Friedrich Ebert Stiftung e. V., zastúpenie v Slovenskej republike Seminár „Riziká a dopady da ň ovej reformy“ Bratislava, 30. októbra 2003 Obsah: - Zámery seminára a ich naplnenie Jaroslav N ě mec, výkonný redaktor Ekonomického č asopisu; - Úvodný príhovor Michael Petráš, Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie na Slovensku - Da ň ová kalkula č ka a dopady reformy na rôzne typy da ň ovníkov, Róbert Ki č ina, INEKO a Podnikate ľ ská aliancia Slovenska; - Da ň ový systém a rodiny: EÚ a Slovensko, Daniel Gerbery, Stredisko pre štúdium práce a rodiny; - O č akávané dopady da ň ovej reformy v sociálnej sfére, Michal Horváth, hlavný ekonóm MPSVaR; - Da ň ová reforma a regionálny rozvoj(so zameraním na prešovský región), Milan Ben č, primátor Prešova; - K sociálno- ekonomickým rizikám da ň ovej reformy, Pavol Kárasz, Prognostický ústav SAV; - Komentované zhrnutie priebehu diskusie a výsledkov seminára, Jaroslav N ě mec, výkonný redaktor Ekonomického č asopisu. 1

Zámery seminára a ich naplnenie Organizátori seminára, ktorý pripravilo zastúpenie Friedrich Ebert Stiftung na Slovensku, chceli predovšetkým poskytnú ť priestor pre upresnenie a zreálnenie predstáv o možnom č i pravdepodobnom vplyve da ň ových úprav na zmeny v dôchodkoch a sociálnom postavení jednotlivých skupín obyvate ľ stva(profesných kategórií, rodín i dôchodcov). Média síce už pred prijatím zákona poskytovali hlavné informácie, ale i tak ostávalo dos ť nezodpovedaného a neobjasneného, najmä- ako pri otvorení konštatoval Michael Petráš, vedúci kancelárie Friedrich Ebert Stiftung v SR,“..- ke ď k reforme da ň ovej sústavy, ktorú vláda pripravuje, neprebehla takmer žiadna verejná alebo odborná diskusia, aj ke ď je to v takýchto prípadoch v demokratických krajinách zvykom...“. Ako na iných fórach aj tu téma da ň ovej reformy nemohla obís ť otázky, ktoré motivovali vládu k tak rozsiahlej zmene- nielen jednotlivých daní, ale aj systému. Pretože zmeny sa citlivo dotýkajú mnohých osôb a ich prijatie sa z ď aleka nestretáva s konsenzom vä č šiny, dalo sa o č akáva ť, že ú č astníci seminára sa budú zaujíma ť nielen o podrobnosti, ktoré majú sprevádza ť praktické uplat ň ovanie(realizáciu) reformy, ale aj o dôvody, ktoré viedli k presadeniu hlavných princípov konštrukcie nového da ň ového systému. Žiadalo sa tiež poskytnú ť príležitos ť pre vyslovenie odhadov budúceho vplyvu reformy na stav spolo č nosti, vývoj ekonomiky i na plnenie cie ľ ov, ktorým reformu jej tvorcovia podriadili. Pre tieto zámery chcel seminár pripravi ť tvorivé fórum. Aj ke ď sa takto koncipovaný seminár konal až potom, ke ď sa o podobe da ň ovej reformy už viac menej rozhodlo, nestal sa akciou typu„post festum“, resp. školením o da ň ových zmenách, avšak ani„pla č om nad rozliatym mliekom“. Nebola to v žiadnom prípade diskusia na záver rozhodnutia o slovenskej da ň ovej reforme. Tá odhlasovaním najnovších zákonov ur č ite nekon č í. Otvorených problémov, akútnych rizík i vnútorných protire č ení je v prijatých riešeniach prive ľ a, než aby mohli bez ď alších zmien dlhší č as vydrža ť. Vyplynulo to z vystúpení referujúcich, nech už vystupovali ako advokáti č i ako oponenti reformy, rovnako aj z reakcií a postojov ostatných prítomných. Je preto možné, že aj táto diskusia sa pripojí skôr k za č iatkom ako k záverom seriózneho zvažovania da ň ovej reformy v SR. Bude to, pravda, závisie ť najmä od výsledkov už prijatých opatrení. Ak budú priaznivé, a podporia rast ekonomiky, zamestnanosti a zmiernia sociálne problémy, verejnos ť ich postupne akceptuje a dotváranie reformy sa stane viac predmetom odbornej pozornosti ako širokého záujmu verejnosti. V opa č nom prípade dostane tento záujem novú dimenziu. Je vždy rozdiel medzi tým, ke ď sa nejaké opatrenia posudzujú na základe nepriaznivých o č akávaní, ktoré sa ešte nenaplnili, a hodnotením potom č o nepriaznivé dôsledky na ľ udí už naozaj do ľ ahli. 2

Zatia ľ ide stále o o č akávania a tak hlavnú váhu mali argumenty logickej povahy. Tie, ktoré odzneli na seminári v prospech schva ľ ovanej da ň ovej reformy, uvádzali referujúcich do zložitej situácie. Boli pripravení vysvet ľ ova ť podrobnosti významné pri aplikácii v ur č itých situáciách, otázky a námietky oponentov však smerovali k východiskám koncepcie, a zvä č ša ich spochyb ň ovali. Niektorí z referujúcich ozna č ili východiska za predmet politických rozhodnutí a necítili sa dostato č ne kompetentní ich zdôvod ň ova ť- akoby sa aj na politické rozhodnutia nevz ť ahovali kritéria racionálnosti. Presved č ivos ť ou preto zna č ne zaostali. Sústredili sa predovšetkým na demonštrovanie rôznych variantných prepo č tov, akoby chceli da ť prítomným len možnos ť spo č íta ť si, o ko ľ ko da ň ové úpravy zmenia ich vlastné nominálne dôchodky(zisky, odvody, mzdy, penzie, at ď.), ako sa prejavia na cenách, poplatkoch, rôznych sociálnych príspevkoch, a ostatných pe ň ažných tokoch, nie však už možnos ť premýš ľ a ť o tom, č i sa zvolili tie najú č elnejšie princípy konštrukcie systému. Takéto zúženie rámcov o č akávaných dôsledkov da ň ovej reformy ostatných ú č astníkov seminára z ď aleka neuspokojovalo. Dalo by sa bez ve ľ kého prehá ň ania poveda ť, že prístupy, ktoré sa aj tu prejavovali, signalizujú, že parlament síce zákony da ň ovej reformy odsúhlasil, ale že reforma ešte tým nie je ekonomikou a spolo č nos ť ou prijatá de facto. Ak je tomu tak, potom diskusia o da ň ovom systéme aj v SR bude pokra č ova ť, a v tomto kontexte treba aj seminár, ako bol tento, považova ť za ve ľ mi aktuálny. Okrem toho bol seminár vydarený aj pod ľ a ostatných kritérií, ktoré sa na hodnotenie podobných akcií uplat ň ujú, a to napriek tomu, že niektorí referenti sa na seminár nedostavili, alebo poslali za seba náhradu. Oceni ť treba predovšetkým vysokú odbornú pripravenos ť všetkých prítomných, č o sa prejavilo na úrovni diskusie, na h ĺ bke kritiky, ale aj korektnosti všetkých, ktorí tu vystupovali. Seminár obnažil a rozobral celý rad najvážnejších problémov, ktoré sa v sú č asnosti spájajú s da ň ovou sústavou i s ď alšími oblas ť ami nášho reformujúceho sa ekonomického a spolo č enského systému. Tým sa jeho zámer naplnil. Výsledky reprezentujú priložené referáty i stru č ný preh ľ ad diskutovaných otázok. Program seminára a jeho priebeh. Po privítaní a úvodnom slove Michaela Petráša, organizátora seminára z F. Ebert Stifung, nasledovali referáty: - Da ň ová kalkula č ka a dopady reformy na rôzne typy da ň ovníkov, Róbert Ki č ina, INEKO a Podnikate ľ ská aliancia Slovenska; - Da ň ový systém a rodiny: EÚ a Slovensko, Daniel Gerbery, Stredisko pre štúdium práce a rodiny; 3

- O č akávané dopady da ň ovej reformy v sociálnej sfére, Michal Horváth, hlavný ekonóm MPSVaR, ktorý vystúpil programovaného Miroslava Beblavého - Da ň ová reforma a regionálny rozvoj(so zameraním na prešovský región), Milan Ben č, primátor Prešova; - K sociálno- ekonomickým rizikám da ň ovej reformy, Pavol Kárász, Prognostický ústav SAV. (Zo zdravotných a iných dôvodov nevystúpili- Juraj Borovský, AZZZ, s referátom: Vplyv da ň ovej reformy na podnikate ľ ský sektor, a Marián Vitkovi č, Ministerstvo hospodárstva, s referátom: Dlhodobé systémové dopady da ň ovej reformy. Uvádzam aj tieto vystúpenia pretože boli programované, a ich pripravované zaradenie dokres ľ uje ideové zameranie seminára.) Uvedený preh ľ ad programu seminára treba ešte doplni ť informáciou, že priebeh moderoval Pavol Kárász. Usmer ň oval a sú č asne inšpiroval diskusiu dopl ň ujúcimi informáciami, viacerými postrehmi i krátkymi replikami. Prednesené referáty Úvod Michael PETRÁŠ Pri príprave dnešného seminára sme vychádzali zo skuto č nosti, že k reforme da ň ovej sústavy, ktorú vláda pripravuje, neprebehla takmer žiadna verejná alebo odborná diskusia, ak ke ď je to v týchto prípadoch v demokratických krajinách zvykom. Za diskusiu nepokladám ak autori reformy diskutujú medzi sebou alebo s okruhom spriaznených duší a to ešte len jej fiškálny rozmer. Viacerí z vás poznajú naše aktivity, ktoré aj vzh ľ adom na politické zázemie našej nadácie v Nemecku smerujú k problematike ď alšieho vývoja sociálneho systému na Slovensku, najmä v súvislosti so vstupom krajiny do EÚ. V prvom polroku sme sa sústre ď ovali na problematiku dôchodkovej reformy a preto je teraz logické, že podporujeme iniciatívu odborníkov polemizova ť s pripravovaným modelom da ň ovej reformy. 4

Chcel by som sa po ď akova ť všetkým, korí nás pri príprave seminára podporili, ale najmä Dr. Kárászovi, dlhoro č nému priate ľ ovi a spolupracovníkovi FES, bez ktorého pomoci by sa podujatie neuskuto č nilo. Vopred ď akujem aj pánu Jaroslavovi N ě mcovi, ktorý síce nevystúpi s referátom ale ktorý bude ma ť ve ľ ký podiel na zdaru nášho rokovania, lebo ho spracuje, tzn. referáty aj diskusiu, do publikovate ľ nej formy. Chceme texty č o najskôr da ť na internet(prosím dajte nám pokia ľ nie ste v našom adresári vaše mailové adresy a následne urobi ť aj publikáciu. Pre seminár sme sa snažili da ť dohromady odborníkov, ktorý pôsobia v rôznych pozíciách a majú s rôzne poh ľ ady na problematiku. Dúfame, že to budú poh ľ ady zaujímavé a možno aj kontroverzné, snažili sme sa preto vyhradi ť ve ľ a priestoru pre diskusiu, lebo k výslednej podobe podujatia by mali do zna č nej miery prispie ť aj ú č astníci. Dovo ľ te mi ako organizátorovi jedno malé verejné zamyslenie. Pri príprave seminára som sa viackrát zamýš ľ al nad tým, č i ho má vôbec zmysel robi ť, ke ď diskusia pravdepodobne vôbec neovplyvní výslednú podobu reformy. Reformátori sú takmer absolútne presved č ení o správnosti svojej cesty, dobre to ukázala parciálna, a vlastne aj jediná verejná, diskusia o DPH na knihy. Záujem vä č šej č asti politickej reprezentácie o vecnú debatu je mizivý, dá sa predpoklada ť, že eventuálne zmeny v parlamente budú závisie ť od iných ako racionálnych argumentov. Pre č o to vlastne robi ť? Odpove ď je smutná, ale myslím, že presved č ivá. Seminár je pod ľ a m ň a príspevkom za č ínajúcej diskusii o reforme reformy, ktorú budeme nútení vies ť. Napriek tomuto nepríliš optimistickému konštatovaniu vám prajem úspešné a zaujímavé rokovanie Da ň ová kalkula č ka a dopady reformy na príjmy jednotlivcov Róbert KI Č INA(projektový manažér Podnikate ľ skej aliancie Slovenska) Inštitút INEKO v spolupráci s Podnikate ľ skou alianciou Slovenska pripravili a sprístupnili verejnosti da ň ovú kalkula č ku, pomocou ktorej si môžu zamestnaní da ň ovníci vypo č íta ť zmenu č istých príjmov a výdavkov po zrealizovaní da ň ovej reformy. Nová verzia da ň ovej kalkula č ky, v ktorej sú zapracované všetky relevantné ustanovenia zo Zákona o sociálnom poistení je dostupná na internetových stránkach inštitútu INEKO(www.ineko.sk), v sekcii Reformy. 5

Základné závery plynúce z da ň ovej kalkula č ky 1. Nový da ň ový systém zmierni da ň ovú diskriminácia vyšších príjmových skupín a zvýrazní sa princíp zásluhovosti. Vytvára podmienky pre dosiahnutie vyššieho stup ň a ekonomickej efektívnosti. Da ň ovníci budú motivovaní k vyšším pracovným výkonom a zárobkom bez rušivého vplyvu da ň ovej progresie. Preh ľ adnejší da ň ový systém a nižšie priame dane budú ma ť pozitívny vplyv na investi č né aktivity podnikov, rozvoj podnikania a zvyšovanie zamestnanosti na Slovensku, č o sa prejaví rastom životnej úrovne obyvate ľ ov. Takisto presun da ň ového za ť aženia z priamych daní na nepriame je v súlade s trendom odporú č aným významnými medzinárodnými inštitúciami, akými sú Svetová banka, č i OECD. Nepriame dane totiž nevyvolávajú vznik transak č ných nákladov, spojených so špekuláciami subjektov zníži ť svoju da ň ovú povinnos ť. 2. Slobodným, bezdetným zamestnancom s hrubým mesa č ným príjmom od 11 482,- Sk do 21 276,- Sk po reforme priamych daní a odvodov č istá mzda poklesne. Pri hrubom mesa č nom príjme 12 306,- Sk sa toto zníženie prejaví najviac a da ň ovník mesa č ne odvedie o 69,Sk viac(824,- Sk/rok), č o je spôsobené nárastom odvodového za ť aženia, no táto suma predstavuje len 0,56% z hrubej mzdy da ň ovníka. Pri bezdetných manželoch môže stratu spôsobenú zmenou odvodov kompenzova ť slabšie zarábajúci partner. V prípade že manželka/manžel da ň ovníka zarába menej ako 6 374,- Sk, reforma priamych daní a odvodov nezníži č istú mzdu da ň ovníka, bez oh ľ adu na výšku jeho hrubého príjmu. 3. V prípade, že si da ň ovník uplatní aspo ň jedno die ť a ako vyživovanú osobu, po reforme priamych daní a odvodov mu bez oh ľ adu na výšku príjmu zostane z výplaty viac pe ň azí vplyvom nižšej da ň ovej a odvodovej povinnosti. S rastúcim po č tom detí, uplatnených ako vyživované osoby rastú aj pozitívne efekty reformy priamych daní a odvodov. 4. Dopad zvýšenia spotrebných daní bude individuálny, pod ľ a špecifickej spotreby každého da ň ovníka/rodiny. Ak da ň ovník vypije za týžde ň 7 pol litrových fliaš piva, vyfaj č í 2 krabi č ky cigariet a najazdí 300 km za týžde ň pri spotrebe 7 litrov naturalu na 100 km, zvýšenie spotrebných daní sa u neho prejaví zvýšením spotrebných výdavkov o 393,- Sk za mesiac(bez vplyvu DPH, ktorý je zoh ľ adnený samostatne). 5. Zjednotenie sadzieb DPH na úrove ň 19% prinesie každému da ň ovníkovi zvýšenie jeho životných nákladov. Toto zvýšenie je priamoúmerné výške spotrebných výdavkov daň ovníka. Pri priemernej mzde 13 511,- Sk, ktorú by da ň ovník vynaložil celú na spotrebu by sa zvýšili životné náklady da ň ovníka o 206,- Sk mesa č ne. Pre vyššie príjmové skupiny bude nárast životných nákladov nižší, nako ľ ko podiel tovarov so 14% DPH je v ich spotrebnom 6

koši menší. U nízkopríjmových skupín sa prejavý opa č ný efekt. Nárast životných nákladov bude približne v intervale 1- 2% zo spotrebných výdavkov da ň ovníka. Pozn: Pri kvantifikácii vplyvu zvýšenia DPH sme predpokladali, že celé zvýšenie DPH sa premietne do cien, pri č om to nemusí by ť pravda práve kvôli rezervám podnikov, plynúcim z nižšej dane zo zisku. Modelový príklad Da ň ovník zarába 20 000,- Sk mesa č ne hrubého. Jeho manželka zarába 12 000,- Sk mesa č ne. Majú spolu dve deti, ktoré si ako vyživované osoby uplat ň uje da ň ovník. Reforma priamych daní a odvodov prinesie rodine zisk vo výške 319,- Sk mesa č ne. V rodine da ň ovníka sa týždenne spotrebuje 5 fliaš piva a 2 krabi č ky cigariet, najazdí sa 300 km pri spotrebe 6 litrov naturalu na 100 km. Spotrebné výdavky domácnosti sú 20 000,- Sk mesa č ne. Kvôli zvýšeným spotrebným daniam zaplatí rodina viac o 344,- Sk mesa č ne a na zjednotenej DPH viac o 305,- Sk mesa č ne. Nepriame dane teda spôsobia rodine stratu 649,- Sk mesa č ne. Celkový efekt da ň ovej reformy a zmeny v odvodovom za ť ažení sa v kone č nom dôsledku prejavia v rodine da ň ovníka stratou vo výške 329,- Sk mesa č ne, č o predstavuje zvýšenie da ň ového za ť aženia o 1,03% zo spolo č nej hrubej mzdy manželov. Zaujímavým zistením bolo, že keby si deti ako vyživované osoby uplatnila manželka dopady da ň ovej reformy by boli miernejšie celkové rodinné výdavky by narástli len o 114,-Sk mesa č ne- 0,36% zo spolo č nej hrubej mzdy manželov. DA Ň OVÁ KALKULA Č KA (autorom da ň ovej kalkula č ky je INEKO a PAS, pozri tiež http://www.ineko.sk/reformy2003/) Do zelených polí č ok zadajte prosím požadované informácie. V žltých polí č kach sú výsledky. Kalkula č ka platí len pre zamestnancov a ich rodiny, nie pre živnostníkov. Vysvetlivky Priame dane Zadajte Váš hrubý mesa č ný príjem Ste ženatý/vydatá? Zadajte mesa č ný príjem vašej manželky/manžela okrem štátnych sociálnych dávok 23 000 Sk n 0 Sk 99 999 Sk Zadajte po č et detí ktoré si uplat ň ujete ako vyživované osoby 1 SÚ Č ASNÝ DA Ň OVÝ SYSTÉM 0 DA Ň OVÝ SYSTÉM PO REFORME 7

Váš hrubý príjem Nezdanite ľ né minimum Odvody Odpo č ítat ľ ná položka na manželku Odpo č ítate ľ ná položka na deti Základ dane Da ň Da ň ový bonus na deti Mesa č ne 23 000 Sk 3 230 Sk 2 944 Sk 0 Sk 1 400 Sk 15 426 Sk 2 369 Sk --Ro č ne 276 000 Sk 38 760 Sk 35 328 Sk 0 Sk 16 800 Sk 185 112 Sk 28 431 Sk --Mesa č ne 23 000 Sk 6 736 Sk 2 940 Sk 0 Sk --13 324 Sk 2 532 Sk 400 Sk Po zaplatení dane a odvodov Vám zostane 17 687 Sk 212 241 Sk 17 929 Sk Vaša úspora(strata) po reforme priamych daní a odvodov v% Úspora(strata) Vášho partnera po reforme priamych daní a odvodov v% Celkový vplyv reformy priamych daní a odvodov na príjem domácnosti v% Nepriame dane Mesa č ne 241.99 Sk 1.05 0.00 Sk 0.00 241.99 Sk 1.05 Ro č ne 276 000 Sk 80 832 Sk 35 276 Sk 0 Sk --159 892 Sk 30 379 Sk 4 800 Sk 215 145 Sk Ro č ne 2 903.90 Sk 0.00 Sk 2 903.90 Sk Váš hrubý príjem Nezdanite ľ ném Odvody Opoložka na manželku Základ dane Da ň Opoložka na Po zaplatení de Zvýšenie životných nákladov vplyvom zvýšených nepriamych daní po reforme Mesa č ne Ro č ne Ko ľ ko 0,5 litrových fliaš/pohárov piva spotrebujete 5 za týžde ň? Ko ľ ko krabi č iek cigariet vyfaj č íte za týžde ň? 2 24 Sk 78 Sk 286 Sk 936 Sk Akú má Vaše auto spotrebu paliva na 100 km? 6.00------ 18 Ko ľ ko kilometrov najazdíte za týžde ň? 300-----Aké palivo tankujete? n 242 Sk 2 902 Sk Akú sumu mesa č ne vynaložíte na spotrebu? 20 000 Sk------ 0 Zvýšené spotrebné dane zvýšia Vaše životné náklady o 344 Sk 4 124 Sk 2500 Zjednotenie sadzieb DPH na úrovni 19% predstavuje zvýšenie Vašich 217 Sk 2 609 Sk 2500 životných nákladov o Zvýšené nepriame dane spôsobia zvýšenie Vašich životných nákladov o v% Mesa č ne –561 Sk –2,44 Ro č ne –6 733 Sk VÝSLEDNÝ VPLYV DA Ň OVEJ REFORMY NA VÁŠ ROZPO Č ET v% Mesa č ne –319 Sk –1,39 Ro č ne –3 829 Sk 8

