ANALÝ Z A HOSPODÁRSTVO A FINANCIE SOLIDÁRNE, EKO LOGICKÉ A MO DERNÉ SLOVENSKO Sociálno-demokratická alternatíva sociálnoekonomickej transformácie v novom viacročnom finančnom rámci Európskej únie B. Schmögnerová(editorka) J. Becker, P. Csefalvayová, M. Ftáčnik, R. Geist, J. Košč, M. Kaliňák, P. Magvaši, B. Schmögnerová, D. Škobla, M. Uhlerová, J. Zamkovský November 2020 Slovensko musí v najbližšom období zvládnuť trojjedinú transformáciu: environmen tálnu, digitálnu a sociálnu. Aké reformy a nástroje si táto transformácia vyžaduje, aby sa podarilo presadiť a udržať základné sociálno-demokra tické hodnoty? Cieľom je transformovať Slo vensko so stredno-príjmovou, málo diverzifikovanou, nerov nomerne rozvinutou a k ži votnému prostrediu málo citli vou ekonomikou, patriace iba medzi miernych inovátorov, na Slovensko s konkuren cieschopnou, vzdelanostnou ekonomikou, odpovedajúcou úrovni Priemyslu 4.0, environ mentálne udržateľnou a soci álne spravodlivou.

HOSPODÁRSTVO A FINANCIE SOLIDÁRNE, EKO LOGICKÉ A MO DERNÉ SLOVENSKO Sociálno-demokratická alternatíva sociálno-ekonomickej transformácie v novom viacročnom finančnom rámci Európskej únie B

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO Obsah Úvod....................................................................................................................................................................................... 2 1. Diverzifikácia, digitalizácia a konkurencieschopnosť slovenského hospodárstva- nástroje rozvoja a odolnosti........................................................................................ 4 1.1. Diverzifikácia ako jeden z nástrojov rozvoja a odolnosti...................................................................................... 4 1.2. Udržateľná konkurencieschopnosť............................................................................................................................ 6 1.2.1. Konkurencieschopnosť: nízke mzdy alebo rast produktivity práce?....................................................... 7 1.2.2. Konkurencieschopnosť spracovateľského priemyslu.................................................................................. 8 1.2.3. Návrhy na ďalšie smerovanie spracovateľského priemyslu....................................................................... 11 1.3. Digitálna transformácia ako nástroj konkurencieschopnosti................................................................................ 11 1.3.1. Digitálna transformácia a požiadavky na vzdelanie................................................................................... 12 2. Zelená transformácia.......................................................................................................................................................... 15 2.1.Transformácia odvetví, ktoré najviac prispievajú ku klimatickým zmenám........................................................ 16 2.1.1. Nová plánovacia a koordinačná infraštruktúra pre rozvoj energetiky................................................... 16 2.1.2. Využívanie obnoviteľných zdrojov energie.................................................................................................. 17 2.1.3. Komplexná obnova budov ako najväčší potenciál úspor energie........................................................... 18 2.1.4. Teplárenstvo, systémy centrálneho zásobovania teplom.......................................................................... 19 2.1.5. Doprava................................................................................................................................................................ 21 2.2. Obehové hospodárstvo/cirkulárna ekonomika....................................................................................................... 23 2.3. Polemika s ortodoxným prístupom k problematike životného prostredia........................................................ 25 2.3.1. Sociálny štát a životné prostredie: Hľadanie alternatív.............................................................................. 26 3. Podpora regionálneho a lokálneho rozvoja................................................................................................................... 28 3.1. Lokálna energetika........................................................................................................................................................ 31 3.2. Sanitačná infraštruktúra: nový prístup na príklade prírodných čistiarní odpadových vôd........................... 31 3.3. Podpora lokálnej dostupnosti a produkcie potravín............................................................................................. 32 3.4. Nájomné a sociálne bývanie........................................................................................................................................ 33 3.5. Sociálny podnik ako nástroj lokálneho rozvoja........................................................................................................ 35 3.6.“Ownership“ regionálneho a lokálneho rozvoja na samosprávnej úrovni......................................................... 37 4. Fiškálna konsolidácia a fiškálne reformy....................................................................................................................... 40 4.1.Fiškálna konsolidácia a udržateľnosť verejných financií......................................................................................... 40 4.1.1. Fiškálna konsolidácia: ako a akým tempom................................................................................................... 41 4.1.2. Fiškálna disciplína ako nástroj konsolidácie................................................................................................... 42 4.1.3. Koordinácia fiškálnej politiky a politiky NBS................................................................................................. 43 4.2. Rozpočet ako nástroj sociálne a environmentálne udržateľného rozvoja......................................................... 44 4.2.1. Aká daňová politika v období po koronakríze a v čase digitálnej a environmentálnej transformácie?.... 45 5. Solidárna spoločnosť.......................................................................................................................................................... 47 5.1. Transformácia na solidárnu spoločnosť..................................................................................................................... 47 5.1.1. Sociálne občianstvo a ako ho dosiahnuť........................................................................................................ 48 5.2. Digitálna transformácia a budúcnosť práce a odborov.......................................................................................... 50 5.2.1. Digitálna transformácia: riziká a prínosy a sociálno-demokratické politiky........................................... 51 5.2.2. Úloha odborov v nových podmienkach digitálnej transformácie............................................................. 52 5.3. Solidárna spoločnosť: Ako riešiť rómsku otázku?................................................................................................... 53 6. Aká Európska únia a eurozóna? Spravodlivá a sociálna............................................................................................. 56 6.1. Ekonomické riadenie v eurozóne................................................................................................................................ 56 6.1.1. Fiškálne pravidlá a makroekonomická koordinácia..................................................................................... 57 6.2. Sociálno-demokratický prístup k daňovým otázkam a obchodnej politike EÚ............................................... 59 6.2.1. Európska daň z finančných transakcií............................................................................................................. 59 6.2.2. Koniec daňovej súťaže, boj proti daňovým únikom a daňovým rajom.................................................... 59 6.2.3. Digitálna daň....................................................................................................................................................... 60 6.2.4. Obchodné zmluvy EÚ....................................................................................................................................... 60 Záverom................................................................................................................................................................................. 62 1

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO Úvod Rozsah domácich a európskych finančných zdrojov, s ktorými budú disponovať vlády a samosprávne orgány v rokoch 2021-27, predstavuje príležitosť na transfor movanie SR z nízko(stredno)-príjmovej, málo diverzifiko vanej, nerovnomerne rozvinutej a k životnému prostre diu málo citlivej ekonomiky patriacej medzi iba miernych inovátorov na vzdelanostnú ekonomiku odpovedajúcu úrovni Priemyslu 4.0, environmentálne priateľskej a soci álne spravodlivej. Tento proces sa zrejme nedá dovŕšiť v priebehu 7ročného obdobia, no dôležité je ho naštartovať a riadiť tak, aby sa nepredlžoval. Zámerom tejto štúdie je navrh núť, aké reformy a aké nástroje na ich presadenie si taká to trojjediná transformácia(environmentálna, digitálna a sociálna) vyžaduje, aby sa podarilo presadiť a udržať zá kladné sociálno-demokratické hodnoty v spoločnosti v nasledujúcom období. Základným nedostatkom stratégie Moderné a úspešné Slovensko 1 je, že konzervuje základné vlastnosti slovenského rozvojového modelu: málo diverzifikovanú štruktúru hospodárstva, vysokú závislosť na málo diver zifikovanom vývoze a v dôsledku toho vysokú vonkajšiu zraniteľnosť, vysokú závislosť od priamych zahraničných investícií a malý podiel domácich investícií do vzdelania, vedy, výskumu, vývoja a inovácií, nerovnomerný regio nálny rozvoj a oneskorený rozvoj na lokálnej úrovni a narastajúce sociálne rozdiely. K pozitívam stratégie mož no pripočítať, že vo väčšom rozsahu charakterizuje envi ronmentálne dôsledky takéhoto rozvojového modelu. Koncept ekologickej modernizácie, z ktorého sa pritom vychádza, však v realite naráža na limity svojich mož ností. Materiál neotvára kardinálnejšiu otázku limitov rastu a redukuje environmentálne otázky na otázky technického riešenia. Štúdiu pripravil malý autorský kolektív, ktorý nemo hol dostatočne reagovať na všetky stránky slovenského rozvojového modelu a musel sa preto sústrediť iba na to, čo pokladal za kľúčové a na čo mu stačili kapacity. Nie na všetkom sa riešitelia zhodli. Niektoré odlišné postoje rie šiteľov uvádzame v podčiarnikoch, iné sú zásadnejšieho charakteru a odrážajú diskusiu medzi mainstreamovými a radikálnejšími názormi napr. o raste(existuje environ mentálne udržateľný rast?), o tom, či HDP je vhodným ukazovateľom merania prosperujúceho hospodárstva a pod. Je len prirodzené, že všetky rozdiely sme nedokáza li preklenúť. Kritiku slovenského rozvojového modelu a návrhy na jeho radikálnu transformáciu sme zahrnuli do šiestich kapitol. V prvej kapitole sa hľadajú spôsoby ako diverzifi kovať štruktúru slovenského hospodárstva. Medzi rieši teľmi ani tu nebolo úplne rovnaké stanovisko. Odlišovalo sa v názoroch na postavenie automobilového priemyslu v štruktúre slovenského hospodárstva a v napĺňaní cie ľov pri dosahovaní uhlíkovej neutrality, na to, či Sloven sko predstavuje ešte stále„montážnu halu“, alebo či sa z tejto pasce dostalo už do vyšších etáp produkčného reťazca. Dôkladnejšia analýza automobilového odvetvia za ostatné roky poukázala na dosiahnutý pokrok pri rie šení štrukturálnych problémov tohto odvetvia. To však málo diverzifikovanú štruktúru hospodárstva nerieši. Potreba diverzifikovať slovenskú ekonomiku si vy žaduje po prvé podporiť domáce podniky s inovatívnym profilom, ktoré budú prechádzať zelenou transformáciou a transformáciou na Priemysel 4.0, pre ktoré existuje resp. vzniká sektor výskumu a vývoja a je predpoklad rýchlej transformácie jeho výsledkov na inovácie. Po druhé je potrebné podporiť ekonomické sektory, ktoré sú orientované dovnútra a osobitne v zaostávajúcich re giónoch. Preto zdôrazňujeme úlohu regionálneho a lo kálneho rozvoja, ktorú dokument MF SR úplne ignoruje. Je zrejmé, že protagonistami týchto zmien už nemôžu byť len zahraniční investori a že v regionálnom a lokál nom rozvoji budú musieť zohrávať kľúčovú úlohu lokál ni aktéri. 2 Základným nositeľom dynamiky štruktúry sloven ského hospodárstva od prvých rokoch transformácie boli priame zahraničné investície. Priame zahraničné in vestície tým, že sa do roku 2018 koncentrovali najmä na západe krajiny, upevnili extrémne nerovnomerné vývo jové vzorce. Od finančnej krízy v roku 2008 sa tento trend nerovnomerného rozvoja ešte viac posilnil 3 a ani fakt, že v roku 2019 polovica priamych zahraničných in vestícií smerovala do menej rozvinutých regiónov, tento trend ešte nezvrátil. Správa Medzinárodného menového fondu z r. 2017 upozorňuje:“Merané Gini koeficientom Slovensko vykazuje najväčšie regionálne rozdiely medzi štátmi EÚ.” 4 Hoci hlavnou črtou rozvojového modelu sú mimoriadne veľké regionálne rozdiely, ktoré predstavujú základnú výzvu rozvojovej stratégie, Národný integrova ný reformný plán sa touto otázkou explicitne nezaoberá. Našou snahou je navrhnúť základné črty, ako riešiť roz diely v regionálnom rozvoji a najmä ako naštartovať lo kálny rozvoj. Výsledky, ktoré SR dosahuje vo vzdelaní, vede, vý 1 Moderné a úspešné Slovensko. https://www.mfsr.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/strategicke-materialy/ine-strategicke-materialy/ 2 Becker, Joachim: Uneven Development and a New Approach to Regional Development in Slovakia. In: Kurswechel, 2/2018, 63-72. Ani v otázke podielu zahraničných investoroch na lokálnom rozvoji nebol rovnaký názor. J. Becker odporúča spoľahnúť sa na domácich investorov. 3 Medve-Bálint, Gergő Changes still below the surface? Regional patterns pf foreign direct investmentin post-crisis central and Eastern Europe. In: Galgóczi, Béla/Drahkoupil, Jan/Bernaciak, Magdalena(eds.): Foreign direct investment in eastern and southern Europe after 2008. Still a lever of growth? Brussels, 2015, 71-101. 4 Slovak Republic. Staff Report for the 2017 Article IV consultation. IMF, February 23, 2017. 2

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO skume a vývoji nie sú úplne izolované od existujúceho rozvojového modelu. Hoci zahraničné spoločnosti majú vyšší dopyt po pracovnej sile s vyššou kvalifikáciou, ne platí to– ako ukázali v nedávnej empirickej štúdii Jan Drahokoupil and Brian Fabo vo všeobecnosti 5 :„Zahra ničné spoločnosti žiadajú stredne kvalifikovanú pracov nú silu iba v prípade kvalifikovaných remesiel a operáto rov. Sú to domáce firmy, ktoré hľadajú zamestnancov s digitálnymi kompetenciami“, uzavierajú. Nadnárodné korporácie sústreďujú výskumné a vý vojové aktivity prevažne do domovských krajín. 6 Miestne možnosti zamestnania vysokokvalifikovaných osôb sú tak obmedzené a to napriek tomu, že už existujú po zitívne príklady dopytu po vysokokvalifikovaných za mestnancov aj v zahraničných podnikoch. Takouto lasto vičkou je napríklad bratislavský Volkswagen. Štruktúrne zmeny v rozvojovom modeli môžu tomuto trendu napo môcť. Slovenský model rozvoja okrem toho kopíruje ten dencie charakteristické pre globálny ekonomický režim orientovaný na kvantitatívny rast spotreby zdrojov a energie a obchádzanie sociálnych a najmä environmen tálnych externalít. Volanie po raste, ktorý nie je environ mentálne a sociálne udržateľný, ohrozuje základy exis tencie modernej civilizácie. Koronakríza, dúfajme, po určitom čase odznie, no klimatická kríza a jej dôsledky zostávajú. Riziko, pred ktorým globálna spoločnosť a Slo vensko stojí, je, že napriek tomu budeme tvrdohlavo po kračovať v prolongovaní tohto rastového trendu. Potrebujeme kardinálny obrat v koncepčných prí stupoch a následne v politikách a potrebujeme zabezpe čiť, aby opatrenia zároveň prispievali k zvyšovaniu odol nosti spoločnosti proti budúcim predvídateľným krízam a aby na ich pozitívnych efektoch v relatívne krátkom čase sa mohla podieľať väčšina spoločnosti. Osobitnou výzvou je dosiahnuť sociálnu akceptovateľnosť zelenej transformácie. Jej súčasťou bude aj útlm niektorých od vetví, ktoré najviac prispievajú ku klimatickým zmenám a ktorý treba riešiť tak, aby jeho sociálne dôsledky boli mi nimálne. Každý nový zámer a projekt v Programe obnovy a odolnosti regiónu by mal preukázať minimálnu energe tickú a materiálovú náročnosť, a to tak počas realizácie ako aj počas celej svojej životnosti. Ekonomické hodno tenie rôznych infraštruktúrnych a iných zámerov by malo byť komplexné- je preto treba opustiť zjednodušené posudzovanie na základe najnižšej ceny vstupnej investí cie. Štúdia navrhuje aj odlišný prístup k fiškálnej konso lidácii a k fiškálnym reformám v porovnaní s„common wisdom“(všeobecným názorom) a viacerými oficiálnymi materiálmi. Inak definuje tzv. pro-rastový daňový mix, zdôrazňuje obidve základné funkcie daní – fiškálnu a re distribučnú, t.j. ako nástroj zmierňovania nerovností. Kri ticky sa vyjadruje k tzv. výdavkovým stropom a navrhuje koordináciu vládnej anticyklickej politiky s politikou NBS. Štúdia si v 5. kapitole kladie otázku, či má SR v Eu rópskej únii iba automaticky akceptovať, čo navrhnú naj silnejší hráči(byť tzv. policy taker), alebo má mať ambíciu podieľať sa na tvorbe európskych politík(byť tzv.„policy maker“), t.j. byť hráčom, ktorého hlas pri formovaní eu rópskych politík bude počuteľný. Materiál Moderné a úspešné Slovensko sa„stavia do zákrytu“ s dokumenta mi vlád, ktoré si zriedkavo – ak vôbec – kládli otázku, akú pozíciu má Slovensko zastávať v kľúčových otázkach, ako je napríklad ekonomické riadenie eurozóny. Bez strategického uvažovania o týchto otázkach vlády SR re agujú ad hoc a ešte častejšie sa mechanicky prikláňajú k rozhodnutiam silných štátov eurozóny. Štúdia prezentuje sociálno-demokratické návrhy na to, ako pokračovať na pr. v reforme fiškálnych pravidiel, v posilnení dvojitého mandátu ECB, atď. V 5. kapitole Solidárna spoločnosť si kladieme otáz ku, aké budú dôsledky environmentálnej a digitálnej transformácie na zamestnanosť, na mieru nerovností, úroveň chudoby a pod., inými slovami na sociálnu udrža teľnosť a inkluzívnosť slovenskej spoločnosti. Aké politi ky by mohli podporiť pozitívne dôsledky, resp. zmierniť negatívne dôsledky? Aká bude úloha odborov a sociál neho dialógu v nových podmienkach? Okrem zmierňovania miery nerovnosti daňovými nástrojmi, musia aj nízkopríjmovým rodinám zabezpečiť podmienky pre dôstojný život sociálne transfery a služ by vo verejnom záujme určené pre každého(univerzálny sociálny štát). Dostupnosť k vzdelaniu, k zdraviu a k bý vaniu(právo na bývanie ako ľudské právo- koniec bezdo movectva) a právo na slušnú prácu(tzv. decent job – ter mín, ktorého autorom je bývalý generálny riaditeľ Medzinárodnej organizácie práce Juan Somavia) pomô žu riešiť pascu chudoby, energetickú chudobu i pracujú cu chudobu. Solidárna spoločnosť musí zabezpečiť envi ronmentálnu spravodlivosť(dostupnosť k čistej vode, a pod.), starostlivosť o seniorov(udržateľný dôchodkový systém, opatrovateľskú a zdravotnú starostlivosť) a riešiť rómsku otázku. Naše kapacitné možnosti sú obmedzené, a preto na všetky zmienené otázky nie sme schopní odpovedať. Ich náčrt je dôležitý však preto, aby sme naznačili, kde v uva žovaní o solidárnom, ekologickom a modernom Sloven sku treba pokračovať. 5 Drahokoupil, Jan/Fabo, Brian: The limits of foreign-led growth: Demands for skills by foreign and domestic firms. In: Review of International Political Economy, 2020(DOI: 10.1080/09692290.2020.1802323) 6 Pavlínek, Petr: Dependent Growth: Foreign Investment and the Development of the Automotive Industry in East-Central Europe. 2017. Cham. and Rodet-Kroichvili, Nathalie/Heim, Stéphane/Woessner, Raymond: Internationalisation de la recherche et développement: quelles stratégies des constructeurs automobiles dans l’espace est-européen et méditerranéen? In: Revue de la régulation, 2015. 15(1)(https://journals. openedition.org/regulation/10605; 2018. 3

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO 1. DIVERZIFIKÁCIA, DIGITALIZÁCIA A KONKURENCIESCHOPNOSŤ SLOVENSKÉHO HOSPODÁRSTVA- NÁSTROJE ROZVOJA A ODOLNOSTI Hospodársky rast Slovenskej republiky ako štátu s ma lým ekonomickým rozmerom je tradične viac ťahaný expor tom ako domácou spotrebou. Znamená to, že na jednej stra ne musí byť hospodárstvo konkurenčne schopné presadiť sa na zahraničných trhoch, na strane druhej je citlivé od porúch, ktoré na trhoch kľúčových odberateľov jeho pro dukcie vznikajú. Neprimerane vysoká koncentrácia hospo dárstva, ktorá sa odráža v príliš úzkej exportnej orientácii túto citlivosť, či dokonca zraniteľnosť, zvyšujú. Konkurencieschopnosť slovenského hospodárstva zá visí od toho, ako rýchlo sa dokáže adaptovať na meniace sa vonkajšie požiadavky, ktoré nie sú v jej rukách, ako dokáže investovať do inovácií a predovšetkým, ako inovatívny a adaptabilný je kľúčový rozvojový faktor-ľudský faktor. 1.1. DIVERZIFIKÁCIA AKO JEDEN Z NÁSTROJOV ROZVOJA A ODOLNOSTI Koronakríza nanovo odhalila zraniteľnosť slovenskej ekonomiky a osobitne priemyslu. Počas jarného lockdownu Slovensko utrpelo jeden z najväčších poklesov priemyselnej výroby spomedzi všetkých krajín Európskej únie. V máji 2020 bola priemyselná výroba stále o 33,3% nižšia ako pred rokom. Treba ale dodať, že priemyselná produkcia kle sala už aj v druhej polovici roka 2019, v decembri 2019 už piaty mesiac po sebe a oproti decembru 2018 sa znížila o 7,1%. Z odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom po klese produkcie v priemysle v r. 2019, najvýznamnejšie zní ženie zaznamenali výroba dopravných prostriedkov o 11% 7 . Slovenská ekonomika ako ekonomicky malý štát je viac ako stredne veľké a veľké ekonomiky(možno s výnimkou nemeckej ekonomiky) orientovaná na export a má málo di verzifikovanú štruktúru priemyslu zavesenú najmä na auto mobilovom priemysle a elektrotechnickom priemysle. Spo lu s dovozom dosiahla otvorenosť slovenskej ekonomiky (dovoz a vývoz ku HDP) úroveň v r. 2018 až 190%. Vyššiu mieru otvorenosti dosiahli v EÚ už iba Luxembursko(387 percent HDP), Malta(269 percent HDP) a Írsko(212 per cent HDP). Export je dôležitým ťahúňom rastu a jeho pokles už v 2. štvrťroku 2019 mal za následok spomalenie rastu HDP. 8 V štruktúre exportu sú s podielom 65,2% na prvom mieste stroje a prepravné zariadenia. Z odvetvového hľadiska je to predovšetkým automobilový priemysel. Na jednotku jeho vývozu pripadá až 76 stotín jednotiek dovozu, čo odráža rozsiahle medzinárodné dodávateľsko-odberateľské väzby tohto odvetvia a to napriek tomu, že sa podarilo vybudovať značnú dodávateľskú sieť na Slovensku. Export smeruje prevažne do štátov EÚ(80%), z toho až 21,8% do Nemecka, 10,8% do Česka a v poradí nasledu jú dva ďalšie štáty V4. Slovenský automobilový priemysel je v rukách zahra ničných investorov. Na začiatku transformačnej recesie vstup zahraničných investorov ako nemeckého VW bol po zitívnym signálom pre zahraničné investície a pomohol riešiť nezamestnanosť, ktorá počas transformačného obdobia nadobudla sociálne takmer neudržateľné hodnoty. Značná orientácia na zahraničných investorov prináša aj niektoré otázniky. Dnes o budúcnosti slovenského automobilového priemyslu sa rozhoduje vo Wolfsburgu, v Paríži, v Soule či v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska. Bo li by tieto rozhodnutia diametrálne iné, keby sa o nich rozho dovalo v Bratislave, Trnave, Nitre či v Žiline? 9 Vlády v post transformačnom období sa ekonomickou štruktúrou Slovenska a jej závislosťou na exporte a zahra ničných investíciách 10 nezaoberali, alebo ak aj áno a prijali 7 Priemyselná produkcia v decembri 2019. ŠÚ SR. Na rozhraní júna-júla 2020 k najrýchlejšiemu naštartovaniu dochádza u automobilového priemyslu ako kľúčového odvetvia v slovenskom priemysle. Mesačný bulletin NBS. Október 2020. http://www.nbs.sk/_img/Documents/_MesacnyBulletin/2020/protected/mb1020.pdf 8 Správa o ekonomike SR. September 2019. NBS.https://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/SESR/2019/protected/SESR_0919sk.pdf 4

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO v tomto smere viaceré dokumenty, ich realizácia narážala na rezortizmus, konzervativizmus výkonnej moci a prípadne odpor časti podnikateľských kruhov. Je zrejmé, že malá ekonomika nemôže mať diverzifiko vanú štruktúru hospodárstva v takom rozsahu ako stredne veľká alebo veľká ekonomika. Na druhej strane nadmerne vysoká závislosť na jednom či dvoch exportných odvetviach vystavuje hospodárstvo malej ekonomiky značným rizikám. K rizikám málo diverzifikovanej priemyselnej štruktúry s dominantným postavením automobilového priemyslu v SR patrí citlivosť na konjunktúrny cyklus doma a osobitne v za hraničí(počas finančnej a ekonomickej krízy Nemecko bolo nútené zaviesť šrotovné, aby zamedzilo extrémnemu prepa du dopytu po produkcii domáceho automobilového prie myslu). Rizikom môže byť i prebiehajúca zelená transformá cia a s ňou napríklad aj v blízkej budúcnosti výraznejší podiel verejnej dopravy na úkor individuálnej dopravy, tlak spoloč nosti na znižovanie škodlivých emisií a pod. Medzi riziká vyššieho podielu zahraničných investícií 11 patrí aj hrozba dezinvestícií zvlášť vtedy, keď zahraničný in vestor hlavné investičné výhody už vyčerpal(napríklad koniec daňových prázdnin a iných investičných stimulov, nízka cena práce, a pod.) a jeho tzv. utopené náklady(sunk costs) neboli priveľké. Vysoký podiel závislosti na priamych zahraničných investíciách predstavuje preto ďalšie potenci álne riziko. Prvky vysokej koncentrácie výroby sú charakteristické i pre veľké poľnohospodárske podniky, v ktorých dominuje produkcia niekoľkých produktov(repka olejná, kukurica, obilie). 12 Nízke zhodnotenie produkcie doma, vyčerpávanie pôdy a nutnosť používať rastúce množstvo umelých živín a pesticídov, zvýšené riziká dopadu klimatických zmien a pod. patria medzi dôsledky vysokej koncentrácie rastlinnej pro dukcie. Sporná je preto ekonomická výhodnosť z vysokej kon centrácie výroby dosahovaná ignorovaním externalít – ako sme už naznačili – postupným vyčerpávaním rezerv pros tredia, ohrozovaním zdravia populácie a pod. Plným interna lizovaním externých nákladov do kalkulácií výrobcov by sa výhodnosť z vysokej koncentrácie výroby v poľnohospo dárstve s najväčšou pravdepodobnosťou stratila. Vysoká koncentrácia v energetike a dlhé dopravné cesty zdražujú energie pre odberateľov – podniky i sektor domácností(napr. náklady s transmisiou energií vrátane do dávok tepla dodávateľmi tepla, ktorí profitujú z lokálneho monopolu). Politika podpory takýchto tendencií brzdí nové trendy v rozvoji lokálnej energetiky, v produkcii tepla jeho odberateľmi a pod. Naznačuje to, že nielen priemysel, no i iné odvetvia, i keď v menšej miere, vyžadujú diverzifikáciu. Diverzifikáciu slovenského hospodárstva nechápeme ako akékoľvek znevýhodňovanie existujúcich vysoko pro duktívnych segmentov hospodárstva, ale ako vytváranie priaznivých podmienok pre vznik nových inovatívnych pod nikov naprieč hospodárstvom, ktoré budú perspektívne konkurencieschopné a budú preto prispievať aj k diverzifiká cii exportu priamo alebo sprostredkovane cez dodávateľ sko-odberateľské vzťahy. Už sme uviedli, že slovenské hospodárstvo je vysoko závislé na exporte. Je to jeden z rizikových faktorov. V prí pade kríz, akou je i táto, vysoká vývozná závislosť má za následok prudký pokles HDP, rast nezamestnanosti a vážne sociálne dôsledky. Podpora diverzifikácie exportu(ako medzirezortného programu) by mala byť zameraná na väčšiu odvetvovú a ge ografickú diverzifikáciu. Inštitucionálne zabezpečenie vývo zu poskytuje okrem MH SR, EXIM banka a SZRB. V rezorte MH SR pôsobí príspevková organizácia SARIO, ktorá má dvojitý mandát: získavať zahraničných investorov a podpo rovať zahraničný obchod. Pokiaľ sa nepodarí posilniť kompe tencie SARIO v tomto smere, je treba zvážiť vytvorenie oso bitnej Agentúry pre rozvoj exportu. Bude potrebné aj začať vytvárať zahraničné kancelárie na podporu exportu a merať ich výkonnosť uzatvorenými exportnými kontraktmi. Inšti tút ekonomických diplomatov na MZV SR sa neukázal ako efektívny nástroj na podporu zahraničnoobchodných vzťa hov. Podpora diverzifikácie slovenského hospodárstva, ako sme už naznačili, by sa nemala obmedzovať iba na priemy sel, napriek tomu, že je a zrejme zostane kľúčovým odvet vím v štruktúre slovenského hospodárstva. Nástrojmi diver zifikácie sa môžu stať i zelená transformácia a podpora lokálneho rozvoja, o ktorých pojednávame na inom mieste. Zvyšovanie potravinovej sebestačnosti bude vyžadovať rast produktovej diverzifikácie u veľkých a stredne veľkých poľnohospodárskych podnikov a nadväzujúceho spracova nia produkcie. Lokálny rozvoj si vyžiada podporu rozvoja 9 Konkurencieschopnosť automobilového priemyslu závisí od mnohých faktorov: od finančných zdrojov, od rozvinutého výskumu, od strategického marketingu, ktorý identifikuje trhy a usmerňuje výskum, vývoj a produkciu, aby reagovali na individualizáciu požiadaviek zákazníkmi prechodom na individualizáciu hromadnej výroby umožnenú technologickým pokrokom. Pri rozhodovaní o tom, ako ďalej v automobilovom priemysle, treba brať do úvahy všetky tieto faktory. Miesto rozhodovania nie je to kľúčové. Rozhoduje sa tam, kde sú na to vytvorené predpoklady. Slovenská republika nemá ani inštitucionálne predpoklady, ani finančné zdroje a ani dostatočné ľudské zdroje, aby takéto rozhodnutia mohla robiť. 10 O týchto otázkach rokovali napr. Rada vlády pre export, Rada vlády pre vedu, techniku a inovácie a prijali viaceré odporúčania najmä k RIS3SK(Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR), pre hospodársku politiku, atď. 11 Podiel priamych zahraničných investícií na tvorbe hrubého fixného kapitálu bol v roku 2017 na úrovni cca 10% a po roku 2013 vykazuje pozvoľný a pomerne stabilný nárast. Hospodársky vývoj Slovenska v roku 2019. Ekonomický ústav SAV, Bratislava 2020, str. 38. 12 V jednom zo svojich medializovaných vystúpení upozornil na to nový minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján Mičovský. 5

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO zeleninárstva a ovocinárstva, lokálnych produktov podľa schémy Food for fork(vo voľnom preklad Strava na vidličku), vytvárania vertikálnych sietí pre malých farmárov(odber, skladovanie, balenie, spracovanie, predaj). Podporou diverzifikácie energetiky a osobitne lokál nou energetikou sa zaoberáme na inom mieste. Vo veľkostnej štruktúre slovenského hospodárstva do minujú mikropodniky(0-9 zamestnancov), ktoré predstavu jú 96,9% celkového počtu podnikateľských subjektov, nasle dujú malé podniky s 10 až 49 zamestnancami(podiel 2,4%) a stredné podniky s 50 až 249 zamestnancami(podiel 0,5%). 13 Práve malé a stredné podniky(MSP) sa v koronakríze ukáza li ako najzraniteľnejšie. Vysoký podiel mikropodnikov a malých podnikov môže byť prekážkou pri ich prípadnej exportnej orientácii, pri za vádzaní inovácií náročnejších na investície a pod. Až 71,2% exportu SR pripadá na podniky, v ktorých zamestnanosť je vyššia ako 250, t.j. podiel malých a stredných podnikov je menší ako 28%. Za ostatné roky narástol podiel MSP v high tech, ale takmer 94% z celkového počtu malých a stredných podni kov pôsobiacich v r. 2019 v high-tech sektoroch bolo evido vaných v high-tech službách(poznatkovo/znalostne inten zívne služby s vysokou technologickou úrovňou) a len viac ako 6% MSP bolo aktívnych v high-tech odvetviach prie myselnej výroby. Tento podiel nie je veľmi priaznivý a pou kazuje na pretrvávajúce medzery resp. neexistenciu previa zania univerzít a VŠ na podnikateľskú sféru. Kým veľké podniky sú schopné financovať svoj podnikový výskum, MSP nemajú vlastný výskum a sú odkázané na pomoc zvon ka. 14 Podmienky na transformáciu mikropodnikov na malé, malých na stredné a stredných na veľké podniky nie sú dostatočne vytvorené, napriek tomu, že v SR existuje program podpory MSP už od 90. rokov a má dostatočné inštitucionálne zabezpečenie(SZRB, SIH, Slovak Business Agency, predtým NARMSP). Vláda by sa mala zaoberať otázkou, či sú tieto inštitúcie dostatočne efektívne. 1.2. UDRŽATEĽNÁ KONKURENCIESCHOPNOSŤ Konkurencieschopnosť je v strede pozornosti vlád nych politikov, pravicových think-tankov a médií. Podnika teľská sféra kritizuje, ak sa zhorší umiestnenie Slovenska na rebríčku pripravovanom Svetovou bankou Doing Business alebo rebríčku ekonomickej slobody(Index of Economic Freedom), ktorý ročne pripravuje jeden z najvplyvnejších konzervatívnych think-tankov USA The Heritage Founda tion. Obidva uvádzané rebríčky sa zameriavajú iba na pod mienky podnikania. Index Doing Business zahrnuje pod mienky ako dostupnosť úverov, vymáhanie kontraktov, ochrana menšinových vlastníkov a pod., ktorých zlepšova nie môže pomôcť rozvoju podnikania. Iné ako flexibilné pod mienky zamestnanosti a náklady na prepúšťanie a čiastočne aj daňové a odvodové zaťaženie, ktoré Index hodnotí ako tým lepšie čím je nižšie, resp. čím sú podmienky laxnejšie, spochybňujeme. Index Doing Business nepokladáme preto za index, ktorý by dostatočne meral podmienky pre udrža teľnú konkurencieschopnosť. 15 Ešte viac spochybňujeme výpovednú schopnosť Inde xu ekonomickej slobody, ktorý medzi 12 indikátormi, vychá dzajúc z ideológie„free market,“ negatívne hodnotí ukazo vatele charakterizujúce„veľkosť“ štátu(vládne výdavky, daňové zaťaženie) alebo pracovno-právnu legislatívu obme dzujúcu trh práce. 16 Sociálno-demokratický pohľad na konkurencieschop nosť je iný: Nepodporuje akúkoľvek ale udržateľnú konku rencieschopnosť: t.j. založenú na environmentálnej a sociál nej udržateľnosti, zahrnujúcej aj koncept„decent jobs“ alebo „good jobs“. Odcudzuje konkurencieschopnosť založenú na súťaži ku dnu, resp. založenú na environmentálnom, sociál nom a daňovom dumpingu. Najbližšie sa k nášmu chápaniu konkurencieschopnosti blíži Globálny index konkurencieschopnosti č. 4, ktorý meria faktory konkurencieschopnosti v období 4. priemyselnej re volúcie. V tejto podobe ho publikuje Svetové ekonomické 13 Malé a stredné podnikanie v číslach v roku 2019. http://monitoringmsp.sk/wp-content/uploads/2020/07/MSP_v_cislach_2019.pdf 14 V roku 1970 vznikol Cambridge Science Park, ktorý transformoval Cambridge z trhového mesta na jedno z technologických centier na svete založenom na kooperácii univerzity a malého a stredného podnikania. Až 61% spoločností dnes fungujúcich v Cambridgeskom vedeckom parku vzniklo priamo v ňom. Dodnes v ňom pôsobí až 130 spoločností zamestnávajúcich viac ako 7 tisíc vysokokvalifikovaných zamestnancov. 15 Podľa Doing Business v r. 2020 je Slovensko na 45. mieste so skóre 75,6. Doing Business, https://www.doingbusiness.org/en/data/exploreeconomies/slovakia 16 Podľa Indexu ekonomickej slobody je Slovensko na 60. mieste ako„mierne slobodné“. https://www.heritage.org/index/about 6

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO fórum(WEF) od r. 2018. Správa WEF z r. 2019 skúma vzťa hy medzi konkurencieschopnosťou, zdieľanou prosperitou a environmentálnou udržateľnosťou. Zdôrazňuje, že konku rencieschopnosť, vytváranie rovnejšej spoločnosti ponúka júcej príležitosti pre každého a environmentálne udržateľ nejší systém sa vzájomne nevylučujú. Kritizuje, že desiatky rokov presadzovaný dôraz iba na ekonomický rast bez dôra zu na to, že rast má byť inkluzívny a environmentálne udrža teľný, má katastrofálne dôsledky na Zem a ľudstvo. 17 V nasledujúcom texte pod konkurencieschopnosťou budeme mať na mysli sociálne a ekologicky udržateľnú kon kurencieschopnosť. 1.2.1. KONKURENCIESCHOPNOSŤ: NÍZKE MZDY ALEBO RAST PRODUKTIVITY PRÁCE? Správa Komisie o Slovensku 2019 uvádza, že SR pre stala byť lídrom v raste produktivity práce, keď rast nákla dov práce väčšinou zaostával za rastom produktivity. V po sledných rokoch sa však rast produktivity výrazne spomalil pri zrýchlení rastu nákladov práce. 18 Osobitne sa to ukázalo v spracovateľskom priemysle, keď priemerný rast produkti vity práce sa spomalil na 2,8% ročne, kým priemerný rast reálnych miezd v rokoch 2015 – 2019 bol až 5,6%. Stratil sa tak, podľa správy, pilier konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Za nárastom mzdovej hladiny a nákladov práce bolo niekoľko faktorov: napätie na trhu práce, keď dopyt po prá ci prevyšoval ponuku a tlačil na rast miezd a niektoré admi nistratívne opatrenia ako rast minimálnej mzdy, príplatky k mzdám napríklad za nadčasy a prácu v noci a pod. Správa ďalej uvádza, že od roku 2014 mzdová kvóta (mzdy na HDP) stúpala, až v roku 2019 dosiahla svoju re kordnú hodnotu tesne nad 48% a od hodnoty EÚ 15 bola vzdialená už len 6 percentuálnych bodov. Takéto zvýšenie mzdovej kvóty môže podľa Komisie znamenať ohrozenie konkurenčnej výhody nízkych nákladov, keďže sa stráca tzv. mzdový vankúš, ktorý znamenal podporu konkuren cieschopnosti cez nízku mzdovú hladinu. Rýchlejší rast mzdových nákladov ako rast produktivity práce neznamená, že sme dosiahli mzdovú úroveň tzv. sta rých štátov EÚ, ako to aj porovnanie mzdových kvót doku mentuje. Slovenská ekonomika zostáva naďalej v porovnaní s nimi nízkopríjmovou ekonomikou, resp. v porovnaní s EÚ 27 zostáva v pasci úrovne stredného príjmu. Spomalenie resp. zastavenie rastu produktivity práce v ostatných rokoch je charakteristické pre väčšinu štátov EÚ a zrejme súvisí s nedostatočnými investíciami podnikateľskej sféry ako i s nedostatočnými investíciami vlád štátov EÚ do infraštruktúry, vzdelania a výskumu a vývoja, ktoré by mohli stimulovať inovácie a rast produktivity práce. Kovidová po moc by nemala preto zakonzervovať terajšiu úroveň podni kania charakterizovanú spomalením rastu produktivity prá ce a nedostatočnými investíciami do inovácií. Správa Komisie varuje, že reálna prax nereagovala na výzvy Priemyslu 4.0 a zdá sa, že nová vlna automatizácie, robotizácie a digitalizácie produkcie zasiahne reálne fungo vanie slovenských podnikov s výrazným oneskorením. Tre ba súhlasiť, že pokiaľ bude chýbať konkrétna podpora verej ných politík a budú pokračovať nízke investície do inovácií, konkurencieschopnosť Slovenska bude naďalej závislá na nízkej mzdovej hladine. Inými slovami, chyba nie je v raste miezd, ale v nedos tatočnom inovačnom potenciáli slovenského hospodárstva. Podľa Innovation Scorebord patrí Slovensko s úrovňou 72,48 medzi miernych inovátorov, ako to vyplýva z prilože ného grafu. 19 17 The Global Competitiveness Report 2019. http://www3.weforum.org/docs/WEF_TheGlobalCompetitivenessReport2019.pdf 18 Správa o Slovensku 2019. https://ec.europa.eu/slovakia/sites/slovakia/files/prehladna_prezentacia_spravy_o_slovensku_2019.pdf 19 European Innovation Scoreboard 2020. https://ec.europa.eu/docsroom/documents/42981 7

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO Graf č.1: Štáty EÚ podľa Innovation Scorebord 1.2.2.KONKURENCIESCHOPNOSŤ SPRACOVATEĽSKÉHO PRIEMYSLU Spracovateľský priemysel zostáva nosným odvetvím slovenského priemyslu, a preto udržanie a zvyšovanie jeho konkurencieschopnosti je kľúčové. Konkurencieschopný spracovateľský priemysel musí na jednej strane prechádzať zelenou transformáciou a transformáciou na Priemysel 4.0 (zjednodušene digitálnou transformáciou), čo dokáže iba nasadením inovácií z vedy a výskumu. Na strane druhej táto transformácia by mala zabezpečiť ponuku vysokokvali fikovanej a dobre platenej práce, vylúčenie agentúrnej práce a práce na živnosť, kde to nie je podmienené charakterom práce, zabezpečovať dobré pracovné podmienky a pod. Aj dočasná kovidová pomoc štátu(kurzarbeit) musí byť pod mienená zachovaním a stabilizáciou zamestnanosti a táto podmienka musí byť vymáhateľná. V roku 2010 zverejnila Slovenská akadémia vied dote raz najkomplexnejšiu stratégiu rozvoja slovenskej spoloč nosti 20 . V nej sa uvádza, že rýchly postup globalizácie vedie k internacionalizácii všetkých procesov spracovateľského priemyslu a k zmene paradigmy podnikania, ktorá sa preja vuje v spracovateľskom priemysle v raste produktivity, v celosvetovej harmonizácii podnikových kultúr, vo vytváraní pružných svetových informačných sietí a z toho rýchlo vzni kajúcich a zanikajúcich podnikateľských sietí. Aj priemysel SR musí reagovať na túto novú paradigmu zásadnou reštruk turalizáciou riadiacich procesov v podnikoch vrátane zmeny podnikovej kultúry. Zmena vonkajšieho prostredia a rých losť týchto zmien si vyžadujú rýchlejšiu reakciu v priemysel nej podnikovej sfére. Bez reakcií na tieto zásadné zmeny každá firma skôr či neskôr stratí svoju konkurenčnú schop nosť. Nová paradigma si vyžaduje aj zásadnú zmenu v štruk túre dosahovania konkurenčnej schopnosti na globálnych trhoch. Tú už nebude možné dosahovať nízkymi mzdami, no rastom pridanej hodnoty dosahovanej produktovými, technologickými či organizačnými inováciami. Podnikovú sféru čaká i zelená transformácia. Vlády sa bu dú snažiť internalizovať negatívne externality podnikateľskej činnosti ako napríklad emisie CO2 zdaňovaním. Súčasťou novej paradigmy bude priemyselná stratégia zameraná na celý životný cyklus produktov(pozri cirkulárna ekonomika). Všetky tieto zmeny sú charakteristické pre hospodárske stratégie so sociálnodemokratickou orientáciou. Konkurencieschopnosť spracovateľského priemyslu bude závisieť od výsledkov výskumu a vývoja nových tech nológií, využívania najnovších informačných a komunikač ných prostriedkov, ktoré budú základom novej generácie priemyslu označovaného ako Priemysel 4.0. Podnik budúc nosti bude podnik založený na inovačnej výkonnosti spoje nej s tvorbou nových a efektívnych výskumných, produkč ných, predajných a užívateľských sieti spojených s vysokokvalifikovanými ľudskými zdrojmi. Otázkou je, kde sa na ceste za„podnikom budúcnosti“ na chádza súčasná podnikateľská sféra. 20 Stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti. https://archiv.vlada.gov.sk/old.uv/data/files/5613.pdf 8

