Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie v Slovenskej republike Doc. PhDr. Rastislav Bednárik, CSc., Ing. Miroslav Danihel, PaedDr. Ján Sihelský Nelegálna práca v podmienkach slovenskej spolo č nosti November 2003 1

Obsah Úvodom 2 1. Tie ň ová ekonomika 2 2. Meranie tie ň ovej ekonomiky 5 3. Nelegálna práca 5 4. Legislatívny rámec 9 5. Poznatky zainteresovaných ministerstiev 10 a. Ministerstvo financií SR – Da ň ové riadite ľ stvo 10 b. Ministerstvo vnútra SR – živnostenské úrady 10 c. Ministerstvo vnútra SR – Prezídium policajného zboru 11 d. Ministerstvo zdravotníctva SR 11 6 . Dotazníkový prieskum názorov odborníkov z regionálnej verejnej a štátnej správy na reguláciu nelegálnej práce 12 a. Povedomie o tie ň ovej ekonomike a jej prejavoch 13 b. Subjekty participujúce na tie ň ovej ekonomike 16 c. Motívy využívania a vykonávania nelegálnej práce 19 d. Prí č iny malej ú č innosti aktivít na elimináciu nelegálnej práce 23 e. Návrhy na opatrenia eliminácie nelegálnej práce 28 7. Riadené rozhovory s vybranými predstavite ľ mi verejnej správy v regiónoch zaangažovanými na regulácii tie ň ovej ekonomiky a ich vplyvov na trh práce 29 a. Vnímanie tie ň ovej ekonomiky 29 b. Povedomie o povinnostiach subjektov pri potieraní tie ň ovej ekonomiky 30 c. Možnosti subjektov pri regulovaní tie ň ovej ekonomiky 31 d. Povedomie o pripravenosti SR na vstup do EU za oblas ť potierania tie ň ovej ekonomiky 31 8. Závery 32 9. Zoznam použitej literatúry a informa č ných zdrojov 34 10. Prílohy 35 2

Nelegálna práca v podmienkach slovenskej spolo č nosti. Úvodom. V poslednom období sa č oraz viac ekonómov zaoberá problémom tie ň ovej ekonomiky. I ke ď táto problematika nie je nová, významnejšia pozornos ť sa jej venuje prakticky až v osemdesiatich rokoch. Prí č inou je poznanie, že tie ň ová ekonomika vo vä č šine krajín sveta je najrýchlejšie sa rozvíjajúcim sektorom. Sektorom, ktorý sa rozvíja ove ľ a dynamickejšie ako sektor oficiálny. V Slovenskej republike sa problémom tie ň ovej ekonomiky a jej väzieb k trhu práce nevenovala dostato č ná pozornos ť. Nelegálna práca v rámci tie ň ovej ekonomiky sa niesla skôr v znamení politických bojov medzi ľ avicovo a pravicovo orientovanými politickými stranami, než serióznym výskumom, ako nevyhnutného predpokladu identifikácií jej atribútov, analýz javov a zis ť ovanie prí č in a jej dôsledkov v ekonomickom prostredí Slovenska a v prostredí slovenského trhu práce. Skuto č nos ť je taká, že verejnos ť sa o tie ň ovej ekonomike a nelegálnej práci, respektíve o neformálnom trhu práce dozvedá prostredníctvom mediálne zaujímavých informácií – pranie špinavých pe ň azí, da ň ové úniky, práca nelegálnych imigrantov č i nelegálna práca vôbec. Možno práve preto je potrebné v súvislosti s nelegálnou prácou v podmienkach slovenskej spolo č nosti sa na úvod venova ť identifikáciou a analýzou tie ň ovej ekonomiky a v nadväznosti na to subsystémom trhu práce – nelegálnou prácou. Na tomto mieste patrí po ď akovanie Friedrich Ebert Stiftung za zaradenie takejto témy do svojho programu, za všestrannú podporu tvorcom štúdie a za finan č né zabezpe č enie autorskej tvorby, technicko-organiza č ným podporám a organizovanie prezentácie v širšom pléne. 1. Tie ň ová ekonomika Základom študijných prístupov k riešeniu ľ ubovolnej problematiky je ujasnenie si pojmového aparátu a definovanie jednotlivých pojmov. Vzh ľ adom na miernu absenciu domácich študijných materiálov, je potrebné sa oprie ť a využi ť štúdie západných autorov. I tu však je popis tie ň ovej ekonomiky diferencovaný, č o iba potvrdzuje zložitos ť tejto problematiky. Skuto č nos ť je taká, že v rôznych krajinách Európskej únie sa objavujú rôzne prívlastky: č ierna, šedá, neoficiálna, neformálna, duálna, paralelná podzemná, skrytá, tie ň ová, prípadne ď alšie. V Č eskej republike i na Slovensku sa naj č astejšie používa ozna č enie tie ň ová ekonomika, pravdepodobne prijatím a akceptovaním nemeckého pomenovania. Základom je stanovi ť si prvky tie ň ovej ekonomiky. Zo štúdií, prezentovaných autormi k tie ň ovej ekonomike vyplýva, že základnými prvkami sa javí aktivita, č innos ť. Tie ň ová ekonomika sa vníma ako ekonomická aktivita, prinášajúca príjmy jej realizátorovi a ktoré nemôžu by ť odhadnuté zo žiadnych štatistických zdrojov, ktoré sa používajú k zostavovaniu HDP(K. Macafee, Londýn, 1980). Iná definícia charakterizuje tie ň ovú ekonomiku ako neoficiálne aktivity s neohláseným pridaním hodnoty(D. Kaufmann, A. Kaliberda, World Bank, 1996). Iným používaným prvkom je práca.. Napríklad R. De Grazia, ILO, 1982, vysvet ľ uje 3

tie ň ovú ekonomiku ako profesionálnu prácu na hrane, č i dokonca mimo zákona, usilujúcou sa o vytvorenie zisku na báze rozporu so zákonom. Iným prvkom je príjem. V. Tanzi, Lexington, USA, 1982, vníma tie ň ovú ekonomiku ako príjem, ktorý nie je oznámený da ň ovému úradu Takáto charakteristika sa objavuje pomerne č asto aj u iných autorov s vysvetlením, že ide o č as ť tokov tovarov, služieb a pe ň azí, ktoré sa neobjavili v národných ú č toch. Okrem stanovenia si prvkov tie ň ovej ekonomiky je nemenej dôležité špecifikova ť jej kritéria. Jedným z nich je štatistické kritérium. Štatistické kritérium má však nieko ľ ko úskalí. Tým najvä č ším je previazanos ť finan č ných tokov v tie ň ovej ekonomike, ktoré v skuto č nosti sú zakódované v oficiálnych štatistických dátach. Napríklad materiály OSN Growth of parallel Economy In: Report of the World Social situation, č. 3, 1983, uvádzajú, že ide o všetky ekonomické aktivity, ktoré nie sú podchytené oficiálnou štatistikou. Pre isté ujednotenie pomerne ve ľ kého rozptylu názorov, chápaní a interpretácií pojmu tie ň ová ekonomika, podobne ako vä č šina autorov sa môžeme oprie ť o správu Európskej komisie, ktorá nadväzuje na takzvanú Bielu knihu z r. 1994 k neformálnemu sektoru. V nej sa popisuje č lenenie tie ň ovej ekonomiky ako: - da ň ový únik zo strany osôb samostatne zárobkovo č inných, podnikov a oficiálne deklarovaných ekonomických transakcií, - aktivity a ekonomické transakcie, zakázané trestným právom z h ľ adiska obsahu (kriminálna ekonomika), - neplatené ekonomické aktivity vykonávané v domácnostiach príbuzných, alebo priate ľ ov na báze reciprocity, vrátane každodenných domácich prác pre vlastné potreby, - profesionálne aktivity, vykonávané ako jediné, alebo ako druhé zamestnanie, za ú č elom zárobku, pohybujúce sa mimo hraníc daných právnym poriadkom, sem radíme tiež už spomínanú kriminálnu ekonomiku. Okrajovo sa dotkneme prí č in tie ň ovej ekonomiky. Tie ň ová ekonomika sa tvorí na historických základoch, ale jej rozsah má kolísajúcu tendenciu. Svoju úlohu zohráva cyklický vývoj ekonomiky a najmä pri ekonomickom poklese, v dôsledku zostrenia konkurencie, môže pre niektoré firmy by ť otázkou prežitie práve prechod od legálnych k nelegálnym aktivitám. V stagnujúcich ekonomikách práce nelegálne sektory expandujú. Č astou prí č inou bývajú inštitucionálne, legislatívne, č i spolo č enské diskontinuity. Je preto len prirodzené, že aktivity v tie ň ovej ekonomike narastajú po č as vojen, sociálnych nepokojov, politických kríz, prírodných katastrôf, ale i v dôsledku legislatívneho vákua, vysokej miery korupcie, organizovaného zlo č inu, a pod. Za významnú prí č inu jestvovania a rozvoja tie ň ovej ekonomiky v trhových ekonomikách sa ozna č uje silná úloha štátu pri ovplyv ň ovaní ekonomiky, najmä rast intenzity da ň ovej politiky. Da ň ové za ť aženie, ako zna č né bremeno podnikania uvo ľň uje tie ň ovú ekonomiku ako vysoko konkurencieschopným subjektom vo vz ť ahu k oficiálnej ekonomike. Tie ň ovú ekonomiku posil ň ujú niektoré štrukturálne zmeny v trhovej ekonomike. Autori prikladajú ve ľ ký význam nezamestnanosti a existencii neprispôsobivej skupine obyvate ľ ov domácich i zahrani č ných. Všeobecne sa prijíma názor, že tie ň ová ekonomika pri prechode k trhovému hospodárstvu posil ň uje. Je však ve ľ mi málo štúdií, potvrdzujúcich takúto hypotézu, naviac autori ke ď už, tak sa 4

venujú skôr kvantitatívnym odhadom, ako výskumom kvalitatívnych systémových zmien, ktoré tie ň ovú ekonomiku sprevádzajú. Niektorí autori, napríklad Vít Bárta v č lánku Šedivá, skrytá, podzemná v č asopise Ekonom 33/1994, za dominantnú charakteristiku transforma č ného obdobia, ktorá posiluje rast tie ň ovej ekonomiky, považuje hospodársky pokles, spolo č ensko-hospodársku diskontinuitu, pokles životnej úrovne obyvate ľ stva a – masové rozkrádanie štátneho majetku. Autori štúdií, významní ekonómovia, ktorí sa venujú problémom tie ň ovej ekonomiky si č asto kladú otázku: aký prístup zvoli ť k tie ň ovej ekonomike? Podpori ť jej rast, ignorova ť ju, alebo proti nej aktívne bojova ť? V súvislosti s našou štúdiou je iste zaujímavé, že niektorí autori vnímajú tie ň ovú ekonomiku ako nový zdroj zamestnanosti a jej stimulácia sa prezentuje ako riešenie nezamestnanosti. Iní autori, ako napríklad I. Miles v č lánku Work and Nonwork, 1983, tento pozitívny jav práce na„ č ierno“ popierajú. Je pozitívne, že celý rad ď alších autorov je ve ľ mi skeptických k pozitívam tie ň ovej ekonomiky vo vz ť ahu k trhu práce a poukazujú na tie najvýznamnejšie nevýhody: - nízke mzdy, - neplatenie daní, - neplatenie odvodov do pois ť ovní, - nelegálne pris ť ahovalectvo, - absencia sociálneho a úrazového zabezpe č enia, - nekalá konkurencia vo vz ť ahu k zamestnancom legálne fungujúcich firiem, - narušenie konkuren č ného prostredia a pod. Rôzne povzbudivé úvahy o pozitívnom vplyve tie ň ovej ekonomiky a to najmä vo vz ť ahu k riešeniu problémov nezamestnanosti, a tiež ako liek na sociálne pnutie, prevažujú u odborníkov obavy z jej vzniku a rastu: - vysokým podielom tie ň ovej ekonomiky na ekonomickom systéme štátu je pomerne ť ažké dosahova ť a udržiava ť makroekonomickú stabilitu, - č innos ť ou tie ň ovej ekonomiky dochádza k porušovaniu nielen da ň ových predpisov, ale i pracovnoprávnych predpisov, predpisov o zamestnanosti, bezpe č nostných predpisov, ochrany životného prostredia a tým k deštruktívnym vplyvom na systém práv a povinností ob č anov, - v tie ň ovej ekonomike nemôžu fungova ť ve ľ ké a sofistikované investície, ktoré sú rozhodujúce z h ľ adiska dlhodobého rastu ekonomiky, - ve ľ ký rozmer tie ň ovej ekonomiky spôsobuje stratu výkonnosti, plytvanie zdrojov, pokles hospodárskej produktivity(neproduktívne platby, ť ažší prístup na finan č né trhy, dekapitalizácia aktív, podplácanie(25). - vzniká celý rad zavádzajúcich informácií pre štatistiku ako predpoklad pre rozvoj kvalifikovanej ekonomiky, - v neposlednom rade tie ň ová ekonomika narúša dôveryhodnos ť inštitúcií, právneho systému, prispieva ku korupcii, jej rast odradzuje vstup zahrani č ného kapitálu a pri ť ahuje vstup pe ň ažných prostriedkov a aj vplyvov mafií a organizovaného zlo č inu, ktorý môže postupne prerás ť do štruktúr legálne ekonomiky. 5

2. Meranie tie ň ovej ekonomiky Hne ď úvodom je potrebné zdôrazni ť, že vzh ľ adom na množstvo prístupov k meraniu tie ň ovej ekonomiky z h ľ adiska metód a č asu, je ve ľ mi zložité výsledky meraní v jednej krajine, porovnáva ť s výsledkami v iných krajinách. Pod ľ a Ing. M. Fassmanna v štúdii o Inštitucionálnych možnostiach minimalizácie vplyvu tie ň ovej ekonomiky na trh práce, september 1998, sú pre takéto konštatovanie najmenej tri dôvody: 1. Rôzne definície tie ň ovej ekonomiky. 2. Odhady rôznych autorov pochádzajú z rôznych č asových období. 3. Používanie rôznych metód odhadov. Výsledkom pôsobenia týchto faktorov je, že napríklad v USA sa odhady rozsahu tie ň ovej ekonomiky pohybujú medzi 3 – 60% HDP, v Nemecku medzi 2 – 24% a v Taliansku medzi 10 – 33%(ORSEU, Brusel 1993). Toto široké rozpätie, pohybujúce sa rádovo v stovkách miliárd, vyvoláva isté pochybnosti o odhadoch tie ň ovej ekonomiky vôbec. Metódy, ktoré sú uplat ň ované pri odhadoch tie ň ovej ekonomiky možno rozdeli ť do dvoch skupín: 1. Priame metódy. Sú založené na vykonaní rozsiahlych sond a prieskumov medzi obyvate ľ stvom. Okrem technických a organiza č ných dôvodov sa však objavujú faktory, ako napríklad obavy z obdržania nesprávnych odpovedí. Č asto totiž respondenti majú priamy záujem ml č a ť o citlivých detailoch. Priame metódy sa uplat ň ujú skôr pre kvalitatívne prieskumy niektorých odvetví, alebo niektorých sociálnych skupín. Sú vhodné pre prieskum na mikroúrovni, ale ich zovšeobecnenie je zložitejšie. Úspech je v tomto prípade závislý od ve ľ kosti použitej vzorky, spôsobu stavby otázok a zaru č enie anonymity. Aj náš prieskum možno zaradi ť medzi priame metódy, tzv. klasické. 2. Nepriame metódy. Ich spolo č nou charakteristikou je, že sledujú stopy, ktoré zanecháva tie ň ová ekonomika vo formálnej, teda oficiálnej ekonomike. Nepriame metódy môžeme rozdeli ť do nieko ľ kých podskupín: - metódy rozporov(ú č tov), ktoré zah ŕň ajú meranie diferencií medzi príjmami a výdavkami. A to alebo v rámci národných ú č tov(accounting methods), alebo na základe prieskumu rodinných ú č tov. - monetárne metódy, ktoré sú naj č astejšie používanými metódami. Ich spolo č nou myšlienkou je analýza vývoja monetárnych premenných a z toho odvodenie, že anomália v správaní sa týchto premenných je spôsobená tie ň ovou ekonomikou. Analýza je opretá o predpoklad, že transakcie v neformálnej ekonomike sa uskuto čň ujú cez finan č nú hotovos ť. 3. Nelegálna práca V rôznych novinových č lánkoch, rozhovoroch, diskusiách i študijných materiáloch dochádza k zámenám pojmov nelegálna práca(práca na č ierno) a tie ň ová ekonomika. Nelegálna 6

práca sa už na prvý poh ľ ad javí ako dôležitý, ale stále iba subsystém tie ň ovej ekonomiky. Definovanie nelegálnej práce je dôležité najmä pre jej identifikáciu, charakteristiky a formy prejavu. Je to jedna z možností ako budova ť systém k odha ľ ovaniu nelegálnej práce, k zis ť ovaniu jej prí č in a k tvorbe opatrení na jej maximálne možnú elimináciu. Na rozdiel od tie ň ovej ekonomiky, ktorej definície sú ve ľ mi komplikované a poskytujú široký záber úvah a názorov, nelegálna práca má jasnejšie špecifikácie. Môžeme sa oprie ť napríklad o uznávanú definíciu Medzinárodnej organizácie práce, ktorú v mierne modifikovanej podobe používa pre svoje analytické potreby aj Európska komisia. V správe EK z roku 1993, ktorá nadväzuje na Bielu knihu o raste, konkurencieschopnosti a zamestnanosti, je definovaná nelegálna práca ako profesionálne aktivity, vykonávané pravidelne za ú č elom zárobku, nie príležitostne, pritom sa pohybujú na hranici, alebo mimo povinností, daných právnym poriadkom, predpismi a zmluvnými záväzkami, s výnimkou tých neformálnych č inností, ktoré sú sú č as ť ou kriminálnej ekonomiky, pretože sú v rozpore s trestným zákonom. Táto definícia sa dá vníma ť tak, že ide o všetky aktivity, ktoré by mohli by ť zapo č ítané do hrubého domáceho produktu a nie sú nelegálne svojou podstatou. Nelegálne sa stávajú až v celkovom kontexte, pretože nie sú napríklad prihlásené, nie sú zdanené, neposkytujú odvody do pois ť ovní, pracovníci nie sú chránení pracovnoprávnymi normami, kolektívnym vyjednávaním a podobne. Pre lepšie pochopenie a vyzbrojenie sa dostatkom argumentov v diskusii o nelegálnej práci, bude vhodné koncep č ne zváži ť aspekty vz ť ahov štátnej politiky a nelegálnej práce. Najmä pri hodnotení nelegálnej práce vo vz ť ahu k nezamestnanosti sa objavujú tvrdenia, ktoré možno za č leni ť do dvoch skupín: 1. Nelegálnou prácou pracujúci na č ierno odoberajú prácu nezamestnaným a tým zhoršujú ich šancu na návrat do zamestnania. 2. Ve ľ kú č as ť nelegálnych prác vykonávajú nezamestnaní, takže niektorí z nich nepotrebujú sociálne dávky, pretože v skuto č nosti pracujú. Obidve tieto tvrdenia sú vo všeobecnosti prijímané s absolútnou relevantnos ť ou, najmä ak obe skupiny – pracovníci vykonávajúci nelegálnu prácu a nezamestnaní – zaznamenávajú nárast. Je vhodné poznamena ť, že neformálne aktivity spravidla nemajú charakter riadnych pracovných miest a teda neberú priamo prácu nezamestnaným Našim zámerom je venova ť sa metóde miery ú č asti(na trhu práce), ktorá je na rozdiel od monetárnych prístupov bezprostrednejšou metódou, lebo je založená na sledovaní reálnych, alebo potenciálnych faktorov tie ň ovej ekonomiky. Táto metóda je založená na predpoklade, že v situácii, ke ď je ú č as ť na formálnom trhu práce obmedzená, presúva sa práca do neformálnej ekonomiky. Ide o to teda odhadnú ť potenciál tie ň ového trhu práce(pre lepšie porozumenie práce „na č ierno“,„ č iernej“ práce) a potom takto odhadnutému po č tu pracovníkov tie ň ového sektora priradi ť ur č itú úrove ň dosahovanej produktivity práce. Dá sa však ť ažko predpoklada ť kauzálny vz ť ah medzi zamestnaním na formálnom trhu a na tie ň ovom. Ve ď napríklad istá č as ť neformálnej práce sa uskuto čň uje v oficiálnom sektore v rámci oficiálnej pracovnej doby. Preto táto metóda sa nezaobíde bez terénneho prieskumu. V opa č nom prípade, pri použití takzvaných expertných odhadov sa takmer vždy môže hovori ť o špekulácii a ú č elových odhadoch. 7