Da ň ová kalkula č ka nezoh ľ ad ň uje dynamické efekty v ekonomike, ako sú zmeny v štruktúre spotreby, zmeny v cenovej politike firiem ovplyvnenej úsporami na dani z príjmov, motivácia k vyšším pracovným výkonom a predovšetkým zvýšenie hospodárskeho rastu ekonomiky a prosperity podnikov a tým aj obyvate ľ ov SR v dlhodobom horizonte, č i motiváciu k vyšším pracovným výkonom. Výpo č et je založený na legislatívnych návrhoch, ktoré zatial nevstúpili do platnosti a môžu sa zmeni ť. Kalkula č ka má výlu č ne informatívny charakter a neslúži na vyrátanie presnej výšky daní. INEKO preto nezodpovedá za súlad vypo č ítaného a skuto č ného vplyvu da ň ovej reformy na príjmy jednotlivcov a domácností. Závery 1. Nový da ň ový systém zmierni da ň ovú diskriminácia vyšších príjmových skupín a zvýrazní sa princíp zásluhovosti. Vytvára podmienky pre dosiahnutie vyššieho stup ň a ekonomickej efektívnosti. Da ň ovníci budú motivovaní k vyšším pracovným výkonom a zárobkom bez rušivého vplyvu da ň ovej progresie. Preh ľ adnejší da ň ový systém a nižšie priame dane budú ma ť pozitívny vplyv na investi č né aktivity podnikov, rozvoj podnikania a zvyšovanie zamestnanosti na Slovensku, č o sa prejaví rastom životnej úrovne obyvate ľ ov. Takisto presun da ň ového za ť aženia z priamych daní na nepriame je v súlade s trendom odporú č aným významnými medzinárodnými inštitúciami, akými sú Svetová banka, č i OECD. Nepriame dane totiž nevyvolávajú vznik transak č ných nákladov, spojených so špekuláciami subjektov zníži ť svoju da ň ovú povinnos ť. 2. Slobodným, bezdetným zamestnancom s hrubým mesa č ným príjmom od 11 482,- Sk do 21 276,- Sk po reforme priamych daní a odvodov č istá mzda poklesne. Pri hrubom mesa č nom príjme 12 306,- Sk sa toto zníženie prejaví najviac a da ň ovník mesa č ne odvedie o 69,Sk viac(824,- Sk/rok), č o je spôsobené nárastom odvodového za ť aženia, no táto suma predstavuje len 0,56% z hrubej mzdy da ň ovníka. Pri bezdetných manželoch môže stratu spôsobenú zmenou odvodov kompenzova ť slabšie zarábajúci partner. V prípade že manželka/manžel da ň ovníka zarába menej ako 6 374,- Sk, reforma priamych daní a odvodov nezníži č istú mzdu da ň ovníka, bez oh ľ adu na výšku jeho hrubého príjmu. 3. V prípade, že si da ň ovník uplatní aspo ň jedno die ť a ako vyživovanú osobu, po reforme priamych daní a odvodov mu bez oh ľ adu na výšku príjmu zostane z výplaty viac pe ň azí vplyvom nižšej da ň ovej a odvodovej povinnosti. S rastúcim po č tom detí, uplatnených ako vyživované osoby rastú aj pozitívne efekty reformy priamych daní a odvodov. 9

4. Dopad zvýšenia spotrebných daní bude individuálny, pod ľ a špecifickej spotreby každého da ň ovníka/rodiny. Ak da ň ovník vypije za týžde ň 7 pol litrových fliaš piva, vyfaj č í 2 krabi č ky cigariet a najazdí 300 km za týžde ň pri spotrebe 7 litrov naturalu na 100 km, zvýšenie spotrebných daní sa u neho prejaví zvýšením spotrebných výdavkov o 393,- Sk za mesiac(bez vplyvu DPH, ktorý je zoh ľ adnený samostatne). 5. Zjednotenie sadzieb DPH na úrove ň 19% prinesie každému da ň ovníkovi zvýšenie jeho životných nákladov. Toto zvýšenie je priamoúmerné výške spotrebných výdavkov daň ovníka. Pri priemernej mzde 13 511,- Sk, ktorú by da ň ovník vynaložil celú na spotrebu by sa zvýšili životné náklady da ň ovníka o 206,- Sk mesa č ne. Pre vyššie príjmové skupiny bude nárast životných nákladov nižší, nako ľ ko podiel tovarov so 14% DPH je v ich spotrebnom koši menší. U nízkopríjmových skupín sa prejavý opa č ný efekt. Nárast životných nákladov bude približne v intervale 1- 2% zo spotrebných výdavkov da ň ovníka. Pozn: Pri kvantifikácii vplyvu zvýšenia DPH sme predpokladali, že celé zvýšenie DPH sa premietne do cien, pri č om to nemusí by ť pravda práve kvôli rezervám podnikov, plynúcim z nižšej dane zo zisku. Modelový príklad Da ň ovník zarába 20 000,- Sk mesa č ne hrubého. Jeho manželka zarába 12 000,- Sk mesa č ne. Majú spolu dve deti, ktoré si ako vyživované osoby uplat ň uje da ň ovník. Reforma priamych daní a odvodov prinesie rodine zisk vo výške 319,- Sk mesa č ne. V rodine da ň ovníka sa týždenne spotrebuje 5 fliaš piva a 2 krabi č ky cigariet, najazdí sa 300 km pri spotrebe 6 litrov naturalu na 100 km. Spotrebné výdavky domácnosti sú 20 000,- Sk mesa č ne. Kvôli zvýšeným spotrebným daniam zaplatí rodina viac o 344,- Sk mesa č ne a na zjednotenej DPH viac o 305,- Sk mesa č ne. Nepriame dane teda spôsobia rodine stratu 649,- Sk mesa č ne. Celkový efekt da ň ovej reformy a zmeny v odvodovom za ť ažení sa v kone č nom dôsledku prejavia v rodine da ň ovníka stratou vo výške 329,- Sk mesa č ne, č o predstavuje zvýšenie da ň ového za ť aženia o 1,03% zo spolo č nej hrubej mzdy manželov. Zaujímavým zistením bolo, že keby si deti ako vyživované osoby uplatnila manželka dopady da ň ovej reformy by boli miernejšie- celkové rodinné výdavky by narástli len o 114,-Sk mesa č ne Da ň ová kalkula č ka nezoh ľ ad ň uje dynamické efekty v ekonomike, ako sú zmeny v štruktúre spotreby, zmeny v cenovej politike firiem ovplyvnenej úsporami na dani z príjmov, motivácia k vyšším pracovným výkonom a predovšetkým zvýšenie hospodárskeho rastu ekonomiky. 10

Výpo č et je založený na legislatívnych návrhoch, ktoré zatia ľ nevstúpili do platnosti a môžu sa zmeni ť. Kalkula č ka má výlu č ne informatívny charakter a neslúži na vyrátanie presnej výšky daní. INEKO preto nezodpovedá za súlad vypo č ítaného a skuto č ného vplyv. DA Ň OVÁ KALKULA Č KA (autorom da ň ovej kalkula č ky je INEKO a PAS, pozri tiež http://www.ineko.sk/reformy2003/) Do zelených polí č ok zadajte prosím požadované informácie. V žltých polí č kach sú výsledky. Kalkula č ka platí len pre zamestnancov a ich rodiny, nie pre živnostníkov. Vysvetlivky Priame dane Zadajte Váš hrubý mesa č ný príjem Ste ženatý/vydatá? Zadajte mesa č ný príjem vašej manželky/manžela okrem štátnych sociálnych dávok Zadajte po č et detí ktoré si uplat ň ujete ako vyživované osoby 20 000 Sk a 12 000 Sk 2 Váš hrubý príjem Nezdanite ľ né minimum Odvody Odpo č ítat ľ ná položka na manželku Odpo č ítate ľ ná položka na deti Základ dane Da ň SÚ Č ASNÝ DA Ň OVÝ SYSTÉM Mesa č ne Ro č ne 20 000 Sk 240 000 Sk 3 230 Sk 38 760 Sk 2 560 Sk 30 720 Sk 0 Sk 2 800 Sk 11 410 Sk 1 532 Sk 0 Sk 33 600 Sk 136 920 Sk 18 384 Sk 12 000 Sk 0 DA Ň OVÝ SYSTÉM PO REFORME Mesa č ne Ro č ne 20 000 Sk 240 000 Sk 6 736 Sk 80 832 Sk 2 480 Sk 29 760 Sk 0 Sk --10 784 Sk 2 049 Sk 0 Sk --129 408 Sk 24 588 Sk Da ň ový bonus na deti-----Po zaplatení dane a odvodov 15 908 Sk Vám zostane 190 896 Sk 800 Sk 9 600 Sk 16 271 Sk 195 252 Sk Vaša úspora(strata) po reforme priamych daní a odvodov v% Úspora(strata) Vášho partnera po reforme priamych daní a odvodov v% Celkový vplyv reformy priamych daní a odvodov na príjem domácnosti v% Mesa č ne Ro č ne 363,04 Sk 4 356,48 Sk 1,82 –43.24 Sk –518.88 Sk –0.36 319.80 Sk 3 837.60 Sk 1,00 Váš hrubý príjem Nezdan Odvody Odpop Oa deti Základ dane Da ň Da ň ous na deti Pvodov Vstane 11

Nepriame dane Zvýšenie životných nákladov vplyvom zvýšených nepriamych daní po reforme Ko ľ ko 0,5 litrových fliaš/pohárov piva spotrebujete za týžde ň? 5 Ko ľ ko krabi č iek cigariet vyfaj č íte za týžde ň? Akú má Vaše auto spotrebu paliva na 100 km? Ko ľ ko kilometrov najazdíte za týžde ň? Aké palivo tankujete? 2 6,00 300 n Akú sumu mesa č ne vynaložíte na spotrebu? 20 000 Sk Zvýšené spotrebné dane zvýšia Vaše životné náklady o Zjednotenie sadzieb DPH na úrovni 19% predstavuje zvýšenie Vašich životných nákladov o Mesa č ne 24 Sk 78 Sk ----242 Sk --344 Sk 305 Sk Ro č ne 286 Sk 936 Sk --- 18 --2 902 Sk --4 124 Sk 3 662 Sk Zvýšené nepriame dane spôsobia zvýšenie Vašich životných nákladov o v% Mesa č ne Ro č ne –-649 Sk –7 786 Sk –2.03 VÝSLEDNÝ VPLYV DA Ň OVEJ REFORMY NA VÁŠ ROZPO Č ET v% Mesa č ne Ro č ne –329 Sk –3 948 Sk –1.03 Graf 1 5,00 4,00 3,00 2,00 1,00 0,00 -1,00 -2,00 -3,00 Dopad da ň ovej reform y na slobodného, bezdetného da ň ovníka bez vplyvu zvýšenia spotrebných daní, pre výpo č et dopadov zvýšenia DPH sa po č ítalo, že 90% príjmu sa spotrebuje Hrubý mesa č ný príj em(v Sk) Zmena príjmu (v %) 5570 7000 9000 1100 0 1300 0 1500 0 1700 0 1900 0 2100 0 2300 0 2500 0 2700 0 2900 0 3100 0 3300 0 3500 0 3700 0 3900 0 4100 0 4300 0 4500 0 4700 0 4900 0 4000 5000 9000 Priame dane DPH Celková zmena 12

Zmena príjmu (v %) Graf 2 7,00 6,00 5,00 4,00 3,00 2,00 1,00 0,00 -1,00 -2,00 -3,00 5570 7000 9000 1100 0 1300 0 1500 0 1700 0 1900 0 2100 0 2300 0 2500 0 2700 0 2900 0 3100 0 3300 0 3500 0 3700 0 3900 0 4100 0 4300 0 4500 0 4700 0 4900 0 Dopad da ň ovej reform y na da ň ovníka s nepracujúcou m anželkou bez vplyvu zvýšenia spotrebných daní, pre výpo č et dopadov zvýšenia DPH sa po č ítalo, že 90% príjmu sa spotrebuje Hrubý mesa č ný príj em(v Sk) Priame dane DPH Celková zmena Graf 3 Zmena príjmu (v %) 5570 7000 9000 1100 0 1300 0 1500 0 1700 0 1900 0 2100 0 2300 0 2500 0 2700 0 2900 0 3100 0 3300 0 3500 0 3700 0 3900 0 4100 0 4300 0 4500 0 4700 0 4900 0 10,00 8,00 6,00 4,00 2,00 0,00 -2,00 -4,00 Dopad da ň ovej reform y na rodinu da ň ovníka s nepracujúcou m anželkou a jedným die ť a ť om bez vplyvu zvýšenia spotrebných daní, pre výpo č et dopadov zvýšenia DPH sa po č ítalo, že 90% príjmu sa spotrebuje Hrubý mesa č ný príj em(v Sk) Priame dane DPH Celková zmena 13

Graf 4 Zmena príjmu (v %) Dopad da ň ovej reform y na rodinu da ň ovníka s nepracujúcou m anželkou a dvom a de ť m i bez vplyvu zvýšenia spotrebných daní, pre výpo č et dopadov zvýšenia DPH sa po č ítalo, že 90% príjmu sa spotrebuje 16,00 14,00 12,00 10,00 8,00 6,00 4,00 2,00 0,00 -2,0 5 0 57 7 0 00 9 0 00 1 0 00 3 0 00 5 0 00 7 0 00 9 0 00 1 0 00 3 0 00 5 0 00 7 0 00 9 0 00 1 0 00 3 0 00 5 0 00 7 0 00 9 0 00 1 0 00 3 0 00 5 0 00 7 0 00 9 0 000 1111 1222 2233 333 4444 4 -4,00 Hrubý mesa č ný príj em(v Sk) Priame dane DPH Celková zmena Graf 5 Dopad da ň ovej reform y na rodinu da ň ovníka s pracujúcou m anželkou(12 000,-Sk m esa č ne hrubého) a 1 die ť a ť om bez vplyvu spotrebných daní, pre výpo č et dopadov zvýšenia DPH sa po č ítalo, že 90% spolo č ného príjmu sa spotrebuje, deti si uplat ň uje da ň ovník 4,00 3,00 2,00 1,00 0,00 557 7 0 00 9 0 00 1 0 00 3 0 00 5 0 00 7 0 00 9 0 00 1 0 00 3 0 00 5 0 00 7 0 00 9 0 00 1 0 00 3 0 00 5 0 00 7 0 00 9 0 00 1 0 00 3 0 00 5 0 00 7 0 00 9 0 000 -1,00 11 111 222 223 333 344 444 -2,00 Hrubá mesa č ná mzda(v Sk) Priame dane DPH Celková zmena Zmena príjmu (v %) 14

Graf 6 5570 7000 9000 1100 0 1300 0 1500 0 1700 0 1900 0 2100 0 2300 0 2500 0 2700 0 2900 0 3100 0 3300 0 3500 0 3700 0 3900 0 4100 0 4300 0 4500 0 4700 0 4900 0 7,00 6,00 5,00 4,00 3,00 2,00 1,00 0,00 -1,00 -2,00 -3,00 Dopad da ň ovej reform y na rodinu da ň ovníka s pracujúcou m anželkou(12 000,-Sk m esa č ne hrubého) a 2 de ť m i bez vplyvu spotrebných daní, pre výpo č et dopadov zvýšenia DPH sa po č ítalo, že 90% spolo č ného príjmu sa spotrebuje, deti si uplat ň uje da ň ovník Hrubá mesa č ná mzda(v Sk) Priame dane DPH celková zmena Zmena príjmu (v %) Graf 7 Zmena príjmu (v %) 5570 7000 9000 1100 0 1300 0 1500 0 1700 0 1900 0 2100 0 2300 0 2500 0 2700 0 2900 0 3100 0 3300 0 3500 0 3700 0 3900 0 4100 0 4300 0 4500 0 4700 0 4900 0 Dopad da ň ovej reform y na da ň ovníka z m odelového príkladu pri rôznej výške jeho m e s a č né ho hr ubé ho pr íjm u (rodina spotrebuje spotrebuje 90% príjmu, manželka zarobí 12 000,- Sk mesa č ne hrubého a majú 2 deti, zoh ľ adnené sú aj spotrebné dane) 8,00 6,00 4,00 2,00 0,00 -2,00 -4,00 -6,00 Hrubý mesa č ný príj em(v Sk) Priame dane Spotrebné dane+ DPH Celková zmena 15

Graf 8 Percentuálna zmena príj mov modelovej rodinypo da ň ovej a odvodovej reforme pod ľ a toho, kto si uplatní deti ako vyživované osoby (manželka zarobí 12 000,- Sk mesa č ne hrubého a majú 2 deti) 6,00 5,00 4,00 Deti si uplatní da ň ovník 3,00 Deti uplatní manželka 2,00 1,00 0,00 Hrubý mesa č ný príjem(v Sk) Zmena príjmu (v %) 5570 7000 9000 11000 13000 15000 17000 19000 21000 23000 25000 27000 29000 31000 33000 35000 37000 39000 41000 43000 45000 47000 49000 Graf 9 Zmena príjmu (v %) Porovnanie celkových dopadov da ň ovej reform y na rôzne typy da ň ovníkov po zoh ľ adnení zmien v priamych daniach a DPH 5570 7000 9000 1100 0 1300 0 1500 0 1700 0 1900 0 2100 0 2300 0 2500 0 2700 0 2900 0 3100 0 3300 0 3500 0 3700 0 3900 0 4100 0 4300 0 4500 0 4700 0 4900 0 14,00 12,00 10,00 8,00 6,00 4,00 2,00 0,00 -2,00 -4,00 Slobodný dezdetný da ň ovník Zamestnaní manželia s 1 die ť a ť om Hrubý mesa č ný príj em(v Sk) Da ň ovník s nepracujúcou manželkou Modelový príklad(zoh ľ ad ň uje aj spotrebné dane!) Da ň ovník s nepracujúcou manželkou a 1 die ť a ť om Da ň ovník s nepracujúcou manželkou a 2 de ť mi 16

Da ň ový systém a rodiny. SR a Európska únia.. Mgr. Daniel GERBERY(Stredisko pre štúdium práce a rodiny) Úvod Da ň ová reforma predstavuje jednu z najcitlivejších zmien, ktorá sa dotkne takmer všetkých oblastí života. Existuje množstvo poh ľ adov, z ktorých ju možno hodnoti ť. Da ň ová reforma môže zmeni ť jednak parametre a nastavenia rôznych makro- systémov, ako aj procesy a stratégie na mikro- úrovni. Je potrebné zdôrazni ť, že signifikantné nie sú len finan č né zisky a straty, ktoré táto reforma prinesie pre špecifické kategórie obyvate ľ ov, ale aj filozofia, princípy, ktoré stoja v jej základoch. Da ň ovú reformu môžu sprevádza ť nezamýš ľ ané dôsledky, ktoré niekedy ovplyv ň ujú realitu(stratégie rodín v každodennom živote, definovanie urč itých skupín vo vnímaní verejnosti,a pod.) ove ľ a silnejšie než oficiálne prezentované a zamýš ľ ané ciele. V prvom rade spomeniem skuto č nosti, ktorými sa budem vo svojom príspevku zaobera ť. Konkrétne prepo č ty dopadov na typy domácnosti, resp. da ň ovníkov budú prezentova ť iní referujúci. Chcel by som sa zaobera ť konzekvenciami vyplývajúcimi zo zavedenia da ň ového bonusu v zákone o daní z príjmov. Ide o nástroj, ktorý sa doteraz nevyskytoval ani v da ň ovej sústave, ani v štátnej podpore rodín. Ď alej sa budem venova ť rodovým aspektom nezdanite ľ ných č asti základu dane a stru č nému hodnoteniu da ň ovej reformy v kontexte sociálnej a rodinnej politiky. Uvediem aj nieko ľ ko príkladov z č lenských krajín EÚ. Nepôjde o prezentáciu„zaru č ene správnych“ riešení. Pokúsim sa ukáza ť, ako sú špecifické rodinné situácie a fázy životného cyklu rodiny zoh ľ ad ň ované v niektorých da ň ových systémoch. Nepôjde o kvantifikáciu týchto nástrojov, ale poukázanie na spôsoby, akými sa aj prostredníctvom da ň ových sústav dajú nap ĺň a ť ciele a predstavy o podpore rodín. Vybrané aspekty da ň ovej reformy v SR: riziká a dopady Da ň ový bonus na každé vyživované die ť a sa bude odratáva ť priamo z da ň ovej povinnosti, teda poskytovaný bude len pracujúcim rodi č om. Viackrát verejne deklarovaným cie ľ om má by ť podpora rodi č ov v zamestnaní a motivácia k h ľ adaniu si práce. Tu nastáva prvé nedorozumenie. Návrh da ň ového bonusu v sebe kríži rôzne princípy. Dop ĺň a prídavky na deti, ktoré sú univerzálnou podporou nezaopatrených detí, a má jednozna č ne motiva č ný charakter 17

