (Geremek, 1999, s. 229) Podobne ako v˘voj diskusie o chudobe sa, hoci explicitne s ist˘m oneskorením, vyvíjala i diskusia o príãinách sociálnych a ekonomick˘ch nerovností medzi ºuìmi. Niet sa samozrejme ão ãudovaÈ, keìÏe obe problematiky spolu tesne súvisia. Najmä v súãasn˘ch postsocialistick˘ch krajinách sa diskusia o tzv. víÈazoch a porazen˘ch súãasn˘ch procesov transformácie stala Ïivou témou. Viaceré b˘valé, v˘razne egalitárne socialistické spoloãnosti sa ocitli v priamej konfrontácii s nov˘mi princípmi trhovej ekonomiky(rastúci v˘znamom ekonomického kapitálu pri definovaní sociálneho statusu jednotlivcov, nezamestnanosÈ, privatizácia a pod.), ktoré sa v˘razn˘m spôsobom podieºajú na nov˘ch procesoch hierarchizácie a polarizácie v t˘chto spoloãnostiach. Fakt, Ïe pri anal˘ze sociálnych nerovností sme nevyhnutne nútení poznaÈ i situáciu nerovností ekonomick˘ch, je dobre známy. Ako kon‰tatujú viacerí spoloãenskí vedci, celkov˘ charakter sociálnych nerovností môÏe byÈ „pochopen˘ len s poznaním toho, ako a komu sú distribuované ekonomické zdroje“(Vanfossen, 1979, s.96). Podobnú poznámku pridáva i Smeeding(2002) keì hovorí, Ïe pre spoloãensk˘ch vedcov sú údaje o ekonomick˘ch nerovnostiach potrebné natoºko, ako je Hubbellov teleskop potrebn˘ pre astronómov, ãi model ºudského genómu pre genetikov. 90 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY A rovnako sú pre nás veºmi dôleÏité ekonomické definície chudoby(meranie chudoby na základe príjmov ãi v˘davkov jednotlivca alebo domácnosti). Napriek negatívnemu vnímaniu rastu sociálnych a ekonomick˘ch nerovností v uÏ spomínan˘ch post-socialistick˘ch spoloãnostiach, nemoÏno hovoriÈ o ojedinelom trende v˘voja. Ekonomické nerovnosti rastú takmer v‰ade na svete, západnú Európu a severnú Ameriku nevynímajúc(Atkinson& Bourguignon, 2000, Gottschalk& Smeeding 1999, Gustafsson& Johansson, 1997, Smeeding, 2002, Jesuit& Smeeding, 2002). Viacerí z t˘chto autorov sa stotoÏÀujú s názorom, Ïe práve tento trend rastu vzbudil nov˘ záujem o problematiku nerovností vo v‰eobecnosti 1 . Pri anal˘ze stavu a charakteru sociálnych nerovností, pri anal˘ze príãin ich rastu ãi poklesu sa najãastej‰ie vyuÏívajú dva typy vysvetlení(Vanfossen, 1979). Prv˘ typ, tzv. individuálno-meritokratické vysvetlenia, narábajú najmä s charakteristikami jednotlivca, napr. jeho vzdelanie, kvalifikácia, skúsenosti a pod. Tieto vysvetlenia sa vo veºkom poãte vyskytujú napríklad v teórii ºudského kapitálu, ktorá narába s pojmami ako rast návratnosti kapitálu investovaného do vzdelania, vy‰‰ia návratnosÈ podnikania a rizika a pod. Druh˘ typ, tzv. ‰trukturálne vysvetlenia, sa zas zameriavajú viac na makro-ekonomické a makrospoloãenské faktory ako pôsobenie mechanizmov ponuky a dopytu na trhu práce, daÀová politika, rodové rozdiely, aktivity odborov, nové technológie ‰etriace prácu a pod.(Lindert, 2000, Smeeding, 2002, Atkinson& Bourguignon, 2000) Veºmi podobné typy vysvetlení, a zdá sa, Ïe dokonca v prepracovanej‰ej podobe, sa pouÏívajú i pri anal˘ze názorov na príãiny chudoby. A práve tejto problematike sa budeme venovaÈ v nasledujúcej ãasti. ANAL¯ZA NÁZOROV NA PRÍâINY CHUDOBY Dne‰né skúmanie názorov ºudí na príãiny chudoby sa ãasto dáva do súvislosti s charakterom sociálnej politiky v danej krajine, hoci nebola preukázaná jednoznaãná súvislosÈ medzi percepciou chudoby v tej ktorej krajine a charakterom jej sociálneho ‰tátu(napr. súvislosÈ so známou typológiou Esping-Andersa a jeho tri typy welfare state). Napriek tomu sa v odbornej komunite chápe vnímanie chudoby verejnosÈou a jeho skúmanie ako dôleÏité, keìÏe má„praktické dôsledky pre legitimizáciu a ÏivotaschopnosÈ ‰pecifick˘ch typov sociálnych opatrení proti chudobe.... Názory verejnosti na chudobn˘ch a príãiny chudoby dovoºujú preniknúÈ do podstaty legitimizácie sociálnych a ekonomick˘ch nerovností, ako aj do podstaty legitimity kolektívnych odpovedí na ne, a to vo forme in‰titucionalizovan˘ch sociálnych systémov a sociálnych opatrení proti chudobe.“(van Oorschot& Halman 2000). Hoci diskusiu o rôznych príãinách chudoby a o percepcii chudoby vo verejnosti 1 Povojnové obdobie bolo charakteristické optimistick˘mi predpoveìami v˘voja sociálnych a ekonomick˘ch nerovností. Klasické diela ekonómov v povojnovom období mali tieÏ svoj podiel na istej„strate záujmu“ o nerovnosti ako také(napr. Kuznetz, 1955). Predpokladali totiÏ, Ïe existuje priama súvislosÈ medzi ekonomick˘m rozvojom a poklesom nerovností. Predpokladali taktieÏ isté v˘vojové pravidelnosti, teda Ïe s ekonomick˘m rastom a rastom príjmov budú nerovnosti na poãiatku narastaÈ(ão súvisí s procesom poãiatoãnej industrializácie a urbanizácie, tieÏ teda s prechodom pracovn˘ch síl z nerentabilného poºnohospodárskeho sektora k viac v˘nosnému priemyselnému sektoru), toto ‰tádium bude v‰ak len prechodné, a neskôr sa budú príjmové nerovnosti uÏ len zniÏovaÈ. Toto tvrdenie bolo ãasto spájané s my‰lienkou, Ïe„dvíhajúci sa príliv zdvihne v‰etky lode“(Hicks, 2000), ãomu následne zodpovedal názor, Ïe monitorovanie nerovností je ako„sledovaÈ trávu rásÈ“. V˘voj v povojnov˘ch rokoch tomu skutoãne nasvedãoval. Empirické dáta zo súãasnosti v‰ak hovoria o opaku, teda napr. Ïe príjmové nerovnosti vo vyspel˘ch krajinách zaznamenávajúcich ekonomick˘ rast majú rastúci trend. OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 91 nemoÏno hodnotiÈ ako ‰iroko rozvinutú problematiku, predsa len sa v posledn˘ch desaÈroãiach táto téma pomaly rozvíjala a v na‰om poznaní vznikali dôleÏité formy rozli‰ovania a definície základn˘ch rozdielov. V súãasnosti sa pri hodnotení a anal˘ze názorov na príãiny chudoby najãastej‰ie pouÏíva typológia so ‰tyrmi základn˘mi typmi ich vysvetºovania(van Oorschot& Halman 2000). Podºa tejto typológie sa príãiny chudoby viaÏu na: 1) chudobu ako zlyhanie jednotlivca, 2) chudobu ako osud jednotlivca, 3) chudobu ako zlyhanie spoloãnosti, 4) chudobu ako osud spoloãnosti. V danej typológii môÏeme identifikovaÈ dve základné dimenzie, a to dimenziu „individuálne vs. spoloãenské“ (individual vs. social) a dimenziu „zlyhanie vs. osud“ (blame vs. fate) . Prvá b˘va niekedy b˘va oznaãovaná aj ako individuálne-‰trukturálna dimenzia. UmoÏÀuje rozlí‰iÈ, ãi sa príãiny chudoby vnímajú skôr ako vnútorné – viaÏuce sa na konkrétneho jednotlivca(napr. chudobní ako ºudia s negatívnymi osobn˘mi vlastnosÈami, lenivci, ‰pekulanti, alkoholici a pod.), alebo vonkaj‰ie, teda viaÏuce sa predov‰etk˘m na spoloãnosÈ(ãi istú vonkaj‰iu skupinu ºudí), a teda neovplyvniteºné konkrétnym jednotlivcom (chudobní ako obete vonkaj‰ích okolností, negatívnych spoloãensk˘ch javov ako nespravodlivá distribúcia zdrojov, stigmatizácia chudobn˘ch väã‰inovou spoloãnosÈou a pod.). Druhou dôleÏitou dimenziou je „zlyhanie vs. osud “, priãom dôraz na zlyhanie(obÏaloba, obvinenie, vina) súvisí s kritick˘m presvedãením o moÏnosti aktívne ovplyvniÈ a kontrolovaÈ podmienky v ktor˘ch sa jedinec ãi spoloãnosÈ nachádza(napr. chudobní ako nedostatoãne aktívni ºudia). A naopak osud(údel) súvisí s presvedãením o v˘skyte istej neovplyvniteºnej zhody okolností, ktoré negatívne pôsobia na Ïivot jednotlivca ãi spoloãnosti (napr. názor, Ïe chudobní majú proste smolu, Ïe ekonomickej recesii sa nedá uniknúÈ, Ïe je nevyhnutné zná‰aÈ následky technologického pokroku a pod.). Je to teda ist˘ druh fatalistického postoja vzhºadom na podmienky Ïivota jednotlivca. Pretvorenie tejto konceptualizácie do podoby indikátorov má potom formu ‰tandardnej otázky 2 : Preão u nás niektorí ºudia Ïijú v chudobe? Uvádzame ‰tyri moÏné dôvody. Vyberte z nich ten, ktor˘ povaÏujete za najdôleÏitej‰í. 1. pretoÏe im nepraje ‰Èastie 2. z lenivosti a nedostatku pevnej vôle 3. pre nespravodlivosÈ v na‰ej spoloãnosti 4. je to nevyhnutná súãasÈ pokroku v modernom svete 5. Ïiaden z uveden˘ch dôvodov N= neviem(len ako spontánne vyjadrenie respondenta, nepredkladá sa ako moÏnosÈ odpovede). Pozn.: Vo v˘skumoch sa väã‰inou pri tejto otázke následne zisÈuje i„druh˘ najdôleÏitej‰í dôvod“. 