Dobrým príkladom využívania nepriamych metód môže by ť prístup, ktorý sa používa v INFOSTATe a na ŠÚ SR a ktorý je jednou z podporných metód odhadu skrytej ekonomiky aj v Systéme národných ú č tov, ktorým sa odhaduje rozsah nelegálnej práce. Tento prístup prezentovala p. Viera Hajnovi č ová z INFOSTATU ako ich príspevok na seminári Nadácie Friedricha Eberta s názvom Odhad nelegálnej práce pri meraní HDP, NFE, 2003. Metóda, ktorú aplikovali aj v SR, metóda bilancovania pracovných síl, spo č íva v porovnávaní, resp. bilancovaní po č tu zamestnaných osôb zistených na strane dopytu a ponuky po pracovných silách. Pritom dopyt je prezentovaný objemom pracovných síl zistených priamo u zamestnávate ľ a, t.j. v podnikoch, inštitúciách, organizáciách. Ponuku reprezentujú údaje, ktoré sú získavané priamo v domácnostiach v rámci výberového zis ť ovania a sú prepo č ítané na dané demografické údaje. Vychádza sa z predpokladu, že údaje o po č te zamestnaných osôb zistené zo strany domácností sú úplnejšie a pokrývajú jednotlivé č innosti komplexnejšie. Pri tomto zis ť ovaní by jednotlivci nemali ma ť zábrany uvies ť svoje zamestnania aj v prípade, že ide o zamestnania nelegálne. Pomocou tejto metódy sa síce nedajú zisti ť všetky nelegálne zamestnania, ale získa sa obraz o ich možnom rozsahu. Metóda bola aplikovaná v nieko ľ kých krokoch. V prvom kroku sa uskuto č nilo Výberové zis ť ovanie pracovných síl v domácnostiach(VZPS), kde pod ľ a definície zamestnanosti a medzinárodných odporú č aní je toto výberové zis ť ovanie najvhodnejší zdroj údajov, pretože pokrýva trh práce najúplnejšie a č iasto č ne pokrýva aj neregistrovanú prácu. Aby údaje z VZPS odpovedali definícii zamestnanosti v ESA95 a domácemu konceptu museli sa pôvodné údaje najskôr upravi ť. Išlo o úpravy: - doplnenie údajov o po č te pracovných síl v tzv. kolektívnych alebo inštitucionálnych domácnostiach(sú to osoby, ktoré nebývajú v domácnostiach a patria medzi pracovné sily, napr. č lenovia cirkevných rádov, študenti, ktorí bývajú v internátoch a popritom pracujú apod.) - odpo č ítali sa po č ty osôb, ktoré za prácou chodia do zahrani č ia. V prípade SR bolo toto č íslo významné, a pre rok 2001 sa použil odhad 110000 osôb. V tomto po č te boli zahrnuté osoby pracujúce v zahrani č í legálne ale aj nelegálne. Len v Č R pracovalo v tom č ase 60000-70000 osôb, - ď alej sa pripo č ítali osoby, ktoré prichádzali za prácou do SR zo zahrani č ia. Išlo predovšetkým o prihrani č né zamestnania. K dispozícii boli údaje z NÚP o po č te povolení, ktoré sa ešte navýšili o odhad za PS zamestnané nelegálne, - ď alej to boli úpravy týkajúce sa pracovníkov ambasád v SR a slovenských ambasád a inštitúcií v zahrani č í, úpravy týkajúce sa žien na materskej dovolenke. Po uvedených úpravách dostali po č ty zamestnaných osôb č lenených na zamestnancov a podnikate ľ ov(živnostníci, farmári, slobodné povolania a pod.). Druhým krokom bolo zistenie údajov zo strany dopytu. Údaje zo strany dopytu boli reprezentované predovšetkým údajmi z oficiálnych štatistických zis ť ovaní v podnikoch a inštitúciách. Tieto údaje zodpovedajú„domácemu“ konceptu, preto ď alšie úpravy vzh ľ adom na 8

koncept netreba robi ť. Na strane podnikových zis ť ovaní však bolo potrebné pripo č íta ť po č ty zamestnaných osôb v bezpe č nostných a obranných zložkách, ktoré nie sú zis ť ované. V štatistických zis ť ovaniach sú pokryté: - ve ľ ké i malé nefinan č né podniky - finan č né inštitúcie - jednotky sektora verejnej správy - neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam. Oblas ť ou, ktorej treba venova ť zvýšené úsilie, je zistenie po č tu podnikate ľ ov (nezapísaných do obchodného registra) a ich zamestnancov. Priame údaje za túto skupinu sa získavajú z da ň ových priznaní s ú č tovnou prílohou. Ď alší zdroj poskytuje štatistický register a výberové zis ť ovanie za podnikate ľ ov. Kombináciou uvedených zdrojov údajov sa získal odhad po č tu podnikate ľ ov a ich zamestnancov. Tretí krok predstavoval porovnanie údajov zistených na strane dopytu a ponuky. Z porovnania bolo vidie ť, že údaje z VZPS týkajúce sa po č tu zamestnancov(s hlavným alebo jediným zamestnaním) prevyšujú po č ty zamestnancov zistené na strane dopytu približne o 171 tis. osôb v roku 2001, č o predstavuje z celkového po č tu zamestnancov ur č ených vo VZPS asi 9,3%. Č as ť tohto rozdielu sa dá vysvetli ť niektorými metodickými rozdielmi medzi VZPS a podnikovým zis ť ovaním. Napr. sú to práce na dohodu, ktoré sú zahrnuté v po č te zamestnancov vo VZPS, zatia ľ č o v podnikovom zis ť ovaní nie sú. V roku 2001 predstavovali práce na dohodu zistené vo VZPS asi 22000, ich po č et môže dosahova ť až 30000 osôb. Pre rok 2001 INFOSTAT odhadol po č et nelegálnych zamestnancov asi na 140000 osôb. Tento po č et mohol by ť aj nižší, ak by sa podarilo spresni ť odhady za práce na dohodu. INFOSTAT predpokladal, že išlo predovšetkým o práce sezónne, príležitostné, ktoré sa vyskytujú hlavne u podnikate ľ ov, živnostníkov a v malých podnikoch. Z porovnania po č tu podnikate ľ ov sa dalo usúdi ť, že zna č ná č as ť podnikate ľ ov, ktorú registruje da ň ový úrad, vykonávala svoju č innos ť zrejme vo svojom ved ľ ajšom zamestnaní, ke ď že tieto po č ty prevyšujú po č ty zistené vo VZPS. Č as ť podnikate ľ ov mohla vykonáva ť aj práce na dohodu vo formálnej ekonomike. Z tohoto porovnania sa nedala konštatova ť existencia nelegálnych, neregistrovaných podnikate ľ ov. Aj ke ď zrejme existujú osoby, ktoré vykonávajú svoju č innos ť bez povolenia, bez licencie. Ich rozsah ale nebol vnímaný ako významný. Odhady nelegálnej práce, ktoré INFOSTAT prezentoval, boli ovplyvnené jednotlivými komponentmi, ktoré vstupujú do bilancovania práce. Tak napríklad INFOSTAT konštatoval, že odhad bol založený na údajoch z VZPS, ktoré nemuseli pokrýva ť úplne všetky zamestnania, aj ke ď sa robili úpravy na tomto zis ť ovaní, bilancia bola ovplyvnená odhadom po č tu osôb dochádzajúcich do zahrani č ia. Ak bol tento odhad podhodnotený, po č et nelegálnej práce mohol by ť nižší. Odhad po č tu osôb prichádzajúcich za zamestnaním do SR zrejme ovplyvnil celkovú bilanciu. Bilancia sa robila na po č te osôb s hlavným zamestnaním. Niekedy bolo ť ažké ur č i ť u niektorých subjektoch(najmä v malých podnikoch) podiel hlavných a ved ľ ajších zamestnaní A napokon k spresneniu odhadov by prispelo aj zistenie prác na dohodu, ktoré vykonávajú osoby 9

vo svojom hlavnom zamestnaní, priamo v podnikoch a inštitúciách v rámci štatistických zis ť ovaní. Dôležité bolo konštatovanie, že metódu je potrebné ď alej spres ň ova ť a výsledky konfrontova ť s ď alšími disponibilnými zdrojmi údajov. Zaujímavá bola v tomto prípade konfrontácia s niektorými inými prístupmi pri odhade nelegálnej práce. Napríklad pod ľ a expertného odhadu pracovníkov Výskumného ústavu práce, sociálnych vecí a rodiny, rozsah skrytej nezamestnanosti evidovaných nezamestnaných na pracovnom trhu SR v roku 2000 predstavoval 66 000 – 71 000 osôb, č o bolo 12,4% až 13,2% z celkového po č tu evidovaných nezamestnaných v apríli 2000. Výsledky tejto práce sú výstupom výskumnej úlohy Možnosti monitorovania skrytej práce a jej vplyvu na úrove ň evidovanej nezamestnanosti, pre ktorú bola zodpovednou riešite ľ kou PhDr. Eneke Hanzelová, CSc. V spolupráci s PhDr. Zuzanou Kostolnou, VÚPSVR, jún 2000. Ď alej na základe výsledkov kontrol, ktoré sa uskuto č nili v spolupráci inštitúcií Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, Ministerstvo vnútra, Ministerstvo financií, Sociálna pois ť ov ň a, NÚP, Národný inšpektorát práce a ktoré boli vykonané v priebehu obdobia máj až október 2000 v 2929 ekonomických subjektoch, bol zovšeobecnením urobený odhad po č tu osôb zamestnaných v podnikate ľ ských subjektoch nelegálne. Celkový po č et nelegálne zamestnaných osôb v uvedených podnikate ľ ských subjektoch predstavoval 82 152 osôb. Odhady INFOSTATU v roku 2000 sa pohybovali okolo 120000 osôb. 4. Legislatívny rámec Legislatíva SR nemá zatia ľ platnú právnu úpravu, ktorá by definovala nelegálnu prácu. V praxi sa používa vymedzenie a) zamestnávate ľ ov, ktorí zamestnávajú osoby bez založenia pracovnoprávneho vz ť ahu v písomnej forme a následne z toho dôvodu vyplácajú odmenu za prácu, z ktorej nezabezpe č ia da ň z príjmov, ani poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpe č enie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti, b) osôb pracujúcich bez založenia pracovnoprávneho vz ť ahu v písomnej forme, osôb vedených v evidencii nezamestnaných, ktoré vykonávajú samostatnú zárobkovú č innos ť, c) osôb vykonávajúcich podnikate ľ skú č innos ť bez príslušného oprávnenia na podnikanie, d) cudzích štátnych príslušníkov, ktorí sú zamestnaní v SR bez povolenia na zamestnanie a bez povolenia dlhodobého pobytu za ú č elom zamestnania. V snahe prekry ť ur č ité právne vákuum v legislatíve i v systéme kontrolných orgánov v SR, bola prijatá v apríli 2000„Dohoda o spolupráci pri koordinácii a výkone kontroly nelegálnej práce“, ktorú uzatvorili príslušné zainteresované inštitúcie(platila do 31.12.2002). Na základe poznatkov z realizácie uvedenej Dohody bol predložený na rokovanie vlády SR návrh opatrení zameraných na vyh ľ adávanie a potieranie nelegálnej práce, vrátane vyhodnotenia doterajšieho postupu, ktoré boli schválené uznesením vlády SR č. 366/2001. 10

Na základe tohto uznesenia bol prijatý komplexný program, resp. súbor opatrení na potieranie nelegálnej práce v oblasti legislatívnych opatrení a inštitucionálnych vz ť ahov. Dôležitý bol najmä návrh legislatívnych opatrení, ktoré mali za cie ľ zefektívni ť odha ľ ovanie a kontrolu nelegálnej práce. V súlade s uznesením vlády SR č. 366/2001 sa podarilo viaceré úlohy v danej oblasti zrealizova ť. Zákonom č. 231/2002 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce, bolo orgánom inšpekcie práce dané oprávnenie požadova ť preukázanie totožnosti fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracoviskách zamestnávate ľ a a vysvetlenie dôvodu ich prítomnosti vrátane predloženia dokladov preukazujúcich existenciu pracovnoprávneho vz ť ahu týchto osôb. Platná legislatíva však na ď alej neumož ň uje orgánom inšpekcie práce výkon dozoru na súkromných pozemkoch alebo v súkromných priestoroch, kde je pomerne č astý výskyt nelegálnej práce(výstavba a rekonštrukcie rodinných domov a bytov, súkromné farmy). Taktiež sa javí potreba efektívnejšieho a pružnejšieho využívania kapacít orgánov inšpekcie práce, ktoré sú za daného stavu viazané na územnú pôsobnos ť príslušného krajského inšpektorátu. Kontrolnú č innos ť orgánov inšpekcie práce by zefektívnilo napr. zavedenie systému preukazov o sociálnom poistení(identifika č né karty sociálneho zabezpe č enia), ktorý funguje napríklad v SRN. Systém je založený na tom, že zamestnanec pri každom nástupe do zamestnania je povinný predloži ť zamestnávate ľ ovi túto kartu a v stanovených prípadoch (rizikové odvetvia) ju musí ma ť pri sebe. Pokia ľ je ob č an vedený v evidencii uchádza č ov o zamestnanie, bez oh ľ adu na skuto č nos ť, č i poberá dávku v nezamestnanosti, je identifika č ná karta uložená na príslušnom územnom úrade. Ak je ob č an z evidencie uchádza č ov o zamestnanie vyradený, alebo nesp ĺň a podmienky na zaradenie do evidencie uchádza č ov o zamestnanie, ale poberá dávku sociálnej pomoci, je identifika č ná karta uložená na príslušnom územnom úrade. Porušovanie povinností v tejto oblasti tak zo strany zamestnanca ako aj zamestnávate ľ a podlieha prísnym sankciám, vrátane trestnoprávnych. 5. Poznatky zainteresovaných ministerstiev a. Ministerstvo financií SR – Da ň ové riadite ľ stvo SR V priebehu prvého polroka 2003 bolo da ň ovými orgánmi vykonaných celkom 1 377 kontrol zameraných na odha ľ ovanie nelegálnej práce. Pod ľ a skúseností da ň ových orgánov sa ich cielená kontrolná č innos ť zameraná na odha ľ ovanie nelegálnej práce javí ako neefektívna, o č om sved č í aj nasledovné konštatovanie o výsledkoch kontrolných akcií uskuto č nených v prvom polroku 2003, pri ktorých bolo zistené, že v 11 prípadoch zamestnávanie bez uzatvoreného pracovnoprávneho pomeru, v 3 prípadoch, že osoba s ktorou bola uzatvorená dohoda o pracovnej č innosti poberala podporu v nezamestnanosti a v 3 prípadoch zamestnávanie pracovníkov bez plnenia si vyplývajúcich da ň ových povinností. b. Ministerstvo vnútra SR – živnostenské úrady Živnostenské úrady v I. polroku 2003 vykonali kontrolné akcie na dodržiavanie ustanovení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v po č te 16 113 z toho v sú č innosti s inými kontrolnými orgánmi v 240 11

prípadoch. Pri týchto kontrolách boli uložené pokuty spolu vo výške 7 315 200,- SK, z toho výška uložených pokút v blokovom konaní 2 178 300 Sk a výška uložených pokút rozhodnutím 5 136 900 Sk. V rámci zistení pod ľ a zákona č. 455/1991 Zb. v 34 prípadoch bolo zistené prevádzkovanie živnosti nad rámec živnostenského oprávnenia a v 588 prípadoch bolo zistené, že zodpovedný zástupca nebol pri prevádzkovaní živností v pracovnoprávnom vz ť ahu k podnikate ľ ovi. Nadväzne na uvedené zistenia pri kontrolách živnostenské úrady rozhodnutím z úradnej moci v 61 prípadoch pozastavili prevádzkovanie živnosti a v 150 prípadoch rozhodnutím z úradnej moci zrušili oprávnenia na prevádzkovanie živnosti. c. Ministerstvo vnútra SR – Prezídium policajného zboru Jednotlivé zložky PZ(odbory kriminálnej polície, poriadkovej polície, hrani č nej polície a cudzineckej polície) za obdobie I. polroka 2003 vykonali samostatne 982 kontrol. V sú č innosti s orgánmi inšpekcie práce vykonali 52 kontrol, s da ň ovými úradmi 29 kontrol, so živnostenskými úradmi 52 kontrol a s okresnými úradmi 133 kontrol. Celkom bolo skontrolovaných 1 844 subjektov. Pri kontrolách bolo zistených 31 prípadov nelegálnej práce. V súvislosti s kontrolami v danej oblasti bolo zistených 6 trestných č inov a 27 prípadov pobytu cudzincov bez povolenia. V 70 prípadoch boli cudzinci z dôvodu porušovania predpisov o pobyte vyhostení. Na základe výsledkov kontrolných akcií boli uplatnené pokuty v celkovej výške 83 300.- Sk. d. Ministerstvo zdravotníctva SR Vykonanými kontrolami nebolo preukázané vykonávanie nelegálnej práce v kontrolovaných zdravotníckych zariadeniach. Z uvedeného možno konštatova ť, že poznatky kontrolnej č innosti orgánov inšpekcie práce potvrdzujú, že rozhodujúci význam z h ľ adiska zefektívnenia a kontroly nelegálnej práce má predovšetkým legislatívne prostredie. Národný inšpektorát práce preto vypracoval v júni tohto roku Návrh legislatívnych zmien súvisiacich s potieraním nelegálnej práce. Jedným z nich je i Návrh zákona o nelegálnej práci. Cie ľ om tohto zákona je medziiným precizova ť definíciu nelegálnej práce(nelegálneho zamestnávania) v súlade s doterajšími poznatkami a skúsenos ť ami kontrolných a inšpek č ných orgánov tak, aby bolo možné jednozna č ne identifikova ť a sankcionova ť nelegálnu prácu (nelegálne zamestnávanie). Ď alej vytvori ť poradný a koordina č ný orgán pre oblas ť celkovej politiky potierania nelegálnej práce pri MPSVR SR, ktorý bude vytvorený na báze signatárov 12Dohody s využitím poznatkov a skúseností z ich doterajšej č innosti, ktorý bude pripravova ť pre vládu SR zásadné koncep č né, legislatívne a i. návrhy v oblasti potierania nelegálnej práce. Ú č elným sa javí požiadavka zavies ť ú č inný systém sankcií s využitím poznatkov a skúseností ostatných krajín(napr. možnos ť sankcionova ť samotné osoby, ktoré sa nelegálne zamestnávajú, sprostredkovate ľ ov nelegálnej práce, vylú č enie zamestnávate ľ ských a podnikate ľ ských subjektov, u ktorých bola zistená nelegálna práca(nelegálne zamestnávanie) z možnosti uchádza ť sa o objednávky v rámci verejného obstarávania. 12