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO Rámček č. 1. Ako sa formovala súčasná štruktúra priemyslu v Slovenskej republike Po období transformácie z centrálne plánovaného na trhové hospodárstvo a po vstupe SR do EÚ sa postupne sformovala štruktúra spracovateľského priemyslu v čiastočne podobnej štruktúre ako pred trans formáciou, no s vysokým podielom automobilového priemyslu. V prvej dekáde transformácie slovenského hospodárstva zohrával dôležitú úlohu z hľadiska produkcie a stability zamestnanosti chemický a farmaceutic ký priemysel a textilný priemysel. Chemický priemysel v deväťdesiatych rokoch minulého storočia ťažil predo všetkým z ukončených modernizačných investícii a vlastného priemyselného vývoja a inovácii z konca osem desiatych rokov v rafinovaných ropných produktoch, v polyméroch a výroby antioxidantov a plnív do polymérov. Na začiatku tejto dekády boli ich výhodou aj pomerne výhodné ceny ropy a zemného plynu. Tieto výhody postupne zanikli. Novým zásadným konkurentom slovenskému chemickému priemyslu sa stal čínsky chemický priemysel, ktorý od začiatku 21. storočia mal mimoriadne vysokú dynamiku rastu. Tá nebo la založená iba na lacnej pracovnej sile a znížených limitoch na ochranu životného prostredia, no hlavne na kvalitnej výskumnej základni a rýchlych inováciách priemyselnej produkcie. Textilný priemysel v prvých trans formačných rokoch ťažil z nízkej ceny práce a z nízkej hodnoty slovenskej koruny. Produkcia sa uskutočňovala predovšetkým formou„ práce vo mzde“ a zamestnávala ženskú pracovnú silu s veľmi nízkymi zárobkami. To znižovalo počet nezamestnaných v mnohých okresoch postihnutých hospodárskou transformáciou. Tento spôsob zamestnávania začiatkom tohto storočia pominul a dnes je textilný priemysel marginálnym priemysel ným odvetvím SR. Rozhodujúcim odvetvím v spracovateľskom priemysle je automobilový priemysel so štyrmi poprednými nad národnými investormi zameraný na produkciu osobných automobilov. V máji 1991 nemecký koncern Vol kswagen založil spoločný podnik s vtedajším výrobcom automobilov v Bratislave BAZ. Dnes Volkswagen Slovakia, a.s. je 100% dcérou materského Volkswagen AG. Po vstupe SR do EÚ začala svoju činnosť v Trna ve trnavská Groupe PSA Slovakia a na severozápade Slovenska pri Žiline juhokórejská Kia Motors Slovakia s.r.o. z koncernu HUYNDAI. V polovici druhej dekády 21.storočia začala činnosť britská Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. V podnikoch automobilového priemyslu(4 výrobné závody a 2 výrobcovia kategórie TIER1) je zamestnaných viacej ako 177 tisíc zamestnancov a spolu priamymi a nepriamymi dodávateľmi okolo 275 tisíc zamestnancov. Podiel automobilového priemyslu na tvorbe HDP je 13,9%, na celkovom exporte SR 46,6% a na priemyselnej produkcii 49,5%. Ako sme už uviedli vyššie, cieľom diverzifikácie sloven ského hospodárstva nemá byť diskriminovať existujúce konkurencieschopné podniky, no vytvárať priaznivé pod mienky pre vznik nových inovatívnych a„zelených“ podni kov, ktoré nahradia zastaralé podniky, resp. podniky s vyso kou environmentálnou stopou ako je to napr. na Hornej Nitre. Vlády SR by zároveň mali prestať ponúkať investičné stimuly pre domáce a zahraničné firmy, ktoré by málo diver zifikovanú štruktúru ešte viac zakonzervovali. Slovenský automobilový priemysel dnes už nie je „montážnou halou“ 21 a už ani neobstojí názor, že nie je dostatočne pripravený na nové sofistikované trendy rozvo ja, akými sú produkcia elektromobilov, automobilov na hyb ridné pohony a alternatívne palivá(vodík). Transformáciou závodu na elektromobily prechádza závod VW v Martine, v Bratislave vyrába VW už tri takéto modely, elektromobily už začali vyrábať i PSA a KIA. 23 Vysoký podiel viazania málo kvalifikovanej a nízko pla tenej práce, charakteristický pre prvé fázy rozvoja automo bilového priemyslu v SR, ustupuje požiadavkám na vyššiu a vysoko kvalifikovanú prácu. Vyžaduje si to efektívne zvlád nutie častých inovácií, zavedenie najpokrokovejších techno lógií, vysokú opakovanú kvalitu, individualizáciu hromadnej výroby podľa špecifických prianí zákazníka a pod. Už dávno sa nejedná o nízkopríjmové kategórie zamestnancov, nao pak, automobilový priemysel je priemyslom s najvyššími 21 Závody automobilového priemyslu na Slovensku už nie sú tzv. montážnymi závodmi, charakterizuje ich hromadné nasadenie robotov, užitie sofistikovaných, digitalizovaných produkčných systémov založených na báze moderných strojárenských, chemických, metalurgických, digitálnych a elektrotechnických technológií, využitie automatizovaného skladovania, pružná automatizovaná vnútropodniková logistika, a pod. 22 V závodoch automobilových závodov sú okrem vozidiel s klasickým spaľovacím pohonom vyrábané spolu 4 modely BEV(Battery Electric Vehicle) a 11 modelov PHEV(Plug-In Hybrid Electric Vehicle and Hybrid Electric Vehicle). Transformácia z produkcie fosílnych vozidiel na elektromobily poukazuje na vysokú adaptabilnosť slovenského automobilového priemyslu. Na druhej strane, na čo poukazuje J. Zamkovský, emisná stopa elektromobilov je porovnateľná s dieselovými automobilmi. Navrhuje preto radikálnejšiu transformáciu: nahradiť produkciu osobných áut výrobou vozidiel pre verejnú dopravu a presmerovať investície z výstavby diaľnic a nových ciest do obnovy regionálnych dopravných sietí, elektrifikácie železníc atď. O tom podrobnejšie v kapitole Zelená ekonomika, časť Doprava. 9

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO priemernými mzdami spomedzi všetkých odvetví spracova teľského priemyslu. Nové technologické postupy ako automatizácia a ro botizácia prebiehajú v spracovateľskom priemysle SR ako celku pomalšie a je riziko, že ich akcelerácia bude znamenať výrazné prepúšťanie a rast nezamestnanosti. Podľa OECD Slovenská republika patrí z tohto hľadiska k najzraniteľnejším a až okolo 34% zamestnaných by mohlo byť prechodom na Priemysel 4.0 postihnutých. 23 Pokrok automobilového prie myslu postupne prechádzajúceho na Priemysel 4.0 však ne potvrdzuje, že by práve toto odvetvie malo byť najpostihnu tejším odvetvím spracovateľského priemyslu z hľadiska dopadov robotizácie na zamestnanosť. Výzvy pred automobilovým priemyslom v SR sú pre dovšetkým v dekarbonizácii pohonov, v uplatnení prvkov umelej inteligencie v produktoch a vo výrobných technoló giách a v demografickom vývoji a úrovni odborného a vyso koškolského vzdelávania. I keď podiel nákladov na výskum, vývoj a inovácie v automobilovom priemysle na celkových výdavkoch podnikovej sféry v SR je nadpriemerný, nie je adekvátny jeho postaveniu v hospodárstve SR. Až na malé výnimky slovenská fragmentovaná výskumná a vývojová sféra univerzít a SAV nie je schopná uspokojiť požiadavky tohto odvetvia. Z hľadiska geografického rozloženia strojárskeho prie myslu(v tom i automobilového), ako naznačuje priložený obrázok, 24 jeho najvyššia koncentrácia sa dosahuje na zá padnom Slovensku, najnižšia na východnom a južnom Slo vensku. Potenciál jeho ďalšieho rozvoja je možno hľadať práve v južných a východných regiónoch Slovenska. Z ostatných odvetví spracovateľského priemyslu sa musí výraznejšie modernizovať chemický a farmaceutický priemysel, aby si udržal svoju konkurenčnú schopnosť v stredoeurópskom priestore. Potenciál chemického priemys lu je aj vo využití výroby vodíka ako nosiča energie v nad väznosti na rozvíjajúci sa výskumný a inovačný smer v SR a v EÚ. Farmaceutický priemysel by mal aktívnejšie využívať riešenia vyvinuté v SAV zamerané na biotechnológie a gé nové inžinierstvo. Elektrotechnický priemysel má potenciál podieľať sa na produkcii prvkov pre automatizáciu a roboti záciu, optoelektronických systémov, a pod. To však nie je možné zo slovenských kapitálových zdrojov. Obr. č. 1 Geografické rozloženie strojárskeho priemyslu v SR 23 http://www.oecd.org/future-of-work/Automation-policy-brief-2018.pdf 24 Machinery& Equipment Industry in Slovakia, publikácia SARIO, Bratislava január 2020. 10

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO 1.2.3.NÁVRHY NA ĎALŠIE SMEROVANIE SPRACOVATEĽSKÉHO PRIEMYSLU Konkurenčná schopnosť hospodárstva SR, ako dominantného prvku garantujúceho nevyhnutný sociálny, environmentálny a kultúrny rozvoj Slovenska v budúcom období je založená na týchto základných smerovaniach: • Na zásadnom obrate vo vzdelávaní v SR v celej osi vzde lávacieho procesu od základného, stredného, odborného, cez vysokoškolské a celoživotné vzdelávanie. To si vyžiada obsahové, inštitucionálne a infraštruktúrne inovácie na prí pravu konkurenčne schopných ľudských zdrojov už pre bu dúcu dekádu po roku 2030. K tomu môžu slúžiť spracované Sektorové stratégie rozvoja ľudských zdrojov v rámci národ ného projektu„Sektorovo riadenými inováciami k efektív nemu trhu práce v SR“, na ktorých spracovaní sa podieľalo okolo 700 odborníkov z praxe ako reprezentantov odborov a zamestnávateľských zväzov. 25 • Na dosiahnutí zvratu v podnikovom výskume a inováci ách využitím zdrojov z Európskych štrukturálnych a inves tičných fondov(EŠIF) v rokoch 2021 až 2027 na základe schváleného strategického dokumentu RIS3 2027. 26 Výraz nejšie je treba využiť súčasný systém daňovej podpory pre výskum, vývoj a inovácie. 27 Odstrániť fragmentáciu univer zitného výskumu a reštrukturalizovať SAV na verejnopro spešnú inštitúciu. • Na zvyšovaní produktivity a pridanej hodnoty v priemys le prostredníctvom technologických a procesných inovácií a automatizácie. Orientácia podnikov na automatizáciu a digi talizáciu bude prínosná aj pre štát, kde je možné pri vyrov naní sa úrovne automatizácie a digitalizácie na úroveň tech nologicky vyspelých štátov priniesť do štátneho rozpočtu približne 16 mld.€. Tak ako inde, aj u nás bude potrebný impulz zo strany štátu napríklad prostredníctvom úľavy na dani z príjmov za splnenia určených podmienok. • Na zintenzívnení činnosti Slovenského investičného hol dingu pri poskytovaní modernizačných a rozvojových pro jektov umožňujúcich reštrukturalizáciu chemického, farma ceutického a elektronického priemyslu, aby sa výraznejšie podieľali na diverzifikácii slovenského spracovateľského priemyslu. • Na stratégii využitia vodíka ako energetického nosiča dô ležitého pre rozvoj hospodárstva SR, využiteľného najmä na reštrukturalizáciu chemického priemyslu • Podporiť SARIO v postinvestorskej starostlivosti o vý znamných investorov v SR pri ich nasmerovaní na zvýšení podielu na digitálnej a zelenej transformácii slovenského hospodárstva a pri umiestňovaní priamych investícii do re giónov východného a južného Slovenska. 1.3. DIGITÁLNA TRANSFORMÁCIA AKO NÁSTROJ KONKURENCIESCHOPNOSTI Digitálna transformácia, ktorá sa stala jednou z nos ných pilierov Plánu obnovy a odolnosti v EÚ, má byť i fakto rom rastu konkurencieschopnosti európskeho a slovenské ho podnikateľského sektora. Slovensko v digitalizácii bohužiaľ výrazne zaostáva. Podľa Indexu digitálnej ekono miky a spoločnosti(DESI) Európskej komisie obsadilo v roku 2020 až 22. miesto spomedzi 28 členských štátov EÚ. 28 Je pozadu pokiaľ ide o budovanie sietí s veľmi vyso 25 Sektorové stratégie rozvoja ľudských zdrojov sa stávajú významným informačným zdrojom pre strategické riadenie rozvoja ľudských zdrojov v SR, ktoré zabezpečí potreby trhu práce v strednodobom a dlhodobom horizonte. Národný projekt Sektorovo riadenými inováciami k efektívnemu trhu práce v Slovenskej republike sa realizuje podporou z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Ľudské zdroje www. esf.gov.sk 26 RIS3( Research and Innovation Strategies for Smart Specialisation), ktorý sa v súčasnosti spracováva(termín koniec roku 2020) a má slúžiť ako podklad k zameraniu výziev na Operačný program VaI. Vlastné zdroje podnikateľskej sféry na výskum a vývoj sú nízke, i keď ich podiel na hrubých výdavkoch na výskum a vývoj vzrástol a v r. 2018 dosiahol 48,8%. Hospodársky vývoj Slovenska v roku 2019. Ekonomický ústav SAV, Bratislava 2020. 27 Vláda sa chystá zvýšiť tzv. superodpočet, ktorý je vyšší ako v iných štátoch, no zatiaľ investície do výskumu a vývoja dostatočne nemotivuje. Dôvody nízkych investícií do VaV zrejme nie sú len na strane financovania 28 Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti(DESI) 2020. Slovensko. Index hodnotí internetové pripojenie, ľudský kapitál, používanie internetu, integráciu digitálnych technológií a digitálne verejné služby. https://ec.europa.eu/slovakia/news/desi2020_sk 11

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO kou kapacitou(VHCN) a 5G sietí, v pripojiteľnosti na inter net je na 21. mieste, je pozadu v rozvíjaní digitálnych zruč ností(na 20. mieste spomedzi krajín EÚ), vo využívaní internetových služieb kleslo zo 17. na 20. miesto(je možné, že počas koronakrízy sa tento ukazovateľ zlepší) a zaostáva pri používaní pokročilejších digitálnych technológií v podni koch. Podľa DESI podniková sféra je pozadu za európskym priemerom v integrácii všetkých digitálnych technológií. Len 11% malých a stredných podnikov(MSP) predáva online(v porovnaní s 13% v predchádzajúcom roku). 29 Zraniteľnosť MSP v koronakríze je vysoká a je pravdepodobné, že ich podiel v organizačnej štruktúre slovenského hospodárstva sa zníži, no naopak zvýši sa% tých, ktoré využívajú predaj cez internet. Nepriaznivé umiestnenie podnikovej sféry v integrácii digitálnych technológií je výsledkom i nízkej a klesajúcej miery investícií do informačno-telekomunikačných techno lógií(IKT) v rokoch 2011 až 2019, ako na to poukazuje sprá va Ekonomického ústavu SAV o hospodárskom vývoji Slo venska. 30 Podiel IKT aktív(počítačový hardvér(PH); telekomuni kačné zariadenia(TZ) a počítačový softvér a databázy (PSD)) na celkových fixných aktívach patrí medzi najnižšie v rámci ekonomík EÚ(priemer EÚ 21 je 1,1%). 31 Správa uvádza, že% podnikov s vysokým stupňom di gitálnej intenzity 32 v roku 2019 predstavuje len 18% pod nikov na Slovensku a zdôrazňuje, že nepriaznivý je relatívne nízky podiel veľkých podnikov s vysokým stupňom digitál nej intenzity. Je toho názoru, že nižšia digitalizácia môže byť aj fakto rom zaostávania slovenského podnikového sektora za prie merom EÚ, alebo za takými ekonomikami strednej a vý chodnej Európy, akými sú Česko alebo Estónsko, ktoré sú lídrami digitalizácie v regióne. Pokiaľ je tento názor správny, bude treba hľadať rieše nie. Jeho časťou je nedostatočná digitálna infraštruktúra, zodpovednosť za budovanie ktorej nesie štát. Ďalším fakto rom môže byť i nedostatočný tlak na časť podnikateľskej sféry najmä MSP, ktoré využívajú nízko platenú pracovnú silu a nie sú ekonomicky motivované nahradiť/doplniť ju di gitálnymi technológiami, ktoré vyžadujú prvotné investície a následne vyššie kvalifikovanú a drahšiu pracovnú silu. Ďalším faktorom je nepochybne úroveň vzdelávania, ktorá nie je taká, aby produkovala absolventov stredných či vysokých škôl so všetkými zručnosťami nevyhnutnými pre digitálnu ekonomiku. Návrhy, ako dosiahnuť v tomto smere zásadný obrat, sú zhrnuté v nasledujúcej časti. 1.3.1.DIGITÁLNA TRANSFORMÁCIA A POŽIADAVKY NA VZDELANIE Digitálna transformácia čaká celú spoločnosť, v ktorej čoraz väčšiu úlohu hrajú digitálne technológie. Digitálne technológie nielen transformujú prácu, ale menia i to, ako trávime voľný čas, ako sa staráme o svoje zdravie, ako ko munikujeme na diaľku, či ako sa učíme. Slovenskú ekonomiku čaká rovnako digitálna transfor mácia. Na to, aby sme úspešne zvládli digitálnu transformá ciu ekonomiky a spoločnosti, potrebujeme vzdelaných ľudí, ktorí dokážu využívať získané kompetencie v práci, pri ko munikácii s verejnou správou, či v osobnom živote. Rámec digitálnej budúcnosti Európy načrtla Európska komisia v tzv. digitálnom balíčku z februára 2020. Doku ment o vytváraní Európskej digitálnej budúcnosti 33 hovorí o troch cieľoch, ktoré sú aktuálne aj pre nás: 1) Technológie, ktoré pracujú pre ľudí – to sú také, ktoré znamenajú prínos pre každodenný život ľudí a produkuje ich silná konkuren cieschopná ekonomika rešpektujúca európske hodnoty. 2) Spravodlivá a konkurencieschopná ekonomika – založená na jednotnom trhu, na ktorom súťažia firmy všetkých veľko stí, využívajú digitálne technológie, produkty a služby v ta kom rozsahu, aby zvýšili ich produktivitu a konkuren cieschopnosť pri rešpektovaní práv spotrebiteľov. 3) Otvorená, demokratická udržateľná spoločnosť – v ktorej sa občania rozhodujú, ako budú konať, komu poskytnú svo 30 Hospodársky vývoj Slovenska v roku 2019. Ekonomický ústav SAV. Bratislava. 2020. 31 Tamže. 32 Vysoký stupeň digitálne intenzity vzniká ak podnik využíva minimálne sedem z uvedených technológií: väčšina pracovníkov používa internet, podnik má prístup k zručnostiach IKT špecialistov, pevný širokopásmový internet(rýchlosť viac ako 30 Mbps), viac ako 20% pracovníkov využíva mobilné zariadenia, má www stránku, má na www stránke niektoré sofistikované funkcionality, podnik je prítomný na sociálnych médiách, viac ako 1% obratu pochádza z e-obchodu, využíva B2C možnosti pri on-line predaji, používa CRM software, zdieľa informácie v rámci elektronického manažmentu dodávateľských sietí, platí si reklamu na internete, nakupuje pokročilé služby cloud computingu, zasiela elektronické faktúry. Tamže. 33 Shaping Europe´s digital future, COM(2020) 67 final, 19.2.2020 12

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO je dáta online aj offline. Európska cesta k digitálnej transfor mácii rešpektuje demokratické hodnoty, základné práva a prispieva ku udržateľnej, klimaticky neutrálnej a zdrojovo efektívnej ekonomike. Komisia v balíčku prijala aj ďalšie dokumenty, týkajúce sa podpory rozvoja umelej inteligencie, 34 európskej straté gie narábania s dátami, 35 o stratégii priemyselnej politiky, 36 a nasledovať budú ďalšie, týkajúce napr. malých a stredných podnikov. Európska komisia si je veľmi dobre vedomá, že bez dobre pripravených ľudí, ktorí majú potrebné zručnosti, ne bude digitálna transformácia úspešná. Preto v septembri 2020 pripravila aktualizáciu Akčného plánu digitálneho vzdelávania: Obnova vzdelávania a prípravy pre digitálnu dobu. 37 Prináša víziu pre kvalitné, inkluzívne a dostupné di gitálne vzdelávanie v Európe. Ambíciou Európskej komisie je vytvoriť do roku 2025 moderný Európsky vzdelávací priestor. Obsah dokumentu ovplyvnila aj pandémia CO VID-19, ktorá priniesla množstvo výziev pre systémy vzde lávania a odbornej prípravy, spojených s vynúteným pre chodom na režimy digitálneho online vzdelávania. Nový Akčný plán digitálneho vzdelávania 2021-27 má dve strategické priority: 1.Podporovať rozvoj výkonného ekosystému digitálneho vzdelávania, ktorý obsahuje efektívne plánovanie digitál nych kapacít, zahŕňajúcich infraštruktúru, konektivitu a digi tálne vybavenie, vrátane schopnosti využívať hybridné vzdelávanie. Okrem toho je treba poskytnúť silnejšiu pod poru učiteľom a ďalším pedagogickým zamestnancom, aby boli pripravení používať digitálne technológie vo vzdelávaní. Vzdelávanie s podporou digitálnych technológií nemô že prebiehať jednoduchou replikáciou toho, čo sa deje v triede dnes. Ani technológie ani  kompetencie nebudú stačiť na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, ak sa vzdelávací proces nezmení. Digitálny ekosystém si vyžaduje aj kvalitný obsah, používateľsky prívetivé nástroje a zabezpečené platformy s rešpektovaním sociálnych aspektov, zachovania súkromia a etiky. 2.Zvýšenie digitálnych zručností a kompetencií pre di gitálnu transformáciu. Meniaca sa spoločnosť, rovnako ako zelená a digitálna transformácia ekonomiky si vyžadujú so lídne digitálne kompetencie. Okrem nich sú však dôležité aj komplementárne zručnosti ako sú adaptabilita, spolupráca, komunikačné zručnosti, riešenie problémov, kritické mysle nie, tvorivosť, podnikavosť a pripravenosť učiť sa. Digitálna gramotnosť je kritická aj z hľadiska každodenného života na zvládanie obrovského množstva informácií, rozlišovania de zinformácií a schopnosti participovať v digitálnej spoločnos ti. Výučba informatiky a programovania pomôže žiakom lepšie pochopiť digitálny svet, rozvíjať nové zručnosti a po môcť pri väčšej orientácii na tzv. STEM odbory(matematika, fyzika, chémia, prírodoveda či informatika). Snahou je zvýšiť záujem o tieto odbory aj u dievčat, ktoré sú nielen u nás– ako potvrdil i nedávny prieskum spoločnosti Microsoft – medzi študentami týchto odborov stále zastúpené omnoho menej ako chlapci. 38 V akčnom pláne sa Európska komisia zaviazala, že za čne dialóg s členskými štátmi a pripraví odporúčanie ku dô ležitým faktorom úspešného digitálneho vzdelávania do ro ku 2022. Takisto navrhne odporúčanie pre online vyučovanie a vyučovanie na diaľku do roku 2021 a vytvorí Európsky rámec obsahu digitálneho vzdelávania. Podporí gigabitovú konektivitu škôl aj konektivitu vo vnútri škôl a členské štáty pri nákupe digitálneho vybavenia, e-learningo vých aplikácií a platforiem. Na všetkých úrovniach vzdeláva nia podporí plány digitálnej transformácie prostredníctvom spolupráce v programe Erasmus a pripraví seba-hodnotiaci nástroj SELFIE aj pre učiteľov, ktorý doplní seba- hodnotiaci nástroj SELFIE pre školy. Pre zlepšenie zručností komisia pripraví usmernenie ako zvýšiť digitálnu gramotnosť a ako bojovať proti dezin formáciám. Takisto navrhne odporúčanie na zlepšenie po skytovania digitálnych zručností vo vzdelávaní a odbornej príprave. To umožní využiť európske nástroje na investície do profesijného rozvoja učiteľov, do zdieľania dobrej praxe s dôrazom na pedagogické metódy pri kvalitnej výučbe programovania a viaceré ďalšie kroky. Európska komisia 1. júla 2020 zverejnila Európsku agendu zručností 39 , ktorá obsahuje ambiciózne ciele zame rané na zvýšenie digitálnych zručností a získania nových na najbližších 5 rokov. Jej cieľom je dosiahnuť udržateľnú kon kurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť. Dokument obsahuje 12 aktivít, z ktorých prvá je Národná dohoda o zručnostiach ako cesta k dohode aktérov na úrov ni národných štátov ako použiť európske fondy ako kataly zátor pre verejné a súkromné investície do zručností ľudí. V rámci európskeho semestra sa bude monitorovať plnenie 4 indikátorov s cieľovou hodnotou v roku 2025: zvýšiť podiel dospelých v skupine 25-64 v celoživotnom vzdelávaní za 12 mesiacov z 38% na 50%, zvýšiť účasť nízko kvalifikovaných dospelých 25-64 vo vzdelávaní za 12 mesiacov z 18% na 30%, zvýšiť podiel nezamestnaných dospelých 25-64 s ak tuálnym zapojením do vzdelávania z 11% na 20% a zvýšiť podiel obyvateľov vo veku 16-74, ktorí majú aspoň základné digitálne zručnosti z 56% na 70%. Tieto ciele sú pre SR náročné: napr. podiel na celoži 34 White Paper on Artificial Intelligence- A European approach to excellence and trust, COM(2020) 65 final, 19.2.2020 351 A European Strategy for Data, COM(2020) 66 final, 19.2.2020 36 A new Industrial Strategy for Europe, COM(2020) 102 final, 10.3.2020 37 Digital Education Action Plan 2021-27: Resetting educatiion and training for the digital age, COM(2020) 624 final 30.9.2020 38 Why don´t European Girls Like Science or Technology? https://news.microsoft.com/europe/features/dont-european-girls-like-science-technology/#sm.000d40qc917yvfeiu4j2grpby1xul 39 European Skills Agenda for for susatinable competitivness, social fairness and resilience, COM(2020) 224 final, 1.7.2020 13

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO votnom vzdelávaní vo veku 25-64 v SR je na úrovni 4% a Slovensko sa tým radí medzi päť štátov EÚ s najnižším per centom celoživotného vzdelávania. Sú dva dôležité aspekty, týkajúce sa digitálneho vzde lávania, ktoré sú navzájom prepojené. Jeden je rastúci počet digitálnych technológií(aplikácií, platforiem, softvéru) na zlepšenie vzdelávania a prípravy, príkladom môže byť online alebo zmiešané vyučovanie. Druhým aspektom je potreba vybaviť všetkých učiacich sa digitálnymi kompetenciami(ve domosťami, zručnosťami a postojmi), aby mohli žiť, pracovať a učiť sa vo svete stále viac ovplyvňovanom digitálnymi technológiami. Zvládnuť obidva aspekty digitálneho vzdelá vania vyžaduje aktivity na viacerých úrovniach zahrnujúcich infraštruktúru, stratégie, zručnosti učiteľov, žiakov, obsahu vzdelávania, hodnotenie ako aj právny rámec vzdelávania. Z tohto pohľadu rozvoj digitálnych zručností a kompetencií predstavuje nielen základ pre efektívnu digitálnu transfor máciu vo vzdelávaní, ale zároveň posilňuje profil absolventa, ktorý je schopný úspešne sa zapojiť do diania v spoločnosti. Všetky aspekty života a pracovný trh vyžadujú absolventa, ktorý nedisponuje len súborom vedomostí, ale vie svoje znalosti využívať v širších súvislostiach, v rôznych kontex toch a situáciách, ako aj produkovať nové poznatky. Je zrej mé, že program digitálnej transformácie vzdelávania bude potrebné začleniť do širšej reformy vzdelávania založenej na prechode od vedomostí ku kompetenciám aj na úrovni ško ly. To si bude vyžadovať, ako sme už naznačili, aj zmeny v obsahu vzdelávania. Pri koncipovaní priorít digitálnej transformácie by malo Slovensko vychádzať z týchto európskych kontextov 40 a zvoliť si konkrétne ciele, ktoré pomôžu digitálnej transfor mácii ekonomiky a celej spoločnosti. Ak bude iba doháňať zameškané v digitalizácii verejnej správy, na čo sa prednost ne zameriava dokument Moderné a úspešné Slovensko, bu de to málo na to, aby sa ekonomika posunula na vyššiu úro veň a dokázala si udržať konkurencieschopnosť s inými krajinami. 40 V nadväznosti na dokumenty EK predchádzajúca vláda prijala dňa 7.5.2019 Stratégiu digitálnej transformácie SR do roku 2030 a dňa 3.7.2019 Akčný plán na roky 2020-2022. Bola by to ďalšia strata, keby nová vláda na ne nenadväzovala. 14

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO 2. ZELENÁ TRANSFORMÁCIA Európske ciele zelenej transformácie počas viacročné ho finančného rámca na roky 2021 – 2027 definuje Európ ska zelená dohoda(European Green Deal), európske straté gie a požiadavky na implementáciu európskej legislatívy. Jedným z dôležitých cieľov harmonizácie národných legisla tív a prístupov je pritom zabezpečenie rovnakých podmie nok(level playing field) na spoločnom európskom trhu (Single European Market). Slovenská republika si v nadväznosti na európske ciele ako kľúčový strategický záväzok postavila dosiahnutie uhlí kovej neutrality do roku 2050. Okrem tohto záväzku sa za viazala plniť národné ciele ako ich definuje Stratégia envi ronmentálnej politiky SR do roku 2030, 41 sektorové stratégie hlavne pre energetiku a dopravu a ďalšie národné programové dokumenty. Cieľ uhlíkovej neutrality predstavuje veľkú ekonomickú a sociálnu výzvu. Slovensko patrí medzi štáty EÚ s najvyš ším podielom priemyslu na hrubom domácom produkte a zároveň medzi štáty s najvyššou energetickou náročnosťou. Na podporu realizácie cieľov EÚ a cieľov národných politík by mali slúžiť zdroje alokované v rámci viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027. Nejde o malé pro striedky, ale zároveň treba vidieť výšku tejto podpory v kon texte zdrojov rozpočtu štátu. Nemali by nahrádzať bežné investičné zdroje, ale mali by predstavovať katalyzátor zmien a inkubátor prístupov, ktoré by mal postupne finan covať štát. Hlavnými európskymi zdrojmi na financovanie zelenej transformácie by mali byť Operačný program Slovensko, ktorý bude realizovať priority identifikované v Partnerskej dohode na roky 2021-2027. Tieto zdroje s cieľom zabezpe čiť regionálnu dekarbonizáciu budú posilnené cez Mecha nizmus spravodlivej transformácie. 42 Unikátnu formu pod pory pre realizáciu dlhodobých strategických reforiem poskytne Fond obnovy. Operačný program Slovensko nadväzuje na Partner skú dohodu medzi Európskou úniou a Slovenskou republi kou a zameriava sa na nasledovné okruhy 43 : • Podpora energetickej účinnosti a znižovania emisií sklení kových plynov. • Podpora obnoviteľnej energie. • Vývoj inteligentných energetických systémov, sietí a uk ladania mimo TEN-E. • Podpora prispôsobenia sa zmene klímy, predchádzania rizikám a odolnosti voči katastrofám. • Podpora prístupu k vode a trvalo udržateľného hospodá renia s vodou. • Podpora prechodu na obehové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje. • Posilnenie ochrany prírody a biodiverzity, rozvoja zelenej infraštruktúry najmä v mestskom prostredí a zníženia zne čistenia. • Podpora trvalo udržateľnej multimodálnej mestskej mobi lity. Predmetom finančnej podpory Mechanizmu spravod livej transformácie(Just Transition Mechanism) je dosiahnu tie klimatickej neutrality EÚ do roku 2050 cestou regionál nych prístupov. JTM pozostáva z troch pilierov: z Fondu spravodlivej transformácie(JTF), schémy spravodlivej trans formácie v rámci InvestEU a úverového nástroja verejného sektora. Podpora sa koncentruje na najzraniteľnejšie územia a regióny v Európe s cieľom poskytnúť im potrebné nástroje a vedomosti, aby bola ich transformácia na nízko uhlíkové diverzifikované lokálne ekonomiky úspešná. Na Slovenska ide o 4 vybrané kraje: Bratislavský, Trenčiansky, Banskobys trický a Košický. Základom pre dekarbonizáciu bude vypra covanie akčných plánov zameraných na posilnenie regionál nej konkurencieschopnosti, zamedzenie uhlíkových únikov, na podporu úspor energie a podporu obnoviteľných zdrojov energie. Pre využitie zdrojov z Fondu obnovy je spracovaný Národný integrovaný reformný plán(NIRF), ktorého cieľom by malo byť definovanie dlhodobých strategických reforiem a kompenzácia nákladov, ktoré môžu tieto reformy mať. Ná rodný integrovaný reformný plán(NIRF) je koncipovaný tak, aby pomohol naplniť ciele zelenej transformácie. V časti o fiškálnych reformách sa zaväzuje posilniť zdaňovanie exter nalít(zdaňovanie motorových vozidiel má zohľadňovať množstvo vypúšťaných emisií CO2, zdaňovanie vonkajšej reklamy). V časti o zelenej ekonomike sa zameriava na OZE, na znižovanie spotreby energie, na odpadové hospodárstvo, na ochranu biodiverzity a podporu verejnej a osobitne že lezničnej dopravy. Súčinnosť a možné synergie medzi plánovanými prí stupmi a zdrojmi financovania(OP Slovensko, JMT,NIRP) sú v súčasnosti predmetom odbornej diskusie. Ukazuje sa, že medzi nimi existuje veľa prienikov, no i duplicít a hlavne to, že máme k dispozícii analýzy toho, kde sme, no hlavný prob lém je v definovaní a implementácii riešení. 41 https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/23592/1 42 Nie je zatiaľ rozhodnuté, či a v akej forme bude integrálnou súčasťou OP Slovensko. 43 Ide o predbežné definovanie okruhov, keďže PD a OP Slovensko sú momentálne v procese prípravy a prechádzajú rozsiahlymi konzultáciami v rámci participatívnych procesov 15

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO 2.1. TRANSFORMÁCIA ODVETVÍ, KTORÉ NAJVIAC PRISPIEVAJÚ KU KLIMATICKÝM ZMENÁM Nutnými podmienkami k splneniu doteraz najambicióz nejšieho politického záväzku Slovenska – do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, je dosiahnuť výrazný pokrok v energetickej účinnosti a v znižovaní energetickej potreby, v transformácii odvetví energetiky, dopravy, pri zásobovaní teplom a pri vyžívaní obnoviteľných zdrojov energie. Ope račný program Slovensko predpokladá aj podporu precho du na obehové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje. 2.1.1.NOVÁ PLÁNOVACIA A KOORDINAČNÁ INFRAŠTRUKTÚRA PRE ROZVOJ ENERGETIKY Hlavnú prioritu v období 2020 – 2050, ako sme už na značili, musí dostať znižovanie celkovej energetickej spotre by. Cieľ rast energetickej efektívnosti zďaleka nestačí, v bež nom živote – naopak – často nemusí viesť k celkovým úsporám energie. Aj využívanie obnoviteľných zdrojov energie(OZE) musí byť dimenzované primárne na optimali zovanú spotrebu a súčasne musí dôsledne rešpektovať kri tériá udržateľnosti. Tieto priority charakterizujúce udržateľ nú energetiku treba premietnuť do nastavenia všetkých budúcich strategických zámerov a opatrení a dôsledne ich v praxi uplatňovať. Súčasnú prax orientovanú na maximalizáciu využívania OZE bez ohľadu na ich neefektívne finálne využitie a limity prírodného prostredia, časovú aj obsahovú nekonzistent nosť verejných podporných programov, nekoncepčné na stavenie sledovaných indikátorov, formalizmus pri hodnote ní dosahovaného pokroku a absenciu hodnoverných informácií a postupov treba bezodkladne nahradiť systémo vým prístupom. Na to sú však nevyhnutné stabilné a primerané kapa city pre rozvoj udržateľnej energetiky(systémové, personál ne, technické aj finančné), a to tak na štátnej, ako aj krajskej, subregionálnej a lokálnej úrovni, s presne definovanými kompetenciami a úlohami. Takéto kapacity čiastočne existu jú na štátnej úrovni, v regiónoch však úplne chýbajú. Optimálnou základnou územnou jednotkou v rámci novej koordinačnej infraštruktúry pre rozvoj regionálnej udržateľnej energetiky sú subregióny. Na tejto úrovni musí byť udržateľná energetika(v širšom zmysle, vrátane napr. dopravy) systematicky a jednotne koordinovaná a plánova ná, a to s cieľom zvyšovať mieru energetickej sebestačnosti daného subregiónu a v rámci neho energetiku decentralizo vať(t.j. posilňovať kontrolu subregiónu nad týmto sekto rom). Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030(NECP, schválený vládou v decembri 2019) obsahuje dve nové vzájomne komplementárne opat renia, ktoré môžu naštartovať obrat od súčasnej živelnosti k systematickému rozvoju bezuhlíkovej regionálnej energeti ky. Prvým opatrením – vytvorením krajských energetických centier(KEC) – sa posilnia existujúce odborné kapacity štátnej správy(SIEA). Druhé opatrenie – regionálne centrá udržateľnej energetiky(RCUE) – predstavujú nové odborné kapacity samospráv v subregiónoch, resp. územiach mest ského rozvoja. Tieto dve opatrenia spolu s vytvorením energetických jednotiek v samosprávnych krajoch a ener getickými manažérmi na úrovni miestnych samospráv by mali tvoriť kostru budúceho systému rozvoja regionálnej energetiky. Nová plánovacia a koordinačná infraštruktúra by mala zabezpečiť kvalitný zber údajov a ich štandardizované vy hodnocovanie, zabezpečiť moderné regionálne energetické plánovanie, jednotný monitoring a hodnotenie účinnosti prijímaných opatrení, priebežnú spätnú väzbu pre tvorbu verejných podporných schém na zvyšovanie energetickej efektívnosti a využívanie OZE, podporiť implementáciu inovatívnych energetických zámerov šitých na miestne po treby a značne posilniť transfer vedomostí, dobrej praxe a informácií medzi regiónmi. Okrem stabilizácie ekonomiky regiónov zároveň zásadným spôsobom by mala prispieť k plneniu národných energetických a klimatických záväzkov Slovenska. Jadrom tohto systému budú RCUE s pôsobnosťou na území subregiónov, resp. v územiach mestského rozvoja 44 . Podmienkou oprávnenosti pre poskytnutie podpory pre RCUE musí byť primerane silný mandát zo strany dotknu tých miestnych samospráv v danom území. RCUE budú okrem prípravy a priebežnej aktualizácie nízkouhlíkových stratégií pre daný subregión podporovať ich implementáciu, pomáhať samosprávam a ďalším akté rom v území optimalizovať ich energetickú potrebu a spot rebu(nebudú však vykonávať energetický manažment kon krétnym subjektom) a budú podporovať využívanie OZE s rešpektom k limitom prostredia. RCUE budú poskytovať samosprávam služby, ktoré si v súčasnosti musia obstarávať na trhu vrátane prípravy pokladov pre tvorbu prioritných a pilotných projektov. Okrem toho budú podporovať transfer 44 https://cepa.priateliazeme.sk/nas-archiv/spravy/1269-regionalne-centra-udrzatelnej-energetiky 16

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO skúseností, informácií a dobrej praxe. Takéto, ale ani žiadne podobné kapacity na regionálnej úrovni v súčasnosti na Slo vensku neexistujú. Z regionálneho hľadiska sa vytvorením RCUE odstráni živelnosť v rozhodovaní o investíciách a projektoch týkajú cich sa energetiky v širšom zmysle, zabezpečí sa systema tické energetické plánovanie a územná harmonizácia pripra vovaných zámerov a vytvorí sa kvalitný a dostupný energetický informačný systém. Pre potreby štátnej správy RCUE zabezpečia poskytovanie štandardizovaných a hod noverných údajov a podnetov z úrovne subregiónov po trebných pre analytickú činnosť, monitoring plnenia národ ných cieľov a nastavovanie podporných schém zameraných na zvyšovanie energetickej efektívnosti a využívanie obno viteľných zdrojov. RCUE budú zároveň garanciou efektívne ho využívania verejných prostriedkov na úrovni územných samospráv. NECP predpokladá v dekáde 2021 – 2030 vybudova nie 16 RCUE, čo by pokrylo iba časť potreby celého územia Slovenska. Preto je potrebné zabezpečiť zdroje na vytvore nie takýchto kapacít vo všetkých subregiónoch a územiach mestského rozvoja(odhadovaná celková finančná potreba pre roky 2024 – 2030 je 75 mil. eur). Predpokladaný termín zriadenia RCUE je január 2024. Dovtedy je potrebné vytvo riť podmienky pre ich efektívne fungovanie: najmä vyriešiť otázku ich právnej formy, uzavrieť dohody o medziobecnej spolupráci s mandátom pre budúce RCUE na plánovanie a koordináciu udržateľnej energetiky na území subregiónov, vytvoriť a otestovať metodické postupy pre energetické plánovanie, vytvoriť systém odbornej prípravy a vzdeláva nia personálu RCUE atď. Rámček č.2. Finančná kompenzácia pre energeticky náročné podniky nie je riešením Značne energeticky náročný je aj slovenský priemysel. Aby si napriek vysokej energetickej náročnosti a vysokým cenám energií, ako nižšie vysvetlil minister hospodárstva, udržali konkurencieschopnosť, takmer 100 podnikov získa tento rok finančnú kompenzáciu pre energeticky náročné podniky. Finančnú kompenzá ciu, ktorá je v súlade s európskymi pravidlami štátnej pomoci pre energeticky náročné podniky, po súhlase Európskej komisie získalo prvýkrát minulý rok 76 spoločností spolu vo výške 40 mil. eur. Tento rok najvyššia kompenzácia pripadne spoločnosti U.S. Steel Košice, a to takmer 11,5 mil. eur. Ďalej nasledujú Slovnaft Brati slava, ktorý získa necelých 6,3 mil. eur a Mondi SCP Ružomberok s viac ako 3,1 mil. eur. V prvej desiatke sú ešte CRH Slovensko, Železiarne Podbrezová, Bekaert Slovakia, Považská cementáreň, Johns Manville Slova kia, Metsa Tissue Slovakia a Bekaert Hlohovec. Poskytnutie pomoci minister hospodárstva Richard Sulík zdôvodnil takto: „Uvedomujeme si, že ceny elektriny pre podnikateľov sú v porovnaní so zahraničím vyššie, čo znižuje ich konkurencieschopnosť. Rezort hospodárstva v súčasnosti hľadá riešenie, ktoré by prinieslo zníženie koncovej ceny elektriny, respektíve jej regulovanej časti. To by znamenalo zníženie ceny natrvalo a pre všetkých.“ Pod ľa: Takmer 100 spoločností získa tento rok finančnú kompenzáciu pre energeticky náročné podniky. Energia. sk, 23. septembra 2020. Jednou z podmienok na získanie kompenzácie je spotreba elektriny najmenej vo výške 1 GWh v pred chádzajúcom roku. Chce tým štát podporovať udržanie spotreby energie používaním neekologických techno lógií z minulého storočia a naopak pokutovať tých, ktorí by spotrebu energie pod 1 GWh znížili? Prečo finanč né kompenzácie, ktoré nie sú ničím iným ako dotáciou zo štátneho rozpočtu, nie sú určené na investície do znižovania vysokej energetickej náročnosti odvetví ako železiarstvo, oceliarstvo, metalurgia neželezných ko vov, výroba cementu, chemický priemysel, výroba celulózy a papiera a pod., ale na zakonzervovanie(či pod poru?) vysokej spotreby energií do budúcna? Okrem toho by častokrát mohli produkovať energie zo svojho odpadu alebo z obnoviteľných zdrojov. 2.1.2.VYUŽÍVANIE OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV ENERGIE Indikatívny cieľ podielu OZE uvedený v NIRP na úrovni 19,2% nie je dostatočný. Vychádza z Integrovaného národ ného energetického a klimatického plánu SR na roky 2021 – 2030 a je založený aj na predpoklade náhrady uhlia zem ným plynom ako„tranzitným palivom“ v energetickom mixe Slovenska. Nesprávnosť tohto predpokladu je vysvetlená v časti o teplárenstve. Jeho dôsledkom bude zvýšenie už aj tak nezdravo vysokej závislosti od dovozu zemného plynu(Slo vensko je po Holandsku druhá najviac splynofikovaná krajina v EÚ), zablokovanie investícií do rozvoja využívania OZE, 17

