Publikácia vznikla s podporou nadácie Friedrich Ebert Stiftung Bratislava Zahraničná migrácia v Slovenskej republike – stav, trendy, spoločenské súvislosti RNDr. Boris Divinsk˘ Publikácia vznikla s podporou Friedrich Ebert Stiftung a V˘skumného centra Slovenskej spoloãnosti pre zahraniãnú politiku Bratislava 2005

Recenzenti: PhDr. Alexander Duleba PhD. PhDr. Sylvia Porubänová Kniha nepre‰la jazykovou úpravou. Copyright: Friedrich Ebert Stiftung RNDr. Boris Divinsk˘ Kniha vy‰la s podporou Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie v Slovenskej republike, a V˘skumného centra Slovenskej spoloãnosti pre zahraniãnú politiku, n.o. ISBN 80-89149-04-9

OBSAH PREDSLOV ................................................................................................. 7 POëAKOVANIE AUTORA .......................................................................... 9 1. ÚVOD ..................................................................................................... 11 1.1 EXPOZÍCIA PROBLÉMU..................................................................... 11 1.2 FILOZOFIA, CIELE A ·TRUKTÚRA PRÁCE...................................... 13 1.3 METODOLOGICKÁ POZNÁMKA......................................................... 14 2. TEORETICKÉ ASPEKTY ZAHRANIâNEJ MIGRÁCIE ........................ 17 2.1 DEFINÍCIA A TYPOLÓGIA ZAHRANIâNEJ MIGRÁCIE..................... 17 2.2 PRÍâINY ZAHRANIâNEJ MIGRÁCIE.................................................. 20 2.3 DOPADY ZAHRANIâNEJ MIGRÁCIE NA JEDNOTLIVCA A SPOLOâNOSË................................................................................. 24 2.3.1 DOPADY MIGRÁCIE NA HOSTITEªSKÉ KRAJINY........................ 25 2.3.2 DOPADY MIGRÁCIE NA KRAJINY PÔVODU.................................. 26 2.3.3 DOPADY MIGRÁCIE NA JEDNOTLIVCA......................................... 28 3. MEDZINÁRODNÁ DIMENZIA ZAHRANIâNEJ MIGRÁCIE .................. 31 3.1 MIGRAâNÉ POHYBY VO SVETE....................................................... 31 3.2 ATRIBÚTY ZAHRANIâNEJ MIGRÁCIE V EURÓPE........................... 37 4. KVANTITATÍVNA A KVALITATÍVNA ANAL¯ZA SÚâASNEJ SITUÁCIE A V¯VOJOV¯CH TRENDOV ZAHRANIâNEJ MIGRÁCIE V SLOVENSKEJ REPUBLIKE .............................................................. 45 4.1 ZAHRANIâNÉ SËAHOVANIE V SR..................................................... 46 4.1.1 NÁâRT V¯VOJA V ZAHRANIâNOM SËAHOVANÍ PO R. 1990...... 46 4.1.2 EVIDENCIA VYSËAHOVAN¯CH ZO SR – KARDINÁLNY PROBLÉM......................................................................................... 51 4.2 NELEGÁLNA MIGRÁCIA..................................................................... 53

4.2.1 KVANTITATÍVNY V¯VOJ A PÔVOD MIGRANTOV.......................... 53 4.2.2 BOJ PROTI NELEGÁLNEJ MIGRÁCII A FENOMÉN PREVÁDZAâSTVA............................................................................ 57 4.3 PROBLEMATIKA AZYLU..................................................................... 61 4.3.1 KVANTITATÍVNY V¯VOJ A PÔVOD ÎIADATEªOV O AZYL........... 61 4.3.2 VYBRANÉ ASPEKTY AZYLOVEJ PROBLEMATIKY V SR – RE·TRIKTÍVNA AZYLOVÁ POLITIKA?......................................... 65 4.4 CUDZINCI S POVOLENÍM NA POBYT............................................... 67 4.4.1 KVANTITATÍVNY V¯VOJ, PÔVOD A ·TRUKTÚRA CUDZINCOV S POVOLEN¯M POBYTOM.............................................................. 68 4.4.2 NIEKTORÉ PROBLÉMY CUDZINCOV S POVOLENÍM NA POBYT........................................................................................ 71 4.5 MIGRÁCIA ZA PRÁCOU...................................................................... 72 4.6 CUDZINCI A ·TÁTNE OBâIANSTVO SR........................................... 79 4.7 ZAHRANIâNÍ SLOVÁCI....................................................................... 81 4.8 ëAL·IE KATEGÓRIE MIGRANTOV.................................................... 84 5. VEREJNÁ MIENKA A POSTOJE OBYVATEªOV SLOVENSKA K ZAHRANIâN¯M MIGRANTOM: XENOFÓBIA, DISKRIMINÁCIA, RASIZMUS? ........................................................................................... 87 5.1 V¯VOJ VEREJNEJ MIENKY A POSTOJOV OBYVATEªOV SR K ZAHRANIâN¯M MIGRANTOM V ZRKADLE PRIESKUMOV.......... 87 5.2 PREJAVY XENOFÓBIE, DISKRIMINÁCIE A RASIZMU VOâI MIGRANTOM V PRAXI – OPATRENIA NA ICH REDUKCIU.............. 96 5.3 PRÍâINY INTOLERANCIE VOâI MIGRANTOM V SLOVENSKEJ SPOLOâNOSTI..................................................... 100 6. DOPADY ZAHRANIâNEJ MIGRÁCIE NA SLOVENSKÚ SPOLOâNOSË .................................................................................... 105 6.1 DEMOGRAFICKÉ DOPADY MIGRÁCIE V SR.................................. 105 6.2 VZDELÁVACÍ SYSTÉM SR A MIGRANTI......................................... 106 6.3 ZDRAVOTN¯ STAV MIGRANTOV NA SLOVENSKU....................... 109 6.4 SOCIÁLNO-PATOLOGICKÉ JAVY MEDZI MIGRANTMI V SR......... 113 6.5 DOPADY MIGRÁCIE NA ÚROVE≈ KRIMINALITY NA SLOVENSKU................................................................................ 114 6.6 KULTÚRNY A SPOLOâENSK¯ PRÍNOS MIGRANTOV PRE SLOVENSKÚ SPOLOâNOSË................................................... 117 7. PRÁVNE PREDPISY T¯KAJÚCE SA ZAHRANIâNEJ MIGRÁCIE A ICH ÚâINKY V PRAXI ..................................................................... 121

7.1 PRÁVNE NORMY V OBLASTI ZAHRANIâNÉHO SËAHOVANIA A EVIDENCIE POBYTU..................................................................... 121 7.2 NELEGÁLNA MIGRÁCIA................................................................... 122 7.2.1 ZÁKLADNÉ PRÁVNE NORMY....................................................... 122 7.2.2 SCHENGENSKÁ DOHODA A OCHRANA HRANÍC SR................. 124 7.3 PROBLEMATIKA AZYLU................................................................... 127 7.3.1 ZÁKLADNÉ PRÁVNE NORMY....................................................... 127 7.3.2 DUBLINSK¯ DOHOVOR A EURODAC.......................................... 130 7.4. CUDZINECKÉ PRÁVO...................................................................... 132 7.4.1 ZÁKLADNÉ PRÁVNE NORMY....................................................... 132 7.4.2 PRÁVA CUDZINCOV V KONTEXTE MEDZINÁRODN¯CH ZMLÚV A ÚSTAVY SR.................................................................... 135 7.5. PRÁVNE NORMY VIAÎUCE SA K ëAL·ÍM KATEGÓRIÁM MIGRANTOV..................................................................................... 138 7.5.1 ·TÁTNE OBâIANSTVO SR............................................................ 138 7.5.2 ZAHRANIâNÍ SLOVÁCI.................................................................. 139 7.6 NÁâRT VYBRAN¯CH ëAL·ÍCH PRÁVNYCH PREDPISOV RELEVANTN¯CH PRE MIGRANTOV V SR...................................... 141 8. IN·TITUCIONÁLNE POZADIE STAROSTLIVOSTI O MIGRANTOV .................................................................................... 143 8.1 ·TÁTNA SPRÁVA.............................................................................. 143 8.1.1 MINISTERSTVO VNÚTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY................ 143 8.1.2 MINISTERSTVO PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SLOVENSKEJ REPUBLIKY............................................................ 147 8.1.3 ëAL·IE CENTRÁLNE ORGÁNY A INÉ IN·TITÚCIE..................... 149 8.1.4 MIESTNA A REGIONÁLNA ·TÁTNA SPRÁVA.............................. 151 8.2 MEDZINÁRODNÉ ORGANIZÁCIE..................................................... 152 8.3 MIMOVLÁDNE A INÉ ORGANIZÁCIE............................................... 153 8.4 ZDRUÎENIA A ORGANIZÁCIE MIGRANTOV................................... 160 9. MIGRAâNÁ A INTEGRAâNÁ POLITIKA ·TÁTU .............................. 165 9.1 PODSTATA A V¯ZNAM USMER≈OVANIA ZAHRANIâNEJ MIGRÁCIE.......................................................................................... 165 9.2 V¯VOJ MANAÎMENTU MIGRÁCIE V EURÓPE V POSLEDNOM OBDOBÍ.............................................................................................. 169 9.3 MIGRAâNÁ POLITIKA SR – S ONESKORENÍM, ALE PREDSA..... 172 9.4 INTEGRAâNÁ POLITIKA SR – ZAâIATOK DLHEJ CESTY............. 176 9.5 POSTAVENIE CUDZINCOV V SLOVENSKEJ SPOLOâNOSTI NA ZÁKLADE DOTAZNÍKOVÉHO ZISËOVANIA – INTEGRÁCIA, ALEBO SOCIÁLNA EXKLÚZIA?........................................................ 179

10. ZÁVER ................................................................................................ 185 10.1 PROGNÓZY V¯VOJA ZAHRANIâNEJ MIGRÁCIE VO SVETE A NA SLOVENSKU.......................................................................... 185 10.2 ZÁVEREâNÉ ZHRNUTIE................................................................ 189 10.3 ODPORÚâANIA PRE PRAX........................................................... 191 ENGLISH SUMMARY .............................................................................. 195 POUÎITÁ LITERATÚRA .......................................................................... 201 GRAFICKÁ PRÍLOHA ............................................................................. 209

PREDSLOV SÈahovanie z jednej krajiny do druhej patrilo po stároãia k obvyklému spôsobu preÏitia veºkého mnoÏstva ºudí. Existovali rôzne dôvody na to, aby sa ºudia priklonili k zmene domova – hºadanie Ïivotnej cesty, spoznávanie nov˘ch svetov, ale aj útek pred útlakom a represiami, vojnami a konfliktmi. V dne‰nom globalizovanom svete sa migrácia stáva javom globálnym. Ako uvádza Boris Divinsk˘ vo svojej práci Zahraniãná migrácia v Slovenskej republike – stav, trendy, spoloãenské súvislosti, Ïilo na prelome druhého a tretieho tisícroãia vo svete 175 miliónov migrantov, ão znamená, Ïe by pomyseln˘ ‰tát t˘ch, ktorí si z rôznych dôvodov zmenili domovskú krajinu, bol ‰iestym najºudnatej‰ím na svete. Problematika zahraniãnej migrácie nepatrila doposiaº k nosn˘m témam spoloãenskovedného v˘skumu na Slovensku. Bola vnímaná ako nieão okrajové, nedôleÏité, nezaujímavé. Nie je to prekvapujúce pre krajinu, ktorá dlho Ïila podºa zákonov uzavretej spoloãnosti. Po desaÈroãiach izolácie, spôsobenej totalitn˘m komunistick˘m reÏimom, slovenská spoloãnosÈ prechádza procesom zásadnej transformácie, ktor˘ priam dramatick˘m spôsobom otvára krajinu vonkaj‰iemu svetu. Slovensko sa stáva súãasÈou ‰ir‰ích integraãn˘ch zoskupení, usiluje sa o zaujatie aktívnej pozície vo svetovej politike. Tento nov˘ status krajiny, ako aj dominantné trendy v medzinárodn˘ch vzÈahoch vystavujú Slovensko nov˘m v˘zvam. Jednou z nich je práve zahraniãná migrácia a v‰etko, ão s Àou súvisí. Na zaãiatku 20. storoãia bolo Slovensko ako chudobná krajina v˘chodiskov˘m bodom migraãn˘ch væn smerom na bohat‰í Západ, predov‰etk˘m do Severnej Ameriky. Tento fakt sa hlboko vryl do vedomia obyvateºov Slovenska a ovplyvÀoval postoje Slovákov v otázke o migrácii. Nasledujúce emigraãné vlny – povojnová v roku 1945, pofebruárová v roku 1948 a pookupaãná v rokoch 1968 – 1969 – vnímanie Slovenska ako krajiny pôvodu veºkého mnoÏstva migrantov iba posilnili. Dnes sa v‰ak Slovensko stáva cieºovou krajinou pre migrantov. Rastie poãet obãanov cudzích ‰tátov, ktorí by sem radi pri‰li a zostali tu natrvalo. Boris Divinsk˘ vo svojej práci predkladá komplexnú anal˘zu problematiky zahraniãnej migrácie na Slovensku a jej rozmanit˘ch súvislostí – právnych, in‰titucionálnych, ekonomick˘ch, bezpeãnostn˘ch, demografick˘ch, zahraniãnopolitick˘ch, socio-kultúrnych a pod. Venuje sa aktuálnym migraãn˘m trendom, azylovej politike, nelegálnej migrácii, problematike udeºovania ‰tátneho obãianstva, postojom obyvateºov SR voãi cudzincom, dopadom zahraniãnej migrácie na slovenskú spoloãnosÈ, ãinnosti národn˘ch a medzinárodn˘ch organizácií zaoberajúcich sa migráciou. V známom videoklipe UNHCR, vyz˘vajúcom ºudí na podporu uteãencov, sa objavujú známe osobnosti, ktoré samé boli uteãencami a v˘znamne ovplyvnili v˘voj ºudstva – Albert Einstein, Rudolf Nureyev, Henry Kissinger, Nadia 7

Comaneciová, Sigmund Freud. Zoznam v˘znamn˘ch svetov˘ch osobností, ktoré okúsili osud migrantov, by bol pochopiteºne oveºa dlh‰í. Ani my na Slovensku nemusíme chodiÈ pre príklady ìaleko. Dve symbolické postavy modern˘ch slovensk˘ch dejín, dvaja muÏi, ktorí zasiahli do osudov Slovenska v minulom storoãí – Milan Rastislav ·tefánik a Alexander Dubãek – ãasÈ svojho Ïivota strávili ako migranti(i keì motívy ich odchodu z materskej krajiny – u jedného do Francúzska, u druhého do sovietskeho Kirgizska – boli znaãne odli‰né). VedieÈ viac o tom, ão v‰etko priná‰a so sebou zahraniãná migrácia, by dnes malo patriÈ do znalostnej v˘bavy kaÏdého aktívneho obãana. Publikácia Zahraniãná migrácia v Slovenskej republike – stav, trendy, spoloãenské súvislosti je pri tom nenahraditeºnou pomôckou. Grigorij MeseÏnikov, prezident In‰titútu pre verejné otázky, Bratislava 8

POëAKOVANIE AUTORA Na prvom mieste si povaÏujem za ãesÈ poìakovaÈ nadácii Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie v Slovenskej republike a jej riaditeºovi p. Michaelovi Petrá‰ovi, bez podpory ktor˘ch by toto dielo nevzniklo. OceÀujem korektné a ústretové jednanie a najmä osobitnú trpezlivosÈ, ktorú mi prejavili, vìaka ãomu som mohol publikáciu doviesÈ do úspe‰ného konca. ëakujem tieÏ Slovenskej spoloãnosti pre zahraniãnú politiku za vytvorenie nevyhnutn˘ch formálnych podmienok k práci. ëalej moja hlboká vìaka patrí predov‰etk˘m p. Bernardovi Priecelovi z Migraãného úradu MV SR, pracovníkom Úradu hraniãnej a cudzineckej polície P-PZ, Prezídia Policajného zboru, in˘ch organizaãn˘ch zloÏiek Ministerstva vnútra SR, Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstva zahraniãn˘ch vecí SR, Ministerstva ‰kolstva SR, Ministerstva zdravotníctva SR a ìal‰ím in‰titúciám za poskytnutie relevantn˘ch ‰tatistick˘ch a in˘ch údajov a odborné konzultácie. Nie men‰ia vìaka prináleÏí p. Márii âiernej zo Zastupiteºského úradu UNHCR na Slovensku, zástupcom mimovládnych organizácií v Slovenskej republike ako Slovenská humanitná rada, Slovensk˘ helsinsk˘ v˘bor, âlovek v ohrození, Björnsonova spoloãnosÈ, SpoloãnosÈ ºudí dobrej vôle, Liga za ºudské práva a ìal‰ím organizáciám tretieho sektora, ako aj zdruÏeniam migrantov za informácie o ich aktivitách a fundované názory na danú tému. Osobitne som povìaãn˘ v‰etk˘m respondentom v rámci dotazníkového zisÈovania zo strany ‰tátnej sféry, medzinárodn˘ch organizácií, mimovládnych organizácií, akademickej komunity a médií, ktorí si na‰li ãas na erudované a ãasto rozsiahle odpovede na otázky dotazníka a takisto samotn˘m migrantom, ktorí v tomto kontexte neraz prekonali svoju nedôveru. ZároveÀ t˘mto vyjadrujem svoju úprimnú vìaãnosÈ recenzentom publikácie p. Alexandrovi Dulebovi z V˘skumného centra Slovenskej spoloãnosti pre zahraniãnú politiku a p. Sylvii Porubänovej zo Strediska pre ‰túdium práce a rodiny Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR za ich cenné rady a pripomienky k obsahu práce. Za technickú asistenciu pri dokonãovaní diela ìakujem p. Eve Paudit‰ovej a sl. Linde Irovej z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského Bratislava. Napokon moje poìakovanie patrí tieÏ mojej matke, ktorá ma poãas práce na tomto diele v‰estranne podporovala. Boris Divinsk˘ Bratislava, september 2005 9

1. ÚVOD 1.1 EXPOZÍCIA PROBLÉMU Fenomén zahraniãnej migrácie sa v súãasnosti zaraìuje svojimi politick˘mi, ekonomick˘mi, sociálnymi, kultúrnymi, populaãn˘mi, bezpeãnostn˘mi a in˘mi dopadmi ãoraz viac medzi globálne problémy ºudstva a je tak spoloãensky vysoko aktuálnou témou. Od skonãenia studenej vojny sa migranti pomerne dôrazne etablovali ako jeden z neprehliadnuteºn˘ch faktorov na medzinárodnej scéne. Súbor javov a procesov spojen˘ch so zahraniãnou migráciou viac ãi menej kon‰tantne, s väã‰ími ãi men‰ími regionálnymi ‰pecifikami a s väã‰ou ãi men‰ou intenzitou figuruje vo verejnej diskusii, politick˘ch úvahách, ako aj v praktick˘ch krokoch aktérov domácej i zahraniãnej politiky medzinárodného spoloãenstva. KaÏd˘ rok milióny muÏov a Ïien na Zemi opú‰Èajú svoje domovy a prekraãujú hranice krajín v snahe nájsÈ väã‰í pocit istoty pre seba a svoje rodiny. ªudia migrovali oddávna hºadajúc nové územia, prácu, prosperitu, bezpeãnej‰ie prostredie, lep‰iu klímu. I dnes je prevaÏná väã‰ina migrantov motivovaná túÏbou po lep‰ích ekonomick˘ch príleÏitostiach a vy‰‰ej Ïivotnej úrovni, av‰ak ãasÈ z nich je nútená odchádzaÈ v dôsledku ozbrojen˘ch konfliktov, prenasledovania, hladomorov a chudoby, prírodn˘ch pohrôm a environmentálnej degradácie krajiny. Väã‰ina migraãn˘ch tokov vo svete sa odohráva medzi susedn˘mi ‰tátmi, ale rozvoj informaãn˘ch technológií a dopravnej infra‰truktúry má za následok postupné odbúravanie fyzick˘ch, finanãn˘ch i psychologick˘ch bariér na ceste do vzdialenej‰ích destinácií. Stále viac krajín je zasiahnut˘ch migráciou; z vy‰e 200 suverénnych ‰tátov sveta tvoria takmer v‰etky zdrojové, tranzitné alebo cieºové územia pre migrantov. Na zaãiatku tretieho milénia tak uÏ viac neÏ 175 miliónov ºudí spadá do kategórie zahraniãn˘ch migrantov 1 – kon‰tituujúc pomyseln˘ 6. najºudnatej‰í ‰tát na svete – s kvalifikovan˘m odhadom nárastu ich stavu na ‰tvrÈ miliardy osôb v r. 2050. Podiel migrantov na celosvetovej populácii ãiní cca 3%; kaÏdá 35. osoba planéty je migrant(IOM, 2003). RozloÏenie migrujúcich osôb v‰ak nie je na svete rovnomerné. Ich koncentrácia je z pochopiteºn˘ch dôvodov najväã‰ia v(post-)industrializovan˘ch krajinách, kde je migrantom kaÏd˘ jedenásty ãlovek. Kvantitatívny boom zahraniãnej migrácie ale predstavuje len jeden aspekt otázky. Popri objeme medzinárodnej migrácie sa zvy‰uje aj komplexita migraãn˘ch tokov, signifikantne sa mení povaha migraãn˘ch procesov, modifiku1 Najnov‰ie extrapolácie Organizácie Spojen˘ch národov a Medzinárodnej organizácie pre migráciu(IOM, 2005; UNO, 2004b) odhadujú poãet medzinárodn˘ch migrantov na svete pre zaãiatok r. 2005 na 185 aÏ 192 miliónov. 11

jú migraãné smery a kanály, formulujú a transformujú prístupy, politiky a manaÏment migrácie, redefinujú imigraãné a azylové systémy i príslu‰né právne normy, zväã‰uje poãet národn˘ch, ako aj nadnárodn˘ch in‰titúcií zaoberajúcich sa zahraniãnou migráciou. Táto sa tak stáva celospoloãenskou agendou a civilizaãnou v˘zvou 21. storoãia. Podstata zahraniãnej migrácie, jej príãiny, dôsledky, formy, trendy, perspektívy atì. majú znaãne rôznorod˘ a interdisciplinárny charakter, keìÏe migrácia ako celok je vysoko komplikovan˘ fenomén – terminologicky i metodologicky, ‰trukturálne i geneticky, teritoriálne i chronologicky. V súãasnosti neexistuje integrálny prístup, veda, ktorej v˘hradn˘m a jedin˘m objektom pozornosti by bola len zahraniãná migrácia. Jej prejavy sú naopak ‰tudované parciálne viacer˘mi vedeck˘mi disciplínami, a to najmä sociológiou, ekonómiou, geografiou, demografiou, psychológiou, ale marginálne tieÏ históriou, politológiou, etnológiou, kriminológiou, environmentalistikou a i. 2 Pokiaº prijmeme zjednodu‰enú definíciu zahraniãnej migrácie ako pohyb osôb cez hranice ‰tátov s úmyslom usadiÈ sa v druhej krajine na isté obdobie(viì podrobnej‰ie kapitolu 2), budeme konfrontovaní s heterogenitou migrácie reflektovanou v jej rozliãn˘ch podobách, mechanizmoch pôsobenia, príãinách a konzekvenciách. Preto i migranti samotní sa diferencujú na viacero ãasto sa prekr˘vajúcich kategórií, napr. na migrantov s oficiálnou zmenou trvalého bydliska, legálnych i nelegálnych migrantov za prácou, za ‰túdiom, nelegálnych migrantov v‰eobecne, cudzincov s povolen˘m pobytom, Ïiadateºov o azyl, azylantov, odídencov, presídlencov, etnick˘ch migrantov, repatriantov, osoby s udelen˘m ‰tátnym obãianstvom a i. V˘znam problematiky zahraniãnej migrácie dnes na medzinárodnom poli demon‰trujú aktivity celého radu vládnych, medzivládnych i mimovládnych organizácií alebo akademick˘ch in‰titúcií, mnoÏstvo prijat˘ch právnych noriem, odporúãaní, koncepcií, programov a in˘ch dokumentov, ako aj veºk˘ poãet odborn˘ch prác, ‰túdií, pramenn˘ch materiálov a ‰tatistík, ktoré sa tomuto fenoménu venujú. Hºadanie univerzálneho in‰trumentária na zvládnutie otázok, ktoré so sebou zahraniãná migrácia priná‰a, je evidentne neºahkou úlohou. V uplynulej dekáde – v reakcii na rast poãtu migrantov na svete a nutnosÈ operatívne rie‰iÈ vzniknuté problémové situácie – bolo zahraniãnej migrácii vo svetovej literatúre venovan˘ch viacero pozoruhodn˘ch diel definujúcich esenciálne teoretické koncepty, skúmajúcich právne pozadie a migraãné politiky v individuálnych ‰tátoch ãi ich zoskupeniach, ako aj hodnotiacich jej konkrétny priebeh v urãitom regióne a období. Hoci predmetom tejto publikácie je len minimálne rozbor zahraniãnej migrácie z celosvetového pohºadu, viacero t˘ch2 Tu by snáì bolo vhodné sformulovaÈ urãitú integrujúcu koncepciu, resp. vedeckú disciplínu spájajúcu pohºady jednotliv˘ch vy‰‰ie uveden˘ch odborov na zahraniãnú migráciu. Popri uÏ zaveden˘ch termínoch ako urbánne ãi populaãné ‰túdie je analogicky jednou z alternatív pojem„migraãné ‰túdie“. 12

to prác má generalizujúci ráz, a sú tak sãasti aplikovateºné pre poÏiadavky v˘skumu a praxe i v rámci SR. Z tohto dôvodu sa v predloÏenej publikácii na ne podºa potreby odvolávame. 1.2 FILOZOFIA, CIELE A ·TRUKTÚRA PRÁCE V Slovenskej republike je tematika zahraniãnej migrácie – napriek jej rastúcej závaÏnosti – relatívne stále na periférii spoloãenského dialógu. Zdá sa, Ïe v˘voj na úseku prijímania a implementácie zákonov, v in‰titucionálnej rovine alebo praxi bol dosiaº nezriedka podmienen˘ len prístupov˘m procesom SR do Európskej únie a následnou hlb‰ou inkorporáciou krajiny do európskych ‰truktúr. Záujem médií o javy a procesy vzÈahujúce sa k zahraniãnej migrácii je zväã‰a naìalej nesystematick˘, povrchn˘ a okrajov˘, informovanosÈ a orientácia obãanov SR slabá, a tak premeny o. i. v akceptácii zahraniãn˘ch migrantov slovenskou spoloãnosÈou ãi v zniÏovaní miery xenofóbie nastávajú len pomaly. Pritom Slovenská republika sa stala 1. mája 2004 ãlenskou krajinou Európskej únie a jednou zo ‰pecifick˘ch oblastí, kde moÏno predpokladaÈ v súvislosti s t˘mto faktom pomerne dynamick˘ v˘vin, je zahraniãná migrácia. K tomuto kon‰tatovaniu nás vedú nielen historické paralely manifestujúce sa po predchádzajúcich vstupoch in˘ch krajín do EÚ, súãasné ãi oãakávané trendy migrácie vo svete i na kontinente, ale aj indikátory doteraj‰ieho v˘voja zahraniãnej migrácie v SR s neãakanou kvantitatívnou akceleráciou niektor˘ch jej zloÏiek v poslednom období. Vo sfére v˘skumu a praxe nebola zatiaº na Slovensku publikovaná práca, ktorá by sa metodologicky jednotne, komplexne a detailne zaoberala otázkami zahraniãnej migrácie do krajiny. 3 Pritom takto zamerané diela môÏu popri odborn˘ch cieºoch v˘razne napomáhaÈ práve pri príprave praktick˘ch imigraãn˘ch, azylov˘ch a integraãn˘ch politík v ‰ir‰om kontexte. Vzhºadom na naznaãené okolnosti sa javí anal˘za stavu, trendov a v˘znamu zahraniãnej migrácie na Slovensku a jej dopadov na spoloãnosÈ, ktorú si táto publikácia kladie za kardinálny cieº, ako vysoko aktuálna, meritórne vhodná a eliminujúca doteraj‰iu absenciu spracovania tejto témy vedeckou obcou. Aj preto má predkladan˘ text skôr deskriptívny, prehºadov˘ charakter s mnoÏstvom empirick˘ch dát neÏ teoretizujúci, normatívny ãi polemizujúci ráz. Je na‰ou úprimnou snahou, aby publikácia: – predstavovala pilotn˘ referenãn˘ zdroj údajov pre relevantné skupiny odborníkov, ako aj ‰irokú verejnosÈ; – napomohla saturovaÈ rastúcu potrebu teórie po informáciách, rozboroch, hodnoteniach a porovnaniach na tomto poli; 3 V˘nimku v tomto smere predstavuje nedávno vydané dielo autora tejto publikácie(Divinsk˘, 2004a), ktoré hodnotí v˘voj zahraniãnej migrácie v SR do r. 2002 pre ‰pecifické potreby Európskej komisie. 13

– slúÏila poÏiadavkám praxe konfrontovaÈ svoje parciálne skúsenosti a získaÈ nové, ‰ir‰ie a logicky usporiadané poznatky; – identifikovala problémové miesta v oblasti zahraniãnej migrácie v SR a súvisiacimi navrhovan˘mi odporúãaniami iniciovala tvorbu spoloãensk˘ch, in‰titucionálnych, právnych a in˘ch opatrení na zlep‰enie situácie; – tvorila dobrú v˘chodiskovú základÀu pre ìal‰ie viac ãi menej ‰pecializované bádania v budúcnosti. S prihliadnutím na uvedené ciele bolo rozhodnuté ãitateºovi prezentovaÈ nielen súãasn˘ stav principiálnych komponentov zahraniãnej migrácie v SR, ale aj ich trajektóriu v˘voja v urãitom ãasovom profile. Nasledujúci text tak skúma priebeh zahraniãnej migrácie v krajine za dlh‰ie obdobie, miestami aÏ od vzniku samostatnej Slovenskej republiky(v rámci moÏností a existencie údajov) po koniec r. 2004, príp. prvej polovice r. 2005. So zreteºom na limitovan˘ rozsah publikácie nie je moÏné analyzovaÈ zahraniãnú migráciu v Slovenskej republike príli‰ podrobne. MoÏno skôr vyhodnotiÈ fundamentálne atribúty tohto fenoménu s dôrazom na niektoré vybrané témy ako napr. definícia kºúãov˘ch teoretick˘ch konceptov, náãrt medzinárodnej situácie, stav a v˘vojové trendy hlavn˘ch zloÏiek migrácie v SR, verejná mienka a postoje obyvateºov Slovenska k zahraniãn˘m migrantom, vplyvy zahraniãnej migrácie na slovenskú spoloãnosÈ, právne a in‰titucionálne aspekty migrácie, rozbor pozitív i negatív ‰tátnej migraãnej a integraãnej politiky. Je na ãitateºovi, aby posúdil, v akej miere boli postulované ciele splnené. 1.3 METODOLOGICKÁ POZNÁMKA Zahraniãná migrácia per se nie je jednoducho definovateºná, exaktne merateºná a uÏ vôbec hodnoverne prognózovateºná. V‰eobecne platí, Ïe informácie t˘kajúce sa zahraniãnej migrácie sú ãasto nekompatibilné, neúplné, málo detailné a ãasovo sa oneskorujúce(OECD, 2005; Castles, 2000; Drbohlav, 1994), ão sÈaÏuje medzinárodné porovnávania, ale aj anal˘zy na národnej úrovni. Okrem toho pohyb osôb cez medzinárodné hranice, ktor˘ je reakciou na neustále sa meniace socio-ekonomické, politické a environmentálne faktory, je enormne nestabiln˘(UNO, 2005). Aplikácia ‰tandardizovan˘ch definícií, pokiaº ide o zahraniãnú migráciu, je problematická dokonca aj na regionálnej úrovni. Ani susedné ‰táty zhromaÏìujúce a publikujúce údaje o migrácii nemusia nevyhnutne pouÏívaÈ rovnaké kritériá na identifikáciu a klasifikáciu migrantov a diferencie v migraãn˘ch ‰tatistikách sú teda dôsledkom aj odli‰n˘ch metodológií, migraãn˘ch systémov a súborov právnych noriem v krajinách(IOM, 2005; OECD, 2004; UNO, 2002a; ILO, 2000). Vo vnútro‰tátnom meradle kvalita a komplexita jestvujúcich(nielen ‰tatistick˘ch) dát znaãne závisí na v˘skyte, dæÏke a intenzite zahraniãnej migrácie v krajine, dobe sledovania a skúmania jednotliv˘ch migraãn˘ch komponentov, spôsobe zberu, triedenia, spracovania, evidencie a prezentácie prvotn˘ch údajov, spoloãenskom 14

tlaku po informáciách o migrácii, spolupráci zainteresovan˘ch, ãasto charakterom rozdielnych in‰titúcií zaoberajúcich sa migraãnou tematikou a pod. V krajinách strednej a v˘chodnej Európy(s v˘nimkou Poºska a âeskej republiky) sú systémy sústreìujúce poznatky o imigrantoch, ako aj odborn˘ v˘skum otázok zahraniãnej migrácie stále viac-menej len v poãiatoãnej fáze v˘voja. Pritom nedostatok ‰truktúrovan˘ch dát, ich fundovan˘ch interpretácií, adekvátnych metodologick˘ch nástrojov a patriãn˘ch prístupov môÏe maÈ za následok v lep‰om prípade nekompletné, v hor‰om príli‰ subjektívne alebo ‰pekulatívne v˘stupy. Osobitne v Slovenskej republike sa situácia v tomto smere mení len pomaly. Kompetentné in‰titúcie nezachytili vãas prudk˘ nápor imigrantov do krajiny. Preto informácie o nich sú produkované len v obmedzenom rozsahu, rôznej kvalite a málo kompatibilnej forme signifikantne sa lí‰iac nielen rezortne, ale aj vnútrorezortne a postrádajú integráciu do ‰ir‰ieho kontextu. Urãit˘ prelom v chápaní dôleÏitosti existencie solídnych migraãn˘ch údajov je síce badateºn˘ od r. 2004, kedy v spojitosti s poÏiadavkami kladen˘mi orgánmi Európskej únie(o. i. Eurostatom) vyvstala potreba podstatne zv˘‰iÈ úroveÀ a ‰írku v˘chodiskov˘ch dát o zahraniãnej migrácii na Slovensku, av‰ak reálny stav je e‰te ìaleko od optima. V predloÏenej publikácii sme tak boli sãasti limitovaní uveden˘mi skutoãnosÈami a zároveÀ nútení vyuÏiÈ v‰etky moÏné domáce i zahraniãné zdroje údajov. Tieto tvorili napr.: a) ‰tatistické a iné oficiálne poskytované dáta relevantn˘ch, predov‰etk˘m ‰tátnych organizácií(·tatistick˘ úrad SR, príslu‰né zloÏky Ministerstva vnútra SR, ìal‰ie centrálne in‰titúcie) v tlaãenej alebo elektronickej forme; b) kvantitatívne i kvalitatívne interné informácie ‰tátnych, mimovládnych a medzinárodn˘ch organizácií pôsobiacich na Slovensku získané v písomnej ãi ústnej forme; c) pramenné materiály, príspevky, ‰túdie, správy a hodnotenia, ktor˘ch autormi sú experti z rôznych oblastí vedeckého spektra v SR, orientovaní (aj keì iba ãiastoãne) na problematiku zahraniãnej migrácie; d) súvisiace právne predpisy, koncepãné materiály a iné dokumenty; e) ‰túdie a publikácie o zahraniãn˘ch krajinách a celosvetové ãi regionálne prehºady, uverejnené najmä v˘znamn˘mi svetov˘mi in‰titúciami 4 a prominentn˘mi bádateºmi vo sfére zahraniãnej migrácie dostupné rovnako v tlaãenej alebo elektronickej forme; f) dotazníkové zisÈovanie migraãnej situácie v Slovenskej republike realizované autorom tejto publikácie v r. 2004 – 2005. 4 Ako napr. Organizácia Spojen˘ch národov(UNO), Medzinárodná organizácia pre migráciu(IOM), Úrad Vysokého komisára OSN pre uteãencov(UNHCR), Medzinárodné centrum pre rozvoj migraãnej politiky(ICMPD), Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), Medzinárodná organizácia práce(ILO), Svetová banka(WB), Rada Európy(CoE), Eurostat a mnohé ìal‰ie. 15

V rámci tohto dotazníkového zisÈovania boli oslovení reprezentanti ‰tátnej správy, mimovládnych organizácií, medzinárodn˘ch organizácií, Ïurnalisti, experti, ako aj samotní migranti Ïijúci na území SR za úãelom nadobudnutia doplÀujúcich údajov, ale predov‰etk˘m stanovísk, názorov, odporúãaní a odhadov v˘voja niektor˘ch javov a procesov vzÈahujúcich sa k zahraniãnej migrácii v Slovenskej republike. Podarilo sa získaÈ obmedzen˘ poãet odpovedí(vy‰e 30), v niektor˘ch kapitolách bol v‰ak prínos t˘chto informácií veºmi cenn˘. 16

2. TEORETICKÉ ASPEKTY ZAHRANIâNEJ MIGRÁCIE 2.1 DEFINÍCIA A TYPOLÓGIA ZAHRANIâNEJ MIGRÁCIE Zjednodu‰ene je zahraniãná migrácia ( international migration, väã‰inou sa v‰ak v anglicky písanej odbornej literatúre pouÏíva len termín migration) definovaná ako druh priestorovej mobility obyvateºov, ktorej podstatou je pohyb osôb cez hranice ‰tátov s úmyslom usadiÈ sa v druhej krajine na urãité obdobie(Muus, 2001; cf. Eurostat, 2000b; Castles, 2000; UNO, 1998a; Bauböck, 1994 a i.). Zo slovensk˘ch autorov charakterizuje zahraniãnú migráciu obdobne Jurãová(2005) ako takú migráciu, pri ktorej sa prekraãujú hranice ‰tátu. Medzinárodná organizácia pre migráciu sformulovala pregnantnej‰iu definíciu:„Zahraniãná migrácia je pohyb osoby alebo skupiny osôb z jednej geografickej jednotky do druhej cez administratívnu ãi politickú hranicu s cieºom usadiÈ sa definitívne alebo prechodne na mieste inom ako je miesto pôvodu osoby“(IOM, 2003; cf. IOM, 2005). Organizácia Spojen˘ch národov nepovaÏuje za migráciu tie formy priestorovej mobility, ktoré sú doãasné – rekreáciu, turistiku, sluÏobnú cestu, náboÏenskú púÈ, ale ani misiu v diplomatickom zbore ãi ozbrojen˘ch silách, koãovníctvo a pod.(UNO, 1998b). Kritériom pri zaãleÀovaní do migraãn˘ch pohybov je zväã‰a doba pobytu jedinca v zahraniãí alebo jeho právny status. Zahraniãn˘m migrantom (emigrantom, imigrantom – podºa smeru pohybu 5 ; cudzincom – podºa miesta pôvodu) je tak osoba, ktorá mení krajinu svojho trvalého, príp. obvyklého pobytu(OECD, 2004). OSN doporuãuje ako hranicu pre zaradenie do migrácie pobyt v dæÏke minimálne 3, resp. 12 mesiacov v prijímajúcej krajine, hoci väã‰ina rozvojov˘ch i rozvinut˘ch ‰tátov je z hºadiska akceptovania dæÏky a viazanosti pohybu migranta oveºa liberálnej‰ia. Pokiaº ide o typy zahraniãnej migrácie , OSN(1998b) rozli‰uje dve fundamentálne kategórie na základe dæÏky pobytu migranta v hostiteºskej krajine – dlhodobú(od 12 mesiacov viac) a krátkodobú migráciu(3 aÏ 11 mesiacov). O nieão ‰ir‰í záber má a frekventovanej‰ia je v‰ak typológia Medzinárodnej organizácie pre migráciu(IOM, 1998; cf. ILO, 2004), diferencujúca tri hlavné typy migrácie – tradiãnú permanentnú migráciu(t. j. emigráciu), dlhodobú a krátkodobú migráciu. 6 5 Analogicky sa krajiny pôvodu migrantov oznaãujú aj ako emigraãné, zdrojové, vysielajúce ãi domovské a krajiny cieºové ako imigraãné, prijímajúce ãi hostiteºské. 6 Je moÏné sa stretnúÈ aj s ìal‰ou, menej korektnou typológiou zahraniãnej migrácie, ktorá obsahuje e‰te viac kategórií: permanentnú, dlhodobú, krátkodobú, sezónnu migráciu (1 – 3 mesiace), migráciu na smeny(do 30 dní) a dennú dochádzku za prácou – pendlerstvo(Eurostat, 2001). 17

ëal‰ím kritériom pre ãlenenie zahraniãnej migrácie môÏe byÈ motivácia migranta k migrácii – jeho dobrovoºné, ãi nanútené rozhodnutie opustiÈ domovskú krajinu (IOM et UNO, 2000; cf. Boswell, 2002). Podºa toho sa rozoznáva migrácia dobrovoºná( voluntary) a migrácia vynútená okolnosÈami( forced). Predstaviteºmi prvej kategórie sú napr. osoby sÈahujúce sa do zahraniãia za úãelom zamestnania, ‰túdia, zjednotenia rodiny. Sem patria aj tzv. dobrovoºné návraty( voluntary returns), t. j. osoby dobrovoºne participujúce na repatriácii. Naopak nedobrovoºní migranti opú‰Èajú krajinu pôvodu preto, aby sa vyhli napr. perzekúcii, diskriminácii, ozbrojen˘m konfliktom a vojnám, Ïiveln˘m katastrofám, environmentálnej degradácii alebo inej situácii ohrozujúcej ich Ïivoty, zdravie, spôsob Ïivota ãi slobodu. Pracovná migrácia má vysoko komplexnú povahu(Salt, 2005b; Lipková – Porubsk˘, 2003; Martin, 2001). V rámci nej existujú rôzne kategórie migrantov, odli‰ujúce sa kvalifikáciou, dæÏkou pobytu a právnym ‰tatútom. Ekonomickí migranti sa zaoberajú rozliãn˘mi ekonomick˘mi aktivitami; od nízkokvalifikovan˘ch prác po vysoko sofistikované odbory. Vo väã‰ine cieºov˘ch krajín sú legálnym pracovn˘m migrantom udeºované pracovné povolenia len pre urãité obdobie, av‰ak v niektor˘ch prípadoch(hlavne v Európe) ak sa povolenie na prácu vydáva opakovane, migrant má veºkú ‰ancu získaÈ povolenie na pobyt na neurãitú dobu, príp. následne ÏiadaÈ o naturalizáciu. Medzinárodné aj vnútro‰tátne právne normy viac-menej presne ‰pecifikujú podmienky, za ktor˘ch sú imigrantské krajiny povinné akceptovaÈ migráciu blízkych ãlenov rodiny za uÏ usaden˘m cudzincom a udeliÈ im trvalé bydlisko(IOM, 2004a; IOM et UNO, 2000). Tento proces sa naz˘va zjednocovanie rodín( family reunification), kon‰tituuje druh˘ fundamentálny subtyp dobrovoºnej migrácie a je ãasto logick˘m následkom pracovnej migrácie. Takmer identick˘ mechanizmus sa uplatÀuje vtedy, keì dochádza k manÏelsk˘m zväzkom medzi obyvateºom prijímajúcej krajiny a cudzincom. Pokiaº ide o nedobrovoºnú migráciu, stále veºk˘ podiel zahraniãn˘ch migrantov je núten˘ opú‰ÈaÈ svoju domovskú krajinu z uÏ vy‰‰ie spomínan˘ch dôvodov a hºadaÈ útoãisko v zahraniãí. Tak sú generované poãetné skupiny osôb, ktoré sa diferencujú na Ïiadateºov o azyl, uteãencov( azylantov), odídencov, presídlencov, etnick˘ch migrantov, ekologick˘ch migrantov a i.(podrobnej‰ie definície poskytuje napr. IOM, 2005; Jurãová, 2005; UNO, 2004a; IOM, 2002; Castles, 2000; Salt, 1998; Bauböck, 1994; Appleyard, 1991; resp. nasledujúce kapitoly tejto publikácie). âasto pouÏívan˘m kritériom pre klasifikáciu migrantov je zákonnosÈ ich pobytu ãi tranzitu. Na základe tohto administratívno-právneho kritéria tak moÏno identifikovaÈ migrantov legálnych, zdrÏujúcich sa na území hostiteºskej krajiny v súlade s miestne platn˘mi zákonmi, ako aj s platn˘mi dokumentmi, a migrantov nelegálnych( irregular, undocumented, illegal). 7 Títo sú charakte7 V cudzojazyãnej odbornej literatúre a praxi organizácií v zahraniãí je snaha vyh˘baÈ sa pouÏívaniu termínu„illegal“, s ktor˘m sa zvyãajne spája negatívne znejúca konotácia(napr. v kontexte s kriminalitou). 18

Tabuºka 1. Klasifikácia subjektov cezhraniãnej mobility podºa OSN Osoby nespadajúce pod zahraniãnú migráciu Cezhraniãní pracovníci Tranzitní cudzinci Náv‰tevníci: – turisti(viacdÀoví náv‰tevníci) – dovolenka, rekreácia, náv‰teva príbuzn˘ch a rodiny, lieãenie, púÈ – úãastníci zájazdu(jednodÀoví náv‰tevníci) – obchodní cestujúci(sluÏobné cesty a profesionálne aktivity) Zahraniãn˘ diplomatick˘ personál: – diplomatickí a konzulárni zamestnanci – rodinní príslu‰níci a zamestnanci z domovsk˘ch krajín Zahraniãn˘ vojensk˘ personál: – samotn˘ vojensk˘ personál – rodinní príslu‰níci a zamestnanci z domovsk˘ch krajín Koãovníci Zahraniãní migranti Cudzinci za úãelom vzdelávania a ‰kolenia: – zahraniãní ‰tudenti – zahraniãní praktikanti Cudzinci za úãelom práce: – migraãní pracovníci – doãasní, sezónni, projektoví, zmluvní – medzinárodní úradníci Migranti v súvislosti s vytváraním a zjednocovaním rodiny Migranti s právom voºného pobytu, práce a pohybu na základe osobitn˘ch medzi‰tátnych dohôd Cudzinci s povolen˘m pobytom: – za úãelom zamestnania – kvôli rodinn˘m zväzkom – kvôli etnick˘m, historick˘m a in˘m vzÈahom s prijímajúcou krajinou – podnikatelia a investori – zahraniãní dôchodcovia Migranti z humanitárnych dôvodov: – uteãenci(azylanti) – Ïiadatelia o azyl – osoby, ktor˘m je poskytnuté doãasné útoãisko – osoby prijaté z in˘ch humanitárnych dôvodov Tolerované osoby Repatrianti Deportované osoby Zdroj: UNO, 1998b 19

rizovaní ako osoby zdrÏiavajúce sa v zahraniãí alebo premiestÀujúce sa na nové miesto pobytu v zahraniãí bez platného povolenia, s falo‰n˘mi ãi Ïiadnymi dokumentmi, v rozpore s medzinárodn˘mi dohodami a národn˘mi zákonmi(IOM, 2003; OECD, 2000b). Detailnej‰iu kategorizáciu zahraniãn˘ch migrantov v rámci ‰ir‰ej schémy ponúka Organizácia Spojen˘ch národov(1998b) v tabuºke 1(na str. 19). V‰eobecne uznávan˘m faktom v‰ak je, Ïe v mnoh˘ch prípadoch sú hranice medzi jednotliv˘mi kategóriami migrantov veºmi vágne. V realite dochádza nielen k problematickému rozli‰ovaniu, ale i vzájomnému prelínaniu sa skupín migrantov v ãase a priestore. Z tohto dôvodu je potrebné si uvedomiÈ, Ïe akákoºvek typológia zahraniãnej migrácie a zahraniãn˘ch migrantov je viacmenej orientaãná a interpretaãne znaãne citlivá... 2.2 PRÍâINY ZAHRANIâNEJ MIGRÁCIE V súãasnosti neexistuje na svete jedna koherentná a syntetizujúca teória(model, konceptuálny rámec) vysvetºujúca ucelene príãiny migraãn˘ch pohybov, resp. motivácie konania vedúceho k migrácii ºudí(cf. IOM, 2003; Kotvanová – Szép, 2002; Drbohlav, 1999; Skeldon, 1997; Massey et al., 1993). Je to tak predov‰etk˘m kvôli komplexnosti povahy migrácie. Skôr sa pouÏíva ‰iroká paleta rôznych parciálnych, do istej miery vÏdy limitujúcich teórií a prístupov, príp. kombinácia v˘kladov závisiacich na rôznych extern˘ch faktoroch(okolnostiach, regiónoch, formách migrácie, kategóriách migrantov a pod.). Teórie migrácie sa de facto pokú‰ajú objasniÈ, preão ºudia migrujú. Priznáva sa síce, Ïe moÏnosÈ získaÈ zamestnanie a finanãné pohnútky vedú primárne k spusteniu migrácie, av‰ak nie v˘luãne(DB, 2003). Rodinné ãi iné vzÈahy, ozbrojené konflikty a ìal‰ie ãinitele sú ãasto nemenej dôleÏité. Základné, veºmi zjednodu‰ené ãlenenie by preto mohlo obsahovaÈ ekonomické a neekonomické pohºady, ktoré je v‰ak potrebné vÏdy vzÈahovaÈ k individuálnym, skupinov˘m alebo hromadn˘m subjektom migrácie. Podºa Faista(2000) i Boswellovej(2002) moÏno definovaÈ tri úrovne anal˘z motívov zahraniãnej migrácie vo svete, inkorporujúc kºúãové teórie migrácie do jedného konzistentného metodologického celku(cf. Eurostat, 2000b; Massey et al., 1998; UNO, 1998a; Appleyard et al., 1989) – tabuºka 2. Jednou z najznámej‰ích teórií migrácie je makroekonomická neoklasická téoria zaloÏená na nerovnováhe medzi regionálnymi trhmi práce a chápajúca migrantov ako„dodávateºov“ práce(Hicks, 1963; cf. Krieger, 2004). PovaÏuje rozdiely v mzdách, resp. v dopyte a ponuke práce v imigraãn˘ch a emigraãn˘ch krajinách za kardinálny faktor determinujúci rozhodnutie migrovaÈ. Disparity v mzdách, merané najãastej‰ie ako rozdiely v kúpnej sile obyvateºov, tak spôsobujú reálnu migráciu. Tok práce(ºudsk˘ kapitál) z ekonomicky chudobnej‰ích krajín je kompenzovan˘ spätn˘m tokom kapitálu z ekonomicky vyvinutej‰ích ‰tátov. Politika ‰tátnych intervencií ovplyv20

Tabuºka 2. Základné úrovne anal˘z príãin zahraniãnej migrácie MikroúroveÀ jedinec a jeho hodnoty, Ïelania a oãakávania individuálne hodnoty a oãakávania – skvalitnenie a zabezpeãenie preÏitia, majetku, postavenia, Ïivotného ‰t˘lu, podpory, nezávislosti, vzÈahov a morálky MezoúroveÀ komunity a sociálne siete sociálne väzby – rodina, domácnosÈ, priatelia, sprostredkovatelia symbolické väzby – príbuzenské, etnické, národnostné, politické a náboÏenské organizácie a komunity MakroúroveÀ celospoloãenské národné, regionálne a lokálne faktory ekonomika – rozdiely v príjmoch; – rozdiely v miere zamestnanosti politika – oficiálne usmerÀovanie a manaÏment mobility; – politické represie, etnické, národnostné a náboÏenské konflikty kultúrne zázemie – prevládajúce normy a tradície populaãné faktory – populaãn˘ rast ekológia – dostupnosÈ ornej pôdy, vody; – technologická úroveÀ Zdroj: upravené podºa Faista, 2000 Àuje migráciu regulovaním pracovného trhu v krajinách pôvodu i cieºov˘ch krajinách. Ostatné makroekonomické teórie spochybÀujú model racionálneho správania a tvrdia, Ïe medzinárodná migrácia je vyvolaná in˘mi faktormi. Napr. teória duálneho pracovného trhu (Russell, 1995; cf. IOM et UNO, 2000) vychádza z chronického vnútorného dopytu po nízkokvalifikovan˘ch pracovn˘ch silách v modern˘ch industriálnych spoloãnostiach. V ich ekonomikách tak v podstate vznikajú dva osobitné trhy práce. Ak je v krajine urãit˘ dopyt po nekvalifikovan˘ch pracovn˘ch príleÏitostiach, zamestnávanie domácich pracovníkov by viedlo k plo‰nému nárastu miezd na celom trhu práce a zároveÀ k inflácii. Lacnej‰ím rie‰ením je preto otvorenie uvedeného segmentu pracovníkom zo zahraniãia – migrantom, ktorí akceptujú nízke mzdy; sú totiÏ oveºa vy‰‰ie oproti zárobkom v krajine pôvodu. 21

Teória svetového systému je ìal‰ím, uÏ makrosociologick˘m prístupom zameriavajúcim sa na ‰truktúru trhu celého sveta(Wallerstein, 1974). Interpretuje formovanie mobilnej populácie v periférnych nekapitalistick˘ch spoloãnostiach ako v˘sledok celosvetového prenikania kapitalistick˘ch ekonomick˘ch vzÈahov. Zahraniãná migrácia je generovaná vtedy, keì poºnohospodárska pôda, suroviny a práca v krajinách pôvodu vstupujú do celosvetového hospodárstva a tradiãné lokálne systémy sú v dôsledku toho rozkladané. Toky z dominantn˘ch spoloãností(kapitál, spotrebná kultúra alebo informácie) indukujú protitoky z menej rozvinut˘ch spoloãností – napr. pracovnú migráciu. Dopravné, informaãné, kultúrne a ideologické prepojenia sprevádzajúce globalizáciu ìalej uºahãujú migraãné toky v medzinárodnom meradle(cf. ·i‰ková et al., 2001). Aj niektoré iné socio-ekonomické teórie na makroúrovni kombinujú ekonomické a sociálne faktory. Historicky v˘znamnou migraãnou teóriou je gravitaãná teória (Dodd, 1950). Jej podstatou je spojitosÈ medzi migráciou a vzdialenosÈou, resp. poãtom obyvateºov: ãím je vzdialenosÈ medzi dvoma regiónmi väã‰ia, t˘m je men‰ia intenzita migrácie; na druhej strane migrácia je priamo úmerná veºkosti relevantn˘ch populácií. Teória humánnej ekológie (Hauser – Duncan, 1959) je vybudovaná na koncepte ekologického komplexu, pozostávajúceho zo ‰tyroch elementov – obyvateºstva, prostredia, technológie a organizácie. Fundamentálnou ideou tejto teórie je téza, Ïe migrácia je procesom, ktor˘ ustanovuje rovnováhu medzi veºkosÈou a skladbou populácie a jej organizaãnou ‰truktúrou. Nerovnováha je spôsobená najmä zmenami technológií a prostredia. Na tejto úrovni sú dôleÏité tieÏ viaceré in‰titucionálne teórie (napr. Massey et al., 1993; cf. Drbohlav, 1999). Podºa nich ak sa uÏ na medzinárodnom poli spustí migrácia ºudí, vznikajú rozliãné organizácie na uspokojovanie dopytu tvoreného veºk˘m objemom pracovnej sily z vysielajúcich krajín a obmedzen˘m poãtom pracovn˘ch príleÏitostí a víz ponúkan˘ch prijímajúcimi krajinami, t. j. pre napomáhanie pohybu migrantov. Tieto organizácie zah⁄Àajú mnoÏstvo legálnych i nelegálnych entít poskytujúcich dopravu, prácu, b˘vanie, právne a iné sluÏby, ão prispieva o. i. k rozvoju in‰titucionalizovaného ãierneho trhu, ale aj humanitárnej pomoci. Prístup vysvetºujúci príãiny migrácie na mezoúrovni je reprezentovan˘ teóriou sietí (Krieger, 2004; cf. IOM, 2003). Táto kladie dôraz na existenciu a pozíciu sociálnych sietí spájajúcich migrantov, b˘val˘ch migrantov, potenciálnych migrantov i„nemigrantov“ v oboch typoch krajín, vysielajúcich i hostiteºsk˘ch. Sociálne a interpersonálne väzby sú tu zaloÏené na rodine, priateºstve, spoloãn˘ch skúsenostiach komunity pochádzajúcej z jednej oblasti alebo ‰tátu. Fungujúce sociálne siete zvy‰ujú tendenciu migrovaÈ, keìÏe zniÏujú náklady na hºadanie práce ãi b˘vania, zvy‰ujú informovanosÈ, redukujú riziko pohybu, poskytujú finanãné zdroje, napomáhajú integrácii v cieºovej krajine. Rozvoj t˘chto sietí je ãasto uºahãen˘ politikou vlád v prospech zjednocovania rodín a navy‰e takto formované siete migrantov sú relatívne menej citlivé na politické intervencie. 22

Na mikroúrovni je potrebné primárne uviesÈ mikroekonomickú neoklasickú teóriu migrácie(Sjastaad, 1962; cf. Eurostat, 2000b). Táto povaÏuje migrantov za investorov do humánneho kapitálu, ale i konzumentov a producentov komodít pre domácnosÈ. Migrácia je teda investícia do ºudsk˘ch zdrojov, ktorá sa vyznaãuje nákladmi, ale priná‰a pre jedinca aj profit. Z dlhodobého hºadiska tak eventuálny migrant kalkuluje náklady a v˘nosy, oãakávajúc pochopiteºne celkov˘ zisk. Faktory, ktoré zvy‰ujú zisky z migrácie, ako aj individuálne, sociálne a technické ãinitele, ktoré zas zniÏujú náklady na Àu, majú za následok rastúcu migráciu. Mikroekonomická neoklasická migraãná teória bola v posledn˘ch rokoch doplnená koncepciou tzv. novej ekonómie pracovnej migrácie (Stark, 1991), ktorá sãasti spochybÀuje jej individualistick˘ charakter a vyzdvihuje viac pozíciu ‰ir‰ej rodiny(skupiny, kolektívu) v procese rozhodovania o migrácii. Podºa tohto prístupu migrantovi tieÏ ide popri maximalizácii zisku zo zahraniãnej migrácie najmä o minimalizáciu rizika z nej. Migrácia slúÏi ako prostriedok nielen na vyrovnávanie rozdielov v mzdách medzi emigraãn˘mi a imigraãn˘mi krajinami, ale aj na kompenzáciu neprítomnosti alebo zlyhávania urãit˘ch trhov v krajinách pôvodu. Zo socio-ekonomick˘ch, resp. sociologick˘ch teórií aplikovan˘ch na mikroúroveÀ je vhodné spomenúÈ napr. teóriu uÏitoãnosti miesta (Wolpert, 1965) definujúcu migráciu ako formu individuálnej ãi skupinovej adaptácie na vnímané zmeny v prostredí. Miesto pôvodu a destinácia nadobúdajú v˘znam len v rámci ich ‰pecifickej percepcie jedincom; v procese rozhodovania migrant konfrontuje navzájom ich uÏitoãnosÈ. Analogicky v koncepte SEU ( subjective expected utility) jednotlivec selektuje z daného mnoÏstva alternatív tú, ktorá mu poskytne najvy‰‰í úÏitok(DeJong – Gardener, 1981). Rozhoduje sa najprv ãi zostaÈ, alebo migrovaÈ, ìalej vyberá viacero miest podºa vzdialenosti a napokon konkretizuje miesto migrácie. Do tejto kategórie moÏno zaradiÈ aj teóriu relatívnej deprivácie (Stark – Taylor, 1991). Jej podstata tkvie v rozdielnej v˘‰ke príjmov rodiny ãi domácnosti, ktorej ãlen pracuje v zahraniãí, a rodiny bez príjmov zo zahraniãia. NespokojnosÈ druhej rodiny vedie následne k vyslaniu jej ãlena za prácou do imigraãnej krajiny. T˘mto mechanizmom je deprivovan˘ch ãím ìalej t˘m viac rodín v krajine pôvodu a roztáãa sa migraãná ‰pirála. V súãasnosti jedn˘m z najobºúbenej‰ích, ‰iroko akceptovan˘ch a pouÏívan˘ch modelov, snaÏiacich sa identifikovaÈ príãiny zahraniãnej migrácie, je teória push a pull faktorov (Lee, 1972; cf. IOM, 1998; Eurostat, 2000b; CSIS, 2002). Je zaloÏená na téze, Ïe migrácia je na jednej strane vyvolaná momentmi, ktoré vypudzujú, tlaãia eventuálneho migranta z krajiny pôvodu; na druhej strane jestvuje cel˘ súbor ãiniteºov, ktoré migranta priÈahujú do cieºovej krajiny. Pod push faktormi sa chápu nepriaznivé ekonomické pomery, nízka Ïivotná úroveÀ, naru‰ené Ïivotné prostredie, etnické problémy, násilné konflikty, politická diskriminácia, rastúca hustota populácie a i. v domovskej krajine. Pull faktory predstavujú vy‰‰ie mzdy, lep‰ie Ïivotné 23

podmienky, vyhliadky dobrého zamestnania, blízkosÈ zam˘‰ºanej destinácie, dobré skúsenosti in˘ch migrantov, väã‰ia individuálna a politická sloboda, bezpeãnej‰ia situácia a i. v hostiteºskej krajine. Push faktory sa stávajú dôleÏit˘mi vtedy, keì nev˘hody v krajine pôvodu sú väã‰ie neÏ nev˘hody v prijímajúcej krajine. Naopak pull faktory sú relevantné v tom prípade, ak v˘hody v cieºovej krajine sú väã‰ie neÏ v˘hody vo vysielajúcej krajine(DB, 2003). Finálne rozhodnutie jedinca ãi zostaÈ, alebo odísÈ sa tak vysvetºuje ako v˘sledok porovnávania medzi rozliãn˘mi faktormi pôsobiacimi v krajine pôvodu i cieºa; vcelku sa v‰ak povaÏujú za signifikantnej‰ie pull faktory. Obmedzen˘ rozsah publikácie nám nedovoºuje zaoberaÈ sa aj ìal‰ími teóriami, pomenovaÈ v‰ak e‰te moÏno napr. teóriu závislosti, teóriu rozvoja v duálnej ekonomike, model stress–inertia, teóriu kumulatívnej neãinnosti, model Habit, teória need–hierarchy a i. 2.3 DOPADY ZAHRANIâNEJ MIGRÁCIE NA JEDNOTLIVCA A SPOLOâNOSË Hodnotenie a interpretácia dopadov zahraniãnej migrácie nie je jednoduchá úloha. Úãinky migrácie sú jednak znaãne komplikované – zasahujú v‰etky sféry spoloãenského Ïivota, jednak ich anal˘za b˘va do veºkej miery subjektívna(IOM et UNO, 2000; Russell, 1995; Appleyard et al., 1989). Aj preto vstupujú do tohto procesu rozliãné kritériá. Napr. vplyvy zahraniãnej migrácie môÏu byÈ v‰eobecne diferencované podºa priestorového záberu(globálne, regionálne, národné, lokálne), intenzity(slabé, stredne silné, silné), komplexity(komplexné, parciálne), dæÏky pôsobenia(krátkodobé, strednodobé, dlhodobé), ale i na základe otázky, ak˘ dosah má migrácia na jednotlivca, skupiny osôb a celú spoloãnosÈ. Nemenej podstatn˘ je aj pohºad, ako sa migraãné efekty manifestujú v prijímajúcich a ako vo vysielajúcich krajinách. 8 V princípe moÏno úãinky zahraniãnej migrácie ãleniÈ na ekonomické, sociálne, politické, kultúrne, demografické, sídelné, psychologické, environmentálne a in‰titucionálne. V realite je v‰ak korektné posudzovaÈ dopady migrácie v súhrne ich prejavov, synkreticky, na základe kombinácie uveden˘ch hºadísk. Obvykle sa zvyknú porovnávaÈ klady a zápory migrácie pre krajiny pôvodu a cieºové krajiny, príp. migranta samotného(ILO, 2004; Drbohlav, 1994). 8 Zámerne pre zjednodu‰enie abstrahujeme od krajín tranzitn˘ch, kde moÏno úãinky migrácie tieÏ pozorovaÈ(IOM, 2003; Bauer – Haisken-DeNew – Schmidt, 2004). ZároveÀ je nutné upozorniÈ na skutoãnosÈ, Ïe dopady migrácie sú ãasto faktormi stimulujúcimi(ìal‰iu) migráciu. 24

2.3.1 DOPADY MIGRÁCIE NA HOSTITEªSKÉ KRAJINY Anal˘za ich rozsahu a charakteru naráÏa na ÈaÏkosti zapríãinené mnoÏstvom vstupn˘ch parametrov – napr. poãet imigrantov, ich vek, pohlavie, právny ‰tatút, rozdielne mzdy migrantov, ich kvalifikácia, úroveÀ vzdelania, vzorce osídlenia a i. (OECD, 2000a). Pokiaº ide o ekonomické dopady migrácie na cieºové krajiny, je nutné primárne spomenúÈ prínos pracujúcich migrantov(okrem ich podielu na rozvoji národného hospodárstva) ako komplementárnej, flexibilnej a produktívnej pracovnej sily, ãasto zaplÀujúcej väã‰ie ãi men‰ie medzery na pracovnom trhu t˘chto krajín a kompenzujúcej niωiu geografickú a funkãnú mobilitu domácich pracujúcich. ZároveÀ imigranti zvy‰ujú dopyt po tovaroch a sluÏbách v danom ‰táte a t˘m produkciu, roz‰iruje sa trh(cf. IOM, 2005; DB, 2003; Glover et al., 2001; IOM et UNO, 2000). V prípade vysokokvalifikovan˘ch prisÈahovalcov(tzv. braingain) odpadávajú tieÏ náklady na ich vzdelanie; prínos je jednoznaãne pozitívny. Na druhej strane sa poukazuje na riziko zv˘‰enia miery nezamestnanosti vypl˘vajúce z existencie migrantov v hostiteºskej krajine, vytlaãovanie domácej pracovnej sily z urãit˘ch pozícií alebo zniÏovanie miezd, potenciálnu závislosÈ hospodárstva na zahraniãnej pracovnej sile a jeho ‰trukturálnu deformáciu, väã‰ie sociálne v˘davky prijímajúceho ‰tátu na imigrantov a ich rodiny. 9 Ak je citeºná ãasÈ zahraniãn˘ch migrantov ekonomicky neaktívna – napr. uteãenci, nezamestnaní migranti, rodinní príslu‰níci a iné skupiny – fi‰kálne dopady imigrácie na domácu ekonomiku môÏu byÈ signifikantné(ILO, 2004). Demografické úãinky imigrácie sú podºa súãasn˘ch poznatkov z dlhodobého hºadiska pomerne málo prínosné. Migrácia má priazniv˘ vplyv predov‰etk˘m na okamÏitú a strednodobú demografickú situáciu obyvateºstva cieºovej krajiny, pretoÏe do nej migrujú najmä osoby v reprodukãnom a produktívnom veku (Haug – Compton – Courbage, 2002). Zvy‰uje sa tak bezprostredne prírastok populácie, podiel mlad˘ch v obyvateºstve, obvykle i fertilita a zniÏuje mortalita, hlavne v prv˘ch ‰tádiách prítomnosti imigrantov v krajine, ão dokazuje v˘voj vo viacer˘ch rozvinut˘ch ‰tátoch. Dramaticky sa môÏe meniÈ tieÏ rasová, etnická a náboÏenská ‰truktúra obyvateºstva(Russell, 1995). Po urãitom ãase ale migranti preberajú demografické správanie autochtónnej populácie. Ak obyvateºstvo hostiteºskej krajiny starne, poãet osôb v aktívnom veku klesá a nároky na dôchodkové systémy rastú, dlhodobo by bol potrebn˘ pravideln˘ prílev enormného poãtu imigrantov, aby sa eliminoval tak˘to negatívny v˘voj(UNO, 2000). Z pohºadu zdravotného si väã‰í objem cudzincov len sporadicky vyÏaduje zavedenie medicínskych opatrení proti ‰íreniu infekãn˘ch a in˘ch prenosn˘ch chorôb(IOM et UNO, 2000). 9 Viaceré reprezentatívne ‰túdie ako aj v˘skumy imigraãn˘ch úradov v‰ak dokazujú, Ïe neexistuje pozitívna korelácia medzi mierou nezamestnanosti a mierou imigrácie v krajine(cf. Visco, 2000). ZároveÀ skúsenosÈ veºk˘ch imigraãn˘ch krajín naznaãuje, Ïe migranti viac do sociálneho systému ‰tátu prispievajú, neÏ z neho odoberajú(IOM, 2005; Stalker, 2001). To potvrdzujú aj na‰e zistenia z prostredia komunít cudzincov na Slovensku(dotazníkové zisÈovanie migraãnej situácie v SR). 25

Masovej‰ia imigrácia v˘razne mení spoloãnosÈ prijímajúcej krajiny, jej in‰titúcie a kultúru. Napr. vzniká potreba budovaÈ in‰titúcie pre registráciu, integráciu, podporu ãi vzdelávanie migrantov. Na jednej strane dochádza k procesu obohacovania sociálnej a kultúrnej diverzity, takÏe heterogénne populácie sa spolu viac-menej úspe‰ne spájajú s mnoÏstvom kladn˘ch efektov. Av‰ak môÏu sa vyskytovaÈ aj sociálne konflikty, zv˘‰ená kriminalita, vysoká miera xenofóbie, segregácia, rasizmus voãi skupinám prisÈahovalcov. To v‰etko môÏe maÈ v danej spoloãnosti aÏ politické dôsledky(vzostup nacionálnych aÏ extrémistick˘ch strán) spojené s jej nestabilitou, a preto je legitímnou formulácia aktívnej migraãnej politiky(cf. UNO, 2004a; Castles, 2000). Zo sídelného hºadiska je úãinok imigrácie na hustotu osídlenia a rozvoj infra‰truktúry územia vysoko pozitívny, z urbanistického aspektu v‰ak ãasto dochádza k degradácii obytn˘ch areálov(getá). Napokon vplyvy imigraãn˘ch tokov na Ïivotné prostredie sú skôr nepriaznivé, táto otázka si v‰ak vyÏaduje e‰te hlb‰ie ‰túdium(Skeldon, 2004; Black, 1998). 2.3.2 DOPADY MIGRÁCIE NA KRAJINY PÔVODU V prípade ekonomick˘ch efektov na emigraãné krajiny je na prvom mieste pravdepodobne prílev príjmov z ãasti zárobkov, posielan˘ch migrantmi domov(tzv. remitencie, remittances). Ich celková suma dosiahla v celosvetovom meradle r. 2003 viac neÏ 115 miliárd US dolárov. 10 V˘‰ka remitencií môÏe byÈ u niektor˘ch krajín neãakane vysoká, dokonca prevy‰ujúca celkov˘ export ‰tátu(S ø rensen, 2004; OECD, 2000a; IOM et UNO, 2000). Tieto financie sú pouÏívané na dovoz tovaru a sluÏieb, ako investície alebo kapitál, ukladané ako úspory v bankách, na vzdelanie detí migrantov a pod., ãím sa podieºajú na ekonomickom rozvoji krajiny pôvodu. 11 Remitencie ale zvy‰ujú aj úroveÀ spotreby a závislosÈ krajiny na dovoze(Lipková – Porubsk˘, 2003; UNO, 1998a). Migranti ìalej zakladajú nové a roz‰irujú existujúce obchodné spojenia medzi vysielajúcimi a prijímajúcimi krajinami. ZároveÀ emigrácia ãiastoãne uvoºÀuje napätie na pracovnom trhu krajiny pôvodu, obzvlá‰È ak je miera nezamestnanosti na Àom privysoká. Emigranti získavajú relatívne dobre platené posty pre kvalifikované aj nekvalifikované pracovné sily, ktoré by inak mohli byÈ doma nezamestnané(UNO, 2004a). Na druhej strane ale únik pracovnej sily, predov‰etk˘m vysokokvalifikovan˘ch pracovníkov( brain-drain), zapríãiÀuje v domovskej krajine ich nedostatok brzdiaci 10 http://migration.ucdavis.edu/,m/more.php?id=3108_0_5_0, Migration News, apríl 2005. Iné zdroje uvádzajú ich v˘‰ku medzi 100 aÏ 126 mld. dolárov. 11 Napr. remitencie poslané r. 2000 emigrantmi domov do Jordánska, Salvádoru, Albánska, Haiti, Libanonu, Maroka, Jamajky, Eritrey, Lesotha, Nikaraguy, Jemenu, Bosny a Hercegoviny sa podieºali na tvorbe hrubého domáceho produktu matersk˘ch krajín viac neÏ 10% (IOM, 2005; UNO, 2002b). 26

jej hospodársky rast. 12 Navy‰e predstavuje stratu rozsiahlych investícií do vzdelania a fi‰kálnych príjmov z daní. Ak sa v‰ak ekonomicky aktívni migranti vrátia, priná‰ajú so sebou vedomosti a skúsenosti v˘razne zvy‰ujúce domácu produktivitu práce, technologickú a inovaãnú úroveÀ ekonomiky (ILO, 2004; UNO, 1998a). Z demografického hºadiska prichádzajú populácie krajín s prevaÏujúcou emigráciou o najcennej‰í ºudsk˘ kapitál, kohorty v reproduktívnom a produkãnom veku, mladé ekonomicky aktívne osoby. PretoÏe je v‰ak pre veºk˘ poãet zdrojov˘ch krajín typická silno rastúca populácia, uvedené negatívne dôsledky nie sú aÏ také signifikantné(IOM et UNO, 2000). 13 V tomto kontexte je skôr kritickou okolnosÈou náhly odchod nedobrovoºn˘ch migrantov kvôli ozbrojen˘m konfliktom a vojnám, Ïiveln˘m katastrofám a veºkoplo‰nej environmentálnej degradácii vedúci k depopulácii cel˘ch regiónov. Urãit˘ problém v‰ak môÏe vyvolaÈ aj opaãne orientovan˘ pohyb, návrat migrantov do domovsk˘ch krajín realizovan˘ neoãakávane a vo veºk˘ch poãtoch(Russell, 1995). âo sa t˘ka pohlavnej ‰truktúry, u migrantov za prácou sú zväã‰a dominantn˘m pohlavím muÏi, ão môÏe spôsobovaÈ ich nedostatok a prebytok Ïien v predmetn˘ch oblastiach. V spoloãenskej sfére majú dopady emigrácie na vysielajúce krajiny tieÏ rôznorod˘ charakter. Sú to predov‰etk˘m rodiny a lokálne komunity, ktoré sú zasiahnuté emigráciou svojich ãlenov(UNO, 2004a; Papademetriou, 1998). Najmä neprítomnosÈ jedného z partnerov, resp. rodiãov môÏe vyúsÈovaÈ do viacer˘ch závaÏn˘ch následkov obzvlá‰È pre deti – napr. zv˘‰ené psychické ÈaÏkosti, preru‰enie ‰kolskej dochádzky, väã‰ia inklinácia k rôznym sociálnopatologick˘m javom. Zhor‰uje sa aj vzájomná komunikácia medzi odlúãen˘mi partnermi a dochádza viac k rozpadom manÏelstiev(ILO, 2004). Na druhej strane emigrácia napomáha pri formovaní nov˘ch zväzkov a priateºstiev doma ãi v zahraniãí. Z rodového aspektu osamotené Ïeny s rastom povinností nachádzajú väã‰iu nezávislosÈ a sebaidentifikáciu. Migranti, ktorí sa vracajú späÈ domov, sa vyznaãujú skúsenosÈami z demokratického prostredia a väã‰ou názorovou toleranciou(IOM et UNO, 2000). ëal‰ím kladom je skutoãnosÈ, Ïe vìaka remitenciám posielan˘m zo zahraniãia si môÏu rodiny emigrantov dovoliÈ oveºa vy‰‰iu úroveÀ zdravotnej starostlivosti a vzdelania detí. VysÈahovalectvo súãasne ponúka priestor pre redukciu animozít, ktoré by inak mohli v krajine pôvodu prerásÈ vo váÏne politické, etnické alebo náboÏenské konflikty. Preto ãasto vlády emigraãn˘ch krajín podporujú emigráciu vybran˘ch etnick˘ch skupín a politick˘ch disidentov(Russell, 1995). Av‰ak zv˘‰ená emigrácia a reemigrácia môÏe viesÈ aj k prejavom politickej nestability. 12 Na ilustráciu moÏno uviesÈ, Ïe v zahraniãí pracuje aÏ 75% vysoko‰kolsky vzdelan˘ch osôb z Jamajky, z Ghany je to 26%, Iránu 25%, Mexika 17%, Filipín 10% a pod.(Stalker, 2001). 13 Skutoãne, v období 1995 – 2000 tvorila miera migraãného úbytku v rozvojov˘ch krajinách v súhrne(-)0,6 ‰ , k˘m miera prirodzeného prírastku dosiahla aÏ+16,7 ‰ (UNO, 2004a). 27

2.3.3 DOPADY MIGRÁCIE NA JEDNOTLIVCA Niektoré prístupy skúmajú efekty zahraniãnej migrácie osobitne aj na jednotlivca, t. j. faktického aktéra migraãného pohybu(cf. ILO, 2004; Drbohlav, 1994). Okrem vy‰‰ie naãrtnut˘ch dôsledkov na makroúrovni tak zvlá‰È a detailne akcentujú napr. ekonomické vplyvy na mikroúrovni, individuálne psychologické úãinky, kultúrne procesy spojené s integráciou migranta do spoloãnosti, problém sociálnej exklúzie a diskriminácie atì. Uveden˘ pohºad bol sãasti prezentovan˘ i v predchádzajúcom texte a je tieÏ demon‰trovan˘ v tabuºke 3, takÏe ‰peciálne uÏ dopady zahraniãnej migrácie na migranta ako indivíduum nekomentujeme. Na záver tejto kapitoly moÏno uviesÈ, Ïe je pomerne zloÏité korektne artikulovaÈ, ãi sú vo v‰eobecnosti dopady zahraniãnej migrácie na imigraãné a emigraãné krajiny viac kladné, alebo viac záporné. Medzinárodná organizácia pre migráciu sa napr. domnieva, Ïe ak je migrácia efektívne manaÏovaná, môÏe prispieÈ k rastu a prosperite jednotlivcov, vysielajúcich i prijímajúcich krajín (IOM, 2004b). Vysoko fundovanú a obsaÏnú anal˘zu pozitív i negatív, nákladov i prínosov zahraniãnej migrácie v globálnom kontexte s mnoÏstvom konkrétnych príkladov a údajov moÏno nájsÈ v najnov‰ej súhrnnej publikácii o migrácii vydanej rovnako Medzinárodnou organizáciou pre migráciu(IOM, 2005). V diele sa kon‰tatuje, Ïe obavy beÏn˘ch ºudí – ako napr. strata zamestnania ãi vy‰‰ie náklady na sociálne zabezpeãenie v súvislosti s prisÈahovalectvom alebo presvedãenie, Ïe migrácia sa vymyká spod kontroly – sa nezakladajú na pravde. Migranti nie sú v princípe pre hostiteºské krajiny záÈaÏou, ale prínosom pre ich ekonomiku, priãom neoberajú majoritnú populáciu o pracovné príleÏitosti. Publikácia v‰ak charakterizuje i záporné stránky zahraniãnej migrácie. Aj podºa názoru zastávaného in˘mi medzinárodn˘mi organizáciami a potvrdeného viacer˘mi reprezentaãn˘mi ‰túdiami je legálna migrácia pre imigraãné, ako aj emigraãné krajiny prínosom , hoci nerovnomerne distribuovan˘m v celom spoloãenskom spektre(cf. ILO, 2004; Drbohlav, 2004; Wets, 2004; UNFPA, 2002; Stalker, 2001; Glover et al., 2001; OECD, 2000a; Visco, 2000; UNO, 1998a; Appleyard et al., 1989). Naopak s nelegálnou alebo nedobrovoºnou migráciou sa spájajú atribúty, ktoré majú ãasto negatívne dosahy nielen na migrantov samotn˘ch, ale viac-menej aj na krajiny, z ktor˘ch odchádzajú, cez ktoré prechádzajú a do ktor˘ch mieria. 28

Tabuºka 3. V˘hody a nev˘hody emigrácie a imigrácie na rôznych úrovniach ÚroveÀ Jednotlivec Podniky Emigrácia V˘hody Nev˘hody v˘hodnej‰ie zamestnanie preru‰enie postupu v zamestnaní, strata miesta väã‰ie príjmy vzdelávanie, ‰kolenie, kvalifikácia zlé obytné a pracovné podmienky nekvalifikovaná práca, strata odbornosti (brain-waste) kultúrna tolerancia rasizmus, diskriminácia kontakty s nov˘mi ºuìmi odlúãenie od rodiny, nepriazniv˘ vplyv na deti skúsenosti a odbornosÈ navrátilcov v˘nosné zákazky pre náborov˘ch pracovníkov strata kvalifikovan˘ch pracovníkov nedostatok pracovníkov zvy‰ujúci mzdy zákazky naviac pre spoje a dopravné firmy Imigrácia V˘hody Nev˘hody sluÏby umoÏÀujúce zamestnanosÈ Ïien konkurencia v práci, marginalizácia menej kvalifikovan˘ch osôb lacnej‰ie tovary a sluÏby niωie miestne mzdy preºudnenosÈ ‰kôl bohat‰í kultúrny Ïivot, multikulturalizmus nadobudnutie vedomostí o in˘ch krajinách lacnej‰ia, flexibilnej‰ia pracovná sila diverzifikovaná pracovná sila väã‰ie trhy a úspory z veºkov˘roby neznáme jazyky a zvyky menej stabilná pracovná sila ãiastoãná závislosÈ na zahraniãn˘ch pracovníkoch 29

30 ·tát zníÏenie strata mlad‰ích osôb omladenie populácie sociálne konflikty populaãného tlaku niωia nezamestnanosÈ neãakan˘ masov˘ návrat poãetnej‰ia populácia, niωia inflácia oneskorovanie technologickej modernizácie zasielanie peÀazí domov v tvrdej mene (remitencie) strata potenciálnej produkcie a príjmov z daní vy‰‰í HDP, kapitál zahraniãn˘ch investorov väã‰ie rozdiely v príjmoch vedomosti a odbornosÈ navrátilcov brain-drain, obmedzenie v˘skumu a v˘voja brain-gain náklady na integraãné programy formovanie medzinárodn˘ch spoloãenstiev sociálna dezintegrácia a kultúra emigrácie viac rozmanit˘ch a ãinorod˘ch obyvateºov väã‰ia sociálna stratifikácia, getá imigrantov zväã‰ujúca sa sociálna nerovnosÈ príjmy z daní mlad‰ích pracovníkov náklady na sociálnu starostlivosÈ a dávky Zdroj: upravené podºa ILO, 2004

