vydavateľstvo

Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom alebo ako sa deformuje obraz socioekonomickej reality na Slovensku Vydavateľ: Friedrich-Ebert-Stiftung e.V., zastúpenie v Slovenskej republike.© 2020 1. vydanie Autori príspevkov: Peter Daubner, Marek Dobeš, Katarína Duffeková, Ivana Komanická, Ján Košč, Milan Kuruc, Adam Macko, Juraj Melichár, Robert Mihály, Tomáš Profant, Ján Ruman, Peter Takáč Editori: Ján Košč, Zuzana Homer a Robert Žanony(eds.). Recenzenti: prof. PhDr. Jozef Lysý, CSc. doc. Mgr. Richard Sťahel, PhD. Jazyková úprava: Tatiana Žáryová Grafická úprava: Denisa Kurucová Autor obálky: Peter Daubner Tlač: Presssitech Náklad: 200 kusov Všetky práva vyhradené. Toto dielo ani žiadnu jeho časť nemožno reprodukovať bez súhlasu majiteľa práv Názory vyjadrené v tejto publikácii nemusia nevyhnutne vyjadrovať stanovisko Friedrich-Ebert-Stiftung. ISBN: 978-80-89149-83-4 EAN: 9788089149834

OBSAH Ján Ruman: Tragika jedného dogmatizmu............................... 8 Peter Daubner: Hegemónia neoliberálneho kapitalizmu v diskurzívnej aréne triedneho boja........................................ 18 Ján Košč: Ekonomické záujmy a alternatívna realita v slovenských médiách..... 36 Milan Kuruc: Apoštoli neoliberalizmu................................. 60 Marek Dobeš: Aj ja raz budem milionárom: Psychológia politickej manipulácie...... 82 Peter Takáč: Dlhý pochod neoliberálov naprieč inštitúciami.................. 92 Robert Mihály: Od zachovávania status quo k zmene chápania politiky............ 104 Katarína Duffeková: Analýza počtu mediálnych výstupov vybraných think tankov........ 112 Tomáš Profant: Kto dostáva slovo v diskusii o klimatickej zmene?................ 124 Juraj Melichár: Zahmlievanie a popieranie klimatickej zmeny na Slovensku......... 134 Ivana Komanická a Adam Macko: Kreatívny kapitalizmus v kríze............................. 142

Úvodné slovo Hlavným cieľom kolektívnej monografie, ktorú držíte v rukách, je predovšet kým otvoriť diskusiu a zásadne zvýšiť mieru transparentnosti ohľadne pôsobenia neoliberálnych inštitútov na Slovensku, a to 1. v kontexte hegemónie, s ktorou okupujú slovenský mediálny priestor; 2. v kontexte ekonomických záujmov a fi nančného pozadia týchto inštitútov a 3. v kontexte, s akým overovaním informá cií(fact checkingom) pristupuje väčšina médií i odborná verejnosť k informáciám poskytovanými týmito think tankmi. Naším zámerom bolo dostať do médií i verejnej debaty názory, ktoré z nej dopo siaľ boli viac-menej vytláčané a ostrakizované. Pričom sa o túto takmer nemožnú misiu pokúsime prostredníctvom analytických pohľadov na činnosť, pozadie, fi nancovanie a produkciu neoliberálnych think tankov, ale aj rôznymi esejami, kto ré s témou hegemónie neoliberálnych think tankov súvisia. Pohľady spoluautorov kolektívnej monografie, ktorú držíte v rukách, sú vedené rôznorodými uhlami na zerania na problematiku, ako aj rôznymi autorskými štýlmi. Od čisto akademic kých textov cez eseje až po rozhovor dvoch umelcov, ktorý na prvý pohľad nesúvisí s témou monografie. Všetky tieto pohľady, zdanlivo také odlišné, dávajú dokopy relatívne komplexný a zároveň zásadne odlišný pohľad na spoločnosť, ekonomiku a verejnú diskusiu, než s akým sa bežne stretávame v našom mediálnom prostredí. Nedostatkom tejto publikácie je absencia pohľadu na vplyv ekonomických think tankov na zdravotníctvo samotné, ako aj na verejnú a mediálnu diskusiu na tému zdravotníctva, pretože všetci oslovení odborníci mali v čase tvorby tejto monogra fie plné ruky práce v súvislosti s pandémiou covid-19. Otázkou už len ostáva, ako sa k tejto monografii postavia slovenskí novinári a odborná verejnosť a či vôbec pristúpia na slušnú a odbornú debatu, pretože namiesto boja argumentov a v konečnom dôsledku aj rôznych ideológií sme aj v súčasnosti svedkami skôr labellingu(nálepkovania), argumentov„ad hominem“ a„slamený strašiak“, ako naozaj slušnej a vyváženej diskusie na ekonomické, soci álne a spoločenské témy. V tomto zmysle je cieľom publikácie prispieť k odstraňovaniu ideovej nerov nováhy a dlhodobej jednostrannosti v ekonomicko-mediálnom diskurze na Slo vensku. Publikácia má za cieľ poskytnúť alternatívny pohľad, nie z hľadiska al ternatívy za každú cenu, ale v záujme zvýšenia odbornej úrovne a kvality debaty a transparentnosti niektorých médií, zároveň poukázať na pozadie a proces tvor by mainstreamového ekonomického konsenzu. Odbornosť, transparentnosť, širo 6 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

ký záber názorov a schopnosť akceptovať iný názor, to sú atribúty, ktoré by mali byť v demokratickej, pluralitnej a otvorenej verejnej diskusii už dávno obsiahnuté. K ich naplneniu chcú autori i zostavovatelia tejto publikácie zásadnejším spôso bom prispieť. Touto cestou by sme radi poďakovali všetkým autorkám, autorom, prispievateľ kám, prispievateľom i respondentovi rozhovoru, ktorí sa podieľali na vzniku tejto publikácie: c c Ing. PhDr. Peter Daubner – Filozofický ústav Slovenskej akadémie vied, c c PhDr. Ing. Marek Dobeš, PhD. – vedecký pracovník SAV, c c Mgr. Katarína Duffeková – doktorandka na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika, c c Mgr. Ivana Komanická, M.A., PhD. – výskumná pracovníčka SAV, c c Mgr. art. Adam Macko – umelec a kurátor(respondent rozhovoru), c c Mgr. Ján Košč – sociálno-ekonomický analytik, c c Ing. Milan Kuruc – aktivista, zakladateľ OZ Pracujúca chudoba, c c Ing. Juraj Melichár – Priatelia Zeme-CEPA, c c Mgr. Robert Mihály – doktorand na Univerzite Komenského, c c Mgr. Tomáš Profant, PhD. – seniorný výskumný pracovník Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe a odborný asistent na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave, c c Mgr. Ján Ruman, PhD. – politológ, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, c c Mgr. Peter Takáč – filozof, doktorand na Pedagogickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Zuzana Homer, Róbert Žanony a Ján Košč(editori) Úvodné slovo 7

Tragika jedného dogmatizmu JÁN RUMAN Author of this essay deals with reasons and historical conditions of creation of neoliberalism as an ideology and consequently discusses its implementation into practice. He analyses historical motives of establishing neoliberalism in post-communist states in a form of application of the Washington Consensus and specifies an empirical expe rience with this agenda with critical evaluation of its complex impact on society and democracy. By this method the author makes an effort to demythologize naturalized ideological constructs that have become embedded by classical economists and persist to this day. Last but not least he tries to point out that the present is requiring much more reflexive regarding and reassessment with establishment of policy and economic mechanisms into practice. Zrod neoliberalizmu Ak sa po druhej svetovej vojne začali v západoeurópskych krajinách úspešne im plementovať politiky zamerané na sociálnu inklúziu, po ropných šokoch v 70. ro koch 20. storočia sa prosociálny kurz v niektorých krajinách postupne začal uberať opačným smerom. Práve 70. roky 20. storočia sa označujú ako zlomové.„Zlatý“ so ciálny štandard, ponúkajúci vymoženosti, ako sú napríklad sociálna kohézia, soci álna solidarita a sociálny zmier, sa dal na ústup. Do reality začali vstupovať procesy súvisiace s individualizáciou, debyrokratizáciou, emancipáciou a flexibilizáciou. Tieto procesy intenzívne zasiahli celú spoločnosť, následné politické rozhodova nie a ekonomické nastavenie. Nešlo len o ropnú a potravinovú krízu, ale aj o mo ment epochálnej – štrukturálnej zmeny súvisiacej so zmenou produkčných a spo ločenských vzťahov. Rozmach technológií spôsobil, že množstvo ponúkanej práce klesalo a zisky neboli také vysoké. Tiež silnela odborová organizovanosť nielen v Európe, ale aj v USA. Odbory, ktoré sa systematicky mobilizovali a organizovali, si dokázali vynútiť patričné sociálne reformy. Na scénu prichádzali rôzne revolučné a antikapitalistické hnutia a ich vplyv bol neprehliadnuteľný. Sociologický jazyk ponúka na vysvetlenie danej situácie pojmový aparát ho voriaci o kríze organizovanej modernity a de facto sociálneho štátu. Liekom na problémy malo byť opustenie rigidnej sociálnej organizácie a hierarchie, konven cionalizácie a inštitucionalizácie a ich nahradenie experimentmi v podobe flexi bilnej individuálnej sebakontroly, sociálnej deregulácie a komodifikácie spoločen 8 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

sko-produkčných vzťahov. Ekonomický jazyk vtedajšiu skutočnosť vysvetľuje na pozadí štátov a firiem, ktoré sa mali znova podvoliť„pravidlám voľného trhu“ ako reglementu, ktorý poskytuje požadovanú funkčnosť a efektivitu. Keynesiánsky prístup, podľa prívržencov klasickoekonomického razenia, už viac nedokázal čeliť vtedajšej stagflačnej kríze(inflácia a nezamestnanosť). Toto obdobie sa vyznačo valo ešte jednou zásadnou zmenou, ktorá nastala, a tou bol rozpad brettonwood skeho systému pevných kurzov. Zjednodušene povedané, peniaze už nepodliehali zlatému štandardu. Každý dejinný moment – udalosť má svoje objektívne príčiny svojho vzniku, pričom pri každej kríze sa vytvorí akási trhlina, ktorá si vyžaduje záplatu v podobe vhodného(politického/ekonomického) rozhodnutia kompetent ných elít. Tie západné sa rozhodli pre monetarizmus. Česká ekonómka Ilona Švih líková sa v tejto súvislosti domnieva, že krok prechodu na plávajúci kurzový režim, ktorý Medzinárodný menový fond(MMF)„zlegalizoval“ – teda opustenie koncepcie fixných kurzov, v zásade spôsobilo monetarizmus bez limitu. Ten sa okrem iného opiera o bankovú dereguláciu a liberalizáciu kapitálových trhov. 1 A tak sa do ka pitalistickej praxe zaviedla neoliberálna ideológia. Britský teoretik David Harvey považuje neoliberalizmus na rozdiel od iných za„politický projekt, ktorý firemná ka pitalistická trieda používala preto, že sa od konca 60. a v 70. rokoch cítila silne politic ky i ekonomicky ohrozená. Zúfalo si priala aktivovať politický projekt, ktorý udrží na uzde moc zamestnancov. V mnohých smeroch bol tento projekt kontrarevolučný.(...) Moc firemnej kapitalistickej triedy bola globálne ohrozená, a tak sa vynorila otázka, čo s tým robiť. Vládnuca trieda nebola vševedúca, ale došlo jej, že musí bojovať hneď na niekoľ kých frontoch: na ideologickej i politickej, aby všetkými možnými prostriedkami obmedzila moc práce.“ 2 Praktickým zavádzaním neoliberálej doktríny akoby sa skončila istota ako soci álna a ekonomická kategória v modernom slova zmysle a politické aj finančné elity Západu a naivný ľud vítali s otvorenou náručou ekonomické experimenty zamera né na maximalizáciu zisku a úžitku, ktoré koniec koncov viedli k značnej sociálnej exklúzii nielen v západoeurópskych spoločnostiach. Zámer oslobodiť sa od jarma disciplíny a pevnej štruktúry vyústil do nekontrolovanej voľnosti, ekonomických špekulácií a rizómu spoločensko-ekonomických vzťahov – tzv. sietí. Sociológ Jan Keller sa domnieva, že siete nefungujú vo vákuu, ale vďaka nim dochádza k sebare alizácii abstraktných kódov, ktoré sa zneviditeľnili, a tak sa stali univerzálnejšími, 1 ŠVIHLÍKOVÁ, I.: Globalizace& krize. Souvislosti a scenáře. Všeň: Grimmus. 2010, s. 20. 2 RISAGE, B. S.: Co je vlastně neoliberalismus?[online] Praha: A2larm. 2016. [cit. 2020.05.20.] Dostupné: https://a2larm.cz/2016/08/co-je-vlastne-neoliberalismus/. JÁN RUMAN 9

a dokonca vplyvnejšími 3 v porovnaní s mocenskými konštruktmi príznačnými pre organizovanú modernitu. Washingtonský konsenzus ako preferovaný návod na dosiahnutie blahobytu a demokracie Neoliberalizmus ako ideovohodnotový rámec politík novej pravice a ako prí stup využívaný pri riešení ekonomických výkyvov(napr. rozpočtových deficitov) sa v praxi rýchlo zakorenil. V 80. a 90. rokoch 20. storočia sa stali jeho princípy receptom pri zavádzaní politických, ekonomických a sociálnych opatrení v rozvo jových krajinách a tiež postkomunistických štátoch, ktoré sa ocitli v tranzícii po roku 1989. Táto doktrína predpokladá zoslabenie úlohy štátu a maximálnu možnú ústretovosť k zákonitostiam trhu. Neoliberálni teoretici, propagátori a apologéti spravidla odmietajú štátne zásahy a spoliehajú sa na akúsi„vyvolenosť“ a samore gulovateľnosť trhu. V tomto zmysle sa od štátu očakáva, že upraví(rozumej trhu prispôsobí) svoju sociálnu politiku(politiku sociálneho zabezpečenia, vzdeláva ciu, bytovú, rodinnú, zdravotnú politiku, ako aj politiku zamestnanosti), zameria sa na mód udržania vyrovnaného rozpočtu(škrty na strane štátnych výdavkov), odmietne progresívne zdanenie a hlavne otvorí svoju ekonomiku priamym zahra ničným investíciám. A to všetko v rámci entuziastického motta„Individualizo vať zisk a socializovať stratu“. Pri rozvojových krajinách to znamená zavádzanie reštriktívnej deregulácie sociálnych a verejných služieb a subvencovanie nadná rodných monopolov, ktoré požadujú žiadne alebo len minimálne zdanenie. Tie po tom môžu vlády národných štátov pokojne vydierať svojím odchodom, ak sa im prestane páčiť znovelizovaný zákonník práce chrániaci zamestnancov, asertivita organizovaných odborov či požiadavka vyššej minimálnej mzdy. Národný štát tak čelí dvojakej dileme. Buď sa bude aktívne usilovať o priame zahraničné investície, ktoré síce zvýšia zamestnanosť v danom regióne bez hmatateľného nároku na zisk a pridanú hodnotu, alebo bude rozvíjať a dizajnovať vlastné národné hospodárstvo s neistým výsledkom a pod tlakom záujmových lobistických skupín a zahranič ných inštitúcií. Rok 1989 sa okrem svojho charakteru revolučnosti zapísal do dejín aj iným spô sobom. Práve v tomto roku sa John Williamson na jednej medzinárodnej konferen cii zmienil o desiatich ekonomických témach, ktoré by bolo potrebné riešiť v rámci ekonomík rozvojových krajín v Latinskej Amerike. Tomuto tzv. zoznamu desiatich nástrojov dal pomenovanie Washingtonský konsenzus. Washingtonský konsen 3 KELLER, J.: Dějiny klasické sociologie. Praha: SLON. 2009, s. 427. 10 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

zus možno charakterizovať ako politicko-ekonomickú dohodu medzi MMF, Sveto vou bankou a Ministerstvom financií USA, ktorá zosobňuje hlavný inštrument ne oliberálnej agendy. Tá má ambíciu zabezpečiť ekonomickú prosperitu zaostalých rozvojových a postkomunistických krajín a v konečnom dôsledku naplniť princí py liberálnej demokracie. Medzi témy, na ktoré Williams poukázal, patrili okrem iného aj fiškálna disciplinizácia štátov, preusporiadanie priorít súvisiacich s ve rejnými výdavkami, reforma daňovej politiky, liberalizácia obchodu a priamych zahraničných investícií, deregulácia bariér spojených s bezpečnosťou a ekologic kými problémami, privatizácia atď. 4 Mimochodom, neoliberalizmus kladie v pr vom rade dôraz na nedotknuteľnosť individuálneho vlastníctva na úkor ľudských práv druhej a tretej generácie. Po roku 2000, keď už výsledky tohto neoliberálneho programu boli evidentné, sa Williams obhajoval nasledovnými slovami:„Keď som vynašiel termín[Washingtonský konsenzus], nemyslel som tým, že vytváram propa gandu pre ekonomickú reformu.“(...)„V súvislosti s tvorbou propagandy pre politickú reformu v Latinskej Amerike Naím Moisés tvrdil, že to bol v roku 1989 fakticky dobrý termín, keďže sa koalícia vedená Spojenými štátmi ukázala ako víťaz studenej vojny, keď ľudia hľadali novú ideológiu a ideológiu, ktorá[by] vyzerala ako ideológia víťazov, presnejšie povedané[ideológia] príťažlivá.“ 5 Reálne empirické skúsenosti s neoliberalizmom V 80. rokoch 20. storočia diktoval politiku reštrukturalizácie dlhu MMF. Zásad ne sa riadil princípmi klasickej ekonómie a zadlženým krajinám poskytoval pôžič ky s vysokými úrokmi. Reálnu skúsenosť s neoliberalizmom tak naplno zakúsili napríklad Mexiko, Ekvádor či Venezuela. Po roku 1989 sa pre západných investo rov začal odkrývať priestor východného bloku s jeho potenciálnym nerastným bohatstvom a lacnou pracovnou silou. Návod, akým spôsobom prejsť zo starého nedemokratického režimu na nový s istotou dosiahnutia demokracie, spočíval aj práve v implementácii nástrojov Washingtonského konsenzu. Aspoň čo sa týka ekonomickej transformácie. Mnohé krajiny bývalého východného bloku sa ním nechali inšpirovať, a to doslova. Začali zavádzať opatrenia, ktoré sa časom uká zali ako nekompatibilné s daným kultúrnym prostredím a mierou ich inštituci onálnej rozvinutosti. Švihlíková ich nazýva„trhovým fundamentalizmom“, a to 4 WILLIAMSON, J.: A Short History of the Washington Consensus, s. 17. In: SERRA, N. – STIGLITZ, J. E.: The Washington Consensus Reconsidered. Towards a New Global Gover nance, 2008, s. 14 – 30. 5 Ibidem, s. 20. JÁN RUMAN 11

z dôvodu„úplného ignorovania sociálnych dosahov, ktoré jeho„vzorové“ programy spôsobujú, rovnako tak ako pre politiku one size fit for all, t. j. ilúziu, že trhová eko nomika je viac-menej všade rovnaká, mikroekonomická fundácia nedôležitá, a je teda možné aplikovať zhodné recepty v rôznych podmienkach„hlava-nehlava“.“ 6 Darmo sa obyvatelia Česko-Slovenska v prieskume verejnej mienky v roku 1989 vyjad rili v prospech nasledovania tretej cesty(50%) a socializmu(40%), z dôvodu ne vyhnutnosti a požadovanej rýchlosti uskutočnenia zmien dostali„neviditeľnú ruku trhu“ – šokový princíp nastolenia kapitalizmu v ekonomikách dlhodobo vy užívajúcich plánovacie mechanizmy. 7 A tak sa čerstvo„narodení“ občania necha li„chytiť na háčik“, ktorý im politické a ekonomické elity a inštitúcie nadhodili. Z tohto pohľadu sa na„novonarodených“ občanov pozerá aj chorvátsky filozof Bo ris Buden. Nazýva ich deťmi, ktoré symbolizujú vedúcu ideologickú figúru v po stkomunizme. Aby sa z detí mohli stať dospelí členovia demokratickej občianskej spoločnosti, musia potlačiť svoj vlastný emancipovaný intelekt a prestať premýš ľať o transformácii inak, než im bolo nariadené.„Akoby všetky politické otázky boli už dávno zodpovedané; akoby by sme sa mohli zamýšľať už len nad tým, ako ich nále žite uviesť do praxe, ako, čo možno najvernejšie, napodobniť vopred dané vzory a ako čo najposlušnejšie nasledovať múdru radu vychovávateľa“ 8 , dume Buden. Na mar go procesu privatizácie napísal svojho času významný makroekonóm Miloš Pick: „Nebuď(nemusíš sa stať) akcionárom(stačí to len predstierať), a napriek tomu získaj (môžeš obdržať) za tisíc korún slušnú čiastku(najčastejšie 10-tisíc Kčs), ak svoju ak ciu prenecháš nám!“ 9 Aj takto sa rozbiehala kupónová privatizácia, z ktorej neskôr vzišli oligarchické elity ako(ne)zamýšľaný dôsledok. Cez dražby, machinácie a po litické známosti sa vyšplhali do výšin, v ktorých peniaze znamenajú moc a vplyv. Individuálne a selektívne nadobudli majetky, ktoré predtým patrili všetkým. Tie potom niektorí úspešne vytunelovali a stali sa ešte bohatšími. Majetní oligarcho via v podstate dodnes vo veľ kej miere určujú politický osud takmer každej postko munistickej krajiny, či ide o Balkán, strednú Európu alebo bývalé štáty Sovietskeho zväzu. Absencia súkromných statkov v minulom režime spôsobila jeho znásilne nie v režime novom. Filozof Václav Bělohradský k prechodu na súkromné vlastníc 6 ŠVIHLÍKOVÁ, I.: Globalizace& krize. Souvislosti a scenáře. Všeň: Grimmus. 2010, s. 27. 7 PICK, M.: Quo vadis, homo sapiens.[online] Blisty, 2011.[cit. 30/06/2020]. Dostupné: https://blisty.cz/art/59946-quo-vadis-homo-sapiens.html. 8 BUDEN, B.: Děti postkomunismu. In: Literárni noviny. 15/2010. 9 PICK, M.: Stát blahobytu, nebo kapitalismus? My a svět v éře neoliberalismu 1989 – 2011, Všeň: Grimmus, 2011, s. 29. 12 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

tvo poznamenal:„Re-legitimizácia súkromného vlastníctva v procese transformácie viedla k opačnému extrému – k de-legitimizácii kľúčovej roly verejných statkov v spo ločnosti.“ 10 Verejné prestalo byť zaujímavé. Právne vákuum a rýchlosť nastolených zmien hnaných antikomunizmom v 90. rokoch 20. storočia umožnili zrod mafie a kapitálového klientelizmu. Tí zainteresovaní, ktorí prežili toto neisté a nebezpeč né obdobie, to dotiahli až k najvyšším ústavným funkciám. Počas vlády Vladimí ra Mečiara sa sľubovalo nové Švajčiarsko. Namiesto toho utrpelo Česko-Slovensko prepad ekonomiky pravdepodobne o 30% a Ruská federácia ešte väčší než počas druhej svetovej vojny – 50%. 11 Z hľadiska HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily meny dobehli Slovensko a Česko svoj výkonnostný štandard z roku 1989 až tri roky po vstupe do Európskej únie. 12 90. roky 20. storočia sa vyznačovali aj výskytom vysokej miery nezamestnanosti, rastúcej chudoby, sociálnej nerovnosti, kolísavej inflácie či prepadom reálnych miezd. 13 Washingtonský konsenzus mal množstvo zamýšľaných, ako aj nezamýšľaných dôsledkov. Rozvrat verejných financií bol priamo spôsobený privatizáciou, prísna fiškálna politika zapríčinila škrty v sociálnej oblasti, a tak teda priamo utrpela vzdelávacia a zdravotná politika národných štátov. Švihlíková dopĺňa, že aplikácia metód Washingtonského konsenzu spôsobuje okrem iného už spomenutú príjmo vú nerovnosť, keďže dôraz je kladený na znižovanie priamych daní a zvyšovanie daní nepriamych(DPH). V súvislosti s kompetitívnymi menovými kurzmi tvrdí, že značná diferencia medzi cenovou a mzdovou úrovňou v porovnaní s úrovňou menového kurzu podhodnocuje reálnu hodnotu produkcie. Liberalizácia obchodu zase stimuluje charakter periférnosti daného štátu. Priame zahraničné investície a ich liberalizáciu označuje ako koloniálny prístup, kde rozdiely v ekonomickej vy spelosti krajín zostávajú, pretože musia. Nakoniec má deregulácia okrem dosahov na sociálnu sféru, bezpečnosť a spotrebu neblahé vplyvy aj na životné prostredie. 14 10 BĚLOHRADSKÝ, V.: Esej Václava Bělohradského: Transformace a banka hněvu.[online] Novinky.cz, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.novinky.cz/kultura/salon/ clanek/esej-vaclava-belohradskeho-transformace-a-banka-hnevu-40308694. 11 PICK, M.: Quo vadis, homo sapiens.[online] Blisty, 2011.[cit. 30/06/2020]. Dostupné: https://blisty.cz/art/59946-quo-vadis-homo-sapiens.html. 12 Pozri: PICK, M.: Stát blahobytu, nebo kapitalismus? My a svět v éře neoliberalismu 1989 – 2011. Všeň: Grimmus, 2011, s. 209; RUMAN, J.: Stúpajúca tendencia sociálnej prekérnosti na Slovensku, 2012, s. 242. In: DOBIAŠ, D. a kol., 2012. Sloboda – rovnosť – poriadok. Kam kráčaš demokracia, 237 – 250. 13 Bližšie pozri konkrétne tabuľ ky s dátami: MYANT, M. a J. DRAHOKOUPIL: Tranzitivní eko nomiky. Politická ekonomie Ruska, východní Evropy a střední Asie. Praha: Akadémia, 2013. 14 ŠVIHLÍKOVÁ, I.: Jak jsme se stali kolonií. Praha: Rybka Publishers. 2015, s. 36 – 39. JÁN RUMAN 13

To sa v súčasnosti ukazuje ako kľúčové na prežitie civilizácie ako takej. Transformácia pod gesciou neoliberalizmu v neposlednom rade de facto zapríčinila kultúrne, etické a morálne metamorfózy, vzostup nacionalizmu ako simulacra(v niektorých krajinách to vyústilo až k občianskym vojnám), rasizmu, znovuobjavenie(neo)fašistických naratívov, pravicový populizmus a identitárne tápanie. Dôsledky neoliberalizmu v priestore štátov strednej a východnej Európy, ale aj Latinskej Ameriky, poukazujú na zrod„pár“ bohatých rodín s haciendami, pre kérne postavenie strednej triedy vďaka politikám flexibilizácie práce a zablokovanú sociálnu mobilitu. Bohatí sa chudobnými nestanú, tak ako sa chudobní nestanú bo hatými. Trend je jasný a logický. Posun z homo sovieticus na homo oeconomicus znamená rovnakú paralýzu metapolitiky. Ekonomické sa oddelilo od politického a politické ho doteraz nedohnalo. Postkomunistická tranzícia bola vlastne fázou posthistorizmu. Redukcia politickej roly štátu a jeho manévrovacích možností pretvorila postkomunistický štát na nesvojprávny subjekt teleologického príbehu. A keďže zo spoločnosti bez nádeje zostala len nádej bez spoločnosti – ako to vykres ľuje Buden v knihe Konec postkomunismu, je pochopiteľné, že racionálne bytosti začali intenzívnejšie inklinovať ku konštruktom, v ktorých uvidia záblesky moder nosti. A tými sú často idey pravicového konzervatívneho populizmu. Americká politická teoretička Wendy Brownová vo svojej práci Undoing the Demos píše okrem iného aj o tom, ako neoliberalizmus svojou necitlivou komerciona lizáciou gniavi atribúty liberálnej demokracie a robí kategóriu homo politicus ane mickou. Metódy, ktoré neoliberálna agenda využíva, modelujú ľudský kapitál ako subjekt ekonomickej zmennosti. Kapitál sa stáva všetkým a okrem toho, že sa tento stav znormalizoval, stal sa aj normatívnym. Ako píše:„Tu nie je problém len v tom, že verejné statky sú rozvrátené a bežné veci znehodnotené,(...) ale že samo občianstvo stráca svoju politickú valenciu a dejisko. Valencia: homo oeconomicus zasahuje všet ko, čo sa týka trhu a robí všetko trhovým; nemôže brať do úvahy verejné záujmy alebo bežné problémy v čisto politickom zmysle. Dejisko: politický život a konkrétne štát(...) sú pretvorené neoliberálnou racionalitou. Nahradenie občianstva definovaného ako starostlivosť o verejné statky občianstvom zredukovaným na občana ekonomického tiež likviduje prvotnú ideu ľudí – démosu, ktorí si uplatňujú svoju kolektívnu politickú suverenitu.“ 15 15 BROWN, W.: Undoing the Demos: neoliberalism’s Stealth Revolution. Cambridge: The MIT Press. 2015, s. 39. 14 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

Keď sa teória stáva dogmou V čase približne pred 40 až 50 rokmi sa neoliberálne odporúčania mohli javiť ako inovatívne, racionálne, efektívne, pre niektorých premotivovaných dobrodruhov spásonosné. História a prax ukázali, že tento model je v súčasnosti po teoretickej a empirickej stránke z hľadiska sociálneho, politického, kultúrneho a environmen tálneho neudržateľný a namiesto univerzálneho humanistického osohu pôsobí škodu v dôsledku svojej ambivalentnej povahy. Maximalizácia zisku opierajúca sa o nekonečný rast, ako sa už nejaký čas ukazuje, je nezlučiteľná s princípom prežitia na planéte Zem. Reálny emancipačný projekt z kvalitatívneho hľadiska predpokla dá inkluzivistický atribút, t. j. okrem emancipácie jedinca, aj emancipáciu celku a s tým vnútorné princípy neoliberálnej agendy nepočítajú. Nedajú sa donekoneč na privilegizovať práva jednotlivca na súkromné vlastníctvo a paralelne tohto jed notlivca z hegemonistickej pozície neregulovaného trhu pauperizovať. Flagrantná a markantná je aj tendencia naturalizácie tohto konceptu. Ako tvrdí Keller:„V tom všetkom sa premieta príznačná selektívnosť neoliberálneho videnia sveta. Zatiaľ čo so ciálne tvorené riziká získavajú status nezmeniteľných prírodných nutností, rovnako tak sú sociálne tvorené spôsoby poistenia proti týmto rizikám vyhlásené za obyčajné účelové, jednorazové, históriou prekonané umelé konštrukcie. Pátranie po tom, prečo by mala mať jedna časť ľudských aktivít a ich výsledkov charakter prírodnej nutnosti, zatiaľ čo iná časť tých istých aktivít je obyčajným prejavom ľudskej vôle, také pátranie nie je súčasťou ani neoliberálnej ideológie.“ 16 (...)„Neoliberálny scenár je scenárom so ciálnej regresie. Tento scenár je úplne cynický, pretože povzbudzuje úspešných, aby sa spojili proti tým, ktorí sú v spoločnosti najviac znevýhodnení.“ 17 Pre spoločnosť, ktorá je v sociálnom a identitárnom rozklade, znamená neoliberalizmus zo sociálneho hľadiska krajne pravicovú tragédiu. Za maximálne šokujúci možno považovať fakt, že ešte aj v roku 2020 prichádza jú niektorí ekonomickí odborníci s návrhmi zavádzať neoliberálne opatrenia ako nevyhnutné riešenia problémov. Nielen slovenskí neoliberálni analytici z pravico vých ekonomických think tankov, zväčša platených privatizačnými výhercami, sú budenovským jazykom povedané, svojím binárnym prístupom vlastne už indok trinovanými dospelými, ktorí zamrzli v čase postkomunizmu. Na rozdiel od detí sa už nedajú vychovať. Veria a imitujú naučené. Tento tragický dogmatizmus, ktorý je apologeticky predurčovaný, je aj navzdory dlhovej a hypotekárnej kríze z roku 2008, nepretržite oživovaný. Neoliberalizmus je ideológia, ktorá sa stala produk 16 KELLER, J.: Soumrak sociálního státu. Praha: SLON. 2009, s. 74. 17 Ibidem, s. 139. JÁN RUMAN 15

tom naturalizácie a falošnej objektivizácie. Ide o obyčajný konštrukt, ktorý si náro kuje svoje hegemonistické postavanie vo verejnom, ako aj odbornom diskurze. Nič viac. Neukrýva v sebe žiadnu objektívnu pravdu. Teoretik modernej civilizácie, historik Bedřich Loewenstein uvažoval o civilizá cii ako o procese, v ktorom existuje sebareflexia, kde sa prehodnocujú východiská a jej aktéri sa neboja zmeniť svoje správanie či názory. 18 Vyzerá to tak, že nástup na cestu civilizovaného reflexívneho myslenia a správania vedie cez dozretie a vy spelosť. Podľa Budena sa už postkomunizmus skončil. Je čas začať učiť deti, aby nenapodobňovali dospelých. Literatúra BĚLOHRADSKÝ, V.: Esej Václava Bělohradského: Transformace a banka hněvu. [online] Novinky.cz, 2020.[cit. 30/06/2020]. Dostupné: https://www.novinky.cz/kultura/salon/clanek/esej-vaclavabelohradskeho-transformace-a-banka-hnevu-40308694. BROWN, W.: Undoing the Demos: neoliberalism’s Stealth Revolution. Cambridge: The MIT Press. 2015. BUDEN, B.: Děti postkomunismu.[online]. Praha: SOK, 2010.[cit. 30/06/2020]. Dostupné: https://sok.bz/clanky/2010/boris-buden-deti-postkomunismu. KELLER, J.: Dějiny klasické sociologie. Praha: SLON, 2004. KELLER, J.: Soumrak sociálního státu. Praha: SLON, 2005. LIDOVÉ NOVINY. Historik jiné moderny. Té horší.[online]. Praha: Lidové Noviny, 2017.[cit. 30/06/2020]. Dostupné: https://www.pressreader.com/czechrepublic/lidove-noviny/20170624/282102046677112. MYANT, M. a J. DRAHOKOUPIL: Tranzitivní ekonomiky. Politická ekonomie Ruska, východní Evropy a střední Asie. Praha: Academia, 2013. PICK, M.: Stát blahobytu, nebo kapitalismus? My a svět v éře neoliberalismu 1989 – 2011. Všeň: Grimmus, 2011. PICK, M.: Quo vadis, homo sapiens.[online] Blisty, 2011.[cit. 30/06/2020]. Dostupné: https://blisty.cz/art/59946-quo-vadis-homo-sapiens.html. RISAGE, B. S.: Co je vlastně neoliberalismus?[online]. Praha: A2larm, 2016. [cit. 30/06/2020]. Dostupné: https://a2larm.cz/2016/08/co-je-vlastne-neoliberalismus. 18 LIDOVÉ NOVINY. Historik jiné moderny. Té horší.[online] Praha: Lidové noviny, 2017. [cit. 30/06/2020] Dostupné: https://www.pressreader.com/czech-republic/lidovenoviny/20170624/282102046677112. 16 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