2 Rovnaká otázka bola pouÏitá napríklad uÏ vo v˘skume Eurobarometer 5„Satisfaction and Poverty“(máj – jún 1976). V˘skum bol realizovan˘ v 9 ‰tátoch západnej Európy a hlavn˘mi rie‰iteºmi boli Ronald Inglehart a Jacques-Rene Rabier. Samotná séria v˘skumov Eurobarometer bola zahájená v roku 1974 (dokumentácia k v˘skumom na http://europa.eu.int/comm/public_opinion/index_en.htm, last accessed 2.11.2004). 92 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY Celkov˘ pohºad na prepojenie teoretickej koncepcie a indikátorov pouÏit˘ch na meranie vo v˘skumoch nám ponúka tabuºka ã.1: Tabuºka ã.1: Dve dimenzie a ‰tyri typy vysvetºovania chudoby Zlyhanie (blame – agency) Osud(údel) (fate – non-agency) Individuálne(individual) Zlyhanie jednotlivca (individual blame) Chudobní sú leniví, ch˘ba im ‰etrnosÈ, dobrá morálka Osud jednotlivca (individual fate) Chudobn˘m nepraje ‰Èastie Zdroj: Wim van Oorschot& Loek Halman, 2000 Spoloãenské(social) Zlyhanie spoloãnosti (social blame) Chudobní sú obeÈami konania in˘ch, sú obeÈami sociálnej nespravodlivosti Osud spoloãnosti (social fate) Chudobní sú obeÈami nekontrolovateºného spoloãenského a globálneho rozvoja Autori van Oorschot a Halman upozorÀujú na fakt, Ïe táto typológia je typológiou ‰tyroch ideálnych typov, ktoré sa v realite môÏu kombinovaÈ, a Ïe ºudia vo svojich vysvetleniach tieto typy skutoãne i rôzne kombinujú, ak na to majú moÏnosÈ(napr. vo v˘skumoch zameran˘ch ‰peciálne na skúmanie sociálnych nerovností a chudoby, ktoré pracujú s viacer˘mi batériami otázok 3 ). DÁTA A ICH ANAL¯ZA V predchádzajúcej ãasti sme predstavili jeden so súãasn˘ch spôsobov anal˘zy postojov k chudobe. Ak˘ typ vysvetºovania príãin chudoby teda prevaÏuje v názoroch verejnosti na Slovensku? Ako sa tento názor vyvíjal v 90-tych rokoch? A aké sú rozdiely vo vnímaní medzi vybran˘mi skupinami obyvateºov? To sú otázky, na ktoré sa pokúsime odpovedaÈ v tejto ãasti. Pri anal˘ze názorov súvisiacich s charakterom sociálnych nerovností a názorov na príãiny chudoby vychádzame z údajov z reprezentatívneho v˘skumu„Európsky v˘skum hodnôt 1999“, ktor˘ sa uskutoãnil na Slovensku v dÀoch 15.6. – 17.7.1999, a ktor˘ in‰titucionálne zastre‰il Sociologick˘ ústav SAV. Tento v˘skum je súãasÈou medzinárodného projektu dlhodobého v˘skumu„European Values Study(EVS) 4 “, ktor˘ bol zahájen˘ v roku 1981(prvá vlna v˘skumov). EVS sa zameriava na empirické skúmanie základn˘ch hodnôt, názorov a postojov ºudí v krajinách Európy. Hodnoty sa chápu„ako nieão, ão je pod povrchom celého radu vyjadren˘ch 3 V uÏ spomínanom v˘skume Eurobarometer 5(máj – jún 1976) boli v sade otázok o príãinách chudoby aj indikátory ako – vek a osamelosÈ( age and loneliness), choroba a nedostatoãné zdravie( sickness, ill health), dlhodobá nezamestnanosÈ( chronic unemployment), nedostatoãné vzdelanie( lack of education), zanedbávanie v detstve( deprived childhood), nedostatoãná predvídavosÈ( lack of foresight), pitie a alkohol ( drinking, alcohol), lenivosÈ( laziness), príli‰ veºa detí( too many children). Respondenti mali moÏnosÈ viacer˘ch odpovedí(vyberali tri najdôleÏitej‰ie príãiny chudoby). 4 V˘skum sa zameriava na skúmanie indikátorov z rôznych oblastí ºudského Ïivota, ako sú rodina, manÏelstvo, rodové role muÏov a Ïien, politika, demokracia, sociálne nerovnosti, chudoba, práca, náboÏenstvo, morálka, a pod. DozvedieÈ sa viac o projekte European Values Study a o publikovanej literatúre je moÏné na internetovej stránke projektu http://www.europeanvalues.org (last accessed 02.11.2004). OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 93 názorov prípadne pod povrchom spôsobov správania sa respondentov, a práve tieto názory a indikátory správania odkr˘vajú hlb‰iu ‰truktúru hodnôt v danej populácii“(Halman 2001). Prostredníctvom ‰tandardizovaného dotazníka boli doposiaº uskutoãnené tri vlny v˘skumov(1981, 1990 a 1999), ão umoÏÀuje skúmanie tendencií a zmien základn˘ch hodnôt a názorov, ako aj porovnávanie zúãastnen˘ch krajín navzájom(v poslednej vlne v˘skumov v roku 1999 sa zúãastnilo 32 ‰tátov). Na Slovensku sa v˘skum uskutoãnil dvakrát, v roku 1990 a v roku 1999. K dispozícii teda máme dva v˘skumy, ktoré je moÏné vyuÏiÈ na porovnávaciu anal˘zu. V na‰ej anal˘ze sa teraz zameriame na uÏ spomenutú otázku vzÈahujúcu sa k príãinám chudoby. Proporcie odpovedí slovensk˘ch respondentov v roku 1990 a 1999 nájdeme v tabuºke ã.2. Tabuºka ã.2: Preão u nás niektorí ºudia Ïijú v chudobe? Uvádzame ‰tyri moÏné dôvody. Vyberte z nich ten, ktor˘ povaÏujete za najdôleÏitej‰í. nepraje im ‰Èastie lenivosÈ, nedostatok vôle nespravodlivosÈ v spoloãnosti súãasÈ pokroku Ïiadny z uveden˘ch Slovensko 1990(%) 11,1 34,1 32,8 15,8 6,2 Slovensko 1999(%) 11,0 31,3 37,6 11,3 8,8 Poãet respondentov Missing 1 Celkov˘ poãet respondentov v EVS 1073 63 1136 1283 48 1331 Zdroj: Údaje za Slovensko sú z dátov˘ch súborov EVS archivovan˘ch na Sociologickom ústave SAV. 1 Z anal˘zy sú vylúãení respondenti, ktorí odpovedali moÏnosÈou„neviem“(=missing values). Ako vidíme, v priebehu 90-tych rokov nastala mierna názorová zmena v hodnotení príãin chudoby. Pri testovaní ‰tatistickej v˘znamnosti rozdielov v názoroch medzi rokmi 1990 a 1999 sa tieto názorové profily ukázali ako ‰tatisticky v˘znamne rozdielne 5 . Zatiaº ão v roku 1990 mierne prevaÏoval názor, Ïe ºudia Ïijú v chudobe kvôli lenivosti a nedostatku pevne vôle(34,1% – individual blame alebo tzv. blaming-the-poor prístup), v roku 1999 uÏ v˘raznej‰ie prevaÏoval názor, Ïe chudoba je najmä dôsledkom existujúcej nespravodlivosti v spoloãnosti(37,6% – social blame alebo tzv. blaming-the-state prístup). V slovenskej spoloãnosti teda ºudia vnímajú chudobu najmä ako dôsledok pôsobenia„kontrolovateºného“ makro-spoloãenského fenoménu, ktor˘m je sociálna spravodlivosÈ v spoloãnosti. Teda prevaÏuje ten typ vysvetlenia príãin chudoby, ktor˘ vníma istú nevhodnú kon‰teláciu spoloãensk˘ch ‰truktúr ako zodpovednú za dan˘ stav. Av‰ak na základe tohto indikátora nemôÏeme povedaÈ viac a detailnej‰ie o charaktere nespravodlivosti v spoloãnosti, ktorú majú respondenti na mysli. Nevieme ãi vnímajú ako nespravodlivú redistribúciu príjmov, daÀovú politiku ‰tátu, nízke platy, nezamestnanosÈ alebo napr. diskrimináciu na základe rodov˘ch rozdielov. V tabuºke ã.2 tieÏ môÏeme pozorovaÈ, Ïe v roku 1999 sa ‰tatisticky v˘znamne zníÏil podiel t˘ch, ktorí vnímajú chudobu ako nevyhnutnú súãasÈ moderného pokroku(z 15,8% na 11,3% – osud spoloãnosti) a ‰tatisticky v˘znamne vzrástol podiel t˘ch, ktorí nevnímajú Ïiadny z uveden˘ch dôvodov ako najdôleÏitej‰í(8,8%). Premeny podielov jednotliv˘ch názorov na dvoch základn˘ch dimenziách typológie predstavenej v predchádzajúcej ãasti môÏeme sledovaÈ v nasledujúcich grafoch. 