3. MEDZINÁRODNÁ DIMENZIA ZAHRANIâNEJ MIGRÁCIE 3.1 MIGRAâNÉ POHYBY VO SVETE Migrácia je evoluãn˘ fenomén a prebiehala od samého poãiatku existencie ºudskej civilizácie. V globálnom meradle sú veºké migraãné toky evidentné pribliÏne od 16. storoãia. Ak abstrahujeme od obchodu s otrokmi v 16. aÏ 19. storoãí, kedy bolo z Afriky nielen na americké trhy násilne transportovan˘ch cca 15 – 20 miliónov ãernochov, medzi najdôleÏitej‰ie migraãné vlny novoveku patrí Veºká atlantická migrácia. V období medzi r. 1820 a 1914 emigrovalo z Európy do Ameriky okolo 60 – 65 miliónov osôb(Martin, 2003; cf. 52 miliónov podºa UNO, 2004a). Práve od zaãiatku 20. storoãia moÏno hovoriÈ o medzinárodnej migrácii sensu stricto, pretoÏe zhruba vtedy zaãali národné ‰táty zavádzaÈ systémy cestovn˘ch identifikaãn˘ch dokladov ãi víz na regulovanie migraãn˘ch pohybov cez ich hranice. Po prvej svetovej vojne re‰trikãné antiimigraãné opatrenia USA 20. rokov a neskôr ekonomická depresia 30. rokov pribrzdili migraãné toky z Európy do USA. Napriek tomu v zásade nedo‰lo ku kvalitatívnemu zvratu vo fundamentálnych smeroch zahraniãnej migrácie na svete. Po krátkej prestávke poãas druhej svetovej vojny sa zahraniãná migrácia opäÈ rozvinula, ale migraãné vzorce sa signifikantne zmenili. Severná Amerika zostala naìalej v centre pozornosti migrantov celej planéty, av‰ak z Európy sa stal v druhej polovici 20. storoãia tieÏ atraktívny imigraãn˘ región(cf. Manning, 2000). Rozdelením sveta a zatiahnutím Ïeleznej opony sa ekonomická migrácia z v˘chodu prakticky zastavila, na druhej strane sa generovali vlny politick˘ch uteãencov(v˘chodná Európa, juhov˘chodná Ázia, lokálne Afrika a i.). Dekolonizácia rozvojov˘ch krajín spustila z nich expanziu emigrantov. Ekonomicky vyspelej‰ie ‰táty najprv v západnej Európe, neskôr v Ázii(ropní producenti) regrutovali masovo na svoj pracovn˘ trh pracovn˘ch migrantov. Sekundárnymi imigraãn˘mi oblasÈami sa stali Japonsko spolu s niektor˘mi„ázijsk˘mi tigrami“, Austrália s Nov˘m Zélandom a Izrael. Migraãné toky sa v‰ak dynamizovali z rôznych príãin hlavne vo vnútri kontinentov. Ako bolo uvedené uÏ v úvode tejto publikácie, najviac osôb migruje práve v regionálnom rámci jedného kontinentu – v krajinách b˘valého Sovietskeho zväzu, subsaharskej Afrike, Európe, juÏnej a juhov˘chodnej Ázii, na Blízkom v˘chode, v Severnej Amerike. Napr. ázijské ‰tatistiky vo sfére migrácie udávajú, Ïe za obdobie 1975 – 1994 sotva 10% migrantov pochádzajúcich z Ázie opustilo tento kontinent – s v˘nimkou ãínskych migrantov(IOM, 2003). V 70. a 80. rokoch priepastné ekonomické disparity, obãianske vojny a genocídy iniciovali ìal‰ie vlny migrantov vo svete. V Latinskej Amerike a v˘31

chodnej Ázii silneli toky ekonomick˘ch migrantov(smerujúcich najmä do USA, krajín Perzského zálivu, príp. Japonska), ale i uteãencov v dôsledku násilia a z krajín s nestabiln˘mi reÏimami. V Európe nastal po ropnej kríze v r. 1973 obrat – pracovná migrácia prestala byÈ podporovaná, a tak ekonomick˘ch migrantov ãoraz viac suplovali prisÈahovalci za úãelom zjednotenia rodiny, Ïiadatelia o azyl ãi nelegálni migranti z Afriky a Ázie. K v˘razn˘m masov˘m prejavom zahraniãnej migrácie ale dochádza predov‰etk˘m po r. 1989/1990, kedy po kolapse komunistického bloku citeºne vzrástli poãty migrantov na celom svete. Milióny obãanov b˘valého Sovietskeho zväzu sa zrazu stali cudzincami bez toho, aby de facto migrovali – len vznikom nov˘ch nezávisl˘ch následníckych ‰tátov. Do krajín západnej Európy zaãali prúdiÈ ekonomickí migranti z v˘chodnej Európy, masov˘ charakter nadobudla etnická migrácia do Nemecka, pokraãuje legálna i nelegálna migrácia za prácou na európsky kontinent z Afriky a Ázie. Analogicky ekonomickí migranti prichádzajú permanentne do USA a Kanady z Mexika 14 a in˘ch americk˘ch a ázijsk˘ch(ale ãiastoãne i európskych) ‰tátov. ZároveÀ pracovn˘ trh bohat˘ch krajín vyváÏajúcich ropu v juhozápadnej aj juhov˘chodnej Ázii závisí do veºkej miery na imigrantoch z chudobnej‰ích ázijsk˘ch ‰tátov. 15 Po skonãení éry apartheidu sa tieÏ zv˘‰il tlak migrantov do Juhoafrickej republiky zo susedn˘ch krajín(odhady nelegálnych migrantov tu varírujú medzi 2 aÏ 10 miliónmi osôb); obdobn˘m sekundárnym migraãn˘m regiónom v Latinskej Amerike je Argentína(viì mapa 1 v prílohe). Konflikt v Perzskom zálive predchádzal ìal‰ím krízam produkujúcim poãetné vlny uteãencov z neuralgick˘ch bodov endemického násilia – nacionalistick˘m vojnám na Balkáne, násiliu v Somálsku, genocíde v Rwande, obãianskym vojnám v zakaukazsk˘ch republikách b˘valého ZSSR, konfliktu v Kosove, konfrontácii vo V˘chodnom Timore, nepokojom v strednej a západnej Afrike, vojnám v Afganistane a Iraku, kríze v Sudáne a âeãensku atì. Stále ãastej‰ie sa vo svete vyskytujú tzv. environmentálni uteãenci v dôsledku rozsiahlych prírodn˘ch pohrôm, hlavne sucha, neúrod ãi zemetrasení postihujúcich prevaÏne regióny Ázie a Afriky. Ako vidieÈ, migraãné pohyby vo svete prechádzajú v súãasnosti v˘znamn˘mi kvantitatívnymi i kvalitatívnymi zmenami. Zvy‰uje sa ich komplexita, modifikuje ‰truktúra a smery, zväã‰uje sa rozsah migrácie – predov‰etk˘m nelegálnej, vzrastá poãet uteãencov, objavujú sa nové atribúty zahraniãnej migrácie. Imigraãné krajiny transformujú, resp. sprísÀujú imigraãnú a azylovú politiku za úãelom regulácie zahraniãnej migrácie. Migráciu najchudobnej‰ích viac neÏ dopæÀa migrácia stredn˘ch vrstiev aÏ vysokokvalifikovan˘ch jedincov. ëalej sa zvy‰uje zastúpenie Ïien; migranti z rurálnych a preºudnen˘ch 14 Len poãet nelegálnych pracovn˘ch migrantov v USA sa odhaduje aÏ na 10,3 miliónov (z celkového poãtu 35 mil. cudzincov v krajine), z toho väã‰ina sú Mexiãania(Stalker, 2001). 15 Napr. v Spojen˘ch arabsk˘ch emirátoch tvoria cudzinci takmer 74% z celkovej populácie, v Kuvajte 58%(UNO, 2002b). 32

regiónov sú vytláãaní migrantmi z urbánnych a ekonomicky silnej‰ích oblastí(IOM; 2005; Horáková, 2003; de Wenden, 2001). Podºa Martinovej(2001) k aktuálnemu rozmachu medzinárodnej migrácie prispieva sedem nasledovn˘ch trendov (cf. Kotvanová – Szép, 2002): – rastúca ekonomická integrácia a globalizácia; – formulácia nov˘ch geopolitick˘ch záujmov; – zmeny v demografick˘ch trendoch a v postavení pohlaví v spoloãnosti; – zvy‰ujúci sa transnacionalizmus – schopnosÈ migrantov ÏiÈ paralelne v dvoch alebo viacer˘ch krajinách; – rastúca úloha technologick˘ch inovácií; – väã‰ia angaÏovanosÈ pa‰erákov a obchodníkov s ºuìmi, ako aj in˘ch sprostredkovateºov; – harmonizácia migraãn˘ch politík regionálnymi a medzinárodn˘mi mechanizmami. Zdieºame názor, Ïe uvedené trendy pôsobia synergicky, av‰ak podieºajú sa na formovaní jednotliv˘ch druhov zahraniãnej migrácie a individuálnych kategórií zahraniãn˘ch migrantov rôznou intenzitou(cf. Collinson, 1999). V‰etky vy‰‰ie opísané skutoãnosti sa zreteºne reflektovali v trajektórii v˘voja zahraniãnej migrácie a poãte migrantov na svete a v jeho regiónoch, ako ilustruje tabuºka 4. Na zaãiatku tretieho tisícroãia bolo na planéte 175 miliónov osôb klasifikovan˘ch ako zahraniãní migranti (UNO, 2004b; ILO, 2004; IOM, 2003). Ich podiel na celosvetovej populácii ãiní cca 3%; kaÏdá cca 35. osoba planéty je migrant. Prirodzene, rozloÏenie migrujúcich osôb nie je na svete rovnomerné. Ich koncentrácia je z pochopiteºn˘ch príãin najväã‰ia v industrializovan˘ch krajinách, kde je migrantom 1 osoba z 11. Najväã‰í poãet migrantov Ïije v Európe(56 miliónov), Ázii(50 miliónov) a Severnej Amerike (41 miliónov). V rokoch 1995 – 2000 prijali rozvinuté krajiny sveta roãne priemerne 2,3 milióna imigrantov z rozvojov˘ch krajín, t. j. 11,6 milióna v celom tomto období. Najväã‰í prírastok zahraniãn˘ch migrantov dosiahla Severná Amerika, ktorá absorbovala 1,4 milióna osôb roãne, nasledovaná Európou; star˘ kontinent získaval v priemere 0,8 milióna migrantov roãne(UNO, 2002b). Hoci väã‰ina migrantov pochádza z rozvojov˘ch krajín, zahraniãná migrácia nie je v˘luãne fenomén„Sever – Juh“. Signifikantné migraãné toky sa odohrávajú tieÏ medzi rozvojov˘mi krajinami navzájom – obzvlá‰È medzi ekonomicky slab‰ími a silnej‰ími krajinami, alebo v prípade uteãencov zo zdrojov˘ch ‰tátov do susedn˘ch krajín(tabuºka 5). V relatívnych hodnotách rastie poãet zahraniãn˘ch migrantov o nieão r˘chlej‰ie ako populácia Zeme; oproti r. 1975 sa ich poãet viac neÏ zdvojnásobil (ILO, 2004; IOM, 2003). 33

34 Tabuºka 4. V˘voj zahraniãnej migrácie vo svete v rokoch 1960 – 2000 Región Poãet zahraniãn˘ch migrantov (mil.) Priemerná roãná miera rastu migrantov v dekáde (%) 1960 Svet 75,9 Rozvinuté krajiny 32,1 Rozvinuté krajiny 29,1 bez (ex-)ZSSR Rozvojové krajiny 43,8 Afrika 9,0 Ázia 29,3 Latinská Amerika 6,0 Severná Amerika 12,5 Austrália a Oceánia 2,1 Európa* 14,0 (ex-)ZSSR** 2,9 1970 81,5 38,3 35,2 43,2 9,9 28,1 5,8 13,0 3,0 18,7 3,1 1980 99,8 47,4 44,5 1990 154,0 89,7 59,3 2000 174,9 110,3 80,8 1960 – 1970 0,7 1,8 1,9 1971 – 1980 2,0 2,2 2,3 1981 1991 – 1990 – 2000 4,3 1,3 6,3 2,1 2,9 3,0 52,1 64,3 64,6 -0,1 14,1 16,2 16,3 0,9 32,3 41,8 43,8 -0,4 6,1 7,0 5,9 -0,5 18,1 27,6 40,8 0,4 3,8 4,8 5,8 3,5 22,2 26,3 32,8 2,9 3,3 30,3 29,5 0,5 1,8 2,1 0,0 3,6 1,4 0,0 1,4 2,6 0,5 0,7 1,3 -1,7 3,3 4,2 3,9 2,1 2,3 2,1 1,7 1,7 2,2 0,5 22,3 -0,3 Podiel migrantov na populácii regiónu (%) 1960 2000 2,5 2,9 3,4 8,7 4,0 8,3 2,1 1,3 3,2 2,0 1,8 1,2 2,8 1,1 6,1 12,9 13,4 18,8 3,3 6,4 1,4 10,2 RozloÏenie migrantov podºa regiónov (%) 1960 2000 100,0 42,3 38,4 100,0 63,1 46,2 57,7 36,9 11,8 9,3 38,6 25,0 8,0 3,4 16,5 23,3 2,8 3,3 18,5 18,7 3,9 16,8 * = bez (ex-)ZSSR; ** = región (ex-)ZSSR sa geograficky spája zväã‰a s Európou, len z men‰ej ãasti s Áziou Zdroj: UNO, 2004a

Tabuºka 5. Prv˘ch 20 krajín sveta podºa poãtu migrantov v r. 2000 Krajina Poãet Podiel migrantov na úhrne v krajine migrantov (mil.) sveta(%) Krajina Poãet Podiel migrantov na úhrne v krajine migrantov (mil.) sveta(%) USA 35,0 20,0 Veºká Británia 4,0 2,3 Rusko 13,3 7,6 Kazachstan 3,0 1,7 Nemecko 7,3 4,2 PobreÏie slonoviny 2,3 1,3 Ukrajina 6,9 4,0 Irán 2,3 1,3 Francúzsko 6,3 3,6 Izrael 2,2 1,3 India 6,3 3,6 Poºsko 2,1 1,2 Kanada 5,8 3,3 Jordánsko 1,9 1,1 Saudská Arábia 5,3 3,0 Spoj. arab. emiráty 1,9 1,1 Austrália 4,7 2,7 ·vajãiarsko 1,8 1,0 Pakistan 4,2 2,4 Taliansko 1,6 0,9 Zdroj: DB, 2003 KeìÏe veková ‰truktúra migrantov je priaznivá v zmysle dominantného zastúpenia mlad‰ích vekov˘ch kategórií, nie je prekvapením fakt, Ïe migranti sú väã‰inou slobodní . Tu v‰ak existujú neprehliadnuteºné rozdiely podºa pohlavia; podiel migrujúcich vydat˘ch Ïien je jasne väã‰í neÏ Ïenat˘ch muÏov(Eurostat, 2000b), ão je v podstate charakteristickou ãrtou migrácie za úãelom zjednotenia rodiny. V porovnaní s cieºov˘mi krajinami je vzdelanostná úroveÀ migrantov nízka, av‰ak evidentne r˘chlo stúpa, najmä v súvislosti s preferovaním vysoko‰kolsky vzdelan˘ch migrantov za prácou v mnoh˘ch prijímajúcich krajinách(IOM, 2003; OECD, 2001a). Poãet Ïien participujúcich na zahraniãnej migrácii je takmer totoÏn˘ ako poãet muÏov. V r. 2000 Ïeny tvorili 49% v‰etk˘ch migrantov(oproti 47% v r. 1960). Dokonca podiel migrujúcich Ïien v rozvinut˘ch krajinách je vy‰‰í ako podiel muÏov, a to najviac v Európe(predov‰etk˘m vo v˘chodnej a juÏnej – vy‰e 52%). Naopak muÏi–migranti jednoznaãne prevládajú v Ázii(UNO, 2004a). Tieto diferencie sú dôsledkom rôzneho stupÀa zapojenia Ïien do ekonomick˘ch aktivít, hlavne v niektor˘ch odvetviach v˘roby a sluÏieb(IOM, 2005). Stále v˘znamn˘m komponentom medzinárodnej migrácie sú uteãenci . V r. 2003 dosiahol ich poãet na svete 9,6 milióna, t. j. pribliÏne 5,5% zo sumy v‰etk˘ch migrantov. Väã‰ina uteãencov sa nachádzala v rozvojov˘ch krajinách; ich maximálna koncentrácia je dlhodobo v Ázii(bezmála 40% úhrnu) – obzvlá‰È na Blízkom a Strednom v˘chode – a v Afrike(tabuºka 6). Zaujímav˘ môÏe byÈ tieÏ pohºad na najdôleÏitej‰ie ‰táty, z ktor˘ch uteãenci pochádzajú, resp. v ktor˘ch sa v súãasnosti kumulujú(tabuºka 7). ·táty pôvodu uteãencov oãividne korelujú s najproblematickej‰ími oblasÈami sveta z hºadiska násilia a vojen. Pozi35

tívna, alebo negatívna dynamika poãtu uteãencov z príslu‰n˘ch krajín tak napovedá, ak˘m smerom sa situácia v nich vyvíja. Napr. v posledn˘ch rokoch klesá poãet uteãencov z Afganistanu, Iraku ãi Angoly, na druhej strane sa zvy‰uje poãet t˘ch, ktorí utekajú zo Sudánu alebo KonÏskej demokratickej republiky. K uteãencom je potrebné prirátaÈ ìal‰í necel˘ milión osôb, ktorí v uvedenom roku poÏiadali o azyl , tu je v‰ak ich rozloÏenie signifikantne odli‰né – polovica Ïiadateºov tak uãinila v Európe(UNHCR, 2004b). Vy‰‰ie struãne prezentovan˘ stav a v˘vojové trendy zahraniãnej migrácie vo svete v poslednom období majú slúÏiÈ ãitateºovi pre základné zorientovanie sa v probléme. Pre zainteresované ‰táty a in‰titúcie v‰ak súãasn˘ priebeh migrácie predstavuje v˘zvu na modifikáciu doteraj‰ích, resp. formuláciu nov˘ch migraãn˘ch politík v reakcii na meniace sa migraãné vzorce. Fundamentálne oblasti intervencií zah⁄Àajú témy ako zefektívnenie hraniãnej kontroly, presne Tabuºka 6. V˘voj poãtu uteãencov na svete podºa kontinentov (v miliónoch osôb) Kontinent Afrika Ázia Európa Latinská Amerika Severná Amerika Austrália a Oceánia Spolu 1994 6,7 5,0 2,9 0,1 0,8 0,07 15,6 1996 4,4 4,8 3,3 0,09 0,7 0,08 13,4 1998 3,3 4,7 2,6 0,06 0,6 0,08 11,4 2000 3,6 5,4 2,4 0,04 0,6 0,07 12,1 2003 3,1 3,6 2,2 0,04 0,6 0,07 9,6 Zdroj: UNHCR, 2005a Tabuºka 7. Prv˘ch 10 krajín sveta podºa pôvodu a pobytu uteãencov v r. 2003 ·táty produkujúce uteãencov Afganistan Sudán Burundi KonÏská dem. rep. Palestína Somálsko Irak Vietnam Libéria Angola Poãet osôb (tis.) 2136 606 532 453 428 402 369 363 353 330 ·táty hostiace uteãencov Pakistan Irán Nemecko Tanzánia USA âína Srbsko a âierna Hora Veºká Británia Saudská Arábia Arménsko Poãet osôb (tis.) 1124 985 960 650 453 299 291 277 241 239 Zdroj: UNHCR, 2005a 36

stanovené podmienky pre pracovnú migráciu, medzinárodná ochrana prenasledovan˘ch, boj proti intolerancii, redukcia nelegálnej migrácie atì. Stále väã‰ia pozornosÈ sa sústreìuje na vzÈah medzi migráciou a ekonomikou, bojom proti chudobe, populaãn˘m v˘vojom, zdravotn˘m stavom, bezpeãnostn˘mi rizikami a i. Primárnou úlohou je redefinovaÈ manaÏment migrácie v prospech rozvinut˘ch, ako aj rozvojov˘ch krajín, imigraãn˘ch, ako aj emigraãn˘ch regiónov. 3.2 ATRIBÚTY ZAHRANIâNEJ MIGRÁCIE V EURÓPE Ako uÏ bolo naãrtnuté, z geografického hºadiska je jedn˘m z hlavn˘ch imigraãn˘ch regiónov dne‰ného sveta Európa. V novoveku v‰ak mal kontinent jednoznaãne emigraãn˘ charakter, jeho premena v imigraãnú oblasÈ nastala aÏ v druhej polovici 20. storoãia. V princípe moÏno identifikovaÈ niekoºko(obvykle 4) fáz migrácie do Európy po skonãení druhej svetovej vojny(Garson – Loizillon, 2003; Martin – Widgren, 2002; Haug – Compton – Courbage, 2002; Wanner, 2002; Kotvanová – Szép, 2002; cf. Eurostat, 2000a – rozli‰uje aÏ 7 fáz). Prvá fáza, trvajúca do r. 1960, sa vyznaãovala turbulentn˘mi intrakontinentálnymi presunmi populácií po vojne (napr. vysídlenie etnick˘ch Nemcov z v˘chodnej Európy, vysÈahovanie ãasti Grékov po skonãení obãianskej vojny v krajine, v˘meny obyvateºstva medzi Poºskom a ZSSR, ale i vzájomná v˘mena obyvateºstva medzi Slovenskom a Maìarskom, vyhnanie ãasti bulharsk˘ch Turkov z krajiny, neskôr uteãenci z Maìarska v r. 1956 a pod.) a imigráciou osôb z b˘val˘ch kolónií (Indonézia, AlÏírsko, subsaharská Afrika a i.). ·táty západnej Európy zaãali navy‰e v 50. rokoch 20. storoãia ekonomicky expandovaÈ a dochádzalo k deficitu pracovnej sily. UÏ v tomto období prúdili do nich migranti za prácou, av‰ak menej organizovane, ão ekonomikám dan˘ch ‰tátov nepostaãovalo. 16 Z t˘chto príãin vyvstala potreba aktívneho regrutovania pracovn˘ch síl v zahraniãí , ão je symptomatickou ãrtou druhej fázy. Západná Európa sa tak v období 1961 – 1973 stala preferovanou destináciou pracovn˘ch imigrantov z hospodársky menej vyspel˘ch ‰tátov juÏnej Európy(Taliansko, ·panielsko, Portugalsko, Grécko), severnej Afriky(Maroko, AlÏírsko, Tunisko), b˘valej Juhoslávie, resp. Turecka s vysokou nezamestnanosÈou. Od tzv. gastarbeiterov sa oãakávalo, Ïe budú pracovaÈ v hostiteºsk˘ch krajinách len po urãitú dobu a potom sa vrátia domov. Ekonomick˘ boom v‰ak v Nemecku, Francúzsku, ako aj ·vajãiarsku, krajinách Beneluxu a ·kandinávii pokraãoval, a tak tlaky na návrat migrantov do matersk˘ch krajín napriek ich rastúcemu poãtu boli zanedbateºné. 17 Uvedené krajiny sa práve v tejto fáze transformovali na spoloãnosti s heterogénnou etnickou ‰truktúrou. 16 Poãet cudzincov na trhu práce napr. vo ·vajãiarsku dosiahol koncom 50. rokov vy‰e 360 tisíc osôb, v Nemecku ‰tvrÈ milióna(Eurostat, 2000a). 17 V r. 1973 uÏ vy‰e 10% ekonomicky aktívnej populácie v Nemecku predstavovali cudzinci(Martin – Widgren, 2002). 37

Po ropnej kríze sa rozhodli vlády západoeurópskych ‰tátov zastaviÈ nábor ìal‰ích imigrantov. Mnoho z nich stratilo prácu, ale domov sa nevrátilo, keìÏe krajiny ich pôvodu sa nachádzali tieÏ v recesii. T˘mto cudzincom bolo povolené nielen zostaÈ na území hostiteºsk˘ch krajín, ale aj zlúãiÈ sa s najbliωími ãlenmi rodiny . Tretia fáza zahraniãnej migrácie v Európe sa tak spája prevaÏne s usídºovaním sa prisÈahovalcov na kontinente na tejto báze. 18 Na rozdiel od druhej fázy, kde dominovali muÏi, v tejto boli migraãné toky tvorené hlavne Ïenami s deÈmi. Ich prítomnosÈ vzbudzovala ãoraz viac sociálnych, ale i politick˘ch otázok. V tomto období bol tieÏ zaznamenan˘ stúpajúci poãet Ïiadateºov o azyl. KeìÏe sa proces reunifikácie rodiny do urãitej miery postupne saturoval, od r. 1986 sa subjektmi migrácie v rámci jej ‰tvrtej, najkomplexnej‰ej fázy stali skôr Ïiadatelia o azyl, etnickí migranti a nelegálni migranti . Jedn˘m z prv˘ch prejavov tejto fázy bolo uvoºnenie emigraãn˘ch re‰trikcií v ZSSR, ão malo o. i. za následok emigráciu pol milióna Îidov v r. 1985 – 1991 a ìal‰ích takmer 600 tisíc v r. 1992 – 2002(UNO, 2004a), etnick˘ch Grékov v poãte vy‰e 100 tisíc od r. 1988 a predov‰etk˘m etnick˘ch Nemcov. V r. 1985 – 1989 do Nemecka prichádzalo roãne v priemere 100 tisíc etnick˘ch Nemcov a v období 1990 – 1994 tento poãet stúpol aÏ na temer 300 tisíc osôb za rok(OECD, 2001b). 19 V Ruskej federácii v‰ak boli tieto ãi iné emigraãné vlny ãiastoãne kompenzované imigráciou 4 miliónov etnick˘ch Rusov z územia b˘val˘ch republík ZSSR(Heleniak, 2001). Vojny a etnické ãistky v Juhoslávii privodili exodus tieÏ 4 miliónov osôb(Wanner, 2002). Zrútením Ïeleznej opony sa po r. 1989 inkorporovali do textúry európskych migraãn˘ch pohybov aj ìal‰ie stredo- a v˘chodoeurópske krajiny. Imigraãné vzorce sa pritom metamorfovali: k dovtedy existujúcim formám migrácie na kontinente pribudla migrácia generovaná rozsiahlymi ozbrojen˘mi konfliktmi (krajiny b˘valej Juhoslávie, Sovietsky zväz) – v dôsledku ãoho ‰okujúco vzrástol poãet Ïiadateºov o azyl 20 , tlak nelegálnych migrantov z preºudnen˘ch regiónov Ázie sa zaãal stupÀovaÈ a dovtedy emigraãné krajiny na európskej periférii(Írsko, ·panielsko, Portugalsko, Taliansko ãi Grécko) sa postupne stali krajinami imigraãn˘mi. UÏ pred vstupom 10 nov˘ch ãlensk˘ch krajín vrátane Slovenska do Európskej únie sa niektoré z nich evidentne stali priestorom pomaly meniacim svoj charakter z tranzitného na takisto imigraãn˘. Naznaãen˘m mechanizmom sa v Európe vyvinuli tri funkãne prepojené, ale predsa vnútorne odli‰né regióny migrácie: západná Európa, stredná a v˘chodná Európa bez republík b˘valého ZSSR, niekdaj‰ie územie ZSSR. Pre región strednej Európy je typick˘ vysok˘ podiel krátkodob˘ch migraãn˘ch po18 Populácia migrantov v Európe vzrástla v dekáde 1970 – 1980 z 18,7 milióna na 22,2 milióna(UNO, 2004a). 19 V tejto súvislosti je potrebné spomenúÈ tieÏ napr. masovú emigráciu Poliakov alebo Rumunov v 80. rokoch 20. storoãia. V r. 1980 – 1989 aÏ 300 tisíc etnick˘ch Nemcov z Poºska získalo povolenie na vysÈahovanie z krajiny, k˘m ìal‰ích pol milióna osôb pravdepodobne odi‰lo nelegálne. Poãet migrantov z Rumunska dosiahol tieÏ 300 tisíc(OECD, 2001b). 20 Prílev Ïiadateºov o azyl v Európe kulminoval v r. 1992 v poãte vy‰e 700 tisíc osôb(Salt, 2000). 38

hybov realizovan˘ch na krat‰iu vzdialenosÈ(Salt, 1998), pomerne slabá permanentná emigrácia a nízky podiel cudzincov na trhu práce. Rozsiahle populaãné presuny po otvorení hraníc na zaãiatku 90. rokoch 20. storoãia – oãakávané v západnej Európe s citeºn˘mi obavami – sa z tohto regiónu napokon neuskutoãnili(OECD, 2001b). Dodajme, Ïe ani po vstupe nov˘ch ãlensk˘ch krajín do Únie. Migrácia do Európy sa logicky mení nielen kvantitatívne a teritoriálne, ale tieÏ kvalitatívne. Markantne sa zvy‰uje podiel Ïien migrujúcich uÏ nie iba za úãelom zjednotenia rodiny, ale i za prácou; dochádza k tzv. feminizácii migrácie(cf. Krieger, 2004). Ako bolo spomenuté vy‰‰ie, práve v Európe je podiel Ïien-migrantov obzvlá‰È vysok˘ – 51%, regionálne aÏ 52% zo v‰etk˘ch migrantov. Migrantky sa zároveÀ stále viac zapájajú do ekonomick˘ch aktivít vyÏadujúcich vysokú kvalifikáciu. Participácia Ïien v ekonomickom procese v‰ak v kontexte migrácie nemusí byÈ vÏdy pozitívny jav, pretoÏe migrujúce Ïeny sú vystavené rizikám nútenej alebo nebezpeãnej práce a sexuálneho zneuÏívania viac neÏ muÏi(IOM, 2003). KeìÏe sa v súãasnosti v rámci pracovnej migrácie do Európy kladie akcent na vysokokvalifikovan˘ch pracovníkov, ale rovnako sa prijímajú aj migranti na ãinnosti vyÏadujúce minimum vzdelania, relatívne zastúpenie oboch skupín je oproti autochtónnej populácii väã‰ie(cf. Münz, 2004, Glover et al., 2001). Stále väã‰í v˘znam nadobúda tieÏ migrácia za ‰túdiom, predov‰etk˘m vysoko‰kolsk˘m a postgraduálnym(Salt, 2005b). Nakoniec je nutné zdôrazniÈ problém nelegálnej migrácie , ktorá je v poslednej dekáde v Európe na oãividnom vzostupe(Garson – Loizillon, 2003). Tento fenomén je politicky, spoloãensky i ekonomicky veºmi závaÏn˘ o. i. preto, lebo sa s ním asociuje mnoÏstvo negatívnych javov, ako napr. nekontrolovan˘ vstup a pohyb na území ‰tátov, nelegálna práca, pa‰ovanie a obchodovanie s ºuìmi, iné formy kriminality a pod. Rozsah nelegálnej migrácie na kontinente moÏno kvantifikovaÈ iba nepriamymi metódami. Nelegálni migranti smerujú primárne do západoeurópskych ‰tátov, a to zo v‰etk˘ch vzdialeností – z Balkánu, krajín b˘valého ZSSR, Blízkeho a Stredného v˘chodu, severnej Afriky, ale aj Indie a âíny. Existujú dôkazy, Ïe prevádzaãi asistovali podstatnej ãasti nelegálnych migrantov, av‰ak stupeÀ ich participácie v rámci nelegálnej migrácie môÏe byÈ len odhadovan˘(Jandl, 2003; IOM et ICMPD, 2002; IOM, 2000; ICMPD, 1999). Hoci sú prevádzaãi po odhalení väã‰inou prísne trestaní, lukratívnosÈ tohto biznisu je pre nich silnou motiváciou. 21 ·táty sa snaÏia bojovaÈ s nelegálnou migráciou väã‰ou kooperáciou, zavádzaním represívnej‰ích opatrení, schvaºovaním prísnej‰ích právnych noriem, ako aj zmenou migraãn˘ch politík za úãelom redukcie tohto druhu migrácie. MoÏno zhrnúÈ, Ïe dynamickému v˘voju a transformácii zahraniãnej migrácie v Európe v uplynulom období v˘razne napomohol rozpad bipolárneho sve21 Odhaduje sa, Ïe pa‰ovanie nelegálnych migrantov a obchodovanie s ºuìmi priná‰a roãne na svete zisk v hodnote 10 miliárd dolárov(UNO, 2004a), a tak je po obchodovaní so zbraÀami a drogami treÈou najv˘nosnej‰ou aktivitou organizovaného zloãinu(Demir, 2003). 39

ta a postupné ru‰enie teritoriálno-administratívnych bariér na kontinente i mimo neho, zjednodu‰enie cestovania, globálna expanzia informaãn˘ch a komunikaãn˘ch technológií, rastúce rozdiely v Ïivotnej úrovni medzi Európou a chudobn˘mi regiónmi sveta, neutíchajúce konflikty, nepokoje a vojny na planéte, roz‰irovanie nelegálnych aktivít ako sú prevádzaãstvo a obchodovanie s ºuìmi a ìal‰ie faktory. V dôsledku toho v‰etkého tvorí Európa ako celok – spolu so Severnou Amerikou, príp. Austráliou – oblasÈ najintenzívnej‰ieho prisÈahovalectva na svete. Ako vyzerá súãasná situácia v Európe konkrétne podºa jednotliv˘ch kategórií zahraniãn˘ch migrantov? Podºa odhadov Medzinárodnej organizácie pre migráciu(IOM, 2003) sa poãiatkom tretieho tisícroãia v Európe nachádzalo 56,1 miliónov migrantov v‰etk˘ch kategórií , t. j. 7,7% populácie kontinentu. Najviac sa ich zdrÏiavalo v Rusku – 13,3 mil. osôb, Nemecku – 7,3 mil., Ukrajine – 6,9 mil., Francúzsku – 6,3 mil., Veºkej Británii – 4,0 mil., Poºsku – 2,1 mil. a ·vajãiarsku – 1,8 mil. osôb (UNO, 2004b; cf. DB, 2003). Pokiaº ide o cudzincov s povolením na pobyt , dosiahol ich poãet v r. 2003 okolo 23 miliónov reprezentujúc tak vy‰e 3% populácie Európy(Salt, 2005a; ILO, 2004). Neob˘vajú kontinent rovnomerne, ich prevaÏná ãasÈ sa sústreìuje v krajinách západnej Európy – najviac v Nemecku, Francúzsku a Veºkej Británii. Absolútne poãty cudzincov s povolen˘m pobytom v niektor˘ch ‰tátoch Európy ilustruje tabuºka 8, ich podiel na celkovej populácii krajiny zas mapa 2. Najväã‰í percentuálny prírastok cudzincov v období 1996 – 2003 dosiahli ·panielsko, Taliansko, Veºká Británia, Fínsko a Portugalsko. Spomedzi cudzincov s povolením na pobyt Ïije v Európe najviac Turkov – 2,6 mil.(vy‰e 3 mil. osôb udávajú Haug – Compton – Courbage, 2002 i Horáková, 2003), Talianov – 1,5 mil., obãanov b˘valej Juhoslávie – 1,3 mil., Maroãanov a Portugalãanov – po vy‰e 1 mil. osôb(UNO, 2004a; cf. Wanner, 2002). Jedn˘m z nástrojov, ako za ist˘ch podmienok legálne, hoci viac-menej formálne zniÏovaÈ poãty imigrantov v krajine, je in‰titút naturalizácie . Miera naturalizácie má v Európe jednoznaãne rastúcu tendenciu(UNO, 2004a; Salt, 2002; Eurostat, 2002). V priebehu 90. rokov 20. storoãia získalo ‰tátne obãianstvo len v Nemecku aÏ 2,6 mil. cudzincov, 1,4 mil. osôb bolo naturalizovan˘ch vo Francúzsku, pol milióna v Holandsku, o nieão men‰ie poãty v Belgicku a ·védsku. 22 Ruská federácia registruje ìal‰ích vy‰e 1,6 mil. osôb, ktor˘m bolo od r. 1991 udelené ‰tátne obãianstvo(CoE, 2000b). Ekonomicky dôleÏitou skupinou migrantov sú migranti za prácou ; opäÈ sa koncentrujú najmä v ‰tátoch západnej Európy – tabuºka 9. Ich celkov˘ poãet na kontinente predstavuje takmer 12 mil. osôb(2002) s absolútnymi maximami v indikovan˘ch krajinách. Najväã‰í podiel na ekonomicky aktívnej populácii tvoria cudzinci v Luxembursku, ·vajãiarsku, Rakúsku a Nemecku 22 V uvedenom desaÈroãí bolo naturalizovan˘ch len v„star˘ch“ ãlensk˘ch ‰tátoch Európskej únie takmer 6 miliónov cudzincov(IOM, 2005). 40

Tabuºka 8. Vybran˘ch 20 ‰tátov Európy so signifikantn˘m poãtom alebo podielom cudzincov s povolením na pobyt v krajine v r. 2003 Krajina Nemecko Francúzsko* Veºká Británia Taliansko ·panielsko ·vajãiarsko Belgicko Rakúsko Holandsko ·védsko Grécko Dánsko Estónsko âeská republika Portugalsko Írsko Nórsko Luxembursko Maìarsko Fínsko Poãet osôb (tis.) 7335 3263 2865 2194 1647 1471 850 755 702 476 433 271 270 240 239 223 205 174 130 107 Podiel na populácii krajiny(%) 8,9 5,6 4,8 3,8 4,0 20,1 8,2 9,4 4,3 5,3 3,9 5,0 19,8 2,4 2,3 5,6 4,5 38,9 1,3 2,1 *= rok 1999 Zdroj: Salt, 2005a Tabuºka 9. Vybrané ‰táty Európy so signifikantn˘m poãtom alebo podielom cudzincov na pracovnom trhu v r. 2002 Krajina Nemecko Francúzsko Veºká Británia ·vajãiarsko Taliansko* Rakúsko Belgicko Holandsko Grécko Luxembursko Poãet osôb (tis.) 3511 1612 1406 864 801 387 357 295 249 171 Podiel na ekonomicky aktívnej populácii krajiny(%) 8,9 6,2 4,8 21,8 3,3 9,9 8,2 3,6 5,7 61,7 *= 2001 Zdroj: OECD, 2004 41

(OECD, 2004). Ich podiel ale v posledn˘ch rokoch markantne stúpa predov‰etk˘m v juÏn˘ch oblastiach Európy – v ·panielsku, Taliansku, Grécku – okrem iného aj ako následok zv˘‰enej miery regularizácie pobytu nelegálnych migrantov na trhu práce v t˘chto krajinách(Salt, 2005a; Muss, 2001). Od 80. rokov 20. storoãia krajiny Európskej únie regularizovali pobyt uÏ 3,2 mil. osobám(IOM, 2005). Do Európy smerujú stále vo veºkom poãte aj Ïiadatelia o azyl . Ich stav kulminoval na zaãiatku 90. rokov 20. storoãia – r. 1992 ãinil vy‰e 700 tisíc osôb. Potom dramaticky klesol a zase sa postupne zvy‰oval, aby v r. 2001 dosiahol takmer pol milióna osôb; odvtedy sa znovu zniÏuje. Podºa Úradu Vysokého komisára OSN pre uteãencov(UNHCR, 2005c; UNHCR, 2004b) najatraktívnej‰ími krajinami v Európe pre podávanie Ïiadostí o azyl sú uÏ dlhodobej‰ie Veºká Británia, Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, ·védsko a ·vajãiarsko. Citeºne v‰ak v tomto kontexte rastie v˘znam krajín strednej Európy vrátane Slovenskej republiky(mapa 2). Îiadatelia o azyl pochádzajú prevaÏne z Ruska(de facto âeãenska), Srbska a âiernej Hory, âíny, Turecka a Indie(r. 2004 – ibidem). K tejto kategórii migrantov je potrebné e‰te pripoãítaÈ osoby s udelen˘m ‰tatútom uteãenca , ktor˘ch sa nachádzalo v r. 2003 na území Európy 2,2 milióna. Najväã‰ie poãty uteãencov sa regrutovali z európskych krajín; útoãisko im bolo poskytnuté najãastej‰ie v ‰tátoch demon‰trovan˘ch v tabuºke 10: Tabuºka 10. Prv˘ch 10 krajín Európy podºa pôvodu a pobytu uteãencov koncom r. 2003 ·táty pôvodu uteãencov v Európe AzerbajdÏan Srbsko a âierna Hora Bosna a Hercegovina Chorvátsko Irak Turecko Afganistan Irán Rusko Srí Lanka Poãet osôb (tis.) 248 235 217 209 169 163 101 67 45 38 ·táty hostiace uteãencov v Európe Nemecko Srbsko a âierna Hora Veºká Británia Arménsko Holandsko Francúzsko ·védsko Dánsko ·vajãiarsko Nórsko Poãet osôb (tis.) 960 291 277 239 141 131 112 70 50 46 Zdroj: UNHCR, 2004b Odhady celkovej úrovne nelegálnej migrácie do Európy sú logicky znaãne rôznorodé a nepresné. IOM udáva poãet nelegálnych migrantov na kontinente poãiatkom 21. storoãia na minimálne 3 milióny(IOM, 2003), Medzinárodná organizácia práce na 3,3 mil.(ILO, 2004), k˘m Jandl(2003) v rozpätí 42

2,6 aÏ 6,4 mil. osôb – a to len v 12 ‰tátoch západnej Európy. 23 Napriek regularizácii pobytu stovkám tisícom nelegálnych migrantov v uplynul˘ch rokoch v mnoh˘ch krajinách Európy je nepochybn˘m dlhodob˘m trendom zvy‰ovanie ich poãtu. Europol sa domnieva, Ïe do Európy sa roãne dostane cca pol milióna osôb nelegálne, a to najmä ekonomick˘ch migrantov z Ázie a Afriky (Salt, 2005a; ILO, 2004; cf. IOM, 2000), k˘m Jandl(2003) odhaduje tento prílev na 800 tisíc len do 25 krajín roz‰írenej EÚ. Nelegálni migranti sa do strednej, juÏnej, severnej a západnej Európy dostávajú predov‰etk˘m cez Rusko a Ukrajinu, Turecko a Blízky v˘chod, resp. severnú Afriku(viì najfrekventovanej‰ie prístupové trasy – mapa 2). Ako vidieÈ, zahraniãná migrácia v Európe sa vyznaãuje pestrou mozaikou rozliãn˘ch foriem a prejavov. Navy‰e si krajiny v poslednom období ãoraz viac uvedomujú nutnosÈ promptne a intenzívne zasahovaÈ do migraãn˘ch procesov a usmerÀovaÈ migraãné toky na a cez ich územia. Z tohto dôvodu sa na úrovni dotknut˘ch ‰tátov, ale aj ich zoskupení prijímajú migraãné politiky ako súbor in‰trumentov na regulovanie zahraniãnej migrácie. Názory na ich zmysel, úlohu a rozsah sa prudko vyvíjajú v reflexii na dynamiku migrácie, ale i vnútorné politické, ekonomické, populaãné a sociálne problémy kontinentu. Empiricky sa dokázalo, Ïe individuálny prístup je tu nedostatoãn˘ a efektívne pozitívne rie‰enia sú moÏné iba v spolupráci s ostatn˘mi krajinami vãítane krajín pôvodu. Táto tematika v‰ak bude oveºa podrobnej‰ie diskutovaná v kapitole 9. 23 Okrem toho ruské ministerstvo vnútra r. 2003 odhadovalo, Ïe v krajine zotrváva cca 5 mil. osôb nepovolene, resp. s nejasn˘m právnym ‰tatútom(ILO, 2004). 43

4. KVANTITATÍVNA A KVALITATÍVNA ANAL¯ZA SÚâASNEJ SITUÁCIE A V¯VOJOV¯CH TRENDOV ZAHRANIâNEJ MIGRÁCIE V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Z podstaty, atribútov a dôsledkov zahraniãnej migrácie, ako aj heterogenity základn˘ch skupín zahraniãn˘ch migrantov charakterizovan˘ch v predo‰l˘ch kapitolách vypl˘va, Ïe akákoºvek typológia migrantov neodráÏa dostatoãne exaktne mnohodimenzionálnu realitu tohto fenoménu. Migranti per se síce môÏu byÈ triedení podºa genézy, motívov k mobilite, dæÏky ãi zákonnosti pobytu, právneho postavenia, krajín pôvodu a mnoh˘ch in˘ch kritérií, ale striktná aplikácia takto vymedzen˘ch skupín je znaãne iluzórna uÏ aj preto, Ïe medzi individuálnymi kategóriami migrantov dochádza v ãase a priestore k nemalému prelínaniu. Napr. zadrÏan˘ nelegálny migrant môÏe ihneì poÏiadaÈ o azyl, ãím sa stáva Ïiadateºom o azyl; následne – ak je v˘sledok azylovej procedúry kladn˘ – získava ‰tatút azylanta a t˘m vlastne aj cudzinca s povolením na trval˘ pobyt. Po urãitej dobe má moÏnosÈ poÏiadaÈ o udelenie ‰tátneho obãianstva a prípadne sa staÈ naturalizovan˘m obãanom krajiny. Alebo napr. zahraniãn˘ Slovák(etnick˘ prisÈahovalec z Rumunska, Ukrajiny alebo odinakiaº) pracujúci v SR poÏíva simultánne právo na pobyt ako cudzinec a zároveÀ ako migrant za prácou. Obdobne b˘val˘ emigrant zo vzdialeného kontinentu sa jednoducho presÈahuje späÈ na Slovensko – zmení miesto trvalého pobytu, príp. v krátkom ãase nadobúda(ak ho vôbec stratil) pôvodné ‰tátne obãianstvo. Pochopiteºne, typologická trajektória zahraniãného migranta môÏe maÈ úplne odli‰n˘ priebeh, dæÏku a stupeÀ komplexity. Z tohto dôvodu je dôleÏité vzÈahovaÈ migráciu a jej subjekty nielen k ich fundamentálnemu atribútu – priestoru, resp. jeho zmene, ale identifikovaÈ ich taktieÏ k istému presne determinovanému ãasovému bodu a dominantnej funkcii, ktorú v Àom zastávajú. Po dôkladnom zváÏení t˘chto skutoãností, vyhodnotení potreby analyzovania stavu a v˘voja relevantn˘ch komponentov zahraniãnej migrácie na území Slovenskej republiky, ako aj mnoÏstva dostupn˘ch ‰tatistick˘ch údajov a informácií sme povaÏovali za metodologicky vhodné diferencovaÈ zahraniãn˘ch migrantov v krajine na niekoºko kardinálnych skupín. Sú to nasledovné kategórie: migranti s oficiálnou zmenou trvalého bydliska, nelegálni migranti, Ïiadatelia o azyl spolu s azylantmi, cudzinci s povolen˘m pobytom, migranti za prácou, migranti s priznan˘m postavením zahraniãného Slováka, osoby s udelen˘m ‰tátnym obãianstvom SR, odídenci a etnickí imigranti(presídlenci). Sme si vedomí urãitej simplifikácie, nejednotnosti a nehomogénnosti takejto typológie; vychádza v‰ak nielen z domácej, ale i medzinárodnej praxe a poskytuje relatívne ºahko zrozumiteºn˘ a interpretovateºn˘ obraz súãasnej situácie, dlhodobej‰ích trendov a predpokladov moÏného v˘voja zahraniãnej migrácie na Slovensku. 45

4.1 ZAHRANIâNÉ SËAHOVANIE V SR V súlade s definíciou sa zahraniãn˘m sÈahovaním chápe zmena krajiny trvalého pobytu osôb, t. j. prisÈahovaní na Slovensko, resp. vysÈahovaní z neho do zahraniãia bez ohºadu na ich ‰tátne obãianstvo poãas daného roka(·Ú SR, 2003; cf. Divinsk˘, 2004a; VaÀo et al., 2003). Zahraniãné sÈahovanie evidované ‰tatistick˘mi orgánmi tak zachytáva pohyb slovensk˘ch ‰tátnych obãanov a ãasti cudzincov, ktorí sa prihlásili na trval˘ pobyt, resp. sa z neho odhlásili – je to teda dynamická veliãina(migraãn˘ tok). Údaje t˘kajúce sa osôb meniacich krajinu svojho doteraj‰ieho trvalého pobytu za SR a vice versa pravidelne vykazuje ·tatistick˘ úrad Slovenskej republiky. Rozdiel medzi poãtom prisÈahovan˘ch a vysÈahovan˘ch tvorí migraãné saldo, ãiÏe ãistú migráciu(Jurãová, 2005). 4.1.1 NÁâRT V¯VOJA V ZAHRANIâNOM SËAHOVANÍ PO R. 1990 Slovensko bolo historicky emigraãnou krajinou(Srb, 2002; VaÀo et al., 2001; Bielik – Ráko‰, 1975; Hanzlík, 1974). Nová spoloãensko-ekonomická situácia v Európe i krajine po r. 1989 v‰ak priniesla zásadn˘ obrat. Slovenská republika sa po dlh˘ch rokoch, kedy produkovala migraãn˘ úbytok, transformovala na krajinu oficiálne migraãne ziskovú a v oblasti zahraniãnej migrácie sa zaãali manifestovaÈ nové trendy. Pritom sa zreteºne zv˘‰il obrat zahraniãného sÈahovania, k ãomu prispela o. i. zv˘‰ená reemigrácia b˘val˘ch obãanov âeskoslovenska, zväã‰a kvôli majetkov˘m re‰titúciám(VaÀo et al., 2001). Intenzívna bola aj migraãná v˘mena medzi SR a âR, ktorá vrcholila v období delenia spoloãného ‰tátu(1990 – 1993). I‰lo obzvlá‰È o rodiny zmie‰an˘ch párov ãeskej a slovenskej národnosti. PrisÈahovaní z âR do SR predstavovali v r. 1993 80% v‰etk˘ch prisÈahovan˘ch do krajiny a do âR zas smerovala takmer celá emigraãná vlna zo Slovenska v tom roku – 7276 osôb, t. j. 99%. Rozsah migraãnej v˘meny medzi âR a SR postupne slabol, napriek tomu migraãné vzÈahy t˘chto dvoch krajín zostávajú naìalej prirodzene nad‰tandardné(VaÀo et al., 2003). V r. 2004 prisÈahovaní z âR stále reprezentovali 22% v‰etk˘ch imigrantov (r. 2000 to bolo e‰te 56%), k˘m vysÈahovaní do âR temer 42% emigrantov zo Slovenska(r. 2000 38%). 24 Berúc do úvahy oficiálne dáta ·tatistického úradu SR, migraãné saldo zo zahraniãného sÈahovania bolo od prvého roka existencie samostatného ‰tátu vÏdy pozitívne(tabuºka 11, graf 1 v prílohe). Migraãn˘ prírastok mal v‰ak kolísav˘ ráz; najniωí bol v r. 2002, kedy Slovensko t˘mto sÈahovaním získa24 Vzhºadom na existenciu spoloãného ‰tátu, silné ekonomické, sociálne a kultúrne väzby a v˘skyt mnoh˘ch príbuzensk˘ch zväzkov medzi obãanmi oboch krajín vzájomná migrácia zostáva aj na zaãiatku tretieho tisícroãia v˘znamnou zloÏkou migraãného pohybu v SR aj âR(Jurãová et al., 2004). 46

Tabuºka 11. Zahraniãné sÈahovanie obyvateºstva SR v rokoch 1993 – 2004 Rok PrisÈahovaní VysÈahovaní Migraãné saldo 1993 9106 7355 1751 1994 4922 154 4768 1995 3055 213 2842 1996 2477 222 2255 1997 2303 572 1731 1998 2052 746 1306 Rok PrisÈahovaní VysÈahovaní Migraãné saldo 1999 2072 618 1454 2000 2274 811 1463 2001 2023 1011 1012 2002 2003 2004 2312 2603 4460 1411 1194 1586 901 1409 2874 Zdroj: ·Ú SR, 1994 – 2005 lo iba 901 osôb. Je priskoro hodnotiÈ trend z posledn˘ch dvoch rokov, av‰ak je zrejmé, Ïe nárast imigrantov je ovplyvnen˘ nielen vstupom SR do Európskej únie, ale tieÏ zv˘‰en˘m usadzovaním sa prisÈahovalcov z niektor˘ch juho-, stredo- a v˘chodoeurópskych krajín, v˘chodnej Ázie ãi Severnej Ameriky. Od vzniku Slovenskej republiky aÏ 80 – 90% v‰etk˘ch evidovan˘ch prisÈahovan˘ch do SR tvorili imigranti z Európy, ale od r. 2002 sa tento podiel zniÏuje a v r. 2004 dosiahol len 79%. ZároveÀ neustále rastie podiel prisÈahovan˘ch z Ázie(v r. 2004 ãinil takmer 13%). Podiel imigrantov z Ameriky kolí‰e dlhodobo okolo 10%, poãty a podiely prisÈahovan˘ch z Afriky, Austrálie a Oceánie nie sú signifikantné(·Ú SR, 1994 – 2005). Slovenská republika získava najviac prisÈahovalcov z krajín strednej a juhov˘chodnej Európy(tabuºka 12, graf 2). Ich podiel na prisÈahovan˘ch z Európy je v súãasnosti(r. 2004) 72% a v porovnaní s r. 2003 sa ich absolútny poãet pozoruhodne zv˘‰il, a to aÏ 1,6-násobne. Okrem bezkonkurenãne dominujúcej âeskej republiky imigranti prichádzajú predov‰etk˘m z Ukrajiny(po vypovedaní bezvízového styku s Ukrajinou a Ruskom r. 2000 sa poãet prisÈahovan˘ch z t˘chto krajín prechodne zníÏil, ale od r. 2002 zaznamenáva opäÈ vzostup), Rumunska, Srbska a âiernej Hory, Poºska, ale i Macedónska a Maìarska. Imigranti zo „star˘ch“ ãlensk˘ch krajín Európskej únie predstavujú vy‰e 1/4 prisÈahovan˘ch z Európy, sú to osoby pochádzajúce najmä z Nemecka, Rakúska, Veºkej Británie, Francúzska ãi Talianska. Ich poãet dosahoval v uplynul˘ch rokoch len niekoºko málo sto osôb, ale r. 2004 priniesol jeho niekoºkonásobn˘ nárast v súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie, príchodom veºk˘ch zahraniãn˘ch investorov a ekonomick˘mi aktivitami vykonávan˘mi obãanmi Únie na území krajiny, ako i jednoduch‰ími právnymi predpismi upravujúcimi ich pobyt v SR. PribliÏne 90% evidovan˘ch prisÈahovan˘ch z Ameriky reprezentujú imigranti z USA a Kanady, k˘m imigranti z Vietnamu a âíny roz‰irujú v posledn˘ch rokoch pomerne intenzívne komunity krajanov na Slovensku(ibidem). V‰eobecne vo vekovej ‰truktúre prisÈahovan˘ch do SR prevaÏujú muÏi 25 – 49 roãní a Ïeny 20 – 39 roãné. Dôvodom pre sÈahovanie je hlavne uzavretie manÏelstva alebo zjednotenie rodiny. U prisÈahovan˘ch z âeskej re47

publiky prevláda nasledovanie rodinného príslu‰níka, ão reflektuje ich ‰truktúra, z ktorej je evidentné, Ïe sa sÈahujú tieÏ rodiny s deÈmi. V súhrne u imigrantov do SR dominujú muÏi s v˘nimkou osôb z Ukrajiny a Ruska, kde majú prevahu Ïeny. Medzi prisÈahovan˘mi sú poãetnej‰í obãania SR, v r. 2002 kon‰tituovali 80% v‰etk˘ch imigrantov(VaÀo et al., 2003). AÏ od r. 2004 zaãali dominovaÈ obãania Únie. Z regionálneho hºadiska najviac evidovan˘ch prisÈahovan˘ch – aÏ 28% – smerovalo v období 1996 – 2001 do Bratislavského kraja. Pre migrantov bol v r. 1997 atraktívnym aj Ko‰ick˘ kraj s cca 15% z ich celkového poãtu, ão súviselo predov‰etk˘m so zahraniãn˘mi investíciami v tomto regióne. V r. 2001 bol v‰ak Ko‰ick˘ kraj spolu s Trenãianskym príÈaÏliv˘m uÏ len pre 8% prisÈahovan˘ch zo zahraniãia do SR. Podiel ostatn˘ch krajov sa vyvíjal nerovnomerne, zhruba na úrovni 8 – 11%(Jurãová et al., 2003). Momentálny trend opäÈ ovplyvÀujú o. i. veºké industriálne investície(napr. v automobilovom priemysle) v Trnavskom a Îilinskom kraji a rozvoj terciárnej sféry v Bratislavskom kraji. AÏ 69% v‰etk˘ch prisÈahovan˘ch uprednostÀuje vcelku logicky pre svoj pobyt v SR mestá, b˘vanie na vidieku si volí okolo 31%(ibidem). Pokiaº ide o evidovan˘ch vysÈahovan˘ch zo Slovenskej republiky v kontexte zahraniãného sÈahovania, väã‰ina si uÏ dlhodobej‰ie volí za svoje nové bydlisko vcelku obmedzen˘ poãet krajín Európy(85 – 88% v‰etk˘ch osôb), pribliÏne 10% osôb Ameriku a len nepatrná ãasÈ zvy‰né kontinenty. V rámci Európy absolútne i relatívne maximum emigrantov zo SR stále smeruje do âR – v r. 2004 takmer polovica osôb(tabuºka 13, graf 3). Do krajín„starej“ Európskej únie odchádza postupne ãoraz väã‰í poãet osôb; v r. 2004 ich bolo uÏ 580, priãom vysÈahovaní do Nemecka a Rakúska reprezentovali aÏ 70% vysÈahovan˘ch do tohto regiónu. Emigrácia do v‰etk˘ch juho-, stredo- a v˘chodoeurópskych krajín dovedna je men‰ia neÏ vysÈahovalectvo do ·vajãiarska. DôleÏit˘mi prijímajúcimi krajinami pre obyvateºov SR sú spomedzi neeurópskych ‰tátov permanentne Kanada, USA, príp. Austrália. Celkovo je v‰ak v prípade Slovenska poãet krajín oficiálne emigraãn˘ch niωí neÏ poãet krajín imigraãn˘ch(·Ú SR, 1994 – 2005). V pohlavnej ‰truktúre vysÈahovan˘ch jasne prevládajú Ïeny. Napr. v r. 2004 tvorili Ïeny temer dve tretiny emigrantov zo Slovenska(ibidem). V r. 2002 Ïeny 20 – 34 roãné predstavovali 40% v‰etk˘ch evidovan˘ch vysÈahovan˘ch a aÏ 2/3 Ïien vysÈahovan˘ch z krajiny. Uzavretie manÏelstva je takmer 8-krát ãastej‰ím motívom na sÈahovanie u Ïien ako u muÏov, hoci emigrujúci uvádzajú tieÏ zmenu pracoviska. Aj medzi vysÈahovan˘mi dominujú obãania SR, v r. 2002 malo len 5% osôb iné obãianstvo neÏ slovenské(VaÀo et al., 2003). Z regionálneho hºadiska v˘voj poãtu vysÈahovan˘ch z jednotliv˘ch krajov Slovenska do zahraniãia sa odli‰uje. K˘m v r. 1996 na Bratislavsk˘ región pripadalo len 6% emigrantov SR a aÏ 1/3 osôb na Ko‰ick˘ kraj, v r. 2001 to bolo presne naopak – zhruba tretina vysÈahovan˘ch do zahraniãia pripadala na Bratislavsk˘ kraj a len 6% na kraj Ko‰ick˘. Vy‰‰ím podielom vysÈahovan˘ch v celom sledovanom období sa vyznaãoval Trenãiansky kraj, na druhej 48

Tabuºka 12. DesaÈ najv˘znamnej‰ích krajín podºa poãtu evidovan˘ch prisÈahovan˘ch do SR v rokoch 2000 – 2004 2000 ·tát âeská rep. Ukrajina USA Nemecko Kanada Srbsko/â.H. Rusko Rumunsko ·vajãiarsko Rakúsko Poãet prisÈah. 1268 161 108 74 73 66 56 49 39 37 2001 ·tát Poãet prisÈah. âeská rep. 990 Ukrajina 124 USA 124 Nemecko 97 Kanada 68 Srbsko/â.H. 60 Rakúsko 49 Rumunsko 44 ·vajãiarsko 37 Rusko 32 2002 ·tát Poãet prisÈah. âeská rep. 749 Srbsko/â.H. 217 Ukrajina 148 USA 123 Vietnam 122 Nemecko 86 Kanada 71 Rakúsko 64 Rusko 63 Macedónsko 63 2003 ·tát Poãet prisÈah. âeská rep. 650 Rumunsko 216 Ukrajina 205 Vietnam 199 Srbsko/â.H. 189 USA 138 âína 128 Nemecko 106 Macedónsko 99 Kanada 58 2004 ·tát Poãet prisÈah. âeská rep. 987 Ukrajina 335 Nemecko 333 Rumunsko 325 Srbsko/â.H. 276 Vietnam 260 Poºsko 216 Rakúsko 193 USA 149 âína 123 Zdroj: ·Ú SR, 1994 – 2005 49

50 Tabuºka 13. DesaÈ najv˘znamnej‰ích krajín podºa poãtu evidovan˘ch vysÈahovan˘ch zo SR v rokoch 2000 – 2004 2000 ·tát âeská rep. Nemecko Rakúsko USA ·vajãiarsko Kanada V. Británia Taliansko Austrália Maìarsko Poãet vysÈah. 310 131 97 44 35 26 25 18 17 14 2001 ·tát Poãet vysÈah. âeská rep. 398 Rakúsko 168 Nemecko 150 Kanada 71 USA 38 ·vajãiarsko 33 V. Británia 28 Taliansko 18 Maìarsko 17 Austrália 16 2002 ·tát âeská rep. Nemecko Rakúsko Kanada USA ·vajãiarsko V. Británia Taliansko Austrália Maìarsko Poãet vysÈah. 449 219 212 82 70 59 55 36 30 24 2003 ·tát Poãet vysÈah. âeská rep. 448 Nemecko 199 Rakúsko 134 Kanada 80 ·vajãiarsko 53 V. Británia 52 USA 51 Taliansko 38 Austrália 21 Maìarsko 18 2004 ·tát Poãet vysÈah. âeská rep. 662 Nemecko 229 Rakúsko 175 ·vajãiarsko 85 Kanada 84 V. Británia 70 USA 63 Francúzsko 32 Taliansko 31 Maìarsko 27 Zdroj: ·Ú SR, 1994 – 2005 Tabuºka 14. Zahraniãné sÈahovanie medzi SR a âR v r. 1995 – 2003 podºa ãesk˘ch zdrojov Rok 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001* 2002* 2003* PrisÈahovaní zo SR 3845 3450 3088 2887 3235 2826 3050 13326 24410 VysÈahovaní do SR 140 213 260 356 336 413 8671 14455 18316 Migraãné saldo 3705 3237 2828 2531 2899 2413 -5621 -1129 6094 * = zmena metodológie evidencie sÈahujúcich sa v âR 27 Zdroj: www.czso.cz/edicniplan.nsf/p/4032-05, apríl 2005 27 Od r. 2001 sa do ‰tatistiky zahraniãného sÈahovania v âR zaratúvajú nielen osoby meniace svoje trvalé bydlisko, ale aj cudzinci, ktorí Ïijú v krajine na základe udelenia víza k pobytu nad 90 dní a ich pobyt presiahol v âR jeden rok.

strane veºmi nízke podiely emigrantov mali koncom 90. rokov Trnavsk˘ a Banskobystrick˘ kraj(v súãasnosti sa ich podiel pohybuje okolo 9%). Na záver je potrebné zdôrazniÈ, Ïe v‰etky kraje Slovenskej republiky oficiálne vykazujú zisky zo zahraniãného sÈahovania . Najväã‰ie prírastky evidovan˘ch migrantov prostredníctvom zahraniãného sÈahovania sa koncentrujú do Bratislavského kraja(pribliÏne 2,2 tis. osôb v rokoch 1996 – 2001), najmen‰ie do Trenãianskeho(cca 0,5 tis. osôb); v ostatn˘ch krajoch je situácia pomerne vyrovnaná(1,0 aÏ 1,3 tis. osôb – Jurãová et al., 2003). 4.1.2 EVIDENCIA VYSËAHOVAN¯CH ZO SR – KARDINÁLNY PROBLÉM V predchádzajúcej textovej pasáÏi sú na viacer˘ch miestach pouÏité adjektíva„evidovan˘“ alebo„oficiálny“. Je to z toho dôvodu, Ïe ‰tatistika v oblasti zahraniãného sÈahovania naráÏa v SR na váÏny problém, a to znaãne podhodnotené dáta o osobách vysÈahovan˘ch z krajiny. 25 Rozdiely súvisia – podobne ako v mnoh˘ch ìal‰ích krajinách – s nedostatoãnou evidenciou vysÈahovan˘ch do zahraniãia. Len minimum osôb sÈahujúcich sa zo Slovenska sa totiÏ odhlasuje z trvalého pobytu, hoci im to ukladá zákon. 26 Tento fakt vedie niektor˘ch bádateºov ku kon‰tatovaniu, Ïe údaje o vysÈahovan˘ch sú natoºko skreslené, Ïe nie sú vhodné pre ìal‰iu anal˘zu(VaÀo, 2000). Uvedené diferencie moÏno najlep‰ie dokázaÈ komparáciou oficiálne vysÈahovan˘ch zo Slovenskej republiky so ‰tatistikami prisÈahovan˘ch zo SR v cieºov˘ch krajinách, kde majú títo migranti povinnosÈ prihlásiÈ sa na pobyt. T˘mto porovnaním sa zisÈuje, Ïe evidencia zahraniãného sÈahovania zachytáva naozaj len minimálnu ãasÈ vysÈahovan˘ch zo SR(necel˘ch 10%?). Na základe dát zo zahraniãn˘ch zdrojov sú reálne poãty vysÈahovan˘ch osôb zo Slovenska rádovo oveºa vy‰‰ie ako údaje publikované orgánmi SR. Napr. ak by sme namiesto údajov ·Ú SR o poãte evidovan˘ch vysÈahovan˘ch zo Slovenska do âeskej republiky pouÏili dáta âeského statistického úfiadu o poãte prisÈahovan˘ch zo SR do âR a opaãne, Slovenská republika by sa stala v˘razne migraãne stratovou krajinou. Z údajov prezentovan˘ch v tabuºke 14 vypl˘va, Ïe Slovensko stratilo(namiesto získalo) v priebehu 9-roãného obdobia zahraniãn˘m sÈahovaním iba s âR pribliÏne 17 tisíc osôb. 25 Evidencia prisÈahovan˘ch sa realizuje s men‰ími ÈaÏkosÈami; imigrant, ktorému bol udelen˘ trval˘ pobyt, je evidovan˘ dokonca vo viacer˘ch systémoch. 26 Táto povinnosÈ je zakotvená priamo v zákone ã. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu obãanov Slovenskej republiky a registri obyvateºov Slovenskej republiky(v znení neskor‰ích právnych predpisov, najmä jeho novely ã. 454/2004 Z. z. a v úplnom znení zákonom ã. 500/2004 Z. z.), predov‰etk˘m v§ 6 ods. 1, ktor˘ akcentuje povinnosÈ obãana ohlásiÈ obci, kde má trval˘ pobyt, skonãenie tohto trvalého pobytu pred vycestovaním do zahraniãia s cieºom trvalo tam ÏiÈ. Analogicky obãan, ktor˘ má pobyt v zahraniãí a ktor˘ sa rozhodne poãas tohto pobytu skonãiÈ svoj trval˘ pobyt na území Slovenskej republiky, môÏe ohlásiÈ túto skutoãnosÈ prostredníctvom zastupiteºského úradu SR v zahraniãí alebo splnomocneného zástupcu na Slovensku(§ 6 ods. 3). 51

Aká je situácia v prípade sÈahovania sa obãanov SR do ìal‰ích krajín? Slovenské ‰tatistiky zahraniãného sÈahovania vykazujú, Ïe napr. do Kanady sa vysÈahováva v posledn˘ch rokoch roãne priemerne 70 – 80 osôb zo Slovenska(·Ú SR, 1994 – 2005). Av‰ak podºa agentúry Hagiel, ‰pecializovanej v SR na sprostredkovanie trvalého vysÈahovania do tejto krajiny 28 , sa len v r. 2001 – 2004 vysÈahovalo do Kanady 833, 714, 871 a 852 záujemcov zo Slovenskej republiky(interné informácie firmy Hagiel). Analogicky americk˘ Office of Immigration Statistics 29 udáva osoby pochádzajúce zo Slovenskej republiky natrvalo prisÈahované do USA v r. 1996 – 2003 v poãte chronologicky 663, 629, 491, 493, 549, 812, 725 a 674, k˘m slovenské orgány uvádzajú pre dané roky iba 8, 30, 58, 41, 44, 38, 70 a 51 emigrantov zo SR do USA(·Ú SR, 1994 – 2005). Pravdepodobne e‰te markantnej‰ie rozdiely budú vo vzÈahu k ekonomicky najrozvinutej‰ím európskym krajinám, u ktor˘ch je objem migrácie so Slovenskom vy‰‰í. Napr. reprezentatívna ‰túdia(UNO, 2002a) uvádza, Ïe len do Nemecka sa v r. 1995 – 1999 prisÈahovalo zo SR postupne 7,8; 6,6; 7,0; 6,6 a 9,1 tisíca osôb, zatiaº ão slovenské orgány registrujú v relevantnom období iba 26, 31, 120, 99 a 127 trvalo vysÈahovan˘ch osôb do tejto krajiny(!). ZaráÏajúce rozdiely medzi dátami t˘kajúcimi sa vysÈahovan˘ch zo SR uvádzan˘mi slovensk˘mi in‰titúciami a ‰tatistick˘mi údajmi o prisÈahovan˘ch zo SR podºa zahraniãn˘ch zdrojov potvrdzujú nielen ignoranciu zákona ã. 253/1998 Z. z. v znení neskor‰ích predpisov obyvateºstvom SR v praxi, ale aj urãité nedostatky ‰tatistického systému ‰tátu na úseku evidencie vysÈahovan˘ch. Vo svetle naãrtnut˘ch faktov nadobúdajú reálne poãty osôb vysÈahovan˘ch zo Slovenska úplne inú dimenziu. MoÏno totiÏ vysoko odôvodnene predpokladaÈ, Ïe âeská republika, Kanada, USA a Nemecko nie sú jedin˘mi krajinami na svete, u ktor˘ch reálne poãty vysÈahovan˘ch zo SR niekoºkonásobne prevy‰ujú poãty vykazované ·Ú SR. Táto otázka by si ale vyÏadovala ãasovo nároãnej‰iu ‰túdiu/re‰er‰e z dostupn˘ch zahraniãn˘ch databáz vo v‰etk˘ch krajinách, ktoré prijímajú vysÈahovan˘ch zo Slovenskej republiky vo väã‰om poãte, aby sa získala predstava o rozsahu trvalej emigrácie zo SR, pretoÏe nie je moÏné na príklade pár selektovan˘ch ‰tátov odhadnúÈ korektne celkovú migraãnú stratu SR za rok alebo poãas obdobia existencie samostatného ‰tátu. MoÏno v‰ak uzavrieÈ, Ïe v koneãnom dôsledku oficiálne deklarované kladné migraãné saldo zahraniãného sÈahovania Slovenskej republiky je iba ãírym m˘tom. Podºa na‰ich voºn˘ch odhadov sa vysÈahováva z krajiny natrvalo 15 – 20 tisíc osôb roãne . Straty generované zahraniãn˘m sÈahovaním v SR sú tak nielen citeºné, ale aj implikujúce závaÏnej‰ie demografické ãi sociálno-ekonomické konzekvencie do budúcnosti. O to viac, Ïe od 1. mája 2004 je pohyb osôb zo Slovenska v rámci Európskej únie oveºa jednoduch‰í. 28 www.hagiel.sk 29 http://uscis.gov/graphics/shared/statistics/index.htm, marec 2005. 52

4.2 NELEGÁLNA MIGRÁCIA Nelegálna migrácia tvorí v súãasnosti v˘znaãn˘ komponent zahraniãnej migrácie a prechádza globálne oãividn˘m rozmachom. Hoci sa jej definície ãasto lí‰ia, ich jadrom je nekontrolovateºn˘ a nelegálny pohyb migrantov cez hranice a na území cudzích ‰tátov. Slovenské právne normy i prax príslu‰n˘ch orgánov rozumejú pod nelegálnou migráciou prípady, kedy cudzinec, ako aj obãan SR bez oprávnenia 30 (nelegálne) vstúpi na teritórium Slovenskej republiky, neoprávnene sa na Àom zdrÏiava alebo ho nelegálne opustí (ÚHCP P-PZ, 2005; cf. Balga, 1997; Vrchovsk˘, 2000; zákon ã. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov). Rozhodujúce príãiny nelegálnej migrácie zväã‰a tkvejú v snahe osôb – migrantov z hospodársky menej vyspel˘ch krajín hlavne Ázie, ale i juhov˘chodnej Európy – nájsÈ si prácu v rozvinutej‰ích krajinách Európy a zv˘‰iÈ t˘m svoj ekonomick˘ status.(Sekundárnym motívom pre spustenie nelegálnej migrácie môÏe byÈ aj perzekúcia, vojnové konflikty ãi iné nepokoje, následná pauperizácia zdrojov˘ch krajín, Ïivelné katastrofy atì.) KeìÏe Slovenská republika je chápaná ako súãasÈ bohat‰ej ãasti sveta, ãelí v˘zvam nelegálnej migrácie uÏ dlh‰iu dobu a tento stav sa zrejme tak r˘chlo nezmení, hoci Slovensko bude naìalej pre nelegálnych migrantov zväã‰a tranzitnou krajinou. 4.2.1 KVANTITATÍVNY V¯VOJ A PÔVOD MIGRANTOV Po r. 1989 sa na území SR objavil nov˘ fenomén – nelegálna migrácia. V˘voj v tejto oblasti je od vzniku samostatnej Slovenskej republiky pomerne turbulentn˘. Tabuºka 15 a graf 4 demon‰trujú absolútne poãty zachyten˘ch nelegálnych migrantov, a to v oboch smeroch – do aj zo SR. Z predloÏen˘ch údajov je zjavné, Ïe krajina pre‰la v sledovanom období viacer˘mi fázami. Prvá fáza je vymedzená rokmi 1993 aÏ 1997, kedy miera nelegálnej migrácie nebola znepokojivá; nelegálni migranti, resp. prevádzaãi v tom ãase vyuÏívali Slovensko len obmedzene(?) na prechod smerom do západnej Európy. Radikálny zlom nastal v r. 1998; Slovenská republika sa postupne stala obºúbenou trasou pre presun migrantov z v˘chodu kontinentu na západ. Av‰ak priam alarmujúci rozsah nadobudla nelegálna migrácia v SR v r. 2001 – 2002; krajina sa etablovala na európskej scéne nelegálnej migrácie ako signifikantn˘ tranzitn˘ koridor regionálneho v˘znamu. Zodpovedné autority boli neãakan˘m v˘vojom sãasti zaskoãené a ich reakcia bola v tom období napriek vysok˘m poãtom zadrÏan˘ch osôb málo systematická a úãinná. Od r. 2003 poãty zachyten˘ch nelegálnych migrantov klesajú z viacer˘ch dôvodov. 30 T. j. v rozpore s domácimi právnymi aktmi alebo medzinárodn˘mi dohodami, ktor˘mi je SR viazaná. 53

54 Tabuºka 15. Dynamika v˘voja poãtu nelegálnych migrantov v SR v období 1993 – 2005 Rok 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 31 2005* zo SR 1141 1017 1446 2374 2088 6320 5081 3823 10 773 10 252 6104 4578 1059 do SR 1041 Spolu 2182 883 1900 1340 2786 955 3329 733 2821 1916 8236 2969 8050 2239 6062 4775 4983 6389 3756 15 548 15 235 12 493 8334 10 946 1008 2067 * = predbeÏn˘ stav k 30. júnu 2005 Zdroj: ÚHCP P-PZ, 2001 – 2005; ‰tatistiky Úradu hraniãnej a cudzineckej polície P-PZ 31 Od r. 2004 sa substanciálne zmenila metodológia vykazovania poãtu nelegálnych migrantov. Samostatne sa registrujú poãty osôb, ktoré nedovolene prekroãili ‰tátne hranice SR, a nezákonné pobyty cudzincov na území SR. Do konca r. 2003 sa oba parametre individuálne neprezentovali. Pre úãely porovnávania hrub˘ch údajov v chronologickom rade preto odporúãame uvádzaÈ za r. 2004 agregovanú hodnotu 10 946 nelegálnych migrantov. Tabuºka 16. Nelegálni migranti v SR podºa jednotliv˘ch ‰tátnych hraníc v rokoch 1998 – 2004 Hranica / Rok Maìarsko Ukrajina Poºsko âeská republika Rakúsko vnútrozemie* Spolu 1998 1270 365 843 5254 504 – 8236 1999 606 1662 802 3485 1402 93 8050 2000 428 1473 737 2190 1234 – 6062 2001 1703 1945 748 4098 6083 971 15 548 2002 1799 2399 761 3983 6293 – 15 235 2003 373 5483 599 2130 3908 – 12 493 2004** 131 3367 269 1671 2893 3 8334 * = od r. 2004 medzinárodné letiská; ** = údaje za r. 2004 sú metodologicky neporovnateºné s prechádzajúcimi rokmi (viì poznámku ã. 31) Zdroj: ÚHCP P-PZ, 2001 – 2005

Naznaãená dynamika nelegálnej migrácie v SR teda obsahuje niekoºko dôleÏit˘ch ãiniteºov. OdráÏa jednak v‰eobecn˘ rast nelegálnej migrácie v Európe v 90. rokoch 20. storoãia v dôsledku migraãného tlaku z viacer˘ch krajín Ázie, s t˘m spojené roz‰irovanie prevádzaãsk˘ch kanálov aj cez teritórium Slovenska, ale i meniaci sa prístup a zásadné opatrenia kompetentn˘ch orgánov SR v prospech efektívnej‰ej eliminácie nelegálnych migrantov v uplynulom období(obzvlá‰È na ukrajinskej hranici). V rámci krajín strednej a v˘chodnej Európy patrí ukazovateº poãtu nelegálnych migrantov v SR absolútne, ale najmä relatívne – v pomere k poãtu obyvateºov krajiny – do skupiny s najvy‰‰ími hodnotami(Divinsk˘, 2004b; Jandl, 2003). Pritom sa odhaduje, Ïe policajné orgány zadrÏia len pribliÏne 1/4 aÏ 1/3 zo v‰etk˘ch nelegálnych migrantov prechádzajúcich územím Slovenska(Divinsk˘, 2004a; Vrchovsk˘, 2000; cf. SITA, 5. 3. 2005; TA3, 4. 3. 2005; Národná obroda, 19. 3. 2004; Nov˘ ãas, 17. 6. 2003; IOM et ICMPD, 2002). Je to fakt hodn˘ zamyslenia: na jednej strane by s vysokou pravdepodobnosÈou väã‰ina zadrÏan˘ch nelegálnych migrantov poÏiadala v krajine o azyl, a tak neúmerne zaÈaÏila azylov˘ systém SR, na druhej strane vysoká priepustnosÈ teritória Slovenskej republiky ho ãiní pre nich, resp. pre aktivity prevádzaãsk˘ch skupín naìalej atraktívnym. Údaje z tabuºky 15 zároveÀ potvrdzujú, Ïe migrantov sa darí zadrÏiavaÈ skôr pri ich v˘stupe zo SR neÏ pri vstupe do krajiny. V˘razn˘ vplyv na uvedené ãísla v‰ak má tzv. opakovaná nelegálna migrácia Ïiadateºov o azyl, ktorí sú po vykonaní administratívnych úkonov umiestÀovaní v záchytn˘ch a pobytov˘ch uteãeneck˘ch táboroch, umiestnen˘ch zväã‰a na území západného Slovenska v blízkosti hraníc. Tieto osoby sú neraz v priebehu niekoºk˘ch dní znovu zadrÏané pri pokuse o nelegálne prekroãenie ‰tátnej hranice predov‰etk˘m do Rakúska a âeskej republiky. V tomto smere podiel zaznamenan˘ch opakovan˘ch pokusov o prechod ‰tátnej hranice tvorí cca 47%; sú zahrnuté v celkovom údaji o nelegálnej migrácii(ÚHCP P-PZ, 2004a). Z toho vypl˘va, Ïe nepriaznivá situácia v nelegálnej migrácii na slovensko-rakúskej a slovenskoãeskej hranici spoãíva do veºkej miery v zneuÏívaní in‰titútu azylu. V tejto súvislosti môÏe byÈ zaujímav˘ podrobnej‰í pohºad na pohyb nelegálnych migrantov cez jednotlivé úseky ‰tátnej hranice SR, ktor˘ ilustruje nápor migrantov zo a do susedn˘ch krajín – tabuºka 16. Je evidentné, Ïe Slovensko predstavuje pre nelegálnych migrantov tranzitné územie, a to jednoznaãne v smere v˘chod – západ, ão dosvedãuje vzájomn˘ pomer medzi zadrÏan˘mi osobami smerujúcimi zo SR, ãi do nej. Drvivá väã‰ina migrantov totiÏ bola zadrÏaná pri/po vstupe(a nie v˘stupe) do SR z Ukrajiny a naopak pri v˘stupe(a nie vstupe) z krajiny do Rakúska a âR(ÚHCP P-PZ, 2001 – 2005 – mapa 3). Napriek tomu tu existujú isté ãasové a geografické ‰pecifiká. Hoci v poslednom období klesá absolútny poãet nelegálnych migrantov, podiel t˘ch, ktorí sa dostali na územie Slovenska z Ukrajiny, pozvoºna narastá(v r. 2003 a 2004 viac neÏ 40%). Je to v‰ak reflexia uÏ vy‰‰ie spomenut˘ch skutoãností, o. i. väã‰ieho tlaku migrantov z tohto smeru, neprístupnej‰ieho teré55

nu vyÏadujúceho väã‰ie nasadenie policajn˘ch síl a techniky, ale aj intenzívneho boja proti prevádzaniu. Na druhej strane takmer dvojnásobne klesol donedávna vysok˘ podiel osôb zachyten˘ch na slovensko-ãeskej hranici. Migranti tu zneuÏívali nad‰tandardn˘ hraniãn˘ reÏim, ale zavedené opatrenia napomáhajú postupne redukovaÈ migraãn˘ tok na tomto úseku. Podiel nelegálnych migrantov cez slovensko-rakúske hranice osciluje dlhodobej‰ie v rozmedzí 30 – 40% z celkového poãtu zadrÏan˘ch osôb a nedarí sa ho príli‰ zniÏovaÈ – Rakúsko predstavuje pre migrantov zrejme stále veºmi príÈaÏlivú destináciu pre pokus o získanie azylu, príp. ako v˘chodisko pre presun do krajín leÏiacich e‰te západnej‰ie. Pokiaº ide o ‰tátne hranice s Maìarskom, v ich bezprostrednej blízkosti leÏiaci uteãeneck˘ tábor v Balassagyarmate e‰te donedávna produkoval mnoho nelegálnych migrantov smerom do SR, tento problém sa v‰ak podarilo v podstate eliminovaÈ(interné informácie Ministerstva vnútra SR). ·truktúra krajín pôvodu zadrÏan˘ch nelegálnych migrantov v SR(tabuºka 17 znázorÀuje pre kaÏd˘ rok súhrn nedovolen˘ch prípadov prekroãenia ‰tátnej hranice i nezákonného pobytu) sa v posledn˘ch rokoch logicky modifikuje v súlade s globálnymi trendmi. K˘m do r. 1998 medzi nelegálnymi migrantmi na Slovensku prevládali obãania balkánskych krajín(najmä b˘valej Juhoslávie a Rumunska), od r. 1999 na scéne nelegálnej migrácie v SR poãetne viedli uteãenci pochádzajúci z Afganistanu a Iraku, resp. ekonomickí migranti hlavne z Indie, âíny, Vietnamu a Bangladé‰a. V súãasnosti(r. 2003 a r. 2004 – Tabuºka 17. Nelegálni migranti v SR podºa najv˘znamnej‰ích krajín pôvodu v období 2000 – 2004 2000 ·tát Afganistan India Rumunsko Srí Lanka âína Poãet 1199 1090 939 490 413 2001 ·tát Afganistan India Irak Rumunsko Vietnam Poãet 6121 2460 1497 928 637 2002 ·tát Afganistan âína India Irak Bangladé‰ Poãet 2788 2436 2432 1654 1305 2003 ·tát Rusko India âína Arménsko Moldavsko Poãet 3046 1519 1320 996 818 2004 ·tát India Rusko âína Moldavsko Gruzínsko Poãet 2179 2151 1459 1076 950 Zdroj: ÚHCP P-PZ, 2001 – 2005 56

graf 5) sa prejavuje nov˘ trend – popri dvoch najºudnatej‰ích aj in˘ch ‰tátoch Ázie(India, âína, resp. Pakistan, Afganistan, Bangladé‰, Vietnam, Palestína, Turecko, Irak, Irán) zaãínajú medzi zdrojov˘mi krajinami dominovaÈ predov‰etk˘m b˘valé republiky Sovietskeho zväzu, a to Rusko(de facto âeãensko), Moldavsko, Gruzínsko a Arménsko(ÚHCP P-PZ, 2001 – 2005). Uvedené ‰táty dopæÀajú nelegálni migranti z niektor˘ch susedn˘ch krajín(Ukrajina, Poºsko, âR) ãi samotného Slovenska, u ktor˘ch v‰ak nejde o uskutoãÀovan˘ tranzit, ale skôr o nedbanlivostné nedovolené prekroãenie ‰tátnej hranice, páchanie cezhraniãnej trestnej ãinnosti alebo nedodrÏanie doby povoleného pobytu(nevzÈahuje sa na obãanov SR). Ako vidieÈ, nelegálni migranti prichádzajú na územie SR najmä z krajín s niωou Ïivotnou úrovÀou ako dobrovoºní ekonomickí migranti(obzvlá‰È z juÏnej a juhov˘chodnej Ázie), ãiastoãne je v‰ak nelegálna migrácia motivovaná i politick˘mi príãinami – vojnov˘mi udalosÈami, konfliktmi, politickou nestabilitou(momentálne âeãensko, predt˘m Afganistan, Irak a i.). Slovenská republika sa tak stala do urãitej miery„nárazníkov˘m“ ‰tátom medzi ostatn˘mi krajinami Európskej únie a rizikov˘mi regiónmi sveta, ktoré dlhodobo generujú migrantov do Európy. âo sa t˘ka v˘luãne pobytovej nelegálnej migrácie, údaje o nezákonnom pobyte cudzincov v Slovenskej republike sa zaãali samostatne vykazovaÈ len od zaãiatku r. 2004. Poãet osôb zaraden˘ch do tejto kategórie nelegálnej migrácie ãinil 2612, ão je 23,9% z celkového poãtu nelegálnych migrantov v SR v danom roku(zvy‰n˘ch 76,1% – t. j. 8334 osôb – tvoria vy‰‰ie prezentovaní tranzitní nelegálni migranti). V in˘ch krajinách v‰ak tento pomer môÏe byÈ inverzn˘. Napr. v âeskej republike zaznamenala SluÏba cizinecké a pohraniãní policie v r. 2004 aÏ 27 391 prípadov nelegálnej migrácie. Nedovolen˘m spôsobom prekroãilo ‰tátnu hranicu 10 695 osôb, u 16 696 osôb bolo zistené poru‰ovanie pobytového reÏimu. 32 Tieto ãísla jednak závisia od absolútneho poãtu cudzincov dlhodobo Ïijúcich v krajine, ale súãasne charakterizujú percepciu príslu‰nej krajiny migrantmi – do akej miery ju povaÏujú len za tranzitné územie, alebo aj za vhodnú na pobyt. 4.2.2 BOJ PROTI NELEGÁLNEJ MIGRÁCII A FENOMÉN PREVÁDZAâSTVA Nelegálna migrácia má pre Slovenskú republiku bezpochyby negatívne konzekvencie, napr. zv˘‰ené finanãné náklady na boj proti prevádzaãsk˘m skupinám, ochranu ‰tátnej hranice, starostlivosÈ o zaisten˘ch migrantov a následne Ïiadateºov o azyl, vyhosÈovanie, readmisiu, dobrovoºné návraty do domovsk˘ch krajín, boj proti potenciálnemu terorizmu a i. ZároveÀ je Slovenská republika viazaná tieÏ medzinárodn˘mi právnymi aktmi prijíman˘mi s cieºom potláãaÈ ne32 www.mvcr.cz/2003/statistiky/stat_cpp_policie.html, máj 2005. 57

legálnu migráciu a hlavne pa‰ovanie migrantov. Z t˘chto dôvodov SR prikladá boju proti nelegálnej migrácii relatívne veºkú pozornosÈ. 33 Vzhºadom na jej podstatu, nelegálna migrácia je do znaãnej miery závislá na existencii súboru nezákonn˘ch aktivít oznaãovan˘ch ako prevádzaãstvo . Pod neho moÏno zaradiÈ regrutovanie migrantov, obstarávanie falo‰n˘ch dokladov, samotnú realizáciu tranzitu a pod. Tieto operácie si prevádzaãské skupiny nechávajú zaplatiÈ vysok˘mi sumami peÀazí, preto prevádzaãstvo patrí k najziskovej‰ím organizovan˘m trestn˘m ãinnostiam na svete. Nie je to inak ani na Slovensku, kde v poslednej dekáde v súvislosti s náporom migrantov najmä z v˘chodu bola vybudovaná rozsiahla sieÈ prevádzaãsk˘ch trás umoÏÀujúca ich tranzit do západnej Európy. 34 Metódy a formy prevádzaãstva sa neustále zdokonaºujú. Bez úãasti prevádzaãov sa vyskytujú len ojedinelé prípady prekroãenia ‰tátnej hranice SR (Csámpai – Haládik, 2002; Hapák, 2000; cf. IOM et ICMPD, 2002). Esenciálny problém predstavuje predov‰etk˘m slovensko-ukrajinská hranica svojím neprístupnej‰ím terénom vyÏadujúcim väã‰ie nasadenie policajn˘ch síl ãi zapojenie sofistikovanej‰ích technick˘ch prostriedkov do boja proti nelegálnej migrácii. Osobitné miesto v prevádzaãsk˘ch kanáloch na teritóriu SR má tieÏ Bratislava so svojou polohou prakticky na ‰tátnej hranici, vysokou koncentráciou obyvateºstva a z toho vypl˘vajúcou anonymitou, ale aj mnoÏstvom ubytovacích kapacít pre krátky pobyt nelegálnych migrantov(Divinsk˘, 2005a). Prevádzaãské skupiny sú v˘borne organizované. Jednotliví ãlenovia vykonávajú ‰pecializované funkcie(organizátor, typár, prepravca, sprievodca, ubytovateº, fal‰ovateº cestovn˘ch dokladov a víz). Popri deºbe práce je pre prevádzaãské gangy typická prísna hierarchizácia, vysoká profesionalita a kon‰pirácia. Ich akcie sú dobre plánované, prevádzaãi vyuÏívajú znalosÈ terénu, tranzitn˘ch ciest, reÏimu sluÏieb polície; nezriedka pritom spolupracujú s políciou, zamestnancami uteãeneck˘ch táborov, orgánmi samosprávy ãi miestnymi obyvateºmi. Hlavní organizátori zväã‰a riadia ãinnosÈ zo zahraniãia, radoví prevádzaãi pochádzajú najmä zo Slovenska(cca 90%), príp. z âR, Poºska, âíny, Ruska, Rakúska, Ukrajiny a ìal‰ích ‰tátov(NJBNM, 2005; ÚHCP P-PZ, 2004b; cf. Csámpai – Haládik, 2002). Nelegálni migranti prechádzajú hranicu najãastej‰ie pe‰o alebo sú transportovaní v ‰peciálne vybudovan˘ch úkrytoch dopravn˘ch prostriedkov – nákladn˘ch vozidiel alebo Ïelezniãn˘ch vagónov – a preto ich nie je jednoduché od33 Tu je potrebné rozli‰ovaÈ medzi termínmi pa‰ovanie ºudí( human smuggling) a obchodovanie s ºuìmi( human trafficking). Pa‰ovanie ºudí cez hranice má nadnárodnú povahu, je trestn˘m ãinom proti ‰tátu, pa‰ovan˘ cudzinec súhlasí s pa‰ovaním, resp. sám ho vyhºadáva a nie je teda v princípe jeho obeÈou. Pri obchodovaní s ºuìmi ide o trestn˘ ãin národnej i nadnárodnej dimenzie proti jednotlivcovi a osoba, s ktorou sa obchoduje, je jeho obeÈou(cf. IOM, 2004a; Demir, 2003; IOM, 2000; ICMPD, 1999). 34 Podºa UNHCR sa dokonca zo Slovenska stala kriÏovatka dvoch kºúãov˘ch regionálnych prevádzaãsk˘ch trás; jedna vedie z Ruska a Ukrajiny, druhá z Balkánu(Sme, 5. 11. 2004). 58

haºovaÈ. 35 Okrem t˘chto foriem pokraãuje tendencia k zneuÏívaniu azylovej procedúry, zneuÏívanie voucherov cestovn˘mi kanceláriami ãi fal‰ovanie víz a cestovn˘ch dokladov(MV SR, 2005; NJBNM, 2005). Taxy za prevedenie cez územie Slovenska sa pohybujú v rozmedzí 200 aÏ 600 US dolárov a lí‰ia sa v závislosti od národnosti migranta – najviac platia âíÀania, Vietnamci o nieão menej, ostatn˘m nelegálnym migrantom prevádzaãi úãtujú niωie poplatky(TA3, 20. 5. 2005; Národná obroda, 15. 4. 2005; TA3, 16. 12. 2004; HNonline.sk, 13. 10. 2004; Národná obroda, 17. 6. 2003). Av‰ak celková suma za prevedenie migranta z krajiny pôvodu do zam˘‰ºanej krajiny jeho pôsobenia sa pohybuje rádovo vo v˘‰ke niekoºko tisíc aÏ desiatok tisíc dolárov 36 a napr. len za transfer migranta z Moskvy na Slovensko podºa na‰ich informácií prevádzaãi p˘tajú 2000 US dolárov(dotazníkové zisÈovanie migraãnej situácie v SR autora tejto publikácie). Na nepriaznivú situáciu v oblasti nelegálnej migrácie reagovali zodpovedné orgány SR v poslednom období ráznej‰ie ako v minulosti. Do boja proti nelegálnej migrácii a prevádzaãstvu je zapojen˘ nielen Úrad hraniãnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru(ÚHCP P-PZ) ãi iné policajné orgány, ale napr. aj Slovenská informaãná sluÏba. V tomto kontexte je v‰ak potrebné primárne vyzdvihnúÈ ãoraz efektívnej‰iu prácu Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii(NJBNM) Úradu hraniãnej a cudzineckej polície P-PZ 37 , v dôsledku ãoho stúpa poãet odhalen˘ch prípadov prevádzania, obvinen˘ch prevádzaãov i migrantov nimi preveden˘ch(tabuºka 18). Najmä vìaka ãinnosti NJBNM klesá od r. 2002 v Slovenskej republike súhrnn˘ poãet zachyten˘ch nelegálnych migrantov na jej teritóriu. Osobitne úspe‰n˘ bol r. 2004, kedy NJBNM a ìal‰ie policajné orgány rozloÏili 17 z celkového poãtu 56 evidovan˘ch a monitorovan˘ch zloãineck˘ch skupín organizujúcich v krajine prevádzaãstvo s 322 stálymi ãlenmi(MV SR, 2005; NJBNM, 2005). Na redukovanie miery nelegálnej migrácie a pa‰ovania osôb na Slovensku má popri operatívno-represívnych opatreniach nezanedbateºn˘ vplyv tieÏ postupné sprísÀovanie trestn˘ch postihov za prevádzanie v posledn˘ch rokoch na základe noviel Trestného zákona, ktoré sú uvedené v kapitole 7. Aplikovaná zásada trikrát a dosÈ, ako aj nekompromisné tresty za prevádzaãstvo stanovené v novom Trestnom zákone ã. 300/2005, úãinnom od 1. januára 2006, by mali byÈ pre prevádzaãov dostatoãne pôsobivou hrozbou. Oãakáva sa, Ïe siln˘ tlak nelegálnych migrantov na slovensko-ukrajinskú hranicu a ich nezákonné prevádzanie na a cez územie SR bude napriek krokom prijat˘m na Slovensku v najbliωom období pokraãovaÈ. Problém totiÏ spoãíva v prvom rade v samotn˘ch krajinách pôvodu migrantov, najmä v rozdielnej úrov35 Navy‰e 60% nelegálnych migrantov odchádza e‰te v deÀ príchodu, 30% opú‰Èa SR do 3 dní(Oãená‰ová, 2001). 36 Napr. cesta z Blízkeho a Stredného v˘chodu do Európy stojí migranta orientaãne 3 aÏ 5 tisíc USD, zo strednej Ameriky do Európy do 10 tisíc, z âíny do Európy 10 aÏ 15 tisíc, z Indie do USA 25 tisíc a preprava z âíny do USA môÏe záujemcu vyjsÈ aÏ na 35 tisíc USD (Salt, 2005a; ILO, 2004; IOM, 2003; cf. ÚHCP P-PZ, 2002). 37 Úlohy a zameranie uveden˘ch in‰titúcií sú detailnej‰ie popísané v kapitole 8. 59

