Martin MURÁNSKY(ed.) Vývoj a perspektívy sociálnej demokracie na Slovensku – pohľad zvnútra a zvonku

(zborník) Editor: Martin Muránsky Friedrich Ebert Stiftung e.V., zastúpenie v Slovenskej republike Maróthyho 6, 811 06 Bratislava Tel: 02/544 11 209, 544 11 880 Fax: 02/ 544 11 641 www.fes.sk Publikácia nepre‰la jazykovovu úpravou ISBN 80-89149-08-1

OBSAH Úvod........................................................................................................ 5 I. ãasÈ Anal˘za v˘voja a zániku SDª v rokoch 1991 – 2004 Karen Henderson Stranícky systém v strednej Európe: je slovenská ºavica v˘nimkou?............................................................ 8 Daniel ·kobla Komentár k príspevku Karen Henderson........................................... 17 Lubomír Kopeãek V˘zkumná sonda do politické existence slovensk˘ch exkomunistÛ. Strana demokratické levice 1991 – 2004............................................. 21 Darina Malová Komentár k príspevku Lubomíra Kopeãka......................................... 33 Diskusia po príspevkoch Karen Henderson a Lubomíra Kopeãka.............................................. 40 II. ãasÈ Anal˘za v˘voja a perspektív strany Smer-SD v rokoch 1999 – 2005 Tim Haughton „Sociáldemokratizácia“ strany Smer – sociálna demokracia v horizonte volieb 2006......................................................................... 50 Peter UãeÀ Komentár k príspevku Tima Haugtona................................................ 57 Kai-Olaf Lang Na nároãnom teréne – vyhliadky sociálnodemokratickej ºavice na Slovensku......................................................................................... 61 ªubomír Tokár Komentár k príspevku Kaia-Olafa Langeho........................................ 68 Diskusia po príspevkoch Tima Haughtona a Kaia-Olafa Langa.................................................. 75 3

Dva pohºady navy‰e Franti‰ek Hajnoviã Ideály vs. realita. Ekonomick˘ program ºavice v 90. rokoch.......................................... 90 Diskusia po príspevku Franti‰ka Hajnoviãa....................................... 94 László Szigeti Maìarsk˘ voliã na Slovensku a ºavica................................................ 97 Diskusia po príspevku Lászla Szigetiho............................................. 100 4

Úvod Pri koncipovaní pracovného semináru o v˘voji a stave„sociáldemokratizácie“ slovenskej ºavice sme vy‰li z dvoch predpokladov: Po prvé, Ïe súãasÈou úspe‰ného fungovania ºavicovej politickej scény je dostatok jej poznania. Po druhé, Ïe v prípade fungovania slovenskej nekomunistickej ºavice sa jej celkov˘ úspech v podobe stabilizovanej straníckej scény e‰te nedostavil. O ão i‰lo, a preão to nevy‰lo Strane demokratickej ºavice, je preto otázka, ktorá vystihuje základnú ideovú os prvej ãasti ná‰ho zborníka. O ão ide v strane Smer – Sociálna demokracia, a ako to so sociálnodemokratick˘m smerovaním vychádza a vyjde, je druhá my‰lienková línia, ktorou sa zaoberal ná‰ pracovn˘ seminár. Odpovedí na tieto otázky sa zhostili panelisti a úãastníci seminára z dvoch perspektív: pohºadom zvonku a zvnútra. Na‰a vìaka patrí v prvom rade zahraniãn˘m hosÈom semináru Tim Haugtonovi, Karen Henderson, Lubomírovi Kopeãkovi a Kai-Olaf Langovi, ktorí porovnali v˘voj domácej ºavice v európskom kontexte. Na‰e poìakovanie patrí zároveÀ domácim analytikom Darine Malovej, Danovi ·koblovi, ªubomírovi Tokárovi, a Petrovi UãÀovi, ktorí sa tentoraz predstavili v úlohe advocatus diaboli. Ako cenn˘ v˘sledok ich spolupráce ponúka ná‰ zborník kritickú diskusiu o perspektívach a v˘zvach ºavice, ktorá sa rozprúdila poãas seminára v cielene„nejednofarebnom“ publiku. OpäÈ na základe dopytu zo strany ná‰ho publika sme sa rozhodli roz‰íriÈ ‰truktúru seminára o dva tematické pohºady navy‰e – príspevky Franti‰ka Hajnoviãa o ekonomick˘ch programoch ºavice a o vzÈahu maìarského voliãa k ºavici na Slovensku od Lászla Szigetiho. Oba príspevky zámerne prekraãujú analytick˘ zámer zborníka, aby ho svojim dôrazom na osobnostn˘ pohºad a skúsenosÈ s dostatoãne nevyrozprávan˘mi témami obohatili. Záverom e‰te poìakovanie v‰etk˘m úãastníkom semináru za úãasÈ v diskusii, ktorá nemal˘m spôsobom obohatila zborník. Martin Muránsky Michael Petrá‰ 5

6

1. časť Analýza vývoja a zániku SDĽ v rokoch 1991 – 2004 7

Stranícky systém v strednej Európe: je slovenská ºavica v˘nimkou? Karen Henderson Odpoveì na otázku v titule je ºahká: áno, slovenská ºavica je v˘nimkou. Slovensko sa vo veºa veciach podobá in˘m stredoeurópskym krajinám, ktoré v máji 2004 vstúpili do Európskej únie, ale Maìari, Poliaci, âesi a Slovinci mali aspoÀ párkrát sociálnodemokratickú vládu, zatiaº ão Slovensko ju nikdy nemalo 1 . V tejto ‰túdii ide o anal˘zu príãin tohto stavu, V tomto referáte prezentujem ‰tyri body, ktoré sa t˘kajú postkomunistick˘ch straníckych systémov ako tak˘ch, a t˘m aj slovenského prípadu. Ku koncu pripájam e‰te ‰tyri postrehy„zvonku“ ohºadom ‰pecifick˘ch problémov slovenskej ºavice. Politické ‰tiepenia a politicky relevantné spoloãenské rozdiely Na základe ãoho sa rozhodujú obãania, koho voliÈ? V západnej Európe sa dajú rozlí‰iÈ stranícke systémy na: po prvé, tie s dvoma dominantn˘mi stranami, ktoré sa dajú oznaãiÈ ako ºavicové alebo pravicové; a po druhé: na systémy, kde existencia rôznych kritérií rozdelenia voliãov vedie k mnoÏstvu strán a k väã‰ej fragmentácii politickej scény 2 . Najstabilnej‰ie stranícke systémy v strednej Európe sa nachádzajú v t˘ch krajinách, kde sa ão najskôr zaãal proces striedania ekonomicky ºavicov˘ch a ekonomicky pravicov˘ch vlád(to jest v Maìarsku a v âeskej republike). V tomto procese si zaãali ekonomicky pravicové strany osvojovaÈ aj konzervatívne a národné hodnotové orientácie, ãím okrem iného roz‰írili svoju voliãskú základÀu(Hanley 2004: 9 – 27). Slovensko má zatiaº e‰te fragmentovan˘ stranícky systém, kde strany sa odli‰ujú aj na in˘ch osách, ako napríklad: náboÏenstvo/sekularizmus, mesto/vidiek, etnická príslu‰nosÈ. Na Slovensku znaãne komplikovalo politick˘ rozvoj to, Ïe dosiahnutie samostatnosti a zaãiatok projektu postkomunistickej reformy neprebiehali súbeÏné, a neboli ani úzko navzájom prepojené procesy. V tomto momente 1 O povahe postkomunistick˘ch strán, pozri Anna M. Grzyma∏a-Busse, Redeeming the Communist Past, Cambridge: Cambridge University Press, 2002; András Bozóki& John T. Ishayama(eds), The Communist Successor Parties of Central and Eastern Europe, New York& London: M.E. Sharpe, 2002. 2 K formovaniu straníckych systémov v modern˘ch demokraciach, pozri: Maurice Duverger, Political Parties, 3 rd edition, London: University Paperback, 1972; Giovanni Sartori, Parties and Party Systems: A Framework for Analysis, Cambridge: Cambridge University Press, 1976; Hans Daalder,‘Parties, Elites, and Political Developments in Western Europe’, Joseph LaPalombara& Myron Weiner(eds), Political Parties and Political Development, Princeton: Princeton University Press, 1966, pp. 43 – 77; Alan Ware, Political Parties and Party Systems, Oxford: Oxford University Press, 1996; Arend Lijphart, Patterns of Democracy, New Haven& London: Yale University Press, 1999. 8

spoãíval základn˘ rozdiel od situácie ostatn˘ch ‰iestich nov˘ch ‰tátoch, ktoré sa stali ãlenmi EÚ v roku 2004(por. Henderson 2001). V Slovinsku alebo v Estónsku bola snaha o ekonomickú modernizáciu a integráciu do nekomunistickej západnej Európy súãasÈou túÏby po osamostatnení sa od väã‰ích a zaostalej‰ích federálnych partnerov ako aj od sovietskej hegemónie. Aj v âesku bola národná identita úzko spojená s idealizovan˘m obrazom medzivojnového âeskoslovenska, kde – aspoÀ v ãesk˘ch zemiach – demokracia kvitla spolu s iniciatívou poãetn˘ch mal˘ch podnikateºov v spoloãnosti, ktorá skutoãne ponúkla ekonomick˘ blahobyt a rovnosÈ ‰ancí na veºmi slu‰nej západoeurópskej úrovni. Na Slovensku naopak boli túÏby po národnom osamostatnení skôr reakciou na skutoãné politické a ekonomické problémy, ktoré vznikli v procese postkomunistick˘ch reforiem. Na prvom mieste i‰lo o nezamestnanosÈ, v ktorej sa najv˘raznej‰ie ukazoval priepastn˘ rozdiel medzi ãeskou a slovenskou situáciou. Slovenskí prívrÏenci reforiem vnímali tieto problémy menej váÏne a oceÀovali v˘hody spolupráce s âechmi. Preto sa na Slovensku stalo najsilnej‰ou deliacou líniou v spoloãnosti vnímanie národnej identity a nacionalizmus(por. Szomolányi 1999; Evans& Whitefield 1998) – ‰tiepenie, ktoré mnohí autori oznaãovali tieÏ v 90-tych rokoch ako spor o podobu politického reÏimu(Rybáﬁ 2005: 132 – 153). Moderná ekonomická ºavicovosÈ alebo pravicovosÈ bola aÏ na druhom mieste, keìÏe na Slovensku dominovali reakcie na(ãeské) postkomunistické reformy, ktoré sa najãastej‰ie vyjadrovali v národnom di‰kurze. To viedlo k tomu, Ïe Strana demokratickej ºavice(SDª), ktorej vedenie si osvojilo – podobne ako ãeskí, poºskí a maìarskí susedia – sociálno-demokratickú orientáciu s dôrazom na západoeurópsky model(por. Grzyma∏a-Busse 2002), sa ocitla v strede politického spektra. V kºúãov˘ch politick˘ch momentoch dala SDª prednosÈ priamej úãastina tvorbe demokratického politického reÏimu. Dvakrát vstúpila do vlády, a dvakrát vládla spolu so stranami pravého stredu, ktoré podporili postkomunistick˘ projekt politickej a ekonomickej reformy. T˘m sa zoslabil ºavicov˘ profil strany, ão viedlo k zníÏeniu voliãskej podpory v septembri roku 1994 a v roku 2002(Haughton 2004: 177 – 191). Od rozpadu SDª a vzniku strany Smer v rokoch 1998 – 2002 pretrvávali nejasnosti v diferenciácii ºavicovosti a pravicovosti na Slovensku. V súãasnosti pozorujeme pokus viacer˘ch strán vypracovaÈ svoj ºavicov˘ alebo pravicov˘ profil, ale nie je jasné, ãi im voliãi naìalej zostanú verní. Relatívne jasne definovanú voliãskú základÀu majú zatiaº len Strana maìarskej koalície(SMK) a KresÈansko-demokratického hnutie(KDH)(Kriv˘& MeseÏnikov 2003: 53 – 142); Hnutie za demokratické Slovensko(HZDS) pri posilnení – aspoÀ na deklaratívnej úrovni – svojho nového pravicovo – ºudového profilu a pri zníÏení svojej populistickej rétoriky trpí postupn˘m poklesom voliãskej podpory. Nov‰í v˘skum IVO(od novembra roku 2005) ukazuje, Ïe pri sebazaradzovaní priaznivcov strán na ºavo-pravom spektre sú voliãi nereformovanej 9

Komunistickej strany Slovenska(KSS), ktorá v postkomunistickom období vstúpila do parlamentu aÏ v roku 2002, jediní, ktorí majú jasne ºavicovú sebaidentifikáciu: 68 percent sa hlási k ºavici, k˘m v HZDS a Smere prevláda príklon k stredu(39 percent a 47 percent), aj keì sú ostatní priaznivci Smeru o nieão viac naklonení k ºavici. Ale keì ide o hodnotenie jednotliv˘ch ekonomick˘ch reforiem druhej Dzurindovej vlády, je odpor potenciálnych voliãov HZDS podstatne silnej‰í ako u priaznivcov Smeru(por. IVO 2005). Do urãitej miery sa dá teda kon‰tatovaÈ, Ïe najsilnej‰ia slovenská strana Smer, ktorá je v Európskom parlamente súãasÈou Strany európskych socialistov, sa ocitá viac v strede politického spektra. Dilema ºavice v strednej Európe Druh˘ bod je moÏno tieÏ samozrejmosÈou, ale napriek tomu stojí za zmienku. V‰etky ekonomicky ºavicové strany v strednej Európe sa stretávali v deväÈdesiatych rokoch s urãit˘mi ÈaÏkosÈami v súvislosti s t˘m, Ïe v postkomunistickej spoloãnosti sa vtedy dalo ísÈ len jedn˘m smerom – smerom doprava. ·tátom riadené hospodárstvo komunistického obdobia sa nachádzalo na krajnej ºavici politického spektra, takÏe iná moÏnosÈ, ako ísÈ doprava, proste neexistovala. Zavedenie trhu a sektoru súkromného vlastníctva bolo tieÏ objektívnou nutnosÈou, aby sa obãanom zabezpeãil materiálny blahobyt a moÏnosÈ slobodného rozhodovania sa ako spotrebiteºa. K˘m v‰etci i‰li jedn˘m smerom, bolo dosÈ ÈaÏko odlí‰iÈ ºavicu a pravicu; nebolo vôbec jasné, kto sa nakoniec kde zastaví. Pre sociálnodemokratické strany, ktoré sa stali v ãele vlád(príklady: Maìarsko, Poºsko, âesko), to bola síce veºká v˘zva, ale stále boli v lep‰ej situácii ako SDª na Slovensku, ktorá bola vÏdy men‰inovou stranou vo vláde. SDª niesla v oãiach voliãov zodpovednosÈ za bolestné kroky ‰irokospektrálnych vlád, ale pritom nemohla osvojiÈ úspechy t˘chto vlád. Smer sa nachádza teraz vo veºmi zloÏitej situácii. Na jednej strane uÏ vznikol priestor pre umiernenú ºavicovú politiku t˘m, Ïe pravicová vláda zaãala s politikou zavádzania rovnej dane a spoplatnenia vysoko‰kolského ‰túdia, ktorá sa vníma aj na Západe ako skutoãne pravicová.(Dá sa argumentovaÈ aj tak, Ïe v postkomunistick˘ch krajinách, kde sa veºa podnikateºov úplne vyh˘balo povinnosti platiÈ dane, je úspe‰n˘ pokus o vymáhanie aspoÀ 19 percent daní skôr ºavicovou snahou, ale to je uÏ iná téma.) Ako opoziãná strana sa Smer postavil do ãela odporcov reforiem Dzurindovej vlády, ão celkom zodpovedá názorom vlastn˘ch voliãov, hoci medzi nimi nie sú takí pevní odporcovia t˘chto reforiem ako voliãi HZDS a KSS(por. IVO 2005). Na druhej strane podºa prieskumu urobeného agentúrou MVK pre denník Sme na jeseÀ roku 2005 si vy‰e 40 percent Slovákov a takmer 46 percent potenciálnych voliãov Smeru myslí, Ïe ich Ïivot sa po novembri 1989 skôr zhor‰il. Len 21 percent si myslí opak – Ïe Ïivot sa skôr zlep‰il. Objektívne to nie je pravda: Ide skôr o relatívnu vyãerpanie a odmietnutie negatívnych dôsledkov postkomunistick˘ch reforiem, napríklad v oblastiach nezamestnanosti 10

a zv˘‰enia cien základn˘ch vecí ako potraviny, doprava, kúrenie. Na tak˘chto protestn˘ch názoroch, ktor˘ch referenãn˘m bodom je minulosÈ, sa len ÈaÏko dá vybudovaÈ vízia budúcnosti Kºúãov˘m bodom je, Ïe na Slovensku neexistuje vzor sociálnodemokratickej ekonomickej reformy. Preto sa pod ºavicovosÈou na Slovensku stále chápe – a to ãiastoãne kvôli Ficovej rétorike a ãiastoãne kvôli pravicovej definícii podstaty veci – skôr mierne pozitívny postoj ku komunistickej minulosti a s t˘m súvisiacim netrhov˘m hospodárskym systémom. Je to staromódna predstava. Ch˘ba v nej vízia budúcnosti. Ch˘ba v nej Ïivá predstava sociálnej demokracie. Tento problém vzniká aj v chápaní v˘znamu ãlenstva v Európskej únii. EÚ sa prezentuje v postkomunistick˘ch krajinách príli‰ ãasto ako pravicov˘ projekt, ktor˘ ponúka ìal‰ie zlep‰enie Ïivota‘v˘hercom’ postkomunistick˘ch reforiem: jedná sa o mlad˘ch, vzdelan˘ch, po anglicky hovoriacich obyvateºov väã‰ích miest. Nezamestnan˘m ponúka len v˘hody voºného pohybu pracovn˘ch síl(pokiaº uÏ existuje), ktoré vyuÏívajú tieÏ prevaÏne mlad‰í obãania. Ale v˘hody ãlenstva v EÚ sa dajú vyuÏiÈ aj doma na pracovnom trhu; lenÏe o európskom ‰tandarde ochrany práv zamestnancov a robotníkov hovorí málokto. Dominantn˘ pravicov˘ di‰kurz pochopiteºne málo oceÀuje túto stránku európskeho projektu. Diskontinuita rozvoja oslabila odborárske hnutie, ktoré sa najviac zviditeºÀuje v tradiãn˘ch aktivitách, ako protestoch proti vládnej politike a ‰trajkoch. Komplexná, moderná odborárska práca, ktorá napríklad sprístupÀuje právnu pomoc jednotlivcovi, ãi Ïenám vo ‰tátnej sluÏbe, alebo v‰etk˘m ºuìom, ktor˘m zamestnávateº poru‰il ich práva, nie je rozvinutá. Tieto európske ‰tandardy nepresadzuje nikto. Úspe‰ná moderná sociálna demokracia na Slovensku by sa mala venovaÈ takejto drobnej práci, a nielen hluãn˘m protestom proti vládnej politike. Veºké sociálne ãasti sociálnodemokratickej európskej agendy sú takto zatiaº naìalej zanedbané. âo je ºavicovosÈ? Tretí bod je otázka, ktorú opakujem uÏ 15 rokov. V strednej Európe je ºavicovosÈ príli‰ ãasto chápaná ako ãisto ekonomická agenda, a nie ako hodnotová orientácia(por. Markowski 1997). To je chyba. Slobody a práva jednotlivca, ãi tolerancia k inakosti, sú základn˘mi hodnotami sociálnej demokracie. Ale v postkomunistick˘ch spoloãnostiach sú tieto hodnoty príli‰ ãasto chápané ako pravicové. Ak to na Slovensku tak uÏ nie je, potom je to len vìaka politike KDH, ktoré sa profiluje na rozdiel od in˘ch strán vládnej koalície prostredníctvom pravicovej hodnotovej orientácie: na úrovni EÚ vyjadruje obavy o zvrchovanosÈ, a doma sa pokú‰a o zakotvenie katolíckej sexuálnej morálky v slovensk˘ch zákonoch. Jeden z prv˘ch vedeck˘ch pokusov o vysvetlenie straníckych systémov v strednej Európe reprezentuje práve Kitscheltova téza, ktor˘ tvrdil, Ïe hlavná os straníckej súÈaÏe je diametrálne odli‰ná od situácie v západnej Európe(Kitschelt 1992: 7 – 50). V strednej Európe sa prikláÀali strany ekonomickej pravice k liberálnym/kozmopolitn˘m hodnotám, k˘m ekonomická ºavica 11

sa prikláÀala k autoritárskej politike. V západnej Európe je to naopak. Táto Kitscheltova téza nikdy nefungovala veºmi dobre: v Poºsku a Maìarsku boli postkomunistické strany kvôli procesu‘sociáldemokratizácie’ skôr nositeºmi sociálne liberálnych hodnôt. Na druhej strane na Balkáne – v Rumunsku a Bulharsku – starosocialistická predstava o plánovitej ekonomike a autoritárske/nacionalistické sklony patrili skôr k sebe. Slovenská politická scéna bola z tohto hºadiska hybridom: SDª sa skôr pribliÏovala k poºskému/maìarskému vzoru, k˘m HZDS vykazovalo prvky starosocialistick˘ch ekonomick˘ch hodnôt spolu s nacionalizmom a autoritárstvom. âo je na tak˘chto úvahách zaujímavé dnes, je identifikácia postoja Smeru. Aj tu vyznieva Smer do urãitej miery ako staromódna strana, ão sa t˘ka postkomunistického v˘voja, pretoÏe ºavicová ekonomická agenda sa v tejto strane nachádza v blízkosti populistick˘ch a nacionalistick˘ch prvkov. Sociálne liberálne a progresívne hodnoty na Slovensku obhájila skôr ANO, neÏ Smer, aj keì v urãit˘ch otázkach medzi nimi neexistuje podstatn˘ rozdiel(Bútorová 2004: 19). Smer vstúpil dokonca cez volebnú spoluprácu s SNS na pôdu, ktorá by bola pre západnú ºavicu tabu. Akákoºvek spolupráca s extrémnou pravicou je pre sociálnodemokratickú stranu nemoÏná. Je to nemysliteºná vec. Zmätok ºavicov˘ch a pravicov˘ch hodnôt a ekonomick˘ch prvkov nie je v˘luãne slovenská záleÏitosÈ. Rovnako ju pozorujeme v strane Fidesz v Maìarsku a ãi v strane Právo a spravodlivosÈ v Poºsku. Napriek tomu, keì porovnávame ekonomické a hodnotové orientácie slovensk˘ch strán, politická scéna na Slovensku vykazuje mnoÏstvo paradoxov: SDKÚ – liberálna strana, ktorá sa narodila s ambíciou staÈ sa ‰irokou kresÈansko-demokratickou stranou západného typu; HZDS – ekonomická ºavicová a národne orientovaná konzervatívna strana; ANO – liberálna strana, ktorá funguje na vodcovskom princípe; a Smer – ºavicová, sekulárna a národne orientovaná strana. V takomto chaose je profilácia sociálno-demokratickej politiky naozaj len ÈaÏko moÏná alternatíva. Typy strán v strednej Európe a na Slovensku Celkove sa dá povedaÈ, Ïe strany v strednej Európy sú iné ako v západnej Európe, pretoÏe sa formovali‘zhora’– strany zaloÏili politici v parlamente – a nie‘zdola’, ako organizácie spoloãensk˘ch skupín, ktoré hºadali reprezentáciu v parlamente, aby sa mohli zúãastniÈ na procese politického rozhodovania a legislatívne presadiÈ svoje záujmy(por. Mair 1997). Západoeurópske anal˘zy straníckych systémov vychádzajú pritom z predpokladu, Ïe strany sú programovo definované. Ale tak to nemusí byÈ: strany môÏu byÈ tieÏ vybudované na charizme vodcu, na klientelizme alebo na populizme. Takto chápu situáciu aj voliãi: korupcia bola veºkou témou aj vo voºbách v Poºsku a v Bulharsku v roku 2005. Na rozdiel od Maìarska alebo âeska sú na Slovensku silní lídri a klientelistické siete oveºa v˘raznej‰ie ako programová definícia slovensk˘ch strán. ªavica na Slovensku trpela oboma fenoménmi: klientelistické záujmy, ako aj 12

problematické v˘bery lídrov oslabili SDª(aj keì existencia jedného dominantného a autoritárskeho lídra by tu nikdy nebola problémom), k˘m Smer má na ãele veºmi silného lídra, ale tieÏ vykazuje znaãné prvky populizmu (Haughton 2002). CítiÈ v Àom aj stopy klientelizmu; stále napríklad ch˘ba vysvetlenie, odkiaº sa brali peniaze na volebnú kampaÀ v roku 2002(por. T˘ÏdeÀ, 24.10.2005, s. 14 – 21). Teraz sa budem venovaÈ niektor˘m ‰pecifick˘m problémom ºavice na Slovensku. a) Slovenská pravica, podporovaná pravicovou tlaãou, ukazuje urãité hegemonistické tendencie. Síce silne kritizuje autoritárske a nacionalistické ‘ne‰tandardné’ strany, ãím tieÏ implicitne verí, Ïe‘‰tandardná’ stranícka súÈaÏ sa odohráva medzi programov˘mi ºavicov˘mi a pravicov˘mi stranami. SúbeÏne má v‰ak váÏne v˘hrady ku kaÏdej ºavicovej strane, ktorá na Slovensku kedy existovala, ãím spochybÀuje legitimitu ºavicov˘ch názorov ako tak˘ch. V praxi neakceptuje ºavicu ako plnoprávneho partnera v politickom boji. SDª bola odpísaná ako strana b˘val˘ch komunistov; v SDA boli tieÏ len b˘valí komunisti; Smer bol najprv populistick˘, potom komunistick˘. S akou ºavicou sa chce pravica na Slovensku striedaÈ vo vláde? Alebo chce byÈ nestále vládnucou stranou alebo ãi koalíciou pravicov˘ch strán? Oznaãenie socialistov a sociálnych demokratov ako ‚komunistov‘ je síce stará osvedãená volebná taktika, ale nie je úãelná, ak má byÈ ºavica povaÏovaná za Ïiaducu súãasÈ politického Ïivota. b) Na Slovensku ch˘ba silná ºavicová inteligencia. Pravica, alebo takzvaná pravica, mala od roka 1989 takmer monopol pri tvorbe progresívneho obrazu slovenskej budúcnosti. ªaviãiari sa nechali odpísaÈ ako tí, ktorí túÏili po minulosti, alebo aspoÀ tí, ktorí chceli zachrániÈ v˘hody minulosti. Je síce pravda, Ïe Smer mal znaãnú voliãskú podporu od mlad‰ej generácie pri posledn˘ch voºbách, ale predsa táto strana nebola schopná efektívne vyuÏívaÈ intelektuálnu silu mlad‰ích stredn˘ch vrstiev, teda t˘ch ºudí, ktorí pracujú mimo súkromného sektora. Napríklad mimovládne organizácie – ktoré sú prirodzene ºavicové v západnej Európe – sú na Slovensku skôr spojencami pravicov˘ch strán. âo nevidím v Smere, sú tvorcovia ideí a vízii. My‰lienkové dynamo Smeru predstavuje Fico, ale ten sa kvôli svojmu dosÈ agresívnemu populizmu zdá byÈ anti-intelektuálnou silou. Opak je moÏno pravda: sú náznaky, Ïe Fico má jasnej‰iu stratégiu ako iní politickí lídri. Ale nijaká veºmi kon‰truktívna tvorivosÈ sa nepremieta smerom k voliãom. c) Slovenská ºavica bola dlho fragmentovaná a stále zìaleka nie je zjednotená. Tá men‰ina obyvateºov, ktorá je po spoloãensk˘ch zmenách totálne bez nádeje, hlasuje v zúfalstve ZRS alebo KSS; ‰ir‰ie vrstvy vidieckeho obyvateºstva, ktoré boli zneistené postkomunistickou transformáciou, volili HZDS, aj keì mnohí z nich sú teraz zmätení deklarovanou pravicovosÈou 13

tejto strany; a SDª, napriek tomu, Ïe mala dlho podporu vysoko‰kolsky vzdelan˘ch zamestnancov(por. Volebn˘ v˘skum IRI/FOCUS 1998; Názory, ·Ú SR 1994), nakoniec zanikla kvôli neschopnosti zbaviÈ sa väzieb s ekonomick˘mi sieÈami komunistického obdobia. d) Pri tomto pozadí treba pochváliÈ Smer za úspe‰n˘ pokus vytvoriÈ silnú ºavicovú stranu na Slovensku. Ale zdá sa, Ïe stratégia strany nasmerovala skôr na získanie podpory ekonomicky ºavicov˘ch voliãov v národnej ãasti politického spektra(to jest HZDS, SNS, ZRS/KSS). Smer zatiaº zanedbal ‘sociálnodemokratické stredné vrstvy’ – progresívnych, vzdelan˘ch pracovníkov vo verejnom sektore. âasÈ t˘ch voliãov volila predt˘m SDª, ktorej voliãi mali znaãne vysokú úroveÀ vzdelávania, a nepatrili – na rozdiel od voliãov napríklad SMK, KDH a HZDS – ku vekovo star‰ej populácii. V roku 2002 moÏno volili SDKÚ alebo ANO. Dnes je v‰ak ANO rozpadnuté a rozhodnutie SDKÚ spolupracovaÈ s HZDS, ako aj rozhodnutie(hoci s men‰ím dopadom) o zlúãení sa s DS, zv˘razÀuje pravicovú, a nie liberálnu tvár SDKÚ v hodnotovej a v ekonomickej sfére. Liberálny voliã zostáva bez domova. Silná moderná strana, ktorá odmieta rovnako komunistickú minulosÈ, ako aj katolícku ãi nacionalistickú minulosÈ a súãasnosÈ, e‰te na Slovensku nevznikla. Záver Ak˘ záver vypl˘va z t˘chto anal˘z? Îiaden definitívny záver nemoÏno urobiÈ: odhad v˘sledkov slovensk˘ch parlamentn˘ch volieb v roku 2006 moÏno ÈaÏ‰ie urobiÈ ako kedykoºvek predt˘m. Urãitú stabilitu stranícky systém na Slovensku uÏ má: 5 zo 7 strán volen˘ch v roku 2002 má relatívnu istotu, Ïe sa vráti do parlamentu. K t˘mto stranám patria aj mandáty v Európskom parlamente z roku 2004. Napokon tieto strany dostali tieÏ ìaleko najväã‰í poãet mandátov v krajsk˘ch voºbách v roku 2005. Koneãn˘ v˘sledok parlamentn˘ch volieb v‰ak sotva moÏno odhadnúÈ, pretoÏe mnohí voliãi sú dnes konfrontovaní s protikladn˘mi nátlakmi(‘subject to cross-pressures’), ktoré asi vyrie‰ia len veºmi krátko pred vstupom do volebnej miestnosti. Stranícky systém na Slovensku má e‰te niekoºko hlboko zakorenen˘ch problémov, ktoré sú tieÏ problémami ºavice. Ch˘bajú programové strany. Koºko strán je schopn˘ch preÏiÈ zmenu predsedu? KDH to zvládla, rovnako je KDH stále jediná strana na Slovensku, ktorá v oãiach západného pozorovateºa vyzerá ako ‰tandardná strana. Záujmy elít a klientelizmus ãasto prevládajú nad racionálnym uvaÏovaním o záujmoch základne voliãskej podpory – interakcia ekonomick˘ch záujmov a hodnotov˘ch orientácií voliãov nenachádza odozvu v stratégiách strán. Pritom v‰etkom sú ekonomické ºavicové a pravicové orientácie slovensk˘ch voliãov stále dosÈ hmlisté, aj keì hodnotové impulzy pri v˘bere volebnej strany zostávajú veºmi dôleÏité. Ale kde sú na Slovensku sociálnodemokratické hodnoty? 14

PouÏitá literatúra a pramene: Grzyma∏a-Busse, Anna M.(2002), Redeeming the Communist Past, Cambridge: Cambridge University Press. Bútorová, Zora(2004),‘ªudia na Slovensku zoãi-voãi narastajúcej pestrosti svojich Ïivotov’. In: Oºga Gyárfá‰ová a Grigorij MeseÏnikov(ed.), Slovensko‘v prievane’, Bratislava: In‰titút pre verejné otázky. Hanley, Sean(2004),‘Getting the Right Right: Redefining the Centre-Right in Post-Communist Europe’, Journal of Communist Studies and Transition Politics, Vol. 20, No. 3, 2004, pp. 9 – 27. Haughton, Tim(2002),‘Slovakia’s Robert Fico: A Man to be Trusted or Feared?’, RFE/RL East European Perspectives, Vol. 4, No. 11. Haughton, Tim(2004),‘Explaining the Limited Success of the CommunistSuccessor Left in Slovakia’, Party Politics, Vol. 10, No. 2. Henderson, Karen(2001),‘Euroscepticism or Europhobia: Opposition attitudes to the EU in the Slovak Republic’, SEI Working Paper No 50, Brighton: Sussex European Institute. In‰titút pre verejné otázky(2005), Slovensko na prahu volebného roku, November. Kitschelt, Herbert(1992),‘The Formation of Party Systems in East Central Europe’. In: Politics and Society, Vol. 20, No. 1, 1992, pp. 7 – 50. Vladimír Kriv˘& Grigorij MeseÏnikov(2001),‘Politické strany a ich privrÏenci’. In: Oºga Gyárfá‰ová, Vladimír Kriv˘, Marián Vel‰ic et al., Krajina v pohybe, Bratislava: In‰titut pre verejné otázky, pp. 53 – 146. Geoffrey Evans& Stephen Whitefield(1998),‘The Structuring of Political Cleavages in Post-Communist Societies: the Case of the Czech Republic and Slovakia’, Political Studies, Vol. 46, No. 1, 1998, pp. 115 – 59. Deegan Krause, Kevin(2000),‘Public Opinion and Party Choice in Slovakia and the Czech Republic’, Party Politics, Vol. 6, No. 1, 2000, pp. 23 – 46. Mair, Peter(1997), Party System Change: Approaches and Interpretations, Oxford: Clarendon Press. Názory(1994), ·Ú SR, Vol. 5, No. 4, pp. 3 – 11. 15

Markowski, Radoslaw(1997),‘Political Parties and Ideological Spaces in East Central Europe’, Communist and Post-Communist Studies, Vol. 30, No. 3, pp. 221 – 54. Rybáﬁ, Marek(2005),‘Premeny straníckej politiky’. In: SoÀa Szomolányi (ed.), SpoloãnosÈ a politika na Slovensku, Bratislava: Univerzita Komenského, pp. 132 – 53. Szomolányi, SoÀa(1999), Kºukatá cesta Slovenska k demokracii, Bratislava: Stimul. Neodborné periodiká: ‘Kto ovládne Slovensko?’, T˘ÏdeÀ, No. 43, 24.10.2005, pp. 14 – 21. 16

Komentár k príspevku Karen Henderson „Stranícky systém v strednej Európe: je slovenská ºavica v˘nimkou?“ Daniel ·kobla 1. Chcel by som poìakovaÈ K. Henderson za skvelú prezentáciu a zdôrazniÈ, Ïe v tomto prípade je úloha „advocatus diaboli“ veºmi ÈaÏká. V tomto príspevku je ÈaÏké nájsÈ nieão, s ãím by som mohol zásadne nesúhlasiÈ alebo k ãomu by som mohol násjÈ alternatívny v˘klad. K. Henderson sa pozrela na stranícke systémy jednak z hºadiska ich(i) obsahového profilu(teda faktorov súvisiacich s programom strán, ich pravoºav˘m profilom, voliãskou základÀou) a(ii) politickej kultúry(tém ako klientelizmus, úloha lídra atì.) Napriek tomu, Ïe otázky politickej kultúry(napr. fenomén klientelizmu) povaÏujem za zvlá‰È dôleÏité, touto problematikou sa vo svojom komentári zaoberaÈ nebudem. Myslím si, Ïe táto ‰iroká a dôleÏitá tématika by si vyÏadovala oveºa viac priestoru. V svojom komentári sa preto sústredím na naãrtnutie tro‰ku komplementárneho obrazu k t˘m tézam K. Henderson, ktoré sa zaoberajú programov˘m charakterom strán, ich ideov˘mi zámermi, voliãskou základÀou. PozornosÈ posuniem od charakteru a programov˘ch ne/konzistencií strán k vonkaj‰iemu prostrediu, ktoré tvori ekonomika ‰tátu a sociálna báza elektorátu – budem sa teda venovaÈ urãit˘m makro-súradniciam problémov ºavice v súãasnosti. 2. Predt˘m si v‰ak dovolím upozorniÈ na niektoré terminologické veci, ktoré sú z môjho pohºadu otázne. Problém terminológie pociÈujem ako pálãiv˘ problém sociálno-vedeckého diskurzu na Slovensku. Jedn˘m z jeho ã⁄t je podæa môjho názoru zamieÀanie populárnych termínov za analytické kategórie. Toto nie je prípad vypukl˘ v príspevku K. Henderson ale skôr v príspevkoch slovenskej proveniencie: • termín nacionalizmus. Bez operacionalizácie je tento termín vágny a kaÏd˘ si pod ním predstavuje pravdepodobne nieão iné. V mojom ponímaní nacionalizmus(v strednej Európe) nepredstavuje subjektívne postoje a ãiny zaloÏené na viere o v˘luãosti etnika a jeho nadradenosti nad ostatn˘mi etnikami. Pokiaº máme na mysli vulgárne a nadmerné zv˘razÀovanie národnej v˘luãnosti alebo intoleranciu, nepriateºstvo voãi in˘m národn˘m ‰tátom a etnikám, navrhoval by som pouÏívaÈ in˘ termín, napríklad ‰ovinizmus. Ja vidím nacionalizmus skôr hodnotovo neutrálne, ako termín pre kolektívne zdieºan˘ systém predstáv-m˘tov o národe, jeho histórií, kultúre a jeho budúcnosti, ktor˘ sa premieta do politickej rétoriky. Tak˘to systém tvorí ‰trukturálnu súãasÈ politík ‰tátu a subjektov, ktoré povaÏujú alebo sú vnímané ako reprezentanti alebo potencionálni reprezentanti ‰tátu. Z tohto pohºadu je nacionalizmus prierezovou ãrtou v‰et17

k˘ch politick˘ch subjektov. Prinajmen‰om je tomu tak v strednej Európe. • Vôbec v‰ak nerozumiem termínu, ktor˘ K. Henderson pouÏíva v súvislosti s urãit˘mi ºavicov˘mi stranami a politikmi –„populizmus“. Pokladám ho za niã nevypovedajúci termín. Za populárny termín, ktor˘ bol na Slovensku ne‰Èastne prenesen˘ do sociálno-vedeckého diskurzu a zachádza s ním ako s analytickou kategóriou. Je to pritom vágna, niã nehovoriaca nálepka, ktorá sa na Slovensku stala synonymom dehonestujúceho oznaãenia. V politologickej literatúre, podºa môjho názoru neexistuje uspokojivá definícia – operacionalizácia – tohto pojmu. Z logiky legitímnosti parlamentnej demokracie a samotnej volebnej súÈaÏe vypl˘va, Ïe politici a politické strany by mali komunikovaÈ to, ão si prajú voliãi, ão je vo verejnom záujme, na ão je sústreìovaná pozornosÈ ºudí. Následne na základe svojich reálnych politík, to je do akej miery ºudia myslia, Ïe sa naplnilo to, ão sa oãakávalo, uchádzaÈ sa o znovuzvolenie. A obºuba u verejenosti je základn˘ predpoklad úspechu vo voºbách. ReflektovaÈ, artikulovaÈ politick˘mi prostriedkami a politick˘m slovníkom nespokojnosÈ ºudí, sºubovaÈ zmenu alebo nápravu je úplne prirodzená súãasÈ politiky. Takéto správanie je v rámcoch zastupiteºskej demokracie a v‰eobecného volebného práva typické pre v‰etky politické strany. Nie je dôvod prisudzovaÈ ho iba niektor˘m z nich. Je typické dokonca aj pre tie strany, ktoré presadzujú záujmy iba úzkej skupiny ºudí, pretoÏe na to aby tak mohli robiÈ, sa musia najprv obrátiÈ k ‰ir‰iemu elektorátu.(Pokiaº by sme populizmus definovali iba ako urãit˘ rétorick˘ ‰t˘l, ãi ‰pecifick˘ anti-intelektualizmus, v slovenskom politickom spektre by sa dali nájsÈ aj vhodnej‰í kandidáti na takúto nálepku ako je SMER – napríklad SDKÚ a jej sºubovanie niekoºkonásobn˘ch platov alebo skvel˘ch zajtraj‰kov a dôchodkov). T˘mto apelujem na vyh˘banie sa schematick˘m klasifikáciám. 3. Je problémom programová zmie‰anina ideí, hodnôt a ekonomick˘ch záujmov, nekonzistencia ºavice? K. Henderson, na rozdiel od Slovenska, prisudzuje politick˘m stranám in˘ch európskych a stredoeurópskych krajín atribút jasnej‰ieho vyhranenia sa na osi ºavica-pravica. Priãom práve tieto systémy s tak˘mito ãrtami, ako tvrdí, majú tendendiu byÈ stabilnej‰ie. Na rozdiel od toho na Slovensku, z rôznych dôvodov, profily strán nie sú vy‰pecifikované, hranice sú oveºa rozmazanej‰ie, politické programy nekonzistnej‰ie.(Na Slovensku podºa K. Henderson iba SMK a KDH majú jasne definovan˘ profil). Z tohto, zdá sa, K. Henderson vyvodzuje aj urãitú neschopnosÈ vytvoriÈ si stabiln˘ elektorát a t˘m aj trval˘ volebn˘ úspech. Z tohto odvodzuje aj celkovú ne‰tandardnosÈ/nestabilitu politického systému. Nenamietam úplne, s t˘mto sa dá súhlasiÈ. Ale trochu mi tu vadí normatívny prístup, urãitá snaha vidieÈ ideálnu„konzistenciu“ politick˘ch programov, snaha o urãité ‰katuºkovanie, systematizovanie. Ako by trochu chaotická realita prekáÏala sociálnym vedcom v úsilí o systematizáciu. Z tohto 18

vypl˘va aj tendencia pripisovaÈ t˘mto„chaotick˘m“ prvkom dôleÏitej‰iu úlohu, akú v skutoãnosti majú vo formovaní politického systému. Ja v‰ak namaºujem trochu in˘ obraz. Tvrdím, Ïe tzv.„nekonzistencie“ sú inherentne prítomné v identite strán a v ich programoch v‰ade. Uãebnicov˘ príklad môÏe byÈ strana zelen˘ch: svojou prezieravosÈou ku kapitálu a k neoliberálnej globálnej ekonomike patria k ºavici. Av‰ak ich vlaÏn˘ aÏ nepriateºsk˘ postoj k industrializácií ako nástroja progresu(ão je klasická téma ºavice), ich sympatie k lokalite a lokálnym komunitám a tradícií poukazujú skôr na konzervatívnu agendu. Aj v rámci samotn˘ch ekonomick˘ch politík, ãi uÏ fi‰kálnych alebo monetárnych, zelené strany navrhujú/uplatÀujú mix receptov, ktoré by mohli byÈ nazvané ideovo nekonzistentné. Do akej ‰katuºky ich teda v pravo-ºavom spektre zaradíme? Pritom nikto, aspoÀ pokiaº viem, v Európe nespochybÀuje legitimitu zelen˘ch politick˘ch strán a nikto ich nenaz˘va ne‰tadardn˘mi. 4. âo je„problém“ ºavice? SnaÏím sa odpovedaÈ na otázku, ãi SMER-SD napriek vysok˘m preferenciám má potenciál udrÏaÈ si túto podporu dlhodobo.(Vychádzam z toho, Ïe sila strany závisí na veºkosti a stabilite jej elektorátu.). Skúsim sa pozrieÈ na príbeh slovenskej ºavice ako zviazan˘ s príbehom európskej ºavice. Pozrime sa, ão sa stalo za posledné desaÈroãia. Po druhej svetovej vojne sa materiálne podmienky v Európe dramaticky zlep‰ili oproti predvojnov˘m rokom. V období 1945 aÏ do polovice 70. rokov umiernená ºavica(teda sociálna demokracia) na západe, najmä v ‰kandinávskych krajinách, dosiahla v‰etko, ão dúfala dosiahnuÈ – sociálne zodpovedn˘ ‰tát(welfare state) triumfoval. Stalo sa tak bez radikálnej snahy permanentne meniÈ ‰truktúru spoloãnosti. ·iroko sa akceptovala urãitá forma ‰tátnych zásahov do ekonomiky, intervencií do ekonomiky ako aj ‰tátneho vlastníctva. Boli to ãasy, keì na Západe kaÏd˘ bol zástancom Keynesa, sociálnym demokratom, sociálnym kresÈansk˘m demokratom alebo prívrÏencom nejakej modifikácie socializmu. Ak by v rokoch 1945 alebo 1950 niekto váÏne vyslovil niektoré z my‰lienok a ideí, ktoré dnes tvoria základné vybavenie neoliberálnej ekonomickej rétoriky, vystavil by sa otvorenému posmechu, alebo by ho poslali rovno do blázninca (S.Georgová). Netvrdím, Ïe sociálna–demokracia sa neskôr dostala priam do krízy, ale je zrejmé, Ïe v polovici 70. rokov sa ukonãil zlat˘ vek sociálno-demokratickej politiky. SD strany buì majú slab‰iu podporu alebo modifikujú svoju pôvodnú agendu. Bonmot: Ako som niekde ãítal,„úspech Blairovej ºavice spoãíva v tom, Ïe v‰etk˘ch presvedãil, Ïe sa uÏ nejedná o ºavicu“... Preão? 1) Tvrd˘ úder pri‰iel zo zmeny ekonomickej situácie, celosvetovej recesie a následného roz‰írenia vplyvu neo-liberálnych ekonomick˘ch doktrín, ktoré kritizovali slabiny tzv. korporatívnych politík 50. a 60. rokov, ãiastoãne odôvodnene, pretoÏe tieto uÏ(z viacer˘ch dôvodov) prestali byÈ úspe‰né. 19