(vo vz ť ahu k trhu práce), č ím sa spreneveruje princípom štátnej finan č nej podpory rodín. Podpora rodín je založená na solidarite bezdetných a rodín s de ť mi. Bonus, ktorý je sú č as ť ou podpory rodín, znevýhod ň uje nezamestnaných rodi č ov, ktorí si ho nemôžu nárokova ť. Spájanie da ň ového bonusu s funkciou prídavkov na deti je z h ľ adiska solidarity bezdetných a rodín s de ť mi prinajmenšom diskutabilné. Motiva č ný prvok, ktorý má pôsobi ť ako impulz k h ľ adaniu si a udržaniu zamestnania, by nemal by ť sú č as ť ou nástrojov podpory rodín. Mal by by ť zabudovaný v iných systémoch, v systéme sociálnej pomoci( č o sa v sú č asnosti deje), v aktívnej politike trhu práce, ale aj v da ň ovom systéme, avšak bez spájania s podporou nezaopatrených detí. V predkladanom návrhu navodzuje stav jasnej diskriminácie nepracujúcich rodi č ov. Skuto č nos ť, že da ň ový bonus je ur č ený pre zamestnaných rodi č ov, má aj ď alšie konzekvencie. Nárok na ň si nebudú môc ť uplatni ť mnohí rodi č ia žijúci v oblasti s pretrvávajúcou vysokou mierou nezamestnanosti. Motiva č ný charakter bonusu sa mí ň a ú č inkom v oblastiach, v ktorých môžeme hovori ť o štrukturálnej nezamestnanosti. V tejto súvislosti by bolo zaujímavé zisti ť, aká suma je pre nezamestnaného rodi č a s dvoma de ť mi motivujúca a aká suma už nie je. Najmä, ke ď sa jedná o rodi č a/rodi č ov v regióne s 25% mierou nezamestnanosti. Vylúč enie ve ľ kej skupiny rodi č ov, ktorí si nemôžu nájs ť zamestnanie z rozli č ných dôvodov – dosia ľ dostato č ne nereflektovaných v slovenskej rodinnej politike, ich stavia do pozície tých „ktorí môžu pracova ť, je im ponúkaná motivácia, ale nechcú.“ Vytvára sa obraz nezamestnaných, ktorí si sami dobrovo ľ ne zvolili tento spôsob existencie. Nezamestnanos ť nie je len následkom dobrovo ľ nej vo ľ by, hoci niektorí neoliberálni ekonómovia so silne moralizujúcimi sklonmi sa takémuto po ň atiu nevyhýbajú. Vo ve ľ kom množstve prípadov ide o celý rad prelínajúcich sa makro-procesov a osobných histórií, ktoré vyús ť ujú do vylú č enia z trhu práce a do prípadnej sociálnej marginalizácie. Da ň ový bonus a zmiernenie podmienok na jeho poskytnutie oproti pôvodnému vládnemu návrhu 1 prinesú ur č ite pozitívne efekty pre mnohé rodiny s de ť mi. Selektívna podpora nezaopatrených detí je však v situácii zna č ných regionálnych rozdielov v miere nezamestnanosti( v jej výške a charaktere) nenáležitá. Medzi ciele predloženého návrhu zákona o dani z príjmu patrí„odstránenie č o najširšieho okruhu výnimiek a oslobodení“ 2 . Zachovaná ostala nezdanite ľ ná č as ť základu dane na da ň ovníka a manželku/manžela v sume zodpovedajúcej 19,2 násobku životného minima. 1 Vládny návrh podmie ň oval priznanie bonusu hranicou príjmu vo výške 12-násobku minimálnej mzdy. Poslanci Národnej rady schválili zníženie hranice na 6-násobok. 2 Dôvodová správa k zákonu o dani z príjmov, s.1. 18

Otázkou je, aký model rodiny takéto opatrenie(nezdanite ľ ná č as ť na manžela/manželku) preferuje, predovšetkým z h ľ adiska participácie žien na trhu práce. V podmienkach SR, v ktorých je starostlivos ť o die ť a a domácnos ť stále vykonávaná prevažne ženami, a priemerné mzdy medzi ženami a mužmi sa odlišujú, možno o č akáva ť, že nezdanite ľ ná č as ť bude vo vä č šej miere využívaná pracujúcim manželom/otcom. Táto nepriama podpora rodín s jedným živite ľ om nezodpovedá sú č asným trendom presadzovania rodovej rovnosti. Samozrejme, samotná nezdanite ľ ná č as ť základu dane na manželku(manžela) nemusí ma ť priamy vplyv na de ľ bu práce v rodine – tak vo vz ť ahu k trhu práce, ako aj vo vz ť ahu k domácnosti. V kontexte iných sociálno-politických faktov však nadobúda silnejúci význam. Nedostato č ne prepracované programy zosúla ď ovania práce a rodinného života, nedostatok verejných predškolských zariadení, rozdiely v ohodnotení práce mužov a žien, vytvárajú spolu s da ň ovou ú ľ avou na manželku relatívne silné bariéry pre vstup matiek(najmä malých detí – v predškolskom veku) na trh práce. Zachovanie nezdanite ľ nej č asti základu dane na manželku je tak v sú č asnej situácii jedným z opatrení podporujúcich rodinu s jedným živite ľ om, rodovo stereotypné vzory zamestnanosti v rodinách a na to nadväzujúcu de ľ bu práce. Podobné da ň ové výnimky nájdeme vo viacerých štátoch Európskej únie. Spolu s ď alšími da ň ovými opatreniami(napríklad spolo č né zda ň ovanie manželov) boli charakteristické pre da ň ové systémy najmä v 50tych rokov minulého storo č ia. Rodina s jedným živiteľ om bola v Európe spolo č ensky signifikantnou formou spolužitia do 60tych rokov.„Malebreadwinner model“, v ktorom je manžel/otec zamestnaný a manželka/matka v domácnosti, bol prekonaný prudkým nárastom participácie žien na trhu práce a individualizáciou viacerých sociálnych práv. 3 Nezdanite ľ ná č as ť základu dane na manžela/manželku existuje v č lenských štátoch Európskej únie aj v sú č asnosti. Prípadná podpora rodiny s jedným živiteľ om je v niektorých krajinách oslabovaná bu ď ď alšími da ň ovými zvýhodneniami vz ť ahujúcimi sa k zosúladeniu práce a rodinného života, alebo inými opatreniami podporujúcimi zamestnanos ť žien. Da ň ová reforma sa vo svojich dôsledkoch dotýka širokého okruhu spolo č ensky závažných oblastí. Explicitne prezentované ciele reformy sa vz ť ahujú len k malému po č tu z nich. Jednoduchos ť, preh ľ adnos ť da ň ového systému(teda akási„estetická“ funkcia) je z h ľ adiska rodinnej a sociálnej politiky povýšená nad možnos ť rieši ť viaceré životné situácie rodín. Zbyto č ne sa zužuje potenciál da ň ovej sústavy, prostredníctvom ktorej možno ovplyv ň ova ť nielen č isto ekonomické procesy. Plošné odstránenie č o najvä č šieho po č tu výnimiek mohlo 3 Jepsen, M.; Meulders, D.; Plasman O. et al . (1997): Individualisation of the social and fiscal rights and the equal opportunities between women and men. Final Report . DULBEA Brussels . 19

by ť nahradené koncep č ným zvážením ich významu a z h ľ adiska rodinnej politiky aj doplnením o niektoré opatrenia podporujúce zosúla ď ovanie práce a rodinného života. Cite ľ ná je absencia rodovej analýzy dopadov, bez ktorej sa nezaobíde žiadna významnejšia reforma v drvivej vä č šine č lenských štátov EÚ. V tejto súvislosti odporú č am do pozornosti Rámcovú stratégiu EÚ pre rovnos ť príležitosti 2001-2005. Stratégia vymedzuje oblasti života, v ktorých je potrebné iniciova ť aktivity za ú č elom vytvárania rovnosti príležitosti žien a mužov. Rodová rovnos ť v ekonomickej sfére patrí k jednej z nich. Posil ň ovanie rodovej dimenzie v rámci Európskej stratégie zamestnanosti má podpori ť aj„preskúmanie systémov daní a dávok s oh ľ adom na odstránenie prekážok pri vstupe žien na trh práce“ 4 Dôležitý je dôraz, ktorý sa v Stratégii kladie na integráciu rodových analýz do makroekonomických politík. Da ň ové systémy a rodina v č lenských štátoch EÚ 5 Podpora špecifických situácií v živote rodín prostredníctvom da ň ových systémov existuje vo vä č šine krajín EÚ. Týka sa rôznych rodinných foriem a etáp života rodiny. Štruktúra da ň ových systémov môže motivova ť rodiny k využívaniu niektorých služieb, napríklad služieb predškolských zariadení. Viaceré výskumy preukázali aj vz ť ah medzi spôsobmi zda ň ovania a vzormi zamestnanosti v rodinách. Existuje viacero spôsobov, akými môže štát prostredníctvom daní zoh ľ ad ň ova ť vybrané aspekty rodinného života. V centre pozornosti tohoto príspevku sú da ň ové ú ľ avy – da ň ové kredity a odpo č ítate ľ né položky zo základu dane. Da ň ové ú ľ avy, kvantifikované ako percentuálny podiel celkovej podpory rodín s de ť mi v krajinách OECD, rástli od roku 1950. Napriek tomu najvýznamnejšiu kategóriu v podpore rodín tvorili priame finan č né dávky. Všeobecný trend k zvyšovaniu podielu priamych finan č ných transferov na celkovej podpore rodín bol prerušený v polovici 80tych rokov, ke ď sa vo zvýšenej miere za č ali opä ť zavádza ť da ň ové zvýhodnenia. 6 V posledných desiatich rokoch zaviedli nove da ň ové ú ľ avy Holandsko, Rakúsko, Taliansko, Španielsko, Francúzsko, Ve ľ ká Británia. Fínsko za č iatkom 90tych rokov zrušilo da ň ové ú ľ avy v prospech zvýšenia prídavkov na deti. V krajinách EÚ možno sledova ť 4 European Commission(2000): Towards a Community Framework Strategy on Gender Equality(20012005).COM(2000) 335 final.Brussels, s.5 5 Viac v pripravovanej publikácii Gerbery, D., Kvapilová, E.: Komparácia rodinných politík vo vybraných krajinách EÚ a na Slovensku. Stredisko pre štúdium práce a rodiny. 6 Montanari, I.(2000): From family wage to marriage subsidy and child benefits. In. Journal of European Social Policy. Vol.10, No.4 20

trend rastúcej individualizácie a poklesu po č tu da ň ových ú ľ av zvýhod ň ujúcich model rodiny s jedným živite ľ om. Da ň ové kredity v súvislosti s prítomnos ť ou die ť a ť a/detí v rodine sú poskytované v Belgicku, Taliansku, Holandsku, Ve ľ kej Británii. Osamelí rodi č ia majú možnos ť uplatni ť si nárok na da ň ové kredity a zníženie da ň ového základu v Belgicku, Írsku, Nemecku, Rakúsku. Vo Francúzsku a Taliansku sa výška ur č itých kreditov mení pod ľ a typu domácností. V Španielsku sa zvyšuje nezdanite ľ ná č as ť da ň ového základu na die ť a, ak žije len s jedným rodi č om. V krajinách ako Belgicko, Holandsko, Španielsko a Taliansko majú rodi č ia možnos ť získa ť da ň ové ú ľ avy na deti do ur č itého veku, vä č šinou sa jedná o deti do troch rokov. V tabu ľ ke č.1 uvádzame preh ľ ad vybraných da ň ových kreditov Tabu ľ ka 1 Preh ľ ad vybraných da ň ových kreditov Krajina Belgicko Da ň ové kredity/ č o zoh ľ ad ň ujú - deti - osamelí rodi č ia - špeciálny kredit pre deti do troch rokov Francúzsko Grécko Holandsko Luxembursko Rakúsko Taliansko Ve ľ ká Británia - deti - osamelí rodi č ia - páry s jednou zarábajúcou osobou - deti - deti - osamelí rodi č ia - rodiny s nízkym príjmom - páry s die ť a ť om do 12 rokov - deti - deti - osamelí rodi č ia - páry s jednou zárobkovo č innou osobou - deti - ostatné závislé osoby - osamelí rodi č ia - deti - osamelí rodi č ia Zdroj: Gerbery, Kvapilová....Stredisko pre štúdium práce a rodiny Uvedené da ň ové ú ľ avy sa týkajú kompozície rodín. Vo viacerých krajinách existujú aj da ň ové ú ľ avy, ktoré kompenzujú výdavky súvisiace so zabezpe č ením špecifikovaných potrieb rodiny. Z h ľ adiska komparatívnej rodinnej politiky sú dôležité predovšetkým da ň ové ú ľ avy, 21

ktoré rodi č om umož ň ujú kompenzova ť si výdavky na starostlivos ť o deti v predškolskom veku. Náhrada nákladov na predškolskú starostlivos ť vytvára priaznivé ekonomické prostredie pre rodiny s dvoma zarábajúcimi rodi č mi. Nevyhnutným predpokladom je však dostato č ná ponuka dostupných kvalitných služieb starostlivosti o deti,ktoré zah ŕň ajú aj flexibilné programy. V tabu ľ ke č.2 uvádzame niektoré da ň ové ú ľ avy týkajúce sa starostlivosti o deti. Tabu ľ ka 2 Krajina Belgicko Francúzsko Grécko Holandsko Luxembursko Portugalsko Ve ľ ká Británia Typ da ň ovej ú ľ avy 80% nákladov pre deti do troch rokov je možné odpo č íta ť z da ň ového základu, s ur č enou dennou maximálnou výškou 11,20€ - Da ň ový kredit vo výške 25% výdavkov na formálnu starostlivos ť o deti do 7 rokov, s ur č eným maximálnym limitom. - Da ň ový kredit pre domácnos ť, ktorá zamestnáva opatrovate ľ a/ku pre deti alebo iné závislé osoby. Viacero druhov znižovania da ň ového základu, ur č ených na pokrytie výdavkov na vzdelanie, do ktorého je zahrnutá aj starostlivos ť o deti. Nezdanite ľ ná č as ť z da ň ového základu ur č ená na starostlivos ť o deti. Da ň ový kredit na preukázané výdavky na starostlivos ť. Každá osoba, ktorá má umiestnené die ť a v zariadeniach formálnej detskej starostlivosti ma nárok na da ň ovú ú ľ avu(ktorá sa odratáva priamo z dane) vo výške 30% nákladov. Je stanovená maximálna hranica da ň ovej ú ľ avy na jeden rok, ktorá sa zvyšuje pre rodiny s troma alebo viacerými de ť mi. Da ň ový kredit kompenzujúci náklady na starostlivos ť o deti je sú č as ť ou Working Families Tax Credit 7 . Nie všetky krajiny využívajú rovnako da ň ové zvýhodnenia na podporu rodín. Uvedieme nieko ľ ko protikladných príkladov. Škandinávske krajiny sú charakteristické extenzívnou sie ť ou sociálnych služieb, vrátane služieb starostlivosti o deti v predškolskom veku, a ve ľ kým dôrazom na podporu rodín prostredníctvom priamych finan č ných dávok Vo Švédsku, Dánsku a Fínsku neexistujú špecifické da ň ové nástroje týkajúce sa rodín, s výnimkou všeobecných nezdanite ľ ných č astí základu dane na da ň ovníka. Prístup škandinávskych krajín je príkladom vysokého stup ň a individualizácie rodinnej politiky. Je potrebné doda ť, že da ň ové za ť aženie je v uvedených krajinách ve ľ mi vysoké. Vo Francúzsku možno nájs ť množstvo finan č ných dávok so silne pro-natalistickou orientáciou, ktoré dop ĺň a komplikovaný systém zda ň ovania so spolo č ným zda ň ovaním domácnosti. Rodiny s de ť mi si môžu nárokova ť viacero druhov da ň ových kreditov: okrem kreditov uvedených v tabu ľ ke č.2, aj kredity na poistenie detí, kredity kompenzujúce č as ť výdavkov na bývanie a pod. 7 Working Family Tax Credit je poskytovaný rodinám s minimálne jedným die ť a ť om, v ktorých jeden rodi č musí pracova ť najmenej 16 hodín týždenne. Ak pracuje viac než 30 hodín, má nárok na bonus. V roku 2003 sa chystajú nové da ň ové kredity – Child Tax Credit a Working Tax Credit. 22

Dane a da ň ové výnimky v niektorých č lenských krajinách Európskej únie dop ĺň ajú priame finan č né transfery a sociálne služby, ktorých cie ľ om je motivova ť rodiny k ur č itým vzorom správania. Ich vplyv nemožno hodnoti ť mimo kontextu rodinnej a sociálnej politiky. Nieko ľ ko rozdielov je však o č ividných aj z porovnania štruktúry da ň ových opatrení. Spomeniem dva typické. Na rozdiel od Slovenska, krajiny Európskej únie prikladajú ve ľ ký význam kompenzáciám nákladov vynaložených na starostlivos ť o deti(doma, aj v predškolských zariadeniach). Škandinávske krajiny, ktoré takéto ú ľ avy na daniach neposkytujú, majú rozvetvenú sie ť sociálnych služieb v pôsobnosti samospráv. V č lenských štátoch Európskej únie sú da ň ové výnimky zacielené na viacero cie ľ ových skupín. Špeciálna pozornos ť je venovaná rodinám s jedným rodi č om(osamelým rodi č om). Ako som uviedol na za č iatku príspevku, príklady z Európskej únie neslúžia ako„vzorové riešenia“, skôr by mali ponúknu ť inú poh ľ ad na funkcie a možnosti da ň ového systému. Literatúra European Commission(2000): Towards a Community Framework Strategy on Gender Equality(2001-2005).COM(2000) 335 final. Brussels Jepsen, M.; Meulders, D.;Plasman O. et al.(1997): Individualisation of the social and fiscal rights and the equal opportunities between women and men. Final Report. DULBEA Brussels Montanari, I.(2000): From family wage to marriage subsidy and child benefits. In. Journal of European Social Policy. Vol.10, No.4 O č akávané dopady da ň ovej reformy v sociálnej sfére. Michal Horváth(hlavný ekonóm MPSVR SR) 8 Na úvod spomeniem nieko ľ ko vecí z teórie sociálnej politiky, a to z poh ľ adu normatívnej ekonómie. Následne pouvažujeme, kde sa ako spolo č nos ť nachádzame, a kam smerujeme. Opíšem stru č ne v nieko ľ kých ukazovate ľ och stav, ktorý existuje pred da ň ovou refor8 Poznámky k referátu na konci celého textu str. 64. 23

mou. Pri výpo č toch, ktoré potom uvediem sú zarátané nielen efekty da ň ovej reformy, ale aj efekty reformy sociálneho systému. Vychádzajúc zo sú č asného stavu, spomeniem aké boli deklarované ciele vlády v oblasti reformy da ň ového a sociálneho systému. Prejdeme si, aké dopady možno o č akáva ť, a na záver uvediem niektoré simulácie a výpo č ty ilustrujúce dopady, ktoré budú ma ť tieto reformy na jednotlivé príjmové skupiny. Kto študoval normatívnu sociálnu politiku, iste vie, že v každej u č ebnici, v každom č lánku sa objavuje základný rozpor a to medzi princípom rovnosti a princípom efektívnosti v ekonomike. Na ilustráciu problému by som chcel ponúknu ť klasifikáciu prístupov k sociálnej spravodlivosti pod ľ a anglického ekonóma Davida Millera. i Do jeho č ias sa každý snažil sformulova ť všeobecnú definíciu sociálnej spravodlivosti. D. Miller však prišiel s názorom, že sociálna spravodlivos ť ako univerzálny pojem neexistuje. Existujú rôzne ideologické prúdy a on sa rozhodol klasifikova ť tieto prístupy na základe troch charakteristík, a to pod ľ a dôrazu na zásluhy, práva a potreby. Č o sa týka princípu zásluh, ide zjednodušene o to, že ten, kto produkuje v porovnaní s iným dvakrát to ľ ko, mal by dostáva ť, dvakrát takú odmenu. Princíp práv zah ŕň a v stru č nosti demokratické ľ udské práva, rovnos ť pred zákonom. Princíp potrieb znamená napríklad, že ke ď je niekto chorý, tak by mal dosta ť patri č né ošetrenie. Pod ľ a teórie Millera sú práva a potreby zlu č ite ľ né. Je možné argumentova ť, že ke ď je niekto chorý, má právo na ošetrenie. Zásluhy a práva sú rovnako zlu č ite ľ né, lebo je možné poveda ť, že ke ď v porovnaní s niekým podávam dvojnásobný výkon, tak mám právo na dvojnásobnú odmenu. Principiálny konflikt nastáva medzi sú č asným uplat ň ovaním princípov zásluh a potrieb. Ke ď si predstavíme ideologické prúdy ako kontinuum, povedzme sprava do ľ ava v zaužívanom(anglosaskom) ponímaní, tak je každému zrejmé, že prvý prúd kladie ť ažisko na zásluhy a práva, v prípade opa č ného ideologického smeru je naopak dôraz na potrebách. Teoretický úvod som spomenul iba preto, aby som mal teraz ľ ahšiu situáciu ako charakterizova ť, kde sa nachádzala slovenská spolo č nos ť(kde sa ešte nachádza) pred da ň ovou reformou a kam smeruje po reforme. V predchádzajúcom období sa v koncepcii hospodárskej a sociálnej politiky kládol výrazný dôraz na rovnos ť spolo č nosti a vä č šia váha sa prisudzovala potrebám a právam. Vyplýva to aj z údajov Svetovej banky. Miera nerovnosti príjmov v Slovenskej republike sa pod ľ a údajov Svetovej banky v minulom období menila len málo, aj v porovnaní s obdobím socializmu. ii Posledný údaj nazna č uje, že je nerovnos ť na porovnate ľ nej úrovni s ostatnými krajinami V4 a hlavnými ekonomikami kontinentálnej Európy. Ke ď však prekro č íme brehy Európy, vo Ve ľ kej Británii, v Spojených štátoch amerických, alebo v Austrálii je miera nerovnosti vyjadrená známym Gini koeficientom o 40 až 50% vyššia ako na Slovensku. 24