5 Ako testovacie kritérium sme pouÏili Pearson Chi-Square, ‰tatistická v˘znamnosÈ sa potvrdila na úrovni=.000. 94 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY V grafoch môÏeme sledovaÈ, Ïe oproti fatalistickému postoju(„je to osud“, fate) v˘razne prevládajú skôr názory aktivistické(„je to zlyhanie“, blame), teda také, ktoré v na‰ej koncepcii otvárajú priestor na aktívne konanie voãi príãinám zlyhania a následného sociálneho úpadku. Implicitne sa teda predpokladá, Ïe takúto nepriaznivú Ïivotnú situáciu moÏno zvrátiÈ, ãi uÏ konaním jednotlivca alebo zmenami v spoloãnosti. Pre zaujímavosÈ a ilustráciu ‰ir‰ieho kontextu odpovedí na túto otázku sú v tabuºke ã.3 zobrazené i názorové profily a podiely odpovedí v krajinách susediacich so Slovenskom, podiely z niektor˘ch in˘ch krajín Európy, ako aj celkové podiely odpovedí v rámci 32 krajín zúãastnen˘ch vo vlne v˘skumov 1999/2000. Tabuºka ã.3: Respondenti z vybran˘ch krajín vo v˘skume EVS 1999. Odpovede na otázku:„Preão u nás niektorí ºudia Ïijú v chudobe? Uvádzame ‰tyri moÏné dôvody. Vyberte z nich ten, ktor˘ povaÏujete za najdôleÏitej‰í.“ Slovensko 1990 Slovensko 1999 Susedia SR âeská republika Maìarsko Poºsko Rakúsko Ukrajina Západná Európa Francúzsko Holandsko Nemecko Veºká Británia V˘chodná Európa Bulharsko Estónsko Litva Loty‰sko Rumunsko nepraje im ‰Èastie 11,1 11,0 15,6 13,0 5,8 13,8 13,1 14,4 32,8 11,7 16,4 10,5 10,8 14,2 11,7 11,3 lenivosÈ, nedostatok vôle 34,1 31,3 nespravodlivosÈ v spoloãnosti 32,8 37,6 43,0 18,7 27,6 37,7 22,6 50,4 32,4 21,7 17,0 26,0 11,4 43,3 14,3 25,8 28,4 36,9 24,6 30,5 15,0 49,8 15,4 41,7 10,1 50,0 29,1 32,4 30,0 43,3 súãasÈ pokroku 15,8 11,3 17,6 18,8 19,4 25,0 40,8 26,9 17,5 19,6 24,4 18,7 29,7 24,5 23,9 13,1 Ïiadny z uveden˘ch 6,2 8,8 5,1 2,9 1,8 7,1 3,0 2,9 9,7 3,5 4,1 6,0 2,4 1,2 2,9 2,3 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 95 Severná Európa Dánsko 19,3 17,2 17,0 33,9 12,7 Fínsko 14,8 23,0 23,8 35,3 3,1 ·védsko 10,2 7,1 49,5 33,1 0,0 JuÏná Európa Grécko 14,3 29,8 18,2 34,4 3,3 Chorvátsko 4,3 11,4 68,9 13,9 1,5 Portugalsko 23,3 41,9 21,6 11,6 1,6 Slovinsko 10,4 33,2 35,4 17,3 3,7 ·panielsko 19,8 19,6 48,4 10,4 1,9 Taliansko 19,5 23,0 37,7 15,6 4,2 EVS 1999/2000 (32 krajín) – priemer 15,5 24,1 33,9 22,8 3,7 Zdroj: Loek Halman, 2001. Údaje za jednotlivé krajiny sú z EVS v˘skumov v rokoch 1999/2000. Údaje za Slovensko sú z dátov˘ch súborov EVS archivovan˘ch na Sociologickom ústave SAV. Z hºadiska uÏ predstavenej typológie vysvetºovania chudoby je najv˘raznej‰ím zástancom typu„chudoba ako osud jednotlivca“ Holandsko(32,8% podiel respondentov). Typ „chudoba ako zlyhanie jednotlivca“ sa najv˘raznej‰ie vyskytol v âeskej republike(43,0%). Typ„chudoba ako zlyhanie spoloãnosti“ má skutoãne v˘razn˘ v˘skyt v Chorvátsku(68,9%). Typ„chudoba ako osud spoloãnosti“ zas najviac rezonuje na Ukrajine(40,8%). Názorov˘ profil Slovenska sa v porovnaní s priemerom 32 ‰tátov zúãastnen˘ch v EVS v˘skume v rokoch 1999/2000 dosÈ v˘razne lí‰i vo v‰etk˘ch piatich odpovediach. Hoci na‰ím zámerom teraz nie je testovanie ‰tatistickej v˘znamnosti rozdielov medzi jednotliv˘mi krajinami, z predchádzajúcich anal˘z vieme, Ïe takéto rozdiely existujú(napr. v krajinách strednej a v˘chodnej Európy, Strapcová 2003). MoÏné vysvetlenia t˘chto medzinárodn˘ch rozdielov sú rôzne a súvisia s ekonomick˘m v˘vojom v krajinách, charakterom ich sociálnej politiky a celkovo so samotn˘m politick˘m kontextom. Napriek tomu sa v‰ak nepodarilo preukázaÈ, Ïe by takéto a podobné vysvetlenia naozaj vystihovali podstatu rozdielov v názoroch na príãiny chudoby(napr. súvislosÈ s charakterom sociálnej politiky v krajine v ‰túdii van Oorschot & Halman, 2000). Teraz sa pozrieme bliωie na prípadné rozdiely v názoroch medzi vybran˘mi skupinami respondentov. Ako kritériá sme vybrali vek(6 vekov˘ch kategórií), najvy‰‰ie dosiahnuté vzdelanie(5 kategórií), pohlavie, veºkostnú kategóriu miesta bydliska(5 kategórií) a ekonomickú aktivitu respondentov(3 kategórie). Ako ‰tatisticky v˘znamné sa ukázali len rozdiely na základe vzdelania, veºkosti bydliska a ekonomickej aktivity respondentov. Z hºadiska najvy‰‰ieho dosiahnutého vzdelania respondentov je v kategórii ºudí so základn˘m vzdelaním nadpriemerne zv˘‰en˘ podiel odpovedí„chudobn˘m nepraje ‰Èastie“ (13,8%). Respondenti so stredo‰kolsk˘m vzdelaním bez maturity zas nadpriemerne viac volili odpoveì„chudoba je dôsledkom nespravodlivosti v spoloãnosti“(45,5%) a naopak podpriemerne ãasto dôvod„chudoba je nutná súãasÈ pokroku“(7,7%). Naopak respondenti s maturitou a respondenti s vysoko‰kolsk˘m vzdelaním zas nadpriemerne ãasto volili odpoveì„chudoba je nutná súãasÈ pokroku“(15% a 19% oproti priemeru 11,3%). Zaujímavej‰ie sú v‰ak rozdiely medzi respondentmi s rôznou ekonomickou aktivitou. Najv˘raznej‰ie sa tento fakt prejavil v kategórii nezamestnan˘ch, ktorí hodnotia nadpriemerne ãasto nespravodlivosÈ v spoloãnosti ako príãinu chudoby(aÏ 50%), a taktieÏ ãastej‰ie ako priemer vyuÏívajú i dôvod„chudobn˘m nepraje ‰Èastie“(16,2%). LenivosÈ a nedostatok pevnej vôle je zas naopak na v˘razne na podpriemern˘ch hodnotách(14,8% oproti priemeru 31,3%). 96 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY Tabuºka ã.4: Slovenskí respondenti podºa vybran˘ch ukazovateºov pri odpovedi na otázku: „Preão u nás niektorí ºudia Ïijú v chudobe? Uvádzame ‰tyri moÏné dôvody. Vyberte z nich ten, ktor˘ povaÏujete za najdôleÏitej‰í.“ (riadkové%) a. Zdroj: Údaje za Slovensko sú z dátov˘ch súborov EVS archivovan˘ch na Sociologickom ústave SAV. Pri hodnotení príãin chudoby beÏn˘mi ºuìmi teda v názorovom profile Slovákov teda prevaÏuje moÏnosÈ, Ïe chudoba je dôsledkom nespravodlivosti v spoloãnosti. Ako sme uÏ spomenuli, nevieme presne povedaÈ, ak˘ druh nespravodlivosti majú na‰i respondenti na mysli, a keìÏe hovoríme o veºmi ‰irokom pojme, môÏe t˘ch druhov byÈ skutoãne mnoho. Teraz sa pokúsime bliωie pátraÈ po moÏn˘ch v˘znamoch, ktoré má pojem„sociálna spravodlivosÈ“ v predstavách ºudí. Vo v˘skume EVS z roku 1999 sme sa respondentov p˘tali i na otázku:„âo má ºuìom poskytovaÈ spravodlivá spoloãnosÈ?