2) Nástup neoliberálnych a globálnych ekonomik˘ch politík v 80. rokoch udrel priamo do základov sociálnej demokracie, pretoÏe obmedzil moÏnosti sociálno-demokratick˘ch vlád brániÈ svoju vlastnú sociálnu základÀu – voliãov – v rámci jednotliv˘ch ‰tátov. Toto sa dialo fi‰kálnou politikou, sociálnymi v˘davkami a makroekonomickou politikou na podporu plnej zamestnanosti. Dnes prakticky nie je moÏné realizovaÈ takéto ekonomiky na úrovni jednotliv˘ch ‰tátov. 3) Okrem toho, od 70. rokov sa na Západe v˘razne mení aj sektorová ‰truktúra ekonomiky: pokles industrializácie, technologické inovácie a zv˘‰enie high-tech priemyslu, zmohutnenie sektoru sluÏieb; oklie‰Èuje tieÏ sociálnu bázu, elektorát, prirodzené voliãstvo soc-demokratov. 4) Sociálno-demokratická ºavica na Slovensku, napriek veæmi rozdielnej genéze vzniku(ako uvádza Henderson, strany boli formované zvrchu a nie zospodu), má od zaãiatku 90. rokov okrem svojich ‰pecifick˘ch problémov (delegitimizácia ºavice na zaãiatku 90. rokov, z ktorej sa táto veºmi ÈaÏko spamätáva), rovnaké problémy ako európska ºavica. Rovnako prichádza k re‰trukturalizácii ekonomiky a zmene sektorovej ‰truktúry zamestnanosti. Pozícia práce ako bázy pre kolektívnu akciu(napríklad v stabilnej voºbe sociálnej demokracie) je slabá aj v tom priemysle, ktor˘ nezanikol a tieÏ v tom priemysle, s ktor˘m pri‰iel zahraniãn˘ kapitál. Tlak na de-odborizáciu a individualizáciu pracovn˘ch kontraktov(aj robotníckych) je veºmi siln˘. 5) Pozícia stredn˘ch tried k ºavici(ako upozorÀuje K. Henderson, SMER zanedbáva) nie je nijako jednoduchá. Na západe v 60. a 70. rokoch bol rast Ïivotnej úrovne povaÏovan˘ za kompatibiln˘ s bojom za kolektívnu emancipáciu. V súãasnosti sú tieto dva ciele ponímané ako nekompatibilné. Dnes na západe a aj na Slovensku do hry vstupuje in˘ fenomén: konzumerizmus, ktor˘ apeluje na stredné triedy a tvrdí, Ïe trh(a nie politika) je povinn˘ zaistiÈ maximum moÏností a tak uspojiÈ v‰etky potreby. Z takejto perspektívy nie je Ïiadna kolektívna akcia Ïiadúca a potrebná – individuálne dôchodkové úãty a ich súkromn˘ manaÏment sú skvelou ilustráciou. (Mimochodom, kaÏdá demokratická politika môÏe existovaÈ iba za predpokladu, Ïe mobilizuje ºudí pre kolektívnu akciu, ão je v‰ak stále ÈaÏ‰ie.) Preto súhlasím s K. Henderson v jej poukázaní na to, Ïe ºavica na Slovensku si nevytvorila stabilnú voliãskú základÀu, Ïe ºudia majú tendenciu presúvaÈ svoje volebné preferencie medzi stranami ale aj smerom zºava doprava: posledné voºby to ukázali v prípade malej od‰tiepenej SDA, keì jej potencionálni voliãi nakoniec volili pravicovú SDKÚ. Chcel som v‰ak upozorniÈ, Ïe nedostatok stabilného a rozsiahleho elektorátu nemusí spoãívaÈ v˘luãne v nedostatku programovej politiky, ideologickej nekonzistentnosti ºavice(ako upozorÀuje K. Henderson). Príãina môÏe spoãívaÈ v ‰ir‰ích horeuveden˘ch podmienkach – tieto pre slovenskú ºavicu robia problematické konsolidovaÈ stabilnú podporu. MoÏno práve táto ne‰ikovnosÈ vysporiadaÈ sa s t˘mito podmienkami robí situáciu ºavice na Slovensku v˘nimoãnou a zraniteºnou. 20

V˘zkumná sonda do politické existence slovensk˘ch exkomunistÛ. Strana demokratické levice 1991 – 2004 Lubomír Kopeãek Exkomunistická Strana demokratické levice(SDª) byla v 90. letech 20. století nejvlivnûj‰í slovenskou levicovou stranou.„Historiãtí“ sociální demokraté a ortodoxní komunisté jí nedokázali konkurovat. Pﬁesto SDª v mnoha ohledech nenaplnila oãekávání, která do ní pÛvodnû vkládali její zakladatelé v roce 1991. Po celá devadesátá léta zÛstala v˘raznû ménû v˘znamná neÏ nástupnické formace po b˘val˘ch komunistick˘ch stranách v sousedním Maìarsku a Polsku. Maìarská socialistická strana(MSZP) a polsk˘ Svaz demokratické levice(SLD) se staly velk˘mi politick˘mi formacemi a zaﬁadily se mezi klíãové aktéry v politickém spektru. BûÏnû sbíraly ãtvrtinu aÏ tﬁetinu voliãsk˘ch hlasÛ nebo i více. Slovenská SDª nikdy nepﬁekroãila 15% hranici voliãsk˘ch ziskÛ. Hluboká krize, kterou SDª od konce 90. let prodûlávala, nakonec vyústila v její marginalizaci po volbách 2002 a v ukonãení samostatné existence na konci roku 2004. Pﬁíãinám omezeného politického úspûchu a posléze zániku SDª se vûnuje tento pﬁíspûvek. Z rozsahov˘ch dÛvodÛ bude pozornost zamûﬁena pouze na nûkolik hlavních pﬁíãin. 3 Od nadûjn˘ch zaãátkÛ k první krizi Na poãátku 90. let se zdálo, Ïe cesta SDª se nebude pﬁíli‰ li‰it od cesty maìarsk˘ch a polsk˘ch exkomunistÛ. Reformû orientované kﬁídlo Komunistické strany Slovenska(KSS) v ãele s pﬁedsedou strany Peterem Weissem prosadilo v prÛbûhu let 1990 aÏ 1991 rezignaci na marxisticko-leninskou identitu strany, oficiální pﬁijetí sociálnûdemokratické orientace a zmûnu názvu na Stranu demokratické levice(SDª). V prosinci 1991 se se‰el první sjezd„nové“ strany, kter˘ deklaroval cíl vstoupit do Socialistické internacionály, klíãové organizace sdruÏující na mezinárodní úrovni socialistické a sociálnûdemokratické strany. SDª si z pÛvodní KSS odnesla nemal˘ majetek a také organizaãní struktury pokr˘vající celé území Slovenska. V˘raznû ji to zv˘hodnilo pﬁed ostatními politick˘mi stranami. Paradoxnû i pﬁed„obnovenou“ KSS, kterou revitalizovali v roce 1992 ortodoxní komunisté odmítající Weissovu„zradu“ komunistick˘ch my‰lenek.„Obnovená“ KSS ov‰em z majetku b˘valé komunistické strany nezískala vÛbec nic. Ve volbách 1992 dosáhla SDª v˘sledku, kter˘ povaÏovala za úspûch – 14,7% hlasÛ(29 mandátÛ). Skonãila tak druhá za Hnutím za demokratické Slovensko(HZDS) Vladimíra Meãiara, jeÏ dosáhlo 37,3% hlasÛ a volby 3 Tato studie byla zpracována v rámci V˘zkumného zámûru ãeského Ministerstva ‰kolství, mládeÏe a tûlov˘chovy„Politické strany a reprezentace zájmÛ v soudob˘ch evropsk˘ch demokraciích“(kód MSM0021622407). 21

vyhrálo. Pro úspûch HZDS, jeÏ vzniklo jako opoziãní hnutí v roce 1991 po odvolání Vladimíra Meãiara z postu pﬁedsedy vlády, bylo velmi dÛleÏité právû jeho obrovské osobní charisma a popularita. Hlasy ve volbách 1992 získala SDª pﬁedev‰ím díky kritice podoby ekonomické transformace. Pojila se s tím samozﬁejmû i urãitá dávka politického populismu, s nímÏ v té dobû strana operovala. V souvislosti s volbami 1992 je ale nutné upozornit na jeden aspekt, kter˘ byl i do budoucna dÛleÏit˘. Svou – vÛãi tehdej‰í vládní politice – protestní profilací mûla SDª velmi blízko k Meãiarovu HZDS. HZDS tím ov‰em pﬁedstavovalo pro SDª silnou konkurenci a voliãstvo obou stran se sv˘mi sociálními charakteristikami li‰ilo jen málo. Pro názornost podle v˘zkumu, kter˘ dûlalo Centrum pro sociální anal˘zu v lednu 1992 tedy nûkolik mûsícÛ pﬁed volbami v pﬁípadû by 27% potenciálních voliãÛ HZDS bylo ochotn˘ch jako druhou stranu volit SDª. Naopak 57% (!) potenciálních voliãÛ SDª by svÛj pﬁípadn˘ druh˘ hlas dalo HZDS(Aktuálne problémy âesko-Slovenska január 1992. Závereãná správa zo sociologického prieskumu 1992: 30 a 35). Expanze HZDS na zaãátku 90. let tedy pravdûpodobnû pﬁipravila SDª o nemalé procento hlasÛ a omezila do budoucna moÏnosti jejího voliãského rÛstu. HZDS sice nebylo levicovou formací – pﬁedstavovalo ‰irok˘ centristick˘ subjekt – ale jeho pﬁesah do voliãského„lovi‰tû“ SDª byl zjevn˘. Projevil se tím fenomén, kter˘ exkomunisté v Polsku nebo Maìarsku nezaznamenali – existence silnûj‰ího konkurenta v nûkter˘ch aspektech velmi podobnû programovû orientovaného, jenÏ zmen‰uje prostor v politickém ve spektru, kter˘ by SDª mohla obsadit. DÛleÏité rovnûÏ bylo, Ïe do budoucna zÛstala otevﬁená moÏnost pﬁelévání voliãÛ mezi SDª a HZDS. SDª mûlo pﬁed volbami 1992 s HZDS pomûrnû dobré vztahy a tato situace trvala i po volbách. SDª podporovalo jednobarevnou men‰inovou vládu HZDS s tím, Ïe usilovalo o pﬁím˘ vstup do vlády. Meãiar ale neprojevoval zájem dûlit se o moc, i kdyÏ postavení jeho vlády se stávalo díky slabému parlamentnímu zázemí stále obtíÏnûj‰í. Vztah SDª k HZDS se v prÛbûhu roku 1993 zvolna zhor‰oval a SDª zaãalo prosazovat pﬁedãasné parlamentní volby, pﬁiãemÏ v dÛsledku sv˘ch rostoucích preferencí oãekávalo, Ïe by mohlo volebnû v˘raznû posílit. Prezentovalo pﬁitom pﬁedstavu, Ïe stávající Meãiarova vláda zÛstane aÏ do konání pﬁedãasn˘ch voleb u moci. Tento zámûr ale nevy‰el. V bﬁeznu 1994 ostﬁe kritick˘ projev prezidenta Kováãe v parlamentu o stavu zemû vyvolal pád Meãiarovy vlády. Pod tlakem tehdej‰í situace vstoupila SDª do pﬁechodné vlády vedené dosavadním ministrem zahraniãí Jozefem Moravãíkem. Vzhledem k tomu, Ïe HZDS ode‰lo do opozice, nebylo bez SDª moÏné sestavit vládu s dostateãnou parlamentní podporou. Moravãíkova vláda byla v mnohém zvlá‰tní. Vedle SDª a odpadlíkÛ od Meãiarova HZDS a nacionalistické Slovenské národní strany (SNS), v ní zasedlo antikomunistické(!) konzervativnû-katolické KﬁesÈanskodemokratické hnutí(KDH). K podobnému nepﬁirozenému spojenectví antikomunistÛ a exkomunistÛ a to dokonce na vládní úrovni nikde jinde ve stﬁední 22

Evropû nedo‰lo(srov. Haughton 2004). Tento fakt byl vysvûtliteln˘ Meãiarov˘m neliberálním stylem vládnutí, kter˘ pﬁinesl prolomení politick˘ch bariér mezi exkomunisty a antikomunisty, mezi pravicí a levicí. Souãasnû se zaãala SDª intenzivnû pﬁipravovat na pﬁedãasné parlamentní volby na podzim 1994. V kvûtnu 1994 uzavﬁela SDª dohodu o pﬁedvolební koalici s názvem Spoleãná volba(SV) se tﬁemi mal˘mi levicov˘mi stranami:„historick˘mi“ sociálními demokraty(Sociálnûdemokratickou stranou Slovenska – SDSS), Stranou zelen˘ch na Slovensku(SZS) a agrárním Hnutím zemûdûlcÛ Slovenska(HPS). Vedení SDª tak realizovalo my‰lenku, o niÏ se snaÏilo uÏ od roku 1990, tj. vytvoﬁit siln˘ levicov˘ blok, v nûmÏ by SDª hrála klíãovou roli. Viditelnû zde pÛsobila inspirace polskou SLD. Úãast ve Spoleãné volbû odmítl jeden mal˘ levicov˘ subjekt – SdruÏení dûlníkÛ Slovenska(ZRS) veden˘ Jánem ªuptákem. ªupták, b˘val˘ poslanec SDª, pﬁedvolební kampaÀ ZRS silnû zamûﬁil právû na kritiku„zrady“ SDª z dÛvodu její vládní spolupráce s pravicí. ke kritice vyuÏil také nepopulární kroky, které v krátkém období svého pÛsobení Moravãíkova vláda udûlala v sociálnû-ekonomické oblasti. Pﬁíznivû se to odrazilo ve volební podpoﬁe ZRS a naopak pro SDª se tato konkurence zleva ukázala velmi ‰kodlivá. V parlamentních volbách 1994 SV dostala pouh˘ch 10,4% hlasÛ. ZRS naproti tomu v˘raznû uspûla se 7,34% hlasÛ. HZDS pak získalo ve volbách 1992 velmi solidních 35% hlasÛ. âást pÛvodních voliãÛ SDª se pﬁelila k ZRS a ãásteãnû i k HZDS a KSS, která se ov‰em do parlamentu ve volbách 1992 nedostala(získala pouze 2,7% hlasÛ). Potvrzují to prÛzkumy veﬁejného mínûní pﬁed volbami 1994. Podle agentury Focus se je‰tû na zaãátku roku 1994 voliãské preference SDª blíÏily k 20% hranici. V kvûtnu 1994 ale byly uÏ jen asi 13%. Naopak ZRS by v bﬁeznu 1994 podle agentury Focus dalo svÛj hlas 4,8% voliãÛ, v kvûtnu 1994 uÏ 7,1% voliãÛ. Posilovat zaãalo i do té doby klesající HZDS. Preference koalice SDª – SDSS – SZS – HPS na pﬁelomu ãervna a ãervence 1994 pak dosáhly 14,9% (v˘zkum nepracoval s názvem koalice Spoleãná volba). Pﬁedvolební prÛzkumy také dokumentovaly, Ïe ãtvrtina voliãÛ SDª by jako pﬁípadnou druhou stranu volilo ZRS, coÏ nebylo rozhodnû bez v˘znamu. Z prÛzkumÛ navíc vyplynulo, Ïe témûﬁ polovina voliãÛ(46%) Spoleãné volby nebylo pevnû rozhodnut˘ch, Ïe tuto koalici bude skuteãnû volit. Kromû toho stál za pozornost fakt, kter˘ se projevoval uÏ ve volbách 1992, tj. pﬁíznivci SDª pociÈovali vût‰í sympatie k HZDS a SNS neÏ ke KDH. Právû s KDH ale SDª spoleãnû zasedala v Moravãíkovû vládû. I to mohlo rozhodování voliãÛ SDª ovlivnit(Aktuálne problémy Slovenska máj 1994. Správa zo sociologického v˘skumu 1994: 48 a 58; Bútorová 1994: 143 – 145). Zajímavá je také anal˘za v˘sledkÛ voleb v jednotliv˘ch slovensk˘ch okresech. Ukázalo se, Ïe tam, kde SV oproti v˘sledku SDª z roku 1992 nejvíce oslabila, v˘raznû posílily právû ZRS, HZDS a„obnovená“ KSS(Kriv˘, Fegºová, Balko 1996: 101). Shrneme-li, pﬁíãiny neúspûchu SDª(SV) ve volbách 1994 tkvûly v kombinaci více faktorÛ. Pﬁedev‰ím to byla ªuptákova schopnost vyuÏít oslabení 23

pÛvodního populismu SDª a pﬁitáhnout k ZRS poãetnou skupinu nespokojen˘ch voliãÛ, kteﬁí doposud podporovali SDª. Neblah˘ vliv zﬁejmû mûl i ãasovû naprosto nevhodn˘ vstup SDª do vlády s pravicov˘mi stranami pÛl roku pﬁed volbami a z toho plynoucí pﬁevzetí odpovûdnosti za nepopulární sociální opatﬁení. V neposlední ﬁadû bylo chybné rozhodnutí SDª o vytvoﬁení volební koalice s pro voliãe neznám˘m názvem Spoleãná volba. Jak to po volbách glosovali nûkteﬁí komentátoﬁi, voliãi SDª kdyÏ v seznamu kandidujících stran„neobjevili“ název SDª, dali hlas subjektu, jehoÏ levicovost z názvu pﬁímo ãi‰ela – SdruÏení dûlníkÛ Slovenska. V˘mûna pﬁedsedy a zrod vnitﬁního roz‰tûpení strany V SDª vyvolal volební v˘sledek obrovsk˘ ‰ok, protoÏe strana poãítala s volebním v˘sledkem okolo 20% hlasÛ. V dan˘ moment nicménû Weissovo vedení je‰tû zÛstalo v ãele strany. Weiss také dokázal prosadit, Ïe SDª nebude participovat na nové vládû, kterou znovu sestavil Vladimír Meãiar. Naopak ZRS do této vlády vstoupilo(tﬁetím koaliãním partnerem se stala nacionalistická Slovenská národní strana – SNS). Parlamentní volby 1994 nicménû otﬁásly pozicí Weissova reformního vedení a odstartovaly ve stranû úvahy o správnosti kursu nastoupeném na pﬁelomu 80. a 90. let. Nespokojenost ãlenské základny navíc posílily ãistky, které nová vládní koalice vedená HZDS záhy po svém nástupu rozbûhla ve státní správû. V˘raznû se existenãnû dotkly ãásti ãlenské základny SDª. ¤ada ãlenÛ strany zde totiÏ byla je‰tû od pﬁedlistopadov˘ch dob zamûstnána. Nov˘ kabinet Vladimíra Meãiara je ov‰em ãasto postavil pﬁed tûÏké rozhodnutí, jestli si vybrat stranickou legitimaci SDª nebo zamûstnání. Právû do turbulentních let 1994 – 1995 tak spadá v˘razn˘ pokles ãlenské základny SDª. Na konci roku 1995 mûla SDª uÏ jen asi 24 tisíc ãlenÛ(Ondruchová 2000: 52). Byl to pokles témûﬁ o polovinu ve srovnání se stavem pﬁi vzniku SDª v prosinci 1991. Za dozvuk voleb 1994 lze povaÏovat v˘mûnu pﬁedsedy strany na sjezdu v dubnu 1996. Nov˘m pﬁedsedou se stal Jozef Miga‰, kter˘ do té doby pÛsobil jako velvyslanec na Ukrajinû. Nenesl díky tomu Ïádnou odpovûdnost za debakl ve volbách 1994. 4 Nov˘ pﬁedseda záhy po svém zvolení poloÏil dÛraz na„levicovûj‰í” orientaci SDª a na roz‰íﬁení vlivu SDª mezi dûlníky. Mimo jiné se uvedl i v˘roky o potﬁebû„oprá‰it Marxe a pﬁeãíst si ﬁádky o rozporu práce a kapitálu, vlastnictví a odcizení“(MeseÏnikov 1997: 31). Rok 1996 pﬁedstavoval dal‰í mezník ve v˘voji SDª. V˘roky nového pﬁedsedy strany a ãásti vedení SDª signalizovaly, Ïe pﬁedchozí orientace na 4 Jozef Miga‰ pÛsobil pﬁed listopadem 1989 na odboru pro vûdu Ústﬁedního v˘boru Komunistické strany Slovenska. Po listopadu 1989 pracoval v aparátu strany, kde to dotáhl aÏ na post manaÏéra V˘konného v˘boru SDª. Meãiarova vláda ho v roce 1993 – tedy v dobû je‰tû dobr˘ch vztahÛ mezi HZDS a SDª – vyslala jako diplomata na Ukrajinu. Jeho úspûch pﬁi volbû pﬁedsedy SDª bylo podle nûkter˘ch spekulací moÏné(údajnû) vysvûtlit i podporou vlivné finanãní skupinu okolo Dûvín banky, úzce s SDª propojené. Dûvín banka byla ovládána rusk˘m kapitálem. 24

„modernistickou“ sociálnûdemokratickou identitu nemusí b˘t trvalé. ·ok z neúspûchu ve volbách 1994 vedl k zmûnû atmosféry uvnitﬁ SDª a reorientaci ãásti stranick˘ch kádrÛ, kter˘m se identita strany zaãala jevit nedostateãnû levicová(Kopeãek 2002: 116). Vytvoﬁil se tím zárodek sporu dvou kﬁídel ve vedení strany –„modernistického” a„radikálnû-socialistického”. Tento spor o identitu strany zaãal postupnû ohroÏovat její jednotu. Spolu s problémy okolo hledání místa ve stranicko-politickém systému, o nûmÏ je‰tû bude ﬁeã, se konflikt„modernistÛ“ s„radikálními socialisty“ stal faktorem, jenÏ v˘znamnû pﬁispûl ke krizi a zániku SDª. Cesta k politické poráÏce V parlamentních volbách v záﬁí 1998 získala SDª 14,6% hlasÛ(23 mandátÛ). Vrátila se tím na úroveÀ svého nejlep‰ího v˘sledku z roku 1992. Pﬁed volbami 1998 se SDª snaÏila drÏet si urãit˘ distanc od ostatní pﬁeváÏnû pravicové antimeãiarovské opozice. Jedním z dÛvodÛ byla snaha neodradit si voliãe, na nûÏ by pﬁíli‰ tûsné vazby pravicí mohly pÛsobit negativnû. Souãasnû ale byla dÛleÏitá atmosféra roku 1998. Vrcholila vyhrocená konfrontace meãiarismus versus antimeãiarismus. Celá opozice vãetnû SDª proklamovala cíl obnovy demokratického a právního státu po‰lapaného v období Meãiarova vládnutí. Vedení SDª to nedovolilo serióznûji uvaÏovat o spojenectví s HZDS. DÛvody byly rovnûÏ zahraniãnûpolitické. Meãiar a jeho vládnutí bylo vnímáno ze strany EU mimoﬁádnû negativnû. I proto si SDª, které mimoﬁádnû záleÏelo na zahraniãnûpolitickém renomé nemohla dovolit spolupráci s ním. SDª tak po volbách vstoupila do vládní koalice vedené Mikulá‰em Dzurindou, lídrem pﬁeváÏnû pravicové Slovenské demokratické koalice(SDK). Jedním ze„zakladatelsk˘ch“ subjektÛ SDK opût bylo KDH, jejíÏ pﬁedseda Ján âarnogursk˘ zasedl ve vládû spolu s ministry za SDª. Stejnû jako Moravãíkova vláda v roce 1994 se tak i Dzurindova vláda vyznaãovala velkou heterogenitou. Opût zde vedle exkomunistÛ zasedli antikomunisté a pravice zaãala vládnou spoleãnû s levicí. Od poãátku svého pÛsobení v Dzurindovû vládû se ov‰em SDª dostávala do stﬁetu s ostatními ãleny koalice. DÛvodÛ bylo více. Jednak se SDª snaÏila posílit svou pozici ve vládní koalici na úkor nejvût‰ího aktéra koalice – Dzurindovy SDK. VyuÏívala k tomu vnitﬁních potíÏí tohoto subjektu, kter˘ se postupnû rozpadal. Dal‰ím dÛvodem byly nepopulární sociální opatﬁení, k nimÏ vláda sáhla. Jednalo se napﬁíklad o deregulaci nûkter˘ch cen(plyn, elektﬁina atd.). Pro SDª, která pﬁed volbami 1998 slibovala zvy‰ování Ïivotní úrovnû, se tato opatﬁení stala politicky velmi nepﬁíjemná. S ohledem na to, Ïe se stále pokou‰ela prezentovat jako obhájce zájmÛ sociálnû slab˘ch, na nûÏ opatﬁení nové vlády dopadaly velmi tvrdû, zvolila taktiku kritiky vládní koalice. V tomto smûru se uplatÀovali pﬁedev‰ím pﬁedstavitelé radikálnû-socialistického kﬁídla, kteﬁí se nezﬁídka distancovali od vládní koalice. Z pohledu veﬁejnosti to ov‰em vyvolávalo dojem urãité schizofrenie SDª. Strana, která zasedala ve vládní koalici, k ní souãasnû zaujímala pozici, jako by byla v opozici. 25

Asi nejviditelnûji se tento fakt projevil v polovinû dubna 2000. Opozice tehdy iniciovala návrh na vyslovení nedÛvûry pﬁedsedovi vlády Dzurindovi. Poslaneck˘ klub SDª se pÛvodnû dohodl, Ïe odvolání premiéra nepodpoﬁí, tj. buì se zdrÏí hlasování nebo se ho vÛbec nezúãastní. Pﬁed hlasováním ale v diskusi vystoupil pﬁedseda strany Miga‰ s projevem, obsahujícím tvrdou kritiku vládní politiky a vyzval pﬁítomné, aby hlasovali pro vyslovení nedÛvûry premiérovi. V hlasování o dÛvûﬁe premiérovy se poslaneck˘ klub SDª rozdûlil. Spolu s Miga‰em ãtyﬁi dal‰í poslanci podpoﬁili Dzurindovo odvolání. Proti hlasovalo ‰est poslancÛ SDª(vãetnû b˘valého pﬁedsedy Weisse). Ostatní poslanci SDª se drÏeli pﬁedchozího ujednání a hlasování se nezúãastnili nebo se zdrÏeli. Pﬁedseda vlády sice hlasování o dÛvûﬁe pﬁeÏil, nicménû koaliãní krize trvala nûkolik t˘dnÛ. Tlak na Dzurindu a SDK vyvíjela SDª i pozdûji, ale úspû‰ná nebyla. K Miga‰ovu postupu pﬁed hlasováním o dÛvûﬁe premiérovy zﬁejmû pﬁispûla kauza generálního ﬁeditele státních Slovensk˘ch elektráren ·tefana Ko‰ovana, kter˘ udrÏoval s pﬁedsedou SDª úzké vztahy. Ko‰ovan byl SDª nominován na tento post po volbách 1998. Ve funkci se ale rychle stal pﬁedmûtem kritiky za prosazování soukrom˘ch zájmÛ v tomto státním podniku. Mûl ve své funkci opakovanû zv˘hodÀovat soukromé firmy, s nimiÏ byl propojen. Na tomto základû byl krátce pﬁed hlasováním o vyslovení nedÛvûry premiérovi pﬁes ostr˘ Miga‰Ûv nesouhlas odvolán. SDª si bûhem svého vládního pÛsobení vyslouÏila povûst silnû klientelistické strany, jejíÏ funkcionáﬁi prosazují soukromé zájmy bez ohledu na zájmy státu. Kauza Ko‰ovan patﬁila k tûm nejviditelnûj‰ím(Le‰ko 2000: 80 – 88). V praxi tento klientelismus ale musel po‰kodit image SDª u voliãÛ. Shrneme-li, mÛÏeme konstatovat, Ïe situace po volbách 1998 se pro SDª stala nepﬁíjemn˘m analogií pﬁedchozího vládního pÛsobení SDª v Moravãíkovû vládû v roce 1994. V˘razn˘ rozdíl byl ov‰em v tom, Ïe zatímco Moravãíkova vláda existovala pouh˘ pÛl roku, pÛsobení SDª ve vládû se ukázalo dlouhodobou záleÏitostí. Zaãalo to silnû ovlivÀovat nejenom její voliãskou podporu, ale také vnitﬁní integritu. Druhá krize SDª V˘znamn˘m katalyzátorem vnitﬁního v˘voje SDª se stal právû prudk˘ propad voliãské podpory, jenÏ nastal od pﬁelomu let 1999/2000. Podobnû jako v roce 1994 v pﬁípadû ZRS Jána ªuptáka stál za„tunelováním“ voliãstva SDª b˘val˘ ãeln˘ ãlen SDª – Robert Fico. Fico se v roce 1999 vzdal funkce prvního místopﬁedsedy strany a zaãal tvrdû kritizovat její vládní pÛsobení. Na konci roku 1999 pak zaloÏil novou stranu nazvanou Smûr. Fico koncipoval Smûr – podobnû jako kdysi ªupták – jako protestní politickou alternativu orientovanou na voliãe SDª.(Ov‰em nejenom na nû voliãsky dokázal oslovit i nemalé procento b˘val˘ch pﬁíznivcÛ SDK.) Voliãské preference SDª, které se je‰tû v prÛbûhu roku 1999 pohybovaly v rozmezí 10 – 15%, v následujících mûsících rychle klesaly k 5%. Naopak podpora Smûru bûhem roku 2000 26

vyskoãila nad 15%% hranici. Podle sociologick˘ch prÛzkumÛ aÏ tﬁetina pﬁíznivcÛ Smûru volila v parlamentních volbách 1998 právû SDª(Kriv˘, MeseÏnikov 2001: 82 a 103; Gyárfá‰ová 2003: 114). V SDª vyvolal tento v˘voj voliãsk˘ch preferencí rostoucí nervozitu, coÏ vedlo k eskalaci latentních nicménû doposud smûrem na veﬁejnost tlumen˘ch vnitrostranick˘ch rozporÛ. Naplno se tím obnaÏila existence dvou odli‰n˘ch kﬁídel s rozdíln˘m názorem na to, kam by mûla SDª smûﬁovat.„Modernistické” kﬁídlo reprezentovali nûkteﬁí ministﬁi zasedající za SDª v Dzurindovû vládû ministrinû financí Brigita Schmögnerová, ministr ‰kolství Milan Ftáãnik, ministrem obrany Pavol Kanis, a dále b˘val˘ pﬁedseda Peter Weiss a nûkteﬁí známí poslanci jako Ladislav Orosz. K„radikálnû-socialistickému“ kﬁídlu mimo pﬁedsedy J. Miga‰e viditelnû inklinovala ãást poslaneckého klubu strany a dva ministﬁi SDª ve vládû – ministr zemûdûlství Pavol Konco‰ a ministr práce, sociálních vûcí a rodiny Peter Magva‰i.„Radikální socialisté“ kladli dÛraz na „levicovûj‰í“ identitu SDª a kritizovali„salónní“ levicovost„modernistÛ“. „Modernisté“ naopak pﬁedstavitelÛm„radikálnû-socialistického” kﬁídla vyt˘kali, Ïe sv˘mi postoji kompromitují SDª a napomáhají roz‰iﬁování pﬁedstavy o klientelismu této strany(viz napﬁíklad kauza Ko‰ovan). Souãasnû„modernisté“ volali po dÛsledném prosazování programov˘ch hodnot po vzoru západoevropsk˘ch sociálních demokratÛ. V podmínkách ekonomicky stále se transformujícího Slovenska to ov‰em znûlo znaãnû nerealisticky(srov. Handl, Le‰ka 2004). Projevilo se to na v˘sledku boje obou kﬁídel uvnitﬁ SDª. K otevﬁenému stﬁetu obou kﬁídel do‰lo na sjezdu strany v Ko‰icích, kter˘ se se‰el v ãervenci a volily se na nûm nové orgány strany. Na post pﬁedsedy kandidoval proti Miga‰ovi zástupce„modernistického” kﬁídla Milan Ftáãnik. Pro Miga‰e hlasovalo 223 delegátÛ, pro Ftáãnika jen 182 delegátÛ. Miga‰ tak byl potvrzen na postu pﬁedsedy. Vítûzstvím„radikálnû-socialistického” kﬁídla skonãila i volba místopﬁedsedÛ, kdyÏ byli dva ze tﬁí zvolen˘ch místopﬁedsedÛ stoupenci„radikálnû-socialistického“ kﬁídla. Podobnû dopadly volby dal‰ích vrcholn˘ch orgánÛ SDª. Sjezd tak znamenal dÛleÏit˘ mezník ve v˘voji strany.„Modernisté“ byli ve stranû odstaveni na vedlej‰í kolej a potvrdila se pﬁevaha„radikálnû-socialistického“ kﬁídla. Trvale nízké voliãské preference SDª sice v listopadu 2001 vedly na dal‰ím sjezdu k v˘mûnû Miga‰e, kterého ãlenská základna povaÏovala za hlavního viníka krize strany. Miga‰e, kter˘ uÏ na post pﬁedsedy nekandidoval, ale nahradil Pavol Konco‰, kter˘ patﬁil k nejv˘znamnûj‰ím pﬁedstavitelÛm„radikálnû-socialistického“ kﬁídla. 5 V hlasování porazil své protikandidáty P. Weisse a M. Ftáãnika.(Konco‰ získal 256 hlasÛ, Weiss 90 hlasÛ a Ftáã5 Konco‰ se v minulosti v SDª profiloval jako reprezentant zájmÛ zemûdûlsk˘ch druÏstevníkÛ. V 70. letech byl pﬁedsedou zemûdûlského druÏstva, v 80. a na zaãátku 90. let pak zastával vysokou funkci ve Svazu zemûdûlsk˘ch druÏstev. Jeho v˘bûr s ohledem na tradiãnû„mûstské“ voliãstvo SDª a absenci jakéhokoliv osobního charismatu nemohl voliãsky stranû pomoci. 27

nik 36 hlasÛ, dal‰í dva uchazeãi J. Stank a R. ·ipo‰ získali miziv˘ poãet hlasÛ). Sjezd tak opût potvrdil pﬁevahu„radikálnû-socialistického“ kﬁídla ve stranû, coÏ se následnû promítlo i na vládní úroveÀ. V lednu 2002 se vedení SDª rozhodlo odvolat pﬁedstavitelku„modernistického“ kﬁídla strany Brigitu Schmögnerovu z vládního postu(uÏ dﬁíve z dÛvodu obvinûní z korupce byl nucen rezignovat ministr obrany Pavol Kanis). Následnû ãást pﬁedstavitelÛ „modernistického“ kﬁídla Weiss, Schmögnerová, Ftáãnik z SDª ode‰la a zaloÏila novou politickou formaci – Sociálnû demokratickou alternativu (SDA). Novou stranu zaregistrovalo ministerstvo vnitra 1. bﬁezna 2002 a první snûm se se‰el v dubnu 2002. Pﬁedsedou SDA byl zvolen Milan Ftáãnik. Secese SDA znamenala pro SDª oscilující v té dobû ve v˘zkumech voliãsk˘ch preferencí okolo 5% uzavírací klauzule zﬁejmû rozhodující úder. Minimalizoval ‰ance strany na získání parlamentního zastoupení po pﬁí‰tích volbách. SDª se sice pokusila o jakousi obnovu ‰ir‰í levicové spolupráce, kdyÏ se dohodla na spolupráci v parlamentních volbách 2002 s„historick˘mi“ sociální demokraty a sociálnû-liberální Stranou obãanského porozumûní (SOP). V˘mûnou za volební podporu umístila na své kandidátce ãleny tûchto dvou stran, ãímÏ se souãasnû vyhnula nutnosti pﬁekonat vy‰‰í 7% uzavírací klauzule pro volební koalice. Voliãská podpora obou tûchto subjektÛ se ov‰em uÏ pﬁedtím blíÏila nule. SDª získala v záﬁijov˘ch volbách 2002 jen 1,36% hlasÛ, coÏ v absolutních ãíslech znamenalo necel˘ch ãtyﬁicet tisíc hlasÛ. Pro srovnání FicÛv Smûr ve volbách 2002 dosáhl 13,46% hlasÛ. Nepﬁíli‰ úspû‰nûji neÏ SDª se vedlo i„modernistické“ SDA, která získala pouze 1,79% hlasÛ. SDA nepomohla ani snaha zv˘raznit nûkteré postmateriální prvky své identity, které by oslovily mladé voliãe. Ve zvlá‰tním programovém dokumentu – vedle volebního programu – urãeném pro mladé se tak objevily body poÏadující levnûj‰í antikoncepci nebo legalizaci marihuany. Otázkou, která má ov‰em spekulativní charakter je, zda by SDA nemohla b˘t ve volbách 2002 voliãsky úspû‰nûj‰í, tj. získat malé parlamentní zastoupení, kdyby k jejímu zaloÏení„modernistické“ kﬁídlo pﬁistoupilo ihned po sjezdu v Ko‰icích v roce 2000. ZaloÏení SDA jen krátce pﬁed volbami totiÏ od poãátku minimalizovalo její vyhlídky na úspûch. Proces vplynutí SDª do Smûru po volbách 2002 Zánik SDª i SDA splynutím se Smûrem, k nûmuÏ do‰lo na konci roku 2004, byl po volbách 2002 sice jen jednou z moÏn˘ch alternativ, ov‰em v danou chvíli tou nejracionálnûj‰í. V dubnu 2003 sjezd v Luãenci zvolil pﬁedsedou dosavadního místopﬁedsedu ªubomíra Petráka, kter˘ byl uÏ po Konco‰ovû rezignaci na funkci ihned po volbách 2002 povûﬁen pﬁechodn˘m vedením strany. Petrák se zpoãátku pokou‰el udrÏet odstup od Ficova Smûru. Platformu pro integraci levice se pokou‰el najít spoleãnû s SDA, SDSS a dokonce s Levicov˘m blokem Jozefa Kalmana, s nimiÏ probíhala bûhem roku 2003 intenzivní jednání(Kalman byl v minulosti vysok˘m pﬁedstavitelem HZDS). 28