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO únik peňazí z ekonomiky a premrhanie vzácneho času na jej dôslednú dekarbonizáciu. Zvýšenie podielu OZE na hrubej konečnej spotrebe energie odporúča aj Európska komisia(na aspoň 24%), pri čom spoločný cieľ EÚ je na úrovni 32%. Veľmi dôležitou reformou musí byť prijatie kritérií udr žateľného využívania OZE. Dôsledky dlhodobo nešetrného a predimenzovaného využívania dreva na energetické účely – spôsobeného práve absenciou takýchto kritérií a zle nasta venými stimulmi na výstavbu najmä teplární – by mali byť dostatočným mementom. Táto neudržateľná prax viedla nie len k protiprávnemu spaľovaniu sortimentov vyššej kvality dreva, ktoré mali v rámci požiadavky vyššej úrovne zhodno tenia zdrojov prinášať podstatne vyšší ekonomický a spolo čenský efekt, ale aj k drancovaniu lesov, vzácnych a hodnot ných biotopov a narúšaniu ekologickej stability krajiny s následnými hospodárskymi škodami. V súčasnom programovacom období Slovensko prijalo kritériá udržateľného využívania drevnej biomasy, avšak tie platia iba pre projekty financované iba časťou EŠIF 45 a otázna je aj účinnosť kontroly ich dodržiavania. Reforma preto musí zahŕňať nielen doplnenie existujúcich kritérií a rozšírenie ich pôsobnosti na všetky verejné podporné fondy dostupné po čas celej dekády(vrátane Fondu obnovy a odolnosti, Fond spravodlivej transformácie, EŠIF a štátneho rozpočtu), ale aj prijatie nových kritérií udržateľnosti pre energetické využí vanie ostatných OZE, predovšetkým poľnohospodárskej biomasy, vody a vetra. Súčasťou reformy musí byť účinný legislatívny a administratívny rámec na zabezpečenie účin nosti kontroly dodržiavania prijatých kritérií. Rámček č. 3. Úrok z OZE vyšší ako v banke Viedenský magistrát v r. 2011 prišiel s iniciatívou nazvanou Smart City Wien. Jeho súčasťou je i iniciatí va Energia zo Slnka. Zistilo sa, že až 55,5% striech viedenských budov, t.j. asi 30 km štvorcových, je vhodných na osadenie solárnymi článkami. Pre Viedeň tento projekt realizuje Wien Energie GmbH, patriaca do spoloč nosti Wiener Stadtwerke Holding AG v 100-percentnom vlastníctve Viedne. Zaujímavou formou súkrom no-verejného partnerstva je možnosť daná obyvateľovi Viedne zakúpiť si panel pokrývajúci strechu železnič nej stanice v cene 950 eur a následne ho prenajať energetickej spoločnosti za ročných 3,1% z investovanej ceny. Na novej železničnej stanici Wien Mitte je už umiestnených viac ako 1400 fotovoltaických panelov na ploche 9000 m2. Dostala preto prezývku„ľudová solárna farma“. Podobných energetických PPP projektov ku koncu r. 2013 už vo Viedni fungovalo jedenásť. 2.1.3.KOMPLEXNÁ OBNOVA BUDOV AKO NAJVÄČŠÍ POTENCIÁL ÚSPOR ENERGIE Sektor budov ponúka najväčší potenciál úspor energie na Slovensku. Ich komplexná obnova predstavuje zároveň obrovský priestor pre inovácie, výrazné zlepšenie životných a pracovných podmienok veľkej časti populácie a rast počtu nových pracovných príležitostí v trvalo perspektívnom prie myselnom odvetví s potenciálom posilňovania stability lo kálnej ekonomiky. 46 Obnova budov je nákladovo najhospodárnejšie a naje fektívnejšie opatrenie na znižovanie emisií skleníkových ply nov. Aj podľa vládnych dokumentov 47 je obnova budov do roku 2030 najdôležitejší zdroj možných úspor energie. Preto by sa obnova budov mala stať jednou z kľúčových investič ných priorít v rokoch 2021 – 2030. Na tento účel by sa mala presunúť značná časť plánovanej alokácie finančných zdrojov určených na výstavbu nových ciest a cestnej infraš truktúry. Efektívne využitie verejných zdrojov na obnovu budov je však podmienené správnym nastavením podmienok pod pory a kvalitnou pasportizáciou budov. To si vyžaduje spl nenie dvoch základných predpokladov: novú definíciu ener getických priorít a vznik plánovacej a koordinačnej infraštruktúry na rozvoj udržateľnej energetiky v regiónoch, ako o tom pojednáme nižšie. Podporné opatrenia nesmú ďalej kopírovať doterajšie defekty dotačných programov. Predovšetkým musia zabez pečiť: • komplexný prístup k obnove budov„prípad od prípa du“ a podľa individuálnej potreby(komplexné zateplenie, 45 Okrem toho, dôležité kritérium – zakázať verejnú podporu biomasovým projektom, ktoré nepreukážu efektívne využitie vyrobenej energie (napr. vykurovanie nezateplených budov) – sa do schválených kritérií nedostalo. 46 Investícia do obnovy budov v hodnote 100 miliónov eur dokáže vytvoriť dodatočný HDP v objeme 130 mil.€, príjmy verejných financií(dane, odvody, úspory na sociálnych transferoch) vo výške 31,3 mil.€ a 3 500 pracovných miest. Zdroj: Makroekonomické dopady investícií do hĺbkovej obnovy budov na Slovensku. Ústav manažmentu STUBA, 2016. 47 Nízkouhlíková stratégia rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. MŽP SR, 2020. 18

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO rekonštrukcia vykurovacích systémov, integrácia obnoviteľ ných zdrojov, adaptačné opatrenia, kvalita vnútorného pro stredia); • prevenciu pred plytvaním verejných zdrojov financo vaním energeticky nezmyselných opatrení(napr. inštalácie tepelných čerpadiel do budov s vysokou mernou potrebou tepla na vykurovanie) a parciálnych opatrení blokujúcich ale bo komplikujúcich energetické úspory v budúcnosti(napr. kotlíkovými dotáciami v prípade nezateplených domov); 48 • vysokú mieru celoročného využitia obnovených bu dov a vylúčiť z podpory obnovu sporadicky využívaných budov a budov s neznámou mierou využitia(vyžadovať pre vádzkový audit); • stupňovanú intenzitu pomoci ako stimul k ambicióznej šej obnove budov(napr. k integrácii prvkov využiteľných na osvetu, vzdelávanie a výskum, k uplatneniu inteligentného merania a regulácie atď.) a tiež k zintenzívneniu obnovy bu dov v najmenej rozvinutých okresoch a v prípade ekono micky slabších subjektov(napr. malých obcí alebo sociálne slabších vlastníkov budov); • stupňovanú intenzitu pomoci na obnovu budov vyso kého spoločenského významu(najmä budov na bývanie na jednej strane a administratívnych budov verejnej správy, škôl a zdravotníckych zariadení na druhej strane); • zákaz podpory pre projekty nadbytočnej potreby(na pr. komplexy aquaparkov a iných atrakcií a ich zázemie, lu xusné zariadenia atď.); • jednotnú sústavu povinne sledovaných indikátorov (minimálne mernú energetickú potrebu a spotrebu a emisnú stopu pred a po realizácii projektu obnovy, pričom postupne treba prejsť na sledovanie emisnej stopy v rámci životného cyklu budov – stupňovaná intenzita pomoci by sa teda mala uplatňovať aj vo vzťahu k použitým materiálom a zvoleným technológiám obnovy budov). Osobitnú pozornosť treba venovať komplexnej obno ve rodinných domov. Ich energetická potreba(a potenciál úspor) vo vidieckych regiónoch tvorí vyše 70% celkovej po treby sektoru budov, resp. ich celkového potenciálu úspor. Vo vidieckych regiónoch žije asi 40% populácie Slovenska. V tomto prípade treba výrazne posilniť technickú pomoc zameranú na prípravu projektov(významnú úlohu môže zo hrať budúca koordinačná infraštruktúra na rozvoj udržateľ nej energetiky v regiónoch). 2.1.4.TEPLÁRENSTVO, SYSTÉMY CENTRÁLNEHO ZÁSOBOVANIA TEPLOM Riešenie problémov zásobovania teplom, ktoré ponúka NIRP, predstavuje neambiciózny – kozmetický prístup a na značuje nepochopenie hĺbky a rozsah opatrení, ku ktorým bude musieť Slovensko siahnuť, ak chce za tri dekády dekar bonizovať svoju ekonomiku. Namiesto zmeny systému, kto rý v energetike patrí minulosti, predstavený prístup„zamr zol“ na výmene jedného jeho fosílneho komponentu za iný, opticky menej uhlíkovo náročný. Opticky preto, lebo uhlíko vé stopy celého životného cyklu uhlia(ktoré treba vyradiť z energetického mixu Slovenska) a zemného plynu sú porov nateľné. 49 Preto je potrebné minimalizovať investície do zemného plynu a súvisiacej infraštruktúry a investície sme rovať do riešení, ktoré nevýhodnú a veľmi vysokú závislosť slovenskej ekonomiky od zemného plynu čo najrýchlejšie eliminujú. Okrem toho investície do znižovania strát v rozvodoch morálne zastaraných sústav centrálneho zásobovania tep lom(CZT) dimenzovaných na plytvanie teplom v budovách, zablokujú ich využitie na štrukturálnu zmenu teplárenstva. Štrukturálna zmena spočíva v generačnej zmena tepláren stva. Distribúciu vykurovacieho média s vysokou teplotou a dodávky tepla do budov s vysokou energetickou náročnos ťou(súčasná 3. generácia sústav CZT) nahradia inteligentne regulované nízkoteplotné systémy centrálneho vykurovania budov s optimalizovanou energetickou potrebou na báze diverzifikovaných nefosílnych obnoviteľných zdrojov(4. a 5. generácia). Presne takúto štrukturálnu zmenu by obrovský balík peňazí na obnovu a odolnosť nemal minúť. Ak Sloven sko trvá na ambícii dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do 30 ro kov, k takejto zmene tak či onak bude musieť dôjsť, a to čím skôr. Vývoj teplárenstva na Slovensku doteraz postupoval opačne – namiesto radikálneho zníženia koncovej potreby tepla v budovách a prispôsobovaniu kapacity CZT takejto redukcii sa priebežne predlžovala životnosť neperspektív nych predimenzovaných sústav 3. generácie CZT systé mom postupných opráv. Štrukturálnej zmene účinne bráni legislatíva, ktorá uprednostňuje konzerváciu ziskov teplá renských spoločností pred verejným záujmom(dekarboni záciou a energetickými úsporami) napríklad tým, že ekono micky demotivuje vlastníkov budov k investíciám do energetických úspor a komplikuje individuálnu integráciu decentrálnych OZE na krytie energetickej potreby budov. Finančné zdroje na obnovu a zvýšenie odolnosti eko nomiky tak predstavujú jedinečnú príležitosť vydláždiť cestu pre generačnú obnovu teplárenských sústav. Optimalizá 48 Z tohto dôvodu je cieľ 3(„počet domácností s vymeneným kotlom kumulatívne 15 000 do roku 2022, 40 000 do roku 2024 a 80 000 do roku 2026“) v časti„Zelená ekonomika“ NIRP stanovený veľmi nevhodne. 49 Energy Sector Strategy 2019 – 2023. EBRD, 2018. 19

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO ciou energetickej potreby napojených budov – ktorá je prvým a nevyhnutným krokom – sa zároveň automaticky dosiahne aj výrazné zníženie prevádzkových alebo život ných nákladov ich užívateľov. Aj táto téma podčiarkuje nalie havosť prijatia nových energetických priorít a vybudovania kapacít pre kvalitné energetické plánovanie v regiónoch. Pilotný program dekarbonizácie hornej Nitry je názor ným príkladom dôsledkov kombinácie nepripravenosti na generačnú zmenu súčasného neefektívneho CZT na báze uhlia a spoločenskej potreby zachovať kontinuitu v zásobo vaní budov teplom. Vláda sa v časovom strese rozhoduje pre jedno z dvoch zlých predložených riešení. Obe riešenia vychádzajú z existujúcej vysokej energetickej náročnosti budov a počítajú s využitím zemného plynu. Preto je treba výsledné riešenie(bez ohľadu na to, ktorý variant to bude) považovať iba za dočasné a núdzové. Verejné fondy, ktoré smerujú na dekarbonizáciu hornej Nitry, musia byť práve počas tohto prechodného obdobia využité na prekonanie súčasného bludného kruhu v rozvoji teplárenstva. Rámček č. 4. Ako ďalej so zásobovaním teplom? Systém centrálneho zásobovania teplom(CZT) vznikal prevažne v 70-tych a 80-tych rokoch ako súčasť rozsiahlych obytných urbanistických štruktúr. Bol dimenzovaný tak, aby dokázal zabezpečiť vykurovanie a dodávky teplej vody na požadovanej úrovni v tom čase platných stavebno-technických noriem. Primárnym zdrojom energie bol a stále je hlavne zemný plyn dovážaný z Ruska. Tento systém je už dnes zastaralý a ne udržateľný z ekologických aj ekonomických dôvodov. Zemný plyn je fosílne palivo, ktorého spaľovaním sa uvoľňujú skleníkové plyny, k znižovaniu ktorých sa Slovensko zaviazalo. Cena zemného plynu sa zvýšila a v budúcnosti ešte porastie a zatepľovanie budov spôsobilo výrazne nižšiu potrebu tepla na vykurovanie. Súčas né stavebnotechnické normy predpisujú pre nové budovy dosiahnutie energetickej triedy A resp. A1 a pre staršie budovy sa majú tieto parametre dosiahnuť v rámci ich hĺbkovej rekonštrukcie a obnovy. Základom takejto rekonštrukcie, ako ukázal pilotný projekt v objekte na ulici P. Horova v Devínskej Novej Vsi, je odpojenie sa od CZT a vybudovanie vlastného energetického systému na báze využitia obnoviteľných zdrojov, v danom prípade energie slnka. Teplý vzduch je síce zadarmo a ani slnko neposiela faktúry, ale do zariadení schopných využiť nízkopotenciálne teplo pre energetické pokrytie budov je potrebné investovať. V uvedenom objekte si komplexná a hĺbková rekonštrukcia zameraná na dosiahnutie energetickej triedy A, in štaláciu vlastného vykurovacieho systému a teplej vody a vetrania s rekuperáciou vyžiadala investície vo výške približne 20 tisíc eur/byt. Majitelia bytov sa združili, vzali si úver a dokážu hradiť splátky pôžičiek z úspor za energie, ktoré im rekonštrukcia priniesla. Výsledkom inovácií v pokrývaní energetických potrieb budov je ich úplná, resp. čiastočná energetická sebestačnosť. Vývoj pokračuje od pasívnych budov s minimálnou potrebou energií k aktívnym, teda takým, ktoré produkujú viac energie ako spotrebujú. Solárne fotovoltaické články môžu napr. prebytok vyrobenej elektriny poskytnúť iným budovám v rámci lokálnej siete. Teplárne a iné zariadenia CZT vedú aktívny odpor voči snahám spotrebiteľov energií ušetriť na výdav koch za energie. Tieto výdavky predstavujú veľkú časť z nákladov za bývanie a ako je známe tieto náklady popri výdavkoch za potraviny tvoria najväčšiu položku v rozpočtoch domácností. Komerčný vlastník CZT „potrestá“ všetkých, ktorí znížia svoju energetickú potrebu zvýšením jednotkovej ceny tepla argumentujúc, že fixné náklady sa mu neznížili a musí ich rozpočítať na ostatných.„Ich“ sprivatizované systémy boli dimenzova né na obrovskú energetickú potrebu v minulosti. Súkromné CZT majú veľký vplyv a natoľko silný lobing, že dokážu presadiť výnimku zo smernice Európ skej komisie o znižovaní emisií CO2 a formovať energetickú politiku Ministerstva hospodárstva SR. Prostred níctvom tlaku na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví sa im darí pravidelne presadiť zvyšovanie ceny tepla a eliminovať tak straty spôsobené znižovaním odberu tepla v dôsledku zatepľovania budov. Formujú aj energetickú politiku štátu. V texte Energetickej politiky štátu z r. 2014 sa napr. objavuje na sledujúca veta, v ktorej sa kritizuje:„... postupom Protimonopolného úradu dochádza k nelogickému odpájaniu odberateľov tepla od centrálnej dodávky a nekoordinovanej výstavbe nových, ekonomicky, technicky a envi ronmentálne neopodstatnených zdrojov tepla v dosahu existujúcich systémov CZT.“ Táto veta sa v procese medzirezortného pripomienkovania do výsledného textu nedostala pre námietky Protimonopolného úradu, ale v duchu tohto tvrdenia sa prijala novela zákona o tepelnej energetike z dielne Ministerstva hospodárstva, ktorá umožňuje CZT zabrániť odpájaniu bytových domov od CZT. Inými slovami zákon nedovolí nikomu odpojiť sa od systému bez súhlasu operátora CZT. Pokiaľ sa preukáže, že CZT je potrebné, malo by byť vo verejných rukách(v rukách miest a obcí) a nie v súkromných rukách. Primárnym cieľom obecného CZT by nebol zisk za každú cenu, ale naopak, efektívne uspokojovanie verejného záujmu. Podporovalo by znižovanie spotreby tepla zatepľovaním, uspokojovalo by potreby dodávkami ekologicky vyprodukovaného tepla, prispelo by k zvýšeniu lokálneho obehu peňazí a pod. 20

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO 2.1.5.DOPRAVA Výstavba novej cestnej infraštruktúry sa tradične po važuje za automatickú a jednu z kľúčových investičných pri orít pri príprave verejných rozpočtov. Táto prax nie je zluči teľná s národným cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Doprava predstavuje 18% celkových ročných emisií skleníkových plynov na Slovensku(2018). Oproti výcho diskovému roku 1990 emisie skleníkových plynov vzrástli o vyše 13%. Emisie z cestnej dopravy tvoria v rámci celého sektora dopravy takmer 95% a oproti roku 1990 vzrástli až o 60%. 50 V posledných rokoch sa zintenzívnil presun z ve rejnej na individuálnu automobilovú dopravu. Vzhľadom na rastúci počet osobných automobilov a rast kamiónovej do pravy prudko rastie spotreba fosílnych pohonných hmôt. Dlhodobý trend vývoja emisií v doprave – najmä cestnej – je teda v porovnaní s inými sektormi presne opačný a z hľa diska národného klimatického záväzku SR predstavuje veľké riziko. 51 Doterajší rast individuálnej automobilovej dopravy a kamiónovej dopravy(vrátane budovania ich infraštruktúry a technického zázemia) je preto potrebné vyhodnotiť ako spoločensky nežiadúci trend a tento záver je treba dôsledne premietnuť do verejnej politiky, vrátane nastavenia všet kých verejných fondov určených pre dekádu 2021 – 2030. Ako ukazuje priložený graf, vysoký podiel osobnej au tomobilovej dopravy je charakteristický pre celú Európu. Pokiaľ chce EÚ naplniť svoju Zelenú dohodu a SR svoje zá väzky na redukciu skleníkových plynov, novou dopravnou prioritou a zároveň jednou z najdôležitejších štrukturálnych reforiem v nadchádzajúcej dekáde by sa mal stať masívny rozvoj spoľahlivých, efektívnych, komfortných, užívateľsky výhodných systémov integrovanej verejnej dopravy dopl nených o infraštruktúru pre bezmotorovú, cyklistickú a zdieľanú dopravu s cieľom maximálne a čo najrýchlejšie zní žiť intenzitu individuálnej automobilovej dopravy. Tento proces musí byť stimulovaný najmä výrazným zvýšením in vestícií do rozvoja železničnej dopravy(vrátane elektrifiká cie a rozvoja železničnej infraštruktúry), investíciami do elektrifikácie autobusovej dopravy a útlmom investícií sme rujúcich k výstavbe nových ciest všetkých kategórií(tieto zdroje by sa mali presmerovať na vyššie spomenuté účely a tiež na investície do komplexnej obnovy budov). Zároveň je potrebné realizovať doplňujúce opatrenia na znevýhodňovanie individuálnej automobilovej dopravy (daňové, administratívne, logistické) a stanoviť konkrétne ciele znižovania jej uhlíkových emisií. Ich načasovanie sa však musí odvíjať od preukázania dosiahnutého pokroku a reálne rozšírenej ponuky uvedených dopravných alternatív. Je pozitívne, že NIRP deklaruje jasnú podporu rozvoja železničnej dopravy. Avšak je potrebné rozšíriť tento akcent na celú nízkouhlíkovú verejnú dopravu, resp. integrované dopravné systémy(vrátane nastavenia indikátorov). Graf č. 2 Štruktúra dopravy v štátoch EÚ 50 National Inventory Report 2020. SHMÚ, 2020 51 Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, Ministerstvo životného prostredia, 2020. 21

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO Rámček č.5. Od individuálnej k verejnej hromadnej doprave Znižovanie produkcie oxidu uhličitého a oxidov dusíka, ktoré majú nepriaznivý dopad na klimatické zmeny ako aj iných škodlivín zhoršujúcich zdravotný stav populácie(napr. respiračné ochorenia), sa nezaobíde bez zmeny v prístupe spoločnosti k doprave. Aj napriek existencii relatívne rozvinutej infraštruktúry verejnej hromadnej dopravy na Slovensku je dnes doprava na Slovensku neprimerane orientovaná na individuálnu automobilovú dopravu. Príčin je niekoľko. Jedným z nich je rastúci individualizmus po roku 1989, nastavené daňové pravidlá na kúpu, resp. leasing a prevádzkovanie motorového vozidla pre podnikateľov, ktoré neprimerane zvýhodňuje individuálne cestovanie pred hromadnou dopravou a situácia vo verejnej doprave. Nemáme na mysli iba osob nú železničnú dopravu, ktorá je v kritickom stave(prestarnutý vozový park a naň nadväzujúca vysoká poru chovosť, nízka rýchlosť prepravy a časté a dlhé meškanie a pod.), no i regionálnu a mestskú verejnú dopravu. Postupné znižovanie frekvencie a počtu liniek súkromných dopravcov a často stúpajúca cena takejto dopravy je azda najdôležitejším faktorom, ktorý odrádza od používania verejnej dopravy. Napríklad, od 1. augusta tohto roka zvýšilo mesto Martin cenu cestovného ako reakciu na pokles počtu cestujúcich počas koronakrízy. Dospelo to tak ďaleko, že pri zvýšených cenách dopravného sa štvorčlennej rodine oplatí namiesto verejnou dopravou cestovať taxíkom. Pokles počtu cestujúcich a z toho prameniace nižšie tržby sú zväčša kompenzované znížením frekvencie spojov, čo znova vedie k poklesu počtu cestujúcich. Rozvoju verejnej dopravy nepomohla ani privatizácia autobusovej dopravy. Samosprávam zostala v ru kách povinnosť dotovať verejnú dopravu, ale zisk zostal v rukách súkromných vlastníkov dopravných spoloč ností. Zavedením dopravy zdarma pre niektoré okruhy cestujúcich na železnici malo za následok nárast prepra vovaných osôb, ktorý medzi rokmi 2017/2016 bol s výnimkou Rumunska najvyšší medzi štátmi EÚ a dosiahol 8,6% 52 . To isté nemožno povedať o adekvátnom raste počtu zamestnancov v železničnej doprave a o ich odmeňovaní. Doprava patrí k odvetviam s podpriemernou mzdou. Priemerná mesačná mzda v pozemnej doprave (pozemná doprava a doprava potrubím) v novembri minulého roka dosiahla 937 eur(Aktuálne údaje o dopra ve. Štatistický úrad SR). Pritom, vzhľadom k zodpovednosti a času strávenom v práci, patria vodiči autobuso vej dopravy k najhoršie plateným povolaniam na Slovensku. Ich zamestnávatelia majú veľký problém uzatvoriť kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, ktorá za posledné roky viac-menej neexistuje a uzatvoriť podnikovú ko lektívnu zmluvu s nárastom mzdy sa darí zväčša len po nátlaku(protestoch a štrajkoch). V roku 2003 sa pokúsili štrajkovať železničiari kvôli rušeniu regionálnych tratí a s tým súvisiacim prepúš ťaním zamestnancov. Vtedajšia vláda sa prostredníctvom nátlaku na súdy postarala o predbežné opatrenie súdu, ktorý tento štrajk zakázal. To, že súd po čase uznal, že štrajk bol zákonný a legitímny, už ale nepomohlo. Regionálne trate boli zrušené a nadbytoční zamestnanci prepustení. Ak chceme motivovať ľudí k používaniu verejnej hromadnej dopravy, musí sa zásadným spôsobom zlep šiť jej úroveň, hustota a frekvencia. Bude potrebné znovu sprevádzkovať zatvorené regionálne železničné trate a elektrifikovať ich, v mestách investovať do výstavby električkových a trolejbusových tratí a zásadným spôsobom zmeniť cenovú politiku prepravného: buď ceny zásadne znížiť, alebo zaviesť dopravu zdarma. Mô žeme sa inšpirovať Estónskom, kde pre občanov Tallinu je doprava v meste úplne zdarma už sedem rokov a od roku 2018 je cestovné zdarma pre všetkých aj v regionálnej autobusovej doprave. Podobne dopravu zdar ma zaviedli v rôznych formách aj v Luxembursku, Francúzsku, Švédsku a vo viacerých českých mestách. (Košč, J.: Zadarmo nie je zadarmo! https://poleblog.sk/ekonomika-a-spolocnost-verejna-doprava-zadar mo-nie-je-zadarmo/) 52 https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Passenger_transport_statistics/sk 22

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO 2.2. OBEHOVÉ HOSPODÁRSTVO/CIRKULÁRNA EKONOMIKA Prechod na obehové hospodárstvo sa v posledných rokoch na Slovensku stáva témou číslo jedna. Je jednou z hlavných priorít environmentálnej politiky do roku 2030. V súčasnosti dochádza aj k zmenám v odpadovej politike. Zvyšovaním poplatkov za skládkovanie vznikol motivačný systém pre obce triediť odpad. Poplatky za plastové tašky na jedno použitie dramaticky znížili ich spotrebu. Vo febru ári 2019 vstúpil do platnosti Program predchádzania vzniku odpadu v Slovenskej republike, ktorého hlavným cieľom je zvýšiť podiel recyklácie odpadu. Podpora systému záloho vania pre nápojové obaly ako sú PET fľaše a hliníkové ple chovky a zákaz vybraných druhov jednorazových plastov, ku ktorým v súčasnosti Ministerstvo životného prostredia pristúpilo, je tiež veľkým krokom vpred k obehovému hos podárstvu. Podľa správy Európskej komisie„Správa o Slovensku 2019“ je podpora obehového hospodárstva, efektívne vyu žívanie zdrojov a ochrana životného prostredia kľúčom k udržateľnému rastu produktivity Slovenska. Nová moderná Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030, si kladie za cieľ znížiť emisie skleníkových plynov v sektoroch obchodovania s emisiami o 43% a mimo týchto sektorov o 20% v porovnaní s rokom 2005. Miera recyklácie komunálneho odpadu sa zvýši na 60% do roku 2030 a miera skládkovania sa zníži o menej ako 25% do roku 2035. Ekologické obstarávanie bu de pokrývať 70% hodnoty všetkých obstarávaní do roku 2030 s dôrazom na ekologické technológie a pokrok v ino váciách. Súčasný stav odpadového hospodárstva v SR charak terizujú tri skutočnosti. Po prvé v porovnaní s krajinami EÚ je produkcia komunálneho odpadu na obyvateľa ešte vždy pod priemernou úrovňou EÚ-27. V SR vzniklo v roku 2018 spolu 13 478 036 ton odpadov z toho 2 325 178 ton ko munálnych odpadov, čo predstavuje 427 kg komunálneho odpadu na obyvateľa. Po druhé v produkcii odpadov podľa klasifikácie eko nomických činností SK NACE je najväčším producentom odpadov priemyselná výroba(hlavne ostatný odpad), ktorá sa na celkovej produkcii odpadov podieľa 34,7%, za ňou nasleduje doprava a skladovanie s 15,9% podielom. Po tretie dominantnou činnosťou nakladania s ko munálnym odpadom je skládkovanie odpadov, ktoré pred stavuje takmer 54% komunálneho odpadu. Recyklácia ko munálnych odpadov dosiahla úroveň̌ 38%. Zvyšných 8% skončilo v spaľovniach komunálneho odpadu. Čo by mohlo priniesť obehového hospodárstvo, keby sa ho podarilo zaviesť vo väčšom rozsahu? Obehové hospo dárstvo je postavené na využívaní dostupných zdrojov envi ronmentálne a ekonomicky udržateľným spôsobom. Základnou charakteristikou obehové hospodárstva je uzatváranie materiálových tokov, tzv. cyklov, ktoré na roz diel od súčasného lineárneho systému, ktorého podstatou je model„vyťažiť(zdroj), vyrobiť(produkt), zahodiť(produkt po použití)“, počíta s obmedzovaním zdrojových vstupov a minimalizáciou odpadu. Kľúčovým sa stáva dizajn výrobkov a služieb, voľba materiálu a optimalizácia výrobných proce sov vrátane využívania obnoviteľných zdrojov. Koncept obehového hospodárstva má posilniť zdrojo vú nezávislosť a úsporou zdrojov zvýšiť ochranu životného prostredia. Polovica celkových emisií skleníkových plynov a viac ako 90% straty biodiverzity a nedostatku vody je spô sobená ťažbou a spracovaním zdrojov. Rozšírenie obehové ho hospodárstva z priekopníkov na hlavné hospodárske subjekty bude dôležitým príspevkom k dosiahnutiu cieľa klimatickej neutrálnosti do roku 2050. Obehové hospodárstvo zároveň predstavuje aj úspory pre podniky. Až 40% výdavkov výrobných podnikov sme ruje do materiálových vstupov. V rámci uzavretých cyklov zdroj-produkt-odpad-zdroj môže sa podariť zvýšiť ziskovosť podnikov. Okrem toho budú firmy chránené pred kolísaním cien zdrojov. Obehové hospodárstvo môže priniesť nové pracovné príležitosti v dotrieďovacích službách, v logistike a pod. 54 Podpora tzv. repair economy t.j. opravárenstva, ktoré pod poruje aj najnovšia európska legislatíva, nielenže šetrí zdroj mi a znižuje odpad, no opravárenské služby sú služby s vyš šou pridanou hodnotou a budú vytvárať potenciál nových pracovných príležitostí. Obehové hospodárstvo je jedným z dôležitých ná strojov ako dosiahnuť klimatickú neutralitu. Európska komi sia v marci 2020 predstavila nový akčný plán pre obehové hospodárstvo ako jeden z hlavných pilierov Európskej zele nej dohody, ktorý sa bude implementovať aj do legislatívy SR. 55 53 Zelenšie Slovensko. https://www.minzp.sk/files/iep/publikacia_zelensie-slovensko-sj_web.pdf 54 Na rozdiel od snáh rozšíriť spaľovanie komunálnych odpadov v spaľovniach, ktoré sa môže zdať aj niektorým samosprávam ako vhodné riešenie ako sa zbaviť starostí s rokmi zanedbanými skládkami a s rastúcim novým odpadom, nie je to spoločensky žiadúce riešenie. Demotivuje k predchádzaniu vzniku odpadov a ich recyklácii(spaľovňa – ak má byť rentabilná – musí mať stabilné dodávky masy odpadu). Vyžaduje okrem toho vysoké investičné náklady, ktoré by sa mohli oveľa efektívnejšie využiť na predchádzanie vzniku a recykláciu odpadov. 55 A New Circular Economy Action Plan for a Cleaner and More Competitive Europe. https://ec.europa.eu/environment/circular-economy/pdf/ new_circular_economy_action_plan.pdf 23

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO Základný rámec Akčného plánu je nasledovný: • Urobiť z udržateľných výrobkov bežný štandard. Výrobky uvedené na trh navrhnúť tak, aby vydržali dlhšie a aby sa dali jednoduchšie opraviť, recyklovať a viackrát použiť. Re cyklovaný materiál v čo najväčšej miere nahradí primárne suroviny. Jednorazové výrobky budú obmedzené, riešiť problém predčasného zastarávania a zakázať zničenie ne predaného trvanlivého tovaru. • Posilniť postavenie spotrebiteľov. • Zamerať sa na sektory, ktoré využívajú najviac zdrojov, a teda majú vysoký potenciál obehovosti. • Elektronika a IKT – predĺžiť životnosť výrobkov a zlepšiť zber a spracovanie odpadu, Spotrebitelia budú môcť využí vať skutočné„právo na opravu“. • Batérie a vozidlá – zvýšenie podielu recyklácie, • Obaly – nové povinné požiadavky o tom, čo sa na trhu EÚ povoľuje, vrátane zníženia(nadmerného) balenia, • Plasty – nové povinné požiadavky na recyklovaný obsah s osobitným dôrazom na mikroplasty, ako aj bioplasty a bio logicky rozložiteľné plasty, • Textilné výrobky – povinnosť zberu a triedenia textilného odpadu, recyklovateľnosť materiálov • Stavebníctvo a budovy – komplexná stratégia pre udrža teľne zastavané územia podporí zásady obehovosti v prípa de budov, pasportizácia materiálov, využívanie recyklátov, povinnosť triedenia a recyklácie odpadov z demolácii • Potraviny – nová legislatívna iniciatíva o opätovnom pou žívaní obalov pre potraviny, ktorej zámerom je nahradiť v stravovacích službách jednorazové obaly, stolový riad a prí bory výrobkami na viacnásobné použitie. • Predchádzanie vzniku odpadu. Dôraz klásť na samotné predchádzanie vzniku odpadu a jeho transformáciu na kva litné druhotné zdroje, z čoho môže ťažiť dobre fungujúci trh s druhotnými surovinami. Smerovanie Slovenska v obehovom hospodárstve bu de musieť zohľadňovať nielen Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo, ale aj Európsku stratégiu pre plasty v obeho vom hospodárstve a Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj – strategický rozvojový cieľ č. 12 – Obehová ekonomika. Opatrenia vyplývajúce z uvedených dokumentov sa odrazi li v revidovaných smerniciach, ktoré boli diskutované v Eu rópskom Parlamente v rámci„Odpadového balíčka“(Waste Package). Dňa 14.06.2018 boli schválené revidované smer nice uverejnené v Úradnom vestníku EÚ 1. Uvedené právne predpisy EÚ významne ovplyvnia právnu úpravu odpado vého hospodárstva SR. Novelou zákona o odpadoch sa doposiaľ podarilo dosiah nuť: - Zákaz uvádzať na trh vybrané jednorazové výrobky. Účinnosť od 3.Júla 2021. - Zákaz skládkovania biologicky rozložiteľného kuchyn ského odpadu, koniec výnimkám - Zákaz skládkovania odpadu bez jeho predchádzajúcej úpravy, podpora recyklovaniu - Zvýhodnenie výrobcov ekologických výrobkov Novela zvýhodňuje výrobcov environmentálne priaznivej ších výrobkov. Zavádza sa ekomodulácia. Kolektívne organi zácie združujúce výrobcov tak budú musieť zohľadniť vo svojich cenníkoch recyklovateľnosť, trvanlivosť či možnosti opätovného použitia výrobku. - Bol schválený Zákon o zálohovaní PET fliaš a nápojo vých plechoviek. Účinnosť k 1.1.2022. Je potrebné si však uvedomiť, že za odpadové hospo dárstvo síce zodpovedá MŽP SR, no predchádzaním vzniku odpadu sa musia zaoberať aj iné rezorty, v pôsobnosti kto rých sa realizuje ťažba surovín, výroba, distribúcia a predaj tovarov a služieb. Ciele, ktoré potrebujeme dosiahnuť: - Zabezpečenie povinného obsahu recyklátu vo vybra ných druhoch výrobkov - Podpora modelu„produkt ako služba“, výrobca ostáva vlastníkom výrobku - Podpora a umožnenie repasácie výrobkov, podpora opraviteľnosti - Podpora recyklácie odpadov – zameranie sa na sta vebný priemysel, povinné limity recyklácie a zhodnotenia pre jednotlivé druhy stavebných odpadov - Záväzné kritéria a ciele pre Zelené verejné obstaráva nie 56 - Podpora znižovania vzniku potravinového odpadu, ktorý vzniká v maloobchode a u spotrebiteľa. Zníženie po travinových strát v celom reťazci výroby a distribúcie potra vín. - Zvyšovanie poplatkov skladovania odpadov, ktoré bu dú motivovať zhodnotenie odpadov 57 - Využitie ekomodulačného nástroja Na to, aby sme uvedené ciele dosiahli, sú súčasné le gislatívne opatrenia nedostatočné a nedostatočné sú i fi nančné nástroje na ich presadenie. Na splnenie cieľov EÚ v recyklácii odpadov nebudú súčasné opatrenia postačujúce. EÚ stanovuje ciele recyklácie na úrovni 50% v roku 2020 a každých 5 rokov zvýšenie o 5% až po rok 2035 s cieľom dosiahnuť 65%. Zároveň v roku 2035 platí cieľ skládkovania maximálne 10% komunálnych odpadov. Je možné, že Slovensko bude musieť požiadať o odklad plnenia cieľov o 5 rokov v dôsledku vysokej miery skládko vania do roku 2020. Pri porovnaní recyklácie dosahovanej v prognóze bez opatrení, s opatreniami a s cieľmi EÚ vidieť, že na splnenie cieľu budeme musieť prijímať dodatočné opatre nia, ktoré zvýšia do roku 2035 recykláciu. 56 Zelené verejné obstarávanie predstavuje nákup takých tovarov a služieb, ktoré́ spĺňajú́ prísne podmienky na spotrebu energie(laptopy), množstvo produkovaných emisií(autá), či pôvod surovín(papier). Predstavuje jeden z najsilnejších stimulov pre zelené podnikanie a ponuku inovatívnych a environmentálnych technológií na SR. 57 Ekomodulácia je naceňovanie výrobkov podľa miery ich recyklovateľnosti. 24

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO Čo môžeme robiť inak? 1. Legislatívnou úpravou zvýšiť poplatky za uloženie odpa dov na skládku odpadov. 2. Legislatívnou úpravou zaviesť povinný obsah recyklátu vo vybraných druhoch výrobkov 2. Finančne motivovať obce k zavádzaniu opatrení na pred chádzanie vzniku odpadov(napríklad zber od dverí k dve rám alebo domáce kompostovanie) s možnosťou zníženia poplatku za uloženie odpadu na skládku. 3. Zaviesť povinnú schému PAYT – Pay As You Throw (množstvový zber) pre domácnosti a bytové domy(fyzické osoby). Na to, aby bolo možné bez obáv prejsť na takýto účin ný a spravodlivý systém, ktorý vytvorí ľuďom podmienky pre triedenie odpadov a zároveň ich bude motivovať, je po trebné poznať to, ako sa obyvatelia(domácnosti) k svojim odpadom správajú. V súčasnosti sú odpady anonymné, ob ce často nemajú prehľad o vydaných nádobách. Dôslednú evidenciu odpadov na úrovni domácností považujeme za nástroj, pomocou ktorého bude možné zmapovať aktuálnu situáciu odpadového hospodárstva na obci či v meste. Pra videlným evidovaním odpadov vyprodukovaných jednotli vými domácnosťami je možné získať prehľad o správaní sa občanov, postupne ich pripraviť na prechod k PAYT a elimi novať obavu, že takýto krok by mohol viesť k zvýšenej sna he zbaviť sa odpadu nelegálne a teda k vzniku čiernych sklá dok. 4. Stanovenie minimálneho percenta vratných fliaš(záloho vaných opakovane použiteľných obalov), ktoré musí výrob ca uviesť na trh v pomere s jednorazovými vratnými fľašami obalmi. Podpora výrobcov, ktorí splnia tieto kritériá formou nižších poplatkov do systému RZV. 5. Legislatívnou úpravou jasne zadefinovať ekomoduláciu. Nižšie poplatky do systému RZV pre výrobky, ktoré sú pre ukázateľne recyklovateľné(potreba certifikácie). 6. Nižšie poplatky do systému RZV pre výrobky, ktoré sú preukázateľne opraviteľné(potreba certifikácie). 7. Daňové úľavy vo forme nižšej DPH pre výrobky s envi ronmentálnym označením. 8. Povinné zelené verejné obstarávanie. 10. Finančná podpora budovania centier opätovného pou žitia, knižníc vecí, bezobalových obchodov a lokálnych zálo hových systémov. Podporiť predchádzaniu vzniku odpadov a odpadov z obalov môžu vo významnej miere aj iné nástroje. K takýmto patria aj vzdelávacie a informačné aktivity zahrnujúce sys tematické vzdelávanie obyvateľov, žiakov a študentov ma terských, základných, stredných a vysokých škôl v téme predchádzania vzniku odpadov; šírenie informovanosti o vhodnejších alternatívach k jednorazovým produktom; in formačná podpora triedeného zberu a zhodnocovania bio logicky rozložiteľných odpadov a informačná kampaň na tému obehového hospodárstva. 2.3. POLEMIKA S ORTODOXNÝM PRÍSTUPOM K PROBLEMATIKE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA Prístup, ktorý presadzuje Európska únia a ktorý sa rea lizuje na Slovensku, je postavený na podpore ekonomického rastu spojeného s ekologickou modernizáciou. Je to analy tický prístup ale zároveň aj politická stratégia. 58 Ilustruje mnohé z paradoxov, ktoré nachádzame v prístupoch k rie šeniu zmeny klímy a ochrany prírodných zdrojov. Koncept ekologickej modernizácie bol formulovaný za čiatkom 80. rokov minulého storočia v Nemecku a rýchlo naberal na popularite v mnohých krajinách sveta. 59 Vychá dza z premisy, že je možné nájsť novú definíciu vzťahu me dzi ekonomickým rastom a ekológiou. V zásade sa predpo kladá, že môžeme dosiahnuť ekonomický rast, pričom budeme cestou inovácií znižovať environmentálne dopady. 60 Inými slovami, ide o snahu postupne transformovať výrobu a spotrebu bez toho, aby sa narúšali súčasné atribú ty ekonomiky založené na zvyšovaní výroby a spotreby. Ko nečným cieľom postupnej premeny je stav uzavretého cyk lu, ktorý Paul Hawken nazýva prírodný kapitalizmus(Natural Capitalism) a Európska únia ho definuje ako obehové hos podárstvo(Circular Economy). Ekologickou modernizáciou by sme mali dosiahnuť zvýšenie produktivity, ktorá by ná sledne umožnila financovať transformáciu súčasného mo delu priemyslu na„biologický model uzavretého cyklu“ s nulovým odpadom, postupne prejsť od predaja tovarov k 58 Hajer, M. A.: The Politics of Environmental Discourse. Ecological Modernization and the Policy Process. Oxford, UK, 1995. Oxford University Press. 59 Janicke, M.: Ecological modernization: new perspectives. Journal of Cleaner production. 2008, 13, 557-565. 60 Spaargaren, G., a Mol, A.: Sociology, environment and modernity: Ecological modernization as a theory of social change. Society and Natural Resources, 1992. 55. 323- 344. Mol, A.: The environmental movement in an era of ecological modernisation. Geoforum, 31, 2000. 45- 56. Začiatkom 90. rokov minulého storočia sa začala presadzovať tzv. environmentálna Kuznetsova krivka v tvare obráteného U, podľa ktorej je spočiatku hospodársky rast sprevádzaný znehodnotením životného prostredia, ale po dosiahnutí určitej úrovne hospodárskeho rastu sa znečisťovanie zmierňuje. Vysvetľuje sa to tým, že s rastom životnej úrovne sa ľudia viac zaujímajú o životné prostredie a presadzujú rast, ktorý je k nemu šetrný. 25