Uviedol som, že v princípoch bola rovnováha vychýlená výrazne v prospech potrieb a že tu bola tendencia klás ť vä č ší dôraz na rovnos ť. Cie ľ om vládou presadzovanej reformy je posun k obnove rovnováhy. Vä č ší dôraz sa bude klás ť na zásluhovos ť, pri č om sa budú plni ť aj politicky zadefinované ciele, ako je napr. pomoc pracujúcim rodinám s de ť mi. Témou seminára sú o č akávané dopady da ň ovej reformy v sociálnej sfére. V zásade možno o č akávané dopady rozdeli ť na statické a dynamické. V uvažovaní ľ udí sa prejavuje tendencia klás ť dôraz skôr na statické vplyvy, lebo tie sa dajú najrýchlejšie zráta ť. Zjednodušene vnímajú iba ko ľ ko doteraz zarábali v hrubom a č istom a porovnávajú, ko ľ ko budú v č istom dostáva ť po zmenách, ktoré prinesie da ň ová reforma. To je najbežnejší spôsob hodnotenia a tak sa o zmenách da ň ovej reformy zvä č ša informuje aj v médiách. O tom, aký budú ma ť tieto zmeny vplyv na správanie ľ udí a na fungovanie systému, sa pritom málo hovorí. Ostáva mimo pozornos ť, že v súvislosti so zvýšením zásluhovosti v systéme a posilnením vz ť ahu medzi hrubými a disponibilnými príjmami obyvate ľ stva, má dôjs ť k tomu, že sa ekonomika posunie na úplne novú rastovú trajektóriu. Č o sa týka statických vplyvov, treba poveda ť, že dopady da ň ovej reformy a reformy sociálneho systému na rôzne vrstvy obyvate ľ stva budú diferencované pod ľ a príjmu. O č akáva sa zvýšenie zásluhovosti v systéme, t.j. posilnenie vz ť ahu medzi hrubými príjmami a medzi disponibilnými príjmami obyvate ľ stva, a isté zvýšenie nerovnosti distribúcie disponibilných príjmov. Prínosmi však majú by ť hlavne vplyvy, ktoré som ozna č il ako dynamické. Ich prínos je už ť ažšie zráta ť, ale napriek tomu sa o č akávajú a sú významné. Pri našich simuláciách statických vplyvov sme vychádzali z ur č itého rozpätia hrubých príjmov, za č ínajúc od minimálnej mzdy. Legislatívne zmeny, o ktorých uvažujeme pri výpoč toch sú: - zmena nezdanite ľ nej odpo č ítate ľ nej položky pre fyzickú osobu na 19,2 násobok životného minima - nahradenie systému zda ň ovania príjmov progresívnou marginálnou sadzbou dane systémom jednotnej da ň ovej sadzby vo výške 19% iii - nahradenie doterajšieho systému pomoci rodinám s de ť mi formou odpo č ítate ľ nej položky a prídavkami a príspevkami k prídavkom na die ť a novým da ň ovým bonusom a novým zjednodušeným systémom prídavkov na die ť a - nové sadzby odvodov(s odpo č ítaním 0,5% z celkovej sadzby na každé nezaopatrené die ť a) - zmena maximálnych vymeriavacích základov pre sociálne poistenie iv - nová výška minimálnej mzdy a nový systém sociálnych dávok. 25

Na ilustráciu statických vplyvov uvediem prvý príklad; Máme osamelú osobu, ktorá nemá die ť a. Graf 1 znázor ň uje zmenu jej disponibilného príjmu ako percento hrubého príjmu v závislosti od výšky príjmu. Graf 1 % Zis k(+)/S trata(-) 6,0% 5,0% 4,0% 3,0% 2,0% 1,0% 0,0% 6100 -1,0% 10300 14500 18700 22900 27100 31300 35500 39700 43900 48100 Hrubý príje m Po reformách by sa mal disponibilný príjem uvažovanej osoby zmeni ť aj bez zmeny hrubého príjmu a graf ukazuje aké dodato č né percento hrubého príjmu jej zostane k dispozícii. Vidíme, že zmena systému nezasahuje všetky vrstvy obyvate ľ stva v rovnakej miere, vplyv je diferencovaný. Zdôraz ň ujem, že simulujeme iba statické vplyvy, analýza neodráža spomenuté dynamické vplyvy. Zo štatistickej analýzy simulácie je zrejmé, že sa zvyšuje zásluhovos ť systému, ale aj nerovnos ť distribúcie príjmov. Ak zoberieme modelované rozpätie od 6 100 do 40 000 Sk, pred reformou bol rozdiel medzi disponibilným príjmom osoby s maximálnym a minimálnym hrubým príjmom 23 653 Sk. Po reforme sa rozdiel trochu zvyšuje na 24 538. To je ale ve ľ mi zjednodušený ukazovate ľ nerovnosti príjmov, pretože neobsahuje žiadne detaily oh ľ adom distribúcie v rámci uvedeného intervalu, ale je dostato č ný na ukázanie, že pravdepodobne k zvýšeniu miery nerovnosti dôjde. Zárove ň sa však o č akáva posilnenie väzby medzi hrubými a disponibilnými príjmami jednotlivcov. Pred reformou pripadalo na jednu dodato č nú korunu hrubého príjmu v priemere 68 halierov disponibilného príjmu, po reforme to bude 71 halierov. v 26

Prejdime k zložitejšiemu prípadu; Najbežnejšie uvažovaná situácia spolo č nosti sú azda rodiny s dvomi de ť mi. Je preto dôležité, aby sme si ukázali osobitne, aký vplyv budú ma ť da ň ové úpravy a zmeny v sociálnom systéme práve na túto spolo č enskú skupinu. K zmene dôjde v odpo č ítate ľ nej položke, ktorá sa nahrádza da ň ovým bonusom na die ť a a v prídavkoch na deti, ktoré boli doteraz diferencované pod ľ a príjmu a po reforme budú v rovnakej výške bez oh ľ adu na príjmy. Graf 2 znázor ň uje porovnanie sumy dane a prídavkov na die ť a hlavy rodiny v porovnaní s bezdetným jednotlivcom pred a po reforme v závislosti od výšky príjmu. Graf 2 Zis k z dane a PnD 2250 2000 1750 1500 P re d re formou 1250 P o re forme 1000 6100 12100 18100 24100 30100 36100 42100 48100 54100 60100 66100 Hrubý príje m Graf 3 znázor ň uje zmenu disponibilného príjmu hlavy rodiny ako percento jeho hrubého príjmu. V porovnaní s Grafom 1 je zložitejší. Graf 3 % Zis k(+)/S trata(-) 7,0% 6,0% 5,0% 4,0% 3,0% 2,0% 1,0% 0,0% 27 6100 10300 14500 18700 22900 27100 31300 35500 39700 43900 48100 Hrubý príje m

Pri zostavovaní deskriptívnych štatistík sme vychádzali z príjmu živite ľ a rodiny. Opä ť registrujeme istý nárast nerovnosti príjmov. vi Zárove ň je dôležité, že sa zvýši aj miera zásluhovosti – dodato č ný disponibilný príjem na každú ď alšiu korunu hrubého príjmu sa zvýši zo 67 halierov pred reformou na 72 halierov. vii Dôležitým prvkom reforiem je zvyšovanie motivácie k práci, k prechodu od ne č innosti k č innosti. Hoci Graf 2 môže zdanlivo indikova ť opak, práve na príjmových úrovniach okolo minimálnej mzdy dochádza k výraznému rastu disponibilných príjmov v porovnaní s ne č innos ť ou. Tzv. replacement rate teda vplyvom reforiem výrazne rastie. Vyplýva to aj z nasledovnej tabu ľ ky, v ktorej sú uvedené rozdiely v disponibilných príjmoch vybraných skupín obyvate ľ stva pri minimálnej mzde a pri nulovom príjme pod ľ a starého a pod ľ a reformovaného systému: T a b u ľ k a 1 Jednotlivec Die ť a 0 1 2 3 4 0 1 2 3 4 Porovnanie príjmov v starom a novom právnom systéme pri minimálnej mzde a pri nulovom príjme* Doteraz platný právny stav Nový právny stav Min. Max. Min. Max. 3 645 2 195 3815 1985 3 015 1 565 3536 1106 2 162 712 3966 1486 1 452 2 4396 1866 472 0 4827 2247 2 195 0 2735 1316 1 565 0 2486 1424 1 450 0 2916 1532 1 450 0 3346 1639 1 450 0 3777 1747 Dvojica *Min. – pri minimálnej výške štátnych sociálnych dávok Max. – pri maximálnej výške štátnych sociálnych dávok Záver Vychádzajúc z všeobecného teoretického expozé na za č iatku tohto príspevku, da ň ová reforma a reforma sociálneho systému teda smeruje k vyššej efektívnosti, usiluje sa o zvýše28

nie váhy zásluhovosti v systéme a posi ľň uje motiváciu k práci, v náväznosti na č o sa o č akávajú dynamické efekty reforiem. Plní sa aj politicky definovaný cie ľ pomoci pracujúcim rodinám s de ť mi. Da ň ová reforma a regionálny rozvoj Ján BEN Č Základným princípom Európskej únie je partnerstvo a solidarita, ktoré vychádza zo spolo č ného záujmu rozvoja všetkých regiónov v Európe na rovnakej úrovni. Z týchto princípov sa odvíja pakt stability, pretože sociálne nepokoje narúšajú hospodársky rozvoj, prosperitu a tým aj základ pre dobru sociálnu politiku. Naša republika v rámci Č SSR patrila v RVHP k najlepšie fungujúcim a prosperujúcim, aj ke ď oproti Č eskej republike prevládal ť ažký priemysel a výroba polotovarov, ktoré sa dokon č ovali a exportovali z Č eskej republiky. Po druhej svetovej vojne ekonomická prosperita štátu sa budovala na centrálnom princípe, č iže odlišne ako západné ekonomiky na báze najnižších výrobných nákladov. Výrobne jednotky sa budovali v zaostalých oblastiach, aby sa obyvatelia nes ť ahovali za prácou, aby nedochádzalo k vy ľ udneniu podhorských a horských oblasti. Tým vznikali vysoké výrobné náklady a po zmene centrálne riadeného hospodárstva na trhové hospodárstvo sa tieto oblasti so svojou výrobou stali nekonkuren č né. Zvláš ť Východné Slovensko a teraz najmä prešovský kraj s nevybudovanou technickou infraštruktúrou a hlavne dopravnou sa stáva nekonkuren č ným. Ale ži ť sa musí a tak sa tieto nevýhody vyrovnávajú hoci vzdelanou, ale lacnou pracovnou silou. Hospodárske možnosti a rozvinutos ť regiónov Slovensko tvorí nieko ľ ko geograficky prirodzených a ekonomicky ve ľ mi odlišných regiónov. Hospodárske aktivity v poslednom storo č í tieto rozdiely nato ľ ko zvä č šili, že vznikli regióny s monoštruktúrnou výrobou po ľ nohospodárskou a priemyselnou ekonomikou a s dvojfaktorovým potenciálom(pôda a práca) a vznikol jediný región s rozvinutejšou ekonomikou a vyšším príspevkom k HDP krajiny(Grafy č.1-4). 29

Tak sme umelo dosiahli, že Slovensko tvoria vlastne dva regióny- bratislavský, ktorý v roku 2000 dosiahol 24% podiel na HDP krajiny, a ostatné kraje, pri ktorých podiel každého sa pohybuje medzi 9,0 – 13,3%. Významne je, že oproti roku 1996 sa ich podiely zvláš ť nezmenili. Mierne klesol podiel v trnavskom, nitrianskom a prešovskom kraji, o desatiny percenta sa zvýšil v košickom, žilinskom a bratislavskom kraji. Pritom priemerný rast HDP SR v bežných cenách za uvedené obdobie bol až 1,5- násobný. To nazna č uje, že produk č ná štruktúra krajov SR v tomto období sa nemení, stagnuje a prírastok HDP sa dosahoval predovšetkým cenovým rastom. Porovnanie HDP na jedného obyvate ľ a kraja(Tab. č.1-3, Grafy č.1-4) Ove ľ a vidite ľ nejšie sú rozdiely, ke ď porovnávame regióny pod ľ a HDP vytvoreného obyvate ľ om v produktívnom veku. V roku 2000 najnižší produkt vytvoril obyvate ľ kraja Prešov- 174 163 Sk, najvyšší obyvate ľ v kraji Bratislava- 558 345 Sk. Ostatné kraje sa pohybujú na úrovni rozpätia od 233 536 Sk do 272 317 Sk. Porovnanie regionálnej tvorby HDP prepo č ítanej na eurá s priemerom krajín EÚ15 je dôvodom na zamyslenie sa nad východiskom regionálnej politiky. V roku 2000 vytvoril obyvate ľ EÚ produkt vo výške 22 857 eur. Na Slovensku až 5,6 krát menej, 4 043 eur, tj. 17,7% produktu obyvate ľ a EÚ. Jednotlivé regióny Slovenska v tom roku vytvorili HDP v rozpätí medzi 2 500- 8 561 eur. Pod ľ a týchto údajov tvorba HDP v Bratislave v porovnaní s priemerom EÚ dosahuje tridsa ť osem percentný podiel, výkonnos ť ostatných krajov dosahuje úrove ň 10,9- 17,8% výkonnosti priemeru EÚ. Regióny zaostávajú za úrov ň ou priemernej výkonnosti EÚ a pokra č ovanie v tejto dynamike by znamenalo, že pri dvojpercentnom ro č nom zvyšovaní výkonnosti priemerného ob č ana EÚ a 4,5- percentnom priemernom ro č nom raste produkcie ob č ana SR by sme rovnakú úrove ň dosiahli za 70 rokov. Najviac zaostávajúci Prešovský kraj by pri totožných rastových tempách na vyrovnanie výkonnosti potreboval až 90 rokov. Medzinárodné porovnávanie je aktuálne v parite kúpnej sily(PKS) – Tab.4. Tvorba HDP na aktívneho obyvate ľ a regiónu v tomto vyjadrení vykazuje odlišné hodnoty oproti prepo č tom v eurách. Pod ľ a PKS dosiahlo v roku 2000 Slovensko až 47% priemeru krajín E15. Jednotlivé kraje sa pohybujú od 29 do 47% s výnimkou kraja Bratislavského, ktorý dosiahol úrove ň tohoto priemeru. 30

Výber zo štatistickej správy o základných vývojových tendenciách v hospodárstve SR v 1. polroku 2003 a aktualizovaná prognóza na rok 2003. V 1.polroku sa pod ľ a predbežného odhadu vytvoril hrubý domáci produkt v objeme 564 mld. Sk a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku bol reálne vyšší o 3,9%(rovnako ako v 1.polroku 2002). V bežných cenách vzrástol o 9%. Na strane použitia medziro č ný rast hrubého domáceho produktu spo č íval výlu č ne na vyššom zahrani č nom dopyte o 22,8%. Domáci dopyt zostal na úrovni vla ň ajška. Zastavenie rastu domáceho dopytu bolo spôsobené spomalením rastu kone č nej spotreby domácností(na 1,2%), útlmom kone č nej spotreby verejnej správy( rast o 0,1%) a pokra č ujúcim poklesom tvorby hrubého fixného kapitálu( 1,1%). Bežné príjmy domácnosti pod ľ a predbežného odhadu dosiahli 426,3 mld. Sk a boli nominálne o 6,5% vyššie ako v 1. polroku 2002(reálne klesli o 1,1%). Spomalenie tempa rastu kone č nej spotreby domácnosti sa premietlo v znížení jej podielu na hrubom domácom produkte. V štruktúre kone č nej spotreby domácností najvä č šiu č as ť tvorili nákupy potravinárského tovaru(28%), výdavky na bývanie( 21,9%), odievanie, nábytok a bytové vybavenie (10,4%). Najrýchlejšie rástli výdavky na zdravie( 18,5%), bývanie( o 7,6%) a vzdelávanie (o 7,1%). Na vývoj inflácie v tomto roku pôsobil obnovený proces deregulácie cien a zvýšenie nepriamých daní. Medzimesa č ný rast inflácie sa v januári zrýchlil na 5,3% a bol najvyšší od augusta 1999. Medziro č ná inflácia sa v priemere zvýšila o 7,7% hlavne rastom regulovaných cien o 21,4%. Jadrová inflácia dosiahla 2,2%. Miera inflácie meraná indexom spotrebite ľ ských cien dosiahla v priemere za január až august 2003, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka 8%(Tab. 6). Nezamestnanos ť v regióne Koncepcia nezamestnanosti(rastu zamestnanosti) musí by ť založená na vytváraní dostato č ného po č tu pracovných miest vyžadujúcich aj najvyššiu a strednú kvalifikáciu pracovných síl s príslušnými štruktúrnymi posunmi vo vzájomnom priradení pracovných miest a pracovných síl. Nízke mzdové náklady podporuje vláda aj držaním minimálnej mzdy na ve ľ mi nízkej úrovni. Od 1. 10. 2001 bola minimálna mzda stanovená na úrovni 4 920 Sk a od 1. 1O. 2002 31