Objevily se i úvahy o zapojení ªuptákova ZRS, které od voleb 1998 doÏívalo na politické periferii. V praxi ov‰em slouãení tûchto subjektÛ nesk˘talo Ïádnou záruku, Ïe to zmûní jejich marginální postavení. Jedin˘m relevantním subjektem, kter˘ projevoval ochotu za urãit˘ch podmínek vzít ãást stranické elity SDª„na palubu“ byl právû Smûr. Pro Smûr slouãení ãi pﬁesnûji pohlcení SDª sk˘talo pﬁínos v podobû získání propracovan˘ch územních organizaãních struktur, silného zastoupení na regionální a obecní úrovni a nemalého majetku. Podle v˘roãní zprávy za rok 2003 vlastnila SDª majetek v úãetní hodnotû témûﬁ padesát miliónÛ korun. S ohledem na to, Ïe vût‰ina tohoto majetku byly nemovitosti s ãasto v˘raznû vy‰‰í trÏní hodnotou jednalo se pro finanãnû nezaji‰tûn˘ Smûr o velk˘ pﬁínos. Pro Smûr navíc mûlo spojení v˘hodu i v tom, Ïe to umoÏÀovalo vnûj‰kové posílení novû deklarované sociálnûdemokratické image. PrÛlom ve vztahu SDª a Smûr byl oficiálnû demonstrován volbami do Evropského parlamentu v ãervnu 2004. Na volitelném místû na kandidátce Smûru byl umístûn i místopﬁedseda SDª Vladimír MaÀka. Bez ohledu na stále opatrná veﬁejná vyjádﬁení pﬁedsedy Petráka ohledne perspektivy dal‰í vzájemné spolupráce to znamenalo kvalitativní zlom. Vût‰í vliv zde nemûl ani nakonec slab‰í v˘sledek Smûru(16,89% hlasÛ) neÏ se obecnû oãekávalo. Evropské volby uvnitﬁ SDª definitivnû legitimizovaly dosud tlumenou diskusi o spojení se Smûrem. V záﬁí 2004 oficiálnû zahájená jednání o slouãení dostala rychl˘ spád. UÏ 4. prosince 2004 sjezd SDª odhlasoval zánik strany k 31. prosinci 2004. Klíãov˘m ospravedlÀujícím argumentem se stalo sjednocení levice v tváﬁí v tváﬁ radikálním reformám provádûn˘ch(druhou) Dzurindovou pravostﬁedovou vládou. Dobﬁe to demonstrovaly slova pﬁedsedy Petráka na tomto posledním sjezdu SDª:„Není jisté, Ïe vyhrajeme, ale jestli to neudûláme prohrajeme v‰ichni“(Sme/Smena 6. 12. 2004, s. 1). 11. prosince 2004 slouãení odsouhlasil snûm Smûru. SDª tím zmizela z politické scény. SDª si dokázala vyjednat pomûrnû v˘hodné podmínky slouãení. Majetek SDª sice pﬁe‰el do vlastnictví Smûru ov‰em s tím, Ïe v dvouletém pﬁechodném období si narychlo vytvoﬁené obãanské sdruÏení Levicov˘ dÛm, jehoÏ orgány byly tvoﬁeny reprezentanty zaniklé SDª, ponechalo právo veta pﬁi prodeji nemovitostí. Pﬁedstavitelé b˘valé SDª dále získali nárok na zastoupení ve strukturách Smûru. Europoslanec Vladimír MaÀka se stal místopﬁedsedou Smûru a pﬁedseda ªubomír Petrák a ústﬁední tajemník Ján Richter se stali ãleny pﬁedsednictva Smûru. RovnûÏ SDª mûla obsadit post místopﬁedsedy v kaÏdé okresní a krajské organizaci Smûru, coÏ ov‰em ne vÏdy v praxi do‰lo naplnûní. âlenská základna SDª nepﬁecházela automaticky, ale ãlenové se museli individuálnû pﬁeregistrovat. Fico pﬁi slouãení deklaroval, Ïe nemá zájem o vstup„zkompromitovan˘ch“ b˘val˘ch vedoucích pﬁedstavitelÛ SDª a to vãetnû b˘val˘ch pﬁedsedÛ Pavola Konco‰e a Jozefa Miga‰e. UÏ pﬁed zánikem SDª rozhodla o ukonãení své existence i SDA. 27. listopadu 2004 její druh˘ ﬁádn˘ snûm schválil slouãení se Smûrem. Argumenta29

ce k dÛvodÛm zániku byla prakticky analogická jako u SDª. Jak to vyjádﬁil Milan Ftáãnik, je zapotﬁebí podpoﬁit„formování silné a hodnotovû vyprofilované sociálnûdemokratické strany“(Pravda 27. 11. 2004, s. 2). Podle Ftáãnikovy pﬁedstavy mûli ãlenové SDA napomoci„sociáldemokratizaãní“ promûnû Smûru zevnitﬁ. Podmínky vplynutí SDA do Smûru byly ménû v˘hodné neÏ v pﬁípadû SDª. Zanikající SDA nezískala nárok na zastoupení v orgánech Smûru. Celkovû men‰í zájem Smûru o SDA neÏ tomu bylo v pﬁípadû SDª demonstrovala skuteãnost, Ïe Ïádn˘ ãeln˘ pﬁedstavitel Ficovy strany se „ukonãujícího“ snûmu SDA nezúãastnil. âlenové SDA – v dobû zániku jich bylo asi osem set – dostali stejnû jako ãlenové SDª(a SDSS) sedmimûsíãní lhÛtu na individuální vstup do Smûru. Robert Fico pﬁitom k ‰piãkám„modernistické“ SDA Peteru Weissovy a Milanu Ftáãníkovy zaujal stejn˘ postoj jako k b˘val˘m„radikálnû-socialistick˘m“ pﬁedstavitelÛm SDª. Dal jasnû najevo, Ïe o jejich angaÏmá ve Smûru nemá zájem. Shrnutí Jak demonstroval tento pﬁíspûvek, koﬁeny problémÛ slovenské SDª lze najít uÏ na poãátku její existence. Zaprvé to byla omezená ochota znaãné ãásti ãlenské základny i funkcionáﬁÛ pÛvodní KSS vnitﬁnû se ztotoÏnit s tak razantní promûnou identity strany, k jaké se rozhodlo Weissovo vedení na zaãátku 90. let. Naplno se to zaãalo projevovat od okamÏiku, kdy se dostavil první velk˘ politick˘ neúspûch – fiasko ve volbách 1994. Pozici reformního vedení SDª to reálnû v˘znamnû oslabilo. Za druhé stojí za pozornost urãité zpoÏdûní, které nabrala reforma slovenské komunistické strany ve srovnání s nástupnick˘mi komunistick˘mi stranami v sousedním Polsku a Maìarsku. V Polsku i v Maìarsku existovalo ve vedení komunistické strany pﬁed rokem 1989 vlivné reformní kﬁídlo, které s transformací strany uÏ pﬁed koncem komunistického reÏimu kalkulovalo. V Komunistické stranû Slovenska ale pﬁed rokem 1989 chybûly podmínky pro„pﬁípravu pÛdy“ k reformû strany. Strnulost ãeskoslovenského komunistického reÏimu a odpor jedení komunistické strany to vyluãovalo. Do‰lo proto k urãitému ãasovému zpoÏdûní transformace slovensk˘ch komunistÛ ve srovnání s polskou a maìarskou situací. Weissovo vedení SDª po pádu komunistického reÏimu nûjakou dobu trvalo neÏ pﬁipravilo a rozbûhlo reformu strany. Dobﬁe je to vidût na zaloÏení SDª aÏ v roce 1991 ve srovnání s ãasovû dﬁívûj‰ím podobn˘m krokem exkomunistÛ v Maìarsku (ﬁíjen 1989) a Polsku(leden 1990). Tento zdánlivû málo podstatn˘ fakt mûl ve skuteãnosti velk˘ v˘znam pro pozici SDª ve vznikajícím slovenském stranickém systému. V Polsku a Maìarsku díky rychlé adaptaci na nové podmínky nepﬁipustili exkomunisté úspûch konkurentÛ, kteﬁí se zamûﬁovali na podobnou politickou agendu. Naopak na Slovensku znaãnou ãást politického prostoru, kter˘ by SDª mohla potenciálnû obsadit,„zabralo“ HZDS(Hlou‰ek, Kopeãek 2002: 27; srov. Rybáﬁ 2004). SDª se díky tomu stala„pouze“ stﬁednû velkou politickou stranou. Ve vládách, na nichÏ participovala, nemû30

la dominující roli. V kabinetu Jozefa Moravãíka i Mikulá‰e Dzurindy obsadila nejv˘‰e dvû dÛleÏitá ministerstva a nikdy post premiéra. Podobnû v dobû svého„pobytu“ v opozici nikdy nedokázala hrát roli lídra opozice. V polsk˘ch i maìarsk˘ch podmínkách exkomunisté, pokud byli u vládní moci, vÏdy byli klíãovou vládní silou. Podobnû, kdyÏ pÛsobili v opozici, dokázali hrát roli hlavního vládního oponenta. Za tﬁetí spor meãiarismus versus antimeãiarismus donutil SDª k opakovanému uzavírání spojenectví s pﬁirozen˘mi protivníky z pravé ãásti politického spektra proti HZDS. DÛsledkem se stal vznik konkurenãních politick˘ch formací zakládan˘ch nespokojen˘mi ãleny strany – SdruÏení dûlníkÛ Slovenska Jána ªuptáka a Smûru Roberta Fica. Zklaman˘ elektorát SDª tyto formace ochotnû podpoﬁil. V dobû, kdy potom v˘znam konfliktu meãiarismus versus antimeãiarismus uÏ klesal(zhruba od roku 2000), uÏ bylo pro revitalizaci SDª pﬁíli‰ pozdû. Za ãtvrté vedlej‰ím produktem kolísavé voliãské pﬁíznû se stalo silné vnitﬁní pnutí v SDª. Posílilo jej uÏ naznaãené omezené vnitﬁní ztotoÏnûní ãásti ãlenské základny SDª s její„sociáldemokratizovanou“ identitou. DÛsledkem byla v˘mûna pÛvodního reformního vedení, zformování dvou stranick˘ch kﬁídel a nakonec roz‰tûpení strany, coÏ ji definitivnû pohﬁbilo. PouÏitá literatúra a prameny: Aktuálne problémy âesko-Slovenska január 1992. Závereãná správa zo sociologického prieskumu(1992). Bratislava: Centrum pre sociálnu anal˘zu. Aktuálne problémy Slovenska máj 1994. Správa zo sociologického v˘skumu (1994). Bratislava: Focus. Bútorová, Zora(1994): Obãan jako respondent a voliã: zamyslenie sa nad predvolebn˘mi v˘skumami, in: Szomolányi, SoÀa(ed.): Slovensko: voºby 1994. Bratislava: Slovenské zdruÏenie pre politické vedy, s. 133 – 160. Gyárfá‰ová, Oºga(2003): Volebné správania, in: MeseÏnikov Grigorij, Gyárfá‰ová, Oºga, Kollár, Miroslav(eds.): Slovenské voºby’02. Bratislava: In‰titút pre verejné otázky, s. 107 – 128. Handl, Vladimír, Le‰ka, Vladimír(2005): Between Emulation and Adjustment: External Influences of Programatic Change in the Slovak SDL. Journal of Communist Studies and Transition Politics, Vol. 21, No. 1, pp. 105 – 122. Haughton, Tim(2004): Explaining the Limited Success of the Communist Successor Left in Slovakia: The Case of Party of the Democratic Left (SDª). Party Politics, Vol. 10, No. 2, pp. 177 – 191. 31

Hlou‰ek, Vít, Kopeãek, Lubomír(2002): Nástupnické komunistické strany a jejich typologizace, in: Hlou‰ek, Vít, Kopeãek, Lubomír(eds.): Rudí a rÛÏoví. Transformace komunistick˘ch stran. Brno: Mezinárodní politologick˘ ústav, s. 10 – 39. Kopeãek, Lubomír(2002): Strana demokratické levice 1989 – 2002: úspûch ãi neúspûch slovensk˘ch postkomunistÛ?, in: Hlou‰ek, Vít, Kopeãek, Lubomír(eds.): Rudí a rÛÏoví. Transformace komunistick˘ch stran. Brno: Mezinárodní politologick˘ ústav, s. 100 – 137. Kopeãek, Lubomír(2002): Strana demokratické levice 1989 – 2002: úspûch ãi neúspûch slovensk˘ch postkomunistÛ?, in: Hlou‰ek, Vít, Kopeãek, Lubomír(eds.): Rudí a rÛÏoví. Transformace komunistick˘ch stran. Brno: Mezinárodní politologick˘ ústav, s. 100 – 137. Kriv˘, Vladimír, MeseÏnikov Grigorij(2001): Politické strany a ich prívrÏenci, in: Gyárfá‰ová, Oºga, Kriv˘, Vladimír, Vel‰ic, Marián et al.: Krajina v pohybe. Bratislava: In‰titút pre verejné otázky, s. 53 – 146. Le‰ko, Marián(2000): Masky a tváre novej elity. Bratislava: In‰titút pre verejné otázky. MeseÏnikov, Grigorij(1997): Vnútropolitick˘ v˘voj a politická scéna, in: Bútora, Martin(ed.): Slovensko 1996. Súhrnná správa o stave spoloãnosti a trendoch na rok 1997. Bratislava: In‰titút pre verejné otázky, s. 15 – 37. Ondruchová, Mária(2000): Organizácia politick˘ch strán a hnutí na Slovensku. Bratislava: In‰titút pre verejné otázky. Rybáﬁ, Marek(2004): Stranícka politika a meniace sa vzorce straníckej súÈaÏe, in: MeseÏnikov Grigorij, Gyárfá‰ová, Oºga(eds.): Vláda strán na Slovensku: skúsenosti a perspektívy. Bratislava: In‰titút pre verejné otázky, s. 25 – 48. Neodborná periodika: denník Pravda, roã. 2004 denník Sme/Smena, roã. 2004 32

Komentár k príspevku Lubomíra Kopeãka: „V˘skumná sonda do politickej existencie slovensk˘ch exkomunistÛ: Strana demokratické levice 1991 – 2004“ Darina Malová PredloÏená práca kolegu Lubomíra Kopeãka sa venuje anal˘ze v˘voja Strany demokratickej ºavice v rokoch 1991 – 2004 a zameriava sa na urãenie hlavn˘ch príãin„obmedzeného politického úspechu a potom zániku SDª“. Existuje viacero anal˘z, ktoré sa snaÏia preskúmaÈ a vysvetliÈ absenciu silnej a vplyvnej sociálno-demokratickej strany na Slovensku vo v‰eobecnosti alebo konkrétnej‰ie volebn˘ neúspech nekomunistickej ºavice v roku 2002. Táto situácia na Slovensku vzbudzuje záujem analytikov a politikov najmä v porovnaní s okolit˘mi krajinami v strednej Európe, kde sú v súãasnosti pri moci silné ºavicové strany, ktoré buì vznikli transformáciou b˘val˘ch komunistick˘ch strán(Maìarsko a Poºsko) alebo pôsobia ako obnovená sociálna demokracia(âesko). UÏ toto zjednodu‰ené porovnanie napovedá, Ïe pri ‰túdiu politického v˘vinu ºavice na Slovensku moÏno klásÈ dve navzájom prepojené otázky. Po prvé, preão sa nepodarila úspe‰ne zav⁄‰iÈ transformáciu postkomunistickej Strany demokratickej ºavice(SDª)? Po druhé, preão po páde komunizmu nevznikla vplyvná sociálna demokracia nadväzujúca na tradície a my‰lienky tohto politického prúdu? Vo svojej reakcii na príspevok pána Kopeãka najprv zhrniem názory rozliãn˘ch autorov na príãiny tohto stavu vo v˘chodnej Európe vo v‰eobecnosti a zvlá‰È na Slovensku. Potom polemicky rozviniem svoju vlastnú interpretáciu, ktorá sa usiluje nájsÈ základn˘ spú‰Èací moment, od ktorého sa odvinul nasledujúci v˘voj postkomunistickej SDª. Napokon poloÏím otázku, ãi poznanie príãin, resp. identifikovanie faktorov, ktoré urãujú v˘voj SDª, môÏe pomôcÈ pri predvídaní ìal‰ieho v˘vinu ºavicov˘ch strán na Slovensku, ktor˘ v súãasnosti reprezentuje strana Smer – sociálna demokracia. I. Rozliãné práce, ktoré sa venovali v˘skumu ºavicov˘ch strán v strednej a v˘chodnej Európe, moÏno rozdeliÈ na dve základné skupiny. Prvá identifikovala ako základné vysvetºujúce faktory externé podmienky, ktoré urãili a urãujú existujúci stav ºavice v jednotliv˘ch krajinách. Sem patria v˘skumy, ktoré sa orientujú na ‰túdium historick˘ch okolností, ako je stupeÀ sociálneho a ekonomického v˘voja a odvodzujú v˘voj nekomunistickej ºavice po páde komunizmu od existencie a sily sociálno-demokratick˘ch a socialistick˘ch strán pred nástupom komunistického reÏimu. âím niÏ‰ie ‰tádium industrializácie v konkrétnej krajine, t˘m menej pôvodn˘ch sociálno-demokratick˘ch a socialistick˘ch tradícií(Dauderstädt 1999: 22). 33

Medzi vonkaj‰ie podmienky moÏno zaradiÈ aj typ komunistického reÏimu, ktor˘ taktieÏ ovplyvnil reformu b˘val˘ch komunistick˘ch strán a ich posun k sociálnej demokracii a postavenie v demokratickom reÏime prostredníctvom ‰truktúrovania straníckej súÈaÏe. âím represívnej‰í a dogmatickej‰í bol komunistick˘ systém(nepripú‰Èal súÈaÏ elít v strane a obmedzoval „prirodzenú“ artikuláciu záujmov) – a ak sa tak˘to reÏim opieral o racionálny byrokratick˘ aparát –, t˘m úspe‰nej‰í boli„starí“ komunisti pri adaptácii na nové podmienky politickej súÈaÏe, ão sa najmarkantnej‰ie prejavilo v âeskej republike.(Kitschelt a iní, 1999) Spôsob prechodu k demokracii, podºa toho, ãi ho iniciovala vládnuca komunistická strana, ako to bolo v Poºsku alebo v Maìarsku, taktieÏ podmienil v˘voj postkomunistick˘ch politick˘ch strán(Orenstein 1998, Gryzma∏a-Busse 2002, Weiss 2003, Haughton 2004). Na základe bliÏ‰ieho ‰túdia moÏno predpokladaÈ, Ïe ãím aktívnej‰ia a iniciatívnej‰ia bola komunistická strana pri prechode k demokracii e‰te pred pádom systému, t˘m boli väã‰ie ‰ance na transformáciu strany na sociálnu demokraciu alebo socialistickú stranu. Úspech Bulharskej socialistickej strany moÏno tieÏ pochopiÈ na základe r˘chleho vnútrostraníckeho puãu a nástupu nového vedenia ihneì po páde Berlínskeho múru, e‰te pred mobilizáciou verejnosti a opoziãn˘ch síl. Niektoré anal˘zy spájajú fungovanie jednotliv˘ch politick˘ch strán s typom straníckej súÈaÏe. V˘voj ºavicov˘ch strán v postkomunistick˘ch krajinách ãasto závisel od etnickej rozmanitosti krajiny a národn˘ch politick˘ch hnutí, ktoré mali negatívny úãinok na hnutie(Dauderstädt 1999: 21). V prípade Slovenska sa ãasto hovorí o tom, Ïe stranícku súÈaÏ a aj pôsobenie ºavicov˘ch strán do veºkej miery podmienil vznik HZDS. Konkrétne ide o„deformujúcu úlohu“ Meãiarovho hnutia vo vzÈahu k SDª, keìÏe veºká ãasÈ jej pôvodn˘ch stúpencov a potenciálnych voliãov v roku 1992 a neskôr podporila HZDS(Haughton 2004). V druhej skupine, ktorá rámcuje skúmanie v˘voja ºavicov˘ch strán, sa viac prihliada na vnútorné, presnej‰ie vnútrostranícke súvislosti, ktoré ovplyvnili osudy ºavice v strednej a v˘chodnej Európe. V rámci tejto skupiny sa spolupráca ºavicov˘ch strán s odborov˘mi zväzmi identifikuje ako dôleÏit˘ faktor, ktor˘ vysvetºuje rozdiely medzi pôsobením v jednotliv˘ch krajinách v Strednej Európe(dvaja autori – Orenstein 1998, Weiss 2003). Na Slovensku na rozdiel od okolit˘ch krajín a sociálnodemokratick˘ch tradícií odbory odmietli spojenectvo s konkrétnou politickou stranou najmä kvôli rozliãnej politickej orientácii svojich ãlenov. Termín strategické chyby, omyly sa pouÏíva pri aplikovaní teórie racionálnej voºby, keì politická anal˘za venuje pozornosÈ aj aktérom a nielen objektívnym podmienkam a kontextu. Práve Herbert Kitschelt(1994) vo svojom skúmaní transformácie európskej sociálnej demokracie zameral pozornosÈ na tzv. vnútrostranícke premenné a na rozhodnutia aktérov. ZdôvodÀuje tento prístup t˘m, Ïe„ºudia tvoria históriu... a politické strany sú viac neÏ len 34

pasívnym odrazom kolektívnych poÏiadaviek a preferencií vychádzajúcich z predpolitickej sféry sociálnych vzÈahov”. Podºa neho stratégie politikov a vnútro- a medzistranícka súÈaÏ primárne determinujú volebné úspechy ich strán. UplatÀujúc tento pohºad T. Haughton tvrdí, Ïe podpora SDª pre predãasné voºby v roku 1994 bola t˘m kºúãov˘m, strategicky chybn˘m, rozhodnutím alebo bodom, z ktorého uÏ niet návratu a váÏne po‰kodila dovtedy relatívne úspe‰ne sa transformujúcu SDª. Vedenie SDª vraj nesprávne zhodnotilo v˘skumy verejnej mienky a navy‰e predpokladalo, Ïe stúpajúca podpora pre ºavicu v strednej Európe jej zabezpeãí podobnú podporu aj doma, a vraj preto trvalo na pôvodne dohodnutom termíne volieb. Medzi ne moÏno zaradiÈ spoluprácu s odbormi, strategické rozhodnutia politikov(vrátane vzniku nového ‰tátu) a vnútrostranícky v˘voj. Medzi tzv. vnútorné faktory v˘voja ºavice moÏno zaradiÈ aj vzÈahy medzi vedením strany a ãlenstvom, in˘mi slovami budovanie jednej z kºúãov˘ch väzieb straníckej organizácie. Pokiaº ide o v˘voj SDª, tak sa ãasto zdôrazÀuje rozpor medzi intelektuálnym vedením, ktoré bolo proreformne orientované a medzi zdedenou ãlenskou základÀou, ktorá mala bliÏ‰ie k rétorike a hodnotám minulého reÏimu ako k realizovan˘m ekonomick˘m reformám. V tejto súvislosti moÏno podãiarknuÈ, Ïe keì sa z modernizujúcich lídrov stali ministri, tak sa vo vlastnej strane dostali e‰te do väã‰ej izolácie a takmer úplne stratili kontrolu nad organizáciou strany. Práve to viedlo k rozdeleniu SDª; jej b˘valí lídri pri‰li k záveru, Ïe bez zaloÏenia novej strany nemajú Ïiadnu moÏnosÈ pôsobiÈ vnútri SDª. II. V mojich predchádzajúcich anal˘zach som pri‰la k záveru, Ïe existuje v súãasnej politológii ‰esÈ rozliãn˘ch prístupov, ktoré sa snaÏia vysvetliÈ zánik SDª poukázaním na odli‰né príãiny. Po prvé, sú to historické príãiny, medzi ktoré sa najãastej‰ie radia sociálnoekonomické podmienky Slovenska a národná otázka, ktorá dominovala v politickom diskurze po páde komunizmu. Po druhé, ãasto sa ukazuje na to, Ïe typ komunistického reÏimu sa na Slovensku lí‰il, preto v˘voj b˘valej komunistickej strany bol znaãne rozdielny. Za tretiu príãinu sa niekedy oznaãuje spôsob prechodu k demokracii. Niektorí autori zase podãiarkujú stranícku súÈaÏ na Slovensku a ‰peciálne deformujúcu úlohu HZDS, ão moÏno oznaãiÈ ako ‰tvrtú príãinu zániku SDª. Piaty dôvod, ktor˘m moÏno vysvetliÈ neúspech SDª, je slabé spojenectvo ºavicov˘ch strán s odborov˘m hnutím na Slovensku. Napokon sa ãasto hovorí o strategick˘ch chybách vedenia SDª, ktoré viedli k jej rozdeleniu a napokon zániku, ãiÏe spojeniu so Smerom-SD, ktor˘ de facto znamenal ukonãenie pôsobenia tejto strany. Najmä v minulosti som vychádzala z presvedãenia, Ïe tzv. externé faktory mali signifikantn˘ v˘znam predov‰etk˘m v období formovania nového ‰tátu a straníckeho systému a postupnou konsolidáciou tento v˘znam klesá. Väã‰iu úlohu v pôsobení na úspe‰nosÈ politick˘ch strán vo v‰eobecnosti 35

a ºavicov˘ch zvlá‰È teda mali práve vnútrostranícke faktory. In˘mi slovami na v˘voj a postavenie ºavicov˘ch strán na Slovensku, konkrétne SDª, je úãinnej‰ie a jednoduch‰ie vysvetliÈ cez anal˘zu pôsobenia politick˘ch lídrov, programov a vybran˘ch stratégií. V tejto súvislosti je dôleÏité aj zhodnotiÈ otvárajúce sa moÏnosti na predãasné vypísanie volieb. Skok z opoziãnej do vládnej politiky sa môÏe z dlhodobého hºadiska staÈ veºmi riskantn˘m. Úspe‰né pôsobenie ºavicov˘ch strán v‰ak predpokladá aj dôslednú anal˘zu ideov˘ch a politick˘ch orientácií obyvateºstva, lebo napriek mnoh˘m údajom a anal˘zam sociológov, Ïe podpora pre ºavicové strany je na Slovensku rovnako veºká ako v okolit˘ch krajinách, iné zistenia hovoria o tom, Ïe profilovanie, sebaidentifikácia voliãov na pravo-ºavej osi je stále znaãne nerozhodná a voliãi majú tendenciu uprednostÀovaÈ politick˘ stred. Posledn˘m rozhodujúcim momentom sa tak môÏe staÈ artikulácia primeran˘ch volebn˘ch tém a ich prezentácia vo volebnej kampani tak, aby mobilizovali ão najväã‰iu ãasÈ voliãov. V mojich aktuálnych poznámkach chcem pouÏiÈ v konfrontácii s predloÏen˘m príspevkom kolegu Kopeãka metodologick˘ prístup vyuÏívan˘ predov‰etk˘m v sociológii histórie a politickej ekonómii, ktorú môÏeme po slovensky pomenovaÈ ako„závislosÈ na ceste“( path dependence). V˘voj SDª a najmä vysvetlenie jej zániku podºa mÀa moÏno veºmi plodne interpretovaÈ prostredníctvom uvedeného prístupu, ktor˘ vychádza z premisy, Ïe sa nám v histórii podarí nájsÈ ist˘ moment zvratu, zlomu histórie, ktor˘ je v‰ak svojou povahou iba hraãkou dejín, ãiÏe náhodou, udalosÈou, ktorú nebolo moÏno predvídaÈ a zároveÀ táto udalosÈ zmenila predchádzajúci v˘voj. Podºa môjho názoru, ak by sa do vedenia e‰te nereformovanej strany neboli dostali Peter Weiss a Pavol Kanis, tak by sa v˘voj tejto strany uberal in˘m smerom. Skôr by sa dalo predpokladaÈ, Ïe v˘voj na Slovensku by sa viac podobal v˘voju v âechách, kde sa komunistická strana nereformovala, minimálne nezmenila svoj názov. III. Na základe zvoleného prístupu sa pokúsim ukázaÈ, Ïe v‰etky ‰tyri hlavné príãiny, ktoré identifikoval vo svojej práci kolega Kopeãek, sú vlastne dôsledkom„kritického momentu“, neoãakávaného pádu komunizmu a neschopnosti starého vedenia, mnoh˘ch vy‰‰ích funkcionárov Komunistickej strany Slovenska prevziaÈ zodpovednosÈ za vedenie strany v nov˘ch podmienkach, ão umoÏnilo, aby sa do vedenia strany dostali dvaja ºudia, ktorí ani neboli oficiálnymi delegátmi mimoriadneho zjazdu KSS. Mojou základnou kritickou v˘hradou, pokiaº ide o prístup pána Kopeãka, je aj jeho historické rámcovanie v˘voja SDª, ktorú rámcuje zmenou názvu. Domnievam sa, Ïe ak sa nezameriame v na‰ich anal˘zach práve na v˘voj KSS a jej transformácie na SDª, tak nepochopíme ani nasledovn˘ v˘vin Strany demokratickej ºavice. Anal˘za príãin zániku tejto strany nemôÏe ignorovaÈ proces jej premeny zo strany komunistickej na strany sociálno-demokratického typu. 36

L. Kopeãek teda identifikuje ‰tyri hlavné príãiny. Ako prvú uvádza neochotu alebo neschopnosÈ znaãnej ãasti ãlenskej základne a aj funkcionárov pôvodnej KSS stotoÏniÈ sa s razantnou premenou identity strany, ktorú nastolilo vedenie, ão sa potom naplno prejavilo po roku 1994. Myslím, Ïe nejasné reakcie ãlenov na nové a mladé vedenie, ktoré moÏno skôr pokladaÈ za dôsledok zmeny vedenia, ako za príãinu samotnú. Predsa ‰tyri roky ãlenovia strany a jej funkcionári akceptovali nov˘ politick˘ smer, ktor˘ udávalo reformné vedenie. Pri anal˘ze v˘voja vidíme, Ïe problém bol skôr v tom, Ïe tento politick˘ smer bol nesprávny aj z hºadiska volebnej základne a voliãsk˘ch preferencií, ale aj z hºadiska programu strany. Skôr i‰lo o to, Ïe sa strana zaãala meniÈ neskoro, aÏ po páde komunizmu a nové vedenie nemalo podporu v straníckych organizáciách. Zodpovedné sú za to obe krídla: noví, pretoÏe nechápali v˘zvu ãasu a starí, lebo sa báli zodpovednosti, preto takpovediac zaliezli do závetria a zaujali vyãkávacie stanovisko. Práve tento prúd sa objavil v roku 1994, teda potom, ako utíchli prejavy relatívne silného antikomunizmu vo verejnosti a politickej elity. âasto sa hovorí aj o tom, Ïe nové vedenie pre starú gardu„zachránilo“ predov‰etk˘m majetok strany, jej nehnuteºnosti. MoÏno teda predpokladaÈ, Ïe v období 1989 – 1994 funkcionári, ãlenovia a ãasÈ vedenia strany zmenu identity akceptovali, lebo to bolo pre nich v˘hodné? Na precízne a hlboké pochopenie v˘voja SDª a obnovenia KSS treba hlb‰iu komparatívnu anal˘zu, porovnanie v˘voja KSâM v âechách a v in˘ch post-komunistick˘ch krajinách. Ako druhú hlavnú príãinu predloÏen˘ príspevok pána Kopeãka uvádza oneskorenie, pokiaº ide o ãasovanie reformy strany. Podºa môjho názoru, zase ide len o dôsledok rozhodnutia, ktoré do vedenia KSS vynieslo ºudí, ktorí by sa bez náhodnej úãasti na zjazde nemohli dostaÈ do vedenia. Teoreticky sa transformácia mohla naãasovaÈ skôr len v tom prípade, ak by k politick˘m a ideologick˘m zmenám reÏimu pri‰lo skôr, e‰te pred pádom politického reÏimu a následn˘m personálnym Reforma KSS nebola moÏná skôr. V rámci jednotného âeskoslovenska za komunizmu neprichádzalo do úvahy, aby sa na Slovensku strana reformovala a v âechách nie. Aj pracovníci ÚML ÚV KSS, ktorí sa e‰te pred pádom reÏimu zaãali zaujímaÈ o procesy, iniciované príchodom Gorbaãova do funkcie generálneho tajomníka KSSZ, záviseli od vedenia KSâ v Prahe, ktoré jednoznaãne nepripú‰Èalo reformu strany. âiÏe, keì uÏ pri‰iel krach komunizmu, tak nové vedenie malo nesprávny odhad situácie poãas komunizmu totiÏ väã‰ina populácie zaÏila ekonomick˘ rast a sociálny rozvoj, ãiÏe tu bola prirodzená podpora pre tradiãnú komunistickú stranu. MoÏno to dokumentovaÈ aj súãasn˘m pôsobením obnovenej KSS v parlamente a v regiónoch Slovenska. Pokiaº ide o personálne rozhodnutie lídrov SDª, tak skôr i‰lo o problém, Ïe sa noví lídri alebo reformátori mali pridaÈ k sociálnej demokracii a nie snaÏiÈ sa o reformu KSS. Historick˘ prístup k anal˘ze v˘voja SDª ma vedie k záveru, Ïe reforma strany pri‰la priskoro. V˘vin KSâM ako strany, ktorá sa nezmenila na stranu sociálnodemokratického typu, alebo sa minimálne nedi‰tancovala od tradiãnej 37

komunistickej ideológie a zachovala si svoj pôvodn˘ názov, predstavovala v roku 1989 jednu z potenciálnych v˘vojov˘ch ciest aj vtedaj‰ej KSS, ktorá sa v‰ak vydala in˘m smerom, a to vìaka náhodnému v˘beru lídrov, ktorí zvolili inú cestu, ãiÏe transformáciu KSS na SDª. Ako sa ukázalo, tento smer bol neskôr odmietnut˘ ãasÈou ãlenov a funkcionárov SDª. L. Kopeãek ako tretiu príãinu zániku SDª oznaãil spor anti-meãiarizmu a meãiarizmu, ktor˘ donútil SDª k uzavretiu spojenectva s prirodzen˘mi protivníkmi KDH. Implikuje to, Ïe vedenie strany sa dopú‰Èalo jednej strategickej chyby za druhou; s t˘m moÏno súhlasiÈ, ale autor nepomenoval, ão bolo tou základnou príãinou, ktorá viedla k tejto ceste, smerom ku krachu SDª. Teda znovu sa nám ponúka otázka, ão bolo t˘m„critical juncture“, krízov˘m momentom, ktor˘ posadil SDª na cestu k neúspechu a zániku? Ako poslednú príãinu kolega Kopeãek uvádza vnútorné pnutie v SDª medzi reformátormi a prívrÏencami starého jadra. Znovu moÏno namietaÈ, Ïe ide len o dôsledok predchádzajúcich stratégií a nie samostatnú príãinu, ktorá viedla k rozpadu. Opakujem teda otázku, kedy pri‰lo k tomu prelomovému momentu, ktor˘ na‰tartoval rozpad ºavice. Ak nedokáÏeme odpovedaÈ na túto otázku, tak nemoÏno dôsledne odpovedaÈ na otázku tejto konferencie – v˘voj a perspektívy sociálnej demokracie na Slovensku. Záver Spôsob pádu komunizmu a prechodu k novému reÏimu a jeho nesprávne vyhodnotenie je tou udalosÈou, ktorá ìalej ovplyvnila v˘voj ºavice na Slovensku. Strana na asi nemala reformovaÈ po páde, ak áno, tak len postupne a pomaly, aby netratila svojich ãlenov a voliãov, najmä, keì prirodzená voliãská základÀa uÏ v roku 1991 zaznamenala pokles Ïivotnej úrovne. Nikto sa v‰ak vtedy nechcel identifikovaÈ s t˘mi, ão zmenou reÏimu stratili. Ja viem, Ïe pre intelektuálov je to naozaj problematické, v súãasnosti to v‰ak môÏe byÈ aj problém pre stranu Smer a ‰ance ºavice na Slovensku. Potom moÏno uvaÏovaÈ o politikách strany SDª, ktoré boli typu ani – ani. Ani ryba a ani rak Ani tradiãne sociálnodemokratické a ani liberálne. âiÏe to nebola tretia cesta, ão je blud, obrátiÈ pozornosÈ na novú anal˘zu, ktorá vychádza z empirickej anal˘zy 6 SD a identifikovala tri typy strán, alebo vzorov, modelov sociálnodemokratick˘ch politík pokiaº ide o zamestnanosÈ, rozpoãtovú a sociálnu politiku: tradiãn˘, modern˘ a liberálny. Strany si vyberajú medzi zníÏením daní, ozdravením verejn˘ch financií a redistribúciou cez sociálne transfery. 38

PouÏitá literatúra a pramene: Michael Dauderstädt& André Gerrits& Gyorgy G. Márkus,(1999), Troubled Transition: Social Democracy in East Central Europe. Friedrich Ebert Stiftung. Bonn – Amsterdam. Gryzma∏a-Busse, Anna M.(2002), Redeeming the Communist Past: The Regeneration of Communist Parties in East Central Europe. Cambridge: Cambridge University Press. Haughton, Tim( 2004), Explaining the Limited Success of the CommunistSuccessor Left in Slovakia: the Case of the Party of the Democratic Left (SDª). Kitschelt, Herbert(1994), The Transformation of European Social Democracy. Cambridge University Press. Cambridge. Kriv˘, Vladimír(2001),‘V˘vin ºavo-pravého zaãlenenia’, in: Oºga Gyárfá‰ová, Vladimír Kriv˘, Marián Vel‰ic et al., Krajina v pohybe: správa o politick˘ch názoroch a hodnotách ºudí na Slovensku, s. 147 – 74. Bratislava: IVO. Kriv˘, Vladimír a MeseÏnikov, Grigorij(2001),‘Politické strany a ich prívrÏenci’, in Oºga Gyárfá‰ová, Vladimír Kriv˘, Marián Vel‰ic et al., Krajina v pohybe: správa o politick˘ch názoroch a hodnotách ºudí na Slovensku, s. 53 – 146. Bratislava: IVO. Orenstein, Mitchell(1998),‘A Geneaology of Communist Successor Parties in East-Central Europe and the Determinants of their Success’, East European Politics and Societies, 12: 472 – 99. Púchyová, Alexandra(2001), Sociálna demokracia v strednej Európe po roku 1989. Diplomová práca. Bratislava: FiFUK. Weiss, Peter(2003), K príãinám krízy slovenskej nekomunistickej ºavice. Politologická revue, roã. IX, ã.2, s.154 – 163. 39

Diskusia po príspevkoch Karen Henderson a Lubomíra Kopeãka 4. november 2005 Eduard Chmelár(vysoko‰kolsk˘ pedagóg, Univerzita Kon‰tantína filozofa, Nitra) Rád by so sa vyjadril k otázke, ãi v roku 1989 alebo na zaãiatku 90. rokov existovala nejaká alternatíva. Pamätám si e‰te na jednu alternatívu. Pokiaº viem, Fedor Gál presviedãal Petra Weissa, aby namiesto reformovania komunistickej strany, ak to myslia úprimne s reformou ºavice, zaloÏil úplne novú sociálnodemokratickú stranu. Neviem preão by to mal byÈ neperspektívny nápad, ak samozrejme nehovoríme o majetku, lebo z dne‰ného uhla pohºadu reformovaÈ komunistickú stranu mi pripomína kvadratúru kruhu. Niã na tom nemení ani fakt, ako povedala pani doc. Malová, Ïe ‰tyri roky ãlenovia strany tento smer akceptovali. No akceptovali ho iba dovtedy, dokiaº bol mocensky, z hºadiska percent, vyuÏiteºn˘ a dokiaº Peter Weiss plnil tú úlohu, Ïe pre b˘val˘ch ãlenov KSS zachránil to, ão sa zachrániÈ dalo. V okamihu, ako sa mu prestalo dariÈ, tak samozrejme v‰etko to, ão v nich bolo, sa vyplavilo na povrch. V tomto smere som vÏdy tvrdil, Ïe b˘valé Weissovo vedenie SDª veºmi tragick˘m spôsobom podcenilo ‰truktúry, ktoré sa v˘znamne podpísali pod to, ão sa tam dialo Pán Kopeãek vo svojom príspevku vymenoval niekoºko medzníkov SDª, ale Ïiadalo by sa pomenovaÈ ten rozhodujúci medzník, kedy sa to v‰etko lámalo. Podºa môjho názoru rozhodujúci okamih nastal v roku 1994. Od neho sa odvinulo aj v‰etko ostatné. Rok 1998 bol uÏ iba trápnym intermezzom. Po voºbách v roku 1998, keì som povedal, Ïe tento v˘sledok je dosiahnut˘ nie vìaka ale napriek politike SDª, ma ºaviãiari vo Zvolene vypískali. Vtedy síce v‰etci oslavovali, ale som presvedãen˘, Ïe uÏ od roku 1994 boli na‰tartované mechanizmy, ktoré rozhodli o tom, Ïe projekt reformy SDª bude neúspe‰n˘. ëal‰í moment, ktor˘ treba braÈ do úvahy, je spôsob, ak˘m bol postupne po roku 1994 zanedbávan˘ odborn˘ káder SDª, ktor˘m bola SDª-ka kedysi povestná. V‰imnime si len poslaneck˘ klub v období rokov 1994 – 1998: ão poslanec, to osobnosÈ. KaÏd˘ jeden bol schopn˘ vstúpiÈ do diskusie a obhajovaÈ svoj názor. To, ão sa tam dostalo neskôr, v‰etci poznáme. Okrem straty odborného kádra nastala radikálna zmena vo vzÈahu ku maìarsk˘m voliãom. E‰te v polovici 90. rokov Rudolf Chmel povaÏoval SDª za stranu, ktorá robí najrozumnej‰iu národnostnú politiku. V tom období bola SDª najväã‰ím konkurentom maìarsk˘ch strán na juhu. Dnes sa nám to javí ako science-fiction. V okamihu toho osudového stretu„Miga‰ovcov“ a„Weissovcov“ neboli naplnené v‰etky atribúty, aby sme to zjednodu‰ovali iba na problém„radi40

kálnych socialistov“ vs.„modernistov“. Modernisti by sa mali vyznaãovaÈ koncepãn˘m myslením.„Weissovci“ v‰ak stále ÈaÏili iba z intelektuálneho potenciálu druhej polovice 80. rokov. Neboli pripravení na to, aby zvládli stret s„Miga‰ovcami“ po ideologickej stránke. Od tejto skupiny sa v‰ak odli‰ovali najmä silnou antikorupãnou agendou A na záver mi dovoºte e‰te jednu poznámku: napokon Smer sa v 1999 roku nevyãlenil iba voãi„Miga‰ovcom“ ale voãi SDª ako celku. Smer do roku 2002 plnil, podobne ako predt˘m SDª, funkciu jaz˘ãka na váhach. Oni nemuseli fakticky niã robiÈ, im staãilo pokraãovaÈ v línii SDª, aj keì z ideologického hºadiska trochu nejasnej. Dnes je Smer v úplne inej pozícií. Osobne som presvedãen˘, Ïe Smer po voºbách v roku 2006 nepreÏije prv˘ mocensk˘ otras ako jednotná strana, pretoÏe nemá stabilnú ‰truktúru. Ak Róbert Fico nedávno hovoril, Ïe nech nikto nepochybuje, Ïe Smer bol od zaãiatku sociálnodemokratick˘, tak ja si to pamätám trochu inak. Juraj Maru‰iak(politológ, Ústav politick˘ch vied SAV) Chcel by som zareagovaÈ na to, ão povedala Karen Hendersonová. Pesimizmus, Ïe jediná strana, ktorá tu pripomína ‰tandardnú politickú stranu je iba KDH, nie je namieste. Existuje tu totiÏ e‰te jeden subjekt, ktor˘ zvládol v˘menu predsedu a je ním Komunistická strana Slovenska. TakÏe tu máme aspoÀ dve ‰tandardné strany.(smiech...) âo sa t˘ka situácie ºavice, je potrebné zájsÈ e‰te hlb‰ie pred rok 1989. Veºmi rozhodoval aj charakter normalizaãného reÏimu, charakter komunistického reÏimu a vôbec charakter slovenskej spoloãnosti e‰te spred obdobia nástupu komunizmu. Pokiaº v âechách a v Poºsku obãianska spoloãnosÈ existovala v období disentu a vìaka tomu u nich isté tradície nikdy nevymizli a po revolúcii mali na ão nadviazaÈ, v slovenskej spoloãnosti, t˘m, Ïe bola predov‰etk˘m rurálna a mala slabo rozvinutú tradíciu obãianskej spoloãnosti, bol stále prítomn˘ prvok etatizmu. Stretávame sa s ním aj v politike SDª a je prítomn˘ aj v politike Smeru a nepredpokladá nejakú kooperáciu so ‰truktúrami obãianskej spoloãnosti, alebo inak povedané, s tretím sektorom. Tento etatizmus prirodzen˘m spôsobom spájal postkomunistickú ºavicu so SNS a to isté s Àou spája aj Smer. Smer je vo svojej identite hlboko ukotven˘ v národnom ‰táte a ani vo svojom programe nemá prvky, ktoré by reagovali na globalizaãné v˘zvy. âo sa pravice t˘ka, povaÏujem to za úplne prirodzené, Ïe sa snaÏí diskreditovaÈ ºavicu. V podstate ºavica si pravicu musí„vychovaÈ“. Zatiaº tu boli skôr opaãné procesy. ëalej by som chcel zareagovaÈ na príspevok kolegu Kopeãka: ‰tiepenie„radikálni socialisti“ vs.„reformisti“. Chcel by som poukázaÈ na to, Ïe medzi radikálnymi socialistami v západnej Európe a t˘m, ão sa takto oznaãovalo v populárnom mediálnom diskurze o SDª, je nebotyãn˘ rozdiel jednak v spôsobe myslenia a aj v programovej agende.„Radikáli“ z SDª apelovali skôr na minulosÈ, k˘m radikálni socialisti sú orientovaní smerom do budúcnosti. Teraz jedna poznámka k transformácii SDª. Podºa môjho názoru sa opäÈ musíme pozrieÈ do histórie. Slovenskí komunisti boli a sú omnoho mlad‰í ako 41

ich ãeskí kolegovia. Komunistickú stranu tu po roku 1948 vlastne museli tvoriÈ na zelenej lúke. Do strany brali mlad˘ch schopn˘ch ºudí, ktorí chceli robiÈ kariéru. AÏ tak im nezáleÏalo na tom, ãi pochádzali z rodín predvojnov˘ch demokratov, evanjelikov alebo nebodaj b˘val˘ch príslu‰níkov Hlinkovej Gardy. Proste zobrali tam ãokoºvek bez ohºadu na nejakú ideologickú orientáciu, k˘m v âechách komunistická strana mala svoju minulosÈ a ãlenstvo v tejto strane bolo aj záleÏitosÈou istej rodinnej tradície. E‰te jedna poznámka k tomu, ão spája komunistov s nacionalistami. Slovenská ºavica, aj tá nekomunistická, svoju legitimitu do znaãnej miery odvodzovala od reformného a národno-emancipaãného procesu v 60. rokoch. Svoj príspevok by som uzavrel kon‰tatovaním, Ïe podobne ako Edo Chmelár, aj ja zostávam dosÈ pesimistick˘, ão sa t˘ka budúcnosti slovenskej ºavice a obávam sa, Ïe ºavica bude tápaÈ e‰te veºmi dlho. Lubomír Kopeãek(politológ, Masarykova univerzita, Brno) Najprv k tomu, ão hovorila pani doc. Malová, kde je vlastne ten medzník, kde sa takpovediac zaãal„lámaÈ chleba“, t.j. kde sa dá nájsÈ kºúãov˘ bod, ktor˘ to v‰etko nejak˘m spôsobom nasmeroval. Podºa mÀa tak˘to bod jednoducho nie je, ono je ich viacero. MoÏno, pokiaº sa pozeráme do histórie, vzhºadom na to, ão hovoril Juraj Maru‰iak, môÏeme ísÈ do roku 1968 ako do okamÏiku, kedy sa urãit˘m spôsobom uzavrela moÏnosÈ, vzniku nejakého veºkého reformného krídla v komunistickej strane. TakÏe, podºa mÀa, sa naozaj nedá urãiÈ zlomov˘ bod, ktor˘ by urãil prehistóriu SDª. Druhá vec: myslím si, Ïe rozhodnutie zostaÈ na báze transformovanej komunistickej strany bolo v podstate t˘m najlep‰ím moÏn˘m. Z hºadiska toho, ako vyznel môj príspevok, to nemusí vyzeraÈ úplne logicky. Na druhej strane je tu celkom zaujímavá poºská skúsenosÈ. Na spomínanom zasadnutí Poºskej zjednotenej robotníckej strany v januári 1990, ktoré ukonãilo jej existenciu, do‰lo k fenoménu, ktor˘ je urãitou analógiou toho, ão by sa mohlo staÈ v slovensk˘ch pomeroch. Tam sa vtedy vytvorila skupina sociálnodemokraticky orientovan˘ch ºudí, ktorí tvrdili, Ïe so starou stranou v ãele s Tadeuszom Fiszbachom nechcú maÈ niã spoloãné a zo zjazdu odi‰li. ZaloÏili si vlastnú sociálnodemokratickú stranu a pre‰la k ním aj väã‰ina poslaneckého klubu. Do roka, ako sa konali voºby, tá strana zanikla. Nemala prakticky Ïiadny majetok, Ïiadnu organizaãnú ‰truktúru v regiónoch a v dan˘ okamih sa nemala vôbec o ão oprieÈ. Preto si myslím, Ïe rozhodnutie reformovaÈ KSS na jeho pôde bolo to najlep‰ie moÏné. To, Ïe sa to neskôr vyvíjalo trocha in˘m spôsobom, ovplyvnilo viacero faktorov. Martin Kugla(b˘val˘ predseda Sociálnodemokratickej mládeÏe Slovenska) Nevnímal by som to ako problém jednotliv˘ch medzníkov, ale skôr ako problém elít a rozhodovacích procesov v konkrétnych situáciách. Ak vo v‰eobecnosti môÏeme skon‰tatovaÈ, Ïe elity na Slovensku nie sú veºmi vyspelé, tak 42