To potom vyús ť uje do zavedenia trestnoprávnych sankcií a napokon je tu tiež požiadavka jednozna č ne stanovi ť kompetencie kontrolných orgánov vo väzbe na definíciu nelegálnej práce (nelegálneho zamestnávania). 6. Dotazníkový prieskum názorov odborníkov z regionálnej verejnej a štátnej správy na reguláciu nelegálnej práce V júli a auguste 2003 bol na území celého Slovenska realizovaný terénny zber údajov formou zasielaných dotazníkov na úrady miestnej verejnej a štátnej správy – na tie, kde sa predpokladala ur č itá angažovanos ť na regulácii tie ň ovej ekonomiky a jej vplyvov na trh práce. Oslovené boli odbory živnostenského podnikania(na Okresných úradoch), da ň ové úrady a Okresné úrady práce. Od 264 adresátov sa vrátilo vyplnených 166 dotazníkov, č o prestavuje solídnu úrove ň návratnosti 63%(z OÚP 87%, z odborov živnostenského podnikania 70% a z da ň ových úradov 40%). 85% dotazníkov vyplnili vedúci zamestnanci príslušných organizácií, 15% dotazníkov vyplnili referenti. Najviac vyplnených dotazníkov 34,9% sa vrátilo z okresov Východného Slovenska(Prešovský a Košický kraj), z okresov Stredného Slovenska (Žilinský a Banskobystrický kraj) sa vrátilo 31,4% vyplnených dotazníkov, z okresov Západného Slovenka(Trnavský, Tren č iansky a Nitriansky kraj) to bolo 29,5% dotazníkov a z Bratislavy 4,2 % z celku vyplnených dotazníkov. Dotazník tvorilo 17 vecných a 3 identifika č né otázky. Obsahovo sa jednalo o nasledovné okruhy otázok. Prvý okruh otázok bol zameraný na povedomie zainteresovaných odborníkov o tie ň ovej ekonomike a jej dopadoch na trh práce. Jednak sme sa pýtali, č o sa rozumie pod pojmom „tie ň ová“ ekonomika, aké ekonomické aktivity sú takto ozna č ované a aké je povedomie o rozsahu„tie ň ovej“ ekonomiky na Slovensku. Ď alej sme sa pýtali na prejavy tie ň ovej ekonomiky na regionálnej úrovni – č i a ako č asto sa respondenti stretávajú s takýmito javmi a č o považujú za najvýznamnejšie prejavy tie ň ovej ekonomiky v danom regióne(okrese). Druhý okruh otázok sa týkal skúseností odborníkov oh ľ adne subjektov participujúcich na tie ň ovej ekonomike – z h ľ adiska odvetví, ekonomických subjektov, druhu vykonávanej práce a okruhu zamestnancov vykonávajúcich nelegálnu prácu(kto, v akom veku a s akou kvalifikáciou). Tretí okruh otázok sa týkal identifikácie motívov, ktoré vedú podnikate ľ ov na jednej strane a zamestnancov na strane druhej, že vykonávajú nelegálnu prácu. Išlo pochopite ľ ne o sprostredkované informácie, ktoré však majú istú hodnotu vzh ľ adom na okruh respondentov majúcich skúsenosti s reguláciou tie ň ovej ekonomiky. Štvrtý okruh otázok sa zameral na h ľ adanie prí č in malej ú č innosti aktivít zameraných na elimináciu nelegálnej práce. Výpovede odborníkov upozor ň ovali na prí č iny jednak nízkej ú č innosti regula č ných vplyvov inštitúcií verejnej správy a jednak absencie aktivít podnikate ľ ských združení a obcí pri eliminácii nelegálnej práce. 13

Na záver respondenti vo ľ ne uviedli svoje návrhy na opatrenia, ktoré by bolo vhodné uplatni ť pri minimalizácii tie ň ovej ekonomiky na Slovensku a jej vplyvov na trh práce. a. Povedomie o tie ň ovej ekonomike a jej prejavoch Takmer všetci respondenti(92%) sa vyjadrili, č o rozumejú pod pojmom tie ň ová ekonomika. Odpovede vyjadrovali jednak všeobecný obsah tohto pojmu a jednak vo vä č šine prípadov aj upres ň ovali aké aktivity sa skrývajú za tie ň ovou ekonomikou. Vo všeobecnosti pod pojem tie ň ová ekonomika respondenti dávali absenciu odvodových povinností, da ň ové úniky, aktivity mimo právneho systému, príjmy mimo štátneho rozpo č tu, pe ň ažné toky bez zdokladovania, nezdanené príjmy, zvyšovanie si osobnej prosperity na úkor celej spolo č nosti, č iernu prácu, ba i kriminálnu aktivitu(typu úžera, drogy, zbrane, obchod s ľ u ď mi). Rôznorodos ť aktivít pokrývajúcich tie ň ovú ekonomiku je v povedomí našich úradníkov ve ľ mi široká. Z konkrétnych vyjadrení vyberáme: - dojednanie minimálnej mzdy a výplata vyššej mzdy, - skres ľ ovanie hospodárskych výsledkov, - nepriznávané príjmy z nájomného, - úplatkárstvo, korupcia, nežiadúci lobbing, - zamestnávanie bez uzatvorenia pracovnoprávneho vz ť ahu, - uplat ň ovanie fiktívnych nadmerných odpo č tov DPH, - nelegálne pracovné pomery nezamestnaných poberajúcich dávky sociálnej pomoci, - chýbajúca evidencia v ú č tovníctve, - neoprávnené podnikanie, - da ň ový holding, - cenový transfer, - nezdanené ved ľ ajšie zárobky, - predaj tovarov a služieb bez platenia daní, - zamestnávanie cudzincov, - provízie z obstarávania tovarov a služieb, - porušovanie autorského práva, - pranie špinavých pe ň azí. Č o sa týka povedomia odborníkov o rozsahu tie ň ovej ekonomiky na Slovensku, toto je pomerne rozptýlené, ke ď respondenti odpovedali v širšej škále takéhoto rozsahu. 14

Tabu ľ ka č. 1 Odhad rozsahu tie ň ovej ekonomiky v% z HDP Odhadovaný rozsah tie ň ovej ekonomiky do 5% 5%- 10% 10,1%- 15% 15,1% – 20% 20,1%- 25% 25,1%- 30% 30,1%- 35% 35,1%- 40% nad 40% neodp. Spolu Podiel odpov. 5,4 10,8 22,3 19,3 14,5 9,6 8,4 4,8 1,8 3,0 100,0 Vyše polovice respondentov(56,1%) odhaduje rozsah tie ň ovej ekonomiky na Slovensku v rozmedzí 10% až 25%. Ke ď spo č ítame aritmetický priemer odhadovaného rozsahu, potom vychádza 18,3% podielu tie ň ovej ekonomiky na HDP. O nie č o vyšší odhad vykonali respondenti z Bratislavy(21,8% HDP) a z da ň ových úradov(19,9% z HDP), o nie č o nižší zas respondenti z východného Slovenska(17,9% z HDP) a z odborov živnostenského podnikania(17,3% z HDP). Zaujímali nás tiež prejavy tie ň ovej ekonomiky, nako ľ ko sa s nimi úradníci na príslušných úradoch stretávajú a aké prejavy považujú za najvýznamnejšie v ich regióne. Ukázalo sa, že č as ť relevantných úradníkov(pracovníkov tých inštitúcií, ktoré by sa mohli, prípadne mali zaobera ť aj potlá č aním tie ň ovej ekonomiky) sa len málokedy č i vôbec nestretávajú s prejavmi tie ň ovej ekonomiky – cca 45%(vi ď údaje nižšie)! Aj to sved č í o dobrom utajovaní tie ň ovej ekonomiky a nelegálnej práce u nás. Tabu ľ ka č. 2 Intenzita stretávania sa s prejavmi tie ň ovej ekonomiky v okrese(v%) Č astos ť stretávania sa - ve ľ mi č asto - č asto - málokedy - nie - neodpovedal Spolu V odbornej praxi 10,2 42,8 35,5 10,8 0,7 100,0 V súkromnom živote 14,5 35,5 31,3 13,9 4,8 100,0 Z odpovedí respondentov je tiež zrejmé, že s prejavmi tie ň ovej ekonomiky sa stretávajú v približne rovnakej frekvencii aj v odbornej praxi, aj v súkromnom živote. Relatívne menej než je priemer sa s prejavmi tie ň ovej ekonomiky stretávajú pracovníci odborov živnostenského podnikania a úradníci v západnej č asti Slovenska. Osobitná otázka bola položená na zistenie poradia a váhy jednotlivých prejavov tie ň ovej ekonomiky v regiónoch. Respondenti mali možnos ť posúdi ť 5 rozli č ných prejavov tie ň ovej 15

ekonomiky, mali priradi ť poradie, v akom dané prejavy považujú za najvýznamnejšie a mali ur č i ť podiely daných prejavov na tie ň ovej ekonomiky. Tabu ľ ka č. 3 Poradie najvýznamnejších prejavov tie ň ovej ekonomiky(priemerné poradie) pod ľ a výpovedí odborníkov z rozli č ných organizácií a rôznych regiónov SR Druh prejavu tie ň ovej ekonomiky Priemer Živ. Da ň OÚP Blava Záp. Stred. Vých. - da ň ové úniky podnikate ľ ov 1,55 1,68 1,59 1,43 1,29 1,51 1,59 1,60 - zisky z neopráv. podnikania 2,84 3,33 2,56 2,63 3,00 2,73 2,73 3,00 - nezdan. ved ľ ajšie zárobky zam. 3,18 3,02 3,26 3,28 2,57 3,35 3,21 3,09 - neleg. prac. pomery nezam. s DSP 2,58 2,25 2,76 2,72 3,43 2,67 2,55 2,42 - zamestnávanie cudzincov 4,83 4,74 4,76 4,94 5,00 4,73 4,83 4,91 Absolútny po č et respondentov 166 55 42 69 7 49 51 58 Všetky kategórie nami oslovených odborníkov – úradníkov na organizáciách verejnej správy – za najvýznamnejší prejav tie ň ovej ekonomiky v ich regióne považujú da ň ové úniky podnikate ľ ov. Na ď alších miestach sa umiestnili jednak nelegálne pracovné pomery nezamestnaných poberajúcich sociálne dávky a jednak zisky z neoprávneného podnikania. Relatívne menej úradníkov trápia nezdanené ved ľ ajšie zárobky zamestnancov(aj tzv. druhých zamestnaní), ke ď tomuto neduhu prisudzujú vä č šiu váhu len v Bratislave. Na„chvoste“ prejavov tie ň ovej ekonomiky sa v úradníckom rebrí č ku ocitlo zamestnávanie cudzincov( č i už majú alebo nemajú povolenie k pobytu). Pracovníci odborov živnostenského podnikania za závažnejší problém považujú nelegálne pracovné pomery nezamestnaných poberajúcich DSP i nezdanené ved ľ ajšie zárobky zamestnancov, než zisky z neoprávneného podnikania. Aký podiel na neduhoch tie ň ovej ekonomiky majú – pod ľ a pracovníkov verejnej správy – majú jednotlivé prejavy? Ukázalo sa, že v zistených údajoch sa premietajú priradené poradia do percent podielu daného prejavu. To znamená, že najvä č ší podiel na neduhoch tie ň ovej ekonomiky majú da ň ové úniky(vyše tretinový), primerane menej potom nelegálne pracovné pomery nezamestnaných poberajúcich DSP(vyše pätinový podiel), zisky z neoprávneného podnikania(takmer pätinový podiel), nezdanené ved ľ ajšie zárobky zamestnancov(vyše šestinový podiel) a najmenej je to zamestnávanie cudzincov(len 7,2%). Podrobnejšie vi ď údaje v nasledovnej tabu ľ ke. Tabu ľ ka č. 4 Podiel jednotlivých prejavov na tie ň ovej ekonomike v regióne(v%) Druh prejavu tie ň ovej ekonomiky Priemer Živ. Da ň OÚP Blava Záp. Stred. Vých. - da ň ové úniky podnikate ľ ov 34,7 33,6 36,4 34,7 30,0 37,3 32,2 35,3 - zisky z neopráv. podnikania 19,5 15,6 20,1 22,6 18,0 19,1 21,3 18,6 - nezdan. ved ľ ajšie zárobky zam. 17,1 17,9 17,5 16,2 22,0 15,0 17,7 17,7 - neleg. prac. pomery nezam. s DSP 22,1 25,7 18,9 20,8 17,0 19,2 24,9 22,6 - zamestnávanie cudzincov 7,2 7,7 8,8 5,9 9,0 8,0 6,1 7,0 Pozn. Sú č ty v st ĺ pcoch nedávajú presne 100%, lebo išlo o osobitné a navyše spriemerované prepo č ty Problémom da ň ových únikov podnikate ľ ov pripisujú ešte vä č ší podiel na tie ň ovej ekonomike úradníci na západe Slovenska a na da ň ových úradoch než inde. Da ň ové úrady a úrady 16

práce vidia vä č ší rozsah na tie ň ovej ekonomike u ziskov z neoprávneného podnikania než u nelegálnych pracovných pomerov nezamestnaných poberajúcich dávky sociálnej starostlivosti, podobne situáciu vidia aj úradníci v Bratislave. Na problém nezdanených ved ľ ajších zárobkov zamestnancov upozor ň ujú výraznejšie v Bratislave než inde, č o je pochopite ľ né vzh ľ adom na silnejšiu ekonomiku v Bratislave než inde. Naopak, problém vyplácania dávok sociálnej pomoci v oblastiach s nízkym ekonomickým potenciálom a vysokou mierou nezamestnanosti plodí vä č šie problémy aj v súvislosti s rozmachom nelegálnych pracovných pomerov nezamestnaných poberajúcich takúto dávku na strednom a východnom Slovensku. b. Subjekty participujúce na tie ň ovej ekonomike Tie ň ová ekonomika sa obvykle viac presadzuje v niektorých odvetviach, má širšie zázemie v prostredí menších podnikov a aktivizujú sa v nej ur č ité typy ob č anov. Aspo ň pomocou skúseností odborníkov sme sa pokúsili vytvori ť obraz o subjektoch participujúcich v tie ň ovej ekonomike a vykonávajúcich nelegálnu prácu. Prvá otázka z tohto bloku sa týkala identifikácie ve ľ kosti podnikov zú č astnených na tie ň ovej ekonomike v okresoch Slovenska. Tabu ľ ka č. 5 Ve ľ kostné typy subjektov participujúcich na tie ň ovej ekonomike(v%) Typ subjektu - živnostníci - malé podniky - ve ľ ké podniky - neodpovedal Spolu Priemer 46,4 47,0 3,6 3,0 100,0 Živ. 45,5 41,8 7,3 5,4 100,0 Da ň 45,2 45,2 4,8 4,8 100,0 OÚP 47,8 52,2 100,0 Blava 28,6 71,4 100,0 Záp. 36,7 55,1 4,1 4,1 100,0 Stred. 51,0 43,1 2,0 3,9 100,0 Vých. 53,4 39,7 5,2 1,7 100,0 Pod ľ a názoru odborníkov z regionálnej verejnej správy, v tie ň ovej ekonomike prakticky nie sú zapojené ve ľ ké podniky. Teda tie ň ová ekonomika je doménou pre živnostníkov a malé podniky v regiónoch Slovenska. Bada ť tiež, že respondenti pomerne rovnomerne„prisúdili“ ú č as ť na tie ň ovej ekonomike aj malým podnikom aj živnostníkom. Ukazuje sa však, že povedomie o vä č šej zapojenosti malých podnikov(teda aj so zamestnancami) než živnostníkov je na západe krajiny, na východe sú skôr presved č ení o vä č šej zapojenosti živnostníkov než malých podnikov. Rozdielnos ť názorov odborníkov pod ľ a ich príslušnosti k ur č itej organizácii už nie je tak evidentná, hoci úradníci z odborov živnostenského podnikania podozrievajú z nekalých aktivít v tie ň ovej ekonomike skôr živnostníkov a úradníci z úradov práce zas malé podniky. Druhá otázka sa týkala identifikácie odvetví, kde sa v regiónoch najviac vyskytuje nelegálna práca. Každý respondent mohol uvies ť až tri odvetvia s predpokladaným najvyšším výskytom nelegálnej práce. 17

Tabu ľ ka č. 6 Odvetvia s najvyšším výskytom nelegálnej práce(v% odpovedajúcich) Odvetvie Priemer Živ. Da ň OÚP Blava Záp. Stred. Vých. - po ľ nohospodárstvo 41,0 36,4 38,1 46,4 57,1 46,9 33,3 41,4 - priemysel 13,9 16,4 7,1 15,9- 18,4 15,7 10,3 - stavebníctvo 96,4 96,4 92,9 98,6 100,0 98,0 94,1 96,6 - doprava 9,6 12,7 9,5 7,2- 10,2 9,8 10,3 - maloobchod 54,2 50,9 45,2 62,3 71,4 49,0 45,1 65,5 - cestovný ruch, hotely, rešt. 48,2 41,8 45,2 55,1 71,4 40,8 54,9 44,8 - inžinierske, právne, finan č né služby 1,8 1,8 4,8--- 2,0 3,4 Pozn. Respondent mohol uvies ť až 3 odvetvia s najvyšším výskytom nelegálnej práce Takmer všetci odborníci sa domnievajú, že ke ď sa niekde vyskytuje nelegálna práca, tak je to v stavebníctve. Silné povedomie je tiež o výskyte nelegálnej práce v maloobchode, v cestovnom ruchu, hoteloch a reštauráciách, ke ď cca polovica respondentov ozna č ila tieto odvetvia ako tie, kde sa najviac vyskytuje nelegálna práca. O výskyte nelegálnej práce v maloobchode sú viac presved č ení úradníci na úradoch práce a viac na východe krajiny. O výskyte nelegálnej práce v cestovnom ruchu, hoteloch a reštauráciách sú zas viac presved č ení úradníci z okresov stredného Slovenska a tiež z úradov práce. O výraznom výskyte nelegálnej práce v po ľ nohospodárstve je presved č ených menej než polovica odborníkov, viacej potom zo západu krajiny a z úradov práce. Výskyt nelegálnej práce v ď alších odvetviach je potom pod ľ a odborníkov menej zjavný. Ako poznámku možno uvies ť, že odborníci nevidia možnos ť širšieho výskytu nelegálnej práce v oblasti inžinierskych, právnych a finan č ných služieb a u vonkoncom nie v oblasti sociálnych a zdravotných služieb č i vzdelávacích služieb, ke ď tieto odvetvia neozna č ili ako tie, kde sa najviac vyskytuje nelegálna práca. Ď alšia otázka sa týkala druhu práce prevažujúcej pri vykonávaní nelegálnej práce v regióne. Tabu ľ ka č. 7 Druh práce prevažujúcej pri vykonávaní nelegálnej práce(v% odp.) Druh práce - príležitostná - sezónna - dlhodobá - neodpovedal Spolu Priemer 57,2 38,6 3,0 1,2 100,0 Živ. 65,5 30,9 1,8 1,8 100,0 Da ň 59,5 33,3 4,8 2,4 100,0 OÚP 49,3 47,8 2,9 100,0 Blava 85,7 14,3 100,0 Záp. 57,1 38,8 4,1 100,0 Stred. 60,8 35,3 2,0 1,9 100,0 Vých. 50,0 44,8 3,4 1,8 100,0 Odborníci nepredpokladajú, že nelegálna práca sa môže vo vä č šom rozsahu vyskytova ť pri dlhodobom vykonávaní prác. Skôr sú presved č ení o tom, že pri nelegálnej práci ide skôr o príležitostnú prípadne sezónnu prácu. O silnejšom zastúpení sezónneho charakteru vykonávanej nelegálnej práce sú skôr presved č ení odborníci z východu krajiny a viac odborníci z úradov práce, č o by dokumentovalo užšiu prí č innú väzbu nelegálnej práce so snahou o zabezpe č enie stabilného príjmu pre rodinu v podmienkach vyššej miery nezamestnanosti. 18

