Sylvia Porubänová Realita a v˘zvy rodovej rovnosti na Slovensku Bratislava, 2005

© Sylvia Porubänová a F. Ebert Stiftung Publikácia nepre‰la jazykovou úpravou

Obsah Úvod ........................................................ 4 Základné pojmy .............................................. 5 Aktuálny spoloãensk˘ kontext rodovej rovnosti ................ 7 Teória versus prax – rozpory a problémy ....................... 12 Pracovn˘ a rodinn˘ Ïivot muÏov a Ïien – dilema alebo súlad ..... 17 Namiesto záveru ............................................. 24

Sylvia Porubänová: Realita a v˘zvy rodovej rovnosti na Slovensku ÚVOD: Spôsob ak˘m uvaÏujeme o charaktere vzÈahov, nevynímajúc vzÈahy medzi muÏmi a Ïenami, spomínané vzÈahy do istej miery aj urãuje. Rodová rovnosÈ, rovnosÈ príleÏitostí muÏov a Ïien, ºudské práva Ïien... pojmy a témy, ktoré prekroãili prah odborn˘ch diskusií a stali sa(hoci mnohokrát nepresvedãivo a chaoticky), súãasÈou mediálnych v˘stupov i laického vyjadrovania. Bez ohºadu na v‰etky teórie, –izmy a ideológie, Ïeny a muÏi od nepamäti Ïijú spolu, nie vedºa seba. Zrejme je to jedna z premís, na ktorej„stojí svet“, jedna zo základn˘ch a porovnateºn˘ch hodnôt a istôt rôznych spoloãenstiev a kultúr. Ani diskusie rôznych úrovní a dosahu (ãasto kontraproduktívne a nezmyselné), odli‰né politické v˘chodiská a ideologické rámce nezmenia, Ïe Ïeny a muÏi spolu budú ÏiÈ naìalej! SpoluÏitie muÏov a Ïien v‰ak má svoje limity a pravidlá, v na‰ich spoloãensk˘ch súvislostiach podmienené nielen aktuálnou socio-ekonomickou situáciou, pretrvávajúcou tradíciou, platnou legislatívou, ale aj nedávnym vstupom krajiny do európskych ‰truktúr a z toho vypl˘vajúcimi ambíciami a oãakávaniami. Sme rôzni, je nevyhnutné zohºadniÈ ‰pecifické rysy Ïivota muÏov a Ïien, napokon i Ïeny sú rozmanité... A tak je zrejmé, Ïe jedin˘m v‰eobecne prijateºn˘m dôvodom, preão sa zaoberaÈ cieºom rodovej rovnosti je konkrétne a viditeºné zlep‰enie vzájomného spoluÏitia, optimalizácia vzÈahov muÏov a Ïien, slúÏiaca k„úÏitku a prospechu“ oboch pohlaví. Zdá sa, Ïe pre ‰ir‰iu verejnosÈ stále nie je dostatoãne zodpovedané ão v skutoãnosti rodová rovnosÈ, rovnosÈ príleÏitostí muÏov a Ïien znamená, aké sú jej podoby a prejavy, preão je taká dôleÏitá a preão sa o podobne formulované ciele vôbec uchádzaÈ. Existuje vôbec praktick˘ a zmyslupln˘ dôvod pre ktor˘ sa treba usilovaÈ o rovnosÈ príleÏitostí muÏov a Ïien? Odpoveì je i nie je jednoduchá. Na zaãiatok môÏeme minimálne kon‰tatovaÈ, Ïe dôsledky historick˘ch a tradiãn˘ch nerovností zasahujú aj muÏov. Extrémna nerovnosÈ kriví vzÈahy, na oboch stranách vyvoláva a reprodukuje intrigy, manipuláciu, bezcharakternosÈ, násilie, sociálnu patológiu. Napokon aj pre iné nerovnosti ako rodové je typické, Ïe v koneãnom dôsledku ani toho vo„v˘hodnej‰om“,„silnej‰om“ postavení nebaví Ïivot v stanoven˘ch rámcoch nerovnosti. âo teda treba( cieºovo a v dlhodobom ãasovom horizonte) dosiahnuÈ? V skratke: rovnaké postavenie, rovnakú viditeºnosÈ, rovnakú úãasÈ oboch pohlaví vo v‰etk˘ch zdieºan˘ch oblastiach Ïivota. Ide aj o urãit˘ druh spoloãenského vybalansovania: v kaÏdej, skutoãne kaÏdej oblasti Ïivota, existujú excelentní, v˘borní, priemerní, podpriemerní.... OãakávaÈ, Ïe práve Ïeny by k ich spravodlivej‰ej úãasti oprávÀovali len ich excelentné charakteristiky je nespravodlivé a nerealistické. P˘tajme sa: je 100% participujúcich muÏov excelentn˘ch?! Sotva, asi nie.... Na druhej strane – excelentné bytosti môÏu„vyrásÈ“ vzdelaním, pripravenosÈou a záÏitkom, skúsenosÈou konkurencie. V rámci elementárnej objektivity treba na tomto mieste priznaÈ, Ïe mnohé nepripravené a agresívne Ïeny robia medvediu sluÏbu nielen ºudsk˘m právam Ïien, agende rovnosti príleÏitostí ale i v‰ednému muÏsko-Ïenskému spoluÏitiu. Idea rovnosti príleÏitostí muÏov a Ïien a predov‰etk˘m jej praktická realizácia a dôsledky, by nemali byÈ v˘Èahom pre ambiciózne a nepripravené Ïeny ani muÏov. Samozrejme aj také prípady sa dejú. Ale to je uÏ„iná káva“... Podnetné ãítanie Vám Ïelá Sylvia Porubänová 4

Sylvia Porubänová: Realita a v˘zvy rodovej rovnosti na Slovensku ZÁKLADNÉ POJMY:* ªudské práva Ïien(rights of women): neodÀateºná, integrálna a nedeliteºná súãasÈ v‰eobecn˘ch ºudsk˘ch práv, presadzovaná, chránená a realizovaná vo v‰etk˘ch ‰tádiách Ïivotného cyklu – od detstva aÏ po starobu – reflektujúca rôznorodé a odli‰né postavenie, situáciu, príslu‰nosÈ, orientáciu, ‰tatút.... Ïien. Pohlavie(sex): pojem oznaãujúci univerzálne a vrodené biologické rozdiely medzi muÏmi a Ïenami, základná kategorizácia ºudsk˘ch bytostí na muÏov a Ïeny. Rod(gender): sociálna a kultúrna kategória poukazujúca na(v ãase a priestore premenlivé) rozdiely medzi muÏmi a Ïenami, definícia vzÈahov medzi pohlaviami, prvok organizácie spoloãnosti. Rodová rovnosÈ(gender equality): rovnaká viditeºnosÈ, rovnaké postavenie a rovnaká úãasÈ oboch pohlaví vo v‰etk˘ch sférach verejného a súkromného Ïivota s cieºom plnohodnotného spoloãenského uplatnenia muÏov i Ïien. RovnosÈ príleÏitostí muÏov a Ïien(equal opportunities of women and men): absencia bariér fungujúcich na základe pohlavia, eliminácia ak˘chkoºvek foriem diskriminácie, ktoré vznikajú na základe rodov˘ch rozdielov vo v‰etk˘ch oblastiach Ïivota. Koncept, podºa ktorého môÏu v‰etky ºudské bytosti slobodne rozvíjaÈ svoje schopnosti a vyuÏívaÈ príleÏitosti pre úãasÈ na ekonomickom, politickom a sociálnom Ïivote bez obmedzenia rodov˘mi rolami. Sociálna kohézia, sociálna súdrÏnosÈ(social cohesion): proces zaloÏen˘ na spoloãne zdieºan˘ch hodnotách a solidarite ãlenov spoloãnosti/spoloãenstva, ktorého súãasÈou i predpokladom je predchádzanie, riadenie a obmedzovanie konfliktov prostredníctvom demokratick˘ch mechanizmov a in‰titúcií. Sociálne vylúãenie, sociálna exklúzia(social exclusion): v‰eobecné a dlhodobé znev˘hodnenie pokiaº ide o vzdelanie, zamestnanie, b˘vanie, ãi finanãné zdroje, obmedzen˘, alebo absentujúci prístup k obãianskym, politick˘m, sociálnym právam, zabezpeãeniu a ochrane. * Obsah uvádzan˘ch pojmov nepredstavuje jednotné, konsensuálne prijaté a vyãerpávajúce definície, vychádza skôr z praktick˘ch oãakávaní a potrieb„zrozumiteºnosti“ tejto publikácie. 5