ºavicové elity Èahajú e‰te za krat‰í koniec. Medzníky chápem tak, Ïe zlé rozhodnutia v ist˘ch okamihoch vypl˘vali z nevyspelosti elít. To je kontinuálny problém, ktor˘ sa neustále„vleãie“ s SDª, SDSS a je to aj problém Smeru. Najväã‰iu obavu mám z toho, Ïe ak sa Smer dostane do vlády, nebude schopn˘ vládnuÈ, pretoÏe nemá dostatoãn˘ odborn˘ potenciál. Nebude schopn˘ zvládaÈ v˘zvy, ktoré pred nich prídu. Odborn˘ program Smeru je, ak to tak môÏem povedaÈ, dosÈ„smie‰ny“. Pomerne veºmi málo vieme, ako fungujú odborníci Smeru, ak vôbec nejakí existujú. Väã‰inou ich vnímame ako zástupcov rôznych klientelistick˘ch skupín. Radovan Geist(‰éfredaktor t˘Ïdenníka SLOVO) Pri hodnotení konfliktu v SDª v rokoch 2001 – 2002 sa dosÈ preceÀuje programov˘ rozmer tohto sporu. Veºkú úlohu tam zohrávali osobné mocenské ambície ºudí, ktorí v Àom boli zaangaÏovaní. Plus emócie. ªudia v SDª spolu komunikovali a spolupracovali veºmi dlhú dobu, a to tam zohralo urãitú rolu. Niekedy ãlovek nadobúda dojem, Ïe v prípade niektor˘ch osôb ideologická interpretácia bola len urãitá konceptualizácia konfliktu, ktor˘ pramenil niekde úplne inde. Druhá poznámka: DosÈ skepticky sa tu diskutovalo o smerovaní Smeru, ãi to bude ‰tandardná sociálnodemokratická strana. Problém Smeru v‰ak v súãasnosti spoãíva v tom, Ïe dnes nevieme, ão je to ‰tandardná sociálnodemokratická strana. Sociálna demokracia aj na európskej úrovni hºadá svoj program a oãividne tie recepty, ktoré tu boli doteraz, uÏ nefungujú. V EÚ sa vyvinulo niekoºko smerov, ktor˘mi sa ºavicové strany uberajú, av‰ak ani jeden sa neukázal ako nejako zásadne úspe‰n˘. Pred pár rokmi bol v móde labouristick˘ koncept„tretej cesty“, dnes sú„in“ systémy zo severnej Európy. Keì sa budovala sociálna demokracia v Portugalsku a ·panielsku situácia bola celkom iná, a preto tam mohli pomerne r˘chlo vzniknúÈ ‰tandardné sociálnodemokratické strany. Na Slovensku je situácia zasa úplne iná a neexistuje ani jasn˘ vzor zvonka. Grigorij MeseÏnikov(politológ, riaditeº In‰titútu pre verejné otázky) Pre nedostatok ãasu sa obmedzím iba na pár poznámok. K tomu, ão hovorila Karen Henderson o straníckom systéme na Slovensku: hlavnou deliacou ãiarou medzi politick˘mi stranami na Slovensku bola línia medzi demokratick˘mi a autoritárskymi stranami. Toto bol základn˘ konflikt, ktor˘ predurãil interakcie medi jednotliv˘mi politick˘mi subjektami. âo je veºmi dôleÏité, a to práve vypl˘va z tohto delenia, mocensky sa pravica nevymedzovala voãi ºavici, ale stredo-pravé strany sa vymedzovali voãi autoritárskym stranám, buì samostatne alebo spolu s ºavicou, ako to bolo v 94. a 98. roku. Spätne teraz môÏeme o roku 2002 povedaÈ, Ïe tam bol ist˘ prvok toho, Ïe pravica sa vymedzila voãi ºavici. No treba podotknúÈ, a to súhlasím s t˘m ão povedal pán Chmelár, Ïe ani v roku 2002 e‰te nebolo vôbec jasné, ãi Smer je strana ºavicová. Vtedy tomu e‰te nezodpovedal ani názov. To treba maÈ na zreteli, keì hovoríme o tom aké politické spojenectvá sa uzatvárali. 43

V struãnom ale veºmi obsaÏnom príspevku Karen Henderson povaÏujem za absolútne kºúãové to, ako opísala Smer z hºadiska jeho tzv. ekonomickej a hodnotovej ºavicovosti. Peter Weiss s t˘m asi nebude súhlasiÈ, lebo kedysi HZDS definoval ako vulgárnu pravicu, ale myslím si, Ïe keby sme dnes takto analyzovali HZDS v rokoch 1991 – 1998, tak dospejeme k podobnému v˘sledku. To je aj vysvetlenie preão HZDS získala vo voºbách 35 – 37 percent hlasov. Pred svojimi voliãmi toto hnutie vystupovalo so svojou ekonomicky ºavicovou tvárou. V politike HZDS by sme na‰li isté prvky ºavicovosti. Voliã vnímal hnutie ako ºavicovú stranu, ale zároveÀ z hºadiska hodnotového HZDS nebolo ºavicov˘ subjekt. Bol tam tradicionalizmus, nacionalizmus, izolacionizmus, autoritárstvo, ãiÏe v‰etko to, ão pre ºavicovú stranu nie je typické. Karen pouÏila túto schému na Smer. To, ão teraz poviem, treba braÈ ako obrazn˘ v˘rok: Smer je dnes druhé HZDS. Smer je svojím ekonomick˘m zameraním jednoznaãne ºavicov˘ subjekt, ale zároveÀ z hºadiska hodnotového to nie je ºavicová strana. Karen tu uviedla niekoºko príkladov, ktoré by som mohol rozviesÈ. Sú to symbolické faktory. Napríklad to, Ïe predseda ako právnik obhajuje skína, je pre ºavicového politika nieão nepredstaviteºné. ëalej ako Smer pracuje s tzv. „rómskou témou“, ako sa predstavitelia Smeru vyjadrujú k maìarskej národnostnej men‰ine, ako narába s trestom smrti ako aj ìal‰ími návrhmi, ktoré majú konotáciu istej represie. To, Ïe na regionálnej úrovni sa spája s SNS, a aké má medzinárodné kontakty – náv‰teva Líbye a Bieloruska. âiÏe Smer má síce ekonomickú ºavicovú tvár, ale nie hodnotovú ºavicovú tvár. Z hºadiska profilácie a vierohodnosti tejto strany, ktorá sa hlási k sociálnej demokracii, je to veºmi dôleÏité. VierohodnosÈ tejto strany, ako ºavicovej, sa môÏe zniÏovaÈ. E‰te dve struãné poznámky na margo vystúpení ìal‰ích úãastníkov diskusie. Chápem istú metodologickú skepsu pána ·koblu, pokiaº ide o pojmy nacionalizmus a populizmus. Beriem túto jeho v˘zvu, Ïe tieto pojmy treba operacionalizovaÈ. Nemám v‰ak pocit, Ïe pri hodnotení ãinnosti politick˘ch strán a hodnotení pouÏitia nacionalizmu alebo populizmu politick˘mi stranami dochádza nevyhnutne k tomu, Ïe„populárne termíny sa menia na analytické sociálno-vedné kategórie“, pretoÏe existujú stovky publikácií o nacionalizme ako aj o populizme. V tomto prípade si myslím, Ïe Karen Henderson bola dosÈ presná. Druhá poznámka je na margo diskusie Lubomíra Kopeãka a Dariny Malovej. Samozrejme, isté prvky kriticizmu kolegyne Malovej sú mi blízke. Av‰ak anal˘za ex-post vyÏaduje identifikáciu problému. âiÏe z tohto pohºadu bol postup pána Kopeãka v poriadku. Príãiny, ktoré uviedol sú objektívne faktormi, ktoré SDª oslabili. Inak sa plne stotoÏÀujem s jej pátosom. Myslím si, Ïe SDª mala v 98. roku inú moÏnosÈ, jedine keby zaãala spolupracovaÈ s HZDS, ão bolo nepredstaviteºné po skúsenostiach z rokov 1994 – 1998. K t˘m príãinám, ktoré SDª oslabili a ktoré tu nezazneli, by som dodal e‰te dve: nedostatoãná saturácia mocensk˘ch ambícií najpopulárnej‰ieho pred44

staviteºa SDª po voºbách 1998. Róbert Fico, ktor˘ získal najviac preferenãn˘ch hlasov, nezískal prakticky nijaké mocenské postavenie. Z pohºadu SDª to voãi nemu bolo veºmi neprezieravé, a myslím si, Ïe situácia na ºavej strane politického spektra by dnes vyzerala inak. Úplne na záver: skupina, na ãele ktorej bol Peter Weiss, sa spamätala veºmi neskoro. Konflikt, ktor˘ sa v SDª rozpútal, sa dal rie‰iÈ odtrhnutím oveºa skôr a moderná ºavica mohla maÈ svojho autentického zástupcu. Peter Weiss(vysoko‰kolsk˘ pedagóg, b˘val˘ predseda SDª) Chcel by som oceniÈ hlbok˘ analytick˘ pohºad a zmysel pre skratku, ktor˘ bol prítomn˘ v prezentácii Karen Henderson. MoÏno prospelo to, Ïe sa na Slovensko pozerá zvonku a nie je priamo v rôznych konfliktoch, ktoré tu prebiehajú. Osudy Strany demokratickej ºavice a osudy poºského Zväzu demokratickej ºavice(SLD), sú v mnohom podobné. SLD sa v‰ak transformovala na tri krát – najprv vzniklo SDPR, potom spojenectvo mnoh˘ch strán – SLD, a napokon sa zväz rozpustil a vznikla úplne nová strana, ktorá sa vzdala komunistického majetku, a potom, keì mali 42 percent, tam pri‰li staré ‰truktúry zo stredn˘ch ãlánkov a ukázali, Ïe to vedia. Strana nakoniec zahynula na klientelizmus, korupciu a vlastnú hlúposÈ. Mnohé z toho bolo prítomné aj vo v˘voji SDª. Treba hovoriÈ o tom, ão priniesli klientelistické aféry v SDª. Neboli väã‰ie ani obludnej‰ie ako tie, ão sa dejú na politickej scéne v súãasnosti. Av‰ak ºavicov˘ voliã ich vnímal oveºa citlivej‰ie ako pravicov˘ voliã. Ani médiá neboli na strane SDª, a tak napr. z kauzy generálneho riaditeºa Slovensk˘ch elektrární vznikla obrovská strata preferencií, ktorá by pri lep‰om taktickom postupe nemusela byÈ. Charakter reÏimu samozrejme tieÏ ovplyvnil to, ako sa vyvíjala postkomunistická ºavica na Slovensku. Star˘ reÏim v âeskoslovensku musela vyhnaÈ ulica, ale bol rozdiel medzi t˘m, ako vyzerali vnútorné pomery v KSâM a v KSS. Nehovorím, Ïe tu bol siln˘ reformn˘ prúd, ale op˘tajte sa profesora Wiatra na jeho názor. V roku 1982 ako riaditeº ústavu marxizmu-leninizmu nav‰tívil Prahu a Bratislavu. In‰piráciou pre vznik SDª neboli iba Poliaci a Maìari, ale predov‰etk˘m Talianska komunistická strana, ktorá sa neza‰pinila stalinistick˘mi zloãinmi a pri‰la k tomu istému záveru, Ïe sa treba transformovaÈ. My sme i‰li na transformáciou a neprijali sme to, ão ponúkal Jano Budaj (nebol to Fedor Gál ako hovoril kolega Chmelár):„rozpustite sa“, kvôli tomu, Ïe sme zváÏili volebn˘ v˘sledok, ktorí mali sociálni demokrati a Strana demokratického socializmu v roku 1990 a videli sme, Ïe pokus transformovaÈ komunistickú stranu sa nedeje iba na Slovensku a chceli sme vyuÏiÈ ist˘ ºudsk˘ a intelektuálny potenciál na to, aby sme sformovali stranu sociálnodemokratického typu. MoÏností sme pritom mali viacero. Málo sa hovorí o tom, Ïe mimoriadny zjazd KSS mohol daÈ budovaniu postkomunistickej ºavice úplne in˘ priebeh, keby sa odsúhlasil návrh, aby sa dal pau‰álne par45

don v‰etk˘m odsúden˘m v ãistkách po roku 1968. Dubãek mohol byÈ úplne inde, ako napokon bol. S Borisom Zalom sme mali uzavretú koalíciu a Willy Brandt podºahol ilúzii, Ïe Dubãek sám získa neviem koºko percent. A namiesto 19-percentného spoloãného zisku mali sociálni demokrati 4 percentá a my 14,7 percenta a v parlamente bol úplne in˘ pomer síl. O tomto v‰etkom by sme mohli hovoriÈ, ale ja by som chcel e‰te zdôrazniÈ to, ão hovorila Karen Henderson: v istej chvíli SDª prestala venovaÈ dostatoãnú pozornosÈ rozvoju intelektuálneho zázemia, nie len v zmysle prípravy na praktické vládnutie, ale aj teoretického rozpracovania otázok. ªavica Èahala za krat‰í koniec, ão sa t˘ka ‰truktúry think-tankov. Prakticky v‰etky mali konzervatívnu alebo liberálnu orientáciu. AÏ do vstupu do EÚ boli v‰etky financované zvonku. Nám sa nepodarilo tento náskok vymazaÈ. Okrem toho tu boli záujmové konflikty, nie len nejaké personálne spory: bol tu spor o to, ãi udrÏaÈ âeskoslovensko, alebo nie. SDª hrozil vnútorn˘ rozkol. Bol tu spor ako sa postaviÈ k meãiarovskej privatizácii, lebo v SDª boli ºudia, ktorí sa chceli na tomto procese podieºaÈ a SDª znovu hrozil rozkol. Niektoré rozhodnutia sa prijímali pod tlakom t˘chto okolností. Tieto skúsenosti SDª by mal Smer vyuÏiÈ a my túto konferenciu zasa na to, aby sme sa pozreli do budúcnosti. Kai-Olaf Lang(politológ, Stiftung Politik und Wissenschaft) Veºmi sa mi páãilo to, ão povedala Karen Henderson. Ale predsa len si myslím, Ïe v jej príspevku zaznelo viacero tvrdení, ktoré trochu relativizujú to, ão sama povedala. Je tam niekoºko vecí, ktoré nie sú úplne ‰pecifické len pre Slovensko. Napríklad Karen povedala, Ïe neexistuje model sociálno-ekonomickej reformy na Slovensku. Myslím si, Ïe tak˘ model neexistuje nikde, v strednej ale ani v západnej Európe. Keì sa pozrieme do susedn˘ch krajín, tro‰ku sa to teraz zaãína s Gyurcsánym v Maìarsku – Program 100 krokov, tro‰ku s Paroubkom, ale to nie je program, ale skôr volebná kampaÀ. Slovensk˘m ‰pecifikom nie je ani to, Ïe tu ch˘ba silná ºavicová inteligencia. Najlep‰í volebn˘ v˘sledok ºavicovej strany v strednej Európe vôbec zaznamenala poºská SLD v roku 2001, keì získala 41 percent. S v˘nimkou postáv Rakowského a Wiatra v tejto strane Ïiadna takáto inteligencia neexistuje. Ja si mimochodom myslím, Ïe fakt, Ïe ch˘ba ºavicová inteligencia, je skôr v˘hodou neÏ problémom ºavicovej politiky(smiech...) Diskutovalo sa tu aj o otázke: ão je ºavicovosÈ? Karen Henderson povedala, Ïe Smer sa teraz sústredil na ekonomickú dimenziu. Bodaj by to tak bolo! Bodaj by to tak bolo! Nevidím Ïiadnu koherentnú víziu. Posolstvo volieb v Poºsku a Nemecku je také, Ïe voºby sa vyhrávajú práve cez ekonomické a sociálne témy. Myslím si, Ïe by to bola taktická chyba, keby sa teraz Smer sústreìoval na hodnotové témy, to v‰ak neznamená, Ïe nemusí dodrÏiavaÈ urãité ‰tandardy, ak chce byÈ sociálnodemokratickou stranou. Hovorilo sa tu aj o zlomovom bode, ktor˘ vysvetºuje slabosÈ ºavice na Slovensku. Myslím si, Ïe by sme skôr mali hovoriÈ o ‰trukturálnych faktoroch. 46

Páãilo sa mi, ão tu hovoril kolega Kopeãek. Faktor HZDS je totiÏ veºmi dôleÏit˘. Malá komparatívna úvaha: v strednej Európe sú iba dve krajiny, kde je pomerne slabá ºavica, a to v Slovinsku a na Slovensku. Preão je to tak? V oboch krajinách v úplne in˘ch kontextoch vznikli politické subjekty ãiastoãne na základe komunistick˘ch strán alebo aspoÀ ich frakcií, ale netransformovali sa do postkomunistick˘ch ºavicov˘ch subjektov. Napríklad pragmatick˘ manaÏment na Slovensku sa pridal na stranu HZDS alebo mládeÏnícka organizácia Komunistickej strany v Slovinsku si zaloÏila vlastnú liberálnu stranu, na ãele ktorej stál roky Janez Drnov‰ek. Touto skutoãnosÈou tu bol urãit˘ segment elektorátu zablokovan˘. To je dosÈ podstatn˘ faktor. Posledná vec: ‰anca nepostkomunistickej ºavice. V‰ade v strednej Európe sú jej ‰ance veºmi zlé. Existujú iba tri krajiny, kde takéto strany vôbec sedia v parlamente. V Estónsku a Slovinsku sa postupom ãasu premenili na strany liberálno-konzervatívne. Jediná krajina je âeská republika, ale tam je to spojené s nástupom Milo‰a Zemana na zaãiatku 90. rokov. László ÖllŒs(politológ, Fórum in‰titút) Bez hodnotovej anal˘zy stavu slovenskej ºavice nemôÏe byÈ anal˘za úplná. Bez toho, Ïe by sme premysleli normatívne základy, na ktor˘ch stoja jednotlivé politické strany, anal˘za nemôÏe byÈ úplná. Druhá poznámka je ‰trukturálna. Karen Henderson spomínala nedokonalosti modelu Herberta Kitchelta v na‰ich podmienkach. Do urãitej miery má pravdu. Nie je v‰ak moÏné tvrdiÈ, Ïe kaÏdá jedna postkomunistická strana a kaÏdá jedna pravicová strana sa správa ako v tom pôvodnom Kitcheltovom modeli z 92. roku. Av‰ak logika tejto úvahy sa dá efektívne pouÏiÈ na prípad Slovenska. Konkrétne: hlavn˘m pravidlom politického ‰tiepenia strán je vzÈah k transformácii. SDª sa vmanévrovala do takej pozície, kde nebola ani v˘razne protransformaãná, ani v˘razne antitransformaãná. To, preão sa tak stalo, má viacero dôvodov a väã‰inu z nich sme tu dnes poãuli. Boris Zala(poslanec NR SR, Smer – Sociálna demokracia) Pani kolegyÀa Malová si kládla otázku, ãi tu bola nejaká tradícia sociálnej demokracie. Tradícia tu existuje uÏ od roku 1920, keì sociálna demokracia s 39 percentami na Slovensku zvíÈazila v prv˘ch voºbách. Potom síce klesla na 13 percent, ale ako ‰tátotvorná strana bola, s v˘nimkou troch rokov, vÏdy súãasÈou ãeskoslovenskej vlády. Poznámka k SDª. Tu sa s istou samozrejmosÈou hovorí, Ïe reforma, ktorá v KSS prebehla, ju okamÏite premenila na sociálnodemokratickú. Nepremenila. SDª sa aÏ do roku 1993 hlásila k nieãomu, ão naz˘vala modernou ºavicou, ale bol to predov‰etk˘m koncept talianskej novej ºavice. Peter Weiss tu spomenul aj v˘voj Sociálnodemokratickej strany. Na takejto konferencii by mala byÈ aj ona predmetom na‰ej pozornosti. Fungovala tu reálna sociálna demokracia, ktorá mala veºk˘ problém s t˘m, Ïe predov‰etk˘m pod ãesk˘m tlakom rozviazala veºmi nádejnú koalíciu v roku 1992. 47

Kardinálny problém SDª a Smeru je nepochybne problematika„programovej chudoby“. Ale pod programovou chudobou nemám na mysli, Ïe by v t˘chto stranách neexistovalo niekoºko praktick˘ch alebo pragmatick˘ch rie‰ení. Mám na mysli to, Ïe sa zaãal proces, v ktorom sa SDª, a postupne ak˘koºvek ºavicov˘ program, dostal pod taktovku neoliberálnej konzervatívnej koncepcie ekonomickej reformy. Podºahla tomu aj SDª, keì nastúpila do vlády. Jedin˘ kto vo vláde staval istú alternatívu voãi Miklo‰ov˘m predstavám, bol minister práce a sociálnych vecí. Nikto in˘. V Smere máme dostatoãné mnoÏstvo kvalitn˘ch odborníkov, to v‰ak e‰te neznamená, Ïe to uÏ vyústilo do jednotného sociálnodemokratického programu. To je otvorená otázka. Smer za posledné tri roky usporiadal takmer sto rôznych seminárov a konferencií na odborné témy. DostaÈ toto v‰etko do jednej koncepcie, ktorá by mala sociálnodemokratick˘ charakter, to je ten rozhodujúci moment. Svoj vstup do diskusie by som zakonãil reakciou na to, ão tu povedal Edo Chmelár. Správne vyjadril obavu, Ïe v Smere bude pokraãovaÈ kry‰talizácia. âi jej v˘sledkom bude rozpad a ãlenenia, to je ÈaÏko predvídateºné, lebo to závisí od sily jednotliv˘ch skupín, ktoré v strane pôsobia. Z hºadiska vládnej politiky v‰ak program, ktor˘ bude Smer realizovaÈ, bude maÈ veºmi blízko k tomu, ão sme v istej fáze nazvali treÈou cestou. Karen Henderson(politologiãka, University of Leicester) Najprv poznámka k môjmu advokátovi diaboli: mám tieÏ veºké v˘hrady k pouÏívaniu slova populizmus. âasto som mala pocit, Ïe v‰etci kritizovali Smer za to, Ïe ako jediná strana mala hlbok˘ záujem o to, ão vlastne voliãi chcú a ão je v podstate aj správne. PouÏívala som tento v˘raz vo vzÈahu k Smeru, pretoÏe som mala pocit, Ïe to ide príli‰ ìaleko. Strana nemusí iba sledovaÈ to, ão chcú voliãi, ale musí ich aj viesÈ. Neviem, ãi sme sa s Darinou Malovou nepochopili. Nemám niã proti tomu, Ïe Smer oslovuje voliãov, ktorí sú v ekonomickej núdzi, to je v poriadku. Nechcela by som v‰ak aby Smer bol stranou, ktorá má silnú podporu iba v mestách, ako je to v prípade DS ãi SDKÚ. Smer by nemal oslovovaÈ iba intelektuálov na úkor beÏn˘ch ºudí. Strana môÏe osloviÈ obe tieto voliãské skupiny, tak ako to napr. dokáÏe Labour Party. Pre silnú sociálnodemokratickú stranu je to potrebné. Nesúhlasím s názorom Grigorija MeseÏnikova, Ïe Smer je druhé HZDS. Je síce ºavicové a má ãiastoãne neprijateºné názory na národnostné men‰iny, ale ako tu bolo povedané, hlavná deliaca línia v slovenskej politike je demokracia vs. autoritárstvo. A práve kvôli tomu nie je Smer ako HZDS, pretoÏe verím, Ïe Smer by sa vo vláde správal ako demokratická strana, a to je kºúãové. 48

2. časť Analýza vývoja a perspektív strany Smer-SD v rokoch 1999 – 2005 49

„Sociáldemokratizácia“ strany Smer – sociálna demokracia v horizonte volieb 2006 6 Tim Haughton Kam smeruje strana Smer? Smer je dlhodobo strana s najvy‰‰ou voliãskou podporou. Ostatné prieskumy verejnej mienky nasvedãujú, Ïe strana má podporu takmer tretiny voliãskej základne. Od svojho vzniku v‰ak strana Smer ako taká pre‰la viacer˘mi v˘vojov˘mi fázami. Pri zlúãení so zvy‰kom SDª a malou SDSS koncom roku 2004 do‰lo k zmene názvu strany na Smer – sociálna demokracia. Nakoºko v‰ak kore‰ponduje zmena názvu strany so zmenou hodnôt, ideológie a programu strany? Je to len nová prez˘vka( sobriquet), ktorá je v˘hodná v momentálnej politickej situácii alebo ide o nov˘ názov, ktor˘ zosobÀuje skutoãné presvedãenie o správnosti sociálno-demokratick˘ch hodnôt? V prípade, Ïe do‰lo k takejto zmene, kto alebo ão ju zapríãinilo? Hlavn˘m argumentom tohto príspevku je, Ïe v strane naozaj do‰lo k v˘znamn˘m zmenám. Dodatok„sociálna demokracia” v jej názve je dôsledkom posunu strany k sociálnej demokracii, ale príãiny posunu naznaãujú, Ïe sociálno-demokratické hodnoty nie sú hlboko zakorenené u vedúcich osobností strany. MoÏno dokonca tvrdiÈ, Ïe pretrvávajúca dominancia Roberta Fica naznaãuje, Ïe korene sociálnej demokracie v Smere sú len tak hlboké, ako Ficove osobné presvedãenie o nich. Pred vlastnou anal˘zou„sociáldemokratizácie“ Smeru je potrebné zdôrazniÈ, Ïe sociálna demokracia ako taká je ideológiou vo v˘voji. KaÏdá strana, ktorá má ambíciu v˘voja k sociálnej demokracii, je konfrontovaná skutoãnosÈou, Ïe sociálna demokracia sa vyvíja rôznymi smermi. V rôznych krajinách existujú rôzne modely(napr. ‰védsky, britsk˘, nemeck˘ a„Polderov“ model). Medzi ostatné pokusy oÏiviÈ sociálnu demokraciu patria„flexicurity“ progresívnej politiky, ãiÏe známa tretia cesta. Od neskor˘ch 90-tych rokov, keì bola tretia cesta na svojom vrchole, sú sociálni demokrati na ústupe, v neposlednom rade v dôsledku straty pozície vo vládach vo viacer˘ch európskych krajinách. Sociálna demokracia má pred sebou kºúãovú otázku: ako brániÈ sociálno-demokratické hodnoty v 21. storoãí, v ére globálnej konkurencie, keì ºudia v Indii alebo v âíne zarábajú iba jeden dolár za deÀ? Sociálna demokracia hºadá alternatívu. To znamená, Ïe sociálna demokracia je pohybliv˘ cieº. Pred piatim rokmi bola tretia cesta(Third Way) alebo Nov˘ stred(Neue Mitte) módnou verziou sociálnej demokracie. O t˘chto variantoch sa v‰ak v Labour Party v Británii alebo v SPD v Nemecku uÏ nehovorí. Britsk˘ minister David Miliband nedávno povedal, Ïe tretia cesta je dobr˘m v˘Èahom k moci, ale nie je dobr˘m plánom na vládnutie. Tretia cesta je totiÏ príli‰ nejasná. Napriek v‰etkému v‰ak môÏeme povedaÈ, Ïe sociálni demokrati v Európe sa snaÏia nájsÈ recept na to, aby tradiãné hodnoty mohli prekvitaÈ aj v modernom svete. 6 Chcel by som sa poìakovaÈ Jane Shepperd(Îemlovej) za jej pomoc. 50

Do akej miery sa uÏ Smer zmenil? Smer v kaÏdom prípade pre‰iel od svojho vzniku viacer˘mi zmenami. Ale do akej miery sa uÏ Smer zmenil? Monika BeÀová(2005) ako aj Boris Zala (2005) priznali, Ïe Smer e‰te nie je sociálno-demokratickou stranou, ale je na ceste k tomuto cieºu. Oficiálny v˘voj strany od jej vzniku je: 1. Smer, 2. Smer – tretia cesta a 3. Smer – sociálna demokracia. Podºa zdrojov strany sa Smer od svojho vzniku v roku 1999 definoval ako strana pragmatická a racionálna(Smer, 2001), ão je ozvenou citátu z prejavu jej lídra v novembri 1999, ktor˘ predstavil argumenty pre zaloÏenie novej strany(Fico, 2000). Programové tézy strany Smer hlásajú poriadok, spravodlivosÈ a stabilitu. Strana pre‰la zmenami v roku 2001, keì k jej názvu bolo pridané „tretia cesta”. Na kongrese v decembri 2001 bol tento posun vysvetlen˘ t˘m, Ïe strana„sa rozhodla razantne ale premyslene ponúknuÈ obyvateºom Slovenska alternatívu”(Smer, 2001). Táto alternatíva bola teraz nájdená. V decembri 2004, za úãelom zdôraznenia zlúãenia Smeru s ºavicov˘mi a ºavicovo orientovan˘mi stranami, bol jej názov zmenen˘ na Smer – sociálna demokracia. Táto zmena sa tieÏ prejavila v zmene loga strany a novom obrázku ruÏe. Toto pripomína rozhodnutie britskej Labour Party v 80-tych rokoch, ktorá tieÏ prijala ruÏu ako symbol ideologického posunu v strane. Ak sa zameriame na jazyk, program a ‰t˘l strany, taktieÏ badaÈ zmenu. Po svojom vzniku strana hlásala, Ïe„krízové stavy v ‰táte a v jeho ekonomickej, právnej a spoloãenskej oblasti nepovaÏuje ani za ºavicové ani za pravicové”. Smer skutoãne odmietal„ideologizovanie vecí“. E‰te v roku 2001 Fico volal po„pragmatick˘ch rie‰eniach, ktoré nie sú ideologicky zafarbené“(Pravda, 8. 2. 2001). Teraz v‰ak pouÏíva in˘ jazyk, predov‰etk˘m slovník sociálnej demokracie. Na kaÏdej zo 40 tlaãov˘ch konferencií medzi januárom a októbrom 2005 Fico pouÏíval heslá sociálnej demokracie. Manifest Smeru v EP napríklad„zdôraznil, Ïe vstup do EÚ môÏe pomôcÈ Slovensku staÈ sa sociálne trhovou ekonomikou s dôrazom na sociálnu spravodlivosÈ a vytváranie pracovn˘ch príleÏitostí, ão sú podºa dokumentu úspechy európskej sociálnej demokracie“(Malová et al, 2005:134). V obsahu programu strany skutoãne do‰lo k znaãnej zmene. Strana sa rozhodne postavila za zastavenie nedávnych zdravotníckych reforiem a zvrátenie vládnej reformy vysoko‰kolského vzdelávania. Fico a niekoºko vedúcich politikov tvrdí, Ïe strana je proti reforme ‰kolstva, dôchodkového poistenia a daÀovej reforme súãasnej vlády. Strana sa stala odporcom vlády. Problém je v tom, Ïe strana pouÏíva slovník sociálnej demokracie na kritiku vlády, ale pritom neponúka detailné programové návrhy. Ba ão viac, pri anal˘ze materiálov publikovan˘ch zaãiatkom novembra 2005 na webovej stránke Smeru vy‰lo najavo, Ïe programové tézy a programové dokumenty sú tie isté ako pred troma rokmi. Vzhºadom na vágnosÈ jazyka to v‰ak nie je prekvapivé. Treba v‰ak poznamenaÈ, Ïe na stránke je zverejnená podrobná kritika fi‰kálnej politiky vlády od tieÀového ministra financií Igora ·ulaja. 51