“. Respondenti odpovedali na kaÏdú otázku osobitne, a mali na v˘ber 5 moÏností odpovede. V˘sledky odpovedí môÏeme nájsÈ v tabuºke ã. 5(kategórie odpovedí jedna a dva= dôleÏité, a tieÏ kategórie ‰tyri a päÈ = nedôleÏité sú zlúãené). Ako vidíme, v problémov˘ch okruhoch viaÏucich sa na charakter spravodlivosti v spoloãnosti na ktoré sme sa respondentov sp˘tali, v˘razne prevy‰uje súhlas s ich dôleÏitosÈou OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 97 Tabuºka ã.5: Odpovede slovensk˘ch respondentov vo v˘skume EVS 1999, otázka: „âo by mala poskytovaÈ spoloãnosÈ, aby sme ju mohli povaÏovaÈ za„spravodlivú“. Povedzte, prosím, aké je pre Vás v tejto súvislosti dôleÏité:“ (riadkové%) Zdroj: Údaje za Slovensko sú z dátov˘ch súborov EVS archivovan˘ch na Sociologickom ústave SAV. nad nesúhlasom 6 . Najviditeºnej‰ie je to pri hodnotení„rovnosti ‰ancí na získanie vzdelania“ (98,5%) a„zaistení základn˘ch potrieb pre v‰etk˘ch“(97,3%). Vzdelanie je skutoãne jedn˘m z najdôleÏitej‰ích mobilitn˘ch kanálov v spoloãnosti, je ãasto pouÏívan˘m indikátorom sociálneho vzostupu i zostupu(vzdelanostná mobilita), a rovnosÈ ‰ancí pri získavaní vzdelanie je preto pre spravodlivú spoloãnosÈ naozaj nevyhnutná. Na základe v˘skumu moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe sa tento fakt vníma ako dôleÏit˘ i vo verejnosti, a dobré vzdelanie detí je jednou z najuznávanej‰ích hodnôt v súãasnej rodine. Podobne vysokú dôleÏitosÈ priznávajú ºudia i otázke zaistenia základn˘ch potrieb v spravodlivej spoloãnosti(základné potreby definované ako jedlo, b˘vanie, odev, vzdelanie, zdravotná starostlivosÈ). Hoci men‰iu, ale celkovo taktieÏ v˘raznú dôleÏitosÈ pripisujú respondenti fungovaniu meritokratick˘ch princípov v spoloãnosti. To, zdá sa, je príkladom re‰pektu Slovákov k princípom zásluhovosti v spoloãnosti a príkladom odmietania radikálnych egalitaristick˘ch názorov, viaÏucich sa viac na rovnosÈ v˘sledkov ako na rovnosÈ ‰ancí. Príkladom takejto radikálnej formy egalitarizmu môÏe byÈ nivelizácia miezd poãas socializmu, kedy v˘‰ka platov nebola takmer ovplyvnená pracovn˘mi v˘sledkami zamestnanca, ão bolo ãasto terãom kritiky i v tej dobe. MoÏnosÈ„eliminácia veºk˘ch príjmov˘ch rozdielov medzi obãanmi“ chápe ako dôleÏitú aktivitu v spravodlivej spoloãnosti 86,4% respondentov. Hoci presne nevieme urãiÈ ão konkrétne znamená prívlastok„veºké“ – a„aké veºké uÏ sú dostatoãne veºké“ aby sme skon‰tatovali, Ïe spoloãnosÈ je nespravodlivá. Vidíme, Ïe slovné spojenie„veºké príjmové rozdiely medzi ºuìmi“ vyvolávajú skôr negatívne konotácie v hlavách ºudí. Neznamená to v‰ak, Ïe verejnosÈ súhlasí s nieãím, ão pripomína„absolútnu rovnosÈ“ v príjmoch, takto radikálne otázka nestojí. A tieÏ to neznamená, Ïe by sa ºudia zároveÀ nemohli stotoÏniÈ s pozitívnymi stránkami existencie príjmov˘ch nerovností, napr. aj s názorom, Ïe nárast príjmov˘ch nerovností nemusí byÈ 6 Podobne je to i s celkov˘m názorov˘m profilom v‰etk˘ch 32 krajím zúãastnen˘ch na v˘skume EVS 1999. MoÏnosÈ„eliminácia nerovností“ povaÏuje za dôleÏitú 65,2% respondentov,„zabezpeãenie základn˘ch potrieb“ 91,7% respondentov,„uznanie podºa zásluh“ 83% respondentov. Otázka na„rovnaké ‰ance na vzdelanie“ bola voliteºná a skúmaná len v 14 krajinách, za dôleÏité to povaÏuje celkovo 96,5% respondentov.(Halman, 2001) 98 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY v Ïiadnom prípade len negatívnym javom. Odborníci Svetovej banky zastávajú názor, Ïe„urãitá úroveÀ nerovností je potrebná ak má trh fungovaÈ tak, Ïe odmeÀuje rozdiely v produktivite a vo vynaloÏenom úsilí. Naviac, ãasÈ nerovností je spojená s vy‰‰ou návratnosÈou podnikania a rizikovosti, a tieÏ je spojená so zhodnotením vzdelania a osobitn˘ch schopností. V‰etko toto je pozitívnym v˘vojom a naznaãuje, Ïe urãitá úroveÀ vzrastajúcich nerovností na Slovensku by mala byÈ chápaná ako pozitívna.“(Revenga, Silva-Jauregui, 2002, s. 21) A práve takéto pozitívne videnie fungovania príjmov˘ch rozdielov, a stotoÏnenie sa s ním môÏeme vidieÈ aj v názoroch na‰ich respondentov. Zatiaº ão v predchádzajúcej anal˘ze sme sa sústredili na názor respondentov na ist˘ makro-spoloãensk˘ problém, ktor˘m je„eliminácia veºk˘ch príjmov˘ch rozdielov medzi obãanmi“, v inej otázke sme sa respondentov op˘tali na reálnu mikro-situáciu, ktorá môÏe nastaÈ pri odmeÀovaní zamestnancov. Podobu otázky a jednotlivé podiely jej odpovedí môÏeme nájsÈ v tabuºke ã.6. Tabuºka ã.6: Frekvencie odpovedí slovensk˘ch respondentov vo v˘skume EVS 1999: „Predstavte si dve sekretárky v rovnakom veku, ktoré vykonávajú prakticky rovnaké zamestnanie. Jedna z nich zistí, Ïe druhá zarába o 1000 korún mesaãne viac. Lep‰ie platená sekretárka je ale v zamestnaní r˘chlej‰ia, v˘konnej‰ia a spoºahlivej‰ia. Je podºa Vás spravodlivé, alebo nespravodlivé, Ïe jedna sekretárka zarába viac ako druhá?“ a. Zdroj: Údaje za Slovensko sú z dátov˘ch súborov EVS archivovan˘ch na Sociologickom ústave SAV. Vidíme, Ïe 91,4% respondentov, teda v˘razná väã‰ina povaÏuje za spravodliv˘, a teda plne podporuje princíp zásluhovosti pri odmeÀovaní zamestnancov. Len nepatrná ãasÈ ºudí oãakáva redukovanie príjmov˘ch rozdielov bez ohºadu na zásluhy, a teda poÏaduje nieão, ão súvisí skôr s radikálnou formou egalitarizmu vo forme vyrovnávania v˘sledkov(namiesto vyrovnávania ‰ancí). Tento príklad tieÏ, nazdávame sa, podãiarkuje reálnosÈ názorov a oãakávaní verejnosti v otázke príjmov˘ch nerovností, odôvodnen˘ch vy‰‰ím v˘konom. Takúto, realisticky vnímanú existenciu ekonomick˘ch nerovností, zdôrazÀujeme aj v súvislosti s t˘m, Ïe ºudia z post-socialistick˘ch krajín b˘vajú neraz podozrievaní z akejsi„rozmaznanosti“,„nadmern˘ch paternalistick˘ch oãakávaní“ a„odpútanosti od reality“, ktoré si vytvorili v ideologickej idylke socialistického rovnostárstva, a ktoré sú v trhovej ekonomike, povedzme, nevhodné. ZÁVER V na‰ej ‰túdii sme sa snaÏili analyzovaÈ názory na príãiny chudoby na základe známej typológie, a nepriamo teda i názory spájané s existenciou sociálnych nerovností. Zistili sme, Ïe v súãasnosti Slováci najãastej‰ie vnímajú chudobu ako dôsledok nespravodlivosti v spoloãnosti. Oproti roku 1990 moÏno hovoriÈ o názorovom posune od tzv. blaming-the-poor postoja, kladúceho dôraz na zlyhanie a zodpovednosÈ jednotlivca, k postoju blaming-thestate, ktor˘ dôrazÀuje skôr zlyhanie a zodpovednosÈ spoloãnosti. OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 99 Pri anal˘ze uÏ spomínan˘ch názorov sme sa snaÏili ukázaÈ i to, ako sa dan˘ problém vníma i v in˘ch krajinách Európy. TaktieÏ nás zaujímalo, ako názory na príãiny chudoby u nás súvisia s charakteristikami respondentov, ak˘mi sú ich vek, vzdelanie, pohlavie, veºkostná skupina obce a ich ekonomická aktivita. Pri anal˘ze ‰ir‰ieho kontextu otázok o sociálnej spravodlivosti v spoloãnosti sa, zdá sa, objavili zaujímavé moÏné názorové prepojenia. Po preskúmaní preferencií ºudí, ktoré súvisia s fungovaním princípu rovnosti a princípu zásluhovosti moÏno usúdiÈ, Ïe princíp rovnosti rezonuje na makro-spoloãenskej úrovni a nemá charakter radikálneho rovnostárstva, ale skôr charakter poÏiadavky na rovnosÈ ‰ancí. Princíp zásluhovosti je uznávan˘m princípom tak na makro-spoloãenskej i na mikro-spoloãenskej úrovni Ïivota v spoloãnosti. Tieto zistenia otvárajú priestor ìal‰ím úvahám a hypotézam o povahe t˘chto prepojení. LITERATÚRA: 1. Atkinson, A., B., Bourguignon, F.,(eds.) 2000: Handbook of Income Distribution. Elseviere Science, Amsterdam 2. Geremek, B.(1999) Slitování a ‰ibenice. Argo, Praha 3. Gottschalk, P., Smeeding, T.M.(1999) Empirical Evidence on Income Inequality in Industrialized Countries, Luxembourg Income Study, Working Paper No. 154 4. Gustafsson, B., Johansson, M., 1997: In Search for a Smoking Gun: What Makes Income Inequality Vary Over Time in Different Countries? Luxembourg Income Study Working Paper No. 172 5. Halman, L.(2001) The European Values Study: A Third Wave. Sorce Book of the 1999/2000 European Values Study Surveys, WORC-Tilburg University, Tilburg 6. Hicks, D.A.(2000) Inequality and Christian Ethics. Cambridge University Press, Cambridge 7. Jesuit, D., Smeeding, T.