60 Tabuºka 18. Základné charakteristiky t˘kajúce sa prevádzaãstva v SR v období 2002 – 2004 Úsek ‰tátnej Poãet prípadov prevádzaãstva Poãet obvinen˘ch prevádzaãov Poãet preveden˘ch migrantov hranice / Rok Rakúsko âeská rep Maìarsko Poºsko Ukrajina vnútrozemie Spolu 2002* 4 5 4 0 10 32 55 2003 9 14 5 1 24 21 74 2004 43 12 7 3 16 29 110 2002* 5 8 7 0 21 77 118 2003 24 22 17 1 55 43 162 2004 79 22 16 4 55 96 272 2002* 43 82 45 0 199 406 775 2003 28 170 57 1 356 465 1077 2004 145 239 41 4 688 1182 2299 * = údaje za r. 2002 nie sú úplné, pretoÏe Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii bola zriadená aÏ 1. apríla 2002 Zdroj: ÚHCP P-PZ, 2005

ni ekonomík regiónov sveta a z toho rezultujúcich stimulov k migraãnému pohybu. V nemalej miere k intenzívnej migrácii osôb hlavne z v˘chodu prispieva rusko-ukrajinská hranica, ktorá je nielen najdlh‰ou hranicou Ukrajiny, ale pre jej právne nevyrie‰ené znaãenie je aj oveºa voºnej‰ia. Z územia Ruskej federácie tak na Ukrajinu prichádzajú roãne desiatky tisíc nelegálnych migrantov, ktorí sa následne snaÏia dostaÈ na teritórium Európskej únie vrátane SR. V súvislosti s vnútropolitick˘mi udalosÈami na Ukrajine v r. 2004 bolo navy‰e zaregistrované uvoºnenie reÏimu v tamoj‰ích uteãeneck˘ch táboroch(SIS, 2005). Pre Slovenskú republiku z toho v‰etkého vypl˘va nutnosÈ postupovaÈ v boji proti nelegálnej migrácii a prevádzaãstvu ìalej presne podºa Schengenského akãného plánu a právnych aktov, k plneniu ktor˘ch sa zaviazala v kontexte ochrany(nielen) novej vonkaj‰ej hranice Európskej únie. 4.3 PROBLEMATIKA AZYLU Súbor otázok spojen˘ch s právom na azyl a uteãencami, resp. Ïiadateºmi o azyl a azylantmi je historicky veºmi star˘(Kováãik, 2002; Balga, 2001). S uteãencami sa stretávali – produkovali ich, alebo prijímali – takmer v‰etky civilizácie a nie je to inak ani v súãasnosti. Rozdielne sú dnes ale objemy uteãencov a miera ochrany ich práv ãi akceptácia spoloãnosÈou, roz‰irujú sa i príãiny vedúce k tomuto fenoménu. Kardinálnymi impulzmi pre útek z domovskej krajiny sú vojny, ozbrojené konflikty, represie a ‰iroká paleta diskriminácií ako napr. politická, náboÏenská, rasová, národnostná, etnická. Nie je zriedkav˘ ani v˘skyt tzv. environmentálnych uteãencov v dôsledku rozsiahlych prírodn˘ch pohrôm ãi antropogénnych katastrof v zdrojov˘ch krajinách(Martin, 2001). âoraz ãastej‰ie ale Ïiadatelia o azyl pochádzajú aj spomedzi nelegálnych migrantov. Îiadatelia o azyl a azylanti formálne reprezentujú ìal‰iu fundamentálnu kategóriu zahraniãn˘ch migrantov na území SR. Práve Slovensko je príkladom krajiny, kde sa Ïiadatelia o azyl regrutujú momentálne v drvivej väã‰ine z nelegálnych migrantov. ZávaÏnosÈ tejto témy dokumentuje fakt, Ïe pokiaº poãet nelegálnych migrantov na Slovensku vzrástol od r. 1993 zhruba päÈ- aÏ sedemkrát, situácia u Ïiadateºov o azyl je dramaticky odli‰ná. Ich poãet stúpol od r. 1992 viac neÏ stokrát a má permanentne rastúcu tendenciu(trend r. 2005 v‰ak uÏ signalizuje kvalitatívny obrat), ako demon‰truje nasledujúca textová pasáÏ. 4.3.1 KVANTITATÍVNY V¯VOJ A PÔVOD ÎIADATEªOV O AZYL Dynamika v˘voja poãtu Ïiadateºov o azyl na Slovensku do veºkej miery kopíruje v˘vin na poli nelegálnej migrácie a postupnú liberalizáciu slovenského zákona o azyle v súlade s komunitárnym právom. Podºa neho má nelegálny migrant moÏnosÈ poÏiadaÈ o azyl v SR ihneì po zadrÏaní orgánmi polície. Táto moÏnosÈ je nelegálnymi migrantmi stále viac vyuÏívaná, hoci ich prvotn˘m 61

úmyslom nebolo zostaÈ na území Slovenska. Pobyt v krajine v rámci azylovej procedúry im dáva jednak istotu, Ïe poãas nej nebudú vrátení alebo vyhostení zo SR, jednak im umoÏÀuje pripraviÈ a znovu realizovaÈ nelegálny prechod slovenskej hranice smerom do pôvodne zam˘‰ºanej destinácie. Napriek tomu je potrebné pripustiÈ, Ïe urãitá – hoci nepoãetná – ãasÈ migrantov Ïiada o azyl s úmyslom tu zostaÈ a integrovaÈ sa do slovenskej spoloãnosti. Poãet Ïiadateºov o azyl prekroãil v r. 2003 po prv˘krát desaÈtisícov˘ limit, hoci hranicu tisíc osôb prekroãil len v r. 1999, ão predstavuje ‰okujúce tempo rastu v ostatn˘ch ‰tyroch rokoch(tabuºka 19): 62 Tabuºka 19. Prehºad v˘voja Ïiadostí o azyl v SR v rokoch 1992 – 2005 Rok 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005** Spolu Îiadatelia o azyl* 87 96 140 359 415 645 506 1320 1556 8151 9743 10 358 11 395 1410 46 181 Udelen˘ azyl 56 39 56 68 129 65 49 27 11 18 20 11 15 10 574 Udelené neskôr ‰tát. obãianstvo 0 0 0 0 4 14 22 2 0 11 56 40 15 0 164 Neudelen˘ azyl 0 20 32 57 62 84 36 176 123 130 309 421 1545 375 3370 Zastavené konanie 0 25 65 190 193 539 224 1034 1366 5247 8053 9788 11 684 1357 39 765 V rie‰ení 31 43 31 75 106 63 260 343 400 3156 4516 4652 2805 2472 2472 * = v skutoãnosti poãet Ïiadostí; do tohto poãtu sú totiÏ zaradené aj opakované Ïiadosti o azyl v danom roku; ** = predbeÏn˘ stav k 30. júnu 2005 Zdroj: ‰tatistiky Migraãného úradu MV SR

Ako vidieÈ z prezentovan˘ch ãísel, Ïiadatelia o azyl tvoria v SR najdynamickej‰í komponent zahraniãnej migrácie. Ich poãet vzrástol v období 1992 – 2004 takmer 131-krát; z 87 na pribliÏne 11 400 osôb. Aj u Ïiadateºov o azyl moÏno v˘vojovo diferencovaÈ niekoºko fáz. Prvá zah⁄Àa roky 1993 – 1998, kedy bol ich poãet v podstate zanedbateºn˘; druhá obdobie 1999 – 2000 s ich náhlym nárastom, ale e‰te nie v˘razn˘m. Poslednú fázu kon‰tituujú roky 2001 aÏ 2004, kedy sa poãet Ïiadateºov o azyl alarmujúco zv˘‰il. V r. 2004 dokonca po prv˘ raz prekroãil poãet Ïiadateºov v SR poãet nelegálnych migrantov. V uvedenom roku patril pomer poãtu Ïiadateºov o azyl v SR k poãtu obyvateºov krajiny v rámci celej Európy do skupiny s najvy‰‰ími hodnotami(spolu s Rakúskom, ·védskom, ·vajãiarskom, Nórskom, Luxemburskom, Írskom a Cyprom – cf. UNHCR, 2005b). Ako v‰ak dokazujú ãísla za prv˘ polrok 2005, rastov˘ trend ostatn˘ch rokov sa prekvapujúco radikálne zvrátil, a to zrejme z viacer˘ch dôvodov. Na jednej strane sa poãet Ïiadateºov o azyl v celej Európe signifikantne zniÏuje uÏ od r. 2002(cf. UNHCR, 2005a; Salt, 2005a). ZároveÀ na Slovensku relatívne rapídne klesá poãet nelegálnych migrantov, z ktor˘ch sa Ïiadatelia generujú, aj vìaka prísnej‰ím kontrolám na v˘chodnej hranici a zv˘‰enému tlaku na prevádzaãov. ëal‰ím faktorom prispievajúcim pravdepodobne k poklesu Ïiadateºov o azyl je aplikácia Dublinského dohovoru v praxi; osoba, ktorá bola zaregistrovaná v SR ako Ïiadateº o azyl, má v zmysle ustanovení dohovoru uÏ len malú ‰ancu získaÈ azyl v inej krajine, ãoho si zaãínajú byÈ potenciálni Ïiadatelia o azyl na Slovensku evidentne vedomí. V ‰truktúre Ïiadateºov o azyl v SR podºa kontinentu, z ktorého pochádzajú, suverénne vedie Ázia. V r. 2001 – 2004 85 aÏ 90% Ïiadateºov pri‰lo práve z nej (tu sú v‰ak zarátaní o. i. obãania Ruskej federácie a/alebo âeãenska), z krajín Európy Ïiada o azyl v SR priemerne cca 10% osôb, 1 – 4% pripadajú na Afriku a len nepatrn˘ zvy‰ok na Ameriku. Krajiny, z ktor˘ch sa v uplynulom období regrutoval najväã‰í poãet Ïiadateºov o azyl na Slovensku, ukazuje tabuºka 20(graf 6). V‰eobecne ‰truktúra krajín Ïiadateºov o azyl – obdobne ako nelegálnych migrantov – prechádza prirodzenou modifikáciou v reflexii na zmeny politickej a ekonomickej situácie vo svete. Poãet uteãencov z Afganistanu, Iraku a Somálska v SR od r. 2003 citeºne klesol, na druhej strane markantne stúpajú poãty Ïiadateºov o azyl z Indie, Ruska(âeãenska), âíny, obyvateºov Moldavska, Pakistanu, Bangladé‰u, Turecka a b˘val˘ch zakaukazsk˘ch republík ZSSR. Tieto osoby v‰ak aÏ na v˘nimky nie sú v domovsk˘ch krajinách perzekvované, ide skôr o úãelov˘ch Ïiadateºov o azyl z radov ekonomick˘ch migrantov. Takmer 85% Ïiadateºov o azyl v SR tvoria muÏi a vy‰e 40% Ïiadateºov je vo vekovej kategórii 18 – 25 rokov(‰tatistiky Migraãného úradu MV SR). Údaje zo Slovenska tak potvrdzujú skúsenosti získané z in˘ch imigraãn˘ch krajín, a to, Ïe typick˘ profil Ïiadateºa o azyl je – muÏ, mlad˘ a slobodn˘(cf. Divinsk˘, 2004a). V r. 1992 – 2004 bol v Slovenskej republike priznan˘ azyl úhrnom 564 Ïiadateºom; 164 azylantom z tohto poãtu bolo v uvedenom období udelené ‰tátne obãianstvo SR ako vrchol integraãného procesu. V kategórii azylantov ku koncu r. 2004 v˘razne dominovali osoby pochádzajúce z Afganistanu(bez63

64 Tabuºka 20. DesaÈ najv˘znamnej‰ích krajín podºa poãtu Ïiadateºov o azyl v SR v rokoch 2000 – 2004 2000 2001 2002 2003 2004 ·tát Poãet ·tát Ïiadateºov Poãet ·tát Ïiadateºov Poãet ·tát Ïiadateºov Poãet ·tát Ïiadateºov Poãet Ïiadateºov Afganistan 624 Afganistan 4315 âína 1764 Rusko 2653 India 2969 India 380 India 1111 Afganistan 1669 India 1653 Rusko 2413 Pakistan 161 Irak 990 India 1611 âína 1080 âína 1271 Irak 115 Bangladé‰ 429 Irak 1245 Arménsko 758 Gruzínsko 989 Srí Lanka 87 Pakistan 176 Bangladé‰ 1032 Afganistan 627 Moldavsko 826 Bangladé‰ 46 Sierra Leone 156 Rusko 618 Moldavsko 587 Pakistan 799 Kosovo 38 Somálsko 129 Moldavsko 266 Gruzínsko 582 Bangladé‰ 544 Arménsko 15 Irán 109 Vietnam 220 Bangladé‰ 558 Afganistan 393 Nepál 14 Srí Lanka 98 Somálsko 199 Irak 475 Vietnam 155 Turecko 12 Palestína 77 Pakistan 168 Pakistan 307 Arménsko 144 Zdroj: ‰tatistiky Migraãného úradu MV SR

mála 40% v‰etk˘ch azylov udelen˘ch v SR), nasledovaní migrantmi z Iraku, Juhoslávie, Rumunska, Bosny a Hercegoviny, Ruska, Arménska a Angoly (‰tatistiky Migraãného úradu MV SR). ·tátne obãianstvo SR obvykle nadobúda azylant, ktor˘ má trval˘ pobyt na území Slovenskej republiky päÈ rokov. Nepriazniv˘m, ale oãakávan˘m trendom bol v posledn˘ch rokoch oãividn˘ rast poãtu malolet˘ch osôb(unaccompanied minors, separated children) zadrÏan˘ch na teritóriu Slovenskej republiky bez sprievodu blízkej dospelej osoby. Len v období 2002 – 2004 sa ich medzi Ïiadateºmi o azyl objavilo vy‰e 2000; väã‰ina pri‰la z Bangladé‰u, Indie, Afganistanu, âíny ãi Moldavska(‰tatistiky Migraãného úradu MV SR; UNHCR et al., 2004). ·pecifikom tejto kategórie migrantov je ich zv˘‰ená zraniteºnosÈ, a preto si vyÏadujú mimoriadnu pozornosÈ zo strany zainteresovan˘ch orgánov z hºadiska úpravy ich právneho postavenia i starostlivosti o nich v praxi(viì napr. Dohovor o právach dieÈaÈa). Aj z t˘chto príãin bol v SR nedávno prijat˘ nov˘ právny predpis rie‰iaci o. i. ochranu malolet˘ch bez sprievodu. 38 4.3.2 VYBRANÉ ASPEKTY AZYLOVEJ PROBLEMATIKY V SR – RE·TRIKTÍVNA AZYLOVÁ POLITIKA? Napriek vysokému poãtu Ïiadateºov(resp. Ïiadostí) o azyl v uplynulom období v SR bol iba minimálnemu poãtu z nich azyl priznan˘. Navy‰e k˘m pomer poãtu Ïiadateºov o azyl k poãtu obyvateºov krajiny patrí na Slovensku k najvy‰‰ím v Európe, v prípade udelen˘ch azylov je to presne naopak. Podiel osôb s priznan˘m azylom zo v‰etk˘ch Ïiadateºov o azyl ãinil v SR v r. 1992 – 2004 len 1,25%. Tento údaj v‰ak nie je korektn˘, obsahuje aj vysok˘ poãet t˘ch, ktorí z azylovej procedúry dobrovoºne odi‰li v jej priebehu(v podstate drvivá väã‰ina osôb). Oveºa metodologicky zmysluplnej‰ím ukazovateºom, pouÏívan˘m tieÏ v medzinárodn˘ch porovnaniach, je úspe‰nosÈ azylového konania, ãiÏe miera priznan˘ch azylov. Tá udáva podiel osôb s udelen˘m azylom z celkového poãtu rozhodnutí, t. j. udelen˘ch i neudelen˘ch azylov spolu. Tento indikátor dosahuje v SR za obdobie 1992 – 2004 úroveÀ 17%. DôleÏitou informáciou pre Ïiadateºov o azyl na Slovensku je v‰ak skutoãnosÈ, Ïe trend udeºovan˘ch azylov javí znaãne negatívny v˘voj – miera priznan˘ch azylov postupne klesla zo 67,5 % v r. 1996 cez 8,2% v r. 2000 na takmer zanedbateºn˘ch 0,96% v r. 2004(‰tatistiky Migraãného úradu MV SR; UNHCR, 2005b; Divinsk˘, 2005d – cf. graf 7). 39 Uvedené fakty sú ãasto predmetom kritiky mimovládnych organizácií, medzinárodn˘ch in‰titúcií ãi samotn˘ch migrantov(dotazníkové zisÈovanie migraãnej situácie v SR). Tieto subjekty povaÏujú azylovú politiku SR za vyslo38 Zákon ã. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele s úãinnosÈou od 1. septembra 2005. 39 PredbeÏné údaje ku koncu 1. polroka 2005 naznaãujú zv˘‰enie hodnoty tohto ukazovateºa na úroveÀ 2,6%. 65

vene re‰triktívnu, posudzovanie kritérií na získanie azylu za príli‰ rigorózne, azylovú procedúru za veºmi prísnu. Podºa viacer˘ch vyjadrení Zastupiteºského úradu UNHCR na Slovensku v nedávnej minulosti Slovenská republika udeºuje percentuálne najmenej azylov v krajinách Európskej únie, Európe samotnej ãi dokonca na svete(TA3, 17. 6. 2005; Národná obroda, 11. 2. 2005; Sme, 8. 11. 2004; Pravda, 5. 11. 2004; Sme, 22. 10. 2004; HNonline.sk, 22. 4. 2004; EurActiv, 25. 3. 2004). 40 Zodpovedné autority – Migraãn˘ úrad MV SR – sa obhajujú konzekventn˘m uplatÀovaním ustanovení medzinárodn˘ch dohovorov a slovensk˘ch právnych noriem, ako aj zneuÏívaním konania o udelenie azylu Ïiadateºmi o azyl. Vo väã‰ine prípadov sa totiÏ toto zastavuje kvôli odchodu Ïiadateºov z azylového zariadenia a územia SR, pretoÏe ide o ekonomick˘ch migrantov, pre ktor˘ch je SR len tranzitnou krajinou, v ktorej sa zdrÏia krátko a snaÏia sa dostaÈ do krajín západnej Európy. 41 Nechceme byÈ na tomto mieste arbitrom oboch diametrálne rozdielnych prístupov na slovenskej azylovej scéne. Domnievame sa v‰ak, Ïe Ïiadateºom o azyl s opravdiv˘m záujmom o priznanie azylu v SR by tento mohol byÈ udeºovan˘ o nieão veºkorysej‰ie ako doteraz, napr. viac z humanitárnych dôvodov. Na druhej strane osoby Ïiadajúce o azyl bezpochyby z úãelov˘ch dôvodov – nelegálni ekonomickí migranti, a nie uteãenci – by mali byÈ tak ponímaní i mimovládnymi organizáciami na ochranu práv uteãencov. V kontexte naãrtnut˘ch skutoãností neprekvapuje údaj, Ïe priemern˘ prepoãítan˘ poãet dní pobytu Ïiadateºov o udelenie azylu v uteãeneck˘ch táboroch na Slovensku je sotva 30 dní(MÚ MV SR, 2005). Hoci sa v priebehu r. 2004 tento ukazovateº zv˘‰il z 19 na 30 dní, ão bolo spojené s vyãkávaním Ïiadateºov na otvorenie hraníc od 1. mája 2004 a moÏnosÈou ich eventuálne ºah‰ieho odchodu ìalej do„star˘ch“ ãlensk˘ch krajín EÚ, Ïiadatelia o azyl naìalej po krátkom zotavení opú‰Èajú azylové zariadenia v SR. Systematická práca s nimi(napr. jazykové vzdelávanie, odborné pracovné kurzy a pod.) je potom za tak˘chto podmienok len málo realizovateºná. Na druhej strane existujú menej poãetné prípady osôb, ktoré zrejme v snahe naozaj azyl na Slovensku dostaÈ, zostávajú v azylovej procedúre neúmerne dlho – viac neÏ rok a dlh‰ie – a veºmi ãasto s nepriazniv˘m záverom. V súvislosti s vysok˘m poãtom Ïiadateºov o azyl v SR v posledn˘ch rokoch ãasÈ verejnosti i médií príleÏitostne kritizuje v˘‰ku vynaloÏen˘ch finanãn˘ch prostriedkov na starostlivosÈ o uteãencov v Slovenskej republike, ão citeºne negatívne ovplyvÀuje verejnú mienku domáceho obyvateºstva voãi tejto kategó40 Nie je to celkom tak, za r. 2004 niωiu mieru priznan˘ch azylov neÏ SR v rámci Európy vykazovalo Grécko a jej nulovú hodnotu Estónsko, Loty‰sko, Lichten‰tajnsko, Gruzínsko a Island.(Pre porovnanie: na kontinente sa v r. 2004 udelil azyl v priemere v 19% rozhodnut˘ch Ïiadostí – UNHCR, 2005b). 41 Napr. poãas r. 2004 vy‰e 11,5 tisíca Ïiadateºov o azyl dobrovoºne opustilo územie Slovenska; koncom decembra zostalo fyzicky prítomn˘ch v azylovej procedúre iba 904 osôb. K 23. júnu 2005 bolo obsaden˘ch v azylov˘ch zariadeniach Migraãného úradu uÏ len 350 lôÏok(interné informácie Migraãného úradu). 66

rii migrantov – viì detailne kapitolu 5. Je pravda, Ïe z ekonomického hºadiska starostlivosÈ o Ïiadateºov o azyl a azylantov nie je lacná. Priame v˘davky na jedného Ïiadateºa na jeden deÀ pobytu sú vo v˘‰ke 475 Sk zohºadÀujúc náklady na ubytovanie, stravovanie, vreckové, ochranu objektov, zdravotné v˘davky na Ïiadateºov, mzdy personálu zabezpeãujúceho prevádzku azylov˘ch zariadení a i.(MÚ MV SR, 2005). Je v‰ak potrebné si uvedomiÈ, Ïe okrem etickej stránky veci je Slovenská republika viazaná aj medzinárodn˘mi právnymi predpismi a Ïe starostlivosÈ o uteãencov patrí medzi esenciálne prvky spolupráce medzinárodného spoloãenstva. Do budúcnosti snáì ale moÏno pouvaÏovaÈ napr. nad rôznorodej‰ími a menej nákladn˘mi formami ubytovania osôb poãas azylovej procedúry tak, ako je to beÏné v niektor˘ch in˘ch ‰tátoch. ëal‰ím problémom azylového systému SR zo ‰ir‰ieho pohºadu je jeho (ne)atraktivita pre osoby s uÏ udelen˘m azylom, t. j. azylantov. Slovensko od svojho vzniku poskytlo azyl vy‰e 560 osobám. Ako v‰ak vypl˘va z empirick˘ch údajov, 1/2 aÏ 2/3 azylantov sa na území SR uÏ nenachádzajú(dotazníkové zisÈovanie migraãnej situácie v SR; cf. TA3, 13. 4. 2005). Slovensko je tak de facto sãasti vyuÏívané ako odrazov˘ mostík do ‰tátov leÏiacich západnej‰ie od neho a prostriedky vynaloÏené na integráciu nie sú plne efektívne. Ako príãiny odchodu zo SR azylanti uvádzajú najmä ÈaÏkosti s hºadaním adekvátneho zamestnania a b˘vania na Slovensku(predov‰etk˘m na vidieku a v mal˘ch mestách), ponuky lep‰ie platenej práce v ‰tátoch západnej Európy, ako aj celkovú profilovanú politicko-kultúrnu klímu, prevládajúcu odmietavú verejnú mienku a prejavy intolerancie voãi imigrantom v Slovenskej republike(dotazníkové zisÈovanie migraãnej situácie v SR). Nakoniec moÏno kompetentn˘m orgánom odporuãiÈ ãiastoãnú zmenu terminológie pouÏívanej pri prezentácii ‰tatistick˘ch údajov, a to vo fundamentálnom parametri – poãte Ïiadateºov o azyl. V skutoãnosti sa jedná o poãty Ïiadostí o azyl, ão je podstatn˘ rozdiel; vzhºadom na nemal˘ podiel opakovan˘ch Ïiadostí o azyl je reálny poãet Ïiadateºov o azyl men‰í neÏ udávan˘ch 11 395. Napr. za r. 2004 dosiahol poãet, resp. miera opakovan˘ch Ïiadostí o azyl v SR 1793(interné informácie Migraãného úradu), ãiÏe takmer 16%; faktick˘ poãet Ïiadateºov o azyl za r. 2004 by tak vychádzal len na 9602 osôb. 4.4 CUDZINCI S POVOLENÍM NA POBYT Kategória migrantov – cudzincov s povolen˘m pobytom sa v kontexte zahraniãnej migrácie Slovenskej republiky obãas prehliada alebo ‰tuduje menej dôkladne, na rozdiel od krajín s dlhoroãnou imigraãnou históriou. Je to spôsobené t˘m, Ïe vonkaj‰ie atribúty vzÈahujúce sa na túto skupinu sa nemusia spoloãensky tak citlivo, bezprostredne a urgentne manifestovaÈ ako u predo‰l˘ch skupín migrantov. U cudzincov s povolen˘m pobytom sa akcentujú skôr dopady ich prítomnosti a ãinností na majoritnú spoloãnosÈ neÏ samotné rysy priestorovej mobility. Napriek tomu dynamika, postavenie a v˘znam t˘ch67

to migrantov sa skúma v rámci zahraniãnej migrácie s prihliadnutím na fakt, Ïe ich pohyb, právny ‰tatút a vykonávané aktivity v SR majú odli‰n˘ ráz a dæÏka ich pobytu je rôznorodá(Divinsk˘, 2004b). Na základe definície je cudzincom na Slovensku kaÏdá osoba, ktorá nie je ‰tátnym obãanom Slovenskej republiky(zákon ã. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskor‰ích zmien a doplnkov). Cudzinci zdrÏiavajúci sa na území SR sú podriadení urãitému reÏimu – tzv. cudzineckému reÏimu, ktor˘ upravuje právne postavenie cudzincov v krajine a jeho realizáciu príslu‰n˘mi ‰tátnymi orgánmi. Cudzineck˘ reÏim musí re‰pektovaÈ v‰eobecne platné zásady medzinárodného práva a záväzky ‰tátu(Balga, 2002). 4.4.1 KVANTITATÍVNY V¯VOJ, PÔVOD A ·TRUKTÚRA CUDZINCOV S POVOLEN¯M POBYTOM Dynamika v˘voja poãtu cudzincov s udelen˘m povolením na pobyt v Slovenskej republike sa vyznaãuje zreteºne rozdielnym charakterom oproti kvantitatívnemu v˘voju nelegálnych migrantov alebo Ïiadateºov o azyl. V prvom rade tu títo cudzinci Ïili v men‰ej miere uÏ aj v minulosti, takÏe nie sú po zmene politického systému v krajine nov˘m fenoménom ako ostatné kategórie migrantov. V˘voj poãtu cudzincov s povolením na pobyt nebol poãas poslednej dekády – ako ilustruje tabuºka 21 – jednoznaãn˘. Z demon‰trovan˘ch ãísel je zrejmé, Ïe po raste poãtu cudzincov v období do konca 90. rokov 20. storoãia moÏno od r. 2000 pozorovaÈ skôr stagnáciu a koncom r. 2004 dokonca frapantn˘ pokles ich stavu v SR. Podºa intern˘ch informácií Úradu hraniãnej a cudzineckej polície P-PZ boli totiÏ v októbri toho roka spomedzi cudzincov s udelen˘m povolením na pobyt v SR nielen vyÀaté osoby s priznan˘m ‰tatútom tzv. zahraniãného Slováka, ale predov‰etk˘m evidencia cudzincov bola„oãistená“ a poãetné duplicitné prípady boli odstránené. V dôsledku toho ale hodnoty za jednotlivé roky, resp. mesiace sú a budú len málo komparabilné. Táto skutoãnosÈ evokuje principiálnu otázku úrovne kvality systému evidencie osôb – cudzincov s povolením na pobyt Ministerstvom vnútra SR. Uvedení cudzinci ku koncu r. 2004 reprezentovali 0,41% z celkového poãtu obyvateºov SR(vlastn˘ v˘poãet na báze ‰tatistík Úradu hraniãnej a cudzineckej polície P-PZ). 42 ·truktúra ‰tátov, z ktor˘ch pochádzajú kvantitatívne najviac zastúpené komunity cudzincov s povolen˘m pobytom na Slovensku, je substanciálne od42 V medzinárodnom porovnaní je to veºmi nízka hodnota; napr. v âeskej republike dosiahol koncom r. 2004 poãet cudzincov s povolen˘m pobytom 254 294 osôb, ão ãiní 2,5% populácie ‰tátu(www.czso.cz/ciz/cizinci.nsf/i/pocet_cizincu_v_cr, apríl 2005). Na 1000 obyvateºov tak v SR pripadajú len 4 cudzinci, k˘m v âR aÏ 25. Komunita cudzincov v Maìarsku je tieÏ relatívne veºká; ku koncu r. 2004 dosiahol poãet osôb s povolením na pobyt 40,5 tisíc, poãet osôb s povolením na prisÈahovanie a usadenie v krajine aÏ 112 tisíc(www.bmbah.hu/statisztikak.php, jún 2005). Poãty a podiely cudzincov v niektor˘ch in˘ch ‰tátoch Európy sú prezentované v predchádzajúcej kapitole. 68

Tabuºka 21. V˘voj poãtu cudzincov s povolen˘m pobytom v SR ku koncu rokov 1994 – 2005 Rok 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005* Poãet 16 946 21 909 21 482 26 424 28 419 29 488 28 801 29 418 29 505 29 219 22 108 22 802 * = predbeÏn˘ stav k 30. aprílu 2005 Zdroj: ÚHCP P-PZ, 2005; ‰tatistiky Úradu hraniãnej a cudzineckej polície P-PZ Tabuºka 22. Najv˘znamnej‰ie krajiny podºa poãtu cudzincov s povolen˘m pobytom v SR v rokoch 2001 – 2004 2001 ·tát Poãet osôb âeská rep. 4994 Ukrajina 4631 Poºsko 2428 Rumunsko 1910 Srbsko/â.H. 1609 Maìarsko 1516 Vietnam 1477 Rusko 1371 Nemecko 872 Bulharsko 865 2002 ·tát Poãet osôb âeská rep. 5355 Ukrajina 4744 Poºsko 2354 Rumunsko 1922 Vietnam 1730 Srbsko/â.H. 1590 Maìarsko 1533 Rusko 1378 Nemecko 892 âína 877 2003 ·tát Poãet osôb âeská rep. 4931 Ukrajina 4913 Poºsko 2395 Rumunsko 1902 Vietnam 1716 Maìarsko 1547 Srbsko/â.H. 1480 Rusko 1362 Nemecko 905 âína 825 2004 ·tát Poãet osôb Ukrajina 4007 âeská rep. 3583 Poºsko 2468 Maìarsko 1519 Rusko 1213 Nemecko 988 Vietnam 832 USA 643 Bulharsko 633 Rakúsko 576 Zdroj: ÚHCP P-PZ, 2001 – 2005 69

li‰ná oproti ‰truktúre zdrojov˘ch krajín nelegálnych migrantov a Ïiadateºov o azyl v SR. DesaÈ najdôleÏitej‰ích krajín pôvodu t˘chto cudzincov v r. 2001 – 2004 znázorÀuje tabuºka 22(graf 8). V‰eobecne je moÏné ‰táty s najvy‰‰ími poãtami cudzincov s udelen˘m povolením na pobyt na Slovensku diferencovaÈ na niekoºko skupín. Do prvej skupiny moÏno vcelku prirodzene zaradiÈ temer v‰etky susedné krajiny s intenzívnymi pracovn˘mi a rodinn˘mi väzbami so SR, priãom dlhodobo dominuje âeská republika a Ukrajina, nasledované Poºskom, príp. Maìarskom. ëal‰ia skupina je kon‰tituovaná krajinami s historicky sformovan˘mi komunitami na teritóriu Slovenskej republiky (Rusko, Vietnam, Bulharsko, Chorvátsko; najnov‰ie âína), príslu‰níci ktor˘ch si tu zakladajú rodiny a takisto rozvíjajú rozliãné pracovné aktivity. V poslednom období sa zvy‰ujú tieÏ stavy cudzincov z niektor˘ch západoeurópskych krajín(nielen Nemecka a Rakúska, ale aj Talianska, Veºkej Británie, Francúzska a i.) ãi z USA, obzvlá‰È po vstupe krajiny do Európskej únie. Donedávna poãetné spoloãenstvá cudzincov pôvodom najmä z Rumunska a Srbska a âiernej Hory s povolen˘m dlhodob˘m pobytom boli kvôli jeho zru‰eniu vypustené z evidencie cudzincov orgánmi cudzineckej polície. âo sa t˘ka v˘voja ‰truktúry cudzincov v SR podºa druhu povoleného pobytu, táto sa v súãasnosti citeºne mení(tabuºka 23, graf 9). Kategória dlhodobého pobytu, v minul˘ch rokoch relatívne poãetná,„dobiehala“ z predchádzajúcej právnej úpravy, a preto sa poãet osôb s t˘mto druhom pobytu postupne v priebehu r. 2002 – 2004 zniÏoval. K úplnému zániku tejto kategórie do‰lo koncom r. 2004(v septembri ãinil poãet osôb s povolen˘m dlhodob˘m pobytom na Slovensku e‰te 2886, v októbri uÏ len 30). 43 KeìÏe registrovan˘ pobyt bol zo zákona urãen˘ pre cudzincov – ‰tátnych príslu‰níkov ãlensk˘ch ‰tátov Európskej únie v období pred vstupom SR do nej, poãet osôb s t˘mto druhom pobytu od r. 2002 viditeºne vzrastal. Av‰ak po vstupe Slovenskej republiky do Únie majú obãania jej ãlensk˘ch krajín uÏ právo na trval˘ pobyt na území krajiny. Z tohto dôvodu sa od 1. mája 2004 registrované pobyty viac neudeºujú a poãet osôb s t˘mto druhom pobytu v SR rapídne z mesiaca na mesiac klesá. Naopak, od zaãiatku r. 2004 mierne vzrastali poãty trval˘ch pobytov, predov‰etk˘m u osôb pochádzajúcich z krajín západnej Európy, ktorí v SR stále vo väã‰om poãte vykonávajú ekonomické aktivity v terciárnom a kvartérnom sektore(kvalifikovaní manaÏéri, poradcovia, lektori, vedci atì.). Poãet osôb s povolen˘m prechodn˘m pobytom na Slovensku po poãiatoãnom náraste v r. 2002 – 2003(ako nová kategória) v ostatnom ãase klesá na úkor trvalého pobytu. Napokon neustále pomerne prudko rastie poãet osôb s tolerovan˘m pobytom; najviac je medzi nimi momentálne Ukrajincov. 44 43 Kategória dlhodobého pobytu bola takmer v˘hradne tvorená osobami so ‰tatútom zahraniãného Slováka. 44 Podrobnej‰ie definície jednotliv˘ch druhov povoleného pobytu v súlade s aktuálnym znením zákona viì v kapitole 7. 70

Tabuºka 23. Poãet cudzincov podºa druhu povoleného pobytu v SR ku koncu rokov 1994 – 2005 Druh pobytu trval˘ dlhodob˘ prechodn˘ registrovan˘ tolerovan˘ 1994 11 000 5946 – – – 1995 14 002 7907 – – – 1996 15 584 5898 – – – 1997 17 099 9325 – – – 1998 17 564 10 855 – – – 1999 17 848 11 640 – – – Druh pobytu trval˘ dlhodob˘ prechodn˘ registrovan˘ tolerovan˘ 2000 17 410 11 391 – – – 2001 17 287 12 131 – – – 2002 17 108 4617 6716 1050 14 2003 17 008 2928 7577 1683 23 2004 17 003 – 4517 477 111 2005* 18 197 – 4216 241 148 *= predbeÏn˘ stav k 30. aprílu 2005 Zdroj: ÚHCP P-PZ, 2001 – 2005; ‰tatistiky Úradu hraniãnej a cudzineckej polície P-PZ 4.4.2 NIEKTORÉ PROBLÉMY CUDZINCOV S POVOLENÍM NA POBYT Pokiaº ide o ìal‰í v˘voj v skupine cudzincov s udelen˘m povolením na pobyt v SR, po spomenutej eliminácii duplicitn˘ch prípadov ich evidencie sa markantnej‰ie zmeny oãakávajú skôr v ‰truktúre druhov a úãelov pobytu i v ‰truktúre krajín pôvodu t˘chto migrantov. Ako bolo vy‰‰ie ukázané na konkrétnych ãíslach, poãet cudzincov s povolením na pobyt stagnuje v krajine uÏ dlh‰ie. Príãiny tohto stagnaãného trendu nie sú jednoznaãné a existujú naÀ dva kontradikãné názory. Niektoré, zväã‰a ‰tátne in‰titúcie deklarujú, Ïe o povolenie na pobyt v SR nie je zo strany cudzincov príli‰ veºk˘ záujem, a to z rozliãn˘ch dôvodov(dotazníkové zisÈovanie migraãnej situácie v SR). Predsa len Slovensko ako v podstate najmen‰ia, ekonomicky najslab‰ia a zrejme i najmenej známa krajina v stredoeurópskom regióne nepredstavuje pre jedinca napr. z tisíce kilometrov vzdialeného ‰tátu osobitne atraktívnu – ak vôbec známu – destináciu. Ani komunity tu uÏ dlhodobej‰ie etablovan˘ch cudzincov(aÏ na sporadické v˘nimky) nie sú poãetne tak silné – a teda potenciálne nápomocné – ako v okolit˘ch ‰tátoch. V tomto vstup Slovenska do EÚ prakticky len málo zmenil. Na druhej strane ãlenovia viacer˘ch cudzineck˘ch komunít v Slovenskej republike naznaãujú neochotu príslu‰n˘ch orgánov SR vo väã‰om poãte udeºovaÈ povolenia na pobyt a prácu cudzincom najmä z menej rozvinut˘ch krajín, spredmetnenú obãas v ist˘ch viac ãi menej re‰triktívnych aÏ údajne diskriminaãn˘ch opatreniach a kladení umel˘ch prekáÏok v procese získavania povolenia. Naviac dopady momentálnych sociálnych a hospodárskych reforiem 71

v SR nevytvárajú priaznivú klímu pre ekonomicky slab‰ích podnikateºov alebo zamestnancov z radov cudzincov s uÏ udelen˘m povolením na pobyt, a tak ich vlastne podporujú v rozhodnutí odísÈ z krajiny(dotazníkové zisÈovanie migraãnej situácie v SR). Je potrebná dôkladnej‰ia anal˘za, do akej miery sa v‰etky tieto faktory synergicky odráÏajú v manifestovan˘ch pomerne nízkych hodnotách poãtu cudzincov v krajine a ako budú ìalej pôsobiÈ v súvislosti s jej ãlenstvom v EÚ. PríÈaÏlivosÈ jednotliv˘ch regiónov – krajov Slovenska pre cudzincov s povolením na pobyt v SR ako v˘sledok dlhodob˘ch koncentraãn˘ch trendov indikujú údaje ku koncu r. 2004(ÚHCP P-PZ, 2005). Títo migranti kontinuálne preferujú pre miesto svojho trvalého alebo prechodného(registrovaného) pobytu Bratislavsk˘ kraj, a to predov‰etk˘m hlavné mesto SR. 45 V uvedenom kraji Ïila ku koncu r. 2004 vy‰e 1/4 z celkového poãtu cudzincov na Slovensku; takmer 18% si zvolilo za miesto svojho pobytu Ko‰ick˘ kraj. V ostatn˘ch krajoch je podiel cudzincov vcelku vyrovnan˘ a pohybuje sa od 8,8 do 11,5 %. V˘nimku tvorí kraj Trenãiansky, kde je poãet cudzincov s povolen˘m pobytom v SR absolútne i relatívne najniωí(len 6,9% – mapa 4). Územná koncentrácia cudzincov evidentne reflektuje rozloÏenie pracovn˘ch a obchodn˘ch moÏností na Slovensku, ako aj vybavenosÈ bytmi a v˘skyt vzdelávacích zariadení v krajine(Divinsk˘, 2005d). Vzhºadom na rozsiahle zahraniãné investície, realizované v súãasnej dobe v niektor˘ch krajoch SR, sa vysoko pravdepodobne zastúpenie cudzincov v nich Ïijúcich disproporãne zv˘‰i. So zreteºom na fakt, Ïe sa obãas vyskytujú prípady úãelov˘ch manÏelstiev, t. j. uzatvorenie manÏelstva cudzieho ‰tátneho príslu‰níka s obãanom Slovenskej republiky za úãelom získania povolenia na trval˘ pobyt na území SR, Úrad hraniãnej a cudzineckej polície P-PZ sa zaoberá aj ich odhaºovaním. V r. 2004 bolo rie‰en˘ch pribliÏne 40 úãelov˘ch manÏelstiev, najviac ich uzatvorili ‰tátni príslu‰níci Ukrajiny, Ruskej federácie, Macedónska, âíny a Vietnamu(UHCP P-PZ, 2005; cf. Divinsk˘, 2004a). 4.5 MIGRÁCIA ZA PRÁCOU Téma migrácie cudzincov do krajiny z pracovn˘ch dôvodov je v Slovenskej republike veºmi zriedkavo analyzovaná. Pritom ak e‰te nie v súãasnosti, perspektívne urãite je táto problematika tak závaÏná, Ïe by si zasluhovala minimálne samostatnú ‰túdiu, príp. publikáciu, nie rozsah niekoºk˘ch odstavcov. V mnoh˘ch krajinách tvorí migrácia za prácou ãasto kºúãov˘ komponent zahraniãnej migrácie a mobilita pracovnej sily je vnímaná ako vysoko pozitívny prvok na medzinárodnom trhu práce. Na Slovensku to tak zatiaº nie je, ale pri postupnom ekonomickom zbliÏovaní krajiny s vyspelej‰ími 45 Z regionálneho hºadiska je v Bratislavskom kraji spolu s regiónmi vnútorného Lond˘na a Bruselu jedna z najväã‰ích koncentrácií cudzincov v Európe(Salt, 2005b). 72

‰tátmi EÚ, klesajúcej nezamestnanosti a rastúcej potrebe po pracovn˘ch silách sa aj Slovenská republika skôr ãi neskôr stane dostatoãne atraktívnou pre migrantov zo zahraniãia prichádzajúcich do nej za prácou v oveºa väã‰ej miere neÏ doteraz. Pokiaº sa pohybujeme na poli oficiálnej(registrovanej, legálnej) pracovnej migrácie do SR, moÏno vychádzaÈ len z obmedzeného poãtu ‰tatistick˘ch ãi in˘ch informaãn˘ch zdrojov. Objem neoficiálnej(nelegálnej) pracovnej imigrácie je e‰te Èaωie dokumentovateºn˘. ZároveÀ je nutné kvalitatívne rozli‰ovaÈ situáciu pred a po vstupe Slovenska do Únie(cf. Ko‰ta, 2003). Pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie bolo zamestnanie a podnikanie cudzincov v krajine predmetom viacer˘ch zákonov poskytujúcich fundamentálny rámec pre ich pracovné ãinnosti. 46 Cudzinci s povolením na dlhodob˘(prechodn˘) pobyt v SR za úãelom zamestnania potrebovali na vykonávanie svojich zamestnaneck˘ch aktivít povolenie na prácu, k˘m prevádzkovaÈ ÏivnosÈ a podnikaÈ mohli v zásade rovnako ako obãania SR(ale len osoby s povolením na pobyt za úãelom podnikania). Osoby s trval˘m pobytom v krajine a azylanti nepotrebovali povolenie na zamestnanie ani podnikanie, Ïiadateºom o azyl ãi osobám s tolerovan˘m pobytom – okrem odídencov – v‰ak nebolo umoÏnené pracovaÈ vôbec(cf. Divinsk˘, 2004a; OECD, 2001b; Vrábºová, 2001; Lubyová, 2000). V kontexte vzÈahov SR–âR nadobudla veºk˘ praktick˘ v˘znam Zmluva medzi Slovenskou republikou a âeskou republikou o vzájomnom zamestnávaní obãanov z r. 1992(oznámenie MZV ã. 317/1994 Z. z.), ku ktorej bola v r. 2001 uzavretá doplÀujúca Správna dohoda medzi Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstvom práce a sociálnych vecí âeskej republiky o vzájomnom zamestnávaní obãanov(oznámenie MZV ã. 109/2001 Z. z.). Zamestnávanie obãanov oboch ‰tátov sa uskutoãÀovalo len pomocou registrácie na úradoch práce oboch zmluvn˘ch strán, teda bez vydávania povolení na zamestnanie. Obãanom ãlensk˘ch ‰tátov EÚ tesne pred jej roz‰írením postaãovala na Slovensku tieÏ len registrácia. Celkovo sa zamestnávanie cudzincov v SR regulovalo prostredníctvom povolení na zamestnanie v prípade individuálneho zamestnávania, ako aj bilaterálnych dohôd o vzájomnom zamestnávaní obãanov podpísan˘ch medzi Slovenskou republikou a niektor˘mi ìal‰ími ‰tátmi 47 s cieºom obojstranného uºahãenia zamestnávania obãanov. V˘voj poãtu udelen˘ch platn˘ch povolení na zamestnanie cudzincom a poãtu registrovan˘ch obyvateºov âR za46 Napr. zákon ã. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskor‰ích predpisov, zákon ã. 455/1991 Zb. o Ïivnostenskom podnikaní republikovan˘ zákonom ã. 106/2002 Z. z. v znení ìal‰ích zmien a doplnkov, zákon ã. 513/1991 Zb.(Obchodn˘ zákonník) v znení ìal‰ích zmien a doplnkov, Zákonník práce ã. 311/2001 Z. z. v úplnom znení zákonom ã. 433/2003 Z. z. a v znení neskor‰ích právnych predpisov, zákon ã. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov, ako aj zákon ã. 480/2002 Z. z. o azyle, oba v znení ìal‰ích zmien a doplnkov a i. 47 A to Belgickom, âeskou republikou, Fínskom, Francúzskom, Nemeckom, Maìarskom, Luxemburskom, Poºskom, Ruskou federáciou, ·vajãiarskom, Ukrajinou a Vietnamom. 73

mestnan˘ch na pracovnom trhu Slovenska vÏdy ku koncu rokov 1999 aÏ 2003 znázorÀuje tabuºka 24: Tabuºka 24. Dynamika v˘voja poãtu zahraniãn˘ch pracovn˘ch síl v SR v r. 1999 – 2003 Kategória Rok 1999 2000 2001 2002 2003 registrovaní obãania âeskej rep. 2296 2227 1903 2023 2194 platné povolenia na zamestnanie 2563 2494 2498 2694 2713 Spolu 4859 4721 4401 4717 4907 Zdroj: ‰tatistiky Národného úradu práce Ako ilustruje tabuºka, absolútne poãty zahraniãn˘ch pracovníkov v SR boli v uplynulom období pomerne stabilné, pohybovali sa na úrovni necel˘ch 5 tisíc osôb. Obãania âeskej republiky predstavovali v jednotliv˘ch rokoch 43 aÏ 47 % z celkového poãtu cudzincov zamestnan˘ch na území SR. Kvantitatívne najviac zastúpen˘mi krajinami na pracovnom trhu Slovenska po âR boli Nemecko, Ukrajina, USA, Poºsko, Veºká Británia, Rakúsko, Rusko a Francúzsko(cf. Lubyová, 2001; Lí‰ka – Pru‰ová, 2000a). Zo susedn˘ch krajín mali najmen‰í záujem zamestnaÈ sa v SR obyvatelia Maìarska. Z geografického hºadiska bol dlhodobo pre pracujúcich imigrantov najpríÈaÏlivej‰ím región Bratislavského kraja a predov‰etk˘m samotná Bratislava. Priamo v hlavnom meste Slovenska pracovala v r. 2003 viac ako polovica cudzincov zamestnan˘ch v SR; 3/4 v‰etk˘ch ãesk˘ch obãanov a 40% cudzincov z ostatn˘ch krajín. Najniωí poãet cudzincov bol zamestnan˘ v Banskobystrickom kraji(Jurãová et al., 2004; VaÀo et al, 2003; cf. Divinsk˘, 2004a). Po vstupe do Európskej únie Slovenská republika na základe Zmluvy o pristúpení uplatÀuje na svojom teritóriu pre obãanov v‰etk˘ch ãlensk˘ch ‰tátov Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru(EHP) princíp voºného pohybu za prácou. V zmysle zákona ã. 5/2004 Z. z. o sluÏbách zamestnanosti má obãan ãlenského ‰tátu EÚ a jeho rodinn˘ príslu‰ník identickú pozíciu ako obãan SR v právnych vzÈahoch vznikajúcich podºa tohto zákona. Slovensko nezaviedlo nijaké obmedzenia pre obãanov Únie v prístupe na slovensk˘ trh práce; ich zamestnávanie sa riadi t˘mi ist˘mi predpismi ako zamestnávanie slovensk˘ch obãanov. Po 1. máji 2005 sa voºn˘ pohyb za prácou roz‰íril aj na obãanov ·vajãiarska a ich rodinn˘ch príslu‰níkov(interné informácie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny). Slobodn˘ pohyb migrantov za prácou – obãanov Spoloãenstva a ich rodinn˘ch príslu‰níkov sa t˘ka stálych pracovníkov, sezónnych pracovníkov, pracovníkov z prihraniãn˘ch oblastí i osôb vykonávajúcich ãinnosÈ za úãelom poskytovania sluÏieb. Kompetentn˘m orgánom SR v‰ak vypl˘va povinnosÈ sledovaÈ mobilitu obãanov Únie(resp. in˘ch cudzincov, u ktor˘ch sa povolenie na zamestnanie nevyÏaduje) za prácou v krajine. Zamestnávateº so sídlom na území SR, ktor˘ prijme do zamestnania obãana EÚ, je preto povinn˘ zo zákona písom74

ne informovaÈ o vzniku i ukonãení jeho pracovnoprávneho pomeru tzv. informaãnou kartou úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode je obãan Únie zamestnan˘ alebo pracuje na základe vyslania. V súlade s aktuálnymi slovensk˘mi právnymi normami teda obãania Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru nepotrebujú na Slovensku v rámci pracovnoprávneho vzÈahu povolenie na zamestnanie. To sa nevyÏaduje ani u cudzincov s povolením na trval˘ pobyt na území Slovenskej republiky pochádzajúcich mimo tohto regiónu, u cudzincov s povolením na prechodn˘ pobyt kvôli zlúãeniu rodiny pob˘vajúcich v SR aspoÀ 5 rokov nepretrÏite ãi s povolením na prechodn˘ pobyt na úãel ãinnosti podºa osobitn˘ch programov, u zahraniãn˘ch Slovákov, azylantov, odídencov, ani u viacer˘ch in˘ch, v zákone jasne definovan˘ch kategórií imigrantov. Naopak povolenie na zamestnanie je v SR nutné pre cudzincov s povolením na prechodn˘ pobyt za úãelom zamestnania alebo inej presne vymedzenej aktivity a pre Ïiadateºov o azyl, u ktor˘ch sa právoplatne nerozhodne o ich Ïiadosti do jedného roka od zaãatia konania. Na udelenie povolenia na zamestnanie ale nie je právny nárok. Na povolenie na zamestnanie zo zákona nemajú nárok Ïiadatelia o azyl, ktorí nespæÀajú vy‰‰ie uvedenú podmienku, nelegálni migranti, cudzinci s prechodn˘m pobytom udelen˘m za úãelom podnikania ãi ‰túdia, ani niektoré kategórie osôb s tolerovan˘m pobytom (cf. Divinsk˘, 2005c). Na úseku bilaterálnych zmlúv o vzájomnom zamestnávaní má Slovenská republika záujem pokraãovaÈ v ich regulácii, a to uzatváraním zmlúv s tretími krajinami, zo strany ktor˘ch moÏno perspektívne predpokladaÈ väã‰ie migraãné toky na trh práce v SR. Urãit˘ obraz o poãte oficiálne zamestnan˘ch cudzincov na Slovensku koncom r. 2004 a ich ‰tátnej príslu‰nosti priná‰a tabuºka 25: Tabuºka 25. Zamestnaní cudzinci v SR podºa krajín pôvodu, november 2004 ·tát Na báze povolenia Informaãné karty Spolu ‰táty Európskej únie Belgicko 2 31 33 Cyprus 0 2 2 âeská republika 0 706 706 Dánsko 1 32 33 Estónsko 1 0 1 Fínsko 0 2 2 Francúzsko 4 223 227 Grécko 0 5 5 Holandsko 5 21 26 Írsko 0 8 8 75

Litva Maìarsko Nemecko Poºsko Portugalsko Rakúsko ·panielsko ·védsko Taliansko Veºká Británia Spolu âína Chorvátsko Kórea Rumunsko Rusko Turecko Ukrajina USA ostatné krajiny Spolu Cudzinci úhrnom 0 1 0 65 0 61 0 316 1 1 6 97 5 30 0 18 8 69 11 106 44 1794 vybrané ‰táty mimo Európskej únie 26 0 17 6 29 11 7 15 37 7 31 1 98 4 94 0 125 33 464 77 508 1871 1 65 61 316 2 103 35 18 77 117 1838 26 23 40 22 44 32 102 94 158 541 2379 Zdroj: ‰tatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Poãet vykazovan˘ch cudzincov oficiálne zamestnan˘ch na území Slovenskej republiky nedosahoval v danom období r. 2004 úroveÀ ani dva a pol tisíc. Zdá sa to extrémne málo, jednak v porovnaní s predo‰l˘mi rokmi(tabuºka 24), kedy bol stav t˘chto osôb v krajine pribliÏne dvojnásobn˘, jednak vzhºadom napr. k poãtu obãanov Európskeho hospodárskeho priestoru s trval˘m pobytom na Slovensku, ktor˘ch cudzinecká polícia registrovala v tom istom mesiaci vy‰e 6,2 tisíca(‰tatistiky Úradu hraniãnej a cudzineckej polície P-PZ)! 48 Situácia sa nezlep‰uje ani v r. 2005. Hoci poãet oficiálne registrovan˘ch cudzincov zamestnan˘ch na Slovensku len z krajín EHP stúpol koncom apríla na 2306(‰tatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny), poãet obãanov EHP s trval˘m pobytom na Slovensku narástol taktieÏ, a to na 8343(‰tatistiky Úradu hraniãnej a cudzineckej polície P-PZ), priãom sú tu ìal‰ie 48 A okrem t˘chto osôb pob˘vali v SR e‰te ìal‰ie skupiny cudzincov za úãelom zamestnania, aj keì poãetne slab‰ie. 76

kategórie osôb zo zahraniãia za úãelom zamestnania. Poãet nezaevidovan˘ch cudzincov zamestnan˘ch v SR je tak minimálne rovnak˘ – ak nie väã‰í – ako t˘ch, ktorí sú vedení v ‰tatistikách. Jednou z príãin môÏe byÈ úmyselné ignorovanie registrácie zamestnancov ich zamestnávateºmi, keìÏe postihy sa zatiaº veºmi neudeºujú, ale i nevedomosÈ o tejto povinnosti, hlavne v men‰ích firmách. V kaÏdom prípade uvedená alarmujúca disproporcia poukazuje na slabé miesta v systéme evidencie zamestnan˘ch cudzích ‰tátnych príslu‰níkov v Slovenskej republike. Ako moÏno vidieÈ v tabuºke 25 pri v‰etkej neúplnosti dát, ‰truktúra zamestnan˘ch cudzincov podºa ich domovsk˘ch krajín odzrkadºuje súãasné trendy na pracovnom trhu SR. Zreteºne rastie podiel obãanov ekonomicky vyspel˘ch krajín Európy, Severnej Ameriky a Ázie, ktorí sú zamestnaní najmä na vysokokvalifikovan˘ch postoch ako manaÏéri, reprezentanti firiem, poradcovia, experti, lektori, vedeckí pracovníci a pod. Prudk˘ rast poãtu zamestnancov z Francúzska a Kórey na Slovensku evidentne odráÏa momentálne aktivity veºk˘ch investorov v automobilovom priemysle v krajine. V súvislosti s prebiehajúcimi i plánovan˘mi zahraniãn˘mi investíciami v niektor˘ch krajoch(Trnava, Îilina, Nitra, Ko‰ice) sa pravdepodobne v najbliωom období zv˘‰ia nielen poãty cudzincov pracujúcich v SR, ale zmení sa tieÏ ich priestorová distribúcia(Jurãová et al., 2004). Obãania Poºska, Ukrajiny a ‰tátov juhov˘chodnej Európy sú zväã‰a na Slovensku zamestnaní ako stavební, poºnohospodárski, lesní a pomocní robotníci alebo robotníãky v textilnom, odevnom a obuvníckom priemysle. MoÏno odôvodnene predpokladaÈ, Ïe podiel nízkokvalifikovan˘ch pracovn˘ch síl z krajín mimo EHP, ktor˘m bolo predt˘m v Slovenskej republike voºnej‰ie udeºované pracovné povolenie, bude v najbliωej dobe klesaÈ. âasÈ z nich sa logicky zapojí do sektora neformálnej ekonomiky medzi nelegálne pracujúcich (pomocní robotníci v stavebníctve, priemysle, lesníctve, malí predajcovia, obchodníci a i.) a pob˘vajúcich osôb na teritóriu SR, takÏe táto kategória migrantov zrejme poãetne v budúcnosti porastie(Divinsk˘, 2004b). Sústreìovanie zamestnan˘ch cudzincov v najv˘znamnej‰ích urbanizovan˘ch regiónoch je prirodzen˘m fenoménom aj z medzinárodného hºadiska, av‰ak na Slovensku je jeho miera väã‰ia neÏ napr. koncentrácia cudzincov s povolením na prácu v tak˘chto regiónoch v rámci âeskej republiky ãi Maìarska(IOM et ICMPD, 2002). Oãakáva sa viac-menej, Ïe kumulácia zamestnancov zo zahraniãia pracujúcich v Bratislave a niektor˘ch ìal‰ích veºk˘ch sídlach SR e‰te porastie. V oblasti podnikania imigrantov nie je situácia v Slovenskej republike tak administratívne komplikovaná ako na úseku ich zamestnávania. PodnikaÈ na území SR môÏe podºa zákona ã. 455/1991 Zb. o Ïivnostenskom podnikaní, resp. zákona ã. 513/1991 Zb.(Obchodn˘ zákonník) v znení ìal‰ích zmien a doplnkov a in˘ch právnych noriem po splnení v‰etk˘ch poÏiadaviek nimi stanoven˘ch väã‰ina kategórií cudzincov. PodnikaÈ nemôÏu pochopiteºne nelegálni migranti, ìalej Ïiadatelia o azyl, cudzinci s prechodn˘m pobytom ude77

len˘m za úãelom zamestnania alebo ‰túdia, ani osoby s tolerovan˘m pobytom; cudzinci s povolením na prechodn˘ pobyt za úãelom zlúãenia rodiny aÏ po 5 rokoch nepretrÏitého pobytu v krajine. V tejto sfére je v‰ak problém exaktnej kvantifikácie Ïivnostníkov a podnikateºov zo zahraniãia e‰te vypuklej‰í. Pred vstupom Slovenskej republiky do Únie sa odhady poãtu cudzích podnikateºov v krajine pohybovali od pribliÏne 2300 jedincov(zaãiatok r. 2003, prepoãet ·tatistického úradu SR – interné informácie ·Ú SR) do cca 4400 osôb(identické obdobie, cudzinci s povolen˘m pobytom za úãelom podnikania – Divinsk˘, 2004a). Ak by sme vychádzali opäÈ z údajov Úradu hraniãnej a cudzineckej polície P-PZ o pobyte cudzincov v SR za úãelom podnikania, tak koncom r. 2004 ãinil ich poãet uÏ len 2178 manifestujúc dlhodobo klesajúcu tendenciu, pokraãujúcu aj v r. 2005. V tomto kontexte sa rozhodne Ïiada zintenzívniÈ spoluprácu medzi registrom obyvateºstva, evidenãn˘m systémom Úradu hraniãnej a cudzineckej polície, evidenciou podnikateºov a Ïivnostníkov, ·tatistick˘m úradom SR a ìal‰ími in‰titúciami pre odstránenie rozporov, lep‰iu prepojenosÈ a zv˘‰enie miery spoºahlivosti dát o podnikajúcich cudzincoch na Slovensku. Na záver moÏno zhrnúÈ, Ïe poãet cudzích ‰tátnych príslu‰níkov – zamestnan˘ch aj podnikajúcich – na trhu práce Slovenskej republiky je znaãne nízky, a to i v porovnaní s niektor˘mi transformujúcimi sa krajinami. 49 Na podnikanie cudzincov na Slovensku majú do veºkej miery dosah politické a makroekonomické pomery v krajine; moÏnosÈ zamestnaÈ sa substanciálne ovplyvÀuje vysoká miera nezamestnanosti, ale tieÏ pozitívne efekty zo vstupu SR do Európskej únie. Cudzinci predstavujú v súãasnosti(1. ‰tvrÈrok 2005) pribliÏne 0,3 – 0,4% ekonomicky aktívnych osôb v krajine a na rozsah, ‰truktúru a kvalitu ponuky pracovn˘ch síl tak majú prakticky zanedbateºn˘ vplyv (cf. Divinsk˘, 2004a; VaÀo et al., 2003). Domnievame sa, Ïe v budúcich rokoch sa bude v˘voj pracovnej migrácie do SR vyznaãovaÈ nasledovn˘mi fundamentálnymi trendmi: a) zvy‰ovanie poãtu pracovn˘ch migrantov v krajine; b) rastúca internacionalizácia slovenského pracovného trhu; c) jeho kvalitatívna transformácia a re‰trukturalizácia najprv smerom k väã‰iemu podielu vysokokvalifikovan˘ch pracovn˘ch migrantov z ekonomicky vyspel˘ch krajín, ale v dlhodobom horizonte skôr niωie kvalifikovan˘ch migrantov pochádzajúcich z hospodársky menej vyspel˘ch regiónov Európy a Ázie; d) prehlbovanie disparít v regionálnom rozloÏení migrantov za prácou; e) pravdepodobn˘ rast nelegálnej migrácie za prácou. 49 Napr. v âeskej republike sa nachádzalo k 31. decembru 2003 dovedna 162 761 ekonomicky aktívnych cudzincov(www.czso.cz/ciz/cizinci.nsf/i/ekonomicka_aktivita, apríl 2005), t. j. 3,4% z celkového poãtu ekonomicky aktívnych osôb v národnom hospodárstve âR. 78

4.6 CUDZINCI A ·TÁTNE OBâIANSTVO SR Naturalizácia, t. j. udelenie ‰tátneho obãianstva cudziemu ‰tátnemu príslu‰níkovi na základe jeho Ïiadosti, má v rámci zahraniãnej migrácie dôleÏitú úlohu. Jednak je obvykle zav⁄‰ením integraãného procesu jedinca v hostiteºskej krajine, zároveÀ – ako bolo zdôraznené v kapitole 3 – je jedn˘m z mechanizmov na(formálne) legálne zniÏovanie poãtu prisÈahovalcov v krajine. Aj z t˘chto príãin má miera naturalizácie v imigraãn˘ch krajinách rastúcu tendenciu(Salt, 2002; Eurostat, 2002 a i.). Medzinárodné právo nestanovuje podrobné pravidlá pre naturalizáciu, ale priznáva kaÏdému ‰tátu právomoc udeliÈ ‰tátne obãianstvo t˘m osobám, ktoré nie sú jeho obãanmi, poÏiadali o obãianstvo a spæÀajú dané poÏiadavky (IOM, 2004a). Podmienky nadobúdania ‰tátneho obãianstva SR cudzími ‰tátnymi príslu‰níkmi sú definované zákonom ã. 40/1993 Z. z. o ‰tátnom obãianstve Slovenskej republiky v znení neskor‰ích zmien a doplnkov a sú detailne charakterizované v kapitole 7. Zjednodu‰ene slovenské ‰tátne obãianstvo môÏe byÈ udelené cudzincovi, ktor˘ má nepretrÏit˘ trval˘ pobyt na území SR aspoÀ 5 rokov, ovláda slovensk˘ jazyk a nebol za uplynul˘ch päÈ rokov právoplatne odsúden˘ za úmyseln˘ trestn˘ ãin. Hoci je to moÏno prekvapujúca informácia, in‰titút naturalizácie je relatívne ãasto pouÏívan˘ aj v Slovenskej republike. Roãn˘ priemern˘ poãet novoudelen˘ch obãianstiev SR ãiní v poslednom období cca 4 tisíc a od vzniku samostatného ‰tátu do konca r. 2004 dostalo slovenské obãianstvo viac neÏ 110 tisíc osôb(tabuºka 26). Pravdou v‰ak je, Ïe takmer 87%(necel˘ch 100 tisíc osôb) tvorili obãania âeskej republiky, obzvlá‰È po rozdelení federácie. Tu ide ale o ‰pecifick˘ prípad; b˘val˘m obãanom âSFR – obãanom âeskej republiky bolo totiÏ zo zákona umoÏnené zvoliÈ si sekundárne tieÏ ‰tátne obãianstvo SR, ão bolo pre nich mimoriadne v˘hodné napr. z dôvodu nadobúdania nehnuteºností(v podstate vtedy pre cudzincov na Slovensku vylúãeného). Len minimum z âechov, ktorí získali po r. 1992 ‰tátne obãianstvo Slovenskej republiky, v krajine trvalej‰ie Ïilo alebo sa do nej prisÈahovalo, ale napriek tejto skutoãnosti stále predstavujú najpoãetnej‰iu skupinu medzi nov˘mi ‰tátnymi obãanmi SR. Poradie krajín podºa poãtu osôb, ktor˘m bolo udelené slovenské ‰tátne obãianstvo, oãividne pozitívne koreluje s najviac zastúpen˘mi krajinami podºa poãtu cudzincov s povolením na pobyt na území SR a tieÏ poãtu evidovan˘ch prisÈahovan˘ch zo zahraniãia. Je to pochopiteºn˘ jav a v súlade so zákonnou podmienkou urãitej dæÏky trvalého pobytu v krajine pre získanie ‰tátneho obãianstva. Medzi nov˘mi obãanmi SR tak moÏno najãastej‰ie nájsÈ osoby pochádzajúce z niektor˘ch susedn˘ch ‰tátov s rodinn˘mi a pracovn˘mi vzÈahmi na Slovensku(âeská republika, Ukrajina, príp. Poºsko), z krajín so signifikantne zastúpenou slovenskou minoritou a imigraãn˘mi tradíciami smerom do SR(Rumunsko, Srbsko a âierna Hora – zahraniãní Slováci), ãi zo ‰tátov s etnickou men‰inou na Slovensku(Rusko, Bulharsko, príp. Chorvátsko). Momentálne najintenzívnej‰ie v‰ak rastie podiel osôb naroden˘ch vo Viet79

name a âíne. ëal‰ie krajiny reprezentujú skôr reemigranti(napr. USA, Nemecko, ·vajãiarsko, Kanada), ale aj osoby s udelen˘m azylom, ktoré spravidla po piatich rokoch môÏu poÏiadaÈ o ‰tátne obãianstvo SR(Arménsko, Afganistan). V mnoh˘ch prípadoch sa pohnútky k Ïiadosti o ‰tátne obãianstvo Slovenskej republiky prelínajú: od moÏnosti nadobúdania a disponovania s majetkom cez ºah‰í prístup na pracovn˘ trh krajiny aÏ po etnick˘ pôvod, reemigráciu, integráciu na báze azylu a pod. 50 Tabuºka 26. DvadsaÈ najv˘znamnej‰ích ‰tátov podºa poãtu osôb, ktor˘m bolo udelené ‰tátne obãianstvo SR v období 1993 – 2004 Rok 1993 ·tát predo‰lého –1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 obãianstva Spolu âeská republika 87 727 404 890 3650 1715 2106 940 775 98 207 Ukrajina 1208 121 84 81 79 120 264 549 2506 CIS/ Rusko 1717 98 54 19 26 43 72 96 2125 Rumunsko 708 81 37 42 15 99 477 442 1901 Juhoslávia/ 280 45 85 49 40 256 454 506 1715 Srbsko a â. Hora Vietnam 121 18 6 – 16 113 425 619 1318 USA 20 – 21 259 66 187 151 136 840 âína 2 –1 2 2 33 493 200 733 Bulharsko 372 72 51 23 37 38 71 42 706 Macedónsko 4 11 11 8 13 98 184 143 472 Poºsko 147 12 3 5 8 23 45 26 269 Nemecko 17 – 6 31 15 31 27 30 157 S˘ria 77 17 7 3 3 17 12 15 151 Arménsko 4 13 – 6 38 45 39 136 Afganistan 49 16 4 – 12 23 19 8 131 Kanada 41 – – 10 10 24 14 25 124 Chorvátsko 5 1– – 1 19 37 50 113 Maìarsko 58 6 10 3 3 2 6 9 97 ·vajãiarsko 27 – 1 5 3 20 12 9 77 ostatné ‰táty 341 72 82 51 52 194 299 297 1388 a ne‰pecifikované* Spolu 92 925 975 1356 4241 2122 3484 4047 4016 113 166 *= osoby s viacer˘mi ‰tátnymi obãianstvami, bez ‰tátneho obãianstva a iné Zdroj: ‰tatistiky Sekcie verejnej správy MV SR 50 Podºa intern˘ch informácií Sekcia verejnej správy MV SR nesleduje motiváciu Ïiadateºov, ani nevykazuje podrobnej‰ie ‰tatistické údaje o osobách, ktor˘m bolo udelené ‰tátne obãianstvo SR, s v˘nimkou ich vekovej ‰truktúry. 80

Vo v‰eobecnosti nemoÏno hovoriÈ o osobitnej politike ‰tátu ani v prospech, ani neprospech nejakej národnosti alebo skupiny migrantov v procedúre naturalizácie. Nie sú oficiálne determinované Ïiadne kvóty ‰tátnych obãianstiev SR pre Ïiadateºov z jednotliv˘ch ‰tátov podmienené krajinou ich pôvodu, pracovnou ‰pecializáciou, úrovÀou vzdelania, vekom alebo ak˘mkoºvek in˘m faktorom. 4.7 ZAHRANIâNÍ SLOVÁCI In‰titút zahraniãného Slováka upravuje zákon ã. 70/1997 Z. z. o zahraniãn˘ch Slovákoch v znení neskor‰ích zmien a doplnkov. T˘mto zákonom sú vymedzené práva a povinnosti tejto kategórie osôb voãi Slovenskej republike. 51 U osôb s priznan˘m ‰tatútom zahraniãného Slováka sa nejedná primárne o zahraniãn˘ch migrantov. Ide skôr o urãité administratívne oznaãenie skupiny osôb s blízkym etnick˘m vzÈahom k Slovensku. Postavenie zahraniãného Slováka priná‰a jeho drÏiteºovi viacero v˘hod(napr. jednoduch‰ie udelenie povolenia na pobyt na území Slovenska, nepotrebnosÈ povolenia na zamestnanie, zrovnoprávnenie s cudzincami s povolen˘m prechodn˘m alebo trval˘m pobytom v SR na úãely podnikania, moÏnosÈ ‰túdia na ktorejkoºvek ‰kole, rovnaké postavenie ako obãan SR v niektor˘ch ìal‰ích oblastiach, ako aj ºah‰ie získanie slovenského ‰tátneho obãianstva), preto napomáha stimulovaÈ toky osôb zo zahraniãia na Slovensko, hoci oproti ostatn˘m kategóriám imigrantov nie sú tieto aÏ tak signifikantné. Zahraniãn˘m Slovákom sa donedávna udeºoval v SR zväã‰a dlhodob˘ povolen˘ pobyt, v súãasnosti uÏ povolenie na pobyt nepotrebujú. V období od r. 1997 do konca r. 2004 konzulárny odbor Ministerstva zahraniãn˘ch vecí SR prijal a evidoval úhrnom vy‰e 11 tisíc Ïiadostí o priznanie postavenia zahraniãného Slováka z viacer˘ch krajín sveta(tabuºka 27). Najviac osôb poÏiadalo o predmetn˘ ‰tatút v prv˘ch rokoch jeho existencie, ão bolo o. i. podmienené vypuknutím vojnového konfliktu v Srbsku. Neskôr pokles poãtu podaní súvisel jednak s utlmením záujmu Slovákov zo Srbska a Rumunska o ekonomickú sebarealizáciu na Slovensku(kvôli nas˘tenosti trhu práce v SR), jednak so stagnáciou reformy systému starostlivosti ‰tátu o Slovákov Ïijúcich v zahraniãí zo strany Slovenskej republiky a nekoordinovan˘m ‰írením informácií o ìal‰om osude doteraz platného zákona. Posledne menovan˘ ãiniteº spôsobil naviac neÏelan˘ efekt, Ïe medzi Ïiadateºmi zaãali prevládaÈ osoby, ktor˘ch k Ïiadosti o postavenie zahraniãného Slováka motivujú v˘luãne ekonomické a sociálne dôvody(zamestnanie, zlep‰enie sociálneho postavenia). Tento fakt potvrdzuje o. i. zv˘‰enie úsilia o priznanie ‰tatútu zahraniãného Slováka u obãanov Ukrajiny(interné informácie Ministerstva zahraniãn˘ch vecí SR). V priebehu r. 2004 do‰lo oproti predo‰l˘m rokom k pozoruhodnému obratu v dynamike v˘voja poãtu Ïiadostí i ‰truktúre krajín Ïiadateºov. Rozhodujúcimi faktormi akcelerujúcimi záujem Slovákov a ich potomkov v zahraniãí o ‰ta51 Detailnej‰ie je obsah zákona vyloÏen˘ v kapitole 7. 81

tút zahraniãného Slováka boli hlavne vstup Slovenskej republiky do Európskej únie a zmena zákona o správnych poplatkoch, v dôsledku ktorej sú drÏitelia preukazu zahraniãného Slováka oslobodení od platby správneho poplatku za udelenie víza SR. Negatívne ovplyvÀuje záujem o získanie postavenia zahraniãného Slováka postupujúci trend roz‰irovania poãtu ‰tátov, umoÏÀujúcich nadobudnutie dvojakého, príp. viacnásobného obãianstva (severské ‰táty, Nemecko a i.). Miera priznan˘ch postavení zahraniãného Slováka dosahuje pribliÏne 92%; k 31. decembru 2004 ‰tatút zahraniãného Slováka dostalo celkom 10 182 Ïiadateºov(z toho 1063 osôb v r. 2004 – interné informácie Ministerstva zahraniãn˘ch vecí SR). V septembri 2004, kedy sa v zásade posledn˘krát vykazovala v evidencii cudzineckej polície táto kategória migrantov ako cudzinci s povolen˘m dlhodob˘m(príp. ãiastoãne i trval˘m) pobytom v SR, ãinil ich poãet v krajine dovedna 2913. Tabuºka 27. Îiadosti o priznanie postavenia zahraniãného Slováka v r. 1997 – 2004 Rok 1997* 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 Spolu Poãet Ïiadostí 1580 2858 2371 1112 794 673 617 1081 11 086 *= od 5. júla 1997 Zdroj: ‰tatistiky Ministerstva zahraniãn˘ch vecí SR Z teritoriálneho hºadiska najväã‰í záujem o priznanie postavenia zahraniãného Slováka dosiaº manifestovali najmä príslu‰níci poãetnej‰ích autochtónnych slovensk˘ch men‰ín zo Srbska a âiernej Hory, Rumunska a Ukrajiny, príp. âeskej republiky a Poºska(tabuºka 28). Z ostatn˘ch krajín boli Ïiadosti podávané vo väã‰om poãte napr. z Rakúska ãi Nemecka(t. j. ‰tátov, ktoré nepovoºovali dvojaké a viacnásobné obãianstvo) a USA. Extrémne nízka snaha o získanie ‰tatútu zahraniãného Slováka v‰ak naìalej pretrváva prekvapujúco u Slovákov v Maìarsku(mnoÏstvo Ïiadostí je tu minimálne v porovnaní s poãtom krajanov Ïijúcich v tejto krajine). V súãasnej dobe medzi Ïiadateºmi o priznanie postavenia zahraniãného Slováka zreteºne dominujú obãania t˘ch európskych ‰tátov, ktoré aktuálne nemajú nádej vstúpiÈ do Európskej únie a pre ktor˘ch platí vízová povinnosÈ – 82

Srbsko a âierna Hora s Ukrajinou. U obãanov ‰tátov zaãlenen˘ch do Únie, resp. pripravujúcich sa na vstup do nej momentálne záujem stagnuje, príp. klesá(Rumunsko, Nemecko, Rakúsko, âesko, Poºsko, Maìarsko). Vstup Slovenska do EÚ naopak znaãne motivoval etnick˘ch Slovákov z krajín JuÏnej Ameriky – Argentíny, Uruguaja, Paraguaja, Peru, âile a Venezuely, ktorí zatiaº o získanie postavenia zahraniãného Slováka prejavovali iba minimálny záujem súc v praxi brzdení zloÏitosÈou procedúry dôkazu o národnosti(interné informácie Ministerstva zahraniãn˘ch vecí SR). Tabuºka 28. DvadsaÈ najv˘znamnej‰ích ‰tátov podºa poãtu osôb s priznan˘m postavením zahraniãného Slováka v r. 1997 – 2003* ·táty Poãet osôb Srbsko a âierna Hora 2456 Rumunsko 2405 Ukrajina 1617 âeská republika 738 Nemecko 476 USA 437 Rakúsko 338 Poºsko 125 Chorvátsko 91 ·védsko 59 Maìarsko 57 Kanada 48 ·vajãiarsko 31 Rusko 29 Slovinsko 28 Francúzsko 27 Kirgizsko 25 Austrália 20 Bulharsko 19 Holandsko 18 *= do 30. júna 2003 Zdroj: ‰tatistiky Ministerstva zahraniãn˘ch vecí SR Z hºadiska vekovej ‰truktúry väã‰inu z celkového poãtu udelen˘ch ‰tatútov kon‰tituujú ekonomicky aktívne osoby. Osoby v dôchodkovom veku predstavujú odhadom len 5% drÏiteºov preukazu. ·tatisticky signifikantnej‰ie zastúpenie osôb v dôchodkovom veku moÏno pozorovaÈ iba u zahraniãn˘ch Slovákov z USA a âeskej republiky, kde reprezentujú cca 15 – 20% drÏiteºov. 83

