Publikácia vznikla s podporou nadácie Friedrich Ebert Stiftung Bratislava Zborník Decentralizácia verejnej správy Slovenskej republiky – otvorené otázky Editorky: Elena Îárska Miriam ·ebová Bratislava, 2005

Recenzenti: prof. Ing. Milan Buãek, DrSc. doc. Ing. Jozef TvrdoÀ, CSc. Editorky: doc. Ing. Elena Îárska, CSc. Ing. Miriam ·ebová Zborník vy‰iel ako súãasÈ rie‰eného projektu VEGA ã. 1/1264/04„Decentralizácia verejnej správy vo fragmentovanej ‰truktúre osídlenia SR“, Ekonomická univerzita. Bratislava 2004. Katedra verejnej správy a regionálneho rozvoja, EUBA ISBN 80-89149-06-5

Decentralizácia verejnej správy Slovenskej republiky – otvorené otázky Zborník príspevkov z vedeckej konferencie organizovanej Katedrou verejnej správy a regionálneho rozvoja Ekonomickej univerzity v Bratislave Bratislava 22.11. 2005

OBSAH I. DECENTRALIZÁCIA VEREJNEJ SPRÁVY – PRIEBEH, V¯SLEDKY A PROBLÉMY Jozef BÚ·IK: Reformné procesy v ‰tátnej správe ............................ 7 Marta HAMALOVÁ – Stanislava PAPÁNKOVÁ: K aktuálnym problémom komunálnej reformy v SR ............................................. 19 Marián MINAROVIâ: Politika regionálneho rozvoja z pohºadu Únie miest Slovenska ........................................................................ 35 Jozef MRVA: Postavenie samosprávy v reforme verejnej správy a problémy decentralizácie kompetencií ......................................... 41 Anna SCHULTZOVÁ: Miestne dane vo vybran˘ch ‰tátoch OECD a daÀ z nehnuteºností v SR od roku 2005 ....................................... 47 II. DECENTRALIZÁCIA VEREJNEJ SPRÁVY – PRIESKUM Elena ÎÁRSKA – Miriam ·EBOVÁ: Decentralizácia verejnej správy v zrkadle predstaviteºov samosprávy, ‰tátnej správy a obãanov ..... 58 III. DECENTRALIZÁCIA VEREJNEJ SPRÁVY – DISKUSIA Eva BALÁÎOVÁ – Viera PAPCÚNOVÁ: Anal˘za v˘konu prenesen˘ch kompetencií zo ‰tátu na miestnu samosprávu ............................... 79 Zuzana FRNOVÁ: Reforma verejnej správy a obãianska spoloãnosÈ „SpolupracovaÈ sa dá“ ...................................................................... 84 Franti‰ek KOSORÍN: Alternatívne metódy zvy‰ovania efektívnosti vo verejnej správe .............................................................................. 90 Du‰an KOZOVSK¯(TICH¯): Otvorené otázky fi‰kálnej decentralizácie v SR .......................................................................... 96 Ema MI·ÚNOVÁ: Aktuálna organizácia cestovného ruchu vo verejnom sektore na Slovensku ................................................ 103

Viera VLâKOVÁ: Dopad decentralizácie verejnej správy na demografickú ‰truktúru sídiel v SR .......................................... 108 Nora ·TANGOVÁ – Jana MITAªOVÁ: Hodnotenie v˘stupov v samospráve ako nevyhnutn˘ podklad pre moderné manaÏérske riadenie ........................................................................ 114 PRÍLOHY ........................................................................................... 114

Predslov Decentralizácia verejnej správy Slovenskej republiky patrí k veºmi aktuálnym a diskutovan˘m problémom, dot˘kajúcich sa kaÏdého obãana. Je to zloÏit˘, postupn˘ a dlhodob˘ proces zmien usporiadania, v˘konu a fungovania orgánov ‰tátnej správy a samosprávy. Uveden˘ proces priniesol a priná‰a rad nov˘ch úãeln˘ch väzieb a pozitívnych v˘sledkov, ale aj problémov a rizík. Tieto skutoãnosti sa stali a zostávajú predmetom skúmania, anal˘z, hodnotení a navrhovania v˘chodísk, ktoré sú predmetom záujmu subjektov z rôznych oblastí spoloãenského Ïivota – od samotn˘ch predstaviteºov verejnej správy cez laickú verejnosÈ aÏ po odborne zainteresované vedeckov˘skumné kolektívy. Príspevkom k rie‰eniu danej problematiky chce byÈ i tento zborník, ktor˘ je tematicky zameran˘ na viaceré aspekty procesu decentralizácie verejnej správy na Slovensku. Základom jeho vzniku bola vedecká konferencia, realizovaná ako súãasÈ rie‰enia grantového projektu VEGA ã. 1/1246/04„ Decentralizácia verejnej správy vo fragmentovanej ‰truktúre osídlenia SR“. Odborná verejnosÈ, predstavitelia verejnej správy, ako aj ‰tudenti univerzít orientovan˘ch na ‰túdium verejnej správy, tu môÏu nájsÈ rad cenn˘ch poznatkov a informácií o doteraj‰om priebehu, v˘sledkoch a problémoch decentralizaãného procesu vo verejnej správe, ako aj odpovede na niektoré otázky súvisiace s danou témou. Zborník mohol vzniknúÈ len vìaka láskavej pomoci Friefrich Ebert Stiftung. Elena Îárska

I. Decentralizácia verejnej správy – priebeh, v˘sledky a problémy REFORMNÉ PROCESY V ·TÁTNEJ SPRÁVE Ing. Jozef Bú‰ik, CSc. Ministerstvo vnútra SR sekcia verejnej správy Sekretariát Rady vlády SR pre verejnú správu DrieÀová 22, 826 86 Bratislava 02/ 48592900, srv.svs@mvsr.vs.sk Kºúãové slová: ‰tátna správa, orgány ‰tátnej správy, územno – správne usporiadanie, reorganizácia Úvod ªudská spoloãnosÈ sa zakladá na koexistencii, kooperatívnosti a vzájomnej potrebnosti ºudí. Táto skutoãnosÈ vyÏaduje ich vzájomnú komunikáciu, ktorá sa vo svojich formách, intenzite a v˘zname mení v priebehu historického v˘voja spoloãnosti. KaÏdá moderná demokratická spoloãnosÈ má vytvoren˘ svoj vlastn˘ systém riadenia – regulácie individuálnych a skupinov˘ch záujmov. Jednu z rovín regulácie(pri re‰pektovaní v‰eobecn˘ch morálnych zásad a politického a obãianskeho zdruÏenia) predstavuje verejná správa. Pojem verejná správa obsahuje problematiku organizácie a riadenia vecí verejn˘ch, je teda súãasÈou spoloãenskej reality, praktickou a úãelovou záleÏitosÈou, reflektovanou verejnosÈou. Vymedzenie základn˘ch pojmov Verejná správa Verejnú správu chápeme ako sluÏbu verejnosti, aj keì v mnoh˘ch situáciách má tieÏ donucovací charakter. V tomto zmysle je ist˘m vyjadrením politiky(pokiaº vnímame politiku ako správu verejn˘ch vecí). Obsahovo je vecou verejnej správy v‰etko, ão v‰eobecne uznávame za záujem verejnosti, teda veci, v ktor˘ch záujmy ‰ir‰ieho okruhu ºudí(obyvateºov, obãanov, voliãov atì.) prevládajú nad záujmami jednotliv˘ch osôb(subjektov). V ‰ir‰om poÀatí zasahuje teda verejná správa aj do sféry súkromnej. Aj keì tu pre v‰etky fyzické 8

a právnické osoby platí zásada„ão nie je zakázané, to je povolené“, pre verejnú správu predstavuje obmedzenie len na to, ão a v akej miere je zákonom povolené. V uωom chápaní, a to oveºa intenzívnej‰ie, vstupuje verejná správa do riadenia verejného sektora. Zvládnutie v‰etk˘ch relevantn˘ch stránok existencie verejnej správy je rozhodne záleÏitosÈou interdisciplinárnou. Pre komplexné pochopenie problematiky verejnej správy sa preto ako najefektívnej‰í ukazuje systémov˘ prístup. V základnej rozli‰ovacej úrovni je potrebné chápaÈ ju ako prvok systému spoloãnosti. Termín pouÏívame od roku 1990 ako krátky a dostatoãne v˘stiÏn˘. Verejná správa predstavuje produkt a základn˘ nástroj ‰tátu. Je prísne organizovaná, predov‰etk˘m jej zloÏka ‰tátna správa, ktorej ãinnosÈ zabezpeãuje existencia represívnych zloÏiek ‰tátu. Moderná verejná správa by mala plniÈ v‰eobecne platné kritériá, predov‰etk˘m by pre Àu mala byÈ charakteristická: • jasná deºba pôsobnosti, právomoci a zodpovednosti medzi in‰titúciami verejnej správy a vo vzÈahu k obãanovi, • kvalitná legislatíva, • dodrÏanie a schopnosÈ vynucovacieho práva, • vysoká profesionalita a etika zamestnancov verejnej správy. ·tát ·tát je politickou organizáciou spoloãnosti, ktorá mu slúÏi na organizovanie uspokojovania vlastn˘ch potrieb, predov‰etk˘m vytvorením poriadku a bezpeãnosti na urãitom právne vymedzenom území. Plní funkciu normatívnu, ochrannú, v˘konu spravodlivosti, sociálnu, kultúrnu a ekonomicko – regulaãnú. ·tát je produktom organizácie ºudskej spoloãnosti na urãitom stupni jeho v˘voja(produktom ºudskej interakcie). V‰eobecne sa uznáva, Ïe ‰tát charakterizujú tri, resp. ‰tyri základné znaky. Prv˘m je existencia ‰tátnej moci. Vyjadrenie ‰tátnej(resp. politickej) moci má mnoho atribútov(vytvára politické in‰titúcie, formuje vzÈahy medzi nimi a vydáva právne pravidlá – ústavu, zákony, atì., ìalej má hlavu ‰tátu, vlastnú menu, armádu, ‰tátne symboly ako vlajku, znak, hymnu a pod.). ·tátna správa ·tátna správa je vykonávaná orgánmi(in‰titúciami) ‰tátu. ·tátne orgány sú súãasÈou mechanizmu ‰tátu, ktor˘ vo svojom súhrne zabezpeãuje realizáciu jednotliv˘ch funkcií a úloh ‰tátu. Presnej‰ie povedané, reálne reprezentujú ‰tát. V‰etky najdôleÏitej‰ie ‰tátne orgány upravuje ústava, ktorá súãasne ustanovuje ich miesto v hierarchii ‰tátnych orgánov, spôsob ich kreácie, vzájomné vzÈahy medzi nimi, rozsah ich právomocí, pôsobnosÈ a neraz aj základnú organizaãnú ‰truktúru. Z priestorového pohºadu ide o centrálne(ústredné) alebo územné orgány. Orgánmi ‰tátu sú ministerstvá, ostatné ústredné orgány ‰tátnej správy, miestne orgány ‰tátnej správy(krajské a obvodné úrady), ale aj niektoré verejno – právne in‰titúcie zabezpeãujúce v˘kon ‰tátnej správy v zákone stanovenom rozsahu. Existujú rôzne kritéria delenia ‰tátnych orgánov . Rozhodujúce a základné delenie je na orgány primárne(bezprostredne zastupujú nositeºa ‰tát9

nej moci – ºud) a sekundárne(sú odvodené od primárnych), sú nimi kreované a v parlamentnej vládnej forme aj kontrolované. ëalej ‰tátne orgány delíme podºa toho, koho reprezentujú(zákonodarná, v˘konná a súdna moc). Podºa zloÏenia ich rozli‰ujeme na kolegiálne a individuálne, podºa personálneho obsadzovania na volené a vymenúvané. ëal‰ími kritériami je napr. právna forma zriaìovania, dæÏka funkãného obdobia a pod. Organizácia ‰tátnej správy Systémovo a prehºadne moÏno prezentovaÈ podºa p. Berãíka organizáciu ‰tátnej správy nasledovne 1 : 1. ústredné(najvy‰‰ie) ‰tátne orgány(NR SR, prezident SR, vláda SR, Ústavn˘ súd, Súdna rada, Najvy‰‰í súd, Prokuratúra SR, Verejn˘ ochranca práv, Najvy‰‰í kontroln˘ orgán), 2. ústredné orgány ‰tátnej správy, 3. orgány ‰tátnej správy, 4. miestne orgány ‰tátnej správy. Sústava ústredn˘ch orgánov, najmä ministerstiev, je urãit˘m zrkadlom ‰truktúry základn˘ch úloh ‰tátu v procese riadenia spoloãnosti. V organizácii ústredn˘ch orgánov ‰tátnej správy u nás moÏno ìalej pozorovaÈ vplyv ‰truktúry národného hospodárstva(odvetvovú a prierezovú), ale je tu aj politick˘ vplyv, ktor˘ na základe koaliãn˘ch rozhovorov vedie spravidla k rozdeºovaniu alebo zluãovaniu ministerstiev prihliadajúc k zabezpeãeniu adekvátneho politického zastúpenia v príslu‰nej vláde. Nové skutoãnosti nastali v poslednom období na Slovensku aj v súvislosti vo vstupom SR do EÚ. Ústredné orgány ‰tátnej správy sa ãlenia na ministerstvá(14) a ostatné ústredné orgány ‰tátnej správy(11): Úrad vlády SR, Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, ·tatistick˘ úrad SR, Úrad pre verejné obstarávanie, Úrad jadrového dozoru SR, Úrad priemyselného vlastníctva SR, Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skú‰obníctvo SR, Úrad pre ‰tátnu sluÏbu, Protimonopoln˘ úrad SR, Národn˘ bezpeãnostn˘ úrad, Správa ‰tátnych hmotn˘ch rezerv SR). Medzi orgány ‰tátnej správy sa zaraìujú tie orgány, ktoré svoju odvetvovú pôsobnosÈ uplatÀujú priamo na území celej SR. V ojedinel˘ch prípadoch majú na území svoje pracoviská. âasÈ t˘chto úradov vznikla v snahe odºahãiÈ ústredn˘ orgán ‰tátnej správy od operatívnej správnej ãinnosti. Patria sem: • Nezávislé orgány ‰tátnej správy (bez priamej podriadenosti pod niektor˘m ústredn˘m orgánom ‰tátnej správy) – Úrad na ochranu osobn˘ch údajov, Úrad pre dohºad nad zdravotnou starostlivosÈou, Úrad pre reguláciu sieÈov˘ch odvetví, Rada pre vysielanie a retransmisiu, Telekomunikaãn˘ úrad SR, Po‰tov˘ regulaãn˘ úrad. 1 P. Berãík, Základy ‰túdia verejnej správy EF UMB, Banská Bystrica 2005 10

• Orgány ‰tátnej správy s celorepubikovou pôsobnosÈou v podriadenosti príslu‰ného ústredného orgánu ‰tátnej správy – Úrad pre obrannú ‰tandardizáciu, kodifikáciu a ‰tátne overovanie kvality so sídlom v Trenãíne, Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, Centrum pre medzinárodnú ochranu detí a mládeÏe, Puncov˘ úrad SR, Pôdohospodárska platobná agentúra, Leteck˘ úrad SR, ·tátny dráhov˘ úrad, ·tátna plavebná správa, Slovensk˘ metrologick˘ ústav. Zvlá‰tnu podskupinu v tejto kategórii tvoria kontrolné a in‰pekãné orgány ako Správa finanãnej kontroly, ·tátny ústav pre kontrolu lieãiv, Ústredn˘ kontroln˘ a skú‰obn˘ ústav poºnohospodársky, Ústav ‰tátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a lieãiv, Plemenárska in‰pekcia SR, Slovensk˘ metrologick˘ in‰pektorát. • Miestne orgány ‰tátnej správy : Vy‰‰ia vojenská správa(Územná vojenská správa 8), Ústredné daÀové riaditeºstvo SR(DaÀové úrady 101), Colné riaditeºstvo SR(Colné úrady 15), ·tátna pokladnica, Úrad verejného zdravotníctva(Regionálne úrady verejného zdravotníctva 36), Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny(Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny 46), Pamiatkov˘ úrad SR (Krajské pamiatkové úrady 8), Hlavn˘ bansk˘ úrad(Obvodné banské úrady 5), ·tátna veterinárna a potravinová správa SR(Regionálne veterinárne a potravinové správy 40 a Krajské veterinárne a potravinové správy 8). • Miestna ‰tátna správa v Slovenskej republike v priamom riadení z úrovne ústredného orgánu ‰tátnej správy je reprezentovaná nasledujúcimi subjektami: Krajské úrady(MV SR 8) a Obvodné úrady(50), Krajské úrady Ïivotného prostredia(MÎP SR 8) a Obvodné úrady Ïivotného prostredia(46), Krajské ‰kolské úrady(M· SR 8), Krajské pozemkové úrady(MP SR 8) a Obvodné pozemkové úrady(44), Krajské lesné úrady(MP SR 8) a Obvodné lesné úrady(30), Krajské stavebné úrady(MVRR SR 8), Krajské úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie(MDPT SR 8) a Obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie(46), Katastrálne úrady (ÚGKK SR 8) a Správy katastra(79). • V tejto kategórii orgánov je potrebné uviesÈ aj nasledovné in‰pekcie: • Slovenská in‰pekcia Ïivotného prostredia(4 in‰pektoráty), ·tátna ‰kolská in‰pekcia(8 in‰pekãn˘ch centier), Národn˘ in‰pektorát práce(8 in‰pektorátov), ·tátna energetická in‰pekcia(8 in‰pektorátov), Slovenská obchodná in‰pekcia(8 in‰pektorátov), Slovenská stavebná in‰pekcia(5 in‰pektorátov). Medzi ìal‰ie orgány a in‰titúcie moÏno zaradiÈ: A. Miestne orgány justície (Krajské a okresné súdy, Vy‰‰í vojensk˘ súd a vojenské súdy, Krajské a okresné prokuratúry, Vy‰‰ia vojenská prokuratúra a vojenské prokuratúry). B. Vojenské, bezpeãnostné a záchranné zloÏky(Ozbrojené sily SR, Policajn˘ zbor SR, Îelezniãná polícia SR, Hasiãsk˘ a záchrann˘ zbor SR, Zbor väzenskej a justiãnej stráÏe SR, Slovenská informaãná sluÏba, Vojenské ochranné spravodajstvo, Horská záchranná sluÏba). C. Iné ‰tátne in‰titúcie (Fond národného majetku SR, Slovensk˘ pozemkov˘ fond, Národná banka Slovenska). 11

D. Verejnoprávne in‰titúcie(Sociálna poisÈovÀa, V‰eobecná zdravotná poisÈovÀa, Spoloãná zdravotná poisÈovÀa). Toºko prezentácia súãasnej ‰truktúry ‰tátnej správy na Slovensku. Z prehºadu moÏno vidieÈ jej znaãne zloÏitú ‰truktúru. Je potrebné si uvedomiÈ, Ïe ide o viacúrovÀov˘ systém so zloÏit˘mi vnútorn˘mi väzbami, a preto reformu ÈaÏko moÏno dosiahnuÈ nesystémov˘mi parciálnymi zmenami. Naviac v záujme kvality a efektívnosti nielen ‰tátnej správy, ale celej verejnej správy je potrebné reagovaÈ na nové modely riadenia, ako je napr. New Public Management, Benchmarking, Outsouricing, model CAF, a pod. Nová politická – spoloãenská zmena a hospodárska orientácia vyjadrená v ústavn˘ch zmenách po roku 1990 vytvorila prirodzen˘ politick˘ tlak na uskutoãnenie reformy vtedaj‰ieho administratívno – centralistického systému ‰tátu. Cieºom bolo v kontexte s v˘vojom v Európe vytvoriÈ stabilizované podmienky pre ãinnosÈ ‰tátu na princípoch pluralitnej demokracie a ‰tandarde vyspel˘ch krajín. ZároveÀ bolo potrebné nahradiÈ predchádzajúci systém systémom fungujúcim na interakcii verejného a súkromného sektora. Pre úplnosÈ je potrebné uviesÈ, Ïe sa vyvíjal aj systém verejnej správy vo vyspel˘ch krajinách ná‰ho kontinentu, ale aj vo svete. Reakcia bola na spoloãensk˘ a ekonomick˘ v˘voj, na prebiehajúce globalizaãné tendencie, na urãité krízové momenty a tendencie. Reformné kroky v ‰tátnej správe po roku 1990 V tejto ãasti venujeme pozornosÈ len ‰tátnej správe, ktorá popri územnej samospráve pôsobí nezávisle, ako jedna zo zloÏiek verejnej správy. Realizované reformné kroky v ‰tátnej správe po roku 1990 mali svoju ãasovú a vecnú súvislosÈ a následnosÈ. MoÏno ich komentovaÈ nasledovne: V roku 1990 bolo rozhodnuté o revitalizácii miestnej samosprávy, o oddelení ‰tátnej správy od samosprávy, o zru‰ení krajsk˘ch úradov . V územnej organizácii ‰tátu sa teda zru‰ili 4 kraje a správne usporiadanie bolo vyjadrené existenciou 38 okresov a 121 obvodn˘ch úradov, priãom v niektor˘ch oblastiach ‰tátnej správy a v niektor˘ch územiach sa umoÏÀovalo zriaìovaÈ aj tzv. deta‰ované pracoviská. Miestnu ‰tátnu správu vykonával ‰tát aj rôznymi úradmi ‰pecializovanej ‰tátnej správy pôsobiacimi vo vymedzen˘ch správnych celkoch(napr. daÀové úrady, colné orgány, finanãné správy, úrady Ïivotného prostredia, úrady práce a pod.). Dôsledné oddelenie ‰tátnej správy od samosprávy sa prejavilo v systéme financovania verejn˘ch úloh zo ‰tátneho rozpoãtu uplatnením prísne odvetvového princípu prostredníctvom rozpoãtov ministerstiev. Reforma verejnej správy sa po roku 1990 prejavila aj presunom niektor˘ch úloh ‰tátu na verejno – právne korporácie(napr. vznik Sociálnej poisÈovne, zdravotn˘ch poisÈovní, Národného úradu práce a pod.). V oblasti záujmovej samosprávy bolo po roku 1991 zriaden˘ch 30 profesn˘ch komôr a tieÏ Obchodná a priemyselná komora a Poºnohospodárska komora. 12

V roku 1996 sa uskutoãnil druh˘ krok reformy verejnej správy . Podºa zákona NR SR ã. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní v znení neskor‰ích predpisov sa Slovenská republika ãlení na kraje, kraje sa ãlenia na okresy a okresy na obce a vojenské obvody. Organizácia miestnej ‰tátnej správy je reprezentovaná krajsk˘mi a okresn˘mi úradmi tak, ako to upravoval zákon NR SR ã. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej ‰tátnej správy v znení neskor‰ích predpisov. Vzniklo 8 krajsk˘ch a 79 okresn˘ch úradov. Krajské úrady boli samostatn˘mi rozpoãtov˘mi kapitolami, boli druhostupÀov˘mi odvolacími orgánmi ‰tátnej správy a mali tieÏ koordinovaÈ plnenie spoloãn˘ch úloh s in˘mi orgánmi ‰tátnej správy a samosprávy pri zabezpeãovaní úloh ekonomického a sociálneho rozvoja príslu‰ného územia. Krajské úrady mali tieÏ právo v rozsahu svojej pôsobnosti uzatváraÈ s orgánmi verejnej správy v in˘ch krajinách zmluvné vzÈahy. V tomto období do‰lo aj k integrácii ‰tátnej správy a rezortného riadenia miestnej ‰tátnej správy(nie v‰ak absolútne) napr. okresné a obvodné úrady, Ïivotného prostredia, práce. V súvislosti s t˘mto krokom reformy verejnej správy boli predmetom diskusie zriadenie krajov a ich poãet (posudzoval sa poãet 12, ale aj 16), integrácia ‰tátnej správy a jej efektívnosÈ, poãet a veºkosÈ okresov z hºadiska poãtu obyvateºov(veºkosÈ okresov bola zastúpená zhruba od 13 do 160 tis. obyvateºov, a preto sa aj okresy ãlenili do troch skupín a to do 30 000, do 90 000 a nad 90 000 tis. obyvateºov). V roku 1999 vzala vláda SR na vedomie Stratégiu reformy verejnej správy 2 a v roku 2000 Koncepciu decentralizácie a modernizácie verejnej správy 3 . V Koncepcii decentralizácie a modernizácie verejnej správy moÏno nájsÈ rámcov˘ zoznam kompetencií, z ktorého sa má pri deºbe kompetencií medzi ‰tátnou správou a územnou samosprávou vychádzaÈ, ale aj kritériá pre deºbu kompetencií. Medzi kritériá pre deºbu kompetencií medzi ‰tátnou správou a samosprávou boli zaradené: v˘luãnosÈ nositeºa, garancia ústavn˘ch práv, subsidiarita, prospe‰nosÈ pre obãanov, efektívnosÈ financovania, udrÏanie úrovne kvality a dostupnosÈ statkov, európsky ‰tandard, priestorová urãenosÈ, zníÏenie nákladov na v˘kon verejnej správy – funkãná ‰truktúra in‰titúcie územnej samosprávy. Od roku 1999 nastáva aj postupná dezintegrácia miestnej ‰tátnej správy obnovovaním samostatn˘ch úradov napr. v oblasti veterinárnej správy, ‰kolskej in‰pekcie, verejného obstarávania, správy katastra, pamiatok, poÏiarnej ochrany. Bola to reakcia na silné tendencie príslu‰n˘ch ústredn˘ch orgánov atomizovaÈ ‰tátnu správu a túÏba po väã‰ej dôleÏitosti a prezentácii. Bola to zároveÀ predzvesÈ vzniku neskor‰ej ‰pecializovanej miestnej ‰tátnej správy. V˘znamn˘ medzník vo v˘voji ‰tátnej správy bol zaznamenan˘ v roku 2001. Zákonom ã. 302/2001 Z. z. bola zriadená samospráva vy‰‰ích územn˘ch celkov (samosprávnych krajov). Územn˘ obvod samosprávneho kraja je zhodn˘ s územím kraja a moÏno ho meniÈ len zákonom. Na Slovensku teda vzniklo 8 samosprávnych krajov. 2 Uznesenie vlády SR ã. 695 z 18.8. 1999 3 Uznesenie vlády SR ã. 230 z. 11.4. 2000 13

Vytvorením druhého stupÀa územnej samosprávy boli splnené podmienky pre prechod niektor˘ch pôsobností z orgánov miestnej ‰tátnej správy na obce a vy‰‰ie územné celky . Rie‰il to zákon ã. 416/2001 Z. z. a ãasov˘ harmonogram bol od 1. 4. 2002 do 1.1.2004. I‰lo o viac ako 400 kompetencií, ktoré bolo doprevádzané znaãn˘mi presunmi v oblasti finanãn˘ch a personálnych zdrojov. Napr. od roku 2001 vzrástli príjmy rozpoãtov obcí z 32 mld. Sk na 77 mld. SK a hodnota majetku zo 183 mld. Sk na 318 mld. Sk. 4 (údaje okolo prvého polroku r. 2005) Na obce pre‰li pôsobnosti na úseku: • pozemn˘ch komunikácií, • vodného hospodárstva, • v‰eobecnej vnútornej správy – vedenie matrík, • sociálnej pomoci, • územného plánovania a stavebného poriadku, • ochrany prírody, • ‰kolstva, • telesnej kultúry, • divadelnej ãinnosti, • zdravotníctva, • regionálneho rozvoja, • cestovného ruchu. Na samosprávne kraje pre‰li pôsobnosti na úseku: • pozemn˘ch komunikácií. • dráh, • cestnej dopravy, • civilnej ochrany, • sociálnej pomoci, • územného plánovania, • ‰kolstva, • telesnej kultúry, • divadelnej ãinnosti, • múzeí a galérií, • osvetovej ãinnosti, • kniÏníc, • zdravotníctva, • humánnej farmácie, • regionálneho rozvoja, • cestovného ruchu. Bliωiu ‰pecifikáciu prenosu kompetencii v tomto príspevku neuvádzame. V prípade osobitného záujmu odporúãame pre‰tudovaÈ príslu‰né legislatívne normy. 4 Stanovisko XV. snemu ZMOS k realizácii fi‰kálnej decentralizácie – Verejná správa z 10.6. 2005 14

Realizované zmeny sú v súãasnosti v ‰tádiu posudzovania, vyhodnocovania a verejnej diskusie. Mali by pomôcÈ rie‰iÈ aj problém medzi mierou decentralizácie a rozdrobenosÈou sídelnej ‰truktúry, priblíÏiÈ verejné sluÏby obãanovi a prispieÈ ku kvalifikovanému, racionálnemu a efektívnemu v˘konu verejnej správy. V súvislosti s prenosom kompetencií bolo poukazované na niektoré otázky a otvorené problémy. I‰lo napr. o: • ìal‰í rast a neefektívnosÈ verejn˘ch v˘davkov, • nesystémové opatrenia v uskutoãÀovanej reforme, • nevhodnú ‰truktúru verejnej správy, • duplicity v delení kompetencií, • nedostatoãn˘ kontroln˘ systém v samospráve, • nevhodn˘ systém riadenia a nemotivaãné prostredie, • nekoordinovanosÈ postupu, • oneskorené prijímanie reformn˘ch zákonov a niekedy aj protichodnosÈ ich ustanovení, • financovanie kompetencií, • oneskorovanie podpisu delimitaãn˘ch protokolov, • nedorie‰enie vlastníckych vzÈahov, • absencia poistenia majetku, • personálne zabezpeãenie kompetencií, • kapitálová poddimenzovanosÈ, atì. Nejde o otázky, ktoré by svojou povahou spochybÀovali decentralizáciu, ale poukazujú na ‰irok˘ záber decentralizácie, nie vÏdy náleÏitú koordináciu celkového postupu a poddimenzovanie finanãného zabezpeãenia presúvan˘ch kompetencií. V roku 2003 vláda SR schválila Návrh projektu decentralizácie verejnej správy 5 a Návrh koncepcie usporiadania miestnej ‰tátnej správy 6 . V uveden˘ch materiáloch sa rie‰ili otázky legislatívnych úprav vzniku budúcej ‰pecializovanej ‰tátnej správy, terminológia miestnej ‰tátnej správy, optimalizácia jej usporiadania, problematika komunálnej reformy, harmonogram vykonan˘ch zmien, otázky finanãné, personálne, umiestnenia orgánov a informaãného systému miestnej ‰tátnej správy. Zru‰ením v‰etk˘ch okresn˘ch úradov a transformáciou krajsk˘ch úradov k 1.1. 2004 integrovaná ‰tátna správa zanikla a vytvorilo sa 9 samostatn˘ch systémov orgánov ‰pecializovanej ‰tátnej správy organizovan˘ch poväã‰ine na dvoch stupÀoch riaden˘ch príslu‰n˘mi odvetvov˘mi ministerstvami. I‰lo o krajské a obvodné úrady v gescii Ministerstva vnútra SR (v‰eobecná vnútorná správa, Ïivnostenské podnikanie, civilná ochrana, riadenie ‰tátu v krízov˘ch situáciách mimo ãasu vojny a vojnového stavu), Ministerstva dopravy, pô‰t a telekomunikácií SR(cestná doprava a pozemné ko5 Uznesenie vlády SR ã. 370 zo 14.5. 2003 6 Uznesenie vlády SR ã. 371 zo 14.5. 2003 15

munikácie), Ministerstva pôdohospodárstva SR(pozemkové a lesné úrady), Ministerstva Ïivotného prostredia SR, Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstva zdravotníctva SR, Ministerstva ‰kolstva SR a Ministerstva v˘stavby a regionálneho rozvoja SR(stavebné úrady) 7 . V priebehu ìal‰ích rokov (r. 2004 a 2005) boli schválené e‰te niektoré zákony a vykonávajúce predpisy upravujúce nov˘ systém financovania územn˘ch samospráv (o rozpoãtov˘ch pravidlách verejnej správy, o rozpoãtov˘ch pravidlách územnej samosprávy, o rozpoãtovom urãení v˘nosu dane z príjmov územnej samospráve, o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady 8 ). ëalej zákony a vykonávacie predpisy t˘kajúce sa energetiky a regulácie v sieÈov˘ch odvetviach, zdravotníctva, lesníctva, colníctva, pozemn˘ch komunikácií, súdov, sociálnych vecí, Ïivotného prostredia a pod.. Prebiehajúca reforma verejnej správy a prirodzene aj ‰tátnej správy zah⁄Àala viacej procesov t˘kajúcich sa deetatizácie, decentralizácie, dekoncentrácie, dezintegrácie atì. Je potrebné sledovaÈ, ako v podmienkach diferenciácie a roztrie‰tenej ‰tátnej správy sa bude zabezpeãovaÈ koordinácia tak, aby nedochádzalo k ome‰kávaniu, nezámern˘m a kontraproduktívnym dôsledkom, k vnútorn˘m rozporom, treniu a nezosúladeniu v˘konu ‰tátnej správy. Návrh odporúãaní na zameranie ìal‰ích reformn˘ch krokov V súvislosti s prechodom rozhodujúcej ãasti verejn˘ch sluÏieb zo ‰tátnej správy na územnú samosprávu sa do popredia dostáva otázka ‰tandardizácie verejn˘ch sluÏieb a zabezpeãenie ústavou zaruãenej rovnosti na celom území ‰tátu. V konkrétnosti je potrebné ich odvetvovo priradiÈ, odborne posúdiÈ ich ‰tandardnú úroveÀ, legislatívne ju upraviÈ a pravidelne monitorovaÈ a vyhodnocovaÈ. V tejto súvislosti nemoÏno vylúãiÈ aj také návrhy, ktoré by prezentovali potrebu návratu niektor˘ch pôsobností späÈ na ‰tátnu správu. Na základe twinningovej zmluvy sa na Slovensku realizuje projekt„Podpora reformy verejnej správy v SR“. V˘znamná je najmä zloÏka t˘kajúca sa vytvorenia nového systému a mechanizmov potrebn˘ch na koordináciu a spoluprácu orgánov ‰tátnej správy a územnej samosprávy . Cieºom je zlep‰iÈ súãasn˘ systém, metódy a formy koordinácie na základe skúseností z ãinnosti modernej verejnej správy v ãlensk˘ch ‰tátoch Európskej únie. Na zlep‰enie súãasného stavu navrhujú zahraniãní experti zriadiÈ tzv. kolégium predstaviteºov orgánov miestnej ‰tátnej správy a územnej samosprávy. Vláda SR uÏ vzala„Informáciu“ v tomto smere na vedomie a tak sa bude projekt postupne overovaÈ v Banskobystrickom kraji. V˘sledky overovania budú námetom aj na doladenie realizovanej reformy ‰tátnej správy v SR. 7 Bliωie pozri zákony ã. 453, 515, 518, 519, 525, 534, 596, 608 z roku 2003 Z.z. 8 Bliωie pozri zákony ã. 523, 564, 582, 583 z roku 2004 Z.z. 16

Pokiaº ide o centrálnu úroveÀ ‰tátnej správy, moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe sa uskutoãnili viaceré audity ãinností na jednotliv˘ch ústredn˘ch orgánoch ‰tátnej správy . V niektor˘ch prípadoch sa to premietlo aj do personálneho rie‰enia, celkove v‰ak otázka efektívneho a racionálneho usporiadania centrálnej úrovne a zabezpeãenia sluÏieb vypl˘vajúcich im z ústavy a príslu‰ného kompetenãného zákona nie je dorie‰ená. Na jednej sprane pribúdajú nové úlohy (napr. v súvislosti so vstupom SR do EÚ), paralelne v‰ak ãasÈ úloh sa stáva neaktuálnymi. MoÏno to pozorovaÈ tak vo vnútri odvetví, ale aj navonok a tieÏ vo vzÈahoch a väzbách medzi nimi. S t˘mito skutoãnosÈami je potrebné naìalej pracovaÈ, aby sa také charakteristiky pre„sústavu ministerstiev“ ako poãetnosÈ, neproduktívnosÈ, neefektívnosÈ a personálna pres˘tenosÈ rie‰ili. Informatizácia a informaãno – komunikaãné technológie sú tieÏ aktuálnou otázkou na najbliωie obdobie. Pri prenose kompetencií sa nie vÏdy naplnili oãakávania v tom smere, Ïe sa v˘raznej‰ie posilní samospráva, najmä miestna. Informatizácia celej verejnej správy a teda aj ‰tátnej správy má veºa rozmerov a bezprostredne súvisí s jej modernizáciou. Cieºom musí byÈ zefektívnenie poskytovania rôznych sluÏieb pre obãanov a podnikateºov, zníÏenie nákladov(u‰etren˘ ãas a prostriedky by sa mohli venovaÈ na produktívnej‰ie ãinnosti), ako aj zlep‰enie postavenia konkurencieschopnosti SR vo vzÈahu ku krajinám EÚ. To sa v‰ak nezaobíde bez prehodnotenia administratívnych procesov v rámci subjektov verejnej správy, zavedenia nov˘ch manaÏérskych metód, zabezpeãenia legislatívy, vzdelávania a pod. Dorie‰enie adekvátneho informaãného prepojenia pre 21. storoãie je potrebné rie‰iÈ medzi orgánmi centrálnej ‰tátnej správy, medzi centrálnou ‰tátnou správou a miestnou ‰tátnou správou, medzi centrálnou a miestnou ‰tátnou správou a územnou samosprávou. Na základe ústavného zákona ã. 463 z 27. septembra 2005, ktor˘m sa mení a dopæÀa Ústava SR ã 46O/1992 Zb. v znení neskor‰ích predpisov, ktor˘ nadobúda úãinnosÈ 1. januára 2006 sa roz‰iruje kontrolná pôsobnosÈ Najvy‰‰ieho kontrolného úradu . Právo kontroly hospodárenia s majetkom, finanãn˘mi zdrojmi a majetkov˘mi právami obcí a vy‰‰ích územn˘ch celkov, ktoré získali na úhradu nákladov na prenesen˘ v˘kon ‰tátnej správy sa roz‰iruje na cel˘ majetok, v‰etky finanãné prostriedky, majetkové práva, záväzky a pohºadávky obcí a vy‰‰ích územn˘ch celkov, právnick˘ch osôb s ich majetkovou úãasÈou, ako aj právnick˘ch osôb nimi zaloÏen˘ch. V tejto súvislosti je potrebné cel˘ systém kontroly prehodnotiÈ(vonkaj‰í aj vnútorn˘ okruh) tak z hºadiska aktuálnych vnútorn˘ch podmienok a podmienok EÚ(financovanie programov a projektov finanãnej pomoci EÚ za participácie národn˘ch finanãn˘ch zdrojov) a ão nie je zanedbateºné bude potrebné zosúladiÈ cel˘ kontroln˘ mechanizmus verejnej správy. Úlohy zabezpeãujúce proces„modernizácie verejného sektoru“ sa dot˘kajú aj ‰tátnej správy, a to tak na centrálnej ako aj miestnej úrovni. Pôjde o ìal‰ie zvy‰ovanie transparentnosti, zodpovednosti a dostupnosti sluÏieb, o zavádzanie v˘konov˘ch prístupov a v˘konového financovania, o zmeny 17

v úãtovníctve a kontrole, o ìal‰ie zavádzanie trhov˘ch prvkov do fungovania verejného sektora , zvy‰ovanie motivácie zamestnancov a pod. ReagovaÈ bude potrebné aj na niektoré skutoãnosti, ktoré vyplynuli z nepreviazanosti jednotliv˘ch krokov reformy , presadzovanie rezortizmu a vymoÏiteºnosÈ práva. Nakoniec je potrebné sa zmieniÈ aj o zákone o ‰tátnej sluÏbe a o zmene a doplnení niektor˘ch zákonov v znení neskor‰ích predpisov(zákon ã. 312/2001 Z.z.). Tento zákon bol uÏ viackrát novelizovan˘, za pochodu sa mení jeho filozofia a vzÈah k verejnej sluÏbe. Bude preto potrebné reagovaÈ na urãité pochybnosti ãi aplikácia zákona napomáha k zlep‰eniu kritizovanej situácie. Záver Ako vypl˘va z predchádzajúceho textu reformn˘ proces v ‰tátnej správe nie je ukonãen˘. Ostáva realizovaÈ niektoré kroky e‰te v zdravotníctve, v sociálnej oblasti, v dôchodkovom zabezpeãení a ‰kolstve, dolaìovaÈ uskutoãnené opatrenia v jednotliv˘ch oblastiach ‰tátnej správy, realizovaÈ naznaãené odporúãania z poslednej ãasti prezentácie, zabezpeãiÈ jednotnosÈ, transparentnosÈ, skvalitnenie sluÏieb, racionálnosÈ a efektívnosÈ ‰tátnej správy a celej verejnej správy. Bude potrebné realizovaÈ aj nové modely riadenia verejnej správy. Nejde o ºahké úlohy, ale zdrÏiavaÈ reformn˘ proces nemá perspektívu ani v domácich podmienkach, ani v podmienkach EÚ. LITERATÚRA 1. Ing. P. BERâÍK, PhD. – Ing. J. BÚ·IK, CSc.: Verejná správa na Slovensku (struãná charakteristika v˘voja od roku 1990 po súãasnosÈ), MV SR, sekcia verejnej správy. Bratislava 2004. 2. Ing. P. BERâÍK, PhD.: Základy ‰túdia verejnej správy, EF UMB. Banská Bystrica 2005. 3. Stanovisko XV. Snemu ZMOS-u k realizácii fi‰kálnej decentralizácie: Verejná správa z 10. 6. 2005. 4. Uvádzané zákony a uznesenia vlády. 18