Sylvia Porubänová: Realita a v˘zvy rodovej rovnosti na Slovensku Sociálne zaãlenenie, sociálna inklúzia(social inclusion): dimenzia, predpoklad i súãasÈ posiºÀovania sociálnej súdrÏnosti, rovnak˘ prístup(rovnosÈ príleÏitostí) ku zdrojom a právam. UplatÀovanie rodového hºadiska(gender mainstreaming): stratégia na ceste k rodovej rovnosti a rovnosti príleÏitostí muÏov a Ïien, systematická a samozrejmá integrácia potrieb, priorít a pozícií muÏov a Ïien do kaÏdodenn˘ch záleÏitostí i rôznych úrovní rozhodovania a politík, akceptácia rodovej rovnosti pri zavádzaní, monitorovaní, hodnotení opatrení na v‰etk˘ch úrovniach. 6

Sylvia Porubänová: Realita a v˘zvy rodovej rovnosti na Slovensku AKTUÁLNY SPOLOâENSK¯ KONTEXT RODOVEJ ROVNOSTI Na zaãiatok si neza‰kodí pripomenúÈ, Ïe rodové vzÈahy sú v podstate mocenské vzÈahy, ktoré fungujú vo verejnom i súkromnom Ïivote, v prístupe ku zdrojom a v˘hodám. Dominantné pohlavie urãuje„pravidlá hry“, normy, hodnoty, artikuluje poÏiadavky a ciele. Rod je sociálnou kategóriou, ktorá umoÏÀuje interpretovaÈ vzÈahy muÏov a Ïien v ‰ir‰ích spoloãensk˘ch súvislostiach a podmienenostiach, zohºadÀujúcich premietanie ‰pecifík sociálneho bytia Ïien a sociálneho bytia muÏov do rozliãn˘ch aspektov Ïivota. Legitímna otázka môÏe znieÈ napríklad aj nasledovne: existujú vôbec univerzálne záujmy Ïien? Îeny sú predsa rôzne a rôznorodé, ich záujmy, poÏiadavky a ciele (napokon to isté platí v zásade i pre muÏov) nemoÏno pau‰alizovaÈ len na základe príslu‰nosti k pohlaviu. Minimálne potvrìme, Ïe ºudské práva Ïien i rodová rovnosÈ musí maÈ nevyhnutne iné priority, obsahy a ciele napr. v priestore strednej Európy, ãi Blízkeho V˘chodu, Afriky, alebo dajme tomu Severnej Ameriky. RovnosÈ Ïien a muÏov neznamená rovnakosÈ, ani a‰piráciu, ãi ambíciu rovnakosti – muÏi a Ïeny nie sú(a nikdy nebudú) rovnakí. Práva, zodpovednosti a ‰ance v‰ak nesmú závisieÈ od toho, ãi sa niekto narodí ako muÏ, alebo Ïena. RovnosÈ príleÏitostí muÏov a Ïien nie je to isté, ako problematika Ïien. RovnosÈ príleÏitostí v sebe zah⁄Àa nielen otázky súvisiace s postavením Ïien, ale tieÏ otázky postavenia muÏov spoloãnosti a vzájomn˘ch vzÈahov oboch pohlaví. Primárna v˘zva v‰ak zrejme(a nielen v slovensk˘ch podmienkach) e‰te stále nestojí rodová rovnosÈ„ako“(in‰titucionálne zázemie, ‰ir‰í politick˘ rámec a schémy) ale rodová rovnosÈ„preão“: Preão sa usilovaÈ o tak˘to cieº? Ak˘m prínosom by mohlo byÈ uplatÀovanie rodového hºadiska, rodovej rovnosti, aplikovanie politiky rovnak˘ch príleÏitostí v podmienkach beÏného Ïivota? Okrem abstraktno-humanistick˘ch preto spomeÀme aj najãastej‰ie uvádzané pragmatické dôvody: – rovnosÈ v‰etk˘ch ºudsk˘ch bytostí(ºudsko-právne, humanistické dôvody) – v˘poveì o reálnej kvalite demokracie(politické dôvody) – hospodárenie s ºudsk˘mi zdrojmi, sociálnym kapitálom(ekonomické dôvody) – zníÏenie rizika chudoby Ïien(sociálne dôvody) – EÚ nielen ako spoloãn˘ trh, ale zároveÀ synonymum pre sociálnu úniu(„unitárne“ dôvody). Konkrétne: rodová rovnosÈ, rovnosÈ príleÏitostí muÏov a Ïien môÏe podporovaÈ transparentnej‰ie rozdeºovanie zdrojov. Z makroekonomického hºadiska je nezanedbateºn˘ profit, benefit spoloãnosti, vypl˘vajúci zo spravodlivej‰ieho, v ideálnom prípade paritného rozdeºovania v˘hod, zodpovednosti, cieºov, s konkrétnymi dôsledkami naprí7

Sylvia Porubänová: Realita a v˘zvy rodovej rovnosti na Slovensku klad na zamestnanosÈ, vzdelanosÈ a podobne. Vyjadrené in˘mi slovami: Ïiadna spoloãnosÈ nie je natoºko bohatá, aby naplno nevyuÏívala ºudsk˘, odborn˘, vzdelanostn˘ potenciál polovice populácie. Pre prijatie a praktické roz‰irovanie rodovej agendy je nespochybniteºn˘ pozitívny vplyv ãlenstva Slovenskej republiky v európskych ‰truktúrach. E‰te raz, o ão ide, ão sa chce dosiahnuÈ? Zjednodu‰ene( a z definícií vychádzajúc) vyjadrené: – rovnaká viditeºnosÈ – rovnaké postavenie – rovnaká úãasÈ oboch pohlaví vo v‰etk˘ch zdieºan˘ch oblastiach Ïivota. A opäÈ aj in˘mi slovami: – rovnaké moÏnosti – rovnaké práva – rovnaké povinnosti muÏov a Ïien vo v‰etk˘ch spoloãn˘ch oblastiach Ïivota. ëaº‰ie zdroje explicitne vravia o – moÏnosti plnohodnotného preÏitia individuálneho Ïivota(tak muÏského, ako Ïenského) – ‰anci na rovnaké ekonomické zabezpeãenia pre Ïeny i muÏov – rovnakom prístupe chlapcov a dievãat, muÏov a Ïien ku vzdelávaniu, k realizácii osobn˘ch túÏob, záujmov a ambícií. MôÏeme sumarizujúco kon‰tatovaÈ, Ïe obsah agendy rodovej rovnosti( i postoj k nej) súvisí so základn˘mi predstavami o – povahe demokracie – kvalite sociálnej spravodlivosti – stave ºudsk˘ch práv – spomínanom hospodárení s ºudsk˘mi zdrojmi. Ide o komplexnú, prierezovú problematiku, prirovnateºnú k humanizmu- nedá sa odsunúÈ na neskôr, buì integrálne prestupuje na‰e myslenie a aktivity, alebo je len deklaráciou. Aké sú konkrétne, aplikovateºné ciele politiky rovnosti príleÏitostí muÏov a Ïien( s vedomím opakovania uÏ uvádzan˘ch postulátov): – rovnaké moÏnosti, práva a povinnosti – rovnak˘ podiel vplyvu a moci – rovnaké podmienky a príleÏitosti(napr. pracovné podmienky, odborn˘ rast) – r ovnak˘ prístup ku vzdelávaniu, realizácii osobn˘ch a‰pirácii, záujmov a talentu – zdieºaná zodpovednosÈ za prácu v domácnosti, starostlivosÈ o deti. 8

