1

Obsah 1. Problém .................................................................................................................................................................................................. 3 2. Cieľ a obsah projektu ........................................................................................................................................................................ 4 3. RCUE v skratke ................................................................................................................................................................................... 4 4. Kvalifikačné minimum odborných pracovníkov RCUE .......................................................................................................... 5 4.1. Poznanie kontextu........................................................................................................................................................................ 5 4.2. Odborné tematické vedomosti............................................................................................................................................... 6 4.3. Technické a komunikačné zručnosti..................................................................................................................................... 7 4.4. Iné vedomosti a zručnosti......................................................................................................................................................... 8 5. Výstupy zo vstupných rokovaní s predstaviteľmi stredných odborných škôl ............................................................. 8 6. Návrh ďalšieho postupu ................................................................................................................................................................... 9 Záver ............................................................................................................................................................................................................. 10 O autoroch ................................................................................................................................................................................................. 12

1. Problém Keď sa v júni 2019 Slovensko prihlásilo k ambicióznemu politickému cieľu EÚ – dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 –, otvorila sa na domácej scéne dovtedy neriešená otázka reálnych kapacít schopných zabezpečiť plnenie tohto cieľa v konkrétnej praxi na úrovni domácností, podnikov, obcí, miest a regiónov. Na redukciu prvých zlomkov uhlíkových emisií v takejto situácii postačí aj správne nastavenie podpory z verejných fondov a zvýšené úsilie verejnej správy. Dosiahnuť uhlíkovú neutralitu celej krajiny v situácii všeobecne nadpriemerne vysokej energetickej náročnosti, značnej závislosti od fosílnych zdrojov, bez energetického plánovania a koordinačných kapacít v regiónoch a alarmujúco nízkej klimatickej a energetickej gramotnosti populácie si však už vyžaduje dôsledný systémový prístup a kvalitné kapacity. Na Slovensku žiadna regionálna energetická politika na Slovensku neexistuje a ani nikdy neexistovala. Okrem ojedinelých výnimiek regióny ani samosprávy nemajú pre túto kľúčovú oblasť vybudované žiadne personálne, vedomostné, technické ani finančné kapacity. Rozpor medzi klimatickým politickým záväzkom štátu a reálnym potenciálom naplniť ho je očividný. V schválenom Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne na roky 2021 až 2030, ktorý v decembri 2019 schválila vláda, je preto zakomponované osobitné opatrenie na zriadenie tzv. regionálnych centier udržateľnej energetiky(RCUE). Ide o nové odborné plánovacie a koordinačné kapacity samospráv na úrovni subregiónov, ktoré by spolu s ďalšími kapacitami(napr. posilnenými regionálnymi pracoviskami Slovenskej inovačnej energetickej agentúry a energetickými manažérmi na úrovni miestnych a regionálnych samospráv) mali zabezpečiť systematický rozvoj regionálnej udržateľnej energetiky. Ten je predpokladom – a nevyhnutnou podmienkou – účinnej redukcie uhlíkových emisií až do dosiahnutia uhlíkovej neutrality. Doterajšie pokusy vytvárať nové štruktúry a uplatňovať nové prístupy na Slovensku často stroskotávali na nepripravenosti a nedostatku odborného zázemia. Ak majú RCUE uspieť a účinne posunúť Slovensko na ceste k nízkouhlíkovej budúcnosti, musia byť nielen finančne, administratívne a technicky stabilizované počas celého kritického štartovacieho a nábehového režimu, ale musia od začiatku disponovať motivovaným a dobre pripraveným odborným personálom. 3