Vyhlásenia k problematike etnick˘ch men‰ín, predov‰etk˘m Rómov, sa v‰ak zmenili. Napríklad návrhy z januára 2000 pozbaviÈ sociálnych dávok t˘ch obãanov, ktorí vycestovali do zahraniãia s úmyslom poÏiadaÈ o politick˘ azyl, boli jasnou snahou vyuÏiÈ proti rómske nálady(Slovak Spectator, 24.30. január 2005). V roku 2001 Fico kritizoval veºké poãty Rómov,„ ktorí nechceli niã iné, len polihovaÈ v posteli a ÏiÈ zo sociálnych dávok“(RFE/RL Newsline, 10. máj 2001). Rozhodnutie zlúãiÈ sa na regionálnej úrovni so SNS do ad hoc koalície v‰ak naznaãuje, kde sú hranice zmien v Smere. V posledn˘ch rokoch Fico prestal provokovaÈ s populistick˘mi vyhláseniami. Rétorika a ‰t˘l politiky Smeru(alebo presnej‰ie, rétorika a ‰t˘l jeho lídra) sa v‰ak nezmenili. Pred voºbami v roku 2002 billbord hlásal„Ako sa kradlo za Meãiara, tak sa kradne za Dzurindu“. Fico naìalej útoãí na vládu za v‰etko, ão robí a obviÀuje ju, Ïe je v rukách finanãn˘ch skupín zainteresovan˘ch na javoch popísan˘ch v správach SIS. Do urãitej miery je táto jeho rétorika súãasÈou jeho apelu. Kºúãová téma strany ako aj jej predsedu od jej vzniku je kompetentnosÈ. Preto je dôleÏité poukazovaÈ na nedostatok kompetentnosti vlády. Kedy sa zmenila, resp. kedy sa zaãala strana meniÈ? Za úãelom zistenia, preão sa strana zmenila, je uÏitoãné zistiÈ, kedy sa strana zmenila, resp. zaãala meniÈ. Existujú tri moÏnosti: 1. od svojho vzniku, 2. od volieb 2002 alebo 3. od zjednotenia s ºavicov˘mi stranami. Strana sa nepochybne menila od svojho vzniku. Domnievam sa, Ïe je to prirodzen˘ v˘voj(âaploviã, 2002). Rétoriku„nov˘ch tvárí“ a„novej generácie“, ktorú Fico pouÏíval, keì stranu zaloÏil, nemoÏno aplikovaÈ do nekoneãna. Ani Fico, ani BeÀová, ani KaliÀák ãi Pa‰ka nie sú uÏ nové tváre. Zjednotenie s ºavicov˘mi stranami koncom roku 2004 nemalo veºk˘ vplyv na zmeny, ale jedno je isté: od tohto momentu zaãal Fico pouÏívaÈ názov„Smer – sociálna demokracia“. V˘znamné je v‰ak, Ïe na sneme v decembri 2004 Fico povedal, Ïe uÏ po programovej konferencii v roku 2002 zaãal otvorene priznávaÈ stredno-ºavicovú orientáciu Smeru. Preto tvrdím, Ïe kºúãov˘m je rok 2002. Od volieb 2002 sa politika na Slovensku zmenila. Dominantné otázky v rokoch 1998 – 2002, ako napr. návrat Meãiara alebo vstup do EÚ, uÏ nie sú hlavn˘mi politick˘mi témami. KaÏdá strana pre‰la zmenami. Pozrime sa na SDKÚ. Vo voºbách v roku 2002 sa program tejto strany sústredil na vstup do NATO a EÚ, ale po voºbách sa jej agendou stal neoliberalizmus. Hlavné témy kampane Smeru v 2002 boli poriadok, slabosÈ Dzurindu a Meãiara a osobnosÈ Fica(Haughton, 2003: 76 – 79). Róbert KaliÀák napríklad tvrdil, Ïe Smer bol vÏdy stredoºavou stranou, ktorá sa v‰ak nemohla k tejto orientácii naplno prihlásiÈ pre ‰pecifické slovenské podmienky(UãeÀ, 2004: 68). Vìaka v˘sledku parlamentn˘ch volieb a vládneho programu sa volebn˘ trh na Slovensku zmenil. Existuje veºa pravicov˘ch subjektov a(stredo-)pravicová vláda. Voºby 2002 boli katastrofou pre slovenskú ºavicu(Haughton, 2003). SDª získala len 1,36% a SDA iba tro‰ku viacej(1,79%). Na volebnom trhu vznikol priestor. Hypotetickou otázkou 52

je, kam by smeroval Smer, ak by voºby dopadli ináã? Je sociálno-demokratick˘ trend v strane Smer len v˘sledkom náhody? Poãas svojho prejavu na sneme strany v decembri 2004 Fico tvrdil, Ïe strana má stredo-ºavé stanovisko„bez ohºadu na to, ãi bude alebo nebude súãasÈou vlády“. Tvrdil, Ïe problém bol v tom, Ïe poãas prvej Dzuridovej vlády ministri zo SDª(Schmögnerová, Ftáãnik, a.i.) zdiskreditovali sociálno-demokratické my‰lienky. ëalej pokraãoval, Ïe„práve vìaka Smeru zanedbané, zdiskreditované a zohavené hodnoty solidarity, sociálnej spravodlivosti a rovnosti príleÏitostí znovu oÏívajú“(Fico, 2004). Vo Ficov˘ch vyhláseniach je pravdou to, Ïe sociálnodemokratická rétorika nebola veºmi úspe‰ná v dobe, keì ministri SDª boli súãasÈou vlády, ale tvrdenie, Ïe tak˘to jazyk nemal ‰ancu, je nepravdivé. Konco‰ a iní ãlenovia jej strany predsa kritizovali politiku Schmögnerovej preto, lebo nebola dostatoãne ºavicová. V˘znam volieb 2002 pre Smer vzrástol aj vìaka jednej z opakujúcich sa tém: opozícia voãi vláde. Smer bol proti návratu Meãiarovej vlády, proti prvej Dzurindovej vláde a proti súãasnej vláde. Hoci je pravdou, Ïe opoziãná strana by mala byÈ odporcom vlády, nie je jasné, ãi je strana Smer proti súãasnej vláde kvôli svojej ideológii alebo len preto, Ïe je opoziãnou stranou. Preão sa Smer mení? Akú rolu hrajú medzinárodné faktory? Na jednej strane je isté, Ïe medzinárodné faktory hrajú urãitú úlohu. Medzinárodn˘ imidÏ je pre stanu dôleÏit˘. Pred voºbami v roku 2002 vyjadrili zahraniãní analytici pochybnosti o Ficovi a jeho strane a kládli si otázku, ãi mu moÏno dôverovaÈ alebo sa ho treba strániÈ(e.g. Haughton, 2002). Takéto pochybnosti pretrvávali aj v medzinárodn˘ch zoskupeniach ºavicovo-orientovan˘ch strán. Smer vyjadril veºk˘ záujem o ãlenstvo v strane Európskych socialistov(PES). PES sa zo zaãiatku zdráhala a spoliehala sa na názory zahraniãn˘ch expertov na slovenskú vnútornú politiku. Podstatou ich obáv bola politika strany Smer voãi národnostn˘m men‰inám. Aj keì pravidelné kontakty neboli nadviazané, tlak zo strany PES ako aj Socialistickej internacionály mal v˘razn˘ vplyv na zmenu jazyka strany Smer. Politika„cukru a biãa“(Malová a Rybáﬁ, 2003) bola nepochybne úspe‰ná v snahách o získanie ãlenstva v PES. Od dosiahnutia tohto cieºa v‰ak nebadaÈ Ïiaden badateºn˘ priamy vplyv PES na Smer, aj keì posilnenie osobn˘ch vzÈahov malo nepriamy vplyv. Fico sa nechal príleÏitostne in‰pirovaÈ politick˘mi lídrami v zahraniãí. K zmene názvu strany na Smer – tretia cesta do‰lo v decembri 2001, krátko po tom, ão jej predseda nav‰tívil Lond˘n. Pov‰imnutia hodné je v‰ak, Ïe poãas jeho stretnutia s niekoºk˘mi britsk˘mi politológmi rozprával jeden a pol hodiny, priãom ani jedin˘ krát nespomenul tretiu cestu. Toto môÏe byÈ dôkazom toho, Ïe si ‰etril sily na novú etapu alebo je to znak vplyvu my‰lienok tretej cesty ãi Ficovho dominantného postavenia v strane. V posledn˘ch mesiacoch strana Smer prízvukovala svoje kontakty s ãeskou sociálnou demokraciou. Stretávajú sa ãasto: v StráÏnici v októbri si vedú53

ci politici oboch strán zahrali futbal, zareãnili a sºúbili, Ïe si budú navzájom pomáhaÈ. Fico a Paroubek spoloãne prehlásili, Ïe„ãeská a slovenská ºavica sa bude vzájomne podporovaÈ vo volebnej kampani, aby v strednej Európe v súboji s pravicou obránili európsky model sociálneho ‰tátu“. Fico opakovane vyzdvihuje ãesk˘ model: je„dôkazom nad dôkazy, Ïe existuje aj in˘ model riadenia ‰tátu a spoloãnosti, ako nám stále hovorí slovenská krajne pravicová vláda“(Pravda, 2. 10. 2005). Zdrojom in‰pirácie ãeského modelu nie je tak veºmi jeho detailn˘ obsah ako skutoãnosÈ, Ïe v susednej krajine s historicky siln˘m putom ku Slovensku sa sociálnej demokracii dobre darí. Kevin Deegan-Krause(2005) tvrdí, Ïe apel kaÏdej stany má tri komponenty: populistick˘, programov˘ a klientelistick˘; kaÏd˘ na inom stupni a v inom rozsahu. V prípade Smeru môÏeme kon‰tatovaÈ dve veci. Po prvé, je rozdiel medzi stranou vo vláde a stranou v opozícii. Strana v opozícii má viac voºnosti pre pouÏívanie populistickej rétoriky, pretoÏe nie je vo vláde a nemusí veci implementovaÈ. Druh˘m aspektom je doba existencie strany. Frances Millard(2004) tvrdí, Ïe v post-komunistickej Európe preÏijú len strany, ktoré majú programov˘ apel. Preto sa moÏno na v˘voj strany Smer pozrieÈ z tohto uhla. Na jednej strane strana nemusela vypracovaÈ detailnú ideológiu, lebo je v opozícii. Na strane druhej si je v‰ak vedomá toho, Ïe vágne sºuby jej nepostaãia na preÏitie. Pevn˘ základ pozostávajúci z kºúãov˘ch hodnôt a zásad je potrebn˘ na zabezpeãenie lojálnej voliãskej základne a straníckych kolegov. Faktor Fico Jadrom transformácie strany je sám Fico. Je jej zakladateºom a lídrom, ako aj zdrojom podpory. Ak˘ je jeho vplyv a postavenie v strane? Oslabuje sa jeho pozícia? Fico stále robí dojem dominantného lídra. Vedúci politici strany nechcú poskytnúÈ politológom príklady Ficovej prehry v straníckej debate ãi diskusii. Toto môÏe byÈ znakom Ficovej dominancie alebo zdráhania sa zo strany vedúcich predstaviteºov strany vyjadriÈ sa k tejto téme. Aj keì Fico nebol autorom volebného manifestu do EP, neexistujú dôkazy, ktoré by naznaãovali, Ïe nesúhlasil s jeho obsahom. Jedinou moÏnosÈou náznaku nesúhlasu jej lídra je interpretácia skutoãnosti, Ïe manifest bol odstránen˘ z webovej stránky ihneì po voºbách. Fico je naìalej centrálnou zloÏkou strany. V slovenskej politike nie je nezvyãajné, aby zakladateº a líder strany bol dominantnou osobnosÈou (Haughton, 2004). Posun strany k sociálno-demokratickému stanovisku je v súlade s v˘chodiskovou pozíciou jej lídra. Bol predsa hviezdou SDª. Ak by bol získal vedúcu pozíciu v SDª alebo v parlamente v roku 1998 – tak ako ostatní v˘znamnej‰í politici tejto strany – nemusel v koneãnom dôsledku opustiÈ SDª. Otázka, ktorú si musíme poloÏiÈ, a nad ktorej odpoveìou môÏeme len ‰pekulovaÈ, je: kam by smeroval Smer, ak by Fico zajtra opustil politiku? 54

Záver Smer niekam smeruje. Lakmusov˘m testom bude v˘voj po voºbách 2006. Do akej miery moÏno oãakávaÈ odklon od sociálno-demokratick˘ch tendencií v prípade koaliãn˘ch rokovaní, resp. vzniku koaliãnej vlády? Fico tvrdí, Ïe jeho strana by v kaÏdom prípade bránila princíp bezplatného vysoko‰kolského vzdelania. âoho by sa v‰ak bol ochotn˘ vzdaÈ? Je ambicióznym muÏom, ktor˘ chce byÈ premiérom. Do akej miery je za t˘mto úãelom ochotn˘ upustiÈ od cieºov svojej strany? Nakoºko sú ostatní vedúci politici strany ako aj voliãi ochotní tolerovaÈ odklon od sociálno-demokratického stanoviska? Poãas koaliãn˘ch rokovaní sú kompromisy nevyhnutné, ale zato sa netreba vzdaÈ v‰etkého. Ako hlboko sú v strane zakorenené sociálno-demokratické hodnoty? Toto nás privádza späÈ k zásadnej otázke o strane Smer – sociálna demokracia: Akú silnú pozíciu v strane Smer má Fico? PouÏitá literatúra a pramene: BeÀová, Monika(2005) rozhovor s autorom v Bruseli, 18. októbra. âaploviã, Du‰an(2002),‘Smer chce byÈ stranou tretej cesty’, Slovo, ã. 8, 20 – 26 februára(web edition). Deegan-Krause, Kevin(2005),‘Societal cleavages and New Parties in Central and Eastern Europe’, príspevok na konferencii VII World Congress of the International Council for Central and East European Studies, Berlin, 25 – 30 July. Fico, Robert(2000),‘Rationale for a New Political Party’. In Kieran Williams (ed.), Slovakia after Communism and Meãiarism, London: SSEES Occasional Papers. Fico, Robert(2004), Prejav na 5. slávnostnom sneme Smeru 11. decembra. Haughton, Tim(2002),‘Slovakia’s Robert Fico: A Man to be Trusted or Feared?’, Radio Free Europe/Radio Liberty East European Perspectives, 4, 11, 29 May 2002(posted at http://www.rferl.org/reports/eepreport/2002/05/11 – 290502.asp). Haughton, Tim(2003),‘„We’ll Finish What We’ve Started”: The 2002 Slovak Parliamentary Elections’, Journal of Communist Studies and Transition Politics, 19/4,(2003), s.65 – 90. Haughton, Tim(2004),‘Strana vo verejnej funkcii, strana v ústrednej kancelárii a centrum moci v politick˘ch stranách na Slovensku’. In Oºga Gyár55

fá‰ová and Grigorij MeseÏnikov(eds), Vládna strana na Slovensku: skúsenosti a perspektívy, Bratislava: IVO, s. 89 – 100. Malová, Darina, Erik Lá‰tic and Marek Rybáﬁ(2005), Slovensko ako nov˘ ãlensk˘ ‰tát Európskej únie: V˘zva z periférie?(Bratislava: Friedrich Ebert Stiftung). Malová, Darina a Marek Rybáﬁ(2003)‚„The European Union’s policies towards Slovakia: carrots and sticks of political conditionality“. In Jacques Rupnik and Jan Zielonka(eds.), The road to the European Union: Volume 1 the Czech and Slovak Republics, Manchester: Manchester University Press Millard, Frances(2004), Elections, Parties, and Representation in Post-Communist Europe, Basingstoke: Palgrave. Smer(2001), Dokument na rokovanie II. slávnostného snemu SMER-u 16. december 2001, Bratislava. UãeÀ, Peter(2004),‘Centristick˘ populizmus ako nová kompetitívna a mobilizaãná stratégia v slovenskej politike’. In Oºga Gyárfá‰ová and Grigorij MeseÏnikov(eds), Vládna strana na Slovensku: skúsenosti a perspektívy, Bratislava: IVO, s. 49 – 76. Zala, Boris(2005), veãerná predná‰ka na konferencii 4. novembra. 56

Komentár k príspevku Tima Haugtona: „ ‚Sociáldemokratizácia‘ strany Smer – sociálna demokracia v horizonte volieb 2006“ Peter UãeÀ Na úplnom zaãiatku tohto seminára poloÏila Karen Henderson otázku, preão sme na Slovensku dosiaº nemali sociálnodemokratickú vládu. Pokúsim sa na túto otázku odpovedaÈ spôsobom, ktor˘ je relevantn˘ pre tému, o ktorej som bol vyzvan˘ hovoriÈ, to jest pre„sociáldemokratizáciu“ Smeru. Doposiaº sme nemali sociálnodemokratickú vládu, lebo neexistovala veºká umiernená ºavicová strana, na ktorej by sa takáto vláda dala postaviÈ 7 . Dnes je tu perspektíva, Ïe môÏe vzniknúÈ vláda okolo veºkej nepravicovej strany Smer. Sociálnodemokratick˘ charakter tejto vlády sa môÏe naplniÈ, len ak sa Smer stane veºkou a(svojím apelom) umiernenou ºavicovou stranou(ão je moja nenároãná definícia sociálnej demokracie). Vo svojom príspevku sa pokúsim opísaÈ cestu strany Smer k sociálnej demokracii spôsobom trochu odli‰n˘m od toho, ktor˘ pouÏil môj predreãník Tim Haughton. V závere sa pokúsim zosumarizovaÈ prekáÏky, s ktor˘mi sa Smer na tejto ceste môÏe stretnúÈ. Cesta Smeru, lep‰ie povedané Róberta Fica, k sociálnej demokracii sa zaãala koncom deväÈdesiatych rokov t˘m, Ïe Fico sociálnu demokraciu odvrhol ako nudn˘ a neperspektívny koncept z hºadiska apelu na voliãov a prístupu k moci. Bola to dozaista reakcia na pomery v SDª a koalícii, ale v pozadí bola potreba efektívnej‰ieho mobilizaãného nástroja v podmienkach súperenia nepríli‰ fungujúcej a obºúbenej pravo-ºavej vlády s diskreditovanou meãiarovskou opozíciou. UÏ ako koaliãn˘ politik a ãlen SDª pri‰iel Fico s prvotn˘m antiestabli‰mentov˘m apelom formulovan˘m v generaãn˘ch termínoch(potreba v˘meny politick˘ch generácií, nástup nov˘ch tvárí). âoskoro bol tento apel zov‰eobecnen˘ na v‰etk˘ch etablovan˘ch aktérov(a idey)„bez ohºadu na vek“. Fico prezentoval typick˘ komplexn˘ antiestabli‰mentov˘ postoj, v ktorom spochybÀoval kompetentnosÈ elít vládnuÈ ako aj ich morálnu spôsobilosÈ k tejto ãinnosti. Veºké mnoÏstvo legislatívnych návrhov na rie‰enie pálãiv˘ch problé7 Okrem toho slovenská ºavica nemala ‰ancu sa vyhraÀovaÈ proti pravici a staÈ sa alternatívou k nej. Zo známych dôvodov tu existoval alternatívny a úspe‰nej‰í spôsob mobilizácie odporu proti dominantn˘m„pravicov˘m“ aktérom a ideám. Opozíciou voãi federálnemu centru, jeho koncepcii ‰tátoprávneho usporiadania a prechodu k trhovej ekonomike sa stal nacionálny populizmus, presnej‰ie povedané HZDS. Umiernená, k sociálnej demokracii inklinujúca ºavica sa následkom toho lokalizovala v strede politického spektra, vyhraÀujúc sa rovnako voãi nacionálnemu populizmu ako ku pravici(buì v spojenectve s Àou alebo formou nepresvedãivej„nezávislej opoziãnej politiky“). 57

mov slovenskej spoloãnosti vyprodukovan˘ch R. Ficom malo demaskovaÈ vládnu neschopnosÈ establi‰mentu. Odmietanie t˘chto návrhov vládou a Ficova kritika partikularizmu(korupcie) mali zv˘razniÈ ich morálnu nespôsobilosÈ. Toto bolo v zhode s klasickú populistickou kritikou establi‰mentu, podºa ktorej vinu za problémy ºudí nesú tradiãní politici, ktorí tieto problémy nielen spôsobili(egoizmom a zanedbaním starostí ºudu), ale navy‰e ani pre ne neposkytujú rie‰enia. V lep‰om prípade je dôvodom ich neschopnosÈ, v tom hor‰om(a pravdepodobnej‰om) ich nezáujem. Fico pri‰iel s klasickou populistickou ponukou na v˘menu elít za tie, ktor˘m na problémoch ºudu záleÏí. Prezentoval tieÏ kult rie‰ení zaloÏen˘ch na zdravom rozume a ochote, ktoré kontrastoval s postojom tradiãn˘ch elít zaloÏenom na„budovaní ideologick˘ch kon‰trukcií“, v ktor˘ch„reálne problémy ºudí“ nemali mesto. Toto bol nov˘ neideologick˘ populistick˘ apel, ktor˘ sa od „starého“ nacionálneho populizmu meãiarovskej proveniencie odli‰oval t˘m, Ïe svoj démos nedefinoval pomocou ethnos-u a znaãne roz‰íril triedu elít, ktoré údajne zradili ºud 8 . Treba v‰ak povedaÈ, Ïe v pozadí centristického neideologického populizmu raného Smeru bola vÏdy prítomná sociálnokritická dimenzia. Tento antiestabli‰mentov˘ apel by asi nebol tak˘ úãinn˘, keby Fico nemal za sebou históriu v SDª, a keby pre mnoh˘ch aj v neideologickej verzii Smeru nezosobÀoval ideu ºavice(SDª), aká mala byÈ, ale nebola 9 . Ak by som silou-mocou chcel pouÏiÈ bonmot, povedal by som, Ïe napriek tomu, Ïe Fico klasickú ºavicu odvrhol, nikdy od nej úplne neodi‰iel. S t˘m je spojené aj osvojenie si pojmu tretej cesty, ktor˘ väã‰ina ºudí poznala len z blairovskej, ºavicovej verzie, i keì treba dodaÈ, Ïe v mnoh˘m prípadoch Ïonglovanie s treÈou cestou bolo pre Fica len prostriedkom ako podaÈ verejnosti fakt, Ïe o Ïiadne ideologické definovanie sa nemal záujem 10 . Smer bol projektom, ktorého cieºom bola úãasÈ na vláde. Toto predpokladalo znaãn˘ volebn˘ zisk a koaliãn˘ potenciál. Zdá sa v‰ak, Ïe„pragmatick˘“ antiestabli‰mentov˘ apel nebol v podmienkach, keì e‰te Slovensko nebolo ãlenom EÚ, schopn˘ priniesÈ Smeru tak˘ volebn˘ zisk, ktor˘ by pravici neumoÏnil postaviÈ koalíciu bez Smeru aj HZDS, ako sa to v realite stalo. 8 V meãiarovskom populizme hrali omnoho väã‰iu rolu vonkaj‰í nepriatelia slovenského národa. Spomedzi domácich aktérov sa kritika sústreìovala na„protislovenskú“ skupinu medzi slovenskou elitou. 9 „SDª a Smer majú stále veºmi veºa spoloãného. My sa v‰ak na rozdiel od SDª nemusíme zam˘‰ºaÈ, ãi to, ão robíme a navrhujeme, je alebo nie je v súlade s ºavicovou ideológiou“(R. Fico, Sme, 26. máj 2000). 10 Na ilustráciu tohto tvrdenia je uÏitoãné pripomenúÈ si zopár citátov:„Pod treÈou cestou rozumieme politické strany, ktoré nebudú priná‰aÈ rie‰enia len preto, lebo sú napravo alebo naºavo. Strana tretej cesty sa orientuje na najakútnej‰ie témy“(R. Fico v Pravde, 8. február 2001).„Smer ako strana tretej cesty nevznikla transformáciou z klasického ºavicového hnutia. Ako racionálne strana volajúca po návrate k zdravému rozumu sa takto formoval od úplného zaãiatku...“(R. Fico v Pravde, 26. september 2002). 58

Centristicko-populistické mobilizaãné stratégie sú väã‰inou krátkodobé a spú‰Èaãom ich konca je ich vlastn˘ úspech. V prípade Smeru relatívny neúspech vo voºbách 2002 spôsobil, Ïe tu vznikla potreba v projekte pokraãovaÈ a nejak˘m spôsobom ho in‰titucionalizovaÈ. Lídri si asi uvedomili obmedzenosÈ neideologického apelu a strana Smer definovala svoju pozíciu ako„sociálna alternatíva k súãasnej pravicovej vláde“. Strana znaãne zosilnila kritiku vládnutia pravicovej koalície, av‰ak napriek tomu zostala hybridom, ktor˘ sa najmä vyjadreniami svojho lídra R. Fica pokú‰al kombinovaÈ „novú“ kritiku orientovanú na sociálne témy(a formulovanú ãoraz viac v„ideologickej“ terminológii tradiãnej ºavice) so„starou“ populistickou propagandou z„pragmatického“ obdobia 11 . Smer si radikálnou kritikou sociálneho dopadu reforiem zabezpeãil v˘znamn˘ nárast voliãskej podpory, av‰ak zároveÀ znaãne zmen‰il svoj koaliãn˘ potenciál. Prispela k tomu aj populistická kritika etablovan˘ch elít, obsahom ktorej boli napríklad obvinenia zo spájania sa SDKÚ a HZDS, v kon‰pirácii v˘sledkom ktorej nemôÏe byÈ iné, ako ìal‰ie ohrozenie záujmov obyãajn˘ch ºudí 12 . Nápor Smeru motivoval SDKÚ v ãele nepopulárnej vlády k prebiehajúcemu pokusu o zásadnú rekonfiguráciu hlavnej konfliktnej línie v slovenskej politike do formy„v‰etci(vrátane HZDS) proti antireformnému Smeru“. Radikalizmus politiky R. Fica zvy‰uje ‰ance na úspech tejto redefinície konfliktu, i keì tieto stále ostávajú limitované. Av‰ak aj koaliãn˘ potenciál Smeru ostáva obmedzen˘. PravdepodobnosÈ vzniku sociálnodemokratickej vlády je taktieÏ malá. I keby sa Smeru samotnému podarilo presvedãivo„sociáldemokratizovaÈ“, kaÏdá koalícia, ktorá sa okolo neho vyvinie, bude ideologicky zmie‰aná 13 . Komplexn˘ systém v˘men, ústupkov a kompenzácii, ktor˘ by takúto podporu drÏal v chode, by nemusel byÈ Ïiadnou zárukou pre priechodnosÈ mnoh˘ch predstáv Smeru, a to najmä v oblasti trhu práce, zdaÀovaní a sociálneho zabezpeãenia. Pokiaº sa t˘ka nedávneho príkonu Smeru k sociálnej demokracii, tento zanechal dojem racionálneho rozhodnutia v prospech budúcej udrÏateºnosti strany. Existuje ‰iroko roz‰íren˘ názor, Ïe sociálnodemokratické hodnoty sú v strane nedostatoãne zakorenené. 11 V strane existovalo neoficiálne rozdelenie rolí, ão sa t˘kalo jednotliv˘ch druhov argumentov. Predseda Fico sa staral o antiestabli‰mentov˘ apel aj sociálnu kritiku. Niektorí ìal‰í lídri sa k nemu pripojili v kritike reforiem, av‰ak v strane bola aj skupina pragmatikov, ktorí si poãínali dosÈ zdrÏanlivo v prípade oboch typov apelov. 12 Napríklad R. Fico v rozhovore pre denník Pravda tvrdil, Ïe Smer sa musí v‰etk˘mi prostriedkami usilovaÈ o predãasné voºby, aby zabránil kon‰pirácii zbohatlíkov z HZDS a SDKÚ, ktorí sa so zl˘m úmyslom spájajú proti ºudu(Pravda, 4. február 2004). 13 Smer by sa tieÏ mohol vydaÈ cestou men‰inovej vlády, idea ktorej v regióne získava popularitu(PiS v Poºsku, Paroubek v âechách), av‰ak aj v tomto prípade by potreba zabezpeãiÈ si tichú podporu na presadenie programov˘ch priorít kládla veºké nároky na v˘ber partnerov a ÈaÏko by Ïiãila sociálnodemokratick˘m sektorov˘m politikám. 59

Opísaná cesta Smeru k sociálnej demokracii je v kaÏdom prípade nezvyklá a podºa mojich znalostí zrod sociálnodemokratickej strany takto e‰te nikde neprebehol. Znamená to v‰ak, Ïe je táto cesta nepriechodná? Pre toto tvrdenie nemáme jednoznaãné argumenty 14 . KaÏdopádne je na tejto ceste mnoho prekáÏok, z ktor˘ch najzávaÏnej‰ie sú 1) problém dôveryhodnosti úmyslov, 2)(ne)stabilita podpory súvisiaca s jej rôznorodosÈou, 3) rozdielnosÈ motivácií úãastníkov participujúcich v projekte Smeru, 4) obmedzen˘ koaliãn˘ potenciál, a 5) potenciálne problémy s manaÏmentom oãakávaní voliãov. UÏ v zakladateºskej skupine Smeru boli rozdielne motivácie pre participáciu v projekte. Po náraste podpory, nabalení sa oportunistov a zaãlenení men‰ích sociálnodemokratick˘ch formácií do ‰truktúry ãlenstva vzrástla pravdepodobnosÈ fragmentácie nafúknutého poslaneckého klubu Smeru po budúcich voºbách. Zdrojom konfliktov jednotliv˘ch skupín v strane sa môÏe staÈ spomínan˘ch päÈ problémov. Nechcem za kaÏdú cenu insinuovaÈ konflikt star˘ch pragmatikov s nov˘ch sociálnymi demokratmi v Smere, ale mnohí z posledne menovan˘ch vstupovali do strany s verejne deklarovan˘m cieºom dohliadnuÈ ne to, aby sa Smer skutoãne stal sociálnodemokratickou stranou. Toto naznaãuje znaãne in‰trumentálny prístup k strane v oboch skupinách. K˘m starí pragmatici sú k sociálnej demokracii poháÀaní nutnosÈou nejak˘m spôsobom zav⁄‰iÈ projekt, do ktorého tak veºa investovali, noví sociálni demokrati vidia Smer ako príleÏitosÈ, keì v‰etky ostatné cesty zlyhali. Táto rôznorodosÈ oãakávaní a motivácií môÏe po získaní moci vyústiÈ do sporov ohºadnom toho, ako, v mene ãoho a v spojenectve s k˘m by sa táto mala pouÏívaÈ. 14 Zatiaº najsilnej‰ím argumentom v prospech názoru, Ïe Smer zájde po ceste sociáldemokratizácie ìaleko, je fakt, Ïe strane niã iné neostáva. 60

Na nároãnom teréne – vyhliadky sociálnodemokratickej ºavice na Slovensku Kai-Olaf Lang Na Slovensku v 90. rokoch na rozdiel od takmer v‰etk˘ch krajín strednej a v˘chodnej Európy a najmä na rozdiel od susedn˘ch vi‰egrádskych krajín – Poºska, âeskej republiky a Maìarska – nevznikla Ïiadna silná sociálnodemokratická strana. Strana demokratickej ºavice(SDª), ktorá nastúpila ako reformn˘ projekt postkomunistickej ºavice, sa uzavrela do nekoneãného vnútrostraníckeho sporu medzi reformátormi a„‰truktúrnymi konzervatívcami“. Sociálnodemokratickej strane Slovenska(SDSS), ktorá sa vyvinula bez organizaãn˘ch koreÀov v b˘valej ‰tátnej komunistickej strane, ch˘bala priebojnosÈ a zostala na okraji politického spektra. Osud sociálnodemokratického projektu na Slovensku speãatil vzostup Smeru Róberta Fica, ktor˘ sa najprv prezentoval ako neideologická strana, no neskôr v stále väã‰om meradle ako ºavicovo-centristické zoskupenie, a oÏivenie radikálnej alternatívy na ºavom okraji politického spektra v podobe Komunistickej strany Slovenska(KSS). Obe sociálnodemokratické strany – SDª a od nej od‰tiepená SDA, ktoré kandidovali v parlamentn˘ch voºbách 2002, spolu získali 3,1% percenta hlasov. Obe strany(ako aj SDSS) rezignovali a na konci roka 2004 sa zlúãili so Smerom. Zámerom Ficovho Smeru, ktor˘ sa odvtedy naz˘va Smer – sociálna demokracia, je teda zaplniÈ vákuum, ktoré vzniklo na ºavom strede slovenského straníckeho systému. Posilnen˘ o ãlenov a funkcionárov z SDª, SDS a SDSS a zakotven˘ v medzinárodn˘ch ‰truktúrach sociálnodemokratickej ºavice si Smer viac-menej jednoznaãne stanovil nov˘ cieº: skôr ãi neskôr sa stane novou sociálnou demokraciou pod Tatrami. V nasledujúcom texte ide o predstavenie zvlá‰tností a charakteristík politického terénu a straníckej súÈaÏe. Na základe toho budeme uvaÏovaÈ o vyhliadkach a príleÏitostiach sociálnodemokratickej politiky a o oÏivení ºavice na Slovensku. Nejde teda o otázku, ãi má strana, konkrétne Smer, v úmysle sa„sociálnodemokratizovaÈ“, ale o to, ão by strana, ktorá sa pre tak˘to proces uÏ definitívne rozhodla, mala alebo nemala robiÈ, aby mohla – berúc do úvahy ‰pecifickú„politickú atmosféru“ na Slovensku – úspe‰ne tvoriÈ sociálnodemokratickú politiku. Základné prvky straníckej politiky na Slovensku Politick˘ v˘voj v 90. rokoch, vzostup Vladimíra Meãiara, boj o demokraciu a orientáciu na západ, skrátka„jedineãná slovenská cesta“ v prvom desaÈroãí po demokratickom prevrate roku 1989 boli podnetom intenzívnej diskusie o spoloãensko-politick˘ch rámcov˘ch podmienkach straníckej politiky, ‰truktúre politického priestoru, dynamike straníckeho súboja a v˘voji i charakte61

ristick˘ch znakoch jednotliv˘ch politick˘ch subjektov na Slovensku. I‰lo tu na jednej strane o vznik sociálno-‰trukturálnych, sociálno-ekonomick˘ch a sociálno-kultúrnych ‰pecifík, ktoré vyvolali„oneskorenú modernizáciu“ a mali dopad na slovensk˘ politick˘ terén(Szomolányi, 1999). Na druhej strane i‰lo o kon‰tatovanie vzniku dvoch navzájom oddelenej‰ích, miestami dokonca protichodn˘ch politick˘ch pod oblastí, ktoré sa vÏdy skladali z rozdielnych typov strán: – z populisticko-radikálnych zoskupení, resp. strán, ktor˘ch ideologick˘ profil je nezluãiteºn˘ s veºk˘mi západn˘mi straníckymi rodinami(tzv. ne‰tandardné strany ako HZDS, ZRS, SNS) ne‰tandardní(MeseÏnikov, 1999: 37 – 49) a – z umiernen˘ch strán, ktoré sa bez problémov zaãlenili do etablovan˘ch medzinárodn˘ch straníckych aliancií(kresÈanskí demokrati[KDH], liberáli [DU] ãi sociálni demokrati[SDª, SDSS]). Toto v kaÏdom prípade uÏitoãné, hoci v detailoch otázne analytické rozdelenie sa stalo najneskôr koncom 90. rokov bezpredmetn˘m – alebo muselo byÈ minimálne zrevidované. Vtedy sa prostredníctvom vzniku nov˘ch strán ako napríklad SOP alebo Smer obe sféry slovenskej politiky premie‰ali, resp. vznikli noví aktéri na pomedzí ‰tandardnej a ne‰tandardnej oblasti. Delenie na ‰tandardnú a ne‰tandardnú oblasÈ skomplikovalo analytické pochopenie ‰truktúry straníckeho systému. Takmer nebolo moÏné uskutoãniÈ systematizáciu, vychádzajúcu z urãenia istej nedokonalej bipolarity, poprípade z prelomu na konci 90. rokov(Kopeãek, 2003: 153 – 226) Mimo tak˘chto doãasn˘ch a neist˘ch pokusov o opísanie straníckej ‰truktúry je v‰ak moÏné urobiÈ v˘znamné v˘povede o zhodn˘ch vlastnostiach slovenskej straníckej politiky za posledn˘ch 15 rokov – vlastnostiach, ktoré sú skutoãne silné a pravdepodobne sa presadia aj v blízkej budúcnosti. To platí ako pre ‰trukturálno-organizaãné, tak aj pre obsahovo-programové otázky. 1. Personalizácia. Na Slovensku vyhrávajú voºby osobnosti, nie strany. Vedúce politické osobnosti majú ãasto neobyãajn˘ v˘znam, priãom ich pozícia v rámci straníckej hierarchie je ãasto mimoriadne silná. Pre mnohé z úspe‰n˘ch strán posledn˘ch 15 rokov boli charakteristickí stranícki lídri s„jasn˘mi kontúrami“, ktorí dominovali v relatívne centralistick˘ch organizaãn˘ch ‰truktúrach strán a rozhodujúcim spôsobom formovali imidÏ strany navonok. Vzorov˘m príkladom takéhoto lídra je Vladimír Meãiar a HZDS. Ako dôkaz v‰ak môÏu slúÏiÈ aj politické one-man-show(ktoré boli v podobnom ‰t˘le aspoÀ zaloÏené a v poãiatoãnej fáze tak fungovali) Smeru s Róbertom Ficom, SOP s Rudolfom Schusterom ãi ANO s Pavlom Ruskom. Vedúce postavy nemusia byÈ nevyhnutne„charizmatické“, no bezpodmieneãne musia byÈ„ºudové“. Je moÏné vysloviÈ domnienku, Ïe veºkosÈ Slovenska personalizácii do veºkej miery prospieva. Okrem cent62

rálnych komunikaãn˘ch kanálov prostredníctvom elektronick˘ch médií ju umoÏÀuje aj priamy, osobn˘ kontakt medzi politikmi a obãanmi. 2. Slabé programy. Strany s komplexn˘m, diferencovan˘m a koherentn˘m programom sú na Slovensku v˘nimkou. Okrem kresÈanskodemokratického KDH a komunistickej KSS( a v minulosti do urãitej miery aj SDª príp. SDSS) disponujú takmer v‰etky ostatné strany vysokou mierou programovej a ideologickej ambivalentnosti a vágnosti alebo(ako v prípade maìarskej SMK s jej prevaÏne etnick˘m programom) obsahovej jednostrannosti. 3. Slabé masovointegraãné strany. Vzhºadom na organizaãno-funkcionálnu dimenziu slovenskej straníckej politiky sa vnucuje dojem, Ïe v krajine sa nevyskytuje typ klasickej ºudovej alebo masovo integraãnej strany. Zoskupenie ako HZDS by síce mohlo najviac zodpovedaÈ takejto charakteristike, ak by malo(prinajmen‰om v 90. rokoch) znaãnú ãlenskú základÀu, ‰irokú vrstvu funkcionárov na rôznych úrovniach a relatívne ‰irok˘ okruh voliãov. V prípade SMK a KDH to neplatí(majú síce – podºa vlastn˘ch údajov – relatívne vysok˘ poãet ãlenov, no na základe svojho zamerania na maìarské, resp. katolícke prostredie Ïiadnu skutoãnú schopnosÈ„catchall“). Naproti tomu dominujú„‰tíhle“,„profesionálne volebné strany“(Panebianco, 1988) s niÏ‰ím poãtom ãlenov, ktoré sú v men‰ej miere viazané na program alebo sociálne skupiny. 4. Slabé vzÈahy medzi stranami a voliãmi. Volebná lojalita slovensk˘ch voliãov voãi svojim stranám je slabá. UÏ i tak slabé väzby obãanov na ich strany sa pod vplyvom zmien na„strane ponuky“, r˘chleho a ãastého zakladania nov˘ch strán príp. ‰tiepenia pôvodn˘ch zoskupení e‰te viac uvoºnili. Odhliadnuc od KDH, SMK a moÏno KSS neexistuje zoskupenie s poãetn˘m„electorate of belonging“. V‰etko toto sú vlastnosti slovenskej straníckej politiky, no nie sú to ‰pecifiká, ktoré by odli‰ovali situáciu na Slovensku od in˘ch krajín. Naopak: personalizácia, programová neurãitosÈ, ústup masovo-integraãn˘ch strán ãi oslabenie väzieb strana-voliã sú javy, ktoré je moÏné pozorovaÈ vo v‰etk˘ch krajinách v˘chodnej a strednej Európy a ktoré sa v inom prostredí dokonca vyskytujú aj v západnej Európe. Preto tento stav vypovedá menej o zvlá‰tnostiach slovenskej straníckej politiky, neÏ o jej podobnosti so spoloãn˘m v˘vojom v strednej Európe. Slovenské ‰pecifiká Toto v‰etko v‰ak nenaznaãuje, Ïe neexistujú slovenské ‰pecifiká: cel˘ rad ‰trukturálnych faktorov, ktoré nielen ovplyvÀujú stranícke dianie a politick˘ Ïivot, ale ho aj komplikujú – a s t˘m treba v dohºadnej dobe poãítaÈ. V tejto súvislosti sú obzvlá‰È dôleÏité tri základné paradoxy alebo diskrepancie: 1. Najostrej‰ia politicko-spoloãenská zlomová línia na Slovensku s najvy‰‰ím straníckopolitick˘m v˘znamom sa tiahne medzi slovenskou väã‰inou a maìarskou men‰inou(Kriv˘, Feglová, Balko, 1996). ëal‰ia polarizácia 63

prebieha medzi urbánno-centrálnym a vidiecko-periférnym Slovenskom, ktorá kore‰ponduje s protikladnosÈou dvoch sociálno‰trukturálnych zväzkov – zoskupením formálne vzdelanej‰ích, lep‰ie zarábajúcich a„otvoren˘ch svetu“ na jednej strane a menej vzdelan˘ch, materiálne neprivilegovan˘ch na strane druhej. Rozdelenie politick˘ch sfér na ‰tandardnú a ne‰tandardnú oblasÈ na sociálno‰truktúrnej úrovni v 90. rokoch zodpovedalo vzájomnému vzìaºovaniu sa urbánno-centrálnych a rurálno-periférnych voliãov. Táto polarizácia na„A-Slovensko“ reálnych a potenciálnych víÈazov transformácie a„B-Slovensko“ transformaãne a reformne porazen˘ch vo veºkej miere formovala stranícku ‰truktúru. Pri tomto procese bola dôleÏitá skutoãnosÈ, Ïe tieto sociálno-priestorové a sociálnoekonomické rozdelenia boli nabité a napokon prekryté„národno-vlasteneck˘m diskurzom“: zároveÀ sa predstaviteºom národno-populistického tábora podarilo nielen prostredníctvom sociálno-paternalistickej rétoriky a sãasti klientelistickej praxe dosiahnuÈ„úplnú zvrchovanosÈ“ v oblasti „druhého Slovenska“, ãím absorbovali tú ãasÈ spoloãnosti a voliãov, ktorá je potenciálne naklonená ºavicovej politike. Je dôleÏité, Ïe od konca 90. rokov(vo voºbách v roku 1998 a e‰te v˘raznej‰ie vo voºbách v roku 2002) do‰lo na volebnej úrovni k zmie‰aniu urbánno-rurálnych protikladov, z ãoho v‰ak nemohla profitovaÈ ‰tandardná ºavica(Kriv˘, 2002: 87 – 111). 2. Stále ãastej‰ie sa objavovali obdobia nedostatku hodnôt medzi väã‰inou slovensk˘ch obãanov a dominujúcou, resp. vládnucou politickou vrstvou. Ciele a plány reformn˘ch síl, ktoré sa po novembri 1989 usilovali o v˘konnú moc, zjavne nezodpovedali oãakávaniam slovenskej spoloãnosti. Slováci sa síce v roku 1992 ani 1994 masovo neobrátili k HZDS, no minimálne v poãiatoãnej fáze umoÏnili Meãiarovi a jeho spoloãníkom permisívny konsenzus, ktor˘ je moÏné prinajmen‰om sãasti interpretovaÈ ako pokus zredukovaÈ nedostatok hodnôt. Práve vzhºadom na trhovo a reformne orientovanú a konajúcu vládnu vrstvu, rozhodujúcu o sociálnych a hospodársko-politick˘ch otázkach, bola viditeºná znaãná diskrepancia. Prinajmen‰om e‰te zaãiatkom tohto storoãia bolo u mnoh˘ch Slovákov moÏné kon‰tatovaÈ v˘razn˘ sklon k paternalizmu a egalitarizmu(Kriv˘, 2001: 297 – 349, 300ff.) Takéto hodnotové postoje a kontrast neoliberálne zameraného smerovania vlády ponúkajú sociálne orientovanej politike nové príleÏitosti. 3. Politickú kultúru na Slovensku charakterizuje pozoruhodná koexistencia pokusov o antagonizáciu a úsilia o konsenzus. Stále znovu sa objavujú tendencie k politickej vyhranenosti, konfrontatívnej politiky ãi jednoducho stigmatizácie politick˘ch odporcov. Ukazujú sa aj prvky orientácie na kompromisy a predov‰etk˘m reálpolitického pragmatizmu, zbaveného verbálnej agresivity a orientovaného na moc. Typick˘m príkladom toho je„promiskuita“ (G. MeseÏnikov) politick˘ch strán pri voºbe partnerov. Koalície a aliancie, ktoré politici a analytici povaÏujú za„neprijateºné“ ãi„nereálne“, sú náhle reálne. Uveìme príklad odtabuizovania spolupráce s HZDS premiérom Dzurindom ãi poãetné„nekonvenãné“ koalície na lokálnej ãi regionálnej úrovni. 64