Sylvia Porubänová: Realita a v˘zvy rodovej rovnosti na Slovensku Argumenty„spravodlivosti a demokracie“ tvrdia, Ïe plné nevyuÏívanie Ïensk˘ch skúseností, kvalifikácie, zruãností, atì.... je jednoducho strata so ‰irokou plejádou dôsledkov, nevynímajúc neefektivitu politického rozhodovania. Ekonomické deficity – súvisia s predchádzajúcim tvrdením, Ïe Ïiadna spoloãnosÈ nie je natoºko bohatá, aby nevyuÏívala potenciál 51% populácie, zároveÀ ide aj o otázku trvalo udrÏateºného rastu-p˘tajme sa: nebudú globálnej ekonomike ch˘baÈ naplno vyuÏité a uplatÀované schopnosti Ïien?! Demografick˘ rast súvisí s ochotou a moÏnosÈami mlad˘ch ºudí-muÏov i Ïien- zaloÏiÈ rodinu, maÈ deti. Ako ich motivovaÈ, povzbudiÈ a preão si naopak volia, ãi doãasne musia voliÈ odsúvanie rodinn˘ch záujmov na neskor‰í vek? Nie je náhodné, Ïe krajiny s vysokou pôrodnosÈou sú totoÏné s t˘mi, ktoré venujú pozornosÈ rodovej rovnosti. Prístup k práci, realita zamestnania a jeho udrÏateºnosti, dostupnosÈ b˘vania – sú dôleÏité faktory, ktoré ovplyvÀujú moÏnosti i rozhodnutie muÏov aj Ïien maÈ deti. Samozrejme treba uviesÈ, Ïe Ïiadna takáto spoloãnosÈ v optimálnej, ãi ideálnej podobe zatiaº neexistuje, niektoré – v porovnaní s nami a z hºadiska mnoh˘ch parametrov vyspelej‰ie- sa jej v oblasti rodovej rovnosti pribliÏujú. V‰eobecne známe a viacmenej priznané ostáva, Ïe pre na‰u realitu je„typická“ história a tradícia rodovej nerovnosti so zodpovedajúcimi nerovn˘mi vzÈahmi muÏov a Ïien. Rodová rovnosÈ je tak urãitou cieºovou hodnotou, existujúca rodová ‰truktúra, rozdelenie moci v spoloãnosti, ale napr. aj stereotypy, predsudky, m˘ty, spôsobujú, Ïe realitou je hor‰ia pozícia, hor‰ia situácia Ïien, sprevádzaná ich snahou individuálne, vlastn˘mi silami, ãi stratégiami„dostáÈ“ nárokom verejn˘ch a privátnych rolí. Optikou moci sú Ïeny v men‰ine, o zmysluplnosti rodového prístupu je preto potrebné presvedãiÈ muÏskú mocenskú väã‰inu, a spoloãne podporovaÈ, ovplyvÀovaÈ napríklad politickú vôºu príjmaÈ konkrétne rozhodnutia. âo v tejto oblasti rozhodne potrebujeme? – rovnaké zaobchádzanie – uplatÀovanie rodového hºadiska(gender mainstreamig) – rodovú ústretovosÈ(rôznych aktérov rodovej rovnosti, ale aj muÏov a Ïien navzájom) KaÏd˘ problém, kaÏdú tému je uÏitoãné a zmysluplné zaradiÈ do ‰ir‰ieho rámca, do kontextu konkrétnej situácie a stavu ‰tátu. Slovenská republika je súãasÈou európskych ‰truktúr, nepochybne ju oãakávajú nové v˘zvy. Niektoré agendy, niektoré problémy na prv˘, povrchn˘ pohºad pôsobia ako„cudzie“, implementované, ba priam„vnútené“. Pre európske spoloãenstvo( a jeho politické i praktické, realizaãné priority) ostáva otázka rovnak˘ch, resp. nerovnak˘ch Ïivotn˘ch príleÏitostí v centre záujmu. Súvisiace problémy participácie, zaãlenenia, ekonomického rastu, trvalo udrÏateºného rozvoja kladú aj zdanlivo sekundárne otázky. 9

Sylvia Porubänová: Realita a v˘zvy rodovej rovnosti na Slovensku Na prelome tisícroãia charakterizujú európsky diskurz nové fenomény a zároveÀ nové témy: napr. sociálna kohézia, sociálna exklúzia a inklúzia, ktoré majú v˘znamnú súvislosÈ aj s rodovou rovnosÈou. Ide o zmenu v celkovej filozofii a prístupoch k rie‰eniu sociálnych problémov a v˘ziev. V centre pozornosti uÏ nie je len príjmov˘, alebo ‰ir‰í ekonomick˘ rámec, analyzuje a priorizuje sa skôr optika komplexnej spoloãenskej integrácie a participácie, dôsledky naru‰enia sociálnych väzieb, dopady nedostatoãnosti zdrojov(vylúãenie) s prejavmi izolácie, obmedzenej úãasti na beÏnom spôsobe Ïivote. PribliÏne od polovice 90-tych rokov je sociálna kohézia jednou z najdôleÏitej‰ích v˘ziev a zároveÀ priznan˘m, konsensuálnym politick˘m cieºom európskych ‰truktúr a zoskupení. Sociálna súdrÏnosÈ je chápaná ako: – schopnosÈ spoloãnosti zabezpeãiÈ blahobyt pre v‰etk˘ch svojich ãlenov – schopnosÈ minimalizovaÈ nerovnosti a vyhnúÈ sa polarizácii spoloãnosti. Kohézna spoloãnosÈ je vzájomne sa podporujúcim spoloãenstvom slobodn˘ch jednotlivcov, ktorí demokratick˘mi prostriedkami sledujú napæÀanie stanoven˘ch spoloãn˘ch cieºov. Sociálna kohézia(súdrÏnosÈ) je aj: – vzájomná závislosÈ – loajalita – solidarita ãlenov spoloãnosti – s fungujúcimi väzbami medzi jednotlivcami a rozmanit˘mi skupinami – zdieºan˘mi hodnotami – zdieºanou zodpovednosÈou. Jej nevyhnutnou súãasÈou je predchádzanie, rie‰enie, eliminácia konfliktov, s cieºom predísÈ rozvratu spoloãnosti, a prehlbovaniu sociálnych rozdielov, ãi vylúãeniu cel˘ch skupín populácie z hlavného prúdu Ïivota spoloãnosti. Zjednodu‰ene povedané: ide o spoloãne zdieºané hodnoty a solidaritu plus riadenie spoloãensk˘ch konfliktov prostredníctvom demokratick˘ch mechanizmov a in‰titúcií. Rozmenené na drobné( a samozrejme opäÈ v ideálnom prípade) to znamená aj: – spravodlivosÈ a nediskrimináciu v prístupe k ºudsk˘m právam – uznanie ºudskej dôstojnosti kaÏdého jednotlivca – plné re‰pektovanie kultúrnej, náboÏenskej, názorovej rôznorodosti – slobodu osobného rozvoja. Netreba zrejme osobitne zdôrazÀovaÈ, Ïe sociálna kohézia potrebuje svojich nositeºov, aktérov a cieºové skupiny. ªudské práva Ïien, rodová rovnosÈ, rovnosÈ príleÏitostí muÏov a Ïien- viditeºné zlep‰enie situácie v tomto priestore-je podmienkou i predpokladom ako kohéziu dosahovaÈ, podporovaÈ, umoÏÀovaÈ... 10

Sylvia Porubänová: Realita a v˘zvy rodovej rovnosti na Slovensku Sociálna exklúzia, vylúãenie ako fenomén s ambíciou komplexnosti, v sebe zah⁄Àa: – obmedzen˘ prístup, izoláciu vzhºadom na hlavn˘ prúd(mainstream) spoloãnosti a príslu‰né demokratické in‰titúcie – ekonomické vylúãenie(trh práce) – sociálne vylúãenie( sociálne zabezpeãenie a ochrana). Kategória sociálnej inklúzie, zaãlenenia v zmysle univerzálneho uplatnenia, zaãlenenia, Ïelateºného stavu spoloãnosti je opakom sociálnej exklúzie, vylúãenia a rovnako jednou z dimenzií, podriaden˘m pojmom i podmienkou a predpokladom kohézie. Sociálna inklúzia je zároveÀ novou agendou, ktorej konkrétne vyjadrenie skúma otázky: – mechanizmov zúÏitkovania ºudského potenciálu, ºudsk˘ch zdrojov – povahy demokracie – kvality sociálnej spravodlivosti a ºudsk˘ch práv – rovnosti prístupu ku spoloãensk˘ch zdrojom(obãianske, politické práva, trh práce, sociálne zabezpeãenie a ochrana, rodina a spoloãenstvo). Nie je moÏné nev‰imnúÈ si zásadné paralely a príbuznú optiku v postulovaní cieºov a obsahu sociálnej inklúzie a rodovej rovnosti. Akoby práve rodová rovnosÈ(vo svojej teoretickej i aplikaãnej podobe) mohla byÈ modelovou, vzorovou úrovÀou i príkladom sociálnej inklúzie. A môÏeme snáì pokraãovaÈ t˘m, Ïe rodová rovnosÈ, resp. autentická ambícia jej dosahovania je v modernej spoloãnosti(za ktorú nemáme dôvod sa nepovaÏovaÈ) aj podmienkou a predpokladom dosahovania a udrÏateºnosti sociálnej kohézie. 11