U najpoãetnej‰ej skupiny drÏiteºov z Rumunska, Srbska a âiernej Hory a Ukrajiny je poãet osôb v dôchodkovom veku nepatrn˘(okolo 1 – 2%). Pokiaº ide o socio-ekonomickú ‰truktúru, väã‰ina osôb s priznan˘m postavením zahraniãného Slováka patrí k skupine zamestnancov strednej, resp. niωej vrstvy. Z individuálnych krajín moÏno nájsÈ markantnej‰í podiel drÏiteºov preukazu s vy‰‰ím príjmom iba medzi obãanmi vyspel˘ch ‰tátov (USA, Kanada, Austrália, Nemecko, Rakúsko). Mimoriadne vysok˘ podiel osôb bez zamestnania a stabilného príjmu je v radoch zahraniãn˘ch Slovákov z Rumunska(pribliÏne 75%) a Ukrajiny(cca 70%). Podºa získan˘ch informácií sa väã‰ina drÏiteºov, ktorí vyuÏívajú preukaz k legalizácii pobytu, orientuje na hºadanie práce v Slovenskej republike. Slováci z Rumunska pri nízkej úrovni ich vzdelania pracujú predov‰etk˘m v poºnohospodárstve, v ÈaÏobnom priemysle a stavebníctve; iba ãasÈ prevaÏne absolventov slovensk˘ch vysok˘ch ‰kôl zaujíma miesto v kvalifikovanej‰ích odboroch. U Slovákov zo Srbska a âiernej Hory tvoria pomerne vysok˘ podiel osôb s priznan˘m postavením zahraniãného Slováka ‰tudenti vysok˘ch ‰kôl(roãne okolo 60 – 100 osôb). Slováci z Ukrajiny sa uplatÀujú najmä v stavebníctve, strojárstve a sluÏbách(interné informácie Ministerstva zahraniãn˘ch vecí SR). 4.8 ëAL·IE KATEGÓRIE MIGRANTOV Imigranti sa môÏu na území SR zdrÏiavaÈ urãitú dobu aj ako odídenci ( de facto refugees). Odídenec je osoba, ktorej Ministerstvo vnútra SR na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky poskytne v SR doãasné útoãisko (cf. zákon ã. 480/2002 Z. z. o azyle v znení neskor‰ích predpisov; Jurãová, 2005). Doãasné útoãisko sa priznáva za úãelom ochrany cudzincov pred vojnov˘m konfliktom, následkami humanitárnej katastrofy, sústavn˘m alebo hromadn˘m poru‰ovaním ºudsk˘ch práv v krajine, ktorej je cudzinec ‰tátnym obãanom(v prípade osoby bez ‰tátnej príslu‰nosti v krajine jej obvyklého bydliska). Na Ïiadateºov o poskytnutie doãasného útoãiska a odídencov sa do istej miery vzÈahujú analogické práva a povinnosti ako na Ïiadateºov o azyl, resp. azylantov. Ich pobyt je zabezpeãen˘ zvyãajne v tzv. humanitnom centre. Odídenec je poãas trvania doãasného útoãiska oprávnen˘ na tolerovan˘ pobyt na teritóriu SR. In‰titút odídenca bol v histórii samostatnej Slovenskej republiky vyuÏit˘ pre obãanov dvoch krajín b˘valej Juhoslávie. V r. 1993 – 1997 udelila vláda SR doãasné útoãisko s komplexnou starostlivosÈou cca 2400 obyvateºom Bosny a Hercegoviny a r. 1999 pribliÏne 500 odídencom z Kosova. Po pominutí dôvodov na túto ‰pecifickú formu ochrany cudzincov väã‰ine z nich slovenské úrady zabezpeãili moÏnosÈ repatriácie; t˘m, ktorí sa nemohli vrátiÈ, bolo umoÏnené usadiÈ sa na Slovensku, a to podºa zákona o azyle alebo zákona o pobyte cudzincov. 84

ëal‰í komponent zahraniãnej migrácie predstavuje presídlenie, teda presÈahovanie osôb Ïijúcich v zahraniãí – presídlencov ( displaced persons) – do krajiny ich pôvodu, resp. do krajiny majúcej s presídlencami urãité, najãastej‰ie etnické väzby(IOM, 2004a). V porovnaní s niektor˘mi krajinami regiónu ãi kontinentu nie je tento druh migrácie pre Slovenskú republiku príznaãn˘, keìÏe slovenské men‰iny v zahraniãí nie sú napr. prenasledované. Napriek tomu v slovenskej histórii existuje jeden príklad presídlenia do SR, ktorého okolnosti by tu mali byÈ spomenuté podrobnej‰ie. V priebehu r. 1947 sa vy‰e 12 tisíc osôb zväã‰a rusínskej národnosti z v˘chodného Slovenska rozhodlo na základe dohody medzi âeskoslovenskom a Sovietskym zväzom pre nové ‰tátne obãianstvo a miesto pobytu na Ukrajine(Kru‰ko, 2003; Gajdo‰ et al., 2002). Ich oãakávania v‰ak neboli naplnené, pretoÏe pri‰li do prostredia celkovo menej rozvinutého a dokonca na verejnosti nemohli hovoriÈ vlastn˘m jazykom. Politick˘ odmäk koncom 60. rokov 20. storoãia síce vyuÏila ãasÈ z nich(okolo 6 tisíc osôb) na reemigráciu domov, ale ostatní museli zostaÈ v ZSSR. Av‰ak po katastrofe v âernobyle, v ‰ir‰ej oblasti ktorého krajania Ïili, sa pokusy o ich návrat na Slovensko zintenzívnili a so zmenou politick˘ch pomerov vo v˘chodnej Európe po r. 1989 mohli jednania o tejto otázke slobodne zaãaÈ. Vìaka nim i znaãnej podpore Migraãného úradu MV SR a Koordinaãného v˘boru reoptantov z Pre‰ova bolo umoÏnené vrátiÈ sa do SR ìal‰ím b˘val˘m obãanom Slovenska a ich potomkom. V rámci presídºovacej kampane bolo v r. 1993 – 1999 z Ukrajiny na územie Slovenskej republiky v 19 vlnách presÈahovan˘ch úhrnom 1201 osôb(ibidem). 52 T˘mto presídlencom bol poskytnut˘ na Slovensku trval˘ pobyt a rovnaké právne postavenie ako obãanom SR, istá ãasÈ získala slovenské ‰tátne obãianstvo. Vo väã‰ine prípadov boli presídlenci dobre integrovaní do majoritnej spoloãnosti, hoci stále zostáva vyrie‰iÈ niektoré závaÏné ekonomicko-sociálne problémy spojené s ich predchádzajúcim Ïivotom v inej krajine. 52 Na Ukrajine v‰ak e‰te zostalo cca 4 tisíc osôb slovenského pôvodu a je pravdepodobné, Ïe ãasÈ z nich stále zam˘‰ºa emigrovaÈ do SR(interné informácie Koordinaãného v˘boru reoptantov). 85

5. VEREJNÁ MIENKA A POSTOJE OBYVATEªOV SLOVENSKA K ZAHRANIâN¯M MIGRANTOM: XENOFÓBIA, DISKRIMINÁCIA, RASIZMUS? Na zvy‰ujúcu sa intenzitu zahraniãnej migrácie v SR a nárast poãtu imigrantov, predov‰etk˘m Ïiadateºov o azyl a nelegálnych migrantov v poslednom období zaãalo citeºnej‰ie reagovaÈ aj domáce slovenské obyvateºstvo, médiá, politici, akademická obec a ìal‰ie subjekty. K˘m do r. 1998 neboli dôsledky migrácie v slovenskej spoloãnosti veºmi viditeºné – a teda ani príli‰ známe – po tomto roku a hlavne v posledn˘ch 2 – 3 rokoch poãas príprav krajiny na vstup do Európskej únie a v súvislosti s potrebou prijímaÈ nové právne normy v tejto oblasti, spolu s masovej‰ím prílevom zahraniãn˘ch migrantov sa zaãala profilovaÈ verejná mienka a názory beÏn˘ch ºudí v˘raznej‰ie. Îiaº nemoÏno povedaÈ, Ïe vnímanie tejto kategórie osôb je v SR prevaÏne pozitívne. 5.1 V¯VOJ VEREJNEJ MIENKY A POSTOJOV OBYVATEªOV SR K ZAHRANIâN¯M MIGRANTOM V ZRKADLE PRIESKUMOV Táto problematika nie je v slovenskej odbornej literatúre ãasto spracovávaná a ani v praxi sa jej nevenuje patriãná pozornosÈ. Nasledujúca ãasÈ textu prezentuje urãit˘ prehºad reprezentatívnych prieskumov verejnej mienky ãi v˘skumov postojov obyvateºov t˘kajúcich sa(nielen) imigrantov, realizovan˘ch na Slovensku od jeho vzniku. Z pochopiteºn˘ch príãin nemôÏe zah⁄ÀaÈ kompletn˘ zoznam v‰etk˘ch v˘skumov, prieskumov a projektov na danú tému. UÏ na poãiatku 90. rokov 20. storoãia upozornil ·íbl(1992) na„nie príli‰ priaznivé postoje“ verejnosti k uteãencom, vtedy e‰te na území âesko-Slovenska, hoci ich poãet v tom období dosahoval sotva tisíc. Dôvodom nespokojnosti domácej populácie podºa autora boli o. i. ekonomické náklady na starostlivosÈ o uteãencov. Z ìal‰ích star‰ích materiálov je potrebné spomenúÈ v˘skumnú správu Ústavu informácií a prognóz ‰kolstva pomenovanú Postoje mládeÏe v SR k problému intolerancie(Rimóczyová – Harga‰ová, 1994). Hoci osobitn˘ dôraz na prisÈahovalcov a uteãencov v správe nebol kladen˘, moÏno v nej nájsÈ podkapitolu zaoberajúcou sa touto kategóriou osôb. V˘berov˘ súbor respondentov pozostával z 1279 jedincov vo veku 15 – 26 rokov. Z v˘sledkov je moÏné zhrnúÈ, Ïe pokiaº ide o uteãencov z vojnou postihnutého územia, takmer 36% opytovan˘ch schvaºovalo poskytnutie pomoci t˘mto osobám bez ãasového obmedzenia, ale aÏ 40% podmieÀovalo pomoc ich skráten˘m pobytom v SR. Je zaujímavé, Ïe relatívne najtolerantnej‰ie voãi uteãencom boli Ïeny v domácnosti a na materskej dovolenke, najmenej tolerantní zas podnikatelia a mládeÏ z rurálnych sídel. Percepcia prisÈahovalcov(ekonomick˘ch migrantov) bola rôznorodej‰ia. Posky87

tovanie pomoci bez ãasového obmedzenia schvaºovalo ani nie 10% mládeÏe a 18% vôbec nechcelo, aby ‰tát vytváral podmienky pre príjem prisÈahovalcov v SR. Za pomoc pri integrácii bolo 34% a za vytváranie prisÈahovaleck˘ch táborov 38% respondentov. Prejavy xenofóbie, príp. pasívneho rasizmu uÏ v mladom veku vidieÈ z miery akceptácie príslu‰níkov in˘ch národov a etník, kde u Vietnamcov, Arabov a ãernochov je tento parameter suverénne najniωí. Ústav pre v˘skum verejnej mienky pri ·tatistickom úrade SR vydal informatívnu správu Rasizmus, xenofóbia, antisemitizmus a intolerancia vo vedomí obyvateºov Slovenskej republiky v r. 1995(·Ú SR, 1995), teda v ãase, keì zahraniãná migrácia do SR ani zìaleka nedosahovala súãasné dimenzie. Napriek tomu v˘sledky vo vzÈahu k uteãencom a prisÈahovalcom v SR uÏ vtedy neboli príli‰ optimistické. AÏ vy‰e 50% respondentov(dva v˘berové súbory tvorilo 1330 a 843 jedincov) sa domnievalo, Ïe t˘mto osobám je síce potrebné poskytnúÈ nevyhnutnú pomoc, ale zároveÀ so snahou ich pobyt v SR ão najviac skrátiÈ; temer tretina opytovan˘ch vyjadrila názor, Ïe bez finanãného zabezpeãenia by ‰tát na svoje územie uteãencov a prisÈahovalcov vôbec nemal pú‰ÈaÈ. Iba kaÏd˘ piaty obyvateº Slovenska by podporoval my‰lienku v˘stavby azylového domu pre tieto skupiny osôb v blízkosti svojho bydliska. ëalej sa ukázalo, Ïe vo verejnej mienke bol silne roz‰íren˘ názor, Ïe materiálna, sociálna, zdravotná pomoc a ubytovanie by sa mali rad‰ej adresovaÈ domácim obyvateºom neÏ v prospech uteãencov a prisÈahovalcov(cca 3/4 respondentov). Takmer 60% opytovan˘ch zastávalo názor, Ïe títo migranti citeºne prispievajú k rastu nezamestnanosti a kriminality na Slovensku. Rozdiely v názoroch medzi rozliãn˘mi sociálno-demografick˘mi skupinami neboli ‰tatisticky v˘znamné. Okrem toho priateºsk˘, resp. skôr priateºsk˘ postoj k ãernochom a Arabom zaujalo len 21%, k Ázijcom 24%, k uteãencom a prisÈahovalcom bielej rasy 26% respondentov, ãím sa explicitne manifestovali predsudky a negatívne stereotypy k t˘mto cudzincom v slovenskej spoloãnosti. Sociologick˘ ústav Slovenskej akadémie vied sa v rámci projektu Aspekty národnej identity a národná identita v strednej Európe r. 1997 tieÏ zaoberal postojmi obãanov SR k prisÈahovalcom(Bodnárová, 1997). Z údajov k tejto téme vyplynulo, Ïe autochtónne obyvateºstvo sa stavia k imigrantom dosÈ odmietavo. Negativistick˘ postoj respondentov vychádzal z predpokladov, Ïe cudzinci prispievajú k zvy‰ovaniu kriminality v SR(cca 65% opytovan˘ch), nie sú prínosom pre ekonomiku ‰tátu(58%) a skôr berú prácu domácim obyvateºom(52%), ako aj Ïe nie sú elementom otvárajúcim Slovensko novej kultúre(45%). To vyúsÈovalo do názoru respondentov, Ïe poãet prisÈahovalcov v krajine by sa mal zníÏiÈ(55%). V celoeurópskom kontexte zaujímavú informáciu o pozícii SR na kontinente, pokiaº ide o názory, postoje a hodnoty obyvateºov Slovenska t˘kajúce sa o. i. zahraniãn˘ch migrantov, priniesol ‰iroko koncipovan˘ projekt V˘skum európskych hodnôt. Za slovenskú stranu ho na prelome rokov 1999 a 2000 vypracoval Sociologick˘ ústav Slovenskej akadémie vied(hlavn˘m koordinátorom projektu uskutoãÀovaného simultánne v 32 krajinách bola univerzita v holandskom 88

Tabuºka 29. Porovnanie krajín podºa podielu respondentov, ktorí nechceli za susedov danú kategóriu imigrantov Nechcení susedia Poradie v Európe 1. miesto 2. miesto 3. miesto Slovensko a jeho susedia predpredposledné miesto predposledné miesto posledné miesto Moslimovia Krajina Maìarsko Rumunsko Litva, Grécko Slovensko âesko Rakúsko Poºsko Maìarsko Ukrajina ·panielsko ·védsko Portugalsko európsky priemer Podiel odpovedí (%) 60,3 33,4 31,1 24,5 15,2 15,4 23,8 60,3 24,0 10,8 9,1 7,9 19,7 PrisÈahovalci / Zahraniãní robotníci Krajina Podiel odpovedí (%) Maìarsko 62,0 Bulharsko 24,6 Poºsko, Litva 23,6 Slovensko 22,9 âesko 19,4 Rakúsko 12,2 Poºsko 23,6 Maìarsko 62,0 Ukrajina 14,9 Island 3,0 ·védsko 2,8 Portugalsko 2,5 európsky priemer 15,9 Zdroj: Tilburg University et Sociologick˘ ústav SAV, 1999 – 2000 89

90 Tabuºka 30. Porovnanie krajín podºa podielu respondentov súhlasiacich s dan˘m tvrdením Súhlas s tvrdením: Poradie v Európe 1. miesto 2. miesto 3. miesto Slovensko a jeho susedia predpredposledné miesto predposledné miesto posledné miesto „Vláda by mala zaviesÈ prísne obmedzenia poãtu cudzincov, ktorí k nám môÏu prísÈ“ Krajina Podiel odpovedí (%) Dánsko 66,1 Poºsko 61,7 âesko 59,6 Slovensko 50,4 âesko 59,6 Rakúsko 39,1 Poºsko 61,7 Maìarsko 59,1 Ukrajina 28,0 Rumunsko 25,5 Grécko 23,2 ·panielsko 22,4 európsky priemer 43,7 „Vláda by mala zakázaÈ, aby k nám prichádzali ºudia z chudobn˘ch krajín migrujúci za prácou“ Krajina Podiel odpovedí (%) Maìarsko 26,8 Malta 23,1 Poºsko 22,7 Slovensko 19,7 âesko 7,2 Rakúsko 4,5 Poºsko 22,7 Maìarsko 26,8 Ukrajina 17,9 Luxembursko 1,8 Island 0,8 ·védsko 0,5 európsky priemer 10,2 Zdroj: Tilburg University et Sociologick˘ ústav SAV, 1999 – 2000

Tilburgu 53 ). Na základe ãasti v˘sledkov – odpovedí respondentov, prezentovan˘ch v tabuºkách 29 a 30 – by bolo moÏné charakterizovaÈ populáciu SR ako pomerne znaãne intolerantnú a naklonenú marginalizácii nielen selektovan˘ch skupín imigrantov(moslimovia a v‰eobecnej‰ie zadefinovaní prisÈahovalci, resp. zahraniãní robotníci), ale aj v˘razne sa prejavujúcu xenofóbnymi aÏ nepriateºsk˘mi postojmi, spredmetnen˘mi v oboch tvrdeniach. V r. 2000 vykonal Slovensk˘ helsinsk˘ v˘bor Prieskum rasovej a etnickej tolerancie Ïiakov a ‰tudentov na vybran˘ch základn˘ch a stredn˘ch ‰kolách v Bratislave. Hoci prieskum nebol zameran˘ primárne na vzÈah voãi migrantom, obsahoval otázky t˘kajúce sa i cudzincov, konkrétne Afriãanov, Arabov a Vietnamcov. Miera tolerancie k nim bola síce oveºa vy‰‰ia ako napr. voãi Rómom, ale tieÏ nebola uspokojivá, najmä u ‰tudentov stredn˘ch odborn˘ch uãilí‰È. Zv˘‰enú mieru predsudkov, xenofóbie a latentného rasizmu v slovenskej spoloãnosti voãi imigrantom signalizujú v˘sledky prieskumu verejnej mienky, ktor˘ uskutoãnila poãiatkom r. 2001 agentúra Markant(Milo, 2005). Na otázku„Ako by ste reagovali, keby sa va‰a dcéra rozhodla vydaÈ za....“, reagovali respondenti odmietavo osobitne v prípade ãernocha aÏ takmer v 57%, v prípade cudzinca v‰eobecne sa k tejto moÏnosti postavilo negatívne vy‰e 26% opytovan˘ch. Na otázku„Aká by bola va‰a reakcia, keby sa do vá‰ho susedstva nasÈahoval...“ opäÈ ãernoch, odpovedalo skoro 26% respondentov, Ïe by bolo proti; voãi cudzincom v‰eobecne reagovalo záporne necel˘ch 15% opytovan˘ch osôb. Jeden z najreprezentatívnej‰ích prieskumov verejnej mienky v poslednom období v SR uskutoãnil Úrad Vysokého komisára OSN pre uteãencov na Slovensku v spolupráci s agentúrou FOCUS, a to opakovane v r. 1998 a 2001. I‰lo o prieskum postojov verejnosti k uteãencom v SR realizovan˘ na 1088, resp. 1020 respondentoch. Av‰ak keìÏe beÏní ºudia príli‰ nerozli‰ujú medzi jednotliv˘mi kategóriami migrantov na na‰om území, v˘sledky prieskumu majú univerzálnej‰í ráz. Porovnanie v˘voja t˘chto postojov pri niektor˘ch tvrdeniach ukazuje tabuºka 31. MoÏno v skratke zhrnúÈ, Ïe percepcia uteãencov v SR nebola veºmi pozitívna a e‰te sa v priebehu troch rokov mierne zhor‰ila. Opytovaní síce vo väã‰ine uznávali potrebu prijímaÈ uteãencov a poskytovaÈ im pomoc, ak ich k úteku z domova viedli váÏne dôvody a pretoÏe sú v núdzi, ale ako vidieÈ, podiel osôb súhlasiacich s t˘mito tvrdeniami sa v danom období zníÏil. Obzvlá‰È je tento pokles alarmujúco r˘chly, ak ide o akceptovanie uteãencov na Slovensku(zo 75% na 66%). ZároveÀ vzrástol podiel t˘ch, ktorí spájajú pobyt uteãencov v SR s negatívnymi dôsledkami na spoloãnosÈ. T˘ka sa to predov‰etk˘m kriminality(temer 2/3 respondentov r. 2001) a nezamestnanosti(50%); 60% respondentov si myslí, Ïe uteãenci priná‰ajú rôzne choroby. Aj preto mnoho opytovan˘ch(bezmála 3/4) zastáva názor, Ïe uteãenci stoja nበ‰tát veºa peÀazí a mali by sme ich poslaÈ ãím skôr späÈ do krajiny ich pôvodu alebo do inej krajiny(51%). Kladnou ãrtou je deklarovaná ochota pomôcÈ uteãencom vecn˘m darom, menej v‰ak uÏ peÀaÏn˘m príspevkom ãi dobrovoºníckou prácou. 53 www.europeanvalues.nl/index2.htm 91

92 Tabuºka 31. Súhlas respondentov s vybran˘mi v˘rokmi o uteãencoch v rokoch 1998 a 2001 Tvrdenie Uteãencov by sme mali na Slovensku prijímaÈ a poskytovaÈ im pomoc a ochranu, ak ich k úteku z vlasti viedli závaÏné dôvody Uteãencom treba pomáhaÈ, lebo sú to ºudia v núdzi a potrebujú na‰u humanitnú pomoc Uteãencov, ktorí prídu na na‰e územie, by sme mali ãím skôr poslaÈ späÈ do krajiny ich pôvodu alebo ìalej do inej krajiny Uteãenci berú pracovné príleÏitosti na‰im obyvateºom Uteãenci prispievajú k zvy‰ovaniu kriminality na na‰om území Uteãenci stoja nበ‰tát príli‰ veºa peÀazí Uteãenci priná‰ajú rôzne choroby Úplne + skôr súhlasím (%) 1998 2001 74,9 66,3 68,5 66,8 49,5 51,0 49,3 49,7 57,4 62,9 – 73,3 – 60,1 Skôr + vôbec nesúhlasím (%) 1998 2001 20,7 26,4 26,5 26,3 42,1 37,7 40,3 38,2 27,1 23,1 – 12,6 – 19,1 Neviem (%) 1998 2001 4,4 7,3 5,1 7,0 8,5 11,3 10,4 12,0 15,4 13,9 – 14,1 – 20,8 Zdroj: UNHCR et FOCUS, 1998 et 2001

âerstvo zverejnené v˘sledky v poradí uÏ tretieho prieskumu verejnej mienky UNHCR a agentúry FOCUS uskutoãnené v máji 2005 na vzorke 1038 respondentov reflektujú mierne priaznivé v˘vojové trendy v názoroch verejnosti (UNHCR et FOCUS, 2005). Celkovo sa solidarita so skupinou ºudí v núdzi mie‰a s obavami vypl˘vajúcimi z ich prítomnosti, v princípe je v‰ak vo väã‰ine sledovan˘ch v˘rokov o uteãencoch moÏné pozorovaÈ isté zmiernenie záporn˘ch postojov respondentov oproti minulosti. Napr. zv˘‰il sa podiel opytovan˘ch súhlasiacich s prv˘m(73%), ako aj druh˘m v˘rokom v tabuºke 31 (74%). K evidentnému posunu smerom k tolerantnej‰iemu postoju do‰lo i pri treÈom v˘roku a uÏ iba 40% respondentov je za r˘chle vyhostenie uteãencov z krajiny, takmer polovica má opaãn˘ názor. Pozitívny v˘voj je badateºn˘ tieÏ v reakciách na tvrdenie, Ïe uteãenci berú pracovné príleÏitosti obyvateºom Slovenska – identifikuje sa s ním len 42% vzorky, 47% je proti. Negatívne pohºady na existenciu uteãencov v SR stále prevaÏujú v nasledujúcich oblastiach: viac neÏ dve tretiny opytovan˘ch súhlasia s v˘rokom, Ïe uteãenci stoja nበ‰tát príli‰ veºa peÀazí, vy‰e polovica verí, Ïe táto skupina migrantov prispieva k zvy‰ovaniu kriminality a 66% si myslí, Ïe uteãenci priná‰ajú do krajiny rozliãné choroby(tu dokonca narástol podiel t˘ch, ktorí sa stotoÏÀujú s uveden˘m tvrdením – ibidem). V treÈom prieskume verejnej mienky UNHCR zisÈovalo aj názory obyvateºov Slovenska súvisiace s tzv. sociálnym di‰tancom voãi uteãencom a postoje verejnosti k azylovej politike ‰tátu. Podºa v˘sledkov by 53% obyvateºov SR neprekáÏalo, keby mali za suseda uteãenca ãi uteãeneckú rodinu, ale naopak polovici respondentov by vadilo, ak by si niekto z ich rodiny vzal za Ïenu/muÏa práve uteãenca. Pokiaº ide o azylovú politiku SR, 42% opytovan˘ch súhlasí so súãasn˘m re‰triktívnym postupom kompetentn˘ch orgánov pri udeºovaní azylu, pretoÏe„viac uteãencov nepotrebujeme“, ìal‰ích 16% respondentov zastáva názor, Ïe priznan˘ch azylov je dokonca priveºa. V porovnaní s r. 2001 moÏno vidieÈ do urãitej miery pokles ochoty opytovan˘ch pomôcÈ organizáciám zaoberajúcim sa uteãencami, a to predov‰etk˘m vo forme finanãného príspevku(UNHCR et FOCUS, 2005). Xenofóbne postoje Slovákov je moÏné nájsÈ v niektor˘ch ìal‰ích v˘skumoch z posledného obdobia. O. i. aj v projekte Mladí ºudia a európska identita, na ktorom za SR participoval Sociologick˘ ústav SAV(SÚ SAV, 2004). Cieºom projektu realizovaného na poãetnej vzorke bol v˘skum, ako mladí ºudia vo vybran˘ch sídlach ‰iestich európskych krajín – na Slovensku, v âeskej republike, Veºkej Británii, Nemecku, ·panielsku a Rakúsku – vnímajú a preÏívajú svoju identitu, obãianstvo a väzby na lokálne spoloãenstvo, národ a Európu. V tematickej ãasti venovanej otázke imigrantov a imigrácie väã‰ina respondentov zo SR(Bratislavy) udala, Ïe by navrhnuté skupiny migrantov(obãania Európskej únie, Ïiadatelia o azyl, ekonomickí migranti z krajín Európy mimo EÚ a napokon pracovní migranti z neeurópskych krajín)„prijali len s ist˘mi obmedzeniami“, a to aj v prípade, ak by pochádzali z ãlensk˘ch krajín EÚ. Oproti európskym rovesníkom z in˘ch ‰tátov tak mladí Slováci prijí93

94 Tabuºka 32. Porovnanie krajín V-4 podºa postojov obyvateºov k prisÈahovalcom a uteãencom v r. 2005 Otázka Urãite + skôr áno (%) Skôr + urãite nie (%) Nevie (%) âR H PL SR âR H PL SR âR H PL SR Mali by sme akceptovaÈ t˘ch, ktorí prichádzajú do 26 23 63 34 68 73 29 63 7 4 9 4 krajiny a chcú v nej ÏiÈ? Potrebuje krajina prisÈahovalcov? 21 16 17 16 70 80 71 79 10 4 12 6 Otázka v‰etk˘ch (%) Ïiadnych (%) niektor˘ch (%) nevie (%) âR H PL SR âR H PL SR âR H PL SR âR H PL SR Mali by sme akceptovaÈ uteãencov? 3 8 13 4 22 26 31 20 69 64 46 70 6 3 10 6 Zdroj: CVVM, TÁRKI, CBOS et FOCUS, 2005

majú imigrantov najneochotnej‰ie. Napr. skúmané ‰tyri skupiny imigrantov v uvedenom poradí by„bez obmedzení“ akceptovalo aÏ 71, 61, 34 a 33% respondentov z Viedne, ale len 45, 26, 13 a 11% opytovan˘ch z Bratislavy. Preto aj z t˘chto dôvodov aÏ tak nezdieºame relatívne optimistick˘ názor autorov Národného akãného plánu sociálnej inklúzie 2004 – 2006 v SR (MPSVaR, 2004a), ktorí kon‰tatovali, Ïe„obyvatelia Slovenskej republiky v zásade nemajú predsudky voãi imigrantom.“ V zriedkavom medzinárodnom prieskume verejnej mienky„ Is there a need for immigrants in the Visegrad countries?“, uskutoãnenom zaãiatkom r. 2005 renomovan˘mi agentúrami CVVM(âR), TÁRKI(Maìarsko), CBOS(Poºsko) a FOCUS(SR), boli respondentom z príslu‰n˘ch krajín – za SR 1079 osobám – poloÏené tri otázky:„Mali by sme akceptovaÈ t˘ch, ktorí prichádzajú do krajiny a chcú v nej ÏiÈ?“,„Potrebuje krajina prisÈahovalcov?“ a„Mali by sme akceptovaÈ uteãencov?“. Porovnanie priná‰a zaujímavé v˘sledky, ako demon‰truje tabuºka 32. V rámci krajín V-4 nie je pozícia SR najhor‰ia, hoci postoje opytovan˘ch v jednotliv˘ch ‰tátoch nie sú v súhrne úplne vyhranené. Zdá sa, Ïe najxenofóbnej‰í respondenti Ïijú v Maìarsku, najtolerantnej‰í zas v Poºsku(s paradoxn˘m v˘razne ambivalentn˘m vzÈahom k uteãencom). Znaãne negatívny pomer obyvateºov Maìarska, obzvlá‰È star‰ej generácie, k cudzincom potvrdil tieÏ nedávny v˘skum Maìarskej akadémie vied(Hospodárske noviny, 3. 9. 2004). Ústretovej‰í ako u nás, ale stále opatrn˘, resp. zdrÏanliv˘ prístup k uteãencom v âeskej republike dokumentovali v˘sledky Strediska empirick˘ch v˘skumov v Prahe a i.(STEM, 2002; cf. Rabu‰ic – Burjanek, 2003). Uvedené v˘sledky je v‰ak potrebné chápaÈ a hodnotiÈ na pozadí celoeurópskych trendov. Z nedávno zverejnenej ‰túdie Európskeho monitorovacieho centra rasizmu a xenofóbie vypl˘va, Ïe Európania sa stávajú ãoraz intolerantnej‰í voãi imigrantom a kaÏd˘ piaty by ich chcel poslaÈ domov(EUMC, 2005; TASR, 15. 3. 2005). ·túdia opierajúca sa o prieskumy verejnej mienky realizované medzi r. 1997 a 2003 dokázala znaãn˘ nárast podpory názoru, Ïe pre multikultúrnu spoloãnosÈ existujú urãité limity. V pôvodn˘ch krajinách EÚ si to myslí 60% respondentov, zatiaº ão v nov˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch Únie zdieºa totoÏn˘ názor 42% obyvateºstva. Takmer 40% opytovan˘ch nesúhlasí ani so zaruãením pln˘ch obãianskych práv legálnym imigrantom, kaÏd˘ druh˘ respondent vyjadril„odpor voãi prisÈahovalcom“ a 58% v nich vidí „kolektívnu etnickú hrozbu“ v súvislosti s pracovn˘m trhom, kultúrou krajiny alebo kriminalitou.(Z 13 pristupujúcich a kandidátskych krajín dosahuje Slovenská republika väã‰inou stredné hodnoty.) Najväã‰í nárast sa zaznamenal u skupiny obyvateºov podporujúcich repatriáciu imigrantov a tvrdiacich, Ïe mnohonárodnostná spoloãnosÈ má svoje hranice. Zdá sa tak, Ïe v súãasnosti celá Európa ãelí zv˘‰enej intolerancii a diskriminaãn˘m postojom voãi prisÈahovalcom(cf. Camus, 2005); Slovensko v tomto kontexte – napriek v‰etk˘m vy‰‰ie prezentovan˘m nelichotiv˘m faktom – nepredstavuje Ïiadny negatívny extrém... 95

5.2 PREJAVY XENOFÓBIE, DISKRIMINÁCIE A RASIZMU VOâI MIGRANTOM V PRAXI – OPATRENIA NA ICH REDUKCIU Viac ãi menej deklarované postoje a verejná mienka o zahraniãn˘ch migrantoch tvoria jednu stranu problému, praktické kroky a zaobchádzanie s nimi druhú, hoci pravdepodobne jestvuje medzi nimi pozitívna korelácia. Aká je situácia v tomto smere na Slovensku, akou mierou diskriminácie a rasizmu sa vyznaãuje krajina de facto i de jure? Ústava Slovenskej republiky 54 priznáva cudzincom v princípe identické ºudské práva a slobody ako obãanom SR, pokiaº tieto nie sú v˘slovne priznané iba obãanom krajiny(ãlánok 52). Podºa základného zákona ‰tátu urãité obmedzenie definuje napr. ãlánok 30 umoÏÀujúci vykonávanie volebného práva iba cudzincom s trval˘m pobytom na území Slovenskej republiky a len pre voºby do orgánov samosprávy obcí a orgánov samosprávy vy‰‰ích územn˘ch celkov. Do Národnej rady SR môÏu prisÈahovalci voliÈ alebo byÈ volení aÏ po získaní ‰tátneho obãianstva SR. Analogicky cudzinci v SR nemôÏu byÈ ãlenmi nijakej politickej strany ãi politického hnutia – len po nadobudnutí obãianstva SR 55 ; majú v‰ak právo na azyl(ãlánok 53). âlánkom 23 Ústavy Slovenskej republiky sa zaruãuje sloboda pohybu a pobytu v krajine, priãom cudzinca moÏno vyhostiÈ iba v prípadoch ustanoven˘ch zákonom. Je prirodzené, Ïe migranti na Slovensku sú subjektom ist˘ch obmedzení vypl˘vajúcich z charakteru ich vstupu a pobytu na území SR i medzinárodn˘ch zmlúv – u cudzincov s povolením na pobyt ich niektoré ekonomické, sociálne a kultúrne práva môÏu byÈ regulované alebo ohraniãené zákonom(ãlánok 35 ústavy), u nelegálnych migrantov a Ïiadateºov o azyl je nutné poãítaÈ naviac aj s prekáÏkami v slobode pohybu. Tieto skutoãnosti v‰ak nemoÏno nazvaÈ za v‰eobecne diskriminujúce, navy‰e sa uplatÀujú podobn˘m spôsobom vo väã‰ine krajín. Antidiskriminaãn˘ zákon 56 , v platnosti od 1. júla 2004, vytvára v Slovenskej republike adekvátne právne in‰trumentárium aj pre rovnaké zaobchádzanie s migrantmi a pre aktívne potláãanie ich diskriminácie. Zákon explicitne definuje priamu diskrimináciu, nepriamu diskrimináciu, obÈaÏovanie i neoprávnen˘ postih a zakazuje diskrimináciu o. i. z dôvodu rasového, národnostného ãi etnického pôvodu, náboÏenského vyznania alebo viery, farby pleti, jazyka atì. 57 Uvedené ustanovenia sa do veºkej miery t˘kajú aj kategórie migrantov v SR a sú dôleÏit˘mi predpokladmi pre akceptáciu imigrantov slovenskou spoloãnosÈou. 54 Zákon ã. 460/1992 Zb., v úplnom znení zákonom ã. 135/2001 Z. z. a v znení ìal‰ích zmien a doplnkov. 55 Zákon ã. 85/2005 Z. z. o politick˘ch stranách a politick˘ch hnutiach. 56 Zákon ã. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektor˘ch oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou. 57 I tu v‰ak§ 4 stanovuje, Ïe zákon sa nevzÈahuje na rozdielne zaobchádzanie vypl˘vajúce z podmienok vstupu a zdrÏiavania sa cudzincov na území Slovenskej republiky vrátane zaobchádzania s nimi, ktoré ustanovujú osobitné predpisy. 96

V praxi sa v‰ak moÏno stretnúÈ so sociálnou izoláciou a diskrimináciou zahraniãn˘ch migrantov v krajine relatívne ãasto. Odhliadnuc od spravidla neorganizovan˘ch individuálnych prejavov boli xenofóbne, diskriminaãné aÏ nepriateºské ãiny voãi imigrantom v SR na úrovni skupiny obyvateºov, resp. samosprávnych orgánov v poslednom období jasne manifestované v niekoºk˘ch prípadoch. Napr. v Humennom vzbudil u tamoj‰ích obyvateºov úmysel zriadiÈ v meste ìal‰í záchytn˘ uteãeneck˘ tábor na Slovensku preexponovanú nedôveru a strach, predov‰etk˘m z nárastu trestnej ãinnosti, moÏnosti ohrozenia bezpeãnosti a tieÏ zo zanesenia infekãn˘ch tropick˘ch chorôb uteãencami. Obyvatelia s poslancami preto iniciovali petíciu proti umiestneniu zariadenia v meste. Ku koncu januára 2004 ju podpísalo takmer 9 tisíc obyvateºov Humenného(Hospodárske noviny, 28. 1. 2004). Vytypovan˘ objekt je v‰ak vo vlastníctve ‰tátu, spravuje ho Migraãn˘ úrad MV SR, podºa stanoviska Ministerstva vnútra bude po prestavbe spæÀaÈ technické, zdravotné i bezpeãnostné kritériá na zriadenie, a tak by sa mal prv˘ uteãeneck˘ tábor na v˘chodnom Slovensku s kapacitou 600 miest otvoriÈ v polovici r. 2006(dotazníkové zisÈovanie migraãnej situácie v SR; TA SR, 15. 3. 2004). Za ìal‰í evidentn˘ príklad marginalizácie migrantov moÏno povaÏovaÈ odpor, na ktor˘ narazilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v Poprade pri snahe otvoriÈ v meste alebo jeho okolí domov pre opustené deti a mladistv˘ch migrantov. Predstavitelia mesta kon‰tatovali, Ïe sa o tomto pláne dozvedeli len náhodou, Popradãania by ho údajne prijali s nevôºou a sú kategoricky proti nemu, pretoÏe do centra mesta a strediska turistického ruchu takéto zariadenie podºa nich nepatrí(SITA, 16. 3. 2004). V koneãnom dôsledku tak v meste situované nebude. Domov pre malolet˘ch uteãencov bez sprievodu sa nepodarilo následne umiestniÈ ani v obci ·tôla(okres Poprad) ãi Kunerade. Napokon ministerstvo vybralo novú lokalitu v katastri Trenãína, ale aj tu sa proti tomuto zariadeniu rozbehla petiãná akcia. Signatári v petícii, ktorú v priebehu desaÈ dní podpísalo 600 obyvateºov dotknutej mestskej ãasti, uviedli, Ïe pociÈujú obavy o Ïivot svojich detí a blízkych z dôvodu zv˘‰enia kriminality a zavleãenia cudzokrajn˘ch chorôb prená‰an˘ch ovzdu‰ím a telesn˘m kontaktom(Sme, 5. 11. 2004). Napokon v‰ak bola petícia trenãianskym mestsk˘m úradom zamietnutá a zariadenie mohlo byÈ otvorené v polovici apríla 2005. Detsk˘ domov má v prvej fáze ob˘vaÈ najviac 12 detí, neskôr má prich˘liÈ aÏ 38 mal˘ch migrantov. Zdá sa, Ïe zatiaº o nieão menej problémov˘m je zámer zriadiÈ obdobn˘ ‰pecializovan˘ domov pre túto kategóriu migrantov v obci âeºovce v okrese Trebi‰ov. Ne‰tátne zariadenie by malo fungovaÈ od zaãiatku r. 2006, jeho zriaìovateºom a prevádzkovateºom bude SpoloãnosÈ ºudí dobrej vôle z Ko‰íc, financovanie domova by sa malo realizovaÈ najmä prostredníctvom Ko‰ického krajského úradu. 58 58 Plánovaná kapacita Detského domova Spoloãnosti ºudí dobrej vôle pre malolet˘ch bez sprievodu v âeºovciach je 30, v prípade potreby aÏ 50 osôb. Predpokladan˘ poãet detí umiestnen˘ch v tomto zariadení v priebehu roka je 100 aÏ 150(interné informácie Spoloãnosti ºudí dobrej vôle). 97

Uvedená mimovládna organizácia tu v˘razne kladne asistovala pri diskusii s predstaviteºmi miestnej samosprávy a hlavne pri argumentácii s obãanmi na verejnom zhromaÏdení; my‰lienku podporili i miestni duchovní, a tak obãanov, ktorí zaujímali spoãiatku znaãne odmietavé postoje, nakoniec spojen˘mi silami presvedãili(STV1, 16. 12. 2004; interné informácie Spoloãnosti ºudí dobrej vôle). Príklady marginalizácie a diskriminácie urãitej skupiny cudzincov na území Slovenska na úrovni samosprávy moÏno nájsÈ aj v najväã‰ích sídlach krajiny. KeìÏe cudzinci v SR majú ústavou zabezpeãenú slobodu náboÏenského vyznania, zdá sa byÈ v tomto kontexte legitímna dlhoroãná snaha Islamskej nadácie na Slovensku postaviÈ si na svojom pozemku v Bratislave ako sídle s ich najväã‰ou koncentráciou v SR kultúrne centrum s me‰itou. Av‰ak kompetentné autority Mâ Staré Mesto zámer odmietli o. i. s argumentmi, Ïe„prihliadajú aj na napätú medzinárodnú situáciu po 11. septembri 2001 spôsobenú váÏnym konfliktom medzi islamsk˘m svetom a západnou civilizáciou“ ( dilema, 5/2002; cf. TA3, 5. 8. 2005). ÎiadosÈ o stavebné povolenie pre naznaãen˘ úãel bola podaná uÏ dvakrát, av‰ak stále bezúspe‰ne, a tak kultúrne centrum moslimov ani ich me‰ita doteraz na Slovensku nestoja, existujú len men‰ie modlitebne(dotazníkové zisÈovanie migraãnej situácie v SR). Okrem prejavov xenofóbie a diskriminácie migrantov sa v‰ak medzi majoritnou spoloãnosÈou Slovenska vyskytujú i prejavy rasizmu. Zdá sa, Ïe prevaÏujúcim trendom je nárast ich najhrub‰ích foriem – v r. 1997 aÏ 2003 sa vyvíjal celkov˘ poãet zisten˘ch rasovo motivovan˘ch trestn˘ch ãinov v SR(vãítane trestn˘ch ãinov spáchan˘ch voãi cudzincom; separátna ‰tatistika tu nie je k dispozícii) nasledovne: 19, 21, 15, 35, 40, 109 a 119. 59 Tento poãet sa v‰ak urãite a moÏno primárne zvy‰oval vìaka prijat˘m systémov˘m opatreniam, a teda tvrd‰ím postihom polície a súdov, ako aj úãinkovaniu relevantn˘ch mimovládnych a medzinárodn˘ch organizácií. 60 Milo(2005) je v‰ak názoru, Ïe napriek tomu sú útoky voãi zahraniãn˘m ‰tudentom, resp. v‰eobecne voãi migrantom v SR ãím ìalej, t˘m menej sporadické. Cieºom t˘chto útokov je ‰írenie atmosféry strachu a neustáleho ohrozenia medzi obeÈami a znemoÏnenie plnohodnotného Ïivota imigrantom, ão ãasto vedie aÏ k ich odchodu zo Slovenska. Pochopiteºne nielen preto sa rasovo motivovaná trestná ãinnosÈ, ktorou sa verbálne, graficky alebo fyzicky útoãí na rasovo, etnicky, národnostne, vyznaním, farbou pleti ãi jazykom odli‰n˘ch imigrantov a potlaãujú ich ústavou zaruãené práva a slobody, pokladá za spoloãensky neÏelané, závadné a nebezpeãné konanie. Tretia správa o Slovensku(CoE, 2004) z dielne Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii Rady Európy(ECRI) upozorÀuje o. i. na skutoãnosÈ, Ïe Ïiadatelia o azyl a azylanti v SR sa v poslednej dobe stali viackrát obeÈami rasovo mo59 www.minv.sk/extremizmus/index.htm 60 Pozoruhodn˘ pokles rasovo motivovan˘ch trestn˘ch ãinov v SR za r. 2004 na 79 odôvodÀuje Správa o bezpeãnostnej situácii v SR za rok 2004(MV SR, 2005) v˘raznou ofenzívou Policajného zboru a prechodom páchateºov od otvoren˘ch foriem páchania trestn˘ch ãinov s rasov˘m podtónom k latentn˘m. 98

tivovan˘ch útokov. Aj keì od druhej správy(CoE, 2000a; prvá v poradí vy‰la r. 1998) nastal urãit˘ pokrok,„stále znepokojiv˘ je problém rasovo motivovan˘ch útokov skinheadov proti prisÈahovalcom a Ïiadateºom o azyl.“ Podºa správy naviac v policajnom zbore SR, ktor˘ má okolo 22 tisíc príslu‰níkov, je poveren˘ch rie‰ením v˘luãne rasovo motivovanej trestnej ãinnosti len 10 policajtov. Ako bolo ilustrované vy‰‰ie, Ministerstvo vnútra SR sa predsa len zaãalo rasovo motivovanou kriminalitou v ostatn˘ch rokoch zaoberaÈ váÏnej‰ie. Na zlep‰enie situácie boli podniknuté viaceré opatrenia a zo strany zainteresovan˘ch orgánov je badaÈ zmenu postoja k tomuto druhu trestnej ãinnosti. Polícii sa podarilo rozloÏiÈ viaceré organizované skupiny extrémistov a ich lídri boli za svoje aktivity postavení pred súd(Milo, 2005). V oblasti legislatívy t˘kajúcej sa problematiky extrémizmu bolo v˘znamn˘m krokom vypracovanie a následné schválenie Nariadenia Ministerstva vnútra SR ã. 27/2001 o postupe v oblasti boja s extrémizmom a o zriadení Monitorovacieho strediska rasizmu a xenofóbie, ktoré nadobudlo úãinnosÈ dÀa 1. apríla 2001. Táto interná norma je kºúãov˘m dokumentom definujúcim ãinnosÈ Policajného zboru, ako aj ìal‰ích dotknut˘ch útvarov Ministerstva vnútra SR na úseku potláãania extrémizmu a rasovo motivovanej trestnej ãinnosti postihujúcich tieÏ imigrantov. Spolupráca medzi políciou a mimovládnymi organizáciami bola in‰titucionalizovaná v spoloãnej Komisii na rie‰enie problematiky rasovo motivovanej trestnej ãinnosti zriadenej pri Prezídiu Policajného zboru r. 2002. Minister vnútra SR ju neskôr rozkazom ã. 36/2003 nahradil Komisiou na koordináciu postupu pri eliminácii rasovo motivovanej trestnej ãinnosti a extrémizmu, s cieºom roz‰íriÈ jej pôsobnosÈ na boj proti v‰etk˘m formám intolerancie a xenofóbie, nielen t˘ch s rasov˘m motívom. 61 Od r. 2004 komisia operuje aj na úrovni krajov SR. V˘znamn˘m komplexn˘m nástrojom v boji proti diskriminácii a rasizmu i vo vzÈahu k imigrantom v Slovenskej republike je Akãn˘ plán predchádzania v‰etk˘m formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatn˘m prejavom intolerancie, ktor˘ aktualizuje vláda SR kaÏdé dva roky – prv˘ bol prijat˘ pre r. 2000 – 2001(uznesenie vlády ã. 283/2000), druh˘ pre r. 2002 – 2003(UV ã. 207/2002) a napokon tretí, platn˘ v súãasnosti, na obdobie rokov 2004 – 2005(UV ã. 446/2004). Akãné plány prijímané v súlade s Medzinárodn˘m dohovorom o odstránení v‰etk˘ch foriem rasovej diskriminácie 62 sú v zásade zamerané na zvy‰ovanie vedomostnej úrovne obãanov SR v oblasti ºudsk˘ch práv, posilÀovanie ich právneho vedomia, ako aj na predchádzanie v‰etk˘m formám intolerancie a diskriminácie prostredníctvom rôznych aktivít príslu‰n˘ch rezortov(vnútra, spravodlivosti, zdravotníctva, ‰kolstva, práce, sociálnych vecí a rodiny, obrany), mimovládnych organizácií a ìal‰ích subjektov zaoberajúcich sa touto problematikou. Aktivity sú rozdelené podºa viacer˘ch oblastí ako napr. vzdelávanie, kultúrne aktivity, boj proti extrémizmu 61 www.minv.sk/rasizmus/komisia.htm 62 Dohovor ã. 95/1974 Zb. Medzinárodn˘ dohovor o odstránení v‰etk˘ch foriem rasovej diskriminácie. 99

a podobn˘m javom, predchádzanie diskriminácii, rasizmu, xenofóbii a obdobnej intolerancii v rôznych spoloãensk˘ch sférach a i. V súvislosti s ãlenstvom Slovenska v Európskej únii sa akãn˘ plán pre r. 2004 – 2005 venuje aj novej téme – migrácii a zintenzívneniu vzdelávania a informovanosti Ïiadateºov o azyl, pretoÏe bolo uznané, Ïe z hºadiska rozliãn˘ch foriem diskriminácie tieto osoby prislúchajú k najviac ohrozen˘m skupinám cudzincov Ïijúcich na území SR(uznesenie vlády ã. 446/2004 Príloha). Napriek v‰etk˘m in‰titucionálnym, právnym, organizaãn˘m, politick˘m a in˘m krokom zameran˘m na potláãanie rasizmu v SR mnoho migrantov sa s ním pomerne ãasto stretlo ãi stretáva, a to priamo, alebo sprostredkovane cez ãlenov rodiny, priateºov, známych a ãlenov ‰ir‰ej komunity. Preto nahováraÈ si, Ïe mnoÏstvo rasov˘ch deliktov voãi imigrantom v Slovenskej republike nepredstavuje v porovnaní s niektor˘mi in˘mi krajinami Európy závaÏn˘ problém, by bolo sebaklamom. Pre objekt útoku je to vÏdy frustrujúci záÏitok a ani nemusí ísÈ o brachiálny ãin; postaãujú verbálne invektívy, poznámky na obleãenie, v˘zor, zvyky, hodnoty, hrubá neúcta a pod.(dotazníkové zisÈovanie migraãnej situácie v SR). 5.3 PRÍâINY INTOLERANCIE VOâI MIGRANTOM V SLOVENSKEJ SPOLOâNOSTI Prezentované fakty logicky vyúsÈujú do otázky, v ãom spoãívajú príãiny xenofóbie a negatívnej percepcie zahraniãn˘ch migrantov, ako aj diskriminaãn˘ch a agresívnych prejavov voãi nim u autochtónnej populácie. Vysoko pravdepodobne sa moÏno zhodnúÈ na synergickom pôsobení viacer˘ch ãiniteºov. Substanciálnu úlohu iste zohrala relatívna izolácia krajiny v uplynul˘ch desaÈroãiach, kedy slovenská spoloãnosÈ bola len minimálne konfrontovaná s cudzincami, pracovn˘mi migrantmi, uteãencami. Miera predsudkov voãi nim ale závisí aj od celého súboru ìal‰ích faktorov: veku(obzvlá‰È star‰ie generácie uÏ nie sú schopné a ochotné modifikovaÈ svoje názory), úrovne vzdelania(ãím vy‰‰ie vzdelanie, t˘m priaznivej‰í vzÈah k cudzincom), nezamestnanosti v regióne(s jej rastúcou mierou sa zvy‰uje aj animozita), skúseností z pobytov v zahraniãí(väã‰ine obãanov, ktorí vôbec nepob˘vali alebo pob˘vali len krátko v zahraniãí, je cudzia predstava multikultúrnej spoloãnosti), stupÀa urbanizácie a veºkosti obce(rurálne spoloãenstvá a men‰ie obce sa môÏu vyznaãovaÈ väã‰ou intoleranciou), poãtu migrantov v regióne, informovanosti a osobn˘ch kontaktov s migrantmi(cf. Divinsk˘, 2004a; EUMC, 2003; ILO, IOM et OHCHR, 2001). U posledného ãiniteºa je potrebné podotknúÈ, Ïe stále len men‰ina ºudí na Slovensku má priamu osobnú skúsenosÈ s imigrantmi. Ich názory sú formované prevaÏne prostredníctvom médií, sú mnohokrát skreslené ãi podstatne odli‰né od skutoãnosti, zakladajú sa na stereotypoch. âím sú kontakty domácich obyvateºov s cudzincami bliωie, osobnej‰ie, t˘m je ich pomer k nim 100

kladnej‰í. Naopak ak sú informácie o cudzincoch len sprostredkované a kontakty neosobné alebo kusé, ich vzÈah k nim je rovnako neosobn˘, neobjektívny aÏ negatívny(Letavajová, 2001). V rámci postojov domácej populácie voãi cudzincom sa tak manifestuje urãitá diferenciácia. âasÈ obyvateºov deklaruje súcit a ochotu pomôcÈ migrantom, pokiaº situácia prípadne nevyÏaduje ich väã‰iu angaÏovanosÈ(napr. finanãnú pomoc uteãencom). ëal‰ia ãasÈ pociÈuje voãi imigrantom skôr nedôveru, racionálne nevysvetliteºnú. Ostatní vnímajú zahraniãn˘ch migrantov e‰te zápornej‰ie, vidiac v nich nebezpeãenstvo, a to rôzneho druhu(Divinsk˘, 2004a; dotazníkové zisÈovanie migraãnej situácie v SR). Obzvlá‰È v regiónoch SR s vysokou mierou nezamestnanosti domáci obyvatelia povaÏujú migrantov za znaãnú ekonomickú hrozbu a tlak na aj tak dosÈ limitované sociálne zdroje. Neprihliadajú pritom na takmer zanedbateºn˘ poãet legálnych pracovn˘ch migrantov v t˘chto oblastiach ani na fakt, Ïe v prípade ich nelegálnej práce je to predov‰etk˘m lokálny zamestnávateº, ktor˘ z tejto situácie profituje najviac. (Napokon ilegálni pracovníci z cudziny sú v drvivej miere zamestnaní na pozíciách odmietan˘ch domácimi a za neporovnateºne niωiu mzdu.) Médiá sú v SR jedn˘m z najväã‰ích aktérov ovplyvÀujúcich verejnú mienku. Pokiaº ide o migrantov, aÏ priãasto sú v médiách tendenãne demon‰trované negatívne javy s nimi spájané – vysoké poãty nelegálnych migrantov a Ïiadateºov o azyl zaplavujúcich krajinu, nelegálne aktivity prevádzaãov, neãist˘ vzhºad uteãencov, potenciálne nebezpeãenstvo prenosn˘ch chorôb u migrantov, kriminalita cudzincov, údajná vy‰‰ia konkurencia na obmedzenom pracovnom trhu krajiny, finanãná záÈaÏ na ‰tátny rozpoãet a i.(Divinsk˘, 2005c; dotazníkové zisÈovanie migraãnej situácie v SR). O pozitívnych prípadoch – napr. o úspe‰nej integrácii migrantov do spoloãnosti, ich ekonomickom prínose, kultúrnom obohacovaní, moÏn˘ch demografick˘ch dopadoch, osobn˘ch priateºstvách, aktivitách zdruÏení migrantov i mimovládnych organizácií atì. – médiá oboznamujú len zriedka. Práve tak nedostatoãne vysvetºujú slovenské médiá základné príãiny a následky migraãn˘ch pohybov alebo rozdiely medzi jednotliv˘mi kategóriami migrantov, takÏe ºudia ich prakticky nerozli‰ujú. Téma zahraniãnej migrácie ako celok je analyzovaná zväã‰a okrajovo, povrchne a neerudovane, vyjadreniam samotn˘ch migrantov sa nedáva veºa priestoru. Inklinácia ku xenofóbii a diskriminácii u majoritnej populácie je preto sãasti logickou reflexiou obrazu poskytovaného médiami(ibidem). V boji proti prejavom xenofóbie, diskriminácie a rasovej intolerancie stále zaostávajú aj v‰etky stupne ‰kolského systému v SR. Fenoménu migrácie sa zaãala venovaÈ adekvátnej‰ia pozornosÈ pri v˘uke a v˘chove mládeÏe aÏ v ostatn˘ch rokoch. Ako bolo kon‰tatované i v nedávno prijatej Koncepcii migraãnej politiky SR(uznesenie vlády ã. 11/2005), z tohto dôvodu je vysoko Ïiaduce okrem pozitívneho ovplyvÀovania verejnej mienky masovokomunikaãn˘mi prostriedkami v prospech migrácie tieÏ posilniÈ a roz‰íriÈ v˘chovu na ‰kolách o prvky smerujúce k solidárnosti, prosociálnemu správaniu a dô101

slednej‰iemu prezentovaniu informácií o medzinárodn˘ch záväzkoch Slovenska, napr. v oblasti ochrany práv uteãencov. 63 TaktieÏ slovenskí politici sa neveºmi zaoberajú záleÏitosÈami, ktoré sa t˘kajú zahraniãnej migrácie. V podstate neartikulujú svoje názory na túto tému, zriedkavo sa vyslovujú proti marginalizácii a diskriminácii cudzincov, slabá pozornosÈ je venovaná aktivácii zdrojov na rie‰enie vznikajúcich problémov. Akademická obec má na v˘skum a informovanie o predmetn˘ch otázkach k dispozícii len minimum finanãn˘ch prostriedkov. To v‰etko sú faktory, ktoré navzájom determinujú postoje nielen verejnosti, ale aj ostatn˘ch subjektov v spoloãnosti k zahraniãn˘m migrantom a ktoré by mali byÈ urgentne a seriózne prehodnotené. V tejto súvislosti môÏu byÈ zaujímavé názory reprezentantov ‰tátnej správy, mimovládnych organizácií, medzinárodn˘ch organizácií, Ïurnalistov i expertov, venujúcich sa aspoÀ ãiastoãne danej problematike, mapované v dotazníkovom zisÈovaní migraãnej situácie v SR, ktor˘ sme realizovali v r. 2004 – 2005. Respondenti mali odpovedaÈ o. i. na otázku„Aká je podºa Vás prevládajúca verejná mienka slovenského obyvateºstva voãi imigrantom, tranzitn˘m migrantom, resp. cudzincom? Aká je jeho miera xenofóbie?“, ako aj na otázku„Existuje a ak áno, v akom rozsahu reálne(v praxi) diskriminácia migrantov a cudzincov v SR?“. Na fiktívnej ‰kále odpovedí na prvú otázku moÏno nájsÈ obe krajné názorové polohy –„Voãi imigrantom v zásade nejestvuje negatívna verejná mienka, ani sa neprechovávajú predsudky“ verzus„Miera xenofóbie a intolerancie je veºmi vysoká“, resp.„Verejná mienka je negatívna a miera xenofóbie vysoká“. Sumárne v‰ak predsa pomerne jednoznaãne dominujú odpovede potvrdzujúce viac ãi menej záporn˘ vzÈah obyvateºov SR k cudzincom, a to vo v‰etk˘ch kategóriách opytovan˘ch. Respondenti neváhali byÈ kritickí, napr.:„Verejná mienka nie je imigrantom naklonená“,„Slováci nie sú voãi cudzincom príli‰ tolerantní“, „Väã‰ina populácie SR nemá kladn˘ vzÈah k migrantom“,„Miera xenofóbie je dosÈ vysoká“,„Slovenská spoloãnosÈ je relatívne silne xenofóbna“,„Obyvateºstvo SR má z cudzincov obavy“ a pod. Opaãn˘ch názorov bolo minimum. Za hlavné príãiny zv˘‰eného v˘skytu xenofóbnych nálad v SR v súãasnosti opytovaní povaÏujú predov‰etk˘m neveºmi priaznivú ekonomickú situáciu v niektor˘ch regiónoch krajiny, obavy obyvateºov z väã‰ej konkurencie na pracovnom trhu, nárast(sociálnych) v˘davkov ‰tátu na imigrantov, minimálnu informovanosÈ verejnosti a slabú verejnú diskusiu na tému zahraniãnej migrácie, 63 Snáì prv˘m poãinom na tomto úseku je Národn˘ plán v˘chovy k ºudsk˘m právam na roky 2005 – 2014(M· SR, 2005) vypracovan˘ v zmysle uznesenia vlády ã. 446/2004. T˘mto strategick˘m dokumentom Ministerstvo ‰kolstva SR definuje úlohy v rezorte ‰kolstva pre jednotlivé stupne ‰kôl pri realizácii aktivít v prospech marginalizovan˘ch cieºov˘ch skupín – vrátane migrantov a Ïiadateºov o azyl – pre obdobie r. 2005 – 2014. Ide napr. o experimentálny kurz slovenského jazyka pre deti migrantov, zv˘‰enie informovanosti Ïiakov základn˘ch a stredn˘ch ‰kôl o migrantoch, systematické vzdelávanie pedagógov v oblasti predchádzania diskriminácie, rasizmu a xenofóbie, prípravu multikultúrnych príruãiek a vytváranie priaznivého multikultúrneho prostredia na ‰kolách, propagáciu porozumenia, tolerancie, rovnosti ‰ancí a priateºstva medzi národmi a pod. 102

tradiãnú konzervatívnosÈ a ruralitu slovenskej populácie, neakceptáciu multikultúrnej spoloãnosti ãasÈou domácich obyvateºov, málo osobn˘ch skúseností s cudzincami a i. Viacerí respondenti anticipujú prehlbovanie sa intolerancie voãi migrantom v SR v najbliωích rokoch z dôvodu ich poãetného rastu. Spektrum odpovedí na druhú otázku dotazníka je tieÏ relatívne ‰iroké, ich rozloÏenie je v‰ak oveºa rovnomernej‰ie. Extrémne názory o diskriminácii migrantov v praxi(„Reálna diskriminácia migrantov v SR neexistuje“ verzus„Diskriminácia migrantov je tu pravdepodobne vysoká“) sú ojedinelé. Väã‰ina respondentov pripú‰Èa diskrimináciu cudzincov v slovenskej spoloãnosti manifestujúcu sa skôr v men‰ej miere ãi v latentnej forme:„Diskriminácia nie je jav neobvykl˘“,„Urãitá forma diskriminácie migrantov je celkom badateºná“,„Diskriminácia migrantov je nepatrná“ a pod. Niektorí opytovaní uvádzajú, Ïe sa cudzinci na Slovensku môÏu stretnúÈ poãas svojho Ïivota so v‰etk˘mi druhmi diskriminácie, napr. vo forme di‰tancu, ohovárania, odmietania alebo vylúãenia zo skupín(spoluÏiaci, kolegovia...) ãi tvrd‰ích prejavov(napr. fyzick˘ nátlak). Podºa mienky respondentov sa migranti stávajú predmetom diskriminaãn˘ch praktík, napr. na pôde rôznych in‰titúcií, na pracovisku, pri lekárskych vy‰etreniach alebo v okolí azylov˘ch zariadení, ão vypl˘va z faktu, Ïe spoloãenská klíma v SR nie je migrantom naklonená. V rámci ná‰ho dotazníkového zisÈovania migraãnej situácie v SR sme v men‰om poãte oslovili aj samotn˘ch migrantov. PoloÏili sme im obe vy‰‰ie uvedené otázky, doplnené treÈou:„ZaÏili ste Vy osobne nejak˘ konflikt s domácim obyvateºstvom, alebo ste o nejakom poãuli? Ak áno, ak˘/o akom?“. Na základe odpovedí respondentov moÏno zhrnúÈ, Ïe zastávajú názor, Ïe by bolo nekorektné, ak by sme hovorili o obyvateºoch Slovenska priamo ako o rasistoch(aÏ na niektoré v˘ãiny agresívnej extrémnej pravice). Majú v‰ak siln˘ pocit, Ïe Slováci nie sú zvyknutí ÏiÈ v multietnickej a multikultúrnej spoloãnosti, nemajú radi cudzincov a obávajú sa ich, sú egoistickí. Právne normy na zabezpeãenie svojich práv hodnotia ako dostatoãné, ale ich dodrÏiavanie v praxi uÏ nie. Podºa opytovan˘ch sa v SR stretávajú s intoleranciou a diskrimináciou, a to predov‰etk˘m pri hºadaní zamestnania, prenájme ubytovania, sociálnej a zdravotnej starostlivosti, podhodnoten˘ch mzdách za manuálnu prácu, v podobe rozliãn˘ch administratívnych obmedzení a komplikácií, vo forme sociálnej izolácie v práci ãi mieste bydliska, nepriateºského správania alebo poznámok voãi nim na verejn˘ch miestach ãi v rôznych zariadeniach atì.(cf. Divinsk˘, 2004a). Väã‰ina respondentov osobne a/alebo ich blízki ãi známi sa stali terãom nielen verbálneho, ale dokonca i fyzického útoku 64 ; aj preto majú strach a cítia sa bezpeãnej‰ie v zahraniãí neÏ na Slovensku. Najmä vo veºk˘ch mestách(‰peciálne v Bratislave) obmedzujú pohyb na verejn˘ch priestranstvách, resp. cielene sa vyh˘bajú urãit˘m konkrétnym miestam a ºuìom, s ktor˘mi by mohli eventuálne prísÈ do konfliktu. Analogické skúsenosti potvrdzujú v˘povede migrantov v SR z niektor˘ch mediálne známych prípadov posledného obdobia(STV2, 18. 1. 2005; STV1, 16. 12. 2004; TA3, 8. 11. 2004; Sme, 28. 10. 2004). 64 Spravidla cudzinci tmav‰ej pleti a Vietnamci. 103

6. DOPADY ZAHRANIâNEJ MIGRÁCIE NA SLOVENSKÚ SPOLOâNOSË Táto kapitola v skratke hodnotí dopady vypl˘vajúce z prítomnosti zahraniãn˘ch migrantov na teritóriu Slovenskej republiky na spoloãnosÈ krajiny. Vzhºadom na komplexnosÈ témy v‰ak nie je moÏné zaoberaÈ sa v‰etk˘mi komponentmi spoloãenského Ïivota, ale len selektovaÈ urãité, podºa ná‰ho názoru kºúãové sféry, v ktor˘ch je pôsobenie migrantov na spoloãnosÈ SR viac ãi menej badateºné, alebo aspoÀ v blízkej budúcnosti pravdepodobné. V tomto kontexte je potrebné si uvedomiÈ, Ïe Slovensko – ako bolo demon‰trované – nie je zatiaº typickou imigraãnou krajinou; podiel cudzincov v nej Ïijúcich je relatívne nízky i v porovnaní s väã‰inou okolit˘ch ‰tátov, a tak v princípe v súãasnosti nemoÏno oãakávaÈ príli‰ závaÏné dopady zahraniãnej migrácie na fungovanie slovenskej spoloãnosti(resp. jej ‰truktúr) a na jej aktivity. Niektoré ekonomické súvislosti úãinkovania cudzích ‰tátnych príslu‰níkov na trhu práce Slovenskej republiky sú naãrtnuté uÏ v kapitole 4. Hodnotenie dôsledkov existencie zahraniãn˘ch migrantov na formovanie postojov autochtónnej populácie a verejnú mienku v SR je zas predmetom predchádzajúcej kapitoly. Nasledujúca textová pasáÏ si preto kladie za cieº prezentovaÈ stav, príp. trendy v ìal‰ích spoloãensk˘ch oblastiach. Struãne charakterizuje vplyv migrantov na demografickú situáciu v krajine, participáciu cudzincov na vzdelávacom systéme, zdravotn˘ stav a v˘skyt sociálno-patologick˘ch javov u migrantov, ich podiel na úrovni kriminality a v˘znam pri budovaní multikultúrneho prostredia v SR. Ako ukazuje prax, v mnoh˘ch prípadoch je nutné metodologicky diferencovaÈ medzi individuálnymi kategóriami migrantov, pokiaº ide o intenzitu ich pôsobenia na spoloãnosÈ. 6.1 DEMOGRAFICKÉ DOPADY MIGRÁCIE V SR ZadrÏaní nelegálni migranti sú na Slovensku umiestnení buì do detenãného zariadenia, kde v podstate prebieha procedúra ich vyhostenia z krajiny v izolácii, alebo ak poÏiadajú o azyl, do jedného z azylov˘ch zariadení, kde sú zas subjektom azylovej procedúry. Medzi nimi a domácou populáciou tak dochádza len zriedkavo k osobn˘m kontaktom, ktoré by mohli maÈ za následok demografickú udalosÈ, ako je napr. narodenie dieÈaÈa, uzavretie manÏelstva a pod. Ako bolo dokumentované vy‰‰ie, miera priznan˘ch azylov v Slovenskej republike od r. 1992 nie je vysoká a absolútne poãty azylantov sú minimálne, rádovo niekoºko sto osôb, priãom sa snáì uÏ väã‰ina z nich na území SR nenachádza. V priebehu uplynul˘ch rokov bolo zaregistrovan˘ch nanajv˘‰ niekoºko desiatok demografick˘ch udalostí – uzavretie manÏelstva azylanta so Slovenkou a narodenie dieÈaÈa(dotazníkové zisÈovanie migraãnej situácie v SR; cf. ZAS, 2002; Letavajová, 2000). 105

âo sa t˘ka cudzincov s povolením na pobyt zdrÏujúcich sa t. ã. na Slovensku, tu je situácia principiálne kvantitatívne odli‰ná. Poãet t˘chto cudzincov v‰ak nepresahuje 23 tisíc(apríl 2005) a ako bolo uÏ uvedené, z európskeho ani regionálneho hºadiska tak nepredstavuje signifikantn˘ podiel na obyvateºstve ‰tátu(cca 0,4%). Ku koncu r. 2004 bol pobyt za úãelom zlúãenia rodiny v SR povolen˘ – nerátajúc do tejto skupiny obãanov Európskeho hospodárskeho priestoru – takmer polovici cudzincov v krajine(‰tatistiky Úradu hraniãnej a cudzineckej polície P-PZ). Ak v‰ak pripustíme, Ïe tieÏ istá ãasÈ obãanov EHP, ako i cudzincov s povolením udelen˘m za úãelom zamestnania, podnikania, ‰túdia ãi z iného dôvodu Ïije v partnerskom alebo manÏelskom zväzku, potenciálne by mohli prispievaÈ k pôrodnosti na Slovensku. Je v‰ak sotva moÏné urobiÈ exaktnej‰í odhad napr. poãtu detí naroden˘ch v tak˘chto zväzkoch. 65 Rozhodne ale v rámci celkov˘ch reprodukãn˘ch procesov v Slovenskej republike tento poãet neznamená Ïiadnu relevantnú hodnotu. Pre ilustráciu: podiel Ïien zahraniãného pôvodu(bez ohºadu na to, ak˘ pobyt mali v SR), ktor˘m sa narodilo v r. 2004 dieÈa, tvoril 0,07% zo v‰etk˘ch rodiãiek v krajine. Poãet Ïivo naroden˘ch detí cudzinkám v danom roku v SR dosiahol len 37 (‰tatistiky Ústavu zdravotníckych informácií a ‰tatistiky 66 ). Z t˘chto príãin demografické úãinky zahraniãnej imigrácie na slovenskú spoloãnosÈ môÏu byÈ v súãasnosti povaÏované za absolútne zanedbateºné. 6.2 VZDELÁVACÍ SYSTÉM SR A MIGRANTI Oficiálne ‰tatistiky Ministerstva ‰kolstva SR v zásade meritórne nerozli‰ujú medzi jednotliv˘mi kategóriami migrantov, a preto údaje uvedené niωie sa vzÈahujú k cudzím ‰tátnym príslu‰níkom na území Slovenska v‰eobecne. Slovenská republika sa v minul˘ch desaÈroãiach stala pomerne obºúbenou destináciou pre cudzincov s cieºom ‰tudovaÈ na vysokej ‰kole vìaka kvalite vzdelávacieho systému i jeho ºah‰ej dostupnosti hlavne pre obãanov z politicky spriatelen˘ch krajín. V druhej polovici 90. rokov 20. storoãia v‰ak poãet ‰tudentov zo zahraniãia na vysok˘ch ‰kolách v SR poklesol(‰tatistiky Ústavu informácií a prognóz ‰kolstva 67 ). Sãasti boli naru‰ené predchádzajúce väzby, ale citeºne vzrástli aj poplatky za V· ‰túdium v tvrdej mene a tieÏ konkurencia ponúk z univerzít v okolit˘ch krajinách. Napriek tomu existujú na Slovensku ‰tudijné odbory, ktor˘ch úroveÀ je vysoká a poplatky za ‰túdium v porovnaní so západoeurópskymi univerzitami znaãne niωie, a tak sú slovenské vysoké ‰koly ‰tudentmi zo zahraniãia stále(hoci o nieão v men‰ej miere ako pred 15 rokmi) vyhºadávané; ich poãet sa v ostatn˘ch rokoch stabilizoval. 65 Obzvlá‰È v prípade, ak je rodiãkou obãianka SR, pretoÏe vtedy sa nedostane do ‰tatistiky zahraniãn˘ch rodiãiek. 66 www.uzis.sk 67 www.uips.sk 106

Na druhej strane poãet cudzincov – detí v matersk˘ch ‰kôlkach, Ïiakov a ‰tudentov na základn˘ch a stredn˘ch ‰kolách – sa v krajine v súhrne pozvoºna zvy‰uje, pretoÏe rastie poãet cudzincov s povolen˘m pobytom v SR s rodinami a ich deti tieto ‰koly nav‰tevujú. Poãet detí – Ïiakov a ‰tudentov, ktor˘ch rodiãia sú Ïiadateºmi o azyl, je v skutoãnosti minimálny, ak vezmeme do úvahy prevaÏujúcu dæÏku pobytu v azylovej procedúre a vekovú ‰truktúru Ïiadateºov. Nízky poãet osôb s priznan˘m azylom na Slovensku analogicky negeneruje v˘znamnej‰í poãet ‰kolopovinn˘ch detí v tejto skupine migrantov. Tabuºka 33 obsahuje esenciálne kvantitatívne údaje o cudzích ‰tátnych príslu‰níkoch evidovan˘ch na rôznych stupÀoch ‰tátnych, súkromn˘ch a cirkevn˘ch ‰kôl v Slovenskej republike v poslednom období: Tabuºka 33. Îiaci a ‰tudenti pochádzajúci zo zahraniãia na v‰etk˘ch typoch a stupÀoch ‰kôl na Slovensku v rokoch 2001 – 2005 ·kolsk˘ Îiaci a ‰tudenti v zariadeniach rok ‰kôlky Z· uãili‰tia S· 2000/1 205 948 66 272 2001/2 217 990 91 282 2002/3 192 929 88 324 2003/4 239 924 90 335 2004/5 250 877 97 347 2000/1 2001/2 2002/3 2003/4 2004/5 univerzity 1560 1525 1533 1520 1586 PhD. ‰tudenti 125 110 106 113 79 spolu 3176 3215 3172 3221 3236 Zdroj: ‰tatistiky Ústavu informácií a prognóz ‰kolstva Ak konfrontujeme tieto poãty s údajmi reprezentujúcimi v‰etk˘ch Ïiakov/‰tudentov v SR, moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe podiely Ïiakov a ‰tudentov zo zahraniãia sa dlhodobo pohybujú v rozmedzí iba 0,1 aÏ 0,2% podºa jednotliv˘ch stupÀov a typov ‰kôl(vlastné v˘poãty). Jedinú v˘nimku obvykle predstavujú vysoko‰koláci(1,5%), resp. ‰tudenti doktorandského ‰túdia (3,0% v ‰kolskom roku 2004/5). Z tohto dôvodu je situácia v ‰kolstve SR z rozpoãtového hºadiska, ão sa t˘ka cudzincov, priaznivá: náklady na bezplatné ‰kolské vzdelanie poskytované malolet˘m cudzím ‰tátnym príslu‰níkom Ïijúcim na teritóriu Slovenskej republiky prakticky nezaÈaÏujú verejné zdroje. Naopak vysoko‰koláci zo zahraniãia, kon‰tituujúci jednoznaãne najdôleÏitej‰iu skupinu medzi cudzincami na ‰kolách SR, platia nemalé po107

platky za svoje ‰túdium, a tak si skôr len moÏno ÏelaÈ ich väã‰ie zastúpenie na slovensk˘ch univerzitách. 68 Donedávna bola kategória zahraniãn˘ch migrantov uãiacich sa a ‰tudujúcich v Slovenskej republike v podstate opomínaná in‰titúciami zodpovedn˘mi za vzdelávanie v krajine. V˘voj posledn˘ch rokov v‰ak priniesol kvalitatívny zvrat v pochopení nutnosti ‰pecifického prístupu k t˘mto osobám. V r. 2000 – 2002 sa uskutoãnil chvályhodn˘ pilotn˘ projekt ·tátneho pedagogického ústavu v spolupráci s Migraãn˘m úradom MV SR(v spojitosti s Koncepciou vzdelávania detí migrujúcich rodiãov schválenou Ministerstvom ‰kolstva SR v r. 2001), a to Vzdelávanie detí migrujúcich rodiãov – Ïiadateºov o postavenie uteãenca a uteãencov v Slovenskej republike(·PÚ, 2003). Cieºom projektu bolo hºadanie optimálnych moÏností osvojenia si jazykov˘ch spôsobilostí(t. j. slovenského jazyka) detí Ïiadateºov o azyl a azylantov. Následne boli do noviel zákonov o verejnej sluÏbe, pobyte cudzincov, azyle a novely ‰kolského zákona inkorporované ustanovenia o povinnosti ‰tátu zabezpeãiÈ obligatórne jazykové kurzy slovenãiny pre deti v‰etk˘ch kategórií cudzincov Ïijúcich na území SR. Vzhºadom na oveºa väã‰í poãet detí cudzincov s povolením na pobyt v SR neÏ uteãencov a vstup krajiny do Európskej únie sa do popredia dostáva úloha patriãného vzdelávania t˘chto detí na slovensk˘ch ‰kolách. Preto bol v r. 2003 spusten˘ Projekt experimentálneho overovania jazykového kurzu pre deti cudzincov a návrh uãebn˘ch plánov a uãebn˘ch osnov(·PÚ, 2004). V r. 2004 bol ukonãen˘ projekt Príprava uãiteºov vyuãujúcich ‰tátny jazyk a iné jazyky deti migrantov v Slovenskej republike a na jeseÀ toho istého roka zaãala realizácia projektu V˘chova a vzdelávanie detí cudzincov v Slovenskej republike so zámerom anal˘zy stavu vyuãovania detí migrantov v ‰tátnom jazyku a in˘ch jazykoch v krajinách EÚ, ako aj vydania metodického materiálu pre uãiteºov ‰tátneho jazyka a in˘ch jazykov na prácu s deÈmi migrantov v SR(·PÚ, 2005). V tomto kontexte je mimoriadne relevantn˘ uÏ v predo‰lej kapitole detailnej‰ie charakterizovan˘ Národn˘ plán v˘chovy k ºudsk˘m právam na roky 2005 – 2014(M·, 2005) definujúci úlohy rezortu ‰kolstva vo sfére vzdelávania, v˘chovy a boja proti intolerancii na jednotliv˘ch stupÀoch ‰kôl v danom období v prospech vybran˘ch cieºov˘ch skupín – napr. migrantov. Národn˘ plán akcentuje o. i. kvalitnú v˘uku slovenského jazyka pre deti prisÈahovalcov, rozvoj ich materinského jazyka a pôvodnej kultúry, zvy‰ovanie informo68 Dlhodobej‰ie na vysok˘ch ‰kolách v SR vcelku prirodzene dominujú ‰tudenti z âeskej republiky, ìalej Srbska a âiernej Hory, Ukrajiny, Rumunska(vyuÏívajúc hojne ‰tatút zahraniãného Slováka) a mnoh˘ch arabsk˘ch krajín. Dobrej povesti sa zrejme te‰ia slovenské univerzity tieÏ u ‰tudentov z Grécka, Ruska, Bulharska ãi Cypru a v ostatn˘ch rokoch sú pomerne prekvapujúco vyhºadávané aj ‰tudentmi z Kene, Sudánu a Nórska, k˘m osoby z Poºska a Maìarska – hoci sa jedná o susedné krajiny – sa zapisujú na V· ‰túdium v SR len v malej miere. 108

vanosti slovensk˘ch Ïiakov základn˘ch a stredn˘ch ‰kôl o migrantoch, formovanie priaznivého multikultúrneho prostredia na ‰kolách a i. Podobne Koncepcia ‰tátnej politiky vo vzÈahu k deÈom a mládeÏi do roku 2007(M·, 2001) zdôrazÀuje potrebu trénovaÈ uãiteºov v interkulturálnych vzÈahoch a poskytnúÈ zdroje na prekonávanie jazykov˘ch a kultúrnych bariér v súvislosti s rodinami migrantov. 6.3 ZDRAVOTN¯ STAV MIGRANTOV NA SLOVENSKU Otázka zdravotného stavu migrantov na Slovensku, potenciálne ‰írenie cudzokrajn˘ch/infekãn˘ch chorôb a ìal‰ie zdravotné riziká vypl˘vajúce z prítomnosti migrantov na území SR patria k citliv˘m a ãasto pertraktovan˘m témam vo verejnosti i médiách. V tejto oblasti prevláda zo strany majoritnej spoloãnosti viacero skreslen˘ch názorov; beÏní obyvatelia vyjadrujú strach predov‰etk˘m z bezprostredného roz‰irovania nebezpeãn˘ch chorôb cudzincami v krajine, priãom takmer vôbec nerozli‰ujú medzi rôznymi kategóriami migrantov, vysoko preceÀujú reálnu mieru rizika a pravdepodobnosÈ vzájomného kontaktu. 69 Ako v‰ak dokázal nedávny v˘skum (Divinsk˘, 2004a), pokiaº ide o zdravotn˘ stav cudzincov na teritóriu SR v‰eobecne, príp. jeho dopad na autochtónnu populáciu, nie sú tieto obavy na mieste. Zdravotne problematickou skupinou môÏu byÈ nelegálni migranti a Ïiadatelia o azyl. Je pochopiteºné, Ïe osoby prichádzajúce z rozmanit˘ch regiónov sveta s odli‰nou úrovÀou zdravotnej starostlivosti a epidemiologickou situáciou, ktoré boli navy‰e poãas dlhého tranzitu vystavené neprimeranému zaobchádzaniu – nie práve v hygienick˘ch podmienkach – si neraz so sebou priná‰ajú rozliãné zdravotné problémy. Nelegálni migranti, ktorí nepoÏiadajú v SR o azyl, sú v‰ak v zásade hneì po zadrÏaní umiestnení do detenãn˘ch zariadení Úradu hraniãnej a cudzineckej polície P-PZ(t. j. útvarov policajného zaistenia – ÚPZ – pre cudzincov v Medveìove alebo Seãovciach). V nich sú de facto v izolácii a sú podrobení komplexnej lekárskej prehliadke tu slúÏiacim lekárom a v prípade potreby je im indikovaná príslu‰ná lieãba. O zdravotnom stave tejto kategórie migrantov a ich najfrekventovanej‰ích ochoreniach v ÚPZ Medveìov(situácia v ÚPZ Seãovce nie je veºmi rozdielna – interné informácie Ministerstva vnútra SR) vypovedá tabuºka 34. 69 Pozri napr. v˘sledky prieskumov verejnej mienky obyvateºov SR, osobitne UNHCR et FOCUS(2001 et 2005), komentované v kapitole 5. 109