2. Cieľ a obsah projektu V publikácii Zelená lokálna energia – cesta pre Slovensko(http://library.fes.de/pdf-files/bueros/ slowakei/16195.pdf) z dielne Fridrich Ebert Stiftung, Zastúpenia v Slovenskej republike(FES SK), bol predstavený model fungovania RCUE vrátane ich potrieb a kompetencií, pričom bolo naznačené, že ich kritickým momentom môže byť nedostatok odborných kapacít. Preto FES SK oslovila predstaviteľov dvoch samosprávnych krajov a stredných odborných škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti a ponúkla im spoluprácu s cieľom zistiť, ako čo najlepšie vytvoriť predpoklady v rámci vzdelávacieho systému SR na úrovni stredných odborných škôl pre urýchlenú prípravu odborných personálnych kapacít pre moderné a profesionálne regionálne energetické plánovanie. Rovnakú úlohu bude treba neskôr riešiť aj na úrovni vysokých(technických) škôl. Diskusie sa sústredili: 1. na predstavenie procesu prípravy siete RCUE; 2. na sformulovanie potreby a špecifikácie odborných kapacít ako nevyhnutného predpokladu fungovania RCUE(vrátane návrhu opatrení na motiváciu študentov pre výber tohto smeru profesionálnej kariéry, identifikáciu bariér a možností ich prekonávania); 3. na výmenu informácií o existujúcich využiteľných vzdelávacích programoch a možnostiach ich prepojenia na konkrétne aktivity doterajších pilotných RCUE(vrátane stáží pre študentov); 4. perspektívu systému priebežného vzdelávania a doškoľovania budúceho personálu RCUE. 3. RCUE v skratke Ambíciou RCUE – potenciálneho zamestnávateľa absolventov vzdelávacieho systému – je koordinovať rozvoj udržateľnej regionálnej energetiky(v širšom zmysle vrátane napr. dopravy) na úrovni subregiónov(vrátane území mestského rozvoja), ktoré predstavujú prirodzené regióny so silným mestom alebo súmestím ako jadrom a sú založené na objektívnych vzťahoch obcí a miest s jadrom subregiónu, najmä z hľadiska dochádzky do zamestnania, ekonomického rozvoja, sociálnych vecí, vzdelávania a kultúry. Za udržateľnú sa pritom považuje energetika bezuhlíková(na báze lokálnych obnoviteľných zdrojov), efektívna(s optimalizovanou potrebou), s vysokou mierou miestnej kontroly a sebestačnosti(nezávislá od dovozu palív a energie) a rešpektujúca limity prostredia. RCUE by mali začať vznikať od roku 2024, pričom do konca dekády by mali byť ustanovené vo všetkých subregiónoch(vrátane území mestského rozvoja). V súčasnosti nie je jasný definitívny inštitucionálny model, v akom budú RCUE fungovať. Do úvahy prichádza niekoľko variantov(buď RCUE zastrešené jadrovým mestom v danom subregióne na základe dohody o spolupráci obcí a miest subregiónu či územne príslušným samosprávnym krajom, alebo RCUE ako samostatná nezisková organizácia zriadená samosprávami na území subregiónu na základe ich dohody). Personál RCUE by mal optimálne tvoriť 4-členný odborný tím a administratívni pracovníci(ich počet vyplynie zo zvoleného inštitucionálneho modelu). Odborní pracovníci RCUE by však mali pôsobiť(žiť) v danom subregióne. Snaha je vyhnúť sa externistom, a tak zabezpečiť personálnu stabilitu RCUE. 4