(2002) Poverty and Income Distribution. Luxembourg Income Study Working Paper No. 293 8. Kuznets, Simon, 1955: Economic Growth and Income Inequality. The American Economic Review, Volume 45, Issue 1, pp. 1 – 28. 9. Lindert, P. H.,(2000) Three Centuries of Inequality in Britain and America. In: Atkinson, A., B., Bourguignon, F.,(eds.) Handbook of Income Distribution. Elseviere Science, Amsterdam, pp.167 – 216 10. Mare‰ P.(1999) Sociologie nerovnosti a chudoby. Sociologické nakladatelství, Praha 11. Revenga, A., Silva-Jauregui, C., 2002: Slovak Republic: Living Standards, Employment, and Labor Market Study, World Bank Country Study, Washington, D. C. 12. Rheinheimer, M.(2003)„Chudáci, Ïebráci a vaganti. Lidé na okraji spoleãnosti 1450 – 1850“, Vy‰ehrad, Praha 13. Smeeding, T., 2002: Globalization, Inequality and the Rich Countries of the G – 20: Evidence from the Luxembourg Income Study(LIS), Luxembourg Income Study Working Paper No. 320 14. Strapcová, K.(2003). Opinions about Inequality in International Comparison: an Analysis from EVS Survey. In: Voicu, B., Rusu, H.(Eds.) Globalization, European Integration and Social Development in European Postcomunist Societies, Psihomedia Publishing House, Sibiu, pp. 191 – 203. 15. Vanfossen, B.H., 1979: The Structure of Social Inequality. Little, Brown and Company, Boston – Toronto 16. van Oorschot, W., Halman, L.(2000)„Blame or Fate, Individual or Social? An International Comparision of Popular Explanations of Poverty“, European Societies 2(1), pp. 1 – 28. 100 HOVORME KONKRÉTNE Nina BeÀová OTÁZKY MERANIA CHUDOBY Môj príspevok si nerobí nároky na vedeckú ‰túdiu. Je len sondou v˘skumníka, ktor˘ sa snaÏí ukázaÈ a moÏno trochu vysvetliÈ jednu z podôb chudoby na konkrétnom príklade. Je sondou zacielenou na prostredie dediny, kde chudoba zaãína byÈ závaÏn˘m problémom. Prednedávnom som bola na v˘skume v jednej obci na juhu Slovenska 1 . To ão som tam videla bolo ‰okujúce, ale, bohuÏiaº, na dne‰né pomery nie aÏ tak v˘nimoãné. JEDNA Z MNOH¯CH – FAKTY Obec, o ktorej budem rozprávaÈ, má okolo tritisíc obyvateºov. NezamestnanosÈ v nej dosahuje úroveÀ nad 50%. Z tisíc tristo ekonomicky aktívnych ºudí pracuje ‰esÈsto. Na jedného pracujúceho ãloveka pripadajú ‰tyria nepracujúci. Poãet uchádzaãov na jedno pracovné miesto presahuje stovku. Priemern˘ plat väã‰iny obyvateºov sa pohybuje okolo 7000 Sk v hrubom. Priemerná rodina, ktorá sa nepovaÏuje za chudobnú, môÏe minúÈ(podºa vyjadrení informátorov) okolo sto korún na deÀ. Ak si urãíme, Ïe priemerná rodina má dve deti, vychádza to 25 korún na jedného ãlena rodiny denne. RÔZNE POHªADY V obci som bola na v˘skume dva krát – v roku 2001 a 2004. Z mnoÏstva postrehov a rozhovorov sa mi pomaly zaãal utváraÈ obraz jednej konkrétnej podoby z mnoh˘ch tvárí chudoby. KeìÏe chudoba je sociálny jav a ako sociálny jav zasahuje do celého spoloãenstva, najlep‰ím spôsobom ako ju nájsÈ a pochopiÈ v danom priestore(a potom aj ukázaÈ) sa mi zdalo pozorovanie celej dediny a rozhovory s ão najväã‰ím mnoÏstvom ºudí na danú tému, ale aj na rôzne iné témy. Postupne sa zaãali vynáraÈ prvé súvislosti. Aby bol obraz kompletn˘, rozhodla som sa získaÈ informácie z viacer˘ch strán a pohºadov. K chudobe napríklad patrí nedostatoãné a neadekvátne stravovanie. O tom mi medzi reãou, ale aj priamo rozprávali viacerí. Získané informácie som si overila v miestnom obchode. Predavaãky potvrdili, ão som uÏ poãula predt˘m – väã‰inu jedálneho lístka chudobou trpiacich ºudí tvorí chlieb na rôzne spôsoby. ªudia nakupujú málo, priemern˘ nákup má hodnotu sto korún. Okrem akciov˘ch tovarov sa zameriavajú iba na základné potraviny (chlieb, múka, mlieko a pod.). V obci neexistuje veºa v˘nimiek z tak˘chto nákupov, ão poukazuje na to, Ïe nielen extrémne viditeºná chudoba má problémy. Dalo sa to vypozorovaÈ aj z rozhovorov ºudí, ktorí sa vo vlastnom vnímaní, ale ani vo vnímaní ostatn˘ch, nepovaÏujú za predstaviteºov chudoby. Uãiteºka, úradníãka, ãi sociálny pracovník sa mi takisto ako nezamestnaní, ãi mnohodetné matky samoÏiviteºky sÈaÏovali na to, Ïe môÏu kupovaÈ len akciové tovary a obleãenie v„sekondhendoch“. Po nav‰tívení obchodu som ìalej skladala svoju mozaiku. Bola som na miestnej polícii, kde mi potvrdili, Ïe v dedine funguje úÏera. Kriminalita sa podºa vyjadrení policajtov 1 Názov obce a mená informátorov neuvádzam úmyselne, aby bola zachovaná anonymita OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 101 v poslednom období nezvy‰uje, ako by sa to mohlo na prv˘ pohºad zdaÈ(keìÏe v dedine je vysoká nezamestnanosÈ, úÏera a pod.). ÚÏerníctvo im zatiaº ohlásila iba jediná osoba, ktorá obvinenie vzápätí stiahla. ªudia sa boja a ão je hor‰ie, niekedy svojich úÏerníkov povaÏujú za„dobrodincov“, ktorí im poskytnú peniaze vtedy, keì ich potrebujú.„Veì to robí dobre ten úÏerník, keì mu dá peniaze, keì ich potrebuje.“ Ako sa vyjadrila jedna respondentka, keì som sa ãudovala, Ïe ich nikto neudáva. BohuÏiaº, úÏerníci si v dedine tak dovoºujú, Ïe uÏ niekoºko ºudí obrali o ich domovy(2000 korunov˘ dlh pri úroku 100% môÏe za pol roka narásÈ na 128 tisíc). Mnohému napovedala aj náv‰teva v miestnej ‰kole. Tam som sa od uãiteliek dozvedela, Ïe„akí sú to chudobní, keì svojmu decku kúpia mobil a dajú mu na desiatu kokakolu? Nemajú peniaze, ale kupujú deÈom takéto somariny.“ Aj toto svedãí o obrovskom úsilí ºudí, ktorí trpia chudobou, zakryÈ tento fakt a udrÏaÈ sa„úrovni“. Na druhej strane, uãiteºky rozprávali aj o tak˘ch deÈoch, ktoré chodia do ‰koly bez desiaty a nemôÏu chodiÈ na v˘lety. ·kolská jedáleÀ prednedávnom skoro prestala fungovaÈ, lebo nemal kto do nej chodiÈ. Odkedy deÈom rodiãov v hmotnej núdzi podºa zákona prispieva na obedy v ‰kole ‰tát, poãet stravníkov vzrástol o niekoºko desiatok. Hovorili aj o deÈoch, ktoré jednoducho nevyuÏili túto moÏnosÈ, lebo sa hanbili. Chudoba má napríklad dosah aj na miestnu stávkovú kanceláriu(a jej trÏby). Niektorí ºudia v zúfalstve skladajú svoju poslednú nádej do v˘hry z tipovania a stávkovania. V kancelárii, ktorá stojí uprostred dediny vÏdy niekto postával a jej pracovníãka potvrdila, Ïe najviac stávkujú práve chudobní(a niektorí uÏ zaruãene pri‰li t˘mto spôsobom k peniazom). V˘skum mal aj svoje komické momenty. V obci vo v‰eobecnosti panuje názor, Ïe dievãa alebo Ïena je na tom lep‰ie, lebo, keì sa„dobre“ vydá, tak má po probléme (v zmysle existenãn˘ch problémov) – ÏiviÈ ju bude muÏ. Prejavilo sa to vo vyuÏití obecného internetu. Najväã‰í záujem, okrem hºadania pracovn˘ch ponúk, bol o podávanie zoznamovacích inzerátov zo strany rozveden˘ch Ïien, vdov, dokonca aj viacer˘ch„babiek“, ako sa vyjadril chlapec, ktor˘ má obecn˘ internet na starosti. Veºk˘ dojem vo mne zanechala náv‰teva u jedného z farárov v obci. Keì mi rozprával ako Ïijú niektorí ºudia, aÏ mu trhalo kútikom úst od zúfalstva. Vtedy sa vyjadril:„To je chor˘ cel˘ ‰tát, keì ºudia takto hladujú.