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO poskytovaniu služieb a reinvestovať do prírodného kapitálu, ktorý nám zaručí budúcu prosperitu. Ekologická modernizácia je založená na skúmaní a zá roveň propagovaní inovácií a technologických prístupov k riešeniu environmentálnych problémov. Na rozdiel od jed noduchých riešení znižovania konečných emisií zahŕňa rôz ne opatrenia na podporu eko- inovácií a ich rozširovanie. Podstatou je snaha presadzovať trhové a ekonomické rieše nia environmentálnych problémov cestou postupného zni žovania materiálovej náročnosti, používaním eko – designu, recyklácie, dematerializácie spotreby a mnohých iných tech ník. Ide o vytváranie nových produktov a technologických procesov, ktoré majú nižšiu spotrebu prírodných zdrojov a menšie dopady na životné prostredie. Stimuluje výskum no vých foriem výroby a spotreby. Ako príklady uveďme industriálnu ekológiu, industriál ny metabolizmus či zelené obstarávanie. Z tohto teoretické ho rámca vychádzajú a na ňom budujú koncepty čistejšej produkcie, recyklácie a rozsiahly segment trhu s konzultač nými firmami snažiacimi sa aplikovať nové prístupy k tech nológiám výroby alebo manažmentu odpadov. Znižovaním množstva spotrebovanej energie, podpo rou obnoviteľných zdrojov, použitím čistejších technológií a spotrebou menšieho množstva surovín sa zároveň šetria náklady. Odtiaľ takzvaná win-win stratégia ochrany prírody a súčasného zvyšovania zisku. V druhom slede je cieľom ovplyvniť už samotný design produktu takým spôsobom, aby si napríklad vyžadoval menej problematických materiá lov, či aby bol výrobok ľahšie recyklovateľný. V širšom rámci sa môže ekologická modernizácia dotý kať otázok zmeny hodnôt, správania a životného štýlu. Zjed nodušene sa dá povedať, že ide o podobný prístup ako pri zvyšovaní produktivity práce: čo najväčšie zníženie množ stva použitých prírodných zdrojov a vyprodukovaného od padu na jednotku produkcie. Prírodnými zdrojmi sú tu mys lené všetky suroviny, energia, prípadne ekosystémy ako také. Koncept ekologickej modernizácie v realite naráža na limity svojich možností a problém globálneho spôsobu vý roby a spotreby. Neotvára otázku funkčnosti systému, ne vyžaduje zásadné zmeny v systéme a neohrozuje základne mechanizmy fungovania kapitalizmu. Stavia na predpoklade, že riešenie našich súčasných problémov je do značnej miery iba technická a technologická otázka. V tomto zmysle vy chádza a spätne posilňuje dominantnú sociálnu paradigmu s jej vierou v technické riešenia. Ak sa dnes znižuje ekologická stopa krajín EÚ, je to v značnej miere preto, že sme spolu s výrobou vyviezli aj ekologické náklady do iných krajín. V tomto kontexte musíme chápať aj intervencie v rám ci viacročného finančného rámca. Ak v ostatných rokoch pred začiatkom krízy spojenej s COVID 19 medziročne na Slovensku stúpali emisie skleníkových plynov(aj keď z oveľa menšieho základu), indikuje to limitovaný a pomalý vplyv na dosahovanie cieľov uhlíkovej neutrality. To je zrejmé z vý sledkov hodnotení minulých viacročných finančných rám cov a z vyhodnocovacia hlavných indikátorov. Druhým závažným problémom je, že mnohé imple mentované prístupy môžu mať silne sociálne dopady. Ukončenie ťažby a spotreby uhlia je dôležité, ale znamená pre mnoho ľudí stratu práce, alebo zdraženie palív. Zavede nie prísnych noriem na emisie môže znamenať presun nie ktorých výrob do krajín z nižšími environmentálnymi štan dardami. Environmentálna modernizácia má v tomto kontexte pozíciu užitočného nástroja, ktorý ale sám o sebe nestačí na dosiahnutie cieľov uhlíkovej neutrality. Reformy, ktoré budú potrebné, otvárajú širšie otázky nákladov a ich vzťahu ku konceptu budúcnosti sociálneho štátu. 2.3.1.SOCIÁLNY ŠTÁT A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE: HĽADANIE ALTERNATÍV Uvažovanie o cieľoch a prostriedkoch reforiem smeru júcich k ochrane životného prostredia je užitočné začať nie koľkými základnými otázkami. Je sociálny štát irelevantný, je prekážkou, alebo je naopak predpokladom uvažovania o systémových environmentálnych zmenách? Je zameranie reforiem a intervencií financovaných v rámci viacročného finančného rámca krokom k podpore sociálneho štátu, ale bo k jeho oslabeniu? Ako sa bude následne sila či slabosť sociálneho štátu prejavovať pri presadzovaní ochrany život ného prostredia? Sociálny štát vznikal ako hrádza proti deštrukčným si lám kapitalizmu. Ako poistka pre tých, ktorý z rôznych dôvo dov nemajú priamy podiel na vyprodukovanom zisku. Je výsledkom dlhých a v mnohých krajinách krvavých zápasov o prerozdelenie zdrojov. Zároveň sa ale ukázal prospešný aj pre fungovanie kapitalizmu. Brzdil, alebo dokonca elimino val spoločenské nepokoje, ktoré ho mohli ohroziť a dokonca viesť k jeho zániku. Keď nové formy výroby a spotreby začali vyžadovať iný typ práce a rástla úloha vzdelania, tvorivosti a samostat ného rozhodovania, sociálny štát sa ukázal ako veľmi pro spešný. Podporoval vzostup ľudí na spoločenskom rebríčku, čo následne zväčšovalo množstvo kvalifikovanej pracovnej sily na jednej strane a rast spotreby na strane druhej. Umož nil zároveň legitimizáciu kapitalizmu ako demokratického systému a spravil ho atraktívnou alternatívou nielen pre vlastných obyvateľov, ale aj globálne. Zameranie zelenej dohody vytvára rámec pre to, čo Európska únia nazýva spravodlivou transformáciou. Akým spôsobom si jej spravodlivosť zadefinujú členské štáty, ale 26

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO do značnej miery závisí na členských krajinách a ich pohľadu na vzťah medzi životným prostredím a sociálnym štátom. Partnerská dohoda a Operačný program Slovensko riešia predovšetkým potreby plnenia záväzkov a cieľov politík de finovaných na úrovni EÚ a Slovenskej republiky. V kontexte identifikácie a realizovania dlhodobých strategických refo riem je najdôležitejšou časťou plánovania intervencií Národ ný integrovaný reformný plán, ktorý má ambície naštartova nia zásadných štrukturálnych reforiem. Ak sa kriticky pozrieme na plánovanie využívania zdro jov viacročného finančného rámca, je zrejmé zameranie na krátkodobé a strednodobé ciele, ktoré sa v podstate len veľ mi málo líšia od toho, čo je predmetom podpory dnes. Inter vencie by sa mali zamerať na znižovanie spotreby energie a OZE, na znižovanie odpadov, na zachovanie biodiverzity a podporu mulitimodálnej dopravy a znižovanie individuálnej dopravy. Pozitívnym krokom je, že v rámci fiškálnej reformy zahŕňa NIRP posilnenie zdaňovania externalít(zdaňovanie vonkajšej reklamy a prvok CO2 v zdanení motorových vozi diel). Ide o veľmi malý a nesmelý krok ku ekologickej daňovej reforme, ktorá bude pre dosiahnutie cieľov uhlíkovej neutra lity nevyhnutná. Radikálnejšie ciele dekarbonizácie ekonomiky ohrozujú celé segmenty priemyslu a majú, preto len veľmi limitovanú podporu na úrovni koalície i opozície. V spoločnosti neexis tuje konsenzus ako pokračovať. Komplexná diskusia na Slo vensku zatiaľ neprebehla. Neexistuje konsenzus medzi poli tickými stranami, medzi priemyslom a službami, medzi predstaviteľmi zamestnávateľov a odbormi. Podpora verejnosti pre radikálnejšie postupy pri ochra ne klímy síce stúpla, ale dá sa predpokladať že do značnej miery preto, lebo sa zatiaľ žiadne nerealizovali. Ako pozna menáva Gabor Steingart, 62 ľudia si nechcú len kupovať lacné tričká a lacnú elektroniku, ale chcú si tiež udržať svoje pra covné miesta. Podobne by sme mohli otvoriť otázku toho, či by väčšina obyvateľov dala prednosť nižším daniam a dispo nibilnému príjmu použiteľnému na priamu spotrebu ako to napríklad presadzuje NIRP, alebo lepšiemu prístupu ku kva litnej zdravotnej starostlivosti, školstvu a zabezpečeniu v prípade núdze. To čo vidíme, je skôr zameranie sa na čiastkové rieše nia, ktoré síce pomáhajú, ale bez silnejšieho motivačného a vymáhateľného rámca ambicióznych cieľov vedú len ku veľ mi pomalému progresu. Keď prezident Emmanuel Macron vo Francúzsku zvýšil daňové zaťaženie palív, ktoré prezentoval v rámci ekologic kej reformy, výsledkom bolo hnutie žltých viest. Je to me mento aj pre Slovensko. Akákoľvek reforma na podporu ži votného prostredia musí byť robená v kontexte sociálnych reforiem. Ak by sme mali brať smerovanie k uhlíkovej neutralite vážne, musíme začať s reformami, ktoré budú mať ďaleko siahle dôsledky na sociálnu sféru(zamestnanosť) i ekono mickú sféru(predovšetkým priemysel). Bude potrebné otvoriť serióznu diskusiu o ekologickej daňovej reforme, či komplexnom zdaňovaní uhlíka. Nemôžeme obísť témy ako regulácia spotreby cestou zaratúvania negatívnych environ mentálnych externalít do cien produktov a služieb. Sú to všetko veľmi nepopulárne, ale nevyhnutné kroky. Museli by sme sa pokúsiť o definovanie alternatívy, ktorá obmedzuje lacnú a krátkodobú spotrebu náročnú na prírodné zdroje, ale poskytuje lepšiu možnosť sebarealizácie pre väčšinu po pulácie a zároveň znižuje sociálne a environmentálne riziká. To čo nie je ekologicky škodlivé a je sociálne prospešné (ako napríklad zdravotná starostlivosť, vzdelanie, kultúra) by malo byť lacné a dostupné. Naopak, to čo je environmentál ne problematické(napríklad osobná automobilová doprava, fosílne palivá) by malo byť drahé. Nie je to len otázka ekolo gickej daňovej reformy, ale celkového prehodnotenia cieľov výroby a spotreby. V tomto kontexte ale Slovenská republi ka skôr posilňuje tendencie ku nižším daniam a disponibil nému príjmu použiteľnému na priamu spotrebu, ktoré ale môžu nielen z ekologického hľadiska predstavovať pre väč šinu obyvateľov tejto krajiny skôr stratu ako zisk. 62 Steingart, G. 2008. Globální válka o blahobyt: Nové rozdelení světových finančních trhů. Praha: Knižní klub. 27

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO 3. PODPORA REGIONÁLNEHO A LOKÁLNEHO ROZVOJA Súčasťou odpovede voči rastúcej nestabilite a zraniteľ nosti spoločnosti danej vysokou mierou závislosti od exter ného prostredia, je posilňovanie i keď čiastočnej, či obme dzenej ekonomickej, energetickej a potravinovej sebestačnosti regiónov a podpora lokálneho rozvoja. Je to náročný beh na dlhé trate, ktorý – berúc do úvahy absenciu novodobej tradície cieľavedomého plánovania a primera ných kapacít na úrovni regiónov a komunálnej úrovni 63 – vyžaduje dôslednú prípravu, rozsiahlu asistenciu ako i reš pektovanie limitov prostredia v tom i prírodného prostredia. Bude potrebné upustiť od toho, aby sa za jediný ná stroj regionálneho resp. lokálneho rozvoja pokladal vstup zahraničného investora a na jeho získanie sa vynakladali rozsiahle verejné zdroje formou daňových úľav, dotácií a pod. a poskytovali im iné administratívne zvýhodnenia oproti domácim podnikom. 64 Okrem toho treba si postaviť ambiciózne plány na po stupné znižovanie závislosti regiónov od dovozov. Všade, kde je to možné, treba kryť miestnu potrebu domácimi zdrojmi a kapacitami. Rozvojové a investičné projekty ne smú podporovať odsávanie peňazí, zdrojov a mozgov z re giónov. 65 Realizácia budúcich zámerov by mala preferovať svoj pomocné riešenia s využívaním obecných alebo komunit ných sociálnych podnikov, účinné a účelné využívanie lokál nych materiálov, zdrojov, pracovnej sily a dodávateľov (podporované zeleným a sociálne zodpovedným verejným obstarávaním). Externé dodávky na kľúč, ak sa dajú realizo vať vlastnými kapacitami, by sa nemali plánovať ani podpo rovať. Namiesto projektov s vysokou energetickou nároč nosťou a vysokým podielom dovážaných komponentov a subdodávok by mal región hľadať riešenia v regionalizova ných cykloch výroby, spracovania, distribúcie a spotreby(a cieľavedome rozvíjať a dopĺňať ich chýbajúce články v regio nálnej energetike, poľnohospodárstve, obchode, potravi nárstve atď.). Platí to aj naopak – opatrenia na podporu hos podárskych aktivít by vo všeobecnosti nemali podporovať zbytočný vývoz kapitálu alebo zdrojov z regiónov. 3.1. LOKÁLNA ENERGETIKA Súčasná energetika je mimoriadne centralizovaný sek tor, na ktoré majú demokratické inštitúcie na lokálnej úrovni minimálny alebo žiadny dosah. O tom, či sa bude v obci modernizovať distribučná elektrárenská sieť alebo aký druh paliva používa súkromná tepláreň, nerozhoduje samosprá va. Čím menšia je samospráva, tým menší má vplyv na vý voj miestnej energetiky. V bežnej praxi obce skôr pomáhajú cudzím firmám realizovať ich energetické zámery. Namiesto toho, aby plánovali rozvoj energetiky s cieľom postupne rozširovať svoju kontrolu nad týmto kľúčovým odvetvím budúcnosti a zvyšovali mieru svojej energetickej sebestač nosti. 63 V minulosti existoval napr. inštitút urbanizácie a územného plánovania(URBION), ktorý pripravoval plány rozvoja dopravnej, energetickej a vodohospodárskej infraštruktúry, rozvoja bývania a občianskej vybavenosti v závislosti od demografického vývoja a regionálneho ekonomického rámca v území. 64 I keď novelizovaný zákon o investičných stimuloch nerozoznáva štátnu pomoc medzi zahraničným investorom a domácim investorom, uchádzajú sa o ňu predovšetkým zahraniční a nie domáci investori. 65 V tzv. Lokálnej Lehote, v ktorej peniaze, zdroje a mozgy cirkulujú, je lokálny multiplikátor LM3 podstatne väčší ako v tzv. Deravej Lehote, z ktorej peniaze, atď. utekajú von. Lokálny multiplikátor 3(LM3) je jednoduchý spôsob merania lokálnych ekonomických dopadov. Meria, ako peniaze, ktoré sa minú v lokálnej ekonomike, cirkulujú vnútri nej, t.j. aký majú multiplikačný efekt, koľko príjmov generujú pre lokálnych ľudí. Lokálny multiplikátor 3(LM3) vyvinula New Economics Foundation. https://www.nefconsulting.com/our-services/evaluation-impact-assessment/local-multiplier-3/ Použitie lokálnej meny, pokiaľ preň lokálna ekonomika vytvára vhodné podmienky a sú pre jej vznik vytvorené aj iné predpoklady, úroveň LM3 zvyšuje. V histórii je azda najznámejší experiment vo Wörgli(1932-1933), ktorý bol inšpirovaný Silviom Gesellom, ekonómom zo začiatku 20. storočia. Až do jeho zákazu pomáhal úspešne prekonávať dôsledky Veľkej hospodárskej krízy v rakúskom meste Wörgl. S lokálnymi a regionálnymi menami sa vo väčšom rozsahu experimentovalo po vzniku krízy po r. 2007-2008 v USA, Kanade, Brazílii, Nemecku, Francúzsku a pod. Francúzsky zákon o sociálnej a solidárnej ekonomike LOI n° 2014856 du 31 Juillet 2014 v článku č. 16 umožňuje vznik doplnkových lokálnych mien. 28

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO Ak má byť energetika udržateľná, kontrolu nad ňou musia postupne prevziať komunity, ktorým slúži. V rámci nich by mali mať významné slovo miestne a regionálne sa mosprávy. Z dnešnej pozície pozorovateľov vývoja v ener getike sa zo samospráv musia stať jej rozhodujúci koordiná tori. Iba tak bude lokálna energetika garantom stability a pevným pilierom budúceho rozvoja regiónov, a nie jeho hlavným rizikovým faktorom. Žijeme vo svete množiacich sa ekonomických a finanč ných kríz a prehlbujúcich sa nerovností medzi ľuďmi a re giónmi. Expandujúca konzumná spoločnosť nenávratne vy čerpáva prírodné zdroje a rastie koncentrácia moci v rukách skupín, ktoré z týchto negatívnych trendov profitujú. Eko nomická stabilita jednotlivcov, rodín, komunít, obcí a regió nov klesá. A rastie ich závislosť od globálnej ekonomiky, ktorej podstatu nevedia a za súčasných podmienok ani ne môžu účinne ovplyvniť. Obce a regióny sa snažia vymaniť z existujúcich finanč ných ťažkostí a ekonomického zaostávania rôznymi spôsob mi: rozpredávajú zbytky vlastných zdrojov(napr. pôdy, lesov, prevádzok, budov), postupne privatizovali infraštruktúru a služby(napr. vodárenské služby, verejnú dopravu, odpadové hospodárstvo a energetiku) a živelne realizujú projekty, kto ré nie sú prioritné a často nemajú veľký význam pre budúc nosť ich regiónu iba preto, že nejaké ministerstvo vydalo výzvu na predkladanie projektov. Z takýchto projektov oby čajne priamo alebo nepriamo dotujú cudzích investorov, ktorí hľadajú všetky dostupné cesty, ako sa čo najľahšie a najrýchlejšie dostať k ziskom. A pre región sú takéto projek ty v konečnom dôsledku viac záťažou ako prínosom. Naprí klad preto, že vytiahnu z verejných pokladní zvyšky rezerv. Rastúca spotreba energie v podmienkach veľmi cen tralizovanej a monopolizovanej energetiky zároveň zname ná rast dovozu energie a palív. Ekonomický dôsledok je jas ný: z regiónov uniká kapitál a sú čoraz nestabilnejšie. Dovoz energie a palív(rovnako ako dovoz všeobecne) totiž pôsobí ako účinná drenáž zdrojov z regiónov. Práve v čase, kedy by sa jeho využitie regiónom najviac zišlo. Okrídlená fráza„inej cesty niet“, za ktorú sa doterajšia prax neoprávnene skrýva, neobstojí. Pomôcť môže iba zá sadná zmena uvažovania o energetike a ekonomike, a to na všetkých úrovniach. Čím skôr dôjde k obratu smerom k po silňovaniu energetickej autonómie regiónov, tým rýchlejšie sa regióny začnú ekonomicky stabilizovať. V ideálnom prípade to znamená, že samosprávy a re gióny budú schopné vyrobiť toľko tepla, elektriny a palív, koľko spotrebujú. Dovoz palív a energie bude teda pre ne otázkou možnosti, nie existenčnej nutnosti. Energetika ne smie pôsobiť ako drenáž miestnych peňazí z regiónu, ale musí sa stať zdrojom príjmov a práce pre región, ako ukazu je aj porovnanie dvoch nižšie uvedených obrázkov. To sa ale nedá dosiahnuť rýchlo ani živelne, ale iba postupne a dob rým plánovaním. Obr. č.2. Energetika ako drenáž miestnych finančných zdrojov Obr. č. 3. Od závislosti k sebestačnosti 66 66 Obrázky dodal J. Zamkovský. 29

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO Energetická sebestačnosť regiónov v praxi na prvom kroku znamená eliminovať zbytočnú spotrebu energie na miestnej úrovni. Zostávajúcu potrebu, ktorú už nie je možné obmedziť, je treba technologicky, technicky a logisticky vy ladiť tak, aby bola opodstatnená, efektívna a pokiaľ možno, aby nerástla. Na druhom kroku miestnu energetickú potre bu je potrebné pokryť miestnymi obnoviteľnými zdrojmi, dôsledne rešpektujúc princípy udržateľnosti. Energetickú sebestačnosť nie je možné dosiahnuť bez citlivého a efektívneho využívania lokálnych ľudských, ve domostných, finančných, technických a kapitálových zdro jov, ani bez vysokej miery lokalizácie miestnej ekonomiky (t.j. bez orientácie väčšiny hospodárskych činností na uspo kojovanie lokálnych potrieb, obmedzovania dovozu potra vín, výrobkov a služieb, bez rozvoja domácich pracovných príležitostí a diverzifikácie lokálnych ekonomických aktivít). To ale neznamená nič iné, ako to, že energetika sa musí stať významnou a stabilnou lokálnou politickou prioritou. Nutným predpokladom pre to je však povýšenie inteli gentnej energetiky na stabilnú politickú prioritu(presahujú cu štvorročné komunálne volebné obdobia), vybudovanie primeraných kapacít samospráv pre túto sféru a systematic ké plánovanie. Nasledujúci rámček na príklade Güssingu ilustruje, ako sa rozvojom lokálnej energetiky dá dosiahnuť rozvoj mikro regiónu. Rámček č. 6. Príbeh Güssingu Güssing je hlavným mestom pôvodne slabo rozvinutého okresu susediaceho s Maďarskom s asi 27-tisíc obyvateľmi, ktorý podľa štatistiky patril do roku 1988 k najchudobnejším regiónom Rakúska. Príbeh Güssing ukazuje, ako dokáže orientácia na nové zdroje energie transformovať poľnohospodársky región s vysokým percentom vysťahovalectva, v ktorom pôvodne chýbala dopravná infraštruktúra, priemyselné podniky a ponuka nových pracovných miest, zmeniť na Güssing, ktorý tým, čo v priebehu dva a pol desaťročia dosiahol, získal medzinárodný rešpekt a uznanie. Güssing okres a jeho okresné centrum investovali(prevažne z európskych zdrojov) do decentralizovanej výroby elektriny i tepla z obnoviteľných zdrojov hlavne zo slnka, biomasy a bioplynu získaného z poľnohospo dárskeho odpadu a odštartovali tak proces, ktorý sa z„umierajúceho“ regiónu prepracoval na región ponúka júci vysoký životný štandard. Güssing v posledných rokoch dokonca označili za najinovatívnejšie a najpriateľ skejšie mesto voči životnému prostrediu v Rakúsku. Prístupné a stabilné ceny energií z obnoviteľných zdrojov nezávislé od vývoja cien ropy alebo plynu na trhu podporili rozvoj malého a stredného podnikania. Len priamo v meste Güssing s približne 4 tisíc obyvateľ mi pribudlo vyše 50 nových podnikov, vytvorilo sa viac ako 1 100 nových pracovných miest, čistý príjem mesta dosiahol vyše 9 miliónov eur a obrat za energiu nad 13 miliónov eur ročne. Pridanou hodnotou okresu Güssing je aktuálne 45-percentné samozásobovanie energiou z OZE, s potenciálom 100-percentného samo zásobovania. Energia sa získava najmä z biomasy a slnečnej energie prostredníctvom bioplynových staníc, biomasových elektrární a teplární, slnečných elektrární a kolektorov. Každá energetická prevádzka je zároveň výskumnou stanicou, ktorá zdokonaľuje používané technológie a tiež príkladom pre tisícky návštevníkov, ktorí sa do mesta prichádzajú inšpirovať a učiť. Výroba je decentralizovaná a dômyselne poprepájaná tak, aby výpadok zo žiadnej z energetických prevádzok nekomplikoval život obyvateľom mesta. Centrálnym koordinačným bodom nielen pre Model Güssing, ale takisto pre ďalšie nadväzujúce projekty je v roku 1996 založené Európske centrum pre obnoviteľné zdroje energie – EEE(Europäisches Zentrum für Erneuerbare Energie Güssing GmbH), ktoré sídli v Technologickom centre zameranom na životné prostredie. Na odovzdávanie poznatkov z oblasti OZE vznikla sieť regionálnych, národných a medzinárodných partnerov. V Rakúsku sú regióny, ktoré nielenže sú už energeticky sebestačné, ale sú aj prebytkové a energiu vyvá žajú. Dôležitá informácia pre nás je to, že produkciu energie si držia vo svojich rukách miestne družstvá, sa mosprávy, farmári a v nových či modernizovaných budovách aj ich obyvatelia. Peniaze za spotrebu energie im potom z regiónov neodtekajú preč, ale točia sa v lokálnej ekonomike. Je to príklad, ako treba energetiku úzko previazať s regionálnou, resp. lokálnou ekonomikou. Rozvoju regiónov, resp. miest a obcí nepomôže iba prejsť na obnoviteľné zdroje(nepochybne to pomôže v boji proti klimatickým zmenám), ak celú produkciu budú vlastniť cudzie a nie lokálne firmy. Tak ako doteraz cudzie firmy „vysávali“ z regiónov peniaze cez dodávky plynu, ropy, alebo uhlia, budú vysávať peniaze cez slnko alebo vie tor. Iba regionálna kontrola a vlastníctvo decentralizovanej energetiky bude stabilizovať regionálnu a lokálnu ekonomiku. Toto je hlavná lekcia, ktorú sa musíme naučiť od vyspelejších štátov.(Juraj Zamkovský: Regionálna energetika na Slovensku neexistuje, bez nej klimatické záväzky nesplníme. Euractiv.sk, 16.3. 2020.) 30

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO 3.2. SANITAČNÁ INFRAŠTRUKTÚRA: NOVÝ PRÍSTUP NA PRÍKLADE PRÍRODNÝCH ČISTIARNÍ ODPADOVÝCH VÔD S klesajúcou veľkosťou obcí na Slovensku prudko rastie počet podiel obyvateľov bez prístupu k sanitačnej infraš truktúre. Napojenosť obcí s menej ako 2000 obyvateľmi v 14 z 15 najmenej rozvinutých okresov na verejnú kanalizá ciu a čistenie odpadových vôd(48% populácie týchto okre sov), je iba 23% 67 (slovenský priemer v roku 2018 bol vyše 68% 68 ). Tento priepastný rozdiel v prístupe k tejto základnej službe má niekoľko príčin. Okrem mernej investičnej nároč nosti výstavby stokových sietí a ČOV v malých obciach (Eur/EO), ktorá rastie s ich klesajúcou veľkosťou, menšej hustote zastavanosti a slabšej ekonomickej situácie obyva teľstva v malých sídlach, sú paradoxne rozhodujúcou príči nou súčasného stavu najmä politické záväzky Slovenska voči EÚ pri zabezpečení odvádzania a čistenia OV. Vďaka nim sa podpora z verejných fondov sústreďuje na riešenie aglomerácií nad 10 tisíc, respektíve nad 2 tisíc obyvateľov. Zvyšovanie napojenosti menších aglomerácií dlhodobo ostáva na okraji záujmu štátu(okrem rozostavanej infraš truktúry a oblastí s ohrozenými zdrojmi pitnej vody). Absencia sanitačnej infraštruktúry zvyšuje životné ná klady ich obyvateľov oproti obyvateľom miest, ktorí majú infraštruktúru k dispozícii vďaka verejným fondom 69 a záro veň predstavuje neudržateľnú záťaž životného prostredia v malých sídlach. 70 Všestranne výhodným riešením tejto situácie by mohla byť svojpomocná výstavba a prevádzka sanitačnej infraš truktúry s prírodnými čistiarňami odpadových vôd(vlastný mi kapacitami obcí). Toto riešenie by okrem zvýšenia život nej úrovne ľudí a ochrany životného prostredia zároveň posilnilo stabilitu lokálnej ekonomiky a prinieslo nezanedba teľný počet pracovných príležitostí, pri ktorých sa vyžaduje minimálna kvalifikácia, a to v oblastiach s nadpriemerne vy sokou nezamestnanosťou a nevýhodnou štruktúrou neza mestnaných. Prírodné technológie čistenia OV sú založené na rov nakom princípe ako bežné aktivačné(mechanicko-biologic ké) ČOV. Hlavný rozdiel medzi nimi spočíva v rýchlosti čis tiaceho procesu – ten je v prípade prírodných ČOV pomalý a čistenie odpadových vôd si preto vyžaduje väčšiu plochu oproti aktivačným ČOV. Plošnú náročnosť prírodných ČOV však vyvažuje ich veľmi nízka prevádzková náročnosť a ab sencia zložitejších technológií. Pri porovnateľných investič ných nákladoch(v prípade výstavby na kľúč) majú porovna teľnú životnosť aj čistiacu schopnosť ako aktivačné ČOV. Sú ale energeticky nenáročné, čo sa premieta do niekoľkoná sobne nižších prevádzkových nákladov počas celej ich život nosti. Ale nielen to. Tým, že značnú časť investičných nákla dov prírodných čistiarní tvoria zemné a jednoduché staveb né práce, sú realizovateľné„svojpomocne“- buď vlastnými kapacitami obce(napr. formou obecného sociálneho podni ku) alebo kapacitami dostupnými v obci alebo v bezprostred nom okolí. V takomto prípade môžu investičné náklady na výstavbu prírodnej ČOV nielen klesnúť oproti výstavbe na kľúč, ale väčšina použitých peňazí by ostala v regióne. Napriek tomu takmer všetky ČOV v malých obciach na Slovensku tvoria aktivačné ČOV budované na kľúč externý mi dodávateľmi. Ich výstavbu obce financujú z verejných prostriedkov, najmä dotácií – to znamená, že verejné penia ze, ktoré do regiónu pritečú, vzápätí zväčšené o spolufinan covanie samospráv z neho odtečú preč. Ostávajú po nich technologicky náročné zariadenia, ktoré si vyžadujú vyso kokvalifikovanú údržbu a obsluhu. Preto sú aktivačné ČOV väčšinou prevádzkované externe. Ak má byť pre prevádzko vateľa finančne náročná prevádzka ekonomicky udržateľná, náklady(stočné) musia preniesť na užívateľov(najmä do mácnosti). Naopak, jednoduchá(tiež svojpomocne realizovateľná) prevádzka prírodných ČOV poskytuje príležitosť ďalšieho zníženia prevádzkových nákladov, pracovné príležitosti v malých obciach, a teda aj výhodnejšie ekonomické pod mienky pre domácnosti. Vzhľadom na veľký počet malých sídiel bez prístupu k čisteniu odpadových vôd ponúka uvedený nový prístup k výstavbe prírodných ČOV obrovský potenciál k posilneniu ich ekonomickej stability. Jeho uplatnenie by podporilo zmysluplné využitie verejných fondov a poskytlo by prácu 67 ŠÚ SR, 2016. 68 VÚVH, Enviroportál, 2020. 69 Vyvážanie odpadových vôd zo žúmp na najbližšie ČOV je finančne najnáročnejší režim ich likvidácie. V porovnaní s cenou stočného v mestách s verejnou kanalizáciou a ČOV sú približne 5 až 7-krát drahšie. 70 Bežnou reakciou na nákladné vyvážanie odpadových vôd je obchádzanie záväzných predpisov upravujúcich nakladanie s komunálnymi odpadovými vodami. Producenti odpadových vôd v malých obciach ich vypúšťajú zväčša úplne alebo iba čiastočne bez čistenia do vodných tokov alebo do pôdy(buď prečerpávaním zo žúmp alebo úmyselným budovaním netesných žúmp). 31

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO relatívne veľkému počtu inak ťažko zamestnateľných ľudí vo vidieckych regiónoch. Podporilo by vznik obecných podni kov, ktoré po dokončení sanitačnej infraštruktúry v ďalších rokoch môžu vďaka získaným skúsenostiam a techniky po skytovať iné služby technického charakteru(opravy miest nych komunikácií, realizácia vodozádržných a protipovodňo vých opatrení, terénne úpravy, zber biomasy na tzv. bielych plochách a podobne). Čo je nemenej dôležité, uvedený prístup by viedol k citeľnému zvýšeniu životnej úrovne ľudí vo vidieckych re giónoch a k zníženiu zaťaženia ich životného prostredia. 71 Zmeniť hlboko zakorenený prístup k výstavbe sanitač nej infraštruktúry nebude jednoduché a vyžiada si veľmi dôslednú prípravu. Bez vopred dobre pripravených podmie nok(metodiky, kapacity, poradenstvo, systém koučingu pra covníkov, vhodne a pružne nastavené komplexné a viacroč né financovanie atď.) by bol takýto nový prístup odsúdený na neúspech a iba by demotivoval k ďalším inováciám. V opačnom prípade by však mohol priniesť revolučnú zmenu k využívaniu verejných fondov na posilňovanie lokálnej se bestačnosti s veľkým replikačným efektom v ďalších odvet viach(v stavebníctve a výrobe stavebných komponentov z prírodných materiálov, v starostlivosti o krajinu, lesnom hos podárstve, v poľnohospodárstve, pri zvyšovaní adaptability a odolnosti voči zmene klímy atď.). 3.3. PODPORA LOKÁLNEJ DOSTUPNOSTI A PRODUKCIE POTRAVÍN Združenie miest a obcí Slovenska v polovici decembra 2019 predstavilo výsledky prieskumu o dostupnosti potra vín na vidieku. Na základe týchto dát v priebehu šiestich mesiacov vypracovalo dopadovú štúdiu formulujúcu vý chodiská ako riešiť dostupnosť základných potravín ale i zá kladného nepotravinového tovaru na vidieku. 72 Z uvedeného prieskumu je okrem iného zrejmé, že len 46% obcí do 250 obyvateľov má kamennú predajňu. V ob ciach od 250 do 500 obyvateľov sú kamenné predajne v 82 % samospráv. Služby pojazdnej predajne v oboch veľkost ných kategóriách využíva 7% obcí. Z prieskumu tiež vyplý va, že iba 2,6% obcí prevádzkuje vlastnú predajňu potravín. Signifikantne vyššie je zastúpenie obecných kamenných predajní v najmenších obciach do 250 obyvateľov(6,9%) oproti množstvu kamenných predajní v obciach od 251 do 500 obyvateľov(0,8%). Tlak na zabezpečenie potravín v najmenších obciach je výrazne väčší ako vo väčších obciach a núti samosprávy k prevádzkovaniu vlastných obecných predajní. Súkromné potraviny v obciach prevádzkuje 74,2% prevádzkovateľov a 28,9% potravinových predajní pôsobia cich v najmenších skupinách obcí patrí do väčšej maloob chodnej siete. Na Slovensku v kategórii malých obcí(do 500 obyvate ľov) bolo identifikovaných 102 reálnych„potravinových púští“. Až 62% týchto obcí patrí do veľkostnej kategórie do 250 obyvateľov. Ide o obce lokalizované prevažne na vý chode Slovenska. V Bratislavskom, Trnavskom a Trenčian skom kraji neboli identifikované reálne potravinové púšte v kategórii malých obcí, ale aj na tomto území sú obce, respek tíve lazy, v ktorých obyvatelia nemajú prístup ku kúpe zák ladných potravín. Obyvatelia žijúci v potravinových púšťach majú zvy čajne podpriemerné ročné príjmy a sú aj takýmto spôsobom sociálno-ekonomicky znevýhodnení pri nákupe potravín. Okrem toho nemôžeme zabúdať na zmenu socio-ekono mického správania ľudí v dôsledku COVID-19, ktorá ešte skomplikovala dostupnosť potravín pre značnú časť ľudí ži júcich v obciach bez kamenného obchodu. To všetko znáso buje potrebu udržateľných riešení. Podľa prieskumu ZMOS 55,3% starostov konštatova lo, že nie je možné ekonomicky zabezpečiť činnosť potravi novej predajne. Dokonca 64,2% starostov obcí s počtom obyvateľov do 250 si myslí, že to nie je možné, v prípade obcí do 500 obyvateľov je o tejto nemožnosti presvedče ných 33% respondentov. Prevádzka maloobchodnej predajne potravín na vidie ku nie je žiaden biznis. Mnohé majú problém udržať pre vádzkovú ekonomiku na nule, mnohé zanikajú preto, lebo sa postupne dostávajú do neudržateľnej ekonomickej straty. Čo navrhujeme: - legislatívne zjednodušenie predaja lokálnych výrob kov prostredníctvom lokálnych obchodných sietí(pojazdné predajne, donáška, malé obecné predajne) tým, že budú po stavené na roveň predaja z dvora; - východiskom na odstránenie problému s nedostup nosťou potravín na vidieku je možnosť zavedenia dotačných schém na zabezpečovanie ekonomickej udržateľnosti tohto typu maloobchodných predajní podľa vzoru úspešných a 71 Komplexný pohľad na potenciál výstavby sanitačnej infraštruktúry v malých sídlach, jeho výhody, ekonomické, sociálne a environmentálne pozitíva priniesla štúdia„Analýza podmienok správneho návrhu a aplikácie extenzívnych systémov čistenia odpadových vôd vo vybraných obciach okresu Rimavská Sobota“ vypracovaná expertným tímom splnomocnenca vlády pre podporu najmenej rozvinutých okresov v roku 2017. Materiál charakterizuje aj prípravu podmienok pre realizáciu pilotných projektov v okrese Rimavská Sobota. 72 Potravinová dostupnosť na vidieku. https://www.zmos.sk/potravinova-dostupnost-na-vidieku-oznam/mid/419520/.html#m_419520 32

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO udržateľných riešení v okolitých štátoch; - riešenie sa ponúka v dotácii na prevádzku maloob chodnej(kamennej) predajne, v dotácii na prevádzku po jazdnej predajne, prípadne v podpore predaja z dvora. Okrem toho je možné vytvárať predajňu potravín na báze sociálneho podniku a tiež využitím personálneho zázemia formou terénnej sociálnej práce; - nevyhnutne vytvoriť pre blízku budúcnosť adekvátne legislatívne prostredie na zavedenie modelu tzv. franchisin gových predajní(značka a distribúcia potravín by bola za bezpečená slovenským obchodným reťazcom, prevádzka predajne zasa lokálnym aktérom); - z alternatívnych riešení je možné vytvoriť model, kto rého pridaná hodnota je výsledkom medziobecnej spolu práce, t.j. založení spoločnej kamennej predajne. Toto rieše nie je vhodné, pokiaľ geografická vzdialenosť obcí je malá. - je možné kombinovať verejno-súkromné partnerstvá na prevádzke maloobchodných predajní potravín a nepotravi nového tovaru. Zároveň sa vďaka tomuto partnerstvu zni žujú vstupné, ale aj prevádzkové ekonomické náklady a eli minuje riziko neudržateľnosti konkrétnej formy zabezpečovania predaja potravín; - podporou maloobchodných predajní na vidieku by bolo aj zníženie dane z pridanej hodnoty na základné potra viny. Ich cena zohráva dôležitú úlohu v spotrebiteľskom koši zákazníka a následne vo výške dopytu a zmysluplnosti pre vádzkovania kamenných obchodov. Pri riešeniach dostupnosti potravín na vidieku je po trebné smerovať pozornosť na iniciatívu Európskej komisie „Z farmy na stôl“, ktorá je súčasťou Európskej zelenej doho dy. Dostupnosť potravín na vidieku ako služby vo verejnom záujme zvyšuje podpora lokálnej produkcie a jej lokálneho odberu. To vytvára príležitosť pre lokálnych poľnohospodá rov dorábať potravinárske produkty na základe dopytu, v ktorom kvantita ustupuje kvalite. Táto nová tendencia po máha nasmerovať produkciu a konzumáciu potravín na en vironmentálne udržateľnú cestu, keď sa minimalizujú do pravné náklady na jednej strane a na strane druhej tlak na zdravotne nezávadné potraviny brzdí nadmerné používanie pesticídov, umelých hnojív a pod., ktoré poškodzujú zdravie a niečia životné prostredie. Na rastúci dopyt po kvalitných a cenovo dostupných potravinách by obce mali reagovať zriaďovaním predajní, resp. väčšie mestá tržníc s celoročnou prevádzkou, ktoré by ponúkali čerstvé a zdravé potraviny produkované lokálne. Dodávateľov – lokálne prímestské farmy a poľnohospodár ske podniky by obec odbremenila od logistiky spojenej s predajom a súčasne by mala pod kontrolou spôsob pestova nia plodín a chovu zvierat a teda kvalitu produktov. Obce by mali investovať do zdravia detí a mládeže. Na priek vládnou mocou zrušených obedov zadarmo finančne podporovať stravovanie v školských jedálňach a postarať sa o prednostné zásobovanie školských kuchýň zdravými su rovinami z lokálnych zdrojov. Organický odpad z poľnohospodárskych podnikov a lokálnych fariem ako aj separovaný zelený odpad z domác ností by obec mala spracovať vo vlastných zariadeniach na bioplyn, ktorý by sa mohol použiť na výrobu elektriny a tep la pre potreby obyvateľov obce. Podporilo by sa tak nielen bezodpadové hospodárenie, ale posilnil by sa aj vlastný roz počet a rozpočty domácností a v neposlednom rade udržal obeh peňazí v regióne. 3.4. NÁJOMNÉ A SOCIÁLNE BÝVANIE Bývanie je základnou potrebou človeka, ktorej uspoko jenie je podmienkou na uspokojenie ďalších životne dôleži tých potrieb. Bývanie plní celý rad funkcií v živote jednotliv ca a celej spoločnosti. Má sociálne aspekty, ovplyvňuje hospodársky rozvoj(napr. neschopnosť pokrývať dopyt po bývaní brzdí mobilitu za prácou) a odráža sa na stabilite spoločnosti. Je tiež určujúce pre rozvoj sídiel a populačný rast. Podľa sčítania v roku 2011 v porovnaní so štátmi EÚ má Slovensko s 370 bytmi na 1.000 obyvateľov druhý naj nižší podiel. Priemer Európskej únie je 470 bytov/1.000 obyvateľov. Už to naznačuje prirodzený silný dopyt po bý vaní. Na Slovensku je spolu 1.994.897 bytov, z toho je 89.1% trvalo obývaných, s veľkými rozdielmi medzi krajmi 73 .Tri štvrtiny bytového fondu boli postavené pred rokom 1990, z toho 856.000 v panelových viacpodlažných domoch. Vý stavbu nových obydlí po roku 1990 ťahajú najmä súkromné investície: developerské projekty a rodinné domy, v prieme re ročne zhruba 15.500 bytových jednotiek. Z toho zhruba 10% tvoria projekty samosprávy, ale ich podiel v posled ných rokoch klesá. Slovensko je jednou z krajín strednej a východnej Eu rópy, ktoré prešli rozsiahlou privatizáciou bytového fondu po roku 1989. Je to výsledok politického rozhodnutia z roku 1992 o odpredaji bytov do osobného vlastníctva občanom za nízku cenu, založený na pravicovom presvedčení, že súk romné je lepšie ako štátne alebo družstevné a že ľudia sa budú o svoje vlastníctvo lepšie starať. Výsledkom je štruktúra bytového fondu, v ktorej 90,5% obyvateľov býva vo vlastnom byte, čo je najvyšší po diel v rámci eurozóny. Iba 3% bytov sú vo vlastníctve samo správ a slúžia najmä pre potreby sociálneho bývania pre najslabšie skupiny, 3% prenajímajú vlastníci za trhové ceny (ide najmä o druhé, či tretie byty, ktoré slúžia ich majiteľom 73 Správa o plnení zámerov Koncepcie štátnej bytovej politiky do roku 2020. 33