na 5 570 Sk. Minimálna mzda sa v roku 2001 pohybovala v rozpätí 35,6 – 39,8% a v roku 2002 v rozpätí 36,4 – 41,2% priemernej mzdy. Ak v júli roku 2002 bolo stanovené životné minimum na úrovni 3 930 Sk, potom priemerná mzda platná do konca septembra 2002 je vyššia iba o 25,2% ako životné minimum a minimálna mzda platná od za č iatku októbra 2003 je vyššia o 41,7% ako životné minimum. Absolútny rozdiel medzi minimálnou mzdou a životným minimom sa v roku 2002 pohyboval v rozpätí 990 až 1 640 Sk. Náklady príležitostí(opportunity costs) vo ľ ného č asu evidovaného nezamestnaného a poberajúceho podporu v nezamestnanosti, prípadne i dávky sociálnej pomoci( za predpokladu, že by pracoval za minimálnu mzdu), sa za jeden pracovný de ň pohybovali v rozpätí 46,40 Sk až 77,20 Sk. Tieto nízke hodnoty sú hlavnou prí č inou nezáujmu nezamestnaných o prácu, ale aj motívom č iernej práce na strane zamestnancov. Uvedené porovnanie životného minima a minimálnej mzdy predikuje aj nemožnos ť zvýši ť zamestnanos ť kratšími(nie plnými) pracovnými kontraktmi, 9 ke ď fixné náklady spojené s vykonávaním zamestnania nie na plný pracovný č as( v porovnaní s ekonomikou neaktívnou) nebudú kompenzované dostato č ným pracovným príjmom. Ako však upozor ň uje Európska banka pre obnovu a rozvoj(EBRD), nízke podpory v nezamestnanosti neumož ň ujú nezamestnaným osobám h ľ ada ť si prácu aj ď alej od miesta bydliska(4, s.18). Práve naopak, od roku 2003 sa zaviedla povinnos ť nezamestnaných dvakrát za mesiac dostavi ť sa na úrad práce kvôli kontrole zneužívania podpôr v nezamestnanosti a eliminovaniu č iernej práce namiesto toho, aby sa nezamestnaným prenechal priestor na h ľ adanie si práce. Po zavedení tohoto opatrenia poklesol síce po č et evidovaných na úradoch práce približne o 18 tis., 10 vláda by však mala č o najskôr sprísni ť sankcie za poskytovanie č iernej práce zamestnávate ľ mi Národný úrad práce v septembri evidoval v Prešovskom kraji 74 483 ľ udí bez práce. Do evidencie pribudlo 5 209 nezamestnaných, ale v tom istom mesiaci ich vyradili 7 403. Pod ľ a aktuálnej informácie z Krajského úradu práce v Prešove miera evidovanej nezamestna9 O tom, že nízka mzdová úrove ň prakticky vylu č uje možnos ť rieši ť nezamestnanos ť rastom pracovných kontraktov nie na plný pracovný č as, sved č ia aj údaje za IV. štvr ť rok 2002 z Výberových súpisov pracovných síl. Až 34% z pracovníkov pracujúcich na skrátený pracovný č as sa cíti by ť podzamestnaná, tj. chceli by pracova ť dlhšie. Okrem toho zo 102,4 tis. Pracovníkov s do č asnou, príležitos ť ou a sezónnou prácou až 76,8 tis. nemohlo nájs ť stálu prácu a cítia sa by ť podzamestnaní. To de facto znamená, že nezamestnanos ť na Slovensku je vyššia, ako je vykázaná miera nezamestnanosti na základe evidovaných nezamestnaných. 10 Možno však predpoklada ť, že z evidencie nezamestnaných vypadli len tí, ktorý pracujú na č ierno v zahrani č í, alebo ď alej od miesta bydliska a je pre nich ekonomicky nevýhodné splni ť podmienku č astejšej kontroly na úrade práce. 32

nosti sa tak zastavila na 17,10 percenta, č o oproti augustu znamená pokles o 0,83 percenta. V porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2002 však ide o pokles až o 13 246 ľ udí. Ak sa na to pozrieme aj z iných údajov tak zistíme, že nám narástol po č et vyradených nezamestnaných za prvý polrok v Prešovskom kraji na 9 473 ľ udí. Vyradenie sa uskuto č nilo pod ľ a§41 a, b, c. Tieto vyradenia však niesu všetky z dôvodu, že každý ob č an má prácu, ale pre nedostatok financií na pravidelné dvojtýžd ň ové hlásenia sa na úrade a prinášania potvrdení o nenájdení práce(Tab. č.7 11 , č.8). Ď alším aspektom východného regiónu je najmä národnostne zmiešané obyvate ľ stvo. Pri štruktúre výroby hlavne po ľ nohospodárskej, lesníckej, stavbárskej sa sústredilo bývalé koč ovné rómske obyvate ľ stvo. A toto strávilo najviac pracovných príležitosti v pomocnej výrobe, nako ľ ko u vä č šiny tohoto obyvate ľ stva nie je záujem o vzdelanie(Tab. č.5). V skuto č nosti sa k Rómskej národnosti prihlásila v r. 2001 len ¼ Rómov oproti r.1991. Infraštruktúra BA,TT, TN majú najnižší podiel na cestnej sieti, ale majú najvyšší podiel na dia ľ nicach. Naopak PO a BB kraj majú najvyšší podiel na cestách III. triedy. Zárove ň majú BB a PO kraj najmenší podiel na dvojko ľ ajových železni č ných tratiach+ v PO kraji nie je celé územie pokryté železni č nou infraštruktúrou(okres Svidník). Vi ď Tab. č.14. Investície do regiónov Vi ď Tab. č.13 a Grafy č.6,7. Prerozde ľ ovanie verejných financií V tejto oblasti sa nenájde komplexný sumár pod ľ a regiónov. Tu je mútna voda... Regionálna štátna správa aj samospráva dostanú podiel zo štátnych príjmov na obyvate ľ a. Podobne aj miestna samospráva formou podielových daní. Lenže tvorba daní je pod ľ a sídla firmy a v regiónoch nesídlia ve ľ ké firmy napr. pe ň ažné spolo č nosti, bývalé štátne monopoly a i. V prešovskom kraji sa prizná na dani 6-7% príjmu z celoštátneho príjmu. Ale kraj má 14,5% obyvate ľ ov štátu, č iže raz to ľ ko v percentnom vyjadrení ako sa vytvorí da ň ový príjem. Pri 20% nezamestnanosti na koho robí tých 30% obyvate ľ ov? Ob č ania v regiónoch nemajú úspory v bankách? Takto vytvorená hodnota sa priznáva inde a najmä v centre štátu, kde sú rozhodujúce sídla firiem. Takto regióny robia na bratislavský kraj, ktorý má tvorbu HDP prieme11 Po č et vyradených EN-§41 ods. 2 zákona o zamestnanosti, OÚP Prešovského kraja, obdobie: I. Polrok 2003 33

ru EÚ, ale spä ť do regiónov sa vytvorená hodnota nedostane. Pár príkladov: školstvo – v roku 1998 prešovský okres/ 2. najvä č ší po Nitre/ dostal na žiaka 13 900.- Sk, priemer SR bol 19 000.- Sk. Pri 21 000 žiakoch v okrese bol okres ukrátený o 105,0 mil. Sk. V roku 2001 bol po prerozdelení výdajov priemer na žiaka 16 600.- Sk, priemer SR 19 000.- Sk ostal. Pri 20 000 žiakoch okres prišiel o 48,0 mil. Sk. O ko ľ ko prišiel Kraj? Kapitálová dotácia pre mesto Prešov bola v roku 2002 cca 14,0 mil. Sk, ale v roku 2003 je 4,8 mil. Sk. Aké je to prerozde ľ ovanie štátnych zdrojov? Vývoj rastu podielových daní pre obce na obyvate ľ a od roku 2001 klesá od 11,18% na 4,65% v roku 2004. Taký je návrh štátneho rozpo č tu. Akou mierou rástli za tie roky ceny energii DPH, inflácia? Tieto rozdiely vyrovnáva samospráva na úkor vlastných príjmov od ob č anov a tým sa spoma ľ uje rozvoj obcí. Klesá miera investovania, opráv a údržby. U krajských miest sa má zruši ť dotácia na MHD. Už tretí rok sa nemení výška dotácie kapitálov a len symbolicky rastie neinvesti č ná dotácia – ako obnovova ť autopark, budovy at ď? Na úkor vlastných obyvate ľ ov zvyšovaním cestovného a zvyšovaním daní z nehnute ľ nosti. Ale ich dopravné podniky prepravujú minimálne 20% cestujúcich, ktorí v krajskom meste nebývajú. Majú to zaplati ť iba podnikatelia a obyvatelia krajských miest? Pri prenose kompetencii sa nezoh ľ adnil nárast cien energii, inflácia. Z č oho túto prenesenú č innos ť vykry ť? Platia obč ania v regiónoch iné poplatky za m3 plynu, vody alebo za 1 kw el. energie ako v bratislavskom kraji? Cestná da ň – mesto Prešov za 4 roky vynaložilo na údržbu letnú č i zimnú 90,099 mil. Sk, ale od štátu dostalo vo forme dotácie iba 54,519 mil. Sk. Užívajú mestské cesty iba obyvatelia Prešova? Vlastné príjmy obcí sú od obyvate ľ ov a podnikate ľ ov. Ale konkurzy právnických osôb pod ľ a platných zákonov sú bežné, ale mesto má na nedoplatkoch 46,5 mil. Sk. Štát v podielovej dotácii s tým nepo č íta a v rozpo č te sa to neprejavuje. Sú to ale nereálne príjmy. Má štát záujem tieto problémy rieši ť? Uvažuje sa so zrušením poplatku z predaja tabaku a alkoholu pre obce. Ale reformou sa to má rozdeli ť ako podielová da ň pre všetkých na obyvate ľ a – č i obec má kr č mu alebo nie! Roky nieje riešený problém reštitúcii. Zákon je, štát berie 3% z privatizácie, ale obč ania sa domáhajú od obcí vyplati ť prinavrátené pozemky za postavené sídliska, športové areály a iné objekty. Ak by mesto Prešov nie v trhovej cene, ale terajšej vyhláškovej malo vyplati ť všetkých žiadate ľ ov, tak je to č iastka 159 mil. Sk. Je to 2 – ro č ná investícia do infraštruktúry v meste. Ako to štát vyrieši? Nájde sa miesto pri da ň ovej reforme aj na tieto prípady? Ako sa rozde ľ ujú prostriedky z privatizácie? 34

Štátna pokladnica – už dnes od samosprávy štát spä ť berie úroky za dotácie. Pre č o nenechá hospodári ť samosprávu aj s úrokmi? A po reforme to ostane ako doteraz? Riziká a dopady da ň ovej reformy Z doteraz dostupných materiálov k da ň ovej reforme je jasné, že ide iba o jednoduché centrálne po č ty a žiadnu úvahu prerozde ľ ova ť príjmy. Regióny najmä zo stredu a východu Slovenska vložili ve ľ kú nádej vstupu Slovenska do EU práve pre silnú podporu regiónom zo strany EÚ, č o sa žia ľ zo strany nášho centrálneho byrokratizmu roky nerobí. Je tu za č arovaný kruh, že z centra neplynie pomerná č as ť vytvorených zdrojov, aby sa zlepšovala infraštruktúra v regiónoch a regióny sa dynamicky rozvíjali, a regióny sa nerozvíjajú, lebo nie je infraštruktúra/ vi ď príchod Hyundai /. Vlastný rozvoj regiónov je slabý, lebo nie je kúpna sila, sú nízke príjmy domácnosti, slabé príjmy sa vä č šinou prejedia a nie je na investície, turistiku, kultúru... Jednotná sadzba DPH /a s ň ou rast cien energii od 1.1.2004/ nie je problém pre pár percent špi č kovo zarábajúcich a č as ť novotvoriacej sa strednej vrstvy. Ale v regiónoch pre 40% obyvate ľ ov to dopad a vážny bude. Da ň ová reforma v doterajšom návrhu len zvýši rozdiely v zaostávajúcich regiónoch Slovenska za centrom. Žia ľ zvyšuje to sociálne napätie, ktoré na úradoch denne zažívame. Preto spravodlivá reforma musí reálne a podložene prerozdeli ť príjmy štátu, musí samosprávam umožni ť diferencova ť ich regionálne danosti. Zatia ľ len MVaRR má pod ľ a NUTS II spracovaný program verejných prác na roky 2004 – 2006. Ale na základe da ň ovej reformy by to malo ma ť MF SR komplexne za každý rezort. Tam by sa ukázalo prerozde ľ ovanie štátnych príjmov do regiónov. A o prioritách by mali rozhodova ť samosprávne kraja. K tomu majú ob č anmi volených poslancov. Vláda musí ma ť záujem na rovnakom rozvoji každej č asti tohto štátu. Je to jej záväzok vo č i ob č anom v rámci nášho č lenstva medzi štátmi zjednotenej Európy. Prílohy: k referátu, a ď alšie pre názornos ť situácie v Prešovskom kraji Tabu ľ ky: Tabu ľ ka 1 HDP regiónu( kraja)(v mld. Sk, bežné ceny 35

k ra j b r a tis la v s k ý trn a v s k ý tr e n č ia n s k y n itr ia n s k y ž ilin s k ý b a n s k o b y s tr ic k ý p re š o v s k ý k o š ic k ý 2000 2 2 5 ,1 9 5 ,8 9 6 ,7 1 0 7 ,9 1 0 1 ,4 9 5 ,8 8 3 ,7 1 2 3 ,7 1998 1 6 8 ,2 8 3 ,7 8 2 ,1 8 7 ,6 8 3 ,7 8 7 ,6 7 4 ,4 1 0 7 ,7 1996 1 4 1 ,3 6 5 ,7 6 3 ,6 66 6 4 ,7 6 3 ,1 5 7 ,4 7 9 ,3 Tabu ľ ka 2 Kraj Bratislavský Trnavský Tren č iansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický 12 Tvorba HDP na Jedného obyvate ľ a kraja 2000°°° 558,345 2000°) 364,691 272,318 252,112 241,409 234,536 231,542 174,164 258,956 173,784 158,823 150,841 146,218 144,654 106,496 161,458 Po č et obyv. v prod. Veku 2000°° 403 156 351 795 383 560 446 959 432 343 413 747 480 582 477 687 Po č et aktiv. obyvate ľ ov 2001° 308 537 278 958 303 145 356 630 344 930 323 834 376 983 372 820 Tabu ľ ka 3 Tvorba HDP na obyvate ľ a kraja k ra j b r a tis la v s k ý trn a v s k ý tr e n č ia n s k y n itr ia n s k y ž ilin s k ý b a n s k o b y s tr ic k ý p re š o v s k ý 2000 5 5 8 ,3 4 5 2 7 2 ,3 1 8 2 5 2 ,1 1 2 2 4 1 ,4 0 9 2 3 4 ,5 3 6 2 3 1 ,5 4 2 1 7 4 ,1 6 4 (HDP na obyvate ľ a kraja v produktívnom veku, Štatistická ro č enka regiónov) Podiel kraja na tvorbe HDP SR 2000(v%) 24,2 10,3 10,4 11,6 10,9 10,3 9 13,3 Tabu ľ ka 4 Tvorba HDP v regiónoch r. 2000 v eurách a PKS HDP v eurách bežné ceny HDP v PKS 12 ° Pod ľ a š č ítania obyvate ľ ov, domov a bytov 2001, ŠÚ SR, 2001 °° Štatistická ro č enka regiónov SR, 1996- 2000 °°° HDP na obyvate ľ a kraja v produktívnom veku, Štatistická ro č enka regiónov SR °) HDP na obyvate ľ a kraja, Regiónálne porovnania v SR, 2001 36

Kraj Bratislavský Trnavský Tren č iansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický Slovensko Na obyvate ľ a Kraja(eur) 8561 4079 3727 3541 3432 3396 2500 3790 4043 °PKS= parita kúpnej sily Tabu ľ ka 5 Národnostné zloženie v Prešove Podiel na priemere SR 2000 2,12 1,01 0,92 0,88 0,85 0,84 0,62 0,94 1,00 Podiel na priemere E15 (%) 37,45 17,85 16,31 15,49 15,02 14,86 10,94 16,58 17,69 PKS na obyvate ľ a 2000 22 708 10 822 9 888 9 392 9 104 9 008 6 632 10 053 10 724 Podiel na priemere E15 (v%) 99,35 47,35 43,26 41,09 39,83 39,41 29,02 43,98 46,92 Slovenská Ma ď arská Rómska Č eská Moravská Rusínska Ukrajinská Nemecká Po ľ ská Chorvátska Srsbská Ruská Bulharská Židovská Iná Nezistená 86 910 208 1 323 777 45 1 111 1 039 42 43 5 9 52 42 7 66 1 107 Zdroj: S č ítanie obyvate ľ stva 2001 T a b u ľ k a 6 13 Miera inflácie meraná indexom spotrebite ľ ských cien V priemere za január až august 2003 V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka.. ………………………………………..8,0% V priemere za rok 2002 v porovnaní s rokom 2001………………………………………...3,3% V priemere za rok 2001 v porovnaní s rokom 2000…………………………………………7,3% V priemere za rok 2000 v porovnaní s rokom 1999………………………………………….12,0% Tabu ľ ka 7 Po č et vyradených EN-§41 v Prešovskom kraji 13 ZDROJ: Miera inflácie v SR, Štatistický úrad Slovenskej republiky- Krajská správa v Prešove 37

Spolu/kraj- I- polrok 2003 §41 ods.2 pism. a) §41 ods.2 pism. b) §41 ods.2 pism. c) 9 473 3 782 O 5 691 Tabu ľ ka 8 Po č et poberate ľ ov sociálnych dávok k 31.12.2002 I Č O Okres Okresný úrad Bardejov Okresný úrad humenné Okresný úrad Kežmarok Okresný úrad Levo č a OU Medzilaborce OU Poprad OU Prešov OU Sabinov OU Snina OU Stará Ľ ubov ň a OU Stropkov OU Svidník OU Vranov Prešovský kraj Po č et Poberate ľ ov 12 680 9 747 12 213 5 892 2 202 13 133 26 778 9 677 6 543 7 166 3 315 5 604 15 126 130 076 Tabu ľ ka 9 Poberatelia sociálných dávok OUP Prešovského kraja Obdobie: stav k 31.5.2003 Po č et na ÚP 4 567 3 847 5 581 2 161 977 5 487 10 217 4 019 2 217 2 279 1 064 1 895 5 886 50 197 Okres Bardejov Humenné Kežmarok Levo č a Medzilaborce Poprad Prešov Sabinov Snina Stará Ľ ubov ň a Stropkov Po č et EN 7 317 6 589 8 668 3 028 1 467 8 981 16 286 6 597 3 995 3 465 1 933 Po č et EN poberajúcich PPvN 1 287 1 178 942 439 248 1 312 2 422 973 563 545 356 Po č et EN pob. Soc. dávku 4 150 3 483 5 500 2 091 886 4 820 9 370 3 812 2 089 2 117 1 037 Po č et poberate ľ ov Soc. dávok 11 664 8 839 11 363 5 379 2 155 11 647 24 584 8 975 5 732 6 722 2 965 38

Svidník Vranov n. Top ľ ou Kraj 3 142 8 956 80 424 600 1 497 12 362 1 781 5 448 46 584 5 221 14 105 119 351 T a b u ľ k a 10 Príjmy a výdavky domácností za rok 2002(za mesiac a na osobu) Ukazovate ľ 2002 2001 Hrubé pe ň ažné príjmy spolu Hrubé pe ň ažné výdavky spolu 7 075 6 826 6 749 6 734 Index 2002/2001 104,8 101,4 T a b u ľ k a 11 Prieskum finan č nej situácie V č om sa zhoršila finan č ná situácia oslovených ob č anov v uplynulých 12 mesiacoch ?/1 % pri nákupoch potravín 59 pri nákupoch odevov 57 v možnosti sporenia 47 v možnosti dovoli ť si zahrani č nú dovolenku 42 pri nákupoch tovarov dlhodobej spotreby(nábytok, chladni č ka, prá č ka, televízor, vysáva č, šijací stroj, 41 hi-fi veža, po č íta č, bicykel) v možnosti dovoli ť si tuzemskú dovolenku 36 v starostlivosti o zdravie 32 pri platení pravidelných poplatkov(nájomné, elektrina, plyn, kúrenie, telefón, doprava) 27 vo využívaní služieb pre domácnos ť( č istiare ň, opravovne) 25 v možnostiach kultúrneho a športového vyžitia pre m ň a a môjho partnera 25 pri nákupoch ostatného nepotravinárskeho tovaru do domácnosti(hygienické potreby, papier, hra č ky) 23 v možnosti finan č ne pomôc ť mojim osamostatneným de ť om 19 pri nákupoch dopravných prostriedkov(auto, motocykel, osobný príves) 16 pri zabezpe č ovaní iného bývania(dom, byt) 16 v možnostiach kultúrneho a športového vyžitia pre moje deti 12 v možnosti finan č ne pomôc ť mojim rodi č om 9 v možnosti vzdelávania mojich detí 7 v možnosti môjho a partnerovho vzdelávania 6 v inom 2 39

T a b u ľ k a 12 Štruktúra obyvate ľ stva SR pod ľ a národnosti v rokoch 2001 v% Pohlavie slovenská Muži 85,8 Ženy 85,8 Spolu 85,8 ma ď arská 9,6 9,8 9,7 rómska 1,8 1,6 1,7 N á r o d n o s ť rusínska ukrajinská č eská Rok 2001 0,5 0,2 0,7 0,4 0,2 0,9 0,4 0,2 0,8 nemecká 0,1 0,1 0,1 po ľ ská 0,0 0,1 0,0 ostatné 0,3 0,2 0,2 nezist. 1,1 0,9 1,0 Tabu ľ ka 13 Investície v regiónoch SR(za rok 2000) Kraj Bratislavský Trnavský Tren č iansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický Investície % zo SR 55,9 5,1 7,6 4,3 6 ,0 6,4 4,1 10,6 Prame ň: Štatistický úrad SR PZI % zo SR 63,2 4,3 3,1 2,9 4,4 3,3 2,4 16,4 T a b u ľ k a 14 Infraštruktúra v regiónoch 2000 Región Podiel na Podiel na Podiel na Podiel na d ĺ žke železd ĺ žke cestnej d ĺ žke dia ľ níc d ĺ žke ciest ni č ných tratí sieti SR SR III. triedy SR SR v% v% v% v% Podiel na d ĺ žke dvojko ľ ajných tratí SR v% Bratislavský 4,3 32,1 3,4 6,4 10,1 Trnavský 10,0 22,8 10,2 9,5 15,4 Tren č iansky 12,2 21,5 11,0 8,9 11,4 Nitriansky 14,0 0,0 14,8 15,5 9,2 Žilinský 14,2 15,5 10,8 10,3 23,3 Banskobystrický 18,2 0,0 17,8 19,1 4,1 Prešovský 14,4 6,3 18,4 11,6 3,6 Košický 12,8 1,8 13,6 18,7 22,9 Podiel obyvate ľ stva zásobovaných vodovodom v% 95,3 89,9 73,8 82,9 85,0 89,1 73,8 77,3 Podiel obyvate ľ stva napojených na kanalizáciu v% 82,3 45,2 53,4 45,4 48,7 56,4 51,2 56,7 Prame ň: Štatistický úrad SR, Ministerstvo dopravy, pôst a telekomunikácií SR. T a b u ľ k a 15 40