ªavica na Slovensku: ponauãenia po 15 rokoch V‰etky tieto determinanty a ‰trukturálne rámcové podmienky majú dopad na v‰etky politické strany. âo to znamená pre strategické plány a postavenie ºavicovo-orientovan˘ch, sociálnodemokratick˘ch strán na Slovensku na zaãiatku 21. storoãia? Najv˘znamnej‰ie sú vplyvy na ‰t˘l, program a okruh adresátov sociálnodemokratickej politiky. – âo sa t˘ka ‰t˘lu, ponauãenie z posledného jeden a pol desaÈroãia je jednoznaãné: úspe‰ná stranícka politika na Slovenskú musí byÈ priama, jednoduchá, cielená a ofenzívna. Potrebuje jasn˘ jazyk, v˘raznú vedúcu osobnosÈ a ão najmen‰iu mieru„útoãnosti“. Aj sociálnodemokratická politika musí v tejto súvislosti braÈ do úvahy existujúce parametre, hodnotové postoje a dispozície väã‰ej ãasti svojich potenciálnych voliãov – ak nechce prenechaÈ pole radikálom. Nádejnou stratégiou slovenskej ºavice pre mobilizáciu by mohol byÈ ak˘si„populizmus s ºudskou tvárou“ – vyostren˘ a odhodlan˘, no ani de‰truktívny, ani militantn˘. – V slovenskej straníckej politike je oãividn˘ nedostatok strategického myslenia a zásadn˘ch obsahov˘ch diskusií. Táto programová nedostatoãnosÈ je ‰ancou pre tie zoskupenia a aktérov, ktorí sú v situácii ako prví rozvinúÈ programové ponuky. Úspe‰ná strana ºavého stredu by preto mala predloÏiÈ nieão ako„projekt“, pozitívnu víziu dlhodobého spoloãensko-politického v˘voja na Slovensku. Tento„projekt“ by bolo potrebné v zhustenej podobe 15 priamo preniesÈ do politického diskurzu a konkretizovaÈ prostredníctvom objektívnych diskusií a stanovenia hlavn˘ch bodov. Takáto komplexná stratégia si napokon vyÏaduje reideologizáciu, ktorá zaradí„víziu“ do ‰ir‰ieho svetonázorového kontextu – a nie deideologizáciu. Reideologizácia nie je v Ïiadnom prípade myslená ako stanovenie pevnej osnovy programov˘ch zásad. Ide skôr o vykry‰talizovanie hodnotového kánonu, ktor˘ je moÏné dynamicky prispôsobiÈ meniacim sa potrebám a zvlá‰tnostiam slovenskej spoloãnosti. S ohºadom na konkrétne obsahové akcenty by mal tak˘to„projekt“ obsahovaÈ minimálne päÈ prvkov: • Politickú ekonómiu ºavice(prispôsobenú slovensk˘m podmienkam), ktorá urãite musí zdôrazÀovaÈ istú mieru„sociálnych“ a mala by dávaÈ odpoveì na to, ak˘m spôsobom je predov‰etk˘m v európskom spoloãenstve moÏné vyuÏiÈ politickú tvorivú silu globalizácie. • Hlavnú my‰lienku ‰tátu a jeho úlohy v hospodárstve a spoloãnosti. Práve na Slovensku bola táto diskusia dlho zatienená diskusiou o národe. Zdô15 Ako príklad môÏe slúÏiÈ my‰lienka„sociálneho Poºska“, ktorú zverejnila sociálno-konzervatívna strana„Právo a spravodlivosÈ“, alebo ktoré – menej úspe‰ne – no aspoÀ ãiastoãne prezentovali úvahy maìarskej MSZP pri„národnom strede“(nemzeti közép) alebo „demokratickom strede“[„demokratikus közép“]. 65

razÀovanie ‰tátu by súãasne malo – tradiãne blízko sociálnodemokratickému mysleniu – predstavovaÈ zv˘‰enie hodnoty ‰tátnoobãianskeho princípu v porovnaní s princípom národa. • V tejto súvislosti by novej definícii sociálneho ‰tátu musela pripadnúÈ centrálna rola. ªavica v strednej a v˘chodnej Európe(podobne ako kresÈanská demokracia, sociálni konzervatívci ãi liberáli) diskusiu o postkomunistickom sociálnom ‰táte buì zme‰kala, alebo – pod hrozbou ekonomick˘ch re‰trikcií obdobia transformácie – vedome odloÏila. Odhad pre to vznikol okrem iného v rastúcej popularite populistick˘ch zoskupení. Ide o to, komunikovaÈ, ako je v modernom sociálnom ‰táte – v podmienkach globalizácie a obmedzen˘ch zdrojov – moÏné dosiahnuÈ sociálnu inklúziu a súdrÏnosÈ. • Sociálnodemokratická strana by sa musela usilovaÈ priniesÈ nov˘„ºavicov˘ republikanizmus“. To v neposlednom rade znamená podporovaÈ orientáciu na verejné blaho prostredníctvom ne‰tátnych, ‰tátno-obãianskych iniciatív. Imperatív„opätovného zaangaÏovania ‰tátu“ je potrebné doplniÈ maximou„zaangaÏovania obãanov“. • Pri tom nemoÏno upustiÈ od„hodnôt“, pretoÏe pragmatická záujmová politika je nedostatoãná pre následnú mobilizáciu. Sociálnodemokratická politika musí zároveÀ objasniÈ svoju definíciu v‰eobjímajúceho hodnotového konsenzu, a to, kde vidí na jeho základe svoje„zvlá‰tne“ kvality. Takáto hodnotová politika v‰ak nemá na v˘ber, musí poãítaÈ so ‰pecifikami ako spoloãenské oãakávania a orientácia. V prostredí strednej a v˘chodnej Európy, ako aj v krajine ako Slovensko platí: sociálnodemokratická politika nesmie byÈ modernej‰ia, neÏ spoloãnosti a voliãi, ktor˘ch má zasiahnuÈ. T˘m je zodpovedaná otázka adresáta. Najprv je potrebné stanoviÈ úroveÀ nároãnosti: tá by nemala byÈ niÏ‰ia, neÏ vybudovanie silnej, potenciálne väã‰inovej sociálnodemokratickej ºudovej strany. Takmer vo v‰etk˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch EÚ podobné strany existujú. Kto chce vybudovaÈ veºkú, integratívnu stranu, nesmie vopred odradiÈ ãi vylúãiÈ Ïiadnu spoloãenskú skupinu. Sociálnodemokratická politika je v princípe politikou otvoren˘ch dverí pre v‰etky spoloãenské vrstvy a segmenty. Koketovanie s hungaroskepticizmom preto nie je na mieste, rovnako ako vylúãenie ‰irok˘ch vrstiev, blízkych katolíckej cirkvi, vo forme neuváÏeného antiklerikalizmu. Odhliadnuc od tejto základnej otvorenosti by ambiciózna sociálnodemokratická strana mala stanoviÈ strategické ÈaÏiská alebo cieºové skupiny, ktoré sú navzájom previazané spoloãn˘m nadraden˘m cieºom, o ktorého naplnenie majú záujem, hoci z rôznych uhlov pohºadu. Tak˘mto primárnym cieºom by mohlo byÈ prekonanie rozdelenia na Slovensko A a Slovensko B, na naplnení ktorého by mali záujem • tradiãní„reformne porazení“(ktorí sa obrátili chrbtom k sociálnej demokracii a sympatizujú napríklad s KSS, alebo sú„apolitickí“); 66

• reformní víÈazi, ktorí nechcú ÏiÈ v krajine, charakterizovanej ch˘bajúcou solidaritou a spoloãenskou nerovnováhou; •„malí ºudia“, ktorí nie sú – ako reformne porazení – marginalizovaní, ale ktorí sa usilujú o zmenu svojich spoloãensk˘ch ‰ancí alebo zaistenie svojej Ïivotnej situácie, alebo chcú zabrániÈ odsunutiu na okraj spoloãnosti. Ak to v‰etko zhrnieme, koktail novej slovenskej sociálnej demokracie môÏe vyzeraÈ nasledovne: menej mierneho populizmu, viac strategického myslenia, konkrétny projekt a ambiciózny integraãn˘ cieº. Tak ãi tak sa ºavica na Slovensku bude v budúcnosti pohybovaÈ na nároãnom teréne. PouÏitá literatúra a pramene: Kopeãek, Lubomír(2003), Stranick˘ systém Slovenska, in: Petr Fiala, Ryszard Herbut u.a.: Stﬁedoevropské systémy politick˘ch stran. âeská republika, Maìarsko, Polsko a Slovensko, Brno, s. 153 – 226. Kriv˘, Vladimír(2002), Results of the 2002 Parliamentary Elections, in: Grigorij MeseÏnikov, Miroslav Kollár, Tom Nicholson,(ed.): Slovakia 2002. A Global Report on the State of Society, s. 87 – 111. Kriv˘, Vladimír(2001), Hodnotové a politické profily, in: Oºga Gyárfá‰ová, Vladimír Kriv˘, Marián Vel‰ic et.al.: Krajina v pohybe. Správa o politick˘ch názoroch a hodnotách ºudí na Slovensku, Bratislava 2001, s. 297 – 349 a s. 300ff. Vladimír Kriv˘& Viera Feglová& Daniel Balko(1996), Slovensko a jeho regióny: Sociokultúrne súvislosti volebného správania, Bratislava 1996. MeseÏnikov, Grigorij(1999), Voºby 1998 a v˘voj systému politick˘ch strán, in: Martin Bútora, Grigorij MeseÏnikov, Zora Bútorová(ed.): Slovenské voºby 98, Kto? Preão? Ako?, Bratislava 1999, s. 37 – 49. Panebianco, Angelo(1998), Political Parties: Organization and Power, Cambridge. Szomolányi, SoÀa(1999), Kºukatá cesta Slovenska k demokracii, Bratislava: Stimul. 67

Komentár k príspevku Kaia Olafa Langeho: „ Na nároãnom teréne – vyhliadky sociálnodemokratickej ºavice na Slovensku“ ªubomír Tokár Mojou úlohou bolo postaviÈ sa kriticky k predloÏenému textu ako advocatus diaboli a vypichnúÈ jeho slabé stránky. V nasledujúcom texte preto budem dodrÏiavaÈ ‰truktúru textu, ktor˘ mám kriticky zhodnotiÈ a doplniÈ. Autorov text je rozdelen˘ na tri ãasti. V komentári k prvej sa obmedzujem na struãnú klasifikáciu parlamentn˘ch politick˘ch strán v SR, v druhej dopæÀam autorovu schému o ìal‰í prvok, ktor˘ v texte ìalej rozvádzam a v tretej ãasti, ktorá sa venuje komentáru k tretej ãasti pôvodného textu, uvádzam svoje chápanie situácie a zaujímam vlastn˘ postoj k navrhovanému rie‰eniu. I. Základné ãrty politického Ïivota v SR Kai Olaf Lang svoju anal˘zu zaãína deskripciou základn˘ch ã⁄t politického Ïivota v SR v‰eobecne a straníckeho Ïivota konkrétne. Súhlasím s prv˘m bodom, oznaãujúcim vysokú mieru personalizácie politiky v SR a vnímanie politiky predov‰etk˘m cez politick˘ch lídrov ako aj s absenciou masov˘ch politick˘ch strán, v akom sú známe v západnej ãasti európskeho kontinentu. Pokiaº ide o„slabé“ volebné programy strán, je moÏné rozlí‰iÈ politické strany SR podºa prístupu, ak˘m komunikujú svoje záujmy voliãom podºa odli‰n˘ch druhov„politického marketingu“, teda spôsobu, ak˘ si volia na komunikáciu s voliãom. A) strany, orientované na produkt: KDH, KSS, SNS B) strany, orientované na predaj: SDKÚ, HZDS-ªS, SMK C) strany, orientované na marketing: SMER-SD, ANO II. ·trukturálne faktory v pozadí V druhej ãasti svojho príspevku Kai Olaf Lang oznaãuje niekoºko ‰trukturálnych faktorov, ktoré vpl˘vajú na podobu a kvalitu politického Ïivota v SR. Identifikuje tri takéto faktory: Po prvé, ide o priepasÈ v hodnotách medzi politick˘mi elitami na jednej strane a zvy‰kom populácie na strane druhej. Druh˘m faktorom je neustála dichotomizácia politického Ïivota na dve kategórie – v súãasnosti je to okrem etnického konfliktu medzi slovensk˘mi a maìarsk˘mi obãanmi SR aj konflikt medzi dvoma variantmi modernizácie SR na Slovensko A a Slovensko B. Za tretí ‰trukturálny faktor povaÏuje autor pre Slovensko charakteristickú zmes polarizácie a konsenzu. Túto anal˘zu by som chcel doplniÈ o ìal‰í ‰trukturálny faktor, ktor˘ povaÏujem z hºadiska jeho vplyvu na formu politickej súÈaÏe za kºúãov˘. Na úvod chcem doplniÈ autorovu prvú tézu. K hodnotovej priepasti medzi elitami a spoloãnosÈou chcem pridaÈ logick˘ dopad tohto napätia – vznik 68

a roz‰irovanie apatie medzi obãanmi, pokiaº ide o moÏnosÈ ovplyvniÈ politick˘ v˘voj osobnou úãasÈou na politick˘ch procesoch. Ak sa zanedbávanie spoloãnosti(ide v tomto prípade vôbec o elektorát?) stane trval˘m, môÏe to naru‰iÈ samotnú podstatu zastupiteºskej demokracie a viesÈ k mobilizácii in˘mi kanálmi agregovania neuspokojen˘ch záujmov – mimo politiky alebo cez doposiaº politicky marginálne skupiny. Zatiaº sa táto tendencia dá sledovaÈ na oficiálnych ãíslach, ukazujúcich klesajúcu úãasÈ na príleÏitostiach obãanov k politickej participácii, a to na v‰etk˘ch úrovniach – obecnej, VÚC, národnej a európskej. Moja základná téza, ktorá predstavuje ‰tvrt˘ ‰trukturálny faktor, znie takto: slovenská domáca politika sa odohráva v prostredí, ktoré je vych˘lené vpravo. Ide o fenomén, ktor˘ nie je ojedinel˘ pre SR, ale ktor˘ sa dá nájsÈ vo v‰etk˘ch krajinách, ktoré patrili medzi satelitné ‰táty ZSSR. Ide o ‰táty strednej a v˘chodnej Európy, ktoré zaãiatkom 90. rokov nastúpili na cestu dvojitej tranzície – politickej a ekonomickej, priãom oba procesy prebiehali paralelne. V politickej oblasti ‰lo o prechod od politick˘ch systémov jednej strany k pluralitn˘m straníckym systémom v rámci demokratického politického reÏimu a v ekonomickej oblasti ‰lo o prechod od centrálne plánovanej(socialistickej) ekonomiky k trhovo orientovanej(kapitalistickej) ekonomike. V ekonomickej oblasti ‰lo o realizáciu parciálnych reforiem ako zmena vlastníckych vzÈahov(privatizácia), liberalizácia dovtedy regulovan˘ch cien, uvoºnenie v˘menného kurzu meny ãi flexibilita trhu práce. V regióne strednej Európy sa reformn˘ proces 90. rokov spája napr. s menami renomovan˘ch ekonómov ako V. Klaus alebo L. Balcerowicz. Pokiaº ide o politické dôsledky realizovan˘ch ekonomick˘ch zmien, transformácie v ekonomickej oblasti posilnili tie politické elity, ktoré ich realizovali, a to bez rozdielu ich ideologického zafarbenia. Zásadné rozdiely medzi jednotliv˘mi krajinami boli v tempe nastúpen˘ch procesov, nie v ich smerovaní. Rozdiely medzi ‰tátmi v rámci ‰irokej a vnútri heterogénnej skupiny „tranzitívnych“ alebo„postkomunistick˘ch“ ‰tátov boli prevaÏne vo v‰eobecnej politicko-ekonomickej orientácii mocensk˘ch elít, ktoré riadili adaptaãné procesy. Nezvratn˘ posun k trhovo orientovanej ekonomike sa lí‰il odpoveìou elít na otázku miery zapojenia krajiny do medzinárodnej deºby práce. Na jednej strane stáli krajiny, ktoré sa liberalizovali v medzinárodnom meradle, na druhej tie, ktoré sa snaÏili o„národn˘“ kapitalizmus. Politické strany v jednotliv˘ch krajinách sa mohli profilovaÈ podºa toho, ãi boli naklonené záujmom kapitálu pozitívne alebo negatívne. To sa t˘kalo ako strán vládnych, tak aj opoziãn˘ch, ktoré vzhºadom na to, Ïe vedome alebo nevedome prebrali agendu, v˘hodnú aj pre zahraniãie, na‰li takto prístup k ideov˘m a materiálnym zdrojom zahraniãnej pomoci. Staãilo niekoºko politick˘ch cyklov(v závislosti od kon‰telácie a stability politick˘ch systémov t˘chto krajín), aby do‰lo k v˘mene politick˘ch elít tak˘m spôsobom, Ïe sa stali viac„nápomocn˘mi“ záujmom globálneho alebo nadnárodného kapitálu. Strany, takto odstavené od moci, ak si chceli zachovaÈ ‰ancu na to, aby 69

moc opätovne získali, sa na túto situáciu adaptovali(ak boli schopné reflexie). Ináã im hrozila politická marginalizácia. V geopolitickom priestore strednej a v˘chodnej Európy, kam patrí aj SR, sa takéto externé tlaky zhmotnili v druhej polovici 90. rokov v podobe prístupového procesu do EÚ, ktorá sa stala vonkaj‰ou kotvou politického a ekonomického smerovania krajín v tranzícii, pre ktoré bola prvorad˘m cieºom úspe‰ná integrácia do EÚ. K tomu bolo potrebné splniÈ katalóg podmienok, stanoven˘ch v Kodani v roku 1993 a ktoré obsahovali(okrem in˘ch) aj politické a ekonomické kritériá. Proces vnútornej harmonizácie politick˘ch a ekonomick˘ch systémov kandidátskych krajín bol úniou pozorne sledovan˘, vyhodnocovan˘ a politicky hodnoten˘. PretoÏe EÚ je medzinárodnou organizáciou západn˘ch liberálnych demokracií a trhov˘ch ekonomík, je viac neÏ samozrejmé, Ïe kon‰titutívne idey, na ktor˘ch sú zaloÏené ãlenské ‰táty EÚ ako aj EÚ samotná, sa dostali medzi kritériá, vyÏadované pre vstup do tejto organizácie. Samotn˘ proces plnenia prístupov˘ch kritérií v‰ak nebol politicky neutrálnym. PoÏiadavka v ekonomickej oblasti znela tak, Ïe kandidátske krajiny by mali byÈ fungujúcimi trhov˘mi ekonomikami, schopn˘mi obstáÈ konkurenãnému tlaku v únii. Takto artikulované poÏiadavky posilnili tie spoloãenské a politické sily, ktoré vyznávali liberálne hodnoty v ekonomickej oblasti, alebo na druhej strane nútili strany s inou hodnotovou orientáciou, aby robili kompromisy v mene vy‰‰ieho politického cieºa, ktor˘m bolo zav⁄‰enie procesu integrácie. Toto vysvetºuje(odhliadnuc od nedemokratického rozmeru„meãiarizmu“) podporu pre SDKÚ, následn˘ vznik„päÈkoalície“, ako aj politické pôsobenie SDª v tejto koalícii(s ne‰Èastn˘mi dôsledkami na preferencie a súdrÏnosÈ strany a jej ìal‰iu politickú existenciu). Na krátke porovnanie: v âR boli v tomto ãase pri moci ako ODS, tak aj âSSD(oddelene aj spoloãne), s t˘m rozdielom, Ïe ich podieºanie sa na moci v tomto kºúãovom období sa prejavilo v tom, Ïe neniesli stigmu vylúãen˘ch alebo nekompetentn˘ch. Do‰lo tu k akumulácii know-how v oblasti vládnutia. Politick˘ manévrovací priestor je teda zúÏen˘ zvonku – dominujúcim kapitalistick˘m ekonomick˘m systémom na globálnej úrovni, ako aj in‰titucionalizáciou hodnôt a princípov trhovej ekonomiky na regionálnej úrovni(EÚ). Na druhej strane je priestor obmedzen˘ tieÏ zvnútra jednotliv˘ch krajín – existenciou strán, dovolávajúcich sa podpory síl zvonku a premenou povahy ‰tátu, jeho ekonomickej základne a obãianskej spoloãnosti. V takomto prostredí operujú súãasné politické strany. Niet pochybností o tom, Ïe prostredie nepreferuje rovnako v‰etky existujúce politické sily. Naopak, má tendenciu diskriminovaÈ v prospech t˘ch, ktor˘ch orientácia je v súlade s ideami, ktoré sú dominujúce v ekonomickej základni, ako aj in‰titucionalizované v nadstavbe. Vznik nov˘ch strán a moÏnosti ich uplatenia sú limitované veºkosÈou priestoru, ktor˘ je dostupn˘. Vo väã‰ine krajín ide len o okraj politického spektra, ktor˘ sa dostáva do politiky v dôsledku apatie obãanov z politického main70

streamu, priãom takíto obãania sú mobilizovateºní radikálnymi heslami a navrhovan˘mi neortodoxn˘mi rie‰eniami okrajov˘ch skupín. Reálne moÏnosti vpl˘vaÈ na politiku sú v‰ak u tak˘chto strán minimálne(vy‰‰ie u pravicov˘ch radikálnych skupín neÏ u ºavicov˘ch). Etablované strany sa lí‰ia v prvom rade t˘m, Ïe nemôÏu pouÏívaÈ také spektrum dostupn˘ch politík, ako tomu bolo v minulosti. V prostredí, formovanom pravicov˘mi ekonomick˘mi tézami a in‰titucionalizovan˘mi pravicov˘mi hodnotami sú to ºavicové strany, ktoré musia robiÈ kompromisy a revidovaÈ svoje programy alebo zanevrieÈ na ich ãasti pri v˘kone praktickej politiky. Pozícia jednotliv˘ch krajín sa lí‰i aj v inom ohºade, a to t˘m, ãi v nich existuje etablovaná ºavicová politická strana alebo nie. Slovensko je v tomto ohºade príkladom, kde ºavicová strana existuje„an sich“, ale nie„für sich“. In˘mi slovami, konfigurácia politického spektra v podobe, v akej existuje od posledn˘ch parlamentn˘ch volieb zo septembra 2002, priam predurãuje alebo volá po vzniku ºavicovej strany ako protiváhy„pretlaku“ politick˘ch strán vpravo a v dôsledku neprítomnosti slovensk˘ch„klasick˘ch“ ºavicov˘ch strán. To je rozmer strany„an sich“. Smer nie je tradiãnou ºavicovou stranou – od jej zaloÏenia aÏ do volieb sa jej najv˘raznej‰í mediálny predstaviteº a predseda Róbert Fico snaÏil o pragmatické poÀatie strany a o lavírovanie medzi prav˘m a ºav˘m pólom(alebo skôr medzi osobami Meãiara a Dzurindu). Po voºbách v roku 2002 sa stala táto strana v dôsledku politického zisku a ocitnutiu sa v opozícii proti„pravicovej“ koalícii prirodzen˘m vodcom a integrátorom ºavice. To na‰tartovalo proces sociálnodemokratizácie, ktor˘ by malo viesÈ k ºavicovosti„für sich“. A dá sa to aj badaÈ v rétorike jej ãlenov. Otáznym ostáva miera presvedãenia alebo, in˘mi slovami, internalizácie hodnôt sociálnej demokracie u jej ãlenov. III. Implikácie pre politickú stratégiu ºavice Kai Olaf Lang ponúka v tretej ãasti svojho príspevku svoje odporúãania pre úspe‰nú politiku s dôrazom na ºavú stranu politického spektra. SnaÏí sa aj o naãrtnutie obsahu pre ºavicov˘ projekt, ktor˘ by mohol maÈ úspech. Autor oznaãuje za sºubnú mobilizaãnú stratégiu v podmienkach SR„populizmus s ºudskou tvárou“. V podmienkach SR je predvolebn˘ populizmus obºúbenou a osvedãenou metódou, najmä v uÏ spomínan˘ch podmienkach personalizovanej politiky v SR(M. Dzurinda a voºby 1998, R. Fico a voºby 2002). Sporná je v‰ak dlhodobá hodnota, pretoÏe ide o uÏ svojou povahou krátkodobú a povrchnú metódu; je teda viac neÏ nepravdepodobné, aby sa na báze populizmu, a to ãi uÏ s ºudskou tvárou alebo bez nej, dala vybudovaÈ trvalá sociálna základÀa pre politickú podporu(ºavicovej) politickej strany. Je to stratégia, ako si získaÈ moc, nie v‰ak stratégia, ako si ju udrÏaÈ alebo, prinajmen‰om, stabilizovaÈ.; Vzhºadom na prvé z vy‰‰ie uveden˘ch ‰trukturálnych obmedzení je v‰ak dosÈ moÏné, Ïe populizmus bude jedinou 71

moÏnou mobilizaãnou stratégiou pre odcudzené a apatické masy – to v‰ak nemení niã na tom, Ïe ide len o krátkodobú(a krátkozrakú) stratégiu. Autor správne identifikuje absenciu strategického a dlhodobého myslenia, aj keì nie je jasné, ãi sa tento stav t˘ka len ºavice alebo politickej scény SR v‰eobecne. Vezmime do úvahy, Ïe sa táto téza t˘ka len ºavice. Tu platí, Ïe ide o sféru politicky aktívneho obyvateºstva. Netrúfnem si posúdiÈ celkov˘ stav politického myslenia na Slovensku v súãasnosti, ale pokúsim sa poukázaÈ na relatívnu slabinu ºavicového myslenia oproti pravicovému. Pokiaº ide o obãiansku spoloãnosÈ s jej mnohorak˘mi a mnohopoãetn˘mi zdruÏeniami, nedá sa zrejme hovoriÈ o prevahe jedného politického postoja. Situácia sa stáva jasnej‰ou v tom v˘seku obãianskej spoloãnosti, ktor˘ je zameran˘ priamo na ovplyvÀovanie politiky a na dodávanie ideí politikom – o rôzne analytické centrá alebo think-tanky. Tu je badateºná prevaha ako kvalitatívna, tak aj kvantitatívna a organizaãná, a to na strane pravicov˘ch(v‰eobecnej‰ie: súãasnej vláde naklonen˘ch) think-tankov. Nie je niã smutnej‰ie, ako sledovaÈ diskusiu ministra financií so svojím tieÀov˘m náprotivkom a poãúvaÈ oprávnené argumenty o tom, aby kolega z opozície podporil svoje tvrdenia aspoÀ jedn˘m(!) nezávisl˘m ekonómom/analytikom. ªavica v SR v tomto ohºade zaspala a deficit verejne dostupného kvalitného„ºavicového myslenia“ je bolestivo citeºn˘. Absencia takejto, z obãianskej spoloãnosti vyvierajúcej podpory sa prejavuje v typicky reaktívnom konaní ºavicov˘ch politikov. Skrátka, s témami prichádza pravica, a to priamo alebo cez jej blízke in‰titúty a médiá, k˘m ºavica sa pravidelne ocitá v úlohe pozorovateºa. Nedostatoãná prítomnosÈ ºavice v médiách a politick˘ch in‰titútoch(Gramsciho slovami – nedostatok organick˘ch intelektuálov) sa prejavuje v tom, Ïe ºavica nemá potenciál formovaÈ politick˘ di‰kurz v SR, ãím sa de facto zmieruje so svojou druhoradou pozíciou. S diagnózou, poukazujúcou na nedostatoãne rozvinuté politické myslenie a jeho snahu o praktickú aplikáciu súhlasím, práve tak ako súhlasím s liekom – formulovaním politického projektu pre ºavicu, aj keì si myslím, Ïe moÏnosti úspechu takéhoto projektu sú znaãne obmedzené. Tento ºavicov˘ projekt vnímam optikou Antonia Gramsciho a povaÏujem ho za snahu o vytvorenie alternatívneho historického bloku, teda inej kon‰telácie spoloãensk˘ch síl, ktorá je postavená na odpore proti existujúcemu historického bloku s hegemóniou pravicovo orientovan˘ch síl. Podºa Gramsciho je moÏné základ takejto alternatívy vybudovaÈ v obãianskej spoloãnosti. Za podmienok, keì je hegemónia súãasného(pravicového) historického bloku relatívne stabilizovaná(zvonku aj zvnútra), je podºa Gramsiho moÏné jedine pouÏitie tzv. stratégie poziãnej vojny, teda pomalej a dlhodobej snahy o postupné ale kumulatívne hromadenie v˘hod na svoje strane a ãakanie na„dozretie“ doby. Ide o stratégiu, ktorú Gramsci kladie do priameho kontrastu so„stratégiou bleskovej vojny“(v jeho kontexte snahy o revolúciu) v tomto prípade o okamÏité, no z dlhodobého hºadiska niã nerie‰iace víÈazstvo ºavice vo voºbách. V takomto poÀatí ide by ‰lo o zanevrenie na cieº„populizmu s ºudskou tvá72

rou“ a naopak o koncentrovanie sa na dlhodob˘ rozmer politického boja a o získanie pôdy v obãianskej spoloãnosti, o priná‰anie a otváranie tém ºavicov˘mi politikmi(alebo„organick˘mi intelektuálmi“) s cieºom vytvorenia sociálneho základu pre alternatívnu hegemóniu„ºavicového“ typu a na nej organizovanej spoloãnosti. V koneãnom dôsledku toto bol postup, ktor˘ predpokladal Gramsci, ktor˘ v‰ak Ïil v prvej polovici 20. storoãia a vo svojej tvorbe reflektoval dobu, v ktorej Ïil. ·lo mu o anal˘zu predpokladov vytvorenia„moderného“ vladára v podobe masovej politickej strany typu„catch-all party“. So v‰eobecnou premenou politického Ïivota, oslabovaním väzieb na politické strany a poklesom aktívneho ãlenstva politick˘ch strán sú perspektívy vytvorenia„ìal‰ej“ masovej politickej strany málo perspektívne. Obzvlá‰È na Slovensku s tendenciou k neustálej fragmentácii politickej scény, a to prakticky naprieã cel˘m spektrom. Moje v˘hrady, smerujúce proti realizovateºnosti autorom navrhovaného postupu sú dvojaké: na jednej strane ide o existenciu vnútornej hegemónie pravice, podporovanej aj zvonku, na druhej strane je to existencia podobnej hegemónie globálne, a teda len obmedzená moÏnosÈ prijímania alebo preberania ideí zvonku, ktoré by sa dali pouÏiÈ pri kon‰trukcii novej ºavicovej alternatívy. Záver PredloÏen˘ text, voãi ktorému nemám zásadné v˘hrady, som sa snaÏil doplniÈ a posilniÈ o ìal‰í ‰trukturálny faktor s vysokou explanaãnou schopnosÈou, ako aj o jeho následnú aplikáciu na stratégiu, ktorú Kai Olaf Lang navrhuje ako moÏnosÈ revitalizácie ºavice v SR. Môj záver je viac pesimistick˘. Nemyslím si, Ïe v prostredí ‰truktúrovanom ako zvnútra, tak aj okolo pravicov˘ch ideí, ktoré sú navy‰e stabilne in‰titucionalizované, je priestor pre ºavicovú politiku príli‰ ‰irok˘. Proces vytvárania alternatívy proti hegemonistick˘m pravicov˘m ideám musí byÈ postupn˘ a nie zameran˘ v˘sostne na najbliÏ‰ie parlamentné voºby. Pre trvalú udrÏateºnosÈ takéhoto projektu je potrebné vybudovaÈ sociálny základ a oporu v obãianskej spoloãnosti. Dôvody, ktoré poukazujú skôr na skepsu v otázke realizovateºnosti alternatívneho ºavicového projektu, sa dajú nájsÈ na dvoch úrovniach – domácej a zahraniãnej(alebo vnútornej a vonkaj‰ej). Na domácej, ako uÏ bolo naznaãené vy‰‰ie, sú ‰ance na vytvorenie koherentného konglomerátu spoloãensk˘ch síl okolo jednej politickej strany málo pravdepodobné. MnoÏstvo parciálnych zdruÏení, ktoré by sa dali oznaãiÈ za viac ãi menej ºavicové, nie sú a ani nechcú byÈ stotoÏÀované s konkrétnou politickou stranou, pretoÏe sa snaÏia byÈ politicky neutrálnymi alebo priamo apolitické. UdrÏiavajú si vzdialenosÈ ako od pravicov˘ch strán, tak aj od ºavicov˘ch. Ide o ten ist˘ problém, ktorému ãelia sily alterglobalizácie na globálnej úrovni. TieÏ ich spája odpor proti vládnucej podobe globalizácie, nie je to v‰ak dostatoãné puto, aby sa spojili do podoby kolektívneho aktéra. Ostávajú fragmen73

tovan˘mi a teda odovzdávajú v˘hodu do rúk etablovan˘ch a relatívne súdrÏn˘ch síl, ktoré proti nim stoja. Na regionálnej úrovni je to veºmi podobné – aj keì politické strany v SR majú svoj medzinárodn˘ rozmer cez frakcie, prítomné v Európskom parlamente, táto ideologická podobnosÈ sa neprejavuje do automatického preberania tém, ktoré sú artikulované ºavicou na medzinárodnej úrovni. Okrem toho aj tu existuje problém nesúdrÏnosti a z toho vypl˘vajúce problémy kolektívneho postupu. ªavicová politika sa nachádza v zloÏitej situácii, a to nielen v SR. V dôsledku najmä ekonomick˘ch zmien je nabúraná jej koncepcia sociálneho ‰tátu v rámci hraníc národného ‰tátu, no dostatoãne súdrÏné politické spoloãenstvo za jeho hranicami zatiaº neexistuje. Odtiaº pramení skepsa. Naznaãené boli dve stratégie, pouÏiteºné v zápase o politickú moc – jedna krátkodobá a nedoãkavá, druhá dlhodobo zameraná a trpezlivej‰ia. Obe v‰ak nevyhnutne prebiehajú vo svete, ktor˘ predstavuje„limity moÏného“, pokiaº ide o konanie politick˘ch aktérov. V rámci t˘chto obmedzení existujú moÏnosti vyberaÈ si medzi moÏnosÈami postupu. 74

Diskusia po príspevku Tima Haughtona 5.november Franti‰ek Novosád(filozof, Filozofick˘ ústav SAV) Zazneli tu skutoãne podnetné pohºady na to, ão vlastne Smer je. Rád by som k tomu pripojil pár svojich poznámok. Smer je neobyãajne úspe‰n˘ politicky projekt. Predstavme si, Ïe v období, keì v spoloãnosti vzrastá nechuÈ k politike, Smer postupne získava a dostáva sa aÏ na tú hranicu, na ktorej je dnes. Protivníci Smeru nevedia pochopiÈ, ako je to moÏné. Ako za tak˘chto okolnosti a s tak˘mito ºuìmi, nieão také dokáÏu.„Za t˘m musí nieão byÈ“, hovoria si. TakÏe znaãná ãasÈ toho, ão sa nám predkladá vo forme anal˘z, sú vlastne vyjadrenia politick˘ch protivníkov Smeru. S t˘m súvisí aj druhá záleÏitosÈ. Hºadanie orientácie, ktoré v Smere vidíme, nie je nieão, ão je charakteristické iba pre Smer. Keì sa tro‰ku podrobnej‰ie pozrieme na to, ão sa dialo v slovenskom politickom Ïivote od zaãiatku deväÈdesiatich rokov a budeme len tro‰ku viac neutrálnej‰í a nebudeme hneì do toho vkladaÈ svoje politické preferencie, zistíme, Ïe vlastne to isté sa dialo vo v‰etk˘ch politick˘ch stranách. Slovenská spoloãnosÈ, a to ukazujú aj v˘skumy, je ideologicky ãudne amorfná. Neviem preão je to tak, ale tá zmie‰anosÈ postojov, ktorá tu existuje, je jednoducho faktom. V‰etky politické strany, pokiaº ide o ich ideologickú ‰trukturáciu, sa vlastne tvorili zhora – preberaním ist˘ch modelov. Napokon i slovenská pravica je predstavovaná a sama seba predstavuje ako mimoriadne úspe‰n˘ projekt. Uveìte mi ão len jednu vetiãku, ktorá vy‰la z dielne pravicov˘ch teoretikov, a ktorá nie je iba otrock˘m prekladom z materiálov Svetovej banky, MMF ãi Republikánskeho in‰titútu. Takpovediac, pravicovému teoretikovi na Slovensku nepri‰lo na um niã originálne, jednoducho prekladal. Keì sa pozrieme na ich voliãov, tak vlastne zistíme, Ïe ich jadro sa vytváralo indukciou zhora, pretoÏe nejak˘m spôsobom sa voliã musí rozhodnúÈ. Strany sa v‰ak úplne prestali zaujímaÈ o svoju ideologickú podobu. Dokonca aj KDH, ktoré vyzerá ako ideologicky najvyprofilovanej‰ia strana, sa spoºahlo takpovediac na tak˘ ten spontánny katolicizmus, ktor˘ tu existuje. Keì si to porovnáte s t˘m, ão sa povaÏuje za ‰tandardnú katolícku sociálnu náuku, tak budete ÏasnúÈ, pretoÏe s ekonomick˘m programom KDH to nemá niã spoloãného. Katolícka sociálna náuka je pritom mimoriadne dôkladne prepracovaná a dalo by sa pomerne ºahko preberaÈ. Nakoniec sú tu aj ºudia, ktorí by to radi robili, ale KDH to nezaujíma. TakÏe pokiaº ide o SMER a jeho„sociáldemokratizáciu“ zhora, ãiÏe tak, ako prebieha umiestÀovaním sa do toho veºkého politického priestoru, potom tento proces nie je nieão, ão by Smer nejak˘m podstatn˘m spôsobom odli‰ovalo od in˘ch politick˘ch strán a uÏ vôbec ho to neodli‰uje od pravicov˘ch strán, kde to prebehlo tak isto. 75

Problém vidím v tom, aby sa to Smeru podarilo. PretoÏe síce nemám rád terminológiu„‰tandardn˘“ a„ne‰tandardn˘“, ale pravdepodobne oveºa zdrav‰ie by sa vyvíjala spoloãnosÈ, kde existujú dva navzájom sa re‰pektujúce a legitimujúce sa politické tábory, ktoré sa nejak˘m spôsobom striedajú v hegemónii a nemusia sa vÏdy striedaÈ vo vláde. V tomto smere je Smer naozaj e‰te len na ceste. To, ão sa mu tu vyãíta, aby som to rezumoval, môÏeme vyãítaÈ v‰etk˘m slovensk˘m politick˘m stranám. Pokiaº niekto vie, Ïe v in˘ch politick˘ch stranách to tak nie je, tak sa veºmi rád o tom nechám informovaÈ. Andrej ·kolkay(mediálny analytik, Univerzita Sv. Cyrila a Metoda) Vysvetºujúca poznámka pre Tima Haughtona. Myslím si, Ïe v nedávnej diskusii v televízii pán Fico povedal, Ïe jediná definitívna hodnota, od ktorej Smer pri prípadn˘ch spoloãn˘ch rokovaniach neustúpi, je bezplatné vysoko‰kolské vzdelanie. To tam zaznelo veºmi jasne Juraj Maru‰iak(politológ, Ústav politick˘ch vied SAV) Zareagujem najprv na Petra UãÀa, ktor˘ ãasto operuje s pojmom„centristick˘ populizmus“. Vyjadril sa, Ïe nepozná takú cestu transformácie politického subjektu na sociálnu demokraciu ako to bolo v prípade Smeru. S t˘mto názorom sa dá súhlasiÈ, ale otázne je, ãi predsa len fenomén Smeru nie je ist˘m spoloãn˘m fenoménom pre krajiny strednej Európy. Napadá mi to v súvislosti s posledn˘m v˘vojom v Poºsku, kde zvíÈazila formácia„Právo a spravodlivosÈ“, ktorá vznikala pribliÏne v rovnakom období ako Smer. PouÏívala veºmi podobné apely, akurát v poºskej spoloãnosti bol odli‰n˘ apel, ktor˘ mohol zjednotiÈ poºsk˘ch voliãov okolo dvoch charizmatick˘ch lídrov. V Poºsku i‰lo o faktor katolíckeho nacionalizmu a o faktor antikomunizmu. Ako to ukázal aj príklad KDH, to sú faktory, ktoré sa dajú v slovenskej spoloãnosti pouÏiÈ len veºmi ÈaÏko. MoÏno by bolo potrebné Smer vnímaÈ aj v takomto ‰ir‰om ºavicovom kontexte. Vznik tak˘chto strán bol reakciou na ist˘ ‰pecifick˘ priebeh transformácie. Rovnako Slovensko ako aj Poºsko sú krajiny s mimoriadne prebujnen˘m systémom partokracie, korupcie, klientelizmu, ktoré sú moÏno vnímané omnoho ostrej‰ie ako v in˘ch krajinách. âo sa t˘ka katolíckej sociálnej náuky, ktorú spomínal profesor Novosád, myslím si, Ïe je otvorenou otázkou, ãi sa e‰te v krajinách, kde vládnu sociálni demokrati, táto náuka uplatÀuje. Boris Zala(poslanec NR SR, Smer – Sociálna demokracia) Vyjadrím sa k vzniku Smeru, pretoÏe som sa tohto tohto projektu zúãastnil od samého zaãiatku. Chcem len pripomenúÈ, aby sme nezabúdali na jednu vec: Tento projekt sa formoval v ãase, keì bola vláda zloÏená z pravice aj ºavice. Terminológia, jazyk, ktor˘ vznikol, dokonca pojem pragmatizmus, pojem poriadku, ktor˘ skutoãne nemal v tom ãase pravicov˘ nádych, bol reakciou 76

na skutoãnosÈ, Ïe v na‰ej republike bol neporiadok, Ïe tu neboli a nie sú zabehané elementárne základné pravidlá fungovania ekonomiky, sociálnej oblasti, ãi ãinnosti vlády samotnej. Z toho vypl˘va, Ïe apel na poriadok nemal ten hodnotov˘ charakter, ktor˘ pojmu poriadku pripisujú pravicové vlády, ako istej metódy prístupu k spoloãnosti ako celku. Na tomto pozadí vznikala táto terminológia, pretoÏe bolo zrejmé, Ïe postupn˘m úpadkom SDª sa Smer formoval ako projekt namieren˘ rovnako proti vládnej koalícii, ktorá tu bola, ako aj proti pravicovej a ºavicovej opozícii, ktorá tu uÏ existovala. Z t˘chto dôvodov sa zvolila táto terminológia. Musím povedaÈ, Ïe na zaãiatku boli len heslá: poriadok a stabilita. Pri diskusiách v ãase od marca 1999 aÏ do konca roku 1999 pribudla my‰lienka sociálnej demokracie, zosobnená v idey, ktorú sme tam napokon presadili: idea spravodlivosti. My‰lienka spravodlivosti sa na na‰ich debatách pravidelne vyskytovala uÏ predt˘m a nebola pre nás nijak˘m tabu. Tu zìaleka nebolo predmetom diskusie to, Ïe budeme len pragmatickí a úspe‰ní. UÏ keì sa robil prv˘ program, viedla sa diskusia o tom, ãi a ako tam vieme daÈ sociálnodemokratické témy. Základná stratégia vychádzala dominantnosti osôb, ktorí vtedy verili, Ïe urobia z vody Coca Colu. Problémom t˘chto ºudí nebol odpor voãi sociálnej demokracii, ale iná otázka: Ïe v tom ãase vyjsÈ s nejakou znaãkou„sociálna demokracia“ alebo povedaÈ, Ïe máme sociálno demokratick˘ program, by bol zl˘ marketingov˘ Èah a teda ho netreba urobiÈ. Dnes táto dominancia marketingového prístupu v Smere neexistuje. To je jeden zo závaÏn˘ch v˘sledkov, ktor˘ sa dosiahol za posledn˘ rok a pol v na‰ej strane. Skutoãne rozhodujúci zlom priniesol snem v roku 2002, kde sa odohral zápas medzi sociálno-demokratickou frakciou a pragmatikmi. Tu sa vytvorila priam Ïivná pôda na to, aby sa odpoveì na pravicovú vládu hºadala v silnej‰ej sociálnodemokratickej pozícii Smeru. Túto skutoãnosÈ vyuÏilo pár ºudí v Smere – patril som medzi nich aj ja- na to, aby sa spomínan˘ snem stal programovou konferenciou: Tento snem bol konfliktn˘ z programov˘ch dôvodov: napríklad v otázke základn˘ch programov˘ch téz o daÀovej politike, ãi v otázkach vtedy veºmi váÏne diskutovanej problematike niektor˘ch sociálnych politík. Vznikali na Àom konflikty medzi ºuìmi a medzi názormi, pretoÏe istá ãasÈ ºudí, ktorá k tomu programovému zameraniu nemala nejaké mimoriadne sympatie, vycítila, Ïe ju tento tlak vysúva nadol. Otázka Grigorija MeseÏnikova na Borisa Zalu: Hovoríte o zlome. Povedzte, ak˘m spôsobom sa tento zlom prejavil na pozíciách nositeºov sociálnodemokratick˘ch hodnôt, resp. v ãom spoãíval tento zlom? Odpoveì Borisa Zalu: Negatívne, pri‰iel som o miesto podpredsedu strany(smiech). Politika je zloÏit˘ a dlh˘ proces, v ktorom, ak niekto nieão chce, musí veºa vydrÏaÈ aj veºa urobiÈ. Sociálnodemokratick˘ priestor sa nám v‰ak podarilo otvoriÈ. Inou 77