“ NajÈaωí bol v˘skum u ºudí, ktorí evidentne trpeli chudobou. Niekedy sa staãilo iba pozeraÈ, aby ãlovek odhadol, ako na tom respondent pribliÏne je. Niektorí z nich b˘vali vo veºmi nevyhovujúcich podmienkach, v domoch s polozbúranou strechou. Keì sme sa rozprávali ako Ïijú a ão robia, ich v˘povede sa samozrejme krútili väã‰inou okolo toho, ako si daÈ dom do poriadku – t.j. urobiÈ nutné opravy, aby dovnútra netiekla voda alebo aby sa im nezrútil vlhk˘ múr. Svoju chudobu najviac pociÈovali vo vzÈahu k deÈom a na deÈoch sa ju snaÏili ão najviac skryÈ. DieÈa musí maÈ v‰etko, ão treba, ão je nakoniec v dne‰nej dobe pre mnoh˘ch rodiãov samozrejmé. Tu sa chudoba stávala evidentnou. Keì niekto nemôÏe daÈ dieÈaÈu desiatu, tak vtedy uÏ je vo vnímaní obyvateºov obce naozaj chudobn˘(niekedy„aÏ“ vtedy.). Poãula som hrozné príbehy o tom, ako niekde musí matka s deÈmi kúriÈ rúrou na peãenie, lebo jej vypli elektrinu, inde ºudia b˘vajú v takom dome, Ïe na zemi majú len udupanú hlinu a kartóny a ako jedna matka musí kupovaÈ chlieb pre deti na úÏeru od svojej susedky, ktorá ho dostala od druÏstva zadarmo pre prasce. KTO JE TEDA VLASTNE CHUDOBN¯? Na základe terénneho v˘skumu sa ukázalo, Ïe chudoba a jej vnímanie v konkrétnom prostredí je naozaj relatívne. To, ão sa podºa EU ‰tatistiky a jej kritérií povaÏuje za prejav chudoby, je u samotn˘ch predstaviteºov interpretované ako beÏn˘ spôsob Ïivota, ktor˘m síce trpia, ale vÏdy sa odli‰uje od Ïivota t˘ch, ktorí sú„naozaj“ chudobní. Chudoba je oby- 102 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY vateºmi obce jasne identifikovaná aÏ na jej absolútnej úrovni. Niekedy sa predstavitelia chudoby skr˘vajú za celok v˘rokmi typu„celá dedina je chudobná“ alebo„cel˘ ‰tát je chudobn˘“. Chudoba sa stáva prijateºnej‰ou vtedy, ak postihuje väã‰inu a respondent sa aÏ tak nebojí ju deklarovaÈ, lebo sa t˘m nevydeºuje od„beÏn˘ch obãanov“, ktorí sú v podobnej situácii. Akonáhle sa v‰ak respondent prenesie z celonárodného a celospoloãenského uvaÏovania na ulicu, kde b˘va, nájde x príkladov ºudí, ktorí Ïijú hor‰ie ako on a ktorí sú„skutoãní chudáci“. KaÏd˘ ãlovek jasne vníma, keì je jeho Ïivot je postihnut˘ chudobou, ale váÏne je to aÏ vtedy, ak nebude maÈ ão jesÈ a kde b˘vaÈ. V tejto konkrétnej obci by som teda chudobn˘ch ºudí rozdelila na dve základné skupiny. Nachádza sa tu skupina viditeºne chudobn˘ch ºudí, ktorí majú problém s existenciou – zabezpeãením základného b˘vania(s teplou vodou, vykurovaním, so zachovaním ‰tandardn˘ch podmienok – napr. s vykonaním nevyhnutn˘ch opráv na dome) a zabezpeãením adekvátnej stravy(problémy so zabezpeãením dostatku jedla, ‰ir‰ím jedálnym lístkom ako „maslov˘ chleba“). Ide o skupinu evidentne chudobn˘ch ºudí, na ktor˘ch ich situácia vpl˘va existenciálne. Pre ostatn˘ch sú symbolom chudoby a oni sami seba oznaãujú ako chudobn˘ch, aj keì priznaÈ a dokonca deklarovaÈ vlastnú chudobu v nejakom v˘roku je veºmi nepríjemné. Skupinu t˘chto chudobn˘ch tvoria najmä matky samoÏiviteºky, Rómovia, dlhodobo nezamestnaní. Ide o skupinu ºudí extrémne chudobn˘ch . Druhá, veºmi nebezpeãná forma chudoby v obci, je skrytá chudoba . Postihuje väã‰inu obyvateºstva. ªudia, ktorí trpia touto formou chudoby, sa o sebe nevyjadrujú ako o chudobn˘ch, a vydeºujú sa od vrstvy, ktorú som nazvala extrémnou chudobou. ByÈ chudobn˘ v obci, kde sa kedysi Ïilo bohat˘m Ïivotom, je nepríjemnou stigmou. ªudia sa za chudobu hanbia a v‰emoÏne ju zakr˘vajú. Pravdou v‰ak je, Ïe väã‰ina ºudí sa cíti byÈ chudobn˘mi. Îivotn˘ ‰tandard klesá, rozpoãet sto korún na deÀ neumoÏÀuje mnoho. Ani to, Ïe aspoÀ jeden ãlen v rodine pracuje nestaãí na to, aby mali zabezpeãenú bezproblémovú existenciu(pri beÏnom príjme – 7000 Sk). Aj priemerná rodina(t.j., Ïe obidvaja rodiãia sú zamestnaní) má napríklad problémy s umiestnením dieÈaÈa na vysokej ‰kole, ãi s kupovaním kvalitnej‰ej stravy, nehovoriac o rekreaãnom pobyte. CHUDOBA V KONTEXTE DEDINSKÉHO SPOLOâENSTVA Chudoba zasahuje do v‰etk˘ch stránok ºudského Ïivota. Vpl˘va na spoloãensk˘ Ïivot, na medziºudské vzÈahy, na individualitu kaÏdého ãloveka. Sociálny Ïivot na dedine pre‰iel za posledn˘ch 15 rokov veºk˘mi zmenami. ªudia uÏ neÏijú tak˘m spoloãensk˘m Ïivotom ako v minulosti. Sú uzavretej‰í, majú viac problémov a starajú sa viac o seba. Napriek tomu, schopnosÈ vypomôcÈ nezaniká a citlivosÈ pre potreby ostatn˘ch ostáva. Mnohí sú frustrovaní z nemoÏnosti rie‰iÈ svoju situáciu. Citlivej‰í jedinci prepadajú priam zúfalstvu alebo hnevu. Priestor, v ktorom vládne nedostatok, vytvára vhodné podmienky pre nedodrÏiavanie základn˘ch práv ãloveka s vôºou pracovaÈ. Vytvára aj moÏnosti pre rôzne nezákonné ãinnosti, z ktor˘ch najhroznej‰ie je úÏerníctvo. V dedine vládne napätá atmosféra. Niekoºkokrát viacerí informátori s rôznym sociálnym pozadím(farár, policajt, sociálny pracovník, matka s viacer˘mi deÈmi) s ÈaÏobou v hlase zdôrazÀovali, Ïe v súãasnosti nie je moÏné zaloÏiÈ si rodinu, pretoÏe by nemala z ãoho ÏiÈ. Z t˘chto v˘povedí sa dalo jasne vyãítaÈ, ão bolo za nimi, v podtexte. Ako bude táto spoloãnosÈ fungovaÈ ìalej, ak si mladí ºudia nebudú zakladaÈ rodiny? âo bude s touto dedinou? Niektorí ºudia sú uÏ unavení, prestávajú bojovaÈ so situáciou, ktorá nastala a pomaly si„zvykajú“ na hor‰í Ïivot. A práve v tomto podºa mÀa tkvie najväã‰ie nebezpeãenstvo skrytej i evidentnej chudoby. Chudoba prestáva byÈ nieãím v˘nimoãn˘m v Ïivote, ale stáva sa Ïivotom sam˘m. OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 103 ZÁVEROM Otázky chudoby zaãínajú v slovenskej spoloãnosti ãoraz viac rezonovaÈ. DôleÏit˘m sa stáva definovanie chudoby a jej meranie. Je podstatné urãiÈ, kto je vlastne na Slovensku chudobn˘, ako a ãi vôbec sa to dá odmeraÈ. Zodpovedanie t˘chto základn˘ch, no nie tak˘ch jednoduch˘ch otázok, nás môÏe ako spoloãnosÈ posunúÈ dopredu pri rie‰ení problému chudoby a chudobn˘ch. Hºadanie rie‰ení nesie v sebe veºkú zodpovednosÈ za Ïivoty ºudí, ktorí chudobou trpia. A to nielen v politickej rovine, pri tvorbe zákonov, ale aj v spoloãenskej rovine, v schopnosti sebareflexie spoloãnosti a v uznaní existencie problému. Na Slovensku podºa údajov z Mikrocenzu Ïije okolo 21% domácností na hranici chudoby, ão je najviac v celej EU. To je alarmujúci fakt. Citlivá spoloãnosÈ by mala byÈ schopná reflektovaÈ svoje problémy. Sme dostatoãne citliví? Zdá sa, Ïe slovenskí vládnuci politici sú presvedãení, Ïe vedia ako chudobu vyrie‰iÈ 2 . V‰eliek podºa nich tkvie v zlep‰ovaní ekonomickej a hospodárskej situácie a v motivácii chudobn˘ch, aby sa o seba postarali sami. Ale vedia vôbec urãiÈ, kto je chudobn˘ ãlovek a aké má podmienky? Motivaãná politika, ktorá má za úlohu eliminovaÈ chudobu je v prípade tak˘chto regiónov úplne neúãinná. Ch˘ba jej totiÏ druhá strana mince, ktorou sú pri motivácii moÏnosti dokázaÈ svoju motivovanosÈ. MoÏnosti práce v danom regióne sú takmer nulové. To vytvára priestor pre zlé pracovné podmienky – prácu za veºmi nízku mzdu alebo naturálie. Pre matky s deÈmi je moÏnosÈ nájsÈ si prácu skoro Ïiadna. Kvôli deÈom nemôÏu dochádzaÈ za prácou. Problematické je dochádzanie za prácou vôbec. Zvyãajne je veºmi drahé a pri veºmi nízkych mzdách tvorí podstatnú súãasÈ v˘davkov. Cestovanie je navy‰e veºmi nároãné na ãas a nie sú Ïiadnou v˘nimkou príklady ºudí, ktorí odídu do práce o siedmej ráno, po dvanástich hodinách sa vrátia domov a po odrátaní nákladov na cestovanie a stravovanie poãas pracovnej doby im ostane dvetisíc korún. Napriek tomu sa ºudia snaÏia hºadaÈ prácu a cítia sa veºmi frustrovaní, keì