Zad ĺ ženie a hospodárenie obcí(mil. SKK) mil. Sk Dlh obcí Príjmy miestnych rozpo č tov Výdavky miestnych rozpo č tov Saldo miestnych rozpo č tov Dlh obcí/ príjmy miestnych rozpo č tov Prame ň: Štatistický úrad SR. 1997 6.949 26.685 25.282 1.403 26.04 1998 9.240 25.929 25.809 120 35.64 1999 10.589 24.181 23.918 263 43.80 2000 12.261 27.354 26.458 896 44.82 2001 12.724 29.988 28.895 1.093 42.43 T a b u ľ k a 16 Prepo č ty príjmov a výdavkov na jedného obyvate ľ a Kraj Bratislavský Príjmy obcí na obyvate ľ a Sú č asný stav 12 261 Príjmy VÚC na obyvate ľ a Sú č asný stav 7 422 Trnavský 3 529 1 740 Tren č iansky 3 343 1 744 Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický 3 062 3 009 3 129 2 154 3 441 1 424 1 560 1 574 1 078 1 846 Príjmy obcí na obyvate ľ a stav Po reforme 7 877 3 420 3 154 4 004 4 383 4 032 3 358 3 061 Príjmy VÚC na obyvate ľ a stav Po reforme 4 499 1 667 1 618 2 052 2 476 2 176 1 881 1 593 Oco prednáška TABU Ľ KA 1: Investície v regiónoch SR(za rok 2000) Kraj Investície PZI % zo SR% zo SR Bratislavský 55,9 63,2 Trnavský 5,1 4,3 Tren č iansky 7,6 3,1 Nitriansky 4,3 2,9 Žilinský 6,0 4,4 Banskobystrický 6,4 3,3 Prešovský 4,1 2,4 Košický 10,6 16,4 Prame ň: Štatistický úrad SR TABU Ľ KA 2. 41

Zadlženie a hospodárenie obcí(mil. SKK) mil. Sk 1997 Dlh obcí 6.949 Príjmy miestnych rozpo č tov 26.685 Výdavky miestnych rozpo č tov 25.282 Saldo miestnych rozpo č tov 1.403 Dlh obcí/ príjmy miestnych rozpo č tov 26,04 1998 9.240 25.929 25.809 120 35,64 1999 10.589 24.181 23.918 263 43,80 2000 12.261 27.354 26.458 896 44,82 2001 12.724 29.988 28.895 1.093 42,43 Prame ň: Štatistický úrad SR a výpo č ty autora. Poznámka: zlepšuje sa hospodárenie obcí, ale pretrváva vysoké zad ĺ ženie. Neexistujú však regionálne štatistiky ale je predpoklad, že vyššie príjmy majú samosprávy s vyššou aktivitou ekonomických subjektov, t.j. na západe Slovenska(ko ľ ko tvoria príjmy z nehnute ľ ností príjem na rozpo č te???). Zárove ň nie sú ešte údaje za rok 2002, ke ď došlo k decentralizácií kompetencií na samosprávu. Zad ĺ ženie mohlo vzrás ť, ak neboli transfery adekvátne nákladom na presun kompetencií. TABU Ľ KA 3. Infraštruktúra v regiónoch 2000 Podiel na Podiel na Podiel Podiel Podiel na Podiel na Podiel na d ĺ žke železd ĺ žke dvojobyvate ľ stva obyvate ľ stva d ĺ žke cestnej d ĺ žke dia ľ níc d ĺ žke ciest ni č ných tratí ko ľ ajných zásobovaných napojených na sieti SR SR III. triedy SR SR tratí SR vodovodom v kanalizáciu v Región v% v% v% v% v% % % Bratislavský 4,3 32,1 3,4 6,4 10,1 95,3 82,3 Trnavský 10,0 22,8 10,2 9,5 15,4 89,9 45,2 Tren č iansky 12,2 21,5 11,0 8,9 11,4 73,8 53,4 Nitriansky 14,0 0,0 14,8 15,5 9,2 82,9 45,4 Žilinský 14,2 15,5 10,8 10,3 23,3 85,0 48,7 Banskobystrický 18,2 0,0 17,8 19,1 4,1 89,1 56,4 Prešovský 14,4 6,3 18,4 11,6 3,6 73,8 51,2 Košický 12,8 1,8 13,6 18,7 22,9 77,3 56,7 Prame ň: Štatistický úrad SR, Ministerstvo dopravy, pôst a telekomunikácií SR. Poznámka: BA,TT, TN majú najnižší podiel na cestnej sieti, ale majú najvyšší podiel na dia ľ nicach. Naopak PO a BB kraj majú najvyšší podiel na cestách III. triedy. Zárove ň majú BB a PO kraj najmenší podiel na dvojko ľ ajových železni č ných tratiach+ v PO kraji nie je celé územie pokryté železni č nou infraštruktúrou(okres Svidník). Tabu ľ ka 4 Vybavenos ť územia Slovenska cestnou sie ť ou v roku 2000 Kraj Bratislavský Trnavský Tren č iansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Podiel na d ĺ žke cestnej sieti SR [%] 4,3 10,0 12,2 14,0 14,2 18,2 14,4 Podiel na d ĺ žke dia ľ níc SR [%] 32,1 22,8 21,5 0,0 15,5 0,0 6,3 Podiel na d ĺ žke ciest I. triedy SR [%] Podiel na d ĺ žke ciest II. triedy SR [%] Podiel na d ĺ žke ciest III. triedy SR [%] 4,3 5,5 3,4 8,7 14,2 10,2 9,3 9,2 11,0 16,0 13,1 14,8 14,6 8,7 10,8 17,9 19,1 17,8 17,8 14,9 18,4 Podiel na d ĺ žke miestnych komunikácií SR [%] 4,2 9,2 13,4 13,7 16,5 18,4 12,3 Podiel na d ĺ žke ciest„E“ SR [%] 9,6 9,4 12,1 5,0 18,8 18,5 12,6 42

Košický 12,8 1,8 11,4 15,3 13,6 12,3 14,0 Cie ľ 1 95,7 67,9 95,7 94,5 96,6 95,8 90,4 Zdroj: Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR(MDPT SR)*1) Cie ľ 1 – okrem Bratislavského kraja Tabu ľ ka 5 Vybavenos ť územia Slovenska v roku 2000 železni č nými tra ť ami v r.2000 Podiel na d ĺ žke Kraj železni č ných tratí SR [%] Bratislavský kraj 6,4 Trnavský kraj 9,5 Tren č iansky kraj 8,9 Nitriansky kraj 15,5 Žilinský kraj 10,3 Banskobystrický kraj 19,1 Prešovský kraj 11,6 Košický kraj 18,7 Cie ľ 1 93,6 Zdroj MDPT SR*1) Cie ľ 1 – okrem Bratislavského kraja Podiel na d ĺ žke dvojko ľ ajných tratí SR [%] 10,1 15,4 11,4 9,2 23,3 4,1 3,6 22,9 89,9 Podiel na d ĺ žke regionálnych tratí SR [%] 9,5 2,4 6,1 10,5 16,6 21,3 19,8 13,8 90,5 43

Obstarané investície v roku 2000(% zo SR) 55,9 10,6 5,1 7,6 4,3 6 4,1 6,4 Bratislavský Trnavský Tren č iansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický K sociálno – ekonomickým rizikám da ň ovej reformy Pavol KÁRÁSZ(Prognostická ústav SAV) V priebehu roka 2002 realizovaná da ň ová reforma vychádza z ve ľ a krát novelizovanej slovenskej da ň ovej legislatívy. Medzi jej hlavné zásady patrí princíp spravodlivosti a proporcionality pri snahe o celkové zjednodušenie a spreh ľ adnenie uvedenej legislatívy. Vychádza sa pritom z takých téz programového vyhlásenia vlády akými sú: zjednodušenie da ň ovej legislatívy, presun da ň ového za ť aženia z priamych daní na nepriame dane, analyzovanie možnosti zavedenia rovnej dane, posilnenie vlastných da ň ových príjmov obcí a pod. 44

Ť ažiskom sú fiškálne a legislatívne aspekty zmeny da ň ového systému. Národohospodárskym a sociálnym aspektom tejto zmeny sa uvedená reforma venuje iba okrajovo. Z ekonomického h ľ adiska každá zmena da ň ového systému má svoju: • fiškálnu • národohospodársku a • sociálnu dimenziu. Zanedbanie ľ ubovolnej z nich môže vies ť k závažným problémom vo fungovaní sociálno- ekonomických procesov, ktoré predlžujú realizáciu reformy a zvyšujú jej spolo č enské náklady. Fiškálna dimenzia da ň ovej reformy sa dotýka príjmových aspektov rozpo č tového hospodárenia verejnej správy. Podstatou jej národohospodárskej dimenzie je vplyv zmeny da ň ového systému na fungovanie ekonomických procesov a správanie sa ekonomických subjektov v národnom hospodárstve determinujúcich hospodársky rast a jeho udržate ľ nos ť. Pod sociálnou dimenziou da ň ovej reformy možno rozumie ť dopad zmien da ň ového systému na životnú úrove ň a sociálny vývoj. Z celkového hospodársko-spolo č enského h ľ adiska oblas ť ou kde sa v kone č nom dôsledku prejaví pôsobenie zmien vyvolaných da ň ovou reformou je sociálna a ekonomická súdržnos ť. Táto je dôsledkom symbiózy fiškálnej, národohospodárskej a sociálnej dimenzie da ň ovej reformy. Vhodné spolupôsobenie uvedených dimenzií vedie ku zvýšeniu sociálnej a ekonomickej súdržnosti a opa č ne. Nápravy v oblasti sociálnej a ekonomickej súdržnosti sú pritom vo všeobecnosti podstatne drahšie a č asovo náro č nejšie než napr. nápravy v oblasti vonkajšej, alebo vnútornej nerovnováhy. Obrázok 1 Základné dimenzie dopadov da ň ovej reformy 45

Da ň ová reforma Fiškálna dimenzia (verejné financie a ich vyváženos ť) Národohospodárska dimenzia (hospodársky rast a jeho udržate ľ nos ť) Ekonomická a sociálna súdržnos ť Sociálna dimenzia (životná úrove ň a sociálny vývoj) T a b u ľ k a 1 Da ň ové príjmy štátneho rozpo č tu a ich štruktúra Da ň ové príjmy spolu v mld. Sk z toho: priame dane v% nepriame dane v% Da ň ové príjmy spolu v mld. Sk z toho: priame dane v% nepriame dane v% 1995 136,5 40,5 59,5 1999 162,5 39,3 60,7 1996 140,1 42,8 57,2 2000 173,8 35,4 64,6 1997 145,5 38,4 61,6 2001 165,0 35,8 64,2 1998 153,0 41,2 58,8 2002 188,7 36,7 63,3 Poznámka: Priame dane= da ň z príjmov fyzických osôb+da ň z príjmov právnických osôb+dane vyberané zrážkou+da ň z majetku. Nepriame dane= domáce dane na tovary a služby+dane z medzinárodného obchodu a transakcií. Zdroj: ŠÚ SR. 46

Medzi hlavné dôsledky da ň ovej reformy bude patri ť predovšetkým základný štrukturálny manéver znižujúci váhu priamych a zvyšujúci váhu nepriamych daní na da ň ových príjmoch 14 . Základný štrukturálny manéver da ň ovej reformy prostredníctvom zníženia da ň ovej zať aženosti právnických a fyzických osôb vyvolá také zmeny v ich správaní, ktoré v kone č nom dôsledku sa odrazia v prorastovom formovaní ponukovej stránky ekonomiky. Na druhej strane plošné za ť aženie ekonomiky zvýšením nepriamych daní vyvolá zvýšenie spotrebite ľ ských cien a v kone č nom dôsledku môže vies ť k zníženiu domáceho dopytu. Znamená to, že uvedený štrukturálny manéver na jednej strane hospodársky rast podporuje a na strane druhej ho však môže aj znižova ť. V sú č asných podmienkach ekonomiky Slovenska celková úrove ň pozitívneho vplyvu v zna č nej miere bude závisie ť od kvality a pružnosti štrukturálnych zmien O Obrázok 2 Hlavné väzby pôsobenia daní v oblasti hospodárskeho rastu Da ň ové príjmy Priame dane Nepriame dane Správanie sa hospodárskych subjektov Ponuková stránka ekonomiky Spotrebite ľ ské ceny Domáci dopyt Hospodársky rast 14 Prevažná č as ť týchto príjmov vstupuje do štátneho rozpo č tu. V doterajšom vývoji ekonomiky Slovenska to bolo viac než 92%. 47

Základný štrukturálny manéver da ň ovej reformy prostredníctvom zníženia da ň ovej zať aženosti fyzických osôb povedie k zvýšeniu č istých pracovných a kapitálových príjmov domácností a zvýši nominálnu kúpnu silu obyvate ľ stva č o vytvára predpoklady na zvýšenie jeho životnej úrovne. Na druhej strane plošné za ť aženie ekonomiky zvýšením nepriamych daní zníži reálne dôchodky 15 domácností a ich reálnu kúpnu silu č o vyvolá zníženie životnej úrovne s osobitným zrete ľ om na sociálne slabé vrstvy obyvate ľ stva. Znamená to, že uvedený štrukturálny manéver na jednej strane rast životnej úrovne podporuje(hlavne stredných a vyšších príjmových skupín) a na strane druhej ho však môže aj znižova ť(najmä nižších príjmových skupín, dôchodcov a poberate ľ ov sociálnych príjmov). Celková úrove ň pozitívneho vplyvu v zna č nej miere bude závisie ť od ve ľ kosti nárastu č istých pracovných a kapitálových príjmov a nárastu spotrebite ľ ských cien, ako aj vývoja v oblasti sociálnych príjmov 16 . Obrázok 3 Hlavné väzby pôsobenia daní v oblasti životnej úrovne a sociálneho vývoja Da ň ové príjmy Priame dane Nepriame dane Č isté pracovné a kapitálové príjmy domácností Nominálna kúpna sila obyvate ľ stva Reálne dôchodky domácností Reálna kúpna sila obyvate ľ stva Životná úrove ň sociálny vývoj 15 Všetky druhy pe ň ažných príjmov(pracovné, kapitálové a sociálne). 16 Vrátane starobných dôchodkov. 48

Z uvedeného vyplýva, že základný štrukturálny manéver da ň ovej reformy okrem pozitívnych o č akávaní zakladá aj isté riziká dotýkajúce sa tak hospodárskeho rastu ako aj životnej úrovne obyvate ľ stva. Žia ľ samotné koncipovanie da ň ovej reformy minimalizáciu týchto rizík neobsahuje. Z národohospodárskeho poh ľ adu platí, že č ím vyšší bude prírastok v tvorbe pridanej hodnoty vyvolaný zmenou da ň ového systému tým nižšia bude významnos ť možnosti negatívneho vplyvu da ň ovej reformy na hospodársky rast, životnú úrove ň a sociálny vývoj. Tabu ľ ka 2 Základné národohospodárske proporcie výkonnosti da ň ového systému Da ň ové príjmy na obyvate ľ a s tis. Sk Da ň ové príjmy ako% z pridanej hodnoty Da ň ové príjmy na obyvate ľ a s tis. Sk Da ň ové príjmy ako% z pridanej hodnoty 1995 25,4 26,7 1999 30,1 21,6 1996 26,1 24,9 2000 32,2 21,3 1997 27,0 22,7 2001 30,7 18,5 1998 28,4 22,0 2002 35,1 19,5 Poznámka: Výpo č et na podklade ukazovate ľ ov ŠÚ SR. Da ň ové príjmy na obyvate ľ a= da ň ové príjmy štátneho rozpo č tu/obyvate ľ stvo k 31.12. Da ň ové príjmy ako% z pridanej hodnoty= da ň ové príjmy štátneho rozpo č tu/hrubá pridaná hodnota v bežných cenách. Celkovo možno konštatova ť, že da ň ová reforma bude zvyšova ť dynamiku hospodárskeho rastu, ale zárove ň znižova ť jeho udržate ľ nos ť. Komentované zhrnutie priebehu diskusie a výsledkov seminára Jaroslav N Ě MEC, Ekonomický č asopis Diskusia nasledovala po každom referáte, a bola v porovnaní s podobnými akciami naozaj obsažná. Avšak, aj ke ď sa vždy neobmedzovala iba na otázky obsiahnuté v referátoch, bola predsa len ich tematikou limitovaná. Neobsiahla, a pravda, ani nemohla vy č erpa ť širokú problematiku daní, ktorá sa v súvislosti s reformou, stala aktuálnou. Okruhy otázok, vymedzených jednotlivými referátmi, sa týkali; - I. zmien č istých príjmov a výdavkov jednotlivcov po realizovaní reformy; - II. vplyvu nových da ň ových opatrení na rôzne typy rodín č o domácností; 49

- III. vplyvu da ň ovej reformy na vývoj v regiónoch; - IV. o č akávaných zmien v sociálnej sfére; - V. pôsobenia da ň ovej reformy na národohospodárskej úrovni. Diskusia, ktorá reagovala na prednesené referáty by sa ť ažko dala usporiada ť pod ľ a takto vyzna č ených okruhov. Skôr sa týkala problémov, ktoré boli spolo č né všetkým okruhom, alebo, ktoré sa navzájom prelínali. Išlo prevažne o konfrontáciu o č akávaní autorov reformy s o č akávaniami oponentov. Prvé na seminári tlmo č ili niektorí referujúci, v úlohe druhých vystupovali aj mnohí diskutujúci. Budem sa venova ť len tým najvážnejším. Výsledné da ň ové za ť aženie da ň ových subjektov po úsporách priamych daní a po zvýšení nepriamych daní V prospech tohto opatrenia neodzneli žiadne nové argumenty. Hovorilo sa to isté, č o už bolo povedané aj na iných fórach a v iných komentároch k návrhu da ň ových zákonov- že opatrenie je v súlade s trendom odporú č aným významnými medzinárodnými inštitúciami (Svetová banka, č i OECD), že sa takto zjednoduší výber daní a zvýši jeho efekt(zníži sa možnos ť da ň ových únikov), a najmä, že zníženie priamych daní podporí tvorbu zdrojov v podnikoch, č o sa prejaví v raste investícii. Nezabudlo sa ani pripomenú ť, ako zníženie priamych daní podporí prílev zahrani č ného kapitálu, a niektoré ď alšie dôvody. Diskutujúci upozor ň ovali, že je v tejto súvislosti nekorektné hovori ť oddelene iba o znižovaní priamych daní, bez oh ľ adu na sú č asné zvýšenie nepriamych daní, ktoré zna č ne prevýši úspory priamych daní. Viaceré uvádzané odhady signalizovali, že reálne príjmy z miezd, platov a starobných dôchodkov výrazne poklesnú. Pokles reálnych príjmov bude ma ť sústredené negatívne ú č inky- bezprostredne na vä č šinu úsekov sociálnej sféry, ale aj na dopyt, celkovú dynamiku rastu ekonomiky, na regióny, a v kone č nom dôsledku aj na o č akávaný celkový výnos daní. Odznelo tu, že zo strany MF SR je doterajší odhad výnosu nepriamych daní„ nadmerne optimistický“(Pavol Kárász) Toto upozornenie sa už dnes mohlo opiera ť o skúsenos ť z prvej poloviny roka, ke ď podobné odhady si vynútili dodato č né nepríjemné korekcie. Je totiž viac ako reálne, že rast cien, ovplyvnený aj nepriamymi da ň ami sa prejaví na poklese domáceho dopytu, so všetkými ď alšími dôsledkami. Ak by tento pokles nebol kompenzovaný primeraným vývozom, spomalia sa tržby podnikov i tvorba zisku. V tom prípade sa nedá o č akáva ť ani ve ľ ké oživenie domácej investi č nej č innosti a zvä č šenie po č tu pracovných miest. Reálnym sa však môže ukáza ť povzbudenie prílevu zahrani č ných investícií, to však bude, okrem daní, závisie ť aj od viacerých iných faktorov. 50