Sylvia Porubänová: Realita a v˘zvy rodovej rovnosti na Slovensku TÉORIA VERSUS PRAX – ROZPORY A PROBLÉMY Súãasná Európa sa hlási k„jednote v rôznosti“, ão implicitne znamená aj rovnak˘ prístup, zodpovednosti, príleÏitosti oboch pohlaví. Realita ãlenstva Slovenskej republiky v európskych ‰truktúrach nastolila nové potreby a uhly pohºadu i v tejto oblasti, nevyhnutnosÈ rie‰iÈ tie otázky, ktoré rie‰ia podobné ‰tandartné, stabilizované krajiny. NevyhnutnosÈ harmonizácie legislatívy i praxe novoprijat˘ch krajín s poÏiadavkami EÚ otvorila na Slovensku aj v rodovej problematike mnoÏstvo diskusií, nastolila poÏiadavku prijatia konkrétnych opatrení, budovania príslu‰n˘ch in‰titúcií. Prebratie smerníc v‰ak automaticky neznamená efektívnu implementáciu do reálneho Ïivota. Nielen pre na‰u krajinu je typické pretrvávanie rozporu medzi formálne deklarovanou rovnoprávnosÈou a reálnym stavom: v legislatíve je explicitne zachytená rovnoprávnosÈ muÏov a Ïien, reálnom Ïivote sa v‰ak tieto pravidlá nedodrÏiavajú alebo prekraãujú. Treba spomenúÈ, Ïe pre Slovenskú republiku je od zaãiatku 90-tych rokov charakteristická akcelerácia spoloãensk˘ch zmien. ZároveÀ sa zaãali objavovaÈ nové(ãi dosiaº skryto existujúce) problémy s reálnym dopadom na Ïivot Ïien. Napr. dlhodobá nezamestnanosÈ, feminizácia chudoby, sociálno-ekonomické znev˘hodnenie star‰ích, vidieckych, rómskych... Ïien. V˘sledky empirick˘ch v˘skumov sa po roku 1989 zhodovali v zisteniach, Ïe v tejto oblasti na Slovensku pretrváva: – nerovnaké odmeÀovanie Ïien a muÏov – koncentrácia Ïien v nízkopríjmov˘ch zamestnaniach – obrovské regionálne rozdiely v príleÏitostiach(nielen pracovn˘ch) – nedostatok dostupn˘ch(finanãne a miestne) sluÏieb pre rodiny s mal˘mi deÈmi, star‰ími, chor˘mi a inak odkázan˘mi ãlenmi rodín – nízke zastúpenie Ïien vo verejnom a politickom Ïivote – nedostatoãná v˘chova k rodovej rovnosti, fixácia tradiãn˘ch stereotypov a predsudkov Uvádzané javy mali a majú v˘razné dôsledky na Ïivot Ïien na Slovensku, okrem iného sa prejavujú napr. v indikovan˘ch vnútrorodinn˘ch problémoch(medzi najãastej‰ie uvádzané patrí: nedostatok financií, nedostatok ãasu, stres, zdravotné problémy, domáce násilie, nadmerné poÏívanie alkoholu...) âo v období pred rokom 1989 v‰eobecne( a samozrejme zjednodu‰ene) charakterizovalo situáciu Ïien na Slovensku, resp. v âeskoslovensku?! Vysoká miera zamestnanosti, proklamatívna rovnoprávnosÈ, v‰eobecná u‰tvanosÈ z nadmiery povinností. Povinností, ktor˘ch plnenie suplovalo neexistujúce tovary, sluÏby, moÏnosti. Únik do rodinnej intimity ako reakcia na nemoÏnosÈ realizovaÈ sa inde a inak. Nevyhnutná odpoveì na nemoÏnosÈ v˘beru Ïivotnej cesty, v˘beru alternatív. Unifor12

Sylvia Porubänová: Realita a v˘zvy rodovej rovnosti na Slovensku mita,„rovnakosÈ“, ‰eì, beznádej, bezperspektívnosÈ. Na druhej strane relatívny pocit bezpeãia(nikdo sa neprepadal aÏ na úplné fyzické, ãi materiálne dno). Niekedy je skutoãne jednoduch‰ie nemaÈ na v˘ber – sloboda môÏe aj bolieÈ… Autentické Ïenské emancipaãné hnutie v na‰om priestore(z pochopiteºn˘ch dôvodov) neexistovalo. Tradícia Ïenského zdruÏovania-spontánneho i ideologicky iniciovaného-v‰ak nepochybne áno. Îeny reálne niesli konkrétny diel spoloãenskej i osobnej zodpovednosti-súvisí to so spomínanou zamestnanosÈou a vzdelanosÈou. Pohybovali sa teda aj vo verejnej sfére, neboli prevaÏne, ãi v˘hradne viazané na privátnu sféru ako je to typické pre konzervatívne a tradiãné spoloãnosti. Bez ohºadu na iné okolnosti, ide o emancipaãne v˘znamn˘ aspekt. Verejná diskusia o ºudsk˘ch právach Ïien a rodovej rovnosti, ako aj prvé realizaãné kroky a implementaãné opatrenia sa spájajú aÏ s koncom 90-tych rokov 20.storoãia. V priebehu 90-tych rokov sa jednak prioritne rie‰ili„veºké“ ‰trukturálne problémy a otázky budúcej európskej integrácie SR, jednak obavy, ãi Slovensko vôbec bude súãasÈou európskeho„klubu“, obavy zo zablokovania demokratického v˘voja v na‰ej krajine favorizovali iné témy a problémy. Na druhej strane koniec 90-tych rokov je pre rovnosÈ rodov prelomov˘ aj z európskeho hºadiska: poãnúc Amsterdamskou zmluvou, ktorá vstúpila do platnosti v roku 1999 sa podpora rodovej rovnosti stala jednou z explicitne definovan˘ch úloh Európskej únie a integrálnou súãasÈou v‰etk˘ch jej opatrení a programov. Na inom mieste sme sa uÏ zmienili, Ïe v domácom kontexte sú mnohé tzv. nové v˘zvy a problémy(rodové nevynímajúc) ãasto len novovyjavené, ãi novoartikulované. NaliehavosÈ dne‰n˘ch rie‰ení je aj dôsledkom niekoºkodesaÈroãnej symbolickej a reálnej izolácie i ignorácie. Nerovnaké odmeÀovanie muÏov a Ïien za rovnakú prácu, rodové stereotypy, poddimenzované Ïenské politické zastúpenie, pretrvávajúce delegovanie domácich prác na Ïeny… Ale aj násilie na Ïenách, obchodovanie so Ïenami, nútená prostitúcia … A samozrejme nové fenomény novej doby, ktoré moderné Slovensko nebude môcÈ prehliadaÈ: dlhodobá nezamestnanosÈ Ïien, nerovnaké ‰ance star‰ích, vidieckych, rómskych….Ïien, feminizácia chudoby, odsúvanie rodiãovstva do neskor‰ieho veku, pokles sobá‰nosti, oslabovanie dominantného dvojdetného modelu rodiny, pokles priemerného poãtu detí v rodine, mierny nárast rozvodovosti, nárast podielu rodín s jedn˘m rodiãom. Skúsme konkrétne pomenovaÈ najv˘raznej‰ie súãasné rozpory, ãi paradoxy v oblasti rodovej rovnosti: – nerovnováha legislatíva/ prax aj ako dôsledok absencie vy‰‰ie uvádzaného komplexného, integrálneho prístupu k problematike – tradicionalita(konzervativizmus)/ neinformovanosÈ, izolacionizmus rozli‰ovaÈ: konzervativizmus je legitímny my‰lienkov˘ prúd. Odmietanie ist˘ch 13