RUMAN, J.: Stúpajúca tendencia sociálnej prekérnosti na Slovensku, s. 237 – 250. In: DOBIAŠ, Daniel a kol.: Sloboda – rovnosť – poriadok. Kam kráčaš demokracia. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2012. ŠVIHLÍKOVÁ, I.: Globalizace& krize. Souvislosti a scenáře. Všeň: Grimmus, 2010. ŠVIHLÍKOVÁ, I.: Jak jsme se stali kolonií. Praha: Rybka Publishers, 2015. WILLIAMSON, J.: A Short History of the Washington Consensus, s. 14 – 30. In: SERRA, N. a J. E. STIGLITZ, 2003. The Washington Consensus Reconsidered. Towards a New Global Governance. 2003. Oxford: Oxford University Press. JÁN RUMAN 17

Hegemónia neoliberálneho kapitalizmu v diskurzívnej aréne triedneho boja PETER DAUBNER The presented political-philosophical study deals with the hegemony of neoliberal capitalism in public discourse, its limits, rules, boundaries and the actors who rule and control this discourse. It analyzes the way in which neoliberal experts and analysts produce neoliberal“truth” in the public discourse(which we interpret as a discursive arena of class struggle), and create a specific“regime of truth”(Foucault), in which neoliberal dogmas are considered“holy”, unquestionable“truths”. These dogmas of the neoliberal economy reflect the particular interests of the rich and ruling class, and perpetuate the hegemony(Gramsci) of neoliberalism in society. However, neoliberal ism is socially and environmentally destructive. Úvod Planéta Zem – alebo lepšie exaktnejšie povedané globálna civilizácia – sa v súčas nosti nachádza v globálnej environmentálnej kríze a ohrozené sú fundamentálne predpoklady existencie súčasného ekonomicko-politického systému i globálnej civilizácie vôbec. Kolektívne aktivity ľudstva týkajúce sa životného prostredia, klimatickej stability, biodiverzity či chemického zloženia planetárnej atmosféry, hydrosféry i pôdy, podkopávajú či priamo odstraňujú environmentálne, ale aj so ciálne, politické a ekonomické predpoklady existencie ľudskej civilizácie. 19 Kríza globálnej priemyselnej civilizácie je už niekoľ ko desaťročí imanentná ekonomic ko-politickému systému globálneho kapitalizmu. Okrem tejto skutočnosti ľudská civilizácia čelí bezprecedentnej kríze v dôsled ku šírenia globálnej pandémie nového koronavírusu a dramatických dôsledkov v sociálno-ekonomickej sfére, ktoré táto pandémia spôsobila a ešte v dohľadnej dobe spôsobí. Pandémia nového koronavírusu odhalila krehkosť a zraniteľnosť globálneho ekonomického systému a globálneho politického usporiadania a stala sa hlavnou civilizačnou hrozbou súčasnosti. Môže sa zdať, že žijeme na križovatke v dejinách nášho biologického druhu a planetárneho života. Z hľadiska epistemo19 Pozri: SUŠA, O. a R. SŤAHEL: Environmentální devastace a sociální destrukce. Praha: Filoso fia, 2016. 18 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

lógie je isté len to, že to, čo v budúcnosti príde, je nepredvídateľné prostredníctvom našich kognitívnych schopností. Celoplanetárny rozsah súčasnej civilizačnej krízy je do signifikantnej miery priamym dôsledkom procesu neoliberálnej globalizácie, ktorý v predchádzajúcich dekádach vytvoril prepojenú globálnu civilizáciu. Ekonomická globalizácia, nech už sú jej nedostatky akékoľvek, bola doposiaľ považovaná za dominantný model pre globálnu priemyselnú civilizáciu; víziu, ktorá má v sebe vštepený neoliberálny étos, že ľudský život na Zemi je hra, v ktorej môžu vyhrať všetci. Popredný nemec ký intelektuál Wolfgang Streeck definuje súčasnú epizódu ľudských dejín ako fázu v kríze neoliberálne transformovaného systému kapitalistických štátov, ktorú charakterizuje Gramsciho pojmom„interregnum“. Je to„doba extrémnej neisto ty“, v ktorej sa starý poriadok už rozpadol, ale nový ešte vzniknúť nemôže. Tým starým poriadkom je pre Streecka„svet globálneho kapitalizmu“. 20 Kapitalistická ontológia a jazyk Takmer všetky ľudské, ale aj mimoľudské aktivity sa dnes odohrávajú v globál nom kapitalizme a na základe globálnokapitalistických imperatívov a„zákonov trhu“, v rámcoch neoliberálnej ideológie kapitalizmu. V súčasnosti v podstate ne existuje oblasť individuálneho alebo kolektívneho života, ktorá uniká kapitalis tickým vzťahom. 21 Akákoľvek revolúcia či radikálna zmena sociálno-ontologickej povahy našej doby, ktorá by narušila existujúci poriadok, je v súčasnosti zo svojej podstaty vylúčená. 22 Globálny kapitalizmus v jeho neoliberálnej podobe tak doko nalým spôsobom vystihuje ontologickú povahu našej doby. Kapitalizmus je tak už skutočne univerzálnym, nie je totiž zakorenený v nejakej určitej kultúre či len v nejakom regióne. Univerzalita kapitalizmu, ktorého ideológiou je ekonomický liberalizmus, spo číva v tom, že kapitalizmus nie je označením pre určitú civilizáciu, pre nejaký špecifický kultúrno-symbolický svet, ale pre neutrálny ekonomicko-symbolický 20 STREECK, W.: Návrat vypuzených jako začátek konce neoliberálního kapitalismu. In: GEISELBERGER, H.(ed.): Velký regres. Mezinárodní rozprava o duchovní situaci dneška. Praha: Rybka Publishers, 2017, s. 241-260. 21 LACLAU, E. a Ch. MOUFFE: Hegemonie a socialistická strategie. Za radikálně demokratickou politiku. Praha: Karolinum, 2014, s. 185. 22 K pojmu sociálna ontológia a jej vzťahu k normatívnej politickej teórii pozri: LIST, Ch. a VALENTINI, L.: The Methodology of Political Theory. In: CAPPELEN, H., T. S. GENDLER a J. HAWTHORNE(eds.): The Oxford Handbook of Philosophical Methodology. Oxford: Ox ford University Press, 2016, s. 525 – 553. PETER DAUBNER 19

stroj, ktorý„operuje“ rovnako efektívne v prostredí ázijských, európskych, ale aj iných hodnôt. Pupočná šnúra medzi Európou a liberálnym kapitalizmom bola pre strihnutá, a tak už nemožno hovoriť o európskej náklonnosti ku kapitalizmu. Je neutrálnou matricou sociálnych väzieb. 23 Flexibilita a životaschopnosť kapitaliz mu spočíva v tom, že tvorí samotný podklad, pôdu pre ďalšie sociálne a politické systémy(vlády parlamentnej demokracie, štátostrany, absolutistickej monarchie, konštitučnej monarchie atď.) a prostredníctvom nich sa funkčne etabloval takmer vo všetkých regiónoch či krajinách. 24 Slovensko nie je, samozrejme, výnimkou. „Globálna kapitalistická ekonomika sa javí ako jediný možný priestor, ako podmienka politiky, boja a konania.“ 25 Podľa amerického sociológa Immanuela Wallersteina existujú v diskurze v pod state tri hlavné„univerzalizmy“. Prvým variantom je argument, že paneurópsky svet by mal mať za cieľ chrániť„ľudské práva“ a presadzovať liberálnu demokra ciu. Druhý typ je ozvenou„stretu civilizácií“, v ktorej sa implicitne predpokladá, že západná(transatlantická) civilizácia je nadradená ostatným civilizáciám, pretože ako jediná je založená na univerzálnych hodnotách a„pravdách“. A tretím varian tom„univerzalizmu“ je konštatovanie o vedeckej pravdivosti trhu, argument, že pre národné štáty„neexistuje iná alternatíva“ ako akceptovať a implementovať zá kony neoliberálnej ekonómie. 26 Súčasná sociálna ontológia, ktorá sa zrkadlovým spôsobom odráža v sociálno-ekonomickej realite, je priesečníkom všetkých troch variantov univerzalizmu. Ontologický status súčasného sveta, resp. stav, v ktorom sa nachádza naša pla néta a ľudská civilizácia, je výsledkom dejinných pohybov, triedneho boja, politic ko-ideologických artikulácií a diskurzívnych praktík. Výsledkom týchto aktivít a procesov je to, čo by sme mohli nazvať reflexívnou kapitalistickou ontológiou. „To, že sa dnes zdá nemožné predstaviť si svet bez kapitalizmu, že tlaky na požiadavky produktivity, trhu, investičnej politiky, akumulácie a zamestnania sa zdajú prirodzené a nevyhnutné, je výsledkom triedneho boja, horizontu, v ktorom prebieha, i samotnej formy, ktorú nadobúda.“ 27 Skutočná podstata neoliberálneho kapitalizmu je však ideologicky a najmä„dis 23 ŽIŽEK, S.: Násilí. Praha: Rybka Publishers, 2013. 24 TAKÁČ, P.: Žižekova kritika liberálnej demokracie. In: Studia Politica Slovaca: časopis pre politické vedy, najnovšie politické dejiny a medzinárodné vzťahy, 2012, 5, č. 1, s. 47. 25 DEAN, J.: Slast a politika. Žižkova politická teorie. Praha: Filosofia, 2014, s. 25. 26 Pozri: WALLERSTEIN, I.: Evropský univerzalismus. Rétorika moci. Praha: SLON, 2008. 27 DEAN, J.: Slast a politika. Žižkova politická teorie. Praha: Filosofia, 2014, s. 83. 20 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

kurzívne zahmlená“. Na diskurzívne zastieranie triedneho základu súčasnej libe rálno-demokratickej spoločnosti slúži predovšetkým špecifická terminológia. Ka pitalizmus je vo verejnom diskurze označovaný eufemizmami„slobodná“ alebo „trhová“ ekonomika. V jej rámci ešte existuje tzv. podnikateľské prostredie. A ka pitalisti samotní sú tu zamestnávatelia, podnikatelia, investori alebo jednoducho súkromníci. 28 „Hegemónia kapitalizmu sa prejavuje napríklad v tom, že kapitalizmus premenovaný na trhové hospodárstvo vystupuje ako prirodzený základ politickej slobo dy.“ 29 V tomto kontexte môžeme dobre vidieť, aká dôležitá je diskurzívna analýza, aké dôležité je vnímať rozdiel medzi formou a obsahom, aké dôležité je vidieť, ako sa jazyk stáva dôležitým z hľadiska ontológie. Zo spôsobu opisu reality sa na jazyk za čína oprávnene nazerať ako na spôsob konštruovania a objektivizácie reality, teda ako na diskurz. 30 To je dôvod, prečo by sme naše úvahy mali presmerovať na pole diskurzívnej teórie, ktorej intelektuálne zdroje predstavujú široký diapazón, ktorý sa rozprestiera naprieč mnohými disciplínami. Tu možno uviesť napríklad ling vistický štrukturalizmus F. de Saussura, ale aj prehodnotenie jeho chápania znaku (predovšetkým psychoanalytikom J. Lacanom a filozofom J. Derridom), filozofiu M. Foucaulta, marxistickú filozofiu revitalizovanú A. Gramscim(najmä koncept hegemónie) a L. Althusserom(najmä koncept naddeterminácie). 31 Diskurzívne arény a triedny boj Pokiaľ chceme pochopiť súčasnú povahu verejného diskurzu, jeho limity, pra vidlá, hranice a aktérov, ktorí tento diskurz ovládajú a kontrolujú, je nevyhnutné na pôde teórie znovuobjaviť performatívnu povahu identity a transformatívnu moc rétoriky. Neoliberálnu ideológiu, ktorá má hegemónne postavenie vo verej nom diskurze, nie je možné redukovať na nejakú nesprávnu predstavu. Neolibera lizmus ako ideológia nie je výrazom nášho uvažovania o svete, ale veľmi praktic kým výrazom k nemu. Náš vedomý vzťah ku kapitalistickej ideológii nie je externý 28 DINUŠ, P.: Politika bez masky. Príspevok k politickému diskurzu na Slovensku po roku 1989. Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV, Ústav politických vied SAV, 2015, s. 16. 29 HAUSER, M.: Kapitalismus jako zombie neboli Proč žijeme ve světě přízraků. Praha: Rybka Publishers, 2012, s. 212. 30 Pozri: ŠTEFANČÍK, R. a I. DULEBOVÁ: Jazyk a politika. Jazyk politiky v konfliktnej štruktúre spoločnosti. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM, 2017. 31 Pozri bližšie: CINGEROVÁ, N. a K. MOTYKOVÁ: Úvod do diskurzívnej analýzy. Vysokoškol ská učebnica. Bratislava: Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, 2017. PETER DAUBNER 21

a inštrumentálny, ale naopak, vnútorný a konštitutívny. Z praktického charakteru kapitalistickej ideológie vyplýva, že má bezprostrednú interakciu s materiálnou existenciou. Ideológia kapitalizmu nie je akýmsi nesprávnym teoretickým obrazom dnešnej reality, ale prakticky prežívaným vzťahom subjektov sociálnej štruktúry k histo rickým a materiálnym podmienkam ich existencie. 32 „Pokiaľ chceme odpovedať na otázku, kde sa berú subjekty, ktorých životný spôsob, záujmy a očakávania korešpon dujú s požiadavkami reprodukcie kapitalistického systému, musíme sa zamerať na for my kultúrnej konštitúcie ich identít.“ 33 Ľudská história sa pravdepodobne neriadi žiadnou teleológiou. Dejiny ako také nemajú žiadny subjekt, či už by ním mal byť národ alebo trieda. Dejiny sú skôr kon tingentným zreťazením sociálnych praktík a nepredvídateľných udalostí, ktoré sú spravované a riadené anonymnou logikou zautomatizovanej spoločenskej maši nérie. 34 Akékoľvek teleologické vysvetlenia dejinných javov a procesov je nevy hnutné odstrániť.„Predstava, že dejiny zo svojej podstaty smerujú ku komunizmu, lebo z podstaty smerujú k sebauskutočneniu bytia ľudského druhu – predovšetkým maximalizácii ľudskej slobody – je jednoducho pozostatok hegeliánskej výbavy, ktorá nemá nijakú vedeckú hodnotu.“ 35 Musíme opustiť marxistickú paradigmu s jej teleologickou filozofiou dejín, eko nomický determinizmus a naivnú vieru v univerzálnu misiu robotníckej triedy. „V kríze je dnes celá koncepcia socializmu opierajúca sa o ontologicky ústredné posta venie robotníckej triedy.(…) Pluralitný a mnohotvárny charakter súčasných sociál nych bojov definitívne rozrušil posledné základy tohto politického imaginárna.“ 36 Dnes musíme rozvíjať koncepty a inherentné momenty marxistickej tradície iným spôsobom. Navzdory zlyhaniam Marxa a marxizmu však musíme myslieť v rámci Marxových kategórií. 37 Hranice diskurzu v marxistickej paradigme spolu s jej dis kurzívnymi dominantami ako triedny boj či proletariát sa konštituovali prostred 32 Porov. BARŠA, P. a O. CÍSAŘ: Levice v postrevoluční době. Občanská společnost a nová sociální hnutí v radikální politické teorii 20. století. Brno: Centrum pro studium demokracie a kul tury, 2004. 33 Ibidem, s. 37 34 Ibidem. 35 PEFFER, R., G.: Marxizmus, morálka a sociálna spravodlivosť. Bratislava: Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov, 2014, s. 45. 36 LACLAU, E. a Ch. MOUFFE: Hegemonie a socialistická strategie. Za radikálně demokratickou politiku. Praha: Karolinum, 2014, s. 22. 37 BALIBAR, É.: Násilí a civilita. Praha: Rybka Publishers, 2017. 22 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

níctvom vylúčenia skupinových či kolektívnych subjektov, pozícií, logiky konania či spôsobov správania. 38 Je nespochybniteľné a nepopierateľné, že marxizmus sa dostal do teoretickej krízy v momente, keď sa proletariát ako subjekt revolúcie vytratil zo scény. Už ne existuje žiadna kategória robotníkov, ktorá má ekonomický záujem spojiť sa a pre sadzovať socialistickú či sociálno-demokratickú perspektívu. Hľadanie absolútne dokonale jednotného a homogénneho kolektívneho aktéra, ktorým je v marxis tickom diskurze proletariát, je falošný problém, ktorý už nemá žiadnu teoretickú a ani politickú relevanciu. 39 Priemyselný proletariát nedokázal v 80. rokoch pred chádzajúceho storočia účinne vzdorovať neoliberálnym procesom a prišiel o svoju rolu byť rozhodujúcou hybnou silou spoločenských zmien. 40 V súčasnosti je práve preto pravdepodobnosť úspechu starých a v minulosti neúspešných revolučných stratégií dokonca ešte menšia, a to vzhľadom na to, koľ ko materiálnej a kultúr no-ideologickej moci majú elity, ktoré ovládajú kapitalistickú globalizáciu a hierar chicky štruktúrovaný štát, ktorý vôbec umožňuje ich existenciu. 41 Je aj triedny boj obyčajným anachronizmom, ktorý patrí už len do múzea marxis tických starožitností? Triedny boj odkazuje na konflikty medzi sociálnymi triedami spoločenských formácií. V minulosti bolo možné klasifikovať triedny boj na ekono mický, ideologický či politický. V súčasnosti, v digitálnej ére a globálnoinformačnej spoločnosti západného typu je však kľúčovou sférou alebo oblasťou, v ktorej triedny boj prebieha, verejný diskurz. Mali by sme preto hovoriť o diskurzívnym triednom boji. Je to boj o kontrolu nad pojmami, hranicami a pravidlami diskurzu. Inými slovami, v 21. storočí neprebieha triedny boj vo fabrikách či za rokovací mi stolmi v konferenčných miestnostiach. Tento napätý rozporuplný spoločenský konflikt v súčasnosti prebieha v akejsi diskurzívnej aréne triedneho boja. Konflikt prebieha v jazyku, ktorý produkuje ideológia, aby presadila svoje mocenské záuj my. Silu triedy, ktorá vládne v našom priestore, definuje jej schopnosť artikulovať 38 Pozri: CINGEROVÁ, N.: Prázdne označujúce ako organizácia diskurzu v teórii E. Laclau a Ch. Mouffovej. In: ŠTEFANČÍK, R.(ed.): Jazyk a politika. Na pomedzí lingvistiky a politológie. Bratislava: EKONÓM, 2016, s. 65 – 78. 39 LACLAU, E. a Ch. MOUFFE: Hegemonie a socialistická strategie. Za radikálně demokratickou politiku. Praha: Karolinum, 2014. 40 MASON, P.: Překonávání strachu ze svobody. In: GEISELBERGER, Heinrich(ed.): Velký regres. Mezinárodní rozprava o duchovní situaci dneška. Praha: Rybka Publishers, 2017, s. 121 – 144. 41 SKLAIR, L.: Námesačne antropocénom. In: Philosophica Critica, roč. 4, č. 2, 2018, s. 61 – 72. PETER DAUBNER 23

v jazyku, v diskurze a následne uskutočniť svoje partikulárne triedne záujmy. V tejto misii jej pomáha kognitívna trieda tzv. expertov, do ktorej patria analyti ci z mimovládnych a zamestnávateľských organizácií a think tankov, ekonomickí komentátori z pravicových médií, bankoví analytici a neoliberálni ekonómovia. Ich spoločným cieľom je ovládať verejný diskurz a napĺňať ho neoliberálnym ob sahom, ktorý operuje s pojmami ako„trh“,„súkromné vlastníctvo“,„reforma“ atď. V tomto kontexte nijak neprekvapí, že v diskurze sa privilegujú bohaté skupiny v spoločnosti. Navyše, títo analytici a„experti“ pri konštituovaní, rozširovaní a ob rane neoliberálneho kapitalizmu vylučujú, zneužívajú a utláčajú chudobných a vy lúčených. V prípade týchto analytikov a„expertov“ ide väčšinou o privilegovaných ľudí, ktorých záujmy sa prekrývajú so záujmami vládnucich elít zameraných na udržanie ich triednej dominancie.„Stabilné triedne panstvo nie je možné bez súboru symbolov a kultúrnych praktík, ktoré mu zverujú legitimitu.“ 42 Nemožno si nevšimnúť, že v dôsledku toho sú v slovenskej spoločnosti ka tegorické imperatívy konkurencieschopnosti, flexibility a maximalizácie zis ku povýšené na axiomatický základ ekonomickej a sociálnej politiky. 43 Žijeme v spoločnosti, v ktorej sa od ľudí vyžaduje flexibilita, schopnosť prispôsobovať sa zmenám. Všetky neoliberálne opatrenia a reformy, ktoré ľuďom diktuje trh, sú predkladané ako naliehavé a nevyhnutné. Naša spoločnosť je charakteristic ká tým, že bohatí bohatnú prostredníctvom zmien naďalej, pričom platia menej daní, pracovné sily vo firmách môžu byť redukované pre„nadbytočnosť“; a pro stredníctvom extenzívnej reštrukturalizácie, všetko, čo je verejné alebo kolektív ne, môže byť sprivatizované, a teda neprispievať k verejnému blahu, ale k bla hobytu bohatých. Školstvo, zdravotníctvo, bývanie a doprava, tieto štyri piliere uspokojivého života pre všetkých môžu byť vystavené kapitalistickej konkuren cii a nakoniec predané do rúk„trhu“. 44 Obmedzovanie verejných výdavkov, ex42 BARŠA, P. a O. CÍSAŘ: Levice v postrevoluční době. Občanská společnost a nová sociální hnutí v radikální politické teorii 20. století. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury, 2004, s. 26. 43 Pozri bližšie: DAUBNER, P.: Kríza globálneho kapitalizmu a jej symptómy. In: DAUBNER, P. Metastázy globálneho kapitalizmu. Dialógy s ľavicovými intelektuálmi. Martin: Vydavateľ stvo Matice slovenskej, 2017, s. 7 – 20 a DAUBNER, P.: Budúcnosť pracujúcej triedy v ére globálneho kapitalizmu. In: DAUBNER, P.(ed.): Budúcnosť Európy: Cesta k post-kapitaliz mu? Bratislava: Občianske združenie POLE, 2018, s. 99 – 118. 44 BADIOU, A.: The Rebirth of History: Times of Riots and Uprisings. London, New York: Verso, 2012. 24 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

port pracovných miest a privatizácia verejného sektora a boj proti odborom už doľahli na pracujúcu triedu a jej životný štandard. 45 Neoliberálne„pravdy“ v diskurze insitných expertov Cieľom tejto triedy„expertov“ je produkovať neoliberálnu„pravdu“ a udržia vať ju živú vo verejnom diskurze. Ani táto„pravda“ neexistuje mimo mocenských vzťahov a ani bez moci. Táto„pravda“ sa produkuje vďaka množstvu nátlakov, zá kazov či nepriamych donútení. Ten, kto má moc, má aj„pravdu“. A platí to aj nao pak, kto má„pravdu“, má spravidla aj moc. Pripomeňme, že dejiny vedenia(mini málne od stredoveku) prestávajú byť dejinami poznania, ale sú dejinami spôsobov, akými sa produkuje pravda a akým sa presadzuje norma nášho poznania ako univerzálna pravda. V súčasnosti sa už technológie pravdy nezameriavajú na po znanie objektívnej pravdy, ale pokúšajú sa ju vytvoriť a reprodukovať prostredníc tvom diskurzívnych praktík a rituálov s cieľom získať podporu verejnosti. Pravda predstavuje skôr víťazstvo, jej ovládanie než odhaľovanie či odkrývanie neznáme ho. Táto pravda má dnes bližšie k rituálom a stratégiám než k metódam, bližšie k moci a k nadvláde či podriadeniu než k subjektu poznania. 46 Žijeme v„režime pravdy“(Foucault), v ktorom platia tie inštitucionálne pravidlá, ktoré predpisujú, zakazujú a trestajú také konanie, ktoré nie je v súlade s hegemónnou neoliberálnou „pravdou“. 47 Verejný diskurz ako oblasť diskurzívneho triedneho boja v tomto zmysle nie je arénou, kde by prebiehala výmena názorov či postojov medzi rôznymi aktérmi, účastníkmi diskusie charakterizovanej rovnocennosťou, reciprocitou a transpa rentnosťou. Naopak, táto aréna je v istom zmysle paradoxne len priestorom sú perenia aktérov s rovnakými neoliberálnymi názormi, ktoré sa líšia len nepatrne v marginálnych otázkach. Ostatným spoločenským aktérom nezostáva nič iné než zmieriť sa s tým, že sú z tohto súperenia vylúčení. Neoliberálna ideológia nie je schopná artikulovať nexus medzi politickou rovnosťou a ekonomickou nerovnos 45 Pozri: HARRIS, J.: Transformace kapitalismu a meze demokracie. In: DINUŠ, P., L. HOHOŠ a M. HRUBEC(eds.): Revoluce nebo transformace? Revolúcia alebo transformácia? Praha, Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV, Ústav politických vied SAV, Filosofia, nakladatelství Filosofického ústavu AV ČR, 2014, s. 88 – 94 a HARRIS, J.: Dialektika globalizácie. Ekono mický a politický konflikt v nadnárodnom svete. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku sloven ských spisovateľov, 2016. 46 BURAJ, I.:„Režim pravdy“: pojem, štruktúra a mechanizmy jeho produkcie(Na motívy myšlienok Michela Foucaulta. In: FILOZOFIA, roč. 62, 2007, č. 7, s. 569 – 578. 47 FOUCAULT, M.: Dozerať a trestať. Zrod väzenia. Bratislava: Kalligram, 2004. PETER DAUBNER 25

ťou. Domnievame sa, že je to práve ekonomické a sociálne znevýhodnenie, ktoré bráni niektorým aktérom zúčastňovať sa verejného života a vstupovať do dis kurzívnych arén. 48 Inými slovami, extrémna nerovnosť v ekonomickej sile, ktorá existuje v súčasnej kapitalistickej spoločnosti, sa prejavuje v extrémnej nerovnosti politickej moci, ale aj moci diskurzívnej. Ako tvrdí Thomas Piketty, niet pochýb, že globálny kapitalizmus automaticky generuje neudržateľné sociálne nerovnos ti, ktoré radikálnym spôsobom podkopávajú a deformujú meritokratické hodno ty, ktoré tvoria základ demokratických spoločností. 49 „Veľ ká nerovnosť v príjmoch a bohatstve vlastná kapitalizmu umožňuje vyšším triedam, aby vo volebnom procese dominovali vďaka bohato financovanej kampani, dotovaniu nadácií, think tankov, ktoré nastoľujú politické agendy a kontrolujú rozhodujúce médiá.“ 50 Dôsledkom týchto skutočností je to, čo by sme mohli nazvať všeobecnou politi kou pravdy.„Každá spoločnosť má svoj režim pravdy, svoju všeobecnú politiku pravdy, t. j. svoje typy diskurzov, ktoré táto spoločnosť prijíma a necháva fungovať ako pravdi vé; svoje mechanizmy a inštancie umožňujúce odlíšiť pravdivé výpovede od nepravdi vých, svoj spôsob, akým sa potvrdzujú jedny a druhé; svoje techniky a postupy, neustále zdokonaľované na dosiahnutie pravdy; isté postavenie ľudí, ktorí majú za úlohu ho voriť to, čo funguje ako pravda.“ 51 Hlavným cieľom je tu vytvoriť špecifický„režim pravdy“, v ktorom sú neoliberálne dogmy považované za„sväté“, nespochybniteľ né pravdy, ktoré nemôžu byť vystavované žiadnej intelektuálnej výzve. Pri syste matickom presadzovaní a udržiavaní týchto„právd“ analytici, neoliberálni„ex perti“ spolu s mediálnymi protagonistami určujú, vyberajú, upravujú, kontrolujú informácie tak, aby slúžili vládnucej triede a jej záujmom. 52 David Graeber konštatuje, že politické štruktúry a mienkotvorné médiá sa vo všeobecnosti zhodujú v tom, že„voľný trh“,„voľný obchod“ a neobmedzovaný kapitalizmus predstavujú jediný možný smer civilizačného vývoja, jediné rieše 48 Pozri bližšie: VARGOVČÍKOVÁ, J.: Deliberativní demokracie: rozpravou za hranice liberální demokracie? In: ZNOJ, M., J. BÍBA a J. VARGOVČÍKOVÁ: Demokracie v postliberální konstelaci. Praha: Univerzita Karlova v Praze, Karolinum, 2014, s. 89 – 132. 49 PIKETTY, T.: Kapitál v 21. storočí. Bratislava: IKAR, 2015. 50 SCHWEICKART, D.: Po kapitalizme. Ekonomická demokracia. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2011, s. 170. 51 BURAJ, I.:„Režim pravdy“: pojem, štruktúra a mechanizmy jeho produkcie(Na motívy myšlienok Michela Foucaulta. In: FILOZOFIA, roč. 62, 2007, č. 7, s. 574. Pozri tiež: BURAJ, I.: Vôľa k pravde a/ko pravda. In: SZAPUOVÁ, M., M. NUHLÍČEK a M. CHABADA: Veda, spoločnosť a hodnoty. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2019, s. 224 – 242. 52 CHOMSKY, N.: Nevyhnutné ilúzie, médiá a propaganda. Bratislava: Nakladateľstvo bod zlomu, 1999. 26 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

nie akéhokoľvek ľudského problému a keď niekto v tomto ohľade vysloví nejaké pochybnosti, je okamžite považovaný jednoducho za„blázna“, ktorého odpor je možné vysvetliť prostredníctvom naivnej nevedomosti„základných princípov ekonómie“. 53 Z médií hlavného prúdu len výnimočne zaznieva skutočnosť spo chybňujúca základné koordináty neoliberalizmu, napríklad že každý rast výroby a spotreby znamená aj prehĺbenie environmentálnej devastácie planéty, zvýšenie množstva odpadu a celkového znečistenia, rovnako ako prehĺbenie dramatických klimatických zmien. 54 Princípy a pravidlá udržiavania neoliberálnej„pravdy“ Základným mechanizmom udržiavania neoliberálnej„pravdy“ aktívnej vo ve rejnom diskurze je systematické vylučovanie ostatných aktérov diskurzu, ich vy tlačenie z mediálneho a verejného priestoru.„V spoločnosti, ako je naša, poznáme, pravdaže, procedúry vylučovania. Najočividnejšou z nich je zákaz. Dobre vieme, že ne máme právo povedať všetko, že nemôžeme hovoriť o čomkoľvek za akýchkoľvek okol ností a že konečne ktokoľvek nemôžem hovoriť o čomkoľvek.“ 55 Takmer všetky oblasti diskurzu nie sú rovnako otvorené a prístupné, iné sú prísne strážené, iné sa zdajú otvorené zo všetkých strán a bez predbežných obmedzení prístupné každému ho voriacemu subjektu. 56 „Aj keď sa diskurz navonok javí ako čosi zanedbateľné, zákazy, ktorými je postihnutý, veľmi rýchlo odhaľujú jeho spätosť s túžbou a mocou. Nečudo – veď diskurz – ako nám ukázala psychoanalýza – nie je iba tým, v čom sa prejavuje (alebo skrýva) túžba: je to aj predmet túžby; veď diskurz – ako nás neprestajne učí his tória – nie je iba tým, čo vyjadruje boje a systémy nadvlády, ale aj tým, za čo a čím sa bojuje, je mocou, ktorej sa ľudia usilujú zmocniť.“ 57 Diskurzívna aréna v našich mediálnych podmienkach funguje na základe prin cípov a pravidiel, ktoré v zásade ani neumožňujú presadzovanie iných ako neolibe rálnych postojov. Systém totiž dokáže rozpoznať pre neoliberalizmus„nebezpeč ných“ diskurzívnych aktérov(zástupcovia odborov a pracujúcich, predstavitelia 53 Pozri: GRAEBER, D.: Revoluce naopak. Olomouc: Broken Books, 2014. 54 SŤAHEL, R.: Pravda a post-pravda v ére klimatických zmien. In GÁLIKOVÁ TOLNAIOVÁ, S., O. MARCHEVSKÝ a D. ŠPIRKO.(eds.): Pravda. Teoretické a praktické kontexty. Zborník vedeckých príspevkov. Bratislava: Filozofická fakulta PU v Prešove a Slovenské filozofické združenie pri SAV, 2018, s. 188 – 192. 55 FOUCAULT, M.: Rád diskurzu. Bratislava: Agora, 2006, s. 9. 56 Ibidem 57 Ibidem, s. 10. PETER DAUBNER 27