otázkou je adaptabilita jednotliv˘ch ãlenov Smeru na tento proces. Objektívny moment pre túto orientáciu spoãíval v tom,, Ïe sa tu vytvorila pravicová vláda. Skutoãne najlep‰ou odpoveìou na pravicovú vládu nemohlo byÈ niã iné, neÏ sociáldemokratizácia Smeru. Ale to sa nedá urobiÈ na základe teoretickej pozície – tohto procesu sa museli ujaÈ sily, ktoré boli v stave ho aj reálne uskutoãÀovaÈ bez ohºadu nato, ak˘ osud pre nich z toho vypl˘va. Povedzme to takto: aj mnohí z t˘ch, ktorí v roku 2002 stáli na opaãnom brehu, sa adaptovali. Nastala veºmi zaujímavá kry‰talizácia. Poznám tak˘ch, ktorí vtedy boli odporcami a dnes chodia s odznakom Socialistickej internacionály, a zrejme si ho uÏ nedajú dole. Je to pre nich skoro ako nová viera, do ktorej sa dostali – ‰tudujú si materiály na internete a intenzívne sa pohrávajú s touto my‰lienkou. Kai Olaf Lang(politológ, Stiftung Politik und Wissenschaft) Ako tak poãúvam túto diskusiu, moÏno by bolo dobré sp˘taÈ sa na jej historick˘ rámec. Identita strany sa v podstate musí vÏdy nejako vyvíjaÈ a zdá sa mi, Ïe slovenská politika v roku 2002, aspoÀ v prípade niektor˘ch strán, bola tak trochu kópiou toho, ão tu vzniklo v roku 1990. Aj vtedy sa tu prejavil proces genézy v zmysle toho, ako budú jednotlivé strany vyzeraÈ. Medziãasom sa samozrejme vymenili aktéri. OdráÏa to v‰ak trend, ktor˘ je v tomto regióne obvykl˘, t.j. Ïe ku genéze strany je potrebná urãitá doba. Tento proces môÏe trvaÈ niekoºko rokov, mesiacov, ale kºudne aj jedno desaÈroãie. Milan Ftáãnik(vysoko‰kolsk˘ pedagóg, b˘val˘ minister ‰kolstva) Domnievam sa, Ïe Robert Fico sa na zaãiatku pokú‰al hraÈ s neideologickou kartou. Jednoducho preto, lebo sa snaÏil vymedziÈ voãi ºavici i pravici. Tretia cesta je pre mÀa reakcia na túto skutoãnosÈ. Keì sa po voºbách v roku 2002 ºavica nedostala do parlamentu, tak vlastne prirodzene vstúpil do priestoru, ktor˘ zostal prázdny a fakticky prv˘ krát od roku 1990 sa na Slovensku zaãalo vymedzovanie politickej scény na„pravicu“ a„ºavicu“, a to nie na rovine „demokracia“ –„nedemokracia“. Vãera tu pán MeseÏnikov veºmi dobre povedal, Ïe SDª vlastne stroskotala na tom, Ïe základn˘ konflikt v spoloãnosti tkvel vo vyrie‰ení problému ãi budeme demokratickou spoloãnosÈou alebo budeme v mínuse a ako nedemokratická spoloãnosÈ sa ocitneme mimo európskeho rámca, do ãoho nás tlaãil Meãiar. V tomto procese ºavica priniesla istú obeÈ, aby sa tento mínus nestal realitou. Po voºbách v roku 2002 tento problém uÏ neexistoval – boli sme akceptovanou krajinou, ktorá smerovala do EÚ, Meãiar spadol pod 20%, t.j. prestal byÈ faktorom, voãi ktorému sa vymedzovali politické strany. Vtedy sa zaãal Smer vymedzovaÈ voãi svojmu prirodzenému oponentovi, ãiÏe voãi pravici. Robert Fico si ten sociálnodemokratick˘ kabát, o ktorom Peter UãeÀ povedal, Ïe mu asi niã iné neostávalo, oblieka aj preto, Ïe jednou nohou zostal vÏdy zakotven˘ v ºavicovom priestore. A po druhé: Poznám jeho vyjadrenie, v ktorom povedal, Ïe ak SMER má preÏiÈ, potom potrebuje nejakú hodnoto78

vú bázu. Proste nemôÏe byÈ pragmatickou stranou, pretoÏe ináã by to bola strana na jedno pouÏitie a tak˘ch sme tu mali niekoºko. âiÏe Robert Fico si to sám uvedomuje: moÏno, Ïe to tatko nahlas nepovedal, ale ja som túto my‰lienku pochopil z niektor˘ch jeho vyjadrení. Myslím si, Ïe je socialdemokratizácia strany Smer ho osobne motivuje v tom, Ïe chce, aby Smer existoval aj po jeho prípadnom odchode z postu lídra strany. Na otázku, ako hlboko sú v Smere zakotvené sociálnodemokratické hodnoty, by som odpovedal: málo. Pri pohºade zvonku som nadobudol pocit, Ïe pre mnoh˘ch je to iba pragmatická nálepka, ktorá v súãasnosti priná‰a body. Tak preão by sme ju nenosili na kabáte a nehovorili o nej? To je podºa mÀa prípad Moniky BeÀovej a mnoh˘ch ìal‰ích. Nechcem sa tu nikoho dot˘kaÈ, ale proste dnes je to pre nich módne, príÈaÏlivé, tak idú t˘mto smerom ìalej. DôleÏitá je tá druhá odráÏka v prezentácii, t˘kajúca sa programatiky strany Smer. PretoÏe v Smere sa posilnili tie programové apely, o ktor˘ch hovoril Tim Haughton. Napriek populistick˘m vyjadreniach, ktoré pouÏíva strana Smer vo svojej politike, zaãal fungovaÈ programov˘ in‰titút, ktor˘ sa naz˘va „Alternatívy, stratégie, anal˘zy“(ASA). Tento in‰titút zaãína produkovaÈ aspoÀ nejaké odpovede, ktoré by pripravili Smer na koaliãné rokovania a vymedzili priestor, ktor˘ by mal sociálnodemokratické pomenovanie a ktor˘ by bol prijat˘ vo vnútri Smer u. Juraj Blahák(Odborov˘ zväz chemikov) Mám pár poznámok, av‰ak zaãnem od konca. V skutoãnosti sa nachádzame jeden rok pred voºbami a diskutujeme tu o strane, ktorá sa uchádza o moc a chce vládnuÈ. Rok pred voºbami namiesto toho, aby si cizelovala svoje programy a pripravovala si ºudí na budúce vládnutie, si táto strana iba hºadá svoju orientáciu. To je pre mÀa dosÈ veºk˘m sklamaním – ale na základe toho, ão som si tu vypoãul, to moÏno aÏ také prekvapenie nie je. MoÏno som idealista, ale ak niekto ide do politiky môÏe maÈ rôzne motivácie, ale urãite by mal maÈ zakorenené hodnotové orientácie. Ak líder takejto populárnej strany nemá v sebe prirodzene zakorenené sociálnodemokratické hodnoty, nemôÏe ich maÈ ani jeho strana. Podºa môjho osobného názoru je to jeden veºk˘ problém. Ak je táto strana postavená iba na mene, rétorike, vystupovaní a medializácii tohto lídra, je otázne, akú úlohu tam zohrávajú tí, ktorí sa k tejto strane pripojili, a od ktor˘ch sa oãakáva, Ïe tú hodnotovú orientáciu budú vedieÈ nejak˘m spôsobom nasmerovaÈ. Tim poloÏil veºmi peknú otázku, ãi sa vôbec na nejakom rokovaní stalo, Ïe by si líder tejto strany osvojil názory t˘ch, ktorí tieto hodnotové orientácie majú naozaj zakorenené. âo ma v‰ak mrzí e‰te viac, je to, ão tu vãera povedal pán Szigeti: Maìarsk˘ voliã nevolí SMK preto, Ïe je konzervatívec, ale preto Ïe je Maìar. Smer má dnes podporu medzi jednotliv˘mi vrstvami v tejto spoloãnosti preto, Ïe títo ºudia sa zaraìujú do takej vrstvy, v ktorej by bolo neprijateºné, aby volili pravicovú stranu, aj keì trebárs s jej predstaviteºmi môÏu sympatizovaÈ. 79

Myslím na t˘ch, ktorí Ïijú z kaÏdodennej práce. Oni chcú, aby tu existovala sociálna demokracia, preto podporujú túto stranu, lebo nemôÏu voliÈ SDKÚ, ktoré sem prinieslo nespravodlivú daÀovú reformu. Robert Fico t˘mto ºudom ubliÏuje t˘m, Ïe nehovorí o budúcich moÏn˘ch rie‰eniach problémov, ktoré ich trápia, ale iba nakopáva svojich politick˘ch nepriateºov. Neustále iba vypichuje kauzy a poukazuje len na negatívne dopady súãasnej politiky. Potencionálnym voliãom politiku protiví, lebo z nej robí nieão veºmi ‰pinavé a seba stavia do pozície, Ïe on je ten jedin˘ ãist˘. Michael Petrá‰(riaditeº kancelárie Friedrich Ebert Stiftung) Mám len technickú poznámku k vnímaniu Smeru. Bol som hosÈom Hlohovského snemu Smeru, o ktorom hovoril Boris Zala. Zostal som tam dlh‰ie, ako zvyknú hostia zostávaÈ, a to kvôli tomu, lebo ma ‰peciálne zaujal svojou absolútnou bezkonfliknosÈou. Jeho priebeh bol s v˘nimkou jedného krátkeho príspevku bratislavského úãastníka, ktor˘ zapochyboval o budúcej ºavej orientácii Smeru, absolútne bezkonfliktn˘. Ja, ktor˘ som vycviãen˘ predchádzajúcim hosÈovaním na zjazdoch SDª, som proste len Ïasol, ako bol tento snem perfektne zorganizovan˘. Z toho, ão povedal Boris, mám pocit, Ïe sme boli na dvoch absolútne rôznych zjazdoch. Oºga Gyarfá‰ová(sociologiãka, programová riaditeºka IVO) Viacer˘mi príspevkami sa dostávame nielen k politologickému, ale ãiastoãne aj sociologickému pohºadu na Smer, totiÏ k otázke jeho prepojenie na voliãov, ako aj imidÏu strany, ktor˘ má Smer vo verejnosti. Chcem sa sp˘taÈ Tima, ãi je Smer naozaj politick˘m domovom ºavicovo orientovan˘ch voliãov na Slovensku. Do akej miery tam funguje toto prepojenie na báze hodnotov˘ch orientácii, ak teda nejaké sú? Zaujíma ma zahraniãná skúsenosÈ so spoloãensk˘mi ‰tiepeniami, ktoré urãujú priestor politickej súÈaÏe, lebo na Slovensku sa predsa len pomaly posúvame k ‰tandardnému vymedzeniu osí konfliktn˘ch línií politickej súÈaÏe. Iste, aj dnes uÏ vidíme ãiastoãne pravo-ºavé ‰tiepenie. Preão sa v‰ak v súãinnosti s pravo-ºav˘m ‰tiepením aktívnej‰ie neformuje aj prepojenie konzervatívno-liberálne? Z prieskumov, ktoré máme k dispozícii, sa ukazuje, Ïe voliãstvo je veºmi amorfné. Vìaka nespokojnosti s vládnou politikou sa na Smer naberajú v‰elijaké voliãské hlasy. Je v‰ak veºmi otázne to, ako sa táto nespokojnosÈ premení na konkrétne hlasy vo voºbách. O ãom vlastne sú tie nitky a prepojenia medzi stranou a jej veºmi poãetn˘m elektorátom? ªubomír Andrassy(b˘val˘ poslanec NR SR) Chcem sa vyjadriÈ k trom otázkam. Po prvé: Ako hlboko sú v Smere zakorenené sociálnodemokratické hodnoty? Myslím si, Ïe tak hlboko, ako hlboko ich majú zakorenené lídri, ktorí túto stranu navonok reprezentujú. Ak si napríklad vezmem Roberta Fica, Borisa Zalu alebo Du‰ana âaploviãa, tak nemám strach o to, Ïe ãi bude Smer tieto hodnoty praktizovaÈ aj v budúcnosti. Keì 80

sa v‰ak pozriem na billboardy k voºbám do VÚC, na ktor˘ch sa objavili „rôzne“ tváre a ak si spoãítam majetkové pomery t˘chto ºudí, tak si poloÏím otázku: naozaj títo ºudia reprezentujú sociálnu demokraciu? A aj ºudia si to takto urãite budú spájaÈ. Myslím si, Ïe sociálnodemokratická orientácia Smeru sa posilnila aj integráciou men‰ích ºavicov˘ch strán. Robertovi Ficovi sa podarilo získaÈ regionálnych politikov, ktorí na miestnej úrovni reprezentujú sociálnu demokraciu uÏ 10 – 12 rokov a pravidelne sa im darí uspieÈ vo volebn˘ch súÈaÏiach, kde sú väã‰inové systémy. Po druhé: Najlep‰iu odpoveì nám dá program, ktor˘ má schváliÈ snem sociálnej demokracie. Podºa toho, aké priority a aké mantinely si Smer stanoví, budeme vedieÈ, ão môÏeme pri rokovaniach o volebnej koalícii od strany po voºbách 2006 oãakávaÈ. Ak by poru‰ili program Minimum, tak skonãia rovnako ako SDª Za tretie: Akú pozíciu má Róbert Fico v strane? 30 percent, ktoré má dnes Smer so sebou priná‰a aj adekvátny poãet klientelistov, lobbistov a v‰etk˘ch ostatn˘ch, ktorí sa na túto stranu naliepajú, pretoÏe majú urãité oãakávania. Ja si myslím, Ïe zretie Smeru nastane práve po parlamentn˘ch voºbách a aj Ficova pozícia v strane ukáÏe, ãi sa mu podarí udrÏaÈ si sociálnodemokratickú líniu alebo ãi sa presadí pragmatická skupina, ktorá ju zakladala. Peter Magva‰i(podnikateº, b˘val˘ minister práce a sociálnych vecí) Zaznelo tu, Ïe Smer je veºmi úspe‰n˘ projekt. Otázne v‰ak je, ãi sa stane aj úspe‰ne udrÏateºn˘m projektom. Na to by mali daÈ odpoveì prvé dve otázky. Dovolím povedaÈ, Ïe tá tretia jednoznaãne hovorí o tom, Ïe Robert je dominantnou osobnosÈou, na ktorej bol postaven˘ doposiaº úspe‰n˘ projekt. Jeho sila sa v‰ak ukáÏe aÏ vtedy, ak pri vyjednávaní v budúcej koalícií dokáÏe presadiÈ aj urãité sociálnodemokratické hodnoty. Takto sa aj v straníckych ‰truktúrach upevnia sociálnodemokratické pozície. Nie celkom sa stotoÏÀujem s t˘m, ão povedal ªubo Andrassy. ·truktúry Smeru, to nie sú len tí, ão boli zvolení do parlamentu. Okresné ako aj krajské ‰truktúry sú nedostatoãné aktívne a ani nemajú autoritu. Dokonca sú medzi nimi aj také osobnosti, ktoré v danom regióne nie sú vonkoncom dobre prijímané. Preto ani nemôÏu byÈ vnímaní ako predstavitelia hodnôt spravodlivosti, ãestnosti a poriadku. Grigorij MeseÏnikov(politológ, riaditeº In‰titútu pre verejné otázky) V programov˘ch dokumentoch Smeru sú zakorenené sociálnodemokratické hodnoty. âo sa t˘ka druhej otázky: Smer pristupuje k potencionálnym koaliãn˘m rokovaniam z pozície moci, to je evidentné v regionálnych voºbách. Podºa toho, aké zoskupenia sa tam formujú, prevláda v jeho úãasti na regionálnych koalíciách evidentne mocensk˘ faktor. Mal som príleÏitosÈ neformálne sa rozprávaÈ s niekoºk˘mi popredn˘mi predstaviteºmi Smeru poãas koaliãnej krízy, keì hrozili predãasné voºby, a oni sa ani netajili t˘m, Ïe s KDH alebo SMK nie je problém komunikovaÈ, ale dohodnúÈ sa. Treba si vraj 81

mocensky vymedziÈ priestor, potom Ïiadne problémy nebudú. TakÏe nebol by som prekvapen˘, ak by nastal odklon od deklarovan˘ch sociálno-demokratick˘ch hodnôt v prospech mocensk˘ch faktorov. âo sa t˘ka treej otázky, myslím si, Ïe Robert Fico má v strane naozaj nad‰tandartne silnú pozíciu, ão nie je typické pre programovú stranu a ãeská sociálna demokracia je naozaj dobr˘ príklad toho, ako sa menilo vedenie a nech príãiny a dôsledky v˘meny predsedov boli akékoºvek, âSSD ostala programovou stranou. Nie som si v‰ak ist˘, ãi by v prípade odstúpenia teraj‰ieho predsedu Smeru zostal zachovan˘ charakter strany. 82

Diskusia po príspevku Kaia-Olafa Langa 5.november Ivan ·tefunko(EurActiv) Základn˘m problémom ºavicov˘ch strán na Slovensku, tak v minulosti ako i v súãasnosti, bola nedostatoãná metodológia tvorby programov. V SDª to fungovalo tak, Ïe dvaja – traja ºudia bez reálneho vplyvu na v˘kon politiky si sadli, napísali draft programu, potom to presadili cez nejakého vplyvného politika a regionálne ‰truktúry, ktoré mali svoje vlastné problémy, to odsúhlasili. Strana tak mala moÏno dobr˘ program, ten v‰ak nemal legitimitu a nebol re‰pektovan˘. âlenovia sa ním necítili nijako viazaní. Podºa mojich informácií to v Smere funguje tak, Ïe Boris Zala napí‰e základn˘ draft, KaliÀák a BeÀová sa o to príli‰ neinteresujú, lebo majú iné starosti. Potom sa program na zjazde bez väã‰ích diskusií schváli. Program sa síce vyvíja, ale myslenie v strane nie. SDKÚ nemá síce o niã lep‰iu„programotvorbu“, ale má plno poradn˘ch orgánov: od In‰titútu pre verejné otázky cez Svetovú banku aÏ po INEKO. SDKÚ takto ãerpá nápady, podnety a má sa o ão oprieÈ. ªavica takéhoto partnera, ktor˘ by jej radil nemá. Dokiaº ºavica nebude maÈ vlastn˘ legitímny program, s ktor˘m sa budú cítiÈ viazaní aj ãlenovia strany, nevyhneme sa povolebn˘m zatáãkam doprava a doºava. Dokiaº Smer nevysvetlí, preão má ideologicky bliÏ‰ie ku KDH, neÏ k SDKÚ, a preão skryto koketuje s SNS, bude maÈ vÏdy problém. Bez tohoto nikdy nezíska ani minimálnu akceptáciu, ão i len u ºavicov˘ch intelektuálov. Posledná poznámka: Dnes tu vidím veºa ºudí, ktorí sa angaÏovali na ºavo, a kladiem si otázku: preão ani jeden z nich nie je v Smere? Andrej ·kolkay(mediálny analytik, Univerzita Sv. Cyrila a Metoda) Zaznela tu kritická poznámka, Ïe Smer si hºadá orientáciu, namiesto toho, aby sa pripravoval na vládnutie. To, Ïe si hºadajú orientáciu a uvaÏujú, ktoré body zo svojej agendy chcú presadiÈ, je v‰ak dôleÏité. Keby to tak nebolo, skonãili by ako SDª s jej pragmatizmom, ktor˘ sa zvrhol na improvizáciu. Konco‰ove neúspe‰né pokusy o presadzovanie tradiãn˘ch hodnôt napokon vyvolali chaos vo vládnutí aj v hlavách ºudí. To je kºúãová vec. Pán Tokár reagujúc na pána Langa naznaãil, Ïe Slovensko sa delí na Slovensko A a Slovensko B. Ja by som pridal e‰te Slovensko C a D. C sú Maìari a D sú Rómovia, ktorí nevolia resp. z ná‰ho pohºadu volia iracionálne. Lubomír Kopeãek(politológ, Masarykova univerzita, Brno) Veºmi sa mi páãil termín„populizmus s ºudskou tvárou“, ktor˘ tu pouÏil kolega Lang. Bol by som rád keby ho dokázal viac rozviesÈ, lebo v príspevku iba naznaãil, ão by to mohlo byÈ. 83

Jozef Kovalãík(v˘konn˘ riaditeº Proforum) Smer by nemal redukovaÈ svoju agendu iba na problematiku chudoby. Téma chudoby je moÏno kºúãová, ale nie je jediná. Ostatné zostávajú opomínané, akoby bokom a t˘m pádom Smer stráca podporu v mestách. Nepoznám jedného zástupcu Smeru, ktor˘ by na verejnosti prezentoval kultúrne témy. Pritom na Západe je to prirodzená agenda ºavice. Obdobná situácia je i v otázkach Ïivotného prostredia. ëalej tu nevidím otváranie nov˘ch tém, ktoré sú blízke sociálnej demokracii, iba neustále akési protireakcie. Milan Ftáãnik(vysoko‰kolsk˘ pedagóg, b˘val˘ minister ‰kolstva) Poznámka k tomu, ak˘m spôsobom pristupuje k tvorbe programov Labour Party. Tá pred svojou pravidelnou v˘roãnou konferenciou zverejní dokument, o ktorom sa v strane ‰iroko diskutuje. Dodatky k nemu sú potom písomne predkladané delegátom zjazdu, ktorí rozhodujú o tom, ão sa príjme a ão nie. Bol by som rád kedy na‰i britskí kolegovia k tomu povedali pár slov, ãi to tak naozaj je. Boris Zala(poslanec NR SR, Smer – Sociálna demokracia) Plne súhlasím s t˘m, ão vo svojej anal˘ze povedal pán Kai-Olaf Lang. Inak by som posudzoval iba otázku klerikalizmu, kde nás nabáda, aby sme neboli antiklerikálni. My ani nie sme. V‰imnite si, Ïe reakcia Smeru príde vÏdy vtedy, keì nastane útok z inej strany. Keì príde poÏiadavka, väã‰inou zo strany KDH, in‰titucionalizovaÈ nejakú katolícku hodnotu v ‰tátnom orgáne. Jedine vtedy príde reakcia. Smer sám tieto otázky neotvára. Odpoveì na otázku, ão pre nás znamená ãeská sociálna demokracia, má dva rozmery. Po prvé: skúsenosti s vládnutím. Po druhé: problém, ktor˘ pouÏívame v ideologickom slova zmysle – je to istá legitimizácia existencie praktickej vládnej alternatívy k tomu, ão sa tu vydáva za jedinú moÏnú pravicovú alternatívu. Je to akési zrkadlo pre obãanov, ktoré im má ukázaÈ„Pozrite v âechách to funguje, preão by to nemohlo fungovaÈ aj u nás?“. Poznámka k moÏnosti odklonu od sociálnej demokracie strany Smer po nástupe do vlády. Na budúcom sneme bude prijat˘ minimálny program, s ktor˘m sa bude vstupovaÈ do koaliãn˘ch rozhovorov a bude tou spodnou hranicou, ktorá je verejne deklarovaná a ktorá bude pre Smer záväzná. Môj súkromn˘ názor na budúce koalície: ak sa v médiách objavil názor, Ïe by na‰im budúcim partnerom mohlo byÈ KDH a SMK, tak jeden z veºmi v˘razn˘ch dôvodov je ten, Ïe tieto strany nemajú Ïiaden v˘razn˘ socio-ekonomick˘ program. In˘mi slovami: koaliãné rozhovory by s nimi prebiehali podstatne jednoduch‰ie, lebo oni majú záujem o iné rezorty a in˘ typ politík. Smer by vo svojej koncepcii nenarazil napr. na Miklo‰ovu koncepciu, ktorá nie je absolútne v súlade s na‰imi predstavami a nevieme si predstaviÈ kompromisy. Rovnako je pre nás neprijateºné i HZDS so svojou pravicovo-etatistickou ekonomickou politikou. Na záver celkom metaforicky: aj na tejto konferencii sa na Smer kladú kritériá, ktoré nespæÀa Ïiadna politická strana. Myslím si, Ïe je to dobre. Na jed84

nej strane to vyjadruje istú nedôveru k Smeru, na strane druhej to vyjadruje aj nádej, ktorá sa do Smeru vkladá. S obomi t˘mito rozmermi sa stotoÏÀujem. âi to kyvadlo prejde na stranu nádeje alebo pochybnosti, bude v˘sledkom reálnej práce a nie Ïiadnych zázrakov. Karen Henderson(politologiãka, University of Leicester) âo sa Labour Party t˘ka, veºmi neverím, Ïe sa politika robí na jej zjazdoch, najmä keì sú labouristi vo vláde. Poznámka k„populizmu s ºudskou tvárou“. Pre mÀa je Smer skôr populizmus bez ºudskej tváre. Keì poãúvam tie agresívne prejavy Roberta Fica, nemôÏem uveriÈ, Ïe mu záleÏí na tom, ãi nejaká babiãka na vidieku je v hmotnej núdzi, alebo nie. Nevyzerá vôbec ako ãlovek, ktor˘ má súcit s ºuìmi. Okrem toho mi v Smere ch˘ba taká tá typická súdrÏnosÈ:„My sme tím“. V‰etci hovoríme o Smere ako o úspe‰nom projekte formovania silnej ºavicovej strany, ale to je vlastne iba ‰pekulácia, lebo Smer v parlamentn˘ch voºbách stále nedosiahol tak˘ úspech ako SDª v roku 1998. Existujú rôzne scenáre, podºa ktor˘ch Smer nebude koneãnou podobou ºavice na Slovensku, lebo mu hrozí rozpad. Stále je tu totiÏ priestor pre in˘ subjekt. Grigorij MeseÏnikov(politológ, riaditeº In‰titútu pre verejné otázky) Poznámka k programovej ãinnosti politick˘ch strán a ich vyprázdnenosti. âiastoãne je to i pravda, lebo vo vnútri strán sa nevedie nejaká diskusia o ich hodnotovej a programovej profilácii, ale v zásade je to jednostrann˘ pohºad. Hovorím to aj preto, lebo v roku 1998 sme vydali anal˘zu volebn˘ch programov a musím povedaÈ, Ïe práve v tomto volebnom roku strany vypracovali dobré volebné programy. Vtedy do‰lo ku kumulácii odborného potenciálu vo viacer˘ch stranách. Napr. SDK malo vtedy veºmi dobr˘ program, bol to tak˘ súbor„policy papers“. Aj SDª vypracovalo celkom solídny program, preto by som pau‰álne na‰e strany neobviÀoval z hodnotovej vyprázdnenosti. Iná vec je, Ïe tieto programy nedokáÏu dostatoãne prezentovaÈ na verejnosti. Av‰ak programová ãinnosÈ slovensk˘ch strán je porovnateºná s in˘mi politick˘mi subjektami minimálne v tom stredoeurópskom priestore. Juraj Blahák(Odborov˘ zväz chemikov) Chcel by som problémy ºavice ilustrovaÈ na jednom záÏitku. Krátko pred voºbami v roku 1998 pán Weiss, vtedy podpredseda SDª, hovoril jednému zahraniãnému predstaviteºovi o tom, s ãím idú do volieb. Ten cudzinec sa sp˘tal:„A koho chcete osloviÈ?“ Odpoveì znela:„Mlad˘ch a robotníkov“. To je v súlade s t˘m, ão tu predniesol pán Lang. Ja som sa potom Petra Weissa sp˘tal:„Pán podpredseda, a ãím chcete osloviÈ mlad˘ch?“ Odpoveì znela:„To je vec predvolebn˘ch techník.“ Ak ãlovek, ktorého som si váÏil pre jeho vzdelanie a pokladal som ho za ideologického tvorcu v reformujúcej sa SDª, skæzne k tomu, Ïe odpovie:„To sú techniky,“ tak nemôÏeme oãakávaÈ, 85

Ïe sa takto dajú trvalo osloviÈ ºudia, lebo to je iba marketing. V závereãnom vystúpení pána Tokára sa pouÏívali v˘razy, ktoré sa sú známe z obchodu: klient, marketing, produkt. Myslím si, Ïe to je od sociálnej demokracie príli‰ vzdialené. Tim Haughton(European Research Institute, University of Birmingham) Mám tri poznámky. Prvá. Pán Zala, vy ste povedali, Ïe keì Smer vznikol, boli ste proti vtedaj‰ej vláde. Av‰ak ste aj proti súãasnej vláde. To znamená, Ïe budete proti v‰etk˘m vládam? Keby voºby dopadli inak, kam by smeroval Smer? Druhá. Súhlasím s t˘m, ão povedala kolegyÀa Malová, Ïe na Slovensku neexistuje Ïiadna ºavicová alternatíva k Smeru, ãiÏe Smer je sociálnodemokratická strana. Ale v tejto strane nie sú zakorenené sociálnodemokratické hodnoty. Napr. viem, Ïe keì Blair odíde, Labour Party bude pokraãovaÈ ako sociálnodemokratická strana. Keby sa v‰ak nieão stalo Ficovi, pokraãoval by Smer ako sociálnodemokratická strana? Tretia. Súhlasím s Karen Henderson, Ïe snem Labouristickej strany nie je fórom na diskusiu. Neviem ãi o tom viete, ale na poslednom sneme Labour Party 80-roãn˘ pán povedal Jackovi Strawovi iba jedno jediné slovo:„Nonsense – blbosÈ!“ a bol okamÏite vyveden˘ von zo sály. Zdôvodnili to nov˘mi protiteroristick˘mi zákonmi. Av‰ak diskusia sa vedie v jednotliv˘ch frakciách, ale nie na sneme. Kai-Olaf Lang(politológ, Stiftung Politik und Wissenschaft) Pán ·kolkay hovoril, Ïe ‰ance tradiãnej ºavice a jej hodnôt sú obmedzené. Naopak, myslím si, Ïe tradiãné staré ºavicové hodnoty sú momentálne nesmierne aktuálne, napr. spravodlivosÈ a solidarita. Ideálny typ lídra je tak˘ „buldozér s víziou“. Pán Fico je moÏno buldozér, ale ch˘ba mu e‰te trocha vízie. UãiÈ sa od pravice znamená uãiÈ sa víÈaziÈ. To je napr. skúsenosÈ posledn˘ch poºsk˘ch volieb. âo je populizmus s ºudskou tvárou? Veºmi struãne by som vymenoval niektoré prvky. Umiernen˘ populizmus nepochybuje o zásadnom smerovaní zahraniãnej politiky, akceptuje pravidlá hry ako aj ‰irok˘ konsenzus v správe ekonomick˘ch a sociálnych vecí, aj keì tu urãité mantinely existujú. Nediskriminuje, a pokiaº je v exekutíve, nikdy sa nespojí s radikálmi. Treba definovaÈ urãité ãervené ãiary: Populista s ºudskou tvárou smie kritizovaÈ, ale nie negovaÈ. Smie polarizovaÈ, ale nie osoãovaÈ a nesmie sa kvôli moci kaÏdému predaÈ. Peter UãeÀ(politológ, Republikánsky in‰titút) Najprv poznámka k tomu, ão tu povedal pán Novosád. Uznávam, Ïe je tu znaãná amorfnosÈ ideologick˘ch názorov obyvateºstva a kaÏdá strana potrebuje ist˘ ãas na profiláciu. Av‰ak v prípade Smeru na rozdiel od SDKÚ, kde 86

Dzurinda zvládol umenie hovoriÈ ale moÏno e‰te lep‰ie umenie nehovoriÈ, Fico nás neustále zásoboval definitívnymi veºmi ostr˘mi definíciami jeho strany. Raz boli neideologicky racionálni, potom boli tretia cesta, dnes sú sociálna demokracia. Pri kaÏdej sebadefinícii bol rovnako radikálny. Poznámka k tomu ão povedal Juraj Maru‰iak o Smere ako prejave urãitého trendu v regióne. Samozrejme, Ïe tu urãit˘ trend existuje. V postkomunistick˘ch krajinách, zhruba v tretej generácii volieb, vznikla medzi obyvateºstvom ‰iroká nedôvera voãi v‰etk˘m vládnucim, tzv. antiestablishmentová nálada. Sklamali jedni, sklamali i druhí. To sa opakovalo v mnoh˘ch krajinách. Niektorí politici pochopili, Ïe di‰tancovanie sa od pravice i ºavice, tzv. centristick˘ populizmus, môÏe byÈ veºmi efektívny. âiÏe ne‰li do extrému, na okraj, ale di‰tancovali sa t˘m, Ïe sa vãlenili medzi nich. Centristick˘ populizmus sa stal veºmi perspektívny. V˘born˘m príkladom je Simeon II. v Bulharsku. Jeho Národné hnutie, ktoré vzniklo iba tri mesiace pred voºbami, získalo 47 percent, a to t˘m spôsobom, Ïe sa di‰tancovali od pravice i socialistov. Na Slovensku máme dokonca aÏ tri takéto príklady: SOP, Smer a ANO. Existoval tu totiÏ dopyt po novom aktérovi, ktor˘ príde a povie: ja som in˘ ako Meãiar, som in˘ ako Dzurinda. Ten pri‰iel(SOP, Smer a ANO) a bol odmenen˘. Podobné stratégie pouÏili aj v pobaltsk˘ch krajinách. Poºsko je trochu ‰pecifick˘ prípad. Tam centristick˘ populizmus funguje prakticky stále a kombinuje sa s populizmom extrémistick˘m. Dobr˘m príkladom je Právo a spravodlivosÈ, ktorí sa di‰tancovali nielen od ºavice, ale aj od„starej pravice“. Tie krajiny kde sa to nestalo boli napr. âesko, a to práve preto, lebo tam majú siln˘ch komunistov, resp. v Maìarsku, kde sa systém zámerne polarizuje. Jednou s ciest ako sa vyhnúÈ tomuto centristickému populizmu je polarizovaÈ silne systém, ako to urobil Orbán. 87

88

Dva pohľady navyše 89

Ideály vs. realita. Ekonomick˘ program ºavice v 90. rokoch Franti‰ek Hajnoviã VÏdy som mal dosÈ rezervovan˘ pohºad na politické programy aj na ich ekonomické ãasti. VÏdy sa mi zdalo, Ïe sú vyjadrením urãit˘ch ideálov, ãastokrát odtrhnut˘ch od reality, ãastokrát nereflektujúcich situáciu, pre ktorú boli písané a kde mali byÈ realizované. Vopred sa preto ospravedlÀujem v‰etk˘m t˘m, ktor˘ch sa tieto vyjadrenia dotknú, pretoÏe je mi jasné, Ïe za prípravou t˘chto programov je mnoÏstvo práce. V prvej ãasti sa pokúsim vysvetliÈ, preão bola ºavica na zaãiatku transformaãn˘ch procesov v defenzíve a v ome‰kaní voãi v˘voju a nemala reálny a realizovateºn˘ ekonomick˘ program. Ak sa pozrieme na situáciu na konci 80. rokov, tak bola poznaãená rozpadom RVHP a nutnosÈou zásadnej zmeny v orientácii vo vonkaj‰om prostredí. ëalej narastajúcou nerovnováhou, umelou zamestnanosÈou, nárastom medzipodnikov˘ch pohºadávok, dubióznych zahraniãn˘ch aktív, teda to, ão sa zvykne naz˘vaÈ mäkké rozpoãtové ohraniãenie. âo je podstatné, boli tu uÏ prvé príznaky blíÏiacej sa nezamestnanosti. Koncept plnej zamestnanosti v podstate nemal na zaãiatku 90. rokov ‰ancu byÈ realizovan˘. Práve táto posledná okolnosÈ, okrem narastajúcich problémov v ekonomike, viedla k nevyhnutnosti zásadn˘m spôsobom zmeniÈ fungovanie ekonomiky. ªavica sa síce prihlásila k chybám v politike, ale nedostatoãne pomenovala problémy v ekonomike. S t˘mto deficitom nedostatoãného pomenovania problémov sa snaÏila ÏiÈ, dokonca sa snaÏila na tom stavaÈ svoju politiku. Nedostatoãne pomenovala novú situáciu, najmä vonkaj‰ie ekonomické prostredie. Neposkytla realistick˘ a dôveryhodn˘ návrh na rie‰enie a do istej miery neprimerane obhajovala predo‰l˘ systém a zaujímala prevaÏne obranné pozície. V ìal‰om období sa uskutoãnila devalvácia, ktorá umoÏnila liberalizáciu zahraniãného obchodu, ìalej sa urobila cenová náprava a nasledovala liberalizácia cien. V oblasti ekonomickej politiky pokraãovala ºavica vo svojom defenzívnom prístupe. 100-percentná devalvácia bola deklarovaná ako predpoklad liberalizácie zahraniãného obchodu, ale závaÏná diskusia zo strany ºavice o miere liberalizácie a miere devalvácie nezaznela. Cenová úprava bola realizovaná s urãit˘mi kompenzáciami. ªavica iba vyjadrila nespokojnosÈ s kompenzáciami, vrátane indexácie miezd. LenÏe práve tie kompenzácie a indexácie prehlbovali inflaãné dopady liberalizaãn˘ch procesov. ªavica menej prispela k rozhodovaniu o spôsobe a miere liberalizácie a deregulácie a opäÈ zaujala skôr obrann˘ postoj. Veºmi struãne by som sa vyjadril aj k rozpadu âeskoslovenska. Predov‰etk˘m: ãeská a slovenská ekonomika majú rozdielnu ekonomickú v˘konnosÈ a rozdielnu úroveÀ. Kurzová parita 1: 1 nebola podºa môjho názoru udrÏateºná, resp. bola by moÏná iba za predpokladu, Ïe by pokraãovali roz90

siahle transfery medzi rozpoãtami âR a SR. Na to by v‰ak bola potrebná silná politická vôºa. Menová únia by bola moÏná aj vtedy, ak by do‰lo k preddefinovaniu parity, teda relácie medzi ãeskou a slovenskou korunou, tak ako sa to stane pri na‰om vstupe do eurozóny. Osobne tu paritu odhadujem na 1: 1,25 aÏ 1: 1,3. Keì sa pozriem, ako ºavica vtedy reagovala na tieto otázky, tak to boli skôr vyjadrenia, ktoré smerovali iba k v‰eobecnej politickej rovine problému, priãom v‰ak urãujúca bola ekonomická rovina problému. Privatizácia, podºa predstáv ºavice, ãi uÏ sa jednalo o malú, kupónovú, investiãné fondy alebo priame predaje, mala byÈ opatrná a obmedzená, ão sa prejavilo na v‰etk˘ch prijat˘ch zákonoch, na ktor˘ch sa ºavica podieºala. ªavica skôr zdôrazÀovala potrebu zachovania ‰tátneho a verejného vlastníctva. Nemala v‰ak dôveryhodn˘ program ako dosiahnuÈ konkurencieschopnosÈ v podkapitalizovan˘ch podnikoch. Odklad privatizácie podnikov bez presvedãivej moÏnosti neprivatizovaÈ podnecoval nestabilitu a nebola ani jasná predstava o úãasti zahraniãn˘ch investorov, ani o spôsobe získania zdrojov na re‰trukturalizáciu podnikov. ªavica svojimi programami neprispela ani k rie‰eniu zanedban˘ch in‰titucionálnych reforiem. ªavica aj v tejto oblasti zaujala skôr defenzívny postoj. Nemala vytvorenú jasnú predstavu o vytvorení súkromného sektora a vstupe zahraniãn˘ch investorov. Liberalizácia pohybu kapitálu bola ìal‰ia v˘znamná udalosÈ v ekonomickej transformácii. Je pravda, Ïe opatrnosÈ bola namieste a deklarovala ju aj centrálna banka. Na druhej strane zahraniãn˘ kapitál bol potrebn˘. Nepodarilo sa ale vãas a dôrazne upozorniÈ na neudrÏateºnosÈ a riziká rastúceho zadlÏovania. Ukázala sa nedostatoãná pripravenosÈ, nielen ºavice, na realizácii hospodárskej politiky v podmienkach liberalizovan˘ch vzÈahov so zahraniãím. V období rokov 1996 – 1998 narastala nekonzistencia fi‰kálnej a menovej politiky, sprevádzaná neudrÏateºn˘m rastom zahraniãného zadæÏenia. Nebol dostatoãne reflektovan˘ fakt, Ïe procesy, ktoré sa odohrali na zaãiatku transformácie, okrem iného spôsobili vysokú závislosÈ domáceho dopytu na dovoze. Toto je doteraz limitujúcim faktorom pre rast domáceho dopytu a rast ekonomiky na Slovensku. V podstate to znamená, Ïe kaÏd˘ dôveryhodn˘ program, ktor˘ chce posilniÈ rast ekonomiky, sa musí opieraÈ o rast exportu. Je teda nevyhnutné robiÈ takú hospodársku politiku, ktorá roz‰iruje trhy. NutnosÈ rie‰iÈ problémy ekonomicky udrÏateºn˘m spôsobom sa úplne jasne ukázala po roku 1998, keì vnútorná nerovnováha a zahraniãná zadæÏenosÈ vyústili do menovej krízy. Ukázali tieÏ, Ïe máme iba obmedzené moÏnosti stimulovaÈ ekonomiku vládnou podporou. Sme závislí na raste exportu a na zvy‰ovaní konkurencieschopnosti. Myslím si, Ïe toto obdobie stabilizácie patrí k t˘m svetl˘m stránkam pôsobenia ºavice v ekonomike. Myslím si, Ïe nemusím menovaÈ, kto sa o to zaslúÏil. Obdobie stabilizácie, privatizácie a ozdravenia bánk a podnikov môÏeme s odstupom ãasu hodnotiÈ ako pomerne úspe‰né. V SDª prevládal názor, Ïe rozdelenie zdrojov pouÏit˘ch na re‰trukturalizáciu mohlo byÈ aj iné. âasÈ zdrojov mohla ísÈ aj na 91

priame ozdravenie podnikov. Nasledovalo totiÏ nastolenie tvrd‰ieho rozpoãtového ohraniãenia pre podniky cez úverovú a fi‰kálnu re‰trikciu dopytu kombinovanú s postupn˘m uvoºnením menovej politiky a ãistením ekonomiky. Samozrejme táto politika mala aj urãité sociálne náklady. V tomto zmysle bola mínusom na úãte politickej ºavice. Na záver by som sa chcel dotknúÈ niektor˘ch prierezov˘ch problémov. Keì si zrekapitulujeme celé obdobie transformácie od roku 1989, v ktorom sa postupne stabilizovala finanãná situácia bánk a podnikov a postupne sa zvy‰ovala ich konkurencieschopnosÈ, je to obdobie, ktoré stálo nemalé náklady, poãítané v stovkách miliárd korún. Nikto nemá definitívny úãet, ktor˘ sme za to zaplatili. Staãí si v‰ak tieto náklady pripomenúÈ v urãit˘ch podpoloÏkách: náklady v podobe nízkych privatizaãn˘ch cien. Boli nutné, lebo sme nemali domáce zdroje a obmedzili sme prístup zahraniãn˘ch subjektov na privatizácii. ëalej to boli náklady v podobe strát zo zle riaden˘ch podnikov. Plus domáce a zahraniãné zadæÏenie ‰tátu. Verejné rozpoãty fungovali ako urãit˘ nárazník, ktor˘m sa tlmili dopady na podnikov˘ sektor. ëalej sú to predov‰etk˘m nízke mzdy a nízke mzdové náklady, ktoré v niektor˘ch odvetviach dlhodobo klesali. K tomu musíme prirátaÈ nízke podnikové dane a priame v˘davky z verejn˘ch rozpoãtov v podobe investiãn˘ch stimulov. ëalej sme zaplatili náklady stabilizácie, ktoré vo veºkej miere pohltili nízke mzdy ako kompenzácia in˘ch vy‰‰ích nákladov. Na záver sú to vy‰‰ie ceny a vy‰‰ie nepriame dane. Keby sme si ku kaÏdej poloÏke urobili anal˘zu, myslím, Ïe o takú sa pokúsil Jaroslav Nemec z Prognostického ústavu SAV, tak dostaneme celkom slu‰nú sumu vo v˘‰ke niekoºko sto miliárd korún. Ak sa pozrieme na situáciu, v ktorej sme dnes, mali by sme si poloÏiÈ otázku, ãi sme uÏ na konci s t˘mito v˘davkami a ãi je tento úãet koneãn˘ a uzavret˘. Keì mám pravdu povedaÈ, myslím si, Ïe nie. Domnievam sa, Ïe sa stále pohybujeme v nejak˘ch vlnách, v ktor˘ch sa urãité uvoºnenie situácie spojené so zvy‰ovaním toho úãtu strieda s ºútosÈou nad prijatím stabilizaãn˘ch opatrení spojen˘ch s jeho zvy‰ovaním. Bolo by dobré, keby sa nám podarilo vytvoriÈ dôveryhodnú politiku, ktorá nebude maÈ tieto tienisté aspekty. Jedna z kºúãov˘ch tém ºavice je zamestnanosÈ. V tejto oblasti sme sa pohybovali skôr v rovine ideálov, a nie reality. Na zaãiatku 90. rokov bolo demograficky podmienené, Ïe budeme maÈ nezamestnanosÈ. Rastu nezamestnanosti bolo moÏné ãeliÈ iba politikou, ktorá by nebola udrÏateºná. Preto boli nereálne v‰etky predstavy o tom, Ïe je moÏné tomuto problému zabrániÈ. Ak sa pozrieme na súãastnú situáciu, sme v istom zmysle v podobnom reÏime. Dôchodková reforma predæÏila vek odchodu do dôchodku, ãím sa do roku 2010 na trh práce uvoºní asi 120 tisíc ºudí a dá sa len veºmi ÈaÏko predpokladaÈ, Ïe vysoké tempá rastu, ktoré môÏeme oãakávaÈ, zabezpeãia prudk˘ pokles nezamestnanosti. Je tu navy‰e ìal‰í faktor, a to je rast produktivity. Prílev zahraniãn˘ch investícií a permanentne prebiehajúce re‰trukturalizaãné procesy vedú k rastu produktivity a museli by sme rásÈ veºmi vysok˘mi tempami, aby sme 92

mohli oãakávaÈ v˘razné dopady na zamestnanosÈ. Je tu ìal‰í problém, a to tlak globálnej konkurencie. Hoci Slovensko je z hºadiska v˘‰ky miezd e‰te stále nízkonákladová krajina, existuje objektívna konkurencia in˘ch krajín, ktoré majú e‰te niÏ‰ie náklady a ktor˘m bude treba ãeliÈ. Veºmi závaÏn˘ je problém zamestnateºnosti. Máme pomerne veºkú skupinu ºudí, ktor˘ch je veºmi ÈaÏké zamestnaÈ. Ako nedávno ukázala ‰túdia Svetovej banky na‰im problémom je práve malá tvorba pracovn˘ch miest pre veºmi nízko kvalifikovan˘ch ºudí. Súãasne je pravda, Ïe t˘chto ºudí máme veºa. Toto bremeno budeme musieÈ niesÈ a problém rie‰iÈ. UÏ dnes sa prejavujú problémy so ‰trukturálnou nezamestnanosÈou a ch˘bajúcimi profesiami pre podniky, ktoré budú schopné zabezpeãiÈ rast a konkurencieschopnosÈ slovenskej ekonomiky. Svoje moÏno nadmieru kritické vystúpenie by som uzavrel t˘m, Ïe ak chceme byÈ dôveryhodní vo formulácii ekonomickej politiky, musíme vidieÈ tie ohraniãenia, ktorá táto politika bude maÈ. Je potrebné prejsÈ od defenzívnej formulácie ekonomickej politiky k formulácii, ktorá bude dôveryhodná a ktorá bude dávaÈ istotu, Ïe aj politická ºavica vie jasne formulovaÈ svoj ekonomick˘ program. 93