sa im to nedarí a nemôÏu pracovaÈ. A e‰te niekoºko slov k prílohe, prostredníctvom ktorej by som rada poskytla ãitateºovi pohºad t˘ch, ktorí chudobou trpia. Je to pohºad ºudsk˘, priamy a úprimn˘. Nie je mojou snahou v tomto príspevku, aby som uvedené v˘roky komentovala. Dôverujem záujmu i schopnostiam vás, ãitateºov, objavovaÈ a prem˘‰ºaÈ nad t˘m, ão sa skr˘va vo v˘povediach. Mojím cieºom totiÏ nebolo len poskytnutie informácií. Rovnako dôleÏité je podnietiÈ rozm˘‰ºanie o téme, ktorá je síce horúca, ale stále dostatoãne nepáli. âO HOVORIA CHUDOBNÍ... Kto je chudobn˘ ãlovek? • Povedzme, Ïe tak˘ ãlovek, ão nemá ani len na ten chleba, nemá ão variÈ. • Ja viem o jedn˘ch tak˘ch, ão krabicami kúrili. A to keby ste vy zi‰li do vnútra, tak by ste povedali, Ïe to je hor‰ie ako cez vojnu. Proste steny majú vyvalené v izbe, takéto jamy, Ïe si nemôÏu dovoliÈ ani gumu kúpiÈ, proste katastrofálne podmienky, v ktor˘ch tí ºudia Ïijú. PretoÏe on zaãal robiÈ na VPP a jeho manÏelke zobrali sociálku. TakÏe oni Ïili z tri a pol tisíca korún, dvaja dospelí ºudia a z toho sa nedá vyÏiÈ. 2 Podºa vyjadrení Hugha Frazera, zástupcovia Slovenskej Republiky pri odovzdávani Slovenského národného akãného plánu inklúzie v Bruseli ako jediní z pristupujúcich ‰tátov prezentovali názor, Ïe tak˘to plán nie je dôleÏit˘, predstavuje skôr formalitu a podstatn˘m pri rie‰ení otázok chudoby je zlep‰ovaÈ ekonomiku a hospodársku situáciu ‰tátu 104 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY • Ja poznám osobne jednu dôchodkyÀu a jej dávajú star˘ chleba ako pre prasce. A ona to kamarátkin˘m deÈom predala, za dvadsaÈ päÈ korún. Napríklad dva chleby – za päÈdesiat korún, no a tá kamarátka to nemala ako vrátiÈ, tak na mesiac to bolo uÏ sto korún a pritom tá dôchodkyÀa to má zdarma. No tak to chodí…Ja viem také prípady, Ïe kamarátkine deti nejedli vy‰e t˘ÏdÀa, ani chleba, niã. Lebo matka jej zomrela. Pochovala matku, spláca pohreb, no a má tri deti, sama je, rozvedená, proste, keì aj dostala sociálku, ja som jej videla osobne papier, tritisíc sedemsto korún, s tromi mal˘mi deÈmi berie sociálku, no a z toho, keì vyplatí pôÏiãku, ão treba, Ïe behom dvoch, troch dní pre tie deti nemá ão do úst. • Dvetisíc korún mám na Ïivobytie na mesiac pre celú rodinu. Nikto sa o nás nestará.. • Nie som bohatá, ani ÏobraÈ nechodím. Îijem, Ïijem, ale len veºmi ÈaÏko. Toºko mám, Ïe mám kaÏd˘ deÀ ão jesÈ. Ale ja mám také srdce, Ïe aj posledné dám. Ja keì mám dve vajcia, jedno dám a jedno nechám. • Aj ja som sa minule zahanbila. Sto korún na deÀ môÏem minúÈ. Prá‰ok na pranie som kupovala. A predavaãka mi povedala, Ïe to je tak˘, ão len takí chudobní kupujú. Ja som rada, Ïe som si tento dom za socializmu urobila, teraz ani na opravu nemám. Jednoducho nemám ani na to, aby som i‰la k lekárovi, je to drahé. Kupujem len v ãínskom obchode. Hanbím sa, ale ão mám robiÈ. âo znamená byÈ bohat˘? • Bárde si vytiahne peniaze a kúpi, ão chce. My si nemôÏeme kúpiÈ, ão chceme. Nemáme ani na lieky. Dneska môÏe niekto umrieÈ aj za ‰esÈdesiat korún. • ªudia, ktorí sú tam hore, tí nepotrebujú poãítaÈ peniaze. Ani nevedia, koºko ich majú. Nevie, nezaujíma ho to a ja musím poãítaÈ kaÏdú korunu. Na deti, na manÏelku, zadeliÈ. Mám syna, ktor˘ robí umeleckého kováãa. Má dielÀu, ale nemôÏe nikoho zamestnaÈ, lebo za kaÏdého zamestnanca musí platiÈ ‰tátu. Ako je to s prácou? Ako rie‰ia svoju situáciu? • Ja som robila u súkromníka za dvadsaÈ päÈ korún na hodinu. A to je tak, Ïe tri mesiace mi nedali plat. • Sem tam zvyknem chodiÈ okopávaÈ – dvadsaÈ päÈ korún na hodinu, chodím tu k poºnohospodárom, ão sú v dedine. MôÏem v‰ak robiÈ len deväÈdesiat hodín spolu, keì beriem sociálku, keby som robila viac, mohli by mi zníÏiÈ sociálku. • Idem okopávaÈ, ale peniaze nedostanem. Dajú mi masÈ, cibuºu…Nemusí mi daÈ peniaze za prácu, nech dá nieão iné – naturálie – dostala som uÏ aj dve vrecia zemiakov, zeleninu, rozdala som to celej rodine. • My sme robili obidvaja, ale nás prepustili z práce, takÏe teraz sme v‰etci traja nezamestnaní. Ja som pred dvomi rokmi chodila aj do poisÈovne do jedného mesta pracovaÈ, viete ako je to ìaleko? Je to päÈdesiat kilometrov. A chodila som tam ráno o ‰iestej, veãer o ôsmej som chodila naspäÈ, no a tritisíc korún mi dávali. No a ão je to, keì len cesta sto korún stála. To som viac precestovala. Ja som si spravila aj ‰kolenie. Chodila som tam tri mesiace a dvakrát som si z vlastn˘ch financií platila cestu do Bratislavy. Sºubovali mi, Ïe ak si urobíte tie skú‰ky, my vám dáme deväÈ tisíc poistku. V poriadku. Ja som si to spravila, nakoniec povedali tritisíc päÈsto korún – viac nedostanete, no a ão je to? To ja len precestujem na cestu. Tak som to nechala. A teraz poberám sociálku. Aj to mi len tisíc sedemsto korún dali. • No a viete, teraz je to so súkromníkmi tak, Ïe oni zaobchádzajú s ºuìmi ako so zvieratami. Ja vám tak poviem. Moja krstná mama robila ãa‰níãku. DvadsaÈ päÈ rokov. Prepustili ju z roboty a jeden súkromn˘ podnikateº odtiaºto jej vraví – Julka prídi na brigádu na pár dní – no a ona robila od rána, od siedmej – do veãera, do deviatej. Hovoril jej, Ïe ju kaÏd˘ veãer vyplatí. A veãer, keì uÏ konãili, chytil sto korún – to ti Julka musí staãiÈ, ona vraví – toto od siedmej ráno, do veãera stáÈ na nohách za stovku? Povedal jej – keì sa ti nepáãi – ty si tu bola len na brigáde – zahlásim Èa a nedostane‰ ani korunu. Nemohla niã. Proste, takto urobia súkromníci. A e‰te rozprávali také drzosti. Stretli sa ako títo podnikatelia OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 105 a hovorili si – poãkajte, taká doba príde, Ïe nám ºudia prídu robiÈ za jeden tanier polievky. A uÏ tak˘ prípad je, pretoÏe pán x, ão vlastní dva obchody, tuto v dedine, tak zamestnal jedného vdovca na sociálke, ktor˘ t˘ÏdeÀ robil na to, aby dostal kilo baraniny, mäso. To je hor‰ie ako za ãias poddanstva. To je hor‰ie u t˘chto súkromníkov. • Je tu aj taká práca, Ïe jeden súkromník zamestnáva chlapa ako stráÏnika na noc. A za noãné by mali byÈ aj príplatky, nie? On chodí kaÏd˘ deÀ v mesiaci, tridsaÈ dní v kuse na noãnú. Dostane dvetisíc päÈsto alebo tritisíc korún na cel˘ mesiac. Ale ºudia sú nútení za také peniaze robiÈ. Ako sa majú? • Viete jeden mesiac dostane jedno dieÈa nieão, druh˘ mesiac druhé a tretí mesiac tretie…bicykel som napríklad teraz pre nich kúpila. S tou politikou to lep‰ie nebude, len drah‰ie bude v‰etko. Za sto korún im pomaly ani desiatu do ‰koly nekúpim a niektor˘ deÀ aj ovocie aj zeleninu potrebujú. A to tak im dám, Ïe jeden t˘ÏdeÀ im dám banán, druh˘ jablká a tak. • Takto len z obchodu Ïijeme, no a z chleba, no… • ËaÏko to zvládam. Dneska kúpim cement, opravím dom a zajtra zdochnem od hladu. Ja si nemôÏem dovoliÈ, Ïe kúpim uhlie, ale ja sa za to nehanbím. To nie je hanba, to v parlamente ja hanba. • Nevládala som ten dom veºk˘ platiÈ. Tu je men‰í dom, ale aj hor‰í. Na zimu to musíme stopercentne opraviÈ, aby mi deti neochoreli. Ten dom je veºmi drah˘. Aj vlani vy‰e dvanásÈ tisíc som dal na kúrenie. Ale snaÏím sa nieão zarobiÈ, pre deti, aby mohli ísÈ napríklad na v˘let. Keì celá trieda ide a syn nejde, viete to je… âo ja im môÏem daÈ, to odo mÀa dostávajú. • Jedna kamarátka má päÈ detí. DesaÈ tisíc