K AKTUÁLNYM PROBLÉMOM KOMUNÁLNEJ REFORMY V SR doc.Ing. Marta Hamalová,CSc., Ing. Stanislava Papánková Ekonomická univerzita, Národohospodárska fakulta Katedra verejnej správy a regionálneho rozvoja, Dolnozemská cesta 1, Bratislava 02/67291353; hamalova@euba.sk Kºúãové slová: reforma verejnej správy, decentralizácia, územná samospráva, konsolidácia, municipalizácia Úvod V úvode k problematike chceme zdôrazniÈ, Ïe komunálnu reformu vnímame ako súãasÈ reformy verejnej správy, ktorá sa na Slovensku zaãala uskutoãÀovaÈ po roku 1989. Koncepciu v˘voja komunálnej úrovne verejnej správy odvodzujeme od stratégie, koncepcie a postupnosti krokov, ktoré boli postupne prijímané parlamentom a vládami SR od r. 1990 pri reformovaní celého systému verejnej správy(VS). Komunálna úroveÀ je: • elementárnou úrovÀou verejnej správy a dot˘ka sa jej podstatná ãasÈ zmien, ku ktor˘m dochádza v celom systéme VS, • prirodzenou úrovÀou pre identifikáciu obãianskych potrieb a záujmov a ich realizáciu prostredníctvom volen˘ch municipálnych samospráv, ktoré tvoria základ akéhokoºvek demokratického systému, • územnou úrovÀou, od ktorej sa odvodzuje usporiadanie spravovania verejn˘ch vecí na báze princípu subsidiarity. 1. Etapizácia komunálnej reformy I. etapa komunálnej reformy v SR Prijatie Zákona SNR ã. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení moÏno pokladaÈ za jeden z najv˘znamnej‰ích krokov determinujúcich nielen charakter územnej samosprávy, ale aj celkov˘ charakter nastávajúceho usporiadania verejnej správy v SR. Uveden˘ zákon, uplatÀovan˘ podnes, patrí k moderne koncipovan˘m zákonom, ktor˘ sa vo v˘znamnej miere opieral o princípy Európskej charty miestnej samosprávy(i keì táto bola príslu‰n˘mi orgánmi v SR ratifikovaná aÏ koncom roka 1999 a vstúpila do platnosti 2. júna 2000) 19

a o uplatÀovanú relevantnú legislatívu ostatn˘ch európskych ‰tátov, priãom re‰pektoval ‰pecifické miestne podmienky SR. Prijatím uvedeného zákona sa legalizovalo postavenie obecnej samosprávy v SR, vymedzil sa jej osobn˘, in‰titucionálny, územn˘ a ekonomick˘ základ, ão bolo neskôr zakotvené aj v Ústave SR prijatej ústavn˘m zákonom SNR ã. 460/1992 Zb. V ‰tvrtej hlave ústavy nazvanej Územná samospráva sa uvádza:„Základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu tvorí obec a vy‰‰í územn˘ celok. Obec a vy‰‰í územn˘ celok sú samostatné územné samosprávne a správne celky SR zdruÏujúce osoby, ktoré majú na ich území trval˘ pobyt.“ V ìal‰om texte sa uvádza, Ïe obec je právnickou osobou a za podmienok stanoven˘ch zákonom samostatne hospodári s vlastn˘m majetkom a so svojimi finanãn˘mi prostriedkami. Zákon o obecnom zriadení vymedzil tieÏ rozsah originálnych pôsobností samosprávy a moÏnosÈ preniesÈ na Àu v˘kon urãen˘ch úloh ‰tátnej správy, priãom náklady na prenesené pôsobnosti uhrádza ‰tát. Ekonomické podmienky obecnej samosprávy neskôr vymedzil zákon SNR ã. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Do majetku obcí pre‰la v˘znamná ãasÈ z majetku SR, ktor˘ sa nachádza na ich území. Hospodárenie s majetkom spolu s vlastn˘mi a transferov˘mi príjmami vytvorili základ pre ekonomickú kompetentnosÈ obcí. Základnou úlohou obce pri v˘kone samosprávy je podºa uveden˘ch zákonov v‰estrann˘ rozvoj jej územia a potreby jej obyvateºov. UÏ zaãiatky reformy VS na Slovensku, osobitne jej komunálnej úrovne, naznaãili smerovanie ìal‰ieho v˘voja, ão dokumentujú zákony upravujúce tak postavenie územnej samosprávy ako aj územnej ‰tátnej správy, najmä – Zákon SNR ã. 472/1990 Zb. o organizácii miestnej ‰tátnej správy. Na Slovensku sa zaãal formovaÈ duálny model verejnej správy s oddelen˘m pôsobením územnej ‰tátnej správy a územnej samosprávy. V podsystéme ‰tátnej správy do‰lo k dekoncentrácii jej v˘konu, o ãom svedãí vytvorenie 121 obvodov a obvodn˘ch úradov – in‰titúcií reprezentujúcich základn˘ stupeÀ ‰tátnej správy, na druhom stupni vykonávalo ‰tátnu správu 38 okresn˘ch úradov pôsobiacich v územn˘ch obvodoch pôvodn˘ch okresov a krajská ‰truktúra ‰tátnej správy bola zru‰ená. Predpoklady, ktoré boli vytvorené pre kvalitatívne zmeny v pôsobení celého systému verejnej správy, svedãia o snahe reprezentantov samosprávneho subsystému verejnej správy uplatniÈ historicko-organickú koncepciu verejnej správy, podºa ktorej originálnym nositeºom moci v ‰táte je obãan a od jeho záujmov a potrieb by sa mala odvíjaÈ organizaãná ‰truktúra celého systému verejnej správy v krajine v smere: obãan(obec(región(centrálna vláda. Táto koncepcia tvorí aj teoreticko-metodologické v˘chodisko Európskej charty miestnej samosprávy. Realizované opatrenia predstavovali s ohºadom na v˘chodiskovú situáciu primerané podmienky prvej etapy komunálnej reformy, na ktorú podºa pôvodn˘ch zámerov vtedaj‰ej vlády mali nadviazaÈ ìal‰ie opatrenia smerujúce k: • upevneniu samosprávneho charakteru obcí, • vytvoreniu regionálnych ãlánkov samosprávy. 20

S ich uskutoãnením poãítal aj Návrh postupu prác na reforme VS prijat˘ uznesením Vlády SR ã. 202/95, ktor˘ bol okrem uvedeného zacielen˘ na odstránenie roztrie‰tenosti územnej ‰tátnej správy a na nové územno-správne usporiadanie krajiny. Aj keì sa na Slovensku oficiálne roky 1995 – 1996 spájajú s II. etapou reformy verejnej správy, táto nepriniesla Ïiadne zmeny do subsystému územnej samosprávy, neupevnila sa samosprávna pôsobnosÈ obcí a nevytvorila sa ani regionálna samospráva. V roku 1996 sa uskutoãnila zmena v územnom ãlenení a organizaãnom usporiadaní ‰tátnej správy – zru‰ila sa sústava obvodn˘ch úradov a vzniklo 79 okresn˘ch úradov v postavení základného stupÀa územnej ‰tátnej správy, vytvorilo sa krajské ãlenenie a 8 krajsk˘ch úradov v postavení ‰tátnej správy druhého stupÀa. II. etapa komunálnej reformy Reforma verejnej správy, ktorá sa na Slovensku zaãala pripravovaÈ v roku 1999 sa v niektor˘ch podstatn˘ch aspektoch odli‰uje od predchádzajúcich etáp: 1. Jej cieºom bolo vytvorenie nového efektívneho modelu verejnej správy, a to najmä cestou decentralizácie a demokratizácie jestvujúceho systému. 2. ReagovaÈ na reformné trendy verejnej správy v ostatn˘ch európskych ‰tátoch, osvojiÈ si princípy jej v˘stavby a pôsobenia a zaradiÈ sa do jednotného administratívneho priestoru Európy. 3. VytvoriÈ predpoklady pre horizontálne riadenie hospodárskeho a sociálneho rozvoja vytvorením kompetentn˘ch vlád na lokálnej a regionálnej úrovni. Predpokladom úspe‰nosti reformy bolo jej systémové chápanie, priãom obsah mal tvoriÈ komplex vzájomne prepojen˘ch krokov, z ktor˘ch kaÏd˘ podmieÀoval úspe‰nosÈ reformy. ZároveÀ mali prebehnúÈ súãasne zásadné zmeny vo v‰etk˘ch oblastiach: právnej, hospodárskej, sociálnej aj finanãnej. Zahájenie súãasnej etapy reformy moÏno dokumentovaÈ niekoºk˘mi relevantn˘mi uzneseniami Vlády SR: • Uznesenie vlády SR ã. 98 z 3.2. 1999 k in‰titucionálnemu zabezpeãeniu reformy. • Uznesenie vlády ã. 695 z 18.8.1999 ku stratégii decentralizácie a modernizácie VS. • Uznesenie vlády SR ã. 230 zo dÀa 11.4.2000 ku koncepcii decentralizácie a modernizácie verejnej správy. • Uznesenie Vlády SR ã. 97 z 3. februára 1999 o ratifikácii Európskej charty miestnej samosprávy. Posledné z uveden˘ch uznesení súvisí predov‰etk˘m s komunálnou úrovÀou a zav⁄‰ilo dlhoroãné úsilie reprezentantov obcí o prijatie európskeho ‰tandardu miestnej samosprávy. Skôr ako pristúpime k hodnoteniu druhej etapy komunálnej reformy pokúsme sa daÈ odpoveì na otázku aké sú jej oporné piliere: 21

• Legislatívne prostredie vymedzujúce postavenie obcí v systéme verejnej správy. • Decentralizácia pôsobností spojená s ich presunom zo ‰tátu na obce a vy‰‰ie územné celky. • Fi‰kálna decentralizácia – posilnenie finanãnej autonómie obcí. • Konsolidovaná sídelná ‰truktúra , schopná absorbovaÈ nové pôsobnosti a zároveÀ ich efektívne zabezpeãovaÈ. Legislatívne prostredie Zámery Koncepcie decentralizácie a modernizácie verejnej správy sa v priebehu roku 2001 premietli do komplexu relevantn˘ch nov˘ch a novelizácie jestvujúcich zákonov, z ktor˘ch na formovanie legislatívneho prostredia obcí najv˘znamnej‰ie vpl˘vajú: novela Ústavy SR(ústavn˘ zákon NR SR ã. 90/2001 Z.z.) a zákon NR SR ã. 416/2001 Z.z. o prechode niektor˘ch pôsobností z orgánov ‰tátnej správy na obce a vy‰‰ie územné celky. Decentralizácia pôsobností V priebehu rokov 2002 – 2004 presunul ‰tát na obce viac ako 400 kompetencií, ako aj s nimi súvisiaci majetok a finanãné zdroje. Ústava SR a prijaté zákony stanovujú delenie pôsobností územnej samosprávy na:(a) originálne kompetencie,(b) prenesen˘ v˘kon pôsobnosti ‰tátnej správy. Prenesením v˘konu niektor˘ch pôsobností ‰tátnej správy na územnú samosprávu sa táto zúãastÀuje aj na v˘kone ‰tátnej správy. V rámci takejto pôsobnosti je potom územná samospráva viazaná nielen zákonmi uplatÀovan˘mi v územnej samospráve, ale aj ìal‰ími v‰eobecne záväzn˘mi právnymi predpismi. Zásady v˘konu prenesenej pôsobnosti ‰tátnej správy na územnú samosprávu upravuje ãl. 71 Ústavy SR. Prenesen˘ v˘kon je podºa tohoto ãlánku riaden˘ a kontrolovan˘ vládou. Územná samospráva musí plniÈ prenesenú pôsobnosÈ ‰tátu len v prípade naplnenia dvoch základn˘ch podmienok: a) Úloha ‰tátnej správy bola na samosprávu prenesená zákonom b) ·tát uhrádza náklady preneseného v˘konu pôsobnosti ‰tátnej správy. V zákone ã. 416/2001 Z.z. o prechode niektor˘ch pôsobností sa stanovuje interpretaãné pravidlo pre rozlí‰enie originálnych a prenesen˘ch kompetencií. V§ 4 ods. 2 sa uvádza, Ïe ak zákon pri úprave pôsobnosti obce alebo VÚC neustanovuje Ïe ide o prenesen˘ v˘kon pôsobnosti, potom ide o originálnu pôsobnosÈ. Interpretácia tohoto pravidla v‰ak nieje celkom jasná najmä preto, Ïe jednotlivé ministerstvá neuplatnili rovnak˘ prístup pri delení politickej zodpovednosti, narastá podiel deleného v˘konu zodpovednosti medzi ‰tátnu správu a samosprávu, ale aj medzi samosprávu obcí a VÚC. To vedie k neprehºadnosti v plnení úloh a k rastu ich finanãnej nároãnosti. Vysok˘ podiel prenesen˘ch kompetencií zvy‰uje tieÏ finanãnú závislosÈ samospráv na ‰táte, zniÏuje mieru ich autonómneho pôsobenia, ão sa v koneãnom dôsledku prejavuje ako skryté po‰tátÀovanie samosprávy. 22

Fi‰kálna decentralizácia Hlavné zdroje príjmov územn˘ch samospráv boli definované v zákone NR SR ã. 303/1995 Z.z. o rozpoãtov˘ch pravidlách, ktor˘ bol v súlade s reformou VS novelizovan˘ uznesením NR SR ã. 445/2001 Z.z. Originálne kompetencie samospráva financuje z vlastn˘ch príjmov a úlohy v prenesenom v˘kone pôsobnosti mali byÈ podºa uvedeného zákona financované úãelovou decentralizaãnou dotáciou zo ‰tátneho rozpoãtu. Tak˘to systém financovania samospráv bol pokladan˘ za prechodn˘ pre obdobie prípravy a zahájenia fi‰kálnej decentralizácie. Bol brzdou pri napæÀaní koncepcie decentralizácie. Medzi jeho hlavné nedostatky, ako vypl˘va z Projektu decentralizácie verejnej správy 2003 – 2006 moÏno zaradiÈ 9 : • Absencia normatívov finanãn˘ch prostriedkov na jednotku prená‰aného v˘konu • Nebola zohºadnená zmena reÏimu súvisiaca s prenosom úloh zo ‰tátnej správy na samosprávu(in˘ systém platieb do poistn˘ch systémov) • Samospráva niesla dôsledky zlého spravovania majetku(ch˘bajúca dokumentácia, nedokonãené a neskolaudované stavby a pod.) • Nedo‰lo k odovzdaniu majetku v plnom rozsahu • Kompetencie boli prenesené na v‰etky obce, objem finanãn˘ch prostriedkov zo 79 okresov nemohol pokryÈ atomizované finanãné nároky • Nezohºadnil sa nárast nákladov spôsoben˘ napr. dereguláciou cien energií • UloÏila sa povinnosÈ zachovaÈ úãelové urãenie majetku, ão obmedzovalo jeho efektívnej‰ie vyuÏívanie • Presun kompetencií nebo ãasovo zladen˘ s presunom financií a i. Z pohºadu komunálnej úrovne tak˘to systém financovania: • Prehlboval závislosÈ samospráv na centrálnej vláde. • Nemotivoval k efektívnemu vyuÏívaniu vlastného potenciálu. • ZniÏoval pocit zodpovednosti za verejné v˘davky. Podºa pôvodného harmonogramu sa mala fi‰kálna decentralizácia uviesÈ do Ïivota v roku 2004, neskôr sa termín jej zahájenia presunul na 1.1.2005. Reforma má dve roviny. Prvú predstavuje vyãlenenie celkového objemu prostriedkov, ktoré prestanú byÈ príjmom ‰tátneho rozpoãtu a budú smerovaÈ priamo do rozpoãtov samospráv. Druhou rovinou je urãenie spôsobu rozdelenia t˘chto prostriedkov do rozpoãtov samospráv. Legislatívne prostredie fi‰kálnej decentralizácie tvoria ‰tyri právne normy: • zákon NR SR ã. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, • zákon NR SR ã. 564/2004 Z.z. o rozpoãtovom urãení v˘nosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektor˘ch zákonov, • nariadenie Vlády SR ã. 668/2004 Z.z. o rozdeºovaní a poukazovaní v˘nosu z dane z príjmov územnej samospráve, • zákon NR SR ã.583/2004 Z.z. o rozpoãtov˘ch pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektor˘ch zákonov. 9 Uznesenie vlády SR ã. 142 z 26. februára 2003 23

Predmetom fi‰kálnej decentralizácie sú len originálne kompetencie samospráv, preto prijatiu zákonov predchádzala anal˘za rozdelenia originálnych a prenesen˘ch kompetencií v predchádzajúcom právnom stave. Kompetencie vykonávané v reÏime preneseného v˘konu budú naìalej financované z príslu‰n˘ch rozpoãtov˘ch kapitol. Fi‰kálnou decentralizáciou sa rie‰i finanãná autonómnosÈ obcí a VÚC, ktoré boli v minulosti financované prostredníctvom transferov z rozpoãtovej kapitoly Súhrnn˘ finanãn˘ vzÈah k obciam a VÚC. Na financovanie originálnych kompetencií bolo v ‰tátnom rozpoãte vyãlenen˘ch 32 779,0 mil. Sk., z toho pre obce 22 312,8 mil. Sk. Decentralizácia a sídelná ‰truktúra SR Koncepcia decentralizácie prijatá v roku 2000 nerie‰ila jednu zo závaÏn˘ch dilem, ktoré presun kompetencií zo ‰tátnej správy na obecné samosprávy nevyhnutne nastolil: disparitu medzi v˘znamn˘m vzostupom pôsobností obcí a atomizovanou sídelnou ‰truktúrou SR . Z celkového poãtu 2891 obcí má 67,5% menej ako 1000 obyvateºov. V Európe je len niekoºko krajín s podobnou rozdrobenou sídelnou ‰truktúrou: âR, Maìarsko, Francúzsko a ·panielsko. Ide o váÏny systémov˘ problém, ktor˘ je potrebné v súvislosti s hºadaním optimálneho modelu decentralizácie rie‰iÈ. V rokoch 1990 – 2001 obce boli schopné zabezpeãovaÈ zákonom vymedzené kompetencie buì samostatne, alebo uplatnením Zákona o obecnom zriadení z roku 1990, ktor˘ umoÏÀoval za úãelom spoloãného v˘konu niektor˘ch pôsobností na báze dobrovoºnosti, zriaìovaÈ zdruÏenia, vrátane pracovno-právnych spoloãenstiev – spoloãn˘ch obecn˘ch úradov. S ohºadom na pôvodn˘ rozsah kompetencií takáto právna úprava bola postaãujúca pre konsolidovanie sídeln˘ch pomerov. Presun veºkého rozsahu kompetencií zo ‰tátu na samosprávu v‰ak ukázal, Ïe absencia systémového rie‰enia sa stáva brzdou decentralizaãného procesu, neumoÏÀuje uplatniÈ princíp efektívneho rozdelenia politickej moci. Ak je cieºom reformy posilniÈ samosprávny subsystém verejnej správy, potom je nutné vyrie‰iÈ nasledovné zásadné problémy: 1. Podºa platnej ústavy a relevantn˘ch zákonov, sú v‰etky obce rovnoprávne právnické osoby. Z uvedeného dôvodu boli prenesené kompetencie en bloc rovnako na v‰etky obce. Mnohé z nich sú nároãné na ‰pecifickú odbornosÈ, technické vybavenie, ktoré nieje moÏné v mal˘ch obciach efektívne vykonávaÈ. Súãasne sa obec pri v˘kone prenesenej kompetencie správa ako orgán ‰tátnej správy, koná v mene ‰tátu a kompetenciu je zo zákona povinná zabezpeãiÈ. Obce sú v‰ak predov‰etk˘m samosprávne orgány a právnické osoby, a ako také sa môÏu slobodne rozhodnúÈ, ãi vstúpia do zmluvného vzÈahu, ktor˘ by im umoÏnil kompetencie zverené ‰tátom vykonávaÈ. PovinnosÈ konaÈ na jednej strane a zmluvná sloboda na strane druhej otvárajú dilemu, ktorú nieje moÏné rie‰iÈ inak ako zákonom; 2. Pri zabezpeãovaní prenesen˘ch kompetencií nemá volen˘ orgán potrebn˘ vplyv na ich plnenie a dochádza k deleniu zodpovednosti medzi ‰tát24

nou správou a samosprávou. V Projekte decentralizácie verejnej správy sa navrhuje: • Presun ìal‰ích pôsobností zo ‰tátnej správy na samosprávu nad rámec zákona ã. 416/2001, • PreradiÈ úlohy z reÏimu prenesenej pôsobnosti ‰tátnej správy do reÏimu originálnych pôsobností samospráv, • OdstrániÈ delenie kompetencií medzi samosprávy VÚC a obcí. S presunom kompetencií sa musí spájaÈ aj presun finanãn˘ch, materiálov˘ch prostriedkov, personálne, technické, informaãné a ìal‰ie zabezpeãenie pôsobností. Anal˘za jestvujúceho stavu a realizácia ìal‰ej etapy reformy kladú poÏiadavku na systémové rie‰enie funkãnosti atomizovanej ‰truktúry osídlenia v SR. 2. Konsolidácia sídelnej ‰truktúry – systémov˘ predpoklad komunálnej reformy Decentralizácia a veºkosÈ miestnej samosprávy Podºa ãl. 3 bodu 1 Európskej charty miestnej samosprávy:„Miestna samospráva je v˘razom práva a schopnosti miestnych orgánov v medziach zákona, v rámci svojej zodpovednosti a v záujme miestneho obyvateºstva regulovaÈ a riadiÈ podstatnú ãasÈ vecí verejn˘ch.“ Pod konsolidáciou moÏno rozumieÈ také organizaãné usporiadanie sídelnej ‰truktúry, ktoré vytvára stabilné predpoklady pre naplnenie samosprávnych funkcií obcí. Konsolidácia sídelnej ‰truktúry je jedn˘m z ÈaÏiskov˘ch teoreticko-metodologick˘ch problémov reforiem verejnej správy, ktor˘ súvisí s procesom premeny administratívnych ‰tátov na moderné ‰táty obãianskej spoloãnosti. Odpoveìou na dlhotrvajúcu krízu centralistick˘ch administratívnych ‰tátov je decentralizácia ich funkcií. Na medzinárodnej konferencii, ktorá sa konala v Goterbourgu v roku 1996 pod názvom„Globálne fórum o miestnej samospráve“ sa dosiahol konsenzus o univerzálne prijatej definícii decentralizácie, ako základného pojmu miestnej samosprávy:„Decentralizácia je proces, ktor˘ napomáha zlep‰ovaÈ kvalitu vládnutia v ‰táte t˘m, Ïe pribliÏuje rozhodovanie k t˘m, ktorí sú nim najviac dotknutí. Proces decentralizácie znamená vytvorenie otvorenej samosprávy, ktorá koná zodpovedne, transparentne a v spolupráci s obãianskou spoloãnosÈou“ 10. V argumentácii ekonómov sa spája decentralizácia spravidla s vy‰‰ou kvalitou a efektívnosÈou poskytovania verejn˘ch sluÏieb a podporou miestneho rozvoja. Politológovia akcentujú vplyv decentralizácie na posilÀovanie miestnej politickej autonómie ako motivaãného faktora pre obãiansku participáciu a pod. Napriek prevaÏujúcej podpore decentralizácie uÏ v 60-tych rokoch minulého storoãia, jej uskutoãnenie vo väã‰ine krajín naráÏalo na bariéru rozdroben˘ch sídeln˘ch ‰truktúr. 10 âíÏ, M.: Politické predpoklady fi‰kálnej decentralizácie. Národné fórum fi‰kálnej decentralizácie, âastá-Papierniãka, 1998 25

Jedn˘m z predpokladov decentralizácie je optimalizácia veºkostnej ‰truktúry obcí. Podºa M. Keatinga 11 je optimálna veºkosÈ obce determinovaná ‰tyrmi dimenziami: 1. ekonomickou efektívnosÈou – aká má byÈ veºkosÈ obcí, aby táto poskytovala ão najviac sluÏieb s ão najniωími nákladmi, 2. demokraciou – aké ‰truktúry môÏu najlep‰ie zabezpeãiÈ verejnú kontrolu samosprávy a primeranú zodpovednosÈ, 3. distribúciou – aké ‰truktúry umoÏÀujú ão najrovnomernej‰ie rozmiestnenie sluÏieb a daÀové zaÈaÏenie, 4. rozvojom – aké ‰truktúry sú najlep‰ie vybavené pre podporu ekonomického rozvoja. Ako vypl˘va z uvedeného, optimalizácia sídelnej ‰truktúry má nielen ekonomick˘, ale aj obãiansky a politick˘ rozmer a odpoveì na jej reálnu podobu je treba hºadaÈ v ‰pecifick˘ch podmienkach tej-ktorej krajiny. ·truktúra a veºkosÈ miestnych samospráv v SR Územná organizácia obcí SR je v˘slednicou jej historického v˘voja, na ktor˘ mali vplyv rozmanité faktory: geografické, ekonomické, urbanizaãné, politické. V uplynulom storoãí v dôsledku procesov industrializácie a rozvoja technickej infra‰truktúry do‰lo k zbliÏovaniu vzájomnej dostupnosti sídiel. Tieto zmeny ovplyvnili aj rast nárokov obyvateºov na ‰truktúru a kvalitu verejn˘ch sluÏieb. EfektívnosÈ lokalizácie mnoh˘ch prevádzok sluÏieb bola závislá na veºkosti sídiel, kde veºkosÈ potrieb umoÏÀovala budovaÈ kapacitne optimálne jednotky. Na princípe geografickej inklinácie sa preto mnohé malé odºahlé sídla zaãali pripájaÈ k silnej‰ím. Neskôr proces kolektivizácie a pokraãujúcej industrializácie spôsobili v˘znamn˘ nárast obyvateºov v mestách a veºk˘ch dedinách, ktoré postupne pohlcovali okolité malé obce. Tieto skutoãnosti dali podnet k prijatiu rozsiahlych koncepãn˘ch opatrení na usmernenie dlhodobého v˘voja osídlenia na Slovensku. Uskutoãnila sa kategorizácia obcí, ktorá tvorila rámec pre plánovanú lokalizáciu ekonomick˘ch aktivít, technickej aj sociálnej infra‰truktúry. V 70. a 80. rokoch do‰lo k zniÏovaniu poãtu obcí ich zluãovaním a vytváraniu spoloãn˘ch národn˘ch v˘borov pre 2 a viac obcí. Zmena politickej situácie po roku 1989 vyvolala otvoren˘ odpor obyvateºov dotknut˘ch obcí proti predchádzajúcemu zluãovaniu, ktor˘ sa odrazil v tendencii návratu k pôvodnému stavu v nádeji, Ïe vytvorením pôvodn˘ch samostatn˘ch obcí a volen˘ch orgánov sa vytvoria podmienky pre aktivizáciu ich potenciálov, ako aj lep‰ie zabezpeãovanie verejn˘ch sluÏieb. Vláda tieto snahy podporila, bez ohºadu na skutoãnosÈ, Ïe v mnoh˘ch obciach neboli vytvorené elementárne predpoklady pre ich funkãné samosprávne pôsobenie. Obec, ako samosprávna jednotka je v na‰ich platn˘ch zákonoch chápaná ako verejná korporácia, ktorej je zverená urãitá ãasÈ verejnej moci nad osoba11 Keating,M.: Size, efficiency and democracy: consolidation, fragmentation and public choice, in Swianiewicz, P.: Consolidation or fragmentation, Open Society Institute, Budapest, 2002 26

Tab.1: V˘voj poãtu obcí 1930 – 2001 Dátum 01.12.1930 04.10.1946 01.03.1950 01.03.1960 01.12.1970 01.11.1970 03.03.1991 26.05.2001 31.12.2002 Poãet obcí na území SR 3479 3361 3334 3237 3091 2727 2834 2883 2891 Rozdiel -118 -27 -97 -146 -366 +109 +49 +8 Zdroj: Berãík, P., Loveck˘, P.: Územné zmeny obcí v SR, MV SR Bratislava 2003 Tich˘, D.: Fi‰kálna decentralizácia ako súãasÈ reformy VS, dizertaãná práca EU Bratislava, 2005. mi a vecami na zverenom území. DisponovaÈ samosprávnou pôsobnosÈou znamená aj právo a spôsobilosÈ spravovaÈ a riadiÈ v medziach zákona podstatnú ãasÈ vecí verejn˘ch na vlastnú zodpovednosÈ a v záujme miestnych obyvateºov. Pojem „spôsobilosÈ“ 12 vyjadruje schopnosÈ a my‰lienku o tom, Ïe zákonné právo spravovaÈ a riadiÈ niektoré verejné veci musia sprevádzaÈ také prostriedky(nielen právne), ktoré zabezpeãia jeho úãinnosÈ a efektívnosÈ. Obec plní v území aj urãité sociálno-ekonomické funkcie, ktoré sú objektívne odvodené na jednej strane od ‰truktúry potrieb subjektov Ïijúcich a pôsobiacich na jej území a na strane druhej od veºkosti a ‰truktúry disponibiln˘ch zdrojov. Mnohé funkcie v‰ak musí obec plniÈ zo zákona, bez ohºadu na jej veºkosÈ a zdrojové vybavenie. Pojmy: veºkosÈ, spôsobilosÈ a funkãnosÈ rezonujú dnes v diskusiách odborníkov pri hºadaní odpovede na otázku, ãi má ìal‰ie posilÀovanie samosprávnej pôsobností obcí reálnu perspektívu. K˘m vo väã‰ine európskych ‰tátov od druhej polovice 20. storoãia prebiehal v súvislosti so snahami o kreovanie silného a funkãného základného stupÀa územnej samosprávy proces amalganizácie, na Slovensku z horeuveden˘ch dôvodov prebiehal proces atomizácie sídelnej ‰truktúry, ktor˘ mal za následok rast podielu mal˘ch obcí. Ako vypl˘va z rôznych medzinárodn˘ch porovnaní pojmom„malá“ sa najãastej‰ie oznaãuje obec s poãtom do 1000 obyvateºov. K takémuto názoru sa prikláÀajú aj autori ‰túdie 13 „Konsolidácia alebo fragmentácia?“. Táto porovnávacia ‰túdia krajín stredoeurópskeho priestoru skúma vzÈah veºkosti samosprávnych jednotiek a rôznych aspektov fungovania samosprávy. 12 Sotoláfi, J.: Miestna samospráva na Slovensku, Ko‰ice 2002 13 Konsolidácia alebo fragmentácia? VeºkosÈ miestnych samospráv v Strednej a V˘chodnej Európe Editor P. Swianiewicz, preklad J. Kling M.E.S.A. 10, 2003 27

Tab. 2: Veºkostná ‰truktúra obcí SR Obce a mestá podºa veºkosti do 199 200 – 499 500 – 999 1 000 – 1 999 2 000 – 4 999 5 000 – 9 999 10 000 – 19 999 20 000 – 49 999 50 000 – 99 999 100 000 a viac SR spolu Poãet obcí a miest poãet z toho miest % 386- 13,39 808- 28,03 779- 27,02 536 2 18,59 250 19 8,67 52 43 1,80 30 30 1,04 31 31 1,08 9 9 0,31 2 2 0,07 2883 136 100,00 Poãet obyvateºov poãet% 48 138 277 785 553 810 754 603 737 014 364 347 424 153 902 458 650 814 689 425 5 402 547 0,89 5,14 10,25 13,97 13,64 6,74 7,85 16,70 12,05 12,76 100,00 % kumul. 0,89 6,03 16,28 30,25 43,89 50,64 58,49 75,19 87,24 100,00 Zdroj: ·tatistick˘ úrad SR, 2001, ã. publikácie 080600, stav k 31.12.2000 Ako sa uvádza v ‰túdii, je moÏné kvantifikovaÈ efektívnosÈ väã‰ích samospráv, ktoré ponúkajú: efektívnosÈ z rozsahu poskytovan˘ch sluÏieb, lacnej‰í a kvalitnej‰í v˘kon administratívnych sluÏieb, lep‰ie uspokojovanie diverzifikovan˘ch potrieb, diverzifikované formy participácie, nárast spoloãenskej autority samosprávy a i. Podºa autora ‰túdie, i keì väã‰ina empirick˘ch zistení potvrdzuje teoretické argumenty podporujúce veºké samosprávy, ide o rôznorodé prístupy k samosprávam, rôznu kvalitu empirick˘ch zisÈovaní a preto z nich nemoÏno vyvodiÈ jednoznaãné odporúãania pre krajiny, ktoré dnes stoja pred problémom konsolidácie. Pojem konsolidácia sa najãastej‰ie spája s jednou z jej najradikálnej‰ích foriem s municipalizáciou. Ako v‰ak vypl˘va z komparatívnych anal˘z funkãnosti sídeln˘ch ‰truktúr v krajinách Európy, formy konsolidácie môÏu byÈ rozmanité: • Re‰pektovaÈ jestvovanie mal˘ch samospráv , ponechaÈ im len nevyhnutn˘ rozsah vykonateºn˘ch kompetencií a ostatné pôsobnosti prenechaÈ ‰tátnej správe . Symbolická samospráva v‰ak je ÈaÏko akceptovateºná obãanmi aj samotn˘mi obcami v súãasnej etape formovania ‰tátnosti v Európe. • Re‰pektovaÈ jestvovanie mal˘ch samospráv a podstatnú ãasÈ pôsobností delegovaÈ na blízke mestá . Obãania mal˘ch obcí v‰ak spravidla nemajú dosah na spôsob zabezpeãovanie mnoh˘ch pre obãanov dôleÏit˘ch funkcií. • VytvoriÈ podmienky pre zmluvné poskytovanie sluÏieb súkromn˘m sektorom alebo aj in˘mi samosprávami. • DiferencovaÈ rozsah kompetencií v závislosti od veºkosti samosprávy. Takto sa v‰ak znerovnoprávní postavenie samospráv. 28

Tab. 3: Priemerná veºkosÈ miestnych samospráv vo vybran˘ch európskych krajinách Krajina Anglicko a Wales Juhoslávia Bulharsko ·védsko Holandsko Dánsko Poºsko Macedónsko Slovinsko Albánsko Fínsko Nórsko Chorvátsko Rumunsko Taliansko Estónsko ·panielsko Maìarsko Slovensko âeská republika Francúzsko % obcí pod 1000 obyvateºov 0 0 0 0 0,2 0 0 3 3 0 5 4 3 2 24 9 61 54 68 80 77 Priemern˘ poãet obyvateºov 123 000 49 500 35 000 29 500 20 500 18 000 16 000 15 800 10 300 10 000 10 500 9 000 8 800 7 600 6 500 5 700 5 000 3 300 1 900 1 700 1 300 Zdroj: Swianiewicz, P.: Consolidation or Fragmentation, OSI Budapest 2002 • VytvoriÈ legislatívne a fi‰kálne prostredie pre dobrovoºnú spoluprácu obcí; príkladom je vytváranie Spoloãn˘ch obecn˘ch úradov na Slovensku. • UskutoãniÈ amalgamizáciu(municipalizáciu) – spojenie málo funkãn˘ch mal˘ch samospráv do väã‰ích samosprávnych celkov, priãom ani tento radikálny spôsob nemusí viesÈ k strate identity pôvodn˘ch obcí. Konsolidácia sídelnej ‰truktúry v SR SúãasÈou Projektu decentralizácie verejnej správy na r. 2003 – 2006, ktor˘ schválila Vláda SR uznesením ã. 370/2006 je aj ãasÈ Miestna samospráva., kde sa uvádza:„V súvislosti s presunom právomocí, ale aj zodpovednosti na obce a v súvislosti s deklarovan˘m zámerom vlády posilniÈ postavenie miestnej samosprávy, je potrebné dorie‰iÈ zabezpeãovanie nov˘ch úloh. Ukazuje sa, Ïe mestá nemali a nebudú maÈ v súvislosti s decentralizáciou problémy organizaãného charakteru, ale skôr problémy súvisiace s financovaním presunut˘ch 29

úloh. Pri presune rozsiahlych zriaìovateºsk˘ch kompetencií na obce existujú problémy ich zabezpeãovania mal˘mi obcami. Preto niektoré úlohy ostali v reÏime preneseného v˘konu pôsobnosti ‰tátnej správy(‰kolstvo), alebo boli prenesené na vy‰‰ie územné celky(zdravotníctvo, kultúra, ãasÈ sociálnych vecí). Tento stav v‰ak diskriminuje mestá, schopné zabezpeãiÈ mnohé z uveden˘ch úloh. Ako dôvody, preão nieje moÏné odovzdaÈ viac úloh obciam, sa najãastej‰ie uvádzajú: veºk˘ poãet mal˘ch obcí, vysok˘ podiel v˘davkov mal˘ch obcí na správu, kvalifikácia ‰tatutárov mal˘ch obcí pre v‰etky úkony“ V záveroch k uzneseniu sa navrhujú aj rie‰enia: • V rokoch 2003 – 2006 zabezpeãovaÈ úlohy prostredníctvom spoloãn˘ch obecn˘ch úradov, • prenesen˘ v˘kon pôsobností ‰tátnej správy zabezpeãovaÈ tak, Ïe sa v zákonoch urãia obce, ktor˘ch úrady budú tieto úlohy zabezpeãovaÈ a nariadením vlády sa urãia územné obvody ich pôsobnosti, • s ohºadom na rozdielnosÈ sídelnej ‰truktúry rie‰iÈ diferencovan˘m spôsobom proces zdruÏovania a zluãovania obcí. • v ãasovom horizonte k najbliωím komunálnym voºbám posúdiÈ moÏnosÈ a vhodnosÈ zluãovania obcí, resp. vytvárania väã‰ích správnych jednotiek. Spoloãné obecné úrady Dobrovoºná spolupráca prostredníctvom spoloãn˘ch obecn˘ch úradov(SOÚ) po prijatí decentralizaãn˘ch zákonov predstavovala jediné reálne rie‰enie problémov mal˘ch obcí, nakoºko ako jediná mala oporu v zákonoch, najmä v Zákone SNR ã. 369/1990, v znení neskor‰ích predpisov. Mestám a obciam dáva znaãnú slobodu v rozhodovaní s k˘m a za ak˘m úãelom SOÚ vytvoriÈ. Vytváranie SOÚ je postavené na princípoch: dobrovoºnosti, vzájomnej v˘hodnosti a rovnocenného postavenia obcí, zachovania autonómneho rozhodovania zúãastnen˘ch obcí. SOÚ je v˘konn˘m orgánom bez právnej subjektivity so zmluvne presne urãen˘m rozsahom pôsobnosti. Dohoda o spôsobe financovania je podºa zákona podmienkou platnosti zmluvy o zriadení SOÚ. Podrobnosti súvisiace so zriaìovaním úradov sú obsiahnuté v metodickom pokyne VV SR z apríla roku 2002. Z poznatkov Priestorovej anal˘zy SOU 14 vypl˘va: • k 31.3.2004 bolo na Slovensku zriaden˘ch 194 SOÚ, v ktor˘ch bolo zdruÏen˘ch od 55,1%(Banskobystrick˘ kraj) po 86, 7%(Trnavsk˘ kraj) z celkového poãtu obcí v krajoch, • priemern˘ poãet obcí zdruÏen˘ch v SOÚ je 3,7 obce, • väã‰ina SOÚ vykonáva len 1 – 3 z navrhovan˘ch 11 pôsobností k najfrekventovanej‰ím patria: stavebné konanie, opatrovateºské sluÏby, pozemné komunikácie, • mnohé ìal‰ie kompetencie malé obce nezabezpeãujú. 14 Tich˘, D.: Fi‰kálna decentralizácia ako súãasÈ reformy verejnej správy, dizertaãná práca, EU Bratislava r. 2005 30

Spolupráca obcí na báze dobrovoºnosti má svojich zástancov, av‰ak zahraniãné ani domáce skúsenosti nepotvrdzujú, Ïe by to bola najracionálnej‰ia cesta rozvoja samosprávnej pôsobností obcí. Dobrovoºná spolupráca obcí je komplikovaná, má svoje organizaãné aj politické úskalia. Úspe‰nosÈ takejto formy závisí od: vhodného a legislatívneho prostredia, transparentnosti a demokratickej zodpovednosti pri rozhodovaní v zdruÏeniach, od existencie postihov pre obce, ktoré spolupracovaÈ nechcú, ale samostatne zákonné kompetencie zabezpeãiÈ nedokáÏu. Zástancovia dobrovoºnej spolupráce odporúãajú zv˘‰iÈ jej rozsah pôsobnosti a úãinnosÈ motiváciou zo strany centrálnej vlády. V˘sledky takéhoto rie‰enia sú v‰ak neisté a dlhodobo neudrÏateºné. Municipalizácia(amalgamizácia obcí) v prieskumoch verejnej mienky Uplatnenie ak˘chkoºvek in˘ch foriem konsolidácie sídelnej ‰truktúry v podmienkach Slovenska sa nestretáva so ‰irokou podporou reprezentantov obcí a laickej verejnosti. Spravidla sa argumentuje v˘sledkami prieskumov, z ktor˘ch vypl˘va v˘razná podpora uplatÀovanej dobrovoºnej forme zdruÏovania. V roku 2000 boli prezentované v˘sledky prieskumu názoru starostov âR, SR a Poºska na amalgamizáciu obcí 15 ) Prieskum sa uskutoãnil v roku 1997, kedy okrem Poºska, Ïiadna z anketovan˘ch krajín nemala dostatok poznatkov o takejto forme konsolidácie. Ako vypl˘va z hodnotenia autora v˘skumu, ãeskí a slovenskí starostovia zaujali jednoznaãne negatívny postoj k amalgamizácii, na rozdiel od poºsk˘ch. Odpovede naznaãujú, Ïe názory starostov boli skôr ideologické, neopierali sa o racionálne hodnotenie situácie. Slovenskí starostovia odmietajúci amalgamizáciu vyuÏívajú najmä nasledovné argumenty: zv˘‰ili by sa konflikty medzi obyvateºmi, zníÏila by sa podpora miestnej demokracii, skomplikovali by sa vzÈahy medzi poslancami a obyvateºmi. Prieskum tieÏ ukázal, Ïe starostovia buì o probléme neuvaÏujú, alebo nemajú naÀ jasn˘ názor. K v˘sledkom je treba dodaÈ, Ïe v ãase, keì sa prieskum konal, rozsah samosprávnych pôsobností obcí bol nízky, z ãoho mohol vyplynúÈ aj indiferentn˘ a negatívny postoj starostov V roku 2004 v súvislosti s rokovaním vlády o potrebe ìal‰ích reformn˘ch krokov v komunálnej úrovni uskutoãnil Slovensk˘ rozhlas prieskum názorov obãanov na pripravovanú reformu . Z v˘sledkov vyplynulo Ïe 68,4% obãanov patrí medzi zástancov medziobecnej spolupráce a 38,6% sa priklonilo k zluãovaniu obcí. V súvislosti s uveden˘m prieskumom je aktuálna otázka: sú obãania informovaní o moÏn˘ch formách konsolidácie a sociálnoekonomick˘ch dôsledkoch atomizovanej sídelnej ‰truktúry. Tak˘to v˘skum by mohol ovplyvniÈ decíznu sféru za predpokladu, Ïe by mu predchádzala ‰iroká verejná diskusia a osvetová kampaÀ. 15 Swaniewicz,P.“ In search of optimal size, IPSA World Congress, Quebec 2000 31

V apríli 2004 Katedra verejnej správy a regionálneho rozvoja uskutoãnila prieskum o názoroch respondentov na prebiehajúci proces decentralizácie verejnej správy. Súbor anketovan˘ch tvorilo 420 reprezentantov verejnej správy, z toho 202 reprezentantov obecnej samosprávy a 537 obãanov. Anketov˘ prieskum sa uskutoãnil v dobe, kedy bol presun kompetencií zo ‰tátu na samosprávy ukonãen˘ a mnohé odpovede ponúkali námety na ìal‰ie skvalitnenie decentralizácie. Z prieskumu vyberáme len odpovede 202 reprezentantov miestnych samospráv, ktoré súvisia s konsolidáciou sídelnej ‰truktúry. 1. Na otázku „âi sú schopné samosprávy obcí zabezpeãovaÈ cel˘ rozsah zveren˘ch kompetencií “ odpovedalo kladne 35% respondentov a 50% sa priklonilo k názoru, Ïe túto schopnosÈ majú len mestá. 2. Na otázku„ Ak˘m spôsobom by respondenti rie‰ili nedostatok kompetentnosti mal˘ch obcí“ odpovedali respondenti nasledovne: – 8,42% navrhuje presunúÈ kompetencie na VÚC – 37,37% odporúãa ich rie‰iÈ vytvorením SOÚ – 25,26% navrhuje diferencované delenie kompetencií podºa veºkosti obcí a – 20% spájaním mal˘ch obcí Detailnej‰ia anal˘za respondentov podporujúcich spájanie obcí ukázala, Ïe 44% z nich predstavujú absolventi vysok˘ch ‰kôl. 3. Na otázku„ Má obec, ktorú respondent reprezentuje vytvoren˘ spoloãn˘ obecn˘ úrad?“ Odpovedalo 56% respondentov kladne. 4. Medzi najfrekventovanej‰ie kompetencie iniciujúce vytváranie SOÚ respondenti radia: – 52,6%-stavebné konanie – 19,47% – opatrovateºskú starostlivosÈ – 18,42% – pozemné komunikácie – 13,16% – ‰kolstvo – 12,3% – ochranu prírody – 7,89% – vodné hospodárstvo a rovnako regionálny rozvoj 5. âi moÏno pokladaÈ in‰titút SOÚ za vhodnú formu vykonávania kompetencií odpovedalo – 45,79% respondentov kladne – 21,05% ho pokladá za vhodn˘ len na prechodnú dobu – 6,84% hodnotí jeho pôsobenie negatívne 6. Medzi najväã‰ie problémy spojené s vytváraním a pôsobením SOÚ sa radia: – 61,58% – zabezpeãenie stability financovania samospráv – 22,11% – v˘ber a poãet spoloãne vykonávan˘ch kompetencií – 17,89% – organizaãné zabezpeãenie – 16,84% – zodpovedajúce materiálno-technické a priestorové vybavenie 32