Osobitne sme sa snažili identifikova ť profil zamestnanca vykonávajúceho nelegálnu prácu. Respondenti v troch otázkach sa mali vyjadri ť, ako vyzerá typický„nelegálny“ pracovník – č i ide o nezamestnaného, akú má kvalifikáciu a aký má vek. Na otázku„Ktorí ob č ania sa najviac podie ľ ajú na nelegálnej práci v okrese?“ sme dostali nasledovné odpovede. Tabu ľ ka č. 8 Typ ob č ana podie ľ ajúceho sa na nelegálnej práci(v% odp.) Typ ob č ana - nezamestnaný - cudzinec - zamestnaný(druhé zam.) - neodpovedal Spolu Priemer 94,0 1,8 2,4 1,8 100,0 Živ. 94,5 1,8 1,8 1,9 100,0 Da ň 90,5 2,4 4,8 2,3 100,0 OÚP 95,7 1,4 1,4 1,5 100,0 Blava 71,4 14,3 14,3 100,0 Záp. 91,8 4,1 4,1 100,0 Stred. 98,0 2,0 100,0 Vých. 94,8 1,7 3,5 100,0 Odborníci sú presved č ení, že najviac sa podie ľ ajú na nelegálnej práci nezamestnaní. Viac na západe krajiny zaznamenávame – pod ľ a názoru odborníkov – istú mieru zapájania sa aj zamestnaných a cudzincov do nelegálnej práce, na č o upozor ň ujú najmä odborníci z da ň ových úradov. Ako to vyzerá s kvalifikáciou zamestnancov zapojených do nelegálnej práce? Tabu ľ ka č. 9 Kvalifikácia pracovníkov najviac sa podie ľ ajúcich na nelegálnej práci(v%) Výška kvalifikácie pracovníka - bez kvalifikácie - s nižšou kvalifikáciou - so strednou kvalifikáciou - vysoko kvalifikovaný - neodpovedal Spolu Priemer 11,4 81,2 6,0 1,4 100,0 Živ. 12,7 80,0 5,5 1,8 100,0 Da ň 11,9 83,3 2,4 2,4 100,0 OÚP 10,1 81,2 8,7 100,0 Blava 14,3 85,7 100,0 Záp. 10,2 83,7 6,1 100,0 Stred. 5,9 86,3 5,9 1,9 100,0 Vých. 15,5 75,9 6,9 1,7 100,0 Pod ľ a vyjadrenia odborníkov, v drvivej vä č šine sú do nelegálnej práce zapojení najmä pracovníci s„nižšou“ kvalifikáciou. Je prízna č né, že v situácii úzkej väzby medzi nezamestnanos ť ou a vykonávaním práce sa predpokladá silné zapojenie najmä menej vzdelaných zložiek populácie do nelegálnej práce – teda tých, ktoré tvoria hlavnú skupinu nezamestnaných. Pracovníci so strednou a vyššou kvalifikáciou si na trhu práce predsa len skôr nájdu legálnu prácu, a teda nemusia sa uchy ľ ova ť k nelegálnej práci. Aj tieto súvislosti odráža názor odborníkov na túto otázku. Napokon, aký vek pracovníkov je typický pre vykonávanie nelegálnej práce? Odborníci sú presved č ení, že ide vä č šinou o pracovníkov vo veku 25 až 35 rokov a č asto aj o pracovníkov vo veku 35 až 50 rokov. Nepredpokladajú silnejšie zastúpenie mladých a starých pracovníkov pri vykonávaní nelegálnej práce. 19

Tabu ľ ka č. 10 Vek pracovníkov najviac sa podie ľ ajúcich na nelegálnej práci(v%) Vek pracovníka - mladší ako 25 rokov - vo veku 25 – 35 rokov - vo veku 35 – 50 rokov - 50 a viacro č ný - neodpovedal Spolu Priemer 6,0 59,0 29,5 0,6 4,9 100,0 Živ. 3,6 67,3 25,5 3,6 100,0 Da ň 11,9 50,0 26,2 2,4 9,5 100,0 OÚP 4,3 58,0 34,8 2,9 100,0 Blava 71,4 28,6 100,0 Záp. 8,2 49,0 34,7 2,0 6,1 100,0 Stred. 3,9 64,7 29,4 2,0 100,0 Vých. 6,9 60,3 25,9 6,9 100,0 O relatívne nižšej ú č asti stredných a starších vekových skupín pracovníkov na nelegálnej práci sú presved č ení odborníci z východného Slovenska, pracujúci na da ň ových úradoch a na odboroch živnostenského podnikania. Odborníci z úradov práce však prisudzujú vyšší podiel aj strednej generácii pracovníkov na nelegálnej práci. Ke ď zhrnieme, typickými subjektami pre výskyt nelegálnej práce sú živnostníci a malé podniky, pôsobiace v stavebníctve, maloobchode, v cestovnom ruchu, hoteloch a reštauráciách a v po ľ nohospodárstve. Ide najmä o prácu príležitostnú, prípadne sezónnu a vykonávajú ju najmä nezamestnaní s nižšou kvalifikáciou, prevažne vo veku 25 – 35 rokov, prípadne i vo veku 35 – 50 rokov. Takýto obraz podávajú odborníci z organizácií pôsobiacich vo verejnej regionálnej správe. Navodzuje sa tým dojem, že síce ide o marginálnu záležitos ť, avšak v kontexte vysokej miery nezamestnanosti sa„dotknuté“ skupiny stávajú vysoko rizikovými pre dlhodobé zotrvávanie v systéme nelegálnej práce a tie ň ovej ekonomiky. c. Motívy využívania a vykonávania nelegálnej práce V odbornej literatúre sa uvádzajú dva druhy podnetov, ktoré vedú podnikate ľ ov k dopytu po práci na č ierno. Jednak ide o nákladové motivácie(ako je potreba vylepši ť si vz ť ah medzi nákladmi práce a produktivitou, zníži ť da ň ový tlak, presadi ť sa v konkurencii prostredníctvom nižších nákladov a vyhnú ť sa postaveniu ovládaného na trhu) a jednak o prispôsobenie sa ekonomickému prostrediu(sem patrí disponibilnos ť ponuky nelegálnej práce, lokálne obmedzenie č innosti, slabá kvalifikácia pracovnej sily, prekážky pri zakladaní podnikate ľ skej č innosti, ť archa právnych predpisov a ď alšie). Pokúsili sme sa identifikova ť, ako je tomu v sú č asnosti na Slovensku – a to cez výpovede odborníkov v rámci nášho dotazníka. Respondenti odpovedali na otázku„Uve ď te, č o vedie podnikate ľ ov vo vašom okrese k tomu, aby využívali nelegálnu prácu“, pritom mohli z predloženého zoznamu vybra ť až tri prí č iny. Ukázalo sa, že v motívoch podnikate ľ ov využíva ť nelegálnu prácu sa nachádzajú tak nákladové motivácie, ako aj využívanie existujúcej situácie(podnikatelia sa prispôsobujú ekonomickému prostrediu). Z nákladových motivácií je to najmä existencia vysokých odvodových nákladov (zamestnávatelia odvádzajú vysoké sumy na poistné za svojich zamestnancov – okrem miezd platia do poistných fondov ď alších 38% mzdových nákladov) a motív príliš vysokých mzdových 20

nákladov vo vz ť ahu k produktivite. Tieto dôvody uvádzalo v priemere 91% a 40% respondentov, odborníkov. Z motívov prispôsobenia sa ekonomickému prostrediu odborníci uvádzali najmä existenciu vysokej ponuky pracovnej sily na č ierno(58%) a administratívne obmedzenia, resp. ť archu právnych predpisov(36%). Podrobnejšie vi ď údaje v nasledovnej tabu ľ ke. Celkove však mierne prevládajú v konaní podnikate ľ ov využíva ť nelegálnu prácu – pod ľ a názoru úradníkov – nákladové motívy pred prispôsobovaním sa ekonomickému prostrediu, hoci sa podnikatelia nerozpakujú využíva ť danú situáciu. Tabu ľ ka č. 11 Motívy, ktoré vedú podnikate ľ ov využíva ť nelegálnu prácu(v% odp.) Motív Priemer Živ. Da ň OÚP Blava Záp. Stred. Vých. - príliš vysoké mzdové náklady vo vz ť ahu 39,8 40,0 26,2 47,8 14,3 42,9 41,2 39,7 k produktivite - silná konkurencia 5,4 3,6 4,8 7,2 14,3 4,1 7,8 3,4 - vysoké odvodové náklady(poistné) 91,0 87,3 95,2 91,3 100,0 95,9 80,4 94,8 - závislos ť podnikate ľ ov na dominantnom 3,6 5,5 2,4 2,9- 4,1 3,9 3,4 producentovi - vysoká ponuka pracovnej sily na č ierno 58,4 45,5 66,7 63,8 28,6 59,2 58,8 62,1 - nízka úrove ň kvalifikácie pracovnej sily 7,8 7,3 2,4 11,6- 4,1 7,8 12,1 - lokálne obmedzenie č innosti 10,8 12,7 16,7 5,8- 8,2 11,8 13,8 - prekážky pri zakladaní podnikate ľ skej 4,8 5,5 4,8 4,3 14,3- 7,8 3,4 č innosti - administratívne obmedzenia, ť archa 35,5 27,3 28,6 46,4 57,1 38,8 39,2 25,9 právnych predpisov Pozn. Respondent mohol uvies ť až 3 prí č iny, preto sú č et percent je viac ako 100 Kým motív vysokých odvodových nákladov(poistného) bol vysoko frekventovaný u všetkých kategórií odborníkov(až na mierne nižší 80% podiel zo stredného Slovenska), v ď alších motívoch sme zaznamenali ur č ité rozdiely v názoroch odborníkov. Napríklad príliš vysoké mzdové náklady vo vz ť ahu k produktivite až tak ve ľ mi nezdôraz ň ovali odborníci z da ň ových úradov. Motív prispôsobenia sa vysokej ponuke pracovnej sily na č ierno zas ve ľ mi nevyzdvihovali odborníci zo živnostenských úradov a z Bratislavy. Naopak, motív administratívnych obmedzení viac než ostatní zdôraz ň ovali odborníci z úradov práce a z Bratislavy(menej potom z východu Slovenska). Ostatné motívy nie sú nato ľ ko frekventované a č iastkové rozdiely tak nie sú preukazné. Záujem na nelegálnej práci nevykazujú len podnikatelia, ale aj zamestnanci. Zis ť ovali sme teda názory odborníkov na motívy takéhoto konania zamestnancov. 21

Tabu ľ ka č. 12 Motívy, ktoré vedú zamestnancov vykonáva ť nelegálnu prácu(v% odp.) Motív - zvýšenie príjmu - úhrada dlhov - da ň ový tlak - staros ť o prežitie - ži ť vo ľ ne, by ť nezávislý ako hlavná prí č ina 69,9 6,0 6,0 69,9 2,4 áno, aj 24,1 60,2 23,5 22,3 36,1 málokedy 1,8 25,3 59,0 3,0 52,4 neodpovedal 4,2 8,5 11,5 4,8 9,1 Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 Výsledky prieskumu ukázali, že(pod ľ a odborníkov) zamestnancov vhá ň ajú do nelegálnej práce v podstate dva ve ľ mi silné tlaky – staros ť o prežitie a potreba zvýšenia príjmu a pôsobí tu aj jeden ď alší motív, ktorým je potreba uhradi ť dlhy. Ď alšie motívy(akým je napr. da ň ový tlak a dôvod nezávislosti) nie sú až tak silné na sú č asnom slovenskom trhu práce. Tieto zistenia len dokumentujú pretrvávanie dvojakého modelu nelegálnej práce na Slovensku. Č as ť nelegálnej práce je vykonávaná zamestnancami preto, že im ni č iné nezostáva: sú ako v za č arovanom kruhu. Jeden zamestnávate ľ ich prepustí z dôvodov vysokých nákladov a iný zamestnávate ľ ich prijme len ako č iernych pracovníkov, aby znížil náklady. Druhá č as ť nelegálnej práce je však vykonávaná zo zištných dôvodov nielen zamestnávate ľ ov, ale aj zamestnancov. A na túto dvojakú tvár nelegálnej práce u nás poukazujú svojimi výpove ď ami aj odborníci z regiónov. Pozrime sa ešte podrobnejšie, na názory odborníkov pod ľ a ich miesta pôsobenia v jednotlivých organizáciách a regiónoch. Tabu ľ ka č. 13 Motívy zvýšenia príjmu, ktoré vedú zamestnancov vykonáva ť nelegálnu prácu(v % odp.) A. Motív zvýšenia príjmu - je to hlavná prí č ina - áno, aj tento motív - málokedy pôsobí - neodpovedal Spolu Priemer 69,9 24,1 1,8 4,2 100,0 Živ. 69,1 23,6 1,8 5,5 100,0 Da ň 54,8 31,0 4,8 9,4 100,0 OÚP 79,7 20,3 100,0 Blava 100,0 100,0 Záp. 63,3 28,6 6,1 2,0 100,0 Stred. 66,7 25,5 7,8 100,0 Vých. 74,1 22,4 3,5 100,0 Tento motív zvýšenia príjmu nelegálnou prácou je jedným z dvoch najsilnejších, avšak odborníci z úradov práce a z východného Slovenska(a aj z Bratislavy) mu pripisujú mimoriadne silný vplyv – ešte silnejší než je motív starosti o prežitie. Tabu ľ ka č. 14 Motívy starosti o prežitie, ktoré vedú zamestnancov vykonáva ť nelegálnu prácu(v % odp.) B. Motív starosti o prežitie - je to hlavná prí č ina - áno, aj tento motív - málokedy pôsobí - neodpovedal Spolu Priemer 69,9 22,3 3,0 4,8 100,0 Živ. 74,5 16,4 1,8 7,3 100,0 Da ň 57,1 28,6 7,1 7,2 100,0 OÚP 73,9 23,2 1,4 1,5 100,0 Blava 42,9 57,1 100,0 Záp. 71,4 20,4 6,1 2,1 100,0 Stred. 70,6 21,6 2,0 5,8 100,0 Vých. 70,7 20,7 1,7 6,9 100,0 22

Tento motív vykonáva ť nelegálnu prácu z dôvodu starosti o prežitie je druhý najsilnejší, avšak č as ť odborníkov ho nevníma ako až tak ve ľ mi naliehavý- sú to odborníci z da ň ových úradov a z Bratislavy. Vysvetlenie je poruke – da ň ové úrady sa skôr stretávajú so solventnejšími klientami a úradníci v Bratislave pracujú v prostredí relatívne vyššej ekonomickej prosperity, než je tomu v ostatných regiónoch Slovenska. Preto to kritickejšie hodnotenie vo vz ť ahu k zamestnancom. Tabu ľ ka č. 15 Motívy úhrady dlhov, ktoré vedú zamestnancov vykonáva ť nelegálnu prácu C. Motív úhrady dlhov - je to hlavná prí č ina - áno, aj tento motív - málokedy pôsobí - neodpovedal Spolu Priemer 6,0 60,2 25,3 8,5 100,0 Živ. 9,1 56,4 21,8 12,7 100,0 Da ň 61,9 23,8 14,3 100,0 OÚP 7,2 62,3 29,0 1,5 100,0 Blava 28,6 71,4 100,0 Záp. 6,1 65,3 24,5 4,1 100,0 Stred. 9,8 58,8 17,6 13,8 100,0 Vých. 3,4 62,1 25,9 8,6 100,0 Motív úhrady dlhov, ktorý vedie zamestnancov vykonáva ť nelegálnu prácu, pod ľ a odborníkov vlastne„spolupôsobí“, ke ď nevystupuje ako hlavný motív nekalej č innosti zamestnancov. Prakticky jedine bratislavskí odborníci pripisujú malý vply tomuto dôvodu. Tabu ľ ka č. 16 Motívy da ň ového tlaku, ktoré vedú zamestnancov vykonáva ť nelegálnu prácu(v % odp.) D. Motív da ň ového tlaku - je to hlavná prí č ina - áno, aj tento motív - málokedy pôsobí - neodpovedal Spolu Priemer 6,0 23,5 59,0 11,5 100,0 Živ. 12,7 29,1 43,6 14,6 100,0 Da ň 4,8 19,0 59,5 16,7 100,0 OÚP 1,4 21,7 71,0 5,9 100,0 Blava 14,3 28,6 57,1 100,0 Záp. 6,1 26,5 57,1 10,3 100,0 Stred. 7,8 23,5 51,0 17,7 100,0 Vých. 3,4 19,0 69,0 8,6 100,0 Tento motív vykonávania nelegálnej práce z dôvodu da ň ového tlaku na zamestnanca, celkove vnímaný ako nie príliš naliehavý, preukazujú v trochu vyššej miere odborníci z odborov živnostenského podnikania a v nižšej miere než priemer odborníci z východu krajiny. Tabu ľ ka č. 17 Motívy ži ť vo ľ ne, by ť nezávislý, ktoré vedú zamestnancov vykonáva ť nelegálnu prácu(v% odp.) E. Motív by ť nezávislý - je to hlavná prí č ina - áno, aj tento motív - málokedy pôsobí - neodpovedal Spolu Priemer 2,4 36,1 52,4 9,1 100,0 Živ. 30,9 56,4 12,7 100,0 Da ň 4,8 42,9 40,5 11,8 100,0 OÚP 2,9 36,2 56,5 4,4 100,0 Blava 42,9 57,1 100,0 Záp. 4,1 30,6 59,2 6,1 100,0 Stred. 2,0 29,4 56,9 11,7 100,0 Vých. 1,7 46,6 41,4 10,3 100,0 Odborníci, podobne ako v prípade motívu da ň ového tlaku, nepripisujú ani motívu zamestnanca ži ť vo ľ ne(by ť nezávislý) prostredníctvom vykonávania nelegálnej práce, vä č ší 23

význam. Ako sa však ukázalo, istý vplyv aj tohto motívu dokladujú odborníci z da ň ových úradov a č o je prekvapujúce – nielen z Bratislavy, ale aj z východného Slovenska. d. Prí č iny malej ú č innosti aktivít na elimináciu nelegálnej práce. Ď alšia č as ť prieskumu sa týkala názorov odborníkov jednak na prekážky vyššej ú č innosti regula č ných vplyvov inštitúcií verejnej správy a samosprávnych orgánov obcí a podnikate ľ ov a jednak na pôsobenie samosprávnych orgánov obcí a podnikate ľ ských združení v regiónoch v oblasti potierania nelegálnej práce. Položili sme otázku, kde sme sa pýtali č o bráni vyššej ú č innosti regula č ných vplyvov inštitúcií verejnej správy(prípadne aj SOPK, podnikovým zväzom...) na obmedzovanie vplyvu tie ň ovej ekonomiky ne trh práce v okrese. Z výpovedí respondentov, ke ď spo č ítame tzv. priemerné poradie, vyplynuli nasledovné hlavné zistenia: - bráni až silno bráni – zaostávanie našej legislatívy, - nebráni až málo bráni – zlé informa č né služby inštitúcií verejnej správy, - málo bráni až bráni – ostatné sledované zábrany, ke ď negatívnejší vplyv prisúdili odborníci malej angažovanosti obecných samospráv a nízkej autorite podnikate ľ ských združení než ostatným sledovaným faktorom. Tabu ľ ka č. 18 Zábrany vyššej ú č innosti regula č ných vplyvov inštitúcií verejnej správy na obmedzovanie vplyvu tie ň ovej ekonomiky na regionálny trh práce(v% odp.) Zábrany - zaostávanie legislatívy - malá koordinácia úsilia inštitúcií - nedostatok spolupráce polit. strán - zlé inf. služby v inštit. verej. správy - nízka organizovanos ť podnikate ľ ov - nízka autorita podnikate ľ s. združení - malá angažovanos ť samosprávy obcí nebráni 2,4 15,1 15,7 16,3 9,6 7,8 5,4 málo bráni 7,2 27,7 25,3 40,4 31,3 20,5 24,7 bráni 39,2 33,7 27,7 25,9 36,1 43,4 43,4 silno bráni 45,8 15,7 18,7 5,4 9,6 15,7 16,3 neodp. 5,4 7,8 12,7 12,0 13,3 12,7 10,2 Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 Odborníci teda typujú, že problémom vyššej ú č innosti regula č ných vplyvov vo č i nelegálnej práci je najmä zaostávanie našej legislatívy. Ve ľ mi kritický takýto názor majú najmä tí z Bratislavy, o nie č o menej kriticky sa takto vyjadrujú respondenti z da ň ových úradov. Druhou výraznejšou prekážkou ú č innejšieho potieranie nelegálnej práce je absencia č i nízka angažovanos ť obecných č i mestských samospráv a slabé pôsobenie SOPK č i iných podnikate ľ ských združení v okrese. Kritika vo č i týmto subjektom zo strany úradníkov verejnej správy rastie smerom na východ krajiny. O nie č o menej kriticky sa k týmto subjektom stavajú opätovne da ň ové úrady. Respondenti upozor ň ujú tiež na malú koordináciu úsilia jednotlivých inštitúcií(da ň ový úrad, živnostenský úrad, úrad práce, obec, SOPK a ď alších) pri potieraní nelegálnej práce. Problémom nedostatku vôle u politických strán na spoluprácu pri rozvoji okresu prikladajú vä č ší 24