ľavicových strán a hnutí) a marginalizovať a bagatelizovať ich názory, postoje a návrhy na riešenie sociálno-ekonomických a rovnako aj environmentálnych de fektov etablovaného ekonomického systému. Cieľom je zosmiešňovanie a degra dácia pre neoliberalizmus nebezpečných a nepohodlných inštitúcií(progresívne daňové systémy, environmentálne dane, strategické podniky, štátne intervencie atď.) a dehonestácia a diskreditácia osôb, ktoré ešte nepodľahli neoliberálnej in doktrinácii. 58 Vylučovanie z verejného diskurzu aktérov s iným ako neoliberálnym názorom na sociálno-ekonomické témy išlo ruka v ruke s procesmi depolitizácie a dedemo kratizácie. Politické rozhodnutia boli od 80. rokov minulého storočia plazivo a po stupne presúvané na„nezávislé“ autority bez akejkoľvek demokratickej legitimi ty: centrálne banky, ratingové agentúry, vplyvné think tanky, expertné skupiny, byrokratické orgány štátnej správy a podobne. Neprekvapí, že táto fáza dedemo kratizácie bola naštartovaná paralelne s neoliberálnymi reformami, ktoré sa začali v globálnom meradle presadzovať najmä po nástupe Margaret Thatcherovej vo Veľ kej Británii a Ronalda Reagana v Spojených štátoch amerických. Naša depolitizovaná spoločnosť, ktorú Jürgen Habermas charakterizoval ako politicky neangažovanú väčšinu orientovanú na kariéru, voľnočasové aktivity a spotrebu, bola jednou z nevyhnutných podmienok, prostredníctvom ktorej bolo možné udržať legitimitu doterajších a súčasných politických a ekonomických elít. 59 Práve naša spoločnosť, podľa Habermasa, vytvorila neznesiteľnú„ezoteriku odbornosti“ a„expertného posudzovania“. Ako ďalej konštatuje Habermas:„Scien tistická sebaafirmácia môže podporovať pozitivistické pospolité vedomie, ktorého no siteľom je depolitizovaná verejnosť.“ 60 Na tej najvšeobecnejšej úrovni spočíva politic ký problém v tom, že v súčasnosti globálny kapitalizmus funguje ako conditio sine qua non a rámec tejto depolitizovanej postpolitickej situácie. 61 Moderný kult expertízy založenej na ideológii neoliberalizmu ako ideológii tr hového kapitalizmu vytvára ilúziu, že niet inej alternatívy, napriek tomu, že idea 58 Podľa Wendy Brownovej je tendencia k neoliberálnej ideológii, ktorá v západnej civilizácii pôsobí už niekoľ ko desaťročí, inherentne spätá s internacionalizáciou trhových hodnôt. Kapitalistické hodnoty neoliberalizmu prenikajú do každej sféry ľudského života bez toho, aby si to subjekt vôbec uvedomoval. Pozri BROWN, W.: Undoing the Demos: Neolibe ralism’s Stealth Revolution. Cambridge, Massachusetts, London: ZONE Books, 2015. 59 HABERMAS, J.: P roblémy legitimity v pozdním kapitalismu. Praha: Filosofia, nakladatelství Filosofického ústavu AV ČR, 2000. 60 Ibidem, s. 108. 61 DEAN, J.: Slast a politika. Žižkova politická teorie. Praha: Filosofia, 2014, s. 149. 28 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

samoregulujúceho sa trhu je sociálne a environmentálne deštrukčným koncep tom. Aj ideológia neoliberalizmu, rovnako ako akákoľvek iná ideológia, popri zjed nodušených, deformovaných, falošných alebo očividne klamlivých výpovediach obsahuje aspoň niektoré pravdivé, resp. čiastočne pravdivé tvrdenia; resp. tvrde nia, ktoré sa tak aspoň„tvária“. Na to, samozrejme, využíva najrôznejšie racionálne postupy – axiómy, argumenty, logické metódy, racionálne vysvetlenia a podobne. Neprekvapí preto, že aj ideológia neoliberalizmu, rovnako ako akákoľvek iná ide ológia, ašpiruje na status vedeckej teórie. 62 Neoliberalizmus je však ekonomickou pseudovedou bez vedeckého adekvátneho empiricko-analytického základu po dobne ako ufológia. Kým ufológia skúma neidentifikovateľné lietajúce objekty v zemskej atmosfére, neoliberálna teória skúma rovnako chimérické neviditeľné ruky trhu v globálnom hospodárstve. Hegemónia neoliberálnej ideológie a jej princípov vo verejnom diskurze Súčasťou stratégie neoliberálnej ideológie okrem iného je aj to, že vo verejnom diskurze o globálnom kapitalizme sa takmer nikdy nereflektujú jeho najhoršie de fekty a excesy, ako sú napríklad vojny, imperializmus, otroctvo, systémové krízy, brutálne vykorisťovanie, štrukturálne násilie či znečisťovanie životného prostre dia. Kapitalistický diskurz je vždy dynamický a diferencovaný. Naopak, keď sa vy sloví pojem komunizmus, v diskurze neexistuje dynamika a diferenciácia, takmer okamžite vyvstáva jeden naratív, ktorý spája tento pojem so stalinizmom, jeho čis tkami, hladomormi a gulagmi. 63 Pád sovietskeho zväzu sa zároveň prezentuje ad naunseam ako konečný dôkaz súčasného kapitalistického triumfalizmu. Kapitalistický triumfalizmus, ktorého ideológia výrazne transformuje a deter minuje náš svet, je preto brutálnejší než kapitalistický svet 19. storočia. Súčas ný kapitalizmus už totiž nemá snahu reformovať sa„pod hrozbou socializmu“. 64 62 Fundamentálny rozdiel medzi ideológiou a vedou(resp. poznaním) nie je v zásade v tom, že jedna(ideológia) klame a druhá(veda) hovorí pravdu. Tento rozdiel môže často veľmi relatívny a diferencovaný. Zásadný rozdiel v podstate spočíva v ich odlišných funkciách. Kým funkciou vedy je predovšetkým produkcia poznania, hlavnou funkciou ideológie je formovanie a manipulovanie vedomia a konania ľudí. Pozri bližšie: BURAJ, I., 2007. „Režim pravdy“: pojem, štruktúra a mechanizmy jeho produkcie(Na motívy myšlienok Michela Foucaulta. In: FILOZOFIA, roč. 62, 2007, č. 7, s. 569 – 578. 63 DEAN, J.: The Communist Horizon. London, New York: VERSO, 2012. 64 WOOD, A., W.: Karl Marx. 2nd Edition. New York, London: Routledge, 2004. PETER DAUBNER 29

Kapitalizmus sa stal nespochybniteľným rámcom nášho uvažovania.„V skutoč nosti to je, ako by nám obzor spoločenskej predstavivosti už nedovoľoval zaoberať sa myšlienkou prípadného zániku kapitalizmu preto, že akosi každý mlčky prijíma, že ka pitalizmus tu zostane naveky – kritická energia vynašla náhradný ventil v zápase za kultúrne rozdiely, ktorý necháva nedotknutú základnú homogenitu kapitalistického svetového systému.“ 65 V diskurzívnej aréne triedneho boja je otvorene neotrasiteľná homogenita glo bálneho kapitalizmu predpokladom akejkoľvek diskusie. Rovnako dôležitú úlohu zohráva koncept štátu ako„zlého vlastníka“ a imperatívy rastu(výroby, spotre by, dlhu...). V súčasnosti preto v dôsledku neoliberalizmu, procesov privatizácie, liberalizácie a deregulácie stratili predstavitelia vlny autoritárskeho populizmu kontrolu nad svojimi národnými ekonomikami, ktorá sa stala„rukojemníkom“ zahraničných investorov, medzinárodných dohôd, nadnárodných finančných transakcií a cezhraničnej mobilnej pracovnej sily. Národné štáty prišli o svoje manévrovací priestor, ktorý by im umožňoval udržiavať si aspoň zdanlivú su verenitu v ekonomických otázkach. 66 „Recept ekonomického(neo)liberalizmu na prekonanie kombinácie vysokej nezamestnanosti, inflácie a stagnácie hospodárstva je deregulácia, liberalizácia a privatizácia, inými slovami obmedzenie úloh i právo mocí, a teda aj možností štátu. Práve tie sa totiž označujú ako prekážky hospodár skeho rastu.“ 67 Kľúčové je odstránenie všetkých(sociálnych, právnych, environmentálnych) prekážok, ktoré tlmia hospodársky rast, a teda akumuláciu kapitálu. Hlavným cie ľom tejto akumulácie je generovať finančné bohatstvo a prostriedkom je následne cyklus opätovného návratu tohto bohatstva späť na„finančné trhy“. Kapitálové zisky, nech to znie akokoľvek absurdne, sú považované za motor ekonomického rastu. Virtuálne peniaze produkované na„finančných trhoch“ nemožno chápať inak ako prejav odmaterializovaného bohatstva. Kríza je spojená s každodennos ťou globálneho kapitalizmu, nemožno ju interpretovať tak, ako je to vo verejnom diskurze bežné, a to, že je dôsledkom„nevyváženej“ adaptability smerujúcej k opä 65 ŽIŽEK, S.: Nepolapitelný subjekt. Chybějící střed politické ontologie. Chomutov: L. Marek, 2007, s. 235. 66 APPADURAI, A.: Únava z demokracie. In: GEISELBERGER, Heinrich(ed.): Velký regres. Mezinárodní rozprava o duchovní situaci dneška. Praha: Rybka Publishers, 2017, s. 13 – 30. 67 SŤAHEL, R.: Opakuje súčasná globalizácia chyby tej minulej?. In: ANDREÁNSKY, E.(ed.): Filozofia v kontexte globalizujúceho sa sveta. Bratislava: Vydavateľstvo IRIS, 2006, s. 135 – 136. 30 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

tovnej stabilizácii, integrácii a k prosperite más. 68 Na záver je potrebné si pripomenúť to, čo sme už uviedli. V našej(kritickej) per spektíve analýzy diskurzu vystupuje diskurz ako inherentná súčasť sociálnych procesov. Kritická diskurzívna analýza interpretuje diskurz, resp. používanie ja zyka v reči a písme, ako formu sociálnej praxe.„To znamená, že diskurz je sociálne konštitutívny a zároveň sociálne podmienený.(...) Je konštitutívny v tom zmysle, že pomáha udržiavať a reprodukovať sociálny status quo aj v tom zmysle, že prispieva k jeho transformácii. Svojimi sociálnymi účinkami nastoľuje diskurz závažné mocen ské otázky.“ 69 Záver Je snáď takmer nemožné prehliadať symptómy krízy neoliberálneho kapitaliz mu a rovnako dôsledky tejto krízy. Napriek tomu majú, z nejakých ťažko pochopi teľných dôvodov, neoliberáli vo verejnom priestore hegemónne postavenie. Prav depodobne práve preto musíme v súčasnosti čeliť národným vládam autoritárskej a neoliberálnej pravice, ktoré, aj napriek sporadickému odporu verejnosti, tvrdošij ne presadzujú neoliberálne reformy, demontujú sociálny štát a útočia na v minu losti získané sociálne práva pracujúcich. Neoliberáli majú signifikantne významný podiel na volebných úspechoch populizmu autoritárskej pravice a presakovaní ich slovníka do verejného diskurzu. Neoliberalizmus presadzovaný našimi lokálnymi„expertmi“ predstavuje hlbo ký omyl, ktorý naplno odhalila aj pandémia koronavírusu. Naše spoločenské for mácie sa budú musieť v dohľadnej dobe radikálne transformovať. Súčasnú pandé miu nemôžeme vnímať len ako jednu z mnohých epizód ľudskej civilizácie, nech jej dôsledky budú akokoľvek dramatické. Ekonómovia si musia konečne uvedomiť, že slepá viera v samoúčelný ekonomický rast, viera vo voľný trh, politika laissez faire s naivným heslom„menej štátu, nízke dane“ a insitná viera v efekt trickle-down (presakovanie bohatstva od bohatých k chudobným), spolu s predstavou, že bez precedentné využívanie fosílnych zdrojov je v podstate neškodné a užitočné, sú nebezpečné, deštruktívne a v súčasnom stave planéty neudržateľné. Naše intervencie do planetárneho systému sú enormné a pre Zem neznesiteľné 68 Pozri bližšie: SUŠA, O.: Krize, Globální civilizace, rizika a transformace. In: DINUŠ, P., L. HOHOŠ. a M. HRUBEC(eds.): Revoluce nebo transformace? Revolúcia alebo transformácia? Praha, Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV, Ústav politických vied SAV, Filosofia, naklada telství Filosofického ústavu AV ČR, 2014, s. 29 – 50. 69 FAIRCLOUGH, N. a R. WODAK: Critical discourse analysis. In: VAN DIJK, T.(ed.): Discourse Studies: A Multidisciplinary Introduction. Vol. 2. London: Sage, 1997, s. 258. PETER DAUBNER 31

a v konečnom dôsledku deštruktívne a pre ľudstvo sebazničujúce. Spôsob nášho života, naša životná stratégia, aby som použil pojem zo slovníka kritickej environ mentálnej filozofie, je neudržateľná, a to po environmentálnej, politickej, ekono mickej a aj sociálnej stránke. Dramatické ekologické a sociálne problémy ľudstva ako celku sú dnes na planéte prítomné preto, že globálna populácia uverila tomu, že štátne intervencie a regulácie je potrebné odstrániť všade tam, kde sa to len dá. Neoliberálni„experti“ v tejto krajine produkujú svoje neoliberálne účelové „pravdy“ založené na dogmách neoliberálnej ekonómie, ktoré reflektujú partiku lárne záujmy bohatých a vládnucej triedy. Tieto„pravdy“ vypĺňajú verejný priestor takmer bez akejkoľvek alternatívy či možnosti kritickej reflexie. To, že ovplyvňujú verejnú mienku a politické, a teda aj volebné preferencie voličov snáď ani nie je potrebné pripomínať. Nie je však našou morálnou„povinnosťou“ hovoriť skutočnú pravdu bez toho, aby sme presadzovali partikulárne záujmy niekoho iného? Pravdepodobne áno. Je to našou povinnosťou vo vzťahu k iným, vzhľadom na verejnú mienku, aj na at mosféru, ktorá panuje v našej spoločnosti. Je to dôležité okrem iného aj vzhľadom na stav a osud demokracie. Rovnako aj pre nás je enormne dôležité, či a v koho pro spech prehovárame, resp. hovoríme a presadzujeme pravdu. Pravda je totiž jeden z konštitutívnych prvkov ľudskej identity. 70 Na jazyk sa teraz natíska otázka: Malo vôbec nejaký zmysel napísať tento text? Aký vplyv asi tak majú kontemplácie ľavicových akademikov slovenskej prove niencie o sociálne spravodlivejšej spoločnosti v kontraste s prostriedkami, mocou a vplyvom rôznych insitných„expertov“, bankových analytikov a komentátorov, podľa ktorých všetky problémy ľudskej civilizácie vyrieši trh? Zdá sa, že ľavica sa u nás, ale aj v celej v Európe ocitla v akejsi slepej uličke. Ľavica je totiž v súčasnosti odkázaná len na to, že popisuje a reaguje na realitu, ktorú vytvára pravica. Pravica s prehľadom okupuje celý„horizont mysliteľného“, nastavuje limity a hranice ve rejného diskurzu a kontroluje logiku spoločenského priestoru ako takého. Literatúra APPADURAI, A.: Únava z demokracie. In: GEISELBERGER, H.(ed.): V elký regres. Mezinárodní rozprava o duchovní situaci dneška. Praha: Rybka Publishers, 2017, s. 13 – 30. 70 BURAJ, I.:„Režim pravdy“: pojem, štruktúra a mechanizmy jeho produkcie(Na motívy myšlienok Michela Foucaulta. In: FILOZOFIA, roč. 62, 2007, č. 7, s. 569 – 578. 32 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

BADIOU, A.: The Rebirth of History: Times of Riots and Uprisings. London, New York: Verso, 2012. BALIBAR, É.: Násilí a civilita. Praha: Rybka Publishers, 2017. BARŠA P. a O. CÍSAŘ: Levice v postrevoluční době. Občanská společnost a nová sociál ní hnutí v radikální politické teorii 20. století. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury, 2004. BROWN, W.: Undoing the Demos: Neoliberalism’s Stealth Revolution. Cambridge, Massachusetts, London: ZONE Books, 2015. BURAJ, I.:„Režim pravdy“: pojem, štruktúra a mechanizmy jeho produkcie(Na motívy myšlienok Michela Foucaulta. In: FILOZOFIA, roč. 62, 2007, č. 7, s. 569 – 578. BURAJ, I.: Vôľa k pravde a/ko pravda. In: SZAPUOVÁ, M., M. NUHLÍČEK a M. CHA BADA: Veda, spoločnosť a hodnoty. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratisla ve, 2019, s. 224 – 242. CINGEROVÁ, N. a K. MOTYKOVÁ: Úvod do diskurzívnej analýzy. Vysokoškolská učebnica. Bratislava: Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, 2017. CINGEROVÁ, N.: Prázdne označujúce ako organizácia diskurzu v teórii E. Laclau a Ch. Mouffovej. In: ŠTEFANČÍK, Radoslav(ed.): Jazyk a politika. Na pomedzí ling vistiky a politológie. Bratislava: EKONÓM, 2016, s. 65 – 78. DAUBNER, P.: Budúcnosť pracujúcej triedy v ére globálneho kapitalizmu. In: DAUBNER, P.(ed.): Budúcnosť Európy: Cesta k post-kapitalizmu? Bratislava: Občian ske združenie POLE, 2018, s. 99 – 118. DAUBNER, P.: Kríza globálneho kapitalizmu a jej symptómy. In: DAUBNER, P. Metastázy globálneho kapitalizmu. Dialógy s ľavicovými intelektuálmi. Martin: Vyda vateľstvo Matice Slovenskej, 2017, s. 7 – 20. DEAN, J.: Democracy and Other Neoliberal Fantasies. Communicative Capitalism and Left Politics. Durham, London: Duke University Press, 2009. DEAN, J.: The Communist Horizon. London, New York: VERSO, 2012. DEAN, J.: Slast a politika. Žižkova politická teorie. Praha: Filosofia, 2014. DINUŠ, P.: Politika bez masky. Príspevok k politickému diskurzu na Slovensku po roku 1989. Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV, Ústav politických vied SAV, 2015. FAIRCLOUGH, N. a R. WODAK: Critical discourse analysis. In: VAN DIJK, T.(ed.): Discourse Studies: A Multidisciplinary Introduction. Vol. 2. London: Sage, 1997, s. 258 – 284. PETER DAUBNER 33

FOUCAULT, M.: Dozerať a trestať. Zrod väzenia. Bratislava: Kalligram, 2004. FOUCAULT, M.: Rád diskurzu. Bratislava: Agora, 2006. GRAEBER, D.: Revoluce naopak. Olomouc: Broken Books, 2014. HABERMAS, J.: Problémy legitimity v pozdním kapitalismu. Praha: Filosofia, nakla datelství Filosofického ústavu AV ČR, 2000. HARRIS, J.: Dialektika globalizácie. Ekonomický a politický konflikt v nadnárodnom svete. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2016. HARRIS, J.: Transformace kapitalismu a meze demokracie. In: DINUŠ, P., L. HO HOŠ a M. HRUBEC(eds.): Revoluce nebo transformace? Revolúcia alebo transfor mácia? Praha, Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV, Ústav politických vied SAV, Filosofia, nakladatelství Filosofického ústavu AV ČR, 2014, s. 88 – 94. HAUSER, M.: Kapitalismus jako zombie neboli Proč žijeme ve světě přízraků. Praha: Rybka Publishers, 2012. CHOMSKY, N.: Nevyhnutné ilúzie, médiá a propaganda. Bratislava: Nakladateľstvo bod zlomu, 1999. LACLAU, E. a Ch. MOUFFE: Hegemonie a socialistická strategie. Za radikálně demo kratickou politiku. Praha: Karolinum, 2014. LIST, Ch. a L. VALENTINI: The Methodology of Political Theory. In: CAPPELEN, H., T. S. GENDLER a J. HAWTHORNE(eds.): The Oxford Handbook of Philosophical Methodology. Oxford: Oxford University Press, 2016, s. 525 – 553. MASON, P.: Překonávání strachu ze svobody. In: GEISELBERGER, H.(ed.): Velký regres. Mezinárodní rozprava o duchovní situaci dneška. Praha: Rybka Publishers, 2017, s. 121 – 144. PEFFER, R., G.: Marxizmus, morálka a sociálna spravodlivosť. Bratislava: Vydavateľ stvo spolku slovenských spisovateľov, 2014. PIKETTY, T.: Kapitál v 21. storočí. Bratislava: IKAR, 2015. SCHWEICKART, D.: P o kapitalizme. Ekonomická demokracia. Bratislava: Vydavateľ stvo Spolku slovenských spisovateľov, 2011. SKLAIR, L.: Námesačne antropocénom. In: Philosophica Critica, roč. 4, č. 2, 2018, s. 61 – 72. SŤAHEL, R.: Opakuje súčasná globalizácia chyby tej minulej?. In: ANDREÁNSKY, E. (ed.): Filozofia v kontexte globalizujúceho sa sveta. Bratislava: Vydavateľstvo IRIS, 2006, s. 133 – 138. SŤAHEL, R.: Pravda a post-pravda v ére klimatických zmien. In GÁLIKOVÁ TOL NAIOVÁ, S., O. MARCHEVSKÝ a D. ŠPIRKO(eds.): Pravda. Teoretické a praktické 34 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

kontexty. Zborník vedeckých príspevkov. Bratislava: Filozofická fakulta PU v Pre šove a Slovenské filozofické združenie pri SAV, 2018, s. 188 – 192. STREECK, W.: Návrat vypuzených jako začátek konce neoliberálního kapitalismu. In: GEISELBERGER, H.(ed.): Velký regres. Mezinárodní rozprava o duchovní situaci dneška. Praha: Rybka Publishers, 2017, s. 241 – 260. SUŠA, O. a R. SŤAHEL: Environmentální devastace a sociální destrukce. Praha: Filo sofia, 2016. SUŠA, O.: Krize, Globální civilizace, rizika a transformace. In: DINUŠ, P., L. HOHOŠ a M. HRUBEC(eds.): Revoluce nebo transformace? Revolúcia alebo transformácia? Praha, Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV, Ústav politických vied SAV, Filosofia, nakladatelství Filosofického ústavu AV ČR, 2014, s. 29 – 50. ŠTEFANČÍK, R. a I. DULEBOVÁ: Jazyk a politika. Jazyk politiky v konfliktnej štruktú re spoločnosti. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM, 2017. TAKÁČ, P.: Žižekova kritika liberálnej demokracie. In: Studia Politica Slovaca: časo pis pre politické vedy, najnovšie politické dejiny a medzinárodné vzťahy, 2012, 5, č. 1, s. 47. VARGOVČÍKOVÁ, J.: Deliberativní demokracie: rozpravou za hranice liberální demokracie? In: ZNOJ, M., J. BÍBA a J. VARGOVČÍKOVÁ. Demokracie v postliberální konstelaci. Praha: Univerzita Karlova v Praze, Karolinum, 2014, s. 89 – 132. WALLERSTEIN, I.: Evropský univerzalismus. Rétorika moci. Praha: SLON, 2008. WOOD, A., W.: Karl Marx. 2nd Edition. New York, London: Routledge, 2004. ŽIŽEK, S.: Nepolapitelný subjekt. Chybějící střed politické ontologie. Chomutov: L. Marek, 2007. ŽIŽEK, S.: Násilí. Praha: Rybka Publishers, 2013. PETER DAUBNER 35

Ekonomické záujmy a alternatívna realita v slovenských médiách JÁN KOŠČ In Slovak media, social and economic topics are very frequently commented upon by analysts from Slovak financial institutions and economic thinktanks, mostly eco nomic analysts, whose opinions are rarely balanced by non-neoliberal opinions. In this article, the author focuses on the background, financing and interests of neoliberal an alysts at economic institutions, focussing on the representatives of the most frequently cited thinktanks in Slovakia. The text also includes the author’s own hypotheses as to why neoliberal economic institutions are so frequently cited and in the conclusion criticism is made of selected citations of representatives and analysts of selected thinktanks that were not subjected to comparison or confrontation with other sources, or even basic verification of the published claims. Úvod V slovenských médiách sa veľmi často vyjadrujú k sociálnym i ekonomickým témam analytici slovenských finančných inštitúcií a ekonomických think tankov, pričom ide zväčša o ekonomických analytikov, ktorých pohľad je málokedy vyva žovaný inými ako neoliberálnymi názormi. Autor sa v tomto článku zameral na pozadie, financovanie, záujmy neoliberálnych analytikov ekonomických inštitú tov, pričom sa zameral na zástupcov najčastejšie citovaných think tankov na Slo vensku. Súčasťou textu sú aj autorom vytvorené hypotézy, prečo sú neoliberálne ekonomické inštitúty také citované, a v závere podrobil kritike vybrané citáty zá stupcov a analytikov neoliberálnych think tankov, ktoré sa nedočkali nielen po rovnania/konfrontácie s inými názormi, ale ani základného overovania publiko vaných tvrdení. Financovanie Kanadský matematik zaoberajúci sa modelmi v oblasti finančníctva a ekonómie David Orrel tvrdí, že„súčasná mainstreamová(ekonomická, pozn: autor) teória je naozaj hlúpa“ 71 a zároveň na túto tému polemizoval:„Ako je možné, že stále domi 71 CHLUPATÝ, R.: Soumrak Homo economicus. Tomáš Sedláček& David Orrel. Praha: 65. pole, 2012. s. 68. 36 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

nuje? Predsa to nie je len preto, že jej zástancovia sú skvelí rečníci. Potom som si uvedo mil, že je jednoducho potrebné sledovať peniaze.“ 72 Slovenským mainstreamovým médiám chýba kritický pohľad na záujmy a pozadie týchto analytikov. U analytikov finančných inštitúcii sú záujmy a finan covanie viac-menej ihneď jasné, horšie je to s analytikmi rôznych think tankov, ktorých financovanie je málokedy jasné. Z najcitovanejších think tankov na Slo vensku, ktorými sú INEKO, INESS, M. E. S. A. 10, Nadácia F. A. Hayeka, len INEKO pravidelne zverejňuje svoje financovanie 73 . Financovanie ostatných je zahalené tajomstvom, ktoré občas býva poodhalené, ako v prípade INESS, kde sa podarilo zistiť, že niektoré ich projekty financuje finančná skupina PENTA a Republiková únia zamestnávateľov 74 , pričom spoločník PENTY bol roky riaditeľom INESS 75 . Ta kéto financovanie prirodzene vyvoláva otázky o výstupoch tohto inštitútu, keďže INESS sa často vyjadruje k témam, ktoré súvisia s aktivitami PENTY(napr. v zdra votníctve) a pracovného trhu. Samotné financovanie, keby bol pri ich výstupoch priznaný konflikt záujmov, by nebol tým najpodstatnejším problémom, no keď tieto inštitúty taja svoje financovanie a zároveň nepriznávajú svoje konflikty záuj mov, potom vyvolávajú oprávnené podozrenia z toho, že nie sú nezávislými, ale ide o tzv. frontové organizácie 76 . Problémom je aj skutočnosť, že druhá strana názorového spektra je slabo organi zovaná, prípadne vôbec neexistuje 77 , alebo jej prístup do médií a tým aj do verejnej debaty je limitovaný nedostatkom financií, ktorým neoliberálne think tanky ne 72 Ibidem a ORREL, D.: Economyths: 11 Ways That Economics Gets it Wrong. New York City: Icon Books and John Wiley& Sons, 2017. 73 DUBÉCI, M. et al.(eds.): Svet podľa Filka. Bratislava: Slovart, 2016. a DUBÉCI, M.: Kto platí najcitovanejších expertov v našich médiách.[online] Bratislava: Petit Press, 2007.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://spw.blog.sme.sk/c/86521/Kto-plati-najcitovanejsichexpertov-v-nasich-mediach.html a BENEDIKOVIČOVÁ, M. a M. MIHALIKOVÁ: Penta platí konzervatívcov aj zdravotníkov.[online] Bratislava: Petit press, 2012.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://domov.sme.sk/c/6229557/penta-plati-konzervativcov-ajzdravotnikov.html. 74 O MÉDIÁCH: Hríb: Nie je pravda, že Penta financuje.týždeň.[online] Bratislava: O médiách, 2014.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.omediach.com/tlac/item/5255-hribnie-je-pravda-ze-penta-financuje-tyzde%c5%88. 75 DUBÉCI, M. et al.(eds.): Svet podľa Filka. Bratislava: Slovart, 2016. 76 ALTERMAN, E.: America’s Political Class under Fire: The Twentieth Century’s Great Culture War. By David A. Horowitz.(New York: Routledge, 2003. xii, 290 pp. 0-415-94691-3.), Journal of American History, Volume 91, Issue 3, December 2004, Page 1103 77 DRAXLER, J.: Think tanky.[online] Bratislava: Petit press, 2007.[cit. 2020.04.22.] Dostup né: https://draxler.blog.sme.sk/c/109448/Think-tanky.html. JÁN KOŠČ 37

trpia 78 . David Orrel k tomu hovorí, že:„Kto z toho profituje? Percento, promile, de satina promile miliardárov, ktorí sa nachádzajú na vrchole reťazca. Títo tak celkom pochopiteľne nemajú záujem niečo na súčasnej viere v modernú ekonómiu meniť. A mladí múdri ľudia, ktorí by mohli diery v súčasnom mainstreame odhaliť? Stráž covia súčasných poriadkov robia všetko preto, aby ich čo najskôr dostali na svoju stra nu.“ 79 Podľa neho je problémom práve táto disproporcia vo financovaní súčasnej ekonomickej debaty:„... finančné inštitúcie alebo think tanky propagujúce konkrétnu ekonomickú teóriu ponúkajú veľmi slušné peniaze výmenou za lojalitu.“ 80 Túto jednorozmernosť verejnej debaty kritizuje aj slovenský bezpečnostný ana lytik a politik Dubéci, ktorý podrobil kritike projekt think tanku INESS s názvom Cena štátu 81 :„Na efektivitu verejných služieb sa dá pozerať mnohými spôsobmi. Mali by sme si definovať ciele našich verejných programov(znižovať kriminalitu, predlžo vať priemernú dĺžku života) a potom sa pozerať na ich výkonnosť. Darí sa im to dosa hovať? Prinášajú investované peniaze výsledky? Rovnako je veľmi nápomocné, keď sa pozrieme, ako fungujú verejné služby v podobných krajinách ako Slovensko. Darí sa im za rovnaký peniaz dosiahnuť lepší výkon? Až v tomto bode sa môžeme reálne baviť o mrhaní, neefektivite alebo ich celkovej štruktúre 82 .“ INESS svojím projektom len vy stavuje virtuálny bloček za fungovanie štátu, ale nedáva odpovede na otázky, ‚čo za tieto peniaze dostávame?‘; ‚ako efektívne sú použité?‘ a ‚kto má zaplatiť prevádzku štátu?‘. Dubéci na základe týchto nezodpovedaných otázok tvrdí, že„žiaľ, pokým tieto dáta nemáme, je zverejňovanie takýchto bločkov hlavne ideologicky silne podfarbe nou kampaňou podporujúcou zmenšovanie štátu. Čo je úplne legitímne a OK, len je to dobré priznať. Táto jednorozmernosť sa, žiaľ, dostáva aj do širšej politicko-makroeko nomickej debaty. Odpoveď zmenšujme štát, lebo to nevie robiť, je v situácii, keď nám chýbajú základné dáta a rozumné postupy na jeho skúmanie, intelektuálne nepoctivá alebo mimoriadne ideologická“ 83 . 78 CHLUPATÝ, R.: Soumrak Homo economicus. Tomáš Sedláček& David Orrel. Praha: 65. pole, 2012. s. 68. 79 Ibidem, s. 69. 80 Ibidem, s. 69. 81 INESS: Cena štátu.[online] Bratislava: Iness, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https:// cenastatu.sk/. 82 DUBÉCI, M.: Cena štátu: zlá odpoveď na zlú otázku.[online] Bratislava: Petit press, 2016. [cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://dennikn.sk/blog/422780/cena-statu-zla-odpovedna-zlu-otazku/. 83 Ibidem 38 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