Ak by sa napokon ukázalo, že priame dane sa znížili predovšetkým kvôli zahrani č ným investorom, nezíska táto úprava ve ľ kú podporu doma a pravdepodobne ani zo strany orgánov EÚ. Ve ď ide o opatrenie, ktoré zlepšuje konkuren č né prostredie SR oproti ostatným č lenským krajinám únie, č o si môže od ostatných č lenov vynúti ť protiopatrenia. V tejto súvislosti niektorí diskutujúci odmietali spája ť preferovanie nepriamych daní s nejakým odporú č aným trendom. Uplat ň ovali informácie ilustrujúce, že ide len, a len o našu vo ľ bu, a že vä č šina krajín v Európe i vo svete sa takto neorientuje. Ako problematické boli ozna č ené aj o č akávania, že úspory zo zníženia priamych daní sa v podnikoch premenia na investície a následne zabezpe č ia nové prírastky pracovných príležitostí. Hovorilo sa, že pravdepodobnejšie je, že zvýšené príjmy sa prelejú na súkromné ú č ty hlavných akcionárov a č lenov správnych, resp. dozorných rád a skon č ia v zahrani č ných bankách(Vladimír Ba č išin., Stanislav Tarnovský). Tieto tvrdenia tu opierali o osobné skúsenosti, možno aj o domnienky. Sú dos ť rozšírené aj na základe rôznych už zverejnených„káuz“. Nemožno ich pravdivos ť vylú č i ť, ť ažko sa však dajú použi ť v serióznej diskusii proti da ň ovým opatreniam, a dôsledkom, ktoré by sa mali prejavi ť cez použitie podnikového zisku. Vä č ší pozornos ť si však zaslúži predstava č i myšlienka, že v našom sú č asnom podnikate ľ skom prostredí, je každé zvýšenie zisku použite ľ né, č i používané na investície, a že takéto investície podporujú tvorbu pracovných miest a zmier ň ujú nezamestnanos ť. Takéto tvrdenie sa v kontexte nielen s da ň ami, ale aj s inými opatreniami u nás používa ako argument, pre zmeny toku zdrojov v prospech rastu výroby a na úkor finálnej a verejnej spotreby. Má nesporne svoje oprávnenie, nie však za všetkých okolností. Platí vtedy, ak rast investícií bol limitovaný iba zdrojmi. Č iže vtedy, ke ď by sa prírastky produkcie vyvolané novými investíciami sa stretávali s neobmedzeným dopytom, a investori s dostato č nými stimulmi. Problematickým by sa však stala vtedy, ke ď by dopyt(na trhoch) realizáciu zvýšenej produkcie nezaruč oval. V takejto situácii môže by ť udržanie dopytu pre rast výroby, zamestnanos ť, ba i rentabilitu podnikate ľ ov významnejšie, ako zvyšovanie investícií. Týka sa to hlavne podnikov, ktorých ponuka je ur č ené pre domáci trh, menej pre podniky, ktoré predávajú na zahrani č ných trhoch, resp. pre zahrani č ných investorov, ktorí sa tiež neviažu na náš domáci trh. Na druhej strane však treba pripusti ť, že ani udržiavanie dopytu za každú cenu, nezaru č uje stabilitu trhu a neposta č uje pre rast národného produktu. Ukazuje sa to najmä s oh ľ adom na dlhotrvajúcu dekapitalizáciu, ke ď zvä č šenie úspor(zdrojov) použite ľ ných na investície v podnikoch si dnes vynucuje nielen potreba rastu produk č ných kapacít, ale už aj len samotná obnova existujúceho kapitálu(hlavne fixného). Okrem toho, aj vyrovnávanie starých záväzkov a poh ľ adávok, ktoré súvisia s trvajúcim deficitom zdrojov v minulosti, 51

opráv ň uje venova ť stálu pozornos ť podpore rastu kapitálu v podnikoch- nehovoriac už o tom, že ani po znížení daní nebudú prostriedky v mnohých firmách posta č ova ť na plnú úhradu úplných reproduk č ných nákladov. Stav tvorby zdrojov v podnikoch ukazuje, že isté uvo ľ nenie ziskov da ň ovými úpravami je žiaduce pre potreby podnikania i pre perspektívny rozvoj krajiny. Bolo by však užito č né vyvarova ť sa najmä krajností. Ako na seminári viac ráz upozornil Pavol Kárázs, významné sa tu môže naozaj ukáza ť uvážené„kalibrovanie“ jednotlivých úprav. Nie všetky opatrenia sledujúce ten istý cie ľ, však majú rovnaké ú č inky. Pripomínalo sa tu, ako sa dalo o č akáva ť, že zdroje pre podniky možno z dosahovaného zisku uvo ľ ni ť nielen celkovým znížením daní, ale aj znížením daní iba na tu č as ť zisku, ktorá sa použije na investície. Nedá sa poprie ť, že by to eliminovalo obavy zo zneužívania da ň ových ú ľ av v prospech iných ako podnikate ľ ských zámerov. Podpora investi č ných aktivít by aj u nás rozhodne získala vä č ší konsenzus, ako podpora rastu zisku po zdanení, motivovaná zásluhovos ť ou. Tá pripúš ť a možnos ť použitia zisku aj na rýchlejší rast osobných kont podnikate ľ ov č i akcionárov. Takéto riešenie je možné, a uplat ň ujú ho, ako sa tu pripomínalo, viaceré krajiny. Ani vä č šie za ť aženie spotrebnými da ň ami sa nemusí rovnako prejavi ť na zmenách celkového dopytu. Ve ď finálna spotreba jednotlivých sociálnych( č i príjmových) skupín sa dos ť odlišuje. Preto pri rozdielnych príjmoch ovplyvní zmena vo výdavkoch na rozdielne potreby nerovnako aj dopyt týchto rôznych skupín. S ve ľ kou pravdepodobnos ť ou sa dá predpoklada ť, že tie rodiny, ktorých príjmy umož ň ujú vytváranie úspor, nezmenia po vzraste cien, vyvolanom zvýšením nepriamych daní, svoj dopyt rovnako, ako rodiny č i jednotlivci, ktorí žijú tak povediac„na doraz“, t. j. ktorým príjmy posta č ovali/posta č ujú na uspokojovanie iba základných potrieb. Je ľ ahké si domyslie ť, kde dôjde k zníženiu dopytu a spotreby a kde iba k zmenám tempá rastu úspor. Zníženie dopytu bude tým vä č šie, č ím viac sa zvýšenie nepriamych daní dotkne výrobkov a služieb základne spotreby. Diferencovanie nepriamych daní by mohlo tento pokles zmierni ť, alebo aj eliminova ť, a to aj pri zachovaní celkového o č akávaného(kalkulovaného) výnosu nepriamych daní. To by ale nedovolilo uplatni ť inú zásadu, o ktorú sa chce opiera ť reformovaný da ň ový systém- t. j. zásadu tzv. rovnej dane. Táto zásada na seba sústredila azda ešte vä č šiu kritiku ako nepriame dane. Rovná da ň a zmeny da ň ového za ť aženia jednotlivých skupín subjektov Úprava, ktorá deklaruje uplatnenie zásady rovnakej povinnosti ob č anov vo č i štátu, je všade kritizovaná predovšetkým za to, že ď alej prehlbuje už existujúcu inú nerovnos ť- nerovnos ť majetkovú, azda so všetkými dôsledkami, ktoré nejako vplývajú na postavenie ľ udí 52

v spolo č nosti. Kritiky sa jej ušlo v hojnej miere aj na tomto seminári, aj ke ď v rámci č asového limitu sa všetko nestihlo. Prepo č ty referujúcich, ktorí sa usilovali vy č ísli ť, ako sa prejaví rovná da ň na príjmoch niektorých hlavných kategórií da ň ovníkov(jednotlivcov, rodín s rôznym po č tom ľ udí a ď alších), sa ve ľ mi nespochyb ň ovali. Niektorí sa síce odvolávali na vlastné prepo č ty, ale vždy išlo o prepo č ty simulované, ktoré mohli by ť viac, alebo menej pravdepodobné, alebo rôzne vierohodné. Hovorilo sa síce aj o„katastrofálnych dopadoch“, ale aj tak sa všetky o č akávané negatívne dôsledky odlišovali iba mierou, a vz ť ahovali sa na najmä na nízke a stredné príjmové skupiny, č o sa napokon zhodovalo aj s výsledkami referujúcich. Rozdiely sa prejavovali po zoh ľ adnení nezdanite ľ ného základu(u jednotlivcov č i rodín s rôznym po č tom detí), odpo č ítavaných bonusov na deti, a pri zvažovaní niektorých životných situácií, na ktoré sa u daní z príjmov nereaguje. Je pravda, že všeobecne konštatované negatívne dopady, sa u niektorých referujúcich zmier ň ovali, u iných viac dramatizovali. Zásadne sa však odlišovali pod ľ a toho, č i tieto dopady považovali za akúsi obe ť( č i„chybu krásy“), ktorú bolo treba podstúpi ť, aby sa vytvoril- pod ľ a nich- dokonalejší da ň ový systém, ktorý sa neskôr prejaví pozitívne aj na vývoji ekonomiky a spolo č nosti, alebo za krok, ktorý okamžite zvýši sociálne napätie, zhorší stav ekonomiky, a skôr č i neskôr si vynúti ď alšie korekcie. Diskutujúci z radov ostatných ú č astníkov seminára vystupovali jednozna č ne proti uplat ň ovaniu rovnej dane. Všeobecný dôvod odmietavého postoja, ktorý sa rysoval aj na pozadí ď alších kritických vystúpení, vyjadril v svojom referáte(„Da ň ový systém a rodiny...“) Daniel Gerbery zo Strediska pre štúdium práce a rodiny:„Da ň ová reforma sa vo svojich dôsledkoch dotýka širokého okruhu spolo č ensky závažných oblastí. Explicitne prezentované ciele reformy sa vz ť ahujú len k malému po č tu z nich. Jednoduchos ť, preh ľ adnos ť da ň ového systému(teda akási „estetická“ funkcia) je z h ľ adiska rodinnej a sociálnej politiky povýšená nad možnos ť rieši ť viaceré životné situácie rodín.“ Možno doplni ť, že rieši ť nielen situácie rodín, ale aj viaceré iné sociálne situácie a problémy ekonomiky. Áno, uplatnením tejto zásady sa zbavuje štátna politika dane významnej sociálnej funkcie a nástroja. To potvrdili inými slovami aj ostatní diskutujúci. Ten, kto ju navrhuje, akoby odkazoval verejnosti, že dane tu nie sú od toho, aby riešili iné problémy, ako sústredenie prostriedkov na úhradu nevyhnutných štátnych potrieb. Prispieva ť na úhradu nevyhnutných štátnych potrieb úmerne svojím príjmom, je v intenciách tejto zásady rovnakou povinnos ť ou pre všetkých ob č anov, nezávisle od tohto, č i im pri jej plnení bude chýba ť„na chlieb“ (obrazne povedané), t. j. na základné potreby. Filozofie typu D. Millera, ktorú ponúkol ú č astníkom seminára Michal Horváth z ministerstva práce a sociálnych vecí, ako ideové 53

zdôvodnenie, presvied č ajú, že je to spravodlivé a že je to zlu č ite ľ né s nevyhnutnos ť ou zabezpe č i ť základné potreby ľ udí, ba dokonca, že sa to ukáže aj ako efektívne. Treba sa pri tom pozera ť nie iba na okamžité(„statické“) efekty- ko ľ ko kto zarába, ale aj na správanie a postoje ľ udí(„dynamické efekty“), ktoré by sa mali- ako som vyrozumel- prejavi ť neskôr, a to cez celkové ekonomické výsledky na všeobecnom raste príjmov. Č i sa tak stane ukáže v každom prípade až budúci vývoj a jeho výsledky. Zatia ľ však ide iba o presved č enie stúpencov jednej doktríny, ktorá sa opiera o vieru vo fungovanie systému, menej o empirickú skúsenos ť. Pod ľ a nich sa pozitívny výsledok takto koncipovaného systému ukáže, len č o budú vytvorené zodpovedajúce predpoklady pre jeho nerušené fungovanie. Opatrenia, ktoré by to mohli narušova ť, sa odmietajú ako nesystémové. O č o však u ideológov tohto systému konkrétne ide, sa aj v diskusii na tomto seminári ukázalo by ť dos ť hmlisté. Napokon sa na to ú č astníci explicitne opýtali(Bra ň o Ondruš)- ako sa vlastne systémovos ť chápe?. Obávam sa, že odpove ď ve ľ mi neuspokojila jeho, ani ostatných. Systémovos ť ako kritérium ú č elnosti da ň ových opatrení Z prednesených referátov, ako aj z prejavov mimo tohto fóra sa zdá, že nesystémovými sa v oblasti daní považujú opatrenia, ktoré sa prijímajú pre rôzne situácie osobitne, t. j. opatrenia, ktoré nie sú predur č ené(prejudikované) všeobecným princípmi č i pravidlami. Takými sú rôzne výnimky a opatrenia prijímané ad hoc. Tým sa zárove ň nepriamo(do istej miery) vymedzujú aj opatrenia systémové. Tie by mali spravidla pôsobi ť v rovnakom smere a plati ť pre všetky porovnate ľ né prípady. U daní by to azda vyžadovalo všeobecne platné pravidlá(sadzby, normy, postupy a ostatné prvky systému) pre všetky možné situácie, ktoré sa v priebehu fungovania da ň ového systému môžu vyskytova ť(pri vyrubení daní, výberu, vymáhaní, at ď.). Predpokladá to zrejme, že situácie sú predvídate ľ né, a že sa opakujú. Dôležité je, aby prvky systému boli vnútorne konzistené, a ako také vzájomne spojené spolo č nými väzbami. Z toho, č o bolo o našej novej da ň ovej reforme verejne popísané, i povedané na tomto seminári, nevyplýva, že by konzistentnos ť bola jej zvláš ť charakteristickým znakom. V referátoch sa vä č šinou hovorilo o istých zásadách, ako cie ľ och reformy(o„odstránení diskriminácie vyšších príjmových skupín“, o spravodlivosti,, o zvýraznení princípov zásluhovosti, o motivácii k vyšším výkonom o zvyšovaní investi č nej a podnikate ľ skej aktivity, a o niektorých ď alších), ale v diskusii sa reflektovali aj aktuálne spolo č enské a ekonomické ciele, ktoré sú zrejme významnejšie ako deklarovaná jednoduchos ť, č i preh ľ adnos ť. Vo väzbe na hlavné opatrenia reformy dávali diskutujúci najavo, že za ústredný zámer reformy 54

nepovažujú deklarované ciele, ale predovšetkým potrebu zabezpe č i ť rozpo č tové prostriedky pre úhradu tých verejných výdavkov, ktoré vláda nemôže už viac zredukova ť. Popri tejto úlohe, ktorej sa nedá nijako vyhnú ť, si reforma kladie ešte dva dôležité ciele, ktoré museli podstatne ovplyvni ť reformu da ň ového systému- zastavi ť ď alšie zadlžovanie, a nepripusti ť úhradu rozpo č tového deficitu na konto daní zo zisku podnikov. Chce takto odštartova ť postupné znižovanie štátneho a verejného dlhu, a znížením dane zo zisku v prospech investícií, stimulova ť zrýchlenie rastu HDP i dôchodkov v budúcnosti. Tieto zámery predur č ili, že prostriedky na úhradu rozpo č tových výdavkov nie je možné získa ť z iných zdrojov, ako od obyvate ľ stva. Presun da ň ového za ť aženia na obyvate ľ stvo by bol ť ažko možný prostredníctvom priamych daní- ve ď by viedol k otvorenému zníženiu nominálnych i reálnych dôchodkov. Ciele bolo možné realizova ť iba tak, že sa rozhodujúca váha da ň ového za ť aženia prenesie na nepriame dane. To dokonca dovo ľ ovalo zníži ť priame dane aj pre fyzické osoby a vydáva ť túto úpravu za akt reformy, vykonaný aj v prospech všetkých ob č anov, č o ale verejnos ť takto neprijala. Odmietavé postoje ob č anov však nie sú k opatreniam, ktorými sa vláda usiluje realizova ť svoje zámery, celkom rovnaké. Pokia ľ sa k nim verejnos ť vyjadruje ako k celku, vytýka im rozsah zá ť aže, jej kumulovanie do krátkeho č asového intervalu a rozloženie, ktoré rozdielne dopadne na rôzne skupiny obyvate ľ stva, at ď. Zdá sa však, že jadro zámeru, pokia ľ by sa za ň malo považova ť zastavenie zadlžovania i uvolnenie zdrojov pre oživenie podnikania, vníma predsa len ako legitímne. Rozhodne sa však dá z takéhoto uhlu poh ľ adu obhajova ť. Nepochopite ľ nou a ť ažko obhájitelnou sa však javí rola, ktorú má hra ť pri riešení nazna č enej delikátnej situácie použitie princípu rovnej dane. Ten sa má pritom uplat ň ova ť tak u priamych ako aj nepriamych daní. Popri zámeru prekona ť akútny nedostatok zdrojov použite ľ ných pre štátny rozpo č et, vyšším za ť ažením obyvate ľ stva, sa musí uplatnenie rovnej dane javi ť ako krok, ktorý bude pôsobi ť takmer protichodne. Ide tu o mix celkom nesúrodých princípov- pragmatického, vynúteného stavom ekonomiky a spolo č nosti, a zárove ň ideologického, ktorý by mal azda šancu obstá ť iba v nejakých konsolidovaných podmienkach. Sotva však v podmienkach, kde prekonanie sú č asného ekonomického a spolo č enského napätia predstavuje asi najvä č ší problém. Na príklady protire č ivých ú č inkov rovnej dane pri sú č asnými ť ažkostiach prekonávania akútnych spolo č enských a ekonomických problémov sa poukazovalo takmer v priebehu celej diskusie. Za situácie, ke ď tak ve ľ ký po č et ob č anov žije, ak nie v biede tak ur č ite v existen č nej tiesni, ke ď sa stretávame s to ľ kými anomáliami, diferencujúcimi životné podmienky(medzi jednotlivcami, č i v rodinách, obciach, alebo i celých regiónoch), ktoré by mali by ť pod ľ a formálnych znakov reformy rovné, bude ť ažké zaobís ť sa bez výnimiek, č iže bez riešení 55

vybo č ujúcich zo systému. Diskutujúci, ale i niektorí referujúci, menovali takých situácií celý rad, vä č šinou však z oblasti ich odborného záujmu č i pôsobenia, ur č ite ale existujú aj ď alšie prípady. Niekedy sa zdalo, že argumenty zo strany advokátov zásady rovnej dane, posluchá č i nebrali dos ť vážne- akoby sa im nechcelo veri ť, že ob č ania z nízkymi príjmami majú znáša ť zvýšené za ť aženie, ktoré na nich do ľ ahne prostredníctvom priamych i nepriamych daní(a po odbúraní niektorých vyrovnávacích dôchodkov), rovnako ako ob č ania s vysokými príjmami, len preto, že je to údajne systémové. Preto asi aj padla otázka, ktorá si žiadala vysvetli ť, č o sa pod systémovým riešením vlastne myslí. Vysvetlenie ich pravdepodobne neuspokojilo. Napokon, ako sa uznáva v jednom z referátov, ani zákon nemohol zásadu rovnej dane uplatni ť- tak povediac- v č istej podobe. Odpo č ítate ľ ný da ň ový základ z nej jasne vybo č uje, lebo ako prvok systému bude pôsobi ť až od istej príjmovej úrovne. Prijatie tohto„nesystémového“ riešenia si však vynucuje taká sociálna situácia, ktorej musí zásada ustúpi ť. Konzistencia systému, však bude ešte viac narušovaná tým, že jedna č as ť da ň ových opatrení bude podporova ť zvä č šovanie da ň ového výnosu(rozšírením po č tu zda ň ovaných subjektov, a zvýšením da ň ového bremena- všetko hlavne prostredníctvom nepriamych daní), a druhá bude smerova ť k obmedzovaniu, alebo dokonca k zmenšovaniu tohto výnosu(po zúžení da ň ového základu zrušením da ň ovej progresie, po zrušení dedi č skej a darovacej dane, ako aj po vy ň atí dividend a podobných ziskov spod daní z kapitálových výnosov, ale najmä v dôsledku zníženie celkového dopytu). No, navrhovatelia, ako sa zdá, neo č akávajú, že by sa úbytky da ň ového výnosu zo zníženia da ň ovej progresie, č i zrušenia niektorých daní, resp. z poklesu domáceho dopytu vyvolaného spotrebnými da ň ami, mohli prejavi ť spomalením rastu produktu a na celkovom da ň ovom výnose, pretože zrejme rátajú s kompenzáciami. Tie by mali úbytky nahradi ť(o č akávajú napr., že pokles výnosu zo zrušenia progresie vyrovná rozšírenie základne zda ň ovaných osôb, a že úbytky z poklesu vnútorného dopytu nahradí zvä č šenie vývozu). Predpokladajú, že zmeny sa kone č nom súhrne prejavia na da ň ovom výnose neutrálne. Tento predpoklad sa spochyb ň uje, avšak aj keby sa potvrdil, nevyvracia to fakt, že spomenuté da ň ové opatrenia pôsobia na da ň ový výnos protichodne, že sú s poh ľ adu cie ľ ov nekonzistentné. V každom prípade, možno konštatova ť, že argumenty opierajúce sa o potrebu dodržiava ť„systémovos ť„ v oblasti daní ve ľ mi nezabrali ani na tomto seminári. Jednak preto, že ich zmysel verejnosti uniká, a jednak preto, že prednosti vyplývajúce z uplatnenie„systémovosti“ pod ľ a predstáv autorov reformy, sa zatia ľ nedarí demonštrova ť na presved č ivých skuto č ných príkladoch. Nepresné bývajú aj informácie o uplat ň ovaní tejto zásady v iných transformujúcich sa krajinách. Spomínalo sa napr. Rusko, kde údajne žiadna rovná da ň neexistuje.(Prokešová) 56