Diskusia po príspevku Franti‰ka Hajnoviãa Ivan Okáli(ekonóm, Ústav slovenskej a svetovej ekonomiky SAV) Keì som si preãítal ekonomické ãasti programu SDª, zistil som, Ïe v podstate tam rezonovali dve my‰lienky. Prvá téza znela: treba sa stotoÏniÈ s transformáciou ekonomiky z centrálne plánovanej na trhovú. TakÏe by som nesúhlasil s pánom ÖllŒsom, Ïe to nebolo akcentované, minimálne v programoch SDª to akcentované bolo. Druhá my‰lienka, ktorá tam rezonovala bola tá, Ïe ºavica musí maÈ svoju vlastnú koncepciu transformácie. Av‰ak vtedy, keì SDª mala moÏnosÈ realizovaÈ svoje programové predsavzatia, ãiÏe po nástupe do vlády v roku 1998, tu bolo treba robiÈ takpovediac „záchranársku ãinnosÈ“. Meãiarova vláda bola síce ºavicovo orientovaná v tom, Ïe sºubovala isté sociálne istoty: nebude sa zvy‰ovaÈ nezamestnanosÈ, budú rásÈ dôchodky a mzdy, atì. Ona svoje sºuby aj plnila, ale za akú cenu! Rástlo zahraniãné zadæÏenie ‰tátu, z roka na rok sa o 10 miliárd zv˘‰ili investície do budov pre novovzniknuté okresné a krajské úrady, zo zahraniãn˘ch úverov sa taká istá ãiastka pouÏila na v˘stavbu diaºnic. Priãom tieto úvery boli stále menej a menej v˘hodné. Podniky neprepú‰Èali, ale ãasto neplatili sociálnej poisÈovni, neplatili dane a dostávali úvery. Banky mali takmer polovicu tzv.„klasifikovan˘ch“ úverov. V‰etko to spelo ku kríze, pri ktorej by kaÏd˘ z nás pri‰iel o 50 halierov z kaÏdej koruny vkladov. Vtedy, keì nová vláda prevzala moc po Meãiarovi, bola situácia vyslovene krízová. Preto bolo absolútne nereálne v danej situácii vypracúvaÈ nejakú ºavicovú koncepciu transformácie. Rovnako nemohla byÈ ani pravicová. Obrazne povedané: museli prísÈ hasiãi, a bolo jedno, ãi striekali do pravého alebo ºavého okna budovy zachvátenej poÏiarom. Preto nemôÏem súhlasiÈ s t˘m, ão tu hovoril kolega Zala, Ïe ekonomick˘ program SDª sa dostal„pod taktovku neoliberálnej konzervatívnej koncepcie ekonomickej reformy“. Áno, bola tu re‰trikcia, ale bez nej by sa ekonomika zrútila a v‰etci by sme na to doplatili. Iné v˘chodisko nebolo. AÏ po vyrie‰ení tohto havarijného stavu bolo moÏné uvaÏovaÈ o nejak˘ch ºavicov˘ch alebo pravicov˘ch koncepciách transformácie. Teraz jednu poznámku k perspektívam ºavice: Okrem problému rozumného rozdeºovania príjmov a zdrojov medzi rôzne vrstvy obyvateºstva bude tak isto, ak nie e‰te väã‰mi dôleÏité zabezpeãenie efektívnosti. Bez dostatoãnej efektívnosti totiÏ nie je moÏné zabezpeãovaÈ ºavicové programy. Preto bude dôleÏité dodrÏiavaÈ to, ão je zapísané v lisabonskom a göteborskom programe. DôleÏité je maÈ ºavicovú strednodobú predstavu ako realizovaÈ tento lisabonsk˘ projekt v na‰ich podmienkach. Darina Malová(politologiãka, Univerzita Komenského Bratislava) Na ãom sa tu v‰etci zjednotíme, je, Ïe len v súãasnosti sa otvára väã‰í priestor pre národn˘ch aktérov prísÈ s vlastn˘mi koncepciami politík. KaÏdá 94

ºavicová strana, kdekoºvek v strednej Európe, mala obmedzen˘ priestor a musela robiÈ politiky, ktoré boli spojené s liberálnymi ekonomick˘mi teóriami a tvrdou re‰triktívnou fi‰kálnou politikou. Navy‰e musela reformovaÈ to, ão János Kornai nazval predãasn˘„welfare state“. V‰etky tie drastické rezy, ktoré napr. v Maìarsku robil socialistick˘ minister János Bokros, ktorého to stálo aj kreslo. TakÏe vlastne teraz sa prv˘ raz na Slovensku otvára priestor, aby tu existovala sociálnodemokratická alternatíva. To je skutoãne podºa mÀa prv˘krát. Mne sa môÏe tristo razy nepáãiÈ Smer, ja môÏem byÈ tristo razy presvedãená o tom, Ïe sa rozpadnú, ale Ïiadna iná politická strana tu momentálne nie je. TakÏe, ak sme sa tu stretli kvôli tomu, Ïe stojí to za to, maÈ sociálnodemokratickú alternatívu v zmysle politík, tak to znamená, Ïe treba ten Smer sociáldemokratizovaÈ; ak sa rozpadne, nech sa rozpadne. Ale bude tam aspoÀ jedna frakcia, ktorá príde s politikami, ktoré sú súãasné a moderné? Niekoºkokrát tu zaznelo, Ïe tie alternatívy tu neexistujú, akoby 21. storoãie znamenalo koniec sociálnej demokracie. Neznamená. Ukazujú to aj najnov‰ie anal˘zy v˘sledkov sociálnodemokratick˘ch strán v ‰iestich západoeurópskych krajinách. Tá anal˘za ukazuje, Ïe vo ·védsku a v Dánsku sa sociálne demokracie modernizovali a boli schopné zabezpeãiÈ aj istú mieru sociálnej istoty. Vznikli úplne nové koncepty ako„flexicurity“ a podobne. Môj pohºad na túto situáciu je tak˘to: nebuìme takí maloverní, Ïe tu neexistuje odborn˘ potenciál, Ïe v‰etok odborn˘ potenciál má iba pravica. O akom odborom potenciále moÏno hovoriÈ, keì máme penzijnú reformu urobenú podºa zahraniãného modelu. Zaãnime sa pozeraÈ na to, ão existuje v zahraniãí, a ão sa ukazuje ako zdravá a udrÏateºná sociálnodemokratická politika. Treba len o tom vedieÈ a nejak˘ spôsobom dotiahnuÈ t˘ch ºudí, ktorí to robili na Slovensku. Daniel ·kobla(sociológ) PoloÏil by som otázku: Akú moÏnosÈ má sociálna demokracia na to, aby robila nejakú inú napr. ekonomickú politiku? Budem trochu provokatívny, a preto som aj hovoril, Ïe sociálna demokracia v‰ade v Európe má problém. Stratila totiÏ makroekonomické in‰trumentárium, ktor˘m predt˘m mohla robiÈ urãité zásahy, napr. v prospech plnej zamestnanosti. Jednotná monetárna politika alebo maastrichtské kritériá zásadn˘m spôsobom obmedzujú in‰trumentárium národn˘ch ‰tátov. Je tu teda ‰anca robiÈ ekonomiku inak? Vladimír Baãi‰in( ekonóm) Poznámka k liberalizmu. Pani kolegyÀa Malová, 53 percent HDP je e‰te stále tvoren˘ch cez ‰tát. Treba si uvedomiÈ, Ïe v‰etky tie reformy neboli liberálne ale in‰titucionálne. Tu ‰tát zvrchu menil in‰titúcie, moÏno aj zachoval staré mechanizmy. Nakoºko sa zachovala veºká miera etatizmu, nedá sa hovoriÈ o liberalizme. 95

Ivan Okáli(ekonóm, Ústav slovenskej a svetovej ekonomiky SAV) Na Slovensku ide cez ‰tát 31 percent v‰etk˘ch zdrojov. V Írsku je to o pol percenta viacej, v Loty‰sku a Litve asi o tri‰tvrte percenta menej. Slovensko je teda úplne na„kraji“ prerozdeºovania. László ÖllŒs(politológ, Fórum in‰titút) Bol tu spomínan˘ pán Lajos Bokros. Podºa prieskumov verejnej mienky je v súãasnosti v Maìarsku najpopulárnej‰í zo v‰etk˘ch b˘val˘ch ministrov financií po roku 1989. Treba ho sem zavolaÈ, rád to sprostredkujem... Franti‰ek Hajnoviã(finanãn˘ analytik) Nemyslím si, Ïe náklady na transformáciu sú koneãné, ale jediná cesta je v ìal‰om posilÀovaní konkurencieschopnosti podnikovej sféry. To je zároveÀ jediná cesta, ktorou môÏeme rozvíjaÈ aj sociálnodemokratickú alternatívu. Bola tu spomínaná nízka miera prerozdeºovania a moÏnosti realizácie sociálnodemokratickej politiky. Pokiaº sme schopní zv˘‰iÈ mieru prerozdeºovania bez toho, aby sme oslabili konkurencieschopnosÈ, tak samotná miera prerozdeºovania nie je kritick˘ parameter, ktor˘ by mal byÈ problémom z hºadiska realizácie dobrej ekonomickej politiky. To jasne ukazujú tie krajiny, ktoré majú vy‰‰iu mieru prerozdeºovania. Problém nespoãíva v miere prerozdeºovania, ale v tom, ako sa zdroje pouÏijú. Takisto si v‰ak nemyslím, Ïe samotná vysoká miera prerozdeºovania garantuje, Ïe sa bude realizovaÈ sociálnodemokratická politika. MôÏe sa realizovaÈ plytvaním zdrojmi, zmäkãovaním podmienok pre podnikanie cez vy‰‰iu mieru prerozdeºovania, atì. NedrÏme sa toho ako nejakého feti‰u. Bola tu nadnesená otázka, aká iná politika sa dá robiÈ okrem tej, ktorá sa realizuje v súãasnosti. To je trochu zavádzajúca otázka. Vy ju nevidíte, ale to neznamená, Ïe neexistuje. Nechcem teraz toto fórum vyuÏívaÈ ãi zneuÏívaÈ, aby som tu diskutoval o nejak˘ch moÏnostiach. 96

Maìarsk˘ voliã na Slovensku a ºavica László Szigeti Na úvod mi dovoºte poznámku: Problém sociálnodemokratickej ºavice na Slovensku v súãasnosti spoãíva v tom, Ïe sa nezúãastÀuje celoeurópskeho diskurzu o trhovej ekonomike, k˘m pravica áno. To je zásadná vec. Slovensko je malá krajina, sama niã nezmôÏe. Aj preto sa ºavica na Slovensku cíti oslabená, lebo nemá Ïiadne medzinárodné kontakty, a keì ich aj má, sú iba formálne. Tento deficit cítime asi v‰etci. Teraz uÏ k téme mojej predná‰ky. Keì chceme hovoriÈ o maìarskom voliãovi na Slovensku a ºavici, asi by sme sa mali vrátiÈ späÈ do roku 1918. Medzi dvoma svetov˘mi vojnami mali juÏné dediny a mesteãká silnú pozíciu pri vytváraní sociálnodemokratick˘ch ‰truktúr. Prvá zrada pri‰la po roku 1945 v podobe tzv. Bene‰ov˘ch dekrétov. Napísalo sa zopár memoránd, najznámej‰ie je snáì memorandum Zoltána Fábryho„ObÏalovan˘ prehovorí“, ktoré posielal poãnúc Novomesk˘m celej slovenskej a ãeskej ºavicovej elite. Nepomohlo to. Druhá„zrada“ spoãíva v schizofrénii obãana Ïijúceho v diktatúre. K˘m po roku 1948 sa maìarská elita pridala ku komunistickej strane, ºud, najmä po roku 56 a úplne po 68, s nimi nechcel maÈ niã spoloãné. Mali sme síce poslancov vo federálnom zhromaÏdení, neskôr aj na Slovensku, vytvoril sa Csemadok, otvorili sa znova ‰koly s vyuãujúcim jazykom maìarsk˘m, ale ºudia sa od maìarskej elity di‰tancovali. A to napriek tomu, Ïe od 60. do 80. rokov sa materiálne podmienky obyvateºov juÏného Slovenska v˘razne zlep‰ili. K schizofrénii prispieval aj pocit, Ïe Maìari nemôÏu byÈ pri moci. Do roku 1968 totiÏ existovala v âeskoslovensku iba KSâ, potom vìaka federalizácii sa vytvorila aj samostatná KSS. Existujú v‰ak dokumenty, podºa ktor˘ch sa uvaÏovalo aj o zaloÏení samostatnej Maìarskej komunistickej strany na Slovensku. Diskutoval som o tom s niektor˘mi ºuìmi a oni mi povedali, Ïe keì toto predniesli kompetentn˘m, tak tí to okamÏite zmietli zo stola. Pritom, ako ukazuje v˘voj po roku 1989, to bolo úplne prirodzené. Jedn˘m z najdôleÏitej‰ích krokov pre zmenu mocensk˘ch ‰truktúr vo svete bol rok 1975, keì bola prijatá Helsinská zmluva. Vìaka nej sa dostala do pohybu ãasÈ strednej Európy. 1. januára 1977 vznikla Charta. O rok na to Maìari na Slovensku zaloÏili organizáciu disidentov a zaãali spolupracovaÈ s tou najslab‰ou disidentskou skupinou v strednej Európe, so Slovákmi. Potom sa vytvorila skupina Kiss, Konrád a Beszel o, pri‰li maìarské samizdaty kritizujúce Kádárov reÏim a napotom v Poºsku vznikla Solidarita. Ako kaÏdá men‰ina aj Maìari na Slovensku majú minimálne dvojitú identitu a dvojité vnímanie sveta. Vìaka tejto dvojitej identite tu Ïijúci Maìari sledovali aj vysielanie z Budape‰ti. Niektorí ºudia hovoria, Ïe táto televízia bola liberálnej‰ia. To nie je pravda, bola iba tolerantnej‰ia. Dostali sa tak aj k in˘m správam, lebo oni informovali aj o Solidarite a v‰eliãom, ão tu bolo zakázané... 97

V roku 1989 nastala obrovská zmena. E‰te skôr ako vznikla VPN, sa 18. novembra vytvorila Maìarská nezávislá iniciatíva. Tieto dve strany spolupracovali a i‰li do volieb na spoloãnej kandidátke. To bolo obdobie obrovskej eufórie. Vznikli tri nové silnej‰ie maìarské strany: Maìarská obãianska strana, SpoluÏitie – Együttélés a Maìarské kresÈanskodemokratické hnutie. Potom pri‰la éra meãiarizmu. Expanzia HZDS nielenÏe oslabila SDª, ona úplne zlikvidovala aj tento pluralitn˘ systém Maìarov na Slovensku, ão bola obrovská strata. Keì si teraz poloÏím otázku, ako vnímam vzÈah maìarského voliãa a ºavice, tak musím povedaÈ, Ïe napriek tomu, Ïe SMK sa deklaruje ako konzervatívna strana a v ist˘ch aspektoch aj je, jej voliãská báza nie je konzervatívna. Hodnotová orientácia voliãa teda automaticky nemá vplyv na volebné v˘sledky. Dôkazom toho sú aj voºby do mestsk˘ch zastupiteºstiev. Je stra‰ne veºa dedín a miest, kde Ïije väã‰ina Maìarov, no napriek tomu primátor alebo vedenie obce nie je maìarské. Ide tam totiÏ o pragmatickú voºbu. Celo‰tátna politika je v‰ak iná. Rozhodujúcim faktorom je etnická identita. Za pov‰imnutie stojí e‰te jeden fakt: ºavicové strany, ktoré boli vo vládnej koalícii skoro vÏdy„z fleku“ odmietli SMK. V roku 1998 to bol Fico. V poslaneckom klube SDª bolo síce zopár zástupcov maìarskej men‰iny, tí v‰ak nepresadili tzv. men‰inov˘ program. Ten napokon, z môjho pohºadu, paradoxne zrealizovala pravica, priãom to malo byÈ prirodzenou agendou ºavice. Je zaujímavé, Ïe politici s mozgom Berlusconiho, Busha alebo Orbána (hovorím o súãasnej koalícii) presadili tieto men‰inové veci. Z núdze cnosÈ? Alebo sú to len moje predsudky? Isté je, Ïe schizofrénia maìarského voliãa pretrváva aj naìalej: na jednej strane si je vedom˘ toho, ão od roku 1998 dosiahli politici SMK, a to najmä v men‰inovej politike. Na strane druhej v ist˘ch ãastiach juÏného Slovenska je doslova„‰ialená“ chudoba. âiÏe tieto otázky sa budú musieÈ ur˘chlene rie‰iÈ. ëalej je nevyhnutná reforma vzdelávania. Najmä v˘uãba slovenského jazyka je doslova akútna a musí sa zásadne zmeniÈ. Dodnes sa na ‰kolách slovenãina uãí ako v 50. rokoch, keì z Maìarov chceli urobiÈ Slovákov. âiÏe ãítajú HroboÀa, Hviezdoslava a neviem koho... av‰ak jazyk sa poriadne nenauãia. Maìari nemajú odvahu túto tému otvoriÈ a maìarské deti, ão sa t˘ka slovenãiny, zostanú„blbé“. No a slovenská politika to neotvorí, lebo si to nev‰íma. Pre nich je to marginálna záleÏitosÈ. âo v‰ak povaÏujem za veºmi dôleÏité: problém hraníc je pase. V‰etky geopolitické obavy padli, v‰etky revizionistické trendy, ktoré tu boli e‰te po roku 89, vìaka EÚ nemajú nádej. Nie je v‰ak vyrie‰ená problematika reintegrácie maìarského národa: ãi to chce byÈ politická reintegrácia, ako si ju Ïelá Orbán, ktorá je v‰ak veºmi nebezpeãná, alebo tá prirodzená, ãiÏe kultúrna. Na záver by som sa dotkol otázky integrácie. Za veºk˘ úspech celej spoloãnosti povaÏujem to, Ïe po 70. rokoch má väã‰ina Maìarov Ïijúcich na Slovensku dvojitú identitu. Úspechom je to, Ïe sa chcú integrovaÈ do slovenskej spoloãnosti, Ïe chcú budovaÈ ‰tát, no pritom si chcú uchovaÈ národnostné 98

a kultúrne povedomie. V celkovej atmosfére tej doby v‰ak Maìari ºavici neverili, lebo maìarskú men‰inu viac krát zradila. Habit sociálnych demokratov je nevyjasnen˘, moÏno program existuje, ale bez osobnosti sa nemôÏe Ïiadna strana presadiÈ vo veºkej politike. Fico je veºmi razantn˘, málo intelektuálny, a preto je tak˘ úspe‰n˘. Teraz nám ãísla ponúkajú Roberta Fica; neporovnával by som ho s Meãiarom, lebo keì sa dostane k moci, bude to v inom ãase a priestore, nebude maÈ také moÏnosti. ·ancu SMK na spoluprácu s ºavicou vidím v tom, Ïe na‰a voliãská báza nie je iba konzervatívna; to je kºúãové, ale zároveÀ upozorÀujem na márnosÈ akejkoºvek snahy asimilovaÈ Maìarov. Bolo to asi nudné, ìakujem za pozornosÈ! 99

Diskusia po príspevku Lászla Szigetiho Vladimír Kriv˘(sociológ, Sociologick˘ ústav SAV) V˘skumov hodnotov˘ch orientácií je pomerne veºké mnoÏstvo. Je pravda, Ïe neviem o nejakom ‰ir‰om v˘skume v poslednom období. Tieto v˘skumy umoÏÀujú vyjadrovaÈ sa aj o hodnotov˘ch orientáciách s politickou relevanciou, ãi u prívrÏencov SMK, alebo celkovo Maìarov Ïijúcich na Slovensku. Tieto dve skupiny sa znaãne prelínajú a do znaãnej miery sú identické. âo je teda typické pre väã‰inu dospelého maìarského obyvateºstva na Slovensku? Skúsim to zjednodu‰ene vyjadriÈ nasledovn˘m spôsobom: Napriek tomu, Ïe socio-‰truktúrne je pre maìarskú men‰inu na Slovensku charakteristické, Ïe je väã‰mi rurálna ako Slováci a z formálneho hºadiska má v priemere niÏ‰ie vzdelanie ako Slováci, takmer v‰etky politicky relevantné postoje, okrem socio-ekonomick˘ch, sú charakteristické t˘m, Ïe sú veºmi blízke vysoko‰kolsky vzdelan˘m a urbánnym Slovákom. To znamená, Ïe postoje voãi autoritárskym prejavom, postoje vo vzÈahu k Západu sú veºmi podobné postojom jednej ãasti Slovákov. Odli‰né sú v‰ak socio-ekonomické postoje. Tam vidíme znaãnú nostalgiu za obdobím spred roku 1989. Sãasti je to spojené aj s rozpadom âeskoslovenska a s vyostrením etnického konfliktu po vzniku samostatného Slovenska. Socio-ekonomické postoje z hºadiska rovnostárstva sú také, Ïe by sme ich mohli charakterizovaÈ ako ºavicovej‰ie. Potom je ale zaujímavé, Ïe väã‰ina z nich sa nerozhoduje pre ºavicové strany ale pre SMK. Ako tu bolo správne povedané, z kolektívnych identít je etnická identita tá najdominantnej‰ia. Táto identita je omnoho v˘raznej‰ia neÏ identita liberálna, ºavicová alebo akákoºvek iná. Zaznela tu poznámka, Ïe hodnotové orientácie nerozhodujú o v‰etkom. Samozrejme, Ïe nerozhodujú o v‰etkom, ale rozhodujú dosÈ silno. Práve kolektívna identita je krásnym príkladom toho, Ïe je aj súãasÈou hodnotov˘ch orientácií. MôÏeme sa p˘taÈ aj na orientácie Maìarov a SMK; orientácie Maìarov sú ºavicovej‰ie, zatiaº ão u samotnej strany to tak nie je. Ale na‰li by sme obdobu, napr. voliãi HZDS a samotné HZDS. ·pecifická poznámka: chcel by som e‰te rozlí‰iÈ Maìarov, ktorí b˘vajú v silne maìarskom prostredí a in˘ch Maìarov, Ïijúcich v prostredí znaãne slovenskom. Anal˘zy volebn˘ch ‰tatistík ukazujú, Ïe v tom druhom prípade je ochota hlasovaÈ aj za iné strany ako SMK omnoho väã‰ia. Koneãné rozhodnutie v‰ak nezávisí iba od toho, ako silne sú maìarskí voliãi pripútaní k SMK, ale závisí to aj od tej druhej strany. Od toho, ako ich oslovuje napr. ºavica. O tom rozhoduje nielen program strany, ale aj osoba lídra. Napr. Róbert Fico môÏe byÈ vníman˘ menej ako líder ºavicovej strany a viac môÏe byÈ percipovan˘ ako ãlovek symbolizujúci ak nie protimaìarské, tak aspoÀ pre Maìarov nie dosÈ prijateºné postoje. 100

Eduard Chmelár(vysoko‰kolsk˘ pedagóg, Univerzita Kon‰tantína Filozofa, Nitra) Moje otázka pre pána Szigetiho znie: Do akej miery je podºa vás reálna ‰tandardizácia politického priestoru medzi maìarsk˘mi voliãmi? âiÏe do akej miery je moÏná nejaká zmena alebo návrat k tomu systému, ktor˘ tu bol do roku 1998, k˘m ich volebn˘ zákon donútil spojiÈ sa do SMK. Z môjho hºadiska najprirodzenej‰ou formou by bolo, keby kaÏdá strana reflektovala men‰inovú poÏiadavky a v‰etko, ão je s t˘m spojené. Preto ma mrzí, Ïe tento projekt v SDª nevy‰iel, lebo zaãiatkom 90. rokov sa o to snaÏila nebohá Betka Borzová, ktorá s t˘m nakoniec neuspela. Akoby tak˘to obãiansky princíp nekore‰pondoval nielen s vôºou slovensk˘ch, ale ani maìarsk˘ch strán. Teraz si asi budeme odporovaÈ, ale po urãitej dobe zaãínam SMK vnímaÈ iba ako inteligentnej‰iu obdobu SNS. Strana, ktorá na poste prvého podpredsedu trpí Miklósa Duraya, sa môÏe tváriÈ akokoºvek, ale nacionalizmus je tam prítomn˘. Vladimír Faiã(riaditeº a predseda správnej rady In‰titútu ASA) Jednu poznámku k tomu, ão povedal pán Szigeti. Bol som ãlenom SDª a aj ãlenom toho orgánu, v ktorom sa v roku 1998 rozhodovalo o tom, ãi pôjdeme do koalície s SMK alebo nie. Hlasoval som za. Jedin˘ muÏ, ktor˘ hlasoval proti, nebol Róbert Fico, ale Ján Varjú, ãlen SDª maìarskej národnosti, ktorí nás v‰etk˘ch presviedãal, Ïe je neprístupné spájaÈ maìarskú men‰inu s SMK. Kto to robí, robí to úãelovo. Svoje stanovisko vysvetlil práve svojim ºavicov˘m postojom. A preto hlasoval proti. Peter Weiss(vysoko‰kolsk˘ pedagóg, b˘val˘ predseda SDª) Poznámka k Róbertovi Ficovi: V roku 1998 nehovoril svoj vlastn˘ názor, ale razantnou formou formuloval ist˘ taktick˘ krok, ktor˘ súvisel s koaliãn˘mi rokovaniami. Nebol motivovan˘ nejakou nacionálnou fóbiou, ale t˘m, Ïe sme vedeli, Ïe SDª ide do„pravicového obkºúãenia“ a chceli sme sa tak˘mto spôsobom pokúsiÈ„vyhandlovaÈ“ in˘ pomer síl. Tá nálepka mu prischla iba kvôli tomu, Ïe ako podpredseda strany to na tlaãovej konferencii povedal. Druhá poznámka: Z hºadiska nevyhnutnosti urãit˘ch reforiem momentálne pre sociálnodemokratickú politiku na slovenskej politickej scéne neexistuje lep‰í spojenec ako SMK. A to kvôli tomu, Ïe konzervatívno-liberálna pravicová politika je v príkrom rozpore so Ïivotn˘mi záujmami drvivej väã‰iny Maìarov, ktorí Ïijú v chudobn˘ch oblastiach na národnostne zmie‰an˘ch územiach. ëalej si myslím, Ïe dozrel ãas na diskusiu, ako odstrániÈ niektoré historické traumy a predsudky zo slovenskej politickej scény. Treba to robiÈ delikátne, rozumne, moÏno aj cez nejaké aktivity nezávisl˘ch intelektuálov, ktoré by vytvárali istú atmosféru porozumenia. Lebo ako sa ukázalo po dvoch úãastiach SMK vo vláde a aj po schvaºovaní urãit˘ch„men‰inov˘ch“ zákonov, k Ïiadnej katastrofe nedo‰lo. To, Ïe kvôli svojim ekonomick˘m záujmom robia hlúposti v Nitrianskom kraji, je uÏ ãosi iné, to nemá s etnicitou niã spoloãné. 101

Tretia poznámka: Nielen Meãiar pred voºbami v roku 1998, prostredníctvom toho ‰ialeného zákona, dal pluralitnú maìarskú politickú scénu dokopy. Urobil to uÏ aj predchádzajúci volebn˘ zákon, lebo trojkoalícia musela získaÈ 7 percent. Toto robilo z SDª, ktorá získavala hlasy aj na juhu, smrteºného nepriateºa pre maìarské politické strany. HovoriÈ v‰ak treba nielen o slovenskom nacionalizme, ale aj o maìarskom. Obãania maìaskej národnosti a predov‰etk˘m intelektuáli by si mali urobiÈ poriadok so svojimi radikálmi. ·ancu vidím v tom, Ïe ak by SMK mala skúsenosÈ z vládnutia v koalícii so sociálnou demokraciou a v Maìarsku by opäÈ vyhral Gyurcsány, existovala by moÏnosÈ na prekonanie niektor˘ch problémov. Ale ak sa znova na‰tartuje koncepcia spájania národa ponad hranice, nie v kultúrnom slova zmysle, ale vytváraním in‰titucionálnych a právnych väzieb medzi Maìarskou republikou a obãanmi in˘ch ‰tátov, tak to na Slovensku znovu vyvolá obranárske reakcie a ten potenciál sa môÏe premrhaÈ. Je tu veºká historická ‰anca. Boris Zala(poslanec NR SR, Smer – sociálna demokracia) Mám zopár poznámok. Pokiaº ide o politiku Smeru, tak ãasto tu dochádza k nedorozumeniu, ktoré spoãíva v tom, Ïe Smer sa nikdy negatívne nevyjadroval k maìarskej men‰ine. VÏdy to bol problém reakcie na politiku SMK. Bolo by dôleÏité, aspoÀ v intelektuálnej sfére, zaãaÈ tento rozdiel vnímaÈ. Ako tu uÏ niektorí naznaãili: doteraz bola SMK stotoÏÀovaná s maìarskou men‰inou a akákoºvek v˘hrada voãi SMK sa chápala ako útok na men‰inu. Pokladám to za absurditu a istú intelektuálnu slabosÈ. Toto rozlí‰enie je totiÏ principiálne. Druhá poznámka: Ako poslanec parlamentu mám na starosti práve Nitriansky kraj, kde som kedysi aj 20 rokov Ïil. Pri mojich v˘jazdoch som sa stretol s nieãím, ão by som nazval mikroklíma a„mikrodonucovanie“. Keì sa rozprávam s ãasÈou voliãov SMK, ktorí majú in˘ názor ako je dne‰ná politika vládnej koalície a jednoducho sa ich op˘tam:„Tak preão to neprejaví‰ vo voºbách?“ dostanem vÏdy rovnakú odpoveì:„To neprichádza do úvahy! âo by povedala moja rodina, susedia?“ Ten tlak je enormn˘. Volíme SMK, lebo kultúrno-národná identita je silnej‰ia ako diferencia, ktorá by tam mala vládnuÈ. Aj medzi Maìarmi Ïijúcimi na Slovensku v‰ak vnímam regionálne diferencie. Úplne iná situácia je v Nitrianskom kraji neÏ v Ko‰ickom. Prejavuje sa to aj na spolupráci. Napríklad v Ko‰ickom VÚC spolupracuje Smer s SMK a nikdy tam nebol problém. S akou aroganciou vystupuje SMK v nitrianskom zastupiteºstve v ekonomick˘ch otázkach, s takou istou aroganciou vystupuje aj v národn˘ch otázkach. Reakcia je potom prudká. Závereãná poznámka: V otázke ‰tandardizácie, v tom zmysle, Ïe by sa maìarské strany delili na liberálov, konzervatívcov a sociálnych demokratov, som dosÈ skeptick˘. Identita maìarského spoloãenstva na Slovensku bude e‰te dlho pretrvávaÈ a aj keì hodnotovo môÏu byÈ tak ãi onak orientovaní, z voliãského hºadiska budú stále preferovaÈ jednu stranu. 102

Svetozár Krno(politológ, Univerzita Kon‰tantína Filozofa, Nitra) Pri diskusii o moÏnej„pluralizácii“ maìarsk˘ch strán by sme sa mali drÏaÈ matematiky, ktorá nepustí. Pri 5-percentnom kvóre na vstup do parlamentu tu nemôÏe existovaÈ viacero maìarsk˘ch subjektov. To by tu muselo ÏiÈ oveºa viac Maìarov. Slovenská politická reprezentácia zanedbala jednu ‰ancu, resp. nemala na to odvahu. Mala ju v‰ak napr. Litva. Litva na rozdiel od dvoch zvy‰n˘ch pobaltsk˘ch republík nám môÏe poslúÏiÈ ako príklad. Pre etnické strany tu neexistuje 5-percentná klauzula a ruskí ãi poºskí voliãi sa tak môÏu skutoãne rozhodnúÈ a nemusia voliÈ iba jednu catch-all-party typu SMK. Darina Malová(politologiãka, Univerzita Komenského, Bratislava) Dovolím si iba jednu krátku otázku: Maìarskí ministri majú momentálne po ANO imidÏ najskorumpovanej‰ích. Je to ale skutoãne tak? Mne sa zdá, Ïe títo ministri v rámci svojho ministerského balíka iba rozdeºujú a uspokojujú chudobn˘ juh a popri tom aj niektor˘ch straníckych klientov. Ivan Okáli(ekonóm, Ústav slovenskej a svetovej ekonomiky SAV) Poznámka k rozvoju juÏn˘ch regiónov. Teraz sa pripravuje tzv. národn˘ strategick˘ rozvojov˘ rámec, v ktorom má vláda navrhnúÈ Bruselu spôsob vyuÏívania veºk˘ch finanãn˘ch zdrojov z eurofondov. V tejto stratégii sa odporúãa aj to, aby boli vytvorené ekonomické centrá rozvoja na juÏnom Slovensku, konkrétne v Nov˘ch Zámkoch, Leviciach, Luãenci a Rimavskej Sobote. To je jedna z ciest, ktorá môÏe pomôcÈ rozvoju t˘chto regiónov. Peter Magva‰i(podnikateº, b˘val˘ minister práce a sociálnych vecí) Hospodárska v˘konnosÈ na Slovensku klesala vÏdy smerom od západu na v˘chod. Takisto je to ale aj v Maìarsku. Keì som bol minister, vyjednával som o zamestnávaní na‰ich ºudí v Maìarsku. Vtedy tam oficiálne mohlo pracovaÈ iba 1600 obãanov SR. Pritom v GyŒrskej Ïupe a Váckej Ïupe je najniÏ‰ia miera nezamestnanosti, pohybuje sa iba okolo 2 percent. Toto sa po 1. máji 2004 so vstupom do EÚ zmenilo. Dnes ºudia z dunajskostredského a novozámockého okresu aÏ po Levice denne dochádzajú do zamestnania v Maìarsku. Vytvorila sa tak úplne nová ekonomická situácia: tradiãná migrácia za prácou v smere západ – v˘chod sa preorientovala na os severjuh. Takpovediac umelo rozdelené pôvodné uhorské regióny sa znovu úplne prirodzene preliali. BohuÏiaº toto sa nedá povedaÈ o Gemeri a Honte. Vytvorenie âeskoslovenska malo na tieto regióny veºmi negatívny dopad. Luãenec i RoÏÀava boli po ekonomickej stránke kedysi veºmi siln˘mi mestami. Rozdelením zaãal ich úpadok. A rovnako na opaãnej strane upadal i Salgotarján. V˘chod je zasa úzko prepojen˘ s Debrecínom a Mi‰kolcom, kde je jedna z najhor‰ích situácií v Maìarsku. Takto tu popri sebe existujú dve nevyváÏené sústavy: na jednej strane úspe‰n˘ GyŒr a Vác, na strane druhej chudobn˘ v˘chod. 103

Ako sa ukazuje, spolupráca na západe, je na prospech oboch strán, lebo mnoÏstvo firiem sa vytvorilo aj v Leviciach, a teraz expandujú do Váckej Ïupy a dopæÀajú sa. Treba sa na to prestaÈ pozeraÈ úzko národnou optikou, pretoÏe hranice v EÚ uÏ nehrajú takú rolu ako kedysi. Cezhraniãná spolupráca je jedna z moÏností ako rie‰iÈ regionálne disparity. László Szigeti(vydavateº, Kalligram) Aj keì ma to obãas hnevá, je to realita, Ïe základnou hodnotou u Maìarov je národná identita. Ako potenciálny voliã SMK som trochu v rozpakoch, keì sa strana namoãí do rôznych korupãn˘ch ‰kandálov, resp. s niektor˘mi prúdmi v tejto strane nie som spokojn˘. Nemám v‰ak ‰ancu inej voºby. Je to nerie‰iteºná otázka: Ako zabrániÈ„kontraselekcii“ pri v˘bere moÏn˘ch poslancov? S t˘m sa e‰te nikto nezaoberal, ale ist˘m spôsobom tu vládne jedna strana. Poznámka k Durayovi a k otázke ‰tandardizácie: Na niektoré veci potrebujete ‰irok˘ konsenzus. Bugár je donúten˘, aby robil kohéznu politiku a aby v SMK nechal aj podpredsedu Duraya. Osobne som viackrát proti Durayovi vystúpil. V politike v‰ak ide o nieão iné. V politike ide o to, Ïe sa treba udrÏaÈ pri moci. Buì sa zúãastním na riadení vecí verejn˘ch alebo nie. Keby bola maìarská spoloãnosÈ na Slovensku poãetnej‰ia a bolo by tu t˘ch potrebn˘ch niekoºko stotisíc voliãov a vytvorili by sa dve strany, ktoré by bojovali o voliãov, bolo by to na prospech veci. V tejto chvíli, pri existencii rôznych prúdov, je doslova umenie zostaÈ v strede. Ja som bojoval za to, aby Duray nebol v SMK, ale ako povedal Mitterand:„Je oveºa lep‰ie, keì máme Le Pena v parlamente ako mimo.“ V prípade Duraya je to nieão obdobné. K otázke nacionalizmu: Preão si myslíte, Ïe v SMK nemôÏu byÈ nacionalisti, veì nacionalizmus je 200-roãn˘ fenomén? To sa nedá len tak vygumovaÈ. Rovnako i idea Francúzskej revolúcie: sloboda, bratstvo, rovnosÈ bola cez komunizmus zdeformovaná, ale základn˘m problémom 21. storoãia bude deficit solidarity, ão je svetov˘ problém. Získali sme slobodu, ale stratili sme pocit solidarity. Ako tu uÏ bolo spomenuté, isté väzby, ktoré fungovali za Uhorska, nie je moÏné len tak pretrhaÈ ãi naopak vytvoriÈ. Od roku 1918 dodnes sa nevytvorila taká silná kohézia medzi obyvateºmi Îitného ostrova a Gemera. Oni nemajú prakticky Ïiaden vzÈah. Napr. mÀa osobne to viac Èahá do Bratislavy, do Viedne alebo do Budape‰ti, neÏ na Gemer. Áno, spája nás politika, ale to je v‰etko. Minister Zsolt Simon a korupcia: túto vec viem posúdiÈ iba ako obãan, a teda takisto ako vy. Neviem ão k tomu dodaÈ Posledná poznámka k ºavici: nemyslite si, Ïe ºavica nie je nacionalistická. Keì napríklad pri‰iel Gyula Horn na kongres SDª do Trenãína, vystúpil tam s poÏiadavkou autonómie. 104