Podobne ako„cena štátu“ sa dajú kritizovať aj ďalšie projekty neoliberálnych in štitútov, ako„Deň daňovej slobody“ 84 ,„Byrokratický index“ 85 ,„Reformná vláda“ 86 , „Cena zamestnanca“ 87 ,„Ekonomická olympiáda“ 88 ,„Paying Taxes“ 89 , ktoré ponúka jú len akýsi výrez reality bez uvedenia do kontextu, a ich snahou je za každú cenu ukázať štát ako zlého správcu verejných vecí a v prípade ekonomickej olympiády ide dokonca o celkom úspešný príbeh indoktrinácie stredoškolákov neoliberálnou ideológiou. Samozrejme, že aj tieto pohľady sú dôležité pre verejnú diskusiu, prob lémom na Slovensku je však skutočnosť, že o týchto projektoch sa v médiách zväč ša vôbec nediskutuje – poväčšinou sa len preberajú tlačové správy, alebo vedú na túto tému absolútne nevyvážené diskusie 90 . Think tanky a médiá Práve nepriznávanie ideologických základov výstupov týchto inštitútov a vytvo renie legendy o vysokej odbornosti ich analytikov je jedným z dôvodov mediálnej dominancie neoliberálnych think tankov. Samozrejme, tento dôvod nie je jediný. Výskumy v tejto oblasti však neexistujú, a tak sa nie je možné oprieť o relevantné dáta a jednoznačne povedať, prečo média tak často citujú neoliberálnych analyti kov. Preto sa v tejto kapitole pokúsime naformulovať niekoľ ko hypotéz, ktoré by si zaslúžili seriózny výskum. a) Po roku 1989, keď došlo v Československu k zmene režimu sa postupne sta li neoliberalizmus a individualizmus dominantnými ekonomickými smermi, ktorým sa podarilo presadiť vďaka tvrdeniu, že ak sa presadia hospodárske 84 NADÁCIA F. A. HAYEKA: Deň daňovej slobody.[online] Bratislava: Nadácia F. A. Hayeka, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.hayek.sk/den-danovej-slobody-2020/. 85 INESS: Byrokratický index.[online] Bratislava: INESS, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: http://byrokratickyindex.sk. 86 GONDA, P. et al.: Reformná vláda.[online] Bratislava: Reformná vláda, 2010.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: http://www.reformnavlada.sk/home.html. 87 INESS: Cena zamestnanca.[online] Bratislava: INESS, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://iness.sk/sk/cena-zamestnanca. 88 INESS: Ekonomická olympiáda.[online] Bratislava: INESS, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostup né: https://iness.sk/sk/ekonomicka-olympiada. 89 PWC: Paying Taxes.[online] Washington: PWC a World bank, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.pwc.com/gx/en/services/tax/publications/paying-taxes-2020. html. 90 TA3: Ekonomické správy z 30. júna.[online] Bratislava: TA3, 2020.[cit. 2020.04.22.] Do stupné: https://www.ta3.com/clanok/1186845/ekonomicke-spravy-z-30-juna.html. JÁN KOŠČ 39

pravidlá washingtonského konsenzu 91 , tak dôjde k takzvanej priesakovej eko nomike(Trickle-down theory) 92 a bude to mať pozitívne dosahy na celú spo ločnosť. Slovenský prozaik a publicista Šimečka na základe výskumu ekonó mov Roosveltovho inštitútu vyvracia tieto tvrdenia:„Teória predpokladala, že deregulácia trhov a nižšie dane síce zvýšia príjmovú nerovnosť obyvateľstva, ale súčasne podporia rast ekonomiky natoľ ko, že z toho budú mať prospech všetci… Dáta však usvedčujú túto teóriu z omylu. Príjmová nerovnosť sa naozaj zvýšila, ale ekonomický rast bol pomalší ako pred nástupom neoliberalizmu – v rokoch 1950 – 1980 bol v priemere 3,9 percenta, odvtedy spomalil na priemer 2,6 per centa.“ 93 Aj napriek množstvu dát z rôznych výskumov, ako aj z empírie, kto ré usvedčujú washingtonský konsenzus a priesakovú ekonomiku z omylu, sú tieto ešte vždy populárne u slovenských neoliberálnych inštitútov, ktoré záve ry týchto politík naďalej pretláčajú do verejnej debaty ako nespochybniteľné a nevyvrátiteľné. b) Väčšina novinárov má neoliberálne názory, ktoré si osvojili na školách a v rám ci postsocialistickej individualistickej verejnej diskusie. V minulosti napríklad ekonóm Martin Filko tvrdo kritizoval kvalitu ekonomického vzdelávania na Slovensku, pričom spomínal hlavne Ekonomickú univerzitu, rovnako kriti zoval jednostranné zameranie ekonomickej teórie práve na neoliberalizmus. 94 Tieto názory, ktoré väčšina novinárov považuje za jediné správne, potrebu jú potvrdiť, a preto oslovujú analytikov, ktorí dávajú odpovede na ich otázky presne v súlade s ich ekonomickým svetonázorom. c) Analytici neoliberálnych think tankov dávajú jednoduché odpovede, ktoré na 91 STIGLITZ, J.: The Post Washington Consensus Consensus.[online] Barcelona: The Initiative for Policy Dialogue, 2004.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: http://policydialogue.org/files/ events/Stiglitz_Post_Washington_Consensus_Paper.pdf. a BIRDSALL, N. a F. FUKUYAMA. The Post-Washington Consensus.[online] Foreign Af fairs. v. 90, n. 2. p. 45-53.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: http://ebour.com.ar/pdfs/The%20 Post-Washington%20Consensus.pdf. 92 KENTON, W.: Trickle-Down Theory.[online] New York: Investopedia, 2019.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.investopedia.com/terms/t/trickledowntheory.asp. 93 KONCZAL, M. et al.: The Empirical Failures Of Neoliberalism.[online] Washington: Roose velt Institute, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://rooseveltinstitute.org/wpcontent/uploads/2020/01/RI_The-Empirical-Failures-of-Neoliberalism_brief-202001. pdf. a ŠIMEČKA, M.: Odkaz MMŠ: O zlyhaní teórie ekonomického neoliberalizmu.[online] Bratislava: DenníkN, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://e.dennikn.sk/1744968/ odkaz-mms-o-zlyhani-teorie-ekonomickeho-neoliberalizmu. 94 DUBÉCI, M. et al.(eds.): Svet podľa Filka. Bratislava: Slovart, 2016. 40 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

prvý pohľad znejú logicky a správne. Novinári na Slovensku nemajú dosta tok kapacít ani času na overovanie tvrdení rôznych expertov, a tak je bežnou praxou, že uverejnia aj zavádzajúce a klamlivé tvrdenia týchto expertov. Na Slovensku pôsobí niekoľ ko kvalitných inštitúcií, ktoré sa venujú výskumu v ekonomickej oblasti, ale aj v oblasti pracovného prostredia. Napríklad Stredo európsky inštitút pre výskum práce(CELSI), Inštitút pre výskum práce a rodiny (IVPR), Inštitút finančnej politiky(IFP) a, samozrejme, aj Slovenská akadémia vied atď., no expertom týchto inštitúcií dávajú médiá omnoho menší priestor ako napríklad neoliberálnym analytikom z INESS, či Nadácie F. A. Hayeka práve preto, že výstupy uvedených inštitúcií sú viac odborné a menej jasné ako jed noduché ideologické posolstvá neoliberálov. d) Zásadným problémom je nevyváženosť ekonomickej debaty, ktorej dôsledkom je ostrakizácia iných názorov, ako sú neoliberálne postoje. Názory s ľavicovým zameraním bývajú často označované/etiketizované ako návrat k minulému totalitnému režimu, pokusy znova znárodňovať, zbavovať majetku a otvárať gulagy. Často sa stretávame s tým, že aj názory liberálnych a pravicových eko nómov, ktoré nie sú v súlade s neoliberálnymi teóriami alebo ich kritizujú, sú neoliberálmi označované za ľavicové, čo debatu na túto tému zásadne oklieš ťuje a zjednodušuje. e) Vedecký pracovník SAV Dobeš na túto tému tiež hovorí:„Súčasné médiá majú veľ ký vplyv na zmýšľanie ľudí. Zároveň sú médiá v drvivej miere súkromne vlast nené a ich prvoradým cieľom je zvyšovanie zisku. Kombinácia toho, že majiteľ mi médií sú už z definície bohatí ľudia, a toho, že médiá do veľ kej miery závisia od inzercie súkromných firiem, znamená, že médiá sa prirodzene snažia propa govať naratív, ktorý podporuje záujmy vlastníkov.“ 95 Okrem médií v súkrom ných rukách fungujú na Slovensku aj verejnoprávne médiá, ktoré by v tomto ohľade mali prinášať viac vyvážené informácie, no ani tie si v tomto ohľade neplnia svoju rolu a neoliberálnym inštitútom ponúkajú priveľa priestoru, zväčša tiež bez vyvažovania nimi produkovaných tvrdení. Riaditeľ Filozo fického ústavu SAV Richard Sťahel sa v tejto súvislosti napríklad pýta:„Ak bude na Slovensku fungovať Nadácia K. Marxa alebo J. M. Keynesa, bude vo ve rejnoprávnych médiách dostávať možnosť prezentovať svoje ideologicky determi nované stanoviská k všetkému možnému v takom rozsahu, ako je to umožnené 95 DOBEŠ, M.: Túžba po uznaní alebo prečo chudobní bojujú za práva bohatých. In: Slavoj Žižek a kritika ideológie. Košice: POLE, 2020. s. 73. JÁN KOŠČ 41

Nadácii F. A. Hayeka?“ 96 Debata ohľadom nezávislosti novinárov sa v minu lých rokoch stala aj verejnou témou, keď finančná skupina Penta začala skupo vať médiá alebo podiely v nich. Prvým väčším impulzom mediálnej i verejnej debaty bol vstup(menšinový podiel) Penty do Petit press, vydavateľa denníka SME, keď časť redakcie odišla a založila si konkurenčný Denník N s pomocou kapitálu spolumajiteľov skupiny ESET 97 . Aktuálne sa na verejnosti prepiera jú zmeny v bývalom týždenníku TREND, kde sa veľ ká časť redakcie postavila proti zverejneniu kontroverznej reklamy platenej čínskou ambasádou, pričom majiteľ Trendu, finančná skupina Penta, reagoval prepustením veľ kej časti re dakcie. 98 Jeden z redaktorov Trendu, Peter Kapitán, sa o situácii vyjadril takto: „Dnes končím v Trende. Je to škoda, pracovalo sa mi tam dobre. Na druhej strane, nedokázal som sa nečinne prizerať tomu, ako sa tam ničia základné princípy no vinárčiny. A tak som sa voči tomu ozýval. Prišla reakcia. Bol som prepustený kvôli buričstvu(to sú skutočné slová). V podstate som na to hrdý. No to neznamená, že skloním hlavu a pokorne odídem.“ 99 V tejto súvislosti vyvstáva otázka, ako by reagovali majitelia médií, keby redaktori dávali viac priestoru iným ako ne oliberálnym názorom a na základe takejto verejnej debaty by hrozili zmeny, napríklad v daňovom mixe, v neprospech kapitálu. Pripustili by vôbec takúto diskusiu? Ak si tieto hypotézy zhrnieme, tak nám z toho vychádza„smrtiaci koktail“, kto rý iné ako neoliberálne názory z našich médií vytláča na okraj a spôsobuje nielen dominanciu jednej ekonomickej teórie, ale hlavne neschopnosť spoločnosti viesť na akúkoľvek tému skutočnú debatu na základe argumentov. Hlavne, ak je debata 96 SŤAHEL, R.: Status na facebooku.[online] Facebook, 2020.[cit. 2020.04.22.] Do stupné: https://www.facebook.com/story.php?story_fbid=3126652544021960& id=100000317340845. 97 FULMEK, A.: Bol som dlho v SME. Bratislava: Petit press, 2019. a DENNÍK N: Do Denní ka N vstúpili investori sumou 1,2 milióna eur.[online] Bratislava: Denník N, 2015.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://e.dennikn.sk/58733/dennika-n-vstupili-investorisumou-12-miliona-eur/. 98 KERNOVÁ, M.: Penta čistí redakciu Trendu, zbavila sa ľudí, ktorí sa ozvali proti zásahom zhora.[online] Bratislava: O médiách, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www. omediach.com/blog/17670-penta-cisti-redakciu-trendu-zbavila-sa-ludi-ktori-saozvali-proti-zasahom-zhora. 99 O MÉDIÁCH: Končím v Trende, bol som prepustený kvôli buričstvu, napísal odchádzajúci redaktor[online] Bratislava: O médiách, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www. omediach.com/tlac/17976-koncim-v-trende-bol-som-prepusteny-kvoli-buricstvunapisal-odchadzajuci-redaktor. 42 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

vedená len na základe ekonomických poučiek a excelovských tabuliek bez toho, aby sa brali do úvahy aj sociálne, spoločenské, filozofické a iné hľadiská, alebo aby sa do ekonomických teórií započítavali aj externality ekonomických procesov. Holandský antropológ Lujendijk skúmajúci pracovníkov bankového sektora v londýnskej City a dôsledky finančnej krízy sa vyjadril:„Je potrebné si uvedomiť, že ekonómovia neskúmajú prax, aby následne zostavovali teórie, realitu sa snažia vpra tať do svojich teórií.“ 100 Český ekonóm, akademik a makroekonóm ČSOB Sedláček sa o moci ekonómov nad spoločenskou debatou vyjadril takto:„Beda národu, ktorý bez výhrad počúva ekonómov. Podľa mňa by sa k ekonómom a ďalším expertným skupinám malo pristu povať ako k náboženským minoritám. Mali by sa ochraňovať, mali by mať právo na slobodné vyjadrenie svojho názoru, ale vždy, keď hovoria, je potrebné brať ich názory a návrhy s istým odstupom, počítať s istou rezervou.“ 101 Virtuálna realita ekonomických analytikov Analytici ekonomických think tankov, ktorí dominujú mediálnej i verejnej dis kusii, svojím prístupom nielen vytláčajú iné názory za okraj, ale ak sa nejaké ob javia, tak ich buď ostrakizujú ako tých, čo nechápu základné ekonomické poučky, alebo svojich oponentov nazývajú pejoratívnymi názvami. Ako príklad obidvoch prístupov si uvedieme znenie facebookového statusu analytika INESS Róberta Chovanculiaka: „Ekonomický Zem a Vek Pracujúca chudoba(z ktorej čerpajú naši progresívci pri ná vrhoch zákonov) narazil na klasický„paradox“ ceny vody a diamantov. Ako je možné, že voda je taká lacná a pritom by sme bez nej všetci vymreli, na rozdiel od takých dia mantov, ktoré sú extrémne drahé a pritom ich na prežitie vôbec nepotrebujeme. Ne chcem im kaziť zážitok z intelektuálneho objavovania, len naznačím, že prvá lekcia základov ekonómie im prinesie naozaj vysoký hraničný úžitok a nám ostatným vysokú pozitívnu externalitu.“ 102 Tento status bol reakciou na facebookový príspevok OZ Pracujúca chudoba 100 CHLUPATÝ, R.: Kafkonomie z boží vůle bankéř. Tomáš Sedláček& Joris Luyendijk. Praha: 65. Pole, 2018. s. 45. 101 Ibidem, s. 97. 102 CHOVANCULIAK. R.: Status na Facebooku.[online] Facebook, 2019.[cit. 2020.04.22.] Do stupné: https://www.facebook.com/robert.chovanculiak/posts/10219910979953437. JÁN KOŠČ 43

s citátom Davida Graebera, profesora ekonomickej antropológie na London School of Economics(LSE) o takzvaných Bullshit Joboch 103 . Nazvať oponenta, OZ Pracujúca chudoba, ekonomickým„Zem a Vek“(konšpi račný časopis) je klasickou manipuláciou, keď nie sú dôležité skutočné argumenty, ale argumenty ad hominem, ktorých úlohou je odpútať pozornosť od podstaty de baty. Zvlášť pikantný na tom je fakt, že pôvodný status bol len citáciou uznávané ho odborníka, s ktorým nemusí analytik INESS súhlasiť, no odbiť ho narážkou na „klasický ekonomický paradox“ a onálepkovaním ako konšpirátora je pod akúkoľ vek úroveň slušnej debaty. V roku 2014 nemecká vláda definitívne prijala zákon, ktorý zaviedol od 1. janu ára 2015 plošnú minimálnu mzdu a tento fakt nemohol ujsť pozornosti analytika INESS Martina Vlachynského, ktorý sa vyjadril:„Tak ako všade inde, negatívne do sahy bude mať minimálna mzda aj v Nemecku. Pod touto mzdovou úrovňou pracuje v Nemecku pomerne dosť ľudí a zákon pre nich znamená zlé časy.“ 104 Toto tvrdenie zodpovedalo ideologickým postojom, ktoré dlhodobo hlása INESS a jeho analyti ci. Realita však ukázala, že to tak nie je. Aj napriek zavedeniu minimálnej mzdy v Nemecku nedošlo od roku 2015 do roku 2020 k žiadnym zlým časom a počas ce lej tejto doby nezamestnanosť postupne klesala až na rekordne nízke čísla. 105 Zástupcovia INESS však nepoužívajú len nepodložené tvrdenia, ktoré vychádza jú z ich ideologického zamerania. Už spomínaný analytik think tanku INESS Róbert Chovanculiak vo svojom ko mentári v roku 2017 tvrdil:„Podľa zistení štúdie tak minimálna mzda pripravuje o podnikanie a prácu predovšetkým menej produktívnych podnikateľov a zamestnan cov(tak ako to predpokladá aj teória), brzdí vytváranie nových pracovných miest 103 GRAEBER, D.: Bullshit Jobs. Londýn: Allen Lane, 2018. a GRAEBER, D.: O fenoméne„Bulšit džobov“.[online] Bratislava: FEMINIST.FYI, 2018. 104 VLACHYNSKÝ, M.: Minimálna mzda v Nemecku.[online] Bratislava: INESS, 2014.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://iness.sk/sk/stranka/9456-Minimalna-mzda-v-Nemecku. 105 EUROSTAT: Unemployment rate- annual data[online] Brusel: Eurostat, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table& init=1&language=en&pcode=tipsun20&plugin=1 a HERZOG-STEIN, A. et al.: Mindestlohn: deutliche erhöhung sinnvoll zur stärkung der nachfrage – forscher plädieren für schrittweise anhebung auf 12 euro.[online] Düsseldorf: WSI, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.boeckler.de/de/ pressemitteilungen-2675-mindestlohn-deutliche-erhohung-sinnvoll-zur-starkungder-nachfrage.htm. 44 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

a zrýchľuje zánik reštaurácií.“ 106 Tieto závery urobil na základe vtedy vydanej ve deckej práce z Harvardu 107 , ktorá skúmala vplyv zvyšovania minimálnej mzdy na zatváranie a otváranie reštaurácií, vychádzajúc dát z mobilnej aplikácie Yelp, urče nej na hodnotenie reštaurácií zákazníkmi. Závery tejto práce si analytik Chovanculiak prispôsobil svojmu videniu sveta a závery samotnej práce hrubo dezinterpretoval. Autori ním„citovanej“ práce ex plicitne uviedli, že z aktuálnych dát„nie je jasné, aký má minimálna mzda vplyv na zamestnanosť v reštauráciách“ 108 , pričom autori uvádzajú, že tento vplyv odporúča jú ešte preskúmať a sami sa odvolávajú len na ďalšie dovtedajšie výskumy, ktoré buď nenašli žiaden vplyv na zamestnanosť, alebo nenašli žiaden signifikantný vplyv na zamestnanosť. Analytik INESS si akosi zabudol klásť ďalšie otázky, ktorých zod povedanie by mu umožnilo pochopiť samotnú prácu z Harvardu, ako aj situáciu reštaurácií po zvýšení minimálnej mzdy. Prečo majú skrachované reštaurácie zle hodnotenie? Aký majú schopný manažment? Alebo či dôvodom krachu nie je ani tak zvýšenie minimálnej mzdy, ako skôr nedostatok zákazníkov. Toto potvrdzuje aj nízke hodnotenie v aplikácii YELP – ak majú zákazníci zlé skúsenosti so služba mi nejakej prevádzky, tak sa tam už nabudúce pravdepodobne neukážu. Takisto si nekladie otázku, či za zatvorením prevádzky nie je biznismodel založený namiesto na konkurencieschopnosti prostredníctvom kvality, na politike mizerných miezd a nakoniec neodpovedal ani na otázku, či zamestnanci skrachovanej reštaurácie sú odsúdení na nezamestnanosť, alebo či si nájdu miesto u konkurencie, prípadne v inom sektore. Rovnako sa pokúsil dezinterpretovať zistenie výskumníkov o po diele zavretých reštaurácií a zvýšenej pravdepodobnosti, že skrachujú, ak sa zvýši minimálna mzda o desatinu. Väčšiu pravdepodobnosť krachu výskumníci zistili len pri tých reštauráciách, ktoré vykazovali nízke hodnotenia zákazníkov, a záro veň autori v práci jasne uviedli, že majitelia týchto reštaurácií majú priestor na zvýšenie kvality i cien. 109 Rovnako pri uvádzaní podielu každoročne skrachova ných reštaurácií v skúmanom regióne zabudol akosi porovnať medziročné zmeny podľa rokov, kedy bola, resp. nebola zvýšená minimálna mzda a taktiež ani názna 106 CHOVANCULIAK, R.: Kto ostane hladný, keď sa zvýši minimálna mzda?[online] Bratislava: Petitpress, 2017.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://komentare.sme. sk/c/20529236/kto-ostane-hladny-ked-sa-zvysi-minimalna-mzda.html. 107 LUCA, D. L. a M. LUCA: Survival of the Fittest: The Impact of the Minimum Wage on Firm Exit. [online] Harvard Business School Working Paper, No. 17-088, April 2017.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://dash.harvard.edu/bitstream/handle/1/33111775/17-088.pdf. 108 Ibidem, s. 18. 109 Ibidem, s. 4, 14-15. JÁN KOŠČ 45

kom nespomenul, že koniec podniku je normálnou súčasťou ekonomického cyklu, pričom dôvody zrušenia/krachu podniku sú rôzne a určite nejde výlučne o zvyšo vanie minimálnej mzdy. V súvislosti s minimálnou mzdou používajú neoliberálni analytici okrem ide ologických postojov a zavádzaní aj argumenty typu„slamený strašiak“. Ako prí klad si uvedieme citát nobelistu Buchanana z publikácie vydanej INESS:„Presne tak ako by žiadny fyzik netvrdil, že ,voda tečie hore kopcom‘, žiadny ekonóm so štipkou rešpektu voči samému sebe by netvrdil, že zvyšovanie minimálnej mzdy vedie k vyššej zamestnanosti. Takéto tvrdenie, pokiaľ by bolo myslené seriózne, by bolo ekvivalentné k popieraniu akéhokoľvek vedeckého obsahu ekonómie, a tým pádom aj k tvrdeniu, že ekonómovia nie sú ničím iným než obhajcami ideologických záujmov.“ 110 S týmto citátom je, samozrejme, možné polemizovať a s poslednou vetou vrelo súhlasiť 111 , no podstatné je niečo iné. Jeho„argumentačná platnosť“ je použitá na tvrdenie, ktoré nikto relevantný netvrdí. Nikto príčetný netvrdí, že ak budeme do nekonečna zvyšovať minimálnu mzdu, tak nám automatický porastie zamestna nosť, takáto kauzalita predsa neexistuje. Súčasná ekonómia sa prikláňa k názoru, že primerané zvyšovanie minimálnej mzdy nezvyšuje nezamestnanosť. 112 Bývalý minister financií SR Mikloš(zakladateľ think tanku M.E.S.A. 10) vo svo jom komentári tvrdí:„Zvyšovanie(o to viac neadekvátne zvyšovanie) minimálnej mzdy vedie k rastu nezamestnanosti celkovo, špeciálne však medzi tými najmenej kva lifikovanými, teda najviac zraniteľnými. Zhoduje sa na tom veľ ká väčšina ekonómov, zďaleka nielen pravicových alebo liberálnych. Napríklad ľavicový nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Paul Krugman to povedal jasne: ,Aký je efekt zvýšenia minimálnej 110 CHOVANCULIAK, R.: Čo(ne)vieme o minimálnej mzde.[online] Bratislava: INESS, 2019. s. 1. [cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.iness.sk/sites/default/files/documents/pdf/ INT/2019/int_3-2019_minimalka.pdf. 111 SEDLÁČEK, T.: Ekonomie dobra a zla. Praha: 65. pole, 2017. 112 DRAHOKOUPIL, J.: What role can minimum wages play in overcoming the low-wage model in central and eastern Europe?[online] Brusel: ETUI, 2016.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.etui.org/content/download/24643/227080/file/WP+2016.09+ Minimum+wages+low+wage+model+CEE+Drahokoupil+Web+version.pdf. a KOŠČ, J. a M. KURUC: Mýty a fakty o zvyšovaní minimálnej mzdy na Slovensku.[online] Bratislava: OZ Pracujúca chudoba, 2019.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: http://www.pracujucachudo ba.sk/publikacie/myty-a-fakty-o-vplyvoch-zvysovania-minimalnej-mzdy a MYANT, M.: Unit labour costs: no argument for low wages in eastern and central Europe.[online] Brusel: ETUI, 2016.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.etui.org/publications/workingpapers/unit-labour-costs-no-argument-for-low-wages-in-eastern-and-central-europe. 46 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

mzdy? Každý študent ekonómie pozná odpoveď – vyššia mzda(minimálna) znižuje do pyt po práci, a teda vedie k nezamestnanosti.‘“ 113 Ivan Mikloš, ktorý je na neoliberálnej scéne považovaný za jedného z najlepších ekonómov na Slovensku, použil v tomto prípade citát Paula Krugmana z roku 1998, kedy bol na základe dovtedajšej ekonomickej teórie presvedčený o pravdivosti svoj ho výroku. Paul Krugman však následne zmenil názor 114 aj na základe výskumu, ktorý publikovali v roku 1994 Alan Krueger a David Card 115 a následne, aj napriek spochybňovaniu tejto práce a napádaniu za nevhodnú metodológiu 116 , sa k tomuto záveru postupne prikláňalo čoraz viac ekonómov na základe množstva následných výskumov a empírie 117 . Alan Krueger v rozhovore s odporcom inštitútu minimál nej mzdy českým ekonómom Lukášom Kovandom povedal o prelomovom výsku me:„Touto štúdiou sme pôvodne chceli potvrdiť – pomocou sofistikovanejších metód – vtedy konvenčný záver. Teda, že zvýšenie minimálnej mzdy zvyšuje nezamestnanosť. Paradoxne sme však zistili pravý opak. Myslím, že aj pod vplyvom tejto štúdie nastáva 113 MIKLOŠ, I.: Panel expertov: 20 top ekonómov o tom, ako uvažovať o minimálnej mzde. [online] Bratislava: DenníkN, 2019.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://e.dennikn. sk/1575577/panel-expertov-20-top-ekonomov-o-tom-ako-uvazovat-o-minimalnejmzde/. 114 PERRY, M.: Paul Krugman on the minimum wage: 1998 vs. 2015.[online] Washington: American Enterprise Institute, 2015.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.aei.org/ carpe-diem/paul-krugman-on-the-minimum-wage-1998-vs-2015/. 115 KRUEGER, A. a D. CARD: Minimum Wages and Employment: A Case Study of the Fast-Food Industry in New Jersey and Pennsylvania. The American Economic Review.[online] Vol. 84, No. 4.(Sep., 1994), pp. 772-793.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.jstor. org/stable/2118030. 116 CHOVANCULIAK, R.: Čo(ne)vieme o minimálnej mzde.[online] Bratislava: INESS, 2019. s. 1. [cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.iness.sk/sites/default/files/documents/pdf/ INT/2019/int_3-2019_minimalka.pdf. 117 PIASNA, A. a J. DRAHOKOUPIL: What drives wage gaps in Europe?[online] Brusel: ETUI, 2017.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.etui.org/publications/working-pa pers/what-drives-wage-gaps-in-europe a HERZOG-STEIN, A. et al.: Mindestlohn: deutliche erhöhung sinnvoll zur stärkung der nachfrage – forscher plädieren für schrittweise anhebung auf 12 euro.[online] Düsseldorf: WSI, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www. boeckler.de/de/pressemitteilungen-2675-mindestlohn-deutliche-erhohung-sinnvollzur-starkung-der-nachfrage.htm a MYANT, M.: Unit labour costs: no argument for low wa ges in eastern and central Europe.[online] Brusel: ETUI, 2016.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.etui.org/publications/working-papers/what-role-can-minimum-wagesplay-in-overcoming-the-low-wage-model-in-central-and-eastern-europe a DRAHOKOU PIL, J.: What role can minimum wages play in overcoming the low-wage model in central and eastern Europe?[online] Brusel: ETUI, 2016.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www. etui.org/content/download/24643/227080/file/WP+2016.09+Minimum+wages+low+ wage+model+CEE+Drahokoupil+Web+version.pdf. JÁN KOŠČ 47

v posledných rokoch posun naprieč ekonomickou obcou a čoraz viac ekonómov sa pri kláňa k názoru, že primerané zvýšenie minimálnej mzdy nemá nepriaznivý dosah na zamestnanosť.“ 118 Senior výskumník bruselského ETUI Drahokoupil povedal o prístupe analytikov INESS k minimálnej mzde:„Ich pozícia je v rozpore so súčasným stavom ekonomické ho poznania. Mali by si to doštudovať alebo prestať klamať.“ 119 Okrem inštitútu minimálnej mzdy bývajú častým terčom analytikov neoliberál nych think tankov aj odborové organizácie. Krivošík a Oravec(Nadácia F. A. Haye ka):„Mimoriadne negatívny vplyv na trh práce i zamestnanosť majú odbory, zvlášť ak požívajú zákonné privilégiá. Odborári neraz využívajú kolektívny nátlak, aby si vy nútili mzdy, ktoré sú vyššie ako produktivita práce. Firmy potom nemajú prostriedky na obnovu výroby, rozširovanie prevádzok či najímanie nových ľudí. Vytváraním ba riér často odbory chránia akurát zamestnancov, ktorí prácu momentálne majú, pred konkurenciou zo strany nezamestnaných. Odborová organizovanosť má spravidla za následok menej voľných pracovných miest. Existujú štúdie, podľa ktorých krajiny so slabými odbormi zaznamenali vyšší nárast produktivity práce a následne vyšší rast životnej úrovne než krajiny so silnými odbormi. Na strane druhej, niektorí historici po važujú priznanie štedrých zákonných privilégií odborom za jeden z hlavných dôvodov ekonomického a následne i mocenského úpadku Veľ kej Británie v priebehu 20. storo čia.“ 120 Tento citát obsahuje asi všetky možné manipulačné techniky, ktoré k tejto téme ekonomickí analytici neoliberálnych inštitútov používajú. Tvrdenie, že odbory majú negatívny vplyv na zamestnanosť a trh práce„zvlášť ako používajú zákonné privilégia“ 121 sú zjavne nepravdivé. Inak by krajiny s vyso kou odborovou organizovanosťou, so silnými proodborárskymi kódexmi a so 118 KOVANDA, L.: Alan Kruger: Tenis s Obamou jsem ještě nestih.[online] Praha: Týden.cz, 2014.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.tyden.cz/rubriky/ byznys/alan-kruger-tenis-s-obamou-jsem-jeste-nestihl_271154.html a http://www. lukaskovanda.cz/rozhovory-s-nobelisty/alan-krueger/ 119 KOŠČ, J.: Kedy začneme hovoriť o minimálnej mzde seriózne?[online] Bratislava: Petit Press, 2019.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://komentare.sme.sk/c/22033896/kedy-sazacneme-bavit-o-minimalnej-mzde-seriozne.html. 120 KRIVOŠÍK, L. a J. ORAVEC: Liberalizmus od A po Z. Bratislava: Nadácia F. A. Hayeka, 2010. s. 57. 121 Ibidem 48 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

silnými inštitútmi kolektívneho vyjednávania ako krajiny Škandinávie, Nemecko a Rakúsko, mali byť už dávno hospodársky rozvrátenými krajinami. 122 Argument, že odbory chránia len ľudí, ktorí prácu majú, ale ohrozujú nezamest naných, je obyčajným ničím nepodloženým zavádzaním, ktoré nemá oporu ani vo výskumoch, ani v empírii. Naopak, odbory ochraňujú zamestnancov i potenciál nych zamestnancov pred sociálnym dumpingom. 123 Ďalší argument uvedený v citáte od analytikov Nadácie F. A. Hayeka, že čím sú slabšie odbory, tým je vyššia produktivita práce a životná úroveň, stojí na zámene korelácie a kauzality a na zámernom zavádzaní. Najlepším príkladom sú často po užívané údaje z USA, kde od šesťdesiatych rokov minulého storočia začala rýchlo klesať odborová organizovanosť a podľa analytikov vďaka tomu nebývalo rástla produktivita práce a HDP, pričom rast produktivity a HDP býva analytikmi zamie ňaný za rast životnej úrovne. Takéto závery sú buď hrubo zavádzajúce, alebo ide o zásadne nepochopenie príčin a dôsledkov. Podľa oficiálnych údajov rástla pro duktivita práce porovnateľne rýchlo pred poklesom odborovej organizovanosti v USA aj po ňom. Pri HDP postupne prebiehal skôr mierny pokles rastu. Problema tickými sa však ukázali zmeny v nerovnosti a podieloch miezd na HDP. Hneď ako začala v USA v šesťdesiatych rokoch minulého storočia klesať odborová organizo vanosť, začala rekordne rásť nerovnosť a klesať podiel miezd na HDP, pretože od rastu produktivity sa oddelil rast príjmov zamestnancov. Dnes sú USA krajinou, kde je jedna z najvyšších nerovností na svete s mnohými z toho plynúcimi sociál nymi aj zdravotnými problémami. 124 122 MÜLLER, T.: Collective bargaining in Europe: towards an endgame. Volume I, II, III and IV. [online] Brusel: ETUI, 2019.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.etui.org/ publications/books/collective-bargaining-in-europe-towards-an-endgame-volumei-ii-iii-and-iv. 123 Ibidem a MYANT, M. a L. BRANDHUBER: Uses and abuses of the OECD’s Employment Pro tection Legislation index in research and EU policy making.[online] Brusel: ETUI, 2016.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.etui.org/publications/working-papers/uses-andabuses-of-the-oecd-s-employment-protection-legislation-index-in-research-and-eupolicy-making. 124 KIMBALL, W. a L. MISHEL: Unions’ Decline and the Rise of the Top 10 Percent’s Share of In come.[online] Washington: Economic Policy Institute, 2015.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.epi.org/publication/unions-decline-and-the-rise-of-the-top-10-percentsshare-of-income/ a BIVENS, J. a L. MISHEL: Understanding the Historic Divergence Between Productivity and a Typical Worker’s Pay. Why It Matters and Why It’s Real.[online] Washin gton: Economic Policy Institute, 2015.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.epi.org/ publication/understanding-the-historic-divergence-between-productivityand-a-typical-workers-pay-why-it-matters-and-why-its-real/ a BFI: U.S. Real GDP Per Capita(1900 – 2017): Current Economy vs Historical Trend Line.[online] Chicago: Becker JÁN KOŠČ 49