Predpokladaná náplň práce pracovníkov RCUE: • Príprava nízkouhlíkovej stratégie subregiónu(terénne prieskumy, práca s údajmi a analytická činnosť: zameranie sa najmä na sektory budov, energetickej produkcie, verejného osvetlenia a dopravy, prípravu strategických zámerov a opatrení, kvantifikáciu potenciálu úspor, emisií, úniku peňazí z územia atď., hodnotenie plnenia stratégie a jej aktualizácie); • Implementácia nízkouhlíkovej stratégie(rozpracovávanie pilotných, prioritných, spoločných alebo inak dôležitých zámerov, príprava odborných podkladov a konzultácie pre samosprávy); • Tvorba a využívanie regionálneho energetického informačného systému(sledovanie dosahovaných úspor energií v projektoch, aktualizácia a archivácia údajov, doplnkové zbery údajov a ich triedenie, evidencia, hodnotenie a archivácia, popularizácia zistení, príprava podkladov napr. pre tvorbu rozpočtov obcí a miest); • Podporná a poradenská činnosť pre samosprávy(napr. optimalizácia zmluvných vzťahov s dodávateľmi palív a energie v subregióne, optimalizácia ističov, odporúčania na realizáciu energetických úspor, informovanie o zdrojoch financovania, poskytovanie vyjadrení k plánovaným zámerom, sprostredkovanie odbornej pomoci pre prípravu projektov); • Podpora udržateľného využívania obnoviteľných zdrojov(evidencia produkcie, sledovanie miery sebestačnosti subregiónu, návrh regulačných opatrení na ochranu prostredia); • Podpora osvety a vzdelávania, transfer know-how(v rámci subregiónu aj medzi subregiónmi). 4. Kvalifikačné minimum odborných pracovníkov RCUE Ako základné kvalifikačné predpoklady budúcich odborných pracovníkov RCUE boli identifikované: 4.1. Poznanie kontextu Dôraz sa kladie najmä na pochopenie vzťahov medzi fungovaním a správaním jednotlivcov/ spoločnosti a stavom prostredia. Práve poznanie kontextu a širších súvislostí je hlavnou slabinou formálneho vzdelávania, ako potvrdil aj prieskum Priateľov Zeme-CEPA(Zmena klímy a energetika v regionálnom školstve v okresoch Kežmarok, Rimavská Sobota a Rožňava: hodnotenie školských osnov a vyučovacej praxe ako podklad pre návrh podmienok na etablovanie udržateľnej energetickej politiky na úrovni regiónov. Priatelia Zeme-CEPA 2019). Odborný pracovník RCUE by mal vnímať a poznať najmä širšie(spoločenské, ekonomické, politické, energetické) súvislosti zmeny klímy, perspektívu energetiky v čase ropného/fosílneho zlomu a koreláciu medzi ekonomickým rastom, energetickou spotrebou a zmenou klímy. Konkrétne by výučba budúcich uchádzačov o miesto odborného pracovníka RCUE mala zahŕňať aj tieto témy: 5

V oblasti širších súvislostí zmeny klímy: • príčiny antropogénnej povahy zmeny klímy, • fyzikálna podstata, historický vývoj, • prejavy – miestne, regionálne, globálne, klimatické scenáre(globálne, SR), • dôsledky – súvislosť zmeny klímy s energetickou a potravinovou bezpečnosťou, ekonomickou stabilitou, politické implikácie, • riešenia – technicko-technologické, logisticko-organizačné, legislatívno-ekonomické, kultúrno-civilizačné(silné a slabé stránky), • politika zmierňovania verzus adaptácie na zmenu klímy, • prioritný politický cieľ EÚ – uhlíková neutralita do 2050, implikácie, realita. V oblasti zameranej na perspektívu energetiky v čase ropného/fosílneho zlomu: • neobnoviteľné a obnoviteľné energetické zdroje, povaha, rozdiely, potenciály, • energetické zdroje, ich energetický obsah, zásoby, emisie, • historický vývoj a perspektíva ťažby/spotreby fosílnych zdrojov, • ropný/fosílny zlom, administratívno-legislatívna stimulácia k netradičnej ťažbe ropy, • trendy v energetike, energeticko-klimatická politika EÚ, medzinárodný vývoj, • priority udržateľnej energetiky, Jevonsov paradox, efektivita verzus znižovanie potreby, • potreba verzus spotreba, možnosť nahradiť fosílne zdroje obnoviteľnými, predpoklady, • emisná stopa, životný cyklus výrobkov a služieb, • význam kritérií na využívanie obnoviteľných zdrojov(najmä lesnej a poľnohospodárskej vody a vetra). biomasy, V oblasti vzťahu medzi ekonomickým rastom a zmenou klímy: • základné vlastnosti exponenciálnej funkcie, • perspektíva exponenciálneho rastu spotreby v prostredí s obmedzenými zdrojmi, • príklady exponenciálnej funkcie: rast HDP, energetickej spotreby, populácie a emisií v historickej perspektíve, • príklad ekonomiky ako vedra s dierami, význam plánovania(všetky úrovne), • súvislosť medzi rastom HDP, energetickej spotreby, populácie a emisií, • energetická sebestačnosť ako predpoklad ekonomickej stability. 4.2. Odborné tematické vedomosti Tieto témy sú síce do istej miery predmetom výučby, ale v tomto prípade je potrebné zvýšiť dôraz na pochopenie technických súvislostí a ich významu v aplikačnej praxi v energetike, stavebníctve, doprave, elektroenergetike, teplárenstve, kontrole emisií atď. V oblasti energetiky: • technológie využívania obnoviteľných zdrojov(fyzikálna podstata, porovnanie: plusy a mínusy, ekonomicko-energeticko-emisná charakteristika, podmienky nasadenia atď.), 6