Tabuºka 34. Lekárske vy‰etrenia, ako aj najviac sa vyskytujúce choroby u migrantov umiestnen˘ch v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveìove v rokoch 2002 – 2005 Rok poãet vstupn˘ch prehliadok celkov˘ poãet vy‰etren˘ch a o‰etren˘ch priemern˘ poãet o‰etren˘ch na pracovn˘ deÀ zav‰ivenie svrab ochorenia d˘chacích ciest ochorenia tráviaceho traktu ochorenia koÏe iné infekãné ochorenia hepatitída závislí na alkohole a drogách sebapo‰kodzovanie, hladovka hospitalizácie úrazy 2002 1182 9139 37,9 1057 179 515 199 242 240 6 22 294 0 42 2003 505 7449 29,5 354 140 486 264 250 180 6 57 274 8 71 2004 627 14 792 57,4 1101 219 790 489 493 325 17 31 470 9 128 2005* 352 6857 53,9 648 48 369 204 194 154 16 25 33 3 67 *= prv˘ polrok 2005 Zdroj: interné informácie MUDr. M. Andruchovej, sluÏbukonajúcej lekárky v ÚPZ Medveìov Ako vidieÈ, medzi nelegálnymi migrantmi v Medveìove vysoko dominujú ochorenia a infekcie koÏe na Slovensku sa uÏ temer nevyskytujúce, na ão rozhodne vpl˘va popri pomeroch v krajine pôvodu hlavne spôsob prepravy t˘chto osôb vo väã‰ích skupinách, tesnom kontakte a uzavret˘ch priestoroch. Relatívne poãetné sú tieÏ infekcie d˘chacieho systému, najmä zápal pºúc. Bolo hlásen˘ch aj niekoºko prípadov tuberkulózy, dvaja migranti HIV pozitívni a jeden s maláriou. Test na HIV sa uÏ rutinne neindikuje z ekonomick˘ch i etick˘ch dôvodov; nemá praktick˘ dosah na ìal‰iu procedúru vyhosÈovania a eventuálne prezradenie pozitívneho nálezu by mohlo vyvolaÈ medzi migrantmi silno antagonistick˘ postoj voãi postihnutej osobe(interné informácie Ministerstva vnútra SR). Lieãenie migrantov infikovan˘ch ÈaÏk˘mi ãi rezistentn˘mi ochoreniami je finanãne nároãné. Okrem prehliadok, vy‰etrení, o‰etrení a lieãby Slovenská republika zabezpeãuje zdarma takisto vakcináciu detí migrantov. Z t˘chto príãin je Ïiaduce venovaÈ systému starostlivosti o zdravotn˘ stav migrantov nielen patriãnú pozornosÈ, ale aj viac finanãn˘ch prostriedkov ako doteraz. âo sa t˘ka ìal‰ej kategórie migrantov – Ïiadateºov o azyl , títo sa vzápätí po deklarovaní úmyslu vstúpiÈ do azylovej procedúry dostávajú do záchyt110

ného tábora Migraãného úradu MV SR, kde obvykle strávia pribliÏne jeden mesiac v uzavretom reÏime. Poãas pobytu v záchytnom tábore je Ïiadateº o azyl povinn˘(v zmysle zákona ã. 480/2002 Z. z. o azyle v znení neskor‰ích úprav) absolvovaÈ o. i. zdravotnú prehliadku a základné zdravotné vy‰etrenia. V rámci nich sa Ïiadateºovi o azyl robia krvné testy za úãelom detekcie infekãn˘ch chorôb, po‰kodení peãene a sexuálne prenosn˘ch ochorení(v prípade podozrenia i HIV), ako aj snímkovanie pºúc; deti sa podrobujú vakcinácii. Ak si to vyÏaduje ich zdravotn˘ stav, Ïiadateºom o azyl je poskytnuté adekvátne o‰etrenie a lieãba, priãom ‰peciálna starostlivosÈ je urãená gravidn˘m Ïenám a Ïenám s deÈmi. Ak je to nutné, nariaìuje sa izolácia alebo karanténne opatrenia. 70 KeìÏe v záchytn˘ch ani pobytov˘ch azylov˘ch zariadeniach nie je nepretrÏite prítomn˘ doktor(dochádza dvakrát do t˘ÏdÀa), ale len zdravotná sestra, pacienti nav‰tevujú miestne príslu‰ného lekára. Ako uvádza Migraãn˘ úrad MV SR a potvrdzuje tieÏ UNHCR na Slovensku(JOJ, 14. 4. 2005), viacero krajín s dlhodobou tradíciou prijímania uteãencov neposkytuje zdravotné sluÏby v takom rozsahu a na takej kvalitatívnej úrovni, ako sa vykonávajú v Slovenskej republike. Mnohí zo Ïiadateºov o azyl dokonca absolvujú komplexnú zdravotnú prehliadku po prv˘krát v Ïivote(interné informácie Migraãného úradu). Hoci sa sumárne ‰tatistiky chorobnosti Ïiadateºov o azyl v SR nevedú, je potrebné objektívne priznaÈ, Ïe tak ako u nelegálnych migrantov(napokon Ïiadatelia v drvivej miere z tejto kategórie migrantov pochádzajú), aj u Ïiadateºov o azyl sa vyskytujú rozmanité koÏné, infekãné, cudzokrajné a iné ochorenia. Problémom je fakt, Ïe napriek zaãatej medikácii, väã‰ina Ïiadateºov z azylového zariadenia, resp. nemocnice na Slovensku odchádza. Prípady tuberkulózy, hepatitídy ãi AIDS nie sú v˘nimoãné, ale ani zìaleka nedosahujú enormné mnoÏstvá, prezentované niekedy verejnosti médiami(„Uteãenci s tuberkulózou nás ohrozujú“ 71 ,„Migranti zvy‰ujú riziko zavleãenia chorôb“ 72 , „AIDS, svrab, hepatitída. Choroby niektor˘ch uteãencov“ 73 a i.). Oficiálne postoje sú omnoho triezvej‰ie, napr. Rozvojov˘ program OSN vo svojej správe o miléniov˘ch rozvojov˘ch cieºoch v Slovenskej republike(UNDP, 2004) správne pripomína, Ïe so zreteºom na vysokú zaoãkovanosÈ obyvateºstva SR sa 70 V súlade s vyhlá‰kou Ministerstva zdravotníctva SR ã. 79/1997 Z. z. o opatreniach na predchádzanie prenosn˘m ochoreniam v znení vyhlá‰ky Ministerstva zdravotníctva SR ã. 54/2000 Z. z. 71 Markíza, 23/2002(v ãlánku je v‰ak uÏ uvedené, Ïe síce Národnému registru tuberkulózy SR bolo za r. 2001 ohlásen˘ch 1087 nov˘ch prípadov choroby, ale z toho u cudzincov len 14). 72 Pravda, 22. 7. 2004(úvod správy informuje o 19 prípadoch v˘skytu os˘pok v uteãeneck˘ch táboroch koncom r. 2003 a o nakazení lekárky Ïiadateºom o azyl tieÏ os˘pkami r. 2004, prevládajúca ãasÈ správy sa v‰ak migrantmi vôbec nezaoberá). 73 JOJ, 14. 4. 2005(reportáÏ na úvod zdôrazÀuje, Ïe s t˘mito chorobami k nám prichádzajú stovky uteãencov, ale ìalej cituje lekára zo ‰pecializovanej kliniky v SR na pºúcne choroby, ktor˘ tvrdí, Ïe za r. 2004 lieãili len 10 uteãencov s tuberkulózou). 111

moÏno domnievaÈ, Ïe pohyb migrantov chor˘ch na TBC neznamená veºké riziko roz‰írenia tohto ochorenia medzi domácim obyvateºstvom. Situácia je nesporne váÏnej‰ia u HIV; v krajine bolo napr. v r. 2003 zaregistrovan˘ch 9 nov˘ch prípadov tejto nákazy medzi cudzincami(v porovnaní s 13 prípadmi u obãanov SR – ÚZI·, 2004). 74 Podºa ná‰ho názoru nebezpeãenstvo nespoãíva ani tak v moÏnosti infikovania domácej populácie nákazliv˘mi chorobami prostredníctvom migrantov, ktorá je minimálna(najmä ak sa budú striktne dodrÏiavaÈ protiepidemické opatrenia aj v uteãeneck˘ch táboroch), ale v skutoãnosti, Ïe väã‰ina infikovan˘ch osôb nezostáva v lieãebnej starostlivosti na území SR – nekontrolovane sa z neho presúva do ìal‰ích krajín Európy(cf. Pravda, 1. 10. 2004). Situácia u tisícov cudzincov s povolením na pobyt(vrátane azylantov) Ïijúcich v Slovenskej republike je diametrálne odli‰ná. Jedinci z tejto skupiny migrantov sú spravidla o‰etrovaní lekármi v mieste svojho bydliska alebo pracoviska tak, ako aj slovenskí obãania. Aj z tohto dôvodu neboli v princípe zistené Ïiadne signifikantné negatívne rozdiely v ich zdravotnom stave oproti zdravotnému stavu autochtónneho obyvateºstva. Naopak pre cudzincov je charakteristick˘ niωí podiel hospitalizovan˘ch pacientov a krat‰ia doba hospitalizácie neÏ pre obãanov SR(‰tatistiky Ústavu zdravotníckych informácií a ‰tatistiky). Napr. v r. 2004 ãinil podiel hospitalizovan˘ch cudzích ‰tátnych príslu‰níkov z celkového poãtu hospitalizovan˘ch osôb na Slovensku 0,25%, priãom osoby zo zahraniãia s povolením na pobyt tvorili 0,41% populácie krajiny. 75 Priemerná dæÏka hospitalizácie cudzincov dosiahla 6,7 dÀa, k˘m u obãanov SR 8,6 dÀa. Cudzinci pob˘vajú v nemocnici krat‰ie ako slovenskí obãania u väã‰iny skupín diagnóz, v˘nimkou sú infekãné a parazitárne choroby, choroby d˘chacej sústavy, choroby Ïliaz s vnútorn˘m vyluãovaním, v˘Ïivy a premeny látok, resp. choroby oka(ibidem). ZároveÀ sa príslu‰níci niektor˘ch cudzineck˘ch komunít, zväã‰a podnikajúci na teritóriu Slovenska, snaÏia do veºkej miery vyh˘baÈ náv‰teve lekára ãi pobytu v nemocnici a lieãiÈ sa skôr sami. V prípade menej závaÏného ochorenia pracujú ìalej(dotazníkové zisÈovanie migraãnej situácie v SR). Vzhºadom na to, Ïe po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie medzi cudzincami s povolen˘m pobytom rapídne pribúdajú osoby z medicínsky vysoko rozvinut˘ch ‰tátov západnej Európy a súãasne ich veková ‰truktúra je progresívna, existuje oprávnen˘ predpoklad, Ïe v priemere je zdravotn˘ stav tejto kategórie migrantov dokonca na vy‰‰ej úrovni ako zdravotn˘ stav obãanov Slovenska. Preto v súhrne nemoÏno vnímaÈ cudzích ‰tátnych príslu‰níkov ako ºudí, ktorí vyuÏívajú alebo nadmerne zaÈaÏujú zdra74 Pokiaº sa jedná o HIV/AIDS, správa UNDP kon‰tatuje, Ïe riziko roz‰írenia ich v˘skytu sa podstatne zvy‰uje vstupom SR do Európskej únie(otvorenie hraníc a s t˘m spojená intenzívnej‰ia migrácia), ale hlavne blízkosÈou krajiny k Rusku a Ukrajine, ktoré zaznamenávajú v súãasnosti najväã‰í nárast nov˘ch prípadov HIV/AIDS na svete(ibidem). 75 Viì kapitola 4. 112

votnícky a sociálny systém SR; ako bolo vy‰‰ie dokumentované, v tomto kontexte sa jednotlivé skupiny imigrantov vyznaãujú markantn˘mi kvalitatívnymi diferenciami. 6.4 SOCIÁLNO-PATOLOGICKÉ JAVY MEDZI MIGRANTMI V SR Zaujímav˘ môÏe byÈ tieÏ pohºad na vybrané sociálno-patologické fenomény ako drogová závislosÈ, sexuálne prenosné ochorenia iné ako HIV, potraty, psychické ochorenia, samovraÏdy a pokusy o samovraÏdu medzi migrantmi v Slovenskej republike, pretoÏe sa ich v˘skyt obãas úãelovo nadhodnocuje. Je nepochybné, Ïe u migrantov sa psychické poruchy a ochorenia musia manifestovaÈ vo zv˘‰enej miere(cf. IOM, 2004c; CoE, 2000b; OPU, 1996). Mnohí z nich pochádzajú z krajín, kde len s námahou ekonomicky preÏívali, boli z rozliãn˘ch príãin prenasledovaní alebo sa nachádzali aÏ v ohrození Ïivota. ëalej v priebehu dlhotrvajúcej a komplikovanej cesty ãelili rozmanitému strádaniu, stresu, nehumánnemu zaobchádzaniu, príp. aÏ zneuÏívaniu. Okrem toho sú v permanentnom strachu z prezradenia poãas nelegálneho tranzitu ãi pobytu, ale zároveÀ vo väã‰ej ãi men‰ej neistote z budúcnosti, ak sa im podarí ‰Èastne sa dostaÈ do cieºovej krajiny. Urãitou formou psychického napätia je nesporne aj dlhé ãakanie v azylovej procedúre s malou pravdepodobnosÈou pozitívneho rozhodnutia a v odlúãení od rodiny, priateºov alebo vlastnej komunity, resp. pobyt v detenãnom zariadení v rámci konania o vyhostení zo SR. UÏ tabuºka 34 ukazuje pomerne vysok˘ poãet prípadov sebapo‰kodzovania a hladoviek v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveìove, ktor˘ naznaãuje rozsah psychick˘ch problémov u zadrÏiavan˘ch nelegálnych migrantov, hoci je potrebné pripustiÈ nielen ich reálny, ale ãiastoãne aj demon‰tratívny charakter(interné informácie Ministerstva vnútra SR). Zv˘‰enému psychickému stresu je zrejme exponovaná i ãasÈ cudzincov s povolením na pobyt, predov‰etk˘m tí, ktorí prichádzajú na Slovensko za prácou, ‰túdiom alebo rodinou po prv˘krát, keìÏe sú prinútení zmeniÈ svoje doteraj‰ie prostredie a zaãínaÈ v novom, neznámom. Poãet cudzincov, ktor˘ch bolo nutné r. 2004 hospitalizovaÈ v psychiatrick˘ch zariadeniach v krajine v dôsledku vypuknutia psychického ochorenia, explicitne udáva tabuºka 35. 76 V tabuºke sú prezentované aj ìal‰ie sociálno-patologické javy, ktor˘ch nositeºmi boli cudzí ‰tátni príslu‰níci v SR v danom roku. Ako vidieÈ, uvedené hodnoty sú naozaj minimálne. MoÏno kon‰tatovaÈ, Ïe ide skôr o sporadické prípady, ‰tatisticky nesignifikantné ãi uÏ v porovnaní s celkov˘m poãtom cudzincov na území SR, alebo so sumárnymi poãtami hodnoten˘ch javov a udalostí vzÈahujúcich sa k celej populácii krajiny. U niektor˘ch sociálno-patologick˘ch fenoménov je ale moÏné pozorovaÈ nepriazniv˘ v˘vojov˘ trend. Oproti r. 2002 narástol poãet cudzincov hospitali76 Jednotlivé kategórie migrantov tu nie sú rozlí‰ené. 113

Tabuºka 35. V˘skyt vybran˘ch sociálno-patologick˘ch javov u cudzincov v SR v r. 2004 potraty drogová závislosÈ pacienti hospitalizovaní v psychiatrickom zariadení samovraÏdy pokusy o samovraÏdu pohlavné choroby(mimo HIV) spontánne 13 muÏi 10 36 0 1 17 umelé 16 Ïeny 0 16 0 1 2 iné spolu 1 30 spolu 10 52 0 2 19 Zdroj: ‰tatistiky Ústavu zdravotníckych informácií a ‰tatistiky zovan˘ch v psychiatrickom zariadení na Slovensku takmer 1,5-krát, v˘skyt drogovo závisl˘ch presne dvojnásobne a poãet osôb nakazen˘ch nejakou pohlavnou chorobou(okrem HIV) viacnásobne(cf. Divinsk˘, 2004a). Av‰ak vzhºadom na fakt, Ïe sa konfrontujú len dva roky, je ÈaÏké vyvodiÈ z ilustrovan˘ch ãísel jednoznaãn˘ záver. 77 Pri redukcii sociálno-patologick˘ch javov u zahraniãn˘ch migrantov v Slovenskej republike je potrebné klásÈ väã‰í dôraz na poskytovanie individuálneho psychologického poradenstva a pomoci zo strany zainteresovan˘ch ‰tátnych in‰titúcií i mimovládnych organizácií. Medzi Ïiadateºmi o azyl na Slovensku sa psychologická asistencia ukázala ako uÏitoãná a priná‰ajúca u konkrétnych osôb dobré v˘sledky. Rozhodne sa v‰ak musí zv˘‰iÈ jej dostupnosÈ, systematickosÈ, frekvencia a kvalita(dotazníkové zisÈovanie migraãnej situácie v SR). 6.5 DOPADY MIGRÁCIE NA ÚROVE≈ KRIMINALITY NA SLOVENSKU Zahraniãná migrácia v‰eobecne pôsobí ako jeden z kriminogénnych faktorov (Ondri‰ák, 2002; Oãená‰ová, 2001; cf. ICMPD, 1999). Sú v‰ak evidentné v˘razné rozdiely v intenzite a ‰truktúre trestn˘ch ãinov páchan˘ch jednotliv˘mi kategóriami migrantov – nelegálnymi migrantmi, Ïiadateºmi o azyl, cudzincami s povolením na pobyt atì. Obzvlá‰È v Slovenskej republike je diskusia o vplyve imigrantov na kriminalitu v krajine citlivou spoloãenskou témou a vo verejnej mienke je silne roz‰íren˘ názor, Ïe migranti sa v˘znamne podieºajú na kriminalite v SR(pozri viaceré v˘sledky prieskumov verejnej mienky a v˘77 V súvislosti s voºnej‰ím pohybom osôb neÏ dosiaº je moÏné v najbliωom období snáì oãakávaÈ mierne zhor‰enie tejto ‰tatistiky, najmä pri poãte zisten˘ch sexuálne prenosn˘ch ochorení a drogovo závisl˘ch osôb pôvodom zo zahraniãia. 114

skumov postojov obyvateºov Slovenska k cudzincom citované v predo‰lej kapitole), ão priamo rezultuje v negatívnej percepcii prisÈahovalcov, intolerancii aÏ v ich odmietaní. Ako je to v skutoãnosti – je kriminalita migrantov na Slovensku ozaj tak závaÏn˘ problém, alebo je viac atribútom xenofobick˘ch postojov slovenskej spoloãnosti voãi nim? Ako znázorÀuje tabuºka 36, podiel trestn˘ch ãinov spáchan˘ch v SR cudzincami na celkovom poãte objasnen˘ch trestn˘ch ãinov v danom roku neprekroãil nikdy od vzniku samostatnej Slovenskej republiky 4%, skôr zaznamenáva oveºa niωie hodnoty. Po(ani pred) období maxima v r. 1998 – 2001 nedosahuje uveden˘ podiel ani 2%; v súãasnosti má stabilizovan˘ trend. Podiel prokuratúrou stíhan˘ch cudzích ‰tátnych príslu‰níkov na Slovensku je e‰te niωí; v r. 2000 – 2004 ãinil chronologicky 1,9; 1,8; 1,6; 1,3 a 1,3% zo v‰etk˘ch stíhan˘ch osôb v SR. 78 Napokon na doplnenie ‰tatistík moÏno uviesÈ e‰te ukazovateº podielu odsúden˘ch cudzincov súdmi v SR na súhrnnom poãte odsúden˘ch osôb v krajine v období 2000 – 2004: postupne 0,9; 0,8; 0,9; 0,8 a 0,8%. 79 Tabuºka 36. Trestná ãinnosÈ cudzincov na území Slovenska v r. 1993 – 2004 Rok 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 Objasnené trestné ãiny spolu 52 981 51 327 49 153 45 116 43 642 45 658 47 067 47 107 50 818 55 212 51 683 51 635 Trestné ãiny spáchané cudzincami 569 937 1010 752 804 1177 1865 1634 1227 965 912 928 Podiel trestn˘ch ãinov spáchan˘ch cudzincami(%) 1,1 1,8 2,0 1,7 1,8 2,6 4,0 3,5 2,4 1,7 1,8 1,8 Zdroj: Oãená‰ová, 2001; interné informácie Ministerstva vnútra SR Prezentované absolútne i relatívne hodnoty sú prekvapujúco nízke; urãite niωie, ako predpokladá väã‰ina obãanov Slovenskej republiky. Navy‰e ão sa t˘ka podielu migrantov páchajúcich v SR trestnú ãinnosÈ, je tu oãividná tendencia poklesu, resp. stagnácie u v‰etk˘ch troch vy‰‰ie spomenut˘ch parametrov. Na druhej strane je pravda, Ïe cudzinci s povolen˘m pobytom na Slo78 www.genpro.gov.sk/index/go.php?id=5, jún 2005. 79 www.justice.gov.sk/wfn.aspx?pg=r3, júl 2005. 115

vensku kon‰tituujú t. ã. len 0,4% populácie ‰tátu(priãom nelegálni migranti a Ïiadatelia o azyl spolu tvoria pribliÏne identické ãíslo – r. 2004), takÏe medzi t˘mto podielom a podielom trestn˘ch ãinov spáchan˘ch cudzincami, podielom stíhan˘ch cudzincov a podielom odsúden˘ch cudzincov sa prejavuje zreteºná disproporcia. Tento nepomer môÏe byÈ v podstatnej miere(ale nie v˘luãne) spôsoben˘ vekovou ‰truktúrou cudzincov Ïijúcich na Slovensku – v porovnaní s obãanmi SR sú viac v produktívnom veku, v ktorom je tieÏ drvivá ãasÈ páchateºov trestnej ãinnosti. 80 Spomedzi cudzích ‰tátnych príslu‰níkov sa trestn˘ch ãinov v SR dlhodobo najãastej‰ie dopú‰Èajú obãania âeskej republiky a Ukrajiny, nasledovaní obãanmi Poºska, Maìarska, krajín b˘valej Juhoslávie, Ruska, Bulharska, Vietnamu, Rumunska, âíny a Nemecka(GP, 2005; GP, 2004; interné informácie Ministerstva vnútra SR – cf. graf 10). Za r. 2004 bola z celkového poãtu stíhan˘ch cudzincov v SR(691) podaná obÏaloba na 353 osôb, z toho bolo do konca roka právoplatne odsúden˘ch 317 osôb(90% z obÏalovan˘ch cudzincov). Rozdiel medzi stíhan˘mi a obÏalovan˘mi osobami je zapríãinen˘ ‰pecifickosÈou trestného konania s cudzincami. To sa vyznaãuje prevaÏne absenciou obvineného cudzinca, ako i jeho nedosiahnuteºnosÈou(návrat obvineného do krajiny pôvodu, ktorá ho nemôÏe/nechce vydaÈ na trestné stíhanie, alebo je obvinen˘ bezprostredne po spáchaní trestného ãinu zo SR vyhosten˘). Poãet obÏalovan˘ch osôb je zníÏen˘ aj o prípady, kedy bol vyuÏit˘ tzv. in‰titút odovzdania trestného konania páchateºa do jeho domovského ‰tátu – v r. 2004 tak bolo odovzdan˘ch v súhrne 166 osôb, t. j. takmer 1/4 zo stíhan˘ch cudzincov v krajine(GP, 2005). V rámci kriminality cudzincov v Slovenskej republike je ìal‰ím problémom ‰truktúra trestn˘ch ãinov nimi spáchan˘ch. Cudzinci v priemere menej, ako je ich podiel na trestn˘ch ãinoch v SR, páchajú kriminálne delikty násilnej, majetkovej a mravnostnej povahy. Frekventovanej‰ie sa dopú‰Èajú trestn˘ch ãinov v‰eobecne nebezpeãn˘ch, dopravn˘ch, ale hlavne hospodárskych – temer dvojnásobne oproti svojej priemernej hodnote(interné informácie Ministerstva vnútra SR). Z jednotliv˘ch trestn˘ch ãinov relatívne zriedkavej‰ie páchajú napr. trestné ãiny lúpeÏe, znásilnenia, ublíÏenia na zdraví, krádeÏe, úÏery, v˘trÏníctva a iné, ale ãastej‰ie sa podieºajú na trestn˘ch ãinoch neoprávneného podnikania, poru‰ovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou, skrátenia dane a poistného a pod. Z váÏnej‰ích deliktov sú cudzinci v Slovenskej republike signifikantne zastúpení na obchode s drogami, ale aj prevádzaãstve, fal‰ovaní a pozmeÀovaní dokladov, zanedbania povinnej v˘Ïivy, krádeÏiach motorov˘ch vozidiel, v˘palníctve, obchode so zbraÀami ãi organizovanej prostitúcii(GP, 2005; Csámpai – Haládik, 2002; Oãená‰ová, 2001). Zahraniãné organizované kriminálne skupiny operujúce na teritóriu SR moÏno diferencovaÈ podºa ich pôvodu na balkánske, ruskojazyãné, v˘chodoázijské a ostatné(cf. Ondri‰ák, 2002). UplatÀuje sa medzi nimi ist˘ stupeÀ deº80 www.genpro.gov.sk/index/go.php?id=5, júl 2005. 116

by práce, ale súãasne sa ich aktivity prelínajú, dokonca spolupracujú i s predstaviteºmi domáceho organizovaného zloãinu. Je napr. známe, Ïe na drogovej scéne SR dominujú Albánci, ktorí v napojení na medzinárodné distribuãné siete zabezpeãujú tranzit narkotík a v koordinácii s domácimi páchateºmi aj ich ‰írenie na Slovensku(SIS; 2005). Ako udáva totoÏn˘ zdroj, pokiaº ide osobitne o prevádzanie nelegálnych migrantov, prevádzaãské gangy pochádzajú najmä zo SR, intenzívne v‰ak spolupracujú so zahraniãn˘mi prevádzaãsk˘mi ‰truktúrami, medzi ktor˘mi sú v poslednej dobe najaktívnej‰ie predov‰etk˘m albánske, ãínske, arménske a azerbajdÏanské skupiny. Nové prevádzaãské gangy sa r. 2004 etablovali z ãeãensk˘ch migrantov, ktorí nelegálnu migráciu organizovali priamo v azylov˘ch zariadeniach v SR(ibidem). Na ilustráciu: z 272 osôb, proti ktor˘m bolo vznesené r. 2004 obvinenie za prevádzaãstvo, bolo 40 cudzincov(NJBNM, 2005). Na záver je potrebné opäÈ akcentovaÈ, Ïe miera kriminality spôsobenej zahraniãn˘mi migrantmi v Slovenskej republike je napriek vy‰‰ie uveden˘m faktom a prevládajúcej verejnej mienke oveºa niωia, ako sa domnieva väã‰ina slovenskej populácie. Údajná rozsiahla trestná ãinnosÈ cudzincov na území SR je – ako bolo dokumentované – tak ãírym m˘tom, Ïiven˘m a preceÀovan˘m xenofóbiou beÏn˘ch obãanov, médiami, ako i niektor˘mi policajn˘mi orgánmi. Kriminálnych deliktov sa dopú‰Èajú prevaÏne cudzinci s povolením na pobyt v Slovenskej republike a obzvlá‰È nelegálne sa tu zdrÏujúci migranti(pobytoví nelegálni migranti), zatiaº ão tranzitní nelegálni migranti, Ïiadatelia o azyl a azylanti na Slovensku len minimálne. 81 Existujúce právne normy a uskutoãÀované praktické opatrenia ‰tátu by mali byÈ vo v‰eobecnosti dostatoãne efektívne na potláãanie kriminality cudzích ‰tátnych príslu‰níkov v krajine(dotazníkové zisÈovanie migraãnej situácie v SR). 6.6 KULTÚRNY A SPOLOâENSK¯ PRÍNOS MIGRANTOV PRE SLOVENSKÚ SPOLOâNOSË Príchod a pobyt imigrantov nachádzajúcich si nov˘ domov v hostiteºskej krajine je spojen˘ tieÏ s mnoh˘mi kultúrnymi, spoloãensk˘mi a hodnotov˘mi v˘zvami. Prichádzajúci cudzinci sa ocitajú v inom prostredí, v spoloãnosti s odli‰nou kultúrou, hodnotami, tradíciami, ale aj náboÏenstvom. ZároveÀ viac ãi menej zasahujú do sociálno-‰trukturálnych väzieb danej spoloãnosti. Adaptácia migrantov nov˘m podmienkam Ïivota nie je krátkodob˘ proces a b˘va sprevádzan˘ problémami, ktoré vypl˘vajú z ekonomick˘ch, etnick˘ch, sociálnych, kultúrnych a in˘ch diferencií medzi emigraãnou a imigraãnou krajinou. Kºúãovú úlohu tu zohrávajú atribúty ako napr. charakter domovskej kra81 Ani informácie priamo zo sídel, kde sú umiestnené záchytné a uteãenecké tábory pre Ïiadateºov o azyl v SR, nenaznaãujú, Ïe by excesívna koncentrácia osôb tejto kategórie migrantov mala za následok zv˘‰enú mieru kriminality v príslu‰n˘ch obciach(Divinsk˘, 2004a). 117

jiny, sociálny status migranta, jeho vzdelanie, konfesia, jazyk, miera zakorenenia v pôvodn˘ch zvykoch, osobnostné vlastnosti a pod. Preto je dôleÏité prisÈahovalcov vnímaÈ ako ºudí rozliãn˘ch kultúr sãasti uznávajúcich iné spoloãenské normy(cf. Oãená‰ová, 2001; Papademetriou, 1998). Obyvatelia cieºovej krajiny, autochtónnej kultúry alebo etnika reagujú na príchod migrantov prostredníctvom zloÏitého mechanizmu prijímania a odmietania ich„inakosti“. Tieto prístupy môÏu maÈ formu vylúãenia(ignorácia, intolerancia, diskriminácia), asimilácie, integrácie, resp. pluralizmu(akceptácia kultúrnych rozdielov, vzájomné prelínanie kultúr a kultúrnych prvkov). Majoritná spoloãnosÈ sa prirodzene obáva ohrozenia svojej identity importovanou kultúrou, má strach z krízy vlastnej kultúry pod vplyvom vonkaj‰ích faktorov(Letavajová, 2004). Podobná odozva na imigráciu sa manifestuje aj v slovenskej spoloãnosti. PrítomnosÈ migrantov na území Slovenskej republiky umoÏÀuje obãanom krajiny spoznávaÈ nové kultúry. Tento fakt je v‰ak nielen zdrojom pozitívnych impulzov, ale i eventuálnych konfliktov medzi jednotliv˘mi kultúrami. Navy‰e v porovnaní s tradiãn˘mi imigraãn˘mi západoeurópskymi krajinami sa na Slovensku v podstate nerealizuje systematick˘ v˘skum kultúrnych a sociálnych vzÈahov zahraniãn˘ch migrantov s domácou populáciou(Divinsk˘, 2005c; Letavajová, 2004). Akceptovanie kultúr cudzích ‰tátnych príslu‰níkov obyvateºmi Slovenska nie je jednoznaãné, ich postoje k tejto téme ako celku sa vyznaãujú nevyhranenosÈou. Podºa v˘sledkov ojedinelého dotazníkového prieskumu(Letavajová, 2001) sú názory respondentov na kultúrnu integráciu imigrantov 82 znaãne heterogénne: zhruba jedna tretina opytovan˘ch je presvedãená, Ïe migranti, dlhodobo pob˘vajúci v SR, by sa mali svojej kultúry vzdaÈ a prispôsobiÈ sa kultúre väã‰inovej spoloãnosti. PribliÏne rovnaká ãasÈ respondentov si myslí, Ïe cudzinci by sa nemali vzdávaÈ vlastn˘ch kultúrnych návykov a napokon posledná tretina opytovan˘ch sa prikláÀa ku kombinácii oboch postojov. V˘sledky v‰ak tieÏ napovedajú, Ïe strach z kultúrneho konfliktu s migrantmi je aÏ sekundárny, primárne relevantné v súvislosti s prisÈahovalcami sú pre obyvateºov SR prípadné ekonomické hrozby(ibidem). Aj z t˘chto dôvodov sa kultúrne styky medzi cudzincami Ïijúcimi v Slovenskej republike a jej obãanmi rozvíjajú len pozvoºne. Súãasne je v tomto kontexte potrebné vziaÈ do úvahy niekoºko synergicky pôsobiacich ãiniteºov: nízky poãet cudzincov s povolením na pobyt v SR, aÏ na v˘nimky poãetne relatívne slabé komunity cudzincov v krajine, zväã‰a ich krátko fungujúce alebo e‰te sa len formujúce in‰titucionálne zastúpenie, niωiu úroveÀ integrácie imigrantov do slovenskej spoloãnosti, donedávna len symbolickú migraãnú politiku ‰tátu, niωí stupeÀ vzájomnej dôvery a ochoty k spolupráci, prevládajúcu negatívnu verejnú mienku voãi prisÈahovalcom v SR, obmedzené mnoÏstvo finanãn˘ch prostriedkov urãen˘ch na kultúrne aktivity migrantov a i.(cf. Divinsk˘, 2005c; Divinsk˘, 2004a). 82 V tomto prieskume i‰lo konkrétne o uteãencov, av‰ak ako bolo uÏ spomenuté vy‰‰ie, obyvatelia SR slabo rozli‰ujú medzi individuálnymi kategóriami migrantov. 118

Za t˘chto okolností migranti v Slovenskej republike nemajú ideálny priestor na prezentáciu a propagáciu svojich kultúr. Ako bude demon‰trované podrobnej‰ie v kapitole 8, na teritóriu Slovenska momentálne(r. 2004/2005) pôsobí viacero zdruÏení a spolkov osôb arabského, afrického, ázijského, resp. latinskoamerického pôvodu – cudzincov s povolením na pobyt, azylantov, ‰tudentov ãi podnikateºov zo zahraniãia, naturalizovan˘ch cudzincov a ich sympatizantov. Problém je ale aj z ich strany – niektoré zo zdruÏení si síce stanovili za jeden z kardinálnych cieºov budovaÈ a upevÀovaÈ vzÈahy s autochtónnou populáciou, ale väã‰ina z nich je orientovaná do vnútra, na poskytovanie podpory a organizovanie rozmanit˘ch akcií predov‰etk˘m pre vlastn˘ch ãlenov. Kontakty so slovenskou verejnosÈou sú preto menej intenzívne. Av‰ak esenciálnou otázkou zároveÀ je, do akej miery majú obyvatelia Slovenska záujem o prehlbovanie vzájomn˘ch kultúrnych stykov. MoÏno uzavrieÈ, Ïe medzi cudzincami na Slovensku a obãanmi SR stále existuje obojstranne veºk˘ potenciál na zlep‰enie kultúrnych a spoloãensk˘ch vzÈahov a na rozvoj kultúrnej diverzity. O to viac, Ïe zahraniãné poznatky a skúsenosti potvrdzujú, Ïe migranti nepochybne signifikantne prispievajú na sociálnom a kultúrnom poli i vo verejnom Ïivote k rozvoju multikultúrnej spoloãnosti(cf. Glover et al., 2001; Manning, 2000; Boyle – Halfacree – Robinson, 1998) obohacujúc kultúru svoju, ako i kultúru majoritnej spoloãnosti. 83 SpoluÏitie s cudzincami má za následok tvorbu nov˘ch kultúrnych modelov inkorporujúcich elementy oboch kultúr – domácej i zahraniãnej – s pozitívnym obsahom. Tento proces je v‰ak v Slovenskej republike len na poãiatku. Kultúrne vplyvy migrantov na slovenskú spoloãnosÈ v masovom meradle budú omnoho v˘raznej‰ie v budúcnosti po zv˘‰ení poãtu t˘chto osôb na území SR a roz‰írení ich participácie na spoloãenskom Ïivote. Zatiaº sa v praxi presadzujú skôr na individuálnej, resp. skupinovej báze(Divinsk˘, 2004a). 83 Aj respondenti z ná‰ho dotazníkového zisÈovania migraãnej situácie v SR kon‰tatujú, Ïe dopady zahraniãnej migrácie na Slovensku vo sfére kultúry sú pozitívne a prejavujú sa rozvojom hodnôt multikulturalizmu, tolerancie a solidarity. 119

7. PRÁVNE PREDPISY T¯KAJÚCE SA ZAHRANIâNEJ MIGRÁCIE A ICH ÚâINKY V PRAXI Právo Slovenskej republiky upravujúce otázky vstupu a pobytu zahraniãn˘ch migrantov na jej území je pomerne rozsiahle, heterogénne a dynamicky sa vyvíjajúce tak, ako aj podstata a prejavy samotnej zahraniãnej migrácie vo svete i v krajine. Toto právo obsahuje jednak prijaté normy so ‰ir‰ou medzinárodnou platnosÈou, ale i právne normy vnútro‰tátne, priãom ich poãet v súhrne nie je vôbec mal˘. Z tohto dôvodu je potrebné nasledujúce riadky chápaÈ len ako prehºad fundamentálnych predpisov(naãrtávajúc sãasti tieÏ ich dôsledky v praxi), ktor˘mi sa z právneho hºadiska riadi problematika rôznych kategórií migrantov v SR, a zároveÀ ako pomôcku pri ìal‰om, detailnej‰om odbornom ‰túdiu. 7.1 PRÁVNE NORMY V OBLASTI ZAHRANIâNÉHO SËAHOVANIA A EVIDENCIE POBYTU ·tatistické údaje na poli zahraniãného sÈahovania – t. j. zmeny trvalého pobytu migrantov(vrátane obãanov SR Ïijúcich v zahraniãí a sÈahujúcich sa na Slovensko) – meritórne zabezpeãuje ·tatistick˘ úrad Slovenskej republiky, a to na základe úloh vypl˘vajúcich mu o. i. zo zákona ã. 540/2001 Z. z. o ‰tátnej ‰tatistike v znení neskor‰ích predpisov. Tento zákon nadobudol úãinnosÈ 1. januára 2002 a podºa neho úrad okrem iného zisÈuje sociálne a demografické charakteristiky fyzick˘ch osôb vãítane údajov o zmenách miesta, druhu a dæÏky ich pobytu. PovinnosÈ osôb poskytnúÈ pre ‰tatistické úãely v‰etky poÏadované dáta je definovaná pre obãanov SR tieÏ v zákone ã. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu obãanov a registri obyvateºov Slovenskej republiky (v znení ìal‰ích zmien a doplnkov) ãi pre cudzincov v zákone ã. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov (v znení ìal‰ích zmien a doplnkov). Podºa republikovaného znenia zákona o hlásení pobytu obãanov a registri obyvateºov SR( zákon ã. 500/2004 Z. z. ) tento register ako centrálna evidencia obyvateºov Slovenskej republiky zah⁄Àa príslu‰né údaje aj o cudzincoch prihlásen˘ch na pobyt na území SR a cudzincoch, ktor˘m bol udelen˘ azyl v krajine. PovinnosÈ poskytovania informácií pre ·Ú SR zo strany MV SR o Ïiadateºoch o azyl, azylantoch, cudzincoch Ïiadajúcich o doãasné útoãisko a odídencoch na Slovensku je obsiahnutá i v novelizovanom zákone o azyle ã. 1/2005 Z. z . Zber, anal˘zu, spracovanie a prezentovanie kvalitn˘ch a korektn˘ch dát o migrácii a pobyte osôb v‰ak v súãasnosti zaistí len efektívna spolupráca a súãinnosÈ v‰etk˘ch zainteresovan˘ch ústredn˘ch ‰tátnych a in˘ch in‰titúcií, predov‰etk˘m v kontexte rastúcich poÏiadaviek Eurostatu na individuálne národné ‰tatistické úrady. V tejto súvislosti je nevyhnutné unifikovaÈ práv121

ne normy Európskej únie a najmä ur˘chlene schváliÈ návrh Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ‰tatistike spoloãenstiev v oblasti zahraniãnej migrácie, ‰tátneho obãianstva, povolení na pobyt a azylu 84 , aby poskytované údaje boli komparabilné v ão najväã‰om poãte krajín. 7.2 NELEGÁLNA MIGRÁCIA 7.2.1 ZÁKLADNÉ PRÁVNE NORMY Potieranie nelegálnej migrácie s jej sprievodn˘mi fenoménmi je zaloÏené na represívnom, preventívnom i technickom charaktere aplikovan˘ch právnych aktov. Slovenská republika sa zaviazala k úãinnej spolupráci v boji proti nelegálnej migrácii uÏ poãas prístupového procesu. Jeho cieºom bola o. i. harmonizácia právneho poriadku SR s právnymi normami Európskej únie a aktívne prijímanie nov˘ch právnych predpisov. Zásadné kvalitatívne i kvantitatívne transformácie vo sfére nelegálnej migrácie, prevádzaãstva, pa‰ovania a obchodovania s ºuìmi na kontinente mali v poslednej dobe za následok schválenie viacer˘ch dôleÏit˘ch dokumentov v EÚ a ich uÏ uskutoãnenú alebo pripravovanú transpozíciu do právneho systému SR. Medzi najv˘znamnej‰ie právne akty EÚ prijaté na uvedenom úseku od r. 2000 patrí napr.: Smernica Rady ã. 2001/40/ES o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení ‰tátnych obãanov tretích krajín; Nariadenie Rady ã. 2001/539/ES uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktor˘ch ‰tátni príslu‰níci musia maÈ víza pri prekraãovaní vonkaj‰ích hraníc ãlensk˘ch ‰tátov, a krajín, ktor˘ch ‰tátni príslu‰níci sú oslobodení od tejto povinnosti, zmenené a doplnené Nariadením Rady ã. 2001/2414/ES a Nariadením Rady ã. 2003/453/ES; Nariadenie Rady ã. 2001/2424/ES o v˘voji druhej generácie Schengenského informaãného systému(SIS II); Rámcové rozhodnutie Rady ã. 2002/629/SVV o boji proti obchodovaniu s ºudsk˘mi bytosÈami; Smernica Rady ã. 2002/90/ES definujúca napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a pobytu; Rámcové rozhodnutie Rady ã. 2002/946/SVV o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a pobytu; Rozhodnutie Komisie ã. 2003/209/ES ustanovujúce konzultaãnú skupinu pod názvom„Skupina expertov pre boj proti obchodovaniu s ºuìmi“; Nariadenie Rady ã. 2004/871/ES o zavedení niektor˘ch nov˘ch funkcií pre Schengensk˘ informaãn˘ systém vrátane boja proti terorizmu; Rozhodnutie Rady ã. 2004/512/ES, ktor˘m sa vytvára vízov˘ informaãn˘ systém; Nariadenie Rady ã. 2004/377/ES o vytvorení siete imigraãn˘ch styãn˘ch dôstojníkov; Smernica Rady ã. 2004/81/ES o povolení na pobyt vydanom ‰tátnym obãanom tretích krajín, ktorí sú obeÈami obchodovania s ºuìmi alebo ktor˘m bola poskytnutá pomoc pri nelegálnej imigrácii a ktorí spolupracujú s príslu‰n˘mi orgánmi a i. 84 Oãakáva sa v druhej polovici r. 2005. 122

Cenné miesto pri redukcii nelegálnej migrácie a obchodovania s ºuìmi pre ãlenské ‰táty Rady Európy majú tieÏ Odporúãania PZ Rady Európy ã. 1467 (2000) o nelegálnej imigrácii a boji proti prevádzaãom a ã. 1545(2002) o kampani proti obchodovaniu so Ïenami, Odporúãanie V˘boru ministrov Rady Európy ã. 11(2000) o krokoch proti obchodovaniu s ºuìmi za úãelom sexuálneho zneuÏívania ãi Odporúãanie CLRAE Rady Európy ã. 165(2005) o boji proti obchodovaniu s ºuìmi a ich sexuálnemu zneuÏívaniu: úloha miest a regiónov, ãerstv˘(máj 2005) Dohovor Rady Európy o ãinnosti proti obchodovaniu s ºuìmi a iné dokumenty. Relevantn˘m ãinom zo strany SR v tejto súvislosti v‰ak bola predov‰etk˘m ratifikácia Protokolu OSN proti pa‰ovaniu migrantov po sú‰i, po mori a letecky( oznámenie MZV ã. 33/2005 Z. z. ) a Protokolu OSN o prevencii, potláãaní a trestaní obchodovania s ºuìmi, osobitne so Ïenami a deÈmi( oznámenie MZV ã. 34/2005 Z. z. ), doplÀujúcimi Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zloãinu( oznámenie MZV ã. 621/2003 Z. z. ). T˘mito krokmi sa totiÏ jasne deklaruje záporn˘ postoj SR k nelegálnej migrácii a jej sprievodn˘m negatívnym javom. 85 Signifikantn˘m in‰titútom nadnárodného rázu sú pri eliminácii nelegálnej migrácie readmisné dohody (dohody o prijímaní a odovzdávaní osôb v nezákonnom postavení). Ku koncu r. 2004 mala Slovenská republika uzavret˘ch 18 readmisn˘ch dohôd s 20 ‰tátmi(ÚHCP P-PZ, 2005). 86 V r. 2004 vstúpili do platnosti ‰tyri nové readmisné dohody, a to s âeskou republikou, krajinami Beneluxu, Hong Kongom a Macaom. Posledné dve dohody síce uzatvorilo Európske spoloãenstvo, ale pre Slovenskú republiku ako ãlena EÚ sa stali záväzné. Potreby praxe si vyÏiadali prípravu ìal‰ích readmisn˘ch dohôd s viacer˘mi európskymi i neeurópskymi ‰tátmi – napr. Veºkou Britániou, Ruskou federáciou, Afganistanom, Pakistanom, Vietnamom, Bieloruskom, Albánskom, Gréckom, Moldavskom, ·védskom, ·vajãiarskom, Indiou, Jordánskom, Libanonom, S˘riou, Marokom a i.(cf. MV SR, 2005). ZároveÀ sa priebeÏne uskutoãÀuje revízia uÏ existujúcich readmisn˘ch dohôd, ktoré nezodpovedajú príslu‰n˘m odporúãaniam Rady EÚ(ÚHCP P-PZ, 2005). DôleÏit˘m aktom slovenskej strany proti nelegálnej migrácii bolo prijatie nového zákona ã. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov (v znení ìal‰ích zmien a doplnkov), ktor˘ bude podrobnej‰ie charakterizovan˘ neskôr. Stále efektívnej‰ím in‰trumentom v boji proti pa‰ovaniu ºudí sa v‰ak stal predov‰etk˘m Trestn˘ zákon (v úplnom znení zákonom ã. 85/2000 Z. z., novelizovan˘ hlavne zákonmi 85 Protokol proti pa‰ovaniu migrantov po sú‰i, po mori a letecky explicitne stanovuje, Ïe(nelegálny) migrant nepodlieha trestnému stíhaniu, k˘m naopak trestn˘m ãinom je pa‰ovanie migrantov, v˘roba falo‰n˘ch cestovn˘ch dokladov i umoÏnenie pobytu nelegálneho migranta v ‰táte. Zmluvné ‰táty majú povinnosÈ zabezpeãiÈ ochranu práv pa‰ovan˘ch migrantov a podºa Protokolu o prevencii, potláãaní a trestaní obchodovania s ºuìmi, osobitne so Ïenami a deÈmi zas pomoc a ochranu obetiam obchodovania s ºuìmi. 86 Francúzsko, Taliansko, ·panielsko, Juhoslávia, Rakúsko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, âeská republika, Maìarsko, Nemecko, Hong Kong, Macao, Slovinsko, Chorvátsko, Bulharsko, Rumunsko, Macedónsko, Poºsko, Ukrajina. 123

ã. 421/2002 Z. z. a 171/2003 Z. z.) s ustanoveniami aplikovan˘mi proti prevádzaãom. 87 V zmysle tohto právneho predpisu sú prevádzaãské gangy povaÏované za zloãinecké skupiny a na trestn˘ ãin prevádzaãstva sa vzÈahuje zásada trikrát a dosÈ(§ 43). Okrem toho od r. 2000 boli trestné sadzby za prevádzaãstvo predmetn˘mi novelizáciami podstatne zv˘‰ené a e‰te vy‰‰ie sankcie za tento trestn˘ ãin sa nachádzajú v rekodifikovanom Trestnom zákone ã. 300/2005 Z. z. schválenom Národnou radou SR v máji r. 2005, ktor˘ nadobúda úãinnosÈ 1. januára 2006 a v ktorom uÏ boli implementované zmeny vypl˘vajúce z oboch vy‰‰ie spomenut˘ch Protokolov. 88 7.2.2 SCHENGENSKÁ DOHODA A OCHRANA HRANÍC SR Dokonalej‰iu ochranu ‰tátnej hranice SR neÏ donedávna bezpochyby zaruãuje zákon ã. 477/2003 Z. z. o ochrane ‰tátnej hranice , s úãinnosÈou od 1. januára 2004. Prijatím tohto zákona boli po prv˘krát vytvorené ‰tandardné podmienky pre Policajn˘ zbor na zabezpeãenie ‰tátnej hranice. Zákon determinuje dve pásma, a to prvé do vzdialenosti 5 kilometrov od ‰tátnej hranice SR(blízkosÈ ‰tátnej hranice) a druhé do vzdialenosti 40 kilometrov od ‰tátnej hranice(prihraniãné územie). Policajti majú na základe tohto zákona v oboch pásmach osobitné kompetencie slúÏiace na dôraznej‰í boj proti prevádzaãstvu a nelegálnej migrácii i na ochranu ‰tátnej hranice. Popritom zákon ã. 477/2003 Z. z. definuje aj tzv. vonkaj‰iu ‰tátnu hranicu SR ako pozemnú hranicu Slovenskej republiky s in˘m ‰tátom neÏ so ‰tátom Európskej únie, pri ochrane ktorej sa ‰pecifick˘m spôsobom zohºadÀujú záujmy zmluvn˘ch ‰tátov najmä z aspektu zaistenia verejného poriadku a bezpeãnosti. Jedn˘m z opatrení na redukciu nelegálnej migrácie je ochrana v˘chodnej hranice SR, a teda vonkaj‰ej hranice Európskej únie v rámci Schengenskej dohody . V EÚ upravuje otázku cezhraniãného pohybu osôb, vízovej, azylovej a prisÈahovaleckej politiky vãítane policajnej a justiãnej spolupráce séria právnych noriem, tzv. Schengenské acquis. Táto sa vyvíjala uÏ od r. 1985, ãím boli postupne vytvorené predpoklady pre harmonizovanie práva v uvedenej 87 T. j.§ 171a a§ 171b – trestn˘ ãin nedovoleného prekroãenia ‰tátnej hranice,§ 176 – trestn˘ ãin fal‰ovania a pozmeÀovania verejnej listiny, úradnej peãate a úradnej uzávery,§ 185a – trestn˘ ãin zaloÏenia, zosnovania a podporovania zloãineckej skupiny. 88 Podºa nového Trestného zákona sa páchateº, ktor˘ poãas prevádzania spôsobí migrantovi ÈaÏkú ujmu na zdraví alebo smrÈ, príp. je ãlenom zloãineckej skupiny, potrestá odÀatím slobody na 10 aÏ 15 rokov, k˘m odÀatím slobody na 12 aÏ 20 rokov sa páchateº potrestá, ak poãas prevádzania spôsobí ÈaÏkú ujmu na zdraví alebo smrÈ viacer˘m osobám, resp. získa prospech veºkého rozsahu(§ 355 – trestn˘ ãin prevádzaãstva). Zásada trikrát a dosÈ zostáva v platnosti. Prísne tresty sú aj za trestn˘ ãin obchodovania s ºuìmi(§ 179), kde v najzávaÏnej‰ích prípadoch môÏe byÈ páchateº odsúden˘ na 20 aÏ 25 rokov odÀatia slobody, príp. doÏivotie, alebo za trestn˘ ãin zaloÏenia, zosnovania a podporovania zloãineckej skupiny(§ 296). U oboch trestn˘ch ãinov tieÏ platí zásada trikrát a dosÈ. 124

oblasti. Ochrana schengenského priestoru predstavuje komplex navzájom previazan˘ch opatrení, ktor˘mi sa vykonáva vlastná ochrana ‰tátnej hranice, kontrola osôb a tovaru na vonkaj‰ej hranici, kontrola osôb vo vymedzenom hraniãnom pásme, hlásenie pobytu cudzincov a ich kontrola vo vnútrozemí, r˘chle a spoºahlivé toky dát a ich v˘mena medzi národn˘mi informaãn˘mi systémami, útvarmi polície a in˘mi orgánmi ‰tátnej správy, ako aj ìal‰ie úlohy v tejto sfére v súlade s národn˘m právom. Slovenská republika sa stala 1. mája 2004 ãlenskou krajinou EÚ a svojou v˘chodnou hranicou tvorí ãasÈ vonkaj‰ej hranice Spoloãenstva. Aténska zmluva 89 urãuje, Ïe ustanovenia Schengenského acquis zahrnuté do kontextu práva Európskej únie a aktov na Àom zaloÏen˘ch alebo inak s ním súvisiacich sú odo dÀa pristúpenia záväzné pre nové ãlenské ‰táty. Niektoré ustanovenia tak museli byÈ implementované uÏ do dátumu vstupu SR do EÚ, zvy‰né budú do konca r. 2006. 90 Od r. 2007 by SR mala byÈ plnoprávnou súãasÈou schengenskej zóny. Z t˘chto faktov plynú pre Slovensko viaceré povinnosti spojené s fenoménom zahraniãnej(hlavne nelegálnej) migrácie. Agenda Schengenu rezonovala v oblasti politiky vnútra a bezpeãnosti SR poãas uplynulého obdobia veºmi intenzívne. UÏ v r. 1999 schválila vláda SR Koncepciu sluÏby hraniãnej a cudzineckej polície v perspektíve zapojenia Slovenskej republiky medzi ‰táty Schengenskej dohody – ochrana vonkaj‰ej hranice Európskej únie(uznesenie vlády ã. 946/1999), v r. 2001 Schengensk˘ akãn˘ plán(UV ã. 836/2001), r. 2002 Stratégiu dobudovania ochrany ‰tátnej hranice schengenského typu(UV ã. 835/2002) a Ministerstvo vnútra SR v r. 2003 Návrh systému technickej a fyzickej ochrany ‰tátnej hranice Slovenskej republiky s Ukrajinou. V princípe sa permanentne postupuje podºa Schengenského akãného plánu SR, aktualizovaného uÏ po tretíkrát v októbri 2004 uznesením vlády SR ã. 946/2004.(Dôvodom pravidelnej aktualizácie Schengenského akãného plánu je prijímanie nov˘ch právnych predpisov s dôrazom na schengenskú problematiku v rámci EÚ, na ktoré je potrebné reagovaÈ anal˘zou a porovnávaním právnych aktov a praxe v SR s cieºom kompletnej transpozície t˘chto právnych predpisov.) Uveden˘mi dokumentmi sa sãasti zabezpeãujú právne, personálne, ekonomické a materiálno–technické opatrenia v podmienkach sluÏby hraniãnej a cudzineckej polície SR aj na nadchádzajúce obdobie(MV SR, 2004). Od 1. januára 2003 vykonáva kontrolu ‰tátnej hranice SR profesionálny personál hraniãnej a cudzineckej polície, uÏ nie viac vojaci základnej sluÏby Útvaru vojsk hraniãnej polície. Na úseku ãinností Úradu hraniãnej a cudzineckej po89 Zmluva o pristúpení desiatich(v tom ãase kandidátskych krajín) k Európskej únii podpísaná 16. apríla 2003 na summite vtedaj‰ích ãlensk˘ch ‰tátov Únie a pristupujúcich krajín v Aténach. 90 Prvú skupinu tvoria niektoré ãlánky t˘kajúce sa prekraãovania vonkaj‰ích hraníc, víz a policajnej spolupráce, vzájomná pomoc v trestn˘ch veciach, boj proti nelegálnej migrácii, omamné látky, zbrane a strelivo, ochrana osobn˘ch údajov; druhá skupina obsahuje ìal‰ie ãlánky rie‰iace prekraãovanie vonkaj‰ích i vnútorn˘ch hraníc, víza, policajnú spoluprácu, podmienky pre cestovanie cudzincov, Schengensk˘ informaãn˘ systém. 125

lície P-PZ sa poãas r. 2003 i zaãiatkom r. 2004 realizovali odporúãania predvstupov˘ch poradcov, ãím sa podporili oddelenia hraniãnej kontroly dislokované na ‰tátnej hranici SR s Ukrajinou. Tieto sú od 1. januára 2004 v pôsobnosti novovzniknutého odboru hraniãnej polície Sobrance, koordinujúceho úlohy jednotne na celej ukrajinsko-slovenskej hranici. Podºa Správy o bezpeãnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2004(MV SR, 2005) koncom r. 2004 na tejto hranici operovalo 478 policajtov. 91 Do úplného pristúpenia Slovenska k Schengenskej dohode v‰ak bude nevyhnutné nielen zv˘‰iÈ stavy príslu‰níkov Policajného zboru, ale aj kúpiÈ patriãnú techniku, dopravné prostriedky, zrekon‰truovaÈ ãi postaviÈ ìal‰ie budovy, zv˘‰iÈ poãet psov na hraniciach, materiálne lep‰ie vybaviÈ políciu a zakúpiÈ signalizaãné zariadenie. 92 Tieto úlohy si ale vyÏadujú veºké mnoÏstvo zdrojov – finanãn˘ch, technick˘ch, personálnych. Kodansk˘ summit EÚ v decembri 2002 vymedzil pre SR na obdobie 2004 – 2006(odo dÀa vstupu krajiny do EÚ) sumu 47,8 mil. eur v stálych cenách zo Schengenského prechodného fondu pre potreby implementácie Schengenského acquis. 93 Polícia môÏe tieto prostriedky pouÏiÈ na v˘stavbu alebo modernizáciu infra‰truktúry hraniãn˘ch priechodov, monitorovaciu, spojovaciu a zabezpeãovaciu techniku, nové dopravné prostriedky, ‰kolenia pre hraniãnú políciu, dodatoãnú logistiku a prevádzku. Previerky pripravenosti nov˘ch ãlensk˘ch krajín na vstup do schengenského priestoru sa podºa záverov summitu EÚ konaného 4.-5. novembra 2004 v Bruseli zaãnú v prvej polovici r. 2006, ich vstup v‰ak prichádza do úvahy aÏ po sfunkãnení druhej generácie schengenského informaãného systému SIS–II, ão je plánované aÏ na obdobie prvej polovice r. 2007(cf. Národná implementaãná stratégia Schengenského prechodného fondu – aktualizované znenie, uznesenie vlády ã. 374/2005). ZároveÀ bude ale nutné materiálne dobudovaÈ policajné útvary na vnútorn˘ch hraniciach krajiny(s Rakúskom, Maìarskom, Poºskom, âR) o. i. proti tranzitu nelegálnych migrantov cez tieto hranice. K˘m EÚ uvaÏuje o vytvorení európskych policajn˘ch pohraniãn˘ch jednotiek, ktoré by mali kontrolovaÈ jej vnútorné hranice, ministri vnútra krajín tzv. Salzburského fóra(SR, âR, Poºsko, Maìarsko, Slovinsko a Rakúsko) sa v máji a júli 2004 na stretnutiach dohodli, Ïe nebudú podporovaÈ vznik tak˘chto jednotiek a ochrana vnútorn˘ch hraníc jednotliv˘ch ‰tátov by mala zostaÈ v ich kompetencii(HNonline.sk, 19. 7. 2004). Av‰ak predsa len jeden z najv˘znamnej‰ích faktorov pri eliminácii nelegálnej migrácie tvoria v súãasnosti vzÈahy Slovenskej republiky s Ukrajinou, 91 V júni 2005 ãinil ich poãet uÏ 544. Aby sa splnilo schengenské kritérium, musia sa v r. 2005 prijaÈ ìal‰í policajti – preto k 1. júlu 2005 dôjde k zv˘‰eniu o 50 tabuºkov˘ch miest, k 1. septembru 2005 o ìal‰ích 50 miest, t. j. stav policajtov na slovensko-ukrajinskej hranici by mal v tom ãase dosiahnuÈ úroveÀ 644 osôb(interné informácie Úradu hraniãnej a cudzineckej polície P-PZ). 92 Spracované podºa www.minv.sk/tlaciva/hranica.ppt, december 2004. 93 Pre r. 2004, 2005 i 2006 je zhodne k dispozícii po 15,93 mil. eur z tohto fondu(viì bliωie uznesenie vlády ã. 404/2004 a jeho aktualizáciu – uznesenie vlády ã. 374/2005). 126

t. j. ‰tátom, odkiaº na Slovensko väã‰ina nelegálnych migrantov prichádza. Práve bilaterálna spolupráca SR s t˘mto ‰tátom stále e‰te nedosahuje poÏadovanú úroveÀ. Dot˘ka sa to viacer˘ch otázok: od vybavovania na hraniãn˘ch priechodoch cez spoluprácu útvarov zodpovedn˘ch za ochranu ‰tátnej hranice, vízovú politiku aÏ po problémy s realizáciou readmisn˘ch dohôd. Z t˘chto príãin je potrebné, aby Slovensko v najbliωej budúcnosti vynaloÏilo maximálne úsilie na dosiahnutie uzavretia príslu‰n˘ch dohôd s Ukrajinou a v˘raznej‰ie liberalizovalo vízov˘ reÏim s Àou. 94 V‰eobecne v boji proti nelegálnej migrácii podstatne pomôÏe ão najr˘chlej‰ia integrácia SR do informaãn˘ch systémov pre detekciu a registráciu nelegálnych migrantov, hºadan˘ch osôb a falo‰n˘ch dokumentov a ich efektívne pouÏívanie orgánmi polície, uzatvorenie dohôd so susedn˘mi ‰tátmi o spoloãnom v˘kone sluÏby pri ochrane ‰tátnej hranice a o uºahãení hraniãného vybavovania, dôsledná aplikácia in‰titútov cezhraniãného sledovania a prenasledovania osôb 95 , ako aj intenzívnej‰ia medzinárodná policajná spolupráca v boji proti organizovan˘m skupinám angaÏujúcim sa v prevádzaní migrantov ãi obchodovaní s ºuìmi. Do úplného pristúpenia SR k Schengenskej dohode bude nutné v oblasti legislatívy v súvislosti so schengensk˘m acquis novelizovaÈ zákon ã. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov i zákon ã. 477/2003 Z. z. o ochrane ‰tátnej hranice(interné informácie Ministerstva vnútra SR). 7.3 PROBLEMATIKA AZYLU 7.3.1 ZÁKLADNÉ PRÁVNE NORMY V˘voj v tejto sfére bol v posledn˘ch rokoch znaãne dynamick˘, a to tak v dimenzii medzinárodnej, ako i národnej. Slovenské azylové právo vychádza primárne z univerzálnych elementárnych právnych noriem, ktor˘mi sú Dohovor OSN o právnom postavení uteãencov(Îenevská konvencia z r. 1951) s jeho dodatkov˘m Protokolom t˘kajúcim sa právneho postavenia uteãencov(Newyorsk˘ protokol z r. 1967). 96 V európskom kontexte sú pre SR logicky relevantn˘mi zmluvné právne úpravy na poli azylu a uteãeneckého práva prijaté Európskou úniou , ktoré sú snahou o vytváranie jednotnej praxe Spoloãenstva na uvedenom úseku. Preto boli tieto právne predpisy inkorporované do právneho systému SR v procese vstupovania krajiny do Únie, resp. nov‰ie sa do neho postupne transponujú. 94 Pracovná skupina pre spravodlivosÈ a vnútorné záleÏitosti Národného konventu o EÚ odporuãila vláde SR na jednom zo svojich zasadnutí v r. 2004, aby presadzovala uωiu spoluprácu s Ukrajinou v Európskej únii, ale i v rámci krajín V4. Exekutíva by sa mala tieÏ snaÏiÈ, aby Únia nespájala dve odli‰né agendy – boj proti nelegálnej migrácii s vízovou politikou – vo vzÈahu k ‰tátom na okraji EÚ. 95 Podrobnej‰ie informácie o t˘chto in‰titútoch viì napr. v oznámení MZV ã. 252/2005 Z. z. 96 Oznámenie MZV ã. 319/1996 Z. z. 127

DôleÏit˘m v tomto smere je najmä Dublinsk˘ dohovor z r. 1990; z nov‰ích dokumentov(od r. 2000) hlavne Rozhodnutie Rady ã. 2000/596/ES o zriadení Európskeho fondu pre uteãencov; Smernica Rady ã. 2001/55/ES o minimálnych ‰tandardoch na poskytovanie doãasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlen˘ch osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi ãlensk˘mi ‰tátmi pri prijímaní tak˘chto osôb a zná‰aní z toho vypl˘vajúcich dôsledkov; Smernica Rady ã. 2003/9/ES ustanovujúca minimálne ‰tandardy pre prijímanie Ïiadateºov o azyl; Smernica Rady ã. 2003/86/ES o práve na zlúãenie rodiny; Smernica Rady ã. 2004/83/ES o minimálnych ‰tandardoch pre uznanie a postavenie ‰tátnych príslu‰níkov tretích krajín alebo osôb bez ‰tátnej príslu‰nosti ako uteãencov alebo osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu z in˘ch dôvodov, a o obsahu poskytovanej ochrany. Kladne je vnímané nedávne pristúpenie SR k Európskej dohode o zru‰ení víz pre uteãencov, ktorá nadobudla platnosÈ pre SR 28. februára 2005. Cenné sú tieÏ Odporúãania PZ Rady Európy ã. 1552(2002) o odborn˘ch kurzoch pre mlad˘ch Ïiadateºov o azyl v hostiteºsk˘ch krajinách a ã. 1703(2005) o ochrane a pomoci odlúãen˘m deÈom Ïiadajúcim o azyl, Odporúãania V˘boru ministrov Rady Európy ã. 18(2001) o dodatoãnej ochrane, ã. 5(2003) o opatreniach zaistenia Ïiadateºov o azyl a ã. 6(2005) o neudelení právneho postavenia uteãenca v kontexte ãlánku 1F Îenevskej konvencie, ako aj iné dokumenty. Na domácej scéne v rámci prístupového procesu vyvstala pre SR potreba aproximovaÈ jej právny poriadok s právnymi normami EÚ predov‰etk˘m v súvislosti s udeºovaním azylu. V priebehu ostatn˘ch rokov sa niekoºkokrát aktualizoval zoznam tzv. bezpeãn˘ch tretích krajín a tzv. bezpeãn˘ch krajín pôvodu, posledne nariadením vlády SR ã. 288/2004 Z. z. s úãinnosÈou od 1. mája 2004. 97 âo je implikáciou tohto právneho aktu? Diferenciácia krajín na bezpeãné tretie krajiny ãi krajiny pôvodu a tie, ktoré tak nemoÏno nazvaÈ, má kardinálny dopad pre Ïiadateºov o azyl. Podºa zákona o azyle sa totiÏ ÏiadosÈ o azyl zamieta ako neprípustná, ak Ïiadateº prichádza zo ‰tátu povaÏovaného za bezpeãnú tretiu krajinu a analogicky je ÏiadosÈ o azyl zamietnutá ako zjavne neopodstatnená, ak Ïiadateº prichádza zo ‰tátu povaÏovaného za bezpeãnú krajinu pôvodu. Predmetn˘m nariadením vlády SR sa vypustili zo zoznamu bezpeãn˘ch krajín pôvodu„staré“ ãlenské ‰táty Európskej únie a pristupujúce ‰táty, pretoÏe na základe Protokolu o azyle pre ‰tátnych príslu‰níkov ãlensk˘ch ‰tátov Európskej únie(ktor˘ je pripojen˘ k zmluve o zaloÏení Európskeho spoloãenstva) sa ãlenské ‰táty EÚ navzájom povaÏujú za bezpeãné krajiny pôvodu. Naopak pribudla sem Austrália, Lichten‰tajnsko, Nov˘ Zéland a Japonsko. Doteraj‰í koncept bezpeãn˘ch tretích krajín sa vypustil úplne, keìÏe v rámci Únie sa aplikujú Dublinské nariadenia. Najsignifikantnej‰ou transformáciou v oblasti azylového práva v SR v uplynulom období v‰ak bolo schválenie nového zákona ã. 480/2002 Z. z. o azy97 Meniacim nariadenie vlády SR ã. 716/2002 Z. z. a predo‰lé nariadenia vlády ã. 168/2000 Z. z. a ã. 67/1996 Z. z. 128

le , ktor˘m bol nahraden˘ predchádzajúci právny predpis. 98 Zákon úãinn˘ od 1. januára 2003 predstavoval kvalitatívne progresívnej‰iu právnu normu, ktorej cieºom bolo napr. nanovo upraviÈ konanie o udelení azylu, definovaÈ práva a povinnosti Ïiadateºov o azyl, azylantov a odídencov a in‰titút doãasného útoãiska, roz‰íriÈ dôvody na udelenie azylu, zefektívniÈ azylovú procedúru, vymedziÈ podmienky pobytu v azylov˘ch zariadeniach, stanoviÈ mechanizmus integrácie azylanta do spoloãnosti, urãiÈ pôsobnosÈ orgánov ‰tátnej moci na úseku azylu a doãasného útoãiska, upraviÈ spoluprácu v danej oblasti s medzi- a mimovládnymi organizáciami, ustanoviÈ nezávisl˘ druhostupÀov˘ rozhodovací orgán(príslu‰n˘ krajsk˘ súd) ãi zaviesÈ novú terminológiu(Ïiadateº o azyl, azylant), a t˘m dosiahnuÈ porovnateºn˘ ‰tandard Slovenskej republiky s krajinami EÚ pri rozhodovaní o udeºovaní azylu, poskytovaní doãasného útoãiska a ochrany azylantov akceptujúc tak fundamentálne ustanovenia rezolúcií a odporúãaní Európskej únie o azyle. Integrácia SR do EÚ si e‰te pred 1. májom 2004 vyÏiadala ìal‰iu harmonizáciu slovenského zákona o azyle s komunitárnym právom a aktualizáciu niektor˘ch jeho ustanovení vzhºadom na skúsenosti vypl˘vajúce z praxe, definovanú novelou zákona ã. 606/2003 Z. z. , resp. hlavne novelou ã. 207/2004 Z. z. Cieºom drobnej‰ích úprav v prvej novelizácii bolo ãiastoãne zabrániÈ beÏne sa vyskytujúcemu javu zneuÏívania azylovej procedúry, najmä zo strany nelegálnych migrantov. Zámerom rozsiahlej‰ej druhej novelizácie zákona o azyle bola ìal‰ia transpozícia práva Únie vo sfére azylu do právneho poriadku Slovenskej republiky, opäÈ minimalizácia zneuÏívania azylového konania, roz‰írenie okruhu osôb, ktor˘m sa udeºuje azyl a pod. 99 Napokon po vstupe Slovenska do EÚ sa objavila opätovná potreba skvalitnenia zákona o azyle vyúsÈujúca do novely predmetného zákona ã. 1/2005 Z. z. , v úãinnosti od 1. februára 2005. Jej meritom je o. i. dôleÏitá zmena – umoÏnenie prístupu Ïiadateºa o azyl na trh práce SR(ak sa právoplatne nerozhodlo v konaní o udelenie azylu do jedného roka od jeho zaãatia), ìalej zefektívnenie vstupu Ïiadateºov do azylovej procedúry, urãenie 15-dÀovej lehoty, v ktorej musí byÈ Ïiadateº oboznámen˘ s jeho právami a povinnosÈami poãas konania o udelenie azylu, lekárske overovanie vekovej hranice Ïiadateºov v sporn˘ch prípadoch malolet˘ch cudzincov, povinné informovanie Ïiadateºov o mimovládnych organizáciách na Slovensku orientovan˘ch na starostlivosÈ o túto skupinu migrantov, prísnej‰í reÏim pri opú‰Èaní azylov˘ch 98 Zákon ã. 283/1995 Z. z. o uteãencoch(substituujúci zákon âSFR ã. 498/1990 Zb. o uteãencoch) novelizovan˘ zákonom ã. 309/2000 Z. z. 99 Novela zákona o azyle ã. 207/2004 Z. z. napr. zavádza povinnosÈ MV SR informovaÈ Ïiadateºa o aplikácii Dublinského nariadenia, o jeho úãinkoch a procesn˘ch lehotách, naopak zakotvuje povinnosÈ Ïiadateºa star‰ieho neÏ 14 rokov podrobiÈ sa odÀatiu daktyloskopick˘ch odtlaãkov, zdrÏiavaÈ sa v zásade v pobytovom tábore, primerane uhrádzaÈ v˘davky spojené s jeho pobytom v azylovom zariadení(ak si to môÏe dovoliÈ), stanovuje ìal‰ie nové povinnosti a práva Ïiadateºov o azyl, roz‰iruje kategórie osôb, ktor˘m sa udeºuje azyl alebo doãasné útoãisko za úãelom zlúãenia rodiny a i. 129

zariadení, ustanovenie opatrovníka osamel˘m neplnolet˘m cudzincom súdom, povinnosÈ nav‰tevovania kurzov slovenského jazyka azylantmi Ïijúcimi v integraãn˘ch strediskách a i. Zriadenie osobitného azylového zariadenia pre „neprispôsobiv˘ch“ Ïiadateºov bolo nakoniec po protestoch UNHCR i mimovládnych organizácií z novely zákona vypustené. âo sa t˘ka azylového práva v SR, jeho legislatívny proces v‰ak stále nie je ukonãen˘. V najbliωom období bude musieÈ Slovenská republika spolu s ostatn˘mi ãlensk˘mi ‰tátmi Európskej únie z dôvodu implementácie relevantn˘ch smerníc EÚ pristúpiÈ k ìal‰ej novelizácii zákona, príp. k príprave úplne novej právnej normy o azyle. V tejto oblasti bola totiÏ prijatá v r. 2004 vy‰‰ie spomenutá Smernica Rady ã. 2004/83/ES(tzv. kvalifikaãná smernica), ktorá e‰te nebola do slovenského azylového práva transponovaná, a zatiaº len v ‰tádiu schvaºovania Úniou je Smernica o minimálnych ‰tandardoch v konaní o udelenie a odÀatie ‰tatútu uteãenca v ãlensk˘ch ‰tátoch(tzv. procedurálna smernica). UÏ uvedená Európska dohoda o zru‰ení víz pre uteãencov( oznámenie MZV ã. 188/2005 Z. z. ) uºahãuje cestovanie do zahraniãia ako jednu z foriem realizácie slobody pohybu a pobytu t˘m osobám, ktor˘m bolo priznané postavenie azylanta(uteãenca). Podºa tejto dohody sa na uteãencov, ktorí majú povolen˘ trval˘ pobyt na území jednej zmluvnej strany a platn˘ cestovn˘ doklad, nevzÈahuje na základe reciprocity a za ‰pecifikovan˘ch podmienok vízová povinnosÈ pri vstupe a v˘stupe z územia druhej zmluvnej strany. Dohoda zachováva pritom právo kaÏdého signatára zakázaÈ vstup ãi pobyt na svojom teritóriu neÏiaducim osobám. Pokiaº ide o dæÏku bezvízového pobytu, dohoda re‰pektuje príslu‰né acquis(pobyt nesmie presiahnuÈ tri mesiace). Na pobyt dlh‰í ako tri mesiace alebo pri vstupe do zárobkového zamestnania na území druhého ‰tátu v‰ak vízum môÏe byÈ poÏadované. Hoci má dohoda v rámci Slovenska dopad len na obmedzen˘ poãet osôb, predstavuje pre nich z administratívneho hºadiska v˘razné zjednodu‰enie pohybu medzi ‰tátmi. 7.3.2 DUBLINSK¯ DOHOVOR A EURODAC Slovenská republika sa zaviazala prijaÈ a aplikovaÈ ku dÀu nadobudnutia právoplatnosti zmluvy o pristúpení do EÚ viaceré ìal‰ie právne normy tematicky súvisiace s azylom. Medzi najsignifikantnej‰ie patrí Dohovor urãujúci ‰tát zodpovedn˘ za preskúmanie Ïiadostí o azyl podan˘ch v jednom z ãlensk˘ch ‰tátov Európskych spoloãenstiev(tzv. Dublinsk˘ dohovor , ktor˘ bol podpísan˘ 15. júna 1990 a vstúpil do platnosti 1. septembra 1997); Nariadenie Rady ã. 2003/343/ES ustanovujúce kritériá a mechanizmy na urãenie ãlenského ‰tátu zodpovedného za posúdenie Ïiadosti o azyl podanej ‰tátnym príslu‰níkom tretej krajiny v jednom z ãlensk˘ch ‰tátov(tzv. Dublin II ) s Nariadením Komisie ã. 2003/1560/ES ustanovujúcim podrobné pravidlá pre uplatÀovanie tohto nariadenia; Nariadenie Rady ã. 2000/2725/ES t˘kajúce sa zriadenia systému„EURODAC“ na porovnávanie odtlaãkov prstov na úãinné uplatÀovanie 130

Dublinského dohovoru a Nariadenie Rady ã. 2002/407/ES ustanovujúce urãité pravidlá na vykonávanie tohto nariadenia. Esenciálnym cieºom Dublinského dohovoru je snaha eliminovaÈ prípady podávania duplicitn˘ch úãelov˘ch Ïiadostí o udelenie azylu vo viacer˘ch ‰tátoch EÚ naraz. KaÏdá ÏiadosÈ o azyl musí byÈ posúdená, ão je povinnosÈou tej krajiny, cez ktorú sa ako prvú Ïiadateº dostal na územie Európskej únie. ÎiadosÈ osoby, ktorá bola zamietnutá v jednej ãlenskej krajine, je v podstate automaticky zamietnutá aj v druh˘ch krajinách. Dohovor zah⁄Àa tieÏ spoluprácu vo forme vzájomnej v˘meny informácií o vnútro‰tátnom azylovom práve, opatreniach, praktikách, situácii a trendoch v oblasti azylu alebo ‰tatistick˘ch údajov. Dublin II z 18. februára 2003 síce formálne predstavuje uÏ komunitárny právny predpis nahradzujúci Dublinsk˘ dohovor, principiálne sa v‰ak od neho príli‰ nelí‰i. UpresÀuje právomoci a povinnosti jednotliv˘ch strán, determinuje záväzné procedurálne termíny, stanovuje hierarchiu kritérií na urãenie kompetentného ãlenského ‰tátu, ‰pecifikuje okolnosti prevzatia a vrátenia Ïiadateºa o azyl a i. Národná rada SR vyslovila súhlas s Dublinsk˘m dohovorom v marci 2004 a ten nadobudol pre Slovenskú republiku platnosÈ 1. septembra 2004( oznámenie MZV ã. 694/2004 Z. z. ); v praxi sa postupuje uÏ podºa Dublinu II. Okrem nesporn˘ch pozitív priná‰a tento právny akt pre Slovensko bezpochyby tieÏ ist˘ sekundárny nárast migrantov. V zmysle Dublinu totiÏ ãlenské krajiny Únie navracajú do SR Ïiadateºov o azyl, ktorí sa dokázateºne dostali na územie EÚ cez Slovensko, resp. ktorí poÏiadali o azyl v Slovenskej republike, ale následne z nej odi‰li. Obdobne môÏe SR vrátiÈ Ïiadateºov o azyl t˘m ãlenom EÚ, cez teritórium ktor˘ch k nám oni pri‰li. Av‰ak vzhºadom na fakt, Ïe hranica SR s Ukrajinou je vlastne vonkaj‰ou hranicou Spoloãenstva a navy‰e dominujúci tok migrantov sa odohráva v smere od v˘chodu na západ, je logické, Ïe prevaÏuje prvá alternatíva. Slovenská republika zabezpeãuje realizáciu Dublinského dohovoru prostredníctvom Migraãného úradu Ministerstva vnútra SR. 100 Na efektívnu implementáciu Dublinského dohovoru slúÏi identifikaãn˘ systém EURODAC. Ide o centrálnu európsku databázu odtlaãkov prstov Ïiadateºov o azyl a nelegálnych migrantov so sídlom v Luxemburgu, priãom kaÏd˘ ‰tát EÚ má svoju národnú centrálu EURODAC. V SR sú na tento systém napojené niektoré pracoviská hraniãnej a cudzineckej polície. 101 ÚHCP odoberá od 1. mája 2004 odtlaãky prstov kaÏdému Ïiadateºovi o azyl, resp. nelegálnemu migrantovi nad 14 rokov v SR a zasiela ich do slovenskej centrály 100 Ako kon‰tatovali experti z holandského Imigraãného a naturalizaãného úradu po ukonãení 16-mesaãného twinningového projektu Phare na podporu uplatÀovania Dublinského dohovoru, Slovensko sa z nov˘ch ãlensk˘ch ‰tátov Európskej únie najlep‰ie pripravilo na jeho realizáciu(Sme, 5. 11. 2004). 101 K 31. máju 2005 bolo na území Slovenskej republiky v ãinnosti 36 staníc systému EURODAC – v 3 oddeleniach azylu, 2 útvaroch policajného zaistenia pre cudzincov, vo vybran˘ch oddeleniach hraniãnej kontroly a cudzineckej polície Policajného zboru(interné informácie Úradu hraniãnej a cudzineckej polície P-PZ). 131

EURODAC(technickú stránku má na starosti Kriminalisticko-expertízny ústav PZ, koncov˘m uÏívateºom je Migraãn˘ úrad). Spracované údaje potom posiela slovenské ústredie v digitálnej forme do Luxemburgu, kde sa údaje automaticky konfrontujú s ostatn˘mi odtlaãkami uloÏen˘mi v databáze, ão umoÏÀuje zistiÈ, ãi Ïiadateº o azyl oÀ uÏ nepoÏiadal v druhom ãlenskom ‰táte EÚ. V‰eobecne krajina odosielajúca odtlaãky do centrály EURODAC sa tak v priebehu pár sekúnd dozvie, ãi sa zhodujú s in˘mi, uloÏen˘mi v databáze. Ak áno, má právo vrátiÈ Ïiadateºa späÈ do tej krajiny Únie, do ktorej po prv˘ raz vkroãil alebo v nej poÏiadal o azyl a tamoj‰ie úrady sú potom zodpovedné za vydanie rozhodnutia. Ak nie, preberá zodpovednosÈ za dan˘ prípad ona. UÏ realita prv˘ch mesiacov po spustení systému dokázala jeho opodstatnenie; za rok 2004(od 1. 5.) bolo odhalen˘ch v in˘ch krajinách EÚ 2104 osôb, ktoré na základe Dublinu prináleÏia do SR, z toho u 320 prípadov bol vykonan˘ fyzick˘ transfer osôb na Slovensko. Naopak u 71 prípadov Slovenská republika poÏiadala o navrátenie druhej strane, z nich bolo akceptovan˘ch 13 osôb a fyzicky bolo zo SR vydan˘ch 8 osôb. Pokiaº ide o r. 2005, k 23. júnu bolo z krajín EÚ podan˘ch slovenskej strane 1028 Ïiadostí o spätné prijatie Ïiadateºa o azyl, z ãoho sa do SR fyzicky vrátilo 168 osôb; Slovensko poslalo 108 doÏiadaní a príslu‰nej druhej krajine sa podarilo odovzdaÈ 4 osoby(interné informácie Migraãného úradu). S flagrantn˘m nepomerom v poãte navráten˘ch v neprospech SR bude potrebné v dôsledku vy‰‰ie spomenut˘ch skutoãností rátaÈ i v budúcnosti. 102 7.4. CUDZINECKÉ PRÁVO 7.4.1 ZÁKLADNÉ PRÁVNE NORMY Najv˘znamnej‰ími právnymi aktmi EÚ na úseku cudzineckého práva prijat˘mi od r. 2000 sú o. i. Nariadenie Rady ã. 2001/1091/ES o voºnom pohybe s vízami pre dlhodob˘ pobyt; Smernica Rady ã. 2002/90/ES definujúca napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a pobytu; Rámcové rozhodnutie Rady ã. 2002/946/SVV o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a pobytu; Nariadenie Rady ã. 2002/1030/ES ustanovujúce jednotn˘ formát povolení na pobyt pre ‰tátnych príslu‰níkov tretích krajín; Smernica Rady ã. 2003/86/ES o práve na zlúãenie rodiny; Smernica Rady ã. 2003/109/ES o právnom postavení ‰tátnych obãanov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodob˘m pobytom; Smernica Európskeho parlamentu a Rady ã. 2004/38/ES o práve obãanov Únie a ich rodinn˘ch príslu‰níkov voº102 Urãité zaujímavé medzinárodné porovnanie moÏno nájsÈ v Prvej v˘roãnej správe o aktivitách centrálnej jednotky EURODAC(Commission Staff Working Paper SEC(2004) 557 First annual report to the Council and the European Parliament on the activities of the EURODAC Central Unit, 5. 5. 2004). 132

ne sa pohybovaÈ a zdrÏiavaÈ na území ãlensk˘ch ‰tátov(meniaca a dopæÀajúca nariadenie ã. 68/1612/EHS a ru‰iaca smernice ã. 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS); Smernica Rady ã. 2004/114/ES o podmienkach prijatia ‰tátnych príslu‰níkov tretích krajín na úãely ‰túdia, v˘men Ïiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoºnej sluÏby a iné. 103 V tomto kontexte má svoju váhu tieÏ Odporúãanie PZ Rady Európy ã. 1500(2001) o úãasti imigrantov a cudzincov na politickom Ïivote v ãlensk˘ch ‰tátoch Rady Európy, Odporúãania V˘boru ministrov Rady Európy ã. 15(2000) o zabezpeãení pobytu dlhodob˘ch migrantov a ã. 4(2002) o právnom ‰tatúte osôb vpusten˘ch do krajiny za úãelom zjednotenia rodiny, ako aj Odporúãania CLRAE Rady Európy ã. 76(2000) o úãasti cudzincov na miestnom verejnom Ïivote, ã. 115(2002) o úãasti cudzincov na miestnom verejnom Ïivote: poradné orgány a ã. 153(2004) o pakte pre integráciu a úãasÈ prisÈahovalcov v európskych mestách a regiónoch. Domáci legislatívny proces v oblasti cudzineckého práva pre‰iel tieÏ v uplynul˘ch rokoch dynamick˘m v˘vojom. Vy‰‰ie uvedené právne normy EÚ boli (resp. do r. 2007 e‰te niektoré z nich budú) transponované do právneho systému SR. Av‰ak najdôleÏitej‰ím systémov˘m legislatívnym krokom bolo nesporne prijatie kvalitatívne nového zákona ã. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov , ktor˘ nahradil predchádzajúcu, uÏ zastaralú právnu úpravu. 104 Táto prestávala v praxi postaãovaÈ jednak kvôli citeºnému zv˘‰eniu poãtu migrujúcich cudzincov na území Slovenska a nutnosti rie‰enia najakútnej‰ích problémov s t˘mto faktom spojen˘ch, jednak z dôvodu potreby harmonizácie slovenského práva s právnymi predpismi ‰pecifikujúcimi pobytov˘ reÏim cudzincov v EÚ. Nov˘ zákon nadobudol úãinnosÈ 1. apríla 2002. Zákon definoval tri druhy pobytu cudzincov v SR – prechodn˘, trval˘ a tolerovan˘ pobyt. 105 ëalej tento zákon osobitne a nad‰tandardne reguloval pobyt obãanov ãlensk˘ch ‰tátov Európskej únie na území SR; títo mali právo na prechodn˘ pobyt na Slovensku len na báze registrácie. Zákonom ã. 48/2002 Z. z. sa vytvorili tieÏ lep‰ie mechanizmy na redukovanie nelegálnej migrácie, efektívnej‰iu kontrolu a evidenciu pobytu cudzincov v SR, zaistenie a vyhosÈovanie cudzincov neoprávnene sa v krajine nachádzajúcich, dôkladnej‰ie sa upravil 103 Napr. Charta základn˘ch práv Európskej únie prijatá r. 2000, ktorá priznáva kaÏdému obãanovi Únie právo na slobodn˘ pohyb a pobyt na území ãlensk˘ch ‰tátov. 104 Zákon ã. 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov(substituujúci pôvodn˘ federálny zákon ã. 123/1992 Zb. o pobyte cudzincov na území âSFR) v znení neskor‰ích zmien a doplnkov vyhlá‰kou MV SR ã. 226/1996 Z. z., zákonom ã. 70/1997 Z. z. a predov‰etk˘m zákonom ã. 69/2000 Z. z. 105 Podºa zákona ã. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov sa prechodn˘ pobyt môÏe udeliÈ cudzincovi na dobu potrebnú na realizáciu jeho zámeru – t. j. pre podnikanie, zamestnanie, ‰túdium, ãinnosti podºa osobitn˘ch programov(napr. vedecká ãinnosÈ), alebo z dôvodu zlúãenia rodiny. Povolenie na trval˘ pobyt môÏe cudzinec získaÈ hlavne za úãelom zlúãenia rodiny, príp. sekundárne i kvôli podnikaniu ãi zamestnaniu. Tolerovan˘ pobyt je novozaveden˘ in‰titút pobytu cudzinca v SR; udeºuje sa jedincom, ktor˘ch nemoÏno administratívne vyhostiÈ, alebo u ktor˘ch nie je moÏné vycestovanie(osoby bez ‰tátnej príslu‰nosti, vo v˘kone väzby a pod.). 133