Z porovnania v˘sledkov troch viac, alebo menej kvalifikovan˘ch prieskumov názorov na formy konsolidácie sídelnej ‰truktúry vypl˘va, Ïe odmietavé stanoviská k municipalizácii uÏ nie sú tak v˘razné ako v rokoch uskutoãnenia prvého znich. Podporné argumenty pre municipalizáciu ponúkajú skúsenosti väã‰iny európskych ‰tátov, ktoré bude nutné doplniÈ o komparáciu potenciálnych variantov konsolidácie sídelnej ‰truktúry v podmienkach SR. Záver V návrhoch na municipalizáciu je potrebné zaujaÈ jednoznaãne odmietavé stanovisko k uplatneniu administratívneho prístupu . Charakter súãasnej etapy spoloãenského v˘voja umoÏÀuje pristupovaÈ k municipalizácii v˘luãne na báze dobrovoºného rozhodovania obcí , pri súãasnom re‰pektovaní kvalifikovan˘ch kritérií podporen˘ch záujmov˘mi zdruÏeniami obcí a schválen˘ch parlamentom. Je vhodné vyuÏiÈ skúsenosti t˘ch krajín, kde zlúãením nedochádza k zániku pôvodn˘ch obcí, ponecháva sa im pôvodn˘ názov, symbolická reprezentácia, niektoré kompetencie a zároveÀ uplatÀujú tak˘ volebn˘ systém, ktor˘ zaruãí zastúpenie kaÏdej pôvodnej obce v novom zastupiteºstve. Konsolidácia je zloÏit˘m a veºmi citliv˘m politicko-ekonomick˘m a sociálnym procesom, jej prípravu a priebeh je potrebné rozloÏiÈ do dlh‰ieho ãasového intervalu, prípadne ju uskutoãÀovaÈ postupne poãnúc územiami, kde je ‰truktúra osídlenia najzloÏitej‰ia. Pre zreálnenie predstáv o municipalizácii uvádzame návrh jedného z modelov˘ch rie‰ení, ktor˘ bol predloÏen˘ na verejnú diskusiu splnomocnencom vlády pre reformu verejnej správy v júni 2004. Tab. 4: Model municipálneho usporiadania SR a orientaãná kvantifikácia dopadu Ukazovateº Súã. stav Návrh Poznámka Poãet obcí/municipalít 2891 239 – 300 Pôvodné obce nestratia identitu Priemerná veºkosÈ obce 1900 22 500 – 18 000 Minimálne 5000 obyvateºov Poãet poslancov cca 5 000 cca 6 000 Jednomandátové volebné obvody Poãet starostov 2891 239 – 300 Pôvodné obce môÏu zriadiÈ funkciu(ãestnú) Poãet úradov 2891 239 – 300 V pôvodn˘ch obciach v prípade potreby pracovisko 33

LITERATÚRA 1. BERâÍK, P., LOVECK¯, P.: Územné zmeny obcí v SR, MV SR, Bratislava 2003 2. âÍÎ, M.: Politické predpoklady fi‰kálnej decentralizácie, Národné fórum fi‰kálnej decentralizácie, âastá Papierniãka, 1998 3. HAMALOVÁ, M., VERâEKOVÁ, J.: K aktuálnym otázkam komunálnej reformy, UPJ· Ko‰ice 2004. 4. KEATING, M.: Size, efficiency and democracy:consolidation, fragmentation and publicchoice, in Swianiewicz: Consolidation or fragmentation, Open Society Institute, Budapest, 2002 5. Konsolidácia alebo fragmentácia? VeºkosÈ miestnych samospráv v Strednej a V˘chodnej Európe, editor Swaniewicz, preklad Kling, J, M.E.S.A 10, 2003 6. SOTOLÁ¤,J.: Miestna samospráva na Slovensku, Ko‰ice 2000 7. SWANIEWICZ, P.: In search of optimal size, IPSA World Congress, Quebec, 2000 8. TICH¯, D.: Fi‰kálna decentralizácia ako súãasÈ reformy verejnej správy, dizertaãná práca, Ekonomická univerzita. Bratislava, 2005 9. Decentralizácia vo verejnej správe, projekt ã.150016/03, Ekonomická univerzita. Bratislava, 2004 10. Uznesenie Vlády SR ã.142/2003 34

POLITIKA REGIONÁLNEHO ROZVOJA Z POHªADU ÚNIE MIEST SLOVENSKA Akad. mal. Marián Minaroviã Únia miest Slovenska Prepo‰tská 4, Bratislava 02/544 359 14, umosr@gtinet.sk Kºúãové slová: regióny, rozvoj, disparity, reforma verejnej správy, podpora Úvod V‰eobecne sa regionálna politika interpretuje ako koncepãná a cieºavedomá ãinnosÈ usilujúca o elimináciu negatívnych dôsledkov teritoriálne nerovnomerného rozvoja a nerovnomerne prebiehajúcich ‰trukturálnych zmien. Ministerstvo v˘stavby a regionálneho rozvoja SR svojou ãinnosÈou v oblasti regionálnej politiky, pri re‰pektovaní procesu decentralizácie právomocí z orgánov ‰tátnej správy na orgány samosprávy, vytvára rámcové podmienky pre zastavenie narastania t˘chto rozdielov a ich postupné zniÏovanie. Hlavn˘m cieºom podpory regionálneho rozvoja je zabezpeãiÈ vyváÏen˘ hospodársky a sociálny rozvoj Slovenskej republiky, odstrániÈ alebo zmierniÈ rozdiely v úrovni hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja regiónov. Systém regionálneho vyrovnávania ekonomickej sily krajov za úãelom zniÏovania existujúcich regionálnych disparít je ustanoven˘ v: Zákone ã. 503/2001 o podpore regionálneho rozvoja a jeho novele – Zákone ã. 351/2004 Z. z. z 13. mája 2004, ktor˘m sa mení a dopæÀa zákon ã. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja a o zmene a doplnení niektor˘ch zákonov. V zákone ã. 503/2001 Z. z. v§ 4 sú takto vymedzené podporované regióny: • hospodársky slabé regióny , ktoré podºa ukazovateºov hospodárskeho a sociálneho rozvoja vykazujú podstatne niωiu úroveÀ rozvoja, ako je priemerná úroveÀ v Slovenskej republike, • regióny s nepriaznivou ‰truktúrou , v ktor˘ch sú sústredené negatívne dôsledky ‰trukturálnych zmien. Pri podpore regionálneho rozvoja zo ‰trukturálnych fondov Európskej únie sa za hospodársky slabé regióny povaÏujú regióny na úrovni NUTS 2, v ktor˘ch hodnota hrubého domáceho produktu na obyvateºa v parite kúpnej sily je niωia ako 75% hodnoty hrubého domáceho produktu na obyvateºa Európskej únie v parite kúpnej sily v priemere za posledné tri roky. 35

Podpora regionálneho rozvoja sa vykonáva prostredníctvom nasledovn˘ch základn˘ch dokumentov • Národného rozvojového plánu • Rámca podpory spoloãenstva • Operaãného programu • Regionálneho operaãného programu • Sektorového operaãného programu • Jednotného programového dokumentu • Strategického programového dokumentu pre Kohézny fond • Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja • Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce • Programu Iniciatívy Európskych spoloãenstiev Regionálna politika na Slovensku Národn˘ rozvojov˘ plán Poskytuje komplexn˘ pohºad na súãasn˘ stav hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenska a jeho regiónov, na bariéry ìal‰ieho rozvoja i návrhy na ich prekonanie prostredníctvom stanovenia rozvojov˘ch priorít a stratégií. ZároveÀ zabezpeãuje funkãnosÈ regionálnej politiky v symbióze so strednodob˘mi hospodárskymi prioritami Slovenska. Tento dokument tvoril základ na vypracovanie Rámca podpory Spoloãenstva – dohody medzi Európskou komisiou a vládou SR o prioritách pri pouÏívaní financovania zo ‰trukturálnych fondov v období rokov 2004 – 2006. V súvislosti s ekonomick˘m rastom v rokoch 2004 aÏ 2006 je cieºom Slovenskej republiky dosiahnuÈ úroveÀ 54% priemerného HDP na obyvateºa ãlensk˘ch ‰tátov EÚ. Na dosiahnutie tohto cieºa sú urãené 3 ‰pecifické ciele, a to: • Podpora ekonomického rastu a konkurencieschopnosti • Podpora rastu zamestnanosti • Podpora vyrovnaného regionálneho rozvoja V súlade s uveden˘mi cieºmi boli vypracované nasledovné programové dokumenty: • Sektorov˘ operaãn˘ program Priemysel a sluÏby • Sektorov˘ operaãn˘ program ªudské zdroje • Sektorov˘ operaãn˘ program Poºnohospodárstvo a rozvoj vidieka • Operaãn˘ program Základná infra‰truktúra Na operaãné programy nadväzujú programové doplnky. Pri vypracovaní t˘chto dokumentov sa dodrÏiava princíp partnerstva a subsidiarity, priãom v˘znamn˘mi partnermi sú samosprávne kraje a obce, ktoré vypracúvajú svoje programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Ministerstvo v˘stavby a regionálneho rozvoja SR z uvedeného dôvodu vypracovalo metodické príruãky pre vypracovanie Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja 36

a obce. Jedn˘m z nov˘ch nástrojov, ktor˘ sa pouÏíva v procese riadenia samosprávnych celkov je marketingov˘ plán územia. Integrovaná sieÈ RRA Ministerstvo v˘stavby a regionálneho rozvoja SR spolupracuje s vybran˘mi regionálnymi rozvojov˘mi agentúrami(ìalej len„RRA“), ktoré tvoria integrovanú sieÈ RRA.V súãasnosti je ich 31. âasÈ úloh RRA je urãená ministerstvom v zmluve, ãasÈ úloh si RRA navrhujú sami. Od roku 2004 majú agentúry nasledujúce základné úlohy urãené ministerstvom: • poskytovanie základn˘ch informácií o Rámci podpory Spoloãenstva • poskytovanie informácií vo vzÈahu k Operaãnému programu Základná infra‰truktúra • na základe ‰kolení a in‰trukcií riadiaceho orgánu pre OP ZI vykonávanie konzultácii v oblasti prípravy dokumentácie Ïiadostí pre Prioritu 3 OP ZI – Lokálna infra‰truktúra. Niektoré RRA plnia úlohy technick˘ch sekretariátov alebo kontaktn˘ch bodov pre programy: Phare ECOSOC, Phare CBC, INTERREG III A Jednotn˘ programov˘ dokument – SPD Operaãn˘ program Základná infra‰truktúra Reforma verejnej správy Od roku 1990 v Slovenskej republike prebieha reforma verejnej správy, jedn˘m z hlavn˘ch cieºov je zníÏenie a eliminácie regionálnych disparít, najmä vìaka novej územnosprávnej organizácii a decentralizácii z úrovne národnej vlády na regionálnu a lokálnu. Hodnotenie reformy za obdobie 1990 – 2004 Pozitívne v˘sledky: • V˘znamné dobudovanie ústavného, právneho, politického a hospodárskeho rámca • Uskutoãnenie reformy verejnej správy v období 1998 – 2004 • Uskutoãnené súvisiace reformy Neúspechy a deficity: • Nepresadenie Ïupného variantu územno-správneho ãlenenia • Absencia komunálnej reformy • Zaostávajúca reorganizácia ústredn˘ch orgánov • Vysoká miera tzv. delen˘ch kompetencií a nesystémová realizácia a financovanie preneseného v˘konu ‰tátnej správy • Stále nízky priamy vplyv samosprávy na tvorbe legislatívneho rámca Dopady • Najmä zachovanie centralistického modelu územnosprávneho ãlenenia SR je veºkou prekáÏkou pre úãinné vyuÏitie nástrojov a zdrojov regionálnej politiky slovenskej vlády i efektívnej‰ieho vyuÏitia európskych fondov. 37

• Súãasná ‰truktúra územnosprávneho ãlenenia SR – 8 krajov vo väã‰ine prípadov nie je kompatibilná s podobnou ‰truktúrou v susedn˘ch ‰tátoch, ão robí váÏne problémy najmä pri realizácii spoloãn˘ch projektov v rámci INTERREG III B. • Prakticky v˘nimkou sú ‰tyri kraje na západe Slovenska Preto je potrebné v závere reformy uskutoãniÈ Ïupn˘ variant vo forme 12 krajov v súlade so Stratégiou reformy verejnej správy(2000) a Koncepciou decentralizácie a modernizácie verejnej správy(2001). V súãasnosti na základe anal˘z: • Kontextu regionálneho rozvoja pred rokom 1989 • Dopadov systémov˘ch zmien po roku 1989 na regionálne disparity sa javí ako nevyhnutnosÈ vnímaÈ disparity v priestorov˘ch súvzÈaÏnostiach a predbeÏne oslabiÈ negatívne dopady nerealizovanej územno-správnej organizácie –„12 Ïúp“ s akcentom na mikroregionálnu úroveÀ – NUTS IV(okresy). ZniÏovanie regionálnych disparít na mikroregionálnej úrovni – NUTS IV(okresy) V súãasnosti zodpovedá: • Uzneseniu vlády ã. 201/2003 zo dÀa 19. marca 2003 Program pomoci de minimis na rozvoj okresov s vysokou mierou nezamestnanosti • ·truktúra Regionalizácie cestovného ruchu v Slovenskej republike V roku 2003 vláda SR uznesením ã. 201/2003 zo dÀa 19. marca 2003 schválila Program pomoci de minimis na rozvoj okresov s vysokou mierou nezamestnanosti. Na základe vypoãítaného priemeru bolo vybran˘ch 32 okresov z Nitrianskeho, Banskobystrického, Pre‰ovského a Ko‰ického kraja. PlatnosÈ programu bola schválená do 31. 12. 2006. Predmetom programu je poskytnutie dotácie zo ‰tátneho rozpoãtu na obstaranie investiãného majetku potrebného na zaãatie v˘roby(poskytovania sluÏieb). Pomoc de minimis sa poskytuje mal˘m podnikateºom, ktor˘ch predmetom podnikania je v˘roba alebo sluÏby za podmienky, Ïe sa Ïiadateº písomne zaviaÏe vyuÏívaÈ obstaran˘ majetok najmenej poãas piatich rokov a zabezpeãí vytvorenie minimálne troch nov˘ch pracovn˘ch miest v roku podania Ïiadosti zmluvne uzatvoren˘ch na dobu neurãitú. Îiadateº je povinn˘ novovytvorené pracovné miesta udrÏaÈ najmenej päÈ rokov. ·truktúra regionalizácie cestovného ruchu v SR V súãasnosti tento dokument predstavuje sústavu mikroregiónov, ktoré sú jednotlivo, respektíve vo vzájomnom spojení reálnymi prirodzen˘mi hospodárskosociálnymi a etnokultúrnymi jednotkami na úrovni NUTS IV, ktoré môÏeme efektívne vkladaÈ aj do medziregionálnych a cezhraniãn˘ch projektov napr. v rámci INTERREG III B sú základnou jednotkou súãasn˘ch Euro-regiónov. 38

Euro-regióny Akcent na mikroregionálnu úroveÀ potvrdzujú aj súãasné Euro-regióny, ktoré tvoria vo väã‰ine prípadov regionálne zdruÏenia miest a obcí v rámci prirodzen˘ch regiónov. Veríme, Ïe v ìal‰om volebnom období sa zav⁄‰i proces reformy verejnej správy a bude sa realizovaÈ územnosprávne ãlenenie na 12 prirodzen˘ch identick˘ch regiónov, ão umoÏní na Slovensku v ìal‰om programovacom období vysoko efektívne vyuÏívaÈ zdroje ‰trukturálnych fondov, kohézneho fondu a európskych iniciatív, najmä INTERREG III B Záver Ministerstvo v˘stavby a regionálneho rozvoja SR, vedomé si dôleÏitosti programov˘ch dokumentov, sa uÏ v súãasnosti pripravuje na ìal‰ie programovacie obdobie EÚ. V súãasnosti ide o prípravu: • Národného strategického referenãného rámca pre programovacie obdobie 2007 – 2013, • Strategickej vízie hospodárskeho a sociálneho rozvoja SR a definovanie základn˘ch cieºov do roku 2015 s urãením investiãn˘ch priorít. V˘chodiská predstavujú: • Skúsenosti zo spracovania Národného rozvojového plánu 2004 – 2006 • Konvergenãn˘ program zameran˘ na definíciu cieºov hospodárskej politiky SR s dôrazom na fiskálnu konsolidáciu v horizonte do roku 2010 • Cardiffská správa, kaÏdoroãné hodnotenie pokroku SR v oblasti ‰trukturálnych reforiem a finanãnom trhu • Lisabonská stratégia s akcentom na: – rozvoj ºudsk˘ch zdrojov – re‰trukturalizáciu vedecko-v˘skumnej základne – podporu inovaãného potenciálu Podºa ná‰ho odporúãania je potrebné zabezpeãiÈ koordináciu príprav a realizácie uveden˘ch dokumentov na piatich úzko prepojen˘ch úrovniach: • Na celo‰tátnej NUTS I • Sektorovej • Makroregionálnej NUTS II • Regionálnej NUTS III • Mikroregionálnej NUTS IV • Miestnej NUTS V 39

LITERATÚRA 1. FALËAN, ª PA·IAK, J.:„Regionálny rozvoj Slovenska, v˘chodiská a súãasn˘ stav 2004“. Bratislava: Sociologick˘ ústav SAV, 2004, 85 strán, ISBN 80-85544-35-0 2. MARHULÍKOVA, O. – GRUSMANOVÁ, E. – MURAVSK¯, J.:„Slovensko a jeho susedia“. Bratislava: Borgis, s. r. o. v spolupráci s Radou Európy, 2003, 125 strán, ISBN 80-968980-0-0 3. Ministerstvo hospodárstva SR – Regionalizácia cestovného ruchu 4. Ministerstvo v˘stavby a regionálneho rozvoja SR – citácie z uveden˘ch dokumentov 40

POSTAVENIE SAMOSPRÁVY V REFORME VEREJNEJ SPRÁVY A PROBLÉMY DECENTRALIZÁCIE KOMPETENCIÍ Ing. Jozef Mrva, CSc. ZdruÏenie miest a obcí Slovenska Bezruãova 9, 811 09 Bratislava 02/52964249, mrvajozef@zmos.sk Kºúãové slová: ZdruÏenie miest a obcí Slovenska, miestna územná samospráva, decentralizácia financií, kompetencie Úvod Ak chceme hovoriÈ o postavení miestnej územnej samosprávy v procese reformy verejnej správy na Slovensku, môÏeme – a musíme – sa vrátiÈ úplne na zaãiatok, do roku 1990, kedy bolo obnovené obecné zriadenie. V skutoãnosti tam siahajú korene reformy, ktorá sa stala realitou aÏ o desaÈ rokov neskôr. Prijatiu zákona a obecnom zriadení a znovuoÏiveniu obecnej samosprávy totiÏ predchádzalo zru‰enie dovtedaj‰ieho systému národn˘ch v˘borov. Samotn˘ prelomov˘ ãas spoloãensko-politického diania v roku 1989 v sebe niesol Ïelanie zmien, a mnohé z nich sa t˘kali v˘konu verejnej moci. ZdruÏenie miest obcí Slovenska(ZMOS) sa stalo súãasÈou verejného Ïivota prekvapujúco skoro. Na zakladajúcej konferencii 21. marca 1990 v Îiline sa zi‰lo 353 zástupcov 176 obcí a miest. Od tohto dátumu môÏeme hovoriÈ o systematickej úãasti a spolupráci slovenskej miestnej územnej samosprávy na procese reformy verejnej správy. ZMOS sa stalo reprezentantom spoloãenskej sféry, ktorá vzhºadom na svoj charakter a poãetnosÈ môÏe ako celok vystupovaÈ iba sprostredkovane, prostredníctvom urãitého zjednocujúceho prvku. V priebehu 2 – 3 rokov vytvorili mestá a obce na dobrovoºnom princípe organizáciu s viac neÏ 2/3-ovou ãlenskou základÀou; postupne aÏ s 95 percentn˘m zastúpením. ZMOS ako forma záujmovej samoprávy umoÏnilo reálnu, kontinuálnu úãasÈ miest a obcí na reforme verejnej správy v SR. Úloha ZMOS v etapách reformy verejnej správy Reformu verejnej správy v SR moÏno z pohºadu miest a obcí rozãleniÈ najjednoduch‰ie na etapu pred a po jej realizácii, priãom v rámci oboch by sme mohli hºadaÈ a nachádzaÈ ìal‰ie ãiastkové etapy. 41

V kaÏdej z etáp ZMOS: • aktívne pôsobil • bol v kontakte so svojou ãlenskou základÀou • bol v kontakte s rozhodujúcimi zloÏkami politického Ïivota • bol v kontakte s orgánmi, prijímajúcimi legislatívne rie‰enia i realizaãné opatrenia Myslím, Ïe v reforme verejnej správy niã nebolo a ani doteraz nie je jednoduché, priamoãiare, ani prvoplánové. Reformn˘ proces nebol ãierno-biely a jeho úãastníci v Àom zohrávali rôznu rolu. Na jednej strane stálo ZMOS prezentujúce záujmy samosprávy na strane druhej vlády, politické subjekty, parlament, rezorty. ZMOS muselo vynaloÏiÈ viac energie na presadenie svojich zámerov a poÏiadaviek, neÏ ‰tátna exekutíva. Ako dobrovoºná organizácia malo oproti rezortom sÈaÏenú úlohu a muselo obhajovaÈ svoje právo byÈ nezávislou a nestraníckou organizáciou, ktorá nepatrí k nijakému politickému prúdu, ba jeho kategóriám sa celkom vymyká. Myslím, Ïe v celom procese reformy bolo najÈaωie byÈ organizáciou, ktorá dokáÏe rokovaÈ s kaÏd˘m, zostáva pritom korektná a neustupuje zo svojich princípov. V reforme verejnej správy, aj v aktivitách ZMOS ide o 15 rokov praktickej ãinnosti. Bez úãasti a charakteru ZMOS by dnes reforma verejnej správy mala inú podobu a som úprimne presvedãen˘, Ïe tá podoba by bola pre mestá a obce oveºa väã‰ím bremenom. Celkové hodnotenie je o to Èaωie, Ïe niekedy bol príspevok ZMOS v tom, ão pozitívne sa podarilo presadiÈ, niekedy v tom, ãomu negatívnemu sa podarilo zabrániÈ. ZMOS patrilo a patrí k zástancom komplexnej reformy verejnej správy, dokonca v ist˘ch obdobiach bolo jedin˘m nositeºom tejto my‰lienky. Mestá a obce nielenÏe dokázali reformy ÏiadaÈ, ale ich dokázali aj úspe‰ne naplniÈ a napriek nedostatoãnej príprave realizaãnej fázy zvládnuÈ v podstate v‰etko tak, Ïe nedo‰lo ani v˘nimoãne ku kritick˘m alebo dokonca kolapsov˘m situáciám. V reformnom ãase dokázali mestá a obce ostaÈ stabilizujúcim prvkom slovenskej spoloãnosti a pomohli Slovenskej republike realizovaÈ tú ãasÈ reformy verejnej správy, ku ktorej sa ‰tát odhodlal. Podstatné rozhodnutia reformy verejnej správy – s v˘nimkou tzv. komunálnej reformy – boli v zásade urobené, ale proces nebol ukonãen˘. Problémy decentralizácie verejnej správy Poãas presunu kompetencií sa objavili niektoré otázky a otvorené problémy, ktoré súviseli s implementáciou ustanovení zákona ã. 416/2001 Z. z. o prechode niektor˘ch kompetencií z miestnej ‰tátnej správy na územnú samosprávu ako aj ustanovení novely zákona o majetku obcí. V zásade sa nejedná o problémy, ktoré by svojou povahou spochybÀovali decentralizáciu ako takú. Napriek tomu nedostatky doteraj‰ieho procesu presunu pôsobností bránili plynulému prechodu kompetencií, majetku a financií. Najv˘raznej‰ie sa prejavili pri financovaní odovzdávan˘ch kompetencií z orgánov ‰tátnej správy na 42

územnú samosprávu, ktoré znamenali a stále znamenajú zv˘‰enie tlaku na rozpoãty samospráv. Tento tlak je znásobovan˘ najmä nezodpovednosÈou zo strany ‰tátnej správy, kde objem finanãn˘ch prostriedkov nezodpovedá adekvátnym potrebám finanãn˘ch nárokov prenesen˘ch kompetencií, ako i nedodrÏiavaním vopred avízovan˘ch termínov presunu finanãn˘ch prostriedkov zo ‰tátnej správy na samosprávu. Nedorie‰enie financovania kompetencií sa prejavuje aj vo väzbe nerealizácie niektor˘ch platieb zo strany ‰tátu(napr. poistné, odvody), resp. ‰tát neuvaÏuje o adekvátnej valorizácii dotácie vo väzbe na rast nákladov(deregulácia cien) a mieru inflácie. V niektor˘ch prípadoch boli odovzdané kompetencie úplne bez financií, najmä na prierezové ãinnosti. Znaãné problémy v realizaãnej fáze reformy verejnej správy okrem financovania decentralizovan˘ch pôsobností súviseli s delimitáciou hlavne v oblasti ‰kolstva a zdravotníctva. Majetok ‰kolsk˘ch a zdravotníckych zariadení bol pri prechode na obce a vy‰‰ie územné celky zaÈaÏen˘ nevysporiadan˘mi prevádzkov˘mi dlhmi, no najmä dlhmi zdravotníckych zariadení vo v˘‰ke cca 3,5 mld. Sk. Naznaãené problémy spôsobili oneskorovanie podpisu delimitaãn˘ch protokolov a t˘m i oneskorenie prísunu finanãn˘ch prostriedkov na v˘kon odovzdan˘ch kompetencií. Okrem toho nemoÏno opomenúÈ ani absenciu jednotn˘ch postupov a nízku pripravenosÈ ako aj neochotu ‰tátnej správy na delimitáciu kompetencií, nedorie‰enie vlastníckych vzÈahov v rámci presunu majetku, neoddæÏenie prevádzkov˘ch v˘davkov do ãasu odovzdania majetku, absenciu poistenia majetku ako aj vykonan˘ch revízií na Àom. Cel˘ proces bol sprevádzan˘ aj presunom nedostatoãného poãtu pracovníkov a nepresunutím prierezov˘ch pracovníkov. Celkovo môÏeme zhrnúÈ, Ïe proces odovzdávania kompetencií bol poznaãen˘ aj vecn˘mi, finanãn˘mi, majetkov˘mi, organizaãn˘mi a metodick˘mi problémami. Osobitn˘m problémom, na ktor˘ je potrebné obzvlá‰È poukázaÈ, je stavebno-technick˘ stav objektov, ktoré prevzala územná samospráva od ‰tátnej správy. Ten je charakteristick˘ vysok˘m stupÀom kapitálovej poddimenzovanosti(tzv. modernizaãn˘ dlh) ako v˘sledok zlého hospodárenia s majetkom zo strany ‰tátu, zanedbanej údrÏby a nevyuÏívania odpisov na rekon‰trukcie a modernizáciu objektov. Zákon o majetku obcí a majetku samosprávy VÚC urãil, Ïe tento dlh prejde spolu s majetkom na orgány samosprávy, ktoré sa s ním musia priebeÏne vyrovnaÈ. Nedostatkami realizovaného prechodu pôsobností v období rokov 2002 – 2004 sa ZMOS podrobne zaoberalo, zhodnotilo prechod kompetencií a zadefinovalo otvorené otázky a problémy, ktoré boli prechodom poznaãené vrátane navrhnutia opatrení na odstránenie nedostatkov. XV. snem ZMOS-u prijal uznesením nasledujúce návrhy opatrení na odstránenie problémov spojen˘ch s prechodom kompetencií: • urãiÈ konkrétnu zodpovednosÈ rezortov za koordináciu jednotliv˘ch krokov smerujúcich k odstráneniu nedostatkov v doteraj‰om stave decentralizácie verejnej správy 43

• uzavrieÈ delimitaãné protokoly, kde nepríde k zhode, pripraviÈ rozporové konanie • neodkladne zaãaÈ proces rozporov˘ch konaní, viaÏucich sa na odovzdané kompetencie • dorie‰iÈ majetkovo-právne záleÏitosti a prevádzkové dlhy na odovzdanom majetku • vylúãiÈ duplicitné riadenia a financovania kompetencií(tzv. delené kompetencie) • vyrie‰iÈ nedôsledn˘ a nesystémov˘ prístup k rie‰eniu postavenia územnej samosprávy v systéme daní v súãasnej etape decentralizácie verejnej správy • iniciovaÈ vytvorenie komisie na pre‰etrenie poãtu odovzdan˘ch funkãn˘ch miest zo ‰tátnej správy na samosprávu pri prenose jednotliv˘ch kompetencií podºa stavu v roku 2001 • porovnaÈ finanãné prostriedky na jednotlivé kompetencie rok 2001 s rokom 2004 • oddelimitovaÈ finanãné prostriedky za prácu a mzdy na ‰kolstvo(funkãné miesta, prevádzkové náklady) • vzdelávanie a certifikáciu pracovníkov samosprávy, ktorí zabezpeãujú prenesen˘ v˘kon ‰tátnej správy, má financovaÈ a zabezpeãiÈ ‰tátna správa prostredníctvom jednotliv˘ch rezortov • dorie‰iÈ technickú vybavenosÈ k prevzat˘m kompetenciám: • v˘poãtová technika(hardware, software, licencie, update atì.) • modernizácia budov(‰kolstvo, zdravotníctvo, atì.) • ÏiadaÈ od ‰tátu vypracovaÈ návrh ‰tátneho programu postupného odstránenia kapitálov˘ch(modernizaãn˘ch) dlhov ‰tátu voãi samospráve po presune kompetencií zo ‰tátnej správy na samosprávu • vytvoriÈ tlak na zru‰enie delen˘ch kompetencií • zjednodu‰iÈ financovanie prenesen˘ch kompetencií – financovanie bez medziãlánkov(napr. ‰kolstvo – krajské ‰kolské úrady) • zabezpeãiÈ transparentnosÈ financovania preneseného v˘konu ‰tátnej správy nov˘m zákonom s podmienkou dodrÏania ústavn˘ch práv územnej samosprávy • ÏiadaÈ delimitáciu nehnuteºností, ktoré zru‰ením okresn˘ch úradov zostanú nevyuÏité, do majetku obcí • komunálnu reformu pripraviÈ koncepãne a systémovo na základe anal˘zy súãasného stavu a po fi‰kálnej decentralizácii • definovaÈ postavenie spoloãn˘ch obecn˘ch úradov, ich finanãné a legislatívne zabezpeãenie • zmapovaÈ tzv.„skryté kompetencie“, ktoré ‰tát presúva na samosprávu v in˘ch zákonoch napr. civilná ochrana, hasiãské zabezpeãenie v obciach, súãinnosÈ v exekúciách, neúmerné mnoÏstvo vyjadrení a posudkov pre rôzne in‰titúcie a ÏiadaÈ dofinancovaÈ tieto úlohy Uveden˘ stav nevyrie‰il ani iniciatívny návrh splnomocnenca vlády pre decentralizáciu verejnej správy, ktor˘ predloÏil na rokovanie vlády Slovenskej republiky pod názvom„ Správa o návrhu rie‰enia niektor˘ch problémov decentralizácie verejnej správy“, ku ktorému prijala vláda Slovenskej republiky 44

uznesenie ã. 715 zo 14. Júla 2004 ako záväzné v˘chodisko pre ich rie‰enie. Väã‰ina uznesení bola splnená jednotliv˘mi rezortmi formálne, niektoré úlohy boli predloÏené len ako informatívny materiál a boli vzaté vládou na vedomie. Niektoré uznesenia boli na ÏiadosÈ rezortov vládou zru‰ené. Fi‰kálna decentralizácia(FD), nemá za sebou ani cel˘ rok, neexistujú teda presné údaje, ão ktor˘m sídlam priniesla. PredbeÏne sa v‰ak prikláÀame k jej pozitívnemu hodnoteniu, hoci to automaticky neznamená, Ïe financovanie kompetencií, ktoré mestá a obce vykonávajú, je bez rizík. Okrem neustáleho presunu ìal‰ích kompetencií, ktoré neboli predmetom FD, zatiaº nie je optimalizované financovanie preneseného v˘konu ‰tátnej správy a vyjasnené nie sú ani okolnosti ìal‰ieho presunu kompetencií na mestá a obce, ktor˘ v súlade s ideou ìal‰ej demokratizácie moÏno predpokladaÈ. V období posledn˘ch dvoch rokov sa objavil nov˘ fenomén – finanãne nekryté kompetencie a úlohy miest a obcí, ktoré vypl˘vajú z obsahu novej resp. novelizovanej legislatívy. Zoznam kompetencií a úloh obcí a miest sa neustále roz‰iruje a aÏ príli‰ ãasto sa tak deje bez zodpovedajúceho presunu príslu‰n˘ch finanãn˘ch prostriedkov. KaÏd˘ rezort vníma iba svoje úlohy a e‰te aj tie zvyãajne v súvislosti s obcami finanãne podhodnocuje a nemá ucelen˘ prehºad aj za ìal‰ie úseky zodpovednosti obcí. Uvedené skutoãnosti sú realizované aj napriek prijatému a platnému zákonu ã. 523/2004 Z. z. o rozpoãtov˘ch pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektor˘ch zákonov§ 33 ods. 1 musia byÈ uvedené a zdôvodnené predpokladané finanãné dôsledky na rozpoãet verejnej správy a to nielen na beÏn˘ rok, ale aj tri nasledujúce roky. Podºa ústavy Slovenskej republiky ãl. 71 ods.1 na obec moÏno preniesÈ v˘kon urãen˘ch úloh miestnej ‰tátnej správy len zákonom priãom náklady takto preneseného v˘konu ‰tátnej správy uhrádza ‰tát. ZMOS sa rozhodol spracovaÈ prehºad spomenut˘ch finanãne nekryt˘ch úloh(príloha ã. I). PretoÏe ide o niekoºko desiatok právnych noriem spomeniem hlavné oblasti: • dopady kolektívneho vyjednávania • oblasÈ sociálnych vecí • ochrana spotrebiteºa • pozemné komunikácie • vodné hospodárstvo • ochrana utajovan˘ch skutoãností • ‰tatistické zisÈovania • úprava ciel • ochrana pred povodÀami • vojnové hroby • tepelné hospodárstvo • protipoÏiarna ochrana • integrovan˘ záchrann˘ systém • ochrana pred kriminalitou • priemyselné parky 45

Celkove ide o dopad na rozpoãty obcí vo v˘‰ke pribliÏne 3,7 miliardy korún, priãom niektoré kompetencie a úlohy nie je moÏné podrobne kvantifikovaÈ. K spracovaniu uvedeného prehºadu nás viedol aj fakt, Ïe od zaãiatku tohto roka sa medzi viacer˘mi orgánmi verejnej správy a hlavne rezortov stalo zaklínadlom heslo„fi‰kálna decentralizácia“ a s ním mylná predstava, Ïe obce majú náhle obrovské mnoÏstvo voºn˘ch financií. Tento fakt zdôrazÀujeme hlavne v súvislosti s prípravou ‰tátneho rozpoãtu, aby bol zrejm˘ pomer medzi zákonn˘mi úlohami miest a obcí a ich príjmami. Záver Veºmi zloÏité bude pôsobenie ZMOS pri tzv. komunálnej reforme, ktorá je podºa nás sporná najmä z jedného pohºadu-v súãasnom osídlení a ‰truktúre obcí vidí a priori problém a nedostatok; v nijakom prípade nie potenciál a moÏnosti. Nadhodnoten˘ je v nej ekonomick˘ pohºad, ale pritom si musíme povedaÈ otvorene, Ïe demokratická spoloãnosÈ je„drah‰ia“, neÏ centralizovaná alebo totalitná. Obãania cítia príslu‰nosÈ k mnoh˘m prirodzen˘m regiónom, ão je stále akceptovan˘ odborn˘ prístup ku tvorbe VÚC, ale silná príslu‰nosÈ k vlastn˘m sídlam sa prehliada. ZMOS oãakáva v budúcnosti: • Ïe SR neustúpi od princípov samosprávnosti • Ïe v SR sa nebude posilÀovaÈ centralizácia a pozícia ‰tátnych orgánov, ako sa to stalo napr. v prípade zavedenia kontroly NKÚ • Ïe záverom reformy verejnej správy nebude bezduchá, administratívna a bezohºadná likvidácia pribliÏne 2 500 obcí na Slovensku • Ïe bude dorie‰ená otázka správnych súdov • Ïe komplexnosÈ reformy bude zav⁄‰ená aj zreteºn˘mi korekciami a reformami v oblasti centrálnych orgánov ‰tátnej správy • Ïe SR pristúpi k prijatiu v‰etk˘ch zostávajúcich ãlánkov Európskej charty miestnej samosprávy LITERATÚRA 1. MRVA, J.: Realizácia reformy verejnej správy v SR z pohºadu samosprávy obcí a miest. Bratislava: ZMOS, 2004 2. Uznesenie Vlády SR ã. 715/ 2004 3. Ústava Slovenskej republiky 4. Zákon NR SR ã. 583/2004 Z.z. o rozpoãtov˘ch pravidlách územnej samosprávy 46

MIESTNE DANE VO VYBRAN¯CH ·TÁTOCH OECD A DA≈ Z NEHNUTEªNOSTÍ V SR OD ROKU 2005 doc. Ing. Anna Schultzová, PhD. Ekonomická univerzita v Bratislave, Katedra financií Dolnozemská cesta ã. 1, Bratislava 02/67291321, schultzova@euba.sk Kºúãové slová: rozpoãtové urãenie dane, znovurozdeºovací proces dane, právomoc miestnej vlády Úvod VhodnosÈ zdaÀovania objektu daÀou z nehnuteºností vypl˘va zo skutoãnosti, Ïe vo v‰eobecnosti je známy vlastník nehnuteºnosti, ktorá je nemobilná, preto nemôÏe uniknúÈ zdaneniu transferom do pôsobnosti inej obce. SluÏby pre vlastníkov nehnuteºností sú tieÏ poskytované v mieste a z rozhodnutia miestnej vlády(samosprávy). Vzniká tak bezprostredn˘ vzÈah medzi potrebami a v˘davkami daÀovníkov na sluÏby. ëal‰ím z posudzovan˘ch aspektov zdanenia majetku je tieÏ potreba korekcie dane z príjmu, ktorá obsahuje oslobodenia a úºavy rôzneho druhu. Dochádza tak k vylúãeniu urãitej ãasti príjmu zo zdanenia. Uvoºnená ãasÈ finanãn˘ch prostriedkov môÏe tak byÈ urãená na nadobudnutie, udrÏanie, resp. zv˘‰enie príjmu daÀovníka v budúcom období. Z ekonomick˘ch a najmä z fiskálnych dôvodov je táto ãasÈ príjmu subjektu zdaÀovaná daÀou z majetku – inak by jeho príjem zostal nezdanen˘. Napriek relatívnej moÏnosti daÀovníkov sledovaÈ úãel vyuÏitia v˘beru tejto dane, je daÀ z nehnuteºností daÀou neobºúbenou. Tento postoj väã‰iny daÀovníkov plynie najmä zo skutoãnosti, Ïe subjekty platia túto daÀ z drÏby nehnuteºnosti, ktorá sama o sebe nemusí priná‰aÈ príjem, a aÏ na v˘nimku podnikateºsk˘ch subjektov, ktoré vyuÏívajú nehnuteºnosÈ na podnikanie, prenájom alebo v súvislosti s podnikaním, nemôÏu si zaplatenú daÀ zahrnúÈ do v˘davkov(nákladov) rovnako ako ani akékoºvek finanãné v˘davky(náklady) na nehnuteºnosÈ. Preto vo veºkej miere záleÏí od miestnej samosprávy ako efektívne s vybran˘mi daÀami(a to nielen s daÀou z nehnuteºností ale aj s in˘mi – podielov˘mi daÀami ako aj ìal‰ími zdrojmi) narába, aby ich úãinok pocítil jednak obãan, ale aj podnikateºsk˘ subjekt. âasto práve malé a stredné podnikateºské subjekty vytvárajú svojou ãinnosÈou pracovné miesta pre obãanov obce, mesta alebo blízkeho okolia. Preto nie je ojedinel˘m javom, Ïe napríklad zaplatená daÀ 47

zo Ïivnosti je v niektor˘ch ‰tátoch EÚ poloÏkou, ktorá je podnikateºovi z daÀového hºadiska uznaná do nákladov(v˘davkov) v plnej v˘‰ke. Z aspektu znovurozdeºovacích procesov je v niektor˘ch ‰tátoch cel˘ v˘nos dane zo Ïivností príjmom mesta alebo obce, v ktorej podnikateºsk˘ subjekt pôsobí. 1. Rozpoãtové urãenie dane z nehnuteºností vo vybran˘ch ‰tátoch EÚ Snahou kaÏdej obce je disponovaÈ s ão najvy‰‰ím objemom finanãn˘ch prostriedkov. Vo väã‰ine ‰tátov EÚ vybrané dane z nehnuteºností zostávajú celé v kompetencii obcí. Niektoré ‰táty uplatÀujú princíp centralizácie finanãn˘ch prostriedkov vybran˘ch z uveden˘ch daní do ‰tátneho rozpoãtu, iné ‰táty rozdeºujú v˘nos z t˘chto daní medzi regionálnu samosprávu(zemské rozpoãty) a rozpoãty obcí a pod. Tab. 1: Rozpoãtové urãenie dane z nehnuteºností niektor˘ch ‰tátoch EÚ ·tát Belgicko Dánsko Fínsko Francúzsko Írsko Taliansko Luxembursko Nemecko Holandsko Portugalsko Rakúsko Grécko ·panielsko ·védsko Veºká Británia Rozpoãtové urãenie daní z nehnuteºností ·R MR MR MR, ·R ·R, MR MR MR MR MR MR MR, FR, ZR ·R MR ·R ·R, MR Vysvetlivky: MR – miestne rozpoãty, ·R – ‰tátny rozpoãet, FR – federálny rozpoãet, ZR – zemské rozpoãty Miestne dane v Spolkovej republike Nemecko Spolková republika Nemecko je ‰tátom s federatívnym usporiadaním moci a správy. V súãasnosti je Nemecko zloÏené zo 16 krajín a ìalej sa územne ãlení na 426 okresov a 16 121 obcí. Priemerná veºkosÈ obce je v západne ãasti Nemecka 7 500 obyvateºov/obec a vo v˘chodnej ãasti Nemecka 2 000 obyvateºov/obec. Celonemeck˘ priemer obyvateºov na jednu obec je cca 5 000 obyvateºov. Obce zabezpeãujú ‰irokú a stále sa roz‰irujúcu ‰kálu ãinností 48

a sluÏieb. V mnoh˘ch prípadoch sa môÏu zaoberaÈ dopravnou a obchodnou sieÈou, sociálnymi sluÏbami a ‰iroko chápanou rekreaãnou a kultúrnou ãinnosÈou. Treba v‰ak poznamenaÈ, Ïe zabezpeãenie finanãn˘ch prostriedkov na ich ãinnosÈ je ãasto nad moÏnosti men‰ích obcí. Preto zakladajú spolu so susedn˘mi obcami zdruÏenia alebo zväzy, ktoré koncentrujú finanãné zdroje. Nie je preto neobvyklé, keì niektoré finanãne nároãné sluÏby, resp. ãinnosti(napríklad v˘roba a rozvod elektriny, vody, kanalizácia) sú prenesené na úrady pôsobiace ad hoc a zabezpeãujú potreby subjektov na základe zmluvy medzi skupinami obcí. Základom pri urãovaní okruhu pôsobnosti obcí je princíp subsidiarity – obce sa starajú o v‰etko, ão nespravuje vy‰‰í celok. Obciam je zákonom zaruãené právo rozhodovania o správe vlastn˘ch záleÏitostí v rámci spolku a v súlade s krajinskou zákonnou úpravou. Spolok a krajina si delia v˘nos dane z príjmu fyzick˘ch osôb ako aj dane zo spoloãností. Spolok tieÏ rozhoduje o podiele jednotliv˘ch stupÀov územnej samosprávy na dani z pridanej hodnoty. âasÈ v˘nosu dane z príjmov fyzick˘ch osôb, spoloãností prípadne dane z pridanej hodnoty môÏe byÈ postúpená krajinou v prospech obce. KaÏdá krajina tak samostatne stanovuje percento z daÀov˘ch príjmov, ktoré môÏu byÈ postúpené obciam v závislosti od druhu a objemu úloh a sluÏieb a pod., ktoré obec zabezpeãuje. Miestne dane v SRN tvorí najmä miestna podnikateºská daÀ a majetková daÀ, ako aj iné dane . Vo v‰eobecnosti daÀové príjmy obcí v súãasnosti v SRN tvorí: • podiel na dani z príjmu 49,4% • miestna podnikateºská daÀ 35,8% • majetková daÀ 13,4% • ìal‰ie miestne dane 1,5%. Miestna podnikateºská daÀ má dve zloÏky: • DaÀ zo zisku v mieste , ktorú platia subjekty, ktoré vznikli za úãelom dosahovania zisku. Treba v‰ak poznamenaÈ, Ïe na ich ãinnosÈ je zavedené mnoÏstvo oslobodení, ktoré sa t˘kajú napríklad miestneho poºnohospodárstva, samostatnej zárobkovej ãinnosti a pod. Spolková politika sa zameriava na redukciu daÀového bremena plynúceho z miestnej podnikateºskej dane s cieºom zabezpeãenia najmä podnikateºsk˘ch miest obyvateºstvu, ktoré sa nachádza v mieste, resp. v okolí pôsobenia ãinnosti t˘chto podnikateºsk˘ch subjektov. • DaÀ z majetku v mieste má základ v ohodnotení strojného zariadenia a iného inventáru. Majetková hodnota firemn˘ch budov a majetku je z tejto dane vylúãená, pretoÏe tieto hodnoty sa zdaÀujú inou miestnou daÀou – majetkovou daÀou. Hodnota majetku podniku sa prehodnocuje kaÏdé tri roky. Miestna majetková daÀ pozostáva tieÏ z dvoch ãastí: • âasÈ A predstavuje daÀ z poºnohospodárskeho majetku. Jej podiel na príjmoch obce je veºmi mal˘(cca 0,5% z celkov˘ch príjmov obcí a len 10% príjmov z miestnej majetkovej dane). 49