• potenciál(technicky využiteľný, udržateľný, ekonomický), legislatívne obmedzenia, • vzťah k iným sektorom(poľné, lesné, vodné odpadové hospodárstvo, ochrana prírody), obehové hospodárenie so zdrojmi(spaľovanie verzus predchádzanie vzniku odpadov, využívanie biomasy na hnojenie verzus energetické využitie atď.), • fosílne verzus obnoviteľné zdroje na Slovensku, energetický mix, politické záväzky, • energetická sebestačnosť regiónu, podmienky, predpoklady, príklady dobrej praxe. V oblasti stavebníctva: • základné pojmy(celková podlahová plocha, tepelný odpor, potreba a spotreba tepla a energie, tepelné mosty, kategórie budov atď.), • základné výpočtové vzťahy, • miesta energetickej spotreby(vykurovanie, príprava teplej vody, osvetlenie, klimatizácia), • energetická hospodárnosť budov, vývoj noriem, stav budov, meranie a regulácia, perspektíva a výzvy, energetické hodnotenie, certifikácia a audity, • vplyv rôznych opatrení na energetickú hospodárnosť budov a emisnú stopu, • životný cyklus budovy, zabudovaná energia v materiáloch a procesoch, vplyv prevádzky na emisie, • hĺbková obnova budov, pasívny dom, dom s nulovou potrebou, nízkoenergetický dom, energetická sebestačnosť budov, spotrebitelia a prosumeri, • vykurovacie systémy, druhy, silné a slabé stránky, vplyvy na emisie skleníkových plynov a znečisťujúcich látok, • systémy centrálneho zásobovania teplom(CZT), generačný vývoj CZT, • inovácie, integrácia obnoviteľných zdrojov, kombinácie, perspektíva, • ekonomika budov: investície verzus prevádzkové náklady, • situácia na Slovensku a príklady dobrej praxe. V oblasti dopravy: • základné pojmy, rozdelenie, kategórie, zdroje údajov, • výpočet energetickej spotreby a emisnej stopy, životný cyklus, • priority vo verejnej a individuálnej doprave z hľadiska znižovania emisnej stopy, • znižovanie dopravnej potreby, stratégia dekarbonizácie, • integrované dopravné systémy, inteligentné riešenia, smart opatrenia v doprave, • situácia na Slovensku a príklady dobrej praxe. 4.3. Technické a komunikačné zručnosti Berúc do úvahy poslanie, kompetencie, úlohy budúcich RCUE uchádzači o post odborných pracovníkov RCUE by mali preukázať: • počítačové zručnosti(budú nevyhnutné na zber, spracovanie a archiváciu údajov, prácu s databázami), • analytické zručnosti(schopnosť uplatniť systémový postup podľa metodík, správne citovať zdroje, presnosť atď.), • schopnosť stručne, vecne a obsahovo správne prezentovať výsledky práce a hlavné zistenia, predstaviť problém a sformulovať jeho podstatu. 7