Sporné interpretácie pojmov „ Systémovos ť“ nebola ojedinelým pojmom, ktorý sa žiadal vyjasni ť, alebo vo č i ktorému boli výhrady. Išlo vä č šinou o pojmy, ktoré predstavujú akýsi arzenál argumentov pre zdôvod ň ovanie opatrení, ktoré bývajú v prospech jedných na úkor iných. Majú obvykle ideologickú povahu. Niektoré z týchto pojmov vlastne s daniami ani nesúvisia. Napríklad, efektívnos ť. Ke ď že sa objavila tiež ako argument v prospech da ň ovej reformy, vyvolala otázku, ako by sa mala u daní mera ť(Bra ň o Ondruš). Odpove ď smerovala k všeobecnému vysvetleniu efektívnosti, avšak vysvetlenie, ako ju zmera ť u priamych a rovných daní a porovnáva ť s efektívnos ť ou u diferencovaných daní a nepriamych daní s rozdielnou sadzbou, myslím neposkytla. Zrozumite ľ né bolo v tejto súvislosti upozornenie Pavla Kárásza, že ak sa rovná da ň zaslúži o zhoršenie sociálnej súdržnosti, č o je reálne, môžu dodato č né opatrenia na konsolidáciu vies ť k nákladom, ktoré ď aleko prevýšia neisté o č akávané efekty z rovnej dane. Tvrdenie, že rovné dane zvyšujú efektívnos ť, by mohlo ma ť azda zmysel aj vtedy, ak by sa spájalo s rôznymi nákladmi na ich výber, alebo, ak by sa mohlo pri rovnakých nákladoch konfrontova ť s vyšším, alebo nižším da ň ovým výnosom. Efektívnos ť by sa pritom tiež ne ľ ahko preukazovala, ale bolo by jasné o č o ide. Dá sa však predpoklada ť, že sa za vyhláseniami, ktoré sa tu prezentovali na podporu reformy, sú najmä o č akávania, že navrhované da ň ové opatrenia vytvoria priaznivejšie prostredie pre podnikanie, podporia investi č nú č innos ť, rast výroby, at ď. To všetko možno pripusti ť vtedy, ak budú potrebám podnikania priaznivé aj všetky ostatné nevyhnutné podmienky – ak napr. bude rás ť aj domáci zahrani č ný dopyt, udrží sa stabilný kurz koruny, vyrovná bilancia zahrani č nej výmeny, a pod. Každý ekonóm vie, že efektívnos ť je vždy výslednicou mnohých faktor, preto vyzdvihovanie daní akoby nejaké rozhodujúceho faktora sa berie so zna č nou rezervou. Pochybnosti neobišli v diskusii ani pojem spravodlivosti, ktorý je stále predmetom sporov pri všetkých podobných príležitostiach. Všeobecnú vágnos ť tohto pojmu, ktorá dovoľ uje najrôznejšie interpretácie, potvrdil aj M. Horváth pri svojej zmienke o teoretickom prístupe k sociálnej spravodlivosti u anglického ekonóma D. Millera, ktorý si taktiež uvedomoval jeho problemati č nos ť. Ne č udo preto, že problémy s jeho interpretáciou sa objavili aj na seminári. Dane a ich zmeny sa vždy nejako dotýkajú rozde ľ ovania, a to tým, že rozkladajú da ň ové bremeno medzi rôzne majetkové skupiny. Jedných obvykle za ť aží na úkor druhých. Presuny, ale spravidla sprevádza argumentácia, v ktorej nechýbajú ani odvolania na spravodlivos ť. Poslúžia rovnako, ke ď zmena dopadá na skupiny s vysokými i s nízkymi príjmami. Raz si to žiada údajná zásluhovos ť, inokedy oh ľ ad na sociálne aspekty. Odchýlky od podobných nedefinovaných kritérií sa potom môžu vydáva ť za diskrimináciu. Napríklad 57

dobných nedefinovaných kritérií sa potom môžu vydáva ť za diskrimináciu. Napríklad v úvode jedného referátu sa hovorí:„Nový da ň ový systém zmierni da ň ovú diskrimináciu vyšších príjmových skupín a zvýrazní princíp zásluhovosti“. Ak by sme sa pridržali kritéria sociálnej udržate ľ nosti, ktoré zdôraz ň ovali diskutujúci ako podmienku rozvoja spolo č nosti, potom všetci, ktorí budú odkázaní na rôzne príplatky a charitu, sa môžu považova ť za tiež diskriminovaných. Diskusia spornú interpretáciu ve ľ mi nevyjasnila, skôr prispela k devalvácii podobných pojmov Hmlisté boli aj argumenty, zdôvod ň ujúce prijatie niektorých da ň ových opatrení, tak povediac, ich stimula č ným potenciálom. Diskutujúcim neušlo, že zatia ľ č o jedna skupina daň ových subjektov je motivovaná možnos ť ou zvýšenia dôchodkového efektu(da ň zo zisku, rovná da ň), iná nielen iba možnos ť ou jeho zhoršenia, ale aj možnos ť ou ohrozenia existen č ného postavenia(napr. bonusy na deti len pre zamestnaných rodi č ov). Jedno opatrenie tu aktivity stimuluje, no, druhé fakticky iba k č omusi prinucuje. Extrémom je, ke ď donucuje aj vtedy, ke ď sa podmienke nedá vyhovie ť- napr., ke ď podmienkou bonusov na deti je by ť zamestnaný, avšak v danej lokalite sa žiadne zamestnanie neponúka. V súvislosti so zamestnanos ť ou prítomní odmietali predstavu, že by jej rozsah bol až v takej miere závislý od ochoty č i neochoty ob č anov prijíma ť ponúkané zamestnanie, ako predpokladá ministerstvo a iné vládne kruhy.(Viaceré konkrétne podrobnosti o takýchto mylných predstavách a skreslenej interpretácii niektorých s tým súvisiacich javov rozobral najmä Králik, ale dotkli sa ich aj Tarnovský, Šumný a iní) Pripomínali, že vtedy, ke ď ľ udia bez práce nemajú šancu v svojom okolí získa ť zamestnanie, stávajú sa všetky donucujúce„stimuly“, len ď alším bremenom. Údajné efekty z ich uplat ň ovania nie je ani tak zvýšená zamestnanos ť, ako skôr dielo evidencie a štatistík, potom č o nezamestnaní rezignujú na zúfalý stav(ke ď sa napr. už len kvôli cestovným výdavkom prestávajú registrova ť). Ako s tým kontrastuje napr. stimulácia v prípade zisku, u ktorého sa znižuje, bez oh ľ adu na to, č i sa zisk použije, alebo nepoužije na investície. Regionálne aspekty da ň ovej reformy Regionálnemu poh ľ adu na dôsledky da ň ovej reformy bol venovaný osobitný referát. Jeho zameranie prekra č ovalo rámce da ň ovej problematiky, hlavne tam kde sa referent usiloval priblíži ť prítomným rozmer diferenciácie medzi jednotlivými regiónmi, ku ktorému priviedol doterajší ekonomický vývoj, a ke ď tu dokumentoval tendencie k ď alšiemu prehlbovaniu diferenciácie aj v sú č asnej dobe. Argumenty č erpal hlavne z Prešovského kraja, ale jeho závery platia aj o ostatných krajoch, ktoré zaostávajú za priemerom. Da ň ovej reformy sa 58

dotkol až ke ď za č al konfrontova ť jej celkový vplyv na da ň ový výnos použite ľ ný pre potreby kraja, s podielom kraja a jeho ob č anov na tvorbe zdrojov vchádzajúcich do súhrnného da ň ového výnosu krajiny, a napokon s potrebami zdrojov, ktoré podmie ň ujú postupné vyrovnávanie rozdielov kraja s celkovou úrov ň ou a s ostatnými regiónmi. Jeho informácie boli nesporne alarmujúce, ale na všetky tie otázky, ktoré otvoril v súvislosti s naším vstupom do EÚ i s potrebami rovnomerného vývoja Slovenskej republika, sa dá sotva uspokojivo odpoveda ť iba s poh ľ adu daní. Tým menej možno o č akáva ť ich riešenie len prostredníctvom daní. Niektoré z problémov, ktoré na seminári spomenul sa však daní predsa len dotýkajú, alebo s da ň ami úzko súvisia. Ukázalo sa, že sú vä č šinou totožné s tými, ktoré boli predmetom kritického posudzovania aj na mikroúrovni, t. j. vo vz ť ahu k jednotlivcom, rodinám, č i podnikom. Referát primátora Milana Ben č a tu akoby odkryl ich regionálny aspekt a zárove ň aj širší rozmer. Ť ažko poveda ť, č i a nako ľ ko autori da ň ovej reformy zvažovali(prípadne kalkulovali), ako sa v jednotlivých regiónoch prejaví prenesenie váhy č erpania z priamych na nepriame dane a osobitne aj stanovenie rovnakého percenta daní z pridanej hodnoty na všetky tovary a služby. Asi sotva, lebo regionálne dôsledky daní sa zatia ľ nikde nespomínali a ani sa na možné dôsledky, ktoré sa dajú o č akáva ť, nijako nereagovalo. Pritom ide o dôsledky vážne. Vyplýva to z údajov i argumentov, ktoré vo svojom vystúpení na seminári uvádza Milan Ben č. Zvýšenie nepriamych daní a uplatnenie rovnej dane, signalizuje ve ľ kú pravdepodobnos ť, že dôjde k relatívne vyššiemu da ň ovému za ť aženiu nerozvinutých regiónov a zárove ň aj k zhoršeniu i nadväzujúcich podmienok ekonomického rozvoja. Vo vz ť ahu k zásade rovnej dane sa tu ukazuje, ako je problematické uvies ť v nerovných podmienkach„systémové“ mechanizmy, ktoré by mali eliminova ť potrebu vyrovnávacích zásahov zvonka systému. Už som v inej súvislosti pripomenul, zvýšenie spotrebných i ostatných nepriamych daní ovplyvní inak doterajší dopyt u tých skupín da ň ovníkov, ktorých príjmy sa pohybujú na úrovni nevyhnutných nákladov, č i pod touto úrov ň ou(a v tesnej blízkosti tejto úrovne), a inak u skupín, ktorých príjmy dovo ľ ujú tvorenie úspor. Dopyt poklesne predovšetkým u tých, ktorých dopyt bol už teraz ohrani č ený ich príjmami. Ak je podiel ob č anov s nízkymi a vysokými príjmami v jednotlivých regiónoch rôzny, je pochopite ľ né, že dopyt po zdražení, ktoré vyvolá da ň ová reforma, nepoklesne všade rovnako, ale najviac v regiónoch s nízkymi príjmami. To sa prejaví nielen na poklese doterajšieho potenciálu da ň ového výnosu v regióne, teda aj výnosov, na ktoré sa viažu podielové dane, idúce do regionálnych rozpo č tov. Prejaví sa ale aj na podmienkach podnikate ľ ov, závislých od regionálneho trhu. Pokles dopytu v regiónoch zníži tržby mnohých malých a stredných podnikate ľ ov, pocítia to pekárne, mliekárne, mäsopriemysel, a pravda, spolu s nimi aj po ľ nohospodári, ako dodávatelia surovín i zásobovatelia 59

miestnych trhov. S poklesom tržieb sa znížia zisky a tým aj dane a možnos ť investovania v regióne, ubudnú pracovné miesta, narastú deficity a poh ľ adávky v podnikoch, at ď. Re ť az negatívnych súvislostí spojených s da ň ovou reformou je dlhšia, akoby sa na prvý poh ľ ad zdalo. U primátora Ben č a vyús ť uje akoby do„spätnej väzby“ s krokmi, o ktorých sa domnieva,..“...že len zvýšia rozdiely v zaostávajúcich regiónoch Slovenska za centrom.“. Uvedomuje si, že bez okamžitých zdrojov nie je Prešovský región schopný ni č zmeni ť na existujúcej produk č nej základni, a teda z disponibilných zdrojov ani vytvori ť nové pracovné miesta a zmierni ť ť archu nezamestnanosti. Dokazuje, že bez istého minima prostriedkov, potrebných na splnenie podmienok EÚ, kraj nie je vstave využi ť č o i len túto možnos ť. Prostriedky by mohlo poskytnú ť jedine centrum. Dôvody pre to odvodzuje od solidarity, na ktorú sa odvoláva už v úvode svojho vystúpenia, od záväzku, ktorý má vláda..“vo č i ob č anom v rámci spolo č enstva medzi štátmi zjednotenej Európy“..., ale aj od toho, že sústredenie zdrojov v rozvinutých centrách nie je výsledkom iba aktivity týchto centier, ale skôr výsledkom mnohých existujúcich mechanizmov. To sa usiloval na viacerých príkladoch preukáza ť. Bolo by teda nielen solidárne, ale aj spravodlivé opravi ť výsledky mechanizmov- č iže, zdroje nejako prerozdeli ť. Zdalo sa, že k tomu smeruje celá jeho analýza a argumentácia. To však, akoby sa zdráhal vyslovi ť, azda preto, lebo sú č asná politika sa snaží každé prerozde ľ ovanie vylú č i ť č i aspo ň minimalizova ť ako sa len dá. Malo to znamena ť, že odmietanie preozde ľ ovania vládou nakoniec rešpektuje? Z jeho vystúpenia to nebolo jednozna č né, aj ke ď iné východisko tu neexistuje a on ho tiež nenašiel. Isté je však, že upozornil na ď alšie vážne problémy, s ktorými da ň ová reforma nerátala a ktoré politika nebude môc ť dlho obchádza ť. To si žiada oceni ť. Problémy da ň ovej reformy na makroúrovni Ť ažiskom da ň ovej reformy, ktorú odštartovalo nedávne prijatie zákonov, sú fiškálne a legislatívne aspekty, uviedol na za č iatku svojho vystúpenia na seminári aj Pavol Kárász. Ke ď že sa však- po predchádzajúcich referátoch, ktoré sa usilovali o analýzu vplyvu da ň ovej reformy vo vybraným úsekoch- podujal o celkové syntetizujúce zhodnotenie o č akávaného vplyvu da ň ovej reformy v SR, nemohol sa obmedzi ť iba na odhady pravdepodobného da ň ového výnosu, v jeho štrukturálnom priereze. Ako úvodom zdôraznil, da ň ový systém má vždy okrem fiškálnej aj národohospodársku a sociálnu dimenziu a preto da ň ový výnos sám osebe nereprezentuje celkový efekt da ň ového systému a teda ani výsledný efekt da ň ovej reformy. Súhrnný efekt fiškálnej, národohospodárskej a sociálnej dimenzie síce ako pojem nedefinoval, avšak za jeho rozhodujúci 60

indikátor považuje„sociálnu a ekonomickú súdržnos ť“. Jej posil ň ovaní, alebo oslabovaní je priamo podmienené povahou„spolupôsobenia uvedených dimenzií“. Nevyjadruje sa z tohto poh ľ adu o vplyve slovenskej da ň ovej reformy na takto charakterizovanú súdržnos ť, zmie ň uje sa iba, že..“..nápravy v oblasti sociálnej a ekonomickej súdržnosti sú...vo všeobecnosti podstatne drahšie a č asovo náro č nejšie než napr. nápravy vonkajšej, alebo vnútornej nerovnováhy“. Zdalo sa, že za takto vyjadreným upozornením sú tie isté obavy, ktoré vyjadrovali aj viacerí prítomní v súvislosti s posudzovaním vplyvu zmien na rôznych da ň ovníkov, ke ď kládli otázky týkajúce sa existen č nej únosnosti po úpravách u tých osôb, ktoré záviseli od rôznych dotácií a príspevkov, alebo, ke ď sa pýtali, ako sa zmení štandard ob č anov na hraniciach životného minima po zmenách DPH a spotrebných daní, č i poklesne dopyt, apod.. V pozadí podobných otázok išlo naozaj najmä o sociálnu súdržnos ť a hospodársky rast. Pri doterajšej charakteristike prebiehajúcej diskusie som sa už o tom zmienil. K obidvom aspektom súhrnného efektu sa ú č astníci vyjadrovali skôr implicitne. Pavol Kárázs na ne sústredil pozornos ť explicitne, a na ich vzájomnú väzbu, ako na takmer centrálny problém našej da ň ovej reformy. Snažil sa ukáza ť, že sociálna súdržnos ť a ekonomický rast sa navzájom podmie ň ujú, a zárove ň aj limitujú. Ekonomický rast si vynucuje uvolni ť zdroje v prospech investícií a ponuky aj na úkor sú č asnej spotreby(verejnej i domácností), č o bude nevyhnutne vyvoláva ť odpor a sociálne pnutie. Sú č asne však„...plošné za ť aženie ekonomiky zvýšením nepriamych daní vyvolá zvýšenie spotrebite ľ ských cien a v kone č nom dôsledku môže vies ť k zníženiu domáceho dopytu. Znamená to, že uvedený štrukturálny manéver na jednej strane hospodársky rast podporuje, na druhej strane ho však môže aj znižova ť.“ Pokles domáceho dopytu tu vystupuje ako obmedzujúci faktor rastu produkcie nezávisle od toho č i ob č ania sú, alebo nie sú ochotní znáša ť ď alšie obete. Zrete ľ ne sa ukazuje, že domáci dopyt môže v ur č itom momente vystupova ť ako bariéra, za ktorou presuny zdrojov(ur č ených na spotrebu) v prospech ponuky(investícií, kapitálu), strácajú ú č innos ť a stávajú sa zbyto č nými. V tesnej blízkosti tohto momentu sa zrejme nachádza aj hranica, kde kon č í posta č ujúci konsenzus, a teda aj sociálna súdržnos ť. Obidva aspekty rozde ľ ovania zdrojov(v prospech spotreby a prospech investícii kapitálu) v takto vyjadrenej závislosti, upozor ň ujú na mimoriadny význam zodpovedajúcej miery, č i ú č innej relácie. Pretože da ň ová reforma sa ur č enia tejto relácie úzko dotýka, vz ť ahujú na ň u všetky riziká, ktoré s tým súvisia. Pod ľ a Pavla Kárásza, ide o„základný štrukturálny manéver“, pri ktorom je správne„kalibrovanie“, naozaj k ľ ú č ovým krokom. Jadro tohto manévru v svojom vystúpení výstižne charakterizoval a vytý č il pre ň aj isté kritéria. Č i a nako ľ ko boli tieto kritéria zoh ľ adnené aj pri da ň ovej reforme na Slovensku sa až tak jednozna č ne ne61

vyjadril. V diskusii vyslovil viaceré o č akávania, ale kone č né zhodnotenie akoby ponechával na prax budúceho vývoja. Treba ešte doplni ť, že predstavy, ktoré tu prezentoval, sa nestretli s oponentúrou, skôr s množstvom otázok, ktoré prekra č ovali vytý č ené témy. Boli akoby kolektívnym domýš ľ aním formulovaných problémov, pri č om sa diskutujúci skôr dopl ň ovali ako vyvracali. Text publikácie neprešiel jazykovou korektúrou. Ď alšie zverej ň ovanie možné len so súhlasom autorov a F. Ebert Stiftung, zastúpenie v SR. i Miller, D.(1976): Social Justice, Oxford University Press ii Posledný údaj za Slovensko je z roku 1996. iii Upresnil by som, že z teoretického poh ľ adu je aj nový systém ešte stále progresívny, ke ď že priemerná da ň ová sadzba bude rás ť s prímom z dôvodu, že pre istú č as ť príjmu bude plati ť nulová sadzba dane. iv Doteraz boli dva maximálne vymeriavacie základy- 24 000 Sk(pre nemocenské poistenie) a 32 000 Sk(pre dôchodkové zabezpe č enie, poistenie v nezamestnanosti a zdravotné poistenie). Teraz sa limity menia na 1,5 násobok všeobecného vymeriavacieho základu(priemernej mzdy), č o bude na rok 2004 20 267 Sk a na trojnásobok všeobecného vymeriavacieho základu, č o je 40 533 Sk. Pre zdravotné poistenie zatia ľ uvádzame starú výšku vymeriavacieho základu. O č akáva sa však, že v priebehu budúceho roka sa systém odvodov v tomto oh ľ ade zjednotí. v Rozdiel je štatisticky významný. vi Na rozpätí hrubých príjmov 6 100 až 40 000 Sk by sa rozdiel medzi maximálnym a minimálnym disponibilným príjmom zvýšil z 22 988 Sk na 24 801 Sk. vii Rozdiel je štatisticky významný. 62