• âasÈ B stanovuje systém zdaÀovania ostatn˘ch pozemkov a budov v súkromn˘ch rukách podºa základn˘ch metód ohodnocovania(nájomná metóda, metóda kapitálového ohodnotenia). Nemeck˘ daÀov˘ systém je charakteristick˘ systémom vyrovnávania príjmov obcí v jednotliv˘ch krajinách. Vyrovnávací podiel existuje medzi krajinami a spolkom. Rovnako sa vyuÏíva aj pre vyrovnávanie rozdielov v príjmoch obcí na úrovni jednotliv˘ch krajín. Vyrovnávací systém medzi obcami vo vnútri krajiny sa uskutoãÀuje predov‰etk˘m dotaãnou politikou krajín voãi jednotliv˘m obciam. Zmyslom finanãného vyrovnávacieho systému obciam je predov‰etk˘m snaha zmierniÈ rozdiely medzi porovnateºn˘mi skupinami obcí a umoÏniÈ financovanie niektor˘ch ‰pecifick˘ch potrieb obcí. Konkrétna miera vyrovnávacích dotácií krajín je rôzna. Vo väã‰ine krajín pri poskytovaní vyrovnávacieho podielu zohráva úlohu ukazovateº poãtu obyvateºov, mnoÏstvo nezamestnan˘ch v obci a pod. Miestne dane vo Francúzsku Územná samospráva Francúzska je tvorená 22 regiónami, departmentami, ktor˘ch je 100(96 sa nachádza vo Francúzsku a 4 sa nachádzajú v zámorí), 3 075 okresmi(kantónami) a 36 433 mestami a obcami. Správne jednotky sú súãasne decentralizovan˘mi orgánmi moci s vlastnou pôsobnosÈou, kompetenciami a zdrojmi. ParíÏ je súãasne municipalitou, departmentom ako aj regiónom. Zaujímavé je tieÏ rozvrstvenie obyvateºstva v obciach. Menej ako 700 obyvateºov má aÏ 71% obcí a celkovo v nich Ïije 13% obyvateºstva Francúzska. AÏ 98% obcí má menej ako 10 000 obyvateºov a v zostávajúcich 2% obcí, ktoré presahujú 10 000 obyvateºov Ïije 50% obyvateºov Francúzska. Veºká roztrie‰tenosÈ obcí vedie k ich zdruÏovaniu, ktorého cieºom je najmä spoloãné financovanie v˘stavby a prevádzkovanie niektor˘ch prvkov obecnej infra‰truktúry a sluÏieb. Ide predov‰etk˘m o spoloãn˘ postup v oblasti likvidácie domového odpadu, ãistiãiek odpadov˘ch vôd, ‰kolskej dopravy a pod. Vo Francúzsku sú stanovené 4 hlavné skupiny príjmu rozpoãtu obce: • DaÀ zo Ïivnosti . Ide o miestnu daÀ, ktorá tvorí najväã‰ie percento daÀov˘ch príjmov územnej samosprávy Francúzska(45,5%). VzÈahuje sa na osoby vykonávajúce pravidelnú podnikateºskú ãinnosÈ na vymedzené Ïivnosti. V˘nos pripadá komúne, v ktorej osoba zaoberajúca sa ÏivnosÈou má sídlo svojej ãinnosti. • DaÀ z b˘vania . Touto daÀou je zdaÀovan˘ ten subjekt, ktor˘ k 1. 1 príslu‰ného kalendárneho roka uÏíva priestory, ktoré moÏno ob˘vaÈ, a to bez ohºadu na skutoãnosÈ, ãi tieto priestory vyuÏíva ako nájomca, vlastník alebo z iného titulu. Tejto dani podliehajú obytné priestory s príslu‰enstvom a vyuÏívan˘mi priºahl˘mi pozemkami, teda aj záhrady, garáÏe, súkromné parkovacie priestory a pod. Hodnota obytn˘ch priestorov je uvedená v pozemkovom registri. Na základe Ïiadosti subjektu môÏe správca dane po 50

posúdení finanãnej situácie Ïiadateºa priznaÈ mu daÀovú úºavu, prípadne oslobodenie od dane. AÏ 67% v˘nosu tejto dane pripadne obci, 27% departmentu a zvy‰ok pripadne regiónu. • DaÀ zo zastavan˘ch pozemkov. T˘ka sa nehnuteºností pouÏívan˘ch na priemyselnú a komerãnú ãinnosÈ(budovy, sklady, administratívne budovy a pod.). Niektoré nehnuteºnosti sú oslobodené od tejto dane napríklad ‰koly, nemocnice, novostavby 2 roky od kolaudácie a pod. Celkov˘ v˘nos tejto dane sa delí medzi obce a zdruÏenia obcí(67%), departmenty(22%),regióny(6%). • DaÀ z nezastavan˘ch pozemkov . T˘ka sa v‰etk˘ch pozemkov. Oslobodené sú v‰ak pozemky v správe ‰tátu a samosprávy. V lesníctve a poºnohospodárstve subjekty môÏu za urãit˘ch okolností vyuÏívaÈ úºavy na daÀ(napríklad vzhºadom na rekultiváciu pozemkov). Sadzby tejto dane sú lokálne odli‰né. Najväã‰í objem vybranej dane je príjmom obce(60%), ãasÈ departmentom(32%) a regiónom(8%). SúãasÈou príjmu miest a obcí vo Francúzsku sú tieÏ veºmi rôznorodé poplatky ako aj v˘nos z niektor˘ch environmentálnych daní. Miestne dane v Taliansku Taliansko je unitárny ‰tát s trojstupÀov˘m systémom územnej samosprávy, ktor˘ je tvoren˘ 20 regiónmi, 95 provinciami a 8 000 obcami s veºmi rôznorodou veºkosÈou. Obec, jadro miestnej samosprávy, poskytuje obãanom ‰iroké pole pôsobnosti pre spolurozhodovanie o obecn˘ch záleÏitostiach. Najväã‰ím zdrojom príjmu obce je: • DaÀ zo Ïivnosti vzÈahujúca sa na obchodné, priemyselné a podnikateºské aktivity subjektov. V˘nos tejto dane je rozdeºovan˘ medzi obce(90%) a provincie(10%). V˘‰ka daÀového zaÈaÏenia subjektov touto daÀou závisí od vykonávanej ãinnosti ako aj od oblasti Talianska, v ktorej subjekt podniká (je rozdelená do 8 skupín podºa oblasti a do 10 skupín podºa vykonávan˘ch aktivít). Správca dane môÏe sadzbu dane zo Ïivnosti zníÏiÈ aÏ o polovicu, resp. ju zdvojnásobiÈ. • Komunálna daÀ z nehnuteºností. Ide o daÀ, ktorá je spravovaná obcami a tie sú aj jej príjemcami v plnej v˘‰ke. Vyberá sa zo v‰etk˘ch budov, komerãn˘ch a nekomerãn˘ch ako aj z obhospodarovan˘ch pozemkov. Hodnota budov sa urãuje podºa aktualizovanej ceny podºa katastrálnych území, hodnota obrában˘ch pozemkov je urãovaná podºa predajnej ceny. V právomoci obce je urãenie sadzby dane v rozpätí 4 aÏ 6%. Obe horeuvedené dane sú podrobené ãastej kritike. Posudzujú sa ako dane zaÈaÏujúce obchodné a priemyselné aktivity subjektov(nie sú zahrnuté do nákladov podnikateºov). • Ostatné majetkové dane – daÀ z dediãstva a daÀ z darovania – v˘‰ka daÀovej povinnosti závisí od hodnoty zdedeného alebo darovaného majetku ako aj od príbuzenského vzÈahu daÀovníkov. Od dane z dediãstva sú oslobodení príbuzní v prvom rade. Pri oboch druhoch daní sa uplatÀuje nezdaniteºné minimum. 51

Miestne dane v Kanade Územie Kanady je rozdelené do 10 provincií a 3 teritórií. V provinciách a teritóriách je zastúpen˘ aj tretí stupeÀ verejnej správy, teda miestna vláda, ktorá pôsobí v jednotliv˘ch regiónoch, vidieckych samosprávach, okresoch, veºkomestách, mestách, obciach a pod. Tretí stupeÀ verejnej správy v Kanade dopæÀajú ‰kolské rady, ktoré zabezpeãujú a koordinujú vzdelávanie na základn˘ch a stredn˘ch ‰kolách, ako aj rôzne ‰pecializované v˘bory a rady, ãi komisie. Miestna vláda je znaãne rôznorodá a ãlenitá, v jednotliv˘ch provinciách a teritóriách je toto ãlenenie diferencované. Právomoci t˘chto miestnych samospráv sú prenesené právomoci od provinãnej vlády. Municipálna vláda v Kanade je znaãne rôznorodá a kaÏdá provincia a teritórium majú svoje osobité usporiadanie miestnej vlády. KeìÏe toto usporiadanie nie je zakotvené v Ústave, potom provincia alebo teritórium si ho urãujú svojimi vlastn˘mi právnymi predpismi. Miestna vláda plní funkcie, ktor˘mi ju poverila provinãná ãi teritoriálna vláda, teda miestna vláda má len prenesené kompetencie. Ku skupine municipálnych daní v Kanade patria najmä majetkové dane ako aj ìal‰ie druhy miestnych daní a rôzne miestne poplatky. Tab. 2: Rozdelenie vlastn˘ch daÀov˘ch príjmov medzi jednotlivé vládne úrovne v roku 2004 v percentách: Druh daní Federálna úroveÀ Provinãná a teritoriálna úroveÀ Municipálna úroveÀ Dane z osobn˘ch príjmov 63,9% 36,1% 0,0% Dane z príjmov spoloãností vrátane dane z kapitálového majetku 70,7% 29,3% 0,0% Odvody na zdravotné poistenie a sociálne zabezpeãenie 65,1% 34,9% 0,0% V‰eobecné dane zo spotreby 36,3% 63,7% 0,0% Majetkové dane a s nimi súvisiace dane 0,0% 19,6% 80,4% Clá 100% 0,0% 0,0% Ostatné druhy daní 48,3% 49,6% 2,0% Príjmy z daní spolu 50,1% 40,4% 9,4% Zdroj: www.fin.gc.ca Majetkové dane v Kanade K majetkov˘m daniam v Kanade sa zaraìujú predov‰etk˘m dane z nehnuteºností (Real Property Taxes). Patria k najstar‰ím daniam v Kanade a vy52

Graf 1: Percentuálne podiely jednotliv˘ch druhov rozpoãtov˘ch príjmov Kanady na celkov˘ch príjmoch za rok 2004: Spotrebné dane z motorových palív; 2,78% Majetkové dane z motorových palív; 9,54% Odvody na zdravotné poistenie a sociálne zabezpečenie; 7,35% Spotrebné dane z alkoholických nápojov a tabakových výrobkov; 2,06% Dane vyberané z platieb plynúcich narezidentom; 0,91% Clá; 0,63% Ostatné druhy príjmov; 23,30% Všeobecné dane; 13,41% Dane z príjmov spoločností vrátane dane z kapitálového majektu; 8,50% Dane z osobných príjmov; 31,40% Zdroj: www.fin.gc.ca rubujú sa kaÏdoroãne z hodnoty príslu‰nej nehnuteºnosti. DaÀová sadzba sa stanovuje ako suma v kanadsk˘ch dolároch z kaÏd˘ch tisíc dolárov zo stanovenej ceny nehnuteºnosti alebo v niektor˘ch provinciách aj ako percentuálna daÀová sadzba. Na rôzne druhy nehnuteºnosti ako aj na rôzne lokality sa stanovujú rozdielne daÀové sadzby. Sadzba dane na príslu‰nú nehnuteºnosÈ sa väã‰inou skladá z niekoºk˘ch komponentov, pretoÏe z toho istého daÀového základu sa ãasto vyberá daÀ z nehnuteºnosti, ktorej v˘nos plynie miestnej a regionálnej vláde, do rozpoãtu miestnej ‰kolskej rady ako aj provinãnej vláde. Municipality a ‰kolské rady stanovujú v˘‰ku daÀovej sadzby dane z nehnuteºností podºa toho, do akej miery sú ich náklady pokryté z in˘ch druhov rozpoãtov˘ch príjmov alebo transferov z federálnej, provinãnej ãi teritoriálnej vlády. Stanovenie konkrétnych daÀov˘ch sadzieb pre provincie, teritóriá ãi municipality je teda znaãne diferencované, primárne v‰ak vychádza zo sumy, ktorú miestne vlády potrebujú získaÈ z tohto zdroja rozpoãtov˘ch príjmov na krytie svojich potrieb. Stanovovanie daÀov˘ch sa53

dzieb vychádza tieÏ z tej skutoãnosti, ãi ide o nehnuteºnosÈ vyuÏívanú na b˘vanie(niωie daÀové sadzby) alebo na iné úãely. DaÀov˘m základom, z ktorého sa daÀ z nehnuteºností vyrubuje, je oceniteºná ãasÈ nehnuteºnosti, ãiÏe pozemok a súãasti trvalo spojené s pozemkom. V‰etky provincie ohodnocujú nehnuteºnosÈ stanoven˘m percentom z jej aktuálnej trhovej hodnoty vo v˘chodiskovom roku. Aktuálna trhová hodnota je cena, za ktorú by bolo moÏné vo v˘chodiskovom roku nehnuteºnosÈ predaÈ. Niektoré provincie stanovujú koeficienty, ktor˘mi sa zistená hodnota nehnuteºnosti pri ohodnotení e‰te násobí, koneãná zdaniteºná hodnota tej ktorej nehnuteºnosti sa tak môÏe znaãne zv˘‰iÈ. Koeficienty sa stanovujú podºa zatriedenia nehnuteºnosti, ktoré je dané najmä príslu‰nou lokalitou, v ktorej sa nehnuteºnosÈ nachádza ako aj úãelom, na ktor˘ sa nehnuteºnosÈ vyuÏíva. Naviac, vo v‰etk˘ch provinciách môÏu ‰kolské rady vyrubovaÈ aj tzv. doplnkovú ‰kolskú daÀ z nehnuteºností na financovanie ‰kôl a vzdelávania, ak financie z transferov od provinãnej vlády nestaãia na pokrytie jej nákladov. V jednotliv˘ch provinciách a teritóriách existujú mnohé oslobodenia od dane z nehnuteºností, napríklad od tejto dane sú oslobodené nehnuteºnosti vo vlastníctve a v uÏívaní federálnej, provinãnej a municipálnej vlády, univerzity a vysoké ‰koly(okrem teritória Yukon), verejné nemocnice(okrem provincie New Brunswick a Yukon) a pod. Takmer vo v‰etk˘ch provinciách(okrem provincie New Brunswick) vyrubujú miestne vlády aj dane z nehnuteºností vyuÏívan˘ch na podnikanie , ktoré sú druh˘m najv˘znamnej‰ím zdrojom príjmu ich rozpoãtov. Na rozdiel do daní z nehnuteºností, tieto dane odvádzajú nájomníci nehnuteºností. Pri stanovení daÀového základu sa vychádza z ohodnotenia príslu‰nej nehnuteºnosti na úãely zdanenia touto daÀou ako aj z roãnej sumy zaplateného nájomného a v˘mery vyuÏívanej plochy na podnikateºské úãely v m2. V provinciách New Brunswick, Ontario, Manitoba a Brutská Kolumbia sa uplatÀuje aj daÀ z prevodu nehnuteºností, ktorej v˘‰ka závisí od ceny predávanej nehnuteºnosti, ktorá je v jednotliv˘ch provinciách rozdielna. Záver prvej ãasti Z niektor˘ch naznaãen˘ch skutoãností vypl˘va, Ïe ‰táty si v rámci miestnych daní uplatÀujú svoju daÀovú politiku. Je v‰ak zrejmá skutoãnosÈ: ãoraz viac kompetencií preberajú miestne vlády a s t˘m je spojen˘ vy‰‰í objem finanãn˘ch prostriedkov z daní alebo z in˘ch transferov. Pri vyrubovaní daní z nehnuteºnosti ‰táty veºmi ãasto berú do úvahy ich aktuálnu trhovú hodnotu, resp. túto hodnotu v urãit˘ch ãasov˘ch intervaloch aktualizujú. Dochádza tak k objektívnej‰iemu stanoveniu daÀovej povinnosti subjektov. Uvedené platí nielen pre ‰táty v EÚ, ale aj pre Kanadu ãi USA. TieÏ v daÀovej legislatíve SR t˘kajúcej sa miestnych daní moÏno badaÈ snahu o priblíÏenie sa horeuveden˘m skutoãnostiam. 54

2. Niektoré skúsenosti s uplatÀovaním dane z nehnuteºností v SR po roku 2004 Od 1. 1. 2005 je daÀ z nehnuteºností súãasÈou miestnych daní, ktoré sú upravené zákonom ã. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Napriek skutoãnosti, Ïe od úãinnosti uvedeného zákona neuplynula dlhá doba, predsa moÏno poukázaÈ na niektoré skutoãnosti v oblasti dane z nehnuteºností, ktoré by bolo vhodne„zjednoznaãniÈ“, resp. doplniÈ ich formulovanie, a pomôcÈ tak k efektívnej‰iemu v˘beru uveden˘ch daní. V novom znení II. ãasti zákona ã. 582/2004 Z.z. zákonodarca v dani z nehnuteºností v ãasti a) daÀ z pozemkov nezohºadnil kategóriu pozemkov vyuÏívan˘ch na podnikanie, resp. v súvislosti s podnikaním(napríklad pri dani zo stavieb – pri stavbách na ostatnú podnikateºskú ãinnosÈ a zárobková ãinnosÈ, môÏe správca dane zv˘‰iÈ základnú sadzbu dane vo v‰eobecne záväznom nariadení obce najviac o 10,- Sk/m 2 za kaÏdé ìal‰ie nadzemné podlaÏie(okrem prvého podlaÏia) alebo za podzemné podlaÏie). Absencia vymedzenia pozemkov vyuÏívan˘ch na podnikateºské úãely v predmete dane neumoÏÀuje správcovi dane vyrubiÈ daÀ z tak˘ch pozemkov, ak˘mi sú ‰portové areály, tenisové kurty a bazény, ktoré nie sú vo vlastníctve obce a slúÏia nielen na rekreaãné ale najmä na podnikateºské úãely. Obdobne správca dane nemá moÏnosÈ zdaÀovania pozemkov, na ktor˘ch sú umiestnené platené parkoviská, areály bazárov, stanovi‰tia predávan˘ch áut a pod., ak tieto pozemky jednoznaãne slúÏia na podnikateºské úãely. Návrh rie‰enia problému: V predmete dane(§ 6 zákona o dani z nehnuteºností) doplniÈ ods. 1 o písm. i/ pozemky vyuÏívané na podnikateºskú ãinnosÈ a súãasne doplniȧ 6 o odsek 7, ktorého obsahom by bolo negatívne vymedzenie predmetu dane z pozemkov, t.j. za pozemky vyuÏívané na podnikateºskú ãinnosÈ sa nepovaÏujú pozemky vyuÏívané na pôdohospodársku produkciu. Základom dane pozemkov slúÏiacich na podnikateºskú ãinnosÈ by mohla byÈ hodnota pozemkov urãená vynásobením v˘mery t˘chto pozemkov v m 2 a hodnoty pozemkov za m 2 . Hodnota pozemku slúÏiaceho na podnikateºské úãely za m 2 by mohla byÈ uvedená nov˘m stæpcom sadzieb v roz‰írenej prílohe ã. 2 k zákonu o dani z nehnuteºností. ëal‰ím problémom pri dani z nehnuteºností je vymedzenie predmetu dane zo stavieb, ktoré by malo byÈ jednoznaãnej‰ie. Do predmetu tejto dane spadajú len tie stavby, na ktoré bolo vydané kolaudaãné rozhodnutie. Do roku 1976 sa v‰ak kolaudaãné rozhodnutia nevydávali, stavby v‰ak v skutoãnosti existujú a majú pridelené súpisné ãísla. Návrh rie‰enia problému: Do predmetu dane zo stavieb –§ 10 ods. 2 doplniÈ text:„Predmetom dane zo stavieb sú stavby....., na ktoré bolo vydané kolaudaãné rozhodnutie, a ak 55

sa také rozhodnutie nevydalo, tie stavby alebo ich ãasti, ktoré sa skutoãne uÏívajú alebo boli na stavby pridelené súpisné ãísla.“ K uºahãeniu práce správcu dane a tieÏ k odbremeneniu daÀov˘ch povinností daÀovníka by jednoznaãne prispelo upresnenie podmienok podávania daÀového priznania v prípade zmien skutoãností rozhodujúcich na vyrubenie dane z nehnuteºností. Podºa súãasného znenia zákona sa za zmeny skutoãností rozhodujúcich na vyrubenie dane nepovaÏuje zmena sadzieb dane zo zákona alebo urãením vo v‰eobecne záväznom nariadení. Pri zmenách sadzieb daní(pokiaº nedôjde k zmene in˘ch náleÏitostí) teda daÀovník daÀové priznanie k dani z nehnuteºností podávaÈ nemusí. Av‰ak pri zmenách hodnoty pôdy dochádza k zmene základu dane. Táto skutoãnosÈ uÏ zakladá daÀovníkovi podanie nového daÀového priznania. Návrh rie‰enia problému: DaÀové priznanie –§ 19 doplniÈ v odseku 1 do vety:„Za zmeny skutoãností rozhodujúcich na vyrubenie dane sa nepovaÏuje zmena sadzieb dane z nehnuteºností alebo hodnoty pôdy.“ V‰eobecne kritizovanou skutoãnosÈou je tieÏ moÏnosÈ úpravy sadzieb dane z nehnuteºnosti správcom uvedenej dane zv˘‰ením sadzieb dane v‰eobecne záväzn˘m nariadením pri neurãení horného obmedzenia sadzby. Návrh rie‰enia problému: Pri úprave sadzieb dane, resp. pri ich zv˘‰ení by bolo vhodné priamo v zákone o dani z nehnuteºností urãiÈ pevnú maximálnu hranicu sadzby alebo stanoviÈ maximálne prípustn˘ násobok roãnej základnej sadzby dane. Rie‰enie ìal‰ieho problému, s ktor˘m sa obce stretávajú, nesúvisí s uplatÀovaním zákona o miestnych daniach, ale skôr so systémom prerozdeºovania podielov˘ch daní – najmä dane z príjmov fyzick˘ch osôb. Rozdelenie uvedenej dane z daÀov˘ch úradov je naviazané na poãet obyvateºov prihlásen˘ch v obci k trvalému pobytu, napriek skutoãnosti, Ïe mnoho obãanov(najmä obãania v blízkosti väã‰ích miest) Ïije v obci alebo v meste, v ktorom nemajú trval˘ pobyt. KeìÏe obãania nie sú prihlásení v obci, v ktorej Ïijú resp. sa väã‰inu ãasu zdrÏujú, správca nemá nárok na ich podiel dane z príjmov a prichádza tak o nemalé finanãné prostriedky. LITERATÚRA 1. TREFF, K., PERRY, D.B.: Finances of the Nation 2004. Canadian Tax Foundation 2004. 2. SCHULTZOVÁ, A.: DaÀové sústavy vybran˘ch ‰tátov. Bratislava: Ekonóm, 2003, ISBN 80-225-1755-0. 3. ·IROK¯, J.: Investiãní pobítky jako pfiíklad moÏnosti vyuÏívat firemních daní coln˘ nástroje horspodáfiské politiky. In: Sborník z medzin. Vûdecké kon56

ferencie„Firma a konkurení prostfiedí 2004“. Brno. ISBN 80-7302-077-7, s. 169 – 178(CD-ROM). 4. ÎÁRSKA, E.: Dane a veºkosÈ obce v SR. Finanãná politika a optimálny systém zdaÀovania vo väzbe na efektívnosÈ fungovania ekonomiky. Zborník z medzinárodnej konferencie 25. a 26. 11. 2004, s. 203-206. ISBN 80-2252019-5. 5. Zákon ã. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. 6. www.oecd.org 7. www.fin.gc.ca 8. www.fraserinstitute.ca 57

II. Decentralizácia verejnej správy – prieskum DECENTRALIZÁCIA VEREJNEJ SPRÁVY V ZRKADLE SAMOSPRÁVY, ·TÁTNEJ SPRÁVY A OBâANOV doc. Ing. Elena Îárska, CSc., Ing. Miriam ·ebová Ekonomická univerzita, Národohospodárska fakulta Katedra verejnej správy a regionálneho rozvoja, Dolnozemská cesta 1, Bratislava 02/6241 2301, zarska@euba.sk, miriam.sebova@tuke.sk, Kºúãové slová: decentralizácia verejnej správy, prenos kompetencií, fi‰kálna decentralizácia, kontrola Úvod Reforma verejnej správy patrí uÏ niekoºko rokov k najviac diskutovan˘m témam na Slovensku. Nosn˘ prvok reformy predstavuje decentralizácia verejnej správy ako súãasÈ systémov˘ch zmien uskutoãÀovan˘ch v rámci celkového transformaãného procesu. ZároveÀ je neoddeliteºnou súãasÈou ‰trukturálnych reforiem s dôrazom na zv˘‰enie v˘konnosti ekonomiky regiónov a lokalít s cieºom dosiahnuÈ pruÏnej‰iu reakciu na oprávnené potreby a poÏiadavky obãanov. Predstavuje súãasne v˘znamn˘ krok v reforme riadenia verejn˘ch financií 16 . Decentralizácia verejnej správy vychádza z dvoch cieºov 17 : • posilniÈ ‰tát ako celok a posilniÈ pozíciu centrálnej vlády, • posilniÈ postavenie územnej samosprávy. Prv˘ cieº je moÏné dosiahnuÈ oddelením politick˘ch od v˘konn˘ch funkcií v ústredn˘ch orgánoch a presunom úloh a zodpovednosti z centrálnej na miestnu úroveÀ. Vláda by sa stala in‰titúciou prijímacou zásadné, strategic16 TICH¯, D.(2005): Fi‰kálna decentralizácia ako súãasÈ reformy verejn˘ch financií. Bratislava. Ekonomická univerzita 2005. Doktorandská dizertaãná práca. s.50 17 Projekt ìal‰ej decentralizácie verejnej správy na roky 2003 – 2005. Bratislava, marec 2003, s. 9 58

ké rozhodnutia o v˘luãn˘ch úlohách ‰tátu a územná samospráva by zodpovedala za tie úlohy a potreby obãanov, ktoré je efektívnej‰ie realizovaÈ orgánom priamo v území – bliωie obãanovi. Posilnenie územnej samosprávy znamenalo vytvorenie druhej úrovne samosprávy – samosprávy vy‰‰ieho územného celku(VÚC) a odovzdanie právomoci aÏ na miestnu úroveÀ, ãím orgány územnej samosprávy prebrali v rámci decentralizácie od ‰tátu zodpovednosÈ za zabezpeãovanie zákonom vymedzen˘ch verejn˘ch úloh a za hospodársky rozvoj nimi spravovaného územia. Realizovanie a naplnenie t˘chto cieºov si vyÏadovalo stanoviÈ postupnosÈ krokov tak, aby predstavovali kontinuálny proces obsahovo a technicky precizovan˘ bez váÏnej‰ích externalít. Prv˘m krokom bola príprava a v roku 2001 aj prijatie nevyhnutn˘ch legislatívnych noriem, kodifikujúcich ciele decentralizácie. V˘chodiskové boli zákony ã. 302/2001 a ã.416/2001 18 . Prv˘ zákon znamenal vznik druhej úrovne samosprávy – VÚC a druh˘ ‰pecifikoval, ktoré kompetencie a na ktorú úroveÀ samosprávy(obecnú alebo regionálnu) budú prenesené. Na základe tohto zákona majú samosprávy dva druhy kompetencií – originálne a prenesené(samospráva ich vykonáva v prenesenom okruhu od ‰tátnej správy). Legislatívny proces vo vzÈahu k decentralizácii t˘mito zákonmi len zaãal. Evokovalo to prijatie ìal‰ích nov˘ch zákonov 19 , resp. novelizácií existujúcich. Vzhºadom na priebeh decentralizácie nebolo moÏné predpokladaÈ, Ïe pôjde o definitívnu podobu zákonov, ale Ïe budú precizované alebo doplnené o nové. Osobitne vo vzÈahu k financovaniu územnej samosprávy, kde decentralizácia financií bola stanovená na dve etapy: roky 2002 – 2003(financovanie decentralizovan˘ch kompetencií dotáciami), od roku 2004 s nov˘m modelom fi‰kálnej decentralizácie(vzhºadom na oneskorenie daÀovej reformy sa tento proces zaãal k 1.1.2005). V˘chodiská reformy verejnej správy Reforma zachovala duálny model usporiadania verejnej správy. Kon‰tituovalo sa 8 VÚC k 1.1.2002, kedy zaãali na samosprávy prechádzaÈ aj prvé kompetencie. Odovzdávanie kompetencií sa realizovalo v piatich etapách s ukonãením k 1. 1.2004. K tomuto dátumu pri‰lo k novému organizaãnému usporiadaniu ‰tátnej správy. ZníÏen˘ poãet právomocí, presadenie rezortného riadenia a zru‰enie okresn˘ch úradov bolo v˘chodiskom novej siete úradov ‰pecializovanej ‰tátnej správy. V praxi to prinieslo dezintegráciu miestnej ‰tát18 Zákon NR SR ã.302/2001 Z.z. o samospráve vy‰‰ieho územného celku a Zákon NR SR ã.416/2001 Z.z. o prechode niektor˘ch kompetencií zo miestnej ‰tátnej správy na územnú samosprávu. 19 Zákon NR SR ã. 445/2001 Z.z. o rozpoãtov˘ch pravidlách(novela doplnená o rozpoãet a vzÈahy ·R k VÚC), Zákon NR SR ã. 446/2001 Z.z. o majetku VÚC, Zákon NR SR ã. 447/2001 Z.z. o majetku obcí(novela), Zákon NR SR ã. 453/2001 Z.z. o obecnom zriadení(novela), Zákon NR SR ã. 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja. 59

nej správy – príslu‰né ministerstvá si vytvorili v území svoje úrady pre územné obvody, priãom jednotlivé ministerstvá, resp. ìal‰ie centrálne verejné in‰titúcie nemajú rovnak˘ poãet obvodn˘ch úradov, dokonca ani sídla úradov v okresoch nie sú totoÏné. Niektoré ministerstvá majú len krajské úrady, iné aj krajské aj obvodné. Takáto zmena priniesla nárast poãtu úradov miestnej ‰tátnej správy a v súãasnosti je ich viac ako 380(bez daÀov˘ch úradov). Realizovanie tak nároãného a zásadného procesu vychádzalo zo skutoãnosti, Ïe nov˘ model verejnej správy bude v˘sledkom budovania obãianskej spoloãnosti a presadením princípu subsidiarity. Reforma verejnej správy priniesla cel˘ rad zmien a problémov, mala svoje silné aj slabé stránky, resp. svoje prínosy, ale aj riziká. Prínosy reformy verejnej správy moÏno formulovaÈ nasledovne: • decentralizaãné procesy spoloãnosti sa realizujú vo verejnej správe na princípe subsidiarity, • posilÀuje sa samosprávna zloÏka riadenia spoloãnosti, • vytvorila sa regionálna úroveÀ územnej samosprávy, • zvy‰uje sa zodpovednosÈ územnej samosprávy v rozhodovaní o území a jeho rozvoji, • posilÀuje sa aj finanãná autonómia územnej samosprávy • priblíÏi sa v˘kon verejnej správy k obãanovi, • dosiahnutie odbyrokratizovania verejnej správy, • predpokladom je vy‰‰ia funkãnosÈ, rast efektívnosti a niωia nákladnosÈ verejnej správy, • v˘sledkom bude modern˘ model verejnej správy, ktor˘ bude umoÏÀovaÈ aplikáciu nov˘ch prístupov – manaÏérskych, marketingov˘ch – s cieºom zefektívniÈ v˘kon verejnej správy. Oproti prínosom stoja riziká, ktoré proces reformy verejnej správy môÏu sprevádzaÈ, ãím sa realizácia rozsiahlej decentralizácie kompetencií a financií znároãní. To môÏe spôsobiÈ viaceré problémy a vyvolaÈ sekundárne aktivity. Z rizík tohto procesu treba uviesÈ: Reforma verejnej správy i‰la súbeÏne s reformami v ìal‰ích odvetviach verejného sektora – s reformou zdravotníctva, sociálneho systému, ‰kolstva a práve kompetencie za tieto segmenty verejného sektora prechádzali na územnú samosprávu. Realizovala sa aj daÀová reforma, ktorá mohla ovplyvniÈ príjmy územnej samosprávy, ktoré boli a sú neustále pociÈované ako deficitné. Jednou z príãin tohto stavu bola re‰triktívna finanãná politika ‰tátu voãi obciam, ão sa prejavovalo„konzervovaním objemov“ transferov(dotácií a podielov˘ch daní) zo ‰tátneho rozpoãtu do rozpoãtov obcí napriek inflácii a rastúcim potrebám samospráv. V‰etky obce majú zo zákona rovnaké postavenie, to znamenalo, Ïe prechádzal na nich rovnak˘ rozsah(vy‰e 300 kompetencií) bez rozdielu veºkosti, ãi i‰lo o obec s mal˘m alebo veºk˘m poãtom obyvateºov. VykonávaÈ 60

cel˘ rozsah kompetencií u mal˘ch a men‰ích obcí(hlavne do 1000 obyvateºov) sa ukázalo ako problémové tak z personálneho, kvalifikaãného ako aj finanãného hºadiska a z hºadiska kvality a efektívnosti sa javilo ako neracionálne. Preto do fungovania samospráv obcí bolo potrebné zaviesÈ zdruÏovanie obcí na báze spoloãného zabezpeãovania dohodnut˘ch administratívnych a hospodárskych funkcií. V˘sledkom bolo dobrovoºné zdruÏovanie do tzv. spoloãn˘ch obecn˘ch úradov(SOÚ), ktor˘ch je 194 a sídlami sú mestá, resp. väã‰ie obce. Tieto skutoãnosti ako aj pôvodné v˘chodiská reformy verejnej správy evokovali prípravu ìal‰ieho procesu – komunálnu reformu(reformu miestnej samosprávy). Diskusie zaãali v júni 2004 a zatiaº zostali v polohe návrhov. Decentralizácia kompetencií musí byÈ nutne spojená aj s presunom finanãn˘ch prostriedkov na krytie t˘chto kompetencií. V I. etape sa to realizovalo formou decentralizaãnej dotácie, ktorá mala jednak pokr˘vaÈ príslu‰né kompetencie a zároveÀ mala verifikovaÈ potrebn˘ objem prostriedkov na v˘kon t˘chto kompetencií. Stanovené objemy v‰ak od poãiatku boli podhodnotené a preto boli aj predmetom zásadn˘ch rokovaní predstaviteºov miest a obcí s predstaviteºmi dotknut˘ch rezortov. Túto situáciu komplikovali aj tie fakty, Ïe i‰lo o krytie ãinností ‰kolstva, sociálnych vecí, zdravotníctva, kultúry, teda tak˘ch oblastí verejn˘ch sluÏieb, ktoré boli dlhodobo ‰tátom podfinancovávané – ‰tát financoval v zásade len ich prevádzku a do údrÏby, opráv a modernizácie i‰li minimálne prostriedky. Tento fakt je príãinou stavu, Ïe na územnú samosprávu sa spolu s kompetenciami v t˘chto odvetviach preniesli aj príslu‰né zariadenia s veºk˘m modernizaãn˘m dlhom. Urãité pozitívne zmeny priniesla fi‰kálna decentralizácia uplatÀovaná od 1.1.2005. T˘ka sa financovania originálnych kompetencií, prenesené kompetencie sú financované naìalej dotáciami. Problém modernizaãného dlhu zostal a fi‰kálna decentralizácia skomplikovala financovanie mal˘ch obcí(zru‰enie dotácií na v˘kon samosprávnych funkcií obcí do 3000 obyvateºov a kritériá rozdeºovania podielov˘ch daní sú nev˘hodné pre obce do 1000 obyvateºov) a aj niektor˘ch veºk˘ch miest (zru‰enie dotácie na MHD). Urãit˘m rizikom bol aj v˘kon ‰tátnej správy v celom procese prechodu kompetencií. To sa mohlo prejaviÈ na kvalite, vãasnosti a komplexnosti podkladov, ktoré mala pripraviÈ pre proces odovzdávania tzv. delimitaãn˘mi protokolmi. Tieto skutoãnosti sa prejavili pri odovzdávaní, pretoÏe podklady boli nekompletné, mnohé zariadenia neboli majetkovo vysporiadané, nemali vlastnícke listy, samosprávy odmietali preberaÈ nepripravené protokoly, ãím sa proces preberania niektor˘ch zariadení rie‰il so sklzom aj viac ako 2 roky! Zákony kodifikovali ãasov˘ postup ako aj obsah preberacích protokolov. Realita v‰ak bola iná, ako uÏ bolo uvedené, dokumenty boli nekompletné a veºakrát neboli pripravené ani naãas. Tieto procesné chyby spôsobovali napr. nesúlad medzi prechodom kompetencií a ich financovaním, obce suplovali financovanie z vlastn˘ch zdrojov, na vlastné náklady si zaobstarávali vlastnícke listy, a pod. 61

ZloÏitosÈ a nároãnosÈ celého procesu si vyÏadovalo nielen kvalitnú koordináciu, ale hlavne kvalitnú a vãasnú informovanosÈ. V prvom rade t˘ch, ktorí boli subjektami t˘chto procesov – zamestnancov ‰tátnej správy a predstaviteºov a zamestnancov územnej samosprávy. Hlavne preto, aby zvládli obsahovú, technickú a procesnú stránku, ale tieÏ preto, aby vedeli správne zorientovaÈ a informovaÈ obãana, ktor˘ ako objekt v˘konu verejnej správy sa dostal do zloÏitej situácie zvládnutia t˘chto zmien. SkutoãnosÈ v‰ak bola taká, Ïe deficit informovanosti a orientácie sa v novej sieti úradov a ich kompetencií zostali tak na strane zamestnancov ‰tátnej správy, ako aj samosprávy a obãan stratil prehºad v usporiadaní verejnej správy a stratil aj záujem sa v nej orientovaÈ. Nedostatoãná informovanosÈ rezonovala ako váÏny aspekt celého procesu reformy verejnej správy znásobená a prelínajúca sa ìal‰ími ekonomick˘mi a sociálnymi reformami a zmenami. Charakteristika realizovaného v˘skumu Katedra verejnej správy a regionálneho rozvoja na Ekonomickej univerzite v Bratislave v rámci v˘skumného projektu VEGA„ Decentralizácia verejnej správy vo fragmentovanej ‰truktúre osídlenia SR“ realizovala prieskum so zámerom skúmaÈ ako predstavitelia verejnej správy a obãania vnímajú, hodnotia a ão oãakávajú od procesu decentralizácie verejnej správy. Pre rekognoskáciu uveden˘ch informácií sme pouÏili dotazníkovú metódu pre ‰tyri skupiny respondentov: • predstavitelia miestnej ‰tátnej správy • predstavitelia regionálnej samosprávy VÚC • predstavitelia obecnej samosprávy • obãania. Dotazníky boli zostavené pre príslu‰nú skupinu respondentov, no urãitá ãasÈ z cca 23 – 26 otázok(podºa druhu respondenta) bola rovnak˘ch. Prieskum sa uskutoãnil v marci a apríli 2004. Realizovan˘ prieskum moÏno povaÏovaÈ za ojedinel˘ svojho druhu, keìÏe konfrontuje pohºady dvoch strán reformy verejnej správy – pohºady predstaviteºov oboch zloÏiek miestnej ‰tátnej správy s pohºadom adresáta verejn˘ch sluÏieb obãana. V júni 2005 agentúra FOCUS uskutoãnila reprezentatívny prieskum k reforme verejnej správy, kde mapuje v˘luãne názory obãanov. Prieskumu sa zúãastnilo 957 respondentov: • 138 predstaviteºov miestnej ‰tátnej správy(·S), • predstaviteºov VÚC(VÚC), • 202 predstaviteºov obcí(Obec), • 537 obãanov. Napriek rozsiahlosti a poãtu respondentov prieskum nespæÀa niektoré ‰tatistické kritériá(‰tatisticky prípustné odch˘lky napr. v ‰truktúre respondentov podºa veºkostnej skladby obcí, zastúpení podºa krajov – viì nasledujúce tabuºky). 62