4.4. Iné vedomosti a zručnosti Keďže predpokladom vzniku RCUE bude udelenie mandátu na plánovanie a koordináciu udržateľnej energetiky na území daného subregiónu, ich výstupy musia byť pre samosprávy praktické a prínosné. Návrhy opatrení z dielne RCUE budú preto musia byť nastavené v kontexte aktuálnych alebo predpokladaných podporných schém a programov a musia byť reálne zvládnuteľné kapacitami ich nositeľov. Vzdelávací systém by preto mal pripraviť budúci odborný personál RCUE rámcovo aj v týchto oblastiach: • základy projektového manažmentu(príprava projektu, rozpočtu, reportovanie, monitoring plnenia stanovených cieľov a indikátorov), • základný prehľad o financovaní komunálnych a iných projektov(napr. európske štrukturálne a investičné fondy). 5. Výstupy zo vstupných rokovaní s predstaviteľmi stredných odborných škôl V rámci projektu sa uskutočnili tri virtuálne rokovania so zástupcami dvoch samosprávnych krajov – Bratislavského a Banskobystrického – a riaditeľmi/zástupcami vybraných stredných odborných škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Zoznam zúčastnených škôl je uvedený v prílohe. Rokovania boli zamerané na predstavenie konceptu RCUE a najmä na získanie poznatkov o existujúcej vzdelávacej ponuke a súčasne zistenie, ako je možné vzdelávacie programy stredných škôl rozšíriť o nové formáty tak, aby pokrývali potreby odborných kapacít RCUE a širšie aj regionálnej energetiky ako takej. Hlavné zistenia: • existuje študijný odbor technik energetických zariadení budov, ponúka ho celkove 6 samosprávnych krajov na 6 stredných odborných školách – BSK, TTSK, ZSK, BBSK, PSK, KSK; • v BBSK majú už 7 až 8 rokov veľmi dobrú skúsenosť s prednáškami odborníkov zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry(SIEA); • v niektorých školách, najmä kde je dobrá spolupráca s firmami, majú veľmi kvalitné technické vybavenie; • na dopravnej škole majú predmet podpora obnoviteľných zdrojov energie; • okrem denného štúdia beží štvrtý rok pomaturitné štúdium, ktoré je veľmi populárne, má 600 hodín odborných predmetov; • v BSK majú na SOŠ technológií a remesiel dobrú spoluprácu so skupinou Veolia ako centrálnym dodávateľom tepla; • potrebné je zamerať sa aj na energetické úspory v stavebníctve; • na dopravnej škole majú predmet diagnostika elektrických a hybridných motorov, pracovný zošit k tomu so zameraním na ekologickú dopravu; • na SOŠ elektrotechnickej úspešne spolupracujú s firmami; • majú projekt na využitie slnečnej energie; • vidia možnosť bez potreby zmeny vzdelávacieho programu zaradiť potrebné zmeny do existujúcich predmetov; • na SPŠ elektrotechnickej majú predmet„racionalizácia spotreby energie“ – v tomto vidia možnosť 8