Sylvia Porubänová: Realita a v˘zvy rodovej rovnosti na Slovensku princípov v‰ak niekedy súvisí len s neznalosÈou, neinformovanosÈou o obsahu agendy – absencia stabilnej in‰titucionálnej ‰truktúry rodovej rovnosti-hypoteticky je takáto ‰truktúra zárukou pred striedaním politick˘ch garnitúr – je Èaωie mocensky zru‰iÈ niekoºko organizaãn˘ch ‰truktúr neÏ jednu, vo väã‰ine ãlensk˘ch krajín existujú ‰peciálne vládne, ãi parlamentné orgány pre rodovú rovnosÈ – podhodnotenie poÏiadaviek-známa prax: aby bol urãitej záujmovej alebo znev˘hodnenej skupine priznan˘ legitímny nárok treba poÏiadavku nadsadiÈ, aÏ extremizovaÈ, nasledovaÈ môÏe oficiálna akceptácia ‰tandartnej poÏiadavky – slabá kooperácia aktérov rodovej rovnosti-vláda, samosprávy, odbory, NGO-hoci v rámci elementárnej spravodlivosti treba priznaÈ ãiastoãné zlep‰enie – slabá Ïenská sebapodpora, nízka vzájomná informovanosÈ, neefektívna komunikácia, zámerná nekooperácia ãasti Ïensk˘ch aktérok a príslu‰n˘ch subjektov – slabé motivovanie muÏov-je nevyhnutné zapojiÈ obe pohlavia, rovnosÈ príleÏitostí nie je Ïenská otázka, úãasÈ muÏov je potrebná v záujme„roz‰irovania sietí“. IniciovaÈ, otváraÈ za Ïenskej úãasti tie konkrétne otázky rodovej rovnosti, ktoré sa t˘kajú a dot˘kajú muÏov(napr. porozvodové problémy s kontaktovaním detí a pod.) – slabé zosieÈovávanie, angaÏovanie nov˘ch aktérov/iek rodovej rovnosti – slabá propagácia, prezentácia modern˘ch rolov˘ch vzorov – absencia alebo nedostatok rodovo rozlí‰en˘ch-v kontexte EÚ porovnateºn˘ch- dát a indikátorov, t˘kajúcich sa pozícií Ïien a muÏov v jednotliv˘ch oblastiach – nedostatok rodovo citliv˘ch expertíz, prípadov˘ch ‰túdií – nedostatok monitorovania rodovej situácie( s presne rozdelen˘mi zodpovednosÈami, kompetenciami a kontroln˘mi ‰túdiami) – bariéra medzi teoretick˘mi kon‰truktami a praktick˘mi, konkrétnymi témami rodovej rovnosti – neznalosÈ problematiky riadiacimi ‰truktúrami najvy‰‰ích úrovní-rodová integrácia musí zaãínaÈ zhora-riadiace ‰truktúry, manaÏment ºudsk˘ch zdrojov musí byÈ vzdelávan˘, trénovan˘ k rodovej rovnosti – nedostatok efektu„otvárania oãí“,„flying“ expertov angaÏovan˘ch vládou na niekoºko mesiacov, napr. na pre‰koºovanie zodpovedn˘ch ministersk˘ch úradníkov. Pokiaº ide o teoretické princípy a zásady rovnosti príleÏitostí muÏov a Ïien i príslu‰nú praktickú implementáciu v Slovenskej republike, moÏno potvrdiÈ, Ïe prijatie zodpovedajúcich medzinárodn˘ch dokumentov i ãlenstvo v európskych ‰truktúrach je jednoznaãn˘m prínosom. V európskom i svetovom kontexte je rodová agenda v‰eobecne akceptovanou, nezosmie‰Àovanou. Primárna a sekundárna legislatíva v tejto oblasti je napokon záväzná pre v‰etky ãlenské ‰táty. Druhou stránkou veci je, Ïe obsahovo nie je v‰eobecne(a ãasto ani 14

Sylvia Porubänová: Realita a v˘zvy rodovej rovnosti na Slovensku odbornej verejnosti) známa. Prístup oficiálnych aktérov k nej je v na‰ich podmienkach naviac mnohokrát formálny. DeklarovaÈ rovnosÈ príleÏitostí muÏov a Ïien nestaãí, nestaãí ani zaãleniÈ príslu‰né rodové smernice do na‰ej legislatívy. Nevyhnutné je vybudovaÈ a podporovaÈ príslu‰nú in‰titucionálnu a odbornú bázu, rie‰enia priebeÏne monitorovaÈ a vyhodnocovaÈ. Rodovú rovnosÈ, rovnosÈ príleÏitostí muÏov a Ïien potrebujeme jednoducho z hºadiska v‰eobecného, povedzme i ‰tátneho záujmu, ako aj ekonomick˘ch efektov. Ani rie‰enie akcelerujúcich sociálno-ekonomick˘ch zmien a problémov uÏ nie je moÏné bez primeranej‰ej participácie Ïensk˘ch aktérok. Îeny s muÏmi( a naopak) zdieºajú v‰etky typy Ïivotn˘ch situácií a problémov, niet teda dôvodu odmietaÈ spoloãnú zodpovednosÈ. V súãasnosti sa muÏi v˘raznej‰ie podieºajú na v˘chove detí, starostlivosti o chod domácnosti a pod: ide teda aj o prehodnotenie obsahu zodpovedností a povinností v záujme a k prospechu muÏov. Aktivácia Ïien, prijatie volen˘ch Ïivotn˘ch stratégií neprehlbuje rozpory medzi muÏmi a Ïenami-práve naopak. Takto pochopen˘ cieº rodovej rovnosti je rovnako prospe‰n˘ pre Ïeny ako pre muÏov. Napokon, striktnú hranicu muÏského a Ïenského sveta môÏeme stanoviÈ len v teoretickej rovine, v realite Ïijeme neoddeliteºne spolu. âo nás teda v oblasti rodovej rovnosti v najbliωom období zrejme ãaká? Minimálne oãakávané a a‰pirované procesy sú napríklad: – in‰titucionálne zabezpeãenie tvorby a realizácie politiky rovnosti príleÏitostí muÏov a Ïien – priebeÏné monitorovanie procesu implementácie jednotliv˘ch opatrení – stanovenie rodovo citliv˘ch cieºov a indikátorov, umoÏÀujúcich hodnotiÈ v˘stupy, v˘sledky i proces plnenia jednotliv˘ch opatrení – finanãné a personálne pokrytie v˘konu takejto politiky – prijatie hodnotiacich kritérií, umoÏÀujúcich kontrolu zodpovednosti jednotliv˘ch aktérov – autentické zavádzanie a vyuÏívanie mechanizmov a metód na odstránenie existujúcej diskriminácie – aktivizácia v‰etk˘ch aktérov, vrátane zainteresovanej verejnosti – posúdenie moÏnosti samostatného zákona o rovnakom zaobchádzaní medzi muÏmi a Ïenami – posúdenie moÏnosti tvorby komplexnej koncepcie, ktorá by sa zaoberala vyrovnanej‰ím zastúpením Ïien a muÏov v rozhodujúcich pozíciach vo v‰etk˘ch oblastiach verejného Ïivota – in‰pirácia osvedãen˘mi zahraniãn˘mi príkladmi spolupráce sociálnych partnerov v oblasti rovnak˘ch príleÏitostí muÏov a Ïien – posiºÀovanie právneho vedomia o spravodlivosti rodovej rovnosti 15

Sylvia Porubänová: Realita a v˘zvy rodovej rovnosti na Slovensku – v˘raznej‰ia podpora tejto agendy zo strany najvy‰‰ích ‰tátnych a politick˘ch predstaviteºov Pre efektívnej‰ie presadzovanie rovnosti príleÏitostí muÏov a Ïien moÏno uvaÏovaÈ aj o: – vytvorení ministerstva pre rovnosÈ muÏov a Ïien, ktoré by nieslo primárnu zodpovednosÈ za tvorbu a implementáciu danej politiky, spoluprácu s tretím sektorom, v˘skum v oblasti rodovej problematiky, atì... – zriadení odborov rovnosti príleÏitostí v rámci kaÏdého rezortu, vybaven˘ch zodpovedajúcimi personálnymi a kompetenãn˘mi zdrojmi – vybudovaní in‰titucionálnych ‰truktúr na regionálnej úrovni, s cieºom vytvorenia celo‰tátnych vertikálnych i horizontálnych väzieb a sietí. Vo v‰eobecnej a tak povediac kaÏdodennej rovine smieme oãakávaÈ i ãoraz v˘raznej‰iu diverzifikáciu, názorové súboje, menej univerzálne platn˘ch rie‰ení a ciest, lámanie star˘ch m˘tov a vznik nov˘ch. PretoÏe sám Ïivot nastoºuje neustále nové otázky. 16