úsek poskytovania víz, presnej‰ie sa stanovili povinnosti cudzincov, charakterizovali ich priestupky a i. Niektoré drobnej‰ie dodatky k zákonu ã. 48/2002 Z. z. vzÈahujúce sa najmä k v˘chove a vzdelávaniu detí cudzincov priniesla následne novela zákona o verejnej sluÏbe(ktorou sa o. i. doplnil aj ·kolsk˘ zákon) ã. 408/2002 Z. z. a dodatky t˘kajúce sa administratívneho vyhostenia cudzinca zas zákon o azyle ã. 480/2002 Z. z. Principiálnej‰ou novelizáciou zákona o pobyte cudzincov sa v‰ak stal zákon ã. 606/2003 Z. z ., úãinn˘ od 1. januára 2004(resp. niektoré ustanovenia aÏ od 1. mája 2004). T˘mto predpisom bola vykonaná implementácia celého radu právnych noriem EÚ vymedzujúcich voºn˘ pohyb osôb, ktoré sú pre SR záväzné odo dÀa jej vstupu do Únie. V rámci cudzineckého práva do‰lo ku kardinálnej zmene v tom, Ïe novela rozdelila cudzincov do dvoch základn˘ch kategórií, a to na ‰tátnych príslu‰níkov ãlensk˘ch ‰tátov Európskeho hospodárskeho priestoru(a ich rodinn˘ch príslu‰níkov) s právom na trval˘ pobyt v Slovenskej republike a na ostatn˘ch cudzincov. Uvedená novela tieÏ roz‰írila úãely prechodného pobytu cudzincov na území SR(plnenie sluÏobn˘ch povinností civiln˘mi zloÏkami ozbrojen˘ch síl) a precizovala niektoré aspekty nadväznosti zákona o pobyte cudzincov k zákonu o azyle, ako aj text niektor˘ch ustanovení, ktor˘ch aplikácia spôsobovala v praxi problémy. Proces transpozície právnych aktov EÚ vo sfére cudzineckého práva v‰ak pokraãuje ìalej aj po vstupe Slovenska do Únie. OpäÈ len men‰ie doplnky k zákonu o pobyte cudzincov obsahuje nedávna novela zákona o Policajnom zbore ã. 69/2005 Z. z. – hlavne v ustanoveniach o povinnostiach dopravcu cudzincov a o stravovaní zaisteného cudzinca. Momentálne je ale pripravovaná rozsiahla zásadná novela zákona o pobyte cudzincov v SR, ktorá má inkorporovaÈ ìal‰ie normy Únie do právneho poriadku krajiny; mala by nadobudnúÈ úãinnosÈ 6. decembra 2005. 106 Cieºom navrhovanej novely je upraviÈ otázky vstupu a voºného pobytu obãanov EÚ a ich rodinn˘ch príslu‰níkov bez ohºadu na ich ‰tátnu príslu‰nosÈ, oslobodiÈ od vízovej povinnosti cudzincov, ktorí majú povolen˘ dlhodob˘ pobyt v niektorom zo ‰tátov Európskeho hospodárskeho priestoru, sprísniÈ podmienky, za ktor˘ch moÏno osobám z t˘chto krajín odoprieÈ vstup do SR, roz‰íriÈ okruh cudzincov, ktor˘m môÏe byÈ udelen˘ prechodn˘ pobyt za úãelom zlúãenia rodiny, udeºovaÈ povolenie na prechodn˘ pobyt aÏ na dva roky, vydávaÈ prvé povolenie na trval˘ pobyt aÏ na päÈ rokov, zaviesÈ povinnosÈ leteck˘ch dopravcov poskytovaÈ policajnému útvaru na letisku údaje o osobách cestujúcich na medzinárodn˘ch letoch a i. Na rozdiel od v súãasnosti právoplatného právneho predpisu sa trval˘ pobyt obãana Európskej únie a jeho rodinného príslu‰níka navrhuje rozdeliÈ na dve ãasti – doba platnosti prvého povolenia na trval˘ pobyt sa navrhuje na päÈ rokov a doba platnosti ìal‰ieho povolenia by bola ãasovo ne106 SúãasÈou predmetného návrhu novely zákona ã. 48/2002 o pobyte cudzincov sú aj novely zákona ã. 381/1997 Z. z. o cestovn˘ch dokladoch v znení neskor‰ích predpisov a zákona ã. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskor‰ích predpisov. 134

obmedzená. Rodinní príslu‰níci ani samotní obãania Európskej únie sa ale nesmú staÈ záÈaÏou pre systém sociálneho zabezpeãenia Slovenskej republiky a cudzinci pri Ïiadostiach o vydanie víz ãi pobytov˘ch dokladov budú povinní sa podrobiÈ snímaniu biometrick˘ch údajov. 107 7.4.2 PRÁVA CUDZINCOV V KONTEXTE MEDZINÁRODN¯CH ZMLÚV A ÚSTAVY SR Postavenie cudzích ‰tátnych obãanov na území Slovenskej republiky podmieÀujú okrem právnych aktov EÚ do veºkej miery medzinárodné právne normy globálneho a celoeurópskeho rázu. Spomedzi nich je potrebné menovaÈ tie najpodstatnej‰ie, ktor˘ch signatárom sa stala aj SR. Predov‰etk˘m je to Listina základn˘ch práv a slobôd, Medzinárodn˘ pakt o obãianskych a politick˘ch právach alebo Dohovor o právach dieÈaÈa – dokumenty schválené Organizáciou Spojen˘ch národov, ãi Dohovor o ochrane ºudsk˘ch práv a základn˘ch slobôd, Európska sociálna charta, Dohovor o úãasti cudzincov vo verejnom Ïivote na miestnej úrovni – dohovory prijaté Radou Európy. Konkrétne napr. Listina základn˘ch práv a slobôd (ústavn˘ zákon ã. 23/1991 Zb.), vymedzujúca okrem iného fundamentálny rámec pre pohyb a pobyt cudzincov, explicitne v ãlánkoch 14, 42 a 43 definuje, Ïe cudzinca moÏno vyhostiÈ iba v prípadoch stanoven˘ch zákonom, cudzinci poÏívajú ºudské práva a základné slobody zaruãené Listinou, ak nie sú priznané v˘slovne obãanom krajiny a ‰tát poskytuje azyl cudzincom prenasledovan˘m za uplatÀovanie politick˘ch práv a slobôd a moÏno ho odoprieÈ len tomu, kto konal v rozpore so základn˘mi ºudsk˘mi právami a slobodami. Medzinárodn˘ pakt o obãianskych a politick˘ch právach s Medzinárodn˘m paktom o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (dohovor ã. 120/1976 Zb.) 108 priznáva o. i. právo kaÏdému, kto sa právoplatne nachádza na území urãitého ‰tátu, slobodne si zvoliÈ miesto pobytu, ìalej kedykoºvek slobodne opustiÈ krajinu a tieto práva môÏu byÈ obmedzené len vtedy, ak je to nevyhnutné pre ochranu národnej bezpeãnosti, verejného poriadku, verejného zdravia alebo morálky, ãi práv a slobôd druh˘ch(ãlánok 12). Cudzinec nachádzajúci sa právoplatne na teritóriu zmluvného ‰tátu môÏe byÈ z neho vyhosten˘ len na základe rozhodnutia v súlade so zákonom a má maÈ moÏnosÈ predloÏiÈ námietky proti svojmu vyhosteniu, ako aj nechaÈ svoj prípad preskúmaÈ kompetentn˘m orgánom alebo osobou(ãlánok 13). Dohovor o právach dieÈaÈa (oznámenie FMZV ã. 104/1991 Zb.) pojednáva o právach dieÈaÈa napr. v súvislosti s miestom jeho pobytu u oddelen˘ch 107 Spracované a doplnené podºa www.minv.sk, august 2005. 108 Spolu s Opãn˘m protokolom k Medzinárodnému paktu o obãianskych a politick˘ch právach(oznámenie FMZV ã. 169/1991 Zb.) a Druh˘m opãn˘m protokolom k Medzinárodnému paktu o obãianskych a politick˘ch právach(oznámenie MZV ã. 327/1999 Z. z.). 135

rodiãov, o voºnom vstupe do svojej vlastnej krajiny, práve kedykoºvek opustiÈ ktorúkoºvek krajinu a pod. DôleÏit˘m ustanovením je tieÏ povinnosÈ ‰tátu poskytnúÈ osobitnú ochranu i deÈom uteãencov a malolet˘m bez sprievodu. Dohovor o ochrane ºudsk˘ch práv a základn˘ch slobôd vrátane jeho dodatkov˘ch protokolov moÏno charakterizovaÈ ako nadnárodn˘ systém ochrany základn˘ch ºudsk˘ch práv, ktor˘ sa vzÈahuje na obãianske, politické, sociálne a kultúrne práva jedincov. Dohovor o ºudsk˘ch právach je prameÀom práva SR a je pre Àu záväzn˘; Slovenská republika, resp. âSFR k nemu pristúpila v r. 1992(oznámenie FMZV ã. 209/1992 Zb.). Dohovor ustanovuje moÏnosÈ zákonného zatknutia ãi iného pozbavenia osobnej slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu do krajiny, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie, resp. vydanie. Dotknutá osoba v‰ak musí byÈ bez me‰kania oboznámená s dôvodmi svojho zatknutia i s kaÏd˘m obvinením proti nej v jazyku, ktorému rozumie, a zároveÀ má právo na súdne preskúmanie zákonnosti pozbavenia osobnej slobody(ãlánok 5). Zmluvné strany môÏu uvaliÈ obmedzenia na politickú ãinnosÈ cudzincov. Dodatkové protokoly k Dohovoru, najmä ã. 4 a 7 akcentujú právo osoby slobodne sa pohybovaÈ a zvoliÈ si miesto pobytu na území ‰tátu, ak sa tam zdrÏiava právoplatne, ìalej slobodne opustiÈ ktorúkoºvek i svoju vlastnú krajinu(ale pripú‰Èajú obmedzenie v˘konu t˘chto práv v záujme národnej alebo verejnej bezpeãnosti, udrÏiavania verejného poriadku a pod.), zakazujú hromadné vyhostenie cudzincov, priãom osobu, ktorá má povolen˘ pobyt na teritóriu niektorého ‰tátu, moÏno vyhostiÈ iba na základe rozhodnutia prijatého v súlade so zákonom a tá musí maÈ moÏnosÈ vzniesÈ námietky proti svojmu vyhosteniu a daÈ preskúmaÈ svoj prípad. Pokiaº ide o Európsku sociálnu chartu s jej Dodatkov˘m protokolom (oznámenie MZV ã. 329/1998 Z. z. a ã. 330/1998 Z. z.), SR síce priznáva osobám pochádzajúcim z jednej zo zmluvn˘ch strán právo na realizáciu zárobkovej ãinnosti na území ostatn˘ch zmluvn˘ch strán na základe rovnosti (ãlánok 18), av‰ak nezaviazala sa k akceptácii ãlánku 19. Uveden˘ ãlánok je pritom dosÈ dôleÏit˘ – pojednáva o práve migrujúcich pracovníkov a ich rodín z ktorejkoºvek zmluvnej strany na ochranu a pomoc na území ostatn˘ch zmluvn˘ch strán. Táto ochrana je spredmetnená napr. v povinnosti hostiteºskej strany zaviesÈ opatrenia na zjednodu‰enie prijímania, cestovania a odchodu t˘chto pracovníkov a ich rodín, zaruãiÈ im rovnaké zaobchádzanie ako vlastn˘m ‰tátnym príslu‰níkom pri odmeÀovaní, pracovn˘ch podmienkach, ubytovaní ãi zdanení práce, uºahãiÈ zluãovanie migrujúcich pracovníkov s rodinou(ak majú povolenie usadiÈ sa na danom území), vypovedaÈ ich len vtedy, keì ohrozia bezpeãnosÈ ‰tátu alebo poru‰ia verejn˘ poriadok, povoliÈ migrujúcim pracovníkom prevod remitencií domov v takom rozsahu, v akom si Ïelajú a i. V poslednom období schválila vláda SR svojím uznesením ã. 621/2004 pristúpenie krajiny k Dohovoru o úãasti cudzincov vo verejnom Ïivote na miestnej úrovni a 22. septembra 2004 s ním Národná rada SR vyslovila 136

súhlas. Tento dohovor dopæÀa uÏ opísan˘ Dohovor o ochrane ºudsk˘ch práv a základn˘ch slobôd. Zaoberá sa zabezpeãením slobody prejavu, zhromaÏìovania a zdruÏovania cudzincov, resp. prístupu k informáciám o ich právach a povinnostiach. Upravuje tieÏ právo cudzincov voliÈ a kandidovaÈ vo voºbách na miestnej úrovni, cudzinec v‰ak musí ÏiÈ v príslu‰nej krajine aspoÀ päÈ rokov pred uskutoãnením volieb. Lokálna samospráva v sídlach, na teritóriu ktor˘ch cudzinci Ïijú, môÏe podºa dohovoru zriaìovaÈ poradné orgány s cieºom lep‰ej integrácie cudzincov do Ïivota miestnej komunity. Na národnej úrovni sú princípy pohybu a pobytu cudzincov v SR rámcovo vymedzené Ústavou Slovenskej republiky . 109 Základn˘ zákon ‰tátu meritórne vychádza z univerzálne platn˘ch dokumentov ako je V‰eobecná deklarácia ºudsk˘ch práv, Listina základn˘ch práv a slobôd ãi Medzinárodn˘ pakt o obãianskych a politick˘ch právach. Ako bolo uvedené uÏ v kapitole 5, cudzinci na Slovensku majú v duchu ústavy v podstate tie isté ºudské práva a slobody ako obãania SR, ak tieto nie sú v˘slovne priznané iba obãanom krajiny(ãlánok 52). âlánkom 23 Ústavy Slovenskej republiky sa v‰eobecne zaruãuje sloboda pohybu a pobytu v krajine. KaÏd˘, kto sa oprávnene zdrÏiava na teritóriu SR, má právo ho slobodne opustiÈ; cudzinca moÏno vyhostiÈ iba v prípadoch urãen˘ch zákonom. ZároveÀ Slovenská republika poskytuje azyl cudzincom prenasledovan˘m za uplatÀovanie politick˘ch práv a slobôd(ãlánok 53). âlánok 30 zas umoÏÀuje vykonávaÈ aktívne a pasívne volebné právo cudzincom pob˘vajúcim v krajine, hoci len osobám s povolením na trval˘ pobyt a len pre voºby do orgánov samosprávy obcí a vy‰‰ích územn˘ch celkov. 110 Cudzinci v Slovenskej republike sú subjektom niektor˘ch ìal‰ích obmedzení vypl˘vajúcich zo spôsobu ich vstupu a pobytu na území SR, ako aj z medzinárodn˘ch zmlúv – u cudzincov s povolením na pobyt môÏu byÈ ich niektoré hospodárske a sociálne práva limitované zákonom(ãlánok 35). Napokon je potrebné podotknúÈ, Ïe podºa ãlánku 154c Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ºudsk˘ch právach a základn˘ch slobodách ratifikované Slovenskou republikou sú súãasÈou jej právneho poriadku a majú prednosÈ pred zákonom, ak zabezpeãujú väã‰í rozsah ústavn˘ch práv a slobôd, ão môÏe byÈ z praktického hºadiska pre cudzincov dosÈ závaÏné ustanovenie. 109 Ústavn˘ zákon ã. 460/1992 Zb., v úplnom znení zákonom ã. 135/2001 Z. z. a v znení neskor‰ích predpisov. 110 Do Národnej rady SR môÏu prisÈahovalci voliÈ a byÈ volení aÏ po získaní ‰tátneho obãianstva SR(cf. aj zákon ã. 333/2004 Z. z. o voºbách do Národnej rady Slovenskej republiky). Obdobne cudzí ‰tátni príslu‰níci na Slovensku nemajú právo byÈ ãlenmi politickej strany alebo politického hnutia(zákon ã. 85/2005 Z. z. o politick˘ch stranách a politick˘ch hnutiach). Na druhej strane, podºa zákona ã. 331/2003 Z. z. o voºbách do Európskeho parlamentu, obãania ãlensk˘ch ‰tátov Európskej únie, ktorí majú na území Slovenskej republiky povolen˘ trval˘ pobyt, majú právo voliÈ i kandidovaÈ do tejto in‰titúcie. 137

7.5. PRÁVNE NORMY VIAÎUCE SA K ëAL·ÍM KATEGÓRIÁM MIGRANTOV Na záver tejto kapitoly je moÏné e‰te prezentovaÈ krátky prehºad elementárnych právnych aktov – platn˘ch aj pripravovan˘ch – v Slovenskej republike, ktoré neboli charakterizované vy‰‰ie a ktoré sa vzÈahujú k ìal‰ím kategóriám zahraniãn˘ch migrantov. Predov‰etk˘m ide o predpisy rie‰iace získavanie obãianstva SR a práva tzv. zahraniãn˘ch Slovákov. 7.5.1 ·TÁTNE OBâIANSTVO SR Podmienky upravujúce nadobúdanie ‰tátneho obãianstva SR sú v súãasnosti predmetom zákona ã. 40/1993 Z. z. o ‰tátnom obãianstve Slovenskej republiky v znení ìal‰ích zmien a doplnkov. 111 Podºa tohto zákona obãianstvo SR môÏe byÈ primárne udelené osobe, ktorá nie je ‰tátnym obãanom Slovenskej republiky a ktorá má nepretrÏit˘ trval˘ pobyt na území SR aspoÀ 5 rokov, ovláda slovensk˘ jazyk a nebola za uplynul˘ch 5 rokov právoplatne odsúdená za úmyseln˘ trestn˘ ãin. Bez ohºadu na splnenie uveden˘ch poÏiadaviek moÏno ‰tátne obãianstvo Slovenskej republiky udeliÈ Ïiadateºovi, ktor˘ uzavrel manÏelstvo so ‰tátnym obãanom SR, alebo z dôvodov hodn˘ch osobitného zreteºa(najmä ak ide o osobu, ktorá sa v˘znamne zaslúÏila o prínos pre Slovenskú republiku na poli ekonomickom, vedeckom, kultúrnom ãi technickom), alebo osobe s priznan˘m postavením zahraniãného Slováka. Obãianstvo SR moÏno nadobudnúÈ tieÏ voºbou(relevantné len pre b˘val˘ch obãanov âSFR), narodením a osvojením; detaily ‰pecifikuje tento zákon. Analogicky zákon ã. 40/1993 Z. z. definuje podmienky, za ktor˘ch môÏe obãan SR stratiÈ ‰tátne obãianstvo. Administratívno-technickú agendu okolo udeºovania ‰tátneho obãianstva SR má v kompetencii Odbor v‰eobecnej vnútornej správy príslu‰ného krajského úradu, oddelenie ‰tátneho obãianstva a matrík. O samotnom udelení ‰tátneho obãianstva SR v‰ak rozhoduje Sekcia verejnej správy Ministerstva vnútra SR, Odbor ‰tátneho obãianstva a matrík. V tomto kontexte je nutné upozorniÈ na Európsky dohovor o obãianstve, ktor˘ vstúpil do platnosti v SR v r. 2000( oznámenie MZV ã. 418/2000 Z. z. ). Dohovor stanovuje pravidlá rie‰iace obãianstvo fyzick˘ch osôb(nadobudnutie, stratu, obnovenie ‰tátneho obãianstva), viacnásobné obãianstvo a vojenské záväzky v takomto prípade. KeìÏe doteraj‰ia prax ukázala niektoré problémy v aplikácii zákona o ‰tátnom obãianstve SR a v˘raznú potrebu jeho aktualizácie a podrobnej‰ej úpravy, Národná rada SR prijala 20. mája 2005 jeho novelu – zákon ã. 265/2005 Z. z. s úãin111 Menej podstatné doplnky moÏno nájsÈ v zákonoch ã. 70/1997 Z. z., ã. 515/2003 Z. z. a ã. 36/2005 Z. z. 138

nosÈou od 1. septembra 2005(a úplné znenie zákonom ã. 419/2005 Z. z.). Táto novela sprísÀuje procedúru nadobúdania obãianstva SR v tom zmysle, Ïe proti Ïiadateºovi nemôÏe byÈ vedené trestné stíhanie, vydávacie konanie, konanie o administratívnom vyhostení, o odÀatí azylu, o európskom zat˘kacom rozkaze ãi súdom uloÏen˘ trest vyhostenia. Osoby s postavením zahraniãného Slováka budú môcÈ získaÈ slovenské ‰tátne obãianstvo pod podmienkou, Ïe mali na Slovensku najmenej dvojroãn˘ nepretrÏit˘ pobyt. Cudzí ‰tátni príslu‰níci, ktorí uzavrú manÏelstvo s obãanom SR, budú môcÈ o slovenské obãianstvo poÏiadaÈ aÏ po troch rokoch manÏelského spolunaÏívania na území Slovenskej republiky. Na druhej strane niektoré skupiny osôb získajú ‰tátne obãianstvo SR ºah‰ie. 112 Slovenské ‰tátne obãianstvo sa de facto nadobúda prevzatím listiny o jeho udelení, ktorá sa odovzdá Ïiadateºovi aÏ po zloÏení sºubu ‰tátneho obãana SR. Obãianstvo SR nevznikne, ak sa dodatoãne preukáÏe, Ïe bolo udelené na základe falo‰n˘ch dokladov, alebo sa vydanie listiny dosiahlo pomocou trestného ãinu. Nóvom je aj skutoãnosÈ, Ïe Ministerstvo vnútra SR musí rozhodnúÈ o Ïiadosti najneskôr do 1 roka od zaãatia konania. ·pecifick˘mi prípadmi osôb bez ‰tátnej príslu‰nosti sa zaoberá Dohovor OSN o právnom postavení osôb bez ‰tátnej príslu‰nosti s jeho Dodatkom, ktor˘ sankcionovala aj Slovenská republika( oznámenie MZV ã. 206/2001 Z. z. ). Podºa neho kaÏdá osoba bez ‰tátnej príslu‰nosti má nielen prirodzené povinnosti voãi krajine, kde sa zákonne zdrÏuje, ale záväzky má tieÏ daná krajina voãi tejto osobe. Medzi ne patrí napr. zákaz jej diskriminácie, vystavenie cestovn˘ch dokladov, zabezpeãenie právneho postavenia, urãitej úrovne sociálnej starostlivosti, povolenie zárobkovej ãinnosti a i. Snaha zníÏiÈ neÏelan˘ poãet osôb bez ‰tátnej príslu‰nosti mala za následok podpísanie Dohovoru OSN o redukovaní poãtu osôb bez ‰tátnej príslu‰nosti s vymedzením mechanizmov, ako k tomu prispieÈ. Dohovor definuje pre zmluvné strany predpoklady, za ktor˘ch moÏno ‰tátne obãianstvo udeliÈ, stratiÈ ho alebo odÀaÈ, získaÈ obãianstvo druhého ‰tátu a mnohé iné. V Slovenskej republike sa stal dohovor platn˘m v r. 2000( oznámenie MZV ã. 192/2001 Z. z. ). 7.5.2 ZAHRANIâNÍ SLOVÁCI Osobitnú pozíciu medzi zahraniãn˘mi migrantmi v rámci SR zaujímajú osoby s priznan˘m postavením zahraniãného Slováka. Práva a povinnosti tejto kategórie vo vzÈahu k Slovenskej republike upravuje zákon ã. 70/1997 Z. z. o za112 Napr. osoba, ktorá má na Slovensku trval˘ pobyt najmenej tri roky pred dosiahnutím 18. roku veku; dieÈa rodiãa, ktor˘ nadobúda alebo nadobudol slovenské ‰tátne obãianstvo; osoba pob˘vajúca na Slovensku najmenej desaÈ rokov a v ãase podania Ïiadosti jej bol udelen˘ trval˘ pobyt; osoba bez ‰tátnej príslu‰nosti, ktorá má trval˘ pobyt na Slovensku najmenej tri roky, ako aj osoba, ktorej bol udelen˘ azyl. 139

hraniãn˘ch Slovákoch . 113 Na základe tohto zákona je moÏné ‰tatút zahraniãného Slováka priznaÈ osobe, ktorá nie je ‰tátnym obãanom Slovenskej republiky, má slovenskú národnosÈ alebo slovensk˘ etnick˘ pôvod, ako aj slovenské kultúrno-jazykové povedomie. 114 Îiadateº o priznanie postavenia zahraniãného Slováka podáva písomnú ÏiadosÈ na Ministerstve zahraniãn˘ch vecí SR ãi v zahraniãí na zastupiteºskom úrade SR spolu s poÏadovan˘mi sprievodn˘mi dokumentmi. O Ïiadosti rozhodne ministerstvo do 60 dní odo dÀa jej prijatia; ak jej vyhovie, vydá Ïiadateºovi preukaz zahraniãného Slováka. Aké v˘hody poskytuje ‰tatút zahraniãného Slováka jeho drÏiteºovi? Pri vstupe na Slovensko sa od zahraniãného Slováka nevyÏaduje vízum, ak to umoÏÀujú dvojstranné medzi‰tátne zmluvy. Zahraniãn˘ Slovák je oprávnen˘ zdrÏiavaÈ sa dlhodobo na území Slovenskej republiky za podmienok stanoven˘ch osobitn˘m predpisom; obvykle sa mu v minulosti udeºoval dlhodob˘ povolen˘ pobyt, v súãasnosti uÏ povolenie na pobyt nepotrebuje. Poãas pobytu v SR sa od zahraniãného Slováka nevyÏaduje povolenie na zamestnanie, na úãely prevádzkovania Ïivnosti sa zrovnoprávÀuje s cudzincami s povolen˘m prechodn˘m alebo trval˘m pobytom v SR, môÏe ‰tudovaÈ na ktorejkoºvek ‰kole, v oblasti zabezpeãenia fundamentálnych Ïivotn˘ch potrieb a pomoci v hmotnej núdzi má rovnaké postavenie ako obãan SR, ºah‰ie získava slovenské ‰tátne obãianstvo a i. âiastoãná zastaranosÈ uvedeného zákona, poznatky z jeho aplikácie v praxi, podnety z rezortov, Generálneho sekretariátu pre zahraniãn˘ch Slovákov a krajansk˘ch organizácií i zmeny vypl˘vajúce z ãlenstva Slovenskej republiky v EÚ vyústili do uznesenia vlády SR ã. 403/2005 s návrhom nového zákona o Slovákoch Ïijúcich v zahraniãí . Jeho hlavn˘m cieºom je zaistiÈ podporu národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov Ïijúcich v zahraniãí, ich in‰titúcií a vzÈahov s materskou krajinou. Koordinovanú ‰tátnu politiku starostlivosti a podpory krajanov bude uskutoãÀovaÈ novozriaden˘ Úrad pre Slovákov Ïijúcich v zahraniãí(rozpoãtovo napojen˘ na Úrad vlády SR), pod ktor˘ prejde aj Dom zahraniãn˘ch Slovákov a Generálny sekretariát pre zahraniãn˘ch Slovákov. 115 Postavenie Slováka v zahraniãí sa nebude viazaÈ na vydanie krajansk˘ch preukazov, ktor˘ch platnosÈ zanikne 1. augusta 2007. Namiesto nich krajania dostanú osvedãenie, ktor˘m si budú môcÈ uplatÀovaÈ v˘hody ãi práva zahrnuté v in˘ch zákonoch. Na rozdiel od teraj‰ej právnej úpravy Slovákom v zahraniãí bude kaÏdá osoba, ktorá nemá trval˘ pobyt na území SR a je buì ‰tátnym obãanom SR, alebo má slovenskú národnosÈ a uchováva si národné povedomie. Nov˘ zákon bol schválen˘ parlamentom 23. septembra 2005 s úãinnosÈou od 1. januára 2006. 113 V znení jeho novely ã. 403/2002 Z. z. a zmien a doplnkov zákonmi ã. 48/2002 Z. z., ã. 106/2002 Z. z. a ã. 5/2004 Z. z. 114 Pod slovensk˘m etnick˘m pôvodom sa rozumie slovenská národnosÈ do tretieho pokolenia, pod slovensk˘m kultúrno-jazykov˘m povedomím aspoÀ pasívna znalosÈ slovenského jazyka spolu so základnou orientáciou v slovensk˘ch kultúrnych reáliách. 115 Vytvorenie centralizovaného Úradu pre Slovákov Ïijúcich v zahraniãí presadzovali od zaãiatku najmä krajanské organizácie. 140

7.6 NÁâRT VYBRAN¯CH ëAL·ÍCH PRÁVNYCH PREDPISOV RELEVANTN¯CH PRE MIGRANTOV V SR Limitovan˘ rozsah tejto publikácie nám nedovoºuje zaoberaÈ sa detailnej‰ie ìal‰ími platn˘mi vnútro‰tátnymi právnymi normami a ich dopadom na Ïivot cudzincov rôznych kategórií na Slovensku. Preto nasledujúce riadky majú slúÏiÈ ãitateºovi len ako struãn˘ prehºad niekoºk˘ch vybran˘ch zákonov pre hlb‰ie ‰túdium t˘ch tém, ktoré by ho eventuálne zaujímali. Právne akty charakterizované v predchádzajúcich pasáÏach textu tu uÏ nebudú opakovane menované. Do ìal‰ej pozornosti moÏno odporuãiÈ predov‰etk˘m právne predpisy SR vzÈahujúce sa o. i. k práci prisÈahovalcov na jej teritóriu – podmienky zamestnávania cudzincov, resp. osôb bez ‰tátnej príslu‰nosti rie‰i napr. Zákonník práce ã. 311/2001 Z. z.(v úplnom znení zákonom ã. 433/2003 Z. z. a v znení ìal‰ích zmien a doplnkov), zákon ã. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, zákon ã. 5/2004 Z. z. o sluÏbách zamestnanosti v znení ìal‰ích zmien a doplnkov a i. Podnikanie cudzích ‰tátnych príslu‰níkov na území SR definuje napr. zákon ã. 455/1991 Zb.(Îivnostensk˘ zákon) republikovan˘ zákonom ã. 106/2002 Z. z. a v znení neskor‰ích zmien a doplnkov, ako aj zákon ã. 513/1991 Zb.(Obchodn˘ zákonník) v znení ìal‰ích zmien a doplnkov. Sociálne záleÏitosti t˘kajúce sa cudzincov v SR spadajú okrem iného pod zákon ã. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení(v úplnom znení zákonom ã. 121/2005 Z. z.), zákon ã. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení ìal‰ích zmien a doplnkov, zákon ã. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci(republikovan˘ zákonom ã. 88/2001 Z. z. a v znení neskor‰ích zmien a doplnkov). Poskytovanie zdravotníckej starostlivosti cudzím ‰tátnym obãanom upravuje zákon ã. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení ìal‰ích zmien a doplnkov. Sféru vzdelávania v tomto kontexte reprezentuje zákon ã. 29/1984 Zb. o sústave základn˘ch a stredn˘ch ‰kôl(·kolsk˘ zákon) v znení ìal‰ích zmien a doplnkov a zákon ã. 131/2002 Z. z. o vysok˘ch ‰kolách v znení neskor‰ích zmien a doplnkov. Z ìal‰ích právnych aktov Slovenskej republiky je potrebné e‰te spomenúÈ zákon ã. 202/1995 Z. z.(Devízov˘ zákon) v úplnom znení zákonom ã. 312/2004 Z. z. a v znení neskor‰ích zmien a doplnkov vymedzujúci o. i. podmienky nadobúdania nehnuteºností cudzincami. Ostatné slovenské právne normy v súvislosti s cudzími ‰tátnymi príslu‰níkmi sú v podstate uÏ ‰pecifickej‰ej povahy, hoci v mnoh˘ch prípadoch nemusia byÈ pre konkrétneho jednotlivca menej v˘znamné. 141

8. IN·TITUCIONÁLNE POZADIE STAROSTLIVOSTI O MIGRANTOV Nasledujúca kapitola predstavuje ãitateºovi rad fundamentálnych aktérov pôsobiacich v súãasnosti v Slovenskej republike vo sfére zahraniãnej migrácie. Jednotlivé organizácie a in‰titúcie, ktoré prichádzajú v akejkoºvek forme do kontaktu s rôznymi kategóriami migrantov Ïijúcimi na území SR, sú charakterizované niωie z hºadiska ich kompetencií, funkcií, organizaãného prepojenia, postavenia v spoloãnosti a ich kºúãov˘ch aktivít. V princípe môÏu byÈ v‰etky in‰titúcie zaoberajúce sa migrantmi diferencované na ‰tátne, medzinárodné, mimovládne organizácie a zdruÏenia migrantov. 8.1 ·TÁTNA SPRÁVA 8.1.1 MINISTERSTVO VNÚTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Úrad hraniãnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Úrad hraniãnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru(ÚHCP P-PZ) je organizáciou Ministerstva vnútra SR v právomoci Prezídia Policajného zboru. Bol zriaden˘ z odboru hraniãnej a cudzineckej polície 1. mája 2000 s cieºom zv˘‰iÈ kvalitu sluÏby hraniãnej a cudzineckej polície. Úrad je riadiacim a v˘konn˘m útvarom PZ pri plnení úloh v˘konu ‰tátnej správy na úseku ochrany ‰tátnej hranice, cudzineckej problematiky a pasovej agendy. Hraniãná a cudzinecká polícia v SR tak priamo zodpovedá o. i. za boj proti nelegálnej migrácii v krajine, ako aj za vstup cudzincov do nej, povoºovanie a kontrolu ich pobytu a jeho eventuálne zru‰enie. Medzi hlavné úlohy Úradu hraniãnej a cudzineckej polície v súvislosti s pohybom migrantov a pobytom cudzincov na teritóriu Slovenskej republiky patrí: – zabezpeãenie ochrany ‰tátnej hranice SR, podieºanie sa na otváraní, uzatváraní a zmenách hraniãn˘ch priechodov na ‰tátnej hranici a úãasÈ na medzinárodn˘ch rokovaniach o t˘chto otázkach; – plnenie úlohy centrálneho vízového orgánu, udeºovanie a kontrola povolení na pobyt cudzincov; – realizácia operatívno-pátracej ãinnosti so zameraním na predchádzanie a odhaºovanie organizovanej, opakovanej a závaÏnej trestnej ãinnosti pri prekraãovaní ‰tátnej hranice a poãas nelegálneho pobytu na území SR, boj proti fal‰ovaniu a pozmeÀovaniu cestovn˘ch dokladov, víz a povolení na pobyt; – vedenie centrálnej evidencie cudzineckej agendy a tvorba ‰tatistick˘ch prehºadov; – koordinácia postupu pri umiestÀovaní zaisten˘ch nelegálnych migrantov a rozhodovanie o ich umiestnení v útvaroch policajného zaistenia pre cudzincov; 143

– zabezpeãovanie a usmerÀovanie ãinností spojen˘ch s v˘konom readmisie osôb, policajn˘ch prevozov, vyhosÈovania cudzincov, zabezpeãovanie vydávania náhradn˘ch cestovn˘ch dokladov, leteniek a cestovn˘ch lístkov pre zaisten˘ch cudzincov na úãely vyhostenia. 116 Úrad hraniãnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru odborne riadi, usmerÀuje a kontroluje ãinnosÈ Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii, 8 odborov hraniãnej a cudzineckej polície(Bratislava, Trnava, Trenãín, Nitra, Banská Bystrica, Îilina, Pre‰ov a Ko‰ice), odboru hraniãnej polície Sobrance, útvarov policajného zaistenia pre cudzincov v Medveìove a Seãovciach. Oddelenie systémov a informácií ÚHCP produkuje ‰tatistické dáta o legálnej migrácii, nelegálnej migrácii, fenoméne prevádzaãstva, cestovnom ruchu a pohraniãnom styku, cudzineckom reÏime, nezákonn˘ch pobytoch, vízovej agende, plnení readmisn˘ch dohôd a pod. a pripravuje na informácie bohaté ‰tatistické roãenky o ãinnosti ÚHCP. Úrad má pomerne intenzívnu spoluprácu s partnersk˘mi organizáciami v zahraniãí najmä v oblasti ochrany ‰tátnej hranice a boja proti nelegálnej migrácii. V poslednej dobe pre‰iel Úrad hraniãnej a cudzineckej polície v˘znamn˘mi organizaãn˘mi zmenami na základe Harmonogramu postupného prispôsobenia organizaãnej ‰truktúry Úradu hraniãnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru poÏiadavkám a obsahu Schengenského acquis(cf. ÚHCP P-PZ, 2005). DÀom 1. januára 2004 bol zriaden˘ úplne nov˘ odbor hraniãnej polície v Sobranciach koordinujúci úlohy na celej ukrajinsko-slovenskej hranici, ãím sa podporila a skvalitnila ãinnosÈ oddelení hraniãnej kontroly rozmiestnen˘ch na ‰tátnej hranici SR s Ukrajinou. Na celom úseku ‰tátnej hranice Slovenska sa tak v pôsobnosti hraniãnej a cudzineckej polície nachádzalo 68 oddelení hraniãnej kontroly. K 1. októbru 2004 bolo na zefektívnenie ãinnosti sluÏby cudzineckej polície vytvoren˘ch 19 oddelení cudzineckej polície(s 58 vysunut˘mi pracoviskami pasovej sluÏby), ako aj 3 oddelenia azylu Policajného zboru umiestnené pri záchytn˘ch táboroch pre Ïiadateºov o udelenie azylu v Adamove, Opatovskej Novej Vsi a Vlachoch. Inou dôleÏitou reformou v organizácii ÚHCP bola redukcia 8 vy‰‰ie uveden˘ch odborov hraniãnej a cudzineckej polície na 4 riaditeºstvá hraniãnej a cudzineckej polície(Bratislava, Nitra, Banská Bystrica, Pre‰ov) od 1. apríla 2005. ëal‰ie organizaãné zmeny sa majú uskutoãniÈ v druhom polroku 2005(interné informácie ÚHCP). Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii ÚHCP P-PZ Na potláãanie nelegálnej migrácie sa v SR primárne ‰pecializuje Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii ÚHCP zriadená 1. apríla 2002. Predstavuje v˘konné, analytické, organizaãné, koordinaãné aj koncepãné pracovisko ÚHCP v oblasti boja proti nelegálnej migrácii, prevádzaãstvu a inej cezhraniãnej trestnej ãinnosti. Národná jednotka operatívnym spôsobom 116 Spracované podºa www.minv.sk/uhcp/new/ulohy.htm a www.minv.sk/ppz/ostr08.htm, apríl 2005. 144

predchádza, odhaºuje, dokumentuje a postihuje trestnú ãinnosÈ spojenú s nelegálnou migráciou na celom území Slovenskej republiky aÏ po medzinárodne organizovanú nelegálnu migráciu(MV SR, 2004). Spolupracuje a podieºa sa na v˘mene informácií s operatívnymi orgánmi sluÏby kriminálnej polície, ìal‰ími útvarmi Policajného zboru a in˘mi mimorezortn˘mi bezpeãnostn˘mi sluÏbami, napr. Slovenskou informaãnou sluÏbou, Vojensk˘m obrann˘m spravodajstvom, operatívnymi orgánmi Colného riaditeºstva SR a príslu‰n˘mi in‰titúciami susedn˘ch ‰tátov. Aktivity Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii sú ãoraz úãinnej‰ie, v dôsledku ãoho v ostatnom období v SR stúpal poãet obvinen˘ch prevádzaãov a s nimi zadrÏan˘ch migrantov(cf. Divinsk˘, 2005a). Útvary policajného zaistenia pre cudzincov Medveìov a Seãovce Pre zadrÏan˘ch nelegálnych migrantov, ktorí nepoÏiadajú v SR o azyl, sú urãené útvary policajného zaistenia pre cudzincov MV SR. Migranti, ktorí neoprávnene vstúpili na teritórium SR, alebo sa na Àom neoprávnene zdrÏiavali a nemanifestujú úmysel poÏiadaÈ v krajine o azyl, sú zaistení podºa zákona ã. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov v znení ìal‰ích doplnkov a úprav a následne eskortovaní do jedného z t˘chto detenãn˘ch zariadení, kde prebieha procedúra ich vyhostenia(UNHCR et al., 2004). Pobytov˘ reÏim v t˘chto zariadeniach sa vo viacer˘ch aspektoch odli‰uje od uteãeneck˘ch táborov spadajúcich do kompetencie Migraãného úradu MV SR; je oveºa prísnej‰í, sloboda pohybu a iné práva sú tu znaãne limitované, pretoÏe zariadenia majú slúÏiÈ hlavne na zamedzenie nekontrolovaného pohybu zadrÏan˘ch, hoci nemajú sankãn˘, ale iba zabezpeãovací ráz. V Slovenskej republike sú v súãasnosti v prevádzke dva útvary policajného zaistenia pre cudzincov, ktorí majú byÈ z územia SR vyhostení, a to v Medveìove a Seãovciach(mapa 4). Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveìov bol zriaden˘ r. 1997 a v plnej prevádzke je od r. 1998. Kapacita zariadenia poãiatkom r. 2005 bola 152 osôb – 112 muÏov a 40 Ïien, maloletí sem nie sú umiestÀovaní. V r. 2004 sa v Àom vystriedalo 627 nelegálnych migrantov. 117 Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Seãovce bol otvoren˘ v r. 1999. Jeho kapacita je po druhej etape rekon‰trukãn˘ch prác 146 osôb(jar 2005) a je urãen˘ i pre matky s deÈmi. V r. 2004 bolo do tohto útvaru umiestnen˘ch 921 nelegálnych migrantov. 118 V oboch útvaroch policajného zaistenia pre cudzincov je zabezpeãená elementárna zdravotná a sociálna starostlivosÈ ãi pasívne kultúrne vyÏitie, absentuje v‰ak systematickej‰ie psychologické a právne poradenstvo i voºnoãasové aktivity napriek participácii mimovládnych organizácií na tomto poli(interné informácie Slovenského helsinského v˘boru a Spoloãnosti ºudí dobrej vôle). 117 Interné informácie z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveìov. 118 Interné informácie z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Seãovce. 145

Migraãn˘ úrad Ministerstva vnútra SR In‰titúciou zodpovednou za zabezpeãovanie komplexnej starostlivosti o Ïiadateºov o azyl i samotn˘ch azylantov je v Slovenskej republike Migraãn˘ úrad Ministerstva vnútra SR(MÚ MV SR). Bol zaloÏen˘ v r. 1993 ako nástupca Sekretariátu splnomocnenca vlády SR pre otázky uteãencov. V súhrne úrad predov‰etk˘m rozhoduje o udelení azylu, zaisÈuje integráciu azylantov do spoloãnosti, poskytuje pomoc uveden˘m kategóriám osôb – pokiaº ide o ubytovanie, zamestnanie, jazykovú prípravu, vzdelávanie, sociálne a zdravotné zabezpeãenie, ìalej spolupracuje pri plnení úloh v danej oblasti s Úradom Vysokého komisára OSN pre uteãencov ãi mimovládnymi organizáciami a pripravuje koncepcie k migraãnej politike ‰tátu(MÚ MV SR, 2004). Migraãn˘ úrad ìalej publikuje pravidelné referenãné ‰tatistické prehºady t˘kajúce sa azylovej problematiky na Slovensku. Îiadatelia o azyl v SR sú poãas azylovej procedúry umiestnení do zariadení Migraãného úradu – uteãeneck˘ch táborov. V súãasnej dobe(jar 2005) sa ich nachádza na teritóriu Slovenska ‰esÈ. Záchytné uteãenecké tábory sú v Adamove–Gbeloch, Rohovciach, Opatovskej Novej Vsi a Vlachoch, zariadenia v Brezovej pod Bradlom a Gabãíkove majú pobytov˘ charakter. 119 Pre osoby s udelen˘m azylom je urãené tzv. integraãné stredisko vo Zvolene. Tábor v Opatovskej Novej Vsi bol otvoren˘ na jar 2003, zariadenie vo Vlachoch 1. mája 2004. V polovici r. 2006 sa plánuje otvorenie ìal‰ieho záchytného uteãeneckého tábora v Humennom(mapa 4). T˘mito krokmi reaguje Ministerstvo vnútra SR o. i. na poãetné kritiky e‰te nedávnej praxe pri zriaìovaní uteãeneck˘ch táborov v˘luãne na území západného Slovenska v blízkosti hranice, odkiaº je po úteku moÏnosÈ r˘chleho presunu do Rakúska alebo âR. Po dobudovaní tábora v Humennom nebudú musieÈ byÈ navy‰e poãetní Ïiadatelia o azyl(väã‰inou pôvodne zadrÏaní nelegálni migranti, ktorí pri‰li z Ukrajiny) preváÏaní z v˘chodu krajiny na západ a v prípade neudelenia azylu tak budú ão najskôr transportovaní do ‰tátu, z ktorého pri‰li(cf. Divinsk˘, 2005a). Obce, v katastroch ktor˘ch sa nachádzajú tábory pre uteãencov, boli r. 2004 podºa zákona finanãne zv˘hodnené urãitou kompenzáciou(cca 1500 Sk za kaÏdé lôÏko na rok). Zo zdrojov Migraãného úradu boli na tento úãel vyãlenené 3 mil. Sk. Paradoxná v‰ak bola skutoãnosÈ, Ïe nie kaÏdá obec si tieto prostriedky nárokovala, ãím pochopiteºne oslabovala svoje príjmy(interné informácie Migraãného úradu). Migraãn˘ úrad je rozpoãtovou organizáciou Ministerstva vnútra SR. Jeho rozpoãet je ale v súvislosti s prudk˘m rastom Ïiadateºov o azyl v posledn˘ch ro119 Záchytn˘ uteãeneck˘ tábor je definovan˘ ako zariadenie, do ktorého sú Ïiadatelia o azyl umiestnení bezprostredne po vyhlásení, Ïe Ïiadajú o azyl, a v priebehu zdravotn˘ch vy‰etrení. Po ich skonãení sú Ïiadatelia o azyl ubytovaní v pobytovom uteãeneckom tábore aÏ do skonãenia azylovej procedúry. Tu im je poskytovaná o. i. nevyhnutná zdravotná starostlivosÈ, sociálno-právne poradenstvo a iné sluÏby, v˘uka základov slovenãiny a moÏnosÈ absolvovania rekvalifikaãn˘ch kurzov(MÚ MV SR, 2004). 146

koch viac neÏ nedostatoãn˘. Je síce pravda, Ïe sa v rokoch 1994 – 2002 pohyboval na úrovni cca 50 aÏ 100 mil. Sk, r. 2003 dosiahol 131 mil., r. 2004 203 mil. a v r. 2005 by mal ãiniÈ 334 mil. Sk(ibidem; Trend, 20. 2. 2003), ão je v‰ak neuspokojiv˘ rast, ak si uvedomíme, Ïe poãet Ïiadateºov o azyl sa v období 1994 – 2004 zv˘‰il 81-krát a narástla aj iná agenda. ëal‰ím kardinálnym problémom je nízky poãet zamestnancov Migraãného úradu; koncom r. 2004 v Àom pracovalo 172 osôb, hoci objektívna potreba bola 211 osôb. Vo svetle t˘chto faktov sa Migraãn˘ úrad javí sãasti finanãne i personálne prehliadan˘. PoÏiadavku posilniÈ celkové administratívne a technické kapacity úradu vrátane adekvátneho odmeÀovania zamestnancov akcentuje tieÏ Závereãná správa – vyhodnotenie azylového systému v Slovenskej republike(UNHCR et al., 2004). Migraãn˘ úrad tieÏ prechádza organizaãn˘mi zmenami. Zaãiatkom mája 2004 bolo uvedené do ãinnosti Dublinské stredisko – nov˘ organizaãn˘ celok úradu, ktorého úlohou je zabezpeãovaÈ realizáciu Nariadenia Rady ã. 2003/343/ES ustanovujúceho kritéria a mechanizmy na urãenie ãlenského ‰tátu zodpovedného za posúdenie Ïiadosti o azyl podanej ‰tátnym príslu‰níkom tretej krajiny v jednom z ãlensk˘ch ‰tátov Európskych spoloãenstiev. V rámci priorít na r. 2005 má úrad v azylov˘ch zariadeniach prijaÈ technické, organizaãné a personálne opatrenia v prospech zv˘‰enia ochrany hlavne tzv. zraniteºn˘ch skupín Ïiadateºov(osamelé Ïeny a dievãatá, matky s deÈmi, maloletí bez sprievodu, telesne a du‰evne hendikepované osoby). Ide napr. o zriadenie zón chráneného b˘vania a reÏimové uÏívanie spoloãn˘ch priestorov. ëalej má MÚ MV SR postupne zaviesÈ 24 – hodinov˘ riaden˘ dohºad sociálnych pracovníkov nad Ïiadateºmi o azyl. Pri prevencii trestnej ãinnosti chce Migraãn˘ úrad vyuÏiÈ v‰etky moÏnosti integrácie azylantov do Ïivota spoloãnosti – najmä uωiu spoluprácu s úradmi práce a miestnymi úradmi pri vyhºadávaní pracovn˘ch miest a primeraného ubytovania pre túto skupinu migrantov. 120 V r. 2006 sa plánuje zahájenie prevádzky ìal‰ieho azylového zariadenia v Humennom, tieÏ vybudovanie a sprevádzkovanie tranzitn˘ch priestorov medzinárodn˘ch letísk(Bratislava, Ko‰ice). Okrem toho bude nutné transponovaÈ do azylového zákona ìal‰ie európske smernice, ktoré nebudú môcÈ byÈ v praxi realizované bez posilnenia administratívno-technick˘ch kapacít úradu(MÚ MV SR, 2005). 8.1.2 MINISTERSTVO PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SLOVENSKEJ REPUBLIKY Do imigraãnej a cudzineckej problematiky v krajine ãoraz v˘raznej‰ie vstupuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Ministerstvo(Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny) v prvom rade stanovuje kritériá vstupu jednotliv˘ch ka120 Správa o plnení úloh vypl˘vajúcich zo Stratégie prevencie kriminality v Slovenskej republike(aktualizácia na roky 2003 – 2006) v roku 2004 a prioritách prevencie na rok 2005, www.minv.sk/pk/, apríl 2005. 147

tegórií cudzích ‰tátnych príslu‰níkov na slovensk˘ pracovn˘ trh, rozhoduje o podmienkach pri povoºovaní ich zamestnania, zodpovedá za právnu úpravu zamestnávania cudzincov a udeºuje individuálne povolenia na zamestnanie. Popritom participuje na boji proti nelegálnemu zamestnávaniu cudzincov. Ministerstvo je ìalej v súvislosti s implementáciou ‰trukturálnych fondov EÚ zodpovedné za riadenie Európskeho sociálneho fondu, ktor˘ je o. i. urãen˘ na zaãlenenie sociálne znev˘hodnen˘ch skupín obyvateºov – vãítane migrantov(azylantov, cudzincov a i.) – do pracovného Ïivota. Fond tak podporuje tvorbu projektov zameran˘ch aj na zamedzenie sociálneho vylúãenia migrantov a na ich zapojenie do pracovného procesu, a to obzvlá‰È prostredníctvom Sektorového operaãného programu ªudské zdroje(Priorita 2 – Posilnenie sociálnej inklúzie a rovnosti príleÏitostí na trhu práce), ako aj Iniciatívy Spoloãenstva EQUAL(Téma 1.2 – Boj proti rasizmu a xenofóbii vo vzÈahu k trhu práce, ale predov‰etk˘m Téma 5 – Îiadatelia o azyl). 121 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny(Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny) SR sa zaoberá aj praktickou sociálnou starostlivosÈou o cudzincov, azylantov, odídencov, zahraniãn˘ch Slovákov atì. Tí z nich, ktorí sa nachádzajú v zloÏitej sociálnej situácii alebo sú nezamestnaní, môÏu poÏiadaÈ odbor sociálnych vecí o priznanie dávky sociálnej pomoci. Tieto dávky sú im priznávané rovnako ako obãanom SR na základe platn˘ch právnych predpisov. Ministerstvo okrem toho oprávnen˘m kategóriám migrantov napomáha pri sprostredkovaní zamestnania v SR. Na ministerstvo prechádza od r. 2004 postupne aj starostlivosÈ o malolet˘ch migrantov(deti) bez sprievodu, zadrÏan˘ch na území Slovenska, v zmysle transformácie v˘konu ústavnej v˘chovy v detsk˘ch domovoch a vzniku zariadení pre ‰pecifické skupiny detí odkázan˘ch na pomoc ‰tátu a v rámci domácich i medzinárodno-právnych záväzkov SR. 122 ëal‰ia dimenzia aktivít Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR spoãíva vo v˘skume fenoménu migrácie a formulovaní koncepãn˘ch materiálov t˘kajúcich sa aj migrantov v ‰ir‰om meradle. Ministerstvo je napr. autorom Národného akãného plánu sociálnej inklúzie a Národného akãného plánu zamestnanosti(MPSVaR, 2004a; resp. MPSVaR, 2004b), v ktor˘ch je inkorporovaná i cieºová skupina migrantov(imigranti, azylanti, deti bez sprievodu) ako kategória spoloãensky a pracovne veºmi zraniteºn˘ch osôb, ktorá si preto vyÏaduje osobitnú ochranu a opatrenia. ZároveÀ sa v Stredisku pre ‰túdium práce a rodiny na ministerstve v súãasnosti rozbieha intenzívny v˘skum otázok imigrácie na Slovensku. 123 121 Migrujúci obãania sú jednou z cieºov˘ch skupín aj Fondu sociálneho rozvoja, organizácie zriadenej ministerstvom na finanãnú podporu projektov orientovan˘ch na zv˘‰enie zamestnanosti a zaãlenenie slab˘ch ãi sociálne vylúãen˘ch skupín populácie do spoloãnosti. âinnosÈ tohto fondu je taktieÏ financovaná z Európskeho sociálneho fondu(www.fsr.sk). 122 Pozri napr. ãlánok 22 Dohovoru OSN o právach dieÈaÈa, zákon ã. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a i. 123 Viì bliωie www.sspr.gov.sk 148

8.1.3 ëAL·IE CENTRÁLNE ORGÁNY A INÉ IN·TITÚCIE Ministerstvo ‰kolstva Slovenskej republiky Ministerstvo ‰kolstva SR riadi sieÈ základn˘ch a stredn˘ch ‰kôl, ktoré nav‰tevujú aj deti cudzincov Ïijúcich na Slovensku. Ministerstvo pre nich zabezpeãuje vzdelávanie v súlade s medzinárodn˘mi normami 124 , Koncepciou vzdelávania detí migrujúcich rodiãov(schválenou ministerstvom v r. 2001) ãi Projektom vzdelávania detí migrujúcich rodiãov – Ïiadateºov o postavenie uteãenca a uteãencov v Slovenskej republike(·PÚ, 2003) a momentálne testuje projekt V˘chova a vzdelávanie detí cudzincov v Slovenskej republike(·PÚ, 2005). Slovenské vysoké ‰koly sú stále destináciou pre záujemcov o ‰túdium zo zahraniãia. Vo februári 2005 vypracoval ·tátny pedagogick˘ ústav Národn˘ plán v˘chovy k ºudsk˘m právam na roky 2005 – 2014(M·, 2005), definujúci úlohy rezortu pre dané obdobie vo sfére vzdelávania, v˘chovy a boja proti intolerancii v súvislosti s imigrantmi a Ïiadateºmi o azyl na území SR(viì podrobnej‰ie poznámku ã. 63). ëalej Odbor pre Európsky sociálny fond Sekcie európskej integrácie Ministerstva ‰kolstva SR plní úlohy sprostredkovateºského orgánu pre niektoré podprogramy fondu, urãené pre zv˘‰enie kvalifikácie sociálne znev˘hodnen˘ch skupín osôb, medzi ktoré patria aj imigranti a azylanti. Napokon úãelová in‰titúcia ministerstva Ústav informácií a prognóz ‰kolstva vydáva o. i. pravidelné ‰tatistické roãenky, kde moÏno nájsÈ rôzne informácie o cudzincoch – Ïiakoch a ‰tudentoch na v‰etk˘ch stupÀoch a druhoch ‰kôl v SR. 125 Ministerstvo zahraniãn˘ch vecí Slovenskej republiky Ministerstvo zahraniãn˘ch vecí SR má viacero funkcií, ktoré sa odráÏajú v povoºovaní vstupu a pobytu cudzích ‰tátnych príslu‰níkov na teritóriu Slovenskej republiky. Fundamentálnou z nich je vízová agenda – víza SR sú udeºované na diplomatickej misii alebo konzulárnom úrade SR v zahraniãí. KeìÏe podºa definície sa krátkodob˘ pobyt nevzÈahuje k zahraniãnej migrácii ako takej, relevantn˘m z aspektu migrácie je predov‰etk˘m udeºovanie dlhodob˘ch víz spojen˘ch s udeºovaním povolenia na pobyt. Ministerstvo zahraniãn˘ch vecí SR v koordinácii s Ministerstvom vnútra SR je tak praktick˘m realizátorom vízovej politiky Slovenskej republiky a hlavn˘m subjektom v procese harmonizácie právnych noriem v tejto oblasti so zákonmi krajín Európskej únie. ZároveÀ i v prípade, ak neexistuje vízová povinnosÈ medzi SR a príslu‰n˘m ‰tátom, cudzinec je v zásade povinn˘ podaÈ ÏiadosÈ o udelenie povolenia na prechodn˘ pobyt a prvého povolenia na trval˘ pobyt osobne v zahraniãí na zastupiteºskom úrade SR(zákon ã. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov). Ministerstvo(zastupiteºské úrady) asistuje ìalej aj pri dobrovoºn˘ch návratoch migrantov alebo ich vyhosÈovaní zo Slovenska, v procese tvorby readmisn˘ch dohôd a pod. Ministerstvo zahraniãn˘ch vecí SR je tieÏ zodpovedné za agendu spojenú s priznávaním ‰tatútu zahraniãného Slováka. 124 Napr. Smernicou Rady ã. 77/486/EHS o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov. 125 www.uips.sk 149

S problematikou migrácie a migrantov na Slovensku prichádzajú ãiastoãne do styku aj niektoré ìal‰ie ministerstvá a ústredné ‰tátne orgány. Sú to napr. Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo kultúry SR, Generálna prokuratúra SR, ·tatistick˘ úrad SR a i. Ich zástoj na tomto poli v‰ak nie je natoºko signifikantn˘, aby mohli byÈ detailnej‰ie charakterizované v limitovanom priestore tejto kapitoly. Skôr moÏno predstaviÈ v tomto kontexte e‰te aktivity Slovenskej informaãnej sluÏby a Slovenského národného strediska pre ºudské práva. Slovenská informaãná sluÏba Medzi kardinálne oblasti pôsobenia Slovenskej informaãnej sluÏby(SIS) v‰eobecne patrí ochrana ústavného poriadku a bezpeãnosti SR, ochrana hospodárskych záujmov krajiny, ochrana medzinárodného postavenia a zahraniãnopolitick˘ch záujmov SR, ochrana utajovan˘ch skutoãností a ochrana pred aktivitami cudzích spravodajsk˘ch sluÏieb. 126 V súvislosti s t˘m je jednou zo strategick˘ch úloh SIS monitorovanie a vyhodnocovanie situácie vo sfére nelegálnej migrácie na Slovensku, preverovanie moÏného napojenia prevádzaãov na teroristické a nadnárodné zloãinecké organizácie, sledovanie cudzincov s povolen˘m pobytom ãi azylantov – spoluorganizátorov nelegálneho tranzitu migrantov cez SR, realizácia ‰peciálnych operácií so zahraniãn˘mi partnermi proti nelegálnej migrácii. V rámci ìal‰ej strategickej úlohy – boja proti terorizmu – SIS monitoruje politické postoje cudzincov s povolením na pobyt a ich vplyv na komunity krajanov na Slovensku, ich väzby na teroristicky aktívne regióny a skupiny v zahraniãí, v koordinácii s Ministerstvom vnútra preveruje Ïiadateºov o udelenie ‰tátneho obãianstva SR z rizikov˘ch komunít, spravodajsky pokr˘va nelegálne ãinnosti cudzincov a ich prepojenie na slovenské podsvetie. V r. 2004 SIS zaznamenala aj korupciu pri vydávaní vstupn˘ch víz cudzincom na slovensk˘ch zastupiteºsk˘ch úradoch. O svojich zisteniach sluÏba poskytuje informácie príjemcom zo zákona(SIS, 2005). Slovenské národné stredisko pre ºudské práva ·pecifickú pozíciu v Slovenskej republike má z hºadiska svojho ‰tatútu Slovenské národné stredisko pre ºudské práva(SNSªP) so sídlom v Bratislave, ktoré vzniklo na základe dohody medzi OSN a vládou SR v r. 1994. 127 Stredisko je nezávislou právnickou osobou, ktorá pôsobí na poli ochrany ºudsk˘ch práv a základn˘ch slobôd; jeho aktivity sa dot˘kajú aj migrantov. SNSªP o. i. zabezpeãuje právne poradenstvo ãi právnu pomoc obetiam diskriminácie a prejavov intolerancie a môÏe na poÏiadanie zastupovaÈ potenciálneho záujemcu – úãastníka sporu v konaní na súde. Stredisko vydalo r. 2005 Správu 126 www.sis.gov.sk 127 Oznámenie MZV SR ã. 29/1995 Z. z. o uzavretí Dohody medzi vládou SR a OSN o zriadení Slovenského národného strediska pre ºudské práva; zákon ã. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ºudské práva. 150

o dodrÏiavaní ºudsk˘ch práv v Slovenskej republike za rok 2004(SNSªP, 2005), v ktorej podrobnej‰ie hodnotí aj úroveÀ, problémy a dodrÏiavanie práva na slobodn˘ pohyb a pobyt cudzincov v krajine, resp. azylové právo SR. V uplynul˘ch rokoch ìalej SNSªP organizovalo v spolupráci s ÚHCP P-PZ tréningy zamerané na skvalitnenie práce príslu‰níkov hraniãnej a cudzineckej polície s dôrazom na re‰pektovanie ºudsk˘ch práv uteãencov. 128 8.1.4 MIESTNA A REGIONÁLNA ·TÁTNA SPRÁVA Do kontaktu s migrantmi prichádzajú tieÏ orgány miestnej, resp. regionálnej ‰tátnej správy – obvodné a krajské úrady, príp. obchodné súdy, ktoré zabezpeãujú v˘kon ‰tátnej správy na t˘chto úrovniach. V rámci obvodn˘ch úradov je to Odbor Ïivnostenského podnikania, oddelenie Ïivnostenskej registrácie, ktoré podºa zákona ã. 455/1991 Zb. o Ïivnostenskom podnikaní v znení neskor‰ích predpisov rozhoduje na úseku Ïivnostenskej registrácie o vydaní Ïivnostensk˘ch listov a koncesn˘ch listín zahraniãn˘m osobám a fyzick˘m osobám, ktoré sa podºa osobitného predpisu povinne zapisujú do obchodného registra. Tento odbor zároveÀ rozhoduje v osobitn˘ch konaniach o vydaní Ïivnostensk˘ch listov a koncesn˘ch listín pre osoby s osobitn˘m osobn˘m statusom(príslu‰níkov ãlensk˘ch ‰tátov Európskej únie, zahraniãn˘ch Slovákov, azylantov, obãanov SR s prechodn˘m alebo trval˘m pobytom mimo územia Slovenskej republiky). Policajné útvary na základe uveden˘ch dokladov udeºujú cudzincom povolenie na prechodn˘ pobyt za úãelom podnikania. V rámci krajsk˘ch úradov je to Odbor v‰eobecnej vnútornej správy, oddelenie ‰tátneho obãianstva a matrík, ktoré na úseku ‰tátneho obãianstva a matrík podáva kompletné informácie o otázkach ‰tátneho obãianstva, prijíma a kompletizuje Ïiadosti cudzincov o udelenie ‰tátneho obãianstva SR, odstupuje ich Ministerstvu vnútra SR na rozhodnutie aj s príslu‰n˘m návrhom na rie‰enie 129 , doruãuje listiny o udelení ‰tátneho obãianstva SR Ïiadateºom, rozhoduje na základe Ïiadosti obãana o jeho prepustení zo ‰tátneho zväzku SR, vydáva osvedãenia o ‰tátnom obãianstve SR, vedie krajskú evidenciu o udelení a stratách ‰tátneho obãianstva SR. 130 Odbor Ïivnostenského podnikania krajského úradu zabezpeãuje v˘kon ‰tátnej správy vo veciach Ïivnostenského podnikania a Ïivnostenskej kontroly v druhom stupni, t. j. rozhoduje o. i. vo veciach vzniku a zániku Ïivnostenského oprávnenia aj u cudzincov. 128 www.snslp.sk 129 O udelení ‰tátneho obãianstva SR rozhoduje Sekcia verejnej správy MV SR, Odbor ‰tátneho obãianstva a matrík. 130 Smernica Ministerstva vnútra ã. SVS-202 – 2005/00144 z 3. januára 2005, ktorou sa urãuje vnútorná organizácia krajského úradu a obvodného úradu a jej príloha ã. SVS-202 – 2005/00145. 151

8.2 MEDZINÁRODNÉ ORGANIZÁCIE Úrad Vysokého komisára OSN pre uteãencov V˘znamn˘m aktérom na poli starostlivosti o uteãencov v Slovenskej republike je Úrad Vysokého komisára OSN pre uteãencov(UNHCR). Zastupiteºsk˘ úrad UNHCR na Slovensku bol zaloÏen˘ v októbri 1993 – ako prvá oficiálne uznaná in‰titúcia OSN na teritóriu SR – a pôsobí v krajine od januára 1994. Zabezpeãuje asistenciu Ïiadateºom o azyl a azylantom v SR a má zároveÀ kontrolnú a monitorovaciu funkciu. UNHCR na Slovensku kooperuje s vládnymi subjektmi(predov‰etk˘m s Migraãn˘m úradom MV SR, ale i ìal‰ími), medzinárodn˘mi organizáciami, ostatn˘mi organizáciami OSN, organizáciami vznikajúcimi na základe bilaterálnych zmlúv, so súkromn˘m sektorom, verejn˘m sektorom a s ìal‰ími organizáciami. 131 UNHCR poskytuje spolu so ‰tátnymi in‰titúciami a mimovládnymi organizáciami konkrétnu pomoc a ochranu uveden˘m cieºov˘m skupinám v ich integraãnom procese, predkladá pripomienky k návrhom právnych noriem t˘kajúcich sa problematiky azylu, monitoruje implementáciu Îenevského dohovoru o právnom postavení uteãencov v SR, napomáha pri formulovaní migraãnej politiky krajiny, pravidelne uskutoãÀuje prieskumy verejnej mienky, realizuje akcie s úmyslom informovaÈ slovenskú verejnosÈ o otázkach uteãencov a zlep‰iÈ povedomie o tejto kategórii migrantov, zapája sa do aktivít na potláãanie xenofóbie a rasizmu, organizuje tréningové programy pre zainteresovan˘ch pracovníkov ‰tátnej správy, samosprávy, novinárov a i., podporuje rozvoj cezhraniãnej spolupráce atì. Projekty, ktoré sa uskutoãÀujú na základe grantov UNHCR v súãinnosti s partnersk˘mi mimovládnymi organizáciami na území celej SR 132 , sú zamerané napr. na poskytovanie právneho, sociálneho a psychologického poradenstva a pomoci, realizáciu vzdelávacích, kultúrnych, rekvalifikaãn˘ch, voºnoãasov˘ch a podporn˘ch programov, materiálnu pomoc a finanãnú v˘pomoc Ïiadateºom o azyl poãas azylovej procedúry v uteãeneck˘ch táboroch i azylantom v procese ich integrácie(interné informácie UNHCR). Zaujímav˘m poãinom zo strany UNHCR bolo v nedávnej dobe vydanie publikácie Závereãná správa – Vyhodnotenie azylového systému v Slovenskej republike(UNHCR et al., 2004). V tejto správe úrad spolu s ìal‰ími 11 ‰tátnymi, mimovládnymi a medzinárodn˘mi organizáciami v SR relatívne komplexne a na odbornej úrovni analyzoval podmienky, ktoré má Ïiadateº o azyl/azylant na Slovensku k dispozícii vo fáze príjmu, azylovej procedúry, integrácie do spoloãnosti, príp. návratu domov. Cieºom správy bolo nielen posúdiÈ momentálny stav vecí, ale aj navrhnúÈ príslu‰né opatrenia, z ktor˘ch ãasÈ sa uÏ zaãala realizovaÈ. Zastupiteºsk˘ úrad UNHCR na Slovensku mal koncom r. 2004 sedem zamestnancov a plánovan˘ rozpoãet na r. 2005 vo v˘‰ke 760 tisíc US dolárov. 131 www.unhcr.sk 132 Slovenská humanitná rada, Slovensk˘ helsinsk˘ v˘bor, âlovek v ohrození/Björnsonova spoloãnosÈ na Slovensku , SpoloãnosÈ ºudí dobrej vôle. 152

Náklady na chod úradu boli dosiaº plne hradené z centrálnych zdrojov organizácie, aÏ v r. 2004 prispela Slovenská republika po prv˘krát sumou 12 tisíc US dolárov(interné informácie UNHCR). Medzinárodná organizácia pre migráciu Markantne v zákryte UNHCR, ktoré sa aktívne a viditeºne presadzuje v slovenskej spoloãnosti pri rie‰ení problémov jednej ãasti migrantov, pôsobí v SR Medzinárodná organizácia pre migráciu(IOM), ktorá má za úlohu zabezpeãovaÈ starostlivosÈ o iné kategórie migrantov. Dohoda o spolupráci medzi vládou SR a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu bola podpísaná v máji 1996 v Îeneve a v novembri toho roku bola na Slovensku otvorená kancelária IOM v Bratislave. V r. 2000 bola zriadená poboãka IOM na Slovensku v Ko‰iciach. Zo strany exekutívy je hlavn˘m partnerom IOM Ministerstvo vnútra SR(konkrétne Migraãn˘ úrad a Úrad hraniãnej a cudzineckej polície) a Ministerstvo zahraniãn˘ch vecí SR, av‰ak IOM spolupracuje aj s in˘mi medzinárodn˘mi ãi mimovládnymi organizáciami v SR, samosprávou, reprezentantmi niektor˘ch minorít. 133 V uplynul˘ch rokoch IOM na Slovensku participovala napr. pri návrate odídencov z Bosny a Hercegoviny, Chorvátska alebo Kosova, keì ich v koordinácii s MV SR najprv napomohla presunúÈ na Slovensko a neskôr po upokojení situácie v t˘chto krajinách domov. Jedn˘m z najdôleÏitej‰ích programov bola repatriácia vy‰e tisíca rómskych migrantov z Belgicka, Holandska a Fínska späÈ na Slovensko. V r. 2000 bola slovenská kancelária IOM poverená vedením programu od‰kodnenia za nútené práce v Nemecku. IOM uskutoãnila taktieÏ historicky prv˘ komplexn˘ v˘skum migraãn˘ch trendov v SR(Divinsk˘, 2004a) a opakovane informaãnú kampaÀ proti obchodovaniu so Ïenami. V súãasnej dobe IOM na Slovensku realizuje projekty adresované migrantom a niektor˘m men‰inám, primárne v‰ak spoluorganizuje(s Ministerstvom vnútra SR) dobrovoºné návraty migrantov zo SR. 134 K väã‰ej akceptácii IOM v Slovenskej republike by urãite prispela intenzívnej‰ia prezentácia organizácie v médiách, spoloãnosti i odbornej sfére, ako aj väã‰ia informovanosÈ o jej momentálnych aktivitách. 8.3 MIMOVLÁDNE A INÉ ORGANIZÁCIE V súãasnosti pôsobia na území SR ‰tyri zmluvné mimovládne organizácie UNHCR, ktoré sú do istej miery(nie striktne) regionálne ‰pecializované: Slovenská humanitná rada a Slovensk˘ helsinsk˘ v˘bor(viì poznámku ã. 139) na západnom Slovensku, âlovek v ohrození s Björnsonovou spoloãnosÈou na strednom Slovensku a SpoloãnosÈ ºudí dobrej vôle na v˘chode krajiny. 133 www.iom.sk 134 O aktivitách IOM v Slovenskej republike v historickom prehºade viì podrobnej‰ie Divinsk˘ (2003). 153

Slovenská humanitná rada Slovenská humanitná rada(SHR), ktorá bola sformovaná v r. 1990, je dobrovoºnícke centrum humanitn˘ch a charitatívnych organizácií, obãianskych zdruÏení a nadácií venujúcich pozornosÈ sociálnej oblasti v ‰ir‰om kontexte. 135 Jej samostatná sekcia sociálnej pomoci pre uteãencov(s 26 zamestnancami) spolupracuje od r. 1998 s UNHCR na Slovensku ako implementaãn˘ partner projektu„ Sociálne poradenstvo a materiálna pomoc pre Ïiadateºov o azyl v uteãeneck˘ch táboroch, podpora integrácie, sociálne a psychologické poradenstvo, individuálna podpora rodín, pomoc pri získavaní ubytovania a zamestnania“. Na základe tohto projektu SHR poskytuje sociálne poradenstvo a pomoc, psychologické poradenstvo, materiálnu podporu ãi informácie o Slovensku a organizuje kultúrne, rekreaãné a voºnoãasové aktivity pre Ïiadateºov o azyl v ‰tyroch azylov˘ch zariadeniach MÚ MV SR a jednom detenãnom zariadení ÚHCP na západnom Slovensku (Adamov, Rohovce, Gabãíkovo, Brezová, resp. Medveìov), ako aj pre nov˘ch azylantov. Vy‰‰ie spomenut˘ projekt UNHCR podporoval v r. 2003 a 2004 i monitoring západnej hranice SR s âeskou republikou a juÏnej hranice s Maìarskom, kde SHR zabezpeãovala hlavne krízovú humanitárnu pomoc, sociálne a právne poradenstvo ãerstvo zachyten˘m migrantom – Ïiadateºom o azyl(interné informácie SHR). SHR koncentrovala svoju ãinnosÈ v priebehu r. 2002 – 2004 prioritne na najzraniteºnej‰ie skupiny Ïiadateºov o azyl(Ïeny s deÈmi, odlúãené deti, hendikepovaní a starí ºudia). Poãnúc r. 2002 sa SHR aktívne podieºa na rie‰ení problematiky malolet˘ch bez sprievodu; od r. 2003 realizovala v spolupráci s Migraãn˘m úradom a UNHCR projekt„Odlúãené deti – systém a asistencia“. V októbri 2004 tento projekt kontinuálne vyústil do projektu financovaného Európskym uteãeneck˘m fondom pod názvom„Ochrana práv malolet˘ch cudzincov bez sprievodu v azylovej procedúre nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky“, v rámci ktorého SHR poskytuje komplexnú starostlivosÈ uvedenej kategórii migrantov vrátane právneho poradenstva. Z ìal‰ích aktivít rady na úseku pomoci migrantom je potrebné sa zmieniÈ e‰te o projekte„ Uteãenecké sociálne kliniky“, v ktorom sa SHR spolu s Trnavskou univerzitou(neskôr Univerzitou Komenského), UNHCR a MÚ MV SR zameriava od r. 2002 najmä na v˘chovu budúcich profesionálov na poli sociálnej práce s uteãencami. V auguste 2004 SHR v spolupráci s MPSVaR SR spustila dobrovoºnícky projekt, kde zabezpeãila desiatky osôb asistujúcich pri organizovaní predov‰etk˘m edukaãn˘ch aktivít pre Ïiadateºov o azyl v SR. Napokon od r. 2004 beÏí v spolupráci s Úradom vlády SR projekt„Mosty k tolerancii“, ktorého cieºom je prostredníctvom predná‰ok pre Ïiakov stredn˘ch a základn˘ch ‰kôl budovanie klímy tolerancie a solidarity v majoritnej spoloãnosti voãi imigrantom, azylantom a Ïiadateºom o azyl a predchádzanie prejavom rasizmu, diskriminácie a intolerancie(ibidem). 135 www.shr.sk/slovak/index.htm 154