Tab. 1: Respondenti podºa veºkostnej kategórie obce v% do 1000 1001 – 5000 5001 – 20 000 20 001 – 50 000 obyv. obyv. obyv. obyv. Obec 7,90 22,27 33,66 19,80 Obãan 10,61 26,15 22,16 17,31 nad 50 001 obyv. 16,83 23,46 Tab. 2: Respondenti podºa krajov v% BA Trnava Trenãín Nitra Îilina BB Ko‰ice Pre‰ov kraj kraj kraj kraj kraj kraj kraj kraj Obec 29,2 15,34 11,38 10,39 13,86 6,43 10,39 3,96 Obãan 37,05 18,06 16,94 10,80 8,19 2,97 0,74 4,65 To ãiastoãne podmieÀuje jeho vypovedaciu schopnosÈ z hºadiska reprezentatívnosti. Jej dosiahnutie si v‰ak vyÏaduje realizáciu prieskumu profesionálnymi in‰titúciami, ão nie je v kapacitách v˘skumn˘ch projektov typu VEGA. Jeho v˘sledky v‰ak majú interpretaãnú hodnotu. Zo základn˘ch charakteristík respondentov z verejnej správy vypl˘va, Ïe prieskumu sa zúãastnilo viac Ïien ako muÏov, najviac bola zastúpená veková kategória 41 – 50 rokov(VÚC 30%, Obce 36,63%, ·S 38,40%), respondenti mali väã‰inou vysoko‰kolské vzdelanie(VÚC 57,5%, Obce 57,42%, ·S 53,34%) a reprezentovali tieto pozície: volení zástupcovia (VÚC 6,25%, Obce 21,78%), vedúci pracovníci(VÚC 17,5%, Obce 25,36%, ·S 32,17%). Z 537 obãanov bolo viac Ïien ako muÏov(52,32% a 47,67%), najviac bola zastúpená veková kategória do 30 rokov – 41,34% a potom od 41 do 50 rokov – 21,6%, obãania najãastej‰ie uvádzali, Ïe majú stredo‰kolské vzdelanie s maturitou – 52,51% a vysoko‰kolské – 32,9%. Najviac respondentov bolo z obcí od 5001 – 20 000 obyvateºov a od 1001 – 5000 obyvateºov(Tab. 1). InformovanosÈ, priebeh a obsah reformy vo v˘sledkoch prieskumu V prv˘ch otázkach prieskumu sme sa pokúsili zistiÈ nakoºko boli pracovníci verejnej správy informovaní o reforme a ak˘m spôsobom prevaÏne ãerpali informácie.„Myslíte si, Ïe pracovníci ‰tátnej správy/ samosprávy boli dostatoãne oboznámení s prebiehajúcou reformou verejnej správy?“ Tab. 3: InformovanosÈ o reforme – odpovede v% Obec Áno 30% Nie 70% ·tátna správa 34,1% 65,9% VÚC 43% 57%0 63

Pocit nedostatoãnej informovanosti bol najsilnej‰í u dopytovan˘ch pracovníkov VÚC, môÏe to súvisieÈ s ich krátkym pôsobením, keìÏe regionálna samospráva bola na Slovensku kon‰tituovaná aÏ v roku 2002. V otázke na spôsob získavania informácií o reforme, mali respondenti ponúknuté moÏnosti. Podºa odpovedí získavali informácie najmä samovzdelávaním, v˘menou skúseností s in˘mi pracovníkmi a prostredníctvom ‰kolení organizovan˘mi ‰tátnou správou a samosprávou. Zamestnanci VÚC v porovnaní so ‰tátnou správou a obcou oznaãili menej moÏnosÈ ‰kolení, vzbudzuje to otázku, ãi majú menej moÏností ‰koliÈ sa k problematike reformy. Tab. 4: Odpoveì na otázku „Ako hodnotíte priebeh reformy verejnej správy z hºadiska ãasu?“ Obec ·tátna správa VÚC Obãan Je primeran˘ podmienkam 38% 35,7% 48% 27,2 Je dlh˘ 34% 31,8 42,5 34,2 Je krátky 26,8 31 9,5 11,4 Na‰i respondenti z verejnej správy oznaãili najãastej‰ie ãasov˘ priebeh reformy ako primeran˘ podmienkam aÏ na druhom mieste za dlh˘. Ich odpovede pravdepodobne súvisia s ãasov˘m harmonogramom reformy, ktor˘ bol zverejnen˘ vo vládnych koncepciách(Koncepcia modernizácie a decentralizácie verejnej správy, Projekt decentralizácie verejnej správy na roky 2003 – 2006) a ktor˘ sa aÏ na fi‰kálnu reformu v podstate dodrÏiaval. Obãania vyjadrili opaãné poradie, moÏno práve z toho dôvodu, Ïe reforma verejnej správy rezonuje v spoloãnosti permanentne od roku 1990. Tab. 5: Odpoveì na otázku „Ako ste spokojná/˘ s obsahom reformy verejnej správy“ Som veºmi spokojn˘(á) Som spokojn˘(á) Nie som spokojn˘(á) Obec 0,5 31,6 66,3 ·tátna správa 1,6 26,4 69,8 VÚC 0 42,5 54,8 Obãan 1,8 47,4 48,7 Prekvapujúco najviac spokojní s reformou verejnej správy boli v na‰om prieskume obãania. Men‰iu spokojnosÈ vyjadrili predstavitelia ‰tátnej správy VÚC a najnegatívnej‰í postoj k reforme zaujali Obce a ·tátna správa. Jedna z otázok prieskumu sa t˘kala aj vplyvu reformy na vzÈahy medzi orgánmi ‰tátnej správy a samosprávy. Väã‰ina respondentov z verejnej správy si myslí, Ïe reforma mala negatívny vplyv na vzÈahy resp., Ïe ich neovplyvnila. 64

Prínosy a riziká reformy verejnej správy V reakcii na otázku„âo povaÏujete za najväã‰ie prínosy prebiehajúcej reformy verejnej správy?“ mohli respondenti z radov predstaviteºov verejnej správy vybraÈ tri zo siedmich odpovedí a dôleÏitosÈ oznaãiÈ od 1 po 3(1 najväã‰í prínos, 3 najmen‰í prínos). V˘sledky moÏno usporiadaÈ do dvoch tabuliek – prvá vo vzÈahu k poãtu odpovedí pre jednotlivé odpovede a druhú podºa váhy priorít. Tab. 6: Najväã‰ie prínosy reformy verejnej správy – poãet odpovedí Prínos VÚC PriblíÏenie správy veci verejn˘ch obãanom 52 Objektívnej‰ie posúdenie potrieb obãana 43 Debyrokratizácia verejnej správy 18 Vytvorenie predpokladov pre lep‰ie vyuÏitie regionálneho potenciálu 59 Zv˘‰enie spoloãenskej autority a kompetentnosti samosprávy * Lep‰ia kontrola a vyuÏitie miestnych zdrojov a financií 51 Iné 3 Spolu odpovedí 226 Priemer odpovedí na 1 respondenta 2,8 Obec 126 106 44 80 74 111 7 548 2,7 ·tátna správa 71 64 41 54 54 69 21 374 2,7 * VÚC túto odpoveì nemali ponúknutú, pretoÏe sa procesom reformy verejnej správy len kon‰tituovali. Tabuºka slúÏi ako dôkaz, Ïe respondenti vyuÏili moÏnosÈ a oznaãili v rozhodujúcej miere tri odpovede. Podºa poãtu oznaãen˘ch odpovedí respondenti VÚC za najväã‰í prínos oãakávajú lep‰ie vyuÏitie regionálneho potenciálu a na druhom mieste priblíÏenie sa k obãanovi. Vzhºadom na prvenstvo lep‰ieho vyuÏitia regionálneho potenciálu moÏno hypoteticky predpokladaÈ, Ïe respondenti vychádzali zo znalosti kompetencií VÚC, t.j., Ïe je zodpovedn˘ za regionálny rozvoj. U predstaviteºov samospráv obcí dominuje priblíÏenie sa k obãanovi, potom lep‰ia kontrola a vyuÏitie miestnych zdrojov a financií a tretie poradie má objektívnej‰ie posúdenie potrieb obãanov. Pri takejto reakcii moÏno predpokladaÈ, Ïe táto skupina respondentov zhodnocovali svoje skúsenosti z fungovania samospráv a dedukovala, Ïe ak budú maÈ na starosti aj ìal‰ie aktivity, dá im to priestor lep‰ie ich vyuÏiÈ v prospech obãana, no opäÈ ide o hypotetick˘ predpoklad, keìÏe i‰lo o odpovede na oãakávanie. Je zaujímavé pozorovaÈ ako poãet odpovedí predstaviteºov ‰tátnej správy v reláciách úplne zodpovedá poãtu odpovedí samosprávy obcí – na prv˘ch troch miestach sú oãakávané tie isté prínosy a v rovnakom poradí. Do urãitej miery to potvrdzuje uveden˘ predpoklad o moÏnostiach a úlohách samosprávy s nov˘mi kompetenciami. Ak tieto v˘sledky doplníme o v˘znamnosÈ jednotliv˘ch prínosov(1 najväã‰í prínos), dostaneme ìal‰ie relácie, ktoré môÏu ãiastoãne modifikovaÈ 65

v˘sledky podºa poãtu odpovedí, t.j., ak aj respondenti veºakrát oznaãili urãit˘ prínos, neznamená to, Ïe mal pre nich zároveÀ aj najväã‰í v˘znam. Tab. 7: Najväã‰ie prínosy reformy verejnej správy – priemer váhy prínosov Prínos VÚC Obec ·tátna správa PriblíÏenie správy veci verejn˘ch obãanom 1,62 1,66 1,69 Objektívnej‰ie posúdenie potrieb obãana 2,26 1,78 2,05 Debyrokratizácia verejnej správy 2,44 2,18 2,22 Vytvorenie predpokladov pre lep‰ie vyuÏitie regionálneho potenciálu 1,78 1,94 2,09 Zv˘‰enie spoloãenskej autority a kompetentnosti samosprávy * 1,95 2,09 Lep‰ia kontrola a vyuÏitie miestnych zdrojov a financií 2,0 2,11 1,91 Iné 1,0 1,0 0** * VÚC túto odpoveì nemali ponúknutú, pretoÏe sa procesom reformy verejnej správy len kon‰tituovali. ** Zamestnanci ‰tátne správy túto odpoveì síce vyznaãili, ale ani v jednom prípade jej nepridelili Ïiadne hodnoty. Pri anal˘ze tabuºky budeme abstrahovaÈ od moÏnosti„Iné“. Bola vnímaná respondentmi veºmi subjektívne, niektorí ju len oznaãili bez priority, resp. doplnili aj textom, ão v‰ak vzhºadom na rôznorodosÈ nebolo moÏné spoloãne interpretovaÈ. Väã‰ina respondentov ju oznaãila ako odpoveì, Ïe nevidí alebo neoãakáva Ïiaden prínos(najãastej‰ie to uvádzala ‰tátna správa). Urãenie váhy jednotliv˘ch prínosov nezmenilo v˘znamne poãetnosÈ oznaãen˘ch odpovedí. U VÚC sa zachovalo aj poradie – priblíÏenie k obãanovi – vyuÏitie regionálneho potenciálu – lep‰ia kontrola zdrojov a financií. Samospráva obcí priniesla malú zmenu, najväã‰í prínos je pre Àu priblíÏenie sa k obãanovi, potom v‰ak nasleduje posúdenie potrieb obãana a tretie je v poradí vyuÏitie potenciálu. Pri ‰tátnej správe sú dosiahnuté totoÏné v˘sledky na prv˘ch troch miestach ako pri poãtoch odpovedí – priblíÏenie k obãanovi – lep‰ia kontrola zdrojov a financií – posúdenie potrieb obãan. Jedn˘m z cieºov a prínosov reformy verejnej správy bol aj predpoklad, Ïe príde k odbyrokratizovaniu verejnej správy. V˘sledky prieskumu dokumentujú, Ïe tento prínos nie je tak v˘znamne oãakávan˘ – z hºadiska v˘znamnosti je aÏ na piatom mieste. Ako odpoveì ho uviedlo 24,5% respondentov s priemernou váhou 2,28, ão svedãí o tom, Ïe ak bol uveden˘, tak ako druh˘, resp. aÏ tretí v poradí. Priãom napr. priblíÏenie v˘konu verejnej správy k obãanovi vybralo aÏ 59,3% respondentov s váhou 1,66. Súhrnné hodnotenie v˘sledkov za 420 predstaviteºov verejnej správy prinieslo nasledovné poradie oãakávan˘ch prínosov reformy verejnej správy: 1. PriblíÏenie správy veci verejn˘ch obãanom. 66

2. Lep‰ia kontrola a vyuÏitie miestnych zdrojov a financií. 3. Lep‰ia kontrola a vyuÏitie miestnych zdrojov a financií. 4. Vytvorenie predpokladov pre lep‰ie vyuÏitie regionálneho potenciálu. 5. Odbyrokratizovanie verejnej správy. Realizujúci sa proces reformy verejnej správy odhalil aj svoje problémy a riziká(zaãiatok reformy 2002 – prieskum 2004). Vnímanie a skúsenosti predstaviteºov verejnej správy bolo objektom otázky„âo povaÏujete za najväã‰ie nedostatky prebiehajúcej reformy verejnej správy?“. OpäÈ mali respondenti vybraÈ tri moÏnosti a ohodnotiÈ ich dôleÏitosÈ hodnotami 1 –3(1 najväã‰ia prekáÏka). Tab. 8: Najväã‰ie nedostatky reformy verejnej správy – poãet odpovedí Nedostatok VÚC Obec ·tátna správa Reforme VS nepredchádzali reformy ‰kolstva, zdravotníctva, sociálnych vecí 41 112 61 Ch˘bajúca koordinácia ãinnosti ‰tátnej správy 44 104 79 Nedostatoãné metodické riadenie zo strany Ministerstva vnútra SR 25 59 54 Nedostatoãná príprava preberacích protokolov zo strany ·S 20 62 28 Nesúlad medzi decentralizáciami kompetencií a financií 60 135 78 Vysok˘ podiel prenesen˘ch kompetencií 28 37 37 ZadæÏenie zariadení 37 80 40 Technické a personálne problémy novozriaden˘ch úradov ·S 22 43 72 Iné 32 7 Spolu poãet odpovedí 280 634 456 Priemer odpovedí na 1 respondenta 3,5 3,1 3,3 Rovnak˘m spôsobom vyhodnotíme aj oãakávané nedostatky, ktoré môÏu byÈ predpokladané vzhºadom na skúseností predstaviteºov verejnej správy. KeìÏe v ãase prieskumu bola decentralizácia kompetencií ukonãená, moÏno predpokladaÈ, Ïe tieto v˘sledky majú empirickú hodnotu. Pre respondentov VÚC sú najãastej‰ie nedostatky – nesúlad medzi decentralizáciou a decentralizáciou financií, potom ch˘bajúca koordinácia ãinnosti ‰tátnej správy a tretie poradie má súbeh viacer˘ch reforiem v rovnakom období. Samospráva obcí povaÏuje a hodnotí za najväã‰ie nedostatky – nesúlad medzi decentralizáciou a decentralizáciou financií, potom súbeh viacer˘ch reforiem v rovnakom období a ch˘bajúca koordinácia ãinnosti ‰tátnej správy a tretie poradie má tretie poradie. ·tátna správa udáva poãetnosÈou odpovedí iné priority nedostatkov – naviac„pociÈovali“ problém ch˘bajúcej ko67

ordinácie ‰tátnej správy, potom nesúlad medzi decentralizáciou a decentralizáciou financií a tretím váÏnym problémom boli pre nich technické a personálne problémy novozriaden˘ch úradov ·S. Z pohºadu dosiahnut˘ch v˘sledkom moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe k˘m u predstaviteºov VÚC a obcí dominuje nesúlad prechodu kompetencií a financií so skutoãnosÈou, Ïe prebrali kompetencie za tie ãinnosti, v ktor˘ch sa realizujú zásadné reformy, predstavitelia ‰tátnej správy udali iné nedostatky, ktoré ich v˘znamne ovplyvÀovali – okrem nesúladu kompetencií a financií- sú to v prvom rade problémy koordinácie ich ãinnosti a technické a personálne problémy. Nová organizaãná ‰truktúra úradov ‰tátnej správy zaãala fungovaÈ od 1.1.2004 a mnohé úrady mali problém s priestormi, technick˘m vybavením a pod. To bolo s najväã‰ou pravdepodobnosÈou dôvodom ich odpovedí. Tab. 9: Najväã‰ie nedostatky reformy verejnej správy – váha nedostatkov Nedostatok Reforme VS nepredchádzali reformy ‰kolstva, zdravotníctva, sociálnych vecí Ch˘bajúca koordinácia ãinnosti ‰tátnej správy Nedostatoãné metodické riadenie zo strany Ministerstva vnútra SR Nedostatoãná príprava preberacích protokolov zo strany ·S Nesúlad medzi decentralizáciami kompetencií a financií Vysok˘ podiel prenesen˘ch kompetencií ZadæÏenie zariadení Technické a personálne problémy novozriaden˘ch úradov ·S Iné VÚC Obec ·tátna správa 1,59 1,85 1,79 2,05 1,78 1,8 1,8 1,69 1,77 1,7 1,87 1,96 1,37 1,47 1,69 2,18 1,08 2,14 1,59 2,00 1,85 2,05 2,16 2,06 2,0 1,0 0** ** Zamestnanci ‰tátne správy túto odpoveì síce vyznaãili, ale ani v jednom prípade jej nepridelili Ïiadne hodnoty. Pokiaº si odpovede o nedostatkoch premietneme do stanovenia ich váhy v˘znamnosti, ako ich ohodnotili jednotlivé skupiny respondentov, poradie sa mení u v‰etk˘ch troch skupín. Pre VÚC sú najväã‰ie nedostatky v nesúlade kompetencií a financií, ale potom je to zadæÏenie preberan˘ch zariadení a súbeh reforiem. Samospráva obcí definuje svoje skúsenosti a názory v poradínesúlad kompetencií a financií, nedostatoãné metodické usmernenie ministerstva vnútra, ktoré za reformu zodpovedalo a potom sú to reformy a nekoordinácia ‰tátnej správy. ·tátna správa opäÈ uvádza to isté poradie nedostatkov ako samospráva obcí. Pri vyhodnotení tejto problematiky ako celku, moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe predstavitelia verejnej správy za najväã‰ie nedostat68

ky prebiehajúcej reformy oznaãili nesúlad medzi prechodom kompetencií a financií, skutoãnosÈ, Ïe spolu s reformou verejnej správy sa realizujú aj reformy v ìal‰ích odvetviach verejného sektora a medzi váÏny nedostatok zaradili aj ch˘bajúcu koordináciu ‰tátnej správy. Poradie v‰etk˘ch ponúknut˘ch moÏností ako nedostatkov reformy je nasledovné: 1. Nesúlad medzi decentralizáciami kompetencií a financií. 2. Reforme VS nepredchádzali reformy ‰kolstva, zdravotníctva, sociálnych vecí. 3. Ch˘bajúca koordinácia ãinnosti ‰tátnej správy. 4. Nedostatoãné metodické riadenie zo strany Ministerstva vnútra SR. 5. ZadæÏenie zariadení. 6. Iné. 7. Nedostatoãná príprava preberacích protokolov zo strany ·S. 8. Technické a personálne problémy novozriaden˘ch úradov ·S. 9. Vysok˘ podiel prenesen˘ch kompetencií. Pri konfrontácií v˘chodísk reformy verejnej správy – prínosy a riziká – s dosiahnut˘mi v˘sledkami prieskumu moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe z oãakávan˘ch prínosov u predstaviteºov verejnej správy dominuje priblíÏenie jej v˘konu obãanovi a pri nedostatkoch sa najväã‰ím rizikom stal nesúlad medzi decentralizáciou kompetencií a decentralizáciou financií , po ktorom nasleduje postoj, Ïe tejto reforme nepredchádzali reformy v ostatn˘ch rezortoch (‰kolstvo, zdravotníctvo, sociálne veci), pretoÏe kompetencie z t˘chto oblasti prechádzali na územnú samosprávu. Celému priebehu decentralizácie nepomohla ani koordinácia ãinnosti ‰tátnej správy, pretoÏe respondenti vyberali tento nedostatok ako tretí najv˘znamnej‰í Decentralizované kompetencie vo v˘kone samosprávy VÚC a obcí Napriek tomu, Ïe Slovensko realizovalo od roku 1990 duálny model usporiadania verejnej správy(s oddelen˘m v˘konom kompetencií ‰tátnej správy a samosprávy) reakcia predstaviteºov územnej samosprávy odráÏa reálnu prax celého obdobia – problémy s nejednoznaãn˘m v˘konom kompetencií. Osobitne je to v˘znamné od roku 2002, keì sa v ãinnosti samospráv zaãali uplatÀovaÈ vedºa kompetencií originálnych(len v pôsobnosti samosprávy) a prenesen˘ch na samosprávu(napr. organizácia volieb) aj ìal‰ie kompetencie(v˘kon zabezpeãuje samosprávy so ‰tátnou správou napr. základné a stredné ‰kolstvo). V rétorike predstaviteºov samospráv sa tieto kompetencie naz˘vajú aj delené, lebo ich zabezpeãovanie sa delí medzi samosprávu a ‰tátnu správu. Legislatíva v‰ak pojem delená kompetencia nepozná. Pri odpovedi na otázku, ãi predpokladajú prekr˘vanie kompetencií medzi orgánmi samosprávy a ‰tátnej správy: z VÚC predpokladá 67,82% respondentov prekr˘vanie a z Obcí aÏ 76,25% respondentov. 69

Tab. 10: Nov˘ rozsah kompetencií zabezpeãovan˘ch VÚC – odpovede v% VÚC Obec je primeran˘ 50% 56,43% je mal˘ 41,25% 22,27% je veºk˘ 2,5% 17,32% Preão si z VÚC veºk˘ poãet respondentov myslí, Ïe ich rozsah je mal˘, moÏno vyvodiÈ jednak z oãakávaní moÏností ovplyvÀovaÈ rozvoj zvereného územia a tieÏ z doteraj‰ích krátkych skúseností. Toto kon‰tatovanie kore‰ponduje s odpoveìou predstaviteºov VÚC na otázku„Má samospráva VÚC podºa vás zodpovedajúcu autoritu pre ovplyvÀovanie rozhodovacích procesov ‰tátnych orgánov?“ Odpoveì„Nie“ uviedlo aÏ 68,75% respondentov,„Áno“ odpovedalo len 25% a 6,25% na otázku nereagovalo. Tab. 11: Nov˘ rozsah kompetencií sú obce – odpovede v% Sú schopné zabezpeãovaÈ Nie sú schopné zabezpeãovaÈ Sú schopné zabezpeãovaÈ len mestá VÚC 41,25% 25% 30% Obec 17,32% 11,88% 51,98% V˘sledky predstaviteºov Obcí môÏu vychádzaÈ zo skutoãnosti, Ïe rozhodujúci poãet respondentov je z miest, ktoré spolu s veºk˘mi dedinami prebrali na seba funkciu sídla spoloãného obecného úradu(SOÚ) a t˘mto spôsobom sú zabezpeãované niektoré(zmluvne dohodnuté) kompetencie. V tejto súvislosti sme sa zaujímali aj o postoje a názory predstaviteºov samospráv obcí, ako vnímajú SOÚ v ‰truktúre v˘konu verejn˘ch sluÏieb – za vhodnú formu ju povaÏuje 45,04%, nie je vhodná 6,9%, je vhodná ale len na prechodnú dobu 41,58%. K problémom vytvárania a fungovania SOÚ zaujali respondenti z Obcí nasledujúce postoje – najväã‰ie problémy sú so spôsobom financovania – 62,87% a 20,79% uvádza ako problém v˘ber a poãet spoloãne vykonávan˘ch kompetencií(rozpracované v príspevku Hamalová-Papánková). âi je spoloãn˘ obecn˘ úrad vhodná forma spoloãného zabezpeãovania kompetencií je uÏ teraz a bude aj v budúcnosti veºmi diskutovan˘ fenomén spájan˘ s predloÏen˘m návrhom komunálnej reformy na verejnú diskusiu z júna 2004. Ako hodnotia problematiku v˘konu kompetencií obãania? Zlep‰enie v˘konu veci verejn˘ch oãakáva 45,06% obãanov, zhor‰enie v˘konu 19,55% a nevie posúdiÈ aÏ 34,82%. Veºké percento t˘ch, ktorí nevedia posúdiÈ, ãi reforma prinesie zlep‰enie v˘konu kompetencií, a teda zv˘‰enie ich kvality a efektívnosti, svedãí o viacer˘ch skutoãnostiach: • obãan sa v poslednom období nestretol priamo s ãinnosÈou úradov verejnej správy, • má iné priority záujmu(sociálna reforma, reforma zdravotníctva, cenová politika), 70

• nie je mu jasné, kto ão robí a zaão zodpovedá(aÏ 62,94% uvádza, Ïe mu je súãasné usporiadanie verejnej správy neprehºadné), • r˘chly sled zmien usporiadania verejnej správy(k 1.1.1991, k 24.7.1996, k 1.1.2004) mohol spôsobiÈ apatiu na túto oblasÈ spoloãenského Ïivota. Tento záver moÏno oprieÈ o v˘sledok prieskumu na otázku, ãi sa o priebeh reformy zaujímali – aÏ 50% odpovedalo, Ïe sa nezaujímali, no podºa nich sú v zásade informovaní, nezaujímalo sa vôbec 20,48% a zaujímalo sa 29,05% respondentov. Obãania dávajú v‰ak územnej samospráve pomerné vysoké ‰ance na to, Ïe zvládnu v˘kon kompetencií lep‰ie ako predt˘m ‰tátna správa – 55,49% predpokladá lep‰ie zvládnutie, 15,08% hor‰ie a 26,07% lep‰ie zvládnutie, ale len v niektor˘ch oblastiach. Názory na rozsah a schopnosÈ vykonávaÈ kompetencie sme otázkami roz‰írili o problémy a riziká zabezpeãovania kompetencií. Pri formulovaní tohto okruhu sme vychádzali z predpokladu, Ïe predstavitelia verejnej správy 20 budú reagovaÈ pomerne jednoznaãne motivovaní skúsenosÈami s prechodom kompetencií. Dali sme im moÏnosÈ vyjadriÈ„silu“ problému a rizika stanovením priority od 1. po prioritu 3. v poradí dôleÏitosti. Dosiahnuté v˘sledky potvrdili nበpredpoklad, pretoÏe najproblémovej‰ou kompetenciou je pre 294 respondentov ‰kolstvo z ãoho 207 ho dáva na prvé miesto(viì Tab. 12). K tomu moÏno priradiÈ aj otázku na riziká, kde dominuje nedostatok finanãn˘ch prostriedkov, z 366 respondentov ho dalo na prvé miesto 292(viì Tab.13) Je to aj vo väzbe na ìal‰ie otázky súvisiace s t˘m, ãi museli zabezpeãovaÈ prenesenú kompetenciu bez primeran˘ch prostriedkov a z ak˘ch zdrojov – VÚC odpovedalo áno 60% a Obec áno 68,31%(ako oblasÈ udávané najãastej‰ie ‰kolstvo) a kryli to vlastn˘ch zdrojov –VÚC 37,5% a Obce 71,01%. Tab. 12: Problémové kompetencie v ãinnosti územnej samosprávy kompetencia celkovo 1.priorita 2.priorita 3.priorita ‰kolstvo 294 207 60 27 zdravotníctvo 205 68 94 43 Soc. starost. 240 69 80 91 Stav. konanie 115 18 30 67 Konfrontovali sme túto problematiku aj s obãanmi otázkou„So zabezpeãením, ktor˘ch kompetencií majú podºa vás obce najväã‰ie problémy“. Je moÏné kon‰tatovaÈ viac menej zhodu v niektor˘ch kompetenciách(obãan mohol oznaãiÈ viac moÏností) – ‰kolstvo povaÏuje za problémovú kompetenciu 74,67% respondentov, zdravotníctvo 60,89%, sociálnu starostlivosÈ 41,15%, regionálny rozvoj 29,42%, dopravu 26,62%. Nie je moÏné vyhod20 Pri hodnotení sme zaradili v‰etk˘ch predstaviteºov verejnej správy vrátane miestnej ‰tátnej správy. 71

Tab.13: Riziká zabezpeãovania súãasn˘ch kompetencií územnej samosprávy OblasÈ Nedostatok kvalifikovan˘ch pracovníkov Nedostatoãné technické vybavenie Nedostatoãné priestorové vybavenie Nedostatok finanãn˘ch zdrojov Nekompletná dokumentácia Nekvalitné právne zabezpeãenie presunu kompetencií celkovo 201 170 105 366 122 211 1. priorita 77 35 26 292 19 36 2. priorita 65 71 47 77 57 99 3. priorita 59 64 32 27 46 76 nocovaÈ motívy, preão si obãan myslí, Ïe s t˘m majú samosprávy problémy. Vysvetlenie príãin je moÏné hºadaÈ tak v oblasti dôvery obãana v samosprávu(ale tú mu dávajú, uviedli sme na inom mieste). Hypoteticky moÏno predpokladaÈ, Ïe je to odraz ich vlastn˘ch skúseností, resp. medializovan˘ch informácií o prebiehajúcich procesov reforiem v t˘chto odvetviach, teda predpokladajú skomplikovanie v˘konu t˘chto ãinností zo strany ‰tátu osobitne v oblasti nedostatoãného financovania. Urãitú koreláciu majú tie v˘sledky aj s odpoveìou na otázku, ãi oãakávajú po reforme vy‰‰iu mieru svojho zasahovania do diania vo svojej obci, kde sú v˘sledky nejednoznaãné, lebo 48,23% respondentov oãakáva vy‰‰iu mierru svojho zasahovania a 48,41% neoãakáva zmenu. Fi‰kálna decentralizácia Od 1.1.2005 sa stala úãinnou aj fi‰kálna decentralizácia, ktorá prostredníctvom originálnych a podielov˘ch daní a poplatkov má zabezpeãiÈ obciam a VÚC dostatok prostriedkov na financovanie originálnych kompetencií. Samosprávy uÏ v procese tvorby jej zásad v˘razne a aj úãinne obhajovali svoje finanãné poÏiadavky, ktoré sa premietli do schválen˘ch zákonov v septembri 2004. Aké v‰ak boli ich reakcie v na‰om prieskume organizovanom v marci a apríli, kedy e‰te zásady fi‰kálnej decentralizácie neboli známe? âo oãakávajú predstavitelia samosprávy obcí a VÚC od fi‰kálnej decentralizácie? Na otázku odpovedalo celkovo 267 respondentov: zv˘‰enie príjmov oãakáva 145, zníÏenie príjmov 34, stabilitu vo financovaní 45, men‰í vplyv centra 21, zv˘‰enie zodpovednosti samosprávy 12, Ïiadne oãakávanie 6 a iné 4 respondenti. Viac sú optimistickej‰í(zv˘‰enie príjmov, stabilita, zodpovednosÈ) vysoko‰kolsky vzdelaní respondenti, pesimistickej‰í(zníÏenie príjmov, Ïiadne) sú stredo‰kolsky vzdelaní. 72

Tab. 14: Oãakávané zmeny vo financovaní samospráv od 1.1.2005 v% Zv˘‰enie príjmov ZníÏenie príjmov Stabilita ZníÏenie Zv˘‰enie Îiadne Iné financií vplyvu zodpovednosti zmeny centra samosprávy za financie Obec 53,46 13,36 42,57 33,66 39,60 1,9 0 VÚC 53,75 8,75 45 42,5 46,25 3,75 0 V˘sledky ukazujú, Ïe predstavitelia územnej samosprávy si v prvom rade sºubujú zv˘‰enie príjmov, ão je vlastne logické, lebo prenesené kompetencie musia zákonite priniesÈ aj prostriedky na ich zabezpeãovanie. No uÏ iná je otázka, ãi ich bude dostatok a ako s t˘m poradí samospráva, pretoÏe ako najväã‰ie riziko oãakáva práve v oblasti financovania. To je urãitá dilema. Aj obãan si sºubuje zlep‰enie v˘konu kompetencií, aj keì mu je súãasn˘ model verejnej správy neprehºadn˘. Respondenti z VÚC uvádzajú, Ïe v ìal‰ích krokoch reformy verejnej správy je pre nich rozhodujúce: • zv˘‰iÈ príjmy o podielové dane – 47,5% respondentov, • vyradiÈ VÚC zo systému ‰tátnej pokladnice – 40% respondentov zabezpeãenie efektívnej absorpcie prostriedkov EÚ – 33,75% respondentov, • zavedenie efektívneho finanãného vyrovnávania krajov – 31,25 respondentov. Fi‰kálna decentralizácia priniesla zmeny v príjmoch VÚC, ktoré inkasujú 23,5% dane z príjmov fyzick˘ch osôb a tieÏ cel˘ v˘nos dane z motorov˘ch vozidiel. T˘m sa v˘znamne nav˘‰ili vlastné príjmy VÚC. Podiel na dani z príjmov FO sa do rozpoãtu VÚC dostáva zloÏit˘m modelom postavenom na 9 kritériách odvodenn˘ch od zabezapeãovan˘ch kompetencií a tieto kritériá majú zároveÀ vyrovnácí charakter. Nové financovanie vecne napæÀa poÏiadavky predstaviteºov VÚC, no rozhodujúce pre spokojnosÈ a vlastn˘ v˘kon bude dostatoãnosÈ t˘chto prostriedkov a tieÏ schopnosÈ samosprávu VÚC s nimi narábaÈ efektívne. Vyradenie VÚC zo systému ‰tátnej pokladnice zrejme nebude realizovateºné a skôr moÏno oãakávaÈ zaradenie do tohoto systému aj obce, ktoré tam doposiaº neboli v˘davkov˘mi jednotkami. Kontrola vo verejnej správe Jeden z cieºov decentralizácie je posilnenie kontroly v územnej samospráve. Kontrola sa realizuje rôznymi druhy, ale najãastej‰ie sa delí na vnútornú a vonkaj‰iu kontrolu. Vo vnútornom okruhu kontroly pri‰lo k dôleÏitej zmene vo v˘kone funkcie hlavného kontrolóra obce a VÚC novelizáciou zákona o obecnom zriadení, resp. VÚC, úãinnej k 1.7.2004. V˘znamnou zmenou v oblasti vonkaj‰ej kontroly je novelizácia Ústavného zákona z roku 2005, ktorou sa pôsobnosÈ Najvy‰‰ieho kontrolného úradu roz‰iruje voãi obciam a VÚC na v‰etky finanãné prostriedky, s ktor˘mi hospodári, ako aj majetok, ktor˘ vo svojej pôsobnosti a vlastníctve obce a VÚC spravujú. Táto 73

zmena je úãinná od 1.1.2006 a predstavuje roz‰írenie kontrolnej ãinnosti NKÚ v súvislosti s reformou verejnej správy, ktorá po roku 2002 roz‰írila kompetencie a majetok a zv˘‰ila objem finanãn˘ch prostriedkov obcí a VÚC. Tento stav je moÏno konfrontovaÈ s odpoveìami respondentov v ãase, keì e‰te neboli úãinné uvedené zmeny. Odpovede na otázku„ Ak˘m spôsobom by mala byÈ zabezpeãená úãinná kontrola vo verejnej správe?“ demon‰truje tabuºka. Tab. 15: Kontrola vo verejnej správe – poãet odpovedí v% VÚC Obce ·tátna správa Väã‰ia miera vnútornej kontroly 17,8 25,3 14,7 Väã‰ia miera vonkaj‰ej kontroly 8,2 18,42 36 Rovnakou mierou 71,2 53,7 48 V‰etci sa zhodujú, Ïe vnútorn˘ aj vonkaj‰í systém kontroly by mali byÈ v rovnováhe, ale na druhom mieste zástupcovia obecnej aj regionálnej samosprávy oznaãili posilnenie vnútornej kontroly, priãom zástupcovia ‰tátnej správy posilnenie vonkaj‰ej kontroly. Tieto odpovede naznaãujú, Ïe predstaviteºom samosprávy je bliωia kontrola prostredníctvom vlastn˘ch kontroln˘ch mechanizmov. Postoj obãanov k reforme verejnej správy V tejto ãasti chceme poukázaÈ na to, ako obãania hodnotia proces reformy a dopady v˘konu ãinnosti orgánov ‰tátnej samosprávy a územnej samosprávy na zabezpeãovanie ich potrieb. Ako jeden z hlavn˘ch prínosov decentralizácie(uvedené v ãasti prínosy a riziká decentralizácie) oznaãili predstavitelia verejnej správy„priblíÏenie obãanom“. V˘sledkom reformy malo byÈ také usporiadanie verejnej správy, ktoré by sa nielen priblíÏilo obãanovi, reagovalo objektívnej‰ie a pruÏnej‰ie na jeho potreby, ale aby bolo preÀho aj prehºadné. Na otázku„Je podºa vás súãasne usporiadanie verejnej správy(‰tátnej správy a územnej samosprávy) pre obãana prehºadné?“ sme dostali tieto odpovede: Tab. 16: PrehºadnosÈ usporiadania verejnej správy pre obãana – poãet odpovedí v% Je usporiadanie verejnej správy pre obãana prehºadné? Áno Nie VÚC 20,0% 80,0% Obec 24,4% 85,6% ·tátna správa 27,4% 82,6% Obãan 37,1% 62,9% 74

Obãan a jeho záujem o reformu verejnej správy Toto subjektívne vnímanie obãanov je moÏné do urãitej miery spájaÈ s odpoveìami záujmu o reformu verejnej správy a zdrojmi informácií o nej. Je predpoklad, Ïe ak sa o reformu zaujímali, tak majú o nej nielen informácie, ale môÏu aj cel˘ priebeh hodnotiÈ. Pri odpovediach typu nezaujímal som sa, ale som v podstate informovan˘, ide o situáciu, kde je ÈaÏko odhadovaÈ hæbku znalostí, no zrejmé je, Ïe ich základ bude odvíjan˘ od toho, ão a aké informácie publikovali, resp. zverejÀovali jednotlivé médiá vzhºadom na ich v˘razné zastúpenie v zdrojoch. Tab. 17: Záujem obãana o reformu verejnej správy Zaujímal som sa Nezaujímal som sa Nezaujímal som sa, ale som informovan˘ Poãet odpovedí 156 110 269 Tab. 18: Zdroje informácií obãana Masovokomun. prostriedky Internet Verejné diskusie Poãet 388 36 29 Odborné vzdelávanie 37 PríleÏitostne 85 Obãan a jeho oãakávania zmien v˘konu verejnej správy Ak sa má ãinnosÈ orgánov územnej samosprávy a ‰tátnej správy priblíÏiÈ k obãanovi a viac a lep‰ie identifikovaÈ jeho potreby mali by to obãania vyjadriÈ aj vo svojich oãakávaniach. Samozrejme nemusí ísÈ o priamu úmeru, lebo obãania v kontexte doteraj‰ích svojich skúseností a získan˘ch informácií z médií, môÏu maÈ sklon o umiernenej interpretácií, resp. ich odpovede môÏu byÈ vo v˘raznej korelácií s uveden˘mi zdrojmi. Tab. 19: Odpoveì na otázku „Zlep‰í sa v˘kon verejn˘ch vecí? áno nie neviem Ïiadna odpoveì poãet 242 105 187 3 Tab. 20: Odpoveì na otázku „Ak˘ bude v˘kon samosprávy s komptenciami od ‰tátnej správy“? V˘kon V˘kon Zlep‰í sa len sa zlep‰í sa zhor‰í v niektor˘ch oblastiach poãet 298 81 140 Îiadna odpoveì 18 75

Napriek tomu, Ïe len 45% respondentov oãakáva, Ïe sa v˘kon verejnej správy zlep‰í, samospráve sú dávané celkom solídne ‰ance teda, Ïe budú kompetencie, ktoré pre‰li na nich zo ‰tátnej správy, lep‰ie vykonávaÈ(57% respondentov) resp. oãakávajú zlep‰enie len niektor˘ch kompetencií. Obãan a jeho obecn˘ úrad Samosprávy obcí v ãase prieskumu uÏ mali v‰etky svoje nové kompetencie – originálne aj prenesené, a preto bolo moÏné sa obãana op˘taÈ aj na problematiku fungovania jeho obecného alebo mestského úradu, aké sú jeho nedostatky a ãi zaregistroval zmeny k zlep‰eniu za posledn˘ rok: Tab. 21: Nedostatky v ãinnosti obecného úradu versus prínosy za rok Nedostatky Zdæhavé vybavovanie NekompetentnosÈ pracovníkov Nedostatoãná informovanosÈ pracovníkov Neochota pracovníkov Zbytoãná byrokracia iné Poãet odpovedí 219 113 163 152 248 0 Prínosy za posledn˘ rok Skrátenie ãasu vybavovania Zv˘‰ila sa informovanosÈ a kompetentnosÈ pracovníkov Pracovníci samosprávy lep‰ie poznajú problémy obce a obãanov V˘hoda vybavovanie v mieste bydliska Îiadne prínosy Neviem posúdiÈ Poãet odpovedí 56 51 158 108 142 119 V prínosoch za posledn˘ rok treba upriamiÈ pozornosÈ na lep‰ie poznanie problémov obce a obãana a tieÏ priblíÏenie v˘konu k obãanovi v kon‰tatovaní, Ïe nemusí uÏ cestovaÈ do iného sídla. Stále v‰ak treba maÈ na pamäti aj odpovede, Ïe nevidí prínos, resp. nevie posúdiÈ. Záver Realizovan˘ prieskum je jedineãn˘ z hºadiska cieºovej skupiny respondentov, ktorá zah⁄Àa nielen obãanov ale aj samostn˘ch aktérov reformy – predstaviteºov ‰tátnej správy a regionálnej i obecnej samosprávy. V lete 2005 bol uskutoãnení reprezentatívny prieskum agentúrou FOCUS, ktorá v‰ak skúmala názory a postoje iba obãanov k reforme verejnej správy. Prieskum preukázal pozitívne vnímanie cieºa decentralizácie reformy a skôr pozitívny ako negatívny postoj k presunu kompetencií, ão je v súlade i nami získan˘mi v˘sledkami. Reforma verejnej správy priniesla rozsiahle zmeny vo fungovaní in‰titúcií verejnej správy – územnej samospráve aj miestnej ‰tátnej správe. Decen76

tralizácia kompetencií je zloÏit˘ a nároãn˘ proces pre v‰etk˘ch zainteresovan˘ch, no v koneãnom dôsledku prebieha a prená‰a sa do Ïivota obãana. Podºa v˘sledkov realizovaného prieskumu sa obãan a v niektor˘ch prípadoch ani samostní predstavitelia verejnej správy nie sú schopní orientovaÈ v novom modeli verejnej správy. AÏ v roku 2005 reálne zaãala fi‰kálna decentralizácia, 3 roky po prvej etape decentralizácie kompetencií. Jej dopad do reality Ïivota obcí a VÚC zostáva zatiaº otvorenou otázkou. Prvé v˘sledky v‰ak ukazujú, Ïe dan˘ model zhor‰il finanãnú situáciu obcí do 250 obyvateºov a aj nov˘ zákon o miestnych daniach zaãali niektoré obce upaltÀovaÈ tak, Ïe v˘razne zv˘‰ili dane z nehnuteºností. To sa stretlo s odmietav˘m postojov hlavne podniakteºsk˘ch subjektov. Táto skutoãnosÈ viedla vládu k predloÏeniu návrhu novely zákona(november 2005), ktorá by limitovala maximálnu v˘‰ku dane. Precizovanie platného modelu fi‰kálnej decentralizácie zostáva úlohou nasledujúceho obdobia(upresnenie, resp. modifikovanie sa predpokladá v horizonte rokov 2005 aÏ 2007). Otvorenou otázkou zostáva aj návrh komunálnej reformy a teda, ãi v horizonte najbliωích rokov bude vôºa a ochota ukonãiÈ, resp. pokraãovaÈ v nej. Z pohºadu VÚC sa tento problém môÏe zdaÈ indiferentn˘ a momentálne sa sústreìujú na blíÏiace sa druhé regionálne voºby a samospráva obcí je v˘znamne zainteresovaná na rie‰ení hlavne finanãn˘ch vzÈahov, zabezpeãením fungovania prebran˘ch zariadení, niektor˘ch vecn˘ch problémov prenesen˘ch kompetencií. OtvoriÈ v tomto období veºkú tému – komunálnu reformu a hºadaÈ vhodn˘ spôsob ako integrovaÈ malé slovenské obce, nie je najpálãivej‰ou témou ani pre malé obce. Napriek deklarovanému harmonogramu komunálnej reformy z júna 2004 sa jej rie‰enie asi odsunie aÏ na nasledujúce volebné obdobie. LITERATÚRA 1. BÚ·IK, J.: Organizácia ‰tátnej správy. MV SR. Bratislava 2005. 2. HAMALOVÁ, M., ÎÁRSKA, E.: Vybrané kapitoly z ekonomiky verejnej správy. FF Univerzity Kon‰tantína Filozofa v Nitre. Nitra 2002. 3. TICH¯, D.: Fi‰kálna decentralizácia ako súãasÈ reformy verejn˘ch financií. Ekonomická univerzita. Bratislava 2005. Doktorandská dizertaãná práca 4. Koncepcia decentralizácie a modernizácie verejnej správy. Vláda SR 2001 5. Projekt decentralizácie verejnej správy na roky 2003 – 2006. Vláda SR 2003. 6. Komunálna reforma. Vláda SR 2004. 7. Zákon NR SR ã.302/2001 Z. z. o samospráve vy‰‰ieho územného celku 8. Zákon NR SR ã.416/2001 Z.z. o prechode niektor˘ch kompetencií zo miestnej ‰tátnej správy na územnú samosprávu. 9. Zákon NR SR ã. 446/2001 Z.z. o majetku VÚC 10. Zákon NR SR ã. 447/2001 Z.z. o majetku obcí 77