Sylvia Porubänová: Realita a v˘zvy rodovej rovnosti na Slovensku PRACOVN¯ A RODINN¯ ÎIVOT MUÎOV A ÎIEN – DILEMA ALEBO SÚLAD O potrebe lep‰ieho a efektívnej‰ieho zosúlaìovania pracovného a rodinného Ïivota sa v poslednom období veºa hovorí. Zainteresovaná verejnosÈ mohla zaregistrovaÈ rôzne odborné a mediálne iniciatívy, programy, súÈaÏe, ktor˘ch cieºom je zv˘‰enie citlivosti voãi otázkam vzájomného vzÈahu práce a rodiny. Spoloãensk˘ záujem o problematiku zosúlaìovania, harmonizácie práce a rodiny, prekonávanie tejto potenciálnej i aktuálnej dilemy, je akcentovan˘ zmenami na trhu práce, zmenami v demografickej situácii, otázkami zachovania sociálnej kohézie i zmenami v hodnotovo-normatívnom systéme muÏov a Ïien. Autentické a efektívne snahy o zosúladenie pracovného a rodinného Ïivota sú na Slovensku pomerne novou agendou, k roz‰íreniu a„popularizácii“ ktorej v˘razne prispela aktuálna priorizácia európskymi ‰truktúrami. V˘znam ºudského ãiniteºa je oproti nedávnemu obdobiu ãastej‰ie zdôrazÀovan˘, firmy sú v rámci starostlivosti o zamestnancov a zamestnankyne motivované k zohºadÀovaniu ich rodinnej situácie a sociálnych potrieb. Vo vládnych dokumentoch sú zamestnávatelia vyz˘vaní k vytváraniu väã‰ích moÏností a k ‰ir‰iemu vyuÏívaniu práce na ãiastoãn˘ úväzok, práce doma, doãasnej práce a rôznych druhov variabiln˘ch pracovn˘ch reÏimov. RovnosÈ v ekonomick˘ch kontextoch, rovnosÈ na trhu práce môÏeme povaÏovaÈ za bazálnu, fundamentálnu rovnosÈ- kaÏdá iná rovina rodovej rovnosti(politická participácia, sociálne práva, ºudské práva, rodové stereotypy...) predpokladá dôslednú ekonomickú rovnosÈ. Zosúlaìovanie pracovného a rodinného Ïivota je spoloãenskou nevyhnutnosÈou aj vzhºadom na mnoÏstvo ekonomick˘ch a demografick˘ch v˘ziev, s ktor˘mi sa musia vyrovnaÈ ãlenské krajiny EÚ, vrátane Slovenska: – prepojenie a vzájomné vplyvy verejnej a súkromnej sféry(práca-rodina) sú neoddiskutovateºné – pozitívne zmeny majú dosah na odstraÀovanie nerovností medzi muÏmi a Ïenami na trhu práce, na deºbu rolí a povinností v rodine, ba dokonca môÏu maÈ vplyv na zv˘‰enie pôrodnosti, resp. ochoty mlad˘ch ºudí maÈ viac detí – zosúlaìovanie rodinného a pracovného Ïivota sa t˘ka rovnako muÏov ako aj Ïien: Ïeny aj muÏi majú maÈ reálnu ‰ancu plnenia rodinn˘ch rolí a zároveÀ moÏnosÈ byÈ zárobkovo ãinní – európske odporúãania a skúsenosti v tejto oblasti zdôrazÀujú modernizáciu organizácie práce v spojení so siln˘m partnerstvom a spoluprácou v‰etk˘ch aktérov (národné vlády, regionálne a miestne samosprávy, organizácie zamestnávateºov a podnikateºov, odbory, mimovládne organizácie, jednotlivci…) 17

Sylvia Porubänová: Realita a v˘zvy rodovej rovnosti na Slovensku – cieºom je budovanie takého ekonomického a sociálneho modelu, ktor˘ zohºadÀuje aj rodinnú situáciu, rodinnú zodpovednosÈ a sociálne potreby zamestnancov a zamestnank˘À. Aké problémy sú v tejto oblasti typické pre súãasné Slovensko?: – aj v slovensk˘ch podmienkach v tejto oblasti dosiaº platí hor‰ia situácia, hor‰ia pozícia Ïien,(starostlivosÈ o rodinu, domácnosÈ a jej jednotliv˘ch ãlenov-väã‰inovo delegovaná na Ïeny), sprevádzaná ich snahou individuálne, vlastn˘mi silami, ãi stratégiami„dostáÈ“ nárokom zamestnania a rodinn˘ch rolí – rodinná a materská rola je e‰te ãasto a stereotypne povaÏovaná za prekáÏku ‰piãkového v˘konu Ïeny v zamestnaní,„ protikladnosÈ“ vnímania materstva a zamestnania – mal˘ záujem a vzájomná informovanosÈ zainteresovan˘ch aktérov o podporu opatrení na zosúlaìovanie práce a rodinného Ïivota – absencia aktuálnych, reprezentatívnych údajov o postojoch, preferenciách populácie napr. k uplatneniu a roz‰íreniu flexibiln˘ch foriem organizácie práce, potrebe sluÏieb starostlivosti a pod. – nedostatok relevantn˘ch poznatkov o skutoãnom stave v oblasti organizácie práce a pracovného ãasu v SR a v ostatn˘ch krajinách EÚ Dajú sa- naopak- zosumarizovaÈ konkrétne osvedãené opatrenia, ktoré by mohli prispieÈ k reálnemu zosúladeniu rodinného a pracovného Ïivota? – efektívna komunikácia jednotliv˘ch aktérov, konzultovanie opatrení medzi podnikovou, regionálnou, ‰tátnou úrovÀou – zohºadnenie rôznych foriem zamestnania, vrátane práce doma, skráten˘ch pracovn˘ch úväzkov a pod. – prekonávanie zauÏívan˘ch stereotypov v zamestnávateºsk˘ch organizáciách – aktivizácia iniciatívy podnikateºskej sféry k zavádzaniu opatrení ústretov˘ch k rodine – anal˘zy stavu vyuÏitia flexibiln˘ch foriem práce v podnikoch na Slovensku – pilotné projekty zavádzania flexibiln˘ch foriem práce v podnikoch s vysokou zamestnanosÈou Ïien – v˘skum záujmu pracovníkov a pracovníãok o zavedenie práce na skráten˘ úväzok – formovanie verejnej mienky v zmysle rodovej citlivosti k otázkam vzájomného vzÈahu práce a rodiny – aktívna, motivaãná podpora otcovskej roly – posilnenie reálnej moÏnosti otcov nastúpiÈ na rodiãovskú dovolenku – individuálne flexibilné dohody na podnikovej alebo rezortnej úrovni – legislatívna podpora uplatÀovania flexibiln˘ch opatrení MoÏnosÈ a schopnosÈ kombinovaÈ platenú prácu a rodinn˘ Ïivot je pre zamestnancov a zamestnankyne dôleÏitá predov‰etk˘m s ohºadom na starostlivosÈ o malé deti. 18

Sylvia Porubänová: Realita a v˘zvy rodovej rovnosti na Slovensku Cieºom je umoÏniÈ Ïenám a muÏom kontinuálnu participáciu na trhu práce, uºahãenie návratu do zamestnania po období starostlivosti o deti a vytváranie tak˘ch pracovn˘ch podmienok pre rodiãov(rodiãovská dovolenka, flexibilné formy práce a pod.), ktoré budú rovnako v˘hodné pre zamestnancov a zamestnankyne(rodiãov) ako pre zamestnávateºov. V praxi sa v‰ak ukazuje, Ïe formálna deklarácia neexistencie prekáÏok a bariér, ani v˘slovn˘ zákaz akejkoºvek diskriminácie problém nerie‰ia, je nutné vyvíjaÈ mechanizmy k rie‰eniu konkrétnych situácií. Za mechanizmus, ktor˘ môÏe prispieÈ k vy‰‰ie definovan˘m cieºom sa povaÏuje modernizácia organizácie práce zavedením pruÏn˘ch pracovn˘ch foriem-ako je zníÏenie poãtu hodín pracovného ãasu, rozvoj práce na ãiastoãn˘ úväzok, a preru‰enie pracovnej kariéry-vrátane rôznych zmluvn˘ch foriem. Iniciatíva v‰etk˘ch aktérov(národné vlády, regionálne a miestne samosprávy, organizácie zamestnávateºov a podnikateºov, odbory, mimovládne organizácie, jednotlivci) má prispieÈ k budovaniu modelu, ktor˘: – nereprodukuje rodové stereotypy – obidvom rodiãom garantuje reálnu moÏnosÈ zosúladenia rodinn˘ch a pracovn˘ch nárokov – zohºadÀuje aj rodinnú situáciu, rodinnú zodpovednosÈ a sociálne potreby zamestnancov-rodiãov mal˘ch detí. Konkrétne zavedenie flexibilnej(pruÏnej) pracovnej doby a podpora práce na ãiastoãn˘ úväzok – patria k základn˘m úãelov˘m opatreniam. Ide o to, aby otcovia a matky, ktorí z dôvodu starostlivosti o deti chcú na ist˘ ãas preru‰iÈ zamestnanie, ãi modifikovaÈ jeho formy, si túto moÏnosÈ mohli ekonomicky dovoliÈ a na druhej strane, aby im Ïiadna vonkaj‰ia bariéra, ãi prekáÏka nebránila v návrate do pracovného Ïivota. Veºmi zjednodu‰ene by sme mohli kon‰tatovaÈ, Ïe rozhodujúca je sloboda voºby: Îeny aj muÏi majú maÈ reálnu moÏnosÈ plnenia rodinn˘ch a rodiãovsk˘ch funkcií a zároveÀ moÏnosÈ byÈ zárobkovo ãinní. Rovnako nevyhnutné je sledovaÈ trendy v˘voja, disponovaÈ poznatkami o skutoãnom stave napr. v oblasti organizácie práce, rovnako ako o postojoch zamestnávateºov i individuálnych preferenciách zamestnancov i zamestnank˘À. Treba uviesÈ, Ïe problém zosúladenia pracovného a rodinného Ïivota a z neho vypl˘vajúce nároky a dôsledky, sa doteraz prená‰al takmer v˘hradne na Ïeny. Rozpor, konflikt práca- rodina je povaÏovan˘ za problém Ïien nielen na úrovni verejnej mienky, ale ãastokrát aj samotn˘mi Ïenami. ·peciálne Ïeny tak boli a sú nútené pristupovaÈ k rôznym individuálnym stratégiám: napr. rezignovaÈ na kariéru, alebo naopak na materstvo, snaÏiÈ sa primerane zvládaÈ pracovn˘ i rodinn˘ Ïivot, usilovaÈ sa o osobnú dohodu so zamestnávateºom. Jednoducho„vlastn˘mi silami“, ako jediné aktérky musia plnohodnotne plniÈ nároky 19