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO ako investičné byty) a 3,5% vlastnia stavebné bytové druž stvá, ktoré neboli odkúpené počas privatizácie. Podielom nájomného bývania k bývaniu v súkromnom vlastníctve sa radí Slovensko v Európskej únii na posledné priečky. Tento podiel má vážne sociálno-ekonomické dopa dy na ekonomickú mobilitu a demografický vývoj. Nízky podiel nájomného bývania vo vlastníctve samospráv zna mená obmedzený prístup k bývaniu pre nízko-príjmové sku piny, zdravotne postihnutých, marginalizované skupiny ale bo bezdomovcov. Nízky podiel nájomného bývania zásadne znižuje dostupnosť bývania najmä pre mladých ľudí, pre ktorých jediná reálna cesta k vlastnému bývaniu je hypoté ka, ktorá je pre časť z nich nedostupná. Aj preto až 57% mladých ľudí vo veku 25-34 žije so svojimi rodičmi. To je jeden z najvyšších podielov v EÚ. Ďalším limitom dostupnosti bývania sú mesačné po platky. Podľa dostupného prieskumu až 78% slovenských domácností s nízkym príjmom vynakladá viac ako 40% svoj ho príjmu na náklady spojené s bývaním. Podľa klasifikácie OECD sú tieto domácnosti nadmerne zaťažené 74 . Aj v sku pine tých, ktorí majú hypotéku, 31% vynakladá na bývanie viac ako 40% svojho príjmu. Na druhej strane príspevok na bývanie je na Slovensku obmedzený iba na tých, ktorí pobe rajú dávky v hmotnej núdzi. Štát pomáha mladým rodinám doplatkom na splátky hypotéky, aby im uľahčil cestu k vlast nému bývaniu. Riešením tejto situácie je zvýšenie celkového počtu bytov a zvýšenie podielu nájomných bytov v troch segmen toch: a) verejného nájomného bývania b) podporovaného a neziskového nájomného bývania, postaveného bytovými organizáciami s verejnou podporou c) súkromného nájom ného bývania. Prvé dva segmenty sa na Slovensku zatiaľ takmer nerozvíjajú. Vládny reformný plán akcentuje na pr vom mieste nájomné byty s trhovým nájomným. Ide o cha rakteristický pravicový prístup, ktorý vychádza z toho, že trh situáciu s bývaním vyrieši. Ale progresívne riešenie sú cenovo dostupné nájomné byty s verejnou podporou, ktoré kladie vládny dokument na druhé miesto. Ako konkrétne chce podporiť ich výstavbu, o tom hovorí len v náznakoch. Naopak, riešením, ktoré podporujeme, je cenovo dostupné nájomné byty s verejnou podporou. Znamená to najmä roz voj verejného nájomného bývania a rozvoj podporovaného a neziskového nájomného bývania, ktoré treba založiť takmer od začiatku. Verejné nájomné bývanie vo vlastníctve samospráv má slúžiť v prvom rade na pokrytie potrieb sociálne najslabších skupín. Na výstavbu ďalších dostupných nájomných bytov, ktoré by pokrývali potreby mladých rodín a ďalších skupín obyvateľstva, treba podporiť vznik bytových organizácií, ktoré môžu mať podobu sociálneho podniku bývania, byto vého družstva, či špeciálnej neziskovej organizácie s licen ciou. Z finančného hľadiska možno na ich podporu využiť Štátny fond 75 rozvoja bývania formou výhodných úverov na podporu výstavby verejných nájomných bytov doplnených štátnou dotáciou, ktorá umožní znížiť náklady na výstavbu a tým aj znížiť nájomné pre najslabšie skupiny v tomto seg mente nájomných bytov. Ako východisko pre koncipovanie štátnej bytovej poli tiky do roku 2030 treba využiť analýzu nájomného bývania, ktorú pripravil ZMOS a viacero odporúčaní, ktoré z nej vy plývajú 76 . Rovnako treba využiť aj výsledky projektu Nadá cie Fridricha Eberta„Viac dostupného nájomného bývania na Slovensku. Ako na to?“ a odporúčania v ňom obsiahnu té 77 . Medzi východiská navrhované ZMOSom patria okrem iných: a) stanoviť pevný finančný objem určený na podporu vý stavby nájomných bytov vo vlastníctve samospráv v štát nom rozpočte SR b) definovať možnosti projektov verejno-súkromného part nerstva určených na riešenie problémov súvisiacich so zvy šovaním počtu dostupných bytov c) stanoviť percento nájomných bytov v developerských projektoch, napríklad vo väčších mestách. d) postupne vytvoriť siete regionálnych(neziskových) orga nizácií, ktoré by zabezpečovali proces obstarávania nájom ných bytov pre mestá a obce v danom regióne a poskytova li by profesionálnu správu bytov, vrátane sociálnej práce e) podporiť pilotný projekt pre správcovstvo nájomných by tov, čo pre samostatné obce je finančne aj organizačne ná ročné f) vytvoriť databázu nevyužitých a prebytočných nehnuteľ ností vo vlastníctve štátu a samosprávy, ktoré je možno pre stavať na nájomné bývanie g) upraviť pravidlá pre výpočet nájmov v bytoch s regulova ným nájmom h) zmeniť súčasnú právnu úpravu s cieľom zabezpečiť vzá jomnú rovnováhu právneho postavenia medzi vlastníkom a nájomcom pri nájme bytu. Z projektu Nadácie Fridricha Eberta sú to ďalšie vybra 74 http://www.novostavby.sk/blog-novostavieb-a-developerskych-projektov/41649-najviac-penazi-davame-na-byvanie-ale-dokazeme-si-aj-nieco-usporit 75 Dotácia do Štátneho fondu rozvoja bývania ako mechanizmu na podporu výstavby verejného nájomného bývania vo vlastníctve samospráv by bolo treba v štátnom rozpočte stabilizovať tak, ako to odporúča ZMOS. Malo by to pomôcť tomu, aby sa samosprávy mohli pri príprave svojich projektov spoľahnúť dotácie z tohto fondu a znížiť náklady a následne aj výšku nájomného pre najpotrebnejšie sociálne skupiny. Štátny fond rozvoja bývania úspešne slúži aj na podporu obnovy bytového fondu a zníženia jeho energetickej náročnosti, čo je úloha o ktorej píšeme na inom mieste. 76 Dostupné na stránke https://www.zmos.sk/kniznica-zmos.html 77 Dostupné na stránke www.fes.sk 34

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO né odporúčania: a) rozšíriť východisko štátnej bytovej politiky, aby sa dostup né bývanie stalo prioritou štátu a samospráv a pokrývalo nielen nízko-príjmové a zraniteľné skupiny, ale aj skupiny so stredným príjmom b) podporiť vznik bytových organizácií podporovaného a neziskového bývania, ktorých hlavnou náplňou by bola vý stavba a správa nájomných bytov c) na ich podporu navrhnúť vhodné stimulačné nástroje, najmä s využitím zákona o sociálnom podniku bývania 78 , osobitne preskúmať možnosti oživenia nájomného bývania prostredníctvom bývania družstevného typu d) identifikovať vhodné pozemky vo vlastníctve štátu a sa mospráv na výstavbu verejného sociálneho ako aj dostup ného nájomného bývania e) nahradiť pojem sociálneho bývania pojmom podporova ného bývania(resp. bývania s podporou), ktorý vníma také to bývanie ako kvalitné, nesegregované cenovo dostupné bývanie reflektujúce potreby zraniteľných skupín a poskytu júce dôstojné podmienky na život f) využiť poplatok za rozvoj aj na podporu budovania sociál nych/cenovo dostupných bytov stanovením povinnosti v zákone použiť istý percentuálny podiel z výnosu poplatku na tento účel g) vypracovať novú právnu úpravu príspevku na bývanie, a to vyčlenením tohto príspevku z pomoci v hmotnej núdzi a určením jeho výšky a možností použitia tak, aby boli vytvo rené podmienky na udržateľnosť primeraného bývania aj pre zraniteľné skupiny h) podporiť pilotné projekty spolupráce štátu a samosprávy využívajúce princípy Housing first a Rapid re-housing, ktoré už 20 rokov vykazujú v zahraničí najväčšiu úspešnosť v ukončovaní dlhodobého bezdomovectva i) diskutovať o opatreniach zameraných na zabezpečenie so ciálnej inklúzie a sociálneho mixu vrátane využitia skúsenos tí z Veľkej Británie s vyčlenením časti bytov v komerčných projektoch na nájomné bývanie. j) nastaviť podmienky na udržateľnosť nájomných bytov po čas celej životnosti bytového domu. Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2030 by mala priniesť posun v segmente nájomného bývania vo vlastníctve samospráv, aby boli schopné lepšie pokrývať by tové potreby najzraniteľnejších skupín. Takisto by mala pri niesť vznik bytových organizácií, ktoré budú spolupracovať so samosprávami, budú získavať verejnú podporu(najmä formou výhodných úverov) a ktorých hlavnou náplňou bu de výstavba a správa cenovo dostupných nájomných bytov na neziskovom princípe podobne, ako je to napr. v Rakúsku a ďalších európskych krajinách. Takýto segment na Sloven sku doteraz neexistuje a mohol by znamenať výrazný posun v počte cenovo dostupných nájomných bytov. Aby sa vy tvorila širšia ponuka v diferencovanej štruktúre je možné podporiť i vznik segmentu súkromného nájomného bývania s trhovým nájomným iba s nepriamou štátnou podporou zrejme pre ľudí s vyššími príjmami. 3.5. SOCIÁLNY PODNIK AKO NÁSTROJ LOKÁLNEHO ROZVOJA Sociálno-demokratický prístup k k lokálnemu(a regio nálnemu) rozvoju prirodzene podporuje rozvoj sociálnej ekonomiky a sociálnych podnikov. Expertná skupina o sociálnom podnikaní Európskej ko misie The Commision Expert Group and Social Entreprene urship(GECES) v štúdii o sociálnych podnikoch 79 uvádza 5 pozitívnych prínosov sociálnej ekonomiky a sociálneho pod nikania. Z nich sú najrelevantnejšie nasledovné: Po prvé vy tvorenie a rozvoj kvalitnej inkluzívnej práce. Sociálne podni ky často operujú v pracovne náročných odvetviach v porovnaní s dnes prevažujúcimi kapitálovo náročnými od vetviami a tým vytvárajú vysoký počet pracovných príleži tostí. Štúdia uvádza, že v rokoch 2008-2015 v Španielsku vzniklo 31 tisíc sociálnych podnikov, ktoré vytvorili 210 tisíc pracovných príležitostí. Ako druhý prínos sociálneho podnikania sa uvádza so ciálna inklúzia a redukcia chudoby. Mnohé sociálne podniky poskytujú služby zraniteľným osobám, uspokojujú ich soci álne potreby v bývaní, zdravotnej starostlivosti, v opatrova teľstve. Mnohé z nich zamestnávajú zdravotne postihnuté osoby, osoby dlhodobo nezamestnané a pomáhajú im in tegrovať sa späť do spoločnosti. Ďalším prínosom sociálneho podnikanie je, že pomáha jú uspokojovať lokálne potreby a takýmto spôsobom rozví jať lokálnu ekonomiku. Okrem toho môžu zohrávať aj dôle žitú úlohu pri zelenej transformácii a osobitne pri rozvoji tzv. repair economy. Štúdia uvádza, že až 77% Európanov by radšej dalo opraviť svoje produkty ako kupovať nové a až 60% by bolo ochotných si kúpiť produkty z druhej ruky. Poruchovosť, tzv. kazítka sú častokrát zabudované do 78 Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 13. marca 2018. https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/112/ 79 Social Enterprises and The Social Economy Going Forward. European Commision, October 2016. 35

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO produktov dlhodobej spotreby. Odborne nazývané pláno vané zastarávanie, inými slovami naprogramovanie predčas nej nefunkčnosti zariadenia tým, že niektorá z jeho súčiastok tzv. kazítko má zámerne krátku životnosť a nedá sa nahradiť, je podnikateľskou taktikou, ako umelo zvyšovať dopyt po svojich výrobkoch. Nové európske pravidlá pre ekodizajn 80 , ktoré budú platiť od marca 2021 pre všetky spotrebiče uvedené na eu rópsky trh, majú nielen dosahovať predpísanú energetickú účinnosť, ale i zabezpečiť možnosť opravy spotrebičov ná hradnými dielmi. Európske pravidlá z hľadiska ochrany záuj mov spotrebiteľa a životného prostredia 81 nezašli dostatoč ne ďaleko a nezakročili proti zabudovaným defektom 82, ktorých cieľom je vyvolať nefunkčnosť výrobku, ale aspoň čiastočne sú krokom správnym smerom. Prinesú dopyt po opravárenských službách. Opravárenské služby však neexistujú(u nás zväčša za nikli po r. 1989, boli to napríklad družstvá invalidov alebo iné samostatné prevádzky) alebo sú neprimerane drahé. Rozvoj opravárenských služieb by rozšíril ponuku a prispel k ich zlacneniu. Mohli by sa stať predmetom podnikania lokál nych sociálnych podnikov a poskytnúť nové pracovné príle žitosti. Na dopyt po opravárenských zručnostiach musí rea govať aj vzdelávací systém. Slovenská legislatíva ako novú formu podnikania uzá konila sociálne podnikanie a sociálny podnik. 83 Sociálny podnik a podnik so sociálnym dosahom zákon definuje ako podnik, vykonávajúci hospodársku činnosť, ktorej hlavným cieľom je napĺňanie verejného záujmu(t.j. poskytovanie spo ločensky prospešnej služby pre spoločnosť v tom i znevý hodneným alebo zraniteľným osobám) alebo napĺňanie ko munitného záujmu(tzv. komunitnoprospešný podnik). Hlavným cieľom sociálneho podniku nie je teda dosa hovanie zisku a v prípade, že ho vytvorí, použije viac ako 50 % zo zisku po zdanení na dosiahnutie hlavného cieľa. Zákon si uvedomuje, že založenie a fungovanie sociálneho podni ku, ktorého primárnym cieľom nie je zisk, si bude vyžadovať pomoc. Ustanovuje štyri formy pomoci: investičnú pomoc (zákon umožňuje poskytovať návratnú i nenávratnú finanč nú pomoc), kompenzačnú pomoc, dotácie a pomoc na pod poru dopytu. Doterajšia prax zakladania sociálnych podnikov, na priek tomu, že je ešte krátka, ukazuje, že sociálne podnika nie na Slovensku čelí mnohým prekážkam legislatívneho, fi nančného, administratívneho, znalostného a iného charakteru. Štúdia Sociálne podniky pracovnej integrácie na Slovensku 84 uvádza, že pri zakladaní sociálneho podniku je dôležitá motivácia a nápad a potrebný sociálny kapitál, ktoré však zďaleka nestačia. Sociálne podniky sú závislé na vonkajšom prostredí z viacerých hľadísk. Vyžadujú podporu na lokálnej úrovni, jed noduchšie sa zakladajú v prostredí, kde existuje kúpna sila alebo kde sociálny podnik sa stane dodávateľom stredných alebo veľkých firiem. Zákonom ustanovená forma podpory dopytu po„produktoch“ sociálneho podnikania je nedosta točná. Opatrenia na podporu sociálneho podnikania by sa mali vzťahovať na rôzne úrovne rozhodovania počnúc cen trálnymi orgánmi a nimi vytvorenými inštitúciami až na úro veň krajských samospráv a samozrejme lokálnej samosprá vy. Prvou prekážkou vzniku sociálneho podniku je nedo statok finančného kapitálu. Sociálne podniky, ktoré nie sú orientované na zisk, ale na dosahovanie určitého spoločen ského cieľa, sú pre financovanie komerčnými bankami riziko vé. Finančná pomoc na podporu sociálneho podnikania mu sí byť preto odlišná. Návratná finančná pomoc by mala byť poskytovaná s mäkkými úverovými podmienkami, pre ktorú by napríklad SZRB mohla vytvoriť osobitný úverový program. Nenávratnú finančnú pomoc by mohli poskytovať samosprávne orgány a granty z európskych fondov. Ako ďalší návrh na podporu sociálneho podnikania uvádza štúdia podporu podnikateľských zručností. Medzi najčastejšie chýbajúce zručnosti patria schopnosť vytvoriť biznis plán, manažment a plánovanie v podnikaní, marketing a pod. Chýba aj lepšie prepojenie služieb zamestnanosti s podporou sociálnych podnikov. Sociálnym podnikom za 80 Európska komisia prijala 10 nových pravidiel pre ekodizajn. Pozri: https://ec.europa.eu/energy/topics/energy-efficiency/energy-label-and-ecodesign/regulation-laying-down-ecodesign-requirements-1-october-2019_en?redir=1 alebo https://ec.europa.eu/slovakia/news/ new_rules_make_household_appliances_more_sustainable_sk 81 V Európskej zelenej dohode sa uvádza ako jeden z dôvodov„repair economy“ zastavenie exportu elektronického odpadu do chudobných štátov Afriky a niektorých ázijských štátov. I keď existuje Bazilejská konvencia o riadení pohybu nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní a tiež Dohovor z Bamako, ktorý takýto dovoz do Afriky zakazuje, odpad z EÚ sa tam dováža ako„second hand” tovar. Z miliónov ton elektroodpadu, ktorý sa každoročne vyprodukuje v EÚ, časť skončí v štvrti ghanského hlavného mesta Akkra na najhoršej skládke na svete Agbogbloshie. Na smetiskách v Ghane, Nigérii, ale i v Pakistane, Indii a pod. sa z neho tí najchudobnejší snažia získať aspoň niečo, čo by mohli speňažiť. Vystavujú sa pritom škodlivým účinkom toxických látok, ktoré nenapraviteľne poškodzujú ich zdravie. 82 Pri komunikovaní o Európskej zelenej dohode Komisia uviedla, že Akčný plán pre cirkulárnu ekonomiku bude zahrnovať opatrenia, ktoré majú podporiť biznis, aby ponúkal produkty, ktoré sa dajú opraviť. Komisia bude obmedzovať plánované zastarávanie osobitne u elektroniky. 83 Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 13. marca 2018. https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/112/ Zákon je prekomplikovaný a vieme si predstaviť, že skôr odrádza ako podporuje zakladanie sociálnych podnikov. 84 Škobla D., Kováčová L., Ondoš S.: Sociálne podniky pracovnej integrácie na Slovensku, Bratislava 2018. 36

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO mestnávajúcim znevýhodnených zamestnancov by naprí klad pomohol kompenzačný príspevok pre znevýhodnené ho zamestnanca s nižšou produktivitou. Chýba poskytovanie pracovného poradenstva, prepojenie sociálnej práce a slu žieb a pod. Je zrejmé, že potenciál sociálneho podnikania pre lo kálny rozvoj nie je zatiaľ ani zďaleka využitý. Mal by sa stať partnerom komunálnych podnikov a dopĺňať ich aktivity, pre ktoré inštitút komunálneho podniku nie je vhodný. 3.6.„OWNERSHIP“ REGIONÁLNEHO A LOKÁLNEHO ROZVOJA NA SAMOSPRÁVNEJ ÚROVNI Slovensko je typickou rurálnou(vidieckou) krajinou s vysokým počtom obcí v rôznych veľkostných kategóriách. Podľa P. Gajdoša 85 sú obce významný sídelný typ, ktorý tvo rí viac ako 97% zo všetkých lokálnych samosprávnych cel kov(miest a obcí spolu) na Slovensku, a kde býva asi 44% jeho obyvateľov. Spravovanie územia po roku 1990 prechádzalo veľký mi reformnými zmenami: najskôr v r. 1990 sa rozhodlo o obnovení miestnej samosprávy a jej oddelení od štátnej správy. V roku 1996 sa uskutočnil druhý krok reformy verej nej správy, keď vzniklo 8 krajských a 79 okresných úradov. Zákonom č. 302/2001 Z. z. bola zriadená samospráva vyš ších územných celkov(samosprávnych krajov). Územný ob vod samosprávneho kraja je zhodný s územím kraja. Na Slo vensku teda vzniklo 8 samosprávnych krajov. Vytvorením druhého stupňa územnej samosprávy boli splnené podmienky pre prechod niektorých pôsobností z orgánov miestnej štátnej správy na obce a vyššie územné celky podľa zákona č. 416/2001 Z. z.. Popri tzv. originálnej pôsobnosti sa na samosprávne orgány preniesli mnohé funkcie štátu a v súvislosti s tým i majetok štátu a finančné zdroje štátu. V roku 2003 vláda SR schválila Návrh projektu decentralizácie verejnej správy a v rokoch 2004 a 2005 bo li schválené ešte niektoré zákony a vykonávajúce predpisy upravujúce nový systém financovania územných samo správ. Zrušením všetkých okresných úradov a transformá ciou krajských úradov k 1.1. 2004 integrovaná štátna sprá va zanikla a vytvorilo sa 9 samostatných systémov orgánov špecializovanej štátnej správy. 86 Z tohto krátkeho prehľadu je zrejmé, že súčasné uspo riadanie, kompetencie, financovanie a pod. samosprávnych celkov sa utváralo postupne a pre samosprávne orgány to bol i proces postupného preberania zodpovednosti a učenia sa k samostatnému rozhodovaniu. Samosprávne orgány na úrovni regiónov(krajov), miest a obcí dnes nie sú len objektom politík z centra, no aspoň do určitej miery i subjektom svojho rozvoja. I keď obmedzený mi nástrojmi môžu podporovať svoj ekonomický rozvoj. Znamená to, že na svojej úrovni by mali formovať a formujú vlastné politiky na rozvoj regiónu a lokálny rozvoj. Samosprávne orgány sú aj významným dodávateľom služieb vo verejnom záujme, ktorými prispievajú k sociálne mu rozvoju svojho regiónu, či mesta a obce. Miestna územ ná samospráva má najväčší priamy dosah na zabezpečova nie verejných služieb a verejnoprospešných činností„na mieste“, ktoré zabezpečuje priamo, prostredníctvom svojich komunálnych podnikov alebo i objednávaním u súkromných dodávateľov služby. Zabezpečuje prevádzku verejného osvetlenia, celoplošnú zimnú údržbu, správu ihrísk a športo vísk, čistenie verejných priestranstiev, nastavuje odpadové hospodárstvo, zabezpečuje teplo a teplú vodu v bytovkách a pod. Regionálnu a lokálnu rozvojovú politiku netreba inter pretovať ako konkurenta hospodárskej politiky štátu. Je vý razom samosprávnosti v území, prejavom decentralizácie a ukážkou schopností miestnej územnej samosprávy využívať čo najviac originálnych kompetencií. Dosah lokálnej rozvojovej politiky závisí od viacerých faktorov: od veľkosti obcí, t.j. od počtu ich obyvateľov a od veľkosti územia, od vzdialenosti od regionálnych centier rozvoja a pod. Ďalšími nemenej dôležitými faktormi je ocho ta a záujem samospráv kooperovať a integrovať sa, t.j. záu jem obcí kooperovať či integrovať sa na spoločný výkon úloh, ktoré nie sú schopné zvládnuť izolovane a schopnosť získať finančné zdroje na spoluprácu. Prekážkou neraz je práve chýbajúca vôľa lokálnej reprezentácie vykročiť cestou spolupráce namiesto pomerne často rozšíreného a doposiaľ preferovaného individualizmu. Rozvoj medziobecnej spolupráce má pritom priamy dosah na efektívnosť, zvyšovanie kvality a rozsah poskyto vaných verejných služieb. Ovplyvňuje totiž veľkosť lokálne ho trhu, ktorý sa kreuje pod tlakom„mapy“ spolupracujú cich samospráv, a jej intenzita do značnej miery určuje dynamiku lokálneho rozvoja. Umožňuje napríklad dosiahnuť úspory z veľkosti pri verejnom obstarávaní a benefity vo forme in-house zákaziek a často aj poskytnutie služieb, kto ré by malá obec samostatne nebola schopná poskytnúť. Viac ako 29-ročné skúsenosti s miestnou územnou sa mosprávou ukazujú i na ďalšie aspekty, prečo je potrebné podporovať rozvoj medziobecnej spolupráce a v nadchá 85 Gajdoš, Peter: Ako sa mení vidiek na Slovensku. Sociologický ústav SAV, Bratislava 2015. 86 Stručný prehľad krokov reformy verejnej správy je prevzatý z: Búšik, J.: Reformné procesy v štátnej správe. In: Decentralizácia verejnej správy Slovenskej republiky – otvorené otázky. Bratislava 2005. https://library.fes.de/pdf-files/bueros/slowakei/04686.pdf 37

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO dzajúcom období presadzovať zavádzanie kritérií pre dotač né schémy s dôrazom na podporu medziobecnej spoluprá ce. Jedným z nich je aj medziobecná spolupráca ako nástroj na formovanie tzv. smart regiónov, či kooperácia pri prípra ve koncepčných a strategických dokumentov alebo rozvíja nie medziobecnej spolupráce pri podporovaní malých a stredných podnikateľských subjektov v zriaďovateľskej pô sobnosti miestnej územnej samosprávy. Podnikateľská činnosť na samosprávnej úrovni v riade ní samosprávnych orgánov pri poskytovaní verejnoprospeš ných služieb nie je dostatočne rozvinutá. Tak, ako sa prijala téza, že štát nemá čo podnikať, na lokálnej úrovni sa udo mácnilo, že mesto a obec nemá podnikať a má všetky služby „outsorsovať“ do súkromného sektora. Lokálny rozvoj vy žaduje aj rozvíjať vlastnú podnikateľskú činnosť prostredníc tvom komunitného podnikania: komunálnych podnikov a v ostatnom čase i sociálnych podnikov. V prostredí miestnej územnej samosprávy však nie je potrebné hodnotiť zabezpečovanie verejných služieb fi nančným ziskom, ale skôr inými kategóriami ako kvalita, roz sah, efektivita, a napokon aj sociálnymi aspektmi činnosti komunitných hlavne sociálnych podnikov ako napr. posky tovať zamestnanosť v prospech ohrozených skupín obyva teľov, ľudí so zdravotným hendikepom, nedostatočným vzdelaním alebo ďalšími objektívnymi bariérami, ktoré ich znevýhodňujú na klasickom trhu práce. Teda parametrami, ktoré sú relevantné pre kvalitu komunitného života. Komunálne podniky určené na zabezpečovanie verej ných služieb treba hodnotiť aj z hľadiska obslužnosti územia, rozsahu poskytovaných služieb a z hľadiska tvorby a udržia vania pracovných miest a nielen z hľadiska dosahovania eko nomických ukazovateľov. Na druhej strane spájanie viace rých samospráv pri zakladaní spoločných podnikov, ktoré budú tieto služby vykonávať pre viac obcí naraz, umožní dosahovanie ich vyššej efektívnosti, zjednoduší spolufinan covanie eurofondových projektov, pomôže rozloženiu rizík, zlacnie verejné obstarávanie a pod. Ďalší prínos v komunitnom podnikaní kooperujúcich obcí sa ponúka v ich dosahu na cenotvorbu, v možnostiach spoločného investovanie do modernizácie, v lepšej verejnej kontrole pri disponovaní s verejným majetkom a následne v zhodnocovaní obecného majetku. Komunitné podnikanie môže priamo no i nepriamo(na pr. cez zvýšenú zamestnanosť) zvýšiť vlastné príjmy obcí a pomôcť zvyšovaniu miery samofinancovania miestnej územnej samosprávy, čo v praxi znamená viac finančných prostriedkov na výkon originálnych samosprávnych funkcií a rast disponibilných zdrojov určených na výdavkové potre by súvisiace s rozvojom územia. Doplnkovou formou podnikania, na ktorom sa podieľa jú samosprávy, je súkromno-verejné partnerstvo(PPP). PPP projekty môžu byť využívané na zabezpečenie verejnej in fraštruktúry(vybudovanie a prevádzkovanie) alebo verejno prospešnej služby. Požiadavky(parametre infraštruktúry, úroveň poskytovanej služby a pod.) definuje samosprávny orgán, ktorý sa podieľa na financovaní obvykle postupným splácaním svojho finančného podielu. Mesto resp. obec de finuje požadované výstupy projektu, ktoré by mali byť kvan tifikovateľné a merateľné, aby sa umožnili monitorovať a hodnotiť výkon súkromného partnera. Zodpovednosť za zabezpečenie služby však zostáva úlohou mesta, resp. obce. Ak sme kriticky poukazovali na nedostatočnú me dziobecnú spoluprácu, ktorá by mala obce posilniť, upozor ňujeme i na to, že intenzívnejšia by mala byť i kooperácia samospráv lokálnej a regionálnej úrovne. Sociológ Peter Gajdoš v publikácii„Ako sa mení vidiek na Slovensku“ uve rejnil prieskum vnímania vyšších územných celkov starosta mi obcí. Autori prieskumu na základe odpovedí zostavili reb ríček faktorov, ktoré ovplyvňujú rozvoj v obciach. Niet pochýb, že podľa štatutárnych predstaviteľov obcí sú fi nančné možnosti najvýraznejším faktorom rozvoja obcí. Ďalšie priečky obsadili politické a ekonomické zmeny v štá te. Až za celoštátnymi zmenami nasledujú ekonomické zme ny v danom regióne. Zo stupnice 15 faktorov ovplyvňujú cich rozvoj v obci, obsadila regionálna politika až 7. priečku. Takéto veľmi nízke vnímanie dopadu politík vyšších územ ných celkov je negatívnym signálom o prepojenosti miestnej územnej samosprávy v regióne s pôsobením vyšších územ ných celkov. Väčšia spolupráca obidvoch úrovní samospráv môže prispieť k väčšej kooperácii susedných obcí a znižovaniu vnútroregionálnych rozdielov, čo mimochodom bolo jedno z očakávaní od činnosti samosprávnych krajov už pri ich vzni ku v roku 2002. Spájanie vidieka na báze mikroregiónov po silní ich ekonomickú silu a ako sme už upozornili, vytvára priestor na efektívnejšie zabezpečovanie verejnoprospeš ných činností vrátane poskytovania tých služieb, ktorých zabezpečovanie je v prípade samostatných obcí s malým počtom obyvateľov problematické a finančne neúnosné. Medziobecná spolupráca a spolupráca dvoch úrovní samo správ im môže pomôcť transformovať sa na„smart“ regióny a smart mestá a smart obce. 89 87 Mesto, resp. obec prenáša na súkromného partnera finančné, technické a prevádzkové riziká, riziko dostupnosti či dopytu po danej službe či infraštruktúre. Súkromný partner zvyčajne infraštruktúru navrhne, postaví, sám financuje a prevádzkuje. Toto spojenie podporuje inovatívny prístup súkromného sektora a zodpovednú kalkuláciu nákladov životného cyklu projektu(napr. motivácia využiť pre výstavbu vysokokvalitné materiály, ktoré vyžadujú minimálne náklady na údržbu počas prevádzky a pod.) Po ukončení výstavby a začatí poskytovania služieb v požadovanej kvalite zadávateľ začne súkromnému partnerovi platiť pravidelné platby alebo mu umožní výber úhrad priamo od konečných užívateľov alebo tretích strán, resp. sa tieto platby kombinujú. 88 Gajdoš, Peter: Ako sa mení vidiek na Slovensku. Sociologický ústav SAV, Bratislava 2015. 89 https://euractiv.sk/section/digitalizacia/linksdossier/smart-cities-buducnost-miest-v-europe/ 38

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO Rámček č.7. Centrá zdieľaných služieb Štruktúra samospráv napovedá, že pri 2978 samosprávach máme 2261 s počtom obyvateľov do 3000 a 1123 do 500 obyvateľov. Zo všetkých samospráv tvoria obce so štatútom mesta 141 samospráv, 10 miest má nad 50000 obyvateľov a 20 miest má menej ako 5000 obyvateľov. Zo všetkých samosprávnych celkov tvoria obce 96%. Poskytovanie komplexu prenesených a originálnych kompetencií v malých a najmenších obciach je pre tieto samosprávy často nerealizovateľné. Východisko nie je v rušení obcí. V každej komunite je potrebný „osobný prvý kontakt“. Perspektívou je medziobecná spolupráca. Jednou z organizačných foriem medziobec nej spolupráce sú tzv. centrá zdieľaných služieb. 1.) Princíp zdieľania sa osvedčil pri spoločných obecných úradoch. Využitie potenciálu zdieľania je vhodné na realizáciu spoločného výkonu originálnych kompetencií ako aj na zabezpečenie dostupnosti poskytovaných verejnoprospešných služieb na úrovni mikroregiónov. Bude nevy hnutné odstrániť dlhodobé systémové nedostatkov zo strany štátu, ktoré bránia efektívnejšiemu spoločnému realizovaniu preneseného výkonu štátnej správy. 2.) Podpora integrovaných centier zdieľaných služieb. Pilotný projekt pre zriadenie tzv. Centier zdieľaných služieb a ich následná aplikácia na úroveň mikroregiónov sú ideálnym spôsobom nastavenia systematickej podpory medziobecnej spolupráce. 3.) Podpora princípu„úspory z rozsahu“ Podporou spoločných verejných obstarávaní na úrovni mikroregiónov a spoločného výkonu verejnoprospeš ných činností sa môžu dosiahnuť„úspory z rozsahu“, ktoré pomôžu ekonomike participujúcich mikroregiónov . 4.) Zavedenie legislatívnej povinnosti samospráv integrovať vybrané časti svojej agendy pod spoločný výkon v rámci tzv. Centier zdieľaných služieb. Po pilotnom testovaní integrácie časti agendy pre spoločný výkon a odstránení nedostatkov zistených v pilotných centrách bude nevyhnutné rozšíriť tzv. Centrá zdieľaných služieb na celoplošnú úroveň s minimali záciou rizík vyplývajúcich zo solitérstva, ktoré by obmedzilo dosahovanie očakávaných„úspor z rozsahu“, personálneho obsadenia, funkčnosti, udržateľnosti aj predpokladu napĺňania princípu„úspory z rozsahu“. 5.) Podpora porovnávania a princípov benchmarkingu. Pri pilotnom zriadení tzv. Centier zdieľaných služieb bude potrebné aplikovať na ich činnosť nástroje ben chmarkingu, pretože spoločné porovnávanie pomôže pri odstraňovaní individuálnych pochybení a pomôže zefektívniť spoločný výkon agendy. 6.) Systematická podpora medziobecnej spolupráce na báze verejnoprospešných činností. Mestá a obce majú zákonnú povinnosť vykonávať verejnoprospešné činnosti. Mnohé z nich je efektívnejšie realizovať spoločne, na úrovni viacerých spolupracujúcich obcí. Týmto prístupom samosprávy získajú priamy dosah na cenotvorbu, na rozsah a kvalitu zabezpečujúcich služieb, dosahujú vyššiu efektívnosť a to aj pri využívaní Európskych investičných a štrukturálnych fondov. 7.) Integrácia elektronických služieb a budovanie lokálneho eGovernmentu Podpora budovania tzv. lokálneho eGovernmentu kde bude z jedného centrálneho bodu zabezpečovaná táto agenda pre samosprávy na úrovni mikroregiónu, pomôže využiť limitovaný odborný potenciál pre viacero samospráv naraz. 8.) Podpora koordinovaného rozvoja územia. Využitie odborne zdatného personálu pre projektový manažment na úrovni viacerých samospráv, v prostredí mikroregiónu je priestor na to, aby samosprávy úzko prepojené a vzájomne spolupracujúce dokázali pripravo vať a implementovať projekty, pri ktorých sa spoluprácou zvyšuje priestor na spolufinancovanie zainteresova ných samospráv, znižuje miera rizík spojených s udržateľnosťou a zároveň vytvára platforma na vlastný pro jektový manažment. 39

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO 4. FIŠKÁLNA KONSOLIDÁCIA A FIŠKÁLNE REFORMY Program stability Slovenskej republiky na roky 20202023 90 predpokladal dvojmesačné trvanie pandémie. Me dzitým nastúpila jej druhá vlna s čiastočne negatívnejším dopadom na niektoré segmenty podnikateľského sektora ako i služieb poskytovaných vo verejnom záujme(zdravot níctvo, verejná doprava a pod.) Vzhľadom na to, že počas prvej vlny sa vlády a podnikateľská sféra a ostatné segmen ty spoločnosti naučili na ňu reagovať, nie sú očakávania až natoľko negatívne ako v prvej vlne. Index PMI v eurozóne (Manufacturing Purchasing Managers‘ Index, ktorý meria úroveň nákupu v priemysle a pokiaľ je nad 50 indikuje jeho rast) k 1. októbru 2020 je nad úrovňou 50(53,7), hoci v apríli klesol na 33,4. Je však predčasné predpovedať, aká bude jeho úroveň a úroveň iných indikátorov očakávaného rastu(poklesu) v nasledujúcich mesiacoch a ako sa to odrazí na jednotlivých faktoroch rastu: exporte, konečnej spotrebe domácností a investíciách. Investície súkromného sektora budú zrejme hlboko poddimenzované. Odhaduje sa, že fixné investície v r. 2020 klesnú o takmer dvojciferné číslo a približne o toľko aj export. 91 Dĺžka a rozsah druhej vlny sú hlavným faktorom neis toty pri odhadoch, kedy a v akom rozsahu sa obnovia uka zovatele exportu, konečnej spotreby domácností a súkrom ných investícií. Koronakríza nie je však jediným faktorom neistoty. Na základných ekonomických ukazovateľoch sa odrazí politika vlády SR a v miere, ako sme závislí od expor tu, zahraničný dopyt a prípadne i ponuka. 92 V roku 2020 sa predpokladá pokles HDP o 6,7% HDP, v nasledujúcom roku rast o 5,5% HDP. Napriek opatreniam vlády, ktoré zmierňujú rast nezamestnanosti, sa v roku 2020 zaznamenal prudký pokles zamestnanosti a miera neza mestnanosti sa iba postupne bude dostávať na predkrízovú úroveň. Úroveň zamestnanosti bude závisieť i od modelu zelenej a digitálnej transformácie. Podľa NBS deficit v tomto roku by mohol dosiahnuť 8,2% HDP. 93 Program stability MF SR predpokladá deficit na úrovni 8,4% HDP a Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021- 2023 až 9,68% HDP. Dôvodom je výrazný po kles daňovo-odvodových príjmov v dôsledku poklesu HDP a fiškálne náklady opatrení na stabilizáciu ekonomiky. V roku 2021 sa očakáva deficit na úrovni 7,44% HDP. Rast deficitu sa odrazí na zvýšenom dlhu štátu. Kým ku koncu roka 2019 dosiahol dlh štátu hodnotu 48,5% HDP a čistý dlh iba 43, 2% HDP 94 , v tomto roku dlh môže narásť tesne nad hranicu 60% HDP(podľa MF SR až na úroveň 61,2% HDP). Odhady na nasledujúce roky sú podľa Návrhu rozpočtu verejnej správy na úrovni 65% HDP a v roku 2023 až 69,4% HDP. 4.1. FIŠKÁLNA KONSOLIDÁCIA A UDRŽATEĽNOSŤ VEREJNÝCH FINANCIÍ Po skončení súčasnej koronakrízy budú podľa MF SR verejné financie čeliť výzve dlhodobej udržateľnosti a nut nosti fiškálnej konsolidácie, t.j. nutnosti znižovania deficitu verejných financií a zadlženosti štátu. Na dodržanie európ skych fiškálnych pravidiel je potrebné podľa májového Programu stability prijať konsolidačné opatrenia vo výške 90 Program stability Slovenskej republiky na roky 2020-2023, MF SR, máj 2020. 91 Návrh rozpočtu verejnej správy na r. 2021-23. MF SR, október 2020. 92 Dovozne náročný slovenský export je závislý od riadne fungujúcej zahraničnej dodávateľskej siete, ktorá bola v prvej vlne čiastočne narušená. Preto sa hovorilo nielen o kríze na strane dopytu no i na strane ponuky. V druhej vlne pre ťažkosti s dovozom niektorých komponentov ohlásila už obmedzenie výroby automobilka Kia. 93 Návrh rozpočtu verejnej správy na r. 2021-23. MF SR, október 2020. 94 Strednodobá predikcia, 2. štvrťrok. NBS, 2020. https://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/PREDIK/2020/protected/P2Q-2020.pdf Program stability Slovenskej republiky na roky 2020-2023, MF SR, máj 2020. https://www.mfsr.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/strategicke-materialy/program-stability/program-stability.html Eurostat revidoval údaj dlhu za r. 2019. 40