11. Zákon NR SR ã. 453/2001 Z.z. o obecnom zriadení 12. Zákon NR SR ã. 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja. 13. Zákon NR SR ã. 582/2004 Z.Z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne a drobné stavebné odpady 14. Zákon NR SR ã. 583/2004 Z.z. o rozpoãtov˘ch pravidlách územnej samosprávy 15. 937 dotazníkov prieskumu Katedry verejnej správy a regionálneho rozvoja v rámci projektu VEGA ã. 1/1264/04. Ekonomická univerzita. Bratislava 2004 78

III. decentralizácia verejnej správy – diskusia ANAL¯ZA V¯KONU PRENESEN¯CH KOMPETENCIÍ ZO ·TÁTU NA MIESTNU SAMOSPRÁVU 21 Ing. Eva BaláÏová, Ing. Viera Papcunová, PhD. Katedra regionálneho rozvoja FE·RR Slovenská poºnohospodárska univerzita v Nitre 037/6508 566, 037/6508567 eva.balazova@uniag.sk, viera.papcunova@uniag.sk Kºúãové slová: prenesené kompetencie, miestna samospráva Úvod S postupom reformy verejnej správy sa ãoraz väã‰í rozsah kompetencií presúva na miestnu úroveÀ. Obce sa s touto rastúcou záÈaÏou vysporiadavajú rozdielne v závislosti od ich veºkosti, ekonomickej sily a v neposlednom rade aj od manaÏérskych zruãností svojich volen˘ch reprezentantov resp. profesionálnych pracovníkov. Cieºom príspevku je identifikovaÈ rozsah prenesen˘ch kompetencií, ktoré vykonávajú obce, a to ãi uÏ priamo v obci alebo v spoloãnej úradovni. Materiál a metódy Priestor pre skúmanie bol vymedzen˘ hranicami okresov Spi‰ská Nová Ves, Levoãa a KeÏmarok ako reprezentantov regiónu Spi‰ a RoÏÀava a Revúca ako reprezentanti regiónu Gemer. Predmetom skúmania boli obce vidieckeho typu, preto zo zoznamu boli vylúãené obce, ktoré majú legálne priznan˘ ‰tatút mesta. 21 Uveden˘ ãlánok je jedn˘m z v˘stupov prípadovej ‰túdie„ Zabezpeãovanie samosprávnych kompetencií v jednotliv˘ch veºkostn˘ch kategóriách obcí v regiónoch Gemer a Spi‰.“ 79

Z celkového poãtu 201 obcí bolo zvolen˘ch 51 obcí. VeºkosÈ vzorky teda predstavovala úroveÀ 20% z celkového poãtu obcí s ohºadom na rozmiestnenie obcí v danom priestore. Primárny v˘skum sa realizoval formou dotazníka a riadeného rozhovoru s predstaviteºmi samosprávy vybran˘ch obcí. Vyhodnoten˘ bol ‰tatistickou anal˘zou systému SAS. Pri anal˘ze zabezpeãovania prenesen˘ch kompetencií sme vychádzali z nasledovnej hypotézy: S veºkosÈou obce sa mení mnoÏstvo skutoãne poskytovan˘ch sluÏieb v rámci kompetencií dan˘ch zákonom . Obce boli roztriedené do veºkostn˘ch skupín podºa poãtu obyvateºov s vyuÏitím metódy prirodzen˘ch zlomov(Natural Breaks Classification). Táto metóda identifikuje hraniãné bodu tak, Ïe hºadá zoskupenia a trendy, ktoré sú vnútornou vlastnosÈou údajov. Údaje sú spracované pomocou softvéru ArcView GIS, ktor˘ vyuÏíva Jenkovu optimalizaãnú metódu, ktorou sa minimalizuje rozptyl vnútri kaÏdej triedy. Skupina prvkov sa usporiada od najmen‰ích po najväã‰ie podºa zvoleného kritéria. Prvky sú rozdelené do tried, ktor˘ch hranice sa vytvárajú vtedy, keì nastane pomerne veºk˘ skok v hodnotách V˘sledky Tab. 1: PoãetnosÈ obcí vo veºkostn˘ch skupinách v jednotliv˘ch okresoch Okres Spi‰ská N. Ves Levoãa KeÏmarok Región Spi‰ RoÏÀava Revúca Región Gemer Spolu Veºkostná skupina obcí do 301 501 1001 300 – 500 – 1000 – 1500 4 6 10 4 14 9 7 0 9 6 11 4 27 21 28 8 16 13 22 4 19 10 7 3 35 23 29 7 62 44 57 15 1501 – 2500 5 1 5 11 5 0 5 16 nad 2501 3 0 4 7 0 0 0 7 Spolu 32 31 39 102 60 39 99 201 Zdroj: Databáza Katedry regionálneho rozvoja, FE·RR, SPU Nitra ·truktúra v˘berovej vzorky sleduje poãetné zastúpenie obcí v jednotliv˘ch veºkostn˘ch skupinách. 80

Tab. 2: PoãetnosÈ obcí vo veºkostn˘ch skupinách vo v˘berovom súbore obcí Veºkostná skupina obcí Okres do 301 501 1001 300 – 500 – 1000 – 1500 Spi‰ská Nová Ves 1 2 3 1 Levoãa 4 2 2 0 KeÏmarok 2 1 3 1 Región Spi‰ 7 5 8 2 RoÏÀava 4 3 4 1 Revúca 4 2 2 1 Región Gemer 8 5 6 2 Spolu 15 10 14 4 1501 – 2500 2 0 2 4 1 0 1 5 nad 2501 1 0 2 2 0 0 0 3 Spolu 10 8 11 28 13 8 22 51 Pri v˘bere konkrétnych obcí bolo okrem veºkostného kritéria brané do úvahy aj priestorové kritérium determinované vzdialenosÈou od najbliωieho centrálneho(okresného) mesta. Súbor bol ‰tatisticky testovan˘ na hladine_ ≤ 0,05. Informácie o obciach a o kompetenciách ktoré vykonávajú boli získavané na základe terénneho prieskumu pomocou formalizovaného dotazníka metódou riadeného rozhovoru. V˘sledky dotazníkového prieskumu boli spracované do kontingenãnej matice a vyhodnotené pomocou ‰tatistického programového balíka SAS. Prenesené kompetencie zo ‰tátu na obce boli zatriedené do 15 okruhov: 1. kompetencie na úseku vodného hospodárstva, 2. kompetencie na úseku matrík, 3. kompetencie na úseku ochrany prírody, 4. kompetencie – ‰kolsk˘ zákon, 5. kompetencie na úseku regionálneho rozvoja a cestovného ruchu, 6. kompetencie na úseku divadelnej ãinnosti, 7. kompetencie o múzeách a galériách, 8. kompetencie na úseku sociálnej pomoci, 9. kompetencie o ‰kolsk˘ch zariadeniach, 10. kompetencie na úseku telesnej kultúry, 11. kompetencie na úseku zdravotnej starostlivosti, 12. kompetencie na úseku územného plánovania a stavebného poriadku, 13. kompetencie na úseku pozemn˘ch komunikácií, 14. kompetencie na úseku civilnej ochrany, 15. cezhraniãná spolupráca obcí. V obciach do 300 obyvateºov v priemere realizovalo v˘kon prenesen˘ch kompetencií zo ‰tátu na samosprávu v uveden˘ch 15 okruhoch váÏen˘m arit81

metick˘m priemerom 19,6% obcí vo vlastnej obci, 4,9% prostredníctvom spoloãnej úradovne a 75,5% obcí nevykonávalo tieto kompetencie. V obciach od 301 do 500 obyvateºov v priemere realizovalo v˘kon prenesen˘ch kompetencií zo ‰tátu na samosprávu v uveden˘ch 15 okruhoch váÏen˘m aritmetick˘m priemerom tieÏ 19,6% obcí, prostredníctvom spoloãnej úradovne to bolo 8% obcí a 72,4% obcí nevykonávalo tieto kompetencie. V obciach od 501 do 1000 obyvateºov v priemere realizovalo v˘kon prenesen˘ch kompetencií zo ‰tátu na samosprávu v uveden˘ch 15 okruhoch váÏen˘m aritmetick˘m priemerom 32,7% obcí, prostredníctvom spoloãnej úradovne to bolo 6,2% obcí a 61,1% obcí nevykonávalo tieto kompetencie. V obciach od 1001 do 1500 obyvateºov v priemere realizovalo v˘kon prenesen˘ch kompetencií zo ‰tátu na samosprávu v uveden˘ch 15 okruhoch váÏen˘m aritmetick˘m priemerom 48,5% obcí, prostredníctvom spoloãnej úradovne to bolo 5% a 46,5% obcí nevykonávalo tieto kompetencie. V obciach od 1501 do 2500 obyvateºov v priemere realizovalo v˘kon prenesen˘ch kompetencií zo ‰tátu na samosprávu v uveden˘ch 15 okruhoch váÏen˘m aritmetick˘m priemerom 30,2% obcí, prostredníctvom spoloãnej úradovne to bolo 10,5% obcí a 59,3% obcí nevykonávalo tieto kompetencie. V obciach nad 2500 obyvateºov v priemere realizovalo v˘kon prenesen˘ch kompetencií zo ‰tátu na samosprávu v uveden˘ch 15 okruhoch váÏen˘m aritmetick˘m priemerom 27,8% obcí, prostredníctvom spoloãnej úradovne to bolo 13,3% obcí a 58,9% obcí nevykonávalo tieto kompetencie. Tab. 4: StupeÀ plnenia prenesen˘ch kompetencií v% Veºkostná skupina Áno vo vlastnej Áno v spoloãnej nie obci úradovni Do 300 19,6 1,9 75,5 Od 301 do 500 19,6 8,0 72,4 Od 500 do 1000 32,7 8,6 58,7 Od 1 001 do 1 500 18,5 5,0 46,5 Od 1 5001 do 2 500 30,2 10,5 59,3 Nad 2500 27,8 13,3 58,9 Priemer 29,7 8,4 61,9 Zdroj: vlastné spracovanie Záver V˘chodisková hypotéza sa ako celok ukázala ako ‰tatisticky nepreukazná((( 0,05). Z anal˘zy zaloÏenej na ‰tatistickom triedení sa preukázali urãité závislosti veºkosti obce a mnoÏstva skutoãne vykonávan˘ch kompetencií dan˘ch zákonom, ktoré je moÏné interpretovaÈ na úrovni regiónov Gemer a Spi‰. V˘sledky anal˘zy môÏu byÈ interpretované ako prípadová ‰túdia, poskytujúca námety pre ìal‰ie bádanie. 82

ëalej sa potvrdilo, Ïe • prostredníctvom spoloãn˘ch úradovní sa realizujú kompetencie takmer len s prenesen˘m v˘konom ‰tátnej správy a to iba v nevyhnutnom rozsahu(priemer súboru 7%), obce si dobrovoºne nezriaìujú spoloãné úradovne s in˘m zameraním, neÏ aké im prikazuje legislatíva, • skúmané obce nevyuÏívajú prenesené kompetencie(priemer súboru 63 %) z rôznych dôvodov, veºmi ãasto aj z dôvodu, Ïe sa nevyskytuje na jej v˘kon poÏiadavka, • vybrané obce(priemer súboru 30%) vykonávajú prevedené kompetencie v rámci vlastnej ãinnosti. 83

REFORMA VEREJNEJ SPRÁVY A OBâIANSKA SPOLOâNOSË –„SPOLUPRACOVAË SA DÁ.…“ Ing. Zuzana Frnová REVIA – Malokarpatská komunitná nadácia Trnavská 8, 900 02 Modra 0904 540 284, zuzana.frnova@revia.sk Kºúãové slová: medzisektorová spolupráca, tretí sektor, obãianska spoloãnosÈ, participácia na veciach verejn˘ch Úvod Reforma verejnej správy je súãasÈou dynamick˘ch zmien prebiehajúcich v SR od roku 1990. Tento príspevok je trochu netradiãn˘m pohºadom na reformu verejnej správy. Jeho cieºom je poukázaÈ na dôleÏitosÈ medzisektorovej spolupráce a upevÀovanie partnerstiev medzi mimovládnymi organizáciami (MVO) a samosprávami napríklad na projektoch financovan˘ch zo zdrojov EÚ. Obãianska spoloãnosÈ v procese reformy verejnej správy Filozofiou reformy verejnej správy je prenos kompetencií ‰tátu na samosprávu a t˘m maximálne priblíÏenie správy vecí verejn˘ch obãanovi. Teda jej zmyslom je daÈ obãanom viac moci, ale aj zodpovednosti za miesto, kde Ïijú. Cieºom reformy verejnej správy je vytvoriÈ také právne prostredie pre rozvoj územnej samosprávy, ktorá zveren˘mi kompetenciami a verejn˘mi financiami dokáÏe utváraÈ podmienky pre harmonick˘ rozvoj regiónov v podmienkach obdobn˘ch krajinám Európskej únie a podporovaÈ iniciatívy územnej samosprávy smerujúce k medziobecnej a interregionálnej spolupráci. Nov˘m fenoménom, ktor˘ sa vynoril v súvislosti s reformou verejnej správy je budovanie obãianskej spoloãnosti a obãianska participácia – teda aktívny prístup ºudí – obãanov k vlastnému okoliu, s ãím reforma verejnej správy prirodzene ráta. Hoci v súãasnej dobe sú podºa väã‰iny obãanov najvplyvnej‰ími nositeºmi lokálnej moci primátori, starostovia a volení predstavitelia miestnych ãi mestsk˘ch zastupiteºstiev, postupn˘m budovaním obãianskej spoloãnosti si ãoraz pevnej‰iu pozíciu získajú mimovládne organizácie(MVO). Veì práve organizácie tretieho sektora tvoria chrbtovú kosÈ obãianskej spoloãnosti, a t˘m aj samosprávy ako jej neoddeliteºnej súãasti. Postupne sa stávajú nositeºmi v˘znamn˘ch zmien v spoloãnosti. 84

Napriek tomu v‰ak medzi spoloãensk˘m vplyvom primátorov/ starostov ãi poslancov miestnych, mestsk˘ch a obecn˘ch zastupiteºstiev a predstaviteºmi tretieho sektora je stále veºká priepasÈ. A bude trvaÈ moÏno e‰te niekoºko rokov, k˘m si obãania uvedomia, ão v‰etko vlastne môÏu od svojich starostov, primátorov, miestnych a regionálnych poslancov ÏiadaÈ a ão v‰etko môÏu vo svojej obci a vy‰‰om územnom celku ovplyvniÈ sami! SúãasÈou reformy verejnej správy je prirodzene aj reforma verejn˘ch financií. Vláda sa zaviazala realizovaÈ a aj realizuje opatrenia zamerané na zv˘‰enie efektívnosti vyuÏívania verejn˘ch zdrojov, a to sa t˘ka aj hospodárenia obcí. Základn˘m prvkom reformy verejn˘ch financií je zavedenie tvrdého rozpoãtového obmedzenia v celom okruhu verejn˘ch financií, vrátane obcí a miest. Vláda chce posilniÈ postavenie, ale aj zodpovednosÈ územnej samosprávy pri poskytovaní sluÏieb obãanovi, a to najmä decentralizáciou verejn˘ch financií. V súvislosti s presunom právomocí, ale aj zodpovednosti na obce a v súvislosti s deklarovan˘m zámerom vlády posilniÈ postavenie miestnej samosprávy, je potrebné dorie‰iÈ zabezpeãovanie nov˘ch úloh. Ukazuje sa, Ïe mestá nemajú a nebudú maÈ v súvislosti s decentralizáciou ani tak problémy organizaãného charakteru, ale skôr problémy súvisiace s financovaním presunut˘ch úloh. Prechodom mnoh˘ch kompetencií zo ‰tátu na samosprávy sa postavil základ nového charakteru ‰tátu – decentralizovaného ‰tátu, ktor˘ má lep‰ie moÏnosti zohºadÀovaÈ potreby men‰ín a diferencovan˘ch, regionálnych potrieb obãanov. Najsilnej‰í efekt reformy verejnej správy je dlhodob˘. Prejaví sa vtedy, keì samosprávy zaãnú naplno vyuÏívaÈ svoje nové kompetencie, keì pripravia plány rozvoja v oblastiach, v ktor˘ch ich doteraz realizoval v˘luãne ‰tát, keì svoje plány zaãnú realizovaÈ a hlavne keì zaãnú spolupracovaÈ a budovaÈ partnerstvá , ãi uÏ s tretím alebo podnikateºsk˘m sektorom. Partnerstvo je povaÏované za nástroj zvy‰ovania schopnosti rie‰iÈ problémy a upevÀovaÈ sociálnu súdrÏnosÈ. Jednou z ciest, po ktorej sa samosprávy môÏu vydaÈ je ãerpanie zdrojov zo ‰trukturálnych fondov EÚ. A práve toto je priestor, kde je uÏ deklarované partnerstvo s tretím sektorom nevyhnutné. Zo strany MVO sa im ponúka moÏnosÈ vyuÏiÈ schopnosti flexibilného tretieho sektora a skúsenosti jeho odborníkov s lokálnym prostredím, pri písaní projektov, ale hlavne pri nároãnom procese ich implementácie. Zo skúsenosti totiÏ viem, Ïe napriek silnej potrebe maÈ zamestnaného projektového manaÏéra, väã‰ina samospráv túto potrebu zatiaº ignoruje a nedoceÀuje. MVO môÏu v rámci partnerstva ponúknuÈ samosprávam mnoÏstvo v˘hod: • Iniciatívu • Inovatívne rie‰enia • Import modelov/ príkladov zo zahraniãia • Odbornú pomoc – ekonomickú, právnu... • Návrhy efektívnej‰ieho a lacnej‰ieho rie‰enia • Technické zázemie • Administratívnu kapacitu 85

• ·tandard kvality práce • DodrÏiavanie pravidiel • Otvorenú komunikáciu • TransparentnosÈ • SchopnosÈ zapojiÈ verejnosÈ • NapæÀanie verejného záujmu • ZnalosÈ miestnych pomerov a problémov komunity • Pomoc pri napæÀaní cieºov samosprávy • Dotiahnutie projektu do konca Niã v‰ak nie je ideálne a napriek nesporn˘m v˘hodám sa aj na strane MVO nájdu slabé stránky , ktoré je do budúcnosti potrebné odstrániÈ: • Nedostatoãná znalosÈ systému verejnej správy/nedostatoãn˘ re‰pekt pre pravidlá, ktor˘m verejná správa podlieha • Predsudky a stereotypy voãi in˘m sektorom • PovesÈ kritikov a nie rie‰iteºov • Príli‰ná snaha byÈ lídrom • Dlhodobá preÈaÏenosÈ • NesolventnosÈ a nedostatoãná udrÏateºnosÈ – neistá schopnosÈ zaistiÈ zdroje. Nedostatky sú v‰ak na oboch stranách a t˘m, Ïe celá súãasná situácia a zmeny v oblasti verejnej správy a obãianskej spoloãnosti sú pre na‰u krajinu pomerne nové, sú tieto nedostatky prirodzené. Partneri, ktorí ich dokáÏu prekonaÈ sú na dobrej ceste k zvládnutiu problémov a vzájomná spolupráca im prinesie ovocie. Princíp partnerstva v praxi – príklad z Pezinka Rada by som na tomto mieste uviedla konkrétny príklad úspe‰nej medzisektorovej spolupráce samosprávy, tretieho a podnikateºského sektora v prospech rozvoja malokarpatského regiónu. Napriek tomu, Ïe spolupráca väã‰iny slovensk˘ch miest a obcí s tretím sektorom nie je práve ukáÏková, niektoré samosprávy si predsa len zaslúÏia pozornosÈ. A to hlavne za ich ústretovosÈ, otvorenosÈ a ochotu spolupracovaÈ aj s in˘mi sektormi – MVO ãi podnikateºsk˘m sektorom, aby sa podmienky pre Ïivot v meste, ãi regióne zmenili k lep‰iemu. A tak˘m je aj mesto Pezinok . Zmena nenastane zo dÀa na deÀ, ale niektorí predstavitelia samosprávy mesta a zopár jednotlivcov, zamestnancov Mestského úradu sa snaÏia v rámci mesta v spolupráci s MVO realizovaÈ nové aktivity a zapojiÈ aj ‰irokú verejnosÈ do diania v meste. Princíp partnerstva je v koneãnom dôsledku presadzovan˘ aj v rámci Európskej únie, napríklad aj pri ãerpaní zdrojov zo ‰trukturálnych fondov EÚ. Vzájomná dôvera a spolupráca sa nerodia ºahko a e‰te Èaωie je ju udrÏaÈ, no napriek tomu existuje. Nasledujúci príklad by mal byÈ in‰piráciou a povzbudením aj pre iné slovenské samosprávy, ktoré stoja pred mnoh˘mi problémami, ão so sebou reforma verejnej správy priná‰a. 86

REVIA – Malokarpatská komunitná nadácia realizovala v 7/2004 – 9/2005 v partnerstve s mestom Pezinok, Z· Kupeckého, TV Pezinok a neformálnym zdruÏením Optika pre Pezinok projekt PK NET , ktorého cieºom bolo priblíÏiÈ internet potrebám obyvateºov tohto regiónu. Projekt bol financovan˘ z programu EÚ PHARE v rámci grantovej schémy miestneho a regionálneho rozvoja. Hlavnou aktivitou projektu bolo umoÏnenie bezplatného prístupu na internet pre ‰irokú verejnosÈ v rámci Otvorenej ‰koly na Z· Kupeckého . Internet bol pre verejnosÈ prístupn˘ poãas 12 mesiacov, ‰kola bola celkovo otvorená 139 dní. Poãas ‰kolského roka bol internet prístupn˘ 4 hodiny denne od 16.00 – 20.00. Prázdninov˘ internetov˘ klub v mesiacoch 8/2005 – 9/2005 bol otvoren˘ aÏ 12 hodín denne od 8.00 – 20.00. Poãet náv‰tevníkov internetového klubu z radov ‰irokej verejnosti bol 4 256 , ão predstavuje, Ïe takmer kaÏd˘ 5. obyvateº Pezinka sa zúãastnil projektu. ZároveÀ v rámci projektu prebehlo aj 21 ‰pecializovan˘ch ‰kolení práce s internetom. Zúãastnilo sa ich postupne cca 230 záujemcov z matersk˘ch a základn˘ch ‰kôl v Pezinku, ·peciálnej Z· Pezinok, Gymnázia Pezinok, Domova sociálnych sluÏieb Hestia, Centra v˘chovnej a psychologickej prevencie, matky na materskej dovolenke a iní záujemcovia z radov obãanov. Spomedzi ‰irokej verejnosti sa ‰kolení zúãastnilo cca 100 ºudí. Prístup na internet a ‰kolenia práce s internetom pre ‰irokú verejnosÈ boli podºa stanoveného harmonogramu zabezpeãené aj v Modre na Z· ª. ·túra. Zrealizovalo sa celkovo 16 stretnutí pre cca 134 záujemcov. Okrem ‰kolení boli v rámci projektu zabezpeãené na Z· Kupeckého aj ìal‰ie aktivity: internetové kino – 5 x v priebehu projektu sa zrealizovalo pre verejnosÈ, pravidelne 2 x do t˘ÏdÀa vyuÏívajú internetové kino Ïiaci ‰koly v rámci vyuãovania internet vo vyuãovaní klasick˘ch predmetov – uãitelia pravidelne vyuÏívajú internet ako uãebnú pomôcku na hodinách slovenského jazyka, zemepisu, obãianskej náuky, prírodopisu, fyziky, chémie, hudobnej v˘chovy, v˘tvarnej v˘chovy a cudzích jazykov – anglického a nemeckého jazyka internet v mimo‰kolskej ãinnosti mládeÏe – internetové pracovisko vyuÏívajú deti v rámci ‰kolskej druÏiny samovzdelávanie – internet pravidelne vyuÏívajú uãitelia ‰koly individuálne pre vlastné potreby Vìaka projektu bolo na realizáciu kurzov a ‰kolení dovybavené ‰koliace a demon‰traãné pracovisko na Z· Kupeckého prezentaãnou technikou a príslu‰enstvom. ZároveÀ sa zaãalo budovaÈ aj internetové mini‰koliace pracovisko v nadácii REVIA pre potreby MVO a dobrovoºn˘ch spolupracovníkov nadácie z regiónu. Koncom roka 2004 bol uveden˘ do prevádzky informaãn˘ portál lokálnej komunity www.pknet.sk , zameran˘ na zlep‰enie informovanosti obyvateºov Pezinka a okolia a ich zainteresovanie na dianí v regióne. Okrem in87

formaãného servisu s aktuálnym spravodajstvom portál ponúka obrazové spravodajstvo TV Pezinok a diskusné fórum. V januári 2005 bola zahájená séria workshopov venovan˘ch problematike vyuÏitia internetu a nov˘ch technológií pre úãely miestnej samosprávy, ‰tátnej správy, komerãnej sféry a pri vyuãovaní v ‰kolách. Celkovo 4 zrealizované workshopy boli urãené autoritám lokálnej komunity – volen˘m predstaviteºom samosprávy, zamestnancom mestsk˘ch a obecn˘ch úradov, vedúcim pracovníkom verejn˘ch in‰titúcií a MVO malokarpatského regiónu a zúãastnilo sa ich celkovo 108 úãastníkov. Názory úãastníkov na zorganizované workshopy boli pozitívne: •„Je potrebné nájsÈ moÏnosÈ podporiÈ takéto aktivity pre väã‰iu a ‰ir‰iu obec záujemcov. Veºmi dobrá my‰lienka.“ Gabriela Repová, MsÚ Modra •„Vìaka autorom projektu za dobrú my‰lienku, vytrvalosÈ v osvete v záujme ‰írenia internetu v Pezinku a okolí. Prajem energiu do ìal‰ích podobn˘ch projektov.“ Eva Lupová, MsÚ Pezinok •„UsporiadaÈ workshopy bol veºmi dobr˘ nápad. Predná‰ajúci a ich prezentácie boli na dobrej úrovni, obzvlá‰È oceÀujem ich ochotu odpovedaÈ na rôzne otázky a praktickú ãasÈ workshopov.“ Ivanka Chytrá, Z· Na Bielenisku Pezinok •„Chcela by som poìakovaÈ za v‰etky workshopy, boli kvalitne pripravené. V˘borná je tieÏ www.pknet.sk.“ Dana Harmáãková, OZ SABUÎ Modra V rámci projektu bola v júni 2005 v Pezinku na budove Obchodnej akadémie na Bratislavskej ulici nain‰talovaná prvá on – line kamera , aktuálne zábery sú dostupné na www.pknet.sk. ëal‰ie dve on – line kamery sú práve v procese in‰talácie. Jedna bude nain‰talovaná na budove MsÚ v Pezinku na Radniãnom námestí a druhá sa in‰taluje na jednej z mestsk˘ch budov na námestí ª.·túra v Modre. Aktuálne zábery v‰etk˘ch kamier budú dostupné na uvedenom portále. Jedn˘m z„fyzick˘ch“ v˘stupov projektu je aj vypracovanie ‰túdie„Regionálna stratégia rozvoja komunikaãnej infra‰truktúry“ , ktorá umoÏní orgánom verejnej správy, ako aj ìal‰ím oprávnen˘m in‰titúciám efektívne, postupne, z vlastn˘ch, ‰tátnych, grantov˘ch i sponzorsk˘ch zdrojov vybudovaÈ informaãnú infra‰truktúru pre potreby v˘chovy a vzdelávania, verejnej správy, kultúry, rozvoja tretieho sektora a pod. Kvôli úspe‰nosti projektu a veºkému záujmu verejnosti o prístup na internet v rámci Otvorenej ‰koly sa realizátori snaÏia zabezpeãiÈ pokraãovanie projektu. Kontinuita projektu je podporovaná zo strany mesta Pezinok a lokálnej TV Pezinok. Záver Vìaka realizácii projektu sa posilnilo medzisektorové partnerstvo mesta a nadácie ako predstaviteºa tretieho sektora, ão vytvára dobré predpoklady 88

pre ìal‰iu vzájomnú spoluprácu. SpolupracovaÈ sa teda dá a je zjavné, Ïe vzájomná ústretovosÈ a komunikácia priná‰a ovocie v prospech v‰etk˘ch . Verím, Ïe aj vìaka tomuto projektu dôjde v dlhodobom horizonte ku kvalitatívnemu i kvantitatívnemu skoku v rozvoji informaãnej infra‰truktúry, ako nevyhnutnej podmienky úspe‰ného rozvoja regiónu a bude pokraãovaÈ partnerstvo verejného a neziskového sektora regiónu. LITERATÚRA 1. GU·TAFÍK, P., MARâEK, E.: V˘stupy zo stretnutia pracovnej skupiny expertov k téme Medzisektorová spolupráca v kontexte EÚ partnerstiev. Îilina, 20.10.2004. 2. STULÍK, D.: Partnerství a jeho obnova v postkomunistick˘ch zemích po 3. vstupu do EU. Nadace rozvoja obãanské spoleãnosti. Îlina, 5.10.2004. 4. VEL·IC, M.: Reforma verejnej správy nie je ºuìom ºahostajná. In‰titút pre 5. verejné otázky. Denník SME, 11.6.2001. 6. Úrad vlády Slovenskej republiky: Komunálna reforma, Materiál pre verejnú diskusiu. Bratislava. Máj 2004. 7. Interné materiály REVIE – Malokarpatskej komunitnej nadácie. 89

ALTERNATÍVNE METÓDY ZVY·OVANIA EFEKTÍVNOSTI VO VEREJNEJ SPRÁVE doc. Ing. Franti‰ek Kosorín,PhD. Katedra hospodárskej politiky, Národohospodárska fakulta, Ekonomická univerzita Dolnozemská cesta 1, Bratislava 02/ 67291455, frkosorin@orangemail.sk Kºúãové slová: efektívnosÈ, metódy, manaÏment, controlling Úvod Rastúca zloÏitosÈ a dynamickosÈ spoloãenského prostredia, v ktorom pracujú ‰tátna správa a samospráva na Slovensku, vystavuje organizácie verejnej správy vysok˘m nárokom na zvládnutie jej funkcií cestou hospodárnosti nákladov a efektívnosÈou ãinnosti. Verejnej správe a jej zloÏkám pritom musí ísÈ predov‰etk˘m o zabezpeãenie hlavného úãelu existencie verejnej správy, ktor˘m je aktívne zabezpeãenie rozhodovacích procesov pri aplikácii zákonov do Ïivota právnick˘ch a fyzick˘ch osôb. Jej doplnkovou(a moÏno prechodnou) ãinnosÈou je poskytovanie materiálnych tovarov a sluÏieb ako verejn˘ch statkov pre obãanov. Dynamika procesov rozhodovania tohto druhu znásobujú v jednotliv˘ch krajinách celkové zmeny v rámci kontinentálneho i svetového spoloãenstva ºudí, ktoré sa preukazujú tak v osobitostiach, ako aj v internacionalizácii verejnej správy kaÏdého ‰tátu. Spoloãenskou spoluprácou a verejnoprávnymi rozhodnutiami si ‰táty utvárajú podmienky svojej existencie, rozvoj a do budúcna schopnosÈ zabezpeãovaÈ normatívne a rovnaké podmienky pre Ïivot kaÏdého jednotlivca i podmienky dlhodobo udrÏateºného rozvoja a kvality Ïivota spoloãnosti. Verejná správa dostáva k t˘mto v˘konom finanãné sumy na zvy‰ovanie kvality pracovníkov, moderné informaãné systémy, zabezpeãovanie verejn˘ch statkov rôzneho druhu a pod. Na druhej strane musí budovaÈ daÀové systémy, úspe‰ne rozdeºovaÈ spoloãné bohatstvo a pritom zefektívÀovaÈ ãinnosÈ kaÏdej svojej organizácie a pracovníka. O úspe‰nosti práce organizácií verejnej správy, tak ‰tátnej správy, ako aj samosprávy rozhodujú metódy manaÏmentu, aktivita poslancov a pragmatizmus voliãov. Kooordináciu ãinností t˘chto troch zloÏiek zabezpeãujú manaÏéri verejnej správy. K tomu musia hºadaÈ a uplatÀovaÈ vo svojej ãinnosti nové zdokonalené prístupy, metódy anal˘z, plánovania a kontroly, aby dosiahli medzinárodne merateºnú a uznanú kvalitu rozhodovacích procesov a spokojnosÈ obyvateºstva. 90

Cieºom príspevku je krátka identifikácia a ‰pecifikácia hlavn˘ch metód, na ktoré treba upriamiÈ pozornosÈ pri zvy‰ovaní efektívnosti práce tak jednotlivcov ako aj organizácií verejnej správy. Osobitnú pozornosÈ venujeme postaveniu metódy controllingu vo verejnej správy a jej hlavn˘m obsahov˘m ãrtám. Hlavné postupy a metódy zefektívÀovania procesov v ‰tátnej správe a samospráve O zvy‰ovaní efektívnosti organizácií verejnej správy v SR sa intenzívne diskutuje od zaãiatku prijatia stratégie reformy verejnej správy(roky 1998, 1999). Hlavnou reformnou my‰lienkou bola decentralizácia ‰tátnej správy a prechod kompetencií na samosprávu tak, aby sa dosiahla rovnováha v˘konu kompetencií odpovedajúca v˘znamu ‰tátu i samosprávy. Vodiacim princípom t˘chto aktivít bola a je subsidiarita – princíp rozhodovania a uplatnenia moci pri rie‰ení problémov na tom stupni a na tom mieste, kde problémy vznikajú. Na druhej strane tieto procesy a rie‰enie problémov musia byÈ vykonávané metódami, ktoré zabezpeãia kvalitné plnenie cieºov verejnej správy, efektívnosÈ organizaãn˘ch ãinností, spokojnosÈ obyvateºstva a modernizáciu verejnej správy. Medzi hlavné metódy a postupy zefektívÀovania verejnej správy v súãasnosti radíme najmä tieto: • programové rozpoãtovanie, • strednodobé rozpoãtovanie, • verejné obstarávanie, • ‰tandardy oceÀovania nehnuteºností, • systém hodnotenia kvality práce • a najnov‰ie systém controllingu. Programové rozpoãtovanie Hlavnou funkciou verejnej správy je v˘kon ãinnosíi pri aplikáciách zákonov na práva a povinnosti osôb. Na tieto ãinnosti sú nadviazané prerozdeºovacie procesy finanãn˘ch prostriedkov a dôchodkov spoloãnosti prostredníctvom metód rozpoãtovania. Programové rozpoãtovanie je rozpoãtovanie zamerané na plnenie cieºov a programov˘ch priorít pri prerozdeºovaní bohatstva spoloãnosti v súlade s jej zákonmi. Rozpoãtovanie zdôrazÀuje a re‰pektuje v˘znam úãelu na ktor˘ sa prostriedky pouÏijú. Dot˘ka sa v‰etk˘ch ‰tyroch etáp rozpoãtovania a to prípravy, schvaºovania, realizácie a vyhodnotenia verejn˘ch rozpoãtov. Programové rozpoãtovanie vyuÏíva viaceré analytické prístupy, hlavne nákladovo-v˘stupné metódy, ako sú metóda CMA, CBA, CEA, CUA [Kozovsk˘, D.(2005), s. 23]. • Metóda CMA analyzuje minimalizáciu nákladov s cieºom dosiahnuÈ úspory. • Metóda CBA analyzuje náklady a prínosy pomocou hodnotov˘ch kategórií a jednotiek. • Metóda CEA analyzuje efektívnosÈ nákladov vo vzÈahu k tvorbe naturálnych jednotiek. • Metóda CUA analyzuje uÏitoãnosÈ nákladov vo vzÈahu k uÏitoãnosti v˘stupov. 91

Autori metód zdôrazÀujú ich nov˘ obsah, v ktorom ide hlavne o„ posun pozornosti v procese rozpoãtovania od anal˘zy vstupov k aktivitám, v˘stupom a v˘sledkom, ãím sa lep‰ie prepája úroveÀ verejn˘ch v˘davkov s kvalitou dosahovan˘ch v˘sledkov“. Strednodobé rozpoãtovanie Pri rozpoãtovaní sa pozornosÈ upriamuje na zavedenie strednodobého finanãného plánovania s prepojením na rozpoãtovanie orientované na v˘sledok . V˘znamne doplÀuje doteraj‰iu prax rozpoãtového procesu, ktor˘ zohºadÀoval krátkodobé roãné úlohy a zabezpeãoval ich roãn˘m rozpoãtom. ZdôrazÀovaním analyticko-rozpoãtov˘ch vzÈahov strednodobého charakteru moÏno viac re‰pektovaÈ strategické poÏiadavky, a potom ich efektívne prepájaÈ s roãn˘m rozpoãtom. Strednodobé rozpoãtovanie zavádza do praxe§ 21 odsek 3 zákona NR SR ã. 583/2004 Z.z. podºa ktorého ‰tát, obce a VÚC budú zostavovaÈ svoje rozpoãty ako strednodobé viacroãné rozpoãty(na 3 – 4 roky) od roku 2007. Verejné obstarávanie Plní v˘znamnú úlohu vo v‰etk˘ch oblastiach a organizáciách verejnej správy. Ide hlavne o ‰tandardizáciu a plnenie normatívov vynakladania finanãn˘ch prostriedkov na zabezpeãovanie tovarov, sluÏieb a v˘konov v˘davkami verejnej správy . Verejné obstarávanie priná‰a viacero prvkov efektívnosti, umoÏÀuje vy‰‰iu hospodárnosÈ nakladania s majetkom a financiami, zniÏuje v˘davky hradené z verejn˘ch zdrojov, zjednodu‰uje administratívu a mechanizmus úhrady nákladov spotreby. Aplikácia ‰tandardov oceÀovania nehnuteºností Verejná správa získava v˘znamné zdroje zo zdaÀovania nehnuteºností. Proces zdaÀovania majetku fyzick˘ch a právnick˘ch osôb na základe stanovenia jeho trhovej hodnoty priná‰a ìal‰ie nároky na zvy‰ovanie efektívnosti miestneho finanãného systému, väã‰ie nároky na zodpovednosÈ a transparentnosÈ procesu. Na Slovensku oãakávame v˘znamné kroky na prevzatie ‰tandardov oceÀovania nehnuteºností, ktoré boli odsúhlasené európskymi zdruÏeniami znalcov a uÏ sa osvedãili v krajinách EÚ. Systém hodnotenia kvality práce vo verejnej správe(CAF) Podstata zvy‰ovania kvality práce vo verejnej správe spoãíva v tom, Ïe organizácie verejnej správy sa musia preukazovaÈ ako trvale„uãiace sa“ organizácie. K tomu je potrebné rozvíjaÈ potenciál svojich pracovníkov, dbaÈ o to, aby pracovníci vykonávali svoju prácu kvalitnej‰ie a efektívnej‰ie. Nástroj, resp. metóda na samohodnotenie pracovn˘ch v˘konov zamestnancov vo verejnej správe má názov spoloãn˘ systém hodnotenia kvality – model CAF(Common Assessment Framework). Systém bol vyvinut˘ Európskou nadáciou pre manaÏérstvo kvality, Akadémiou Speyer v Ne92

mecku a Európskym in‰titútom pre verejnú správu v Maastrichte. V SR sa zaãala táto metóda uplatÀovaÈ v ‰tátnej správe v roku 2003 pod organizaãn˘m zabezpeãením Úradu pre ‰tátnu sluÏbu[Jurkoviãová, M.(2003) s. 15]. Model CAF je prostriedkom na porovnávanie v˘konov práce vo vnútri organizácie a medzi organizáciami verejnej správy(obsah benchmarkingu). Identifikuje silné a slabé stránky organizácie, vymedzuje oblasti na zlep‰ovanie. Podporuje trvalé zdokonaºovanie ãinnosti celej organizácie, umoÏÀuje otvorenú komunikáciu a tímovú prácu na v‰etk˘ch úrovniach manaÏmentu bez rozdielu funkcií. Slovenská republika sa spolu s âeskou republikou, Maìarskom a Rakúskom zapojila do benchlearningového regionálneho projektu 2005, v ktorom ide o porovnávanie ãinností a úrovne práce zamestnancov verejnej správy v medzinárodnom prostredí a vyhodnotenie úrovne ich efektívnosti. Controlling vo verejnej správe Poznatky v˘skumu o pôsobení manaÏmentu v rôznom prostredí upozorÀujú, Ïe neexistuje jedin˘ systém controlingu, ktor˘ by bol vhodn˘ pre v‰etky organizácie. Controlling nie je kontrola. Controlling je proces formovania odporúãaní a rada pre manÏérske zásahy pri plnení cieºov. ·pecifické vytváranie controllingu je spravidla orientované na formu a vyuÏitie urãitej koncepcie controllingu. Predpoklady uplatnenia controllingu sú determinované urãit˘m klasifikaãn˘m zatriedením organizácie(ktorá má záujem uplatniÈ controlling) v sústave ekonomick˘ch sektorov v závislosti na v˘kone ekonomickej funkcie a charakteru v˘robcu. Koncepcia controllingu Controlling kladie urãité nároky na filozofiu manaÏmentu organizácie. ManaÏment, ktor˘ zodpovedá poÏiadavkám controllingu, je orientovan˘ na cieº a jeho plnenie. Cieº vo verejnej správe je zásadne urãen˘ plánom (buì ako odvoden˘ zo zákona, alebo ako správny akt orgánu správy), je kontrolovan˘, anticipatívny, adaptabiln˘, decentrálny a predstavuje koneãn˘ stav reality, ktorá sa musí dosiahnúÈ ãinnosÈou organizácie. Základom controllingu je komplexné informaãné a organizaãné prepojenie plánovacieho a kontrolného procesu. Pripravuje informácie pre manaÏérov na rie‰enie plánovacích, rozhodovacích, implementaãn˘ch a kontroln˘ch úloh. Je transparentn˘, aby reálne zachytil odch˘ºky reality od plánu. Je budovan˘ a vyuÏívan˘ so zameraním na hodnotenie, analyzovanie a vypracovanie odporúãacích opatrení, rozhodnutí a postupov pre manaÏment organizácie, ktor˘mi sa upravuje ìal‰í postup na dosiahnutie cieºov. Z ãasového hºadiska moÏno hovoriÈ o operatívnom controllingu , ktor˘ je zameran˘ na súãasnosÈ a plnenie beÏn˘ch úloh, a strategickom controllingu , ktor˘ je zameran˘ na budúcnosÈ. Z charakteru procesu, v ktorom sa formujú, zabezpeãujú a plnia ciele controllingu, vypl˘vajú nasledovné typy jeho koncepcií [Eschenbach, R.(2000) s. 84]: 93