Posledným zavádzaním uvedeného citátu(Krivošík a Oravec) je spájanie rastu a úpadku Veľ kej Británie v 20. storočí s vplyvom odborov. Okrem poklesov hos podárstva počas svetových vojen a klasických kríz hospodárskeho cyklu neexis tujú žiadne pády hospodárstva, ktoré by sa dali pripísať na vrub rastu právomoci odborov vo Veľ kej Británii počas 20. storočia. 125 A mocenský úpadok Veľ kej Britá nie pripísať na vrub odborom namiesto neudržateľnosti kolonializmu je zavádza nie podobné ako použili autori učebnice ekonómie vydanej think tankom INESS, v ktorej sa úspech kapitalizmu ako hospodárskeho systému popisuje na príklade hospodárskeho úspechu Holandského kráľovstva 126 . Podľa autorov tejto učebnice hospodársky úspech Holandského kráľovstva priniesol voľný medzinárodný ob chod a z neho získané bohatstvo krajiny, pričom autori akosi pozabudli spomenúť také detaily ako kolonializmus, koristnícky hospodársky systém v kolóniách, otrokárstvo, nútené práce, mučenie i vyvražďovanie pôvodných obyvateľov v kolóniách. 127 Podobne proti odborom a pracovným kódexom pravidelne broja aj analytici INESS. Radovan Ďurana po protestoch odborov, ktorým sa nepáčila neexistencia tripartitných rokovaní po kreovaní novej slovenskej vlády a prepuknutí pandémie COVID-19 na jar 2020, sa o tripartitnom dialógu vyjadril takto:„Za posledných de sať rokov nevykazoval priveľmi podobu dialógu či kompromisu. Vzhľadom na súčasnú potrebu rýchlych a operatívných rozhodnutí a vzhľadom na spomínanú minulosť vy jednávania sa vláde veľmi nečudujem, že sa nechce pustiť do klasického tripartitné ho vyjednávania.“ 128 Tento svoj postoj založil na dlhodobej„nedohode“ odborov so zamestnávateľmi na zvyšovaní minimálnej mzdy na Slovensku, pričom zároveň odignoroval, že najnižšia mzda bola vždy len jednou z množstva tém pravidelného Friedman Institute, 2019.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://bfi.uchicago.edu/insight/ chart/u-s-real-gdp-per-capita-1900-2017-current-economy-vs-historical-trendline/ a ERC: US Labour Share of GDP.[online] Londýn: Economic Research Council, 2019.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://ercouncil.org/2019/chart-of-the-week-week-7-2019/. 125 ROSER, M.: Economic Growth.[online] Oxford: OurWorldInData.org, 2013.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://ourworldindata.org/economic-growth. 126 ŠILĖNAS, Ž. a M. VYŠNIAUSKAITĖ: Ekonómia v 31 hodinách. Bratislava: INESS, 2019. 127 ABU BASHAL, A. a G. KAVAK: Dutch colonization wreaked havoc from Asia to Africa.[onli ne] Ankara: Anadolu Agency Headquarters, 2018.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https:// www.aa.com.tr/en/africa/dutch-colonization-wreaked-havoc-from-asia-toafrica/1075570. 128 JURIŠ, R.: Odborári ostro kritizujú vládu, v krajine vraj hrozia nepokoje.[online] Bratislava: Noviny.sk, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.noviny.sk/koronavirus/ 522500-odborari-ostro-kritizuju-vladu-krajine-vraj-hrozia-socialne-nepokoje. 50 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

rokovania tripartity, pričom aj samotní zamestnávatelia sa na jar 2020 dožadovali jej zvolania. 129 Karpiš, Vlachynský aj Chovanculiak(INESS) svorne rozprávajú o potrebe obme dzovania pracovných kódexov a regulácií, aby sa uvoľnili ruky podnikateľom. Na prvé počutie tieto tvrdenia znejú logicky a podporiť ich môžeme napríklad aj tým, že pri predchádzajúcej kríze to isté ordinoval postihnutým ekonomikám aj Medzi národný menový fond(IMF) 130 . Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, Nadácia F. A. Hayeka a INESS sa v roku 2010 spolupodieľali na tvorbe projektu„Reformná vláda“, ktorého súčasťou sú odporúčania na znenie programového vyhlásenia reformnej vlády ako decentra lizácia kolektívneho vyjednávania, deregulácia ceny na trhu práce, zvýšenie slo body v pracovnoprávnych vzťahoch, zjednodušiť vznik a zánik pracovného pome ru, odbúrať privilegované práva odborárov, liberalizácia termínovaných úväzkov, spružnenie pracovného času. 131 Tento projekt je stále aktívny napriek skutočnosti, že tieto odporúčania sa v realite ukázali ako chybné, neúčinné alebo kontraproduk tívne. Ordinácia škrtov verejných výdavkov, ako aj škrtov v pracovných kódexov sa ukázala ako slepá ulička, ktorá nepomohla ekonomikám zotaviť sa z finančnej krízy, skôr naopak, čo potvrdzuje aj IMF vo svojej vedeckej publikácii 132 , ale tiež 129 NOVINY.SK: TRIPARTITA: Odborári a zamestnávatelia žiadajú Krajniaka o zvolanie rokova nia tripartity k vládnemu programu[online] Bratislava: Noviny.sk, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.noviny.sk/525290-tripartita-odborari-a-zamestnavateliaziadaju-krajniaka-o-zvolanie-rokovania-tripartity-k-vladnemu-programu. 130 RTVS: Z prvej ruky(27. 3. 2020).[online] Bratislava: RTVS, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1175/1306004 a RTVS: Z prvej ruky(14. 4. 2020).[online] Bratislava: RTVS, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.rtvs. sk/radio/archiv/1175/1315536 a CHOVANCULIAK, R.: Zabudnite na rekordnú minimálnu mzdu.[online] Bratislava: Petit Press, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https:// komentare.sme.sk/c/22378342/zabudnite-na-rekordnu-minimalnu-mzdu.html. 131 GONDA, P. et al.: Reformná vláda.[online] Bratislava: Reformná vláda, 2010.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: http://www.reformnavlada.sk/trhove-hospodarstvo-a-podnikatelskeprostredie.html#deregulacia-a-liberalizacia-trhu-prace. 132 IMF: Where Are We Headed? Perspectives On Potential Output. In: World Economic Out look: Uneven Growth: Short and Long- Term Factors. Washington: International Monetary Fund, Research Depertment, 2015. JÁN KOŠČ 51

súčasná šéfka IMF, ktorá odkazuje štátom:„Míňajte, míňajte, inak môžete ľuto vať.“ 133 Správnosť aktuálnych postojov a záverov IMF potvrdzuje aj obsiahla publi kácia z dielne bruselského ETUI 134 . Analytici neoliberálnych think tankov sa často vyjadrujú aj k daňovo-odvo dovému systému, verejným výdavkom aj k veľ kosti sociálneho štátu, ale aj tieto témy pokrývajú veľmi povrchne a zaujato, pričom ich postoje sa dajú zjednodu šene popísať pojmom znižovanie. Znižovanie daní a odvodov, znižovanie verej ných výdavkov a znižovanie úrovne sociálneho štátu. Pri svojich receptoch však málokedy uvádzajú kontext, akým spôsobom budú navrhované škrty kompen zované a aké negatívne dosahy by ich návrhy priniesli pre verejné financie alebo spoločnosť. 135 Záver Aj napriek častým mylným a ľahko vyvrátiteľným ideologickým tvrdeniam ana lytikov neoliberálnych think tankov patria títo k najcitovanejším v slovenskom mediálnom priestore. Ich prítomnosť v médiách nie je zásadný problém, za prob lém je možné považovať ich hegemonický prístup, zväčša bez uvedenia do kontex tu a bez poskytnutia priestoru pre protiargumenty a iné názory. Problémom je aj nezverejňovanie financovania think tankov a ich prípadného konfliktu záujmov pri vyjadrovaní sa na rôzne témy. V prípade INESS ide napríklad o zahmlievanie ohľadom financovania od Nadácie PENTA a zamestnávateľských organizácií, pri čom INESS sa často vyjadruje nielen k pracovnému prostrediu, k daňovo-odvodo vému systému, verejným výdavkom, ale tiež k zdravotníctvu, pričom vo všetkých týchto témach sa nachádza v nepriznanom konflikte záujmov. Problém ako taký však určite nestojí na existencii týchto think tankov a ani na ich produkcii, samotný problém tkvie v mediálnom priestore. Ak odhliadneme od alternatívnych médií a pozrieme sa výlučne na mainstreamové médiá, tak väčši na z nich sa v poslednom čase pasuje do úlohy bojovníkov s„hoaxmi“ a hľadačov „pravdy“. Dá sa však pravdou nazvať citovanie analytikov neoliberálnych think tankov bez toho, aby si médiá ich tvrdenia overovali? Je hľadaním pravdy neuvá 133 TVARDZIK, J.: Šéfka MMF: Míňajte, míňajte, inak môžete ľutovať.[online] Bratislava: Petit Press, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://index.sme.sk/c/22427090/sefkammf-minajte-minajte-inak-mozete-lutovat.html. 134 PIASNA, A. a M. MYANT: Myths of employment deregulation: how it neither creates jobs nor reduces market segmentation. Brussels: ETUI, 2017 135 KOŠČ, J.: Mýty a fakty o daňovo-odvodovom zaťažení na Slovensku. Bratislava: OZ Pracujúca chudoba, 2020. 52 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

dzanie konfliktov záujmov? Je hľadaním pravdy ignorovanie iných názorov vo ve rejnej debate? Je hľadaním pravdy potvrdzovanie vlastných názorov? V roku 2006 odišiel z denníka SME jeho dovtedajší šéfredaktor Šimečka, okrem iného aj pre nespokojnosť s tým, ako sa vydavateľ postavil k propagácii vtedajších vládnych neoliberálnych reforiem, pričom Šimečka požadoval prinášať aj informá cie, ktoré tieto reformy kritizovali, minimálne na úrovni dosahov na obyvateľov. Jeho odchodu a konfliktu s vydavateľom predchádzal odchod štyroch redaktorov, ktorých podozrieval z nekritickej propagácie reforiem vtedajšej vlády. 136 Následne v roku 2013 poskytol SME rozhovor, v ktorom sa vyjadril:„Novinárskou povinnos ťou je hľadať pravdu, nech je aj prekvapujúca a nepríjemná. Mám pocit, že SME pravdu pozná a písaním ju len potvrdzuje 137 “ a zároveň porozprával o významnom vplyve vtedajšieho ministra financií Mikloša(M. E. S. A. 10) na obsah výstupov ekono mickej sekcie denníka SME 138 . Tento problém, na ktorý narazil vtedajší šéfredaktor SME, sa nám na Slovensku dodnes prejavuje zásadne oklieštenou verejnou debatou nielen na ekonomické témy. Či sa túto jednostrannosť debaty a hegemóniu neoliberálnych think tankov v prístupe do verejnej debaty prostredníctvom médií podarí zmeniť k lepšiemu, je otázkou, na ktorú ešte neexistuje odpoveď, a publikácia, ktorej súčasťou je tento text, by mala byť pokusom, ako túto disproporciu zvrátiť. Literatúra ABU BASHAL, A. a G. KAVAK: Dutch colonization wreaked havoc from Asia to Africa. [online] Ankara: Anadolu Agency Headquarters, 2018.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.aa.com.tr/en/africa/dutch-colonization-wreakedhavoc-from-asia-to-africa/1075570. ALTERMAN, E.: America‘s Political Class under Fire: The Twentieth Century’s Gre at Culture War. By David A. Horowitz.(New York: Routledge, 2003. xii, 290 pp. 0-415-94691-3.), Journal of American History, Volume 91, Issue 3, December 2004, Page 1103. 136 ŠÍPOŠ, G.: SPW: Po spore so Šimečkom odišli zo SME 4 redaktori.[online] Bratislava: Petit Press, 2006.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://spw.blog.sme.sk/c/32591/SPW-Pospore-so-Simeckom-odisli-zo-SME-4-redaktori.html. 137 BENEDIKOVIČOVÁ, M. a M. MIHALÍKOVÁ: Šimečka: SME nehľadá pravdu.[online] Bratislava: Petit Press, 2013.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://domov.sme. sk/c/6667070/simecka-sme-nehlada-pravdu.html. 138 Ibidem. JÁN KOŠČ 53

BENEDIKOVIČOVÁ, M. a M. MIHALIKOVÁ: Penta platí konzervatívcov aj zdravot níkov.[online] Bratislava: Petit Press, 2012.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https:// domov.sme.sk/c/6229557/penta-plati-konzervativcov-aj-zdravotnikov.html. BENEDIKOVIČOVÁ, M. a M. MIHALÍKOVÁ: Šimečka: SME nehľadá pravdu.[online] Bratislava: Petit Press, 2013.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://domov.sme. sk/c/6667070/simecka-sme-nehlada-pravdu.html. BFI: U.S. Real GDP Per Capita(1900 – 2017): Current Economy vs Historical Trend Line.[online] Chicago: Becker Friedman Institute, 2019.[cit. 2020.04.22.] Dostup né: https://bfi.uchicago.edu/insight/chart/u-s-real-gdp-per-capita-1900-2017current-economy-vs-historical-trendline/. BIRDSALL, N. a F. FUKUYAMA. The Post-Washington Consensus.[online] Foreign Affairs. v. 90, n. 2. p. 45-53.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: http://ebour. com.ar/pdfs/The%20Post-Washington%20Consensus.pdf. BIVENS, J. a L. MISHEL: Understanding the Historic Divergence Between Productivity and a Typical Worker’s Pay. Why It Matters and Why It’s Real.[online] Washington: Economic Policy Institute, 2015.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.epi.org/publication/understanding-the-historic-divergence-betweenproductivity-and-a-typical-workers-pay-why-it-matters-and-why-its-real/. DENNÍIKN: Do Denníka N vstúpili investori sumou 1,2 milióna eur.[online] Bratislava: Denník N, 2015.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://e.dennikn. sk/58733/dennika-n-vstupili-investori-sumou-12-miliona-eur/. DOBEŠ, M.: Túžba po uznaní alebo prečo chudobní bojujú za práva bohatých. In: Slavoj Žižek a kritika ideológie. Košice: POLE, 2020. DRAHOKOUPIL, J.: What role can minimum wages play in overcoming the low-wage model in central and eastern Europe?[online] Brusel: ETUI, 2016.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.etui.org/content/download/24643/227080/file/ WP+2016.09+Minimum+wages+low+wage+model+CEE+Drahokoupil+Web+ version.pdf. DRAXLER, J.: Think tanky.[online] Bratislava: Petit Press, 2007.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://draxler.blog.sme.sk/c/109448/Think-tanky.html. DUBÉCI, M.: Kto platí najcitovanejších expertov v našich médiách.[online] Bratislava: Petit press, 2007.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://spw.blog.sme. sk/c/86521/Kto-plati-najcitovanejsich-expertov-v-nasich-mediach.html. DUBÉCI, M.: Cena štátu: zlá odpoveď na zlú otázku.[online] Bratislava: Petit Press, 2016.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://dennikn.sk/blog/422780/cena-statuzla-odpoved-na-zlu-otazku/. DUBÉCI, M. et al.(eds.): Svet podľa Filka. Bratislava: Slovart, 2016. 54 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

ERC: US Labour Share of GDP.[online] Londýn: Economic Research Council, 2019. [cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://ercouncil.org/2019/chart-of-the-week-week7-2019/. EUROSTAT: Unemployment rate – annual data.[online] Brusel: Eurostat, 2020. [cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table. do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tipsun20&plugin=1. FULMEK, A.: Bol som dlho v SME. Bratislava: Petit Press, 2019. GONDA, P. et al.: Reformná vláda.[online] Bratislava: reformná vláda, 2010. [cit. 2020.04.22.] Dostupné: http://www.reformnavlada.sk/trhove-hospodarstvoa-podnikatelske-prostredie.html#deregulacia-a-liberalizacia-trhu-prace. GRAEBER, D.: O fenoméne„Bulšit džobov“.[online] Bratislava: FEMINIST.FYI, 2018. GRAEBER, D.: Bullshit Jobs. Londýn: Allen Lane, 2018. HERZOG-STEIN, A. et al.: Mindestlohn: deutliche erhöhung sinnvoll zur stärkung der nachfrage – forscher plädieren für schrittweise anhebung auf 12 euro.[online] Düsseldorf: WSI, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.boeckler.de/ de/pressemitteilungen-2675-mindestlohn-deutliche-erhohung-sinnvoll-zurstarkung-der-nachfrage.htm. CHLUPATÝ, R.: Soumrak Homo economicus. Tomáš Sedláček& David Orrel. Praha: 65. pole, 2012. CHLUPATÝ, R.: Kafkonomie z boží vůle bankéř. Tomáš Sedláček& Joris Luyendijk. Praha: 65. Pole, 2018. CHOVANCULIAK, R.: Kto ostane hladný, keď sa zvýši minimálna mzda?[online] Bratislava: Petit Press, 2017.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://komentare.sme. sk/c/20529236/kto-ostane-hladny-ked-sa-zvysi-minimalna-mzda.html. CHOVANCULIAK. R.: Status na Facebooku.[online] Facebook, 2019. [cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.facebook.com/robert.chovanculiak/ posts/10219910979953437. CHOVANCULIAK, R.: Čo(ne)vieme o minimálnej mzde.[online] Bratislava: INESS, 2019. s. 1.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.iness.sk/sites/default/files/ documents/pdf/INT/2019/int_3-2019_minimalka.pdf. CHOVANCULIAK, R.: Zabudnite na rekordnú minimálnu mzdu.[online] Bratislava: Petit Press, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://komentare.sme. sk/c/22378342/zabudnite-na-rekordnu-minimalnu-mzdu.html. IMF: Where Are We Headed? Perspectives On Potential Output. In: World Economic Outlook: Uneven Growth: Short and Long – Term Factors. Washington: International Monetary Fund, Research Depertment, 2015. JÁN KOŠČ 55

INESS: Cena štátu.[online] Bratislava: INESS, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://cenastatu.sk/. INESS: Byrokratický index.[online] Bratislava: INESS, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: http://byrokratickyindex.sk. INESS: Cena zamestnanca.[online] Bratislava: INESS, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://iness.sk/sk/cena-zamestnanca. INESS: Ekonomická olympiáda.[online] Bratislava: INESS, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://iness.sk/sk/ekonomicka-olympiada. JURIŠ, R.: Odborári ostro kritizujú vládu, v krajine vraj hrozia nepokoje.[online] Bratislava: Noviny.sk, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.noviny.sk/ koronavirus/522500-odborari-ostro-kritizuju-vladu-krajine-vraj-hrozia-socialnenepokoje. KENTON, W.: Trickle-Down Theory.[online] New York: Investopedia, 2019.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.investopedia.com/terms/t/ trickledowntheory.asp. KERNOVÁ, M.: Penta čistí redakciu Trendu, zbavila sa ľudí, ktorí sa ozvali proti zása hom zhora.[online] Bratislava: O médiach, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.omediach.com/blog/17670-penta-cisti-redakciu-trenduzbavila-sa-ludi-ktori-sa-ozvali-proti-zasahom-zhora. KIMBALL, W. a L. MISHEL: Unions’ Decline and the Rise of the Top 10 Percent’s Sha re of Income.[online] Washington: Economic Policy Institute, 2015. [cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.epi.org/publication/unions-declineand-the-rise-of-the-top-10-percents-share-of-income/. KONCZAL, M. et al.: The Empirical Failures Of Neoliberalism.[online] Washington: Roosevelt Institute, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://rooseveltinstitute.org/wp-content/uploads/2020/01/RI_ The-Empirical-Failures-of-Neoliberalism_brief-202001.pdf. KOŠČ, J.: Kedy začneme hovoriť o minimálnej mzde seriózne?[online] Bratislava: Petit Press, 2019.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://komentare.sme. sk/c/22033896/kedy-sa-zacneme-bavit-o-minimalnej-mzde-seriozne.html. KOŠČ, J. a M. KURUC: Mýty a fakty o zvyšovaní minimálnej mzdy na Slovensku. [online] Bratislava: OZ Pracujúca chudoba, 2019.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: http://www.pracujucachudoba.sk/publikacie/myty-a-faktyo-vplyvoch-zvysovania-minimalnej-mzdy. KOŠČ, J.: Mýty a fakty o daňovo-odvodovom zaťažení na Slovensku. Bratislava: OZ Pracujúca chudoba, 2020. 56 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

KOVANDA, L.: Alan Kruger: Tenis s Obamou jsem ještě nestih.[online] Praha: Týden.cz, 2014.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.tyden.cz/ rubriky/byznys/alan-kruger-tenis-s-obamou-jsem-jeste-nestihl_271154.html a http://www.lukaskovanda.cz/rozhovory-s-nobelisty/alan-krueger/. KRIVOŠÍK, L. a J. ORAVEC: Liberalizmus od A po Z. Bratislava: Nadácia F. A. Hayeka, 2010. KRUEGER, A. a D. CARD: Minimum Wages and Employment: A Case Study of the Fast-Food Industry in New Jersey and Pennsylvania. The American Economic Re view.[online] Vol. 84, No. 4.(Sep., 1994), pp. 772-793.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.jstor.org/stable/2118030. LUCA, D. L. a M. LUCA: Survival of the Fittest: The Impact of the Minimum Wage on Firm Exit.[online] Harvard Business School Working Paper, No. 17-088, April 2017.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://dash.harvard.edu/bitstream/handle/ 1/33111775/17-088.pdf. MIKLOŠ, I.: Panel expertov: 20 top ekonómov o tom, ako uvažovať o minimálnej mzde.[online] Bratislava: DenníkN, 2019.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://e.dennikn.sk/1575577/panel-expertov-20-top-ekonomov-otom-ako-uvazovat-o-minimalnej-mzde/. MÜLLER, T.: Collective bargaining in Europe: towards an endgame. Volume I, II, III and IV.[online] Brusel: ETUI, 2019.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.etui.org/publications/books/collective-bargaining-ineurope-towards-an-endgame-volume-i-ii-iii-and-iv. MYANT, M.: Unit labour costs: no argument for low wages in eastern and central Eu rope.[online] Brusel: ETUI, 2016.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.etui.org/publications/working-papers/unit-labourcosts-no-argument-for-low-wages-in-eastern-and-central-europe. MYANT, M. a L. BRANDHUBER: Uses and abuses of the OECD’s Employment Protec tion Legislation index in research and EU policy making.[online] Brusel: ETUI, 2016. [cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.etui.org/publications/working-papers/ uses-and-abuses-of-the-oecd-s-employment-protection-legislation-index-inresearch-and-eu-policy-making. NADÁCIA F. A. HAYEKA: Deň daňovej slobody.[online] Bratislava: Nadácia F. A. Hayeka, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.hayek.sk/den-danovej-slobody-2020/. NOVINY.SK: TRIPARTITA: Odborári a zamestnávatelia žiadajú Krajniaka o zvolanie rokovania tripartity k vládnemu programu.[online] Bratislava: Noviny.sk, 2020. [cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.noviny.sk/525290-tripartitaodborari-a-zamestnavatelia-ziadaju-krajniaka-o-zvolanie-rokovania-tripartityk-vladnemu-programu. JÁN KOŠČ 57

O MÉDIÁCH: Hríb: Nie je pravda, že Penta financuje.týždeň.[online] Bratislava: O médiách, 2014.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.omediach.com/tlac/ item/5255-hrib-nie-je-pravda-ze-penta-financuje-tyzde%c5%88. O MÉDIÁCH: Končím v Trende, bol som prepustený kvôli buričstvu, napísal odchá dzajúci redaktor[online] Bratislava: O médiách, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.omediach.com/tlac/17976-koncim-v-trende-bol-somprepusteny-kvoli-buricstvu-napisal-odchadzajuci-redaktor. ORREL, D.: Economyths: 11 Ways That Economics Gets it Wrong. New York City: Icon Books and John Wiley& Sons, 2017. PERRY, M.: Paul Krugman on the minimum wage: 1998 vs. 2015.[online] Washin gton: American Enterprise Institute, 2015.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https:// www.aei.org/carpe-diem/paul-krugman-on-the-minimum-wage-1998-vs-2015/. PIASNA, A. a J. DRAHOKOUPIL: What drives wage gaps in Europe?[online] Brusel: ETUI, 2017.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.etui.org/publications/ working-papers/what-drives-wage-gaps-in-europe. PIASNA, A. a M. MYANT: Myths of employment deregulation: how it neither creates jobs nor reduces market segmentation. Brussels: ETUI, 2017. PWC: Paying Taxes.[online] Washington: PWC a World bank, 2020. [cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.pwc.com/gx/en/services/tax/publica tions/paying-taxes-2020.html. ROSER, M.: Economic Growth.[online] Oxford: OurWorldInData.org, 2013. [cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://ourworldindata.org/economic-growth. RTVS: Z prvej ruky(27. 3. 2020).[online] Bratislava: RTVS, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1175/1306004. RTVS: Z prvej ruky(14. 4. 2020).[online] Bratislava: RTVS, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1175/1315536. SEDLÁČEK, T.: Ekonomie dobra a zla. Praha: 65. pole, 2017. STIGLITZ, J.: The Post Washington Consensus Consensus.[online] Barcelona: The Initiative for Policy Dialogue, 2004.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: http:// policydialogue.org/files/events/Stiglitz_Post_Washington_Consensus_Paper.pdf. SŤAHEL, R.: Status na facebooku.[online] Facebook, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=3126652544021960& id=100000317340845. ŠILĖNAS, Ž. a M. VYŠNIAUSKAITĖ: Ekonómia v 31 hodinách. Bratislava: INESS, 2019. ŠIMEČKA, M.: Odkaz MMŠ: O zlyhaní teórie ekonomického neoliberalizmu.[online] 58 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

Bratislava: Denník N, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://e.dennikn. sk/1744968/odkaz-mms-o-zlyhani-teorie-ekonomickeho-neoliberalizmu. ŠÍPOŠ, G.: SPW: Po spore so Šimečkom odišli zo SME 4 redaktori.[online] Bratislava: Petit Press, 2006.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://spw.blog.sme.sk/c/32591/ SPW-Po-spore-so-Simeckom-odisli-zo-SME-4-redaktori.html. TA3: Ekonomické správy z 30. júna.[online] Bratislava: TA3, 2020. [cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.ta3.com/clanok/1186845/ ekonomicke-spravy-z-30-juna.html. TVARDZIK, J.: Šéfka MMF: Míňajte, míňajte, inak môžete ľutovať.[online] Bratislava: Petit Press, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://index.sme. sk/c/22427090/sefka-mmf-minajte-minajte-inak-mozete-lutovat.html. VLACHYNSKÝ, M.: Minimálna mzda v Nemecku.[online] Bratislava: INESS, 2014. [cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://iness.sk/sk/stranka/9456-Minimalnamzda-v-Nemecku. JÁN KOŠČ 59

Apoštoli neoliberalizmu MILAN KURUC In his contribution, the author points out the fact that the way of organizing eco nomic relations is not given from above, it is not given by the laws of physics, but it is a social construct and agreement. This agreement is influenced by the ideology and narrative that prevails in society and which is supported and maintained not only by the media and political parties, but also by the so-called economic institutes and think tanks. The maintenance of this narrative can be motivated not only financially but also caused by the blind faith and due to lack of education of its apologists. Americký miliardár Nick Hanauer definuje neoliberalizmus ako ekonomický systém, ktorý v zásade znamená tri veci 139 : 1. deregulácia pre mocných, 2. nízke dane pre bohatých, 3. nízke mzdy pre pracujúcich. Ľudia majú vo všeobecnosti pocit, že neoliberalizmus sa tu objavil spontánne, organicky sám od seba, ako nejaký prirodzený a ľudskou náturou vygenerovaný ekonomický systém. To však nie je pravda. Nie je pravda, že sa tu objavil spontán ne, a nie je pravda ani to, že ide o prirodzený a organický systém, ktorý je nám daný zhora – od prírody a ktorý je nemenný rovnako, ako sú nemenné fyzikálne zákony. Ľudia sú zvyčajne presvedčení, že ekonómia je rovnaká veda ako každá iná prí rodná veda. A to nie je pravda. Kým meteorológ pri hlásení počasia ho týmto hlá sením nikdy nemôže ovplyvniť a kým počasie je komplexný fyzikálny systém ne závislý od rosničky, ekonomika tak nefunguje. Ekonómia je reflexívna veda, kde samotný naratív, ktorý ekonomiku popisuje, ovplyvňuje to, ako sa prvky v eko nomike správajú. Ak napríklad hlásame a budeme veriť tomu, že vyššie mzdy ni čia pracovné miesta, budeme všetky politiky a správanie v spoločnosti nastavo vať tak, aby sa mzdy nijako zásadne nezvyšovali. Ak budeme veriť tomu, že nízke korporátne dane generujú prosperitu, štát nastaví daňovú politiku pre korporácie ústretovo. 139 THE AMERICAN PROSPECT: Our Uniquely American Virus.[online]. Prospect.org, 2020. [cit. 19/7/2020]. Dostupné: https://prospect.org/coronavirus/our-uniquely-americanvirus/. 60 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

Inými slovami, ak uveríme, že vysoké mzdy nám škodia, budeme mať nízke mzdy. Ak však uveríme naratívu, že nízke mzdy vytvárajú v ekonomike spätnú väzbu spotreby, kúpyschopnosti a produkcie, budeme nastavovať pravidlá tak, aby vytvárali priestor na rast miezd. To, že je neoliberalizmus dnes taký rozšírený po celom svete vrátane Slovenskej republiky, nie je náhoda, ani prirodzená ekonomická evolúcia. Je to výsledok cie ľavedomej snahy ekonómov, biznismenov, žurnalistov a akademikov, ktorí tento naratív vytvorili a poctivo budovali od 30. rokov minulého storočia. Tieto aktivi ty, vývoj a nastoľovanie tohto naratívu dobre zmapovala americká historička Kim Phillips-Feinová 140 . Keď sa v 30. rokoch 20. storočia v USA zavádzal New Deal, ktorý priniesol sociál ne poistenie, minimálnu mzdu, podporu organizovania zamestnancov(odborov), aktivizovali sa najbohatší biznismeni Ameriky, ktorí považovali tieto opatrenia za predvoj socializmu, oklieštenie slobody podnikania a New Deal nazývali cestou k totalite. 141 Pre týchto biznismenov boli veľ kým objavom ekonómovia ako Ludvig von Mises, Friedrich August von Hayek a Milton Friedman, s ktorými okamžite nadviazali spoluprácu a vytvorili medzinárodnú sieť think tankov, akademikov, novinárov, a nakoniec aj politikov, aby rozvíjali idey neoliberalizmu a postupne ich privádzali do mainstreamu. 142 Nielenže tieto idey propagovali, ale ich aj rozvíjali, cizelovali a stále hľadali nové spôsoby, ako ich komunikovať, ako rozprávať nové a nové príbehy a vytvárať nové a nové paralely tak, aby boli čoraz akceptovateľnejšie pre širokú verejnosť. Plynú cimi rokmi sa tieto myšlienky stali takou významnou súčasťou mainstreamu a tak silno sa zakorenili v spoločnosti, že si ich ľudia postupne osvojili a uverili im. Jednu z najlepších definícií, na ktorú možno pri neoliberalizme natrafiť, ponú ka George Monbiot, britský politický aktivista a novinár, ktorý píše pre Guardian. G. Mobiot hovorí, že neoliberalizmus je doktrína, spoločensko-ekonomický na ratív, ktorý hovorí, že súťaživosť a konkurencia je základná črta ľudského života a že ľudia sú zo zásady chamtiví a sebeckí. Neoliberalizmus považuje tieto vlastnos ti za dobré, pretože sa dajú zužitkovať tak, aby náš život obohatili. Spoločnosť má byť z pohľadu neoliberalizmu riadená primárne trhovými silami, a to neustálym 140 PHILLIPS-FEIN, K.: Invisible Hands: The Businessmen’s Crusade Against the New Deal. New York: W. W. Norton& Company, 2010. 141 Ibidem. 142 Ibidem. MILAN KURUC 61

nakupovaním a predávaním a všetky naše interakcie by mali byť zredukované do komerčného fungovania. 143 A toto celé je vlastne efektívny spôsob fungovania, pretože vďaka takémuto usporiadaniu vzťahov robíme najlepšie rozhodnutia, pričom zároveň kupovaním a predávaním na trhu vytvárame hierarchiu ľudskej hodnoty. Vieme určiť, ktorí ľudia sú najhodnotnejší, pretože najhodnotnejší je ten, kto je najbohatší. Ľudia na spodu rebríčka sú tam evidentne preto, lebo si nič lepšie nezaslúžia. A ako to vie me, že si nič viac nezaslúžia? Lebo sú chudobní. Proste zlyhali vo veľ kolepej medzi ľudskej konkurencii. Všetko, čo sa snaží zasahovať do tohto prirodzeného poriadku vecí, do prirodze ného poriadku trhových síl, ako napríklad vládne intervencie, regulácia, zdaňova nie, odbory, to všetko musí byť eliminované. Je to totiž už z podstaty zlé a nespráv ne, keďže to bráni tomu, aby sa zo spoločnosti stal jeden veľ ký trh. Toto je podľa Mobiota neoliberalizmus. 144 Už na prvé počutie to znie odporne. Teória hovorí, že tento systém nás zbaví by rokracie, chaosu a vytvorí istým spôsobom krásnu utópiu, kde neviditeľná ruka trhu zabezpečí, že budeme žiť v tej najlepšej verzii nášho sveta. Problém je, že to tak vôbec nefunguje. To, že je človek v zásade iba chamtivý a po zisku bažiaci tvor, vyvrátili štúdie a výskumy vedeckých odborov ako neuroveda, an tropológia, sociálna psychológia, evolučná psychológia. Ukazuje sa, že človek je tvor primárne kooperatívny, súcitný a empatický, láskavý, altruistický a spoločenský. 145 Samozrejme, v každom človeku je istá dávka chamtivosti. Ale ak je táto vlastnosť dominantnou črtou nejakého človeka, nazývame ho sociopatom a ľuďmi s takým to charakterom a motiváciami pohŕdame. Samozrejme, že sa medzi nami a v spo ločnosti takíto ľudia vyskytujú a mnohí by sme boli radi, keby to boli spoločenskí outsideri, ale, žiaľ, aj keď v spoločnosti tvoria veľmi malé percento obyvateľstva, tvoria veľmi veľ ké percento medzi manažérmi, majiteľmi a riaditeľmi podnikov. Aby sa táto ideológia udržala pri živote aj na Slovensku, musí mať svojich verných apoštolov: novinárov, politikov a analytikov, tzv. odborníkov zastúpených v think tankoch pôsobiacich na Slovensku. Typickými predstaviteľmi ekonomickej neoliberál nej ideológie sú v našej krajine najmä organizácie MESA 10, Nadácia F. A. Hayeka a INESS. 143 PITCHFORKECONOMICS: How Neoliberalism Happened(With George Monbiot And Binya min Appelbaum).[online]. Pitchforkeconomics.com, 2019.[cit. 19/7/2020]. Dostupné: https://pitchforkeconomics.com/episode/how-neoliberalism-happened-withgeorge-monbiot-and-binyamin-appelbaum/. 144 Ibidem. 145 Ibidem. 62 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