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO 1,1 miliardy v roku 2021, až 3,4 miliardy v roku 2023. Podľa októbrového návrhu MF SR by mal deficit klesnúť z-7,44% HDP v roku 2021 až na úroveň vyrovnaného rozpočtu v roku 2023. To by si vyžiadalo prijatie konsolidačných opat rení dokonca až v objeme 6 mld. eur. 95 Materiál ale uvádza: „Takáto prudká fiškálna reštrikcia by mala závažné devastač né účinky na ekonomiku i celú spoločnosť vrátane sociálne ho zmieru a politickej stability.“ 4.1.1. FIŠKÁLNA KONSOLIDÁCIA: AKO A AKÝM TEMPOM Fiškálna konsolidácia okrem dodržania európskych pravidiel a ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti má zabezpečiť udržanie vysokého ratingu slovenského dlhu ratingovými agentúrami, dôvery finančných trhov a v dô sledku toho nízke úroky na financovanie nášho krátko i dl hodobého dlhu. Fiškálna konsolidácia je vo všeobecnosti nástrojom makroekonomickej stability, no túto úlohu neplní vždy. Dô ležité je okrem jej rozsahu i tempo realizácie, ako na to správne upozornil vládny materiál. Pokiaľ v nasledujúcich štvrťrokoch bude pretrvávať recesia, resp. iba veľmi nízky rast, urýchľovanie fiškálnej konsolidácie môže mať za násle dok prehlbovanie recesie analogicky, ako tomu bolo po fi nančnej a ekonomickej kríze 2008/2009. Môže hroziť, že budeme mať novú“Veľkú recesiu“ – v rozmedzí niekoľkých rokoch po tej predchádzajúcej a podmienky na fiškálnu kon solidáciu sa ešte zhoršia. Dôležité bude preto správne nastavenie rozsahu i tempa fiškálnej konsolidácie. Pokiaľ by nastalo zotavenie hospodárstva v podobe„V“, t.j. prebehlo by rýchlo, pod mienky pre fiškálnu konsolidáciu by mohli byť priaznivejšie. Vypuknutie druhej vlny v niektorých štátoch EÚ v rozsahu väčšom ako bola prvá vlna, robí takýto obrat málo pravde podobným a je možné skôr predpokladať, že budeme čeliť nepriaznivému scenáru hospodárskeho vývoja v tvare U. Fiškálna konsolidácia na strane výdavkov pravicových vlád je zameraná zvyčajne na znižovanie výdavkov do soci álnej sféry ako„neefektívnych“ výdavkov(napr. zvyšovanie adresnosti sociálnych dávok a štátnej podpory, podmieňo vanie sociálnych dávok prácou napr. dávok v hmotnej núdzi nútenou prácou a pod.) ako i na„reformy“ v poskytovaní služieb vo verejnom záujme(obmedzenie výdavkov vo vzdelávacom systéme ako napr. násilné rušenie resp. zlučo vanie škôl; zvyšovanie spoluúčasti pacienta na zdravotnej starostlivosti, okrem spoplatňovania i privatizácia zdravot níctva a pod.). Okrem toho fiškálna konsolidácia býva previazaná s tlakom na zmrazovanie miezd a prepúšťanie vo verejnom sektore(plánované v budúcom roku na úrovni 5%), na spo malenie zvyšovania minimálnej mzdy resp. s pokusmi pre sadiť regionálnu či odvetvovú minimálnu mzdu v snahe „ušetriť“ pre podnikateľov, ale aj s tlakom na nižšiu ochranu zamestnanca a ohrozenie sociálneho partnerstva( u nás ne funkčnosť tripartity) a pod. Riziko opatrení, ktoré majú ne gatívny dopadu na kúpyschopný dopyt sektora domácností je v tom – osobitne ak sa týka obmedzenia dopytu po do mácej produkcii a službách, že budú recesiu predlžovať. Aj keď pre exportne orientované slovenské hospodárstvo(o tom na inom mieste) bude dôležitý vonkajší dopyt, bez pod pory domáceho súkromného dopytu sa z nej ťažko dosta neme von. Fiškálna konsolidácia sa nemôže preto odohrať iba v rovine štátneho rozpočtu resp. rozpočtu všeobecnej vlády (rozpočtu verejnej správy). Jej úspech bude primárne závi sieť od toho, či sa podarí transformovať doterajší sociál no-ekonomický model rozvoja na nový model, ktorého nos né piliere budú diverzifikovaná štruktúra slovenskej ekonomiky, environmentálna a digitálna transformácia, pod pora lokálneho rozvoja a solidárna spoločnosť(časti 1, 2, 3 a 6 tejto štúdie). Podľa Programu stability fiškálna konsolidácia má viesť k zníženiu vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti verej ných financií. Aby sa to podarilo dosiahnuť, bude podľa vlá dy potrebná kombinácia postupného znižovania deficitu a dôchodkovej reformy. Podoba dôchodkovej reformy je za tiaľ naznačená iba veľmi stručne: napr. sa chce presadiť na viazanosť veku na odchod do dôchodku na strednú dĺžku života, zastaviť indexáciu minimálneho dôchodku. Nič sa nedozvedáme o udržateľnosti 1. piliera dôchodkového sys tému t.j. Sociálnej poisťovne za podmienky zachovania au tomatizmu zvyšovania odvodového percenta do II. pilieru, pri znovuzavedení povinnosti na vstup do II. piliera a naj novšie i vyčlenenia osobitného fondu z prostriedkov odvá dzaných do Sociálnej poisťovne na kurzarbeit. Udržateľnosť verejných financií bude závisieť i od udr žateľnosti financovania v zdravotníctve. Transformácia ne mocníc na a.s. ako nástroj na zamedzenie rastu ich zadlže nosti sa neosvedčila a navrhuje sa nový nástroj- dlhová brzda. Pri podfinancovaní zdravotníctva a jeho vysokej skrytej zadlženosti to na hospodárení nemocníc nič nezme ní. Bude sa treba vrátiť k zákazu zisku zdravotných poisťovní 95 Je to zhruba úroveň pomoci SR z európskeho Fondu obnovy, na čerpanie ktorých má vláda predložiť Národný plán obnovy a odolnosti odsúhlasený Bruselom do 30. apríla 2021. 41

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO alebo k modelu zdravotného poistenia, ktorý bude zahrno vať transformáciu VŠZP na neziskovú inštitúciu a súkrom ných zdravotných poisťovní na doplnkové zdravotné pois ťovne. 96 Vláda má v úmysle revíziu reformy verejnej správy. Tá by nemala prebehnúť bez dôkladnej analýzy jej súčasného fungovania. Lokálny rozvoj, ktorý presadzujeme ako dôleži tý faktor transformácie nielen slovenského hospodárstva ale i demokratizácie spoločnosti, sa nebude môcť zabezpe čiť bez nových zdrojov. Časť z nich by sa mohla získať z lo kálnych daní vrátane inak nastavenej dane z nehnuteľností a z daňového mixu pre samosprávy, ktorý by bol menej citlivý na konjunktúrne výkyvy a zároveň by zabezpečoval vyššie príjmy. 4.1.2.FIŠKÁLNA DISCIPLÍNA AKO NÁSTROJ KONSOLIDÁCIE Fiškálna konsolidácia navrhovaná vládnymi materiálmi kladie neprimeraný dôraz na výdavkovú stránku rozpočtu. Do riadenia financií chce zaviesť viacročné výdavkové stro py a chce posilniť princíp Hodnoty za peniaze. Zavedením zákonnej povinnosti revízie výdavkov by sa revízia stala in tegrálnou súčasťou rozpočtového procesu, uvádza. 97 Niektoré z ďalších návrhov vlády ako zlepšiť rozpočto vú disciplínu a predvídateľnosť ako napr. transparentnosť rozpočtu(príprava rozpočtu na rok 2021 bola nielen úplne netransparentná, ale pri jeho príprave úplne absentovala úloha tripartity), funkčné trojročné rozpočtovanie a pod. sú žiadúce. Treba však dodať, že princíp Hodnoty za peniaze bol zabudovaný v programovom rozpočtovaní a viacročné rozpočtovanie ako i rozpočtovanie pre celú verejnú správu boli súčasťou reformy fiškálneho manažmentu na prelome konca 90. rokov a začiatkom 21. storočia, ale sa buď využí vali formálne, alebo sa ignorovali úplne. Inak je to ale s vý davkovými stropmi. Navrhuje ich vládny dokument Moderné a úspešné Slovensko ako nielen nástroj na udržanie výdavkov rozpoč tu ale aj ako nástroj posilnenia proticyklickej funkcie verej ných financií. Viacročné výdavkové stropy môžu v čase vy sokého hospodárskeho rastu pôsobiť proti jeho nadmernému prehriatiu, no v čase recesie naopak predstavujú výrazný procyklický nástroj, t.j. pôsobia jednostranne, iba v jednom smere. Obmedzujú zvýšenie výdavkov, ktoré by mali po môcť dostať sa z recesie ako napríklad výdavky do infraš truktúry, na podporu podnikania alebo do sociálnych slu žieb. Výdavkové stropy nie sú teda nástrojom proti-cyklickosti. Nástrojom proticyklického vývoja sú auto matické stabilizátory zabudované v rozpočte ako dane a sociálne výdavky reagujúce na rast/pokles hospodárstva napr. daň z príjmov(progresívne zdanenie), podpora v neza mestnanosti(aj kurz arbeit), a je potrebné ich úlohu posilňo vať a nie redukovať. 98 Výdavkové stropy sú diskutabilné i z hľadiska udržiava nia demokratických princípov spoločnosti. Oslabujú rozho dovanie parlamentu ako demokraticky zvolenej inštitúcie a posilňujú postavenie technokratického rozhodovania(napr. závermi útvaru Hodnota za peniaze by sa mali„riadiť“ minis tri, preceňujú sa závery Rady pre rozpočtovú zodpoved nosť, ktorá nemá žiadnu politickú zodpovednosť a pod.). Napriek tomu, že si vážime a rešpektujeme expertné názory, odmietame neoliberálnu koncepciu technokratmi„obme dzenej demokracie“. Výdavkové stropy môžu byť okrem toho brzdou aké koľvek reštrukturalizačného úsilia a reforiem, ktoré sa neza obídu bez dodatočných výdavkov. Môžu sa tak stať aj brz dou environmentálnej a digitálnej transformácie a prispieť k sociálnej degradácii. 99 Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, skrátene nazývaná fiškálny pakt, je medziná rodná zmluva, ktorá sa stala účinnou k 1. januáru 2013. Táto zmluva požaduje, aby rozpočet verejnej správy bol vyrovna ný alebo v prebytku podľa definície uvedenej v zmluve. Okrem pravidiel o skoro vyrovnanom rozpočte, automatic kom mechanizme na spustenie korekčných opatrení, posta vení ECJ, atď. požiadavkou bola jej transpozícia do národnej 96 Takýto bol návrh Medzinárodného menového fondu, ktorý schválila vláda SR v rokoch 1. Dzurindovej vlády. Vyhlásenie o hospodárskej politike(Na účely programu SMP s Medzinárodným menovým fondom). Materiál na rokovanie vlády 148/2001, 28. Marca 2001. 97 Program stability Slovenskej republiky na roky 2020-2023. MF SR, máj 2020. 98 IMK navrhuje pravidlo na výdavkové stropy na neinvestičné výdavky okrem cyklických výdavkov ako sú napr. podpora v nezamestnanosti a niektoré iné sociálne výdavky pre vysoko zadlžené štáty a na investičné výdavky použiť tzv. zlaté pravidlo. Zlaté pravidlo znamená, že investície by sa mali financovať na dlh. Medzi takto financované investície nezahrňuje iba tradične chápané investície do infraštruktúry a pod., ale aj investície do ľudského kapitálu ako do vzdelania a pod. Proposal for a Reform of the EU´s Fiscal Rules and Economic Governance. IMK Report, June 2020. 99 Supiot, Alain: La Gouvernance par les nombres. Cours au Collège de France(2012-2014). Paris, 2015. 42

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO legislatívy do jedného roka. Predčasne z iniciatívy vtedajšej vlády a za podpory vtedajšej opozície(Smer-SD) bol prijatý ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti s účinnosťou od 1. marca 2012, t.j. o dva roky skôr, ako to bolo potrebné. Okrem toho tento zákon bol postavený tak, že sa ukázal ako neprimerane tvrdá kazajka pre rast, pre efektívne manažo vanie dlhovej služby a pre riešenie následkov krízy akou je aj koronakríza. Korektúra tohto zákona je preto nevyhnutná. 4.1.3. KOORDINÁCIA FIŠKÁLNEJ POLITIKY A POLITIKY NBS Ako sme už uviedli, podľa odhadu Ministerstva financií SR stúpne verejný dlh zo 48% resp. 48,5% HDP(revidova né Eurostatom) v roku 2019 na 61,2% v roku 2020 a bude rásť aj ďalej. Cieľom finančnej konsolidácie je zastaviť rast dlhu štátu. Toto snaženie nemôže ísť na úkor rastu zadlže nosti súkromného sektora, osobitne sektora domácností. Kým dlh štátu v r. 2019 bol na úrovni 48,5% HDP, dlh súk romného sektora dosahoval 135% HDP a nad 100% sa po hybuje už od r. 2009. 100 Dlh sektora domácností dosiahol 81% disponibilného príjmu v r. 2019. 101 V priebehu roka 2019 sa postupne spomalil rast úve rov v súkromnom sektore i v sektore domácností. Najdyna mickejšie rástli úvery domácností na nehnuteľnosti a ich rast bol stabilný i počas koronakrízy. 102 Uvádza sa, že Slovensko je európskym lídrom v tempe rastu nových pôžičiek sektora domácností. Udržanie súčasného tempa rastu zadlženosti v dlhodobom horizonte môže zvýšiť dlhy slovenských domác ností zo súčasných 40% HDP(v ČR 31% HDP) až nad 100% HDP. Pritom najhorší scenár rastu vládneho dlhu SR v r. 2021 Rady rozpočtovej zodpovednosti je pod 80% HDP, najlepší nad 45% HDP. Rast úverov na nehnuteľnosti je odrazom politiky štá tu, ktorá nepodporuje nájomné bývanie a vyvoláva vysoký dopyt po hypotekárnych úveroch a tým generuje tzv. dlho vé otroctvo. Nízka príjmová úroveň domácností ich núti čerpať spotrebiteľské úvery. Pokles týchto úverov sa zazna menal iba počas koronakrízy a odráža rastúcu neistotu do mácností do budúcnosti. Investície do nájomného bývania a príslušnej infraš truktúry sa musia stať nástrojom sociálne udržateľného roz voja. Môžu zároveň prispieť k reštrukturalizácii hospodár stva a k posilneniu regionálneho a lokálneho rozvoja. Je otázne, či NBS nemala promptnejšie reagovať na nežiaduci trend zadlžovanie domácností. Úprava limitu pomeru úveru a jeho zabezpečenia(LTV) a zavedenie limitu na pomer cel kovej zadlženosti k príjmu spotrebiteľa(tzv. DTI) boli zave dené od 1. 7. 2019, ale napriek tomu úvery domácnostiam v prvých mesiacoch roka rástli rovnakým tempom. 103 V časoch krízy a recesie je akútnejšie ako v období sta bilného hospodárskeho vývoja koordinovať fiškálnu politiku vlády s politikou centrálnej banky. 104 Do určitej miery to pla tí i v našom prípade, keď zodpovednosť za menovú politiku je na ECB. Vo všeobecnosti je neefektívne, ak menová poli tika ide v jednom smere a fiškálna v smere opačnom(napr. fiškálna politika je reštriktívna a menová expanzívna alebo naopak). Okrem toho má každá z politík iba obmedzené účinky a je preto dôležité kombinovať účinky obidvoch. Pri pomeňme si obdobie Veľkej recesie, keď ECB upozorňova la, že je potrebné, aby opatrenia proti recesii prijímali aj vlá dy. Analogická situácia vzniká v súčasnosti, keď opatrenia na pomoc proti kríze a možnej recesii, ktorá ju môže nasle dovať, treba koordinovať. Východiskom koordinácie musí byť„dvojitý mandát“ NBS ako súčasti ESCB. 105 Účasť guvernéra na rokovaniach vlády a pripomienko vanie vládnych materiálov by mali byť doplnené o reciproč 100 Private Sector Debt in% GDP. https://stats.oecd.org/index.aspx?queryid=34814 NBS uvádza iný údaj o zadlženosti súkromného sektora: Podľa nej v poslednom štvrťroku bola na úrovni 93,4% HDP.(Tento údaj pravdepodobne nezahrnuje dlh sektora domácností.) Štvrťročný komentár k politike obozretnosti na makroúrovni. NBS, Apríl 202. https://www.nbs. sk/_img/Documents/_Dohlad/Makropolitika/WEB_Stvrtrocny_komentar_2020_April.pdf 101 https://data.oecd.org/hha/household-debt.htm 102 Správa o finančnej stabilite. NBS, máj 2020. 103 Štvrťročný komentár k politike obozretnosti na makroúrovni. NBS, Apríl 2020. https://www.nbs.sk/_img/Documents/_Dohlad/Makropolitika/ WEB_Stvrtrocny_komentar_2020_April.pdf NBS neskôr sprísnila limit pre maximálny podiel splátok k príjmu zníženému o životné minimum (DSTI) z 80% na 60% a avizovala, že bude postupne sprísňovať uplatňovanie výnimiek z tohto pravidla. 104 Po októbrovom zasadnutí Riadiaceho výboru ECB Cristine Lagarde zdôraznila, že výhľad eurozóny zostáva neistý a riziká sú stále skôr smerom nadol – hlavne z dôvodu epidemiologických rizík. Naďalej sú preto veľmi potrebné dostatočné monetárne a fiškálne stimuly, ktoré podporujú ekonomický rast, infláciu a trhy práce v eurozóne. Erste Group Research, Týždenný prehľad 20. 10. 2020. 105 „Hlavným cieľom Európskeho systému centrálnych bánk, ďalej len„ESCB“ je udržať cenovú stabilitu. Bez toho, aby bola dotknutá cenová stabilita, ESCB podporuje všeobecné hospodárske politiky v Únii so zámerom prispieť k dosiahnutiu cieľov Únie, ako sú vymedzené v článku 3 Zmluvy o Európskej únii.“ Konsolidované znenie zmluvy o Európskej únii a zmluvy o fungovaní Európskej únie. Článok 127, paragraf 1. 43

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO nú účasť ministra financií na rokovaní Bankovej rady NBS. Druhou možnosťou je inštitút pravidelných koordinačných porád. Cieľom je zvýšiť vzájomnú informovanosť a zlepšiť koordináciu rozhodnutí vlády a NBS. Argumentovanie ohro zovaním nezávislosti NBS je neopodstatnené, odráža orto doxnú interpretáciu nezávislosti centrálnych bánk a nepo chopenie koordinovaného postupu obidvoch inštitúcií v kritických situáciách. Primárnymi okruhmi spoločného záujmu okrem tradič ných, medzi ktoré patria hospodársky vývoj, rozpočtové hospodárenie a dlhová služba štátu patria finančná stabilita a osobitne dôsledky odkladu splátok úverov na bankovú sféru 106 , bankový dohľad a dohľad nad finančným trhom, a najnovšie i boj proti klimatickým zmenám. ECB definovala 4 okruhy, v ktorých v rámci svojho mandátu chce prispieť k boju proti klimatickým zmenám. 107 Napríklad v okruhu Do hľad nad bankami chce ECB dosiahnuť, aby pri svojom roz hodovaní banky začali brať do úvahy riziká z klimatických zmien. Na národnej úrovni by centrálne banky mohli ísť o krok ďalej a viesť s bankovým sektorom dialóg ako podporiť zele né investície. O to viac, keď aj NBS sa stala členom Skupiny pre zelenší finančný systém(Network for Greening the Fi nancial System- NGFS), t.j. skupiny centrálnych bánk a úra dov dohľadu, ktoré sa zaoberajú podporou financovania na riešenie vplyvov klimatických zmien. 108 Akútna je informovanosť vlády o krokoch NBS na zmiernenie dopadov koronakrízy na bankový a finančný sektor, napríklad zníženie minimálnej požiadavky na kapitál, ktoré znamenalo pre slovenský bankový sektor uvoľnenie kapitálu v objeme približne 1,25 mld.€. 109 Podľa NBS tento objem uvoľneného kapitálu postačí na dodržanie pravidiel regulácie bánk, aby mohli poskytovať úvery podnikom a do mácnostiam do roku 2024(pri zachovaní tempa rastu úve rov ako v roku 2019). NBS nasledovala odporúčanie ECB a EIOP a vyzvala banky, poisťovne a zaisťovne, aby sa zdržali výplaty divi dend a spätného nákupu akcií a uvoľnený kapitál požili vý lučne na krytie dopadov krízy a zachovanie svojich kľúčo vých aktivít. Vláda by mala byť informovaná, ako toto odporúčanie banky dodržali. Táto požiadavka je o to aktuál nejšia, že vládna moc zrušila bankový odvod na 2. polovicu roka 2020 a celkom od 1.1. 2021. Dôležitým okruhom informovania je aplikácia nástro jov ECB proti koronakríze v slovenských podmienkach. V marci 2020 ECB spustila nový program s názvom Pandemic Emergency Purchase Programme(PEPP) ako doplnok exis tujúceho Asset Purchase Programme(APP), ktorý umožňuje aj nákup cenných papierov verejného sektora v rozsahu ka pitálu centrálnych bánk a nákup cenných papierov finančné ho a nefinančného súkromného sektora. 110 NBS má tak možnosť stimulovať bankový sektor, aby úvery smerovali na podporu nových investícií do produktívnej sféry a nie na neproduktívne finančné operácie. 4.2. ROZPOČET AKO NÁSTROJ SOCIÁLNE A ENVIRONMENTÁLNE UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA Ciele štátneho rozpočtu definujú vlády rozdielne v zá vislosti od ich konkrétnych podmienok. Najčastejšie zahrnu jú podporu ekonomického rastu a dosahovanie resp. udrža nie ekonomickej stability. Medzi sociálne ciele rozpočtu sa zaraďuje rast zamestnanosti, znižovanie chudoby, znižova nie príjmových a majetkových rozdielov a znižovanie regio nálnych rozdielov. Prostriedkom na dosahovanie cieľov roz počtu je realokácia zdrojov vytvorených v spoločnosti cez štátny rozpočet a rozpočty iných verejných inštitúcií, resp. použitím požičaných zdrojov. 106 Správa o finančnej stabilita NBS, máj 2020 upozorňuje na riziká spojené s predlžovaním splatnosti úverov na bývanie a osobitne na fenomén poskytovania úverov so splatnosťou po dosiahnutí dôchodkového veku na sektor domácností i bankový sektor. 107 https://www.ecb.europa.eu/ecb/orga/climate/html/index.en.html 108 Guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír pri tejto príležitosti povedal:„Som hrdý, že sa Národná banka Slovenska stala súčasťou koalície odhodlaných. Ekologicky udržateľná budúcnosť bude závisieť od toho, ako dokážeme spravovať riziká a mobilizovať kapitál pre zelené a nízkouhlíkové investície.“ Aj Národná banka Slovenska sa zapája do celosvetového boja proti zmene klímy. Tlačová správa NBS, 21. 11. 2019. https://www.nbs.sk/sk/informacie-pre-media/tlacove-spravy/spravy-vseobecne/detail-tlacovej-spravy/_aj-narodna-banka-slovenska-sa-zapaja-do-celosvetoveho-boja-proti-zmene-klimy 109 Štvrťročný komentár k politike obozretnosti na makroúrovni. NBS, Apríl 202. https://www.nbs.sk/_img/Documents/_Dohlad/Makropolitika/ WEB_Stvrtrocny_komentar_2020_April.pdf 110 https://www.ecb.europa.eu/press/pr/date/2020/html/ecb.pr200318_1~3949d6f266.en.html V rámci programu PEPP môže centrálna banka realizovať nákupy štátnych dlhopisov a okrem toho môže kupovať aj krátkodobé pokladničné poukážky, ktoré predtým nespadali do jej programu nákupu aktív. Tieto kroky ECB umožňujú realizovať nákupy vo väčšom rozsahu, a centrálna banka tým pomáha v stabilizácii výnosov a spreadov na štátnych dlhopisoch. 44

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO Novozélandská vláda pre rok 2019 po prvýkrát pripra vila štátny rozpočet nazvaný„Wellbeing Budget“(v preklade Rozpočet blaha), ktorý vymedzuje svoje ciele nasledovne: 1. zaoberať sa vážne mentálnym zdravím, 2. zlepšiť život detí, 4. budovať výkonnú spoločnosť, 5. transformovať ekonomi ku 6. investovať na Novom Zélande. Tretí cieľ je osobitný a dotýka sa podpory pôvodného obyvateľstva. 111 Definovanie priorít sociálno-demokratického rozpočtu na nasledujúce obdobie by malo zahrnovať transformáciu slovenskej ekonomiky na výkonnú a environmentálne udr žateľnú a posilňovanie sociálnej súdržnosti v spoločnosti. Hlavným zdrojom rozpočtu na dosiahnutie týchto cie ľov je prerozdeľovanie zdrojov vytvorených v spoločnosti prostredníctvom daňovej a odvodovej politiky. 4.2.1. AKÁ DAŇOVÁ POLITIKA V OBDOBÍ PO KORONAKRÍZE A V ČASE DIGITÁLNEJ A ENVIRONMENTÁLNEJ TRANSFORMÁCIE? Podľa vládnych materiálov rizikami pre verejné financie sú opatrenia prijaté minulou vládou v dôchodkovom systé me(trináste dôchodky, indexácia minimálneho dôchodku, určenie veku na odchod do dôchodku). Okrem reformy dô chodkového systému, vláda pripravuje reformu daňovo-od vodového systému zameranú na prorastový daňový mix, znižovanie daňových únikov na príjmovej strane a zvyšova nie hodnoty za peniaze na strane výdavkov. Ako zmeniť daňovo-odvodové zaťaženie práce tak, aby sa podporil rast a neohrozila fiškálna funkcia daní? Návrh vlády ešte nie je hotový, no z toho, čo naznačuje, chce zvýšiť spotrebné dane, príp. DPH, zaviesť environmentálnu daň a daň z nehnuteľností na cenovom princípe. Daňovo-odvodové zaťaženie práce v SR za r. 2019 predstavuje 41,88% na celkových nákladoch práce, kým priemer v OECD je 36%. 112 Zďaleka to však medzi štátmi EÚ nie je najvyššie zaťaženie práce. Vyššie, resp. značne vyššie dosahujú takmer všetky tzv. staré štáty EÚ(Belgicko, Fran cúzsko, Nemecko, Taliansko, atď.) ale i Maďarsko a Česko. Slovenskí podnikatelia tvrdia opak a stal sa z toho už mý tus. 113 Iná vec je štruktúra daňovo-odvodového zaťaženia práce, t.j. ako sa na celkových nákladoch práce podieľa daň z príjmu, odvody zamestnanca a odvody zamestnávateľa. Medzi štátmi EÚ je podiel dane z príjmu na celkových nákla doch práce v SR spolu s Gréckom najnižší. Daňovou reformou v r. 2004(zavedenia tzv. rovnej da ne, dokončenie rušenia daní z majetku vrátane dane z de dičstva, zrušenie dane z dividend) a následnými čiastkovými zásahmi(niektoré i v smere jej čiastkovej nápravy) sa daňo vá štruktúra v SR značne deformovala. Podiel príjmov z da ne príjmov fyzických osôb(f.o.) na celkových daňových a odvodových príjmoch bol v r. 2018 10,2%(priemer OECD 23,9%), dane z príjmov právnických osôb 10,4(priemer OE CD 9,3), sociálne a zdravotné odvody 43,9% ku 26% v OE CD, majetkové dane 1,3% ku 5,8%, DPH 21,1 ku 20,2%, spotrebné dane 12,1% ku 12, 2% a napokon ostatné dane 1,1% ku 2,6. 114 Z uvedeného je zrejmé, že základné rozdiely sú tri: v štruktúre daňovo-odvodových príjmov sú v SR hlboko pod dimenzované príjmy z dane f. o. ako je priemer OECD(me nej ako polovica), výrazne vyšší podiel pripadá na sociálne a zdravotné odvody(sú 1,7 krát vyššie ako priemer OECD) a štvornásobne nižšie sú príjmy z majetkových daní. Pri tom daňovo-odvodové zaťaženie merané ako daňové a odvodo vé príjmy ku HDP(tzv. komplexná daňová kvóta, resp. da ňová kvóta 2) je opäť na rozdiel od mýtov rozširujúcich think-tankami a médiami pomerne nízka: V r. 2018 dosaho vala 33,1% HDP 115 , podľa MF v r. 2019 bola vyššia a dosa hovala 34,6% HDP. Závery z naznačených porovnaní sú zrejmé a vyjadrujú základné sociálno-demokratické hodnoty: Po prvé: V daňo vom mixe treba zvýšiť daň z príjmu fyzických osôb zavede ním viacerých pásiem progresívneho zdanenia, do daňové ho základu zahrnúť všetky príjmy f.o. vrátane príjmov z prenájmu, dividend a iných kapitálových príjmov a pod. Pri 111 The Wellbeing Budget, 30 May 2019. https://www.treasury.govt.nz/sites/default/files/2019-05/b19-wellbeing-budget.pdf 112 Taxing Wages- Comparative tables. https://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=AWCOMP 113 Košč, Ján: Mýty a fakty o daňovo-odvodovom zaťažení na Slovensku. Pracujúca chudoba 2020. 114 Revenue Statistics 2019 Tax revenue trends in the OECD. Global Revenue Statistics Database. https://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=RS_GBL 115 Vo Švédsku aj po vládach pravice sa udržala na úrovni 43,9% HDP. Daňová reforma v r. 2004 znížila daňovú kvótu 2 na úroveň 28% a jej pokles v jednom roku predstavoval 8 bodov. Vladimír Špidla zvykol hovoriť, že ak klesne daňová kvóta pod 30%HDP, je koniec demokracie. 45

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO tom zaviesť progresívnu daň tak, aby najnižšia príjmová sku pina po odpočítateľných položkách z daňového základu pla tila fakticky nulovú daň. Po druhé: Znížiť odvodové% na sociálne a zdravotné účely pre zamestnávateľov. Pokles odvodov do zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne bude treba nahradiť zvýše ným odvodom zo štátneho rozpočtu. Zvýšenie spotrebných daní príp. DPH na pokrytie výpadku daňových a odvodo vých príjmov v prípade zníženia zdanenia práce je prenáša ním daňovej záťaže na stredné a nízkopríjmové skupiny a zvyšuje príjmové nerovnosti. Zvyšovanie nepriamych daní v prospech znižovania priamych daní nie je sociálno-demo kratické riešenie a preto ho zásadne treba odmietnuť. 116 Naopak, treba znovu zaviesť majetkové dane, ktoré sa zrušili počas Dzurindových vlád(daň z dedičstva zaviesť tak, aby nezaťažila bežného dediča, obnoviť daň z darovania a prevodu a prechodu nehnuteľností). 117 Jednou z možností je aj zvážiť daň z luxusu, ktorá do nástupu Emmanuela Macro na bola daňou vo Francúzsku, alebo sa z nej financovala vý stavby nájomných bytov vo Viedni po 1. svetovej vojne(tzv. červená Viedeň). Podporiť treba zavedenie environmentálnych daní a niektorých iných nových daní. Ako každá kríza aj táto bude mať svojich víťazov a porazených. Za skutočných víťazov krízy označil pre televíznu stanicu CNBC eurokomisár pre hospodárstvo a dane Paolo Gentiloni gigantické digitálne spoločnosti. Amazon a ďalšie spoločnosti pod skratkou GAFA(Google, Amazon, Facebook, Apple) sú nepochybne čistí víťazi krízy. V druhom štvrťroku príjmy Amazonu z e-obchodu vzrástli oproti minulému roku o 47.8% na 45,9 mld USD a pod. To by malo byť ešte silnejším impulzom k zavedeniu európskej digitálnej dane. Víťazmi krízy nie sú len digitálne spoločnosti. Sú nimi farmaceutické spoločnosti, ktoré už teraz zarábajú na vakcí ne, resp. liekoch na Covid-19, spoločnosti, ktoré zarábajú na kovidových testoch a pod. Pre víťazov krízy ako reakciu na koronakrízu navrhuje zavedenie jednorazovej pandemickej dane OXFAM America 118. Dodatková daň za neprimeraný zisk sa napríklad zaviedla v USA počas 2. svetovej vojny a mohla by sa použiť i teraz. Ako reakcia na globálnu finančnú a ekonomickú krízu sa zvažovalo zaviesť daň z finančných transakcií, ktorá mala byť nielen finančným zdrojom na riešenie dôsledkov krízy ale i na obmedzenie neproduktívnych finančných transakcií, ktoré prispeli k vzniku krízy. Táto daň sa ale nezaviedla, resp. iba v niektorých štátoch EÚ(napr. vo Francúzsku), a naďalej zostáva nevyužitým možným daňovým príjmom. Na zmiernenie dôsledkov budúcej finančnej krízy na daňového poplatníka sa presadila i banková daň. Jej zrušenie súčas nou vládou, napriek tomu, že daň neohrozila stabilitu banko vého sektora, iba znížila jeho ziskovosť, prispieva k rastu deficitu verejných financií. Daňová politika musí reflektovať zelenú transformáciu a transformáciu na priemysel č.4, resp. digitálnu transformá ciu. Pripomeňme výrok Vladimíra Špidlu o priemyselnej spo ločnosti č. 4:„Nemôže ísť o spoločnosť nízkych daní.“ Pri zelenej a digitálnej transformácii bude treba zame dziť pravicovej agende zameranej na oslabovanie obidvoch funkcií daní: fiškálnej a redistribučnej. Redistribučnú funkciu daní plnia predovšetkým progresívna daň z príjmov a majet kové dane, ale adekvátne plnenie fiškálnej funkcie daní umožňuje produkovať tzv. verejné statky(bezplatný prístup k vzdelaniu, k zdravotnej starostlivosti, poskytovanie sociál nej pomoci a po.), ktoré súkromný sektor produkovať nie je schopný. Obidve funkcie daní, pokiaľ sú správne nastavené, umožňujú zachovať sociálny štát. Okrem pozitívnej motivácie podnikateľského sektora i sektora domácností k zelenej transformácii, treba použiť i negatívnu motiváciu a zaviesť viaceré environmentálne da ne(daň z CO2, daň z plastov a pod.). Rozsiahlejšie uplatňo vanie automatizácie a robotizácie znovu nastolí otázku dane z výrobných prostriedkov, konkrétne dane z robotov, ktorej zavedenie by čiastočne pomohlo aj trhu práce. Ambíciou vlády je znižovať daňové úniky, ale konkrét nejšie, ako to chce dosiahnuť, neuvádza. Sociálna demokra cia pokladá boj proti daňovým únikom(tax evasion), proti kráteniu dane a iným daňovým podvodom, proti agresívne mu daňovému plánovaniu(tax avoidance) a daňovým rajom, ktoré zhoršujú daňové príjmy štátu, za jeden z faktorov fi nancovateľnosti sociálneho štátu. Zvyčajne sa uvádza iba veľká daňová medzera u DPH(v r. 2018 bola vyššia iba v Rumunsku, Grécku a Litve 119 ), ktorá sa v ostatných rokoch mierne zmenšila, ale daňová medzera u priamych daní je značná a nedarí sa zmenšovať. Vo väčšine prípadov boj proti znižovaniu daňových príjmov je nedostatočne účinný, ak sa uskutočňuje iba na národnej úrovni. O tom, čo by mala sociálno-demokratická politika presadzovať v tomto smere na európskej úrovni, resp. v OECD, pojednávame inde. 116 Urobiť treba aj poriadok s odpočítateľnými položkami(napríklad prehodnotiť odpisovanie automobilov z daňového základu pre podnikateľov, ktoré má za následok nielen daňové výpadky no i stimuluje k nadmernému používaniu osobnej dopravy na úkor ekologicky prijateľnejšej verejnej dopravy.) Opätovne zaviesť daňovú licenciu, ktorú Smer-SD zrušil na tlak Mosta-Híd, ale inak upraviť nastavenie dňových sadzieb tak, aby sa zabezpečila väčšia plynulosť jej zvyšovania. 117 Interpretácia dane z dedičstva ako dane zo smrti sa udomácnila v pravicovej rétorike. Tieto tri majetkové dane(daň z dedičstva, daň z darovania a daň z prevodu a prechodu nehnuteľností) sa vyberajú vo všetkých štátoch V4 okrem SR. Progresívna daň z príjmu sa zase pravicou interpretuje ako daň za úspech. Každoročne sa publikuje tzv. deň daňovej slobody, od kedy už„prestávame robiť na štát“. 118 Who profits from COVID-19, and how can we use that money to help us get a vaccine? July 22, 2020. https://www.oxfamamerica.org/explore/stories/who-profits-covid-19-and-how-can-we-use-money-help-us-get-vaccine/ 118 https://ec.europa.eu/taxation_customs/business/tax-cooperation-control/vat-gap_en 46

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO 5. SOLIDÁRNA SPOLOČNOSŤ 5.1. TRANSFORMÁCIA NA SOLIDÁRNU SPOLOČNOSŤ Slovensko prešlo od 90. rokov dlhú a kľukatú cestu. Pôvodné predstavy o implementácii trhovej ekonomiky bez prívlastkov či o odstránení všetkých nánosov štátneho pa ternalizmu sa síce našťastie nezrealizovali, ale podobne do padli aj prísľuby o sociálne spravodlivej spoločnosti otvore nej pre všetkých. Slovensko zažilo niekoľko vĺn transformácie, pričom ideály sociálnej solidarity, súdržnosti, sociálneho začlenenia boli v najlepšom prípade v pozícii akéhosi nevyhnutného prídavku, ktorí si politici osvojili, no často ani to nie. Podobný osud postretol aj výraz„reformy“. Jeho pô vodný zmysel spočíval v presadzovaní nástrojov podporu júcich sociálnu solidaritu a súdržnosť. Volanie po reformách v tomto zmysle sa stalo trvalou súčasťou politickej diskusie a ako také sa pomaly premieňalo na bezobsažný politický refrén. Ešte častejšie sa však pod reformami začali rozumieť opatrenia zásadnejšieho významu, ktoré majú skôr za násle dok oslabovanie sociálnej súdržnosti a solidarity(napríklad daňová reforma z r. 2004, ktorá zaviedla rovnú daň prispe la k rastu príjmových nerovností alebo dôchodková refor ma, ktorá oslabila medzigeneračnú solidaritu). Slovensko netrpí nedostatkom stratégií, koncepčných materiálov i veľkých vízií. Ide o stovky strán dokumentov, kde sa miešajú rôzne prístupy: od technokraticky excelent ne zvládnutých postrehov o potrebe parametrických úprav rôznych systémov, cez kopírovanie slovníka i celých argu mentov nadnárodných aktérov(EÚ, OSN), až po dokumenty plné prázdnych formulácií, ktoré prestali byť aktuálne už v čase písania. Problém je, že ich reálny význam pre uvažovanie o cie ľoch a obsahu verejných politík(prípadne, nedajbože, aj pre výkon verejnej politiky) je prinajmenšom nedostatočný. Pla tí to aj o stratégiách týkajúcich sa sociálneho začleňovania a sociálnej solidarity. Slovensko sa na viacerých miestach a na viacerých úrovniach opakovane prihlásilo k medzinárodným záväz kom, ktoré – ak by boli brané politickou triedou vážne – by mohli spoľahlivo navigovať reformné úsilie počas posled ných dekád. Politická prax však ukazuje skôr na opačné ten dencie – snahu zbavovať sa zodpovednosti za implementá ciu takých politík, ktoré by viedli ku garancii sociálnych práv, alebo sa uchyľuje ku kreatívnym interpretáciám umožňujú cim prezentovať zásahy do sociálnych práv a nástrojov ich ochrany. V ostatnom čase verejné a odborné diskusie o tom, kam nasmerovať Slovensko, sa nesú v relatívne jednotnom duchu. Dôraz sa kladie na zlepšenie vzdelávacieho systému a jeho výsledkov, zvyšovanie rovnosti príležitostí, zvyšova nie zamestnanosti, zlepšenie podmienok pre kombináciu rodinného a pracovného života. V podobnom duchu sa ne sie aj najnovší dokument„Moderné a úspešné Slovensko“, ktorý priniesol reformné menu pre najbližšie sedemročné obdobie 2021-2027. Ide o mainstreamový(v dobrom výz name tohto slova) prístup, ktorý môže znamenať dôležitý posun v doteraz zaznávaných oblastiach. Videné perspektívou progresívnej ľavice je to ale málo. Rovnosť príležitostí je nevyhnutný základ, ktorý ale nemusí stačiť na redukciu medzigeneračnej reprodukcie ekonomic kého, sociálneho a kultúrneho kapitálu, ak existujúce sociál ne nerovnosti aktívne formujú priebeh vzdelanostných dráh detí a študentov a ich vzdelávacie voľby. Hoci Slovensko vykazuje v medzinárodných porovna niach nižšiu mieru príjmových nerovností, sociálne a ekono micky je silno diferencované. Problém nastáva najmä tam, kde sa hromadí viacero negatívnych faktorov a ich kombino vaný efekt vytláča zasiahnuté skupiny na okraj spoločnosti. Verejná politika by si tak za cieľ mala explicitne klásť nielen vytváranie podmienok pre rovnosť príležitostí, ale aj ad hoc modifikáciu trhových výsledkov, teda znižovanie sociálnych nerovností. A zbaviť sa pohodlného obrazu produkovaného agregovanými štatistikami o nivelizovanej príjmovej či ma jetkovej štruktúre. Zvyšovanie zamestnanosti samo osebe už stačiť ne musí. Prioritou by malo byť vytváranie podmienok pre vznik „dobrých“ pracovných miest. Pre tento účel treba presadiť reálne politické stratégie, ale aj de-stigmatizovať silnejšiu úlohu štátu v ekonomike, vrátane v regulácii trhu práce. 47

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO 5.1.1.SOCIÁLNE OBČIANSTVO A AKO HO DOSIAHNUŤ Vo všeobecnosti, kľúčovým východiskom by mohla byť revitalizácia konceptu„sociálne občianstvo“, ktoré je protipólom ekonomicky chápaného členstva v politickej ko munite. Sociálne občianstvo vyžaduje predovšetkým uni verzálny prístupu k verejným službám a redistribúciu, z kto rých profitujú nielen skupiny na najnižších priečkach príjmovej distribúcie. Zároveň, prijatie konceptu„sociálne občianstvo“ si vyžaduje priznať, že Slovensko má obrovský investičný dlh pri presadzovaní sociálnej solidarity, týkajúci sa ľudského kapitálu, materiálnych podmienok i dlhu na in vestíciách do adekvátnych životných podmienok. Pozornosť by sa preto pri osvojovaní si konceptu soci álneho občianstva mala zamerať na nasledujúce reformy: 1.Reforma sociálnych služieb. Vysoké náklady, nízka kvalita, dlhé čakacie rady, zanedbaná infraštruktúra, pod hodnotený ľudský kapitál – to všetko sú symptómy bariér plnohodnotnej realizácie sociálneho občianstva. 2.Reforma dlhodobej starostlivosti. Tempo starnutia populácie na Slovensku je jedno z najvyšších v rámci EÚ. Je až neuveriteľné, ako spoločnosť prehliada problémy v sekto re, ktorým sa zabezpečuje starostlivosť o najzraniteľnejších. V porovnaní s ostatnými štátmi EÚ Slovensko dáva na dlho dobú starostlivosť jeden z najnižších podielov HDP. Táto charakteristika platí i pre viaceré ďalšie sektory verejnej po litiky. 3.Reforma verejných služieb zamestnanosti, vrátane aktívnych opatrení na trhu práce. Služby zamestnanosti sú kľúčovým bodom sociálno-demokratického modelu sociál neho štátu. Prostredníctvom nich sa dlhú dobu darilo škan dinávskym krajinám udržiavať tento model sociálneho štátu. 4.Reforma rodinnej politiky. Slovensko už roky pred sebou tlačí mix rodinno-politických opatrení, ktoré vykazujú vysokú inštitucionálnu odolnosť, resp. skostnatenosť. Re forma by si vyžiadala viaceré nástroje rodinnej politiky radi kálne obmeniť s cieľom podporiť možnosť voľby pri garancii adekvátnej životnej úrovne. 5.To, že bývanie nie je bežnou komoditou, sa už začína postupne uznávať aj v oficiálnych strategických materiáloch. Doterajšia dlhodobá prax podpory vlastníckeho bývania sa ukázala ako„úspešná“ – Slovensko patrí ku krajinám EÚ s vysokým podielom vlastníckeho bývania – avšak za cenu veľkých sociálnych nákladov. Popri dlhovom zaťažení do mácností ide aj o obrovský dlh voči verejnému nájomnému sektoru, ktorý bol dlhé roky v nemilosti. Dekomodifikácia bývania musí byť jadrom akéhokoľvek sociálno-demokratic kého projektu. Môže byť príkladom toho, ako spoločnosť dokáže vymaniť z rozpínajúcej sa logiky trhového mechaniz mu aspoň jednu jej časť, ktorá sa týka saturovania základ ných potrieb a práv. 6.Masívne investície do infraštruktúry a sociálnych in tervencií v prospech marginalizovaných rómskych komunít. Hoci sa verejná debata na Slovensku už zásadne posunula, stále možno pozorovať obavy z„prílišnej“ štedrosti, ktorá by mohla viesť k závislosti od ponúkanej pomoci. Namiesto spoliehania sa len na lokálne mikro-iniciatívy, ktoré cielia po moc na vybrané skupiny marginalizovaných domácností a ktoré majú projektovú povahu, je potrebné vytvoriť pod mienky pre dlhodobé fungovanie štátom garantovanej po moci pre všetkých príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít. Sociálno-demokratickým cieľom je solidárna spoloč nosť, založená na sociálnej súdržnosti a sociálnom začleňo vaní. Plán sociálno-demokratických reforiem bude dobre pripravený vtedy, ak bude rešpektovať objektívne hranice a obmedzenia a zároveň sa v ňom budú odrážať zámery, ciele a sociálno-demokratické hodnotové nastavenie. Rámček č. 8. Posilňovanie úlohy odborov nie je samoúčelné Tento rok 7. októbra po trinástýkrát si ľudia pripomenuli Svetový deň slušnej práce(World Day for De cent Work). Ako uvádza Medzinárodná konfederácia odborových organizácii(ITUC) na svojej stránke https:// www.ituc-csi.org/wddw-2020-en?lang=en osobitne v tejto dobe musí byť„decent work“ v centre vládnej politiky, ak sa chceme vrátiť k hospodárskemu rastu a prebudovať ekonomiku na takú, ktorá kladie ľudí na prvé miesto. ITUC pri tejto príležitosti predstavila nový Sociálny kontrakt pre obnovu a rozvoj. Podmienky pre odbory, ktoré zastupujú organizovaných i neorganizovaných zamestnancov, nie sú u nás na takej úrovni, aby presadzovali záujmy zamestnancov dostatočne. Potrebné bude presadiť viaceré legislatív ne zmeny, ktoré posilnia kolektívne vyjednávanie, sociálny dialóg, zastúpenie zamestnancov v orgánoch ob chodných spoločností, zvýšiť organizovanosť v odboroch, či reformovať inšpektoráty práce. 48