pozmeniť osnovy; • majú tiež zaradené obnoviteľné zdroje ako voliteľný predmet; • funguje aj pomaturitné štúdium; • na škole informačných technológií majú aj odbor mechanik/elektrotechnik – meranie spotreby • racionalizácia spotreby; • podľa slov zástupcov školy by absolventi počítačových odborov mali ovládať dosahy energetickej spotreby v ich oblasti, problematiku je teda vhodné zapracovať do existujúcich predmetov; • ukazuje sa, že čiastkovo – špecializovane na konkrétne oblasti – majú dotknuté školy energetický manažment ako oblasť výučby pokrytú, čo však treba, je dodať k týmto čiastkovým vedomostiam komplexnejšiu„strechu“, teda akési premostenie a presahy energetiky do ostatných oblastí, či už ekonomiky, životného prostredia, cieľov uhlíkovej neutrality, medzinárodných záväzkov a takisto premostenie na potreby RCUE od 1. 2. 2024; • čo sa týka záujmu študentov o takéto odbory: na začiatku záujem nebol, s príchodom duálneho vzdelávania a spolupráce s firmami záujem rástol, mohol by však byť väčší, je náročné presvedčiť rodičov na štúdium na SOŠ, 12 až 15 žiakov v krúžku, žiaci aj rodičia to vnímajú len cez budúce zamestnanie, energetické firmy, kde budú pracovať, RCUE v tomto smere prirodzene pôsobí ako budúci potenciálny zamestnávateľ. 6. Návrh ďalšieho postupu Na základe troch rokovaní vznikol návrh vecných a časových odporúčaní, pričom väčšina zúčastnených škôl prejavila záujem zúčastniť sa na ich realizácii. 1. pripraviť vzorovú informatívnu prednášku pre študentov o problematike RCUE a širšom kontexte; 2. zaradiť do existujúcich predmetov obsah zameraný na širšie súvislosti zmeny klímy a ich súvis s energetikou a ekonomickým rastom; 3. v priebehu 2. polroku školského roku 2020/2021 skonkretizovať takéto zmeny a doplnenia do existujúcich predmetov v spolupráci združenia Priateľov Zeme-CEPA s jednotlivými školami, tak by sa dali zaradiť do výučby od budúceho školského roku; 4. vytvoriť pracovnú komisiu, ktorá využije doterajšie skúsenosti stredných škôl z pomaturitného štúdia a pripraví program pomaturitného štúdia so zameraním na energetické plánovanie v dĺžke minimálne 6 mesiacov; 5. v rámci tejto pracovnej skupiny vytvoriť návrh kratšieho programu celoživotného vzdelávania so zameraním na energetické plánovanie v spolupráci so SIEA a predložiť ho na akreditáciu na Ministerstvo školstva Slovenskej republiky; 6. upresniť spoločne so SIEA kvalifikačné predpoklady na budúcich zamestnancov RCUE na stredoškolských pozíciách a vysokoškolských pozíciách; 7. na základe toho nadviazať aj spoluprácu s(technickými) vysokými školami, ktoré už dnes vyučujú študijné programy v prvom alebo druhom stupni štúdia so zameraním na energetiku alebo obnoviteľné zdroje(ich zoznam je v prílohe). 9

Záver Ekologicky udržateľnú lokálnu a regionálnu energetiku nie je možné rozvíjať bez inštitucionálneho zázemia a pripravených ľudí, ktorí v ňom budú pracovať. Táto pilotná sonda ukázala, že príprava na zriadenie Regionálnych centier udržateľnej energetiky(RCUE), ktoré boli schválené v Národnom energetickom a klimatickom pláne ako vhodné štruktúry na úrovni subregiónov, si vyžaduje aj menšie/ väčšie zmeny vo vzdelávacích programoch, a to na úrovni stredných odborných škôl, ako aj vysokých škôl. Je nutné zosúladiť aktivity štátu, škôl aj odbornej verejnosti tak, aby sa potrebné zmeny udiali včas a Slovenská republika bola pripravená na reálne fungovanie RCUE najneskôr od 1. 1. 2024. Príloha 1: Zoznam vybraných stredných škôl BBSK: Stredná priemyselná škola J. Murgaša, Banská Bystrica Stredná odborná škola informačných technológií, Banská Bystrica Spojená škola, Kremnička 10, Banská Bystrica Stredná priemyselná škola dopravná, Sokolská 911/94, Zvolen Stredná odborná škola technická a agropotravinárska – Muszaki Mezögazdasági és Élelmiszeripari Szakközépiskola, Okružná 1, Rimavská Sobota BSK: SPŠ elektrotechnická, Karola Adlera 5, BA SOŠ informačných technológií, Hlinícka 1, BA SOŠ technológií a remesiel, Ivanská cesta 21, BA SOŠ elektrotechnická, Rybničná 59, BA SOŠ dopravná, Kvačalova 20, BA 10