význam najmä na východe Slovenska a viac pracovníci úradov práce. Na východe Slovenska tiež kritizujú nízku organizovanos ť a sebareguláciu podnikovej sféry v okresoch v súvislosti so zvyšovaním ú č innosti boja proti nelegálnej práci – vidie ť tu najmä kritiku na vysokú mieru nezamestnanosti a z toho plynúce stimuly rozvoja nelegálnej práce. Pod ľ a respondentov nie je až na tak zlej úrovni systém informa č ných služieb inštitúcií verejnej správy, a teda je funk č ný pri potieraní nelegálnej práce(respondenti tento faktor kritizovali najmenej). Problematike zlej legislatívy sa venujeme na iných miestach a aj respondenti mali možnos ť prednies ť svoje návrhy na inom mieste dotazníka, k č omu sa ešte dostaneme. Teraz sa však bližšie pozrieme na č innos ť podnikate ľ ských združení a obecných zastupite ľ stiev v oblasti potierania nelegálnej práce – o č ami odborníkov pôsobiacich vo verejnej regionálnej správe. Na otázku č i využíva Obchodná a priemyselná komora a ď alšie podnikate ľ ské subjekty v okrese svoj vplyv na elimináciu práce na č ierno, sme získali nasledovné odpovede: Tabu ľ ka č. 19 Využívanie vplyvu SOPK a iných podnikate ľ ských združení na elimináciu nelegálnej práce(v% odp.) Č i využívajú vplyv - áno, ve ľ mi na to dbajú - áno, č iasto č ne - nie - neodpovedal Spolu Priemer 13,3 75,9 10,8 100,0 Živ. 18,2 72,7 9,1 100,0 Da ň 11,9 61,9 27,2 100,0 OÚP 10,1 87,0 2,9 100,0 Blava 85,7 14,3 100,0 Záp. 10,2 67,3 22,5 100,0 Stred. 23,5 72,5 4,0 100,0 Vých. 8,6 84,5 6,9 100,0 Vä č šina respondentov konštatuje, že SOPK a iné podnikate ľ ské združenia v ich regióne nevyužívajú svoj vplyv na elimináciu nelegálnej práce. Aký taký č iasto č ný vplyv tu deklarujú odborníci z odborov živnostenského podnikania a zo stredného Slovenska. Na vo ľ nú otázku, pre č o je tomu tak, č o si o absencii vplyvu myslia respondenti, sme zistili nasledovné. Jednak„hlboké ml č anie“ – vyše 2/3 respondentov(67,5%) sa vôbec nevyjadrilo, resp. len sucho konštatovalo, že oni necítia pôsobenie týchto podnikate ľ ských orgánov v okrese v súvislosti s potieraním nelegálnej práce, resp. že v ich okrese vôbec nie sú takéto štruktúry. Tabu ľ ka č. 20 Prí č iny absencie aktivít SOPK a iných podnikate ľ ských združení pri eliminácii nelegálnej práce Prí č iny - vyhovuje im to, podnikatelia sami pôsobia v tie ň ovej ekonomike - pod. združenia pôsobia v iných oblastiach, nemajú záujem o elim. neleg. práce - podnikate ľ ské združenia majú nízku autoritu u podnikate ľ ov - pre nedostatok právnych nástrojov, nedostato č nú legislatívu - pre nedostatok vzájomnej komunikácie(aj s ostatnými subjektami v regióne) - pre nedostatok pracovníkov komôr - neodpovedal, nevie, podnik. združenia nepôsobia v regióne Spolu % odp. 7,8 9,6 3,6 9,0 1,8 0,6 67,5 100,0 25

Ak už odpovedali, potom sa objavili také dôvody, ako„podnikate ľ om sú č asný stav vyhovuje, lebo sami pôsobia v tie ň ovej ekonomike“(konštatovali to najmä odborníci z úradov práce – až 19% z nich, viac zo západného Slovenska). Ď alšie zdôvodnenie bolo:„podnikate ľ ské združenia sa zameriavajú na inú č innos ť, nemajú záujem o kontrolu nelegálnej práce“(toto konštatovali viac odborníci z da ň ových úradov – 16,7% z nich, viac zo stredného Slovenska). No a napokon frekventovanejšou odpove ď ou bolo tiež, že je nedostatok právnych nástrojov na elimináciu č iernej práce – viac na východe Slovenska takto odpovedali(13,8%). Živnostenské úrady ešte upozornili, že spomínané podnikate ľ ské združenia majú malý vplyv na podnikate ľ ov (7,3% z nich) a že je nedostato č ná úrove ň vzájomnej komunikácie v tejto oblasti(3,6% z nich). Ď alšia pozornos ť bola venovaná aktivite obecných a mestských samospráv. Tu nás zaujímalo v prvom rade to, č i obce(mestá) dostato č ne využívajú svoj vplyv na rozvoj podnikania a na rozvoj miestnych trhov práce. Tabu ľ ka č. 21 Využívanie vplyvu obecných(mestských) samospráv na rozvoj podnikania Č i využívajú vplyv - áno, ve ľ mi na to dbajú - áno, č iasto č ne - nie - neodpovedal Spolu Priemer 3,6 63,9 28,9 3,6 100,0 Živ. 3,6 63,6 30,9 1,9 100,0 Da ň 4,8 50,0 33,3 11,9 100,0 OÚP 2,9 72,5 24,6 100,0 Blava 71,4 28,6 100,0 Záp. 4,1 63,3 22,4 10,2 100,0 Stred. 5,9 70,6 23,5 100,0 Vých. 1,7 56,9 39,7 1,7 100,0 Odborníci z regionálnych úradov verejnej správy ohodnotili, že samosprávne orgány miest a obcí len č iasto č ne využívajú svoj vplyv na rozvoj podnikania. Ke ď si uvedomíme, že podnikanie je motorom rozvoja zamestnanosti, zamestnanos ť zas liekom na eliminovanie nelegálnej práce, potom malá angažovanos ť samospráv je varujúca. Na absenciu aktivity samosprávy pri podpore podnikania upozor ň ujú najmä odborníci z východného Slovenska(až 39,7% z nich uviedlo, že sa obce v danom smere neangažujú), č o dokladuje tiež neutešený bludný kruh nízkej ekonomickej výkonnosti na východe krajiny a z toho rezultujúce akceptovanie nelegálnej práce. Na nezáujem mestských a obecných samospráv o rozvoj podnikania v okresoch upozor ň ujú vo vyššej miere tiež da ň ové úrady(33,3% z nich). Prí č iny tohto stavu vidia respondenti v nasledovnom. Tabu ľ ka č. 22 Prí č iny absencie aktivít obecných(mestských) samosprávnych orgánov na rozvoj podnikania(v% odp.) Prí č iny - tzv. objektívne prí č iny – zlá poloha obce, malá obec, zlá skladba obyvate ľ ov - nedostatok financií na rozvoj podnikania - nedostatok odborníkov na samosprávnom úrade, neskúsenos ť - zlý prístup, nedostatok zodpovednosti, závis ť, malé využívanie kompetencií - neznalos ť veci, neznalos ť zákonov, nedostatky v informa č nom systéme - je to pre nich práca navyše - nedostato č né legislatívne zabezpe č enie ich aktivít % odp. 4,2 15,1 6,0 11,4 4,2 0,6 3,6 26

- nízka úrove ň spolupráce so štátnou správou - viac sa spoliehajú na iných - konštatujú aké pozitívne aktivity obce urobili - vraj je to spolitizované - neodpovedal, nevie Spolu 3,0 0,6 10,8 1,2 39,2 100,0 Prakticky polovica respondentov sa nevyjadrila k meritu veci(bu ď neodpovedali, alebo len skonštatovali, že obec robí nejaké aktivity na prospech rozvoja podnikania). Neodpovedalo vyše polovice odborníkov z da ň ových úradov(57,1%) a pozitívne aktivity uvádzali skôr odborníci zo západu Slovenska(16,3%) než zo stredného(7,8%) č i východného(6,9%) Slovenska. Asi štvrtina respondentov ako dôvod nízkej podpory podnikania zo strany samosprávnych orgánov uvádza nedostatok financií, nedostatok odborníkov a zlé východiskové podmienky obce – č iže všetko„objektívne“ prí č iny. Na nedostatok financií a odborníkov sa viac s ť ažujú respondenti zo stredného(19,6 a 9,8%) a východného Slovenska(15,5 a 6,9%), nedostatok financií ako prí č inu nižšej aktivity samosprávy pri podpore podnikania zas menej uvádzajú respondenti z da ň ových úradov(11,9%). Len 1/5 respondentov uvádza aj iné než objektívne prí č iny nižšej aktivity samosprávnych orgánov pri podpore podnikania v regióne. Konštatujú zlý prístup, nedostatok zodpovednosti, závis ť, malé využívanie kompetencií samosprávou – najmä to konštatujú respondenti z úradov práce(15,9% z nich), menej zo stredného Slovenska(3,9% z nich). Ď alej deklarujú neznalos ť veci, neznalos ť zákonov, nedostatky v informa č nom systéme samospráv(4,2% odp.), nízku úrove ň spolupráce samosprávy so štátnou správou(3%, najmä z odborov živnostenského podnikania – 7,3%), že sa samosprávy v tomto viac spoliehajú na iných(0,6%) a že je to pre nich práca navyše(0,6%). Malá č as ť respondentov ako prí č inu malej podpory podnikania zo strany obecných samospráv uvádza tiež nedostato č né legislatívne zabezpe č enie takýchto aktivít(3,6%, č o boli najmä odborníci z odborov živnostenského podnikania – 9,1% z nich) alebo spolitizovanie toho problému(1,2% respondentov). Posledná otázka v rámci tohto bloku sa týkala aktivít obecných a mestských samospráv oh ľ adne eliminácie nelegálnej práce. Spýtali sme sa, č i tieto samosprávy v okrese využívajú dostato č ne svoj vplyv na elimináciu nelegálnej práce, a ak nie, pre č o je tomu tak. Tabu ľ ka č. 23 Využívanie vplyvu obecných(mestských) samospráv na elimináciu práce(v% odp.) Č i využívajú vplyv Priemer Živ. Da ň OÚP Blava Záp. Stred. Vých. - áno, ve ľ mi na to dbajú 1,2 1,8- 1,4-- 2,0 1,7 - áno, č iasto č ne 40,4 43,6 26,2 46,4 28,6 40,8 47,1 34,5 - nie 51,2 43,6 59,5 52,2 71,4 46,9 43,1 60,3 - neodpovedal 7,2 11,0 14,3-- 12,3 7,8 3,5 Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 nelegálnej 27

V tomto smere sú naši respondenti dos ť kritickí, ke ď vyše polovice z nich deklarovalo ne č innos ť mestských a obecných samospráv pri potieraní nelegálnej práce. Ve ľ a kritikov je najmä z prostredia da ň ových úradov a z východného Slovenska. Treba však doda ť, že respondenti vyššie hodnotia aktivitu samosprávnych orgánov obcí a miest než aktivitu podnikate ľ ských združení pri potieraní nelegálnej práce. Prí č iny nižšej aktivity mestských a obecných samospráv pri potieraní nelegálnej práce vidia respondenti v nasledovnom. Tabu ľ ka č. 24 Prí č iny absencie aktivít obecných(mestských) samosprávnych orgánov pri eliminácii nelegálnej práce(v% odp.) Prí č iny - majú úžitok z podnikania, sú radi, že sú zabezpe č ené potreby ob č anov - obava zo straty voli č ov, nechcú si narobi ť nepriate ľ ov - sociálne cítenie poslancov a starostov a primátorov - nedostato č ná legislatíva, nedostatok kompetencií - nedostatok financií - nedostatok odborníkov, nedostato č né personálne vybavenie - nedostatok kontrolnej č innosti - rodinkárstvo a kamarátske vz ť ahy - nezáujem, nedostato č ná motivácia, neochota prevzia ť zodpovednos ť - riešenie problémov v iných oblastiach - neodpovedal, nevie, nepôsobia Spolu % odp. 5,4 18,7 0,6 11,4 1,8 3,0 1,8 3,0 3,6 4,2 46,4 100,0 Opätovne takmer polovica respondentov sa nevyjadrila. Z tých č o odpovedali, naj č astejšie uvádzali politické prí č iny – volení zástupcovia ľ udu sa obávajú straty voli č ov, prípadne nechcú si narobi ť nepriate ľ ov(18,7%, č o uvádzali najmä odborníci z úradov práce – 33,3% z nich). Druhou naj č astejšie uvádzanou prí č inou bola nedostato č ná legislatíva a nedostatok kompetencií na to, aby mohli samosprávy ráznejšie kona ť(11,4%, menej sa však takto domnievali odborníci z da ň ových úradov – len 4,8% z nich). Odborníci najmä zo stredného a východného Slovenska (5,9 resp. 8,6%) ď alej uvádzali, že samosprávy sú rady, že sa vôbec podniká, a teda netreba by ť až tak úzkostlivý oh ľ adom vykonávania nelegálnej práce. Na západnom a strednom Slovensku (8,2 resp. 5,9%) sa ešte vyskytli odpovede typu„neriešia nelegálnu prácu, lebo majú iné problémy“, medzi úradníkmi z da ň ových úradov odpovede o nezáujme a neochote samosprávy v tejto oblasti(7,1%) a medzi úradníkmi z odborov živnostenského podnikania(5,5%) zas poukazovanie na rodinkárstvo a kamarátske vz ť ahy, ktoré zabra ň ujú samospráve vyvíja ť vä č šie úsilie na potieranie nelegálnej práce. Na nedostatky vo financiách, personálnom vybavení a vôbec kontrolnej č innosti samosprávnych obecných a mestských orgánov vo vz ť ahu k zintenzívneniu aktivít na elimináciu nelegálnej práce upozornilo len málo odborníkov(spolu len 6,6%). Na sociálnos ť cítenia zástupcov ľ udu ako možnej prí č iny nekonania si spomenul len 1 respondent. Ako hlavné zistenia vyplývajú z analýzy prí č in malej aktivity obcí a podnikate ľ ských združení pri eliminácii nelegálnej práce? V prvom rade rozpaky, ke ď asi polovica respondentov 28

sa odmietla vyjadri ť(dokonca v prípade posudzovania aktivít podnikate ľ ských inštitúcií až 2/3 respondentov sa nevyjadrili). Ostatní odborníci z verejnej správy sa domnievajú, že v oboch prípadoch je na vine č iasto č ne nedostato č ná legislatíva, respektíve nedostato č né právne nástroje, ktorými v oblasti kontroly môžu disponova ť oba subjekty. Pre podnikate ľ ské združenia ď alej platí, že tieto svoju aktivitu zameriavajú inde a že sú č asný stav podnikate ľ om vlastne vyhovuje, ke ď že majú z nelegálnej práce osoh. Nedostatok aktivít obecných a mestských samospráv je pod ľ a odborníkov tiež spôsobený obavami volených zástupcov ľ udu zo straty sympatií a teda aj z odlevu voli č ských hlasov. e. Návrhy na opatrenia eliminácie nelegálnej práce Najviac respondentov – 38% doporu č uje posilni ť aktivity v oblasti kontroly nelegálnej práce, posilni ť kompetencie príslušných orgánov, posilni ť ich právomoci a lepšie ich odme ň ova ť. Takéto doporu č enia viac zaznievajú zo stredného a východného Slovenska(39,2% resp. 48,3%) a z úradov práce(46,4%). Vyše štvrtiny respondentov(25,9%) navrhuje sprísni ť sankcie, zvýši ť postihy vinníkov za nelegálnu prácu a zvýši ť vymožite ľ nos ť práva. Opätovne takéto hlasy zaznievajú silnejšie zo stredného(33,3%) a východného(31%) Slovenska. 21,7% respondentov doporu č uje zníži ť odvodové a da ň ové za ť aženie. Navrhuje to viac odborníkov z da ň ových úradov(23,8%) a z úradov práce(29%), než z odborov živnostenského podnikania(10,9%), opätovne viac zo stredného(29,4%) a východného(20,7%) Slovenska. 17,5% respondentov doporu č uje prija ť zákon o potieraní nelegálnej práce, prípadne definova ť nelegálnu prácu v relevantných už existujúcich zákonoch. Takéto riešenia navrhujú najmä odborníci z úradov práce(24,6%), viac zo stredného Slovenska(25,5%). 13,9% respondentov vidí východisko z týchto problémov v posil ň ovaní podpory podnikania a rozširovania pracovných príležitostí najmä v ekonomicky zaostalých regiónoch. Upozor ň ujú na to najmä odborníci z odborov živnostenského podnikania(18,2%). 13,3% respondentov navrhuje zavies ť pracovné knižky, resp. zavies ť povinnos ť nosi ť so sebou doklady o zamestnaní. Takéto opatrenia vychádzajú najmä z odborov živnostenského podnikania (19%) a od úradov práce(15,9%), menej už od da ň ových úradov(7,1%). 11,4% respondentov navrhuje zlepši ť informovanos ť a spoluprácu pri inštitucionálnom potieraní nelegálnej práce – najmä na strednom(13,7%) a východnom(15,5%) Slovensku. 5,4% respondentov navrhuje vytvori ť pracovnú políciu – najmä odborníci z prostredia úradov práce to navrhujú(11,6%). 4,2% respondentov doporu č uje viac zapoji ť do kontroly nelegálnej práce obecné samosprávy a podnikate ľ ské združenia – viac na východnom Slovensku(8,6%). 4,2% respondentov zas doporu č uje zvýši ť rozdiel medzi minimálnou mzdou a dávkou sociálnej pomoci, aby ob č an bol stimulovaný na riadne zamestnanie. 3,6% respondentov(najmä z úradov práce – 8,7%) navrhuje zruši ť dohody o vykonaní práce, lebo tam sa neplatia odvody do poistných fondov. 3% respondentov doporu č ujú zefektívni ť a zjednoduši ť výkon verejnej správy. 29

2,4% respondentov navrhuje sprísni ť pravidlá pre výkon podnikate ľ skej č innosti. 2,4% respondentov vidí elimináciu nelegálnej práce cez zlepšenie mzdovej a sociálnej politiky zamestnávate ľ ov. 2 respondenti sa domnievajú, že odstráni ť nelegálnu prácu sa podarí zmenou myslenia a postojov verejnosti k nelegálnej práci a po 1 respondentovi sa vyskytuje ď alších 7 návrhov: stanovi ť maximálnu mzdu(25 000 Sk mesa č ne), zverej ň ova ť neplati č ov daní, postihova ť korupciu úradníkov verejnej správy, obmedzova ť nelegálny dovoz a vývoz, zníži ť sociálne dávky a podporu v nezamestnanosti, úhrady nad 20 000 Sk vykonáva ť výhradne bezhotovostným platobným stykom a viac dôrazu venova ť inštitútu zodpovedného zástupcu – uzatváraniu pracovných zmlúv. 7. riadené rozhovory s vybranými predstavite ľ mi verejnej správy v regiónoch zaangažovanými na regulácii tie ň ovej ekonomiky a ich vplyvov na trh práce Údaje získané riadenými rozhovormi sú doplnkom informácií získaných dotazníkovým prieskumom a majú za cie ľ upresni ť postoje vedúcich pracovníkov da ň ových úradov, úradov práce, živnostenských úradov a podnikate ľ ských organizácií k potieraniu nelegálnej práce. Riadené rozhovory boli vykonané v septembri 2003 a odpovede boli získané od 20 takýchto pracovníkov z okresov Nitra, Dunajská Streda, Lu č enec, Spišská Nová Ves a Prešov. Pod ľ a zásad pre riadené rozhovory bol vypracovaný okruh otázok, ktorý bol potom kladený všetkým respondentom. a. Vnímanie tie ň ovej ekonomiky Rozhovory ukázali, že síce existujú regionálne aspekty tie ň ovej ekonomiky, avšak v rámci Slovenska nie sú výrazné rozdiely vo vnímaní tie ň ovej ekonomiky. Vedúci pracovníci príslušných organizácií náležiacich do verejnej správy vnímajú prejavy tie ň ovej ekonomiky v zásade zo zorného uhla práce svojich inštitúcií, avšak niet zásadných rozporov v tom, č o si predstavujú pod tie ň ovou ekonomikou a s ktorými jej prejavmi sa stretávajú. Predstavitelia da ň ových úradov(vä č šinou riaditelia da ň ových riadite ľ stiev v daných okresoch) zdôraz ň ujú také aspekty tie ň ovej ekonomiky, ako sú nezdanené príjmy, neodvádzanie daní z príjmov, úniky z DPH a nepoužívanie registra č ných pokladní podnikate ľ mi. Predstavitelia úradov práce(tiež vä č šinou riaditelia okresných úradov práce) zas upozor ň ujú na také aspekty, ktoré sú spojené s vykonávaním prác bez zmluvného vz ť ahu, č o má za následok neodvádzanie príspevkov do poistných fondov, ale tiež upozor ň ujú na neplatenie daní, na fiktívne stanovovanie miezd na nízkej úrovni s doplatkami v hotovosti a ď alej na prácu evidovaných nezamestnaných na č ierno. Predstavitelia živnostenských úradov(všetko vedúci odborov živnostenského podnikania na Okresných úradoch) si skôr všímali neoprávnené vykonávanie podnikate ľ ských aktivít, zamestnávanie bez uzatvorenia pracovných zmlúv, ale tiež zatajovanie da ň ových povinností, nepravdivé údaje v ú č tovníctve a neodvádzanie príspevkov do poistných fondov. 30