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO Kolektívne zmluvy Pre zabezpečenie efektívneho kolektívneho vyjednávania bude potrebné legislatívne nastaviť povinnosť za mestnávateľských organizácii vyjednávať kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa v prípade, že o to požiada repre zentatívna odborová organizácia. V súčasnosti sa stáva, že zamestnávateľské organizácie nechcú vyjednávať, alebo svoje organizácie zakladajú naschvál v takej forme, aby mohli tvrdiť, že nemôžu kolektívne vyjednávať (Slovenská banková asociácia). Rovnako je potrebné zabezpečiť kontinuitu podnikových kolektívnych zmlúv. V prípade nedohody novej KZ a exspirovaní starej, neplatí žiadna KZ. Je potrebné zmeniť legislatívu tak, ako napr. v Rakúsku, kde v prípade nedohody na novej KZ, platí stará kolektívna zmluva. Posilnenie tripartity a sociálneho dialógu vyžaduje: Na Slovensku od roku 1989 pravidelne prebiehajú politické útoky na tripartitu a zamestnávatelia aj odbory si za posledných 20 rokov zvykli presadzovať svoje záujmy prostrednictvom vzťahov s politikmi a tripartita bola zväčša len doplnkom. Politici taktiež nepomáhali funkčnosti tripartity – od pokusov na zrušenie, cez porušo vanie pravidiel, až po jednostrannosť a formálnosť. • posilnenie bipartity na národnej a odvetvovej úrovni, spolupráca aktérov • eliminovať fragmentáciu zamestnávateľov i odborov, • zlepšiť spoluprácu medzi organizáciami zamestnávateľov a odborárov, • posilnenie kompetencií odborov a zamestnávateľov- rešpektovanie ich vzájomnej dohody, • sociálni partneri majú možnosť pomôcť sociálnemu dialógu tak, že nebudú hľadať rýchle zisky, na úkor dlhodobého budovania svojej legitimity v sociálnom dialógu ( https://www.celsi.sk/media/research_reports/RR29_V6XQ2Tv.pdf) Posilnenie odborovej organizovanosti • zaplatené členské poplatky členov odborov – možnosť odpočítať zo základu dane, • povinnosť neorganizovaných zamestnancov podieľať sa na nákladoch kolektívneho vyjednávania(podni ková KZ, KZ vyššieho stupňa) jednorazovým poplatkom. Zastúpenie zamestnancov v orgánoch obchodných spoločností - Nie je ničím nezvyčajným, ak vedenie spoločnosti zavádza zástupcov zamestnancov v informáciách tý kajúcich sa finančnej kondície a hospodárenia podniku. Takýto stav je kontraproduktívny, pretože bráni zá stupcom zamestnancov formulovať relevantné finančné argumenty pri kolektívnom vyjednávaní. Vedenie spoločností často rozhoduje o pracovných podmienkach zamestnancov bez možnosti vplyvu zástupcov za mestnancov na tieto rozhodnutia. • Navrhujeme zákonnú povinnosť, aby volení zástupcovia zamestnancov boli súčasťou výkonných a kon trolných orgánov spoločností. Výkonné orgány prijímajúce operatívne riešenia s dopadmi na zamestnancov, ich zaťaženie, či pracovný čas(spravidla porady vedenia) vyžadujú zásah zástupcov zamestnancov. Je potreb né zabezpečiť povinnú účasť zástupcov zamestnancov na zasadnutiach výkonných orgánov s hlasom porad ným. • V súčasnosti len akciové spoločnosti s počtom zamestnancov nad 50 zamestnancov sú povinné vytvoriť dozorné rady, pričom pri ich štruktúre platí, že 1/3 počtu ich členov musia tvoriť zástupcovia zamestnancov. Tento stav je potrebné rozšíriť aj na ostatné obchodné spoločnosti, nakoľko aj dcérske spoločnosti nadnárod ných korporácií majú u nás túto formu. Je teda potrebné zaviesť povinnosť zriadiť dozorné rady aj v iných obchodných spoločnostiach s povinnou účasťou zamestnancov s hlasom rozhodujúcim a zosúladiť v tejto oblasti stav s akciovými spoločnosťami. Reforma inšpektorátov práce Inšpektoráty práce treba posilniť personálne(zvýšiť počet inšpektorov), odborne(zabezpečiť kvalitné a prie bežné vzdelávanie pre všetkých inšpektorov), finančne(zvýšiť ich platy), kompetenčne(rozšíriť kompetencie) a zbaviť politického vplyvu na všetkých stupňoch riadenia. Inšpektorov a inšpektorky je potrebné zbaviť zbytočnej byrokracie, duplicitnej práce a nezmyselného a neko nečného vypisovania tabuliek a výkazov, ktoré majú dokladovať, čo, koľko a ako robia. Táto povinnosť vyplýva z nedôvery voči ich pracovnému nasadeniu a zbytočne im berie priestor na riešenie podnetov. Zaviesť register pracovnoprávnych deliktov, prístupného širokej verejnosti vo forme zoznamu firiem, v kto rých bola vykonávaná inšpekcia práce so zisteným porušením zákonných povinností. Navrhujeme vybraté pokuty udelené IP použiť, napríklad na financovanie inštitútu pre kolektívne vyjednáva nie, na vyplatenie nevyplatených miezd zamestnancov zamestnávateľa, od ktorého sa pokuta vybrala alebo na dofinancovanie fungovania Inšpektorátu, či zvyšovania odbornej úrovne jeho zamestnancov. 49

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO 5.2. DIGITÁLNA TRANSFORMÁCIA A BUDÚCNOSŤ PRÁCE A ODBOROV Keď je diskusia o digitalizáci, 120 hovorí sa predovšetkým o technologických 121 a ekonomických súvislostiach, prípad ne o možných zmenách na trhu práce, no veľmi málo o jej sociálnych dosahoch, na ktoré by mali reagovať verejné po litiky. Digitalizácia prináša so sebou mnoho rizík či nežiadu cich dopadov ako napríklad stratu tradičných pracovných príležitostí a možný rast miery nezamestnanosti, riziko rastu miery nerovností, narastajú nestabilné formy práce, zníže ná je istota zamestnania a pod. 122 Úlohou sociálno-demokratickej politiky je tieto dopa dy digitalizácie eliminovať, alebo aspoň zmierniť a na druhej strane naplniť pozitívne očakávania s ňou spojené. Digitali zácia môže zmeniť postavenie práce v živote človeka, po skytnúť mu viac voľného času a umožniť mu lepšie kombi novať prácu s inými životnými rolami, ponúknuť prácu, ktorá bude pomáhať rozvíjať tvorivé schopnosti človeka, ktorá môže byť spravodlivo ohodnotená a pod. 123 Najčastejšie základné scenáre a trendy dopadu digitali zácie na trh práce, ktoré uvádza literatúra, sú nasledovné: • vznik a tvorba pracovných miest, vznik nových odvetví, nových produktov a služieb, vznik nových profesií; • transformácia a zmena súčasných pracovných miest s no vými formami riadenia, organizácie práce; - zánik pracovných miest a ich nahradenie robotmi a auto matmi; • zmena foriem práce ako napríklad platformová práca, zdieľaná alebo kolaboratívna ekonomika, práca z domu, prá ca na diaľku, domácka práca, neformálna ekonomika, gig ekonomika, crowdsourcing 124 t• zmena charakteru a prístupov k práci v sociálno-psycho logickom a behaviorálnom kontexte – ghosting at work (zdúchnutie z práce), fire movement(vystrelenie), gig reality (gig realita), passion exploitation(emocionálne vykorisťova nie), unretirement(ne-odchod do dôchodku). Medzi najviac ohrozené profesie a odvetvia s najvyš ším rizikom(stupňom) postupnej automatizácie a digitalizá cie možno zaradiť kancelárske a administratívne práce, pre daj a obchod, dopravu a logistiku, spracovateľský priemysel, výstavbu, niektoré druhy služieb(finančné, daňové pora denstvo, preklady a pod.). Do roku 2022 budú najviac na ústupe pracovné mies ta spojené s činnosťami ako vkladanie údajov, účtovníctvo, výkazy a mzdy, a iná administratívna činnosť, hromadná to várenská práca, informácie klientom a zákaznícky servis, podpora obchodu a úradnícky manažment, audítorstvo, materiálne zabezpečenie a skladníctvo, klasický manažment výrobných procesov či poštová služba. Naopak, medzi najviac rozvíjajúce sa alebo stabilizova né profesie, či odvetvia s najnižším rizikom dopadov auto matizácie možno zaradiť vzdelávanie, umenie a médiá, práv ne služby, manažment a riadenie ľudských zdrojov, niektoré finančné služby, poskytovanie zdravotných a sociálnych služieb, vedu a výskum, ďalšie typy služieb ako sociálna prá ca, starostlivosť o zdravie, telo, krásu a pod., dátová analýza a expertíza, umelá inteligencia a výučba strojov, moderný manažment výrobných procesov, vývoj softvérov a apliká cií, profesionálny obchod a marketing, veľké dáta, digitálna transformácia, nové technológie, organizačný rozvoj, servis informačných technológií. Na vzorke spoločností zamestnávajúcich 15 miliónov zamestnancov zistila správa Svetového ekonomického fó ra 125 že do roku 2022 zanikne takmer 1 milión pracovných miest a vznikne 1,75 miliónov nových pracovných miest. Extrapoláciou týchto údajov sa dostávame k scenáru, že do roku 2022 môže zaniknúť(celosvetovo) 75 miliónov pracov ných miest a vzniknúť 133 miliónov nových pracovných miest. Existuje teda predpoklad, že skôr ako k čistému zániku pracovných miest dôjde k vzniku nových pracovných miest, ale trh práce sa zmení a zvýši sa dopyt, ako sme už naznači li, po istých typoch služieb, profesií a úrovne kvalifikácie. Daná zmena vyvolá konkrétne požiadavky na trh práce. Už v súčasnosti evidujeme nesúlad medzi ponukou a dopytom pracovných miest a pozícií, keďže systém vzdelá 120 Terminologicky je možné stretnúť sa aj s pojmami ako 4. priemyselná revolúcia, digitálna revolúcia, inteligentný priemysel, Priemysel 4.0, digitálna ekonomika. 121 Rozvoj informačných technológií kombinovaných s robotizáciou, automatizáciou, rozvoj internetu, 3D tlač, rozvoj autonómnych dopravných prostriedkov, rozvoj a využitie dronov, nové typy zbraní v oblasti obrany, boja s terorizmom atď. 122 Social Dialogue and the Future of Work. ILO, 2018. 123 Hejduk, R., Smejkalová, K., Špidla, V.: Budoucnost práce. Masarykova demokratická akademie, Praha 2017. 124 Spôsob deľby práce – získanie informácie alebo vstup do konkrétnej úlohy alebo projektu tým, že sa získajú služby mnohých ľudí, či už platené alebo neplatené, zvyčajne prostredníctvom internetu. 125 The Future of Jobs Report. World Economic Forum, 2018. 50

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO vania nereflektuje dostatočne požiadavky trhu práce. Pokiaľ už dnes nezačneme plánovať ako uspokojiť potreby trhu práce po novej pracovnej sile, ako zabezpečiť zamestnanosť potenciálne nových nezamestnaných, ako riešiť nároky na rekvalifikáciu a pod. digitalizácia daný problém ešte prehĺbi. Digitalizácia bude znamenať zánik rutinných pracov ných miest a podľa OECD Česko a Slovensko sú v medziná rodnom porovnaní z krajín OECD na tom najhoršie, keďže sa predpokladá zánik až 45% takýchto pracovných miest. Ďalšie odhady hovoria o tom, že celkom 54% európskych pracovných miest je ohrozených digitalizáciou a najviac ohrozené sú krajiny ako Rumunsko(61,93%), Portugalsko (58,94%), Bulharsko(56,56%) a Grécko(56,47%). Naopak menej ohrozené sú krajiny strednej a severnej Európy ako Nemecko(51,12%), Belgicko(50,38%), Francúzsko(49,54 %), Holandsko(49,50%), VB(47,17%) a Švédsko(46,69%). Slovensko má v takomto porovnaní 54,70% ohrozených pracovných miest. 5.2.1.DIGITÁLNA TRANSFORMÁCIA: RIZIKÁ A PRÍNOSY A SOCIÁLNO-DEMOKRATICKÉ POLITIKY V dôsledku vyššie načrtnutých vývojových tendencií možno očakávať(sociálne) riziká v podobe redukcie pracov ných miest, nárastu štrukturálneho nadbytku pracujúcich, zmenšujúcej sa schopnosti nových sektorov a odvetví ab sorbovať pracovné miesta, znižujúcej sa schopnosti zamest nancov vyhrať súťaž proti technológiám za pomoci vzdela nia, rozšírenej technologickej nezamestnanosti, prehlbovania príjmovej nerovnosti, nárastu chudoby a sociálneho vylúče nia spojeného s(novými a„novšími“) sociálnymi rizikami, zvyšujúcej sa nezamestnanosti, nárastu tlaku na systém sociálneho zabezpečenia a jeho financovania, vznikajúcich (nových) foriem(prekérneho) zamestnania a nárastu neis tých pracovných miest, znižovania podielu práce na národ nom dôchodku, znižovania miezd, pracovných a sociálnych štandardov a následného oslabovania schém sociálneho zabezpečenia, nedostatočnej ochrany zamestnancov v pro stredí novovytvorených pracovných miest v nových odvet viach(BOZP, pracovnoprávna oblasť), rozširujúcej sa pracu júcej chudoby. Uvedené riziká môžu viesť k zvýšenej polarizácii spo ločnosti v dôsledku rastúceho dopytu podnikateľského sek tora po výnimočných schopnostiach a talentoch(deľba na potrebných a údajne nepotrebných), k zvyšovaniu nárokov a v dôsledku toho nárastu chorobnosti a nárastu istých fo riem ochorenia ako napríklad depresií. Digitalizácia však prináša aj nové príležitosti v podobe generovania nových pracovných miest, vo zvýšení pracov ných zručnosti zamestnancov, v raste produktivity práce spojenej s vytváraním vyššej pridanej hodnoty, v náraste spotrebiteľských benefitov, v zlepšení interpersonálnej ko nektivity, v synergickom efekte niektorých sektorov ako napr. IKT sektora generovať vysoký počet pridružených pracovných miest, v prekonávaní pracovných bariér pre ľudí s postihnutím, v redukcii práce a fyzickej záťaže, v zefektív ňovaní práce, v presune pracovnej sily do vzdelávania, slu žieb, sociálnej a zdravotnej starostlivosti, vo využití kreatív neho potenciálu človeka, v náraste investícií do vedy a výskumu a v celkovom náraste blahobytu. Poznajúc riziká, ohrozenia, ale i príležitosti a prínosy digitalizácie bude nevyhnutné nastaviť verejné politiky tak, aby zo 4. priemyselnej revolúcie neprofitovala len úzka sku pina tzv. zvýhodnených. Je to možné dosiahnuť použitím nástrojov daňovej, sociálnej a vzdelávacej politiky, posilne ním sociálneho dialógu ako garancie sociálneho zmieru a prevencie sociálnych konfliktov na všetkých úrovniach hori zontálnej i vertikálnej vertikálne(podnikové KV, odvetvové KV, národná tripartita, regionálny sociálny dialóg), posilne ním postavenia zástupcov zamestnancov, legislatívnym ukotvením nových foriem práce, ochranou združovania pracujúcich, posilnením rôznych nástrojov prevencie chorôb ako sú rehabilitácie a rekondície, v nových opatreniach bez pečnosti a ochrany zdravia pri práci; a pod. Dané výzvy sa spájajú s nevyhnutnosťou posilňovania a dodržiavania sociálnych práv, vytváraním kvalitných a hlavne udržateľných pracovných miest, skracovaním pra covného týždňa, vyšším zapojením žien a mladých ľudí do rozhodovacích procesov, postihovaním nerovného zaob chádzania so zamestnancami a zamestnankyňami na praco visku, či s potrebou sociálnej inklúzie marginalizovaných skupín. Sociálno-demokratická reakcia na digitálnu transfor máciu akcentuje nutnosť zabezpečiť pre každého prácu ako i využitie výhod, ktoré priemysel č. 4 prináša. Dôraz kladie na: • skracovanie pracovného času, ktoré umožní zosúlaďova nie rodinného a pracovného života; • odstraňovanie rodových nerovností, lepší prístup k sta rostlivosti o deti, ktorý umožní zvýšiť pracovné príležitosti žien; • zlepšovanie a skvalitňovanie pracovného prostredia a 51

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO elimináciu psychosociálnych rizík, na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, na prevenciu, rehabilitáciu, rekondíciu re flektujúc možný vznik nových typov chronických ochorení a chorôb z povolania 126 ; • zvyšovanie miezd a platov, konvergenciu miezd a stie ranie mzdových rozdielov medzi regiónmi, medzi štátmi Eu rópy, medzi mužmi a ženami napríklad cez inštitúty sociál neho dialógu, kolektívneho vyjednávania a nástroje daňovej politiky 5.2.2 ÚLOHA ODBOROV V NOVÝCH PODMIENKACH DIGITÁLNEJ TRANSFORMÁCIE J. Visser načrtol štyri možné scenáre vývoja odborov v digitálnej ekonomike 127 : 1. postupná marginalizácia odborov- daný scenár nastane v prípade, ak budú súčasné trendy v odborovom organizovaní pokračovať bez zmien. S klesajúcou mierou organizovanosti v odboroch budú odbory stále menej relevantné, ich sila bude oslabovať a nebudú mať významný vplyv na trh práce a tvorbu politík. 2. dualizácia odborov a ich politík- namiesto postupného zhoršovania situácie budú odbory schopné obrániť svoju pozíciu a odolávať tam, kde sú v súčasnosti silné, napr. vo veľkých firmách, pri profesiách s kvalifikovanou, remeselnou pracovnou silou, v logistike, u odborníkov vo verejnom sek tore, v sociálnych službách a pod. Daný scenár predpokladá ostrejšie rozlíšenie a väčšie rozdiely medzi firmami s odbo rovými organizáciami a firmami bez odborov. 3. náhrada odborov a výmena za iné formy- odbory po stupne ustúpia iným formám societálneho zastúpenia, ktoré budú vychádzať z a) legislatívy(záruky minimálneho a život ného minima, mzdové panely, zamestnanecké rady, rady pre produktivitu, arbitrážne a kontrolné orgány), b) iniciatívy zamestnávateľov(zapojenie zamestnancov, etické kódexy, rôzne participatívne modely), c) obchodné modely(právnic ké firmy, sprostredkovateľské pracovné agentúry, konzul tanti) a d) viac či menej spontánne, prerušované formy soci álnej a komunitnej činnosti. 4. revitalizácia odborov- odbory nájdu spôsob, ako posilniť svoju pozíciu, zvrátiť súčasný trend, omladiť členskú základ ňu a rozšíriť svoje pôsobenie nad rámec súčasnej členskej základne a uspieť pri organizovaní„novej nestabilnej pra covnej sily“ v digitálnej ekonomike. 128 Výzvy na trhu práce v kombinácii s digitálnou revolúciou a prechodom do online sveta sú zároveň veľkou príležitosťou, aby odbory reagovali inovatívne, mysleli.„outside of the box“. Odbory na Slovensku 129 majú značný priestor na zvy šovanie členskej základne integrácie, ak sa im podarí zastu povať záujmy zamestnancov v digitálnej ekonomike. Vyža duje si to využitie inovatívnych prístupov a stratégií a búrania doterajších interných štrukturálnych bariér. Odbory v SR sú konfrontované aj s novými výzvami organizovania práce, akou je práca v tzv. zdieľanej(platfor movej) ekonomike. Zatiaľ je ale len okrajovo a skôr neformál ne reflektovaná tradičnými sociálnymi partnermi. Z toho dôvodu nie je ani prenesená do diskusie a kľúčových otázok v rámci formálneho sociálneho dialógu alebo kolektívneho vyjednávania. V súčasnosti by mala podľa názorov sociálnych partne rov reagovať na ňu najmä legislatíva. Identifikujú sa rôzne štrukturálne prekážky, aby mohli byť pracovníci platformo vej ekonomiky organizovaní(v odboroch) a reprezentovaní (odbormi) napríklad aj v rámci kolektívneho vyjednávania, kde je problém definovať zamestnávateľa ako potenciálneho partnera pre možné negociácie. 130 Na základe súčasnej de finície závislej práce sa javí byť taktiež problematické defi novať pracovníkov platforiem ako zamestnancov. To isté platí aj o domáckej práci, ktorá nie je na Sloven sku právne ukotvená. Slovenská republika neprijala Doho vor Medzinárodnej organizácie práce o domáckej práci č. 189/2011. Napriek tomu, že rastie dopyt po osobných a domácich službách, tento sektor nie je definovaný a jeho 126 Dopad digitalizácie na bezpečnosť a zdravie pri práci bude vážny najmä v podobe zvýšeného stresu, psychosociálnych rizík, syndrómu vyhorenia v dôsledku zvýšených nárokov na výkon, čas, tempo, spracovanie informácií, zmien sociálnych vzťahov a foriem komunikácie. Z fyziologického hľadiska možno očakávať zvýšený nárast ochorení kardiovaskulárneho systému, obezity, cukrovky, pohybového aparátu atď. 127 Visser, J.: Trade Unions in the Balance. ILO Actrav Working paper, 20109. 128 Data Labour Unions, YouTubers Unions. 129 Môžeme identifikovať niekoľko skupín pracovníkov, ktorým už v súčasnosti chýba odborové zastúpenie(najmä v zmysle ponuky a záujmu aktívnej reprezentácie ich záujmov), napr. agentúrni zamestnanci, platformoví pracovníci, domácki pracovníci, migrujúci pracovníci, imigranti, študenti, nezamestnaní a pod. 130 Snahy o organizovanosť a reprezentáciu prichádzajú skôr zo strany zamestnávateľov(Uber v ITAS, RÚZ). 52

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO pracovníci sú„neviditeľní“ a rozptýlení naprieč inými odvet viami, čo sťažuje aj možnosť ich organizovania, formulácie a reprezentácie ich záujmov. 131 Ak sa odbory majú stať dôležitými aktérmi pri tvorbe a adaptácii verejných politík adekvátnych pre digitálnu eko nomiku, je dôležité, aby ich predstavitelia i členovia porozu meli, prečo je transformácia nevyhnutná, čo prinesie, ako k nej prispieť i ako k nej pristúpiť. Ich nezastupiteľné miesto je v niekoľkých úrovniach, a to na globálnej(celosvetovej, uni verzálnej), európskej, národnej, regionálnej, lokálnej a od vetvovej. Budú plniť úlohu 1. sociálneho aktéra a nositeľa osvety smerom k svojim čle nom a zamestnancom, ale aj smerom k širokej verejnosti, 2. nositeľa nátlakovej politiky smerom k vládam(vláde) na národnej a nadnárodnej úrovni, ale aj smerom k zamestná vateľom, 3. mediátora medzi vládou prijímajúcou a realizujúcou verej né politiky a zamestnancami, ktorých sa opatrenia týchto politík budú dotýkať, 4. spolutvorcu verejných politík s ohľadom na reprezentáciu záujmov zamestnancov, 5.i niciátora legislatívnych opatrení, ktoré jednak garantujú citlivú a spravodlivú transformáciu, ochránia zamestnancov, ktorí by mohli byť touto transformáciou negatívne dotknutí, iniciujú legislatívne opatrenia v pracovno-právnej oblasti a v oblasti BOZP, ktoré reagujú na aktuálne potreby a meniace sa podmienky, ako je napríklad úprava či skracovanie pra covného času, ochranné pracovné prostriedky, využitie so ciálneho fondu, definovanie nových stresorov a psychosoci álnych rizík na pracovisku a pod. V tomto ohľade bude na význame naberať aj sociálny dialóg a kolektívne vyjednáva nie, ktoré dokáže flexibilnejšie a promptne reagovať na vzni kajúce potreby zamestnancov i zamestnávateľov v porovna ní s legislatívnym procesom. 6. dohliadača(watch-dog) nad prijímaním a realizáciou opatrení verejnej politiky s dôrazom na solidaritu a sociálnu spravodlivosť, so zachovaním čo najvyššej možnej ochrany alebo prevencie pred možnými sociálnymi rizikami a nega tívnymi sociálnymi javmi spojenými s digitálnou transformá ciou Úloha odborov na všetkých úrovniach, podnikovej, ná rodnej, európskej i medzinárodnej bude v transformačnom procese no i v digitálnej ekonomike nezastupiteľná. Je to jeden z mála nástrojov pracujúcich, cez ktorý môžu bojovať za svoju ochranu a zachovanie už existujúcich či vydobytie ďalších sociálnych štandardov a opatrení smerujúcim k soci álnej spravodlivosti, zabezpečeniu, solidarite, zachovaniu dôstojnej práce a dôstojného života vôbec. 5.3. SOLIDÁRNA SPOLOČNOSŤ: AKO RIEŠIŤ RÓMSKU OTÁZKU? Dokument Východiskový návrh priorít SR pre politiku súdržnosti na programové obdobie 2021 – 2027 132 rieši otázku marginalizovaných rómskych komunít v kapitole 4.7 Podpora sociálno-ekonomickej integrácie marginalizova ných rómskych komunít(MRK). Priority sú v ňom vo vše obecnosti zvolené pomerne správne. Po prvé je to vzdelávanie:„Vzdelávací systém nie je dostatočne pripravený reagovať na sociálne znevýhodne nie, vytvárať inkluzívne prostredie a zohľadňovať kultúrne špecifiká a individuálne potreby detí... vrátane kvalitného predprimárneho vzdelávania a dostupného celodenného vzdelávacieho systému.“ Venuje sa tu aj pozornosť diskrimi nácii rómskych detí v školskom systéme:„ Je tiež nevyhnut né predchádzať neodôvodnenému zaraďovaniu rómskych detí do špeciálnych škôl z dôvodu ich sociálneho znevýhod nenia“ a otázke etickej emancipácie Rómov:„Pre rómske deti je tiež potrebné vytvárať podmienky na ich vzdelávanie sa aj v materinskom jazyku.“ Ďalšia pozornosť je veľmi správne obrátená na otázky štrukturálnej povahy, ako je napríklad sanitačná infraštruk túra v osadách: obmedzený prístup k pitnej vode, absencia kanalizácie, chýbajúce pripojenie k elektrine, nezabezpeče ný odvoz a neekologické nakladanie s komunálnym odpa dom. Vážnou otázkou je i nedoriešené vlastníctvo pozem kov, ktoré Rómovia používajú na bývanie. Obidva tieto štrukturálne problémy„neštandardné obydlia postavené na nevysporiadaných pozemkoch bez pripojenia k inžinier skym sieťam“ sú odborníkmi považované za kľúčové pri zlepšovaní podmienok v osadách. Je možné súhlasiť aj s poukazovaním na problém zadl žovania, ktorý vedie k exekúciám:„Problémom uplynulých rokov bola aj dostupnosť nevýhodných mikropôžičiek od nebankových spoločností.“ Zároveň je treba povedať, že do kument nekriticky propaguje nástroj mikropôžičiek, pri vý stavbe a svojpomocnej výstavbe obydlí. Tento spôsob pod pory – projekty mimovládneho sektora založené na mikropôžičkách a svojpomocnej výstavbe – sa dá uplatniť iba limitovane(z viacerých dôvodov, ktoré nie je dostatočne možné rozviesť na tomto mieste), a nie je vhodný na maso vejšiu podporu výstavby a štandardného nájomného býva 131 Sedláková, M.: Job Quality and Industrial Relations in the Personal and Household Services(PHS-QUALITY). National report: Slovakia. 2020. 132 Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky: Východiskový návrh priorít SR pre politiku súdržnosti na programové obdobie 2021 – 2027. Pracovný dokument. Bratislava, 2020. 53

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO nia. Aj tento dokument správne podporuje pokračovanie opatrení ako terénna sociálna práca, zdravotní asistenti, asistenti učiteľa a ďalšie pomáhajúce profesie. Dokument Národný integrovaný plán reforiem 133 zase navrhuje v kapitole venovanej rómskym komunitám„posil nenie koordinačnej úlohy Úradu splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity“ a„pravidelný zber údajov a monitoro vanie pokroku v oblasti ekonomickej a sociálnej integrácie ľudí z MRK“. Podobne ako Priority pre súdržnosť predpokla dá:„rozšírenie projektov na podporu integrácie MRK a iných ohrozených skupín(komunitné centrá, zdravé regióny, te rénna sociálna práca, miestna občianska poriadková služba, terénni domovníci“ a navrhuje bližšie nedefinované„zvýše nie kapacít pre kvalitnú a dostupnú formálnu starostlivosť o deti do 3 rokov“. Predpokladá sa aj„individuálna práca so znevýhodne nými skupinami na trhu práce“ prostredníctvom Úradov práce(napr. odborné poradenstvo, zisťovanie odborných schopností a zručností uchádzačov, a„mentoring“ či asis tencia po nástupe do zamestnania). Dokument kritizuje AOTP a navrhuje„aktivačnú činnosť pre organizátora pod mieniť poskytnutím práce s vyššou pridanou hodnotou a možnosťami rozvoja”. Navrhuje aj“zvýšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre ľudí z prostredia MRK vyžadu júcu ochranu pred nadmernými doplatkami”. Tieto návrhy aktivít sú(s výnimkou podpory mikropô žičiek a samo-výstavby bytov) v podstate(aj zo sociálno-de mokratického hľadiska) formulované správne a dá sa s nimi súhlasiť. Kľúčovým problémom týchto návrhov je ale to, že ab strahujú od sociálno-ekonomického prostredia, v ktorom by sa mali realizovať. To, že sa pri príprave strategických doku mentov a opatrení verejných politík z rôznych dôvodov zá merne alebo nezámerne neanalyzuje, ako funguje náš post transformačný kapitalizmus, má za následok, že posledné desaťročia sa v otázke marginalizácie, chudoby a diskriminá cie Rómov na Slovensku blúdi v kruhu. Problémy, ktoré sa najvypuklejšie prejavujú napr. v prostredí rómskych osád, nie je možné vnímať selektívne ako špecifické rómske prob lémy spojené s rómskou kultúrou či s ich správaním, ale ako dôsledky nerovností, ktoré generuje neregulovaný trhový mechanizmus.. Ako príklad môžeme uviesť fenomén školskej segregá cie a vznik segregovaných škôl na etnickej báze. Nerovné šance detí v ich školskej kariére vyplývajú nie z abstraktnej kategórie etnicity, ale primárne z materiálneho postavenia rodičov a rodičmi akumulovaného sociálneho, kultúrneho a symbolického kapitálu. V dôsledku roztvárania príjmových nožníc školský systém aj v chudobnejších vidieckych oblas tiach východného Slovenska gravituje k vytváraniu nefor málnych kategórií škôl, z ktorých niektoré sú vnímané ako „lepšie“ a niektoré ako„rómske“. Inými slovami, ekonomické nerovnosti, ktoré vznikajú ako dôsledok zlyhania trhu, pokiaľ nie sú dostatočne zmier ňované aktivitami štátu, ktorý by cez svoju redistribučnú funkciu bol arbitrom rovných príležitostí, nevyhnutne vedú k segregácii Rómov. Pokiaľ by štát pokladal za oprávnený verejný záujem integráciu a inkluzíve vzdelávanie rómskych detí, nemôže tento problém riešiť odtrhnuto a nezávisle od otázok zamestnanosti, bývania, sanitácie/infraštruktúry osád a diskriminácie. Inak povedané, zabezpečiť inkluzívne vzdelávanie pre rómske deti je možné iba prijímaním takých politík, ktoré umožnia pre Rómov dôstojné pracovné príjmy, štandardné bytové a hygienické podmienky života. Iný príklad: Nedostatočné alebo nesprávne riešenie problémov rómskeho bývania(napríklad nekritickým propa govaním mikropôžičiek a samovýstavby) vyplýva z abstra hovania od širších otázok bytovej politiky. Po prvé, vo vše obecnosti nemôžeme byť v súčasnosti prekvapení nedostatkom nájomného bývania a vysokými cenami náj mov a bytov, pretože byty sú jednou z kľúčových komodít v kapitalistickej ekonomike, a ich produkcia, udržiavanie, ob chodovanie s nimi je nastavené tak, aby prinášalo vysoký zisk. Aby byty mohli slúžiť pre verejné účely a byť dostupné, je ich potrebné„odkomodifikovať“- teda musí byť zabráne né tomu, aby sa plne stali subjektom trhovej výmeny. V dô sledku rozsiahlej reprivatizácie a privatizácie bytového fon du obciam a mestám dnes skoro žiadne byty nepatria a tieto následne nie sú schopné vytvoriť významnejšiu sieť sociál neho a nekomerčného nájomného bývania aj pre Rómov a aj pre nízkopríjmové domácnosti všeobecne. Samozrejme, poskytovanie nájomného bývania pre tieto skupiny populácie by muselo byť postavené na nedis kriminačných pravidlách a muselo by brať do úvahy, že ľudia musia mať zabezpečené dostatočné podmienky pre genero vanie príjmu(zamestnanie) a udržanie si bývania. Sociál no-demokratický štát by mal masívne financovať novú vý stavbu určenú pre nekomerčné nájomné na obciach, a vstupovať legislatívne tam, kde by obce nelikvidovali osady alebo nezlepšovali podmienky bývania v nich, alebo kde by dochádzalo k diskriminácii Rómov pri alokácii bytov. Príčiny všeobecne pripúšťaných nedostatočných vý sledkov pri integrácii Rómov za posledné dve desaťročia z prostriedkov Európskych štrukturálnych a investičných fon dov by zo sociálno-demokratického hľadiska bolo možné vidieť aj v štrukturálnom nastavení týchto fondov. Všetky intervencie z EÚ fondov sú dnes nastavené ako„projekty“. Problémom je, že každý projekt má svoj začiatok a svoj ko niec. Väčšina takýchto projektov, napríklad rôzne uzavreté pracovné dielne pre rómskych pracovníkov, napriek tomu, že v krátkom časovom období povedzme 2-3 roky fungova li pomerne dobre, po ukončení grantových podmienok skončili. Aj veľmi zmysluplné projekty na podporu margina lizovaných Rómov, ako sú terénna sociálna práca, komunit né centra, zdravotní asistenti, tiež trpia tzv. programovým cyklom, v rámci ktorého dochádza k diskontinuite a prestáv kach medzi jednou a druhou fázou projektového financova nia. Vedie to k rôznym problémom s cieľovou skupinou a aj odchodom skúsených pracovníkov a pracovníčok. Všetky 133 Ministerstvo financií Slovenskej republiky: Moderné a úspešné Slovensko. Národný integrovaný reformný plán. Bratislava, 2020. 54

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO tieto a podobné projekty podporných profesií pre MRK by bolo by potrebne transformovať na štandardné programy so štandardným štátnym financovaním. Berúc do úvahy dôsledky neriadeného trhového me chanizmu, ktorý vedie k prehlbovaniu sociálnych nerovnos tí, sociálno-demokratické kroky smerujúce k zlepšeniu po stavenia Rómov by mali byť postavené na podpore ekonomických politík, ktoré pôsobia pozitívne ku sociálnej kohézii spoločnosti, neprehlbujú ekonomické rozdiely v spo ločnosti a neotvárajú príjmove nožničky medzi bohatými a chudobnými. Sociálne politiky by mali byť nastavené ako„univerza listické“(univerzálny sociálny štát) a mali by zahrnúť nielen Rómov a nízko príjmové domácnosti ale aj strednú vrstvu. Toto platí pre užšie zamerané sektorové opatrenia, naprí klad ako sú bezplatné obedy pre deti v školách, ale aj dô sledne bezplatný prístup k zdravotníctvu, k liekom a podob ne. Okrem toho by bolo potreba zabezpečiť nekompromisné dodržiavanie antidiskriminačnej legislatívy a princípov ľud ských práv. Medzi ľudskými právami a sociálnymi a ekono mickými právami zo sociálne-demokratickej perspektívy nie je žiadna tenzia či kontradikcia ale naopak- sú to komple mentárne práva. Sociálno-demokratická politika, ktorá by mala za cieľ zabezpečiť integráciu Rómov a zlepšenie ich životných pod mienok, nemôže byť izolovaná ani od ostatných politík, aký mi sú napr. daňová politika. Silnejšej kohézii spoločnosti a tým pádom aj integrácii Rómov by teda pomohli opatrenia spočívajúce vo vyššom zdaňovaní kapitálu a vyššej miere sociálnych transferov. Inými slovami, pre zlepšenie situácie (nielen) Rómov potrebujeme spoločnosť, ktorá je viac rovná nielen z hľadiska nediskriminácie a rovnosti pred zákonom, ale aj z hľadiska ekonomickej rovnosti a prerozdeľovania. 55

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO 6. AKÁ EURÓPSKA ÚNIA A EUROZÓ NA? SPRAVODLIVÁ A SOCIÁLNA. Zakotvenie Slovenska v Európskej únii počnúc rokom 2004 a v eurozóne od roku 2009 EÚ je preň, ako štát s malou, otvorenou ekonomikou, s relatívne nízkou mierou inovácií a dominantnou výrobou s nižšou až strednou prida nou hodnotou v jeho ďalšom hospodárskom, sociálnom a modernizačnom rozvoji kľúčové. Preto je preň kľúčový i rá mec predvídateľných európskych hospodárskych a meno vých politík. Otázkou však je, či má SR rezignovať iba na to, že bude pasívne akceptovať politiky, ktoré dohodnú v EÚ a osobitne v eurozóne veľké štáty, napr. Nemecko a Francúzsko, resp. väčšina štátov EÚ a eurozóny. Analogicky je otázkou, či má NBS hrať v ECB iba úlohu pozorovateľa a paušálne súhlasiť s rozhodnutiami väčšiny. Vstupom do EÚ a do eurozóny sa štát vzdal časti svojej suverenity s tým, že sa bude podieľať na rozhodovaní, že bude spolurozhodovať, zdieľať suvereni tu s ostatnými členmi EÚ a eurozóny. SR ako malý štát EÚ nemá dosť„žetónov“ na presadzo vanie svojich návrhov v Európskej rade resp. v Európskom parlamente a v ECB. Veľkosť krajiny však nie je najdôležitej ším faktorom jej vplyvu v EÚ. Aj Slovensko, ako relatívne malá krajina, môže vytvárať rôzne ad hoc koalície rovnako zmýšľajúcich štátov vrátane využívania inštitútu posilnenej spolupráce. SR ako„policy maker“ by sa mala snažiť angažovať sa vo všetkých pre ňu relevantných smeroch európskej politi ky. Keďže kapacity autorov tejto štúdie sú obmedzené, sú stredíme sa na oblasti, ktoré považujeme za kľúčové: na ekonomické riadenie v eurozóne, na budovanie bankovej únie, obchodnú politiku a na sociálno-demokratický pohľad na daňové otázky. Odporúčania formulované v štúdii sú v zhode s politic kými prioritami Strany európskych socialistov a ďalších progresívnych síl v EÚ a smerujú k zvýšeniu odolnosti Eu rópskej únie a vytvoreniu inštitúcií a pravidiel, ktoré sú soci álne spravodlivé a súčasne efektívne. 6.1. EKONOMICKÉ RIADENIE V EUROZÓNE Začiatkom februára t.r. sa nová Európska komisia roz hodla otvoriť diskusiu o súčasnom rámci hospodárskeho a fiškálneho dohľadu s osobitným zreteľom na reformy zná me pod názvom Six Pack a Two Pack. 134 Jej zámerom je zis tiť, do akej miery boli rôzne prvky dohľadu zavedené alebo zmenené a doplnené balíčkami Six Pack a Two Pack účinné pri dosahovaní kľúčových cieľov, a to: pri zabezpečení udr žateľných verejných financií a hospodárskeho rastu, ako aj pri predchádzaní makroekonomickej nerovnováhy; pri užšej koordinácii hospodárskych politík 135 ; a pri podpore konver gencie ekonomickej výkonnosti členských štátov. Pôvodným zámerom bolo ukončiť túto diskusiu do 30. júna 2020, ale potreba„zamerať sa na okamžité výzvy EÚ spôsobené koronakrízou“ viedli Komisiu k rozhodnutiu vrá tiť sa k diskusii neskôr,„keď sa vyriešia okamžité problémy“. Jej opätovné spustenie sa čaká na začiatku budúceho roka. Predpokladáme, že Slovensko(ministerstvo financií na pôde Rady, NBS v rámci ECB) nebude meniť svoje pozície a bude vystupovať ako v minulosti iba ako člen koalície„fiškálne zodpovedných krajín“ a nebude presadzovať zásadnejšie požiadavky v EÚ/ EMÚ, ktoré by zabezpečili jej väčšiu efek tívnosť a súčasne väčšiu sociálnu udržateľnosť. Diskusie resp. verejnej konzultácie sa mohli zúčastniť jednotlivci a samozrejme inštitúcie. Autorom tejto štúdie nie je známe, či a akou formou sa tejto diskusie zúčastnilo Mi nisterstvo financií SR, NBS, resp. iná inštitúcia v SR. Krízy posledných rokov pritom ukázali na nedostatky menovej únie a že jej dobudovanie je potrebné. Kritické hla sy upozorňovali na jej nekompletnosť(rigidné a neefektívne rozpočtové pravidlá, neexistencia spoločného rozpočtu, a pod.) už v čase jej vzniku. Časť podporovateľov projektu spoločnej meny(napr. francúzsky prezident François Mitte rand) však predpokladala, že katalyzátorom dobudovania eurozóny bude najbližšia kríza. Tento optimizmus sa zatiaľ neukázal oprávneným. Využiť globálnu finančnú krízu 2007/8 a po nej krízu eura na zásadnejšiu reformu riadenia eurozóny sa nepodarilo. Ambíciou by malo byť využiť k to mu koronakrízu. Podarí sa to tentokrát? Napriek pripravovanej diskusie o budúcnosti EÚ, ktorá otvára možnosť revízie zmlúv, reforma EÚ sa neuskutoční 134 https://www.europarl.europa.eu/EPRS/EPRS-AaG-542182-Review-six-pack-two-pack-FINAL.pdf 135 Communication on the Economic Governance Review. 05 February 2020. https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/economy-finance/com_2020_55_en.pdf Podrobnejšie: Commission Staff Working Document Accompanying the document Communication on the Economic Governance Review. 05 February 2020. https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/economy-finance/swd_2020_210_en.pdf 56