V poslednom období(roky 2002 – 2004, resp. 2005) sekcia sociálnej pomoci pre uteãencov Slovenskej humanitnej rady tak napomohla v súhrne vy‰e 10 tisícom osôb – tabuºka 37: Tabuºka 37. Poãet a ‰truktúra príjemcov pomoci od Slovenskej humanitnej rady v r. 2002 – 2005 Cieºová skupina Îiadatelia o azyl Azylanti Rok muÏi Ïeny spolu muÏi Ïeny spolu 2002 cca 2000 2003 1469 566 2035 13 5 18 2004 2058 1028 3086 29 11 40 1. ‰tvrÈrok 2005 1488 2103 3591 – – – Zdroj: interné informácie SHR âlovek v ohrození a Björnsonova spoloãnosÈ na Slovensku Obãianske zdruÏenie âlovek v ohrození vzniklo v máji 1999. Donedávna pracovalo primárne v zahraniãí poskytujúc humanitárnu a rozvojovú pomoc v krízov˘ch regiónoch, od januára 2005 v‰ak sústreìuje svoju pozornosÈ aj na problematiku Ïiadateºov o azyl a azylantov v SR ako ìal‰í z implementaãn˘ch partnerov UNHCR na Slovensku. Teritoriálne pôsobí najmä v oblasti Bratislavy a Ko‰íc, ale v spolupráci s Björnsonovou spoloãnosÈou na Slovensku zabezpeãuje starostlivosÈ o uteãencov na celom strednom Slovensku. 136 ZdruÏenie je v súãasnosti zapojené o. i. do projektu„ Jazyková a odborná príprava novopriznan˘ch azylantov a Ïiadateºov o azyl“(s podporou Iniciatívy Spoloãenstva EQUAL), ktor˘ je zameran˘ na vytváranie podmienok pre rovnocenn˘ prístup uteãencov na slovensk˘ trh práce prostredníctvom eliminácie faktorov sociálnej exklúzie ako nízka jazyková a kvalifikaãná vybavenosÈ. ZdruÏenie âlovek v ohrození od marca 2005 tieÏ organizuje spolu s Ministerstvom zahraniãia SR(SlovakAid) vzdelávaciu kampaÀ„Panáãik pre uteãencov“ pre Ïiakov takmer 600 základn˘ch a stredn˘ch ‰kôl v SR na tému rozvojové krajiny a migrácia s úmyslom zv˘‰iÈ informovanosÈ a toleranciu k ºuìom z in˘ch kultúr. Björnsonova spoloãnosÈ na Slovensku(BSS) so sídlom v RuÏomberku vznikla v októbri 1994 a vo v‰eobecnosti sa zaoberá ‰írením hodnôt demokracie a solidarity. Îiadateºom o azyl a azylantom na strednom Slovensku sa venuje prakticky od zaãiatku svojej existencie plniac„Integraãn˘ projekt pre uteãencov a Ïiadateºov o azyl“ v súãinnosti s UNHCR na Slovensku. V súvislosti s t˘mto projektom BSS poskytuje sociálne i psychologické poradenstvo a asistenciu, materiálnu pomoc, zabezpeãuje kurzy slovenského jazyka a odbornej prípravy ãi vzdelávanie detí, udeºuje granty na podporu b˘vania a zariadenie domácností, organizuje predná‰ky, spoloãen136 www.clovekvohrozeni.sk 155

ské podujatia, voºnoãasové aj iné aktivity, a to pre Ïiadateºov o azyl vo Vlachoch, resp. azylantov v 1. a 2. fáze integrácie – od 1. januára 2005 na celom území SR. Od r. 2000 spoloãnosÈ participovala na Programe odlúãen˘ch detí v Európe v spolupráci s iniciatívou International Save the Children Alliance a UNHCR za úãelom zlep‰enia Ïivotn˘ch podmienok odlúãen˘ch detí, zaistenia ich medzinárodnej ochrany a ºudsk˘ch práv. Vypracovala hodnotiacu správu o situácii malolet˘ch bez sprievodu v SR, ktorá sa stala podkladom pre vypracovanie podrobnej ‰túdie Situácia odlúãen˘ch detí v krajinách strednej Európy a baltsk˘ch ‰tátoch. V r. 2003 – 2004 BSS spolu s Nadáciou pre deti Slovenska realizovala projekt„Deti v novom domove“ zameran˘ na zdrav˘ v˘vin mladistv˘ch uteãencov i Ïiadateºov o azyl v neohrozujúcom prostredí. V r. 2004 spoloãnosÈ v spolupráci s Úradom vlády SR úspe‰ne uskutoãnila projekt„ªudia ako my“. Cieºom projektu v rámci Akãného plánu predchádzania v‰etk˘m formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatn˘m prejavom intolerancie na obdobie rokov 2004 – 2005 je zvy‰ovanie tolerancie voãi imigrantom a predchádzanie prejavom rasizmu a diskriminácie. Björnsonova spoloãnosÈ na Slovensku v posledn˘ch rokoch asistovala vy‰e tisícu Ïiadateºov o azyl a osôb s priznan˘m ‰tatútom azylanta na území SR (r. 2000 – 115 osobám spolu, r. 2001 – 37 Ïiadateºom a 96 azylantom, r. 2002 – cca 200 Ïiadateºom a 94 azylantom, r. 2003 – 147 Ïiadateºom a 47 azylantom, r. 2004 – cca 275 Ïiadateºom a 40 azylantom; interné informácie BSS). SpoloãnosÈ ºudí dobrej vôle SpoloãnosÈ ºudí dobrej vôle(SªDV) je dobrovoºn˘m zdruÏením obãanov, ktorí sa podieºajú na humanitárnej pomoci odkázan˘m osobám vrátane Ïiadateºov o azyl a azylantov. SpoloãnosÈ vznikla v r. 1990 a má celoslovenskú pôsobnosÈ, jej sídlom sú Ko‰ice. 137 Od r. 1996 SªDV spolupracuje so Zastupiteºsk˘m úradom UNHCR v SR ako jeho implementaãn˘ partner na realizácii projektu„Sociálne poradenstvo a materiálna pomoc pre Ïiadateºov o azyl v uteãeneck˘ch táboroch, podpora integrácie, sociálne a psychologické poradenstvo, individuálna podpora rodín, pomoc pri získavaní ubytovania a zamestnania“ urãeného na rie‰enie uteãeneckej problematiky. Pre tieto úãely má SªDV 6 zamestnancov v stálom pracovnom pomere a niekoºk˘ch externistov. V rámci zmieneného nosného projektu spoloãnosÈ poskytuje uteãencom v regióne v˘chodného Slovenska predov‰etk˘m právne poradenstvo, asistenciu a zastupovanie, sociálne poradenstvo a asistenciu, materiálnu a finanãnú pomoc, ìalej psychologické poradenstvo, usídºovací grant a grant na b˘vanie, organizuje rekvalifikaãné kurzy, rôzne podujatia a pod. Od r. 2000 na základe dohody o spolupráci medzi UNHCR, ÚHCP–PZ a SªDV 137 www.cassovia.sk/sldv 156

sa uskutoãÀuje projekt„Monitoring hraníc“(slovensko-ukrajinskej a slovensko-maìarskej), kde spoloãnosÈ zabezpeãuje materiálnu v˘pomoc aj právne poradenstvo, asistenciu a zastupovanie migrantov, ktorí boli zadrÏaní na hraniciach SR. Od r. 2002 SªDV tieÏ vykonáva projekt„Monitoring Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Seãovciach“, financovan˘ v súãasnosti (2005) z prostriedkov Holandského veºvyslanectva v SR(interné informácie SªDV). V apríli 2004 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR schválilo spoloãnosti projekt na zriadenie a prevádzkovanie ne‰tátneho zariadenia pre malolet˘ch bez sprievodu v obci âeºovce(okres Trebi‰ov), kde prebiehajú momentálne finálne rekon‰trukãné práce; zahájenie ãinnosti je plánované na r. 2006. Z ìal‰ích aktivít SªDV v oblasti podpory migrantov je potrebné uviesÈ projekt„Sociálna a psychologická asistencia, právna a materiálna pomoc pre Ïiadateºov o azyl v záchytnom tábore Opatovská Nová Ves“ realizovan˘ na základe dohody s Migraãn˘m úradom MV SR. V r. 2004 spoloãnosÈ v koordinácii s Úradom vlády SR uskutoãnila kampaÀ„Právo na azyl znamená právo na Ïivot“ s cieºom poskytnúÈ pozitívne informácie o uteãencoch vo forme diskusn˘ch fór najmä na stredn˘ch ‰kolách na v˘chodnom Slovensku, kde bolo osloven˘ch vy‰e tisíc osôb. V apríli 2005 bola zahájená v˘stavba základnej ‰koly na severe Afganistanu v spolupráci s UNDP z prostriedkov vyãlenen˘ch MZV SR. ZároveÀ sa v tomto roku zaãal aj projekt predloÏen˘ v rámci Iniciatívy Spoloãenstva EQUAL pod názvom„Pozitívne ovplyvÀovanie verejnej mienky majoritnej spoloãnosti v záujme uºahãenia integrácie azylantov a migrantov do spoloãnosti“ v partnerstve s MÚ MV SR, Slovenskou humanitnou radou a Asociáciou vzdelávania samosprávy, a to na celom území SR. Len v r. 2002 – 2004 SpoloãnosÈ ºudí dobrej vôle asistovala dovedna viac neÏ 10 tisícom migrantov rôznych kategórií na Slovensku(interné informácie SªDV). Slovensk˘ helsinsk˘ v˘bor Slovensk˘ helsinsk˘ v˘bor(SHV) je mimovládna organizácia zaloÏená v r. 1990. 138 NáplÀou jeho práce bolo predov‰etk˘m monitorovanie dodrÏiavania ºudsk˘ch práv podºa helsinského Závereãného aktu, in˘ch dokumentov Organizácie pre bezpeãnosÈ a spoluprácu v Európe, ako aj ostatn˘ch ºudskoprávnych dokumentov, k dodrÏiavaniu ktor˘ch sa Slovenská republika zaviazala. V súvislosti s t˘m sa v˘bor venoval aj prevencii poru‰ovania ºudsk˘ch práv, právnemu poradenstvu, v˘chove a vzdelávaniu na úseku migrantov – Ïiadateºov o azyl a azylantov. SHV mal sídlo v Bratislave a pôsobilo v Àom spolu s externistami 10 zamestnancov. Do jari 2005 bol Slovensk˘ helsinsk˘ v˘bor ‰tvrt˘m implementaãn˘m partnerom zastupiteºského úradu UNHCR na Slovensku realizujúc kontinuálne 138 www.shv.sk 157

od r. 2000 projekt„Právna asistencia, poradenstvo a zastupovanie Ïiadateºov o azyl a azylantov“. 139 SHV poskytoval bezplatnú právnu pomoc uveden˘m cieºov˘m skupinám hlavne na západnom Slovensku, a to v Bratislave, azylov˘ch zariadeniach MÚ MV SR v Adamove–Gbeloch, Brezovej pod Bradlom a Gabãíkove, ako aj na Ministerstve vnútra SR a Najvy‰‰om súde SR. Konkrétne právne poradenstvo a asistencia spoãívali v prípade Ïiadateºov o azyl v podávaní relevantn˘ch informácií, v ich zastupovaní v správnom konaní alebo v konaní o vyhostení, v konzultovaní moÏnosti podania odvolania a v právnom zastupovaní na príslu‰nom súde, Najvy‰‰om súde SR, príp. medzinárodn˘ch in‰titúciách. Azylantom SHV poskytoval právne poradenstvo v otázkach t˘kajúcich sa uplatÀovania práva na pobyt, ale i spoloãensk˘ch, obãianskych a in˘ch práv, Ïiadostí o ‰tátne obãianstvo SR, vo veciach zluãovania rodiny atì. SHV uskutoãÀoval uÏ od r. 2001 dlhodob˘ spoloãn˘ projekt s Open Society Foundation a Právnickou fakultou Trnavskej univerzity pod názvom„Klinika uteãeneckého práva“, zameran˘ na v˘chovu budúcich profesionálov v oblasti právnej asistencie uteãencom. V uplynul˘ch rokoch SHV ìalej monitoroval spôsob prezentovania okrem iného aj t˘chto migrantov v slovensk˘ch printov˘ch a elektronick˘ch médiách. V r. 2002 – 2004 v˘bor vykonával projekt„Monitorovanie Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveìov“, financovan˘ z prostriedkov Nadácie otvorenej spoloãnosti, hodnotiaci podmienky pobytu migrantov umiestnen˘ch v menovanom útvare(interné informácie SHV). V Slovenskom helsinskom v˘bore fungovalo Dokumentaãné a konzultaãné stredisko slúÏiace ‰tudentom, novinárom, pedagógom, pracovníkom z mimovládnych organizácií a in˘m osobám ‰pecializujúcim sa na ochranu ºudsk˘ch práv a slobôd vãítane práv migrantov. Z ìal‰ích organizácií, ktoré sa síce nie primárne, ale predsa aspoÀ do urãitej miery zaoberajú problematikou migrantov na území Slovenska, moÏno uviesÈ Ligu aktivistov pre ºudské práva, Slovenskú katolícku charitu, Evanjelickú diakoniu, príp. âerven˘ kríÏ. V nasledujúcej pasáÏi struãne charakterizujeme ich ãinnosti na tomto poli. Liga aktivistov pre ºudské práva je mimovládna, nezisková, verejnoprávna organizácia zaloÏená r. 1999. Jej poslaním je podporovaÈ dodrÏiavanie princípov demokracie a multikulturalizmu v Slovenskej republike a cieºovou skupinou sú najmä znev˘hodnené kategórie obyvateºov vrátane 139 V apríli 2005 sa spolupráca Slovenského helsinského v˘boru s UNHCR ukonãila a jeho právna agenda pre‰la na nov˘ subjekt, a to Ligu za ºudské práva , ktorú zaloÏila skupina právnikov predt˘m pracujúcich pre SHV. Sídlo Ligy je v Bratislave, v Îiline sa nachádza poboãka; v zdruÏení je zamestnan˘ch 5 osôb. Liga za ºudské práva pokraãuje ako partner UNHCR v implementovaní pôvodného projektu právneho poradenstva pre Ïiadateºov o azyl a uteãencov. Liga realizuje tieÏ projekty právnej pomoci dotované Európskym uteãeneck˘m fondom(interné informácie Ligy za ºudské práva). 158

cudzincov v krajine. V r. 2003 – 2004 liga 11-krát zastupovala klientov v súdnych prípadoch podºa zákona o azyle a zákona o pobyte cudzincov, ‰tandardne poskytuje právne poradenstvo a aktívne vystupuje v Komisii na koordináciu postupu pri eliminácii rasovo motivovanej trestnej ãinnosti a extrémizmu pri Prezídiu Policajného zboru. 140 Slovenská katolícka charita (v teréne v rámci svojich arcidiecéznych a diecéznych charít) poskytuje taktieÏ asistenciu imigrantom na Slovensku. 141 UÏ od r. 1994 napr. uskutoãÀuje celoslovensk˘ projekt urãen˘ pre migrantov „Pomoc ºuìom na cestách“, ktor˘ zah⁄Àa jednak poradenstvo a materiálnu pomoc uteãencom, Ïiadateºom o azyl, presídlencom, cudzincom s prechodn˘m alebo trval˘m pobytom, zmie‰an˘m manÏelstvám a pod., jednak formovanie priaznivej verejnej mienky obyvateºov SR voãi migrantom. So súhlasom Prezídia PZ SR môÏe Slovenská katolícka charita poskytovaÈ materiálnu pomoc(potraviny, ‰atstvo, prikr˘vky, hygienické potreby) aj nelegálnym migrantom na vybran˘ch hraniãn˘ch oddeleniach v SR. V kaÏdej diecéznej charite pôsobí v súãasnosti jeden migraãn˘ asistent, ktor˘ sa venuje záleÏitostiam zahraniãnej migrácie a uteãencov na teritóriu diecézy. V Ko‰iciach funguje ìalej samostatná poradÀa pre migrantov a uteãencov. Poãet cudzích ‰tátnych príslu‰níkov, ktorí nav‰tívili charitatívno-sociálne centrá r. 2003, dosiahol 927(SKCH, 2005). 142 Evanjelická diakonia ECAV na Slovensku zas realizuje od r. 2004 projekt„God’s care“. Jeho zámerom je zlep‰iÈ Ïivotné podmienky osôb v azylov˘ch zariadeniach, a to dvojak˘m spôsobom: poskytnutím materiálnej pomoci(potraviny, obuv, obleãenie, hraãky, vzdelávacie a ìal‰ie potreby), ako aj organizáciou rôznych kultúrnych, ‰portov˘ch, voºnoãasov˘ch a in˘ch aktivít, priãom zvlá‰tny dôraz je v tejto súvislosti kladen˘ na deti a mládeÏ. 143 Touto cestou sa asistovalo orientaãne uÏ niekoºk˘m desiatkam osôb. Uveden˘ projekt je povaÏovan˘ za tak v˘znamn˘, Ïe ho od jari 2005 zastre‰uje oficiálne uÏ Ekumenická rada cirkví v SR. Diakonia v‰ak pokraãuje v organizovaní zbierok a materiálnej pomoci migrantom(interné informácie Diakonie). PríleÏitostnú, menej intenzívnu humanitárnu pomoc uteãencom hlavne v sociálnej a materiálnej forme poskytuje v rámci svojich územn˘ch spolkov tieÏ Slovensk˘ ãerven˘ kríÏ (interné informácie âerveného kríÏa). 144 Organizácia má kontakty s Migraãn˘m úradom aj UNHCR, existuje napr. dohoda pre prípad mimoriadnej situácie, av‰ak nemal˘ potenciál tejto in‰titúcie v SR by mohol byÈ vyuÏit˘ na systematickej‰iu prácu, aj vzhºadom na aktivity âerveného kríÏa v prospech migrantov v zahraniãn˘ch krajinách. 140 www.lhra-icpr.org/sk/index.htm 141 www.charita.sk 142 Problematiku migrantov a uteãencov monitoruje aj Rada pre migrantov a pútnikov Konferencie biskupov Slovenska(informácie z Konferencie). 143 www.diakonia.sk 144 www.redcross.sk 159

Z mimovládnych organizácií, ktoré sú momentálne menej aktívne ãi dokonca nefunkãné, ale historicky zaujímajú v SR dôleÏité miesto vo sfére starostlivosti o migrantov, moÏno spomenúÈ predov‰etk˘m Freedom a Organizáciu na pomoc uteãencom. Obãianske zdruÏenie Freedom – The Association for Refugee Assistance bolo jednou z prv˘ch in‰titúcií v krajine, ktorá sa zaoberala problematikou migrantov na Slovensku(od r. 1990). V tom ãase poskytovala rozmanitú pomoc(sociálne sluÏby, organizovanie vzdelávacích, informaãn˘ch, rekreaãn˘ch a záujmov˘ch aktivít, realizáciu integraãn˘ch programov, materiálnu v˘pomoc a i.) napr. uteãencom z krajín b˘valej Juhoslávie. Do r. 1997 bola partnerskou organizáciou UNHCR. V súãasnosti je zdruÏenie financované z vlastn˘ch zdrojov alebo na filantropickej báze a uskutoãÀuje sociálnu prevenciu, poradenstvo a sociálne sluÏby v men‰ej miere aj pre uteãencov. V poslednom období tak asistovalo niekoºk˘m desiatkam osôb(interné informácie Freedom). Zdá sa, Ïe ãinnosÈ Organizácie na pomoc uteãencom bola v podstate ukonãená. OpäÈ to bol subjekt, ktor˘ pôsobil v spolupráci s UNHCR na Slovensku, a to od r. 1994 do r. 2002. Organizácia poskytovala najmä sociálne, psychologické i právne poradenstvo Ïiadateºom o azyl ãi azylantom a pomáhala pri integrácii, rekvalifikácii a vzdelávaní azylantov v spoloãnosti; osobitnú pozornosÈ v tomto kontexte venovala Ïenám a deÈom. Organizácia na pomoc uteãencom je o. i. autorom zaujímavej, verejne nepublikovanej ‰túdie skúmajúcej dôsledky vojnového konfliktu na psychiku uteãencov (OPU, 1996). 8.4 ZDRUÎENIA A ORGANIZÁCIE MIGRANTOV K spektru in‰titúcií, podporujúcich v akejkoºvek podobe migrantov na území SR, patria tieÏ zdruÏenia a spolky samotn˘ch migrantov. V r. 2004 existovalo na Slovensku viacero organizácií zdruÏujúcich azylantov, ‰tudentov, podnikateºov a pracovníkov s povolením na pobyt zo zahraniãia, naturalizovan˘ch cudzincov, ich sympatizantov a pod. Hoci poãet migrantov v SR nie je vysok˘ a ich organizácie nemajú ideálne podmienky na svoju ãinnosÈ, tvoria neoddeliteºn˘ komponent in‰titucionálneho zabezpeãenia tejto kategórie osôb v krajine(Divinsk˘, 2005c). Zo zaregistrovan˘ch zdruÏení cudzincov na Slovensku sú bliωie charakterizované len tie aktívne; pomerne veºk˘ poãet nefunkãn˘ch nemôÏe byÈ predmetom tejto kapitoly, ako ani uÏ dávnej‰ie etablované spolky, zväzy a organizácie národnostn˘ch men‰ín alebo tzv.„star‰ích“, do spoloãnosti dobre inkorporovan˘ch prisÈahovalcov. 145 145 Napr. Chorvátsky kultúrny zväz na Slovensku, Kultúrny zväz Bulharov a ich priateºov na Slovensku, Zväz Rusov na Slovensku a pod. 160

Zväz Afgancov na Slovensku ZdruÏenie Zväz Afgancov na Slovensku(ZAS) bolo oficiálne zaregistrované na Ministerstve vnútra SR v r. 1997, av‰ak neoficiálne rozbehlo svoju ãinnosÈ uÏ päÈ rokov predt˘m. Je to organizácia s celoslovenskou pôsobnosÈou zaloÏená na etnickej báze, zdruÏujúca v‰etky etniká Afganistanu v krajine. Pozostáva zo 40 – 50 aktívnych ãlenov a z pribliÏne 100 – 150 ãlenov podieºajúcich sa na ãinnosti zdruÏenia inou formou(rôzne druhy podpory, sympatizanti a i.). ZAS je financovan˘ z vlastn˘ch zdrojov, len príleÏitostne dostáva obmedzené úãelové dotácie od ‰tátu. Zväz Afgancov na Slovensku poskytuje rôznu pomoc svojim rodákom, organizuje spoloãenské, kultúrne, ‰portové, informaãné a iné podujatia, na ktor˘ch sú vítaní aj obãania SR budujúc tak intenzívne priateºské kontakty s autochtónnou spoloãnosÈou. Mimoriadne úspe‰ná je napr. kaÏdoroãná oslava nového roka – Nawroz – s poãetnou úãasÈou ãlenov zdruÏenia z celej SR, médií, UNHCR na Slovensku, expertov na migraãné otázky a in˘ch hostí(interné informácie ZAS). Vietnamská komunita na Slovensku Vietnamská komunita na Slovensku(VKS) je obãianske zdruÏenie sformované tieÏ na etnickom základe; funguje v SR od r. 1998. ZdruÏuje Vietnamcov z celého Slovenska, rôzneho ‰tatútu(s obãianstvom SR i povolen˘m pobytom v krajine). VKS má cca 500 ãlenov a je financovaná v˘hradne z ãlensk˘ch príspevkov a sponzorsk˘ch darov. Obzvlá‰È dobré vzÈahy udrÏuje v Ko‰iciach s miestnou samosprávou a ‰tátnou správou. ZdruÏenie organizuje vzájomnú pomoc a zbierky krajanom pri nepredvídateºn˘ch udalostiach, kultúrne, spoloãenské a ‰portové aktivity(najmä známy ‰portovo-kultúrny deÀ poãas ‰tátneho sviatku Vietnamu na prelome augusta a septembra), ale zväã‰a len pre osoby pochádzajúce z Vietnamu, ãím sú oficiálne styky s majoritnou spoloãnosÈou relatívne skromné. Podºa vyjadrení reprezentantov VKS by spoloãenská angaÏovanosÈ Vietnamcov v SR mala byÈ väã‰ia, problémom v‰ak je do veºkej miery slab‰ie ovládanie slovenského jazyka(interné informácie VKS). V‰eobecn˘ zväz moslimsk˘ch ‰tudentov na Slovensku V‰eobecn˘ zväz moslimsk˘ch ‰tudentov na Slovensku(VZM·S) predstavuje organizáciu, ktorá zdruÏuje predov‰etk˘m – hoci nie v˘luãne – ‰tudentov a b˘val˘ch ‰tudentov z arabsk˘ch krajín na Slovensku. Spolupracuje s Islamskou nadáciou na Slovensku a má etnicko-náboÏensk˘ charakter. Zväz vznikol r. 1990; aktuálny poãet svojich ãlenov odhaduje na 100 – 150 aktívnych a mnoho sympatizantov z celej SR. VZM·S je financovan˘ len z intern˘ch zdrojov a veºmi by privítal príspevok zo ‰tátneho rozpoãtu na roz‰írenie svojich ãinností. Medzi ne patrí pomoc svojim ãlenom, podpora moslimskej komunity na Slovensku, organizovanie rozliãn˘ch spoloãensk˘ch, kultúrnych a in˘ch aktivít aj pre verejnosÈ s cieºom rozvíjaÈ priateºské vzÈahy 161

s domácim slovensk˘m obyvateºstvom(napr. Islamské kultúrne dni – uÏ ‰iesty roãník v r. 2005), usporadúvanie predná‰ok a poskytovanie interview do médií. Zväz sporadicky asistuje aj Ïiadateºom o azyl z moslimsk˘ch krajín v uteãeneck˘ch táboroch, ão je v‰ak preÀ finanãne znaãne nároãná úloha (interné informácie VZM·S). Islamská nadácia na Slovensku Islamská nadácia na Slovensku(INS) bola oficiálne zaregistrovaná na Ministerstve vnútra SR v r. 1999. Je konfesijnou organizáciou moslimov na území celej SR. Aj keì má len 10 – 15 aktívnych ãlenov(ostatní ju podporujú v rôznej inej forme), poskytuje priestor pre v‰etk˘ch vyznávaãov islamu v krajine vrátane konvertovan˘ch Slovákov. INS je opäÈ financovaná v˘hradne z vlastn˘ch zdrojov. Hlavné aktivity realizované Islamskou nadáciou na Slovensku majú v súlade s jej zameraním väã‰inou náboÏensk˘ ráz: organizovanie poboÏností, zvy‰ovanie povedomia moslimskej komunity v SR, informovanosÈ o islame a pod. ëalej INS prevádzkuje svoju vlastnú internetovú stránku 146 , na základe blízkych kontaktov so V‰eobecn˘m zväzom moslimsk˘ch ‰tudentov na Slovensku spoluorganizuje kultúrne aktivity – napr. Islamské kultúrne dni ãi v˘stavu Objavte islam(marec 2005), vystupuje v médiách, pomáha Ïiadateºom o azyl z moslimsk˘ch krajín, spolupracuje s iniciatívou ªudia proti rasizmu. V súvislosti so súãasnou medzinárodnou situáciou sú ãlenovia Islamskej nadácie na Slovensku konfrontovaní vo zv˘‰enej miere s urãit˘m napätím, xenofóbiou aÏ diskrimináciou moslimov v slovenskej spoloãnosti(interné informácie INS). ZdruÏenie PLOP Slovakia PLOP Slovakia je zdruÏenie osôb z portugalsky hovoriacich(lusofónnych) krajín v SR. 147 Organizácia vznikla v r. 2000 a v princípe zdruÏuje migrantov na ‰ir‰ej humanitárno-ekonomicko-etnickej báze z krajín tretieho sveta, kde sa hovorí po portugalsky. V zdruÏení poãetne dominujú Angolãania, ale zastúpení sú tieÏ prisÈahovalci z Brazílie, Mozambiku, Guiney Bissau a in˘ch ‰tátov. âlenmi PLOP sú v‰ak nielen(b˘valí) obãania uveden˘ch krajín, ale aj ich príbuzní a priatelia zo Slovenska a osoby, ktoré sú v styku s lusofónnymi krajinami. Organizácia má 25 aktívnych ãlenov, okolo 100 pasívnych a do 300 sympatizantov. PLOP Slovakia je podporované a financované z viacer˘ch zdrojov – z ãlensk˘ch príspevkov, sponzorsk˘ch darov podnikateºsk˘ch subjektov, projektov Európskej únie, príspevkov Ministerstva zahraniãn˘ch vecí SR, príp. mimovládnych organizácií a veºvyslanectiev dan˘ch ‰tátov. ZdruÏenie vyvíja mnoÏstvo aktivít: ‰íri na Slovensku informácie o lusofónnych krajinách, zabez146 www.islamweb.sk 147 www.plop.sk 162

peãuje ich propagáciu prostredníctvom neperiodickej tlaãe a internetu, organizuje kultúrne, odborné a iné podujatia pre verejnosÈ a médiá, zabezpeãuje zahraniãnú rozvojovú pomoc a vzdelávanie, angaÏuje sa v boji proti diskriminácii, za rovnocennosÈ etnick˘ch skupín a multikulturálne prostredie, podporuje spoluprácu Slovenska so zainteresovan˘mi krajinami atì.(interné informácie PLOP Slovakia). Ostatné organizácie migrantov na teritóriu Slovenskej republiky, hoci ich je pomerne veºk˘ poãet, sú buì izolované, málo poãetné subjekty takmer neprístupné pre ºudí nepochádzajúcich z príslu‰nej komunity a s minimom oficiálnych vzÈahov s verejnosÈou, alebo oveºa ãastej‰ie existujú len formálne, nevykonávajú Ïiadne aktivity, sú z rôznych príãin nefunkãné. 163

9. MIGRAâNÁ A INTEGRAâNÁ POLITIKA ·TÁTU 9.1 PODSTATA A V¯ZNAM USMER≈OVANIA ZAHRANIâNEJ MIGRÁCIE Medzinárodné spoloãenstvo, predov‰etk˘m imigraãné – ale do urãitej miery aj emigraãné – krajiny si v poslednej dobe ãoraz viac uvedomujú nutnosÈ ist˘ch intervencií do migraãn˘ch tokov odohrávajúcich sa uÏ v celosvetovej dimenzii. Z historického pohºadu zvykli imigraãné ‰táty reagovaÈ na migraãné v˘zvy zväã‰a ad hoc spôsobom(IOM, 2003; Doomernik et al., 1997), ãasto bez uváÏenia ‰ir‰ích súvislostí. T˘kalo sa to nielen náhleho zavádzania re‰triktívnych opatrení voãi dovtedy intenzívne prebiehajúcej a podporovanej imigrácii, najmä pracovn˘ch síl(napr. po r. 1924 v USA, po r. 1973 v západnej Európe a i.), ale inverzne i nesystémového stimulovania imigraãn˘ch tokov bez korektného posúdenia moÏn˘ch následkov. Na druhej strane neboli zriedkavé ani nezmyselné, viac politicky neÏ ekonomicky motivované striktné obmedzenia emigrácie ukladané emigraãn˘mi krajinami, vedúce obvykle k nelegálnemu vysÈahovalectvu, rozmachu azylovej migrácie alebo pa‰ovaniu a obchodovaniu s ºuìmi. S postupnou expanziou zahraniãnej migrácie väã‰ina ‰tátov uznáva, Ïe jednostrann˘ prístup je neadekvátny a vyvoláva len kumuláciu problémov v cieºov˘ch, zdrojov˘ch aj tranzitn˘ch krajinách(cf. ILO, 2004; Martin, 2001). Kºúãovou otázkou je správny manaÏment migrácie ( migration management) definovan˘ ako súbor vládnych kompetencií a metóda organizovaného a humánneho riadenia cezhraniãn˘ch pohybov migrantov, obzvlá‰È vstupu a pohybu cudzincov na území predmetného ‰tátu, ako aj ochrany uteãencov a in˘ch osôb(IOM, 2004a; cf. IOM, 2005). Fundamentálnym zámerom je regulovaÈ zahraniãnú migráciu tak, aby sa maximalizovali jej pozitívne úãinky a minimalizovali potenciálne negatívne dopady redukujúc tak jej ÏivelnosÈ, neorganizovanosÈ, príp. nelegálny charakter, a to na národnej, regionálnej i globálnej úrovni. ZároveÀ sa plne akceptuje fakt, Ïe zahraniãná migrácia nemôÏe byÈ nijako zakazovaná ãi zabraÀovaná, dynamicky sa neustále vyvíja a bez medzinárodnej spolupráce nemá samostatne vystupujúca krajina veºa manévrovacieho priestoru na jej riadenie(CoE, 2000c; Doomernik et al., 1997). Z dlhodobého hºadiska je v˘hodné maÈ k dispozícii vypracovanú stratégiu manaÏmentu migrácie, ktorá by mala implikovaÈ minimálne princípy ako systematickosÈ, ochranu, integráciu a kooperáciu(Salt, 2005; CoE, 2000c). Stratégia ako súhrn zásad by mala byÈ ìalej reálna, otvorená, transparentná, konzistentná, vnútorne i medzinárodne koordinovaná, zah⁄Àajúca maximum relevantn˘ch subjektov na poli migrácie. Optimálna stratégia manaÏmentu migrácie musí vychádzaÈ zo ‰pecifick˘ch faktorov v danej krajine, ale tieÏ harmonizovaÈ s v˘vojom v ostatn˘ch krajinách(IOM, 2005; OECD, 2001b). KaÏdá krajina by mala súãasne artikulovaÈ vlastnú migraãnú politiku. 165

Migraãná politika ( migration policy) – ako urãit˘ plán krokov, v‰eobecn˘ch cieºov a procedúr na ich dosiahnutie – predstavuje oficiálny rámec pre reguláciu zahraniãnej migrácie v konkrétnom území. Migraãná politika predpokladá prijatie celého radu opatrení potrebn˘ch na úspe‰né zvládnutie migrácie. Obsahuje nielen tvorbu a implementáciu právnych noriem, ale aj rôznych odvetvov˘ch politík v ekonomickej, sociálnej, zdravotnej, kultúrnej, vzdelávacej, environmentálnej, bezpeãnostnej a inej sfére v súlade s vládnymi úlohami a celospoloãensk˘mi záujmami(cf. IOM, 2003). Tento postulát si vyÏaduje úzku partnerskú súãinnosÈ medzi v‰etk˘mi zodpovedn˘mi aktérmi – ‰tátnou správou, privátnym sektorom, mimovládnymi a medzinárodn˘mi organizáciami, samotn˘mi migrantmi, ich rodinami a komunitami, médiami, verejnosÈou. Migraãná politika má teda poskytnúÈ komplexné, efektívne a aktuálne in‰trumentárium na usmernenie tokov zahraniãn˘ch migrantov do krajiny. Pri jej formulovaní je bezpodmieneãnou nutnosÈou identifikovaÈ jej hlavné komponenty a integrovaÈ ich do jedného pevného a funkãného celku(IOM, 2003; cf. IOM, 2005). V princípe má migraãná politika rie‰iÈ nasledovné tematické okruhy: podporu legálnej migrácie(predov‰etk˘m migrácie za prácou vrátane prístupu cudzincov na domáci trh práce), ochranu ‰tátnych hraníc a potláãanie nelegálnej migrácie(vãítane boja proti pa‰ovaniu migrantov a obchodovaniu s ºuìmi), skvalitnenie azylového systému, integrovanie migrantov do majoritnej spoloãnosti, uºahãenie dobrovoºn˘ch návratov migrantov do krajín pôvodu, ochranu ºudsk˘ch práv cudzích ‰tátnych príslu‰níkov a boj proti intolerancii, budovanie mostov medzi migrantmi a obãanmi prijímajúcej krajiny a pod. Migraãná politika ako ‰ir‰í pojem je kon‰tituovaná viacer˘mi parciálnymi politikami: imigraãnou (zjednodu‰ene stanovujúcou podmienky pre vstup a pobyt migrantov v krajine), azylovou (definujúcou zásady udeºovania azylu), integraãnou (upravujúcou proces zaãleÀovania cudzincov do autochtónnej spoloãnosti), v men‰ej miere tieÏ vízovou a in˘mi politikami. 148 Pokiaº ide o povahu migraãnej politiky voãi migrantom, táto môÏe byÈ re‰triktívna, neutrálna alebo liberálna podºa toho, ak˘ je postoj danej krajiny voãi zahraniãnej migrácii. Existuje aj viacero ìal‰ích diferenciácií migraãn˘ch politík – explicitná/implicitná, imigraãná/emigraãná, trvalá/doãasná, masová/v˘berová, záväzná/dobrovoºná a i.(IOM et UNO, 1999). Zaujímav˘ pohºad na heterogenitu migraãn˘ch politík a stratégií ukazuje tabuºka 38: 148 Pre osobitnú dôleÏitosÈ integraãnej politiky b˘va táto niekedy vymedzovaná a charakterizovaná samostatne, ako ãiníme aj my v tejto kapitole. Navy‰e základné ãrty imigraãnej a azylovej politiky Slovenskej republiky sme uÏ v struãnosti naãrtli v kapitole 4. 166

167 Tabuºka 38. Príklad moÏnej typológie migraãn˘ch stratégií a politík Stratégie Charakter migrácie ·pecifické ciele snaha udrÏaÈ potenciálna stabilizácia migrantov emigrácia populácie v krajine pôvodu vìaka väã‰iemu rozvoju generovanie a podpora migrácie masová imigrácia selektívna imigrácia obmedzovanie emigrácie administratívnymi opatreniami podpora prisÈahovalectva podpora prisÈahovalectva nútená emigrácia dobrovoºná emigrácia vyhostenie osôb podpora vysÈahovalectva Programy podpora zahraniãného obchodu zahraniãné investície, rozvojová pomoc podpora národného rozvoja kontrola osôb a hraníc osídºovanie dôraz na kvalifikované ºudské zdroje migrácia s kapitálom budovanie sídel osadníkov migrácia za prácou deportácie migrácia za prácou budovanie sídel osadníkov

168 intervencia do migraãn˘ch tokov s cieºom ich regulácie emigrácia aj imigrácia znovuzískanie obãanov b˘vajúcich v zahraniãí emigrácia inkorporácia imigrantov do spoloãnosti prijímajúcej krajiny imigrácia uºahãenie voºného pohybu osôb usmerÀovanie migraãn˘ch pohybov obmedzovanie imigrácie podpora a uºahãenie repatriácie aktivizácia zapojenia emigrantov do spoloãnosti krajiny pôvodu podpora integrácie imigrantov do spoloãnosti prijímajúcej krajiny zjednocovanie rodín regionálna integrácia pomoc uteãencom dôraz na kvalifikované ºudské zdroje sezónna migrácia za prácou migrácia s kapitálom kontrola osôb a hraníc návrat udrÏiavanie väzieb sociálne, kultúrne a pracovné zaãlenenie sa regularizácia pobytu Zdroj: upravené podºa IOM et UNO, 1999

9.2 V¯VOJ MANAÎMENTU MIGRÁCIE V EURÓPE V POSLEDNOM OBDOBÍ Názory na úlohu príslu‰n˘ch in‰titúcií, resp. ‰tátov a ich zdruÏení pri regulovaní zahraniãnej migrácie ãi vytváraní migraãn˘ch politík, ako aj praktické kroky realizované na tomto poli prechádzajú v ostatn˘ch rokoch v Európe znaãne dynamick˘m v˘vojom. Tento reflektuje nielen komplikovanú podstatu zahraniãnej migrácie, ale i zameranie a akceleráciu integraãn˘ch procesov na kontinente. Politická integrácia sa uskutoãÀuje v Európe v kontexte viacer˘ch zoskupení krajín; najdôleÏitej‰ím z nich je v‰ak bezpochyby Európska únia . UÏ Amsterdamská zmluva podpísaná v októbri 1997 redefinovala spoluprácu ãlensk˘ch ‰tátov Európskej únie v oblasti spravodlivosti a vnútorn˘ch záleÏitostí a rozhodla postupne vybudovaÈ tzv. priestor slobody, bezpeãnosti a spravodlivosti. Odo dÀa úãinnosti tejto zmluvy(1. mája 1999) sa presunuli – oproti Zmluve o Európskej únii – otázky slobodného pohybu osôb, kontroly na vonkaj‰ích hraniciach, vízovej, azylovej a imigraãnej politiky a ochrany práv obãanov tretích krajín pod novú Hlavu IV. prvého piliera(„Vízová, azylová, prisÈahovalecká politika a iné politiky súvisiace s voºn˘m pohybom osôb“). 149 T˘m boli o. i. vãlenené Schengenské dohody a ìal‰ie relevantné dokumenty do jednotného in‰titucionálneho rámca Únie. Kardinálne zmeny nastali tieÏ v kompetenciách orgánov, ktoré sa t˘mito otázkami zaoberajú. ZároveÀ sa EÚ v Amsterdamskej zmluve zaviazala prijaÈ spoloãnú imigraãnú a azylovú politiku do r. 2004 s dôrazom na efektívny manaÏment migrácie, boj proti nelegálnej migrácii a azylovú problematiku. V snahe precizovaÈ základné elementy migraãnej politiky Rada Európskej únie na svojom mimoriadnom zasadnutí v Tampere v októbri 1999 vyt˘ãila jasnej‰iu stratégiu obsahujúcu ‰tyri nasledovné princípy: partnerstvo s krajinami pôvodu, spoloãnú Európsku azylovú politiku, manaÏment migraãn˘ch tokov a spravodlivé zaobchádzanie so ‰tátnymi príslu‰níkmi tretích krajín. Predov‰etk˘m pochopenie v˘znamu spolupráce s krajinami produkujúcimi veºké poãty Ïiadateºov o azyl moÏno hodnotiÈ vysoko pozitívne. Summit v Tampere tieÏ vyzval harmonizovaÈ právo ãlensk˘ch ‰tátov, pokiaº ide o podmienky prijímania obãanov tretích krajín na územie Únie a právny ‰tatút obyvateºov s dlhodob˘m pobytom z t˘chto krajín. Zasadnutie Európskej Rady v Laekene(december 2001) opäÈ podãiarklo potrebu ochrany vonkaj‰ích hraníc EÚ a boja proti nelegálnej migrácii vrátane zriadenia spoloãného vízového identifikaãného systému. Rada bola súãasne poÏiadaná predloÏiÈ akãn˘ plán pre boj proti nelegálnej migrácii. Tento fakt mal za následok vypracovanie tzv. Zelenej knihy o politike Spoloãenstva t˘kajúcej sa návratov nelegálne pob˘vajúcich cudzincov 150 prezentovanej Komisiou na jar 2002. Politika uskutoãÀovania dobrovoºn˘ch i núten˘ch návratov nelegálnych migrantov do domovsk˘ch krajín tak bola uznaná za neoddeliteºnú súãasÈ imigraãnej a azylovej politiky Únie. 149 Boj proti obchodovaniu s ºuìmi ãi rasizmu a xenofóbii zostal v treÈom pilieri. 150 Green Paper on a Community return policy on illegal residents, COM(2002) 175 final. 169

Od zasadnutia Rady v Tampere Komisia EÚ vynakladá veºké úsilie, aby sa migraãná politika integrovala do vonkaj‰ej politiky a dlhodobej‰ích programov EÚ. Komisia je Radou poz˘vaná, aby roãne podávala informácie o spolupráci s tretími krajinami. Komisia takisto vydáva niekoºkokrát za rok oznámenia – správy tematicky zamerané vÏdy na konkrétnu oblasÈ zahraniãnej migrácie. Tieto moÏno povaÏovaÈ nielen za prínosné rozbory a zhrnutia doteraj‰ích trendov a za podklady na prognózu ìal‰ieho v˘voja skúmaného fenoménu, ale hlavne za odporúãania optimálnej migraãnej politiky Únie v danej sfére. Obzvlá‰È signifikantné sú podºa ná‰ho názoru Oznámenie Komisie o imigraãnej politike Spoloãenstva(z r. 2000), o spoloãnej politike voãi nelegálnej imigrácii(2001), o spoloãnej azylovej politike(2001), integrujúce migraãné záleÏitosti do vzÈahov EÚ s tretími krajinami(2002), akãn˘ plán pre zber a anal˘zu komunitárnych ‰tatistík na poli migrácie(2003), o imigrácii, integrácii a zamestnanosti(2003), ‰túdia o väzbách medzi legálnou a nelegálnou migráciou(2004), prvá v˘roãná správa o migrácii a integrácii(2004) a i. 151 Niektoré ìal‰ie zasadnutia Európskej Rady sa tieÏ venovali migraãnej politike Európskej únie ako celku i jej individuálnym komponentom odzrkadºujúc tak akútne problémy Spoloãenstva a reagujúc na aktuálnu medzinárodnú situáciu. Napr. summity v Nice(december 2000), Seville(jún 2002) ãi Solúne (jún 2003) akcentovali poÏiadavku na komplexn˘ prístup k migrácii(ktor˘ sa t˘ka aj dodrÏiavania ºudsk˘ch práv, politick˘ch otázok a aspektov rozvoja v krajinách a regiónoch pôvodu migrantov a tranzitu), na kontrolu nelegálneho prisÈahovalectva, boj proti obchodovaniu s ºuìmi, lep‰iu integráciu osôb z tretích krajín, unifikáciu definícií, metodík a ‰tatistík migrácie v ãlensk˘ch ‰tátoch a pod. (cf. IOM, 2005; ILO, 2004; OECD, 2001b). Naznaãen˘ v˘voj pokraãoval summitom Európskej rady v Bruseli dÀa 5. novembra 2004, kde bol odsúhlasen˘ nov˘ plán pre uωiu kooperáciu a harmonizáciu na úseku spravodlivosti a vnútra, ktorého podstatou je opäÈ migraãná politika, pod názvom Haagsky program. 152 Program vytyãuje smerovanie Európskej únie v nasledujúcich piatich rokoch v oblasti zlaìovania hraniãnej, imigraãnej, azylovej, integraãnej a vízovej politiky, legálnej práce v súlade s potrebami pracovn˘ch trhov, partnerstva s tretími krajinami, posilÀovania policajnej a justiãnej spolupráce, boja proti terorizmu a zloãinu, skvalitnenia v˘meny informácií atì. Rada zároveÀ poverila Komisiu predloÏiÈ v r. 2005 Akãn˘ plán transformujúci priority Haagskeho programu do faktick˘ch krokov. 153 151 Chronologicky COM(2000) 757 final, COM(2001) 672 final, COM(2001) 710 final, COM(2002) 703 final, COM(2003) 179 final, COM(2003) 336 final, COM(2004) 412 final, COM(2004) 508 final. 152 Pozri bliωie Haagsky program: posilÀovanie slobody, bezpeãnosti a spravodlivosti v Európskej únii, Official Journal C 053, 03/03/2005. 153 Na bruselskom summite bol schválen˘ tieÏ prechod z jednomyseºného na väã‰inové hlasovanie vo v‰etk˘ch sférach s v˘nimkou legálnej migrácie. Pôvodne chcela Únia zru‰iÈ právo národného veta vo v‰etk˘ch oblastiach, úsek legálnej migrácie v‰ak z nich musel byÈ vyÀat˘, pretoÏe niektoré krajiny – vãítane Slovenska – neboli ochotné prechod na väã‰inové hlasovanie inak podporiÈ. 170

Tento dokument bol skutoãne predstaven˘ Komisiou 10. mája 2005. 154 Plán determinuje desaÈ kºúãov˘ch priorít, na ktoré by sa podºa Komisie malo v priebehu budúcich piatich rokov koncentrovaÈ zv˘‰ené úsilie Únie. Tematick˘mi okruhmi prvoradého v˘znamu sú: Základné práva a obãianstvo; Boj proti terorizmu; Spoloãn˘ azylov˘ priestor; ManaÏment migrácie; Integrácia; Vnútorné hranice, vonkaj‰ie hranice a víza; Ochrana súkromia a bezpeãnosÈ pri poskytovaní informácií; Boj proti organizovanému zloãinu; Civilné súdnictvo a trestné súdnictvo; Sloboda, bezpeãnosÈ a spravodlivosÈ: spoloãná zodpovednosÈ a solidarita. Akãn˘ plán stanovuje aj konkrétne opatrenia a ãinnosti vrátane harmonogramu pre ich prijatie a implementáciu do r. 2010. Z plejády úloh t˘kajúcich sa migrácie moÏno vybraÈ napr. zriadenie osobitn˘ch fondov pre integráciu, návraty ãi vonkaj‰ie hranice, zriadenie Európskeho monitorovacieho strediska pre migráciu, úpravu Európskeho fondu pre uteãencov, realizáciu v˘roãn˘ch správ o prisÈahovalectve a integrácii, resp. o ‰tatistike na úseku migrácie a azylu, rozliãné legislatívne a in‰titucionálne aktivity, predkladanie pravideln˘ch správ o uplatÀovaní príslu‰n˘ch smerníc, zriadenie spoloãn˘ch konzulárnych úradov, spoluriadenie kontaktn˘ch sietí pre prisÈahovalectvo v dôleÏit˘ch tretích krajinách a i. Zaãiatkom r. 2005 bola Komisiou publikovaná zaujímavá ‰túdia na tému ekonomickej migrácie v Európskej únii, a to Zelená kniha o prístupe EÚ k riadeniu ekonomickej migrácie. 155 Cieºom ‰túdie bolo analyzovaÈ systém právnych aktov Spoloãenstva v danej sfére a vyzvaÈ zainteresovan˘ch k diskusii o alternatívach jeho pravdepodobného v˘voja. Zelená kniha je cenn˘m príspevkom k uvedomeniu si závaÏnosti tejto zloÏky zahraniãnej migrácie pre Európu a potreby jeho optimálnej regulácie. Zmluva o ústave pre Európu mala byÈ z logického i formálneho hºadiska urãit˘m zav⁄‰ením integraãn˘ch a‰pirácií v kontexte Európskej únie, okrem iného aj na poli migraãnej politiky, resp. usmerÀovania zahraniãnej migrácie(viì predov‰etk˘m kapitolu IV – Priestor slobody, bezpeãnosti a spravodlivosti, oddiel 2 – Politiky vzÈahujúce sa na hraniãné kontroly, azyl a prisÈahovalectvo). Napriek tomu, Ïe kvôli známym okolnostiam zmluva v pôvodnej podobe uÏ nebude ratifikovaná 156 , v praxi sa v oblasti spravodlivosti a vnútorn˘ch vecí postupuje v duchu ustanovení predchádzajúcich zmlúv Únie a rozhodnutí Rady, ktoré by Zmluva o ústave pre Európu len priviedla do väã‰ieho súladu. Spomedzi(celo)európskych in‰titúcií, ktoré sa orientujú o. i. tieÏ na problematiku zahraniãnej migrácie a migraãn˘ch politík na kontinente, nemoÏno obísÈ najmä Radu Európy . V˘bor pre migráciu, uteãencov a obyvateºstvo(Committee on Migration, Refugees and Population) Parlamentného zhromaÏdenia 154 Haagsky program: DesaÈ priorít na nasledujúcich päÈ rokov, Partnerstvo pre európsku obnovu v priestore slobody, bezpeãnosti a spravodlivosti, COM(2005) 184 final. 155 Green paper on an EU approach to managing economic migration, COM(2004) 811 final. 156 Zmluva o ústave pre Európu bola na jar 2005 zamietnutá v referendách vo Francúzsku a Holandsku. 171

Rady Európy vypracúva politiky presadzujúce ochranu práv v‰etk˘ch kategórií migrantov a vylep‰ovanie ich Ïivotn˘ch podmienok navrhujúc adekvátne politické rie‰enia, hºadá odpovede na otázky spojené so signifikantn˘mi pohybmi migrantov v ãlensk˘ch ‰tátoch a ich integráciou do spoloãnosti, publikuje ‰iroko poÀaté hodnotiace správy, odporúãania, rezolúcie. Tak˘mi sú z posledného obdobia napr. správa Spoloãná politika migrácie a azylu, rezolúcia Migrácia a integrácia: v˘zva a príleÏitosÈ pre Európu a mnoho in˘ch. 157 Hoci v‰etky uvedené in‰titucionálne aktivity a v˘voj, summity a stretnutia, právne normy, analytické, programové a strategické dokumenty a iné materiály prijali v rámci Európskej únie, resp. in˘ch paneurópskych organizácií ambicióznu agendu v oblasti zahraniãnej migrácie, urãitá rôznorodosÈ prístupov v migraãnej politike medzi ich ãlensk˘mi ‰tátmi pretrváva v praxi naìalej. Kritika zo strany viacer˘ch subjektov – mimovládnych organizácií, akademickej obce alebo migrantov – je namierená aj voãi sprísÀovaniu imigraãn˘ch zákonov v Európe, nedostatoãn˘m integraãn˘m programom pre cudzincov, v‰eobecnej nízkej miere priznávan˘ch azylov, di‰tancu aÏ sociálnej izolácii prisÈahovalcov, rastúcim prejavom intolerancie aÏ rasizmu, nadmernej preferencii niektor˘ch kategórií pracovn˘ch migrantov a znev˘hodÀovaní in˘ch, snahám budovaÈ uteãenecké tábory za hranicami EÚ a pod. Podºa mienky ãasti t˘chto subjektov sa„pevnosÈ Európa“ nebúra, ale skôr roz‰iruje a posilÀuje(EurActiv, 21. 6. 2005; EurActiv, 17. 9. 2004; Národná obroda, 23. 8. 2004; cf. Kopp, 2002 a i.). Obe strany sa v‰ak nesporne zhodnú v tom, Ïe principiálnym atribútom zjednocujúcej sa Európy by mala byÈ proaktívna, komplexná, jasná, jednotná a humánna prisÈahovalecká, azylová a integraãná politika regulujúca zahraniãnú migráciu na prospech domácich obyvateºov i migrantov... 9.3 MIGRAâNÁ POLITIKA SR – S ONESKORENÍM, ALE PREDSA V kontexte s vy‰‰ie charakterizovan˘mi skutoãnosÈami je potrebné podotknúÈ, Ïe fenomény a procesy zahraniãnej migrácie nepôsobia len na úrovni Európy ako celku, ale sa pochopiteºne manifestujú predov‰etk˘m vo vnútri jednotliv˘ch krajín, hoci ich intenzita, dynamika a povaha môÏu byÈ rozdielne. Práve z dôvodu existujúcich ‰pecifík je vhodné disponovaÈ aj prepracovanou migraãnou stratégiou konkrétneho ‰tátu ako nástrojom na usmerÀovanie zahraniãnej migrácie na jeho území. KeìÏe migraãná politika je zaloÏená na vízii úlohy migrácie v socio-ekonomickom, politickom a kultúrnom rozvoji krajiny, patrí medzi najkomplexnej‰ie a zároveÀ najkontroverznej‰ie politiky(cf. OECD, 2001b). Jej formulácia odzrkadºuje prelínanie ekonomick˘ch, sociálnych, politick˘ch, strategick˘ch, bezpeãnostn˘ch, kultúrnych, demografick˘ch, historick˘ch a in˘ch faktorov v danej krajine. 157 Common policy on migration and asylum, Doc. 9889, 25. 7. 2003; Migration and integration: a challenge and an opportunity for Europe, Rezolúcia PZ Rady Európy ã. 1437(2005). 172

Vo v‰eobecnosti kaÏdá migraãná politika musí poskytovaÈ odpovede na niekoºko substanciálnych otázok, ktoré v súvislosti so Slovenskou republikou môÏu znieÈ napr. takto: – Ak˘ je oficiálny postoj SR k zahraniãnej migrácii? Koho, v akom poãte, za ak˘ch podmienok, na akú dobu budeme prijímaÈ do krajiny? O aké pozície sa chceme s migrantmi v spoloãnosti deliÈ? – Aké veºké sú finanãné zdroje, ktoré môÏeme a sme ochotní na manaÏment zahraniãnej migrácie vyãleniÈ? – Aké sú priority Slovenskej republiky v spojitosti so zahraniãnou migráciou(boj proti nelegálnej migrácii, dôraz na legálnu migráciu za prácou, uprednostÀovanie migrácie za úãelom zjednocovania rodín, väã‰í poãet udeºovan˘ch azylov, naturalizácia cudzincov, legalizácia pobytu nelegálnych migrantov)? – Ak˘ je pomer medzi nákladmi a prínosmi zo zahraniãnej migrácie, aké sú ekonomické a neekonomické dôsledky migrácie v Slovenskej republike? Aké opatrenia je potrebné zaviesÈ na zv˘‰enie úÏitku zo zahraniãnej migrácie? – Ako skvalitniÈ manaÏment zahraniãnej migrácie v SR? âím sa moÏno in‰pirovaÈ v tomto smere in˘mi krajinami? Na ktor˘ch úsekoch môÏe Slovensko s nimi intenzívnej‰ie spolupracovaÈ? – V akom rozsahu a ak˘mi mechanizmami bude SR integrovaÈ cudzincov? Aké práva, vãítane politick˘ch, im chceme v súhrne priznaÈ? Základy migraãnej politiky Slovenskej republiky boli poloÏené uÏ v r. 1993, kedy boli uznesením vlády ã. 846/1993 prijaté Zásady migraãnej politiky Slovenskej republiky . 158 Tieto reflektovali objektívnu realitu v uvedenom ãase a formy i metódy implementácie migraãnej politiky SR v praxi boli odvodené priamo z nich. Dokument v‰ak odvtedy znaãne zastaral a absolútne nezodpovedal meritórne, ‰trukturálne ani mierou komplexity dynamickému v˘voju a aktuálnym poÏiadavkám na poli zahraniãnej migrácie v SR, najmä v období posledn˘ch 5 – 6 rokov(extraordinárne veºk˘ nárast poãtu nelegálnych migrantov a Ïiadateºov o azyl v krajine, rozmach prevádzaãstva migrantov, kvalitatívne zmeny u cudzincov s povolením na pobyt, rast poãtu nelegálne pracujúcich migrantov, prejavy intolerancie a diskriminácie cudzincov, ale aj transpozícia právnych aktov Európskej únie a z toho vypl˘vajúce nové povinnosti a záväzky ‰tátu voãi migrantom, nevyhnutnosÈ in‰titucionálnych reforiem a ìal‰ie ãinitele). Tento fakt bol v ostatn˘ch rokoch ãasto kritizovan˘ expertmi, medzivládnymi a mimovládnymi organizáciami, vedeckou komunitou ãi migrantmi samotn˘mi(dotazníkové zisÈovanie migraãnej situácie v SR). Dokonca aj ãasÈ reprezentantov ‰tátnych in‰titúcií vyjadrovala názor, Ïe migraãná politika SR je slabo artikulovaná, málo v˘razná, verejnosÈ ãi médiá sú o nej len minimálne informovaní, nie je uskutoãÀovaná promigraãne, koordinácia medzi zainteresovan˘mi aktérmi je neuspokojivá, materiálno-technická základÀa, finanãné prostriedky a personálne kapacity urãené na jej realizáciu sú nedostatoãné 158 Jednotlivé zásady sú detailnej‰ie komentované napr. v dielach Csámpai – Haládik, 2002; Karabino‰ – Balga, 1997 a i. 173

a nedosahuje úroveÀ obvyklú v ãlensk˘ch ‰tátoch Európskej únie. Navy‰e mimovládne organizácie mali viac ãi menej oprávnen˘ dojem, Ïe ich aktivity na úseku starostlivosti o migrantov nie sú ‰tátom doceÀované a ony nie sú akceptované za ekvivalentného partnera. Progres bol naopak oãividn˘ vo sfére legislatívy a harmonizácie právnych noriem SR s právnymi predpismi EÚ, av‰ak ‰tátna migraãná politika mala zah⁄ÀaÈ oveºa prepracovanej‰í a heterogénnej‰í súbor in‰trumentov na manaÏment migrácie(ibidem; Divinsk˘, 2005b; Divinsk˘, 2004a; UNHCR et al., 2004). Absencia konzistentnej, efektívnej a vyváÏenej migraãnej politiky ‰tátu sa tak de facto stala jedn˘m z najväã‰ích problémov v rámci zahraniãnej migrácie na Slovensku na poãiatku tretieho milénia. V súvislosti so vstupom krajiny do Európskej únie obzvlá‰È naliehavo vyvstala poÏiadavka prijaÈ novú migraãnú politiku Slovenskej republiky. Z t˘chto príãin Ministerstvo vnútra SR ako gestor pristúpilo k príprave migraãnej politiky ‰tátu v podobe koncepcie. Síce podstatne neskôr ako bola oãakávaná, ale predsa bola koncom r. 2004 predloÏená na pripomienkové konanie Koncepcia migraãnej politiky Slovenskej republiky , vypracovaná Migraãn˘m úradom MV SR. Napokon bola táto koncepcia schválená uznesením vlády SR ã. 11/2005. Prijatá Koncepcia migraãnej politiky SR ako fundamentálny strategick˘ dokument ‰tátu v oblasti manaÏmentu migrácie súãasne odzrkadºuje prebiehajúci proces formovania jednotnej migraãnej politiky ãlensk˘ch ‰tátov Európskej únie. Je vytvorená na báze implementovania právnych aktov EÚ do sústavy právnych noriem SR, ako aj v súlade s Haagskym programom na posilnenie slobody, bezpeãnosti a spravodlivosti v Únii, ãím môÏe signifikantne prispieÈ ku kreovaniu spoloãného imigraãného, azylového a integraãného systému na území SR. V úvode koncepcie sú identifikované elementárne princípy, z ktor˘ch dokument vychádza, a to princíp suverenity SR, zákonnosti, regulácie legálnej migrácie, aktívnej spolupráce s Európskou úniou, zákazu diskriminácie a princíp flexibility. Koncepcia ìalej podrobne definuje hlavné sféry, v ktor˘ch bude potrebné rozvíjaÈ snahy, aktivity a praktické kroky na uskutoãÀovanie partikulárnych politík na zabezpeãenie Ïelaného v˘voja zahraniãnej migrácie na teritóriu Slovenska. Sú to: oblasÈ medzinárodnej spolupráce, oblasÈ legálnej migrácie a sociálnej integrácie prisÈahovalcov a azylantov do spoloãnosti, oblasÈ prevencie a boja s nelegálnou migráciou, oblasÈ udeºovania azylu a pobytu cudzincov, oblasÈ spolupráce a koordinovania postupu orgánov ‰tátnej správy, samosprávy a ostatn˘ch subjektov podieºajúcich sa na realizácii migraãnej politiky, oblasÈ dodrÏiavania ºudsk˘ch práv a slobôd vo vzÈahu k cudzincom a predchádzania neÏiadúcich javov spojen˘ch s prejavmi xenofóbie a rasovej intolerancie. ZároveÀ koncepcia vymedzuje nástroje migraãnej politiky a stanovuje konkrétne úlohy v oblasti spolupráce medzi príslu‰n˘mi in‰titúciami, na úseku legislatívy, v in‰titucionálnej oblasti(tu je rozhodne zaujímav˘m návrh zriadiÈ v SR do r. 2010 Imigraãn˘ a naturalizaãn˘ úrad), na úseku ºudsk˘ch zdrojov ãi v oblasti financovania vyt˘ãen˘ch úloh. 174

Koncepcia migraãnej politiky Slovenskej republiky predstavuje po dlhom období v˘znamn˘ kvalitatívny posun vo sfére imigraãnej, azylovej a integraãnej politiky ‰tátu, a preto ju moÏno z tohto hºadiska len vysoko oceniÈ. Pochopiteºne koncepcia nemôÏe byÈ dokonalá, uÏ v priebehu jej pripomienkovania a po schválení sa objavili rôzne kritické poznámky. ZdôrazÀovali, Ïe by bolo vhodné viac rozpracovaÈ o. i. otázky postavenia cudzincov s povolen˘m pobytom na území SR, ich vzdelávania, obãianskej participácie na miestnej úrovni, zdruÏovania a aktivizácie ich spolkov a organizácií a pod., ìalej akcentovaÈ rovnosÈ ‰ancí pre migrantov ãi neprípustnosÈ ich diskriminácie, ale aj odmietanie pozitívnej diskriminácie cudzincov, ako aj rie‰iÈ súbor problémov vypl˘vajúcich z pracovnej imigrácie do SR. Väã‰ia pozornosÈ by sa mala taktieÏ venovaÈ udeºovaniu grantov na právnu pomoc migrantom, vzdelávaniu a informovanosti slovensk˘ch detí a ‰tudentov o azylantoch a cudzincoch v krajine, v˘chove obãanov SR v boji proti xenofóbii, pozitívnemu pôsobeniu médií ãi v˘raznej‰iemu zástoju orgánov samosprávy pri integrácii prisÈahovalcov na Slovensku(cf. Divinsk˘, 2005a; Divinsk˘, 2005b; Sme, 26. 1. 2005 a i.). Úspe‰né prijatie nielen charakterizovanej koncepcie, ale predov‰etk˘m prípadn˘ch ìal‰ích nadväzujúcich dokumentov a zákonov t˘kajúcich sa zahraniãnej migrácie, ako aj ich implementácia budú závisieÈ aj od celkového spoloãenského a najmä politického konsenzu v krajine. V tomto kontexte je znepokojujúce, Ïe medzi súãasn˘mi vládnymi stranami nepanuje v názore na manaÏment zahraniãnej migrácie v SR úplná jednota(Sme, 22. 11. 2004; TASR, 19. 11. 2004). KeìÏe Koncepcia migraãnej politiky Slovenskej republiky je iba rámcov˘m dokumentom, uznesenie vlády ã. 11/2005 ju uloÏilo ‰pecifikovaÈ na podmienky relevantn˘ch ministerstiev – Ministerstva vnútra, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, Ministerstva ‰kolstva, Ministerstva zahraniãn˘ch vecí, Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva zdravotníctva. V ãase finalizovania tejto publikácie neboli e‰te jednotlivé rozpracovania koncepcie za v‰etky rezorty predloÏené, av‰ak z uÏ prezentovan˘ch materiálov moÏno usúdiÈ, Ïe obzvlá‰È nároãné úlohy stoja pri realizácii koncepcie v najbliωom období pred ministerstvami práce, sociálnych vecí a rodiny, vnútra a ‰kolstva. Migraãná politika SR sa tak stáva viac-menej ekvivalentnou v porovnaní s migraãn˘mi politikami krajín EÚ, ale jej váÏnym systémov˘m nedostatkom je fakt, Ïe jej ch˘ba solídnej‰í in‰titucionálny rozmer na parlamentnej alebo vládnej úrovni. Bolo by preto urãite prínosom zváÏiÈ napr. zriadenie osobitného V˘boru pre záleÏitosti migrantov(cudzincov) pri Národnej rade SR alebo Úrade vlády SR s náleÏit˘mi kompetenciami. Navrhovan˘ v˘bor by sa zaoberal danou problematikou komplexne tak, ako je to v mnoh˘ch krajinách Európskej únie(Divinsk˘, 2005c). MoÏno uzavrieÈ, Ïe moderná migraãná politika Slovenskej republiky sa prakticky stále len tvorí a jej presnej‰ia podoba bude známa aÏ v nasledujúcom období... 175

9.4 INTEGRAâNÁ POLITIKA SR – ZAâIATOK DLHEJ CESTY Ako bolo vy‰‰ie uvedené, integraãnú politiku je moÏné povaÏovaÈ za esenciálne dôleÏit˘ a neoddeliteºn˘ komponent migraãnej politiky ‰tátu. V niektor˘ch krajinách je integrácii cudzincov do autochtónnej spoloãnosti prisudzované signifikantnej‰ie miesto neÏ v in˘ch(Penninx, 2004). ZáleÏí to na tradíciách, poãte cudzích ‰tátnych príslu‰níkov, prioritách ‰tátnej migraãnej politiky, finanãn˘ch zdrojoch vymedzen˘ch pre integráciu cudzincov, spoloãenskej klíme a tolerancii voãi migrantom atì. Podºa na‰ej mienky sa Slovenská republika zaoberala politikou integrácie cudzincov na svojom území zatiaº dosÈ poskromne(diskutujúc v posledn˘ch rokoch skôr spoloãenské dopady nelegálnej a azylovej migrácie). Rozhodli sme sa z tohto dôvodu jej v˘voj v krátkosti vyhodnotiÈ a poukázaÈ na jej slab‰ie miesta. Hoci je integrácia cudzincov v akademickej literatúre i praxi znaãne vágny pojem(CoE, 1997; Bauböck, 1994; cf. Porubänová, 2005), v princípe sa Àou rozumie postupné zaãleÀovanie cudzincov do spoloãensk˘ch ‰truktúr prijímajúceho ‰tátu. Je to kontinuálny, dlhodob˘ a dynamick˘ obojstrann˘ proces, ktor˘ zah⁄Àa jednak v krajine sa oprávnene zdrÏiavajúcich cudzích ‰tátnych príslu‰níkov, ako aj ãlenov hostiteºskej spoloãnosti, obsahuje antidiskriminaãnú politiku, vyÏaduje pripravenosÈ pre úãasÈ na Ïivote spoloãnosti, je zaloÏen˘ na pravidelnej interakcii i medzikultúrnom dialógu a inkorporuje viacero ìal‰ích politík(cf. Haagsky program; ECRE, 2005; EC, 2004; IOM, 2003; CoE, 1993). Jednotlivé ‰táty aplikujú pri integrácii cudzincov vlastné prístupy a politiky, priãom sa v podstate rozli‰ujú 4 základné modely integrácie. Segregaãn˘( diskriminaãn˘) model umoÏÀuje vstup migrantov zväã‰a len do jednej sféry spoloãenského Ïivota(napr. na trh práce), zriedka do in˘ch, a neoãakáva od migrantov integráciu do majoritnej spoloãnosti. Asimilaãn˘ model preferuje jednostrann˘ r˘chly proces adaptácie cudzincov za cenu straty ich kultúry, jazyka a ìal‰ích ‰pecifick˘ch atribútov. Integraãn˘ model predstavuje urãit˘ kompromis – adaptácia je dvojsmerná, migranti aj väã‰inová spoloãnosÈ prispievajú k formovaniu spoloãnej kultúry. Pluralitn˘( multikultúrny) model plne akceptuje diferencie u cudzincov podporujúc tak v prijímajúcej spoloãnosti diverzitu; migranti zostávajú svojimi charakteristikami odlí‰iteºní od autochtónnej spoloãnosti bez ohrozenia jej ãi vlastnej identity(IOM, 2005; CoE, 1997; cf. UNO, 2004a; ·i‰ková et al., 2001; Lí‰ka – Pru‰ová, 2000b). KeìÏe integrácia migrantov je multidimenzionálnym procesom, integraãná politika musí pokr˘vaÈ viacero spoloãensk˘ch oblastí. Ako celok sa totiÏ integrácia skladá zo zloÏiek – ekonomickej, sociálnej(vãítane zdravotnej), kultúrnej(vrátane vzdelania), rezidenãnej a politickej(obãianskej) integrácie (ECRE, 2005; IOM et UNO, 2000; IOM et UNO, 1999; Bauböck, 1994). Korektná integraãná politika ‰tátu sa preto vo vzÈahu k migrantom musí vyznaãovaÈ existenciou koordinovan˘ch a navzájom prepojen˘ch krokov, nástrojov a opatrení vedúcich napr. k zaradeniu cudzincov na pracovn˘ trh hostiteºskej krajiny, zvládnutiu jej jazyka a umoÏneniu prístupu k vzdelaniu, 176

prístupu k zdravotnej starostlivosti a sociálnym sluÏbám, poskytnutiu b˘vania alebo asistencie pri jeho hºadaní, uznaniu kultúrnych osobitostí, udeleniu jasného právneho ‰tatútu a moÏnosti získania ‰tátneho obãianstva, participácii na obãianskom a politickom Ïivote, zabezpeãeniu re‰pektu pred rôznorodosÈou a dodrÏiavaniu ºudsk˘ch práv, podporovaniu zjednotenia rodiny(UNO, 2004a; Porubänová, 2004; ILO, 2004; EC, 2004; Green, 2002; Glover et al., 2001). StupeÀ integrácie migrantov do spoloãnosti potom závisí na synergick˘ch úãinkoch v‰etk˘ch t˘chto faktorov. Slovenská republika venovala do r. 2005 komplexnej integraãnej politike len veºmi málo pozornosti. Niektoré prvky integrácie cudzincov sú síce identifikovateºné v rámci Zásad migraãnej politiky Slovenskej republiky z r. 1993 (zásada ã. 8 – VyváÏenosÈ rozsahu poskytovanej humanitnej pomoci uteãencom, odídencom a presídlencom s ekonomick˘mi moÏnosÈami a sociálnym potenciálom ‰tátu 159 ), av‰ak ich reálny dopad bol minimálny. Navy‰e sa v podstate t˘kali iba jednej kategórie migrantov, a to azylantov. Z koncepãného hºadiska je integrácia azylantov na území SR stále realizovaná na základe uznesenia vlády ã. 105/1996, ktor˘m bol schválen˘ materiál s názvom Komplexné rie‰enie procesu integrácie cudzincov s priznan˘m postavením uteãenca do spoloãnosti. 160 Dokument vychádza zo Zásad migraãnej politiky Slovenskej republiky a slúÏi ako podklad pre spracovanie programov a projektov pre uvedenú cieºovú skupinu. Zámerom integraãného procesu je, aby sa azylant stal samostatn˘m, schopn˘m existencie bez pomoci ‰tátu, ale pripú‰Èa sa, Ïe pre úspe‰nú integráciu je v poãiatoãnom ‰tádiu pomoc ‰tátu nevyhnutná. Dokument determinuje kardinálne domény starostlivosti o azylantov na Slovensku – vyhºadávanie pracovn˘ch príleÏitostí, resp. pomoc pri zabezpeãovaní zamestnania; vyhºadávanie, resp. zabezpeãovanie zodpovedajúceho sociálneho ubytovania; uskutoãÀovanie v˘uãby slovenského jazyka; zabezpeãenie vzdelávania a prípadnej rekvalifikácie; sociálne zabezpeãenie a poskytovanie zdravotníckej starostlivosti; vytváranie podmienok pre prijatie uteãencov do kolektívov obcí a vybran˘ch lokalít orgánmi obce a obãanmi. Vlastná integrácia azylantov sa realizuje na dvoch úrovniach(republiková a rezortná) a v troch fázach(spravidla najprv pobyt v integraãnom stredisku, neskôr v˘ber z viacer˘ch alternatív integrácie a napokon postintegraãná fáza – MÚ MV SR, 2004). Napriek praktizovanému postupu nemoÏno integráciu azylantov v SR povaÏovaÈ za mimoriadne úspe‰nú. Svedãí o tom nielen uÏ spomenut˘ fakt, Ïe 159 „Slovenská republika pristupuje k migrácii ako k ‰irokospektrálnemu problému, ktor˘ súvisí s jej ekonomick˘mi a sociálnymi moÏnosÈami. Opatrenia reagujúce a podmieÀujúce vstup cudzincov na územie Slovenskej republiky musia nevyhnutne vychádzaÈ a nadväzovaÈ nielen na legislatívne, ale i faktické podmienky pobytu t˘chto osôb v Slovenskej republike(zamestnanie, b˘vanie, zdravotnícka starostlivosÈ, vzdelanie, nadobúdanie majetku a pod.).“ 160 Roz‰íren˘ materiálom Rozpracovanie koncepcie integrácie uteãencov do spoloãnosti z toho istého roka; autorom oboch je Migraãn˘ úrad Ministerstva vnútra SR. 177

1/2 aÏ 2/3 osôb s priznan˘m azylom sa na území Slovenska uÏ nenachádza, ale tieÏ sÈaÏnosti – zaiste do urãitej miery subjektívne – samotn˘ch azylantov (dotazníkové zisÈovanie migraãnej situácie v SR; Divinsk˘, 2004a). Integráciu azylantov v Slovenskej republike brzdia jednak externé ãinitele(prítomnosÈ rodín a priateºov azylantov v ‰tátoch západnej Európy, tamoj‰ie poãetnej‰ie a dlh‰ie etablované komunity krajanov, niekoºkonásobn˘ rozdiel medzi mzdami v t˘chto krajinách a na Slovensku), jednak interné – domáce faktory(nedostatok finanãn˘ch prostriedkov urãen˘ch na efektívnej‰ie a kvalitnej‰ie integraãné programy pre ich v dlhodobom horizonte rastúci poãet, nie práve harmonická spolupráca medzi ‰tátnymi in‰titúciami a medzinárodn˘mi ãi mimovládnymi organizáciami, príp. samosprávou na úseku integrácie azylantov, neujasnenosÈ smerovania integraãnej politiky, prevládajúca negatívna verejná mienka voãi cudzincom vrátane azylantov, ale i skutoãnosÈ, Ïe ãasÈ azylantov nie je schopná sama sa dostatoãne integrovaÈ do slovenskej spoloãnosti). Aj dokument Komplexné rie‰enie procesu integrácie cudzincov s priznan˘m postavením uteãenca do spoloãnosti z r. 1996 uÏ zastaral a nespæÀa poÏiadavky kladené na modernú integráciu azylantov. Systémové zmeny na tomto poli sú nepochybne potrebné(cf. UNHCR et al., 2004). Tu v‰ak vyvstáva oveºa väã‰í problém: pre ostatné kategórie zahraniãn˘ch migrantov(napr. migranti za prácou, ‰túdiom, za úãelom zjednotenia rodiny a iní), ktor˘ch je na Slovensku kvantitatívne neporovnateºne viac ako azylantov, nie sú k dispozícii koncepcie ani len na analogickej úrovni. Pritom okolité krajiny sa vzhºadom k ich poãtu a v˘znamu venujú primárne integrácii cudzincov s dlhodob˘m legálnym pobytom na svojom teritóriu. 161 Aj informovanie verejnosti a odborn˘ch kruhov o integrácii tejto skupiny migrantov je ìaleko vy‰‰ie neÏ v SR(napr. v âeskej republike pozri rad âSÚ et Scientia, 2001 – 2004; Horáková, 2005; ·i‰ková et al., 2001 a i.). Predsa v‰ak v poslednom období nastáva na Slovensku markantn˘ kvalitatívny posun v chápaní závaÏnosti tejto problematiky a nutnosti ‰pecifického prístupu k integrácii migrantov. V predo‰l˘ch kapitolách(kapitola 8, príp. 5, 6 a 7) sme naãrtli pôsobenie relevantn˘ch ‰tátnych i ne‰tátnych in‰titúcií, ich riadiace, operaãné, legislatívne, informaãné, publikaãné a programové aktivity, ako aj praktickú ãinnosÈ o. i. v oblasti integrácie a starostlivosti o migrantov. Na tomto mieste je moÏné uÏ len opakovane uviesÈ zásadné koncepcie a dokumenty napomáhajúce pri kon‰tituovaní rámca integrácie cudzincov v SR. Sú to: V˘chova a vzdelávanie detí cudzincov v Slovenskej republike (·PÚ, 2005), Vzdelávanie detí migrujúcich rodiãov – Ïiadateºov o postavenie uteãenca a uteãencov v Slovenskej republike(·PÚ, 2003), Koncepcia vzde161 Viì napr. v âeskej republike realizované Zásady koncepce integrace cizincÛ na území âR z r. 1999, resp. Koncepce integrace cizincÛ na území âR z r. 2000(www.mvcr.cz/uprchlici/ integrac.html, máj 2005), ako aj Návrh legislativních a praktick˘ch opatfiení MPSV v oblasti integrace cizincÛ, resp. Plán integraãní politiky MPSV v letech 2004 – 2006 z r. 2004(www. cizinci.cz/clanek.php?1g=1&id=19, jún 2005). 178

lávania detí migrujúcich rodiãov(schválená Ministerstvom ‰kolstva SR v r. 2001), Národn˘ akãn˘ plán zamestnanosti na roky 2004 – 2006(MPSVaR, 2004b), Národn˘ akãn˘ plán sociálnej inklúzie 2004 – 2006(MPSVaR, 2004a), Národn˘ plán v˘chovy k ºudsk˘m právam na roky 2005 – 2014(M·, 2005), Akãn˘ plán predchádzania v‰etk˘m formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatn˘m prejavom intolerancie na obdobie rokov 2004 – 2005(uznesenie vlády ã. 446/2004), Závereãná správa – vyhodnotenie azylového systému v Slovenskej republike(UNHCR et al., 2004). Z praktického hºadiska sú signifikantn˘mi projekty na zaãlenenie migrantov do pracovného Ïivota financované prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu, rozliãné integraãné projekty uskutoãÀované mimovládnymi a medzinárodn˘mi organizáciami a pod. Väã‰í priestor neÏ doteraz a oficiálnu podporu pre integraãné programy poskytuje od zaãiatku r. 2005 uÏ predstavená Koncepcia migraãnej politiky Slovenskej republiky(a jej rezortné rozpracovania). 162 Táto o. i. identifikuje fundamentálne kroky a opatrenia na vytváranie podmienok súvisiacich s vzdelávaním, zamestnávaním, ubytovaním, zdravotn˘m a sociálnym zabezpeãením ãi právnou pomocou migrantom. Koncepcia zároveÀ akcentuje potrebu formulácie národnej integraãnej politiky za spoluúãasti v‰etk˘ch zainteresovan˘ch subjektov v krajine. Slovenská republika tak vo sfére integrácie zahraniãn˘ch migrantov nastúpila správny kurz, ale cieº cesty je e‰te hodne vzdialen˘. 9.5 POSTAVENIE CUDZINCOV V SLOVENSKEJ SPOLOâNOSTI NA ZÁKLADE DOTAZNÍKOVÉHO ZISËOVANIA – INTEGRÁCIA, ALEBO SOCIÁLNA EXKLÚZIA? V nadväznosti na integraãnú politiku Slovenskej republiky sa v nasledujúcej textovej pasáÏi pokúsime analyzovaÈ reálnu pozíciu zahraniãn˘ch migrantov v slovenskej spoloãnosti, stupeÀ ich zaãlenenia do nej a problémy, ktor˘m ãelia. Situácia je sÈaÏená v˘raznou definiãnou a metodologickou nejednotnosÈou a nejasnosÈou vyjadrovania miery kvantitatívnej i kvalitatívnej integrácie cudzincov v odbornej literatúre a praxi jednotliv˘ch krajín. Neexistuje Ïiadna jednoduchá integraãná ‰kála. Za dva protipóly v‰ak moÏno pokladaÈ úspe‰nú kompletnú spoloãenskú integráciu cudzích ‰tátnych príslu‰níkov do spoloãnosti(s atribútmi naznaãen˘mi v predchádzajúcej ãasti), resp. sociálnu inklúziu na jednej strane a totálne sociálne vyãlenenie, exklúziu na strane druhej. Pod sociálnou exklúziou migrantov sa v‰eobecne rozumie ich spoloãenské znev˘hodnenie ãi obmedzovanie príleÏitostí, pokiaº ide o prístup na pracovn˘ trh prijímajúcej krajiny, k vzdelaniu, b˘vaniu a sociálnemu zabezpeãeniu, úro162 Podkapitola 3.2 Politika v oblasti legálnej migrácie a sociálnej integrácie prisÈahovalcov a azylantov do spoloãnosti. 179

veÀ politickej a obãianskej participácie, ochranu ich ºudsk˘ch práv, v˘‰ku príjmov a i.(cf. Böhnke, 2004; Porubänová, 2004; Niessen, 2000). Inverzne sociálna inklúzia migrantov znamená organické inkorporovanie tejto kategórie osôb do spoloãensk˘ch ‰truktúr cieºovej krajiny, redukovanie uveden˘ch bariér a umoÏnenie plnej integrácie(cf. ECRE, 2005; Penninx, 2004; Böhnke, 2004). Migranti tvoria modelovú skupinu, na ktorej je moÏné excelentne skúmaÈ stupeÀ spoloãenskej integrácie z geografického i ãasového hºadiska, ako aj ilustrovaÈ jej dôleÏitosÈ. Mnohé, z aspektu sociálnej exklúzie relevantné faktory jednoznaãne identifikujú migrantov ako rizikovú skupinu(Porubänová, 2005). V krajinách, v ktor˘ch pôsobí fenomén imigrácie uÏ dlh‰iu dobu, bol vypracovan˘ cel˘ súbor opatrení zameran˘ch na zlep‰enie postavenia sociálne diskvalifikovan˘ch migrantov a zníÏenie rizika sociálnej exklúzie. Uznáva sa, Ïe substanciálnym ãiniteºom v rámci t˘chto opatrení je nekomplikovan˘ prístup migranta na pracovn˘ trh, resp. vyhovujúce zamestnanie spolu so zvládnutím jazyka hostiteºskej krajiny(Böhnke, 2004; Glover et al., 2001), av‰ak ani ostatné faktory nie sú bezv˘znamné. Je v‰ak zloÏité korektne artikulovaÈ spoºahlivé metódy hodnotenia sociálnej inklúzie alebo kon‰truovaÈ jej exaktné indikátory. Zaujímavé pokusy predstavujú napr. multidimenzionálny index sociálnej exklúzie(Haisken-DeNew – D’Ambrosio, 2003), index IAS a vybrané ukazovatele(CoE, 1997), kºúãové premenné percepcie sociálnej integrácie a exklúzie(Böhnke, 2004), ‰truktúrované indikátory integrácie migrantov(Niessen, 2000) a i. Slovenská republika sa v r. 2003 podpísaním Spoloãného memoranda o inklúzii jasne vyslovila za spoloãn˘ boj proti chudobe a sociálnej exklúzii v ãlensk˘ch krajinách Európskej únie. Prioritou v slovenskom memorande je o. i. intenzifikácia opatrení na podporu integrácie dlhodobo nezamestnan˘ch a hendikepovan˘ch skupín na trhu práce vrátane migrantov v krajine. 163 Analogicky aj Národn˘ akãn˘ plán sociálnej inklúzie 2004 – 2006(MPSVaR, 2004a) radí medzi hlavné kategórie obyvateºstva ohrozené chudobou a sociálnou exklúziou migrantov(imigranti, azylanti, maloletí bez sprievodu). Z tohto dôvodu je jednou zo strategick˘ch úloh ‰tátu v danej oblasti„pomoc najzraniteºnej‰ím“ spredmetnená v sociálnej inklúzii migrantov a zabezpeãení uceleného prístupu k rie‰eniu ‰pecifick˘ch integraãn˘ch problémov migrantov. 164 Rovnako Národn˘ akãn˘ plán zamestnanosti na roky 2004 – 2006(MPSVaR, 2004b) deklaruje podporu integrácii a boju proti diskriminácii ºudí znev˘hodnen˘ch na trhu práce(vãítane migrantov) rozvíjaním ich zamestnateºnosti, zvy‰ovaním pracovn˘ch príleÏitostí a predchádzaním v‰etk˘m formám diskriminácie voãi nim. Pripravené sú aj opatrenia orientované na integráciu imigrantov, azylantov a ºudí Ïiadajúcich o azyl. Cieºom politiky integrácie t˘chto skupín je prak163 http://europa.eu.int/comm/employment_social/soc-prot/soc-incl/jim_en.html, jún 2005. 164 Národn˘ akãn˘ plán definuje tieÏ základné riziká migrantov na Slovensku: nezamestnanosÈ, nízka úroveÀ ich vzdelania, absencia dokladu o nadobudnutom vzdelaní, vysoká miera chudoby a jazykov˘ hendikep(ibidem). 180

tická pomoc pri prekonávaní ich adaptaãn˘ch ÈaÏkostí, priãom sa kladie dôraz predov‰etk˘m na jazykovú prípravu, b˘vanie a integráciu na trhu práce. Pokiaº ide o konkrétne nástroje v boji proti diskriminácii a rasizmu voãi imigrantom v SR, tieto boli charakterizované uÏ v kapitole 5(príp. kapitole 7), preto im na tomto mieste uÏ nebudeme venovaÈ osobitnú pozornosÈ. Ak˘ je ale skutkov˘ stav v Slovenskej republike vo sfére spoloãenskej integrácie cudzích ‰tátnych príslu‰níkov, resp. stupeÀ ich sociálnej inklúzie? Sú migranti v SR vystavení izolácii, sociálnej exklúzii ãi diskriminácii, alebo je ich postavenie v spoloãnosti rovnoprávne? Sú povaÏovaní za integrálnu a prirodzenú súãasÈ spoloãnosti, alebo sú marginalizovaní? Ako vnímajú spoloãensk˘ status migrantov odborníci a ako samotní migranti? Odpovede sme hºadali pomocou dotazníkového zisÈovania migraãnej situácie v SR v názoroch, postrehoch a skúsenostiach osloven˘ch reprezentantov ‰tátnej správy, mimovládnych organizácií, medzinárodn˘ch organizácií, Ïurnalistov, expertov z vedeckej obce, ako i migrantov Ïijúcich na území Slovenska. UÏ neraz spomínan˘ dotazník obsahoval viacero otázok vzÈahujúcich sa na integráciu cudzincov v krajine vo v‰eobecnej rovine(„Ako hodnotíte princípy a priority súãasnej ‰tátnej migraãnej politiky SR, ão sa t˘ka integrácie migrantov do spoloãnosti; aká je ich implementácia a úspech v praxi?“;„Ako hodnotíte konkrétne zvyky, postupy, prax na poli spoloãenskej, ekonomickej a kultúrnej integrácie(a podpory) migrantov v SR? Kde spoãívajú slabé i silné stránky integrácie?“; ako aj„âo moÏno podºa Vás Slovenskej republike v medzinárodnom kontexte najviac vyt˘kaÈ v oblasti zaobchádzania(starostlivosti) alebo integrácie zahraniãn˘ch migrantov?“) a sociálnej exklúzii zvlá‰È bola venovaná jedna otázka(„Existuje a ak áno, v akom rozsahu v praxi sociálna exklúzia migrantov v SR? Kde sa prejavuje najviac?“). ëal‰ie otázky boli zamerané na získanie názorov na jednotlivé komponenty integraãného procesu migrantov v Slovenskej republike – ekonomickú integráciu(v rámci otázky„Ako hodnotíte prístup na pracovn˘ trh SR pre zahraniãn˘ch záujemcov – právne vymedzen˘ ãi reálny?“), politickú integráciu („Aká je podºa Vás moÏnosÈ úãasti migrantov na politickej scéne, spoluriadení v SR, resp. podieºaní sa na riadení svojich vlastn˘ch záleÏitostí?“) a nepriamo v spojitosti s in˘mi otázkami na kultúrno-jazykovú integráciu. Otázky pre odborníkov a migrantov sa nepatrne lí‰ili, preto predstavíme najprv odpovede prvej cieºovej skupiny. Pokiaº ide o integráciu cudzincov v SR v‰eobecne , názory na jej kvalitu sú zreteºne polarizované. âasÈ zástupcov prevaÏne ‰tátnych in‰titúcií sa optimisticky domnieva, Ïe v˘chodiskové princípy integrácie migrantov sú v Slovenskej republike vyhovujúce, ich implementácia v praxi má za následok vysokú úspe‰nosÈ integrácie imigrantov do spoloãnosti a Ïe na Slovensku funguje dobre vybudovan˘ systém rôznych sociálnych podpôr pre cudzincov, moÏností b˘vania, vzdelania, zdravotnej starostlivosti, ale aj kultúrneho vyÏitia. Vyskytuje sa dokonca kritika postojov migrantov k integrácii(„V praxi sú problémy pri integrácii predov‰etk˘m v slabom chápaní povinností zo strany 181

cudzincov“). Správne sa podot˘ka, Ïe integrácia je do znaãnej miery závislá od individuálneho prístupu jednotlivca. Druhá ãasÈ respondentov, predov‰etk˘m z prostredia mimovládnych organizácií a akademickej komunity kon‰tatuje, Ïe integrácii migrantov sa v SR venuje málo pozornosti, jej podpora je skôr symbolická, infra‰truktúra pre integráciu chabo rozvinutá, mnoÏstvo financií nepostaãujúce a je Ïiaduce poskytovaÈ viac informácií v podobe zrozumiteºnej pre v‰etky vrstvy migrantov. Existencia fenoménu sociálnej exklúzie cudzincov v Slovenskej republike sa síce uznáva, ale málo komentuje(zjavne mnohí opytovaní tomuto konceptu neveºmi rozumejú). Viacerí respondenti si myslia, Ïe jej úroveÀ je pravdepodobne vysoká a manifestuje sa rôznymi formami. Prejavuje sa hlavne v celkovom postoji slovenskej spoloãnosti voãi migrantom, ale aj cez partikulárne etnické alebo náboÏenské stereotypy a predsudky. V súhrne v‰ak ide najmä o nedostatoãnú mieru a podmienky integrácie a tieÏ marginalizáciu cudzincov, ako aj o problém per se poníman˘ zatiaº na Slovensku ako nepodstatn˘(„Najväã‰iu exklúziu vidím v tom, Ïe sa o tejto téme takmer nehovorí“). Vzhºadom na niωí poãet migrantov na území SR v‰ak nie je ºahké hodnotiÈ stupeÀ ich sociálnej exklúzie; skúsenosti na tomto poli sú príli‰ malé. Za slabé miesta, ktoré moÏno integraãnému procesu migrantov v SR vytknúÈ, respondenti najãastej‰ie povaÏujú okrem uÏ vy‰‰ie naznaãen˘ch oblastí formálny prístup zo strany ‰tátu a neefektívnu implementáciu integraãn˘ch koncepcií, ch˘bajúce integraãné projekty, absenciu ‰pecifick˘ch programov na podporu integrácie selektovan˘ch cieºov˘ch skupín migrantov, ale aj skromné aktivity samosprávy v danej sfére ãi limitované finanãné zdroje uãené pre integráciu. K ekonomickej integrácii migrantov v Slovenskej republike: hoci sa vyskytujú sporadické názory, Ïe tento druh integrácie je relatívne úspe‰n˘, drvivá väã‰ina odpovedí prízvukuje, Ïe prístup cudzincov na pracovn˘ trh v SR je dosÈ obmedzen˘(s v˘nimkou niektor˘ch profesií a kategórií migrantov), právne komplikovan˘(ão napomáha nelegálnej migrácii za prácou), v˘razne diferencovan˘ podºa krajiny pôvodu, sÈaÏen˘ vysokou nezamestnanosÈou v ‰táte a jazykovou bariérou migrantov. Z tohto dôvodu sa niektorí migranti veºmi obÈaÏne zaraìujú do pracovného procesu, ão znamená, Ïe sú dlh˘ ãas odkázaní na pomoc. Vo viacer˘ch odpovediach rezonuje my‰lienka, Ïe slovensk˘ pracovn˘ trh by sa mal viac otvoriÈ a podmienky pre legálnych migrantov za prácou pochádzajúcich konkrétne z Ukrajiny zjednodu‰iÈ, samozrejme pri monitorovaní v˘voja príslu‰ného segmentu trhu práce. Pokiaº ide o kultúrnu integráciu migrantov v SR, v odpovediach dotazníka prevláda tieÏ skôr kritick˘ pohºad. Podºa väã‰inovej mienky respondentov sa v slovenskej spoloãnosti evidentne manifestuje kultúrna exklúzia cudzincov. Podpora kultúrnych aktivít migrantov a ich zdruÏení zo strany ‰tátu a samosprávy je minimálna, ch˘bajú spoloãné kultúrne akcie, je pociÈovan˘ nedostatok informaãn˘ch a kultúrnych stredísk(nielen) pre migrantov. Objavuje sa v‰ak i názor, Ïe zachovanie vlastnej kultúry nepredstavuje pre cudzincov na Slovensku Ïiadny osobitn˘ problém. 182