Sylvia Porubänová: Realita a v˘zvy rodovej rovnosti na Slovensku zosúladenia práce a rodiny. Súvisí to s uÏ zmieÀovanou distribúciou rodov˘ch stereotypov, konkrétne zafixovan˘m stereotypn˘m obrazom Ïenskej role. Odkladanie rodiãovstva do neskor‰ieho veku priamo úmerne súvisí s rastúcou úrovÀou dosiahnutého vzdelania, plus roz‰irujúcimi sa moÏnosÈami pracovného uplatnenia mlad˘ch vzdelan˘ch Ïien. Poãet detí v rodine, ochota vôbec deti maÈ- je v súãasnosti závislá aj na moÏnostiach pracujúcich rodiãov(muÏov aj Ïien!) dostáÈ nárokom profesie, pracovného Ïivota a zároveÀ rodinného Ïivota Aj konkretizácia spôsobov ako zladiÈ profesnú kariéru so starostlivosÈou o deti a domácnosÈ získava na dôleÏitosti, akcente s rastúcim vzdelaním Ïien. Niã na tom nemení ani fakt, Ïe generácie mlad˘ch ºudí mali a majú deti v rozliãn˘ch ekonomick˘ch, sociálnych, politick˘ch podmienkach. Îena je biologicky jediná spôsobilá a schopná rodiÈ deti, nie je v‰ak jediná, ktorá je spôsobilá a schopná ich vychovávaÈ. Je teda Ïiadúce posilÀovaÈ aktívne väzby muÏa k rodine, napr. podporovanou moÏnosÈou nastúpiÈ rodiãovskú dovolenku. ZdôrazÀujeme: zosúlaìovanie rodinného a pracovného Ïivota sa t˘ka rovnako muÏov ako Ïien. Cieºom je aj budovanie modelu, ktor˘ nereprodukuje rodové stereotypy, obidvom partnerom garantuje reálnu moÏnosÈ zosúladenia nárokov práce i rodiny a zohºadÀuje rodinnú situáciu, rodinnú zodpovednosÈ a potreby muÏov i Ïien. Zahraniãné skúsenosti ukazujú dôleÏitosÈ zladenia organizácie práce muÏa i Ïeny, umoÏÀujú sledovaÈ napr. vplyv individuálne zvoleného a regulovaného pracovného ãasu muÏov a Ïien na celkovú Ïivotnú rovnováhu a spokojnosÈ, vrátane rodinnej oblasti Ïivota. Na Slovensku v‰ak dosiaº hlavnú záÈaÏ pri starostlivosti o závisl˘ch ãlenov rodiny nesú prevaÏne Ïeny. Táto skutoãnosÈ je podmienená pretrvávajúcim tradiãn˘m chápaním deºby práce v rodine, ale aj obmedzen˘m prístupom k sociálnym sluÏbám. Z regionálneho hºadiska treba braÈ do úvahy aj obmedzen˘ prístup na trh práce, ktor˘ ãastokrát limituje najmä Ïeny. Medzi potenciálne bariéry zosúlaìovania pracovn˘ch a rodinn˘ch povinností muÏov aj Ïien moÏno ìalej zaradiÈ aj mal˘ záujem sociálnych partnerov i miestnych samospráv. Európske odporúãania a skúsenosti opäÈ zdôrazÀujú silné partnerstvá, spoluprácu v‰etk˘ch aktérov(vlády, regionálne a miestne samosprávy, zamestnávatelia, odbory, mimovládne organizácie, jednotlivci) Dôsledkom aktivizácie a efektívnej komunikácie jednotliv˘ch aktérov je( na základe v˘skumne podloÏen˘ch zistení) zosúlaìovanie pracovného a rodinného Ïivota, ktoré: – prekonáva zauÏívané stereotypy v zamestnávateºsk˘ch organizáciách – zohºadÀuje akceleráciu rôznych foriem zamestnania – formuje verejnú mienku v zmysle rodovej citlivosti k otázkam vzájomného vzÈahu práce a rodiny – aktívne a motivaãne podporuje aj otcovskú rolu. UmoÏnenie flexibilnej organizácie práce a foriem pracovn˘ch vzÈahov –napr. pruÏn˘ pracovn˘ ãas alebo práca na skráten˘ úväzok- patrí k základn˘m úãelov˘m opatreniam, 20

Sylvia Porubänová: Realita a v˘zvy rodovej rovnosti na Slovensku ktoré môÏu – v kontexte in˘ch sociálnych a rodinn˘ch opatrení – prispieÈ k zosúladeniu pracovnej a a rodinnej oblasti. Úãelom je umoÏniÈ zamestnancom a zamestnankyniam kontinuálne participovaÈ na trhu práce, uºahãiÈ im návrat do zamestnania po období starostlivosti o deti a in˘ch odkázan˘ch ãlenov rodín a vytváraÈ(najmä pre rodiãov mal˘ch detí) také podmienky, ktoré budú rovnako v˘hodné pre nich i pre zamestnávateºov. Organizácia práce a pracovného ãasu, mnohorakosÈ jej foriem, je oblasÈou, ktorá má na Slovensku stále veºké rezervy. Flexibilné formy organizácie práce dosiaº ostávajú v rovine zámerov. PrekáÏky a stereotypy sú viditeºné rovnako vo verejnej ako aj v súkromnej sfére. Zo strany zamestnávateºov sa uprednostÀuje dôraz na tradiãn˘ priebeh a organizáciu práce pred hodnotením pracovného v˘sledku. Ak˘koºvek typ zmeny v organizácii práce je ãasto povaÏovan˘ za odchyºku od normy. Napr. umoÏnenie skrátenia úväzku zamestnancovi je sprevádzané zníÏením jeho ohodnotenia, ãi moÏnosti postupu na vy‰‰iu pozíciu v rámci daného pracoviska, v˘kon nie je povaÏovan˘ za plnohodnotn˘. Neochota zamestnávateºov môÏe prameniÈ aj z nedostatoãn˘ch vedomostí o v˘hodách t˘chto modeloch organizácie práce, z obáv o vy‰‰ie nároky na prevádzkové podmienky, administratívnu nároãnosÈ a pod. Napriek rétorike individuálnych ‰ancí a objektívneho posúdenia zamestnanca na základe v˘konu nefunguje politika rovnak˘ch príleÏitostí ako zohºadnenie osobnej a rodinnej situácie pracovníka/pracovníãky. Nízky podiel vyuÏívania flexibiln˘ch foriem práce je tak okrem objektívnych prekáÏok podmienen˘ aj obavami samotn˘ch zamestnancov a zamestnank˘À. Subjektívne dôvody sú predov‰etk˘m ekonomické a vypl˘vajú z nevyhnutnosti plne dvojpríjmového modelu domácností, úlohu môÏe zohrávaÈ i neznalosÈ legislatívnych a in˘ch moÏností zamestnancami. PripomeÀme si niektoré z konkrétnych flexibiln˘ch foriem organizácie práce: PruÏn˘ pracovn˘ ãas – v rámci ktorého si zamestnanec sám volí ãas príchodu do práce a odchodu z práce, resp. zaãiatok a koniec pracovnej zmeny. Jeho uplatnenie je vhodné predov‰etk˘m tam, kde zamestnanci disponujú urãitou autonómiou a pracujú relatívne samostatne. V krajinách pôvodnej E-15 je medzi zamestnancami najroz‰írenej‰ou a najpopulárnej‰ou formou organizácie práce. Krat‰í pracovn˘ ãas- nástroj aktívnej politiky zamestnanosti, v praxi západn˘ch krajín, opatrenie na zníÏenie nezamestnanosti, na ktorom vo väã‰ej alebo men‰ej miere participuje ‰tát formami subvenãnej, dotaãnej alebo úverovej politiky. Zdieºanie pracovného miesta – pracovná zmluva na jedno pracovné miesto uzatváraná s dvoma(i viacer˘mi) pracovníkmi, ktorí si rozdelia pracovnú úlohu a zorganizujú pracovn˘ ãas. 21