Predstavitelia podnikate ľ ských organizácií(vä č šinou riaditelia regionálnych komôr) vnímajú tie ň ovú ekonomiku ako únik daní, príjmy z nelegálnej č innosti a predaj produktov bez ú č tovných dokladov. Pomerne presná je aj predstava v regiónoch o tom, kde všade sa zakorenila tie ň ová ekonomika. Prevažuje názor, že tie ň ová ekonomika pôsobí všade, zasahuje všetky oblasti podnikania. Ke ď už mali respondenti spresni ť, potom niektorí menovali oblas ť obchodu, služieb a stavebníctva. Predstavitelia podnikate ľ ských organizácií uviedli aj trh s nehnute ľ nos ť ami ako významnú oblas ť tie ň ovej ekonomiky. Potieranie tie ň ovej ekonomiky je v podstate založené na dvoch východiskách: jednak je potrebné vytvára ť prevenciu, najlepšie podporovaním legálneho podnikania a jednak treba skvalit ň ova ť represiu. Č o sa týka prevencie, tu je dôležitý názor predstavite ľ ov verejných inštitúcií, v akom postavení je podnikate ľ ský sektor, aká je úrove ň malého a stredného podnikania. Respondenti v nami sledovaných okresoch sa vyjadrili v podstate pozitívne o aktuálnej situácii malého a stredného podnikania v ich okresoch, avšak ve ľ a výpovedí konštatovalo„priemerný stav“. Dokonca predstavitelia úradov práce konštatovali skôr nedostato č nú úrove ň rozvoja malého a stredného podnikania v ich okresoch. Už z tohto malého ná č rtu možno usudzova ť na potrebu zvýši ť podporu podnikaniu u nás aj v súvislosti s potieraním nelegálnej práce(ako to ukážeme nižšie). b. Povedomie o povinnostiach subjektov pri potieraní tie ň ovej ekonomiky Významnou č rtou aktivizácie potierania tie ň ovej ekonomiky je uvedomenie si povinností, ktoré majú jednotlivé subjekty plni ť v tomto boji. Osobitne tak bol zis ť ovaný obraz o pôsobení jednak inštitúcií verejnej správy, ď alej orgánov samosprávy obcí a miest a jednak podnikate ľ ských organizácií. Č o sa týka úloh inštitúcií verejnej správy, samotní predstavitelia verejnej správy zdôraz ň ujú potrebu zlepšenia koordinácie kontrolných aktivít – napr. pod vedením Národného inšpektorátu práce. Da ň ové úrady ešte zdôraz ň ujú, že verejná správa má ošetri ť da ň ovú disciplínu a odha ľ ova ť da ň ovo neregistrované subjekty. Podnikate ľ ské organizácie priznávajú verejnej správe k ľ ú č ovú rolu pri potieraní tie ň ovej ekonomiky, zárove ň však kritizujú sú č asný stav, ke ď sa nedostato č ne vystupuje proti prejavom tie ň ovej ekonomiky. Obce by mali pod ľ a predstavite ľ ov verejnej správy aspo ň zaisti ť sú č innos ť pri potieraní tie ň ovej ekonomiky, viac by sa mali zú č ast ň ova ť na kontrolách(napr. vo vlastných prevádzkach) a mali by kompetentným orgánom signalizova ť výskyt prejavov tie ň ovej ekonomiky a nelegálnej práce. Zatia ľ však verejná správa hodnotí pasivitu obcí v tejto oblasti dos ť negatívne. Pod ľ a názoru podnikate ľ ských organizácií by obce mali sledova ť riešenie celospolo č enských záujmov, nevidia priestor na angažovanie obcí v potieraní nelegálnej práce a tiež kritizujú absenciu signalizácie nelegálnych aktivít zo strany obcí. Samotné obce argumentujú, že ich zapájanie sa do kontroly závisí od zainteresovanosti – ke ď že nemajú da ň ové príjmy, nerobia kontroly na odha ľ ovanie nelegálnej práce. Podnikate ľ ské organizácie sú kritizované za malú aktivitu pri potieraní tie ň ovej ekonomiky zo strany predstavite ľ ov verejnej správy. Že ni č nerobia, lebo im vyhovuje sú č asný 31

stav, z ktorého majú podnikatelia osoh. A mali by vytlá č a ť zo svojich radov nepoctivých podnikate ľ ov, kontrolova ť používanie registra č ných pokladníc, zapája ť sa do výchovy a vzdelávania na reguláciu tie ň ovej ekonomiky. Samotné podnikate ľ ské organizácie zdôvod ň ujú svoje prehrešky v tejto oblasti malými kapacitami a nízkymi kompetenciami. c. Možnosti subjektov pri regulovaní tie ň ovej ekonomiky Respondenti sa vyjadrovali k tomu, aké možnosti má ich inštitúcia pri potlá č aní tie ň ovej ekonomiky. Predstavitelia da ň ových úradov informovali, že da ň ové úrady môžu vykonáva ť da ň ové kontroly a postúpi ť zistenia na relevantné inštitúcie. Úrady práce môžu pod ľ a svojich predstavite ľ ov odstúpi ť zistenia ako podnet na NIP a ď alej môžu bráni ť vykonáva ť nelegálnu prácu zhus ť ovaním povinných kontaktov evidovaných nezamestnaných na úrade práce. Živnostenské úrady pod ľ a svojich predstavite ľ ov môžu vykonáva ť kontroly, odstúpi ť zistenia vo forme podnetov na príslušné inštitúcie a vykonáva ť poradenskú č innos ť. Podnikate ľ ské organizácie – komory – nevidia možnosti ako by ony mohli regulova ť tie ň ovú ekonomiku. Pod ľ a ich predstavite ľ ov je to vecou štátu, ako sa s tým vyrovná. Osobitne sme sa respondentov pýtali, ako vidia možnosti štátu pri minimalizovaní negatívnych vplyvov tie ň ovej ekonomiky na regionálny trh práce. Predstavitelia da ň ových úradov navrhujú v tejto súvislosti zvýši ť kontrolnú č innos ť(tzn. zlepši ť materiálne a personálne zabezpe č enie kontroly), zjednoduši ť riadenie da ň ovej správy a zníži ť odvodové za ť aženie obyvate ľ ov. Predstavitelia úradov práce navrhujú skvalitnenie legislatívy(zadefinova ť pojem nelegálnej práce vo vz ť ahu k živnostníkom), zavies ť pracovné knižky a zabráni ť skrachovaným podnikate ľ om podnika ť inde bez vyrovnania dlhov. Predstavitelia živnostenských úradov navrhujú sprísni ť postihy, zvýši ť pokuty za nelegálne zamestnávanie, lepšie koordinova ť kontrolnú č innos ť a zníži ť dane i odvody do poistných fondov. Predstavitelia podnikate ľ ských organizácií(komôr) navrhujú posilni ť pozície finan č nej polície a da ň ových úradov. Doporu č ujú tiež realizova ť podporné opatrenia na rozvoj regiónov a zníži ť dane ako významné kroky štátu v oblasti prevencie nelegálnej práce. d. Povedomie o pripravenosti SR na vstup do EU za oblas ť potierania tie ň ovej ekonomiky V tomto bode panuje v regiónoch hlboká nevedomos ť o normách platných v krajinách Európskej únie – to na jednej strane, a na strane druhej zas panuje ve ľ ký optimizmus, že po 32

vstupe sa situácia zlepší, že sa viac bude bojova ť proti tie ň ovej ekonomike a nelegálnej práci. Tento optimizmus pramení asi z toho, že kone č ný dozor nebude riadi ť národná vláda, ktorá má ve ľ a nedostatkov tak v legislatíve ako aj vo výkone, ale že nás európske povinnosti prinútia venova ť zvýšenú pozornos ť potieraniu tie ň ovej ekonomiky a nelegálnej práce. Predstavitelia da ň ových úradov ď alej zdôraz ň ujú, že treba reformy v legislatíve a zvýši ť vymožite ľ nos ť práva. Predstavitelia úradov práce zas dodávajú, že zapájanie do európskeho systému potlá č ania nelegálnej práce bude postupné. Predstavitelia živnostenských úradov zas uvažujú s otvorením pracovných trhov pre našich nezamestnaných, č ím sa zníži rozsah nelegálnej práce. Len predstavitelia podnikate ľ ských organizácií upozor ň ujú, že nie sme v tejto oblasti pripravení na zosilnenie tlaku na potieranie tie ň ovej ekonomiky. Je teda potrebné prikro č i ť k zabezpe č eniu takých krokov, ktoré zvýšia pripravenos ť ob č anov, úradníkov i inštitúcií na zosilnenie boja proti tie ň ovej ekonomike a proti nelegálnej práci. A tu budú ma ť svoje úlohy tak štátne orgány, ale aj obecná a mestská samospráva i podnikate ľ ské organizácie. 8. Závery 1. Ukázalo sa, že pri zis ť ovaní nako ľ ko sa s prejavmi tie ň ovej ekonomiky úradníci na príslušných úradoch stretávajú a aké prejavy považujú za najvýznamnejšie v ich regióne, č as ť relevantných úradníkov(pracovníkov tých inštitúcií, ktoré by sa mohli, prípadne mali zaobera ť aj potlá č aním tie ň ovej ekonomiky) sa len málokedy č i vôbec nestretávajú s prejavmi tie ň ovej ekonomiky – cca 45%! Aj to sved č í o dobrom utajovaní tie ň ovej ekonomiky a nelegálnej práci u nás. 2. Ukázalo sa, že pravdepodobne najvä č ší podiel na neduhoch tie ň ovej ekonomiky majú da ň ové úniky(vyše tretinový), primerane menej potom nelegálne pracovné pomery nezamestnaných poberajúcich DSP(vyše pätinový podiel), zisky z neoprávneného podnikania(takmer pätinový podiel), nezdanené ved ľ ajšie zárobky zamestnancov(vyše šestinový podiel) a najmenej je to zamestnávanie cudzincov(len 7,2%). 3. Problémom da ň ových únikov podnikate ľ ov pripisujú ešte vä č ší podiel na tie ň ovej ekonomike úradníci na západe Slovenska a na da ň ových úradoch než inde. Da ň ové úrady a úrady práce vidia vä č ší rozsah na tie ň ovej ekonomike u ziskov z neoprávneného podnikania než u nelegálnych pracovných pomerov nezamestnaných poberajúcich dávky sociálnej starostlivosti, podobne situáciu vidia aj úradníci v Bratislave. 4. Na problém nezdanených ved ľ ajších zárobkov zamestnancov upozor ň ujú výraznejšie v Bratislave než inde, č o je pochopite ľ né vzh ľ adom na silnejšiu ekonomiku v Bratislave než inde. Naopak, problém vyplácania dávok sociálnej pomoci v oblastiach s nízkym ekonomickým potenciálom a vysokou mierou nezamestnanosti plodí vä č šie problémy aj v súvislosti s rozmachom nelegálnych pracovných pomerov nezamestnaných poberajúcich takúto dávku na strednom a východnom Slovensku. 5. Prieskum ukázal, že typickými subjektami pre výskyt nelegálnej práce sú živnostníci a malé podniky, pôsobiace v stavebníctve, maloobchode, v cestovnom ruchu, hoteloch a reštauráciách a v po ľ nohospodárstve. Ide najmä o prácu príležitostnú, prípadne sezónnu a vykonávajú ju najmä nezamestnaní s nižšou kvalifikáciou, prevažne vo veku 25 – 35 rokov, prípadne i vo veku 35 – 50 rokov. Takýto obraz podávajú odborníci z organizácií pôsobiacich vo verejnej regionálnej správe. Navodzuje sa tým dojem, že síce ide 33

o marginálnu záležitos ť, avšak v kontexte vysokej miery nezamestnanosti sa„dotknuté“ skupiny stávajú vysoko rizikovými pre dlhodobé zotrvávanie v systéme nelegálnej práce a tie ň ovej ekonomiky. 6. Ukázalo sa, že v motívoch podnikate ľ ov využíva ť nelegálnu prácu sa nachádzajú tak nákladové motivácie, ako aj využívanie existujúcej situácie(podnikatelia sa prispôsobujú ekonomickému prostrediu). Z nákladových motivácií je to najmä existencia vysokých odvodových nákladov(zamestnávatelia odvádzajú vysoké sumy na poistné za svojich zamestnancov – okrem miezd platia do poistných fondov ď alších 38% mzdových nákladov) a motív príliš vysokých mzdových nákladov vo vz ť ahu k produktivite. Tieto dôvody uvádzalo v priemere 91% a 40% respondentov, odborníkov. 7. Z motívov prispôsobenia sa ekonomickému prostrediu odborníci uvádzali najmä existenciu vysokej ponuky pracovnej sily na č ierno(58%) a administratívne obmedzenia, resp. ť archu právnych predpisov(36%). Celkove však mierne prevládajú v konaní podnikate ľ ov využíva ť nelegálnu prácu – pod ľ a názoru úradníkov – nákladové motívy pred prispôsobovaním sa ekonomickému prostrediu, hoci sa podnikatelia nerozpakujú využíva ť danú situáciu. 8. Kým motív vysokých odvodových nákladov(poistného) bol vysoko frekventovaný u všetkých kategórií odborníkov(až na mierne nižší 80% podiel zo stredného Slovenska), v ď alších motívoch sme zaznamenali ur č ité rozdiely v názoroch odborníkov. Napríklad príliš vysoké mzdové náklady vo vz ť ahu k produktivite až tak ve ľ mi nezdôraz ň ovali odborníci z da ň ových úradov. 9. Motív prispôsobenia sa vysokej ponuke pracovnej sily na č ierno zas ve ľ mi nevyzdvihovali odborníci zo živnostenských úradov a z Bratislavy. Naopak, motív administratívnych obmedzení viac než ostatní zdôraz ň ovali odborníci z úradov práce a z Bratislavy(menej potom z východu Slovenska). Ostatné motívy nie sú nato ľ ko frekventované a č iastkové rozdiely tak nie sú preukazné. 10. Odborníci, podobne ako v prípade motívu da ň ového tlaku, nepripisujú ani motívu zamestnanca ži ť vo ľ ne(by ť nezávislý) prostredníctvom vykonávania nelegálnej práce, vä č ší význam. Ako sa však ukázalo, istý vplyv aj tohto motívu dokladujú odborníci z da ň ových úradov a č o je prekvapujúce – nielen z Bratislavy, ale aj z východného Slovenska. 11. Odborníci sa v podstate domnievajú, že problémom vyššej ú č innosti regula č ných vplyvov vo č i nelegálnej práci je najmä zaostávanie našej legislatívy. Ve ľ mi kritický takýto názor majú najmä tí z Bratislavy, o nie č o menej kriticky sa takto vyjadrujú respondenti z da ň ových úradov. 12. Výraznejšou prekážkou ú č innejšieho potieranie nelegálnej práce je absencia č i nízka angažovanos ť obecných č i mestských samospráv a slabé pôsobenie SOPK č i iných podnikate ľ ských združení v okrese. Kritika vo č i týmto subjektom zo strany úradníkov verejnej správy rastie smerom na východ krajiny. O nie č o menej kriticky sa k týmto subjektom stavajú opätovne da ň ové úrady. 13. Na otázku, pre č o je absencia č i nízka angažovanos ť obecných č i mestských samospráv a slabé pôsobenie SOPK č i iných podnikate ľ ských združení v okrese sme zistili jednak „hlboké ml č anie“ – vyše 2/3 respondentov(67,5%) sa vôbec nevyjadrilo, resp. len sucho konštatovalo, že oni necítia pôsobenie týchto podnikate ľ ských orgánov v okrese v súvislosti s potieraním nelegálnej práce, resp. že v ich okrese vôbec nie sú takéto štruktúry. 34

14. Pokia ľ respondenti odpovedali, objavili sa také dôvody, ako„podnikate ľ om sú č asný stav vyhovuje, lebo sami pôsobia v tie ň ovej ekonomike“(konštatovali to najmä odborníci z úradov práce – až 19% z nich, viac zo západného Slovenska). Ď alšie zdôvodnenie bolo: „podnikate ľ ské združenia sa zameriavajú na inú č innos ť, nemajú záujem o kontrolu nelegálnej práce“(toto konštatovali viac odborníci z da ň ových úradov – 16,7% z nich, viac zo stredného Slovenska). 15. V súvislosti s nízkou podporou podnikania zo strany samosprávnych orgánov, asi štvrtina respondentov vidí dôvod v nedostatku financií, v nedostatku odborníkov a v zlých východiskových podmienkach obce – č iže všetko„objektívne“ prí č iny. 16. Len 1/5 respondentov uvádza aj iné než objektívne prí č iny nižšej aktivity samosprávnych orgánov pri podpore podnikania v regióne. Konštatujú zlý prístup, nedostatok zodpovednosti, závis ť, malé využívanie kompetencií samosprávou – najmä to konštatujú respondenti z úradov práce(15,9% z nich), menej zo stredného Slovenska(3,9% z nich). Ď alej deklarujú neznalos ť veci, neznalos ť zákonov, nedostatky v informa č nom systéme samospráv(4,2% odp.), nízku úrove ň spolupráce samosprávy so štátnou správou(3%, najmä z odborov živnostenského podnikania – 7,3%), že sa samosprávy v tomto viac spoliehajú na iných(0,6%) a že je to pre nich práca navyše(0,6%). Záverom chceme poznamena ť, že na záver dotazníka sme umožnili odborníkom, aby vo forme odpovede na vo ľ nú otázku predniesli svoje návrhy: aké inštutucionálne a legislatívne opatrenia by bolo vhodné uplatni ť pri minimalizácii tie ň ovej ekonomiky na Slovensku a jej vplyvov na trh práce. Respondenti vcelku úspešne využili príležitos ť a podali množstvo námetov. Ich odpovede – niekedy až nieko ľ ko stránkové – sme zostru č nili a skategorizovali do celkového po č tu 23 položiek. Je symptomatické, že námety podalo až 84,3% všetkých respondentov, pri č om viacerí(7,2%) podali až 4 druhy námetov. Výsledky sú uvedené v kapitole 6.a. Domnievame sa, že sú tým najvhodnejším námetom k zlepšeniu situácie. Nevznikli totiž v úrade od stola, ale sú odrazom života a teda konkrétnych skúseností a názorov z terénu. 9. Zoznam použitej literatúry a informa č ných zdrojov. /1/ Národný inšpektorát práce. Návrh legislatívnych zmien súvisiacich s potieraním nelegálnej práce. Materiál do porady vedenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Bratislava, jún 2003. /2/ Hajnovi č ová, V. Odhad nelegálnej práce pri meraní HDP, INFOSTAT, Interný materiál, Bratislava 2003 /3/ Hanzelová E., Kostolná Z., Možnosti monitorovania skrytej práce a jej vplyvu na úrove ň evidovanej nezamestnanosti, Výskumná úloha, Výskumný ústav práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, jún 2002 /4/ Fassmann M. Stínová ekonomika v Č eské republice, revue Pohledy 1/94 /5/ ORSEU: Place et role du travail au noir dans le systéme économique conteporain, Bruxelles 1993 /6/Sackmann R, The case of the former German Democratic Republic after unification In: Mingione E, Magatti M. and col. The informal sector, Follow up to white paper, Report to the European´s Commission´s October 1994 in Social Europe Supplement 3/95 /7/ Kaufmann D., Kaliberda A. Integrating the Unofficial Economy into the Dynamics of PostSocialist Economies: A framework of Analysis and Evidence, Policy Research Working Paper Nr. 1691, World Bank, August 1994 35