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO formou Big Bang, ale postupnými krokmi. Finančná kríza si donedávna blokovalo Nemecko). Rovnako ECB, aby zachrá vynútila vznik bankovej únie, ktorej realizácia s komplikáciami nila euro, pristúpila k neortodoxným opatreniam, ktoré boli pokračuje(2. pilier the Single Resolution Mechanism(SRM) na hrane jej doterajšieho mandátu. 6.1.1.FIŠKÁLNE PRAVIDLÁ A MAKROEKONOMICKÁ KOORDINÁCIA Koronakríza môže byť impulzom pre pokračovanie re formy ekonomického riadenia eurozóny. Riešenie koronakrízy a jej dôsledkov bude mať za následok rast deficitu a zadlže nosti štátov eurozóny a vyžaduje si prijať mimoriadne opatre nia. Jedným z nich je vznik Fondu obnovy financovaný na báze spoločného dlhu formou koronabondov. Fond obnovy je ale dočasný nástroj, ktorého životnosť je ohraničená rokom 2024. Pozastavenie požiadavky dodržiavať Maastrichtské kri tériá počas koronakrízy je tiež dočasné, pokiaľ sa kriticky ne prehodnotí a prípadná zmena sa nezakotví v revidovaných európskych zmluvách. Analogicky to možno povedať i o opat reniach ECB. Ak by sa však v krátkom čase pristúpilo k strikt nému dodržiavaniu súčasných fiškálnych pravidiel, dôsledky na obnovenie rastu a zamestnanosti a v EÚ by mohli byť tak závažné, že by ohrozili stabilitu menovej únie, resp. EÚ ako takej. Vyžaduje si to preto zvážiť návrhy ako napríklad prehod notenie hornej hranice zadlženosti štátu zo 60% HDP na 90% HDP. 136 Hlavným argumentom je, že ak miera reálneho rastu dlhodobo prekračuje mieru reálnej úrokovej sadzby o 2-3%, primárny deficit 2-3% HDP je dlhodobo udržateľný dokonca i pri úrovni zadlženosti 100%. Podľa toho by sa Maastrichtská podmienka 60% HDP mala revidovať. Pragmatickým rieše ním je podľa autorov zvýšiť túto hranicu na 90% HDP. Rast zadlženosti štátov po koronakríze zhorší podmien ky financovania ich dlhu na finančných trhoch- hlavne keď osobitné nástroje ECB a Komisie, ktoré dočasne pomáhajú úrokové miery udržať na nízkych ba dokonca záporných hod notách, prestanú pôsobiť. Opätovne bude treba otvoriť otáz ku spoločného dlhu, ktorá sa dnes posunula do inej roviny ako počas eurokrízy. Nepochybne najvýznamnejším posunom spôsobeným koronakrízou bolo rozhodnutie o vytvorení Fondu obnovy. Vznik Plánu obnovy a odolnosti a osobitného fondu na jeho financovanie zastavilo diskusie(pravdepodobne iba dočasne) o samostatnom rozpočte eurozóny a výrazne vstúpilo do dis kusií o spoločnom európskom dlhu/ eurobondoch a nových vlastných zdrojoch EÚ. Tento mimoriadny rozpočet bude financovaný z dlhu(čo niektorí odborníci označili za Hamil tonovský moment 137 ), za ktorý bude ručiť EÚ spoločne svo jim rozpočtom. Hoci tento spôsob financovania aktivít EÚ nie je úplne nový(garancie z rozpočtu EÚ boli použité napr. v Junckerovom pláne), bezprecedentný je rozsah spoločné ho dlhu a predpokladaný spôsob jeho splácania(z nových európskych daní a poplatkov). Plán obnovy a odolnosti a jeho finančný nástroj bol vy tvorený ad hoc, ako jednorazové riešenie krízy vyvolanej pandémiou COVID-19. Na jeho základe však môže byť vy tvorený rámec pre budúci stabilizačný nástroj, využívaný v rámci potreby(rámcové pravidlá pre veľkosť, pomer grantov a pôžičiek, pravidiel použitia), financovaný spoločným dl hom(flexibilita, rýchlosť použitia). V tejto súvislosti stojí za úvahu i návrh transformovať ESM na Dlhovú agentúru eurozóny. 138 Dlhová agentúra eu rozóny by mohla mobilizovať fondy na finančných trhoch za výhodnejších podmienok – napokon by aj na tieto trhy pri niesla väčšiu stabilitu, lebo by znížila riziko investovania. Za takmer bezrizikové dnes trhy pokladajú iba nemecké cenné papiere štátu. Riziková prirážka eurobondov by mohla byť o niečo vyššia, no Nemecko by mohlo napríklad profitovať z proporciálne nižších odvodov do rozpočtu eurozóny, aby si prípadné straty vykompenzovalo. Koronakríza a súčasne dlhodobá potreba zelenej trans formácie európskej ekonomiky otvárajú aj otázku revízie ďalších európskych rozpočtových pravidiel. Mala by vytvo riť priestor pre verejné investície do dlhodobej udržateľnos ti a odolnosti, napríklad prijatím zlatého pravidla pre verejné investície, resp. oddelením investičného a bežného rozpoč tu. Problematické je aj výlučné využívanie indikátora dlhu a deficitu. Ak nemajú fiškálne pravidlá odporovať cieľom EÚ v iných oblastiach(napr. zelená transformácia), mali by byť nahradené širším súborom indikátorov(ekonomické, sociál 136 Proposals for a Reform of the EU´s Fiscal Rules and Economic Governance. IMK Report, June 2020. 137 Kaletsky, Anatole: Europe’s Hamiltonian Moment. Project Syndicate, May 21, 2020. Vznik spoločného dlhu, ako upozorňujú experti, by pomohlo posilniť pozíciu eura ako druhej rezervnej meny a základ pre medzinárodné pôžičky v tvrdej mene. The International Role of the Euro. ECB, June 2019. https://www.ecb.europa.eu/pub/ire/html/ecb.ire201906~f0da2b823e.en.html#toc1 138 Massimo Amato: Things that could be done, once the lesson is learned. 10 April 2020. http://www.primeeconomics.org/articles/things-that-could-be-done-once-the-lesson-is-learned 57

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO ne, environmentálne), pričom rozhodnutia o limitoch a sme rovaní fiškálnej politiky by boli súčasťou viacúrovňového rámca riadenia, do ktorého budú zapojení zástupcovia člen ských krajín i Európsky parlament. Slovensko by sa pri pre sadzovaní týchto zmien mohlo oprieť aj o pozíciu Európske ho parlamentu. 139 Pri identifikácii makroekonomických nerovnováh po trebuje EÚ vyrovnanejší prístup. Fiškálny kompakt sprísnil podmienky na aktivovanie procedúry nadmerného deficitu. Naopak, eurozóna je benevolentnejšia v prípade nadmer nej makroekonomickej nerovnováhy a k iniciovaniu proce dúry s ňou spojenej. Pokiaľ sa má opätovne naštartovať konvergenčný proces medzi Severom a Juhom v eurozóne, musí vzrásť citlivosť voči nadmernej makroekonomickej ne rovnováhe v eurozóne a symetricky túto procedúru použiť v prípade nadmerného prekročenia symetricky definovanej hornej i dolnej hranice. 140 Už sme uviedli, že predpokladaný spôsob splácania pô žičiek na Program obnovy a odolnosti je z nových európ skych daní a poplatkov. Nájdenie dohody o nových zdrojoch je o.i. dôležité preto, aby splácanie pôžičiek v budúcnosti nezaťažilo kapacity spoločného európskeho rozpočtu. Pres ná podoba zdrojov(európskych daní a pôžičiek) je výsled kom kombinácie pragmatického a hodnotového prístupu. Pragmatickou otázkou je podpora pre zavedenie dane a výška získaných prostriedkov a hodnotovou zavedenie dane k dosiahnutiu iných politických priorít(zelená transformácia, spravodlivé zdaňovanie, stabilita finančných trhov). V krátkodobom horizonte je potrebné schválenie dane z nerecyklovaných jednorazových plastov, uhlíkového cla, európskej digitálnej dane, aj systému financovania z príjmov z Európskeho systému obchodovania s emisiami(EÚ ETS). V strednodobom horizonte by k nim mala pribudnúť daň z fi nančných transakcií a a podiel EÚ na príjmoch v rámci spo ločného základu dane z príjmov právnických osôb(CCC-TB). Okrem príjmov pre spoločný rozpočet je dôležité zdô razniť aj nepriame efekty týchto daní, ktorými chceme do siahnuť vyššie uvedené priority, akými sú obmedzenie jed norazových plastov znižovanie emisií, boj proti agresívnym daňovým praktikám, či dospieťk širším politickým prioritám, ako je boj proti korupcii(efektívnejšia kontrola/ boj proti podvodom v oblastiach, ktoré sa dostanú pod definíciu fi nančných záujmov EÚ prostredníctvom Úradu európskeho prokurátora). Schválený systém nových vlastných zdrojov by mal po stupne nahrádzať dominantné financovanie spoločného rozpočtu z národných príspevkov. Diskusia bude otvorená pred rokom 2027 pri rokovaniach o budúcom viacročnom finančnom rámci. V tejto diskusii je potrebné zásadne reformovať aj vý davkovú stránku rozpočtu. Európsky rozpočet potrebuje nástroje fiškálnej stabilizácie. Ich stálou zložkou by mali byť transfery, ktoré zabezpečia súdržnosť EÚ podobne, ako je tomu v USA(federálne sociálne programy ako sociálne za bezpečenie v nezamestnanosti, Medicaid, Medicare a pod.). Európska centrálna banka zohrala v predchádzajúcej kríze menovej únie(2010-2012) kľúčovú úlohu pri stabilizá cii spoločnej meny. V rámci existujúcich pravidiel a mandátu prebrala sprostredkovane funkciu veriteľa poslednej inštan cie a stabilizátora finančného trhu. Hoci expanzívna menová politika nedokázala dosiahnuť inflačný cieľ, pomohla predísť deflácii a stabilizovala európsky finančný trh. Problémom je však politická udržateľnosť súčasného kurzu, nakoľko ne štandardná politika ECB bola spochybnená na Súdnom dvo re EÚ a čelí opozícii aj zvnútra banky. 141 V krátkodobom horizonte bude ECB pokračovať v sta bilizujúcej expanzívnej menovej politike. Pandemický nú dzový program nákupu aktív(PEPP) bude prebiehať do júna 2021, alebo dokým ECB nerozhodne, že krízová fáza koro navírusu sa skončila. Aj ďalšie opatrenia ECB ako PELTRO (Pandemické núdzové dlhodobé refinančné operácie), ktoré pomôžu zabezpečiť dostatočnú likviditu a Program ciele ných dlhodobých refinančných operácií TLTRO3, ktorý za čal v júni 2020, bude prebiehať do júna 2021. Do tohto kontextu vstupuje diskusia o revízii mandátu, ktorú ECB oficiálne spustila začiatkom roka. ECB sa nechce vzdať hlavného mandátu: udržania cenovej stability. Revízia sa má týkať dvoch hlavných oblastí: - Kvantitatívnej formulácie cenovej stability, nástrojov mo netárnej politiky, hospodárskych a menových analýz a spô sobov komunikácie – teda otázok, ktoré spadali pod aktivity ECB aj doteraz; - Či a v akej miere má ECB prihliadať na ďalšie faktory, ako finančná stabilita, zamestnanosť, alebo environmentálna stabilita. NBS by sa mala zasadzovať za to, aby sa neortodoxná politika ECB zakotvila do Európskej zmluvy. Bude treba v nej zdôrazniť dvojitý mandát ECB(inflácia a rast a zamestna nosť ako je to v prípade FEDu ako i environmentálna udrža teľnosť), presadzovať úlohu ECB ako veriteľa poslednej in štancie(lender of last resort) a za určitých podmienok financovanie štátneho dlhu(monetizácia dlhu), čo sa dočas ne a v obmedzenej miere deje aj dnes. 139 The role of fiscal rules in relation with the green economy. https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2020/614524/IPOL_ STU(2020)614524_EN.pdf 140 Proposals for a Reform of the EU´s Fiscal Rules and Economic Governance. IMK Report, June 2020. 141 Expanzívna politika ECB zatiaľ zo známych dôvodov nehrozí hyperinfláciou, ako mnohí kritici kvantitatívneho uvoľňovania varujú, ale už dnes je zrejmé, že prehlbovanie rastu nerovností je jej neželateľným dôsledkom. Je to výzvou pre politiky vlády, aby prijali opatrenia, ktoré tieto nežiaduce dôsledky eliminujú alebo aspoň zmiernia. 58

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO 6.2. SOCIÁLNO-DEMOKRATICKÝ PRÍSTUP K DAŇOVÝM OTÁZKAM A OBCHODNEJ POLITIKE EÚ Nad rámec diskusie iniciovanej Komisiou vo februári 2020 o ekonomickom riadení si vládna moc členského štátu musí definovať, čo chce presadzovať v iných politikách, ako sú niektoré otázky daňovej politiky, obchodnej politiky a pod. Medzi týmito dvoma politikami je zásadný rozdiel: da ňová politika je národnou politikou, kým obchodná politika je spoločnou politikou EÚ. Aj v prípade daňovej politiky však existujú určité spoločné princípy a dosah daňovej poli tiky sa môže zväčšovať, pokiaľ sa presadia európske dane ako napr. európska daň na CO2, európska daň z finančných transakcií, európska digitálna daň a pod. V prípade obchod nej politiky majú štáty EÚ možnosť do nej zasahovať na Eu rópskej rade a európske obchodné zmluvy prechádzajú rati fikáciou cez národné parlamenty. 6.2.1. EURÓPSKA DAŇ Z FINANČNÝCH TRANSAKCIÍ O dani z finančných transakcií(FTT) na úrovni G20 sa začalo hovoriť v r. 2009, t.j. po vypuknutí globálnej finančnej krízy, ale k žiadnemu rozhodnutiu o jej zavedení na globálnej úrovni nedošlo. Európska daň z finančných transakcií sa do agendy EÚ dostala v roku 2011, keď Európska komisia predstavila návrh celoeurópskej dane z finančných transak cií a počítala s jej uplatnením najneskôr v roku 2014. V pr vom detailnom návrhu bola nastavená tak, že mala Únii pri niesť každý rok 57 mld eur. Celoúnijná FTT sa nepodarila presadiť(uplatnenie princípu veta zo strany Veľkej Británie a pod.). Jedenásť štá tov EÚ sa zapojilo do tzv. Iniciatívy posilnenej spolupráce. Vo veľmi obmedzenej forme ju zaviedlo Francúzsko, ostatné štáty zapojené do tejto iniciatívy,(Belgicko, Grécko, Nemec ko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Taliansko) by ju podľa návrhu mali zaviesť najneskôr 1. janu ára 2021. Koronakríza je príležitosťou, aby sa opäť obnovila dis kusia o FTT ako zdroja na riešenie dôsledkov koronakrízy a perspektívne ako zdroj európskeho rozpočtu. Kľúčové je, aby FTT zahrnovala prevažnú väčšinu finančných transakcií a osobitne tých, ktoré nemajú produktívny charakter, resp. neprispievajú k efektívnosti finančných trhov a potenciálne ohrozujú finančnú stabilitu. 6.2.2. KONIEC DAŇOVEJ SÚŤAŽE, BOJ PROTI DAŇOVÝM ÚNIKOM A DAŇOVÝM RAJOM Dňa 24. 10. 2006 NR SR hlasmi pravicovej opozície prijala Deklaráciu o daňovej suverenite v priamych daniach. Pravicová časť NR SR odkazovala na rovnú daň, ktorú za viedla v r. 2004 a ktorá podľa jej interpretácie stvorila zo Slovenska„ekonomického tigra“. Zámerom bolo lákať na níz ku daň zahraničných investorov. Inými slovami bola zástan kyňou daňovej súťaže v EÚ. Ani v nasledujúcich rokoch nepatrilo Slovensko k aktív nym advokátom daňovej spolupráce v EÚ, postoj sa čiastoč ne otvoril len v otázke spoločného konsolidovaného daňo vého základu firiem. Postoj súčasnej vlády v tejto otázke nie je známy. Daňová súťaž ohrozuje sociálny štát dvakrát: znižuje sociálne transfery, ktorých cieľom je zmierňovať príjmové nerovnosti a decimuje verejný sektor, resp. služby vo verej nom záujme poskytované štátom resp. verejnou správou. Európska diskusia o fiškálnej harmonizácii u priamych daní právnických osôb sa nezameriava na harmonizáciu da ňových sadzieb, ale na definovanie spoločného konsolido vaného základu(CCCTB). Jeho cieľom by malo byť nielen zjednodušiť zdaňovanie pre európske firmy(pre medziná rodné podniky, resp. podniky s cezhraničnými ekonomický mi činnosťami) a tak znížiť zbytočné administratívne náklady pre biznis 142 , ale aj pomôcť eliminovať daňové úniky techni kami ako napr. profit-shifting prostredníctvom transfero vých ocenení alebo iných foriem agresívneho daňového plánovania. 142 Staršia štúdia Európskej komisie„European Tax Survey“ kvantifikovala náklady medzinárodných podnikov, ktoré sú generované existenciou 15 národných daňových sústav„starých štátov“(tzv. compliance costs). Pre veľké podniky neprekračujú 1,9 percenta odvedených daní, no pre malé a stredné podniky dosahujú až 30,9 percenta zaplatených daní. V EÚ 27 sú tieto náklady nepochybne ešte vyššie. nežiaduce dôsledky eliminujú alebo aspoň zmiernia. 59

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO 6.2.3. DIGITÁLNA DAŇ Samostatnou kapitolou je zdaňovanie nadnárodných digitálnych spoločností. Ide o mimoriadne ziskový a dyna mický sektor s rastúcim podielom na ekonomike, ktorý okrem toho ešte vyjde z koronakrízy ako jeden z najväčších víťazov. Pre digitálne služby je charakteristické, že uľahčujú vytváranie korporátnych štruktúr, slúžiacich na agresívne daňové praktiky. Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v spore Komisie s fir mou Apple, v ktorom Komisia prikázala spoločnosti Apple uhradiť írskej vláde daňový dlh vo výške 13 mld eur, v pro spech sťažujúceho sa Apple, ukázalo limity využívania pravi diel štátnej pomoci v boji proti agresívnym daňovým prakti kám. Európska digitálna daň sa uvádza ako jeden z možných zdrojov splácania spoločných pôžičiek na Plán obnovy. Aj preto Komisia prisľúbila predstavenie vlastného návrhu na zavedenie digitálnej dane, ak sa do konca roka 2020 nenáj de dohoda o digitálnej dani na pôde OECD. Globálna dohoda na pôde OECD je však nepravdepo dobná aj v prípade víťazstva demokratického kandidáta v amerických prezidentských voľbách. Zároveň, viaceré eu rópske krajiny začali, či pripravujú zdaňovanie digitálnych spoločností, resp. príjmov z digitálnych služieb. Bez spoloč ného európskeho prístupu však hrozí fragmentácia digitál neho trhu v dôsledku nekoordinovaných národných pravi diel a nižšia efektívnosť výberu dane. Z týchto dôvodov je potrebné čo najrýchlejšie vytvo renie európskej digitálnej dane, ktorá by zdaňovala obrat spoločností v krajine, v ktorej bol realizovaný. Limity pre fir my podliehajúce dani, mali by byť nastavené tak, aby sa zda ňovali len veľké nadnárodné spoločnosti, ktoré významne profitujú z existencie jednotného európskeho trhu a doká žu vytvárať korporátne štruktúry pre umelé presúvanie da ňového základu. Časť vybratej dane má slúžiť ako príjem európskeho rozpočtu. 143 6.2.4. OBCHODNÉ ZMLUVY EÚ V ostatných rokoch – s výnimkou USA – akcelerovalo dokončovanie viacročných rokovaní EÚ o obchodných a prí padne investičných zmluvách s obchodnými partnermi ako Kanada(CETA), Japonsko a Mercosur. Nástupom Trumpo vej administratívy boli rokovania o zmluve TTIP zmrazené. Prípravy zmluvy s Kanadou a USA boli netransparentné a proces ich prípravy bol podrobený verejnej kritike. Až po nej nastalo čiastočné zlepšenie informovanosti o procese nego ciácií. 144 Kriticky treba hodnotiť aj mnohé časti resp. kapitoly pripravovaných zmlúv. Jednou z najkontroverznejších usta novení dohôd s Kanadou i USA bol mechanizmus riešenia sporov medzi štátom a investorom. Nahradenie doterajšie ho mechanizmu urovnávania sporov medzi investormi a štá tom známy pod skratkou ISDS resp. ISDM upraveným me chanizmom ICS(Investment Court System) v zmluve s Kanadou, ktorý Komisia vydávala za„radikálnu reformu“, je len čiastkovým riešením. Zahraniční investori v sporoch s vládami, budú ako doteraz, môcť obchádzať národné súdy. Hrozí, že vlády budú naďalej rukojemníkmi arbitrážneho ko nania, ktoré v prevažných prípadoch dávalo za pravdu za hraničným investorom a obmedzovalo vlády v presadzovaní domácej politiky. ISDS sa z legitímnej ochrany zahraničných investorov pretransformoval do spôsobu, ako sa zahraniční investori mohli vyhrážať legitímnym vládam a ovplyvňovať ich politiku. V zamrznutej zmluve s USA sa zrejme ani nahra denie ISDS mechanizmom ICS, pokiaľ sa rokovania obnovia, podľa doterajších indícií nemusí podariť presadiť. 145 Obchodné a investičné zmluvy EÚ so zahraničnými partnermi nemôžu byť spôsobom, ako sa oslabia európske štandardy v ochrane prírody, v boji proti klimatickým zme nám, v ochrane zamestnancov, alebo v ochrane práv štátu a jeho demokraticky zvolených orgánov realizovať politické rozhodnutia v prospech spoločnosti. Súčasne nemôžu byť pre EÚ nástrojom oslabovania sociálnych a environmentál nych štandardov v tretích krajinách. Obchodná politika EÚ má prispievať k posilňovaniu globálnych sociálnych a environmentálnych štandardov, nie úzkych záujmov exportérov a investorov. Mechanizmus urovnávania sporov medzi investormi a štátom musí podlie hať demokratickej kontrole oboch strán a neobmedzovať presadzovanie verejného záujmu v sociálnej, environmen 143 https://taxfoundation.org/digital-tax-europe-2020/ 144 Po rozhodnutí Európskeho súdneho dvora v júli 2014 dokumenty k ďalším kolám rokovania o zmluve medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi známej ako Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo(TTIP) sa už mali zverejňovať. 145 Slovensko má s USA platnú investičnú zmluvu z roku 1991, v ktorej je takýto mechanizmus arbitráže jednostranne výhodný pre amerického investora, zakotvený. Podľa Ministerstva hospodárstva SR by nová úprava vzťahov investor – štát v zmluve TTIP umožnila Slovensku zbaviť sa nevýhodného mechanizmu z roku 1991. Preto MH SR zmluvu TTIP podporovalo. 60

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO tálnej oblasti a pod. Nemôžu tiež viesť k obmedzeniu kvality či rozsahu verejných služieb. Ak zmluva predpokladá harmonizáciu regulácie pri ochrane zdravia, spotrebiteľa, v sociálnej či environmentál nej politike, malo by ísť o konvergenciu smerom nahor a nie naopak. Obchodné dohody sa majú opierať o medzinárod né dohovory a zmluvy(dohovory Medzinárodnej organizá cie práce, Parížska klimatická zmluva a pod.). Predmetom kritiky zmluvy s USA sú aj kapitoly o regu lácii, životnom prostredí, či dôsledky na ochranu zamest nanca vzhľadom na to, že USA nie sú signatármi viacerých dohovorov Medzinárodnej organizácie práce. Otázne bolo, či sa do zmluvy zahrnú i verejné služby, napríklad zdravot níctvo a či by to nepoviedlo k ďalšej redukcii verejného zdra votníctva v prospech rozširovaniu súkromného zdravotníc tva. TTIP predpokladá harmonizáciu regulácie. V prevažnej väčšine odvetví(potravinárskeho, kozmetického a farmace utického a chemického priemyslu) je však úroveň regulácie v USA nižšia ako v Únii. Oprávnené sú preto obavy, že har monizácia povedie k znižovaniu regulačných štandardov v EÚ. Najviac by sa to mohlo odraziť na ochrane zdravia a ži votného prostredia. V EÚ v týchto prípadoch platí princíp predbežnej opatrnosti, ktorý v USA neplatí. Pokiaľ sa dosta točne nepreukáže napríklad škodlivosť niektorého produk tu, nie je povinnosť ho z trhu stiahnuť. 146 USA medzitým odstúpili od Parížskej dohody o klíme a nevieme, či po v nástupe nového prezidenta sa k tejto do hode vrátia. EÚ je napríklad nepriateľsky naklonená k tomu, aby sa plyn ťažil hydraulickým štiepením. Napriek tomu zrej me takýto plyn bude dovážať a bude tlak, aby sa tento druh ťažby presadil i v EÚ. Klimatické zmeny nútia prehodnotiť i prístup k medzi národnému obchodu. Nie je realistické jeho drastické ob medzenie, a už vôbec nie sú riešením prístupy ako ekono mický nacionalizmus alebo prvky merkantilizmu. Na druhej strane treba v medzinárodnom obchode začať brať do úva hy uhlíkovú stopu, a preto sa pokúsiť presadiť uhlíkové clo do politiky Svetovej obchodnej organizácie(WTO). Európske hospodárske politiky, vrátane obchodnej po litiky, majú prispievať k posilňovaniu sociálnych štandardov, environmentálnej udržateľnosti a udržateľnosti EÚ/ EMÚ. Mimoriadna situácia súvisiaca s koronakrízou i viaceré na štartované diskusie(mandát ECB, fiškálne pravidlá, ale všeobecne aj diskusia o budúcnosti EÚ) vytvárajú priestor pre takéto pravidlá a inštitúcie v zhode s progresívnym, so ciálne spravodlivým a environmentálne zodpovedným programom. Mal by byť i východiskom pri formovaní pozície SR v EÚ a v eurozóne. 146 Americký Kongres napr. prijal rozhodnutie, že nie je povinnosťou označovať potraviny značkou GMO tak, ako je to v EÚ. 61

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO Záverom Európsky plán obnovy a odolnosti je zameraný na dve kľúčové transformácie: na zelenú a digitálnu transformáciu. Z dvoch uvedených transformácií prvú pokladáme za nena hraditeľnú a neodkladnú, a preto v našej štúdii sme na ňu zamerali väčšiu pozornosť. Nie je to teda náhoda a ani dô sledok obmedzených riešiteľských kapacít. Zelená transformácia je natoľko urgentná, že ak sa v krátkej dobe nedosiahne v nej zásadný pokrok, ani neskor šie adaptačné opatrenia nedokážu zamedziť devastačným účinkom klimatických zmien. Už dnes dokonca i štát, akým je Slovenská republika v pomerne v priaznivom geografic kom pásme, je vystavovaný suchám, ktoré nemajú obdobu alebo frekventovaným povodniam, ktoré sa predtým vy skytovali iba zriedka(tzv. storočná voda sa opakuje skoro každoročne). Straty nie sú iba ekonomické, no okrem zdra votných dôsledkov akcelerujú i sociálne rozdiely. Už dnes časť globálnej migrácie je reakciou na klimatické zmeny a podiel klimatickými zmenami generovanej migrácie bude ak celerovať. Akcelerovať budú i vojenské konflikty ako dôsledok hladomorov zo sucha, boja o vodu a pod. Mnohé sa možno rozrastú do väčších a veľkých vojnových konfliktov. Európska únia zostáva premiantom v boji proti klima tickým zmenám a svoje najnovšie ambície vyjadrila v Európ skej zelenej zmluve. Slovenská republika zobrala na seba zatiaľ najambicióznejší politický záväzok dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. V štúdii sme sa zaoberali nutnými podmienkami, aby sa tento cieľ podarilo dosiahnuť: dosiah nuť výrazný pokrok v energetickej účinnosti, v transformácii odvetví energetiky, v doprave, v obnove budov, pri zásobo vaní teplom, pri vyžívaní obnoviteľných zdrojov energie a v presadzovaní cirkulárnej ekonomiky. Podpora lokálneho a regionálneho rozvoja má tiež kli matický rozmer. K znižovaniu uhlíkových emisií pomôže rozvoj lokálnej energetiky, no i podpora lokálnej produkcie potravín, ktorá znižuje ich uhlíkovú stopu(všetci máme skú senosť s kúpou jabĺk z Nového Zélandu, hovädzieho mäsa z Brazílie a pod.) atď. Spomaliť a pokiaľ sa dá zamedziť zrýchľovaniu klimatic kých zmien musí napomôcť i fiškálna politika na národnej úrovni a iniciatívy na európskej či globálnej úrovni. Nástroje takto nastavenej fiškálnej politiky nie sú ešte v štúdii dosta točne reflektované a budú si vyžadovať dodatočnú pozor nosť na národnej no i európskej úrovni. Prehodnotiť bude treba i niektoré iné nástroj ako obchodovanie s emisiami CO2 a vyjadriť k nemu jednoznačnejší sociálno-demokratic ký postoj. Európske obchodné a investičné dohody nedostatoč ne zohľadňujú uhlíkovú stopu a je otázne, či uhlíkové clá budú dostatočným nástrojom na redukciu uhlíkovej stopy dovozu. Úloha štátu pri podpore zelenej transformácie je nena hraditeľná na všetkých úrovniach. Zelenú transformáciu podnikateľskej sféry musí štát stimulovať pozitívne(napr. finančnými zdrojmi v podobe dotácií, zeleným verejným ob starávaním a pod.) i negatívne(napr. sprísňovaním noriem na produkciu CO2 a pod.). Centrálna vláda musí vytvárať podmienky na zelenú transformáciu na regionálnej a lokál nej úrovni a podporiť ozelenenie a obmedzenie tendencií ku konzumerizmu. V porovnaní so zelenou transformáciou má digitálna transformácia inú naliehavosť, jej hybnými silami nie je uve domenie si, že ide o existenčnú otázku, o otázku prežitia ľudstva ako ho poznáme dnes, ale o dosahovanie vyššej efektívnosti a konkurencieschopnosti a je ťahaná súkrom ným záujmom jednotlivca(napr. on line objednávanie tova rov a služieb, využitie e-Government na rýchlejšie vybavo vanie administratívnych úkonov, elektronické recepty a pod.) a biznisu, ktorý v digitalizácii nachádza spôsob ako zvyšovať produktivitu práce a zisk. Úloha štátu pri digitálnej transformácii je odlišná: štát by mal vytvárať prostredie, ktoré je priateľské digitálnej transformácii podnikateľskej sféry, digitálnu infraštruktúru a poskytovať vzdelanie pre digitálny vek. Priama pomoc bizni su(pozitívna stimulácia formou dotácií, daňových úľav a pod.) by sa mala realizovať iba v prvej štartovacej fáze trans formácie a prevažne formou podpory výskumu a vývoja a vedy. Biznis musí robiť rozhodnutia o digitálnej transformácii sám a takou rýchlosťou, aby odolal konkurenčnému tlaku. Nepriaznivé externé podmienky(napr. nedostupnosť k širo kopásmovému internetu) zhoršujú jeho konkurenčnú pozí ciu a naopak mäkké podmienky(napr. nízka cena práce, daňový dumping) odďaľujú jeho rozhodnutie investovať do digitálnej transformácie. Digitálna transformácia, ktorá podľa Dana Schillera 147 vedie k vzniku digitálneho kapitalizmu, prináša so sebou i riziká, na ktoré musia vlády reagovať. Medzi ne patrí ohro zenie„krehkej stavby demokracie“(zneužívanie údajov zá kazníkov, kyberkriminalita, atď.), ohrozenie tradičných pra covných miest priemyslom č. 4, zvyšovanie miery nerovnosti, nižšia ochrana zamestnancov v rôznych netra dičných formách práce(home office, gig economy a pod.). Pozitívnymi i negatívnymi dôsledkami digitálnej transformá cie na spoločnosť a politikami na vládnej úrovni i úlohou odborov sa zaoberáme v kapitole Solidárna spoločnosť. Vládny dokument Moderné a úspešné Slovensko igno ruje, že slovenské hospodárstvo sa v priebehu dvoch-troch 147 Schiller, Dan: Digital capitalism: stagnation and contention? 13 October, 2015. https://www.opendemocracy.net/en/digital-capitalism-stagnation-and-contention/ Podrobnú politicko-ekonomickú analýzu digitálneho kapitalizmu možno nájsť v knihe: Betancourt, Michael: The Critique of Digital Capitalism. punctum books brooklyn, ny, 2015. 62

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO desiatok rokov sa stalo málo diverzifikovaným s dominant ným podielom automobilového priemyslu. Nízka diverzifiko vanosť nielen priemyselnej štruktúry, ktorá je naviac ex trémne závislá na dovoze a vývoze, no pomerne nízka diverzifikovanosť i poľnohospodárskej výroby, či energetiky robia slovenské hospodárstvo ľahko zraniteľné. Pokles HDP v roku koronakrízy to znovu ilustroval. Politiky na podporu väčšej diverzifikácie nie sú namie rené proti úspešným odvetviam. Na druhej strane je načase skoncovať s investičnými stimulmi smerujúcimi do dnes už dominantného odvetvia. Podpora diverzifikácie, ktorú navr hujeme, je previazaná s environmentálnou transformáciou (napr. diverzifikácia energetiky zahrnujúca OZE, rozvoj obe hového hospodárstva a pod.), s regionálnym a lokálnym rozvojom, ale i s tradičnejšími formami ako je diverzifikácia exportu(odvetvová i geografická). Európsky Plán obnovy a odolnosti sa explicitne neza meriava na tretiu transformáciu a tou je transformácia na solidárnu spoločnosť. Politická štruktúra súčasnej európskej moci nie je priaznivo naklonená tretej transformácii. Sociál ny pilier EÚ je iba fragmentom a nie základom, resp. štarté rom k Sociálnej únii. Štúdia sa pokúša vzkriesiť pôvodný význam slova„reforma“ a navrhuje reformy, ktoré by smero vali slovenskú spoločnosť k solidárnej spoločnosti. Načrtáva reformy ako reformu sociálnych služieb, služieb zamestna nosti, rodinnej politiky a dlhodobej starostlivosti a upozor ňuje na potrebu realizácie zabúdaného ľudského práva na bývanie. Digitálna transformácia prináša so sebou viaceré soci álne riziká ako redukciu pracovných miest, nárast štrukturál neho nadbytku pracujúcich a v dôsledku toho nárast neza mestnanosti, prehlbovanie príjmovej nerovnosti, nárast chudoby a sociálneho vylúčenia tých, ktorí nestihli/nemohli získať digitálne zručnosti, vznik(nových) foriem(prekérne ho) zamestnania a nárast neistých pracovných miest(gig economy a pod.) S týmito rizikami sa musia vyrovnať verej né politiky, ktoré musia byť nastavené tak, aby z digitálnej transformácie neprofitovala iba úzka skupina zvýhodne ných. Cesta vedie cez nástroje daňovej, sociálnej a vzdeláva cej politiky, cez posilňovanie príjmov verejných rozpočtov napríklad cez oveľa ambicióznejší daňový mix(zavedenie nových alebo posilnenie u nás skôr marginálnych daní ako napr. progresívne zdaňovanie, zdaňovanie kapitálu a majet ku, daň z luxusu, environmentálne dane, digitálne dane, da ne z robotov), cez vyššie platby do schém zdravotného a sociálneho zabezpečenia, cez posilnenie sociálneho dialógu ako garancie sociálneho zmieru a prevencie sociálnych kon fliktov na všetkých úrovniach horizontálnej i vertikálnej; de finičné a legislatívne ukotvenie nových foriem práce v pra covno-právnom, daňovom kontexte a v systéme sociálneho zabezpečenia. Solidárna spoločnosť na Slovensku nemôže vylučovať zo seba Rómov. Národný integrovaný plán reforiem ako aj iné vládne dokumenty navrhovali rôzne čiastkové riešenia na zlepšenie postavenia Rómov. Štúdia poukazuje na to, že kľúčovým problémom týchto návrhov je ale to, že abstrahu jú od sociálno-ekonomického prostredia, v ktorom by sa mali realizovať. Preto sa za posledné desaťročia v otázke marginalizácie, chudoby a diskriminácie Rómov na Sloven sku blúdi v kruhu. Post-transformačný model slovenského kapitalizmu nemá nastavenú svoju redistribučnú politiku, aby dostatočne riešil mieru nerovností, napĺňal základné ľudské právo na bývanie a pod. nielen pre rómsku komunitu, ale pre celú spoločnosť. V dôsledku roztvárania príjmových nožníc školský systém aj v chudobnejších vidieckych oblas tiach východného Slovenska gravituje k vytváraniu nefor málnych kategórií škôl, z ktorých niektoré sú vnímané ako „lepšie“ a niektoré ako„rómske“. Marginalizovaní Rómovia sú podmnožinou ľudí, kto rých marginalizuje chudoba, no okrem toho čelia i predsud kom, diskriminácii a pod. Pre zlepšenie situácie Rómov po trebujeme spoločnosť, ktorá je viac rovná nielen z hľadiska nediskriminácie a rovnosti pred zákonom, ale aj z hľadiska ekonomickej rovnosti a prerozdeľovania a nielen čiastkové projekty, ktoré sa( dočasne) orientujú na parciálne stránky ich života(prístup k vode, predškolské vzdelávanie róm skych detí a pod.) Moderné a úspešné Slovensko nemá ambíciu – a to je charakteristické i pre iné vládne materiály predchádzajúcich vlád – formulovať, čo by chcela vládna moc presadzovať v Európskej únii a osobitne v eurozóne. Záverečná kapitola po prvýkrát túto veľkú medzeru chce naplniť. Formuluje návr hy, akoby sa malo reformovať ekonomické riadenie eurozó ny zo sociálno-demokratického hľadiska, aký by mal byť so ciálno-demokratický prístup k daňovým otázkam EÚ a k európskej obchodnej politike. Európske hospodárske politiky by mali prispievať k po silňovaniu sociálnych štandardov, k environmentálnej udr žateľnosti a udržateľnosti EÚ/EMÚ. Mimoriadna situácia súvisiaca s koronakrízou je po finančnej a ekonomickej kríze a po kríze eura novou príležitosťou, ako sa k takejto EÚ a eurozóne posunúť bližšie. Táto príležitosť by sa mala využiť oveľa lepšie ako po krízach 2008 a 2010. 63

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO 64

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO 65

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO Brigita Schmögnerová ,(editorka), Progresívne fórum, pod predsedníčka vlády SR(1994), ministerka financií SR(1998- 2002) Joachim Becker , Ekonomická univerzita Viedeň Petra Csefalvayová , Inštitút cirkulárnej ekonomiky Milan Ftáčnik , Slovenská technická univerzita, minister školstva SR(1998- 2002) Radovan Geist , www.euractiv.sk Friedrich-Ebert-Stiftung e.V., zastúpenie v Slovenskej republike Maróthyho 6| 811 06 Bratislava www.fes.sk Autori: Brigita Schmögnerová a autorský kolektív Za publikáciu zodpovedá: Robert Žanony Grafika: Jakub Klobušický Objednávky: fes@fes.sk Komerčné využitie publikácií vydaných Friedrich-Ebert-Sti ftung(FES) nie je povolené bez písomného súhlasu od FES. Michal Kaliňák , Združenie miest a obcí SR Ján Košč , Odborový zväz KOVO SCHMÖGNEROVÁ, Brigita: Solidárne, ekologické a moder né Slovensko, 1. vyd. Bratislava, Friedrich-Ebert-Stiftung e.V.- zastúpenie v Slovenskej republike, 2020 Peter Magvaši , minister hospodárstva SR(1994), minister práce, sociálnych veci a rodiny SR(1998- 2002) Daniel Škobla , Ústav etnológie a sociálnej antropológie Slo venskej akadémie vied Monika Uhlerová , Konfederácia odborových zväzov SR Juraj Zamkovský , Priatelia Zeme-CEPA Friedrich-Ebert-Stiftung(FES) je najstaršou politickou nadá ciou Nemecka. Pomenovaná je po Friedrichovi Ebertovi, prvom demokraticky zvolenom ríšskom prezidentovi. Ako nadácia blízka politickej strane zameriavame svoju činnosť na hodnoty sociálnej demokracie, slobodu, spravodlivosť a solidaritu. Ako všeobecne prospešná inštitúcia pôsobíme nezávisle a v našom záujme je podporovať pluralistický spo ločenský dialóg k politickým výzvam súčasnosti. Bližšie informácie k našej činnosti ako aj k aktuálnym projek tom nájdete na našej webovej stránke www.fes.sk 978-80-89149-85-8 (b ované) 66

SOLIDÁRNE, EKOLOGICKÉ A MODERNÉ SLOVENSKO Slovensko musí v najbližšom období zvládnuť trojjedinú transformáciu: envi ronmentálnu, digitálnu a sociálnu. Z krajiny so stredno-príjmovou, málo di verzifikovanou, nerovnomerne rozvinu tou a k životnému prostrediu málo citli vou ekonomikou, patriacou iba medzi miernych inovátorov sa potrebuje trans formovať na vzdelanostnú ekonomiku, odpovedajúcu úrovni Priemyslu 4.0, en vironmentálne udržateľnú a sociálne spravodlivú. Štúdia„Solidárne, ekologické a moderné Slovensko“ prináša v šiestich kapitolách kritiku slovenského rozvojového modelu a návrhy na jeho radikálnu transformá ciu. Za hlavné výzvy Slovenska pokladá tím autorov diverzifikáciu hospodárstva a zelenú a digitálnu transformáciu ako predpoklady udržateľnej konkuren cieschopnosti ekonomiky, orientáciu na podporu domácich podnikov s inovatív nym profilom, podporu regionálneho a lokálneho rozvoja so zameraním na lokálnu energetiku, lokálnu produkciu potravín, podporu nájomného bývania či sociálneho podnikania. Zelenou trans formáciou bude musieť prejsť každé od vetvie, no za kľúčové odvetvia, ktoré čaká zelená transformácia, štúdia pokladá energetiku, dopravu a obnovu budov. Rovnaký dôraz venuje štúdia kri tickej reflexii fiškálnej konsolidácie, kde ponúka alternatívny pohľad na rozpoč tovú a daňovú politiku, ktoré majú byť nástrojom sociálne a environmentálne udržateľného rozvoja. Zo sociálno-de mokratických pozícií kritike podrobuje aktuálnu formu ekonomického riadenia EÚ a eurozóny a prináša návrhy ako po silniť fiškálnu pozíciu Únie zavedením dane z finančných transakcií, zdanením digitálnych korporácií a obmedzovaním daňovej súťaže a daňových únikov. Cieľ budovať súdržnú spoločnosť, v ne poslednom rade odolnú voči rastúcim protidemokratickým tendenciám, čelí aktuálne mnohým výzvam v podobe di gitalizácie a robotizácie, klimatických zmien, rastúcej príjmovej a majetkovej nerovnosti, v dostupnosti verejných služieb a nerovných podmienok pre dôstojný život. Nástrojmi na zvládnutie týchto výziev sú politiky solidárnej spo ločnosti, ktoré štúdia prináša, overené praxou mnohých vyspelých štátov, s ne zastupiteľnou úlohou odborov a sociál neho dialógu. Štúdia je príspevkom do verejnej odbor nej diskusie, ktorej cieľom musí byť také využitie neopakovateľných európskych finančných prostriedkov v nasledujúcich rokoch, ktoré urobia zo Slovenska soli dárnejšiu, ekologicky udržateľnú a modernú krajinu. Viac informácií k tejto téme nájdete tu: http://www.fes.sk/