Najexponovanejšími témami, cez ktoré tieto think tanky plné„nezávislých“„od borníkov“ bežne komunikujú neoliberálny pohľad na svet, je zdaňovanie, mzdy (najmä minimálna mzda), pracovné kódexy a odborové organizovanie. Asi nikoho neprekvapí, že v duchu úvodom popísanej definície neoliberalizmu tlačia tieto think tanky na čo najnižšie dane, pričom bojujú za rovnú daň a proti jej sprogresívňovaniu. Zároveň tlačia na čo najnižší rast miezd, na čo najnižšiu až žiadnu minimálnu mzdu a na čo najmenšie reštrikcie v Zákonníku práce, ktoré by zamestnávateľa akokoľvek obmedzovali alebo regulovali pri zaobchádzaní so za mestnancom. A netreba z ich strany zabúdať ani na propagáciu opatrení, ktoré by sťažili zakladanie a fungovanie odborových organizácií. Jednoducho tlačia na všet ko, čo zabezpečuje zamestnávateľom väčšie zisky a väčší kus z vyprodukovaného koláča. Kapitalizmus a trhové hospodárstvo môže existovať v nespočetných podobách. Jedna môže fungovať viac-menej pre každého, no iná len pre podmnožinu privile govaných ľudí. Neoliberalizmus je práve forma kapitalizmu, ktorý funguje len pre vybranú skupinu obyvateľstva – pre bohatých a pre podnikateľov. MESA 10 MESA 10 sa momentálne(čas písania tohto príspevku je júl 2020) viac venuje vzdelávaniu a transparentnosti vo verejnej politike. Ako think tank nie je momen tálne veľmi mediálne aktívny, ale Ján Marušinec, výkonný riaditeľ MESA 10, bol súčasťou krízového štábu ministra financií Eduarda Hegera. Zato predstaviteľ tej to organizácie Ivan Mikloš sa často vyjadruje v médiách o ekonomike 146 , pričom v denníku SME je na začiatku článku spomenuté, že je prezidentom MESA10, Den ník N len uvádza, že bol ministrom financií. V duchu neoliberálneho naratívu sa Ivan Mikloš neraz vyjadruje k hladine miezd a kritizuje ich vysoký rast: „Absencia reforiem, nekompetentná, nezodpovedná a populistická politika sa prejavuje aj v nízkom raste produktivity a omnoho vyššom raste priemernej a ešte vyš šom minimálnej mzdy, čo je tretia častá téma, ktorej sa venovali vybraní ekonómovia. Vývoj je neudržateľný a doslova alarmujúci. Kým v rokoch 2013 až 2019 vzrástla naša produktivita práce o menej ako dvadsať percent, priemerné mzdy stúpli takmer o štyridsať a minimálna mzda dokonca o vyše 146 MIKLOŠ, I.: O autorovi.[online]. Bratislava: Petit Press, 2020.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://www.sme.sk/aut/3566/ivan-miklos a MIKLOŠ, I.: Ivan Mikloš.[online]. Bratislava: Dennik N, 2020.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://dennikn.sk/autor/ivan-miklos/. MILAN KURUC 63

sedemdesiat percent. Pritom v predvolebnom roku dochádza k ešte rýchlejšiemu rastu miezd vo verejnom sektore, kde v prvom kvartáli tohto roka vzrástli o štrnásť percent, kým v súkromnom sektore o šesť.“...„Poslednou a opäť negatívnou spoločnou témou viacerých ekonómov bol automobilový priemysel a jeho budúcnosť. V roku 2019 došlo prvýkrát k(pomerne výraznému) prepadu vývozu áut zo Slovenska. Podľa samotných výrobcov a dodávateľov do automobilového priemyslu sú najväčším rizikom jeho ďal šieho rastu zvýšené mzdové náklady(68 percent respondentov) a tretím najväčším ri zikom nedostatok kvalifikovaných pracovných síl(58 percent).“ 147 Ide o typický príklad neoliberálnej optiky. Predstaviteľ neoliberálneho eko nomického prúdu, v tomto prípade Ivan Mikloš, straší verejnosť príliš vysokou rýchlosťou rastu miezd. Je pravdou, že v týchto rokoch rast miezd predbiehal rast produktivity práce, ale dlhé roky predtým to bolo naopak. Vtedy ľudia typu Ivana Mikloša nebili na poplach, že biznis si z vyprodukovanej hodnoty ukraju je viac než pracovná sila. Okrem toho používa nesprávne dáta, a jeden by pove dal, že klame. Priemerná mzda za uvedené roky vzrástla o 32 percent, nie takmer o 40 percent, ako píše Mikloš. A minimálna mzda vzrástla o 54 percent, a nie o vyše 70 percent. 148 Nie je ničím nezvyčajným, keď neoliberálni ekonómovia ako citovaní odborníci používajú v rešpektovanom mediálnom mainstreame dáta vytrhnuté z kontextu a zavádzajú alebo rovno klamú. Príkladom sú už uvedené výroky Ivana Mikloša. Ako je teda možné vidieť, títo zástancovia nízkych miezd pokojne povedia, že mzdy rastú rýchlejšie ako produktivita, čo síce pravda je, ale zároveň poctivo zamlčia, že počas predchádzajúcich rokov to bolo naopak, alebo pokojne opomenú, že aj na priek tomuto rýchlemu rastu tvoria mzdy stále iba menšiu časť z vyprodukovanej hodnoty. Alebo drzo prezentujú nesprávne čísla, ako to bolo aj v tomto prípade. Nikto z novinárov sa však neunúva tieto čísla preverovať. V normálnej spoloč nosti by ľudia, u ktorých sa opakovane preukáže, že pravidelne zavádzajú, mali prestať dostávať priestor. Tieto dezinformácie a dezinterpretácie slúžia iba jediné mu účelu – podporovať u laickej a odbornej verejnosti súcit so zamestnávateľmi 147 MIKLOŠ, I.: Písať o Ficových vládach je ako šírenie poplašnej správy(píše Ivan Mikloš) [online]. Bratislava: Petit Press, 2019.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://komentare.sme. sk/c/22292497/vysvedcenie-ficovych-vlad-ako-sirenie-poplasnej-spravy.html. 148 DATACUBE: Priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR[pr0204qs].[online]. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2020.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: http:// datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_INTERN/pr0204qs/v_pr0204qs_00_00_00_sk a MINIMÁLNA MZDA: Minimálna mzda na Slovensku Rok: 1993 – 2020.[online]. Bratisla va: Minimalnamzda.sk, 2020.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://www.minimalnamzda. sk/minimalna-mzda-historia.php. 64 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

a budovať tak sympatie s politikami, ktoré smerujú k získaniu výhod výlučne pre zamestnávateľov, pričom tie sú často na úkor štátu(nižšie dane, horšie environ mentálne štandardy) alebo na úkor zamestnancov(nižšie mzdy, horšie pracovno právne štandardy). Ivan Mikloš sa ešte ako minister financií zasadzoval za nepredlžovanie výpo vednej doby v Zákonníku práce:„Rezort Ivana Mikloša(SDKÚ) tiež žiada skrátiť na vrhovanú výpovednú lehotu. Rezort práce sa ju chystá odstupňovať podľa počtu od pracovaných rokov s tým, že by pre niektorých mohla byť aj päťmesačná. Mikloš ju chce ponechať len dvojstupňovú, ako je dnes, teda„najmenej“ dva mesiace pre zamestnan cov, ktorí pre danú firmu odpracovali jeden až päť rokov a„najmenej“ tri mesiace pre tých, čo v nej pracovali dlhšie“. 149 Klasickým a večným evergreenom predstaviteľov neoliberálneho prúdu je tor pédovanie minimálnej mzdy. Jána Marušinca v roku 2010 citovali a parafrázovali Hospodárske noviny: „Kým vplyv najnižšieho možného platu na rast nezamestnanosti nie je veľmi výrazný, o to viac brzdí vytváranie nových pracovných miest. Podľa analytika M.E.S.A. 10 Jána Marušinca minimálna mzda nie je ekonomická veličina, ale sociálna.„Z hľadiska fun govania ekonomiky je skôr na príťaž, pretože obmedzuje možnosti zamestnania ľudí za nižší príjem, ako je administratívne stanovené minimum,“ myslí si Marušinec. I keď na druhej strane všetko sa dá obísť. Ak firma má záujem dať prácu ľuďom, ktorých si nemô že dovoliť, zamestná ich na čiastočný úväzok, na dohodu o vykonaní práce či živnosť. Jej náklady sú tak omnoho nižšie ako pri klasickom zamestnaneckom pomere. 150 “ Pritom za posledných 30 rokov bolo vykonané nespočetné množstvo ekono mických štúdií, ktoré dokázali, že minimálna mzda nemá negatívny vplyv na(ne) zamestnanosť 151 . Cieľom útoku na minimálnu mzdu nie je vyššia zamestnanosť nezamestnaných, ako sa to títo ľudia snažia obvykle prezentovať, ale zníženie miezd pre pracujúcich. Nízkopríjmoví zamestnanci sú najzraniteľnejší. Majú naj horšiu vyjednávaciu pozíciu a keby neexistovala štátna minimálna mzda, neboli 149 PACHEROVÁ, S.: Tvrdší zákonník chcú firmy aj Mikloš.[online]. Bratislava: Perex, 2011. [cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/169811-tvrdsizakonnik-chcu-firmy-aj-miklos/. 150 OBRADOVIČ, F.: Minimálna mzda prácu brzdí. No neberie.[online]. Bratislava: HNonline, 2010.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/374768minimalna-mzda-pracu-brzdi-no-neberie. 151 KOŠČ, J. a M. KURUC: Mýty a fakty o vplyvoch zvyšovania minimálnej mzdy.[online]. Bratislava: Pracujúca chudoba, 2019.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: http://www.pracujucachudoba.sk/ storage/app/media/na_stiahnutie/M%C3%BDty-a-fakty-o-vplyvochzvy%C5%A1ovania-minim%C3%A1lnej-mzdy.pdf MILAN KURUC 65

by schopní vyjednať si viac. Minimálna mzda pritom nemá len sociálnu funkciu, ako tvrdí pán Marušinec, ale aj ekonomickú. Vyššie mzdy vrátane tej minimálnej vytvárajú v ekonomike dôležitú spätnú väzbu kúpyschopnosti a produkcie, ktorá sa dá jednoducho pomenovať takto:„Keď majú ľudia viac peňazí, zamestnávatelia majú viac zákazníkov a najímajú ďalších zamestnancov.“ Zamestnávatelia netvoria pracovné miesta preto, lebo môžu niekoho zamestnať za nižšiu minimálnu mzdu. Pracovné miesta tvoria vtedy, ak je dopyt po ich tova roch, výrobkoch a službách taký vysoký, že ho s existujúcim počtom zamestnan cov už nedokážu uspokojovať a potrebujú najať ďalších ľudí. V roku 2015 zaviedli v Nemecku minimálnu mzdu a hodnoty nezamestnanos ti klesli na 30-ročné minimá. A to aj napriek tomu, že„renomovaní“ ekonómovia z neoliberálneho think tanku INESS varovali, že to nemeckú ekonomiku poškodí. 152 Od roku 2010 vzrástla minimálna mzda na Slovensku o 88 percent a nezamest nanosť rovnako klesla na historické minimá Slovenskej republiky, nezvyšovala sa kvôli rastu minimálnej mzdy, naopak klesala. Americká štúdia z roku 2016 153 mapovala zvyšovanie minimálnej mzdy od roku 1938. V štúdii autori skonštatovali, že po zvýšení minimálnej mzdy došlo v takmer 70 percent prípadov k rastu zamestnanosti. K poklesu zamestnanosti prichádzalo len vtedy, keď sa americká ekonomika nachádzala v recesii alebo do nej vchádzala. Dosahy minimálnej mzdy skúmal aj český think tank IDEA pri CERGE-EI, kde skúmali roky 2012 až 2017. V tomto období česká minimálna mzda stúpla o vyše 37 percent. Inštitút skúmal jej dosahy na nízkopríjmových pracovníkov. Zistili, že zvý šenie minimálnej mzdy malo zanedbateľný efekt na zamestnanosť nízkopríjmo vých osôb – teda priamo tých, ktorých sa toto zvýšenie minimálnej mzdy týkalo. 154 152 EUROSTAT: Unemployment rate – annual data.[online] Brusel: Eurostat, 2020.[cit. 020.04.22.] Dostupné: https://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en& pcode=tipsun20&plugin=1 a HERZOG-STEIN, A. et al.: Mindestlohn: deutliche erhöhung sinnvoll zur stärkung der nachfrage – forscher plädieren für schrittweise anhebung auf 12 euro. [online] Düsseldorf: WSI, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.boeckler.de/de/ pressemitteilungen-2675-mindestlohn-deutliche-erhohung-sinnvoll-zur-starkung-der-na chfrage.htm. 153 SONN, P. K. a Y. M. LATHROP: Raise Wages, Kill Jobs? Seven Decades of Historical Data Find No Correlation Between Minimum Wage Increases and Employment Levels.[online]. NELP, 2016.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://s27147.pcdn.co/wp-content/uploads/NELPData-Brief-Raise-Wages-Kill-Jobs-No-Correlation.pdf. 154 GROSSMANN, J., Š. JURAJDA a V. SMOLKA: Dopady zvyšování minimální mzdy v letech 2013– 2017 na zaměstnanost a mzdy v České republice.[online] Praha: IDEA, 2019.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://idea.cerge-ei.cz/files/IDEA_Studie_04_2019_Dopady_zvysovani_minimalni_mzdy.pdf. 66 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

V Česku od roku 2012 do roku 2019 stúpla minimálna mzda z 8 000 KČ na 13 500 KČ, čiže nárast o 69 percent a Česi majú najnižšiu nezamestnanosť v EÚ. Podľa neoliberálnych veštcov by malo toto zvyšovanie minimálnej mzdy českú ekonomiku poškodiť. V roku 1992 vzrástla v New Jersey minimálna mzda o 19 percent. Ekonómo via Alan Krueger a David Card sa rozhodli, že dokážu negatívny vplyv minimálnej mzdy na zamestnanosť. Ich samých však prekvapil záver, ku ktorému dospeli, a to, že zvýšenie minimálnej mzdy nemalo negatívny dosah na zamestnanosť, naopak, zamestnanosť sa ešte zvýšila. 155 Aj ďalší vedci z Cornellovej univerzity z New Yorku zistili, že zvyšovanie mini málnej mzdy nemalo detekovateľný vplyv na zamestnanosť. 156 Dokonca našli aj chyby v meraniach predchádzajúcich štúdií týkajúcich sa tejto problematiky, pri čom identifikácia týchto chýb im umožnila ešte sebavedomejšie tvrdiť, že zvyšova nie minimálnej mzdy nemá vplyv na zvyšovanie nezamestnanosti. 157 Takúto štúdiu robila aj austrálska rezervná banka, ktorá skúmala zvyšovanie minimálnej mzdy v rokoch 1998 až 2008. Prišli k rovnakému záveru: zvyšovanie minimálnej mzdy nemalo nijaký vplyv na zvyšovanie nezamestnanosti. 158 Analytik MESA 10 Karol Morvay si myslí, že nie je žiaden dôvod hľadať percentu álnu väzbu medzi priemernou a minimálnou mzdou.„Ak hľadať optimálny vzťah, tak radšej minimálnej mzdy so životným minimom.“ 159 Naviazanie minimálnej mzdy na životné minimum by spôsobilo jej stagnáciu a veľmi pomalý rast – presne v duchu neoliberálneho naratívu udržiavať mzdy pokiaľ možno čo najviac a čo najdlhšie dole. Predstavitelia neoliberalizmu kvôli 155 KRUEGER, A. a D. CARD: Minimum Wages and Employment: A Case Study of the Fast-Food Industry in New Jersey and Pennsylvania. The American Economic Review,[online] Vol. 84, No. 4.(Sep., 1994), pp. 772-793.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.jstor.org/ stable/2118030. 156 DUBE, A., NAIDU, S. a M. REICH. The Economic Effects of a Citywide Minimum Wage[online] In: ILR Review. Vol. 60, No. 4(Jul., 2007), pp. 522-543 Dostupné: https://www.jstor.org/ stable/25249108. 157 Ibidem. 158 BISHOP, J.: The Effect of Minimum Wage Increases on Wages, Hours Worked and Job Loss. [online] In: Australian Economy, september/2018. Dostupné: https://www.rba.gov.au/ publications/bulletin/2018/sep/the-effect-of-minimum-wage-increases-on-wageshours-worked-and-job-loss.html. 159 TREND: Minimálna mzda sa dotýka väčšiny zamestnaných.[online] Bratislava: Trend, 2003.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.trend.sk/spravy/minimalna-mzdadotyka-vacsiny-zamestnanych. MILAN KURUC 67

minimálnej mzde vždy hľadajú také ukazovatele, na ktoré ju chcú naviazať, aby spôsobili jej čo najnižší rast. Pritom sa už dávno ukazuje, že práve zvyšovanie miezd vrátane minimálnej mzdy núti podniky inovovať, automatizovať, digitalizovať. Keby boli ľudia ochot ní pracovať za nízke mzdy do nekonečna, firma ostane motivovaná využívať lacnú pracovnú silu ako svoju konkurenčnú výhodu a nemá motiváciu zvyšovať svoju produktivitu práce iným spôsobom(investíciami do výskumu a vývoja, automati zácie, optimalizácii procesov a pod.). 160 Nadácia F. A. Hayeka Táto nadácia sa venuje propagovaniu Hayekových myšlienok na Slovensku, vydáva štúdie a analýzy(najmä o konkurencieschopnosti a podnikateľskom pro stredí, ale aj rebríčky smart cities). Nadácia organizuje letné ekonomické školy. Jej predstavitelia píšu články a vyjadrujú sa do novín. Ich obľúbenou aktivitou je zve rejňovanie Dňa daňovej slobody, ale aj strašenie mileniálmi, ktorí podľa ich názoru de facto inklinujú k zelenému fašizmu, či strašenie pomalým návratom k socializ mu. 161 Podobnou rétorikou reagoval biznis v USA v 30. rokoch, keď sa zavádzal New Deal. Biznismeni strašili socializmom a totalitou, a to len kvôli sociálnemu zabez pečeniu, minimálnej mzde a kompetenciám odborov. 162 Portál Pozri.sk citoval a parafrázoval Martina Reguliho, analytika od Hayekov cov, ktorý sa začiatkom roka 2020 vyjadroval k návrhom politickej strany SaS na zmiernenie dosahov koronakrízy pre médiá:„Kladne analytik hodnotí návrh umož niť zamestnávateľovi prejsť na náhradu mzdy vo výške 60 percent z platu v prípade prekážok na strane zamestnávateľa bez predošlého súhlasu odborov, či umožniť vyhlá senie celozávodnej dovolenky, resp. nariadenie hromadného čerpania dovolenky bez predchádzajúceho súhlasu zástupcov zamestnancov, avšak s ich informovaním aspoň 3 dni pred začatím.“ „ Odstupné by sa podľa návrhu SaS vyplácalo v mesačných splátkach. Okrem toho by 160 KOŠČ, J. a M. KURUC: Mýty a fakty o vplyvoch zvyšovania minimálnej mzdy.[online]. Bratislava: Pracujúca chudoba, 2019.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: http://www. pracujucachudoba.sk/storage/app/media/na_stiahnutie/M%C3%BDty-a-faktyo-vplyvoch-zvy%C5%A1ovania-minim%C3%A1lnej-mzdy.pdf. 161 HAYEK.SK: Nadácia F. A. Hayeka.[online] Bratislava: Nadácia F. A. Hayeka, 2020.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://www.hayek.sk. 162 PHILLIPS-FEIN, K.: Invisible Hands: The Businessmen’s Crusade Against the New Deal. New York: W. W. Norton& Company, 2010. 68 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

sa zjednodušili podmienky na poskytovanie príspevku na udržanie pracovných miest podľa zákona o službách zamestnanosti.“ „Tieto opatrenia sú z kategórie opatrení na zníženie nákladov zamestnávateľov a kompenzovanie výpadku príjmov, hodnotím ich ako kroky pozitívnym smerom,“ povedal analytik Nadácie F. A. Hayeka. Otázne podľa neho je, či budú tieto kroky dostatočné na udržanie podnikov pri živote. „Celkovo teda tento balík môže pôsobiť upokojujúcejšie pre podnikateľov, to však ne znamená, že dokáže zastaviť všetky dopady v prípade, ak karanténny stav bude trvať viac ako mesiac alebo dva,“ upozornil.„Vláde by odporúčal zamerať sa na znižovanie nákladov zamestnávania, odbremenenie od administratívy a efektívne opatrenia na umožnenie ich opätovného fungovania.“ 163 Hľadanie úspor v nákladoch u zamestnávateľov cez znižovanie náhrady mzdy zamestnancov svojvoľne rozhodnutím zamestnávateľa a odobratím kompeten cií odborom je stanovisko, ktoré evidentne zastáva analytik neoliberálneho think tanku F. A. Hayeka Martin Reguli 164 . Je až okato časté, že predstavitelia neoliberálnych think tankov hľadajú úsporu vždy takmer výlučne v jedinom druhu nákladov – v mzdových nákladoch. Akoby nerozumeli, že zamestnanci sú dôležitou súčasťou ekonomiky a rovnako dôležitou súčasťou ekonomiky je ich kúpna sila. Títo analytici si akoby neuvedomujú, že týmito stanoviskami prezentujú vlast nú schizofréniu: mať čo najchudobnejších zamestnancov(platiť im čo najmenej), ale zároveň mať čo najbohatších zákazníkov(iný zamestnávateľ im musí platiť čo najviac). Veľmi zriedkavo sa vo vyjadreniach neoliberálnych analytikov spomínajú iné náklady firiem: napríklad náklady na energie, pohonné látky, byrokraciu, spotreb ný tovar, finančné náklady a podobne. Je to dané najmä tým, že o týchto nákladoch sa takmer nedá vyjednávať, a skôr ich treba jednoducho akceptovať, no o nákla doch na pracovnú silu vyjednávať možno, a preto podobné vyjadrenia treba v sku točnosti vnímať ako vyjednávanie o mzdách na mediálnej úrovni. Tomáša Púchleho vyjadrujúceho sa k novele Zákonníka práce citoval a parafrá zoval v roku 2012 FinWeb:„Opätovné zavedenie nároku na odstupné so súčasným 163 WEBNOVINY.SK: Ekonomické návrhy SaS hodnotí analytik pozitívne, ale nemusia zastaviť všetky dopady koronavírusu.[online] Bratislava: Pozri!, 2020.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: [cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://spravy.pozri.sk/clanok/ekonomicke-navrhy-sashodnoti-analytik-pozitivne-ale-nemusia-zastavit-vsetky-dopady-koronavirusu/ 1511771. 164 Ibidem. MILAN KURUC 69

plynutím výpovednej doby zamestnávateľom výrazne zvýši náklady na ukončenie pracovného pomeru. Ako môžeme pozorovať už v súčasnosti, firmy začali rušiť nad bytočné pracovné miesta v predstihu, ešte počas platnosti súčasnej legislatívy. Keďže komplikovanejšie a drahšie prepúšťanie nevyhnutne vedie zamestnávateľov k vyššej opatrnosti pri prijímaní nových zamestnancov, môžeme očakávať negatívne dosahy na tvorbu nových pracovných miest. Novela Zákonníka práce spolu so zvyšovaním da ňovo-odvodového zaťaženia zhorší konkurencieschopnosť domáceho podnikateľského sektora.“ 165 Každý ochranný sociálny prvok v Zákonníku práce, ktorý vyvažuje nerovné po stavenie zamestnanca a zamestnávateľa, je z neoliberálneho hľadiska často auto maticky vnímaný negatívne a ako problémový. Pritom pán Púchly zamlčal, že odstupné existuje aj pri dohode o skončení pra covného pomeru, pri ktorej neexistuje výpovedná doba. Dôležité je to preto, lebo odstupné pri dohode je vyššie, pričom pri výpovedi, kde existuje výpovedná doba, je vzhľadom na jej existenciu toto odstupné nižšie. 166 Ak firmy naozaj začali pred schválením novely Zákonníka práce rušiť pracovné miesta len preto, aby ušetrili, ako bez preukazovania tvrdí pán Púchly, došlo s veľ kou pravdepodobnosťou k rušeniu len tých pracovných miest, ktoré už aj tak mali v pláne zrušiť. Príprava takejto novely ich rozhodnutie iba logisticky urýchlila. Pra covné miesta, ktoré potrebovali zachovať, zachovali. Toto vyjadrenie pána Púchleho vzniklo v roku 2012. Ako sme mali v nasledujú cich rokoch možnosť vidieť, došlo historicky k bezprecedentnému najímaniu no vých pracovníkov a nezamestnanosť na Slovensku v roku 2020 klesla na úroveň 5 percent 167 . To len dokazuje, že Zákonník práce nepredstavuje nástroj ani brzdu v tvorbe pracovných miest. Pracovné miesta tvorí dopyt po firemných výrobkoch, tovaroch a službách, nie nižšie pracovnoprávne štandardy a nižšia ochrana za mestnanca v Zákonníku práce. Tomáš Púchly zároveň tvrdí:„Minimálna mzda(by mala byť, pozn. autor) 165 ŠIMKOVÁ, M.: Anketa: Ako hodnotíte zmeny v Zákonníku práce?[online] Bratislava: FinWeb, 2012.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/499072anketa-ako-hodnotite-zmeny-v-zakonniku-prace. 166 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov 167 DATACUBE: Evidovaná nezamestnanosť na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny[pr2001rs] [online] Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2020.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SLOVSTAT/pr2001rs/v_pr2001rs_00_00_00_sk. 70 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

zrušená úplne, keďže zabraňuje vstupu nízkokvalifikovaných pracovníkov na trh prá ce. Tí sú potom zväčša odkázaní na štátnu podporu, prípadne prácu načierno.“ 168 Neoliberálny naratív vytvoril efektívne myšlienkové konštrukcie, ako bežného človeka ale aj odbornú verejnosť presvedčiť o dobrých úmysloch, aj keď mu chcú vlastne poškodiť. Zrušenie minimálnej mzdy je podľa citovaného výroku vlastne pre človeka dobré, lebo vyššia minimálna mzda bráni nezamestnanému sa za mestnať. Zrušenie minimálnej mzdy by však v skutočnosti nespôsobilo rast pracovných miest. Spôsobilo by iba, že ľudia bez silnej vyjednávacej pozície ochotní pracovať, by boli nútení pracovať za mzdu nižšiu, než je aktuálna minimálna mzda. INESS(Institute of Economic and Social Studies) INESS je mediálne vysoko etablovaný inštitút. Vydáva štúdie o podnikateľskom prostredí, minimálnej mzde, konkurencieschopnosti, realizuje projekt cena štá tu, organizuje diskusie a spolupracuje s organizáciami zo zahraničia. V médiách sa veľmi často vyjadruje k ekonomike, jeho zástupcovia sú citovaní v novinových článkoch, pozývaní do diskusných relácií, objavujú sa v reportážach. INESS záro veň publikuje na svojich blogoch, v komentároch pre mainstreamové denníky ale bo na svojom webe. 169 Zástupcovia INESSu sú súčasťou ekonomického panelu expertov na Denníku E, kde sa vyjadrujú k rôznym ekonomickým témam. Tieto príspevky píše Michaela Barcíková. Z 19 odsledovaných panelov sa v nich príspevok analytikov INESS vy skytol 12-krát. 170 Správy z TASR sa podľa môjho názoru javia v tomto smere viac ako nevyvážené. Neponúkajú iné názory než názory INESS, práve naopak, prezentujú INESS ako pr vok vyváženosti, lebo tento inštitút je v článkoch používaný na vyváženie postoja politickej elity alebo navrhovaných zákonov. 171 168 ŠIMKOVÁ, M.: Richter zvýši minimálnu mzdu. Mierne.[online] Bratislava: HNonline, 012.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://dennik.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy/ 469456-richter-zvysi-minimalnu-mzdu-mierne. 169 INESS: INESS v Médiách.[online] Bratislava: INESS, 2020.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://iness.sk/sk/iness-v-mediach. 170 DENNIK E: Téma: Panel expertov.[online] Bratislava: Denník N, 2020.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://e.dennikn.sk/tema/panel-expertov. 171 TERAZ.SK: Vyhľadávanie: INESS.[online] Bratislava: TASR, 2020.[cit. 20/7/2020]. Do stupné: https://www.teraz.sk/search?q=iness. MILAN KURUC 71