/8/ Jamnický P. Tie ň ová ekonomika prežíva boom, Stredoeurópske noviny, 29.10.1997 /9/ Kla č anský I. Nieko ľ ko poznámok k existencii druhej ekonomiky, Práce a mzda 4/2000 /10/Hajnovi č ová V. Odhad nezaznamenanej ekonomiky v SR za rok 1998 a nelegálne č innosti, Edícia Aktá, INFOSTAT, Úsek ekonomických analýz a prognóz, Bratislava, december 2000 /11/ Prednáška predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu na seminári"Nezamestnanos ť mládeže, jej možné dôsledky a riešenia" Bratislava, 31. 3. 2000 /12/ Prejav predsedu vlády M. Dzurindu k Správe o stave zamestnanosti v NR SR, 30.3.2001 /13/ Schneider F. Empirical Results of the Size Of the Shadow Economy of 17 OECD countries over time, Johannes Kepler University of Linz, 1997 /14/ Skrytá ekonomika vo svetle verejnej mienky. Výsledky prieskumov za roky 1996-2000. Ústav pre výskum verejnej mienky pri ŠÚ SR /15/ Barthelemy P., Miquelez F., Mingione E., Pahl R. Wenig A. Undergraund Economy and irregular forms of employment(travail au noir) Commission of the European Communities, DGV Brusseles, Office for Official Publications of the European Communities Luxembourg 1990 /16/Vališ K. Záznam ř ízených rozhovoru s vybranými p ř edstaviteli ve ř ejné správy okresu Brn ě nského kraje a dalších institucí zaangažovaných na regulaci stínové ekonomiky a jejich vlivu na trh práce, Grant MPSV Č R, Masarykova universita v Brn ě, Ekonomicko-správní fakulta, Brno, marec 1999 10. Prílohy Súbor základných otázok pre riadené rozhovory: 1. Ako chápete pojem tie ň ová ekonomika? 2. S ktorou oblas ť ou podnikania ju spájate? 3. Charakterizujte rozsah a úrove ň malého a stredného podnikania vo vašom okrese. 4. S ktorými prejavmi tie ň ovej ekonomiky sa stretávate v pôsobnosti vašej inštitúcie? 5. Aká je úloha inštitúcií verejnej správy pri regulácii ekonomického rozvoja okresu(miera koordinácie úsilia, spolupráca inštitúcií pri minimalizácii tie ň ovej ekonomiky)? 6. Aký máte názor na regula č ný vplyv obcí vo sfére tie ň ovej ekonomiky a pri rozvoji miestneho trhu práce? 7. Aký máte názor na zvýšenie sebaregula č ných vplyvov inštitúcií podnikate ľ skej sféry(združení podnikate ľ ov, komôr) pri regulácii tie ň ovej ekonomiky? 8. Aké možnosti má váš úrad pri regulácii tie ň ovej ekonomiky a ich vplyvov na trh práce (prípadne na aké obmedzenia pritom narážate)? 9. Formulujte svoje odporú č ania na potrebné inštitucionálne(i legislatívne) zmeny, ktoré by minimalizovali negatívne vplyvy tie ň ovej ekonomiky na lokálny trh práce. 36

11. Aký máte názor na pripravenos ť SR na vstup do EÚ a na jej legislatívne normy v tejto oblasti? A. OKRES PREŠOV - Da ň ové riadite ľ stvo 1. Nelegálne príjmy 2. Obchod, stavebníctvo a č iasto č ne aj po ľ nohospodárstvo 3. Od za č iatku 90-tych rokov sa v regióne rozvinulo malé a stredné podnikanie, t. č. ho možno považova ť za rozvinuté. 4. Neodvádzanie daní z príjmov zo závislej č innosti a funk č ných požitkov – umož ň uje to absencia pracovných zmlúv, neodvádzanie preddavkov. V poslednom č ase sa rozmnožili fiktívne doklady v záujme o návrat DPH. 5. Koordináciu regulácie pri potlá č aní tie ň ovej ekonomiky by mal vykonáva ť Národný inšpektorát práce. V minulosti bola dohoda signatárov(da ň ové orgány, OÚP, Sociálna pois ť ov ň a, polícia, zdravotníci...) a vykonávali sa sporadické akcie. V sú č asnosti odstupujú da ň ové orgány podnety na NIP. 6. Zatia ľ obce neboli za č lenené do dohody signatárov. 7. Zatia ľ necíti ť snahu inštitúcií podnikate ľ skej sféry regulova ť tie ň ovú ekonomiku a nelegálnu prácu. Individuálne podnikatelia skôr podporujú tieto negatívne javy. 8. Len v rámci da ň ovej kontroly. Da ň ový subjekt(podnikate ľ) má predloži ť pracovné zmluvy. Ak to č asovo na ť ahuje, ide signál na Sociálnu pois ť ov ň u. 9. Treba zahrnú ť NIP medzi tie subjekty, ktorým da ň ový úrad môže poskytova ť dôverné informácie. 10. U nás ve ľ a kontrol kon č í bez nálezu. Treba sledova ť a zvýši ť efektívnos ť kontrol. - Okresný úrad práce 1. Vo vz ť ahu k nelegálnej práci je to vykonávanie prác bez zmluvného vz ť ahu s následným neodvádzaním poistných príspevkov. 2. Obchod, služby. 3. Na Východnom Slovensku je rozvoj malého a stredného podnikania slabší, absentujú ve ľ ké podniky, o ktoré by sa malí a strední podnikatelia mohli oprie ť. 37

4. Stretávajú sa s absenciou odvodových povinností, s„ č iernou“ prácou nezamestnaných poberajúcich dávky sociálnej pomoci. S„ č iernym“ druhým zamestnaním sa nestretávajú. 5. V minulosti OÚP koordinoval aktivity v rámci dohody signatárov pri potlá č aní nelegálnej práce a tie ň ovej ekonomiky. Hodnotia, že„prepadové“ akcie boli osožné, získali pozitívne skúsenosti s potlá č aním týchto negatívnych javov. Efektom týchto aktivít bola legalizácia pracovných pomerov nelegálne zamestnávaných zamestnancov a č iasto č ne aj prevencia – vo forme výstrahy. (za 1. polrok 2001: Po č et skontrolovaných subjektov 75, v tom skontrolovaných osôb bolo 334, z toho bol 1 bez založenia pracovného pomeru, 2 bez živnostenského listu, 4 evidovaní nezamestnaní poberajúci podporu a 40 evidovaných nezamestnaných nepoberajúcich podporu). 6. S obcami je problém, ke ď že tieto to nevnímajú ako svoj problém. 7. Aktivita inštitúcií podnikate ľ skej sféry: musia nastúpi ť dva faktory – bá ť sa represií a od č leni ť vysokú politiku. Inak na OÚP sú skeptickí – z vlastných radov podnikatelia nedajú návrhy na potlá č anie nelegálnej práce. 8. Možnosti OÚP sú len nepriame – dávajú podnety na Národný inšpektorát práce. Úspešnos ť NIP je však nízka(NIP pracuje nie na okresnom, ale na krajskom základe). Ď alšou možnos ť ou je zvyšovanie zamestnanosti, tu OÚP zabezpe č uje rekvalifikácie(ale to je málo ú č inné vo vz ť ahu k negatívnym javom). 9. Zadefinova ť pojem nelegálna práca vo vz ť ahu k živnostníkom, k NIP(napr. že je to absencia odvodových povinností), da ť povinnosti a oprávnenia potlá č a ť prí č iny nelegálnej práce, umožni ť aj da ň ové ú ľ avy, prípadne dáva ť príspevky na legálne zamestnávanie a podnikanie. 10. Je už ve ľ a právnych predpisov. Avšak len postupom č asu sa plne aj SR zapojí do systému potlá č ania nelegálnej práce v EÚ. - Okresný úrad- odbor živnostenského podnikania 1. Vykonávanie hospodárskych aktivít bez oprávnenia na vykonávanie č innosti(resp. sa neobjavia v ú č tovníctve podnikate ľ a) 2. Cez všetky oblasti(aj Slovenský odborový zväz zdravotníctva). 3. Vcelku kladne – každoro č ne sa zaznamenáva dynamika prírastku podnikate ľ ských subjektov v okrese Prešov(ovšem už nie v kraji Prešov). 4. Viacero prejavov: nie je preukázaná oprávnenos ť na podnikanie, firmy nie sú ozna č ené, nepravdivé údaje v ú č tovníctve. (od 1.1. do 31.8.2003 po č et kontrolných akcií bol 395, z toho v sú č innosti s iným kontrolným orgánom(DÚ a IP) len 2. Po č et uložených pokút v blokovom konaní bol 63(zaplatených v blokovom konaní 68 tis. Sk), výška uložených pokút rozhodnutím bola 137 700 Sk) 5. Dobrá spolupráca je s OÚP. Problémom je spolupráca s NIP, lebo ten je na úrovni kraja. 38

6. Obce nepôjdu do represívnych č inností(je to aj vec politiky – ob č ania sú voli č mi samosprávnych orgánov obce). 7. Necíti ť sebaregula č né vplyvy inštitúcií podnikate ľ skej sféry. 8. Možnosti sú obmedzené. OÚ nemá kompetencie pre kontrolu pracovno-právnych vz ť ahov, pri podozrení môže len odstúpi ť č i poda ť podnet na NIP. NIP obvykle ni č nepreukáže. Problémom je tiež kontrola ú č tovníctva. 9. Problém je v preukázaní úmyslu – obvykle je takýto úmysel nepreukázate ľ ný. 10. Slovensko nie je pripravené – nevieme efektívne postihnú ť č iernu prácu. - SOPK Prešovská regionálna komora 1. Únik daní. 2. Stavebníctvo. 3. V oblasti malého a stredného podnikania v Prešove prevažuje rast. 4. Nestretávajú sa s prejavmi tie ň ovej ekonomiky. 5. Úloha inštitúcií verejnej správy pri regulácii tie ň ovej ekonomiky je k ľ ú č ová. 6. Nie obce, na to sú inšpektoráty práce. 7. Nemajú kapacity na reguláciu nelegálnej práce. 8. neodpovedala 9. Minimalizácia nelegálnej práce sa dosiahne rozvojom regiónu, vytváraním šancí na podnikanie. 10. Po vstupe do EÚ sa zostrí tlak na potieranie tie ň ovej ekonomiky. B.OKRES SPIŠSKÁ NOVÁ VES Okresný úrad- odbor živnostenského podnikania 1. Neoprávnené podnikanie, zamestnávanie bez uzatvorenia pracovných zmlúv. 2. Celkove s podnikaním(„je národným športom neplati ť dane“). 3. V oblasti malého a stredného podnikania v okrese je rastúci trend. Je však málo ve ľ kých firiem. Rozvoju tiež bráni nezamestnanos ť. 39

4. Neoprávnené podnikanie, neuzatváranie pracovných zmlúv. V niektorých prípadoch nejde o úmysel, ale podnikate ľ si zle vysvetlí predmet živnostenského oprávnenia. (za rok 2002 zistili 4 prípady podnikate ľ ov živnostníkov nad rámec živnostenského oprávnenia(v r. 2003 tiež 4 prípady), 3 prípady porušenia zákona o pracovnej zmluve(v r. 2003 už 6 prípadov) a v r. 2003 zistili 1 prípad podnikania bez živnostenského oprávnenia) 5. Predošlé Dohody akceptovali. Ú č astníci sa stretávali 1x mesa č ne na OÚP, spolo č ne chodili na kontroly. Toho č asu sa Okresný úrad nezú č ast ň uje na týchto výjazdoch. NIP(kraj) menej robia takýchto kontrol. 6. U obcí je ten problém, že(asi z politických dôvodov – voli č i) neoznamujú prípady neoprávneného podnikania. Treba poznamena ť, že aj obce podnikajú. 7. SOPK – u podnikate ľ ov je ten problém, že nemajú záujem sa združova ť. 8. Kompetencie OÚ vyplývajú zo živnostenského zákona, môžu vykonáva ť kontroly. 9. Návrhy – sprísni ť postihy, zvýši ť objasnenos ť trestných hospodárskych č inov. 10. Možno sa č ierna práca zníži, ke ď sa otvoria západné pracovné trhy. - Mestský úrad- prednosta 1. Tvorba hodnôt, ktoré plynú do súkromných vreciek bez odvodov do nie do spolo č ného. 2. Neobmedzuje – všade. 3. Malý a stredný stav v okrese zaznamenáva ur č itý pokrok. Rozvíja sa aj ve ľ kopodnikanie (Embraco Slovakia – brazílsky kapitál – zamestnáva cca 2000 ľ udí). 4. Nestretávajú sa. Ke ď by mesto malo príjmy z odha ľ ovania nelegálnej práce, inak by sa správalo. 5. V rámci Dohody(mesto, polícia, živnostenský úrad, da ň ový úrad) sa mesto zú č ast ň uje na spolo č ných akciách 2 x do roka. 6. Obce majú pod drobnoh ľ adom systém poskytovania podpôr – aj kontrolu odpracovania 4 hod. verejných prác za mesiac. Vo vä č ších mestách je to problém. Obce nemajú príjem z daní, preto ani nevykonávajú kontrolné aktivity na odha ľ ovanie nelegálnej práce. 7. Vstupom ve ľ kých firiem na trh dochádza k regulácii tie ň ovej ekonomiky. Sebaregula č ná č innos ť v oblasti potierania nelegálnej práce- záleží to na združeniach. 8. Mestský úrad je skôr v pozícii znalca domácich pomerov, ale odha ľ ovanie č iernej práce je skôr č innos ť pre policajné a da ň ové orgány. Ak sa Legislatíva inak nastaví, ke ď obec bude spolu č inite ľ om. 40

9. Je to o motivácii odha ľ ovate ľ ov č iernej práce. 10. Ke ď že v EÚ fungujú inštitúcie zamerané na reguláciu č iernej práce, prenesú sa aj k nám. Okresný úrad práce- oddelenie kontroly 1. Aktivity mimo právneho systému. 2. Boli obdobia, ke ď sa prejavovala tie ň ová ekonomika v stavebníctve, malé píly, po ľ nohospodárstvo, reštaurácie, trhy, taxislužba. Teraz je to široký záber. 3. Je v okrese málo podnikate ľ ov. Zlepšuje sa kvalita podnikate ľ ského prostredia. 4. Prejavy tie ň ovej ekonomiky v okrese sú široké. Úradom práce sa zúžili kompetencie od 1. júla 2001 – už nekontrolujú č iernu prácu. Tu vecná kompetencia prešla na NIP. 5. Koordinácia príslušných orgánov v okrese je toho č asu minimálna. Do 1. 7. 2001 OÚP koordinoval aktivity, robil 1 x za mesiac stretnutia príslušných organizácií. Teraz NIP(ale už na krajskej úrovni) dostane„kvalitné“ podnety, ale vä č šinou ni č nezistí. 6. Sú ve ľ ké možnosti zo strany starostov a obecných úradov. Avšak títo nevnímajú ob č ana ako možného škodcu štátu, ale ako možného voli č a. Bolo by žiadúce, aby obce zabezpe č ili aspo ň sú č innos ť. 7. Inštitúcie podnikate ľ skej sféry nemajú na reguláciu tie ň ovej ekonomiky motiváciu. 8. Legislatívne sa oklieštili úradom práce kompetencie, teraz odstupujú podnety na NIP(na kraj). OÚP využíva možnos ť zhus ť ova ť povinné kontakty evidovaného nezamestnaného na OÚP (predvolávajú si ich aj denne). 9. Navráti ť kontrolu pracovnoprávnych vz ť ahov spä ť na úrady práce. 10. Č ierna práca je v priamej úmere s nezamestnanos ť ou. Ešte to potrvá nieko ľ ko rokov, kým budeme u nás uplat ň ova ť podobné spôsoby regulácie tie ň ovej ekonomiky a potierania nelegálnej práce ako v č lenských krajinách EÚ. Da ň ový úrad 1. Ekonomika fungujúca mimo dozoru štátnych orgánov. Peniaze zo zatajených príjmov, z iného ú č tovníctva. 2. Pôsobenie tie ň ovej ekonomiky je široké, je takmer vo všetkých sférach. 3. Narastá v okrese po č et malých a stredných podnikate ľ ov. Živnostníci sa ale s ť ažujú na nízke zisky. 41

4. Ľ udia z da ň ového úradu nenatrafili na ni č – pátranie kon č í u neexistujúcich firiem, nevedia doru č i ť predvolanie, polícia konštatuje:„nezdržiava sa na adrese“. Podnikatelia niekedy nepoužívajú pokladnice. 5. Inštitúcie verejnej správy robia len to, č o im káže zákon a č o im dovolia podmienky. 6. Spolupráca s obecnými úradmi je mizivá. Poznámka: avšak č as ť pokút a penále z odhalenia nelegálnej práce ide do obecnej kasy. 7. Inštitúcie podnikate ľ skej sféry nie sú pod ľ a da ň ového úradu v oblasti regulácie tie ň ovej ekonomiky aktívne. Nevedia o aktivitách týchto inštitúcií.„Sem tam sa objaví nejaký impulz. Podnikatelia sa ozvú, ke ď im vzniká konkurencia“. 8. Da ň ový úrad nevidí možnosti regulácie tie ň ovej ekonomiky z titulu svojho pôsobenia, má obmedzené možnosti – na všetko musí by ť zákon, nariadenie. 9. Nemá doporu č enia. Je to mimo da ň ového úradu. 10. Nevie, ako to riešia v EÚ, aká je tam legislatíva. Má č iastkové informácie(napr. polícia na stavbe zistí nelegálnu prácu, vyhostí cudzincov...). C. OKRES LU Č ENEC - Okresný úrad práce 1. Neplatenie DPH, neplatenie daní; aktivity mimo oficiálneho zdanenia. 2. Vo všetkom. 3. Lu č enec je okres, ktorý vedel vždy existova ť(v minulosti to bolo po ľ nohospodárstvo, teraz i priemysel, obchod, služby a banky), využíval aj to, že blízko je hranica. Malý a stredný podnikate ľ ský stav napreduje – cíti ť to v okrese. 4. Až tretina č i polovica evidovaných nezamestnaných pracuje na č ierno. 5. Pred pár rokmi bola Dohoda o spolo č nom postupe relevantných inštitúcií pri odha ľ ovaní nelegálnej práce.(Aj v minulosti sa robili kontroly – cudzinecká polícia spolu s colníkmi, úradmi práce, políciou, živnostenskými a da ň ovými úradmi, s mestom). V sú č asnosti OÚP nerobí kontroly, podnety odstupuje na NIP(kraj), avšak odtia ľ prichádzajú správy, že ni č nezistili. 6. Obce by sa kontrol mali zú č ast ň ova ť aspo ň vo vlastných prevádzkach. Potieranie nelegálnej práce zo strany obcí záleží od starostu a zastupite ľ stva(ak je tam záujem a ak dedina drží spolu). 7. Podnikatelia sa správajú pod ľ a vzorca: ak má niekto možnosti, snaží sa ich využi ť. Teraz to ešte ide, neskôr budú prísnejšie zákony. 42