Sylvia Porubänová: Realita a v˘zvy rodovej rovnosti na Slovensku Telework, práca mimo priestorov pracoviska, pracovn˘ reÏim, formu a ãas kontaktov s pracoviskom urãuje pracovník po dohode so zamestnávateºom. Práca„na zavolanie“, práca podºa potreby zamestnávateºa, zamestnanec nepracuje nepretrÏite, ale musí byÈ k dispozícii podºa potreby. Aj na Slovensku sa v‰ak musíme pripraviÈ napr. na zv˘‰en˘ nástup práce doma(tzv. telework). Pracovn˘ reÏim si v tomto prípade stanovuje zamestnanec, zamestnávateº iba urãuje ãas a spôsob vzájomného kontaktu. V nedávnej minulosti bola práca na diaºku vyuÏívaná pre vykonávanie jednoduch˘ch prác, v súãasnosti je tento model vyuÏívan˘ najmä pracovníkmi s intelektuálne nároãn˘mi povolaniami. Telework predstavuje formu organizácie práce, ktorá môÏe reálne prispievaÈ k zladeniu rodinnej a pracovnej role zamestnancov, k ich reintegrácii na trh práce bez nutnosti opustiÈ teritórium rodiny, ão môÏe zohrávaÈ v˘znamnú úlohu práve pri rodiãoch mal˘ch detí. Masovej‰iemu roz‰íreniu teleworku v na‰ich podmienkach zatiaº bránia jednak obavy zamestnávateºov(riziko straty kontroly, osobného zainteresovania pracovníka), jednak obavy samotn˘ch zamestnancov z kontraproduktívnosti(sociálna izolácia, demotivácia, strata pracovného rytmu, riziko splynutia pracovného a rodinného priestoru s následnou stratou súkromia). MoÏné v˘hody a nev˘hody tejto formy práce musia byÈ predmetom v˘skumu a monitorovania expertov. Naopak, vyspelej‰ie krajiny EÚ, prostredníctvom koordinovanej politiky zamestnanosti, podnecujú sociálnych partnerov k vyjednávaniu a uzatváraniu tak˘ch dohôd na v‰etk˘ch úrovniach, ktoré re‰pektujú nové modely organizácie práce a pracovného ãasu. V˘sledkom je skutoãnosÈ, Ïe v krajinách EÚ sú stále menej vyuÏívané ‰tandartné pracovné úväzky, ‰tandartné pracovné zmluvy a ‰tandartná-celoÏivotná pracovná kariéra. Pre zamestnávateºov je zase nezanedbateºn˘ ekonomick˘ prínos tak˘chto opatrení. V˘znamnú úlohu v tomto procese naìalej zohráva informovanosÈ v‰etk˘ch zainteresovan˘ch. Je nevyhnutné disponovaÈ poznatkami o skutoãnom stave v oblasti organizácie práce a pracovného ãasu v SR i v krajinách EÚ, sledovaÈ trendy v˘voja v danej oblasti, rovnako ako postoje zamestnávateºov i zamestnancov. Napríklad, konkrétne práca na ãiastoãn˘ úväzok môÏe aj v súãasnej situácii Slovenska na jednej strane znamenaÈ v˘chodisko z rodovej segregácie na trhu práce, dlhodobej Ïenskej nezamestnanosti a pod. Najmä pre Ïeny-matky mal˘ch detí môÏe byÈ ‰ancou na udrÏanie pracovn˘ch návykov, zruãností, etapou, ktorá im po odznení najväã‰ej záÈaÏe rodinn˘ch povinností umoÏní plynulej‰ie prejsÈ medzi zamestnan˘ch na pln˘ úväzok. Na druhej strane práca na ãiastoãn˘ úväzok predstavuje moÏnosÈ rizika niωieho ohodnotenia, obmedzeného pracovného postupu, vylúãenia z participácie na zamestnaneckom vzdelávaní a in˘ch v˘hodách. 22

Sylvia Porubänová: Realita a v˘zvy rodovej rovnosti na Slovensku Nové formy organizácie práce a pracovného ãasu by preto(v optimálnom prípade) mali byÈ sprevádzané ‰ irokou ‰kálou sociálnych a prorodinn˘ch opatrení, podporujúcich Ïeny i muÏov. PripomeÀme, Ïe potreba efektívnej‰ieho zosúladenia práce a rodiny si aj v prípade Slovenska vyÏaduje zohºadnenie sociálno-politického kontextu(nielen národného) a z neho vypl˘vajúcich aktuálnych i potenciálnych zmien a oãakávaní, napr.: – zladenie starostlivosti o rodinu s platenou prácou je v súãasnosti jednou z najv˘znamnej‰ích spoloãensko-politick˘ch v˘ziev – miera zamestnanosti Ïien, vrátane matiek s mal˘mi deÈmi bude pravdepodobne narastaÈ – pribliÏne polovica matiek s deÈmi pod 6 rokov je v pôvodnej E-15 definovaná ako pracujúce na ãiastoãn˘ úväzok, táto skutoãnosÈ predstavuje pre slovenskú realitu v˘zvu i oãakávanú tendenciu zároveÀ. Z ekonomického hºadiska ide aj o dlhodobú otázku konkurenãn˘ch v˘hod, pretoÏe najmä vzdelaní mladí ºudia budú v budúcnosti vyhºadávaÈ prácu v t˘ch podnikoch, ktoré preukáÏu flexibilitu a zohºadnia potreby rodiny. Fakt, Ïe formy zamestnania sa ãoraz viac lí‰ia, bude potrebné braÈ do úvahy v‰etk˘mi aktérmi. OblasÈ rovnosti príleÏitostí muÏov a Ïien nevykazuje„okamÏité“ a„definitívne víÈazstvá“. Aktivita a angaÏovanosÈ v tejto oblasti v‰ak môÏe priniesÈ jednotliv˘m subjektom, vrátane ‰pecifick˘ch, v˘robn˘ch, konkrétne zlep‰enia, v˘hody, trvalé benefity, uplatniteºné a zúroãiteºné aj z hºadiska dlhodobej udrÏateºnosti a prosperity firmy. 23

Sylvia Porubänová: Realita a v˘zvy rodovej rovnosti na Slovensku NAMIESTO ZÁVERU: Sme takmer na konci, ão povedaÈ na záver? Zmenilo sa nieão v tradiãnom poriadku sveta, alebo v existujúcej nerovnováhe pohlaví viditeºne k lep‰iemu? Dá sa naopak potvrdiÈ kríza muÏskej, ãi Ïenskej identity a vzájomn˘ch vzÈahov?! Uviedli sme, Ïe„muÏské„ a Ïenské“ je v ãase a priestore premenlivé, aj vzÈahy o ktor˘ch uvaÏujeme ako o prirodzen˘ch predstavujú do urãitej miery sociálny ãi kultúrny produkt a dôsledok: sú teda ovplyvniteºné a korigovateºné vedom˘mi rozhodnutiami a opatreniami. Idea( a najmä praktická realizácia) rovnosti rodov posilnila Ïivotné ‰ance a sebauvedomenie Ïien – na druhej strane prehodnotila a nasmerovala k in˘m oãakávaniam i muÏské pozície a role. Objavili sa(alebo vyrástli?!) takzvaní„noví“ muÏi,„noví“ otcovia, ktor˘ch partnerské aj rodiãovské vzÈahy sú zaloÏené na rovnosti a nie na dominancii. Mnoho sa hovorí aj o v‰eobecnej„novej muÏskosti“, ktorá predpokladá koexistenciu muÏov a Ïien zaloÏenú na spolupráci a vzájomnom raste, ãi„novej muÏskej etike“, vychádzajúcej z konceptu zodpovednosti a starostlivosti. MuÏi sa vraj musia odváÏiÈ odkryÈ svoje„tradiãne utajované“ stránky, napr. nebáÈ sa prejaviÈ city... SpoloãnosÈ budovaná na partnerstve muÏov a Ïien bude nepochybne znamenaÈ pre ºudstvo pokrok, lep‰iu pripravenosÈ ãeliÈ nástrahám, nebezpeãenstvám a tragédiám, ktoré pred civilizáciou za kaÏd˘ch okolností stoja. Samozrejme, dokonale spravodlivé, univerzálne platné rie‰enia, zaruãené návody neexistujú. OãakávaÈ ich práve a len v oblasti rodov˘ch vzÈahov by bolo ãírym idealizmom. Kompletne zmeniÈ, naprogramovaÈ beh sveta nemôÏeme,„ãosi“ zmeniÈ je v na‰ich silách aj moÏnostiach. Napokon, ak˘ zmysel by mal Ïivot, keby neexistovala Ïiadna nádej?! 24