Úloha zvládnutia ‰tátneho jazyka – slovenãiny – v procese integrácie migrantov do spoloãnosti je v odpovediach respondentov obzvlá‰È vyzdvihovaná. UpozorÀuje sa na fakt, Ïe migranti, ktorí majú problémy dohovoriÈ sa, si na Slovensku len s námahou hºadajú adekvátny pracovn˘ post a sotva si vytvárajú kontakty mimo svojej komunity. Dochádza tak následne k sociálnej exklúzii tejto skupiny s ìal‰ími potenciálnymi dôsledkami: neprístupnosÈ ìal‰ieho vzdelania, nemoÏnosÈ získavania alebo spracovania informácií(ktoré sú na Slovensku prevaÏne len v slovenãine), príp. dokonca i väã‰ie riziko prejavov intolerancie a diskriminácie voãi nim. Spektrum odpovedí vzÈahujúcich sa k obãianskej/politickej integrácii cudzincov do slovenskej spoloãnosti je pomerne pestré. Dominujú pesimistické (realistické?) názory – moÏnosÈ úãasti migrantov na politickej scéne, spoluriadení v SR, resp. podieºaní sa na riadení vlastn˘ch záleÏitostí je pokladaná za prakticky nulovú, nereálnu, slabú. Cudzinci v SR môÏu len minimálne ovplyvÀovaÈ svoje záleÏitosti politicky, môÏu sa len zapájaÈ do aktivít v zdruÏeniach migrantov. ëal‰ia ãasÈ opytovan˘ch vidí vcelku dobré vyhliadky pre cudzincov na úrovni komunálnej a regionálnej politiky, pravda iba v spolupráci s orgánmi samosprávy. Iná skupina respondentov sa domnieva, Ïe cudzinci na území SR majú viac neÏ dostatoãn˘ priestor pre spolupodieºanie sa na veciach verejn˘ch/politick˘ch. ZároveÀ sa v‰ak v odpovediach viackrát zdôrazÀuje, Ïe sami migranti spravidla nejavia záujem o veci verejné, ich angaÏovanosÈ v nich je nepatrná a snáì ani nevedia o moÏnostiach, ktoré majú(Ústava SR, Dohovor RE o úãasti cudzincov vo verejnom Ïivote na miestnej úrovni a i.). Respondentom-migrantom boli v dotazníku poloÏené temer identické otázky s v˘nimkou roz‰írenej otázky súvisiacej s ich politickou integráciou(„Aká je situácia, ão sa t˘ka reprezentácie Va‰ich záujmov v SR ºuìmi a in‰titúciami z Vá‰ho prostredia, t. j. jednotliv˘mi zdruÏeniami migrantov? Aké sú moÏnosti takejto reprezentácie a konania?“). Hoci poãet osloven˘ch migrantov bol podstatne niωí, získané odpovede boli mimoriadne prínosné. V rámci integraãného procesu vo v‰eobecnej rovine migranti navrhujú aplikovaÈ na Slovensku nejak˘ úspe‰n˘ model integrácie cudzincov z vyspel˘ch krajín EÚ. ëalej silno pociÈujú absenciu efektívnej informaãnej a komunikaãnej platformy pre potreby migrantov, najmä za úãelom získavania informácií o pracovn˘ch, ubytovacích a sociálno-zdravotn˘ch podmienkach v SR. Myslia si, Ïe Slovenská republika komplikovane a prísne udeºuje ‰tátne obãianstvo(„SR sa príli‰ zdráha udeleniu obãianstva cudzím ‰tátnym príslu‰níkom a priamej integrácii migrantov do normálneho Ïivota“), ako aj povolenie na pobyt a podnikanie. Prístup na pracovn˘ trh SR povaÏujú(niektorí) respondenti za znaãne obmedzen˘ a ekonomickú integráciu tak za sÈaÏenú. Zdá sa im, Ïe domáce obyvateºstvo je uprednostÀované pri prijímaní do pracovného pomeru a Ïe slovenské orgány nevidia podnikanie cudzincov ako pozitívum pre slovenskú ekonomiku(„Je tu oãividná snaha brániÈ imigrantom z tretieho sveta prísÈ a pracovaÈ“). UpozorÀujú dokonca na diskrimináciu migrantov pri hºadaní za183

mestnania zo strany zamestnávateºov. Odporúãajú preto vytváraÈ v SR viac pracovn˘ch príleÏitostí pre cudzincov a zriadiÈ databázu firiem, ktoré nemajú problém ich zamestnaÈ. Pokiaº ide o moÏnosÈ nájsÈ si ubytovanie( rezidenãnú integráciu ), opytovaní migranti citeºne postrádajú dostatok lacnej‰ích – napr. sociálnych – bytov, ìalej im nevyhovuje poskytovanie ubytovania v regiónoch, kde nenachádzajú prácu a vice versa(„Dáte mu ubytovanie, ale nemá kde pracovaÈ. Dáte mu prácu, ale kde sa ubytuje? Alebo ão takto ‰tartovné vo forme odpustenia prvého nájomného?“) a takisto im prekáÏa ãiastoãná diskriminácia na trhu s bytmi, resp. pri prenajímaní si bytov podºa farby pleti. V kontexte kultúrnej integrácie respondenti kritizujú chabé podmienky pre kultúrne vyÏitie a rozvoj vlastnej kultúry na Slovensku, nerozvinutú infra‰truktúru a symbolické právomoci zdruÏení migrantov, ich veºkú finanãnú závislosÈ znemoÏÀujúcu suverenitu v konaní, slabú podporu kultúrnych aktivít cudzincov zo strany ‰tátnych orgánov a samosprávy v krajine. Uvítali by tieÏ intenzívnej‰ie pôsobenie na povedomie slovensk˘ch obãanov s cieºom väã‰ej akceptácie multikultúrneho prostredia majoritnou populáciou. âasti migrantov ch˘ba moÏnosÈ poskytovania v˘uãby základov slovenãiny zdarma alebo len za minimálny poplatok(cudzinci s povolením na pobyt). MoÏnosÈ úãasti cudzincov na správe vecí verejn˘ch a na politickej scéne v Slovenskej republike( politická integrácia ) pokladajú opytovaní len za teoretickú, prakticky nerealizovateºnú. Migranti sa domnievajú, Ïe v tejto oblasti nie je v SR vybudovaná v podstate Ïiadna informaãná sieÈ a preto nevedia, na koho sa majú v prípade záujmu obrátiÈ. Väã‰ina respondentov v‰ak pripú‰Èa, Ïe cudzinci zatiaº nemajú nijaké politické ambície. Na záver tejto kapitoly moÏno zhrnúÈ, Ïe odpovede väã‰iny respondentov boli cenn˘m príspevkom do diskusie o stupni integrácie migrantov do slovenskej spoloãnosti komplexne i v jej individuálnych komponentoch, ale tieÏ o kvalite uskutoãÀovanej integraãnej politiky Slovenskej republiky a implementácii existujúcich koncepãn˘ch dokumentov. Dotazníkové zisÈovanie prinieslo mozaiku niekedy rozdielnych, niekedy viac ãi menej zhodn˘ch zhodnotení, postrehov, skúseností a odporúãaní pre prax od reprezentantov odbornej sféry i samotn˘ch migrantov. Je nutné priznaÈ, Ïe odpovede druhej skupiny respondentov boli logicky do veºkej miery subjektívne. Av‰ak predsa je moÏné s ãasÈou ich názorov a pripomienok sa stotoÏniÈ, a tak aj zásluhou vyjadrení osôb, ktor˘m je de facto integraãná politika ‰tátu urãená, pokúsiÈ sa sformulovaÈ ão najskôr jej nové princípy. 184

10. ZÁVER 10.1 PROGNÓZY V¯VOJA ZAHRANIâNEJ MIGRÁCIE VO SVETE A NA SLOVENSKU Ako bolo v úvode tejto publikácie naznaãené, v zásade je nesmierne ÈaÏké (ak nie vôbec nemoÏné) hodnoverne prognózovaÈ v˘voj zahraniãnej migrácie vo svete, v jeho väã‰ích ãi men‰ích regiónoch, resp. jednotliv˘ch krajinách. Táto skutoãnosÈ je dôsledkom rastúceho vplyvu globalizácie a predov‰etk˘m vnútornej povahy tak mimoriadne stochastického a takmer nepredvídateºného fenoménu, ak˘m je zahraniãná migrácia. Ak si uvedomíme, aké problémy spôsobuje interpretácia súãasn˘ch migraãn˘ch trendov a produkcia aspoÀ ãiastoãne spoºahliv˘ch údajov, je pochopiteºné, Ïe odhadovanie budúcich trendov zahraniãnej migrácie je e‰te niekoºkonásobne komplikovanej‰ie. Extrapolácie minul˘ch trendov môÏu byÈ len orientaãné, vysoko rizikové aÏ zavádzajúce. Do komplexu relevantn˘ch ãiniteºov je nutné inkorporovaÈ cel˘ rad potenciálnych politick˘ch, demografick˘ch, ekonomick˘ch, spoloãensk˘ch a environmentálnych zmien univerzálneho i lokálneho charakteru, a to v‰etko na pozadí in˘ch v‰adeprítomn˘ch, ÈaÏko predvídateºn˘ch globalizaãn˘ch procesov(cf. UNO, 2004c; Eurostat, 2000b; Collinson, 1999). Z tohto dôvodu sa renomované celosvetové odborné a politické in‰titúcie vyjadrujú len sporadicky k v˘voju zahraniãnej migrácie neaplikujúc pri jej prognózovaní Ïiadne ‰tandardné modely, skôr len ad hoc metodológie, v˘sledky sa preto môÏu znaãne lí‰iÈ. Napriek tomuto faktu v‰ak Ïiadna in‰titúcia alebo expert na migráciu neoãakáva, Ïe rast celkového poãtu migrantov na svete sa v blízkej budúcnosti zmierni. Medzinárodná organizácia pre migráciu odhaduje, Ïe do r. 2050 sa absolútny poãet zahraniãn˘ch migrantov na Zemi zv˘‰i na cca 230 – 250 miliónov(IOM, 2003; ILO, IOM et OHCHR, 2001). Za faktory, ktoré budú z globálneho hºadiska naìalej v˘razne generovaÈ migráciu, sa povaÏujú zväã‰ujúce sa rozdiely v Ïivotnej úrovni medzi bohat˘mi a chudobn˘mi krajinami, rastúca populácia rozvojov˘ch krajín, pokraãujúce ozbrojené konflikty, ale i zhor‰ujúce sa Ïivotné prostredie aÏ environmentálne katastrofy(ibidem; cf. Skeldon, 2004; Myers, 1993). Paradoxne aj veºká ãasÈ rozvinut˘ch krajín bude potrebovaÈ stále viac migrantov zo zahraniãia, aby saturovala svoj populaãn˘ deficit a zvy‰ujúce sa ekonomické nároky. Po r. 2010 budú aktívne promigraãné politiky a regrutovanie migrantov z tretieho sveta kºúãov˘m mechanizmom pre uspokojenie rastúceho dopytu po pracovn˘ch silách(Münz, 2004; IOM, 2003; Wanner, 2002). Z údajov ilustrovan˘ch v tabuºke 39 je evidentné, ktoré regióny sveta budú v nasledujúcich dekádach vo vzÈahu k zahraniãnej migrácii naìalej zdrojové a ktoré prijímajúce. Dlhodobej‰ie prognózy v˘voja migrácie sa nevypracovávajú vzhºadom na spomenutú vysoko stochastickú povahu toh185

to javu, takÏe objem zahraniãnej migrácie za horizontom r. 2050 sa pokladá na nulov˘, hoci sa uznáva, Ïe budúce anal˘zy ju musia bezpodmieneãne zah⁄ÀaÈ(cf. UNO, 2004c). 186 Tabuºka 39. Projekcia v˘voja populácie sveta a jeho makroregiónov so zahraniãnou migráciou a bez nej do r. 2050 Makroregión Poãet obyvateºov v r. 2000 (mil.) Poãet obyvateºov v r. 2050 (mil.) a b Prírastok obyvateºov v období 2000 – 2050 (mil.) a b Rozvinuté ‰táty Rozvojové ‰táty Afrika Ázia Latinská Amerika Severná Amerika Európa Austrália a Oceánia Svet 1194 4877 796 3680 520 316 728 31 6071 1220 7699 1803 5222 768 448 632 46 8919 1032 7837 1817 5303 806 314 589 40 8869 26 2822 1008 1542 247 132 -96 15 2848 -162 2960 1021 1623 286 -2 -139 9 2798 a = stredn˘ (najpravdepodobnej‰í) variant v˘voja s migráciou; b = v˘voj bez zahraniãnej migrácie Zdroj: UNO, 2003

Obzvlá‰È znepokojiv˘ je stav v Európe, ktorej obyvateºstvo ãelí bezprecedentn˘m demografick˘m zmenám a z nich vypl˘vajúcej nerovnováhe. Na jednej strane jej obyvateºstvo starne, podiel osôb v produktívnom veku sa zniÏuje, fertilita prudko klesá. UÏ v súãasnosti je celkov˘ prírastok obyvateºstva v krajinách roz‰írenej Európskej únie generovan˘ takmer na 90% migraãn˘m prírastkom, iba 10% tvorí prirodzen˘ prírastok(Eurostat, 2004; Salt, 2002). Na druhej strane nároky na dôchodkové systémy rastú, v niektor˘ch odboroch sa prejavuje nedostatok nekvalifikovan˘ch, ale aj vysokokvalifikovan˘ch pracovníkov. Hoci samotné prisÈahovalectvo osôb z tretích krajín dané problémy úplne nevyrie‰i, je podstatn˘m faktorom moÏného rie‰enia situácie. Antistagnaãn˘ scenár OSN predpokladá, Ïe ak má zostaÈ populácia Európskej únie(resp. celej Európy) v r. 2000 – 2050 aspoÀ kon‰tantnou, bude potrebné prijaÈ v tomto období úhrnom 47,5 mil.(resp. 95,9 mil.) nov˘ch migrantov, t. j. v priemere 950 tisíc(resp. 1,9 mil.) osôb roãne(UNO, 2004a; UNO, 2000). 165 V kaÏdom prípade otázka, ãi sa uch˘liÈ vo väã‰ej miere k imigrácii s cieºom reagovaÈ na demografické starnutie kontinentu, sa musí staÈ predmetom diskusie vo vnútro‰tátnom i európskom rámci, ako aj diskusie s krajinami pôvodu. 166 Aké sú odhady v˘voja zahraniãnej migrácie v Slovenskej republike? Analogicky ako pre populácie západoeurópskych krajín aj pre obyvateºstvo SR sú typické trendy starnutia a zniÏovania prirodzeného prírastku(aÏ prirodzen˘ úbytok). Aj z tohto dôvodu nebude maÈ Slovensko inú moÏnosÈ, ako sa viac otvoriÈ migrantom. Zvládnutie príchodu väã‰ieho poãtu prisÈahovalcov – ãasto z kultúrne veºmi odli‰n˘ch pomerov – a zabezpeãenie ich kvalitnej komplexnej integrácie do spoloãnosti predstavuje váÏnu v˘zvu(IVO, 2002). ZároveÀ moÏno v súlade s niektor˘mi prognostick˘mi ‰túdiami predpokladaÈ, Ïe v budúcnosti bude v˘vin zahraniãnej migrácie na Slovensku substanciálne závisieÈ od priebehu integraãn˘ch procesov v Európe, charakteru a kvality migraãn˘ch politík implementovan˘ch v rozvinut˘ch ‰tátoch a ich zoskupeniach, ako aj od celkového migraãného v˘voja vo svete(cf. VaÀo et al., 2002; IVO, 2002; Zajac, 2002a; Zajac, 2002b). Migraãné saldo Slovenskej republiky z dlhodobého aspektu markantnej‰ie ovplyvní hlavne kategória imigrantov pochádzajúcich z ekonomicky menej vyspel˘ch regiónov juhov˘chodnej Európy a Ázie. Je logické, Ïe ãím priaznivej‰ie budú hospodárske pomery v SR a vy‰‰ia Ïivotná úroveÀ jej obyvateºov, t˘m intenzívnej‰ie budú rásÈ poãty migrantov smerujúcich do krajiny, a to najmä migrantov za prácou. KeìÏe t˘chto pracovníkov ãasto sprevádzajú rodiny, bude uvedená skutoãnosÈ ãiastoãne pôsobiÈ proti starnutiu populácie na 165 Podºa kalkulácií tej istej organizácie v prípade snahy udrÏaÈ stabilnú veºkosÈ populácie Európy v produktívnom veku(15 – 64) by bol v uvedenom období nutn˘ príchod sumárne aÏ 161 mil. imigrantov, ão ãiní priemerne 3,2 mil. osôb za rok(UNO, 2000). 166 Green Paper„Confronting demographic change: a new solidarity between the generations“, COM(2005) 94 final. 187

Slovensku. V‰eobecné negatívne tendencie demografického v˘voja v krajine v‰ak prisÈahovalci nezvrátia, pretoÏe takáto zmena by si vyÏadovala neustále veºmi vysoké poãty imigrantov(Zajac, 2002b). Podmienky na masovej‰í príchod imigrantov na Slovensko budú vhodnej‰ie pravdepodobne aÏ po r. 2010, kedy oãakávaná stabilnej‰ia spoloãenská a ekonomická situácia, ako aj zr˘chlenie procesu starnutia môÏu vytvoriÈ pre migráciu prijateºnej‰iu spoloãenskú klímu(IVO, 2002). Tento fakt bude maÈ v oveºa väã‰om rozsahu ako dnes prevaÏne pozitívny dosah na ekonomick˘, populaãn˘, sociálny, kultúrny, politick˘ a in‰titucionálny v˘voj Slovenskej republiky a zasluhuje si preto vãasné, fundované a komplexné anal˘zy, formuláciu optimálnej migraãnej stratégie a celospoloãensk˘ konsenzus. Kvantitatívne odhady v˘voja zahraniãnej migrácie v SR v najbliωom období sú ojedinelé a majú prakticky len orientaãn˘ v˘znam. Napr. v rámci prognózy v˘voja obyvateºstva Slovenska do r. 2020 sa vo v‰etk˘ch troch variantoch poãíta s postupn˘m zvy‰ovaním migraãného prírastku s finálnym kladn˘m migraãn˘m saldom v r. 2020 v objeme 1500, 4000, resp. 6500 osôb (VaÀo – Jurãová, 2002). Migraãn˘ prírastok za celé prognózované obdobie (2002 – 2020) tak predstavuje cca 15 tisíc, 50 tisíc, resp. 75 tisíc osôb. Ak by sme v‰ak chceli udrÏaÈ súãasn˘ stav populácie v produktívnom veku, migraãn˘ zisk by musel v r. 2002 – 2020 ãiniÈ pribliÏne 120 tisíc osôb, ão sa ukazuje ako nereálne ãíslo(ibidem). V prognóze v˘voja obyvateºstva Slovenska do r. 2025, vypracovanej rovnako v troch variantoch, sa tieÏ ráta s pozvoºn˘m zvy‰ovaním migraãného prírastku s koneãn˘m aktívnym migraãn˘m saldom v danom roku, a to 2000, opäÈ 2000, resp. 4500 osôb(·Ú SR, 2002). Napokon ìal‰í pokus o odhad v˘voja zahraniãnej migrácie v SR obsahuje prognóza v˘voja obyvateºstva Slovenska do r. 2050(VaÀo et al., 2002). V‰etky varianty v˘voja migrácie – veºmi nízky, nízky, stredn˘(najpravdepodobnej‰í), vysok˘ a veºmi vysok˘ – sa vyznaãujú postupn˘m zvy‰ovaním migraãného prírastku aÏ do r. 2025 a následn˘m zachovaním hodnoty za tento rok aÏ do konca prognózovaného obdobia. Rozdielne tempo rastu migraãného salda zodpovedá rôznym scenárom rozvoja integraãného procesu v Európe a zvy‰ovania Ïivotnej úrovne na Slovensku. Varianty predpokladajú kaÏdoroãné pozitívne migraãné saldo v období 2025 – 2050 v objeme 1000, 2000, 5000, 10 000 a 15 000 osôb. Naãrtnutú komplikovanosÈ prognózovania zahraniãnej migrácie dosvedãuje napr. jej momentálny v˘voj v Slovenskej republike a reálne hodnoty migraãného salda: v r. 2004 dosiahlo úroveÀ(2874 osôb) udávanú vo vy‰‰ie prezentovan˘ch prognózach aÏ na oveºa neskor‰ie obdobie. Je potrebné zdôrazniÈ, Ïe uvedené prognózy sa t˘kajú len jednej zloÏky migrácie – zahraniãného sÈahovania; pokiaº ide o ‰pecifické odhady v˘voja poãtu nelegálnych migrantov, Ïiadateºov o azyl, priznan˘ch azylov, udelen˘ch povolení na pobyt cudzincom, resp. udelen˘ch ‰tátnych obãianstiev SR a pod., je vzhºadom na kvantum extern˘ch nepredvídateºn˘ch faktorov v podstate nemoÏné ich v˘voj anticipovaÈ. 188

10.2 ZÁVEREâNÉ ZHRNUTIE Ako bolo v úvodn˘ch kapitolách tejto publikácie ilustrované, fenomén zahraniãnej migrácie je na poãiatku 21. storoãia typick˘m prejavom globalizaãn˘ch procesov vo svete a signifikantn˘m atribútom civilizaãn˘ch zmien v ãoraz väã‰om poãte krajín. Navy‰e v˘znam zahraniãnej migrácie evidentne rastie, heterogenita migraãn˘ch tokov sa zvy‰uje, migraãné vzorce sa modifikujú, manaÏment migrácie a migraãné politiky sa stále viac zdokonaºujú. Akceptuje sa, Ïe zahraniãnú migráciu nemoÏno zastaviÈ, ale pri správnej a efektívnej regulácii prispieva k prosperite migrantov, zdrojov˘ch i cieºov˘ch krajín. âitateº mal moÏnosÈ sa presvedãiÈ, Ïe Slovenská republika nie je v tomto kontexte v˘nimkou, ale integrálnou súãasÈou regionálnych a celosvetov˘ch ‰truktúr, obzvlá‰È v období tesne pred a po vstupe krajiny do Európskej únie. Ako naviac potvrdzujú poãetné údaje, charakter v˘vojov˘ch trendov, rozsiahle zmeny právnych noriem a migraãn˘ch politík, in‰titucionálny rozvoj atì. – predstavené detailne v predo‰l˘ch kapitolách – Slovensko prechádza v súãasnosti vo sfére zahraniãnej migrácie fázou intenzívnych premien. Poãas poslednej dekády sa z krajiny s temer zanedbateºnou úrovÀou migrácie(kde zahraniãné sÈahovanie nemalo masovú povahu, poãet nelegálnych migrantov, Ïiadateºov o azyl, cudzincov s povolením na pobyt, zahraniãn˘ch pracovníkov ãi naturalizovan˘ch osôb bol nízky) stal ‰tát, v ktorom sa viaceré migraãné komponenty pomerne rapídne dynamizujú. Ako príklad viac neÏ dramatického a neãakaného kvantitatívneho v˘voja bol v práci demon‰trovan˘ bezmála 131-násobn˘ rast poãtu Ïiadateºov o azyl v SR v rokoch 1992 – 2004(av‰ak zas ich neãakan˘ pokles v r. 2005) na hodnotu, ktorá v relatívnych ãíslach katapultovala krajinu v rámci Európy skoro na vrchol, ìalej prudk˘ vzostup poãtu nelegálnych migrantov(kulminujúci v r. 2001 – 2002) a sprievodn˘ch negatívnych javov ako napr. prevádzaãstvo. Medzi dôleÏité kvalitatívne zmeny moÏno zas zaradiÈ prebiehajúce modifikácie ‰truktúry v kategórii inak stagnujúcich cudzincov s povolen˘m pobytom v krajine a migrantov za prácou od r. 2004, taktieÏ u Ïiadateºov o udelenie ‰tátneho obãianstva SR i ‰tatútu zahraniãného Slováka, ako aj mnoÏstvo in˘ch. V publikácii takisto dokumentujeme, Ïe prílev zahraniãn˘ch migrantov – hoci drvivá väã‰ina z nich vyuÏíva územie Slovenska len na tranzit smerom do krajín západnej Európy – zapríãinil v krajine najmä v posledn˘ch pribliÏne piatich rokoch akceleráciu mnoh˘ch in˘ch v˘ziev. Tieto zastihli ‰tátne in‰titúcie a ostatn˘ch zainteresovan˘ch aktérov na poli zahraniãnej migrácie (ale aj beÏn˘ch ºudí) nie celkom pripraven˘ch, takÏe reagovali nie vÏdy promptne, úãinne a adekvátne. Ako bolo v diele naznaãené, problematika zahraniãnej migrácie je navzdory jej rastúcej závaÏnosti v Slovenskej republike stále viac-menej na periférii spoloãenského záujmu a to napriek tomu, Ïe kvantitatívne zmeny indukujú zmeny kvalitatívne. Fenomény a procesy zahraniãnej migrácie sa manifestujú a uÏ i do urãitej miery ovplyvÀujú sloven189

skú spoloãnosÈ v ekonomickej, sociálnej, kultúrnej, politickej, bezpeãnostnej, legislatívnej a in‰titucionálnej(v budúcnosti iste aj demografickej, príp. inej) oblasti, ale moÏno najviac psychologicky. V práci poukazujeme na fakt, Ïe izolácia krajiny v uplynul˘ch desaÈroãiach, limitované kontakty obyvateºov s cudzincami a ich len zriedkav˘ dlh‰í pobyt v zahraniãí mali za následok sformovanie predsudkov a xenofobick˘ch postojov, zv˘‰enú„toleranciu k intolerancii“ a odmietavú verejnú mienku voãi migrantom. Je potrebné v‰ak opäÈ podãiarknuÈ, Ïe osobná skúsenosÈ s migrantmi tieto stereotypy u obãanov SR zväã‰a odbúrava. RôznorodosÈ migraãn˘ch prejavov a dôsledkov migrácie na slovenskú spoloãnosÈ si vyÏaduje komplexné intervencie a rie‰enia v prospech oboch strán – autochtónnej spoloãnosti i samotn˘ch migrantov, ktorí sa do nej doãasne ãi natrvalo integrujú. Preto sa definujú nové prístupy, prijímajú právne normy, posilÀujú príslu‰né in‰titúcie, ako pomerne podrobne prezentujeme v druhej polovici publikácie. Z hºadiska záväzkov Slovenskej republiky v priebehu predvstupového procesu i v súãasnosti ako ãlena Európskej únie je jednoznaãne pozitívnym poãinom re‰pektovanie komunitárneho práva a transpozícia právnych predpisov Spoloãenstva t˘kajúcich sa migrácie. Migraãná politika SR, do zaãiatku r. 2005 len v rudimentárnej podobe, si v‰ak stále len vyjasÀuje svoje ciele a priority – pretrvávajú rozdielne pohºady na charakter azylovej politiky, integraãná politika(aÏ na parciálne kroky) nebola v podstate e‰te sformulovaná, pociÈuje sa akútny nedostatok finanãn˘ch zdrojov. ZároveÀ absentuje centralizovaná in‰titucionálna podpora pokr˘vajúca meritórne v‰etky aspekty zahraniãnej migrácie v krajine. Domnievame sa, Ïe je v tomto kontexte dôleÏité, aby Slovenská republika aktívne a rovnoprávne participovala v rámci strategick˘ch iniciatív Únie, ktor˘ch zámerom je koordinovaÈ postup a harmonizovaÈ imigraãné, azylové, integraãné a vízové politiky, garantovaÈ základné ºudské práva, regulovaÈ migraãné toky a pod.(viì napr. Haagsky program). Z tohto dôvodu je potrebné tieÏ venovaÈ viac pozornosti a pomoci krajinám, z ktor˘ch migranti pochádzajú. V kaÏdom prípade v‰ak je zahraniãná migrácia neoddeliteºnou súãasÈou globalizujúceho sa sveta, do ktorého patríme od 1. mája 2004 o nieão viac neÏ predt˘m. Slovenská spoloãnosÈ tak bude konfrontovaná so stále sa zväã‰ujúcim poãtom migrantov so v‰etk˘mi sprievodn˘mi javmi a je len na nej, ako sa s touto skutoãnosÈou vyrovná. PredloÏená publikácia si stanovila za cieº nielen informovaÈ ãitateºa o situácii a v˘vojov˘ch trajektóriách vo sfére zahraniãnej migrácie v Slovenskej republike ãi poskytnúÈ mu mnoÏstvo relevantn˘ch údajov, ale aj analyzovaÈ spoloãenské dopady a súvislosti migrácie v ‰irokom slova zmysle a identifikovaÈ jej problémové miesta. Za úãelom zlep‰enia súãasnej situácie na poli zahraniãnej migrácie v SR navrhujeme súbor odporúãaní predstaven˘ v nasledujúcej textovej pasáÏi. 190

10.3 ODPORÚâANIA PRE PRAX Formulácia odporúãaní, ktoré by mohli stimulovaÈ prijímanie a realizáciu in‰titucionálnych, politick˘ch, spoloãensk˘ch, právnych a in˘ch opatrení aplikovateºn˘ch v rozliãn˘ch dimenziách praxe, nie je jednoduch˘m krokom. Na jednej strane je pochopiteºné, Ïe takéto odporúãania nemôÏu byÈ príli‰ generalizované, neadresné ãi povrchné, pretoÏe ich úÏitková hodnota by bola minimálna. Na strane druhej zas ich príli‰ná konkretizácia alebo detailizácia vedie k strate kontextuálneho v˘znamu(a napokon in‰titúcie alebo subjekty, ktoré sa zaoberajú parciálnymi otázkami migraãného manaÏmentu, majú pre svoje oblasti pôsobenia k dispozícii podrobnej‰ie vypracované súbory úloh). ZároveÀ sa navrhované odporúãania musia vyznaãovaÈ adekvátnou mierou komplexity, aktuálnosti, uskutoãniteºnosti, efektívnosti, vzájomnej previazanosti a systémovosti. Na základe uveden˘ch v˘chodiskov˘ch premís predkladáme na diskusiu nasledovné odporúãania, návrhy a námety, ktoré povaÏujeme za mimoriadne signifikantné: – jasne artikulovaÈ migraãnú doktrínu Slovenskej republiky , t. j. oficiálny postoj ‰tátu a spoloãnosti voãi zahraniãnej migrácii v súlade s procesmi európskej integrácie a formujúcou sa spoloãnou imigraãnou a azylovou politikou Európskej únie. Ak˘ prístup k migrantom SR zaujme – re‰triktívny, neutrálny, alebo liberálny?; – následne pregnantne definovaÈ priority Slovenskej republiky v spojitosti so zahraniãnou migráciou(vzhºadom na mnohotvárnu a ‰truktúrovanú povahu tohto javu) a víziu úlohy migrácie v ekonomickom, sociálnom, kultúrnom, politickom, bezpeãnostnom a demografickom rozvoji krajiny; – vymedziÈ principiálne väã‰ie finanãné zdroje ako doteraz aktérom pôsobiacim vo sfére migraãného manaÏmentu najmä zo ‰tátneho rozpoãtu alebo rozpoãtov samospráv. VzÈahuje sa to tieÏ na mimovládne organizácie na úseku starostlivosti o migrantov, ktoré v‰ak musia byÈ aj samy aktívnej‰ie pri hºadaní a získavaní prostriedkov mimo ‰tátneho rozpoãtu; – zabezpeãiÈ úãinnú, úspe‰nú a vãasnú implementáciu Koncepcie migraãnej politiky Slovenskej republiky a jej rozpracovaní za príslu‰né rezorty do praxe; sformulovaÈ komplexnú národnú integraãnú politiku SR; – z in‰titucionálneho hºadiska zváÏiÈ zriadenie osobitného parlamentného alebo vládneho V˘boru pre záleÏitosti migrantov (cudzincov) pri Národnej rade SR alebo Úrade vlády SR disponujúceho patriãnou právomocou; zaãaÈ s prípravami zlúãenia v súãasnosti separátne pôsobiacich ‰tátnych in‰titúcií so ‰pecializovan˘mi kompetenciami(cudzinecká agenda, azyl, naturalizácia, repatriácia, iné) do jedného organizaãného útvaru ; – skvalitniÈ spoluprácu a koordináciu medzi fundamentálnymi subjektmi v oblasti zahraniãnej migrácie v krajine – ‰tátnymi in‰titúciami, mimovládnymi organizáciami, medzinárodn˘mi organizáciami, privátnym sektoromzamestnávateºmi, komunitami migrantov a akademickou obcou – s cieºom, aby v sebe nevideli konkurenta, ale skôr potenciálneho partnera dopæÀajúceho ich 191

ãinnosÈ(nie animozita, ale komplementarita), ako aj z dôvodu zv˘‰enia vzájomnej informovanosti o nimi realizovan˘ch aktivitách; – venovaÈ pozornosÈ nielen azylovej a nelegálnej migrácii v SR, ale perspektívne ãoraz viac dopadom a rozvíjaniu fenoménu pracovnej migrácie a migrácie za úãelom zjednocovania rodín, príp. ‰túdia; – v súvislosti s vy‰‰ie uveden˘m odporúãaním koncipovaÈ a prijaÈ dosiaº absentujúce programy a schémy na podporu cielenej imigrácie 167 , zatraktívniÈ Slovenskú republiku pre vybrané skupiny migrantov; – orientovaÈ aktivity mimovládneho sektoru v SR viac na poradenstvo a asistenciu migrantom z neazylového prostredia – t. j. migrantom za prácou, migrantom za úãelom zlúãenia rodiny, naturalizovan˘m cudzincom, presídlencom a pod.; – zv˘‰iÈ úroveÀ zberu, spracovania, uchovávania, spoºahlivosti, analyzovania a prezentovania údajov o zahraniãn˘ch migrantoch v Slovenskej republike; zv˘‰iÈ kvalitu, komplexitu, operatívnosÈ, prepojenosÈ a hlavne kompatibilitu databáz a ‰tatistík in‰titúcií priameho kontaktu s migrantmi (Registra obyvateºov MV SR, evidenãn˘ch systémov Úradu hraniãnej a cudzineckej polície P-PZ, Migraãného úradu MV SR, Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny, Sekcie verejnej správy MV SR, evidencie podnikateºov a Ïivnostníkov a i.) a ·tatistického úradu SR; zefektívniÈ v tomto kontexte spoluprácu a súãinnosÈ v‰etk˘ch zainteresovan˘ch in‰titúcií; – ur˘chlene v Slovenskej republike zriadiÈ migraãné informaãné stredisko (strediská) – buì s pomocou ‰tátu, alebo na inom základe – slúÏiace ako informaãná a konzultaãná platforma jednak pre potreby migrantov, jednak pre obãanov, organizácie a médiá SR. V spojitosti s t˘m vytvoriÈ a prevádzkovaÈ ‰iroko zamerané internetové stránky na tému zahraniãnej migrácie v SR; – zabezpeãiÈ vysoko profesionálnu, erudovanú a jazykovo zdatnú reprezentáciu Slovenskej republiky vo v‰etk˘ch v˘znamn˘ch regionálnych a celosvetov˘ch in‰titúciách zaoberajúcich sa migráciou v akejkoºvek podobe; zároveÀ zaistiÈ dostatok tlmoãníkov a najmä prekladateºov do i z cudzích jazykov na preklad relevantn˘ch dokumentov, správ, publikácií, právnych noriem atì.; – akcentovaÈ problematiku zahraniãnej migrácie na slovenskej politickej scéne s cieºom zv˘‰iÈ záujem o migráciu zo strany etablovan˘ch politick˘ch strán aj politikov, aby verejne deklarovali svoje názory na Àu, podporili boj proti marginalizácii migrantov, príp. presadili diskusiu o migrácii do agendy politick˘ch subjektov; – aktivizovaÈ pôsobenie médií v SR smerom k profesionálnej‰iemu a objektívnej‰iemu informovaniu verejnosti o celej palete aspektov zahraniãnej 167 Obdobné napr. Highly Skilled Migrant Programme ãi Sector Based Scheme vo Veºkej Británii, Australian Skilled Migration Programme v Austrálii, systému bodového ohodnotenia imigrantov v Kanade, programu zelen˘ch kariet v Nemecku alebo pilotnému projektu ãeského Ministerstva práce a sociálních vûcí„Aktivní v˘bûr kvalifikovan˘ch zahraniãních pracovníkÛ“ atì. 192

migrácie v krajine, k ãastej‰iemu demon‰trovaniu pozitívnych príkladov integrácie migrantov do slovenskej spoloãnosti, poskytovaniu väã‰ieho priestoru v˘povediam migrantov, intenzívnej‰iemu boju proti xenofóbii; – zv˘‰iÈ informovanosÈ slovenskej verejnosti o zahraniãn˘ch migrantoch v Slovenskej republike, ich Ïivote, ekonomickom a spoloãenskom prínose, spôsoboch integrácie a pod.; organizovaÈ kampane na minimalizovanie prejavov intolerancie, diskriminácie a rasizmu voãi imigrantom a v prospech väã‰ej akceptácie multikultúrneho prostredia; budovaÈ celkovo priaznivej‰iu spoloãenskú klímu voãi migrantom; – podporovaÈ viac finanãne aj inou formou kultúrne aktivity zdruÏení migrantov v Slovenskej republike a prehlbovaÈ ich kontakty s autochtónnou populáciou; roz‰irovaÈ a skvalitÀovaÈ v˘uku slovenského jazyka pre cudzincov v krajine; – zváÏiÈ profiláciu novej samostatnej vedeckej disciplíny – migraãn˘ch ‰túdií – skúmajúcej podstatu, fenomény, procesy, príãiny, dopady, prejavy, trendy, prognózy, politiky, právne a in‰titucionálne pozadie a ìal‰ie otázky zahraniãnej migrácie v‰eobecne i v konkrétnom geografickom a historickom kontexte a rozvíjaÈ jej terminologick˘ aparát, teoretick˘ rámec a metodologické in‰trumentárium; – zaangaÏovaÈ vedeckú komunitu viac do systematického, dôkladného a komplexného v˘skumu zameraného predov‰etk˘m na praktické problémy zahraniãnej migrácie na Slovensku s vyústením do konkrétnych návrhov rie‰ení. To si v‰ak bude vyÏadovaÈ nielen záujem samotn˘ch expertov, ale obzvlá‰È dostatok finanãn˘ch prostriedkov pre v˘skum tohto druhu, resp. jeho väã‰iu in‰titucionalizáciu. 193

ENGLISH SUMMARY The phenomenon of migration, with its political, economic, social, cultural, demographic, safety and other impacts, belongs increasingly among the challenges the world faces and, therefore, is a highly topical subject. However, issues of international migration in the Slovak Republic – despite their growing importance – are still on the periphery of social dialogue. Institutions and actors in the field of migration have not reacted adequately, effectively and in time to a relatively large influx of migrants(though rather transient ones) into the country over the last decade and to problems resulting from this fact. Nor has any research work been published in Slovakia dealing with international migration to the country in a comprehensive, uniform and detailed way. With regard to these circumstances, we believed that an analysis of the current situation, trends and significance of international migration in Slovakia and its social context – as the cardinal objective of this publication – would eliminate the hitherto absence of such a theme by the Slovak scientific community. The publication you hold in the hands should more in detail: represent a pilot reference source of data on migration in the country; help saturate an increasing need of theory for information, analyses, evaluations and comparisons in this region; confront the partial experience of practice and gain new, broader and logically organised knowledge; identify problems in the domain of international migration in the country; stimulate the creation of social, economic, institutional, legal and other measures to improve the situation; and form a good basis for the next, more or less specialised, research in the future. Given these aims, we decided to present the reader with not only a contemporary overview of principal components of international migration in the Slovak Republic, but also their trajectory of development within a certain time frame. The text thus examines the course of migration in the country for a longer period: sometimes from the birth of independent Slovakia in 1993 and usually to the end of 2004, or even mid-2005. From the methodological viewpoint, we used a standard methodological instrumentarium completed with a questionnaire survey of the migration situation in the country. The survey was carried out by several dozens of respondents from State administration, non-governmental and international organisations, journalists, professionals as well as migrants living in the territory of Slovakia. The publication consists of 10 logically related parts. The introduction is followed by chapters evaluating key theoretical concepts of migration, the current situation in the world and in Europe in particular, the situation and development trends in the major constituents of migration to Slovakia, public opinion and attitudes of the autochthonous population towards migrants, the impact of international migration on society, legal norms concerning migration, the institutional background of migration in the country, positives and neg195

atives of the State migration and integration policies and, finally, outlining recommendations for practice. The first chapter of the work( Introduction) presents international migration as a specific global phenomenon of contemporary civilisation influencing development on the international scene. Chapter 1 debates the growing importance of migration, its transformations and social impacts. It also accentuates the need for research in this sphere, especially in the Slovak Republic where the interest of relevant actors in phenomena and processes regarding migration is still mostly unsystematic, occasional and marginal; the orientation of native citizens, the media or even politicians in migration issues is weak; research reacts to the topic to a minimum degree. The first chapter also identifies the above mentioned objectives, lays out the structure of the publication as well as explains the methodology used. Chapter 2( Theoretical aspects of international migration) provides essential definitions and a typology of international migration and migrants, sporadically with English terms. The text deals in detail with the causes of migration applying a three-level analysis of migration motives(macro-, meso- and microlevel). Economic, social, psychological, networks, institutional and other theories of migration are characterised. The effects of international migration are differentiated according to their influence on host countries, countries of origin and individuals. These impacts are largely discussed from the economic, social, political, cultural, demographic, settlement, environmental, psychological and institutional aspects. It is emphasised that legal migration is of benefit to both the immigration and emigration countries though being unevenly distributed across the entire social spectrum, while undocumented or forced migration has often negative consequences. The third chapter( International dimension of international migration) evaluates the state and development of migration around the world since modern times to the present, focussing on the last several decades. The chapter gives aggregate data on migrants by continents or countries and some other selected figures. At the same time, it outlines some qualitative data and depicts cardinal trends contributing to the intensification of international migration. Chapter 3 then devotes itself more to conditions in Europe describing the individual phases of migration movements on the continent since the end of WW2 and then critically examining current processes, phenomena and problems. The chapter more in detail demonstrates the development, origin and numbers of migrants as a whole, by most significant countries and specifically by a varied range of categories – foreigners with a residence permit, labour migrants, asylum seekers and refugees, irregular migrants and others. This and preceding chapters cite a great number of works by prominent foreign experts on migration; most of the data refer to the years 2002 to 2004. The 4 th chapter( Quantitative and qualitative analysis of the contemporary situation and development trends in international migration in the Slovak Republic) forms the central part of the book. The situation and recent developments within all constituents of international migration in the country are here detailed. 196

The chapter divides the migrants in Slovakia into the following categories: permanent migrants, undocumented migrants, asylum seekers and refugees, foreigners with a residence permit, labour migrants, persons granted Slovak citizenship, expatriate Slovaks, de facto refugees and displaced persons; though – as stressed – they often intermingle in space and time. For each category of migrants, Chapter 4 provides a multitude of statistical data on their number, development, structures, countries of origin and many other particular quantitative and qualitative attributes, where possible until mid-2005.(It is worth mentioning here, e.g., a huge 131 – fold unexpected increase in the number of asylum seekers in the country during the period 1992 – 2004, a dramatic growth in the number of undocumented migrants culminating in 2001 – 2002 etc.) Chapter 4 further evaluates many accompanying phenomena of migration in Slovakia and also presents original findings of our research. We can give in this context, for instance, the problem of registration of persons who emigrate from the country and in fact negative net migration instead of officially claimed positive one(at the level of around 15 thousand people per year); politically sensible issues of the extent, forms, impacts and nature of smuggling of and trafficking in migrants in Slovakia and repressive measures used against them; the lack of published information on the development and features of asylum migration and the comparison of various views on restrictive asylum policy in the country(including the non-attractiveness of the Slovak asylum system for refugees); selected problems in the category of foreigners with a residence permit(transformation of their structure, reasons for their stagnating number, difficulties in obtaining a permit, regional disparities in their distribution etc.); the weak examination of labour migration and the insufficient registration of labour migrants(entrepreneurs in particular) as well as their evidently low number in Slovakia in comparison with neighbouring countries; the unexpectedly frequent naturalisation of foreigners in the country but the absence of a policy in this sphere; the prevalence of unwished economic reasons for applying for the status of expatriate Slovak along with the stagnant reform of the system of caring for these persons. The subject of the following, fifth chapter is obvious from its title – Public opinion and attitudes of inhabitants of Slovakia towards international migrants: xenophobia, discrimination, racism? The chapter first provides an exhaustive overview of significant surveys of public opinion and researches on attitudes of inhabitants towards migrants since the birth of the Slovak Republic, together with some recent international comparisons. We conclude that Slovakia does not form any negative extreme in Europe in this respect despite some rather unflattering facts. However, as shown by concrete manifestations of xenophobia, intolerance and discrimination in the country, there are large reserves and places to remedy the current situation, especially as regards the public, selfgovernment and State administration. Although some State institutions have lately taken action against discrimination and racism, most of the migrants in Slovakia often meet with both, directly or through members of their family, friends and members of their communities. 197

This chapter also deals with causes of intolerance in Slovak society. A substantial role was here played by the relative isolation of the country during the past decades, but the disinterest of politicians or the superficial and marginal interest of the media have also had a negative influence on inhabitants. In this relation, opinions of State representatives, non-governmental organisations, international organisations, journalists, professionals as well as migrants proper – all mapped within the already mentioned questionnaire survey of the migration situation in Slovakia – corroborate the above facts and bring new findings. The 6 th chapter( Impacts of international migration on Slovak society) is dedicated to an evaluation of consequences resulting from the presence of migrants in the territory of Slovakia for the majority society. More specifically, the demographic impact of migration, the participation of aliens in the education system, the health state of migrants, the occurrence of social-pathological phenomena among them, the share of crimes committed by foreigners in the country as well as the importance of migrants in creating a multicultural environment in Slovakia are all analysed. We have found that the demographic impact of migration in the country is still minute. The overall number of foreigners in Slovak schools is slowly increasing; at present it ranges from 0.1 to 3.0%(doctoral students) by type of school. For this reason, various concepts for educating the children of migrating parents started to be drawn up in recent years. Our research on the health state of migrants in Slovakia and its impact on the autochthonous population further demonstrate that fears of spreading contagious illnesses by foreigners are completely unsubstantiated. Similarly, migrants show no greater tendency towards the selected social-pathological phenomena than the norm. The influence of foreigners on criminality in the country is a widely discussed topic. However, apart from some offences(drug trafficking, smuggling of migrants, car theft, racketeering and the like) the crime rate among foreigners in Slovakia is much lower than believed (approximately 2% of clear-up offences, 1.5% of prosecuted persons, below 1% of condemned people). As to the acceptance of migrants’ cultures by the Slovak population, a great potential exists in the country to improve cultural and social relations between migrants and the native population as well as to develop cultural diversity. Besides, hitherto cultural influences of migrants on Slovak society are manifest at an individual or group level rather than at a national level. Chapter 7 – Legal norms pertaining to international migration and their effects in practice – is constituted by a relatively extensive text. It encompasses a synoptic and quite detailed characterisation of Slovak legal acts concerning residence reporting, permanent migration, undocumented migration, asylum, residence permits, Slovak citizenship, status of expatriate Slovak, employment and enterprise by foreigners, and others. Information is also provided on amendments to Slovak laws prepared for the near future. Besides Slovak legal norms, corresponding legal acts of the European Union, recommendations of the Council of Europe or United Nations conventions – that have been transposed into the Slovak legal system – are mentioned where appropriate. The following issues are also se198

parately treated in this chapter: the implementation of the Schengen acquis in Slovakia and the protection of its borders along with defining the most important tasks to be completed until 2007; questions associated with the implementation of the Dublin Convention together with the explanation of working the EURODAC identification system in Slovakia; and the rights of foreigners in the country in the context of international agreements and the Slovak Constitution with an emphasis on the rights of free movement and residence. The 8 th chapter deals with the fundamental actors in the region of international migration in the Slovak Republic at present( Institutional background of care for migrants). Organisations and institutions that come into contact in any form with migrants, refugees and foreigners with a residence permit in Slovakia are characterised here in terms of their competencies, functions, organisational affiliation, position in society and key activities in particular. In principle we may divide these subjects into State, non-governmental or international ones and associations of migrants. Within the State sector, scopes and activities of institutions under the Ministry of Interior, the Ministry of Labour, Social Affairs and Family and other central authorities are depicted in detail. Furthermore, the role of local and regional self-governments in taking up some migration matters is outlined. From among the international organisations working in the field, activities of UNHCR and IOM in Slovakia are evaluated. Chapter 8 also characterises all non-governmental, human right, religious and other organisations that care for migrants in practice in the country. In the end the chapter presents associations of migrants in Slovakia; however, there are few active ones. The migration and integration policies of the Slovak Republic as an inseparable part of migration management in the country are examined in the ninth chapter( Migration and integration policy of the State). The chapter first defines principles of migration management, strategies and policies in general and their development in Europe over the recent period. The accent is put on a critical evaluation of the development of immigration, asylum and integration policies of the European Union as a whole. Then the migration policy of Slovakia is analysed with all its positives and negatives. Chapter 9 points out the recent absence in practice of State migration policy, though the opposite was officially declared. Only at the beginning of 2005, the Conception of State migration policy of Slovakia was approved by the Government as a relatively comprehensive document. However, further elaborations by the ministries concerned have only just begun therefore a concrete shape of this Conception will only be known in the future. In any case, the Conception represents significant progress in comparison with the preceding state of affairs although it is a framework document only. In this chapter we focus on the Slovak integration policy as this is least developed out of all constituents of migration policy in the country. After defining the general content of integration policy we discuss the situation in Slovakia and stress the need for urgent and substantial changes. Though in the very last years some ministries have started to develop particular integration documents(e.g. the Ministry of Education or the Ministry of Labour, Social Affairs and Family), 199

the country still lacks a comprehensive integration policy. These facts are also confirmed by our questionnaire survey, in which we asked our respondents about the integration and social exclusion of migrants in the country. Answers of most of them have been a valuable contribution to the debate on the degree of integration of migrants into Slovak society, the quality of implemented integration and migration policies and their weak points. Finally, the last, tenth chapter of the publication( Conclusion) recapitulates all above presented facts and the most important signs, properties, processes, phenomena and problems of international migration and its components in Slovakia. Besides, it outlines prognoses of migration development both in the world and the country in a quantitative and qualitative way emphasising their methodological complexity and unreliability. At the very conclusion of the chapter we formulate a set of recommendations for several dimensions in order to improve the contemporary state in the field of international migration in the country. From among them, we may here cite: to clearly articulate a migration doctrine for the Slovak Republic; to define the priorities of the country in view of migration policy; to provide much greater financial means than so far to the main actors working in the region of migration management in Slovakia; to prepare a comprehensive national integration policy; to consider the establishment of a special governmental or parliamentary Committee for matters of migrants/foreigners and to create a new Migration Office managing all issues related to migrants; to improve collaboration and coordination among the chief migration subjects in the country; to adopt hitherto missing programmes and schemes to support legal labour migration; to quickly establish a migration information centre; to encourage the media to inform the public more objectively about the entire range of migration aspects in the country; to consider the creation of a new independent scientific discipline – migration studies – in Slovakia and to engage the scientific community in more systematic, objective and thorough research on the topic. With regard to the limited extent of this publication it was impossible to deal with attributes of international migration in the Slovak Republic in greater detail. Despite this we tried to demonstrate a comprehensive picture of migration including its contemporary state, development trends, most significant regularities, processes and mechanisms of operation, impacts on society and vice versa, main actors, legal norms, policies as well as potential areas to improve the situation. Let the reader judge whether we fulfilled the objectives of the work; however we would be pleased if the publication International migration in the Slovak Republic – state, trends, social contexts was a good aid for people interested in understanding this issue. International migration is an integral part of a globalising world, to which the country has since May 1, 2004 belonged more than before. Slovak society will have to get used to an increasing number of migrants in its territory with all accompanying phenomena and it is up to the country merely to cope with this fact properly. Translated by the author 200

POUÎITÁ LITERATÚRA Appleyard, R.(1991): International migration: Challenge for the nineties, Medzinárodná organizácia pre migráciu, Geneva Appleyard, R. et al.(1989): The Impact of International Migration on Developing Countries, Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj, Paris Balga, J.(2002): Cudzinec ako personálny substrát ‰tátu, Akadémia Policajného zboru, Bratislava Balga, J.(2001): Základy azylového práva, Akadémia Policajného zboru, Bratislava Balga, J.(1997): Teória a prax sluÏby cudzineckej polície, Akadémia Policajného zboru, Bratislava Bauböck, R.(1994): The integration of immigrants, Report for CDMG, Council of Europe, Strasbourg Bauer, T. – Haisken-DeNew, J. – Schmidt, C.(2004): International Labor Migration, Economic Growth and Labor Markets: The Current State of Affairs, Discussion Paper No. 20, Rheinisch-Westfälisches Institut für Wirtschaftsforschung Bielik, F. – Ráko‰, E.(1975): Slovenské vysÈahovalectvo, Dokumenty II. 1919 – 1939, Matica slovenská, Martin Black, R.(1998): Refugees, Environment and Development, Longman, Harlow Bodnárová, B.(1997): Postoje obãanov Slovenskej republiky k prisÈahovalcom. In Piscová, M. et al.: Aspekty národnej identity a národná identita v strednej Európe, Sociologick˘ ústav Slovenskej akadémie vied, Bratislava Boswell, C.(2002): Addressing the causes of migratory and refugee movements: the role of the European Union, Working Paper No. 73, Úrad Vysokého komisára OSN pre uteãencov Boyle, P. – Halfacree, K. – Robinson, V.(1998): Exploring contemporary migration, Longman, London Böhnke, P.(2004): Perceptions of social integration and exclusion in an enlarged Europe, European Foundation for the Improvement of Living and Working Conditions, Dublin Castles, S.(2000): International Migration at the Beginning of the Twenty-First Century: Global Trends and Issues, International Social Science Journal, 52, No. 165, pp. 269 – 281 CoE(2004): Tretia správa o Slovensku, ECRI Council of Europe, Strasbourg CoE(2000a): Druhá správa o Slovensku, ECRI Council of Europe, Strasbourg CoE(2000b): Health conditions of migrants and refugees in Europe, Report for Committee on Migration, Refugees and Demography, Strasbourg CoE(2000c): Towards a migration management strategy, proceedings of the seminar on managing migration in the wider Europe, Strasbourg, October 12 – 13, 1998 CoE(1997): Measurement and indicators of integration, Council of Europe, Strasbourg Collinson, S.(1999): Globalisation and the dynamics of international migration: implications for the refugee regime, Working Paper No. 1, Úrad Vysokého komisára OSN pre uteãencov Csámpai, O. – Haládik, J.(2002): Medzinárodná migrácia(sociálny problém a bezpeãnostné riziko), Akadémia Policajného zboru, Bratislava CSIS(2002): Migration Brief, Center for Strategic and International Studies, Washington DC CVVM, TÁRKI, CBOS et FOCUS(2005): Is there a need for immigrants in the Visegrad countries?, CVVM, TÁRKI, CBOS et FOCUS, Praha, Budapest, Warszawa et Bratislava âSÚ et Scientia(2001 – 2004): Cizinci v âeské republice – Foreigners in the Czech Republic, âesk˘ statistick˘ úfiad et Scientia, Praha DB(2003): International migration: who, where and why?, Deutsche Bank research, Frankfurt am Main DeJong, G. – Gardner, R. et al.(1981): Migration decision-making: Multidisciplinary approaches to microlevel studies in developed and developing countries, Pergamon Press, New York Demir, J. S.(2003): The trafficking of women for sexual exploitation: a gender-based and well-founded fear of persecution?, Working Paper No. 80, Úrad Vysokého komisára OSN pre uteãencov Divinsk˘, B.(2005a): Zahraniãná migrácia. In Kollár, M. – MeseÏnikov, G.: Slovensko 2004 – Súhrnná správa o stave spoloãnosti, In‰titút pre verejné otázky, Bratislava Divinsk˘, B.(2005b): Selected problems of foreigners in Slovakia in the context of current migration policy in the country, Social and Cultural Diversity in Central and Eastern Europe: Old Factors and New, Multikulturní centrum Praha, Praha, pp. 32 – 34 201

Divinsk˘, B.(2005c): Active Civic Participation of Immigrants in Slovakia, Country Report prepared for the European research project POLITIS, Carl von Ossietzky Universität Oldenburg, Oldenburg Divinsk˘, B.(2005d): kapitola Zahraniãná migrácia, Atlas obyvateºstva Slovenska, Ministerstvo ‰kolstva SR et Univerzita Komenského Bratislava, v tlaãi Divinsk˘, B.(2004a): Migration Trends in Selected EU Applicant Countries, Volume V-Slovakia – An Acceleration of Challenges for Society, Medzinárodná organizácia pre migráciu, Vienna Divinsk˘, B.(2004b): Zahraniãná migrácia v Slovenskej republike: Súãasn˘ stav a predpokladan˘ v˘voj po vstupe krajiny do Európskej únie, Medzinárodné otázky, 13, No. 2, pp. 16 – 38 Divinsk˘, B.(2003): Medzinárodná organizácia pre migráciu a jej aktivity na Slovensku, Demografie, 45, No. 2, pp. 136 – 138 Dodd, S.(1950): The interactance hypothesis. A gravity model fitting physical masses and human groups, American Sociological Review, 15, pp. 245 – 256 Doomernik, J. et al.(1997): A migration policy for the future – possibilities and limitations, Migration Policy Group, Brussels Drbohlav, D.(2004): Migrace v âR a ve svûtû: demografické a ekonomické aspekty, verejná prezentácia v Senáte PâR„Pracovní migrace do âeské republiky“, Praha, July 30, 2004 Drbohlav, D.(1999): Geografické aspekty v rámci interdisciplinárního v˘zkumu migrace obyvatelstva, Sborník ãeské geografické spoleãnosti, 104, No. 2, pp. 73 – 88 Drbohlav, D.(1994): Hlavní dÛvody a dÛsledky mezinárodní migrace obyvatelstva, Sborník ãeské geografické spoleãnosti, 99, No. 3, pp. 151 – 162 EC(2004): Handbook on integration for policy-makers and practitioners, European Communities, Luxembourg ECRE(2005): The Way Forward: Towards the Integration of Refugees in Europe, European Council on Refugees and Exiles, London EUMC(2005): Attitudes towards Migrants and Minorities in Europe, European Monitoring Centre on Racism and Xenophobia, Vienna EUMC(2003): Migrants, Minorities and Employment: Exclusion, Discrimination and Anti-Discrimination in 15 Member States of the European Union, European Monitoring Centre on Racism and Xenophobia, Vienna Eurostat(2004): First results of the demographic data collection for 2003 in Europe, Office for Official Publications of the European Communities, European Communities et Eurostat, Luxembourg Eurostat(2002): European social statistics – Migration, Office for Official Publications of the European Communities, European Communities et Eurostat, Luxembourg Eurostat(2001): Strategies for developing statistics on the international migration of workers, Working Paper No. 6, UNECE et Eurostat, Luxembourg Eurostat(2000a): Patterns and trends in international migration in Western Europe, Office for Official Publications of the European Communities, European Communities et Eurostat, Luxembourg Eurostat(2000b): Push and pull factors of international migration – A comparative report, Office for Official Publications of the European Communities, European Communities et Eurostat, Luxembourg Faist, T.(2000): The volume and dynamics of international migration and transnational social spaces, Clarendon Press, Oxford Gajdo‰, M. et al.(2002): âo dala – vzala na‰im rodákom optácia, zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie k 55. v˘roãiu optácie a presídlenia, Spoloãenskovedn˘ ústav SAV et Koordinaãn˘ v˘bor reoptantov, Ko‰ice et Pre‰ov Garson, J.-P. – Loizillon, A.(2003): Changes and challenges: Europe and migration from 1950 to present, presentation at the EC and OECD conference„The economic and social impacts of migration“, Brussels, January 21 – 22, 2003 Glover et al.(2001): Migration: an economic and social analysis, Home Office, London GP(2005): Správa o ãinnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2004, Generálna prokuratúra SR, Bratislava GP(2004): Správa o ãinnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2003, Generálna prokuratúra SR, Bratislava 202

Green, S.(2002): Immigration, asylum and citizenship: Towards an agenda for policy learning between Britain and Germany, Anglo-German foundation for the study of industrial society, London Haisken-DeNew, J. – D’Ambrosio, C.(2003): ICT and socio-economic exclusion, Rheinisch-Westfälisches Institut für Wirtschaftsforschung, Essen Hanzlík, J.(1974): V˘voj obyvateºstva na území Slovenska v r. 1869 – 1961. In Plesník, P. et al.: Slovensko – ªud I., Obzor, Bratislava Hapák, P.(2000): Aktuálne problémy nelegálnej migrácie na ‰tátnej hranici SR, zborník z medzinárodného seminára„Nelegálna migrácia osôb v stredoeurópskom regióne“, Akadémia Policajného zboru, Bratislava Harga‰ová, M.(1996): Xenofóbia – ako pojem a sociálny jav, MládeÏ a spoloãnosÈ, 2, No. 1, pp. 63 – 71 Haug, W. – Compton, P. – Courbage, Y.(2002): The demographic characteristics of immigrant populations, Council of Europe publishing, Strasbourg Hauser, P. – Duncan, O.(1959): The study of population: an inventory and appraisal, University of Chicago Press, Chicago Heleniak, T.(2001): Russia’s modest migration gains unlikely to stop population decline, PRB Population Today, 29, No. 4, pp. 5 – 6 Hicks, J.(1963): The theory of wages, Macmillan, London Horáková, M.(2005): Cizinci na trhu práce v âeské republice v letech 1994 – 2004, V˘zkumn˘ ústav práce a sociálních vûcí, Praha Horáková, M.(2003): Mezinárodní migrace a migrace cizí pracovní síly, V˘zkumn˘ ústav práce a sociálních vûcí, Praha ICMPD(1999): The relationship between organised crime and trafficking in aliens, International Centre for Migration Policy Development, Vienna ILO(2004): Towards a Fair Deal for Migrant Workers in the Global Economy, Medzinárodná organizácia práce, Geneva ILO(2000): Improving methods of collecting migration statistics in Central and Eastern Europe, Medzinárodná organizácia práce, Geneva ILO, IOM et OHCHR(2001): International Migration, Racism, Discrimination and Xenophobia, Medzinárodná organizácia práce, Medzinárodná organizácia pre migráciu et Úrad Vysokého komisára OSN pre ºudské práva, Geneva IOM(2005): World Migration 2005: Costs and benefits of international migration, Medzinárodná organizácia pre migráciu, Geneva IOM(2004a): Glossary on migration, Medzinárodná organizácia pre migráciu, Geneva IOM(2004b): Towards an IOM strategy – Migration and development, Conference room paper/12, Medzinárodná organizácia pre migráciu, Geneva IOM(2004c): Migration health annual report 2003, Medzinárodná organizácia pre migráciu, Geneva IOM(2003): World Migration 2003: Managing Migration – Challenges and Responses for People on the Move, Medzinárodná organizácia pre migráciu, Geneva IOM(2002): Migration Trends in Eastern Europe and Central Asia 2001 – 2002 Review, Medzinárodná organizácia pre migráciu, Geneva IOM(2000): Migrant Trafficking and Human Smuggling in Europe, Medzinárodná organizácia pre migráciu, Geneva IOM(1998): Migration Potential in Central and Eastern Europe, Medzinárodná organizácia pre migráciu, Geneva IOM et ICMPD(2002): New Challenges for Migration Policy in Central and Eastern Europe, Medzinárodná organizácia pre migráciu et International Centre for Migration Policy Development, Asser Press, The Hague IOM et ICMPD(1999): Migration in Central and Eastern Europe 1999 Review, Medzinárodná organizácia pre migráciu et International Centre for Migration Policy Development, Geneva IOM et UNO(2000): World Migration Report 2000, Medzinárodná organizácia pre migráciu et Organizácia Spojen˘ch národov, Geneva IOM et UNO(1999): International migration policies and programmes, Medzinárodná organizácia pre migráciu et Organizácia Spojen˘ch národov, Geneva 203

IVO(2002): Vízia v˘voja Slovenskej republiky do roku 2020, In‰titút pre verejné otázky, Bratislava Jandl, M.(2003): Estimates on the numbers of illegal and smuggled immigrants in Europe, presentation at the workshop„8 th International Metropolis Conference“, Vienna, September 15 – 19, 2003 Jurãová, D.(2005): Slovník demografick˘ch pojmov, INFOSTAT, Bratislava Jurãová, D. et al.(2004): Demografická charakteristika obvodov Slovenskej republiky 1996 – 2003, INFOSTAT, Bratislava Jurãová, D. et al.(2003): Populaãn˘ v˘voj v regiónoch Slovenskej republiky 2001, INFOSTAT, Bratislava Karabino‰, F. – Balga, J.(1997): Migraãná politika SR, Akadémia Policajného zboru, Bratislava Kopp, K.(2002): Europe – quo vadis? The status quo of the European policies on asylum and migration, presentation at the conference„The Baltic Sea as an escape route“, Bad Segeberg, November 16 – 18, 2001 Ko‰ta, J.(2003): Free labour mobility in the enlarged EU: The case of Slovakia. In Giusti, S. – Tajoli, L.: Convergence in the Enlarged European Union, ISPI, Milan Kotvanová, A. – Szép, A.(2002): Migrácia a Rómovia – historické, sociálne a politické súvislosti, Slovensk˘ in‰titút medzinárodn˘ch ‰túdií, Bratislava Kováãik, J.(2002): Uteãenci v dne‰nom svete, Metodické centrum mesta Bratislavy, Bratislava Krieger, H.(2004): Migration trends in an enlarged Europe, European Foundation for the Improvement of Living and Working Conditions, Dublin Kru‰ko, ·.(2003): Are‰tanti – Odsúdenci, Koordinaãn˘ v˘bor reoptantov, Pre‰ov Lee, E.(1972): Eine Theorie der Wanderung. In Szell, G. et al.: Regionale Mobilität, Nymphenburger Verlagsanstalt, München Letavajová, S.(2004): Globalizácia a súãasné migraãné procesy, zborník z medzinárodnej konferencie „Globalizácia verzus identita v stredoeurópskom priestore“, Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Trnava Letavajová, S.(2001): Predstavy a skutoãnosÈ o uteãencoch na Slovensku, Etnologické rozpravy, 8, No. 1, pp. 40 – 61 Letavajová, S.(2000): Fenomén„uteãenca“ z hºadiska etnokultúrnych zmien na Slovensku, Univerzita Komenského, Bratislava Lipková, ª. – Porubsk˘, J.(2003): Medzinárodná migrácia, Nová ekonomika – The New Economy, 2, No. 1, pp. 49 – 60 Liss, J.(2002): Nelegálna migrácia na slovensko-rakúskom úseku ‰tátnej hranice a jej moÏná eliminácia, Akadémia Policajného zboru, Bratislava Lí‰ka, M. – Pru‰ová, A.(2000a): Problémy mobility pracovnej sily v SR, V˘skumn˘ ústav práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava Lí‰ka, M. – Pru‰ová, A.(2000b): Prístupy k rie‰eniu problémov mobility pracovnej sily v krajinách EÚ a v SR, V˘skumn˘ ústav práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava Lubyová, M.(2001): The Slovak Republic. In Wallace, C. – Stola, D.: Patterns of Migration in Central and Eastern Europe, Palgrave, London Lubyová, M.(2000): Status of foreign residents and foreign workers in selected Central and Eastern European countries, presentation at the OECD seminar„Recent developments in migration and the labour market in Central and Eastern Europe in the context of the EU enlargement“, Bratislava, March 2 – 3, 2000 Manning, P.(2000): Migration in Modern World History 1500 – 2000, Wadsworth Publishing Company, Belmont Martin, P.(2003): Sustainable Labor Migration Policies in a Globalizing World, International Institute for Labour Studies, Geneva Martin, P. – Widgren, J.(2002): International migration: facing the challenge, Population Bulletin, 57, No. 1 Martin, S. F.(2001): Global migration trends and asylum, Working Paper No. 41, Úrad Vysokého komisára OSN pre uteãencov Massey, D. S. et al.(1998): Worlds in Motion – Understanding International Migration at the End of the Millennium, Oxford University Press, Oxford Massey, D. S. et al.(1993): Theories of International Migration: A Review and Appraisal, Population and Development Review, 19, No. 3, pp. 431 – 466 204

Milo, D.(2005): Rasistick˘ extrémizmus v Slovenskej republike, ªudia proti rasizmu et Friedrich Ebert Stiftung, Bratislava MPSVaR(2004a): Národn˘ akãn˘ plán sociálnej inklúzie 2004 – 2006(NAP/inklúzie) Slovenská republika, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Bratislava MPSVaR(2004b): Národn˘ akãn˘ plán zamestnanosti na roky 2004 – 2006, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Bratislava M· SR(2005): Národn˘ plán v˘chovy k ºudsk˘m právam na roky 2005 – 2014, Ministerstvo ‰kolstva SR, Bratislava M· SR(2001): Koncepcia ‰tátnej politiky vo vzÈahu k deÈom a mládeÏi do roku 2007, Ministerstvo ‰kolstva SR, Bratislava Muus, P.(2001): International migration and the European Union, trends a consequences, European Journal on Criminal Policy and Research, 9, No. 1, pp. 31 – 49 Münz, R.(2004): Migrants, labour markets and integration in Europe: a comparative analysis, Global Migration Perspectives No. 16, Global Commission on International Migration MÚ MV SR(2005): V˘roãná správa hospodárenia rozpoãtovej organizácie Migraãn˘ úrad MV SR za rok 2004, Migraãn˘ úrad MV SR, Bratislava MÚ MV SR(2004): Struãná informácia – Migraãn˘ úrad MV SR, Migraãn˘ úrad MV SR, Bratislava MV SR(2005): Správa o bezpeãnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2004, Ministerstvo vnútra SR, Bratislava MV SR(2004): Schengensk˘ akãn˘ plán – III. aktualizované znenie, Ministerstvo vnútra SR, Bratislava Myers, N.(1993): Environmental refugees: how many ahead?, Bioscence, 43, No. 11, pp. 752 – 761 Niessen, J.(2000): Diversity and cohesion – new challenges for the integration of immigrants and minorities, Council of Europe, Strasbourg NJBNM(2005): Správa o vlastnej v˘slednej ãinnosti Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii ÚHCP P-PZ od 1. 1. do 31. 12. 2004, Bratislava Oãená‰ová, E.(2001): Kriminalita cudzincov na území SR, Akadémia Policajného zboru, Bratislava OECD(2005): Trends in International Migration – SOPEMI Annual Report 2004, Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj, Paris OECD(2004): Trends in International Migration – SOPEMI Annual Report 2003, Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj, Paris OECD(2001a): International mobility of the highly skilled, Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj, Paris OECD(2001b): Migration Policies and EU Enlargement – The Case of Central and Eastern Europe, Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj, Paris OECD(2000a): OECD Economic Outlook 2000, Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj, Paris OECD(2000b): Combatting the illegal employment of foreign workers, Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj, Paris Ondri‰ák, F.(2002): Migrácia ako kriminogénny faktor trestn˘ch ãinov cudzincov, Akadémia Policajného zboru, Bratislava OPU(1996): War traumatism – a probe about people who have survived, Organizácia na pomoc uteãencom, Bratislava Papademetriou, D.(1998): Reflections on the relationship between migration and development, presentation at the seminar„International migration and development in North and Central America“, Mexico City, May 21 – 29, 1998 Penninx, R.(2004): Integration of migrants: economic, social, cultural and political dimensions, paper at the UNECE-conference, Geneva, January 12 – 14, 2004 Porubänová, S.(2005): Imigraãn˘ fenomén v kontexte sociálnej inklúzie, Rodina a práca, 1, No. 2, pp. 9 – 14 Porubänová, S.(2004): Imigraãn˘ fenomén – v˘zva pre Slovenskú republiku. In DÏambazoviã, R. – Gerbery, D. – Porubänová, S. – Repková, K.: Chudoba a sociálna exklúzia/inklúzia: skupiny najviac ohrozené sociálnou exklúziou a námety na rie‰enie/prevenciu, Stredisko pre ‰túdium práce a rodiny, Bratislava 205

Rabu‰ic, L. – Burjanek, A.(2003): âeská vefiejnost a imigranti, aneb vláda míní, vefiejnost v‰ak mûní?, Demografie, 45, No. 2, pp. 88 – 98 Rimóczyová, K. – Harga‰ová, M(1994): Postoje mládeÏe v SR k problému intolerancie, Ústav informácií a prognóz ‰kolstva, Bratislava Russell, S. S.(1995): International migration: Implications for the World Bank, World Bank Working Paper Salt, J.(2005a): Current Trends in International Migration in Europe, Council of Europe, Strasbourg Salt, J.(2005b): Types of migration in Europe: implications and policy concerns, presentation at the Council of Europe European population conference, Strasbourg, April 7 – 8, 2005 Salt, J.(2002): European international migration: Evaluation of the current situation, European Population Papers Series No. 5, Council of Europe, Strasbourg Salt, J.(1998): International migration in the UNECE region: Patterns, trends, policies, United Nations Economic Commission for Europe, Regional Population Meeting, Budapest SHV(2000): Prieskum rasovej a etnickej tolerancie Ïiakov a ‰tudentov na vybran˘ch základn˘ch a stredn˘ch ‰kolách v Bratislave, Slovensk˘ helsinsk˘ v˘bor, Bratislava SIS(2005): Správa o ãinnosti SIS v roku 2004(neutajovaná verzia), Slovenská informaãná sluÏba, Bratislava Sjastaad, L.(1962): The costs and returns of human migration, The Journal of Political Economy, 70, pp. 80 – 93 Skeldon, R.(2004): More than remittances: Other aspects of the relationship between migration and development, presentation at the Third coordination meeting on international migration, New York, October 27 – 28, 2004 Skeldon, R.(1997): Migration and Development – A Global Perspective, Longman, Harlow SKCH(2005): Roãenka SKCH 2003, Slovenská katolícka charita, Bratislava SNSªP(2005): Správa o dodrÏiavaní ºudsk˘ch práv v Slovenskej republike za rok 2004, Slovenské národné stredisko pre ºudské práva, Bratislava S ø rensen, N. N.(2004): The development dimension of migrant remittances, Migration policy research IOM, No. 1 Srb, V.(2002): Obyvateºstvo Slovenska 1918 – 1938, INFOSTAT, Bratislava Stalker, P.(2001): The No-nonsense Guide to International Migration, Verso, London Stark, O.(1991): The migration of labor, Blackwell, Cambridge Stark O. – Taylor, J.(1989): Relative deprivation and international migration, Demography, 26, No. 1, pp. 1 – 14 STEM(2002): Názory ãeské vefiejnosti na uprchlíky, Stfiedisko empirick˘ch v˘zkumÛ, Praha SÚ SAV(2004): MládeÏ a európska identita: Orientácie mlad˘ch muÏov a Ïien na obãianstvo a európsku identitu, Sociologick˘ ústav Slovenskej akadémie vied, Bratislava ·íbl, D.(1992): Medzinárodná migrácia obyvateºstva a problémy uteãencov, Ekonomick˘ ãasopis, 40, No. 5, pp. 387 – 397 ·i‰ková, T. et al.(2001): Men‰iny a migranti v âeské republice, Portál, Praha ·PÚ(2005): V˘roãná správa za rok 2004, ·tátny pedagogick˘ ústav, Bratislava ·PÚ(2004): V˘roãná správa za rok 2003, ·tátny pedagogick˘ ústav, Bratislava ·PÚ(2003): V˘roãná správa za rok 2002, ·tátny pedagogick˘ ústav, Bratislava ·Ú SR(1994 – 2005): Stav a pohyb obyvateºstva v Slovenskej republike 1993 – 2004, ·tatistick˘ úrad Slovenskej republiky, Bratislava ·Ú SR(2003): Migrácia obyvateºstva a migraãná ‰tatistika v podmienkach Slovenskej republiky, ·tatistick˘ úrad Slovenskej republiky, Bratislava ·Ú SR(2002): Prognóza v˘voja obyvateºstva v Slovenskej republike do roku 2025, ·tatistick˘ úrad Slovenskej republiky, Bratislava ·Ú SR(1995): Rasizmus, xenofóbia, antisemitizmus a intolerancia vo vedomí obyvateºov Slovenskej republiky, ·tatistick˘ úrad Slovenskej republiky, Bratislava Tilburg University et SÚ SAV(1999 – 2000): V˘skum európskych hodnôt – European Values Study, Tilburg University et Sociologick˘ ústav Slovenskej akadémie vied, Tilburg et Bratislava UNDP(2004): Miléniové rozvojové ciele – Cesta k zniÏovaniu chudoby a sociálneho vylúãenia, Bratislava 206

UNFPA(2002): State of the world population 2002, United Nations Population Fund, New York UNHCR(2005a): UNHCR Statistical Yearbook 2003 – Trends in displacement, protection and solutions, Úrad Vysokého komisára OSN pre uteãencov, Geneva UNHCR(2005b): 2004 Global Refugee Trends, Úrad Vysokého komisára OSN pre uteãencov, Geneva UNHCR(2005c): Asylum levels and trends in industrialised countries 2004, Úrad Vysokého komisára OSN pre uteãencov, Geneva UNHCR(2004a): UNHCR Statistical Yearbook 2002 – Trends in displacement, protection and solutions, Úrad Vysokého komisára OSN pre uteãencov, Geneva UNHCR(2004b): 2003 Global Refugee Trends, Úrad Vysokého komisára OSN pre uteãencov, Geneva UNHCR et al.(2004): Závereãná správa – Vyhodnotenie azylového systému v Slovenskej republike, Úrad Vysokého komisára OSN pre uteãencov et al., Bratislava UNHCR et FOCUS(1998, 2001, 2005): Prieskum verejnej mienky pre UNHCR – Postoje verejnosti k uteãencom v SR, Úrad Vysokého komisára OSN pre uteãencov et FOCUS, Bratislava UNO(2005): World Population Prospects – The 2004 Revision, Department of Economic and Social Affairs, Organizácia Spojen˘ch národov, New York UNO(2004a): World Economic and Social Survey 2004 – International Migration, Department of Economic and Social Affairs, Organizácia Spojen˘ch národov, New York UNO(2004b): Trends in Total Migrant Stock: The 2003 Revision, Department of Economic and Social Affairs, Organizácia Spojen˘ch národov, New York UNO(2004c): World population to 2300, Department of Economic and Social Affairs, Organizácia Spojen˘ch národov, New York UNO(2003): World Population Prospects – The 2002 Revision, Department of Economic and Social Affairs, Organizácia Spojen˘ch národov, New York UNO(2002a): International Migration from Countries with Economies in Transition: 1980 – 1999, Department of Economic and Social Affairs, Organizácia Spojen˘ch národov, New York UNO(2002b): International Migration 2002, Department of Economic and Social Affairs, Organizácia Spojen˘ch národov, New York UNO(2000): Replacement Migration: Is it A Solution to Declining and Ageing Populations?, Department of Economic and Social Affairs, Organizácia Spojen˘ch národov, New York UNO(1998a): World population monitoring 1997: issues of international migration and development, Department of Economic and Social Affairs, Organizácia Spojen˘ch národov, New York UNO(1998b): Recommendations on Statistics of International Migration – Revision 1, Department of Economic and Social Affairs, Organizácia Spojen˘ch národov, New York ÚHCP P-PZ(2005): Legálna a nelegálna migrácia v Slovenskej republike za rok 2004, CD-rom, Úrad hraniãnej a cudzineckej polície P-PZ, Bratislava ÚHCP P-PZ(2004a): Legálna a nelegálna migrácia v Slovenskej republike za rok 2003, CD-rom, Úrad hraniãnej a cudzineckej polície P-PZ, Bratislava ÚHCP P-PZ(2004b): Legálna a nelegálna migrácia v Slovenskej republike za 1. polrok 2004, CDrom, Úrad hraniãnej a cudzineckej polície P-PZ, Bratislava ÚHCP P-PZ(2003): Legálna a nelegálna migrácia v Slovenskej republike za rok 2002, CD-rom, Úrad hraniãnej a cudzineckej polície P-PZ, Bratislava ÚHCP P-PZ(2002): Legálna a nelegálna migrácia v Slovenskej republike za rok 2001, CD-rom, Úrad hraniãnej a cudzineckej polície P-PZ, Bratislava ÚHCP P-PZ(2001): ·tatistick˘ prehºad legálnej a nelegálnej migrácie k 31. 12. 2000, CD-rom, Úrad hraniãnej a cudzineckej polície P-PZ, Bratislava ÚZI·(2004): Zdravotnícka roãenka Slovenskej republiky 2003, Ústav zdravotníckych informácií a ‰tatistiky, Bratislava VaÀo, B. et al.(2003): Populaãn˘ v˘voj v Slovenskej republike 2002, INFOSTAT, Bratislava VaÀo, B. et al.(2002): Prognóza v˘voja obyvateºstva SR do roku 2050, INFOSTAT, Bratislava VaÀo, B. et al.(2001): Obyvateºstvo Slovenska 1945 – 2000, INFOSTAT, Bratislava VaÀo, B. et al.(2000): Populaãn˘ v˘voj v Slovenskej republike 1999, INFOSTAT, Bratislava VaÀo, B. – Jurãová, D.(2002): Niektoré problémy v˘voja obyvateºstva SR do roku 2020, INFOSTAT, Bratislava 207

Visco, I.(2000): Immigration, development and the labour market, presentation at the conference„Migration: scenarios for the 21 st century“, Roma, July 12 – 14, 2000 Vrábºová, S.(2001): Cudzinci na trhu práce v Slovenskej republike v súãasnosti a po vstupe SR do EU, Práca a sociálna politika, 9, No. 5, pp. 18 – 22 Vrchovsk˘, M.(2000): Prevádzaãstvo nelegálnych migrantov, Justiãná revue, No. 2, pp. 170 – 175 Wallerstein, I.(1974): The modern world system: capitalist agriculture and the origins of the European world economy in the sixteenth century, Academic Press, New York Wanner, P.(2002): Migration trends in Europe, presentation at the 8 th Conference of European Ministers responsible for social security„Implications of labour migration for social security systems in European countries“, Bratislava, May 22 – 23, 2002 de Wenden, C. W.(2001): Un essai de typologie des nouvelles mobilités, Hommes et Migrations, No. 1233, pp. 5 – 12 Wets, J.(2004): Migration and Development: Myths and Facts, EPC Issue Paper No. 11, European Policy Centre et King Baudouin Foundation Wolpert, J.(1965): Behavioral aspects of the decision to migrate, Papers and proceedings of the Regional Science Association, 15, pp. 159 – 169 Zajac, ·. et al.(2002a): Zborník analyticko-prognostick˘ch ‰túdií k Prognóze rozvoja Slovenska do roku 2010, Prognostick˘ ústav SAV, Bratislava Zajac, ·. et al.(2002b): Vízia v˘voja Slovenskej republiky do roku 2020, Prognostick˘ ústav SAV, Bratislava ZAS(2002): Afganistan známy – neznámy, Zväz Afgancov na Slovensku, Bratislava ‰tatistiky Migraãného úradu Ministerstva vnútra SR ‰tatistiky Ministerstva zahraniãn˘ch vecí SR ‰tatistiky Národného úradu práce ‰tatistiky Sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra SR ‰tatistiky Úradu hraniãnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru ‰tatistiky Ústavu informácií a prognóz ‰kolstva ‰tatistiky Ústavu zdravotníckych informácií a ‰tatistiky ‰tatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny monitoring printov˘ch a elektronick˘ch médií Hospodárske noviny, Sme, Pravda, Národná obroda, Nov˘ ãas, Trend, EurActiv, dilema, STV, TA3, Markíza, JOJ a tlaãov˘ch agentúr SITA a TASR dotazníkové zisÈovanie migraãnej situácie v Slovenskej republike v r. 2004 – 2005 realizované autorom tejto publikácie 208

GRAFICKÁ PRÍLOHA 209 Mapa 1 Hlavné smery zahraniãnej migrácie vo svete na zaãiatku 21. storoãia Boris Divinsk˘

Mapa 2 Zahraniãná migrácia v Európe na zaãiatku 21. storoãia 210 Boris Divinsk˘

Mapa 3 Nelegálna migrácia v SR podºa ‰tátnych hraníc v roku 2004 Boris Divinsk˘ Mapa 4 Koncentrácia cudzincov s povolením na pobyt v SR podºa krajov v roku 2004 a rozloÏenie azylov˘ch a detenãn˘ch zariadení MV SR v krajine Boris Divinsk˘ 211

Graf 1 V˘voj zahraniãného sÈahovania v SR v rokoch 1993 – 2004 Graf 2 Evidovaní prisÈahovaní do SR podºa najv˘znamnej‰ích krajín v rokoch 2000 – 2004 212

Graf 3 Evidovaní vysÈahovaní zo SR podºa najv˘znamnej‰ích krajín v rokoch 2000 – 2004 Graf 4 V˘voj nelegálnej migrácie v SR v rokoch 1993 – 2004 213

Graf 5 Nelegálni migranti v SR podºa najviac zastúpen˘ch krajín pôvodu v roku 2004 Graf 6 Îiadatelia o azyl v SR podºa najv˘znamnej‰ích krajín pôvodu v roku 2004 214

Graf 7 Vybrané ukazovatele azylovej procedúry v SR v rokoch 1993 – 2004 Graf 8 Cudzinci s povolením na pobyt v SR podºa najv˘znamnej‰ích krajín pôvodu koncom roka 2004 215

Graf 9 Cudzinci s povolením na pobyt v SR podºa druhu pobytu v rokoch 1994 – 2004 Graf 10 ·truktúra objasnen˘ch trestn˘ch ãinov spáchan˘ch v SR cudzincami v roku 2004 podºa najv˘znamnej‰ích krajín pôvodu 216