1. Koncepcia orientovaná na úãtovníctvo a podnikanie . Formuje informaãn˘ cieº a jeho dosiahnutie pomocou podnikateºsk˘ch nástrojov. 2. Koncepcia orientovaná na informácie . Roz‰iruje podnikateºskú koncepciu a jej informaãné zabezpeãenie na systém vnútornej organizácie. 3. Koncepcia aplikovaná na systém manaÏmentu . Má dve formy: • koncepcia orientovaná na plánovanie a kontrolu • koncepcia orientovaná na koordináciu ãinnosti. 4. Praktické prístupy formovania controllingu . Pre vzÈahy verejnej správy sa ukazuje ako mimoriadne vhodné aplikovaÈ koncepciu orientovanú na koordináciu ãinností manaÏmentu(3.b.). Koncepcia aplikovaná na systém manaÏmentu vyvodzuje controlling zo ‰irokého spektra ãinností a zo ‰truktúry funkcií manaÏmentu. Controlling v tejto koncepcii je povaÏovan˘ za samostatn˘ podsystém organizácie, fungujúci na najvy‰‰ej úrovni riadenia. Dôvodom a argumentom k tomu je skutoãnosÈ, Ïe verejná správa má základné ciele urãené zákonmi a ìal‰ie ciele urãované rozhodnutiami správnych orgánov. Realizácia t˘chto cieºov a vyvolan˘ch ãinností k tomu musí byÈ transparentná. Cieº koordinácie sa vzÈahuje na cel˘ systém funkcií manaÏmentu s jeho podsystémami, plánovacím a kontroln˘m systémom, informaãn˘m systémom, personálnym vedením, motivaãn˘m, stimulaãn˘m a organizaãn˘m systémom. ·truktúra vzÈahov a úroveÀ postavenia koordinaãného controllingu je zobrazená na Obr. 1. Obr. 1: Zaãlenenie controllingu v systéme organizácie verejnej správy Činnosti vytvárajúce a prepájajúce systémy vzťahujúce sa ku controllingu Controlling Terciálna koordinácia Činnosti vytvárajúce a prepájajúce systémy vzťahujúce sa k systému riadenia Sekundárna koordinácia Hodnotový systém Plánovací systém Systém riadenia Kontrolný systém Informačný systém Organizačný systém Systém personálneho riadenia Typ činnosti 1 Primárna koordinácia Systém výkonov Typ činnosti i Typ činnosti n 94

Na základnom stupni organizaãnej ‰truktúry v systéme v˘konov pracujú referenti a tu vznikajú úlohy primárnej koordinácie, ktoré zabezpeãuje controlling v spolupráci s líniov˘m manaÏérom. Na tomto stupni je controlling zameran˘ na zvy‰ovanie úãinnosti a efektivity v˘konového manaÏmentu. Podporuje schopnosÈ pracovníkov prispôsobiÈ sa zmenám vo vonkaj‰om i vnútornom prostredí. V zásade ide o realizáciu cieºov správy do Ïivota obãanov, fyzick˘ch a právnick˘ch osôb na základe vydávania správnych rozhodnutí.. V tomto smere nadobúda controlling vlatnosti ako„ zloÏka riadenia sociálnych systémov“...[ Eschenbach,R.(2000) s. 89]. Pomocou koordinácie funkcií manaÏmentu, controlling podporuje vedúce osoby manaÏmentu pri ich riadiacej úlohe na druhom stupni rozhodovania , kde vykonáva sekundárnu koordináciu ãinností. Ak má controlling ovplyvniÈ koordinované rozhodovanie, musí maÈ vplyv nielen na systém plánovania a kontroly, príp. na informaãn˘ systém, ale aj na systém organizácie a personálnej práce. Pri koordinácii úloh pomocou controllingu na druhom stupni dochádza ku koordinácii v˘konu jednotliv˘ch funkcií manaÏmentu. Preto sú tieto funkcie manaÏmentu povaÏované za podsystémy controllingu. Na treÈom stupni sa nachádza vlastn˘ koordinaãn˘ controlling v postavení a úlohe terciálnej koordinácie. Svojím spôsobom sa stáva„vedením vedenia“, resp. manaÏmentom manaÏmentu. Predpoklady controllingu Ako predpoklady controllingu v tomto prípade rozumieme kritériá, ktoré musia byÈ splnené, aby sa mohol controlling uplatniÈ v organizácii. Tieto pravidlá platia nezávisle na type organizácie a na situácii, v ktorej sa organizácia nachádza. V˘znam predpokladov je v tom, Ïe v‰etky organizácie sú sociálne systémy, v ktor˘ch plánovacie a kontrolné aktivity vedú nielen k manaÏérstvu orientovanému na cieº, ale zároveÀ pôsobia na ºudí a prejavujú sa v chovaní pracovníkov, ktoré spätne vpl˘va na systém controllingu a vytvára pozitívne i negatívne predpoklady na úspech controllingu. Tieto predpolady sú[Eschenbach,R.(2000) s. 578]: • manaÏérske funkcie sa musia vykonávaÈ v súlade s koncepciou controllingu • poÏaduje sa doplniÈ manaÏment o komplexnosÈ, dynamiku a intenzitu záujmu obãanov • musí existovaÈ vyjasnená zodpovednosÈ a jasné kompetencie v rozhodovaní • musí existovaÈ informaãn˘, rozpoãtovací a hodnotiaci systém • existovaÈ schopnosÈ pracovníkov k samoriadeniu LITERATÚRA 1. ESCHENBACH, R. et alii: Controlling. Praha, Codex, 2000, 800 s. 2. JURKOVIâOVÁ, M.: Európska platforma zvy‰ovania kvality a efektívnosti. Verejná správa, ã.19/2005 3. KOZOVSK¯, D.: Úãinné nástroje umoÏnia efektívne nakladaÈ s majetkom a financiami. Verejná správa, ã. 23/ 2005 4. ATANOVÁ, A. – POTKÁNY, M.: Controlling – modern˘ nástroj riadenia. Ekonomick˘ ãasopis, 2/ 2004, s. 148 – 165 95

OTVORENÉ OTÁZKY FI·KÁLNEJ DECENTRALIZÁCIE V SR Ing. Du‰an Kozovsk˘(rod. Tich˘) Ústav slovenskej a svetovej ekonomiky SAV ·ancová 56, Bratislava 0908/566 304; dusan.tichy@savba.sk Kºúãové slová: reforma verejnej správy, územná samospráva, fi‰kálna decentralizácia, daÀové urãenie, miestne dane Úvod Neoddeliteºnou súãasÈou transformácie slovenskej ekonomiky je reforma verejnej správy, ktorá predstavuje zásadn˘ krok v konsolidácií demokratického systému a nevyhnutn˘ predpoklad celkového ekonomického rozvoja. V posledn˘ch rokoch sa reforma verejnej správy zaradila medzi najdiskutovanej‰ie problémy transformácie spoloãnosti na Slovensku, priãom zásadnou otázkou smerovania je decentralizácia verejnej správy a na Àu nadväzujúce systémové zmeny vo financovaní kompetencií. V‰eobecne sa uznáva decentralizaãn˘ prvok ako racionálnej‰ia forma vynakladania finanãn˘ch prostriedkov na mnohé úseky verejného sektora zohºadnením miestnych a regionálnych ‰pecifík, záujmov a potrieb obyvateºstva. Vychádzajúc z toho, Ïe procesy decentralizácie sú v súãasnosti vzájomne prepojené aj s procesmi globalizácie, snahou je nájsÈ optimálny model vnútorného ekonomického usporiadania v nadväznosti na celosvetové trendy. V tejto súvislosti by sme mali hºadaÈ odpoveì na otázku:„ do akej miery decentralizovaÈ verejn˘ sektor, aby decentralizácia viedla k vy‰‰ej efektívnosti a stabilizácii lokálnej a regionálnej ekonomiky?“ Konkrétna realizácia reformn˘ch krokov je nevyhnutne spojená s procesom úãinnej fi‰kálnej decentralizácie ako rozhodujúceho nástroja reálneho uplatÀovania ekonomickej suverenity samospráv a zároveÀ ako nástroja optimalizácie daÀov˘ch a v˘davkov˘ch rozhodnutí na úrovni územn˘ch samospráv s adekvátnou zodpovednosÈou za efektívnu alokáciu verejn˘ch zdrojov. Implementácia fi‰kálnej decentralizácie by mala vytvoriÈ reálne predpoklady pre zv˘‰enie efektívnosti, transparentnosti a úãinnosti celkového fi‰kálneho systému. Na procesy fi‰kálnej decentralizácie existuje veºa názorov, no ako uvádza W. E. Oates(1999),„ spoloãn˘ motív pre fi‰kálnu decentralizáciu je existencia potenciálu potrebného pre zlep‰enie v˘konnosti 96

verejného sektora 22 “ J. E. Kee(2003) sa pripája my‰lienkou, Ïe„ fi‰kálna decentralizácia sa v súãasnosti chápe ako ãasÈ reformnej agendy v mnoh˘ch krajinách tak, aby sa posilnili ich regionálne a lokálne vlády, a tak prijali v˘zvy 21. storoãia“. 23 Cieºom tohto príspevku je zadefinovaÈ otvorené otázky a identifikovaÈ oblasti pre ìal‰ie zlep‰enia reformy verejnej správy a procesu fi‰kálnej decentralizácie vrátane odporúãaní ìal‰ej vedecko-v˘skumnej ãinnosti vo fi‰kálnej decentralizácií v podmienkach Slovenskej republiky. Etapy fi‰kálnej decentralizácie V nadväznosti na prechod kompetencií na obce a samosprávne kraje bola v období rokov 2002 aÏ 2004 realizovaná I. etapa fi‰kálnej decentralizácie , kedy sa uplatÀoval ‰pecifick˘ a doãasn˘ reÏim financovania prenesen˘ch kompetencií formou tzv. decentralizaãnej dotácie zo ‰tátneho rozpoãtu . Tá bola kodifikovaná ako prechodn˘ nástroj s postupn˘m pretransformovaním sa do adekvátnych podielov v˘nosov centrálnych daní na financovanie prenesen˘ch originálnych kompetencií. Poãas tohto obdobia sa mala vyprofilovaÈ v˘‰ka potrieb nov˘ch samosprávnych subjektov a vytvoriÈ objektívna základÀa pre urãenie podielu ‰tátu na financovaní nov˘ch úloh miestnych a regionálnych samospráv. Tento systém financovania územnej samosprávy v‰ak nezodpovedal európskym ‰tandardom. Okrem toho veºkou prekáÏkou pre racionálne rozhodovanie územn˘ch samospráv sa stala nestabilnosÈ finanãnej politiky a nedostatoãn˘ ãasov˘ horizont pri rozhodovaní, ãím pretrvávalo neefektívne vynakladanie finanãn˘ch prostriedkov. Ch˘balo objektívne kriteriálne rozhodovanie, ão spôsobovalo nespravodlivosÈ systému vo financovaní samospráv. Rozdeºovanie finanãn˘ch prostriedkov nedostatoãne re‰pektovalo miestne ‰pecifiká regiónu, ão bolo jednou z príãin prehlbujúcich sa rozdielov vo finanãnej sile regiónov Slovenska. Samosprávam tak ch˘balo komplexné a systémové rie‰enie v nov˘ch podmienkach. Dlhotrvajúce problémy finanãného systému územn˘ch samospráv a prechod kompetencií z rokov 2002 aÏ 2004 si od roku 2005 v rámci procesu II. etapy fi‰kálnej decentralizácie vyÏiadali systémovú zmenu vo financovaní kompetencií s cieºom stabilizácie finanãn˘ch zdrojov územn˘ch samospráv na viacroãné obdobie zmenou fi‰kálnych vzÈahov medzi ‰tátnou správou a samosprávou tak, aby sa zv˘‰il podiel územn˘ch samospráv na verejn˘ch financiách a posilnila sa ich finanãná samostatnosÈ s dôrazom na efektívnej‰ie a kvalitnej‰ie zabezpeãovanie verejn˘ch statkov a sluÏieb pre obãanov. Pre zabezpeãenie udrÏateºnosti a stability fi‰kálnych vzÈahov me22 Oates, W. E.: An Essay on Fiscal Federalism. Journal of Economic Literature. Vol. 37. 1999, s. 1120. 23 Kee. J. E.: Fiscal decentralization: theory as reform. VIII Cogreso Internacional del CLAD sobre la Reforma del Estado y de la Administración Pública. Panama, 2003, s. 1. 97

dzi centrálnou vládou a územn˘mi samosprávami i‰lo hlavne o modifikáciu rozdeºovania daÀov˘ch príjmov medzi ‰tát a územnú samosprávu s efektom konsolidácie verejn˘ch financií a dosiahnutia racionalizácie verejného sektora. Z legislatívneho hºadiska je od roku 2005 v súvislosti s realizáciou II. etapy fi‰kálnej decentralizácie úãinn˘ch niekoºko právnych noriem 24 . Predmetom fi‰kálnej decentralizácie boli iba originálne kompetencie územn˘ch samospráv 25 . Celkové finanãné zdroje pre územné samosprávy zo ‰tátneho rozpoãtu sú od roku 2005 kombináciou vlastn˘ch daÀov˘ch príjmov, v˘nosov daní v správe ‰tátu a neúãelov˘ch dotácií v závislosti od pomeru originálnych kompetencií, preneseného v˘konu ‰tátnej správy a ‰peciálnych vládnych programov. V˘kon originálnych kompetencií obcí sa financuje z v˘nosov miestnych daní a v˘nosu dane z príjmov fyzick˘ch osôb a vy‰‰ích územn˘ch celkov z v˘nosov cestnej dane a v˘nosu dane z príjmov fyzick˘ch osôb. Financovanie kompetencií v reÏime preneseného v˘konu ‰tátnej správy zostalo aj naìalej financované prostredníctvom príslu‰n˘ch kapitol ‰tátneho rozpoãtu. Nov˘ systém financovania je postaven˘ na pevne dan˘ch objektívnych kritériách, podºa ktor˘ch sa daÀ z príjmu fyzick˘ch osôb prerozdeºuje medzi jednotlivé obce, mestá a samosprávne kraje a stáva sa ich vlastn˘m príjmom. Zákon o rozpoãtovom urãení v˘nosu dane z príjmov územnej samospráve urãil, Ïe obce dostanú z v˘nosov dane fyzick˘ch osôb 70,3% a vy‰‰ie územné celky 23,5%. Zvy‰n˘ch 6,2% bude príjmom ‰tátneho rozpoãtu. Doteraz realizované kroky fi‰kálnej decentralizácie sú v˘znamn˘m prínosom k upevneniu a stabilizácii postavenia územn˘ch samospráv v systéme verejnej správy v Slovenskej republike. Vytvorili sa legislatívne podmienky na posilnenie vlastn˘ch daÀov˘ch príjmov obcí, ich daÀov˘ch právomocí a zníÏenie závislosti obcí od rozhodnutí centrálnej vlády. Posilnilo sa samosprávne postavenie obcí a samosprávnych krajov, ich podiel a zodpovednosÈ za vyuÏívanie verejn˘ch zdrojov a nakladanie s verejn˘m majetkom, ãím sa vytvorili predpoklady na efektívnej‰ie, transparentnej‰ie a spravodlivej‰ie financovanie verejnej správy. T˘m sa naplnili princípy postavenia a samosprávneho pôsobenia obcí a miest urãené v Ústave Slovenskej republiky a definované v Európskej charte miestnej samosprávy, ku ktorej Slovenská republika uÏ z väã‰ej ãasti pristúpila. 24 Zákon NR SR ã. 523/2004 Z. z. o rozpoãtov˘ch pravidlách verejnej správy, Zákon NR SR ã. 564/2004 Z. z. o rozpoãtovom urãení v˘nosu dane z príjmov územnej samospráve, Zákon NR SR ã. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, Zákon NR SR ã. 583/2004 Z. z. o rozpoãtov˘ch pravidlách územnej samosprávy, Nariadenie vlády SR ã. 668/2004 Z. z. o rozdeºovaní v˘nosu dane z príjmov územnej samospráve. 25 ·kolstvo, doprava, opatrovateºská sluÏba a pôvodné originálnej kompetencie obcí a ‰kolstvo, doprava, sociálne veci, kultúra a cesty II. a III. triedy v rámci vy‰‰ích územn˘ch celkov. 98

Otvorené otázky fi‰kálnej decentralizácie Vzhºadom na doteraj‰í posun vo fi‰kálnej decentralizácii, sprevádzan˘ mnoh˘mi legislatívnymi a in‰titucionálnymi zmenami, e‰te stále nemôÏeme kon‰tatovaÈ jej úspe‰n˘ záver a komplexnosÈ realizovan˘ch zmien vyúsÈujúcich do jednoznaãn˘ch a efektívnych v˘sledkov. T˘m bráni najmä v súãasnosti nedokonãen˘ proces konsolidácie sídelnej ‰truktúry a mnoho in˘ch nedostatkov odstránením ktor˘ch by malo postupne dochádzaÈ k optimalizácii financovania prenesen˘ch kompetencií. Preto v ìal‰om období je potrebné pokraãovaÈ vo fi‰kálnej decentralizácii, a t˘m aj v efektívnej‰om naplnení princípu subsidiarity. Táto potreba je zároveÀ znásobená aj neustálymi zmenami vnútorn˘ch aj vonkaj‰ích podmienok a nárokom na dosahovanie vy‰‰ej efektívnosti, transparentnosti a úãelnosti vynakladania verejn˘ch zdrojov pri vzájomne vyváÏenom vzÈahu fi‰kálnej decentralizácie a fi‰kálnej politiky ‰tátu. Na základe rozsahu a kvality doteraz vykonan˘ch krokov a realizovan˘ch systémov˘ch zmien v reforme verejnej správy a fi‰kálnej decentralizácie dochádzame k záveru, Ïe ostáva niekoºko otvoren˘ch otázok. Tie bude potrebné v najbliωej budúcnosti zameraÈ na: a) zav⁄‰enie reformy verejnej správy a skvalitnenie jej systémového rámca b) dotvorenie a optimalizáciu modelu fi‰kálnej decentralizácie pri re‰pektovaní konkrétnych podmienok a limitujúcich faktorov ekonomiky. Pri projektovaní systémov˘ch zmien a optimalizácie procesu fi‰kálnej decentralizácie na Slovensku je potrebné maÈ na zreteli ìal‰ie posilnenie finanãnej autonómie, zv˘‰enie stability príjmovej základne obcí a vy‰‰ích územn˘ch celkov, zv˘‰enie tlaku na efektívnej‰ie vyuÏívanie vlastn˘ch príjmov˘ch zdrojov a prepojenie rozsahu a kvality sluÏieb poskytovan˘ch územn˘mi samosprávami s daÀov˘m zaÈaÏením obyvateºstva . Fi‰kálne vzÈahy medzi ‰tátom a samosprávami by mali byÈ systémovo nastavené tak, aby prispievali nielen k zniÏovaniu lokálnych a regionálnych diferencií, ale aby boli prínosom pre zvy‰ovanie v˘konnosti miestnej a regionálnej ekonomiky, a t˘m celkovej produkcie a zamestnanosti v národnom hospodárstve. Pre zlep‰enie a ìal‰í úspe‰n˘ priebeh procesu fi‰kálnej decentralizácie vyplynulo, Ïe ostáva rie‰iÈ viacero otvoren˘ch otázok. Tie sa t˘kajú hlavne posilÀovania príjmovo-daÀovej samostatnosti obcí, vo väã‰ej miere vystihujúcej ‰pecifiká príslu‰ného regiónu, a zároveÀ kore‰pondujúcej so skúsenosÈami krajín EÚ. V rámci toho by bolo Ïiadúce postupné prehodnocovanie dane z príjmov fyzick˘ch osôb do ‰truktúry miestnych daní. Okrem toho by sa v budúcnosti mala venovaÈ zv˘‰ená pozornosÈ aj priráÏkovému systému k daniam alebo daÀov˘m sadzbám. Z hºadiska zdaÀovania nehnuteºností je potrebné pristúpiÈ k ich zdaÀovaniu na základe trhovej hodnoty. Vzhºadom na súãasne nastaven˘ systém fi‰kálnej decentralizácie a vysokú rozdrobenosÈ sídelnej ‰truktúry, jednotlivé kroky v oblasti príjmového urãenia je vhodné realizovaÈ aÏ po vytvorení podmienok(vecn˘ch, ãi podmienok vytvoren˘ch komunálnou reformou). V prípade, Ïe sa posilnením daÀov˘ch kompetencií obcí prehæbia rozdiely vo finanãnej a daÀovej sile jednotliv˘ch regiónov, je nevyhnutné zváÏiÈ moÏ99

nosti zavedenia samostatného systému horizontálneho finanãného vyrovnávania spájajúceho vzájomnú vyváÏenosÈ princípov solidarity, spravodlivosti a motivácie tak, aby nedochádzalo k nivelizácií v príjmoch obcí. OpodstatnenosÈ ãi neopodstatnenosÈ implementovania tohto systému sa v nadväznosti na prijat˘ model fi‰kálnej decentralizácie ukáÏe aÏ v priebehu ìal‰ích rokov, ktoré môÏeme povaÏovaÈ za obdobie realizácie korekcií, modifikácie a optimalizácie modelu fi‰kálnej decentralizácie. Nakoºko doposiaº nie je prehºadne vyrie‰ené ani optimalizované financovanie preneseného v˘konu ‰tátnej správy, ukázala sa potreba normatívneho alebo iného spravodlivej‰ieho a transparentnej‰ieho financovania prijatím nového zákona o prenesenom v˘kone ‰tátnej správy. ëal‰ou oblasÈou úpravy a revízie súãasného modelu fi‰kálnej decentralizácie je prehodnotenie a systémová úprava kriteriálneho nastavenia prerozdeºovacieho vzorca na redistribúciu podielu v˘nosov dane z príjmov fyzick˘ch osôb obciam a VÚC z titulu adekvátnej‰ieho zohºadnenia lokálnych odli‰ností a precizovania ‰pecifík sídelnej ‰truktúry. Ide najmä o koeficient nadmorskej v˘‰ky stredu obce, ktor˘ nedostatoãne zohºadÀuje lokálne odli‰nosti podnebia, kde oveºa spravodlivej‰í sa javí komplexn˘ klimageografick˘ faktor 26 . Pre podchytenie ìal‰ích ‰pecifík sídelnej ‰truktúry by bolo okrem toho potrebné postupne zvaÏovaÈ aj doplnenie ìal‰ích kritérií reflektujúcich najmä ‰pecifikáciu problémov˘ch oblastí s vysokou mierou nezamestnanosti, postavenia kúpeºn˘ch miest, postavenia obcí a miest leÏiacich v rôznych ochrann˘ch a chránen˘ch územiach, kde sú na nich uvalené vecné bremená. Z hºadiska úprav rozpoãtov˘ch pravidiel územnej samosprávy odporúãame zameraÈ sa predov‰etk˘m na úpravu v súãasnosti platn˘ch pravidiel pouÏívania návratn˘ch zdrojov financovania pre obce a VÚC o moÏnosÈ zahrnúÈ do limitu maximálnej v˘‰ky celkovej sumy dlhu aj objem záruk za úvery tretích osôb ako jeden z nástrojov nepriamej podpory podnikateºsk˘ch aktivít na danom území. ëal‰ou, podºa ná‰ho názoru, nevyhnutnou zmenou by malo byÈ zavedenie strednodobého finanãného a rozpoãtového plánovania s prepojením na programové rozpoãtovanie sledujúce efektívnej‰ie, transparentnej‰ie a koordinovanej‰ie riadenie finanãn˘ch zdrojov územn˘ch samospráv. Z v˘sledkov realizovaného v˘skumu(dotazníkovou formou) z decembra 2002 27 , zameraného hlavne na proces fi‰kálnej decentralizácie na Slovensku z hºadiska zhodnotenia úãinnosti novely zákona o rozpoãtov˘ch pravidlách z roku 2001 a jej nedostatkov vrátane námetov respondentov zameran˘ch na skvalitnenie procesu fi‰kálnej decentralizácie v ìal‰ích rokoch, okrem mnoÏstva návrhov a odporúãaní pre realizáciu II. etapy fi‰kálnej decentralizácie 28 vyply26 âavojec, J., Sloboda, D.: Fi‰kálna decentralizácia a obce. Konzervatívny in‰titút M. R. ·tefánika. Bratislava, 2005, s. 16. 27 Predmetn˘ v˘skum bol realizovan˘ na úãely dizertaãnej práce, kde hlavn˘m zámerom bolo zhromaÏdenie, analyzovanie a vyhodnotenie názorov, postojov, hodnotiacich stanovísk o moÏn˘ch rie‰eniach, námetov a návrhov predstaviteºov miest a obcí na zásadné vybrané problémové oblasti realizujúcej sa decentralizácie verejnej správy na Slovensku s hlavn˘m zameraním na proces fi‰kálnej decentralizácie. 100

nulo aj niekoºko návrhov nov˘ch zákonov súvisiacich s realizáciou procesu fi‰kálnej decentralizácie. Ide o zákon o financovaní preneseného v˘konu ‰tátnej správy, zákon o horizontálnom finanãnom vyrovnávaní územn˘ch samospráv, zákon o odbornej spôsobilosti pracovníkov územn˘ch samospráv, zákon o finanãnej kontrole v územnej samospráve a zákon o medziobecnej spolupráci. Záver Zámery ìal‰ej v˘skumnej ãinnosti vo fi‰kálnej decentralizácii(v teoretickej i praktickej oblasti) odporúãame orientovaÈ najmä na: • anal˘zu moÏností zniÏovania administratívnej nároãnosti rozdeºovacích procesov v rámci úãinnej‰ej fi‰kálnej decentralizácie, • skúmanie moÏností vyuÏitia v˘nosov z daní pre územné rozpoãty najmä z hºadiska vhodnosti alokácie a územn˘ch väzieb daÀov˘ch príjmov pre územné samosprávy, • skúmanie vzájomnej korelácie vplyvu fi‰kálnej decentralizácie na v˘voj lokálnych a regionálnych diferencií a na zvy‰ovanie v˘konnosti miestnej a regionálnej ekonomiky, • empirické testovanie vplyvu fi‰kálnej decentralizácie na makroekonomickú a fi‰kálnu stabilitu, rozpoãtovú rovnováhu a ekonomick˘ rast, • empirické testovanie vplyvu fi‰kálnej decentralizácie na veºkosÈ verejného sektora prostredníctvom Brennan-Buchananovej decentralizaãnej hypotézy, ktorá predpokladá obmedzenie veºkosti verejného sektora v závislosti na zvy‰ovaní miery decentralizovan˘ch príjmov a v˘davkov, • skúmanie súvislostí medzi regionálnou diferencovanou daÀovou politikou a potrebou zavedenia efektívneho systému finanãného vyrovnávania sociálno-ekonomick˘ch rozdielov jednotliv˘ch regiónov. Sme presvedãení, Ïe ãím viac sa bude problém fi‰kálnej decentralizácie skúmaÈ, t˘m sa bude táto oblasÈ stávaÈ jasnej‰ia. LITERATÚRA 1. BAHL, R.: Worldwide Trends in Fiscal Decentralization. Georgia State University, 1995. 2. âAVOJEC, J., SLOBODA, D.: Fi‰kálna decentralizácia a obce. Konzervatívny in‰titút M. R. ·tefánika. Bratislava, 2005. 3. HAMERNÍKOVÁ, B. a kol.: Fiskální decentralizace jako nástroj optimalizace v˘dajov˘ch a daÀov˘ch rozhodnutí. Závereãná studie v rámci projektu GA âR ã. 402/00/0438. Praha, 2001. 28 v oblasti podielov˘ch daní, miestnych daní, dotaãnej politiky a v oblasti ìal‰ích návrhov a odporúãaní t˘kajúcich sa zlep‰enia a zefektívnenia financovania obcí 101

4. KEE, J. E.: Fiscal decentralization: theory as reform. VIII Cogreso Internacional del CLAD sobre la Reforma del Estado y de la Administración Pública. Panama, 2003. 5. MARTINEZ-VAZQUES, J., MCNAB, R.: Fiscal Decentralization and Economic Growth. Working Paper. 2001. 6. Ministerstvo financií SR: V˘chodiská financovania verejnej správy v súlade s koncepciou decentralizácie a modernizácie verejnej správy. Bratislava, 2000. 7. Ministerstvo financií SR: Návrh zásad fi‰kálnej decentralizácie. Bratislava, 2004. 8. Nariadenie vlády Slovenskej republiky ã. 668/2004 Z. z. o rozdeºovaní v˘nosu dane z príjmov územnej samospráve. 9. NiÏÀansk˘, V.: Návrh projektu decentralizácie verejnej správy. Decentralizácia verejnej správy 2003 – 2006. Bratislava, 2003. 10. NiÏÀansk˘, V., Valentoviã, M.: Financovanie samosprávy obcí od roku 2005. Podkladová ‰túdia. M.E.S.A.10. Bratislava, 2004. 11. NiÏÀansk˘, V.: Koncepcia decentralizácie a modernizácie verejnej správy. Materiál vládneho splnomocnenca pre reformu verejnej správy v SR. Bratislava, 1999. 12. Oates, W. E.: An Essay on Fiscal Federalism. Journal of Economic Literature. Vol. XXXVII, 1999. 13. Tich˘, D.: Financovanie prenesen˘ch kompetencií. Aktuálne problémy fi‰kálnej decentralizácie na Slovensku(II). In. Verejná správa, 2003, ã. 12. 14. Tich˘, D.: Aktuálne problémy fi‰kálnej decentralizácie na Slovensku. In: Teoretické a praktické aspekty verejn˘ch financií: Zborník z IX. medzinárodnej odbornej konferencie. Praha, 26.- 27. 3. 2004. 15. Tich˘, D.: Fi‰kálna decentralizácia ako súãasÈ reformy verejnej správy. Dizertaãná práca. Ekonomická univerzita v Bratislave. Bratislava, 2005. 16. Ústav slovenskej a svetovej ekonomiky SAV: Finanãná politika ‰tátu v transformaãnom procese. Bratislava, 2002. 17. Zákon NR SR ã. 303/1995 Z. z. o rozpoãtov˘ch pravidlách v znení neskor‰ích predpisov(ã. 445/2001 Z. z.). 18. Zákon NR SR ã. 416/2001 Z. z. o prechode pôsobností z orgánov ‰tátnej správy na obce a vy‰‰ie územné celky v znení neskor‰ích predpisov. 19. Zákon NR SR ã. 564/2004 Z. z. o rozpoãtovom urãení v˘nosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektor˘ch zákonov. 20. Zákon NR SR ã. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. 21. Zákon NR SR ã. 583/2004 Z. z. o rozpoãtov˘ch pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektor˘ch zákonov. 22. ZdruÏenie miest a obcí Slovenska: Vyhodnotenie v˘sledkov reformy verejnej správy z pohºadu samosprávy. Realizácia reformy verejnej správy v SR z pohºadu obcí a miest(1. 1. 2002 – 30. 3. 2004). Bratislava, 2004. 102

AKTUÁLNA ORGANIZÁCIA CESTOVNÉHO RUCHU VO VEREJNOM SEKTORE NA SLOVENSKU doc. RNDr. Ema Mi‰únová, CSc. Katedra verejnej správy a regionálneho rozvoja Národohospodárska fakulta, Ekonomická univerzita Dolnozemská 1, Bratislava 02/62412301, misunova@euba.sk Kºúãové slová : cestovn˘ ruch, in‰titúcie, ‰tátna správa, zdruÏenia cestovného ruchu Úvod Cestovn˘ ruch povaÏujeme za spoloãnú úlohu verejného i súkromného sektora. Predstaviteºom verejného sektora v ‰táte je verejná správa, ktorá má na Slovensku líniu ‰tátnej správy a územnej samosprávy. ·tát sa podieºa na tvorbe ponuky cestovného ruchu najmä budovaním infra‰truktúry, starostlivosÈou o poriadok a bezpeãnosÈ hostí. Pre tieto úãely musí maÈ dostatoãne vybudované dostatoãné in‰titucionálne ‰truktúry. SieÈ in‰titúcií cestovného ruchu na Slovensku tvoria: Ministerstvo hospodárstva, orgány ‰tátnej správy, orgány miestnej samosprávy, regionálne a miestne zdruÏenia cestovného ruchu, profesijné zväzy podnikateºsk˘ch subjektov a iné organizácie. Organizácia cestovného ruchu vo verejnom sektore na Slovensku je v súãasnosti v˘sledkom viac ako desaÈroãného v˘voja. K zásadn˘m krokom in‰titucionalizácie cestovného ruchu vo verejnom sektore do‰lo v rokoch 1993 – 2004. Posledné v˘razné zmeny sa uskutoãnili v súvislosti s procesom vstupu Slovenska do Európskej únie v období rokov 2003 – 2004. Na Slovensku má organizácia cestovného ruchu vertikálny charakter, t.j. národnú, regionálnu a miestnu úroveÀ. Národná úroveÀ organizácie cestovného ruchu v SR ·tátny orgán v oblasti cestovného ruchu zohráva viacero úloh hlavne koncepãného charakteru napr. je tvorcom politiky cestovného ruchu, zabezpeãuje legislatívu, marketing, konkurenãné prostredie a uplatÀovanie mechanizmov krajín EÚ, moÏnosti vyuÏitia podporn˘ch a ‰trukturálnych fondov EÚ. Prislúcha mu zároveÀ príprava medzinárodn˘ch zmlúv a spolupráce, zapojenie sa do ãinnosti medzinárodn˘ch organizácií, ‰tatistika, vzdelávanie, v˘skum a informácie. 103

Úlohou ‰tátu je koordinovaÈ ãinnosÈ a zabezpeãiÈ spoluprácu podnikateºsk˘ch subjektov, miestnej a ‰tátnej správy, samosprávy s podporn˘mi opatreniami ústredn˘ch ‰tátnych orgánov. Koordinácia je nevyhnutná aj na úrovni ústrednej ‰tátnej správy, ktorej úlohy plní Ministerstvo hospodárstva SR ako ústredn˘ orgán ‰tátnej správy v oblasti cestovného ruchu v spolupráci s rezortmi dopravy, Ïivotného prostredia, v˘stavby a regionálneho rozvoja, ‰kolstva(pri vzdelávaní odborného personálu), zdravotníctva(napr. pri udeºovaní ‰tatútu kúpeºn˘ch miest) a kultúry. In‰titucionálny rámec cestovného ruchu v línii ústrednej ‰tátnej správy predstavuje vláda SR, Národná rada SR, Ministerstvo hospodárstva SR a vzhºadom na mnohoodborov˘ charakter cestovného ruchu aj ostatné rezortné ministerstvá. V súvislosti so vstupom SR do EÚ sa uskutoãnili mnohé organizaãné zmeny v t˘chto in‰titúciách. 29 Schéma 1: Verejn˘ sektor v cestovnom ruchu v Slovenskej republike Verejn˘ sektor Národná úroveÀ ·tátna správa Ministerstvo hospodárstva • odbor cestovného ruchu • sekcia pre európske záleÏitosti (odbor riadenia SOP) • SACR – príspevková organizácia MH SR – implementaãn˘ odbor pre ãerpanie finanãn˘ch prostriedkov z ERDF Územná samospráva • ZMOS – ZdruÏenie miest a obcí Slovenska • ÚMS – Únia miest Slovenska Ostatné rezortné ministerstvá: MV, MDPaT, MZV, MP, MÎP, MK, MvaRR, M· Vláda SR NR SR: • v˘bor pre hospodárstvo, • v˘bor pre privatizáciu a podnikanie, v rámci v˘boru • Komisia v˘boru pre rozvoj cestovného ruchu NARMSP SOPK – sekcia cestovného ruchu Verejné vysoké ‰koly – ‰tudijn˘ odbor cestovn˘ ruch 29 Palenãíková, Z., 2004, s.49 104

Ministerstvo hospodárstva je najvy‰‰ím orgánom cestovného ruchu na Slovensku. Od roku 2003 sekciu cestovného ruchu nahradil odbor cestovného ruchu, v rámci ktorého existujú dva referáty, jeden pre stratégie rozvoja cestovného ruchu a druh˘ pre medzinárodnú spoluprácu v cestovnom ruchu. Ministerstvo hospodárstva zodpovedá za regionálny rozvoj tohto odvetvia na Slovensku. Na základe zákona o regionálnom rozvoji ã.503 z roku 2001 boli spracované ciele regionálneho rozvoja do podoby programov˘ch dokumentov – Sektorov˘ch operaãn˘ch programov (SOP). Tieto programy predstavujú základn˘ predpoklad na ãerpanie finanãn˘ch prostriedkov zo ‰trukturálnych fondov EÚ, v prípade cestovného ruchu je to predov‰etk˘m Európsky fond regionálneho rozvoja(ERDF). V˘chodiskov˘m dokumentom sektorov˘ch operaãn˘ch programov je Národn˘ rozvojov˘ plán. Ministerstvo hospodárstva bolo uznesením vlády ã. 133 z 13.2.2002 poverené jako riadiaci orgán sektorového operaãného programu Priemysel a sluÏby. Organizaãnú ‰truktúru cestovného ruchu v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR, moÏno zachytiÈ v schéme 2. Schéma 2: Organizaãná ‰truktúra cestovného ruchu v pôsobnosti MH SR MH SR Sekcia podnikania v CR Sekcia pre európske záleÏitosti ............................. Odbor CR a) odbor predvstupovej pomoci a integrovanej spolupráce SACR, sprostredkovateºsk . ˘ ............................. b ..... ) ...... odbor riadenia SOP orgán pre SOP PS pod Priemysel a sluÏby Riadiacim orgánom MH SR – implementaãn˘ odbor Zdroj: http://www.economy.gov.sk, 23.6.2004 Ministerstvo hospodárstva na úseku cestovného ruchu zabezpeãuje implementáciu ‰trukturálnej pomoci Európskej únie do jednotliv˘ch regiónov cestovného ruchu prostredníctvom implementaãn˘ch agentúr. Implementaãné agentúry sú sprostredkovateºsk˘m orgánom pod riadiacim orgánom. Slovenská agentúra pre cestovn˘ ruch(SACR) je implementaãnou agentúrou Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Touto úlohou bola poverená uznesením vlády ã.678/2002 a stala sa súãasÈou ústrednej ‰tátnej správy v cestovnom ruchu. Ministerstvo hospodárstva SR iniciovalo vznik siete informaãn˘ch centier prvého kontaktu(ICPK) v rámci vy‰‰ích územn˘ch celkov, okrem VÚC Bratislava, na vyváÏené poskytovanie informácií a poradensko-konzultaãn˘ch sluÏieb pre v‰etk˘ch potenciálnych Ïiadateºov o finanãnú podporu zo SOP Priemysel a sluÏby. 105

ëal‰ou in‰titúciou vo verejnom sektore, ktorá pôsobí v cestovnom ruchu je Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania(NARMSP), ktorá realizuje ‰tátnu politiku podpory rozvoja malého a stredného podnikania v SR pri re‰pektovaní ‰trukturálnej, priemyselnej, technickej, regionálnej a sociálnej politiky ‰tátu. Miestna a regionálna úroveÀ organizácie cestovného ruchu v SR Produkt cestovného ruchu má regionálny charakter, preto sa organizaãné usporiadanie prispôsobuje cieºu koordinácie rozvoja cestovného ruchu na miestnej a regionálnej úrovni. V cestovnom ruchu pôsobia prevaÏne malé a stredné podniky, z toho dôvodu musia presadzovaÈ spoloãn˘ cieº a spoloãne presadzovaÈ záujmy, na ktor˘ch obhájenie by ako jednotlivci nestaãili. Vypl˘va z toho prioritná funkcia miestnych a regionálnych zdruÏení cestovného ruchu v turisticky v˘znamn˘ch miestach. Prioritn˘ v˘znam majú miestne zdruÏenia, ktoré sa následne spájajú do regionálnych zdruÏení. Práve zdruÏenia regionálneho charakteru sú dôleÏité z hºadiska koordinácie rozvoja cestovného ruchu v ‰ir‰om ucelenom území. Schéma 3 Verejn˘ sektor v cestovnom ruchu v Slovenskej republike ZdruÏovanie miest a obcí má niekoºko príãin: • zdruÏovanie prostriedkov pre regionálny rozvoj, • hájenie záujmov obcí pred ‰tátnou úrovÀou, • spolupráca na projektoch v regionálnom rozvoji. Regionálna úroveÀ Miestna úroveÀ Verejn˘ sektor ·tátna správa Územná samospráva Regionálne komory SOPK VÚC – odbor regionálneho rozvoja a cestovného ruchu Regionálne poradenské a informaãné agentúry(RPIA) Informaãné centrá prvého kontaktu (ICPK) Regionálne zdruÏenia miest a obcí – tzv. mikroregióny Obecn˘ úrad/mestsk˘ úrad: • referát, resp. oddelenie CR • turistická informaãná kancelária (príspevková organizácia obce/mesta) • Mestské informaãné stredisko (príspevková organizácia mesta) Zdroj: Palenãíková, Z., 2004, s.49 106