korún mala vyplatiÈ elektriku, nevedela to vyplatiÈ. Proste nemali z ãoho kúpiÈ uhlie, tak si zapli elektrickú rúru, otvorili dvierka a s t˘m vykurovali miestnosti. • Ja keì zaplatím, v‰etko, ão treba, ãi verí‰, ãi nie, mne ostane sto dvadsaÈ korún a do 19. mi to musí vystaãiÈ. A potom sa e‰te ãudujú, Ïe zaplaÈ nájomné – a z ãoho zaplatím to nájomné? Preto som bola nútená zobraÈ t˘chto podnájomníkov. • MôÏem zaplatiÈ elektriku, ale musela som si poÏiãaÈ. Kúrim drevom, uhlím na zimu. âo ich najviac trápi? • Îe chceme robiÈ a nie je robota. To zlomí ãloveka. • OdnárodÀujem si deti! Posielam ich preã, za hranice. Slovák je Slovákom len v Detroite. Na Slovensku je Ïobrákom. Nech len idú preã a sem budú chodiÈ na dovolenky a vnúãatá na prázdniny. Tu si nemôÏu zaloÏiÈ rodinu • Do roboty ma neprijmú, lebo som za prvé stará. Za druhé som tuãná, za tretie som ‰patná. A teraz, kto ma príjme? Za ‰tvrté mohla by som ísÈ na brigádu, ale mám chrbticu v Èahu – teraz ma operovali, maternica je vonku, kæby mám v Èahu a za piate – aj tí súkromnici neberú – iba t˘ch, ão sú stabilní. Darmo som sa bola prihlásiÈ, tak mi povedali – Mari‰ka, ja viem, Ïe si ty fajnová holka, ale ja mám uÏ päÈ rokov stabiln˘ch pracovníkov. • Veºké nebezpeãenstvo vidím v tom, Ïe mladí sa nemôÏu vydávaÈ a ÏeniÈ, nemôÏu si zakladaÈ rodinu, lebo by ju nemali z ãoho uÏiviÈ. Potom nemajú ão robiÈ, strácajú zmysel, proste Ïijú daromne.. ªudia sa kvôli peniazom hádajú rozvádzajú. Aké majú sny? • Mne…ako Ïene, no, aby bolo to zariadenie. Keì uÏ je auto v dome, tak uÏ auto je, no. Ale, aby bolo aspoÀ to zariadenie … Ja som tak˘ typ, Ïe keì mám peniaze, tak ja si vypoãítam, lebo sú aj také rodiny, Ïe majú tie peniaze dva dni, tri dni … ale snaÏím sa o to, ãím ìalej vydrÏaÈ s nimi. Lebo aj deti, dievãa mi chodí do ‰koly a treba jej daÈ nejaké raÀajky, a nielen ten chleba maslov˘, ale aj nejak˘ koláã obãas alebo roÏok, no chystaÈ 106 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY jedenie. Nechodili mi ani na obedy, lebo to stálo osemsto korún – tak ja varím kaÏd˘ deÀ, tak jedia doma. Tak by som si Ïelala, aby do ‰koly mohli chodiÈ, aby mali to jedenie stále. • Normálne ÏiÈ, dom maÈ normálne zariaden˘, záchod, dve izby, detskú izbu – to je taká norma. • Drevo, uhlie na zimu, strecha, aby bola opravená, okná vymeniÈ, dvere. Táto izba je ãerstvo vymaºovaná, aby bolo ãisté, hygienické, aj kúpelÀa ch˘ba tu, aj to vadí, lebo deti boli zvyknuté. Ale mám tu veºkú záhradu – budem maÈ aspoÀ ãosi do kuchyne, aj tam treba cibuºu, cesnak, zemiak. • Ja nepotrebujem veºa, napríklad nepotrebujem rezeÀ ako dlaÀ, mne staãia aj topinky. Ale aby som sa proste z t˘ch to dlÏôb dostala…i keì nemám veºa, mám to t˘ch päÈ tisíc. Tak môj sen by bol, aby som sa uÏ vedela koneãne vyspaÈ v noci, aby som si nemusela daÈ prekliate lieky, stáli tridsaÈdva korún. • Îivot zl˘ nemám. MuÏa mám dobrého, nevadíme sa, len kvôli t˘m peniazom. Ten pokojn˘ rodinn˘ Ïivot je dôleÏit˘. Ja by som chcela, len aby moja dcéra sa raz dobre mala. Chudoba a Ïivot v dedine z rôznych pohºadov predavaãka • Ako predavaãka hovorím, slab‰ie sú tie trÏby. ªudia kupujú len základné veci, chlieb, mlieko, múku, sústreìujú sa len na cenu a vôbec nie na kvalitu. Iba malá skupina ºudí nakupuje naìalej tak ako predt˘m. MoÏno aj 70% je t˘ch, ão kupujú len základné a akciové veci. E‰te aj sociálky nie je tak cítiÈ ako predt˘m. Zlom nastal vtedy, keì ich zníÏili. Predt˘m nakupovali viacej. Tento rok sa to aj na Vianoãn˘ch sviatkoch prejavilo. ªudia väã‰inou robia nákupy maximálne za sto korún. A pre niekoho je aj stokorunov˘ nákup veºa. uãiteºka • Neviem ako preÏijú tí chudobní, ja ich obdivujem. Boli tu dve roºnícke druÏstvá, roboty tu bolo dosÈ, kaÏd˘ pracoval. Ja keì som bola uãiteºka si to pamätám – deti chodili do táborov do zahraniãia. DruÏstvá potom, po roku 89, zaãali krachovaÈ. Vytunelovali sa. Okolité fabriky boli sprivatizované, vytunelované. Takto pomaliãky zaãali ºudia prichádzaÈ o prácu. V prv˘ch rokoch neboli zaskoãení, lebo dostávali dosÈ vysoké dávky. Teraz to uÏ zaãali ‰krtiÈ, práce nieto a drasticky sa zvy‰ujú ceny. ªudia prepadajú mimo sociálnu sieÈ. Aby vedeli vyplatiÈ plyn, elektriku, ja ich normálne obdivujem, ako to dokáÏu. Rodiãia im nepomôÏu, lebo Ïijú v katastrofick˘ch podmienkach. Cel˘ charakter dediny sa zmenil po tej stránke, Ïe ºudia vymierajú. Toto nie je tá dedina ako predt˘m Tu sa jednoducho nedá niã urobiÈ, budovaÈ. Tu bola spústa obchodov. V‰etko zaniklo. Teraz tu máme jedine krãmovité ãosi. VidieÈ tú skupinu sociálne slab‰ích. Mnohí z nich nemajú ani na desiatu deÈom do ‰koly. Aj sa mi stalo, Ïe si jedna pri‰la odo mÀa poÏiãaÈ 200 korún pre decká. Ale hovorila mi, Ïe nevie, ãi si bude môcÈ dovoliÈ poslaÈ ich do ‰koly. AÏ mi srdce zviera, keì vidím tieto deti. ËaÏko Ïijú matky osamelé, ão sa samé starajú o rodiny. Veºa ºudí sa obracia o pomoc. Minule zostala matka vdova, nemala ãím kúriÈ, tak jej obec kúpila palivo na zimu. Hanbia sa títo ºudia, ale ão majú robiÈ. uãiteºka • Zmenilo sa to tak, Ïe ºudia sa do seba uzavreli. Je tu tá strhanosÈ. A ch˘ba mi tu radosÈ, veselosÈ, teraz je to také, Ïe len samé chmáry ãlovek vníma. Teraz sa uÏ s ºuìmi skoro ani nevidím...kedysi to bolo gulá‰e, opekaãky, taká veselosÈ bola, bezstarostnosÈ. Teraz majú ºudia strach, starosti, napätie tu vládne. projektová manaÏérka • ªudia sú skôr apatickí. Tí mlad‰í e‰te nie. Na ºudsk˘ch vzÈahoch je to vidieÈ., ªudia sa neschádzajú tak ãasto, nemajú na kultúru, nekupujú knihy, ani na v˘lety nechodia. Ak sa nieão v obci deje, nemôÏeme vyberaÈ vstupné, lebo by nikto nepri‰iel. Je tu veºká neza- OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 107 mestnanosÈ, nie je tu v˘roba, fabrika, ch˘ba viac väã‰ích zamestnávateºov. ªudia zbierajú Ïelezo, kradnú drevo, kupujú obnosené ‰atstvo. Najhor‰ie je, Ïe pri‰li o prácu a i‰li dolu kopcom. To musí byÈ stra‰n˘ pocit, keì má 40/50 rokov a vyhodia ho, Ïe ho nepotrebujú. Veì ten ãlovek e‰te cíti silu, Ïe by dokázal robiÈ, ale nepotrebujú ho. Politika práce nemotivuje t˘ch ºudí, aby pracovali. Neoplatí sa im pracovaÈ za minimálnu mzdu. Lebo musia vynakladaÈ peniaze na stravu na dopravu. matka s viacer˘mi deÈmi • Proste aj tí ºudia…vy‰e polovica dediny je na sociálnej dávke. No a tí ºudia po troch, po ‰tyroch dÀoch, keì si vyplatia v‰etko, ão treba, tak uÏ nemajú z ãoho ÏiÈ, tak uÏ idú si p˘taÈ od t˘ch úÏerníkov. Ale keì vyp˘tajú dvetisíc, uÏ musia vrátiÈ ‰tyritisíc a potom habú ºuìom domy. 108 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY Príloha NEPE≈AÎNÉ MIERY CHUDOBY (KONCEPT MNOHONÁSOBNEJ DEPRIVÁCIE) Anton Michálek MAPY: 1. ÚroveÀ nezamestnanosti v obciach SR v roku 2001 2. Obyvateºstvo so základn˘m vzdelaním v obciach SR v roku 2001 3. Viacdetné domácnosti(3 a viac detí) v obciach SR v roku 2001 4. Neúplné domácnosti so závisl˘mi deÈmi v obciach SR v roku 2001 5. VeºkosÈ obytnej plochy bytu na osobu v obciach SR v roku 2001 6. Trvalo ob˘vané byty vybavené kúpeºÀou v obciach SR v roku 2001 7. Chudoba v obciach SR v roku 2001 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 109 110 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY OTÁZKY MERANIA CHUDOBY 111 112 OTÁZKY MERANIA CHUDOBY