Keďže analytici INESS sú často oslovovaní k rôznym témam, najmä ekonomic kým, čitateľ môže nadobudnúť pocit, že to-ktoré médium je neoliberálne. To však môže byť veľmi lacná skratka v uvažovaní. Často môže ísť o nekompetentnosť novinárov, ktorí si neuvedomujú, že aj INESS presadzuje iba jednu ideológiu a jeho názor nie je postavený na skutočnej odbor nosti, a už vôbec nie na objektívnej vede. Druhý problém môže byť, že novinári musia písať rýchlo a INESS im vždy zdvihne telefón a vždy odpovie na položené otázky. Články tak vznikajú s menšou námahou a vyjadrenie„protistrany“ s kvázi odborným postojom je tak pre novinárov ľahko získateľné. Radovan Ďurana o odvetvovej minimálnej mzde:„My nemáme takú historickú tradíciu sektorového vyjednávania a medzi regiónmi aj v rámci toho istého sektora sú veľ ké rozdiely. Takže tá regionálna mzda by podľa nášho názoru lepšie odpovedala rozdielnej ekonomickej situácii tých regiónov.“ 172 Róbert Chovanculiak o regionálnej minimálnej mzde:„ V okresoch, kde bude vy soká miera nezamestnanosti, kde budú nízke mzdy, bude aj nižšia minimálna mzda a tým pádom bude pôsobiť menej negatívne. A naopak, zase v bohatších okresoch, kde nebude taký problém s nezamestnanosťou, môže byť tá minimálna mzda vyššia.“ 173 Myšlienka regionálnej minimálnej mzdy je ďalšou snahou neoliberálnych eko nómov, ako do mainstreamu dostať nový spôsob zníženia minimálnej mzdy. Ak sa nedá znížiť plošne, ak sa nedá zrušiť celá, možno sa ju podarí rozbiť aspoň regionál ne. Pritom minimálna mzda diferencovaná na regionálnej úrovni na takom ma lom území, akým je Slovensko, nemá ekonomický zmysel a bola by dokonca v roz pore s európskou legislatívou 174 . Navyše by sme regionálnou minimálnou mzdou zakonzervovali nižšiu kúpyschopnosť v ekonomicky horších regiónoch Slovenska a motivovali tieto regióny k vyľudňovaniu. Argument proti regionálnej minimálnej mzde uvádza Branislav Ondruš a kolek tív v analytickej publikácii 175 : „ V tejto súvislosti je potrebné ešte krátko zareagovať na opakujúce sa predstavy sta noviť systém tzv. regionálnej minimálnej mzdy. Regionálne diferencované minimál ne mzdy skutočne pozná viacero krajín sveta. Podľa ich prehľadu z dielne MOP však 172 INESS: Spory o výpočet minimálnej mzdy.[online] Bratislava: INESS, 2020.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://www.iness.sk/sk/spory-o-vypocet-minimalnej-mzdy. 173 INESS: Diferencovanie minimálnej mzdy.[online] Bratislava: INESS, 2020.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://www.iness.sk/sk/diferencovanie-minimalnej-mzdy. 174 Článok 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. 175 ONDRUŠ, B. et al.: Minimálna mzda – empirické zistenia kontra ideologické mýty. Bratislava: IA MPSVR, 2017. 72 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

možno konštatovať, že ide takmer výlučne o veľ ké federálne štáty, resp. štáty, ktoré vykonávajú rozsiahlu časť verejnej moci na regionálnej úrovni. Príkladom môže byť Indonézia či Japonsko alebo Filipíny, podobne tiež Vietnam.“ „Od r. 1996 určujú v Kanade minimálnu mzdu provincie, v USA majú aj federálnu, aj štátnu minimálnu mzdu. V Indii sa používa federálna alebo štátna v závislosti od sektora. Z pochopiteľných dôvodov si Republika Srpska v Bosne a Hercegovine určuje vlastnú minimálnu mzdu. Takýto prístup k regionálnej minimálnej mzde teda nie je uplatniteľný na Slovensku.“ „Nie sme federálny štát, nemáme regióny(štáty) vykonávajúce na vlastnom teri tóriu štátnu moc nezávisle od centrálnej vlády, nie je teda jasné, kto by vôbec mohol vykonávať na regionálnej úrovni právomoci sociálnych partnerov v prvom kole a vlády v druhom kole stanovenia výšky minimálnej mzdy. Kraje slovenskej republiky netvoria samostatné prirodzené hospodárske celky, na ktorých sa dá dostatočne určiť separátny trh práce. Navyše nie je zrejmé, k čomu by vlastne regionálne minimálne mzdy mali viesť. Podľa v poznámke citovanej vety zo štúdie INESS by mali pomôcť vytváraniu pra covných miest.“ „V našej štúdii ukážeme, že to je nezmysel a minimálna mzda pracovné miesta nelik viduje. Zároveň(aj to ukážeme) je minimálna mzda na Slovensku aj tak často demoti vačne nízka(najmä pre rodičov vo viacdetných rodinách), takže jej prípadné regionál ne zníženie by ešte viac odradilo ľudí pracovať. Je to najmä preto, lebo by takáto mzda nepokrývala ani základné životné potreby. Naplnenie takýchto očakávaní od regionál nej minimálnej mzdy by navyše viedli k prehlbovaniu regionálnych rozdielov: čo len trochu uplatniteľní ľudia by odchádzali za lepšou mzdou.“ Róbert Chovanculiak o minimálnej mzde:„... Napríklad zrušiť naviazanie mini málnej mzdy na 60 percent priemernej. A nejde len o vyššie spomínaný rast minimálnej mzdy v roku 2021. V ten už neveria ani najzarytejší odborári. Minister práce sa musí zamyslieť, či sme to posledné roky extrémne neprehnali s jej zvyšovaním a či by nebo lo na mieste minimálnu mzdu zreálniť vo vzťahu k súčasným podmienkam. Stručne povedané, znížiť ju. Na východe Slovenska máme okresy, ktoré sa len včera vyhrabali z 15-percentnej miery nezamestnanosti, a teraz sa tam prepadnú znova a ešte oveľa hlb šie. Zákaz pracovať pod mzdové náklady skoro 800 eur je pre ne likvidačný.“ 176 Neoliberálny naratív vždy nachádza možnosti a spôsoby, ako odôvodniť znižo vanie miezd. Napríklad namiesto budovania infraštruktúry alebo cielenej inves tičnej pomoci je potrebné podnikateľov a ich biznis modely v ekonomicky horších 176 CHOVANCULIAK, R.: Haló, aj nezamestnanosť zabíja.[online] Bratislava: Denník N, 2020. [cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://e.dennikn.sk/1846290/halo-aj-nezamestnanostzabija/. MILAN KURUC 73

regiónoch dotovať prácou za nízke mzdy. Je zvláštne, že podnikatelia a propodnika teľské think tanky, akým INESS je, majú často tendenciu hľadať chybu vo vysokých mzdových nákladoch. Nikdy nehľadajú problém v biznis pláne a biznisovej straté gii tej-ktorej firmy, ktoré jej negenerujú dostatočné tržby. O raste minimálnej mzdy:„Minimálna mzda rastie rýchlejšie ako priemerná aj ako produktivita práce, hovorí graf roka, ktorý vybral analytik INESS Róbert Chovancu liak.“ „Rok 2019 bol v poradí šiestym rokom, počas ktorého sa roztvárali nožnice medzi produktivitou práce, priemernou mzdou a minimálnou mzdou. Ekonomické zákony sú v tomto neúprosné – tento vývoj nie je dlhodobo udržateľný.“ „Nemôžeme očakávať, že slovenské mzdy budú dobiehať tie západné, ak nám nepo rastie produktivita. Nízka produktivita práce je totižto tým pomyselným múrom, ktorý nás delí od životnej úrovne na západe.“ „Politici na Slovensku pochopili kauzalitu medzi mzdami a produktivitou presne naopak. A začali tlačiť na rast minimálnej mzdy, ktorú zvýšili za posledných 7 rokov o viac ako 70%.“ „V rovnakom čase vzrástla priemerná mzda len približne polovičnou rýchlosťou a produktivita práce len štvrtinovou. Takýto vývoj sa bude v najbližších rokoch už len ťažko opakovať. Populizmus narazí na ekonomickú realitu.“ 177 Toto vyjadrenie sa podobá na už citované slová Ivana Mikloša. Je prirodzené, že ak minimálna mzda rastie z nízkej úrovne, tak jej percentuálny rast bude vysoký, ale tento rast v skutočnosti nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu, a preto je absurd né, že sa naň títo ekonomickí odborníci odvolávajú. Pritiahnime argumentáciu analytika INESS za vlasy a povedzme, že by minimál na mzda v roku 2012 bola 1 euro. Štát by ju však v priebehu 8 rokov zvýšil na sumu 580 eur. To je rast o 58 000 percent. Percentuálne vyzerá tento rast hrozivo, ale keď minimálna mzda rastie z nízkej úrovne, tak je jasné, že aj jej percentuálny rast bude vysoký. Pri minimálnej mzde treba sledovať skôr jej absolútnu výšku, jej pomer k prie mernej mzde, jej pomer k životným nákladom a jej pomer k vyprodukovanej hod note. Vyjadrenia citovaného analytika sú zavádzajúce a smerujú k mediálnemu tlaku na znižovanie rastu minimálnej mzdy. Je samozrejmosťou, že produktivita práce je dôležitým elementom pre zvyšovanie miezd. Nie však jediným. Ak bude produktivita rásť a zamestnávatelia sa so svojimi dosiahnutými výsled 177 CHOVANCULIAK, R.: Minimálna mzda rastie rýchlejšie ako priemerná aj ako produktivita práce.[online] Bratislava: Denník N, 2020.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://dennikn. sk/minuta/1693706/. 74 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

kami nebudú deliť s tými, ktorí ich pomáhali vyprodukovať – so svojimi zamest nancami, nepomôže nám ani rast produktivity. Za zvyšovanie produktivity je však zodpovedný manažment firmy. On musí ino vovať, hľadať nové trhy, optimalizovať procesy, automatizovať, digitalizovať, jed noducho manažment firmy je ten, čo podniká a naviguje firmu rozbúrenými vlna mi trhu, nie bežný zamestnanec vykonávajúci parciálnu činnosť v súkolesí firmy. Slovensko patrí medzi krajiny, kde firmy do výskumu a vývoja investujú veľmi málo. 178 Tlak na vyššie mzdy pritom vytvára aj tlak na firmy, aby hľadali spôso by, ako zvyšovať produktivitu práce a nespoliehali sa iba na nízke mzdy ako svoju konkurenčnú výhodu. Z úst neoliberálnych think tankov však tieto súvislosti nik dy nezaznievajú. Celá ich rétorika sa vinie iba okolo výstrah ohľadom zvyšovania miezd. Jej cieľom je brzdiť odhodlanie zamestnancov, ich zástupcov, politikov, akti vistov a ďalšej odbornej verejnosti, ktorá by mohla dostať nápad a chuť intenzívne volať po zvyšovaní miezd. INESS nedávno aktivoval mzdovú kalkulačku 179 , ktorá počíta reálnu cenu zamest nanca pre zamestnávateľa.„Podľa INESS totiž polovica ceny zamestnanca zostáva skrytá pred očami zamestnanca aj pred verejnosťou. Ku skrytým nákladom, o ktoré sa mzda zvyšuje, patria stravné lístky, rozširovanie voľna pre zamestnancov, rekreačné či športové poukazy. Kalkulačka bude slúžiť aj na porovnanie zamestnaneckých nákla dov s ostatnými krajinami EÚ.“ 180 Rovnakým spôsobom reagovali biznismeni v USA v 30. rokoch na zavedenie so ciálneho poistenia. Hovorili, že sociálne poistenie je krádež časti výplaty zamest nanca a že ide o skryté zdaňovanie. 181 INESS tému odvodov a daní komunikuje ako zámerne skrytú položku na výplat nej páske, ktorou štát oberá zamestnancov o časť mzdy. Touto rétorikou sa snaží v zamestnancoch vyvolať pobúrenie nad tým, koľ ko im štát berie z výplaty. INESS však nijako ďalej nevysvetľuje, že z týchto peňazí sa financuje bezplatné zdravot 178 KOŠČ, J. a M. KURUC: Koniec nízkym mzdám![online] Bratislava: OZ Pracujúca chudoba, 2020. s. 56-59.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: http://www.pracujucachudoba.sk/storage/ app/media/na_stiahnutie/Koniec-nízkym-mzdám-2019.pdf. 179 CENA ZAMESTANANCA: Cena zamestnanca.[online] Bratislava: INESS, 2020.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: www.cenazamestnanca.sk. 180 DENNIK E: Až polovicu ceny práce zamestnanec nevidí, upozorňujú analytici a zamestnáva teli a.[online] Bratislava: Denník N, 2020.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://e.dennikn. sk/minuta/1625749. 181 PHILLIPS-FEIN, K.: Invisible Hands: The Businessmen’s Crusade Against the New Deal. New York: W. W. Norton& Company, 2010. MILAN KURUC 75

níctvo, dôchodky, úrazové dávky, nemocenské dávky, materské, dávky v nezamest nanosti a jednoducho jedna celá a komplexná sociálna sieť, ktorá pomáha ľuďom v životných situáciách, keď nie sú schopní pracovať. Radovan Ďurana takto komentoval v roku 2018 pre denník Pravda pracovné kó dexy:„Slovensko patrí medzi krajiny s prísnym Zákonníkom práce, pričom je menší priestor na vyjednávania.„V Európe aj v OECD porovnaní má najflexibilnejší Zákon ník práce Dánsko, ktoré reguluje minimum vecí zákonom a ponecháva zamestnancom a zamestnávateľom právo dohodnúť sa, aká má byť minimálna mzda, aké majú byť príplatky,“ poukázal Ďurana. 182 Pracovné právo funguje v princípe takto: buď v štátoch Európy existujú hrubé zákonníky práce a tenké kolektívne zmluvy, alebo v nich existujú tenké zákonníky práce a hrubé kolektívne zmluvy. Argument analytika INESS je zavádzajúci, pre tože na Slovensku neexistuje tradícia a ani legislatíva pre účinné sektorové vyjed návanie zástupcov zamestnancov a zástupcov zamestnávateľov o predmetných veciach. INESS si vyberá, čo sa mu účelovo hodí. Porovnáva situáciu s Dánskom, ale ne povie, že Dánsko je veľmi silno unionizované(sú tam silné odbory). Keby sa vláda rozhodla posilniť kompetencie odborov alebo zaviesť legislatívny rámec pre sek torové kolektívne vyjednávanie, INESS bude pravdepodobne prvý, kto bude proti takýmto návrhom kriticky vystupovať. Blog INESS o konflikte ohľadom minimálnej mzdy:„Ekonómovia po celom svete upriamujú pozornosť na dopad minimálnej mzdy na nezamestnaných, ktorých spra vidla nikto nikde nezastupuje. Nikto pri reportáži o zvyšovaní minimálnej mzdy ne navštívi dedinku Horná Vladiča na východe Slovenska a nevyspovedá miestneho dl hodobo nezamestnaného Fera, ktorý si nemôže nájsť prácu kvôli tomu, že nedokáže vyprodukovať hodnotu 475,76 EUR mesačne(superhrubá mzda) pre miestneho po tenciálneho zamestnávateľa. ... Minimálna mzda je v prvom rade de facto zákaz pracovať pre nízkoproduktívnych, mladých, nekvalifikovaných, dlhodobo nezamestnaných a ľudí z marginalizovaných skupín, predovšetkým z východného Slovenska, kde ekonomika nedosahuje západné hodnoty. V druhom rade, skutočnými stranami„konfliktu“ nie sú zamestnávatelia a zamestnanci, ale zamestnaní a nezamestnaní. Pričom sú to tí druhí, na ktorých do padá najväčšia ťarcha minimálnej mzdy a pritom nie sú zastúpení na rokovaniach vlády ani v médiách. A po tretie je si potrebné uvedomiť, že skutočnou minimálnou 182 SITA: INESS: Zvýšenie príplatkov skomplikuje situáciu zamestnávateľom.[online] Bratislava: Pravda.sk, 2018.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/ 454977-iness-zvysenie-priplatkov-skomplikuje-situaciu-zamestnavatelom/. 76 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

mzdou v hospodárstve s legislatívou zakazujúcou pracovať pod určitú mzdu je jedna veľ ká nula. Tú sú nútení poberať tí, ktorých zákon vylúči z trhu práce.“ 183 Z uvedeného textu možno usudzovať, že INESS sa vlastne svojím bojom za zru šenie minimálnej mzdy zastáva nezamestnaných ľudí. Pravdou však je, že mini málna mzda nie je brzdou pri tvorbe pracovných miest. Tvorbu pracovných miest spôsobuje kúpyschopný dopyt, ktorý sa firma vytváraním pracovných miest snaží uspokojovať. Firma nevytvorí pracovné miesto len preto, lebo je lacné, ale pre to, že ho potrebuje. A zároveň dlhodobo nezamestnaný nemá motiváciu nastúpiť na pracovné miesto, kde by dostal vzhľadom na svoje životné náklady podhodnotenú (minimálnu) mzdu. Výzva na vyspovedanie Fera z Hornej Vladiče znie úsmevne, keďže analytici INESS sami takéto interview nikdy nevykonali. Všetky spomínané think tanky, tak ako MESA 10, aj Nadácia F. A. Hayeka a aj Inštitút INESS sa objavili pri projekte Reformná vláda. 184 Tento webový projekt je desivou sumarizáciou neoliberálneho prúdu. Celá kapitola o reforme podnikateľ ského trhu a pracovno-právnych vzťahoch pojednáva o znižovaní vplyvu odborov (a teda vplyvu zamestnancov), zníženie pracovno-právnej ochrany zamestnancov, zrušenie minimálnej mzdy, obmedzenie povinností zamestnávateľov ohľadom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Záver Ukazuje sa, že rola ekonómov vo verejnom živote je obrovská. Tou najväčšou zá kernosťou, ktorá sa neoliberalizmu podarila, je, že všetky tieto myšlienky prezen tuje ako fakty, ako pravdivý popis spoločenskej a ekonomickej reality. A to napriek tomu, že ide o ideológiu – ekonomické náboženstvo, ktorú rozbila kríza v roku 2008. Nebol však dostatočne v mainstreame pripravený nový naratív, ktorý by ne oliberalizmus nahradil, a tak ekonomicko-spoločenským vzťahom táto ideológia v tvrdších alebo mäkších verziách naďalej dominuje. Neoliberalizmus sa tvári, že to, čo hovorí, je čistá veda, že ide o niečo nemenné. Historik a filozof Yuval Noah Harari hovorí, že ak chcete človeka presvedčiť o neja kej pravde, je potrebné tvrdiť, že to tak buď povedal Boh, alebo že je to zákon príro 183 INESS: Fico by mal vyjednávať s nezamestnanými.[online] Bratislava: blog Denník N, 2015. [cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://dennikn.sk/blog/139709/fico-by-mal-vyjednavats-nezamestnanymi/. 184 REFORMNÁ VLÁDA: REFORMNÝ ZÁMER 6.3: Deregulácia a liberalizácia trhu práce a pracovno-právnych vzťahov.[online] Bratislava: Reformná vláda, 2010.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: http://www.reformnavlada.sk/trhove-hospodarstvo-a-podnikatelske-pros tredie.html#deregulacia-a-liberalizacia-trhu-prace. MILAN KURUC 77

dy 185 . A neoliberalizmu sa podarilo desaťročia tvrdiť to druhé. Ak presvedčíte ľudí, že to, čo hovoríte, je nefalšovaný popis reality, tak ich donú tite akceptovať akékoľvek podmienky, ktoré im vytvoríte. Preto je citát ekonóma Paula Samuelsona taký pravdivý:„Je mi jedno, kto píše zákony, kým ja môžem písať učebnice ekonómie.“ 186 Literatúra BISHOP, J.: The Effect of Minimum Wage Increases on Wages, Hours Worked and Job Loss.[online] In: Australian Economy, september/2018. Dostupné: https://www.rba.gov.au/publications/bulletin/2018/sep/the-effectof-minimum-wage-increases-on-wages-hours-worked-and-job-loss.html. CENA ZAMESTANANCA: Cena zamestnanca.[online] Bratislava: INESS, 2020. [cit. 20/7/2020]. Dostupné: www.cenazamestnanca.sk. DATACUBE: Priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR[pr0204qs].[online]. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2020.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_INTERN/pr0204qs/v_ pr0204qs_00_00_00_sk. DATACUBE: Evidovaná nezamestnanosť na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny [pr2001rs][online] Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2020. [cit. 20/7/2020]. Dostupné: http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_ SLOVSTAT/pr2001rs/v_pr2001rs_00_00_00_sk. DENNIK E: Téma: Panel expertov.[online] Bratislava: Denník N, 2020. [cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://e.dennikn.sk/tema/panel-expertov. DENNIK E: Až polovicu ceny práce zamestnanec nevidí, upozorňujú analytici a za mestnávatelia.[online] Bratislava: Denník N, 2020.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://e.dennikn.sk/minuta/1625749. DUBE, A., NAIDU, S. a M. REICH. The Economic Effects of a Citywide Minimum Wage [online] In: ILR Review. Vol. 60, No. 4(Jul., 2007), pp. 522-543 Dostupné: https://www.jstor.org/stable/25249108?seq=1. EUROSTAT: Unemployment rate – annual data.[online] Brusel: Eurostat, 2020. [cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table. do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tipsun20&plugin=1. 185 PITCHFORKECONOMICS: What Is The Trick In Trickle Down?(With Yuval Harari And Molly Crockett).[online]. Pitchforkeconomics.com, 2018.[cit. 19/7/2020]. Dostupné: https:// pitchforkeconomics.com/episode/what-is-the-trick-in-trickle-down/. 186 NASAR, S.: A Hard Act to Follow? Here Goes.[online]. New York: New York Times, 1995. [cit. 19/7/2020]. Dostupné: https://www.nytimes.com/1995/03/14/business/a-hardact-to-follow-here-goes.html. 78 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

GROSSMANN, J., Š. JURAJDA a V. SMOLKA: Dopady zvyšování minimální mzdy v letech 2013–2017 na zaměstnanost a mzdy v České republice.[online] Praha: IDEA, 2019.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://idea.cerge-ei.cz/files/ IDEA_Studie_04_2019_Dopady_zvysovani_minimalni_mzdy.pdf. HAYEK.SK: Nadácia F. A. Hayeka.[online] Bratislava: Nadácia F. A. Hayeka, 2020. [cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://www.hayek.sk. HERZOG-STEIN, A. et al.: Mindestlohn: deutliche erhöhung sinnvoll zur stärkung der nachfrage – forscher plädieren für schrittweise anhebung auf 12 euro.[online] Düsseldorf: WSI, 2020.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.boeckler.de/de/pressemitteilungen-2675-mindest lohn-deutliche-erhohung-sinnvoll-zur-starkung-der-nachfrage.htm. CHOVANCULIAK, R.: Haló, aj nezamestnanosť zabíja.[online] Bratislava: Denník N, 2020.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://e.dennikn.sk/1846290/halo-ajnezamestnanost-zabija/. CHOVANCULIAK, R.: Minimálna mzda rastie rýchlejšie ako priemerná aj ako pro duktivita práce.[online] Bratislava: Denník N, 2020.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://dennikn.sk/minuta/1693706/. INESS: Fico by mal vyjednávať s nezamestnanými.[online] Bratislava: blog Denník N, 2015.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://dennikn.sk/blog/139709/ fico-by-mal-vyjednavat-s-nezamestnanymi/. INESS: INESS v Médiách.[online] Bratislava: INESS, 2020.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://iness.sk/sk/sk/iness-v-mediach. INESS: Spory o výpočet minimálnej mzdy.[online] Bratislava: INESS, 2020. [cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://www.iness.sk/sk/spory-o-vypocet-minimalnej-mzdy. INESS: Diferencovanie minimálnej mzdy.[online] Bratislava: INESS, 2020. [cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://www.iness.sk/sk/diferencovanie-minimalnej-mzdy. KOŠČ, J. a M. KURUC: Mýty a fakty o vplyvoch zvyšovania minimálnej mzdy.[online]. Bratislava: Pracujúca chudoba, 2019.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: http://www.pracujucachudoba.sk/storage/app/media/na_stiahnu tie/M%C3%BDty-a-fakty-o-vplyvoch-zvy%C5%A1ovania-minim%C3%A1lnej-mzdy.pdf. KOŠČ, J. a M. KURUC: Koniec nízkym mzdám![online] Bratislava: OZ Pracujúca chudoba, 2019. s. 56-59.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: http://www.pracujucachudoba. sk/storage/app/media/na_stiahnutie/Koniec-nízkym-mzdám-2019.pdf. MILAN KURUC 79

KRUEGER, A. a D. CARD: Minimum Wages and Employment: A Case Study of the Fast-Food Industry in New Jersey and Pennsylvania. The American Economic Review,[online] Vol. 84, No. 4.(Sep., 1994), pp. 772-793.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.jstor.org/stable/2118030. MIKLOŠ, I.: P ísať o Ficových vládach je ako šírenie poplašnej správy(píše Ivan Mikloš) [online]. Bratislava: Petit Press, 2019.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: https:// komentare.sme.sk/c/22292497/vysvedcenie-ficovych-vlad-ako-sireniepoplasnej-spravy.html. MIKLOŠ, I.: O autorovi.[online]. Bratislava: Petit Press, 2020.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://www.sme.sk/aut/3566/ivan-miklos. MIKLOŠ, I.: Ivan Mikloš.[online]. Bratislava: DennikN, 2020.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://dennikn.sk/autor/ivan-miklos/. MINIMÁLNA MZDA: Minimálna mzda na Slovensku Rok: 1993 – 2020.[online]. Bratislava: Minimalnamzda.sk, 2020.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://www.minimalnamzda.sk/minimalna-mzda-historia.php. NASAR, S.: A Hard Act to Follow? Here Goes.[online]. New York: New York Times, 1995.[cit. 19/7/2020]. Dostupné: https://www.nytimes.com/1995/03/14/ business/a-hard-act-to-follow-here-goes.html. OBRADOVIČ, F.: Minimálna mzda prácu brzdí. No neberie.[online]. Bratislava: HNonline, 2010.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://finweb.hnonline. sk/ekonomika/374768-minimalna-mzda-pracu-brzdi-no-neberie. ONDRUŠ, B. et al.: Minimálna mzda – empirické zistenia kontra ideologické mýty. Bratislava: IA MPSVR, 2017. PACHEROVÁ, S.: Tvrdší zákonník chcú firmy aj Mikloš.[online]. Bratislava: Perex, 2011.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://spravy.pravda.sk/domace/ clanok/169811-tvrdsi-zakonnik-chcu-firmy-aj-miklos/. PHILLIPS-FEIN, K: Invisible Hands: The Businessmen’s Crusade Against the New Deal. New York: W. W. Norton& Company, 2010. PITCHFORKECONOMICS: What Is The Trick In Trickle Down?(With Yuval Harari And Molly Crockett).[online]. Pitchforkeconomics.com, 2018.[cit. 19/7/2020]. Dostupné: https://pitchforkeconomics.com/episode/what-is-the-trick-in-trickledown/. PITCHFORKECONOMICS: How Neoliberalism Happened(With George Monbiot And Binyamin Appelbaum).[online]. Pitchforkeconomics.com, 2019.[cit. 19/7/2020]. Dostupné: https://pitchforkeconomics.com/episode/how-neoliberalismhappened-with-george-monbiot-and-binyamin-appelbaum/. 80 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

REFORMNÁ VLÁDA: REFORMNÝ ZÁMER 6.3: Deregulácia a liberalizácia trhu práce a pracovno-právnych vzťahov.[online] Bratislava: Reformná vláda, 2010.[cit. 20/7/ 2020]. Dostupné: http://www.reformnavlada.sk/trhove-hospodarstvo-a-podni katelske-prostredie.html#deregulacia-a-liberalizacia-trhu-prace. SITA: INESS: Zvýšenie príplatkov skomplikuje situáciu zamestnávateľom.[online] Bratislava: Pravda.sk, 2018.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://ekonomika. pravda.sk/ludia/clanok/454977-iness-zvysenie-priplatkov-skomplikujesituaciu-zamestnavatelom/. SONN, P. K. a Y. M. LATHROP: Raise Wages, Kill Jobs? Seven Decades of Historical Data Find No Correlation Between Minimum Wage Increases and Employment Le vels.[online]. NELP, 2016.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://s27147.pcdn.co/ wp-content/uploads/NELP-Data-Brief-Raise-Wages-Kill-Jobs-No-Correlation.pdf. ŠIMKOVÁ, M.: Anketa: Ako hodnotíte zmeny v Zákonníku práce?[online] Bratislava: FinWeb, 2012.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://finweb.hnonline. sk/ekonomika/499072-anketa-ako-hodnotite-zmeny-v-zakonniku-prace. ŠIMKOVÁ, M.: Richter zvýši minimálnu mzdu. Mierne.[online] Bratislava: HNonline, 2012.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://dennik.hnonline.sk/ ekonomika-a-firmy/469456-richter-zvysi-minimalnu-mzdu-mierne. THE AMERICAN PROSPECT: Our Uniquely American Virus.[online]. prospect.org, 2020.[cit. 19/7/2020]. Dostupné: https://prospect.org/coronavirus/our-uniquelyamerican-virus/. TERAZ.SK: Vyhľadávanie: INESS.[online] Bratislava: TASR, 2020.[cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://www.teraz.sk/search?q=iness. TREND: Minimálna mzda sa dotýka väčšiny zamestnaných.[online] Bratislava: Trend, 2003.[cit. 2020.04.22.] Dostupné: https://www.trend.sk/spravy/ minimalna-mzda-dotyka-vacsiny-zamestnanych. WEBNOVINY.SK: Ekonomické návrhy SaS hodnotí analytik pozitívne, ale nemusia za staviť všetky dopady koronavírusu.[online] Bratislava: Pozri!, 2020.[cit. 20/7/2020]. Dostupné:[cit. 20/7/2020]. Dostupné: https://spravy.pozri.sk/clanok/ekonomic ke-navrhy-sas-hodnoti-analytik-pozitivne-ale-nemusia-zastavitvsetky-dopa dy-koronavirusu/1511771. Právne dokumenty: Zmluva o fungovaní Európskej únie. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. MILAN KURUC 81

Aj ja raz budem milionárom: Psychológia politickej manipulácie MAREK DOBEŠ Right-wing political forces have a difficult task to achieve – persuade the common people to accept policies that go against their economic interests. On the other hand, they have a big advantage – privately owned media are naturally inclined towards propagation of a right-wing narrative. For people to consent with lower taxes for the rich, with deterioration of social safety net, right-wing forces have to appeal to their emotions, although they often do it using appeals to the common sense. The Right often takes the moral right to“bring order” by demonising Roma or migrants or pointing to“lazy” state employees. They are successful in diverting attention from real data that show that much bigger problem is big corporations not paying proportional taxes or high ceilings on political campaign spending that favorise parties with wealthy donors. Úvod Ekonomická nerovnosť ľudí je jedným z najpálčivejších problémov dneška. Ovplyvňuje kvalitu života miliárd ľudí 187 , negatívne oplyvňuje vývin detí 188 či de formuje demokratické procesy 189 . Ekonomická nerovnosť prispieva k politickej ne rovnosti 190 . Politická súťaž sa v čoraz väčšej miere mení zo súťaže ideí na súťaž o získanie peňazí. Kampaň pred parlamentnými voľ bami 2020 bola najdrahšia v slovenskej histórii 191 . A to ešte oficiálne údaje nezahŕňajú výdavky pred začiatkom volebnej kampane. Každá zo strán, ktorá sa dostala do parlamentu, vynaložila na kampaň aspoň pol milióna eur. Legislatívne prostredie umožňuje limit až tri milióny eur, čo, 187 SEN, A. a kol.: On economic inequality. Oxford University Press. 1997. 188 MULLIGAN, C. B.: Parental priorities and economic inequality. University of Chicago Press. 1997. 189 DAHL, R. A.: On political equality. Yale University Press. 2006. 190 SOLT, F.: Economic inequality and democratic political engagement. American Journal of Political Science, 2008, 52(1), 48-60. 191 MINV: Z áverečné správy politických strán a politických hnutí o nákladoch na volebnú kam paň pre voľ by do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020.[online]. Bratislava: Minis terstvo vnútra, 2020.[cit. 12/05/2020] Dostupné: https://www.minv.sk/?nr20-report. 82 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

prirodzene, zvýhodňuje tých, ktorí majú priaznivcov s veľ kými finančnými zdroj mi. Zdroje síce majú byť registrované na transparentných účtoch, ale pri takýchto štedrých limitoch nie je ani tak problémom prípadná netransparentnosť ako výška samotného limitu. Čím viac peňazí má politická strana k dispozícii, tým viac môže ovplyvňovať verejnú mienku. Na bilboardoch, v tradičných médiách, sociálnych sieťach i v internetových vyhľadávačoch je praxou zaplatiť si to, že moja reklama je ponúkaná počtu ľudí korelujúcim s výškou vynaloženej sumy. Samozrejme, in formácia sa môže stať populárnou aj bez vynaloženia veľ kých prostriedkov, ale ide skôr o výnimku ako o pravidlo. Okrem samotnej masy reklamy peniaze umožňujú prístup k agentúram, ktoré sa špecializujú na čo najefektívnejšie vedenie kampa ne, či k súkromným prieskumom verejnej mienky. Bohaté politické subjekty majú zdroje na výskum voličského správania aj s tým spojený nákup a analýzu„veľ kých dát“ zo správania sa ľudí vo virtuálnom priestore 192 . V medzivolebnom období však boj o politický vplyv pokračuje. Ďalej prebieha primárne komunikáciou prostredníctvom médií, nejde však toľ ko o platenú re klamu ako o produkciu mediálnych spoločností. Najväčšie z nich sú s výnimkou štátnej RTVS v rukách bohatých jednotlivcov, finančných skupín či korporácií 193 . Je prirodzené, že sa v prípade politického spravodajstva snažia o podporu strán blíz kych svojim majiteľom. Nezanedbateľnou finančnou a politickou silou 194 sú tiež nadácie korporácií, ktoré vyberajú prijímateľov finančných grantov v súlade so svojimi prioritami. Takéto prepojenie bohatých jednotlivcov a korporácií s politikou pôsobí pria mo proti princípu demokratického zastúpenia. Ak korporácie ovplyvňujú politiku a ľudia nemajú možnosť ovplyvňovať rozhodovanie korporácií, prichádzajú ľudia o rozhodovaciu moc v štáte. Politická manipulácia O manipulácii hovoríme, keď sa jeden aktér snaží druhého priviesť k určitému správaniu bez toho, aby si toho bol ten druhý vedomý; ak sa snaží používať svoju 192 NICKERSON, D. W. a T. ROGERS: Political campaigns and big data. Journal of Economic Perspectives, 2014, 28(2), 51-74. a TUFEKCI, Z.: Engineering the public: Big data, surveillance and computational politics. First Monday. 2014. 193 MEDIAGURU: Infografika: Přehled vlastníků slovenských médií.[online]. Bratislava: Media guru, 2018.[cit. 12/05/2020] Dostupné: https://www.mediaguru.cz/clanky/2018/09/ infografika-prehled-vlastniku-slovenskych-medii/. 194 DVE PERCENTA: Štatistiky 2% z dane.[online]. Bratislava: dve percenta, 2020.[cit. 12/05/2020] Dostupné: https://www.dvepercenta.sk/stats.php. MAREK DOBEŠ 83

moc na to, aby nadradil svoje záujmy nad záujmy druhého 195 . I keď politika by mala byť v ideálnom prípade miestom, kde sa stretávajú rozličné idey, ktorých výsled kom by mala byť lepšie spravovaná spoločnosť, v skutočnosti ide veľmi často o boj o moc 196 . Preto je v politike manipulácia veľmi častým javom. Čím je situácia pre väčšinu spoločnosti horšia, tým viac sa politici potrebujú k manipulácii uchýliť. Snaha využiť krízu na zvýšenie svojho politického kapitálu je dobre dokumen tovaná 197 . Prečo je to tak? Aby si politici udržali svoju moc, potrebujú elimino vať vplyvy, ktoré by ich o túto moc mohli pripraviť. Preto sa tradične v súvislosti s politikou hovorí o potrebe sociálneho zmieru 198 . Sociálny zmier možno dosiah nuť spravodlivejším rozdelením bohatstva spoločnosti, no, ako sa ukazuje, nie je to jediná cesta – ľudia nemusia byť spokojní, aby boli politicky pasívni 199 . Ekono mická nerovnosť sa v posledných rokoch zvyšuje 200 , no napriek tomu v spoločnos ti nie je silná tendencia meniť platný ekonomický poriadok. Pozrime sa teraz na niekoľ ko nástrojov, ktoré elity úspešne používajú na to, aby udržali nespokojnosť obyvateľov v medziach prijateľných pre nich. Selekcia Teória kognitívnej disonancie 201 hovorí o tom, že ľudia ťažšie prijímajú fakty, ktoré nie sú v súlade s ich doterajšími skúsenosťami. Ak sa elite podarí poskytovať ľuďom informácie, ktoré podporujú jeden svetonázor, ľudia sa stanú do istej miery imúnni pred inými názormi. Preto ak médiá publikujú selektívne správy, ktoré sú 195 VAN DIJK, T. A.: Discourse and manipulation. Discourse& society, 2006, 17(3), 359-383. 196 D’ANIERI, P.: I nternational politics: Power and purpose in global affairs. Cengage Learning. 2020. 197 BOIN, A. a kol.: Crisis exploitation: political and policy impacts of framing contests. Journal of European Public Policy, 2009, 16(1), 81-106. 198 GOODIN, R.: The end of the welfare state? In BALL T. a R. Bellamy(Eds.), The Cambridge His tory of Twentieth-Century Political Thought(The Cambridge History of Political Thought, pp. 202-216). Cambridge: Cambridge University Press. 2003. 199 SOLT, F.: Economic inequality and democratic political engagement. American Journal of Political Science, 2008, 52(1), 48-60. 200 UN: World Social Report 2020.[online]. New York: UN, 2020.[cit. 12/05/2020] Dostupné: https://www.un.org/development/desa/dspd/wp-content/uploads/sites/22/2020/02/ World-Social-Report-2020-Chapter-1.pdf. 201 FESTINGER, L:. A theory of cognitive dissonance(Vol. 2). Stanford university press, 1957. a OXOBY, R. J.: Attitudes and allocations: status, cognitive dissonance, and the manipula tion of attitudes. Journal of economic behavior& organization, 2003, 52(3), 365-385. 84 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