Vo viacer˘ch prípadoch dochádza k zdruÏovaniu miest a obcí na mikroregionálnej úrovni. Mikroregióny sú vytvárané za úãelom efektívneho rie‰enia sociálno-ekonomického rozvoja územia. Súãasná organizaãná ‰truktúra je nestabilná, neprehºadná, vzÈahy v nej sú neurãito definované, rozdelenie kompetencií a finanãn˘ch zdrojov je nejasné. Kompetencie v oblasti cestovného ruchu sú rozdelené medzi samosprávne orgány, regionálne a miestne zdruÏenia a obãianske zdruÏenia a iné mimovládne organizácie. Av‰ak rozdelenie kompetencií nie je v súlade s oãakávaniami efektívneho rozvoja cestovného ruchu. Zaãlenenie cestovného ruchu do odborov regionálneho rozvoja nie je zabezpeãené ani personálne ani nástrojovo. Regionálne a miestne zdruÏenia cestovného ruchu sú brzdené neochotou podnikateºov zdruÏovaÈ sa. Záver Rozvoj cestovného ruchu v‰ade vo svete silne ovplyvÀuje práve verejn˘ sektor. Úspe‰nosÈ jednotliv˘ch aktivít závisí od dostatoãnej podpory zo strany ‰tátu a schopnosti prispôsobiÈ sa meniacim podmienkam. Dotvorenie organizaãného systému na Slovensku je preto v˘znamnou úlohou i nastávajúceho obdobia. Pre cestovn˘ ruch je typické, Ïe zahrÀuje viaceré problémy, ktor˘ch rie‰enie sa dá nájsÈ len spoluprácou na medzirezortnej, teda vládnej úrovni. Táto spolupráca v súãasnosti ch˘ba. Podºa Stratégie rozvoja cestovného ruchu v SR do roku 2013 osobitne dôleÏitou úlohou v rámci novej in‰titucionalizácie cestovného ruchu bude zriadenie ústredného orgánu ‰tátnej správy zodpovedného za cestovn˘ ruch na centrálnom stupni. V jeho kompetencii musí byÈ legislatívna tvorba, uplatÀovanie ‰tátnej politiky cestovného ruchu, nástroje a finanãné zdroje pre rozvoj cestovného ruchu. Ideálnym rie‰ením bude vznik nadrezortného orgánu alebo orgánu postaveného na roveÀ ostatn˘m rezortom. LITERATÚRA 1. MI·ÚNOVÁ, E.: MoÏnosti rozvoja malého a stredného podnikania v cestovnom ruchu Slovenska prostredníctvom podporn˘ch programov. Sborník mezinár. konf.„Geografické premeny poznania geografickej reality“. Ostravská univerzita, Ostrava, 30.- 31.8.2004 2. PALENâÍKOVÁ, Z.: Zmeny organizácie cestovného ruchu vo verejnom sektore na Slovensku po vstupe do Európskej únie, 9. medzinárodná konferencia o cestovnom ruchu v procese európskej integrácie a globalizácie. Bratislava, 20 – 22. 10. 2004 3. Národn˘ program rozvoja cestovného ruchu v SR, MH SR, Bratislava 1999 4. Návrh stratégie rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike do roku 2013, http//: www.economy.gov.sk 5. Sektorov˘ operaãn˘ program Priemysel a sluÏby, MH SR, november 2003 107

DOPAD DECENTRALIZÁCIE VEREJNEJ SPRÁVY NA DEMOGRAFICKÚ ·TRUKTÚRU SÍDIEL V SR doc. RNDr. Viera Vlãková, CSc. Katedra verejnej správy a regionálneho rozvoja Ekonomická univerzita,Národohospodárska fakulta Dolnozemská cesta ã.1, Bratislava 02/62412301, vlckova@euba.sk Kºúãové slová: obce, sídelná ‰truktúra, demografická ‰truktúra Úvod Hoci je Slovensko rozlohou pomerne malá krajina, prejavuje sa veºk˘mi regionálnymi rozdielmi, ktoré sú odrazom historického, kultúrneho, sociálno – ekonomického i demografického v˘voja. Tieto odli‰ností sa prejavujú v spôsobe Ïivota a v Ïivotnej úrovni obyvateºstva, odráÏajú súãasné regionálne disparity prejavujúce sa najmä v podiele jednotliv˘ch krajov na tvorbe HDP, v rozsahu nezamestnanosti, vzdelanostnej úrovne, vstupe zahraniãného kapitálu, vysok˘m stupÀom segregácie, dynamike rozvoja MSP atì. Prehlbujúca sa polarizácia spoloãnosti, ovplyvÀuje nielen sociálno-ekonomick˘, ale aj územn˘ a sídeln˘ priemet. ZloÏitosÈ situácie je najmä v tom, Ïe problémové dimenzie sa stretávajú prevaÏne v rovnak˘ch regiónoch, ãím sa komplikujú moÏnosti ich rozvoja. Ide napr. o regióny so zastaranou technickou i dopravnou infra‰truktúrou, veºk˘m podielom problémového obyvateºstva, regióny postihnuté likvidáciou mnoh˘ch priemyseln˘ch odvetví a jednostranne poºnohospodársky orientované regióny. MoÏno vychádzaÈ i z inej typológie úrovne jednotliv˘ch regiónov, a to na základe poskytovania Ïivotného ‰tandardu, ako je vybavenosÈ obcí(kanalizácia, vodovod, plynofikácia), demografického správania sa obyvateºstva. Zmena sídelnej ‰truktúry po roku 1990 Slovensko stále patrí medzi menej urbanizované krajiny Európy, kde podiel obyvateºstva b˘vajúceho v mestách dosahuje len 56 percent. Sídelná ‰truktúra je v˘razne rozdrobená s veºk˘m podielom mal˘ch obcí. Po roku 1989, sa opätovn˘m ustanovením samosprávy na úrovni obcí v roku 1990 prijatím zákona o obecnom zriadení, pristúpilo k„navráteniu do pôvodnému stavu“ i v sídelnej ‰truktúre. 108

Zaãiatkom 90. rokov boli procesy dezintegrácie obcí najv˘raznej‰ie. Poãet obcí sa v období 1989 – 1991 zv˘‰il o 131(z 2 694 na 2 825). V ìal‰om období sa situácia stabilizovala, av‰ak poãet obcí neustále rástol na súãasn˘ch 2 891, z ktor˘ch tvoria obce s menej neÏ 1 000 obyvateºmi aÏ 67,4 percenta, priãom ich ob˘va len 16,1 percent celkovej populácie krajiny. 30 Îivot v mal˘ch obciach sa dôsledkom straty ekonomick˘ch aktivít, ãi uÏ v primárnom, alebo sekundárnom sektore v˘razne mení. Dominantnou t˘chto obcí sa stáva obytná funkcia. U ºudí ãasto pre zloÏité ekonomické pomery, klesá záujem participovaÈ na správe a riadení obce a ãasto najmä mladí ºudia rie‰ia naakumulované problémy zv˘‰enou migráciou z t˘chto obcí, ão sa odráÏa v zníÏenej pôrodnosti a narastajúcom podiele star‰ích obyvateºov. Z tak˘chto obcí sa stávajú pomaly ale isto, vymierajúce„skanzeny“(o ãom hovoria i údaje o priemernom veku obyvateºov, domov a o úrovni a kvalite b˘vania). 31 Nízka úroveÀ b˘vania, je podºa ‰tatistick˘ch údajov na Slovensku v 454 obciach(podiel trvale ob˘van˘ch bytov 4. kategórie presahuje 25% zo v‰etk˘ch ob˘van˘ch bytov). Z t˘chto 454 obcí sa 125 nachádza v Banskobystrickom, Pre‰ovskom a Ko‰ickom kraji. 32 Ak sa bliωie pozrieme na priemernú kategóriu bytov t˘chto obcí, zistíme, Ïe úroveÀ b˘vania bola v nich neporovnateºne niωia(2001), neÏ bol celoslovensk˘ priemer pre vidiecke obce. Tab. 1: Veºkostná ‰truktúra obcí Slovenska v roku 2004 Veºkostná kategória (poãet obyvateºov) do 199 200 – 499 500 – 999 1000 – 1999 2000 – 4 999 5 000 – 9 999 10 000 – 19 999 20 000 – 49 999 50 000 – 99 999 100 000 a viac Slovensko Poãet (abs) 380 794 775 555 259 56 32 29 9 2 2 891 Poãet (v%) 13,1 27,5 26,8 19,2 9,0 1,9 1,1 1,0 0,3 0,1 100,0 Obce Kumulat. (v%) 13,1 40,6 67,4 86,6 95,6 97,5 98,6 99,6 99,9 100,0 Z toho poãet 0 0 0 2 19 45 31 30 9 2 138 Poãet obyv. miest 47 363 273 080 547 161 774 448 753 922 386 411 452 325 844 944 639 585 660 814 5 380053 Obyvatelia Poãet Kumulat. (v%)(v%) (abs) 0,9 0,9 5,1 6,0 10,2 16,1 14,4 30,5 14,0 44,5 7,2 51,7 8,4 60,1 15,7 75,8 11,9 87,7 12,3 100,0 100,0 Zdroj: Ministerstvo financií SR(2004)(2) 30 Slavík,V:(1994): Proces integrácie a dezintegrácie obcí v SR ako súãasÈ lokálnej politiky. In: Rozvoj vidieka. Zborník príspevkov z ved. konferencie 7.-8. Dec. 1994. Nitra, V·P, s. 67 – 70. 31 Sloboda, D: Charakter sídelnej ‰truktúry Slovenska ako predpoklad pre komunálnu reformu 32 VaÀo, B.- Meszáro‰, J.: Reprodukãné správanie obyvateºstva v obciach s nízkym Ïivotn˘m ‰tandardom, Infostat, 2004 Bratislava 109

Demografické problémy v sídelnej ‰truktúre Banskobystrického kraja Jeden z hlavn˘ch dôvodov demografickej anal˘zy tohto kraja je skutoãnosÈ, Ïe ide o najväã‰í samosprávny kraj s rozlohou 9 455 km 2 , ktor˘ spolu s Pre‰ovsk˘m krajom má najviac obcí s poãtom do 1000 obyvateºov, s ãím súvisia mnohé otvorené otázky nielen v sídelnej, ale i demografickej ‰truktúre. Administratívne je kraj rozdelen˘ do 13 okresov, v ktor˘ch sa nachádza 516 obcí. PrevaÏujú obce s poãtom obyvateºov 200 – 499 a rozpt˘lené laznícke osídlenie. Priestorovo sú koncentrované na juhu v okresoch Veºk˘ Krtí‰, Luãenec, Rimavská Sobota, a Revúca. Sídelnú ‰truktúru dopæÀa 24 miest strednej a malej veºkosti. V rokoch 1990 – 2000 vzniklo v tomto kraji 43 nov˘ch obcí, vo veºkostn˘ch skupinách do 2000 obyvateºov. Najväã‰í nárast obci(15) bol vo veºkostnej skupine 200 – 499 obyvateºov. Viac nov˘ch obcí vzniklo iba v Trnavskom(44) a Nitrianskom kraji(47). Poãtom 661 343 obyvateºov(2001) sa na celkovom poãte obyvateºstva SR podieºa Banskobystricky kraj 12,3%. Najpoãetnej‰í je okres Banská Bystrica – 111 946 obyvateºov a najniωí poãet obyvateºov má okres Banská ·tiavnica – 17 092. Kraj patrí k regiónom s najhor‰ím demografick˘m potenciálom, zaznamenáva najväã‰í úbytok obyvateºstva na Slovensku(spolu s krajom Nitrianskym), ão sa prejavuje vo vekovej ‰truktúre(predproduktívny vek 18,45% a poproduktívny 19,06%). Najvy‰‰í index starnutia je v okrese Poltár, kde v predproduktívnom veku bolo 17,29% a poproduktívnom 21,39% obyvateºov. Súãasná veková ‰truktúra poukazuje na zr˘chlenie demografického starnutia Banskobystrického kraja. Tab. 2: Obce Banskobystrického kraja s najvy‰‰ím priemern˘m vekom obyvateºstva(2001) Obec Okres Michalková Zvolen ·pania Dolina Banská Bystrica Bystrá Brezno Poãet obyv. 2001 44 192 36 Priemern˘ vek 53,5 45,5 60,4 Zmena 2001 – 1991 -3,2 -11,1 6,8 Zdroj: Zubriczky(2002), ·tatisticky úrad(2003) Ak si v‰imneme vzÈah medzi ÏivorodenosÈou a veºkostnou kategóriu obcí, zisÈujeme, Ïe najvy‰‰í poãet Ïivonaroden˘ch detí v pomere k poãtu obyvateºov je v obciach kategórie 2 000 – 4 999 obyvateºov. V obciach, ktoré patria do vy‰‰ích veºkostn˘ch kategórií, kde dominujú mestské sídla, v priemere dochádza k postupnému zniÏovaniu úrovne ukazovateºa Ïivorodenosti. K zniÏovaniu Ïivorodenosti v‰ak dochádza i opaãn˘m smerom, teda v men‰ích vidieckych obciach(s poãtom obyvateºov niωím neÏ 2 000), ktoré majú odli‰n˘ spôsob Ïivota ako je vo veºkomestách, napriek tomu tam úroveÀ Ïivorodenosti dosahuje podobné hodnoty, teda hodnoty blízke priemeru. Správanie populácií mal˘ch 110

obcí sa tak viac pribliÏuje k mestskému obyvateºstvu, toto v‰ak nevypl˘va z podobnosti Ïivotného ‰t˘lu, ale práve z rozdielnosti Ïivotn˘ch podmienok. Malé obce nie sú schopné zabezpeãiÈ pre svojich obãanov potrebn˘ ‰tandard, tento trend platí pre celé Slovensko. Obce s veºmi nízkym Ïivotn˘m ‰tandardom (ValkovÀa, Kalo‰a a Sútor) majú atypické demografické správanie. Priemern˘ vek pri prvom pôrode je necel˘ch 19 rokov a detí, naroden˘ch mimo manÏelstva, je vy‰e 70%, ão sa veºmi vzìaºuje od priemeru kraja Celkov˘ trend v˘voja je charakteristick˘ spomaºovaním reprodukcie obyvateºstva. V roku 1996 predstavoval prirodzen˘ úbytok obyvateºstva kraja 144 osôb a v roku 2001, to bolo – 1230 osôb. Najvy‰‰í úbytok obyvateºstva bol v tomto kraji zaznamenan˘ v okrese Brezno(-216) a prírastok bol iba v jednom z okresov a to v Rimavskej Sobote(+5). Vplyv na demografick˘ v˘voj má i národnostn˘ profil kraja, ktor˘ reprezentuje okrem slovenskej národnosti 85,8% i národnosÈ maìarská 9,7%, rómska 1,7%, ãeská 0,8%, iná a nezistená 2,0%. V˘razn˘ podiel maìarskej národnosti v okresoch Revúca, Rimavská Sobota, Veºk˘ Krtí‰ a Luãenec, kde tvoria takmer 1/3 obyvateºstva, odráÏa demografické správania tejto národnosti, u ktorej sa prejavuje dlhotrvajúci pokles Ïivorodenosti vo v‰etk˘ch krajoch SR. Zv˘‰en˘ podiel rómskeho obyvateºstva vykazujú okresy Brezno, Krupina, Poltár, Rimavská Sobota. Okres Revúca má najvy‰‰í podiel tejto národnosti 6.5%. ÚroveÀ b˘vania v˘znamne ovplyvÀuje kvalitu Ïivota obãanov v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Súãasná bytová v˘stavba je nedostatoãná vzhºadom k potrebám, ão tieÏ nepriaznivo vpl˘va na prirodzenú reprodukciu populácie. Nedostatoãná je hlavne ponuka nájomn˘ch bytov a bytov cenovo dostupn˘ch v centrách osídlenia kraja. Nemal˘m problémom je zanedbanosÈ existujúceho bytového fondu. V obciach ValkovÀa, Kalo‰a, Sútor, aÏ 60% obyvateºov Ïije v bytoch 4 kategórie(bez kanalizácie, vodovodu a rozvodnej siete plynu) v obciach ·umiac, Telgárt, âakanovce, Rapovce, ·íd a Toãnica Ïije v takejto kategórii bytov 30% obyvateºstva. Vzdelanostná ‰truktúra v Banskobystrickom kraji je nevyhovujúca. Nie je dobre prepracovan˘ ‰kolsk˘ systém, ch˘ba prepojenie ponuky vzdelávacej sústavy na potreby trhu práce a absentuje in‰titucionalizácia foriem ìal‰ieho vzdelávania. Súãasná ‰truktúra obyvateºstva v produktívnom veku je charakteristická vysok˘m podielom obyvateºstva so stredo‰kolsk˘m vzdelaním (vrátane uãÀovského), ktoré je v populácii vo veku 15 – 64 rokov zastúpené viac ako 70%, priãom sa ich podiel za posledné roky neustále zvy‰uje. Vo vzdelanostnej ‰truktúre sú v rámci jednotliv˘ch okresov znaãné rozdiely. Najpriaznivej‰ia je situácia v okresoch Banská Bystrica, Zvolen a Banská ·tiavnica, naopak najvy‰‰í podiel obyvateºstva so základn˘m vzdelaním je v okresoch Veºk˘ Krtí‰, Krupina, Poltár, Revúca a Rimavská Sobota. V miere nezamestnanosti má kraj medzi jednotliv˘mi okresmi veºké rozdiely, ão je v˘razne hlavne pri porovnaní priemyselnej‰ieho severozápadu s juÏn˘mi okresmi. Miera nezamestnanosti k 31.12 2002 bola 22,92%. V okresoch Revúca, Veºk˘ Krtí‰ a Rimavská Sobota prekroãila 30%. Najväã‰í po111

ãet nezamestnan˘ch v kraji má iba základné vzdelanie. Z celkového poãtu nezamestnan˘ch je 37% mlad‰ích ako 25 rokov, ão predstavuje takmer 29 000 osôb.(údaje z NÚP, KÚP Banská Bystrica). Problémom kraja je 50% podiel dlhodobo nezamestnan˘ch. Mnohé obce kraja sú desiatky rokov zanedbávané a trpia nedostatkom investícií. Iné boli rozvíjané nesprávnym smerom, trpia zlou ekonomikou, ‰trukturálnou nezamestnanosÈou, hrozbou jediného priemyslu v regióne. Poskytne decentralizácia verejnej správy väã‰ie moÏnosti obyvateºstvu v regiónoch, mestách i dedinách? V predchádzajúcom období sa na území Slovenska vytvoril relatívne rovnomerne rozloÏen˘ systém centier, ktoré vpl˘vali na rozvoj jednotliv˘ch regiónov. V centralizovane riadenom ‰táte vláda, ministerstvá a ostatné ústredné orgány zasahovali do v‰etk˘ch oblastí Ïivota regiónov aj obcí priamo, alebo prostredníctvom svojich územn˘ch ‰truktúr(krajsk˘ch a okresn˘ch úradov). Fenoménom súãasného v˘voja nielen krajín s transformujúcou sa ekonomikou, ale aj väã‰iny európskych ‰tátov je reforma verejnej správy. Jej v˘znam sa najãastej‰ie zdôvodÀoval potrebou zv˘‰iÈ ekonomickú v˘konnosÈ krajiny a jej niωích územn˘ch celkov – regiónov a obcí. K základn˘m otázkam reformy patrila decentralizácia politickej moci, aby rozloÏenie rozhodovania o verejn˘ch veciach bolo operatívne a prehºadné prostredníctvom národnej vlády, regionálnej vlády(samosprávy VUC) a lokálnej vlády(samosprávy obcí). O kvalite Ïivota sa rozhoduje najmä na úrovniach, ktoré sú k obãanovi najbliωej(obecnej a regionálnej). Prenos kompetencii bez reformy verejn˘ch financií by nemohol priniesÈ oãakávan˘ efekt. 33 Logicky sa teda javilo uskutoãnenie fi‰kálnej decentralizácie, teda potreba presunúÈ na obce(a regióny) okrem kompetencií i financie. Stalo sa tak na základe balíka zákonov, ktoré schválil parlament v septembri 2004. Od 1. januára 2005 sa 70,3% v˘nosu dane z príjmov fyzick˘ch osôb stáva vlastn˘m príjmom obcí a 23,5% v˘nosu tejto dane príjmom samosprávnych krajov. Záver Súãasnú sídelnú ‰truktúru na Slovensku charakterizujú nasledujúce skutoãnosti: • vysoká miera rozdrobenosti(2891 obcí v roku 2004), • i keì dominuje mestské obyvateºstvo(56%), Slovensko stále patrí medzi menej urbanizované krajiny s v˘znamn˘m podielom vidieckeho obyvateºstva, • ÈaÏisko mestskej ‰truktúry je tvorené z hºadiska poãtu sídiel stredn˘mi a mal˘mi mestami, av‰ak z hºadiska poãtu obyvateºstva sú v˘znamnej‰ie väã‰ie stredné a veºké mestá(nad 50 tisíc obyvateºov), kde b˘va skoro 25% obyvateºov SR. 33 Hamalová, M.- Îárska, E.: Vybrané kapitoly z ekonomiky územnej verejnej správy, Tempus IB JEP 14145 – 1999, Fil.F-UKF v Nitre, 2002, str.85 – 95, 112

Súãasnú demografickú situáciu v sídlach Banskobystrického kraja moÏno zhrnúÈ nasledovne: • kraj má najväã‰í poãet obcí(516), • najhor‰í demografick˘ potenciál, vysok˘ úbytok obyvateºstva, • najvy‰‰í poãet Ïivonaroden˘ch detí je vo veºkostnej skupine obcí 2000 – 4 999 obyvateºov, • demografickú ‰truktúru ovplyvÀujú dve národnosti, maìarská 9,7% a rómska 1,7%, • vzdelanostná úroveÀ kraja je nevyhovujúca, • vysoká miera nezamestnanosti, najmä dlhodobá. LITERATÚRA 1. HAMALOVÁ, M.- ÎÁRSKA, E.: Vybrané kapitoly z ekonomiky územnej verejnej správy, Tempus IB JEP 14145 – 1999, UKF v Nitre, 2002, str.85 – 95, 2. MARENâÁKOVÁ, J.: VeºkosÈ obcí Slovenska ako diferenciaãn˘ faktor vybran˘ch populaãn˘ch javov. Referáty 8. demografickej konferencie v Rajeck˘ch Tepliciach. Bratislava, Katedra humánnej geografie a demografie, Prírodovedecká fakulta UK, 2001, http://www.infostat.sk/vdc/sk/referaty.htm 3. SLAVÍK,V: Proces integrácie a dezintegrácie obcí v SR ako súãasÈ lokálnej politiky. In: Rozvoj vidieka. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie v Nitre 7.-8. decembra 1994. Nitra, V·P, s. 67 – 70. 4. SLOBODA, D: Charakter sídelnej ‰truktúry Slovenska ako predpoklad pre komunálnu reformu,:(2004) www.konzervativizmus.sk 5. VA≈O,B.- MESZÁRO·, J.: Reprodukãné správanie obyvateºstva v obciach s nízkym Ïivotn˘m ‰tandardom, Bratislava, Infostat, 2004 6. ZUBRICZK¯, G.: Anal˘za rurálneho priestoru Slovenska z hºadiska rozvojov˘ch perspektív jeho osídlenia. In: Regionálno-geografické ‰túdie 1. Bratislava, 2002, MAPA Slovakia, 7. Ministerstvo financií SR: Fi‰kálna decentralizácia. V˘chodiskové ‰tatistické údaje, Bratislava,(2004), http://www.finance.gov.sk 8. ·tatistick˘ úrad SR: Sãítanie obyvateºov, domov a bytov 2001. Bratislava. 2003, 9. Úrad vlády SR: Komunálna reforma. Materiál na verejnú diskusiu., Bratislava, 2004, http://www.rokovania.sk, 19 s. 10. http:// www.vucbb.sk 113

HODNOTENIE V¯STUPOV V SAMOSPRÁVE – NEVYHNUTN¯ PODKLAD PRE MODERNÉ MANAÎÉRSKE RIADENIE 34 prof. Ing. Nora ·tangová, CSc., PhDr. Jana Mitaºová Katedra ekonomick˘ch vied Fakulta verejnej správy UPJ· v Ko‰iciach Popradská 66, 041 32 Ko‰ice 055/736 44 36, stangova@fvs.upjs.sk 055/736 44 41, mitalova@fvs.upjs.sk Kºúãové slová: riadenie, transformaãn˘ proces, v˘stup, hodnotenie v˘stupov Úvod Reformné procesy vo verejnej správe priniesli s nov˘mi podmienkami mnohé otvorené otázky a odkryli problémy a v˘zvy, ktoré je nevyhnutné rie‰iÈ. Posilnením relatívnej nezávislosti a sebestaãnosti samosprávy moÏno nazeraÈ na Àu ako na samostatnú jednotku, v ktorej prebiehajú urãité procesy vyznaãujúce sa svojou ‰pecifickosÈou ale aj procesy analogické s procesmi v podnikovej sfére. V tomto zmysle je potrebné pristúpiÈ k zmene filozofie riadenia samosprávnych jednotiek. Jednou z moÏností je dôraz na anal˘zu v˘stupov. Ciele moderného manaÏérskeho riadenia Riadenie je proces, ktor˘ slúÏi na dosahovanie cieºov organizácie prostredníctvom usmerÀovania premeny vstupov na poÏadované v˘stupy. Jedná sa minimálne o splnenie t˘chto cieºov: • Cieº v˘konov – zv˘‰iÈ orientáciu viac na v˘kony a úãinky procesov. • Cieº flexibility – pre splnenie úloh pripravovaÈ viaceré alternatívy. • Cieº vedenia – vysoká zodpovednosÈ samosprávy za v˘sledky svojej ãinnosti. Zamestnanci by mali byÈ posudzovaní nielen podºa pravidiel, ale aj podºa v˘konov. • Cieº kultúry – rozvoj personálneho potenciálu, ‰peciálne zvy‰ovaÈ dôveru medzi poskytovateºom sluÏby a obãanom, posilÀovaÈ schopnosÈ prispôsobovaÈ sa zmene, celoÏivotné vzdelávanie sa. • Cieº nákladov – dosahovaÈ úspory bez zniÏovania v˘konu. 34 Príspevok je súãasÈou grantu VEGA ã. 1/2627/05 Ekonomick˘ systém samospráv v povstupovom období do Európskej únie. 114

• Cieº decentralizácie – budovaÈ v rámcoch ‰truktúry delegovanú zodpovednosÈ. • Cieº transparentnosti – posilÀovaÈ dôveryhodnosÈ a mechanizmy na zv˘‰enie transparentnosti a objektivizácie. V súãasnej dobe a v modernej samospráve uÏ nestaãí, aby organizácia samosprávy len„uspokojovala potrebu“. Musí vytváraÈ dopyt a hoci nie je platená za v˘kon,„len za dobré úmysly jej peniaze nikto nedá“(Drucker F.P., 1994). V zmysle toho sa oãakáva posun k stavu, kedy hodnotenie efektívnosti fungovania organizácií samosprávy bude neoddeliteºnou súãasÈou ich fungovania. Aby sme pochopili samosprávu ako hospodársku jednotku, dôleÏité je poznaÈ jej základn˘ systém premeny vstupov na v˘stupy, systém, v ktorom existujú rôzne vzÈahy s rôznymi podsystémami. Základn˘ systém je na obr.ã.1. Obr. ã. 1: Transformaãn˘ systém v samosprávnej jednotke Vstupy Zdroje ........................ ................ ... Transformácia zdrojov V˘stupy Ciele ............. ............. ............ ............. ............. ............. ............. V˘sledky .......... HospodárnosÈ EfektívnosÈ ............. ...................................................... .................. Zdroj: Ochrana, F.(2003) ...... ÚãinnosÈ Samospráva je teda transformaãná jednotka, v ktorej prebieha transformaãn˘ proces vstupov na v˘stupy. Tu je dôleÏité zameraÈ sa na v˘stupy, ktoré nazveme produktmi. KaÏd˘ produkt je v˘sledkom procesu a má atribúty kvalitatívneho aj obsahového charakteru. âo je to produkt? Produkt samosprávnej jednotky a jeho charakteristiky Produkt je uzavret˘ v˘sledok-v˘stup urãitej organizaãnej jednotky verejnej správy, ktorá má vecnú stránku produktu vo svojej kompetencii zo zákona. Vytvára sa za úãelom splnenia úlohy a obsahuje skupinu ‰pecifick˘ch ãinností a úkonov. Produkt je rôzneho charakteru, ão vypl˘va z podmienok a charakteru samosprávy – vecná sluÏba, administratívne rozhodnutie, úko115

ny. Produktom samosprávnej jednotky môÏeme rozumieÈ teda v‰etko, ão ponúka svojim klientom. Typické ãrty produktov samosprávy môÏeme zhrnúÈ nasledovne: • UÏívaním produktu sa uskutoãÀuje uspokojovanie kolektívnych aj individuálnych potrieb. • Samospráva poskytuje produkty ãisto pozitívne(napr. kultúra, doprava..), ale zároveÀ aj v˘stupy nápravného charakteru(mestská polícia, upratovanie a údrÏba zelene...). • Urãité produkty musí klient prijaÈ, jedná sa napr. o základné vzdelanie. Pri niektor˘ch má moÏnosÈ voºby – kultúra, plynofikácia atì. Zo spotreby niektor˘ch statkov nie je moÏné ich uÏívateºov vylúãiÈ a to ani v prípade, ak sa nepodieºajú na úhrade ich nákladov napr. verejné osvetlenie. • Najãastej‰ia klasifikácia produktov samosprávnych jednotiek je ãlenenie na v˘stupy hmotné a nehmotné(sluÏby). • Samospráva poskytuje verejné statky a sluÏby v rámci v˘konu samosprávnej pôsobnosti(originálne kompetencie) a v rámci preneseného v˘konu ‰tátnej správy. KeìÏe poskytovanie sluÏieb tvorí prevaÏnú ãasÈ v˘konov v samospráve, je potrebné venovaÈ im v oblasti charakterizovania zv˘‰enú pozornosÈ. • SluÏby sú nemateriálne statky. • K produkcii sluÏieb sú potrebné aj materiálne produkãné faktory. Dominantn˘m inputom je v‰ak práca. • SluÏby nie je moÏné produkovaÈ do zásoby. • Sú väã‰inou nasadzované na anonymn˘ch trhoch. • V˘roba a vyuÏitie sluÏby sa uskutoãÀuje ãasto v rovnakom ãase a na rovnakom mieste, ão predpokladá urãitú blízkosÈ medzi vykonávateºom sluÏby a jej odberateºom. Klasické rozdelenie sluÏieb na priame(v˘stupy urãené na priamu spotrebu) a nepriame(aktivity vedenia a podpora produkcie in˘ch sluÏieb) moÏno v prípade samosprávnych jednotiek doplniÈ aj o ìal‰ie ãlenenia, ktoré napomôÏu lep‰ej orientácii sa v problematike, napr.: 1. Správne sluÏby : právne úkony, evidencia, úãtovníctvo, mzdy, kontrolná ãinnosÈ, marketing, logistika, personálna starostlivosÈ, plánovanie, koordinácia, rozpoãty, v˘konové programy.. 2. Technické sluÏby : architektonické a urbanistické rie‰enia, oprava a montáÏne v˘kony, zabezpeãenie verejného osvetlenia, odvoz odpadu, zabezpeãenie ostatn˘ch pridelen˘ch kompetencií.. ZabezpeãiÈ splnenie v‰etk˘ch úloh a príslu‰n˘ch kompetencií môÏu samosprávne jednotky uskutoãÀovaÈ vo vlastnej réÏii, prostredníctvom extern˘ch jednotiek(outsourcing), cez vlastné neziskové organizácie a vlastnú podnikateºskú ãinnosÈ pri dodrÏiavaní v‰etk˘ch zákonn˘ch podmienok a obmedzení (napr. verejné obstarávanie). V tomto bode hrá najdôleÏitej‰iu úlohu dodrÏanie efektívnosti fungovania bez zniÏovania kvalitatívnych aspektov v rámci poskytovania verejn˘ch statkov a sluÏieb. 116

Otázka definovania produktov je jedn˘m z kºúãov˘ch momentov v procese zavádzania zmien v riadení a fungovaní organizácií samosprávy. Tab. 1: DefinovaÈ produkty potrebujeme: na zabezpeãenie transparentnosti nákladov, kvality a kvantity produktov jednoznaãnej evidencie poãetnosti vecnej ãinnosti zabezpeãujúcej produkt jednoznaãného nositeºa nákladov v nákladovom úãtovníctve jasnej príslu‰nosti k urãitej administratívnej jednotke, ktorá nesie za produkt zodpovednosÈ ako podklad pre rozhodovanie v riadení vytvorenie vnútorného a vonkaj‰ieho súÈaÏného prostredia prehodnotenie rozsahu úloh zabezpeãovan˘ch verejnou správou optimalizáciu procesov zabezpeãujúcich v˘stupy in‰titúcií verejnej správy Zdroj: Berãík, P.(2000) V praxi reflektujeme úãtovanie nákladov a evidovanie v˘konov. Problém nastáva, keì údaje, t˘kajúce sa v˘konov spravidla zachytávajú len mnoÏstvo a iba zriedka sa venuje pozornosÈ ich kvalite alebo in˘m ‰ir‰ím aspektom, ktoré ovplyvÀujú v˘konnosÈ organizácie. SÈaÏujúcim faktorom je skutoãnosÈ, Ïe strana v˘konov oblasti samosprávy je ÈaÏko merateºná. Napriek tomu je informácia pre proces riadenia neúplná, ak je pozornosÈ venovaná iba nákladom. Oveºa viac treba dbaÈ na to, aby v˘stupy verejnej správy splnili svoj úãel ako kvantitatívne, tak i kvalitatívne. Tieto outputovo orientované aspekty sú minimálne rovnocenné faktom, ktoré sa t˘kajú minimalizácie nákladov. MoÏnosti hodnotenia v˘stupu samosprávnych jednotiek Napriek tomu, Ïe je meranie a hodnotenie v˘stupov samosprávnych jednotiek obtiaÏne, je nevyhnutné hºadaÈ cesty, ako sÈaÏujúce faktory prekonaÈ. VÏdy totiÏ bude existovaÈ priestor medzi t˘m, ão je z hºadiska úplného poÀatia kvantity a kvality Ïiadúce, a reálnym pohºadom na to, ão môÏeme v rámci transformaãného procesu pri existujúcich zdrojoch a miere záujmu v‰etk˘ch zúãastnen˘ch strán dosiahnuÈ. V rámci úvahy nad hodnotením v˘stupov je vhodné poukázaÈ na vybrané problémy, bez vyrie‰enia ktor˘ch nie je moÏné zvy‰ovaÈ v˘konnosÈ transformaãného procesu: • Vedenie organizácie: Ako môÏeme zlep‰iÈ riadenie? • Záujem obãanov: Ako môÏu byÈ skvalitnené sluÏby? 117

• Záujem ìal‰ích klientov(privátne jednotky napr. podniky): Ako môÏe samospráva zr˘chliÈ postupy pri vybavovaní podnetov? • Záujem zamestnancov: Ako zv˘‰iÈ pracovnú spokojnosÈ a motiváciu? • Záujem politikov: Ako zreteºnej‰ie zviditeºniÈ v˘sledky? • V‰eobecné blaho: Ako ho vymedziÈ v konkrétnych podmienkach? Je záujem ho dosahovaÈ? • Normy, ‰tandardy: Sú zabezpeãené aspoÀ minimálne ‰tandardy kvality? • HospodárnosÈ: Ktoré nákladové alternatívy sú najv˘hodnej‰ie? • Spolupráca: Ako môÏeme budovaÈ spoloãenstvá a posilÀovaÈ komunikáciu medzi v‰etk˘mi zúãastnen˘mi stranami. Urãitú systematizáciu t˘chto ‰irok˘ch oblastí ponúka ‰tvordimenzionálny systém hodnotenia zameran˘ na tieto ciele: (a) Splnenie zákonom stanovenej úlohy (b) SpokojnosÈ zákazníkov (c) SpokojnosÈ zamestnancov (d) Hospodárne vyuÏitie zdrojov Obr. 2: Hodnotenie produktu Úrad PRODUKT Zdroj: Berãík, P.(2000) Splnenie ‰pecifickej, zákonom stanovenej úlohy SpokojnosÈ zákazníkov SpokojnosÈ zamestnancov Hospodárne vyuÏitie zdrojov Podstatu tohoto systému tvorí poÏiadavka overovaÈ ‰tyri ciele na konkrétnom produkte. V kaÏdej cieºovej kategórií je potrebné definovaÈ indikátory, pomocou ktor˘ch sa sprostredkujú informácie o tom, ako a do akej miery bol tento produkt úspe‰n˘ v porovnaní s in˘mi v˘sledkami napríklad ìal‰ích úradov, jednotiek s ohºadom na tieto cieºové kategórie. Uvedená systematika ‰tyroch cieºov zabezpeãuje, Ïe aktivity v riadení jednotky samosprávy nie sú zamerané v˘luãne len na aktivity t˘kajúce sa zniÏovania nákladov, ale Ïe sa dostatoãne venujú aj problematike kvalitného splnenia úlohy stanovenej zákonom, spokojnosti zamestnancov ako aj zákazníkov a takisto aj faktoru hospodárnosti. Spojenie t˘chto ‰tyroch cieºov môÏe byÈ v˘chodiskom pre racionálnej‰ie hodnotenie celkovej situácie a následné rozhodnutie, pri ktorom sú v‰etky ‰tyri relevantné faktory rovnoprávne zohºadÀované v rámci jednotného procesu. Kvalitatívne a kvantitatívne charakteristiky produktov Pri celkovom hodnotení produktu by sme mali vychádzaÈ z my‰lienky spojenia kvantitatívnej stránky, ktorá by mala byÈ reprezentovaná sledovaním nákladov na produkciu urãitého v˘stupu a poÏiadavkami na jeho kvalitatívne parametre. 118

Mala by byÈ urãená jednoznaãná spotreba zdrojov – vstupov a zároveÀ t˘m aj vzniknuté náklady. V zmysle toho sa do popredia dostávajú kalkulácie. Pritom je vhodné zameraÈ sa nielen na fakt, koºko produkcia daného v˘konu stojí, ale aj na to, v akej kvalite, forme ãi variabilite ho dokáÏe samosprávna jednotka ponúknuÈ. MnoÏstvo môÏeme meraÈ vtedy, ak sa jedná o homogénne v˘stupy. Ak táto podmienka nie je dodrÏaná, je potrebné vytváraÈ nové hodnotiace systémy. Dochádza k prepojeniu objektívnych ukazovateºov, ktoré sú tradiãne vnímané ako kvantitatívne vyãíslenie nákladov s posúdením kvality, kde moÏno uvaÏovaÈ o vytvorení systému minimálnej úrovne kvalitatívnych noriem a zároveÀ subjektívneho posúdenia zo strany klienta. Ako teda zoskupovaÈ kritériá? Objektívne meracie kritériá mnoÏstva – tieto kritériá môÏeme pouÏiÈ hlavne pri homogénnych produktoch, kde môÏeme uvaÏovaÈ o ‰tandardizácii. Objektívne meracie kritériá kvality – cieºom je pov˘‰iÈ kvalitu v˘konu nad mnoÏstvo. Jedná sa napr. o ãas ãakania, chybovosÈ atì. Subjektívne kritériá kvality – s pomocou t˘chto veliãín máme zistiÈ uspokojenie príjemcu v˘konu. Meran˘ v˘sledok je závisl˘ od predstáv a potrieb prijímateºa. PouÏitie len jednokriteriálnej metódy by viedlo ku skresºujúcim v˘sledkom. Av‰ak pri niektor˘ch produktoch je vylúãené multikriteriálne meranie. Preto je dôleÏité zoskupovaÈ v˘kony a vytváraÈ v˘konové typy a k nim vhodné meracie postupy: Tab. 2: V˘konové typy a meracie postupy Merací postup Objektívne meranie Typ v˘konu mnoÏstva Objektívne Subjektívne meranie kvality meranie kvality Dobre Meranie moÏné ‰tandardizované v˘kony Meranie moÏné, av‰ak nie nevyhnutné, Zle, ÈaÏko Zmysluplné meranie Na základe heterogenity v˘konov ‰tandardizované mnoÏstva iba spolu Ïiadúce. v˘kony s kvalitatívnymi kritériami Záver ManaÏérske riadenie si vyÏaduje komplexné informácie vo vzájomn˘ch súvislostiach a kontexte. Orientácia na produkty samosprávy v situácii, keì samosprávna jednotka je plne zodpovedná za svoju ãinnosÈ a v˘sledky, je cestou ako zvy‰ovaÈ úroveÀ fungovania samosprávy a pruÏnej‰ie reagovaÈ na potreby svojich klientov. Dôkazom toho sú aj nové trendy v rozpoãtovaní vo verejnej správe, ktoré sú priamo zaloÏené na orientácii na v˘kon a v˘sledok. Av‰ak bez dôsledného spoznania oblasti outputov, nebude moÏné ich úspe‰ne realizovaÈ. Moderná a efektívna samospráva si tak vyÏaduje ãoraz väã‰iu pozornosÈ venovaÈ stránke v˘stupov zároveÀ s ohºadom na ich efektívnu produkciu. 119

LITERATÚRA: 1. B LEINHAUER , M.:Controlling in administrativen Bereich. Wiesbaden: Gabler,1996. 216 s. ISBN 3-409-12912-X 2. B ERâÍK , P. – B OJANOWSKY , B. – H ASCHKE , D. – S CHIFFER , J.: Efektivita vo verejnej správe. Bratislava: Vydavateºstvo Bertelsmanovej nadácie, 2000.132 s. ISBN 80 – 968308 – 3X 3. D AMKOWSKI , W.: Moderne Verwaltung in Deutschland: Public Management in Praxis. Stuttgart: vl. Kohlhammer,1998. 512 s. ISBN 3-17-014288-7 4. D RUCKER , F. P.: ¤ízení neziskov˘ch organizací. Praha: Management Press, 1994. 184 s. 5. G ERHARDS , R.: Konzeption für eine Kosten und öffentlicher Verwaltung. Frankfurt a/M: Peter Lang Europäischer Verlag, 2001. 120s. 6. O CHRANA , F.: Vefiejná volba a fiízení vefiejn˘ch v˘dajú. Praha: Ekopress, 2003.183 s. ISBN 80 – 86119 – 71 – 8 7. S EIFERT , K.: Processmanagement für die öffentliche Verwaltung. Wiesbaden: Dm Verlag, 1998. 489s. 8. S CHOLZ , K.: Konzernverrechnungspreise für Dienstleistungen. Wien: vl. Orac, 1999. 270 s. ISBN 3-7007-1460-2 120

Prílohy k príspevku „Decentralizácia verejnej správy v zrkadle predstaviteºov samosprávy, ‰tátnej správy a obãanov“ (Elena ÎÁRSKA, Miriam ·EBOVÁ) str. 52 – 69 Príloha 1 Graf 1 ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY Graf 2 121

Graf 3 Príloha 2 PREDSTAVITELIA VEREJNEJ SPRÁVY – VÚC, OBCÍ A ·TÁTNEJ SPRÁVY Graf 4 122

Graf 5 Graf 6 Graf 7 123

Graf 8 Graf 9 124

Graf 10 Príloha 3 NÁZORY A POSTOJE OBâANOV Zaujímali ste sa o priebeh reformy verejnej správy? nezaujímali 21% zaujímali 29% Graf 11 nezaujímali, ale som v zásade informovaný 50% Graf 12 125

Graf 13 Graf 14 126

Graf 15 Graf 16 127

Názov: Decentralizácia verejnej správy Slovenskej republiky – otvorené otázky Editorky: doc. Ing. Elena Îárska, CSc. Ing. Miriam ·ebová Recenzenti: prof. Ing. Milan Buãek, DrSc. doc. Ing. Jozef TvrdoÀ, CSc. Poãet strán: Vydala: Katedra verejnej správy a regionálneho rozvoja, Národohospodárska fakulta, Ekonomická univerzita v Bratislave v spolupráci v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung Rok vydania: 2005 Rukopis nepre‰iel jazykovou úpravou. Za obsah a odbornú stránku príspevkov zodpovedajú autori.