Príloha 2: Zoznam študijných programov vysokých škôl so zameraním na energetiku alebo obnoviteľné zdroje Poznámka: Okrem študijných programov vysokých škôl zameraných na energetiku a obnoviteľné zdroje je pre účely zabezpečenia budúcich odborných kapacít regionálnej energetiky na Slovensku potrebné nadviazať spoluprácu aj so vzdelávacími programami v oblasti stavebníctva a dopravy, sekundárne takisto informačných technológií a systémov. 11

O autoroch Juraj Zamkovský viedol po založení Centra pre podporu miestneho aktivizmu(1993) programy na podporu kapacít občianskych organizácií, pomoc komunitám ohrozeným komerčnými záujmami a osvetu v oblasti udržateľnej ekonomiky. Od roku 1999 sa zameral na odhaľovanie korupcie v správe fondov EÚ. Od roku 2005 sa zaoberá budovaním kapacít pre rast energetickej autonómie regiónov. V rokoch 2015 až 2018 pracoval v expertnej skupine splnomocnenca na podporu najmenej rozvinutých okresov so zameraním na rozvoj udržateľnej energetiky a environmentálnej infraštruktúry. V súčasnosti pôsobí ako výkonný riaditeľ združenia Priatelia Zeme-CEPA a riadi tvorbu koordinačnej infraštruktúry pre rozvoj nízkouhlíkovej udržateľnej energetiky v okresoch Kežmarok, Rimavská Sobota a Rožňava. Milan Ftáčnik pôsobil od roku 1980 na Katedre teoretickej kybernetiky Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Komenského, neskôr na Katedre aplikovanej informatiky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského, kde pôsobí dodnes. Od roku 1990 bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a v rokoch 1998 až 2002 ministrom školstva vlády SR za Stranu demokratickej ľavice. V rokoch 2006 až 2014 pôsobil v komunálnej a regionálnej politike ako starosta bratislavskej mestskej časti Petržalka, poslanec Mestského zastupiteľstva Hlavného mesta SR Bratislavy a Bratislavského samosprávneho kraja a od roku 2010 do roku 2014 ako primátor Hlavného mesta SR Bratislavy. Je štatutárnym zástupcom občianskeho združenia Progresívne fórum. Pri príprave publikácie boli využité pracovné materiály združenia Priatelia Zeme-CEPA a podnety z rokovaní so zástupcami Bratislavského samosprávneho kraja a Banskobystrického samosprávneho kraja a predstaviteľov stredných odborných škôl v oboch krajoch. 12

13

Friedrich-Ebert-Stiftung e.V., zastúpenie v Slovenskej republike Maróthyho 6, 811 06 Bratislava, www.fes.sk Autori: Juraj Zamkovský, Milan Ftáčnik Za publikáciu zodpovedá: Mag.phil. Robert Žanony, Tel:+421 2 59 30 40 23 Objednávky: fes@fes.sk Komerčné využitie publikácií vydaných Friedrich-Ebert-Stiftung(FES) nie je povolené bez písomného súhlasu. Zamkovský, Juraj – Ftáčnik, Milan: Moderná regionálna energetika potrebuje odborníkov Friedrich-Ebert-Stiftung e.V., Zastúpenie v Slovenskej republike 2020 ISBN 978-80-89149-86-5 Názory vyjadrené v danej publikácii nemusia nevyhnutne vyjadrovať stanovisko Friedrich-Ebert-Stiftung.