8. Ke ď že OÚP už nekontrolujú dodržiavanie zákonníka práce, žiadajú ľ udí č astejšie chodi ť na OÚP. 9. Aby neboli v samotných zákonoch zakotvené výnimky. Zákony sa nemajú robi ť v zmysle záujmov ur č itých skupín. Treba presved č i ť ľ udí, že zákony sú pre nich(napr. aby na dôchodok dostal dostato č nú dávku). 10. My sa tým zatia ľ nezaoberáme. Ke ď tam budeme(v EÚ), potom sa to nejak urobí. - SOPK Regionálna obchodná a priemyselná komora 1. Tok pe ň azí mimo oficiálne registrovaných. 2. Privatizácia, trh s nehnute ľ nos ť ami, drobný predaj. 3. Ešte stále je úrove ň malého a stredného podnikania nízka, hoci trošku sa lepší. Malí a strení podnikatelia sa totiž orientujú len na domácu spotrebu, a tá má malú kúpnu silu. 4. Nestretáva sa. 5. Minimálna. 6. Obce nemajú príslušné nástroje. Môžu však využíva ť mestskú políciu. 7. Nie je to vecou podnikate ľ skej sféry. V zahrani č í fungujú da ň oví kontrolóri a to je aj cesta pre nás. 8. Žiadne. 9. Posilni ť pozíciu finan č nej polície a da ň ových úradov. Rozhodne túto oblas ť odpolitizova ť. 10. Sme ešte schopní zvládnu ť tie ň ovú ekonomiku, lebo je pod 25% HDP, č o sa ešte dá zvládnu ť. - Da ň ový úrad 1. Ekonomické a finan č né procesy nepreh ľ adné v tokoch. Nie sú skontrolované výnosy – aké a pre koho slúžia. 2. So všetkými oblas ť ami podnikania. Kontroly zachytávajú len malú č as ť nelegálneho podnikania – nemajú dos ť inštrumentov. 3. Zlepšuje sa drobný a stredný stav, v posledných 4 rokoch každoro č ne je tu 10% nárast po č tu da ň ových subjektov. Da ň ová disciplína sa tiež zvyšuje. 4. Da ň ové úniky z DPH, únik na dani zo závislej č innosti, obchodnej a sprostredkovate ľ skej č innosti. Podvodníci sú vpredu pred zákonodarcami. Chýba výklad zákonov. 43

5. Úlohou inštitúcií verejnej správy je ošetri ť da ň ovú disciplíny – tým sa pomáha, zužuje sa rozsah nelegálnej č innosti. 6. Obce by mali regulova ť tie ň ovú ekonomiku, avšak v sú č asnosti to nerobia. 7. Inštitúcie podnikate ľ skej sféry by nemali pôsobi ť v tomto smere. 8. V sú č asnosti da ň ové úrady nemajú ve ľ ké možnosti – len cez da ň ovú kontrolu. Živnostenský zákon zle definuje sprostredkovate ľ skú č innos ť. 9. Zvýši ť kontrolnú č innos ť, zlepši ť materiálne a personálne vybavenie tejto č innosti. 10. Vstup do EÚ je dobré riešenie – v SR za č nú pôsobi ť už osved č ené pravidlá. Pripravenos ť da ň ovej správy na Ústredí je pod ľ a mienky respondenta dobrá, hoci nevie, č i celkove SR je dobre pripravená. Okresný úrad- odbor živnostenského podnikania 1. Zamestnávanie bez pracovno-právneho vz ť ahu, následné vyplácanie miezd bez odvodových povinností a daní. 2. Stavebníctvo, služby, cestovný ruch. 3. Vývojový trend v malom a strednom podnikaní: stabilizácia – cca 4 tis. subjektov v regióne. 4. Pri kontrolnej č innosti sa„ č asto“ stretávajú s nelegálnym zamestnávaním ľ udí. 5. Pri vykonávaní Dohody v minulosti nemajú dobré skúsenosti(oni tam č asto boli len štatistami). V sú č asnosti dávajú echo pois ť ovniam a tie potom riešia. 6. Obce by sa mali viac zapája ť. Hoci starostovia majú znalosti o nelegálnej práci, nestretla sa s podnetmi od nich. 7. Aj podnikate ľ ské inštitúcie by mohli viac robi ť v tejto oblasti. Komory z ď aleka neplnia to, č o v zahrani č í – zapája ť sa do výchovného a vzdelávacieho procesu na reguláciu tie ň ovej ekonomiky. Tieto inštitúcie nefungujú ako zástupcovia podnikate ľ ov. 8. Môžu vstupova ť do procesu odha ľ ovania nelegálnej práce. Je však slabá spolupráca s NIP – ani neoznámia výsledky prešetrených podnetov. 9. Zníži ť odvodové za ť aženie. Zvýši ť sankcie za nelegálne zamestnávanie. Kontroly zo strany NIP a OÚP vykonáva ť č astejšie a opakovane, posilni ť personálne tieto inštitúcie kvalifikovanými kontrolórmi. 10. Vstup SR do EÚ bude pozvo ľ ný, nemožno hne ď o č akáva ť prevratné zmeny. 44

D. OKRES DUNAJSKÁ STREDA - Okresný úrad- živnostenský odbor l/ Jedná sa o podvody, zatajenie da ň ových povinností, nekalé podnikanie. 2/ Obchodná č innos ť, obch. sprostredkovate ľ ská – služby. 3/ Rozsahom sú malí- tvoria vä č ší podiel, ako strední. Malí podnikatelia sú poctivejší, ako strední. Fyzické osoby sú poctivejšie, ako právnické osoby – majú veci viac v poriadku. 4/ S neoprávneným podnikaním odha ľ ujeme nedodržiavanie legislatívy, pri kontrole PPV zodpovedných zástupcov u podnikate ľ a- neodvádzajú odvody. 5/ Nie sme informovaní o celospolo č enských zámeroch pri regulácii ekonomického rozvoja okresu. Miera informovanosti+ koordinácia je na minimálnej úrovni v našom okrese. 6/ Mohli by ma ť, ale nechcú ho ma ť. Možnosti pri rozvoji miestneho trhu práce majú a majú ho ma ť v regulácii tie ň ovej ekonomiky, ale málo sa angažujú. 7/ Inštitúcie podnikate ľ skej sféry fungujú len č iasto č ne. 8/ Pri regulácii tie ň ovej ekonomiky nemá možnos ť, len odhali ť to v č innostiach vi ď bod č.4. 9/ Navrhovala by som zjednoti ť roztrieštené kompetencie rôznych kontrolných útvarov na rôznych inštitúciách a tieto univerzálne zložky – kontrolné, by komplexne odkontrolovali, posúdili dodržiavanie legislatívy a potom by vyvodzovali dôsledky. 10/ Z poh ľ adu živnostenského sme pripravení. Nemôžem sa k tomu vyjadri ť, nepoznám normy EÚ – nemám, č o porovna ť. 45

Regionálna po ľ nohospodárska a potravinárska komora Dunajská Streda l/ Za ú č elom získavania ur č itých profitov sa naskytá možnos ť získa ť výhody vo svoj prospech resp. podniku. 2/ Po č as transformácie – konkurzné č innosti, znalecký posudok nehnute ľ ností. 3/ Malí podnikatelia:- z h ľ adiska objemu výroby v po ľ nohospodárstve nezohrávajú ve ľ ký význam - úrove ň kvality – priemerná Strední podnikat.:- sú rozhodujúci/ do 250 zamestnancov/ a tiež sú na priemernej úrovni 4/ Naturálnej forme. 5/ Kontrolná a preverovacia, stimula č ná, kde sa spolu podie ľ ame pri ude ľ ovaní štátnych podpôr v oblasti APK/ agropotravinársky komplex /. Poradenských – ú č as ť ou pri kolektívnom rozhodovaní, ako aj spolo č nom riešení ur č itej konkrétnej oblasti. Regionálne zosúladenie problémov sa v poslednom období nekoordinuje. Skôr lobistické skupiny využívajú svoj vplyv na známych a osobne individuálne rokujú. 6/ Na APK by mali sledova ť odbornú spôsobilos ť. MTK budúceho podnikate ľ a, č i firmy. Domáce zdroje/ vlastný vklad /. Celospolo č enské záujmy napr. zanedbávanie lesných, po ľ ných a vodných ciest. Likvidácia živo č íšneho a iného odpadu. 7/ Je treba posilni ť napr. ur č itými kompetenciami, napr. RPPK by mohla vydáva ť certifikát na odbornú spôsobilos ť, pre budúcich SHR č i s.r.o. Licencie na výrobu regionálnych špecialít. By ť nápomocní pri predložení živnosti na registráciu a požiadavky na priame platby z EÚ. 8/ Po vstupe do EÚ sú legislatívne normy ve ľ mi prísne, kontrolujú sa pri výrobe a spracovávaní agropotravinárskych komodít. Narážame na legislatívnu bariéru pri prípadnom od ň atí povolenia SHR+ odborná živnos ť za nedodržanie, porušenie predpisov/ podvod/+ znehodnotenie životného prostredia. Iná č náš úrad pri regulácii tie ň ovej ekonomiky nemá iné kompetencie. 9/ Vi ď stanovisko odpovede č. 7 a 8. V po ľ nohospodárstve je potrebné stanovi ť maximálnu hranicu príjmov, bez povinnosti plati ť dane napr. AUS 1,5 mil. Sk, potom nebudú zamestnáva ť ľ udí na č ierno, alebo inými formami. Da ň z potravín, by mala fungova ť, ako v EÚ – nikde nie je/ DPH/ 19%- všade menej. 10/ SR je asi pripravená, no ľ udia nie sú. Normy by nemali by ť tvrdšie, ako v EÚ, aby sme si nelikvidovali našich. Detailne nepoznáme normy EÚ v tejto oblasti. 46

Da ň ový úrad 1/ Nepoci ť uje tie ň ovú ekonomiku, ako závažný problém, ktorým by sa mal zaobera ť. 2/ Nespája tie ň ovú ekonomiku so žiadnou oblas ť ou. 3/ Z h ľ adiska po č etnosti tvoria silnú skupinu. Sú pomerne na slušnej úrovni, z h ľ adiska poznania legislatívy. Z h ľ adiska organizovania slabšia úrove ň. 4/ Nestretávam sa. 5/ Minimálna informovanos ť jednotlivých zaangažovaných zložiek na lokálnej úrovni. 6/ Z h ľ adiska poznania pomerov v obcí, by mohli obce signalizova ť kompetentným stav a úrove ň tie ň ovej ekonomiky. 7/ Je potrebné zadefinova ť kompetencie inštitúciám podnikate ľ skej sféry, aby mohli ovplyv ň ova ť zloženie svojich č lenov. 8/ Je možné preveri ť ur č ité podozrenia na základe podnetov z vonka, ale nie je to naša hlavná úloha. 9/ Zníži ť odvodovú za ť aženos ť zamestnancov+ zamestnávate ľ ov a zvýši ť minimálnu mzdu. Viac otvori ť nožnice, medzi sociálnymi dávkami a odmenou za vykonanú prácu. Zvýši ť ob č iansku zainteresovanos ť na zdokladovaní výdajov za im poskytované tovary a služby./ pokladni č ný blok ma ť v ruke, ako zákazník, ke ď opúš ť am miesto poskytovaných služieb /. 10/ Nepozná normy EÚ v tejto oblasti – nemôže sa k tomu vyjadri ť. Okresný úrad práce 1/ Ako nezákonné obohacovanie sa. 2/ Oblas ť štátnych firiem a u súkromného podnikania s č innos ť ou hlavne s. r. o. Výrazná je v súkromnom sektore v službách. 3/ Rozsah malého podnikania vidím, ako dostato č ne široký s potrebou rozšírenia podnikania služieb/ reštaura č né služby, rozvoj turistiky a cestovného ruchu/. Rozsah stredného podnikania vidím, ako nedostato č ný s potrebou rozvoja potravin. spracovate ľ ského priemyslu. 4/ S nezákonným zamestnávaním ob č anov. Fiktívnym stanovovaním nízkej mzdy a doplácaním KEŠ pe ň azí, zámerným nedodržaním odvodových povinností. S nezákonnou č innos ť ou exekútorov, resp. správcov konkurznej podstaty. 47

5/ Úloha jednotlivých inštitúcií vyplýva z ich legislatívnych kompetencií. V našom regióne je miera koordinácie, úsilie regulácie ekonomického rozvoja na nízkej úrovni. Nezabezpe č uje ju ani štátna správa, ani samospráva./ každý sa hrá na svojom pieso č ku /. Spolupráca inštitúcií pri minimalizácii tie ň ovej ekonomiky je nárazová, nesystematická chýba hierarchia v zodpovednosti, koordinácia a následnom informovaní zú č astnených strán. 6/ Domnievam sa, že nie je poslaním obcí regulova ť vo svojej pôsobnosti sféru tie ň ovej ekonomiky. V tejto oblasti ob č anom prislúchajú kontrolné kompetencie, signalizovanie podozrení nezákonných aktivít ich pôsobnosti príslušným orgánom. Pri rozvoji miestneho trhu práce obciam patrí kompetencia ovplyv ň ovania miest.TP, napr. vy č lenenie priestorov pre rozvoj podnikate ľ ských aktivít – priemyselné parky, inkubátory a iné. 7/ Mali by sa zvýši ť kompetencie týchto inštitúcii a to tak, aby mohli tieto inštitúcie vytlá č a ť zo svojich radov takých podnikate ľ ov, ktorí podnikajú nezákonne. 8/ Náš úrad má zákonom definované možnosti pri regulácii tie ň ovej ekonomicky a to formou signalizovania kompetentným, ak sa jedná o podozrenie z trestných č inov, neuhrádzania príslušných poistných odvodov. 9/ V prvom rade treba upravi ť pravidlá podnikate ľ ských aktivít tak, aby nemohli tí podnikatelia, ktorí preukázate ľ ne doviedli ich firmy do krachu, aby nemohli opä ť podnika ť, kým nevyrovnajú straty, ktoré spôsobili Zadefinova ť vyššie kompetencie da ň ových úradov. Vytvori ť verejný priestor na spreh ľ adnenie osôb, ktoré spôsobili hospodárske, celospolo č enské škody. 10/ Slovensko nie je dostato č ne pripravené do EÚ/ vi ď námety v bode č. 9/. Nako ľ ko nepoznám leg.normy v tejto oblasti, neviem sa k tomu vyjadri ť. E. OKRES NITRA - Regionálna po ľ nohospodárska a potravinárska komora v Nitre 1/ Získavanie príjmov z nelegálnej č innosti. Obchádzanie zda ň ovania príjmov všeobecne 2/ Nelegálna zamestnanos ť – práca na č ierno. Výroba nelegálnych produktov, napr. lieh 3/ Priemerná úrove ň až nedostato č ná. 4/ Predaj produktov bez ú č tovných dokladov. Skôr malí podnikatelia sú nachytaní k nepreukazate ľ ným zdrojom príjmov. 48

5/ Nedostato č ná. Nikto organizáciu neoslovil. 6/ Obce nedostato č ne tieto problémy signalizujú. 7/ Je potrebné zvýši ť kompetencie týchto subjektov, aby sa mohli lepšie vysporiada ť s touto problematikou. 8/ Táto inštitúcia nemá v tomto kompetencie regulova ť tie ň ovú ekonomiku. 9/ Zvýši ť ú č innos ť da ň ových úradov+ správa finan č nej kontroly. Zavies ť inštitút, že za úpadok konantelia budú ru č i ť majetkom celej firmy i pred úpadkom prevedených inde – nedovoli ť im zaklada ť nové firmy. 10/ Nedostato č ný – nie sme dobre pripravení. - Da ň ový úrad 1/ Ako dosahovanie nezdanených príjmov. 2/ Najviac obchodné spolo č nosti typu s. r. o. a taktiež OSZ Č+ SHR. 3/ Strední sú do 1000 mil. /miliardy/. Mohlo by ich by ť viac – malých a stredných. Úrove ň sa odvádza od legislatívy- priemerná M aj S. 4/ Nepriznávanie príjmov v skuto č nej výške. Zníženie základnej dane, nesprávnym uplat ň ovaním pochybných da ň ových a ú č tovných dokladov. 5/ U DÚ odha ľ ovanie nepriznaných príjmov. Odbúravanie uplat ň ovania pochybných dokladov, prostredníctvom da ň ovej kontroly. Vyh ľ adávacia č innos ť, odha ľ ovanie da ň ovo neregistrované subjekty. 6/ Majú aj ani kontrolnú č innos ť a odha ľ ovanie nepriznaných daní a poplatkov v rámci miestnych, alebo obecných daní. 7/ Zatia ľ nevidie ť efekty, aby profesné združenia v tomto pomáhali, bolo by dobre, keby toto robili, mali by si stráži ť, č i sa evidujú tržby prostredníctvom registra č ných pokladní. 8/ DÚ má možnosti vyplývajúce z da ň ových zákonov a predpisov. Vyh ľ adávacia a odha ľ ovacia č innos ť. Naráža sa na: zložitos ť legislatívy, nízke právne vedomie da ň ovníkov a nízka vymožite ľ nos ť práva v SR. 9/ Transformácia da ň ovej správy- zjednodušenie riadenia/ zníži ť po č et úrovní /. 49

Zjednodušenie legislatívy. Zvýšenie vymožite ľ nosti práva. l0/ Nie je v poriadku – nie je štandartné prostredie a zavádzanie štandartných postupov EÚ. V týchto podmienkach to môže vies ť aj k zvýšeniu tie ň ovej ekonomiky. Ruka v ruke musí ís ť vymožite ľ nos ť práva s reformami v legislatíve. - Okresný úrad živnostenský odbor 1/ Nebola definovaná v žiadnom zákone. Je všade okolo nás. Nie č ierna práca. 2/ S obchodnou č innos ť ou, Predaj bez registra č.bloku. Da ň ové úrady. 3/ Sú dos ť v malom merítku – v obchodnej č innosti ich vytlá č ajú ve ľ ké obchodné siete. Majú ve ľ ký po č et subjektov. Úrove ň dos ť slušná – už sa vypracovali 4/ V malom rozsahu u zodpovedných zástupcov za remeselné živnosti.. 5/ Ve ľ mi dobrá, spolupracujeme s ostatnými č lánkami štátnej správy –Da ň ové úrady, ÚP sú č innos ť pri kontrole. Koordinácia je dobrá. Taktiež je dobrá spolupráca inštitúcií pri minimalizovaní tie ň ovej ekonomiky. Dávajú si informácie. 6/ Tam je to ve ľ mi ť ažké. Mali by to regulova ť, alebo aspo ň signalizova ť. 7/ Majú páky na to, aby mohli kona ť a ke ď nie, tak môžu požiada ť o pomoc iných kompetentných. 8/ Poradenskú č innos ť Regionálne rádia, noviny, média. Kontrolná č innos ť. 9/ Bolo by plusom, keby sa znížila odvodová povinnos ť za zamestnancov. Zníži ť dane Pozor na úrove ň odvodov- ve ľ a vecí robia firmy cez živnostníkov – menšie odvody. 10/ Máme, č o dohá ň a ť, aj ke ď aproximácia s EÚ sa deje tu. Ve ľ ké rezervy v legislatíve, tí istí ľ udia vytunelujú firmy aj viackrát. - Národný úrad práce Okresný úrad práce 1/ Ako neohlásená hospodárska č innos ť, ktorá je síce legálna, ak sa neprizná da ň ovým úradom a iným úradom. 2/ Týka sa to živnostníkov. 50

Služby obyvate ľ stvu. Spotrebné dane, tabak, lieh. 3/ Rozsah je dos ť nedostato č ný – málo vplyvných firiem. Chýba priemyselný park. 4/ Nelegálna práca. Odme ň ovanie zamest., minimálne mzdy, pri č om zvyšok sa vypláca na č ierno. 5/ Úloha je koordinova ť svoje kroky k profitu celého regiónu. Nízka úrove ň koordinácie. Dôležitos ť od 1.01.2004.Vytvorenie špecializovanej štátnej správy. 6/ Obce by to mali regulova ť, alebo aspo ň signalizova ť. 7/ Podporuje zvýši ť seberegula č né vplyvy inštitúcií podnikate ľ. sféry. Dôvod odha ľ ovania nelegálnych ziskov. 8/ Máme slabé možnosti pri regulácii tie ň ovej ekonomiky, cez náš úrad. Nemáme kompetencie, napr. komplexná kontrola. 9/ Zavies ť pracovné knižky. Prevzia ť zo Západu nové metódy na odstránenie nedostatkov. 10/ Nepoznám detailne predpisy v EÚ, ale verím, že SR je dobre pripravená i na boj proti tie ň ovej ekonomike. 51