v jednotnej línii pravicového naratívu – napríklad, že chudobní si môžu za svoj stav sami, že tvrdá práca je zárukou dobrého života, konzumenti správ si potom môžu vytvoriť takýto obraz sveta, ktorý sa ťažko mení, aj keď sú konfrontovaní s opačný mi príkladmi(napríklad, že mnohí ľudia, ktorí tvrdo pracujú, sú chudobní, alebo že významným prediktorom bohatstva človeka je bohatstvo jeho rodičov). Takéto protipríklady potom ľudia, v záujme zachovania koherentného obrazu sveta, za vrhnú ako nedôveryhodné či nereprezentatívne. Iným príkladom selekcie je selekcia ľudí s podobnými názormi do médií či think tankov. Namiesto toho, aby majiteľ média priamo prikazoval redaktorom, čo majú písať, stačí prijímať ľudí, ktorých svetonázor sa zhoduje so svetonázorom majiteľa. Ak sa v redakcii vytvorí kultúra názoru na svet, je tento skupinový tlak dostatočný na to, aby novinár s inými názormi z média odišiel, alebo prijal väčšinový názor. Takto sa vytvorí autocenzúra, ktorá umožní zdanlivú nezávislosť novinárskej prá ce v komerčných médiách 202 . Hľadanie obete Zo zhoršujúcich sa ekonomických podmienok, zo zníženej istoty zamestnania sú ľudia, prirodzene, frustrovaní. Pre elity je však veľmi nebezpečné, keby si ľu dia uvedomili, že sú to práve politici a ich sponzori, kto je za ekonomickú situá ciu v krajine zodpovedný. Preto je dôležitou súčasťou politickej manipulácie nájsť pre ľudí obeť, ktorá by bola terčom negatívnych emócií a odviedla by pozornosť od skutočných aktérov ekonomického diania. Preto sú obľúbenými témami pravico vých strán migranti, Rómovia, chudobní či starí ľudia a pod. 203 Zástupné problémy Obľúbenou metódou politických manipulátorov je prezentácia zástupných problémov 204 . Tie sa vyznačujú tým, že sú často emocionálne nabité, no záro veň dostatočne abstraktné na to, aby sa ich riešenie dalo odkladať a dlho vydr žali, či dostatočne nenáročné na to, aby sa kvôli nim nemuseli robiť ekonomické opatrenia, ktoré by oslabili pozíciu elity. Typickým súčasným zástupným prob 202 GERMANO, F. a M. MEIER: Concentration and self-censorship in commercial media. Journal of Public Economics, 2013, 97, 117-130. 203 COCHRANE, C. a N. NEVITTE: Scapegoating: Unemployment, far-right parties and anti-im migrant sentiment. Comparative European Politics, 2014. 12(1), 1-32 204 DJOURELOVA, M. a R. DURANTE: Media Attention and Strategic Timing in Politics: Evi dence from US Presidential Executive Orders. CEPR Discussion Paper 13961, 2019. MAREK DOBEŠ 85

lémom je korupcia. Je to príťažlivý pojem, ktorý u tých, ktorí proti nemu boju jú, vzbudzuje vznešené pocity. Je to problém, ktorý by iste bolo dobré vyriešiť a obsahuje silný etický motív. Nesie sa celou históriou ľudstva, takže je veľ ká šanca, že tu ešte dlhý čas bude a na prvý pohľad nevyžaduje zmenu ekonomic kého systému. Polopravdy Manipulácia je najefektívnejšia, keď obsahuje zrnko pravdy 205 . Napríklad často počujeme, že demografický vývoj sa mení a je preto potrebné zvyšovať vek odcho du do dôchodku. Zatiaľ, čo prvá časť tvrdenia je pravdivá, druhá časť už logicky vôbec nemusí nasledovať. Ak majú politici obavy o stabilitu dôchodkového sys tému, môžu sa snažiť zisky zo zvýšenej produktivity distribuovať tak, aby bolo dosť prostriedkov pre všetkých. Keď niekedy jeden farmár svojou prácou uživil v priemere štyroch ľudí, dnes ich uživí asi tisíc, produktivita rastie, no jej rozde lenie medzi ľudí nie je rovnomerné 206 . Zdrojov je teda dosť, aj keby podstatná časť populácie nepracovala. Skutočnosťou však je, že z každého vyprodukovaného eura ide 27 centov jednému percentu najbohatších ľudí v populácii a iba asi 9 centov sa rozdelí celej polovici ľudstva s priemernými a nižšími príjmami 207 . Iným príkla dom je ospravedlňovanie zvýšených investícií do zbrojenia potrebou„plniť si svoje záväzky“, hoci neformálne 208 . Samozrejme, plnenie záväzkov je dôležité, ale naša krajina má toľ ko nesplnených záväzkov napríklad v oblasti investícií do vedy či vzdelávania či do riešenia chudoby, že je len politickou vôľou, na plnenie ktorých záväzkov sa peniaze použijú. Neobjektívni experti Hoci experti by mali byť zárukou objektívnosti a vedeckej pravdy, prax je často iná. Existuje veľmi veľa príkladov 209 , keď experti robia výskumy na objednávku 205 ALDRED, J.: Licence to be bad: How economics corrupted us. Penguin UK, 2019. 206 EPI: The Productivity–Pay Gap.[online]. EPI, 2019.[cit. 12/05/2020] Dostupné: https:// www.epi.org/productivity-pay-gap/. 207 UN: World Social Report 2020.[online]. New York: UN, 2020.[cit. 12/05/2020] Dostupné: https://www.un.org/development/desa/dspd/wp-content/uploads/sites/22/2020/02/ World-Social-Report-2020-Chapter-1.pdf. 208 BRHLÍKOVÁ, R.: Obraz„iného“ v zahranično-bezpečnostnej politike Slovenska. In: Jazyk a politika. Na pomedzí lingvistiky a politológie IV., 2018, 323-332. 209 MOYNIHAN, R.: Key opinion leaders: independent experts or drug representatives in disguise?. 86 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

veľ kých spoločností či iných záujmových skupín. Očividnými príkladmi sú vý skumy zľahčujúce škodlivosť tabakových výrobkov či znižujúce podiel človeka na globálnom otepľovaní. Takéto kupovanie si expertov je znova dostupnejšie pre tých, ktorí disponujú dostatočným bohatstvom. Uniformnosť výnimočnosti Každý z nás sa rád cíti byť výnimočným 210 . Takisto dôležitým psychologickým nástrojom proti frustrácii je nádej. Pravicové médiá radi podporujú tézu o tom, že každý je strojcom svojho šťastia, že každý má možnosť založiť úspešný startup či iným spôsobom sa stať milionárom. Podporuje to ľudskú potrebu istoty, pocit, že mám svoj život vo vlastných rukách 211 . A napriek tomu, že štúdie ukazujú, že bo hatí ľudia majú s vyššou pravdepodobnosťou bohatých rodičov 212 a že z čisto eko nomického hľadiska je nereálne, aby sme boli všetci milionári, je predstava, že tým úspešným budem práve ja, veľmi príťažlivá. Pasivita Pravicový naratív je pre niektorých ľudí príťažlivý aj tým, že jeho podstatou je nestarať sa o ostatných, pretože„prirodzený“ beh udalostí je ten najlepší. Tento naratív je príťažlivý aj v ťažkých časoch, pretože maskuje bezmocnosť, ktorú ľudia pociťujú 213 . Je ťažké a frustrujúce bojovať proti klimatickým zmenám, proti moci korporácií. Naopak, je relatívne ľahké bojovať na osobnom fronte, robiť drobné roz hodnutia o tom, čo nakúpiť alebo akým dopravným prostriedkom ísť na dovolenku. Bmj, 2008, 336(7658), 1402-1403. a WORLD HEALTH ORGANIZATION: Tobacco company strategies to undermine tobacco control activities at the World Health Organization: Report of the committee of experts on tobacco industry documents, 2000. 210 RUVIO, A.: Unique like everybody else? The dual role of consumers‘ need for uniqueness. Psy chology& Marketing, 2008, 25(5), 444-464. 211 DECI, E. L. a R. M. RYAN: Self-determination theory. In VAN LANGE, P. A. M., KRUGLANSKI A. W. a E. T. HIGGINS(Eds.), Handbook of theories of social psychology(p. 416–436). Sage Publi cations Ltd., 2012. 212 MAJLESI, K. a kol.: Poor little rich kids? The role of nature versus nurture in wealth and other economic outcomes and behaviors. Review of Economic Studies(in press), 2019. 213 BAUMEISTER, R. F. a kol.: Freudian defense mechanisms and empirical findings in mo dern social psychology: Reaction formation, projection, displacement, undoing, isolation, sublimation, and denial. Journal of personality, 1998, 66(6), 1081-1124. MAREK DOBEŠ 87

Čím väčšia je frustrácia, tým odhodlanejšie sú ľudia ochotní bojovať za drobné veci. Identifikácia Idea, ktorá často vedie ľudí bežných ľudí k tomu, aby sympatizovali s bohatými, je, že aj oni raz budú bohatí. Médiá často propagujú naratív, že tvrdou prácou sa vieme dostať k bohatstvu, aj keď ide o falošný mýtus 214 , ktorý je veľ kým zjedno dušením ekonomickej reality. Naozaj, ak sú všetky podmienky rovnaké, ten, kto pracuje viac, by mal zarobiť viac. No podmienky v súčasnej spoločnosti rovnaké určite nie sú. Ten, kto zdedí viac, má viac hoci nepracuje. Ten, kto mal šťastie, že stál pri zrode nového trendu, má viac, aj keď pracuje menej ako ten, kto, rovnako schopný, také šťastie nemal. Záver Vysoká a neustále rastúca miera nerovnosti v spoločnosti negatívne ovplyvňu je chudobných i bohatých 215 . Ak chceme mať rovnejšiu spoločnosť, je nevyhnutné zmeniť mechanizmy distribúcie bohatstva. Aby sa však vôbec otvorila cesta k dis kusii a dôraznejšej implementácii princípov, ako sú progresívna daň, daň z bohat stva či finančných transakcií, regulácia monopolov či dôstojná minimálna mzda, znižovanie veku odchodu do dôchodku alebo univerzálny základný príjem, je po trebné vytvoriť priestor pre vyváženú spoločenskú diskusiu. Treba umožniť, aby do politickej arény mali rovnako ľahký prístup aj ľudia bez finančných prostriedkov, čo znamená zrušenie volebnej kaucie, výrazné zníženie finančných limitov na volebnú kampaň, aby sa obmedzila závislosť politických strán a následnej prijímanej legislatívy od bohatých sponzorov, či limitovanie kor porátnych nadácií v aktivitách v politickej oblasti. Je potrebné vytvoriť podmienky na zabránenie ideologického monopolu mé dií, napríklad posilnením počtu verejnoprávnych médií či podporou nezávislých 214 ALVARADO, L. A.: Dispelling the meritocracy myth: Lessons for higher education and student affairs educators. The Vermont Connection, 2010, 31(1), 2. 215 WILKINSON, R. a K. PICKETT The spirit level. Why equality is better for everyone. Penguin UK, 2010. a MCQUAIG, L. a N. BROOKS: The Trouble with Billionaires: How the Super-Rich Hijacked the World(and How We Can Take It Back). Simon and Schuster, 2013. a CÔTÉ, S. a kol.: High economic inequality leads higher-income individuals to be less generous. Proceedings of the National Academy of Sciences, 2015, 112(52), 15838-15843. a LEWIS, M.: Extreme Wealth Is Bad for Everyone–Especially the Wealthy. The New Republic, 2014, 12. 88 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

médií, definovaním stropu pre ziskovosť, limitovaním počtu médií vlastnených jedným subjektom či legislatívou proti mediálnym kartelom tak, aby mediálny priestor nebol deformovaný dominanciou korporátnych médií. Literatúra ALDRED, J.: Licence to be bad: How economics corrupted us. Penguin UK, 2019. ALVARADO, L. A.: Dispelling the meritocracy myth: Lessons for higher education and student affairs educators. The Vermont Connection, 2010, 31(1), 2. BAUMEISTER, R. F. a kol.: Freudian defense mechanisms and empirical findings in modern social psychology: Reaction formation, projection, displacement, undo ing, isolation, sublimation, and denial. Journal of personality, 1998, 66(6), 10811124. BOIN, A. a kol.: Crisis exploitation: political and policy impacts of framing con tests. Journal of European Public Policy, 2009. 16(1), 81-106. BRHLÍKOVÁ, R.: Obraz„iného“ v zahranično-bezpečnostnej politike Slovenska. In: Jazyk a politika. Na pomedzí lingvistiky a politológie IV., 2018, 323-332. COCHRANE, C. a N. NEVITTE: Scapegoating: Unemployment, far-right parties and anti-immigrant sentiment. Comparative European Politics, 2014, 12(1), 1-32. CÔTÉ, S. a kol.: High economic inequality leads higher-income individuals to be less generous. Proceedings of the National Academy of Sciences, 2015, 112(52), 15838-15843. DAHL, R. A.: On political equality. Yale University Press, 2006. DECI, E. L. a R. M. RYAN: Self-determination theory. In: VAN LANGE, P. A. M., KRUGLANSKI A. W a E. T. HIGGINS(Eds.), Handbook of theories of social psychology (p. 416–436). Sage Publications Ltd, 2012. DJOURELOVA, M. a R. DURANTE: Media Attention and Strategic Timing in Politics: Evidence from US Presidential Executive Orders. CEPR Discussion Paper 13961, 2019. DVE PERCENTA: Štatistiky 2% z dane.[online]. Bratislava: dve percenta, 2020. [cit. 12/05/2020] Dostupné: https://www.dvepercenta.sk/stats.php. D‘ANIERI, P.: International politics: Power and purpose in global affairs. Cengage Learning, 2020. EPI: The Productivity–Pay Gap.[online]. EPI, 2019[cit. 12/05/2020] Dostupné: https://www.epi.org/productivity-pay-gap/. FESTINGER, L.: A theory of cognitive dissonance(Vol. 2). Stanford university press, 1957. MAREK DOBEŠ 89

GERMANO, F. a M. MEIER: Concentration and self-censorship in commercial media. Journal of Public Economics, 2013, 97, 117-130. GOODIN, R.: The end of the welfare state? In: BALL T. a R. Bellamy(Eds.), The Cambridge History of Twentieth-Century Political Thought(The Cambridge History of Political Thought, pp. 202-216). Cambridge: Cambridge University Press, 2003. LEWIS, M.: Extreme Wealth Is Bad for Everyone–Especially the Wealthy. New Republic, 2014, 12. MAJLESI, K. a kol.: Poor little rich kids? The role of nature versus nurture in wealth and other economic outcomes and behaviors. Review of Economic Studies (in press) 2019. MCQUAIG, L. a N. BROOKS: The Trouble with Billionaires: How the Super-Rich Hijacked the World(and How We Can Take It Back). Simon and Schuster, 2013. MEDIAGURU: Infografika: Přehled vlastníků slovenských médií.[online]. Bratislava: Mediaguru, 2020.[cit. 12/05/2020] Dostupné: https://www.mediaguru.cz/ clanky/2018/09/infografika-prehled-vlastniku-slovenskych-medii/. MINV: Záverečné správy politických strán a politických hnutí o nákladoch na voleb nú kampaň pre voľ by do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020.[online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra, 2020.[cit. 12/05/2020] Dostupné: https://www.minv.sk/?nr20-report. MOYNIHAN, R.: Key opinion leaders: independent experts or drug representatives in disguise?. Bmj, 2008 336(7658), 1402-1403. MULLIGAN, C. B.: Parental priorities and economic inequality. University of Chicago Press, 1997. NICKERSON, D. W. a T. ROGERS: Political campaigns and big data. Journal of Economic Perspectives, 2014, 28(2), 51-74. OXOBY, R. J.: Attitudes and allocations: status, cognitive dissonance, and the manipulation of attitudes. Journal of economic behavior& organization, 2003, 52(3), 365-385. RUVIO, A.: Unique like everybody else? The dual role of consumers‘ need for uniqueness. Psychology& Marketing, 2008, 25(5), 444-464. SEN, A. a kol.: On economic inequality. Oxford University Press, 1997. SOLT, F.: Economic inequality and democratic political engagement. American Journal of Political Science, 2008, 52(1), 48-60. TUFEKCI, Z.: Engineering the public: Big data, surveillance and computational politics. First Monday, 2014. 90 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

UN: World Social Report 2020.[online]. New York: UN, 2020.[cit. 12/05/2020] Dostupné: https://www.un.org/development/desa/dspd/wp-content/uploads/ sites/22/2020/02/World-Social-Report-2020-Chapter-1.pdf. VAN DIJK, T. A.: Discourse and manipulation. Discourse& society, 2006, 17(3), 359-383. WILKINSON, R. a K. PICKETT: The spirit level. Why equality is better for everyone. Penguin UK, 2010. WORLD HEALTH ORGANIZATION: Tobacco company strategies to undermine tobacco control activities at the World Health Organization: Report of the committee of experts on tobacco industry documents, 2000. MAREK DOBEŠ 91

Dlhý pochod neoliberálov naprieč inštitúciami PETER TAKÁČ Forty years ago, a right-wing revolution took place in economy, which gave the world a completely new image. New ideas of neoliberalism have gained enormous social influence through universities, think tanks, the media and boards of corporations and institutions. They have changed the way many people perceive and understand things around them. The paper examines how power-driven economic policies have spread in public space and how they maintain a dominant position in it. „Účelom štúdia ekonomiky nie je získať súbor hotových odpovedí na ekonomické otázky, ale naučiť sa, ako nebyť klamaný ekonómami.“ Joan Robinson, ekonómka 216 Z ekonómie sa v súčasnosti stala nová ideológia. Lepšie povedané, za posledných štyridsať rokov sa z ekonomickej vedy stal nástroj obhajoby jednostranných mo cenských záujmov. Hromadenie poznatkov z ekonomickej oblasti a ich nezávislá analýza sa zmenili na hromadenie moci a jej ospravedlnenie. Vzťah medzi producentom a vlastníkom prostriedkov, ktoré producent pou žíva, bol v kapitalizme vždy vzťahom rovnako právoplatných nárokov. Vlastník prostriedkov si robil nárok na pracovnú silu, ktorú si kúpil a preto ju chcel čo naj väčšmi využívať, a producent, ktorý prácu vykonával, sa snažil tento nárok obme dziť na určitú mieru a dohodnuté obdobie. Keďže sú oba nároky právoplatné,„me dzi rovnakými právami rozhoduje sila“, písal Marx v Kapitáli. 217 Šlo a ide o to, kto z nich dvoch si svoje nároky obháji silnejšie. Inak povedané, či sa za určité obdobie bude pracovať viac, rovnako, alebo menej. Dve taktiky presadzovania teórie Na presadenie týchto nárokov a záujmov sa nepoužívala len hrubá sila, ale aj rozličné podoby presvedčovania a nadobúdania súhlasu – teda spôsoby, akými si tých druhých nenásilne získať na svoju stranu. Marx v„Nemeckej ideológii“ píše, že v skupine(triede) vlastníkov„vystupuje jedna časť ako myslitelia tejto triedy (jej aktívni konceptívni ideológovia, ktorých hlavným spôsobom obživy je vytvá 216 URAMOVÁ, M.: Základy ekonómie I. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2004. s.3. 217 MARX, K.: Capital. Volume One.[online]. 1887.[cit. 14/6/2020]. Dostupné: https://www. marxists.org/archive/marx/works/1867-c1/ch10.htm. 92 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

ranie ilúzií tejto triedy o sebe samej), kým ostatní sa k týmto myšlienkam správajú skôr receptívne a pasívne, pretože v skutočnosti sú aktívnymi členmi tejto triedy a majú menej času na to, aby si vytvárali ilúzie a myšlienky o sebe samých.“ 218 Chcel tým povedať, že vládnuca trieda nepozostáva len z vlastníkov produkčných prostriedkov, ale aj ideológov, ktorí sa podieľajú na produkcii myšlienok sprevá dzajúcich a odôvodňujúcich jej konanie. Dnes by sme do tejto skupiny mohli zara diť nielen rozličných hovorcov, autorov prejavov, poradcov a konzultantov pre styk s verejnosťou, ale predovšetkým prevažnú väčšinu médií a think tanky, ktorých úlohou je podať ucelený pohľad na konanie skupiny vlastníkov a dať mu isté ratio (opodstatnenie). Cenným vkladom do tejto témy boli práce Antonia Gramsciho, podľa ktorého nejestvuje jasné a nemenné vedomie o tom, čo je vlastne pre producentov alebo vlastníkov dobré a prospešné, a nemajú ho ani oni sami. 219 Všetok tento obsah sa formuje v boji o ideologickú nadvládu. Nie je totiž dokázané, že napríklad viac od pracovaných hodín nutne prinesie viac peňazí alebo väčší zisk, alebo že záhaľ ka škodí produktivite. Je to skôr dojem alebo povedomie, ktoré sme si osvojili, mysliac si, že ide v náš prospech, resp. neprospech. Automobilový magnát Henry Ford si v 1924 osvojil 40-hodinový pracovný týž deň s voľnými víkendmi, pretože sa domnieval, že ak budú mať jeho zamestnan ci viac voľného času, tak budú viac nakupovať, a teda kupovať aj viac jeho áut. 220 V roku 1930 výrobca vločiek K. W. Kellogg zaviedol vo svojich fabrikách 6-hodi nový pracovný deň a zvýšenie platu, vďaka čomu mohol prijať viac zamestnan cov, ktorých v tej dobe zúfalo potreboval. 221 Alebo iný príklad: Zamestnanci firmy Apple na sebe v 80. rokoch hrdo nosili tričká s nápisom„Pracujem 90 hodín týž denne a milujem to!“. Odborníci na produktivitu však vypočítali, že keby pracovali 218 MARX, K.: Nemecká ideológia. In: MARX, K. – ENGELS, F., V ybrané spisy v piatich zväzkoch 1. Bratislava: Nakladateľstvo Pravda 1977, s. 244. 219 „Každá sociálna skupina, ktorá prichádza do pôvodného terénu podstatných funkcií sveta ekonomickej produkcie, si spolu so sebou organicky vytvára jednu alebo viaceré vrstvy intelektuálov, ktoré jej poskytujú homogenitu a povedomie o jej vlastnej úlohe nielen na ekonomickom, ale aj sociálnom a politickom poli.“ GRAMSCI, A.: Selections from the Prison Notebooks, New York: International Publishers 1992, s. 5. 220 AGOVINO, T.: Is It Time to Kill the 40-Hour Workweek?[online]. HR Magazine, Vol. 62 no. 1, February 2017.[cit. 29/06/2020]. Dostupné: https://www.shrm.org/hr-today/news/ hr-magazine/0217/pages/is-it-time-to-kill-the-40-hour-workweek.aspx. 221 LOBELLO, C.: What happened to the six-hour workday?[online]. The Week, 2013[cit. 29/06/2020]. Dostupné: https://theweek.com/articles/454364/what-happenedsixhour-workday. PETER TAKÁČ 93

len polovicu z tých hodín, zlomový počítač Macintosh z ich dielne by uzrel svetlo sveta o rok skôr. 222 Aj tu sa ukazuje, že naša predstava o tom, že kto viac pracuje, viac aj vyprodukuje, resp. viac zarobí, nie je jednoznačne pravdivá. Kratšia pracov ná doba by nielenže znížila stres, a viedla tak k menšej chybovosti a nehodám na pracovisku, ale v konečnom dôsledku k väčšej spokojnosti zamestnancov a vyššej produktivite. Ako ukazujú čísla OECD, v bohatých krajinách sveta vyššia produk tivita koreluje s kratšou pracovnou dobou. 223 Povedané dnešným jazykom, pokiaľ hovoríme o ekonomických poučkách, ide skôr o trendy ako o pravdy. Od 80. rokov sa myšlienky v oblasti ekonomickej vedy prekvapivo ujednotili. Rozličné pohľady na to, čo je možné a potrebné robiť v ekonomickej oblasti, sa zre dukovali na úzky okruh politík. Čo sa stalo alebo ako k tomu došlo? Vtedy, kon krétne koncom 70. rokov, došlo vo svete k ekonomickému obratu k politike neo liberalizmu. Ide o teóriu, podľa ktorej je najlepším prostriedkom na dosiahnutie ľudského blaha uvoľnenie podnikateľských slobôd a schopností. Za týmto účelom usiluje o vytvorenie inštitucionálnych rámcov, ktoré zabezpečia právo na súkrom né vlastníctvo a budú presadzovať voľné trhy a obchod. Štát sa má stiahnuť z ob lasti poskytovania sociálnych služieb a jeho úloha sa má zúžiť na garanciu práv vlastníkov a, v prípade potreby, ich vynútenie. Svoj cieľ dosahuje cez privatizáciu a odstraňovanie prekážok, ktoré by tejto snahe stáli v ceste. Z historického hľadiska šlo o zlom, pretože po druhej svetovej vojne panovalo presvedčenie, že kapitalizmus a komunizmus vo svojich hrubých podobách zlyha li, a preto za jediný spôsob, ako sa dalo pokračovať ďalej vo vývoji, bol považovaný mix štátnych, trhových a demokratických inštitúcií, ktoré by zabezpečovali mier, integráciu, blahobyt a stabilitu. Tento nový poriadok mali sprostredkovať medzi národné inštitúcie ako OSN, Svetová banka, MMF a Banka pre medzinárodné plat by. Ich úlohou bolo zasiahnuť vždy, keď je to nevyhnutné a nahradiť trhové proce sy, aby sa zabezpečila plná zamestnanosť, ekonomický rast a blahobyt občanov. 224 Myšlienky neoliberalizmu sa spočiatku šírili násilnou cestou. V Argentíne (1976) a Čile(1973) sa to dialo prostredníctvom brutálneho vojenského puču, kry tého vládou Spojených štátov amerických a tamojšími bohatými vrstvami. Jeho 222 BREGMAN, R.: How working less could solve all our problems.[online]. Ideas.ted.com, 2017. [cit. 29/06/2020]. Dostupné: https://ideas.ted.com/how-working-less-could-solve-allour-problems-really/. 223 THOMAS, A.: Why working fewer hours would make us more productive.[online]. The Guar dian, 2015.[cit. 29/06/2020]. Dostupné: https://www.theguardian.com/sustainablebusiness/2015/nov/09/fewer-working-hours-doctors-eu-negotiations. 224 HARVEY, D.: A Brief History of Neoliberalism. New York: Oxford University Press, 2007, s. 10. 94 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

pomocou sa potlačili všetky formy solidarity vytvorené hnutiami pracujúcich a mestskými hnutiami, ktoré ohrozovali ich moc. Ronald Reagan v USA a Margaret Thatcherová vo Veľ kej Británii mali(kontra)revolúciu dokončiť demokratickými prostriedkami. Dôsledkom ich ekonomických reforiem malo v jednom aj druhom prípade byť radikálne prerozdelenie bohatstva v prospech najbohatšieho percenta a desatiny percenta obyvateľstva. 225 Podľa ekonómov Duménila a Lévyho podiel najbohatšieho 1% na národnom príjme po zavedení neoliberálnych politík v USA vystrelil na 15%. 226 Tieto kroky sprevádzalo drastické zníženie daní pre korporá cie, ako aj zníženie hornej hranice dane z príjmu zo 70 na 28%. 227 Tieto dva prístupy, akými sa neoliberáli chopili riadenia spoločnosti, zodpove dajú dvom Gramsciho spôsobom presadzovania moci: prostredníctvom vytvore nia priamej, násilnej nadvlády a vybudovaním hegemónie v spoločnosti. 228 Práve na to, aby sa získal„spontánny“ súhlas širokého obyvateľstva so smerovaním spo ločenského života určeným vládnucou skupinou, bolo potrebné zabezpečiť súhlas jej intelektuálnych zástupcov. Teda tých jednotlivcov, ktorí dodávajú skupinám povedomie o ich záujmoch. Ukážeme si, ako sa toho dosiahlo v prípade neolibera lizmu. Získavanie vplyvu Pôvodne boli myšlienky neoliberalizmu obmedzené na okruh niekoľ kých jed notlivcov z tzv. Montpèlerinskej spoločnosti, založenej v roku 1947, pozostávajú cej z ekonómov Friedricha von Hayeka, Ludviga von Misesa, Miltona Friedmana a čiastočne filozofa Karla Poppera. Okrajové myšlienky začali prenikať do hlavného prúdu po tom, ako sa im dostalo podpory od mocných skupín zložených z bohatých jednotlivcov a korporátnych lídrov, ktoré chceli v reakcii na povojnový konsenzus o zmiešanej ekonomike a približovanie sa USA k Sovietskemu zväzu brániť a rozši rovať svoju moc. Za týmto účelom boli pripravení podporiť všetko od mccarthyiz mu až po neoliberalizmus. Neoliberalizmus sa začal šíriť do spoločnosti prostred níctvom štedro financovaných think tankov(vo Washingtone to bol Heritage Foundation, v Londýne Institute of Economic Affairs), ale aj rozširovaním vplyvu 225 Ibidem, s. 15-16. 226 Ibidem, s. 16. 227 Ibidem, s. 26. 228 GRAMSCI, A.: Selections from the Prison Notebooks, New York: International Publishers 1992 s. 12. PETER TAKÁČ 95

na univerzitách(obzvlášť tej v Chicagu, ktorej dominoval Milton Friedman). 229 Širšieho akademického uznania sa im dostalo po tom, čo boli Hayekovi(1974) a Friedmanovi(1976) udelené Nobelove ceny za ekonómiu. V skutočnosti však nešlo o skutočnú Nobelovu cenu, pretože Alfred Nobel cenu v tomto odbore ne ustanovil. Šlo a ide len o iniciatívu švajčiarskej bankovej elity, ktorá oceneniu pri súdila takéto meno. Ekonóm Michael Hudson kritizoval udelenie ceny ďalšiemu laureátovi tejto ceny Paulovi Samuelsonovi, známemu autorovi učebných textov z ekonómie, ktorý ju získal ešte pred nimi(1970). Ako tvrdí Hudson, Samuelson je predstaviteľom akademického mainstreamu, ktorý sa domnieva, že ekonomické sily majú tendenciu vyrovnávať výrobné sily a osobné príjmy vo svete okrem si tuácie, keď sa vymknú z rovnováhy v dôsledku„nečistôt” vládnej politiky. Empi rické pozorovanie však ukazuje, že historický vývoj voľného trhu smeroval k zvý hodňovaniu bohatších krajín a spomaľovaniu vývoja zaostávajúcich krajín. Práve existencia politických a inštitucionálnych„nečistôt“, ako sú zahraničné progra my pomoci, šli proti tomuto prirodzenému smerovaniu ekonomickej histórie. 230 V súvislosti s tým sa preto Hudson pýta, či nie je samotné udeľovanie Nobelových cien za ekonómiu len snahou legitimizovať špekulácie o„voľnom trhu“, teda pred stavy o tom, ako dobre by ekonomiky fungovali, keby nedochádzalo k polarizácii bohatstva a majetkov, rastúcemu zadlženiu a vytváraniu závislosti medzi subjekt mi. Dodáva, že teoretickým vysvetleniam o finančnej polarizácii, rastúcemu vy máhaniu renty a ďalším predátorským ekonomickým činnostiam nebola udelená žiadna cena. Zdá sa, akoby cieľom udeľovania„Nobelovej ceny za ekonómiu“ skôr bolo démonizovať takéto teórie ako nevedecké. 231 Takto sa ako podozrivé paradox ne neodmietajú tie humanitnovedné teórie, ktoré sa tvária objektívne a nezaujato, ale tie, ktoré naopak hovoria o prítomnosti moci a záujmov v teoretickej vede. Ako vo svojej štúdii o dejinách neoliberalizmu píše David Harvey, úlohou uve dených a ďalších spriaznených think tankov 232 sponzorovaných korporáciámi bolo viesť polemiku alebo vytvárať technické a empirické štúdie a filozofické argu menty na podporu neoliberálnych politík. Jedným z príkladov rozsiahlej siete ich 229 HARVEY, D.: A Brief History of Neoliberalism. New York: Oxford University Press, 2007, s. 21-22. 230 HUDSON, M.: J is for Junk Economics: A Guide to Reality in an Age of Deception, Islet 2017, kap. Does Economics Deserve a Nobel Prize?(And, by the way, does Paul Samuelson deserve one?). 231 Ibidem, heslo Nobel Economics Prize. 232 Heritage Foundation, Hoover Institute, Center for the Study of American Business, Ame rican Enterprise Institute. 96 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

protežovania je i rešpektovaná vedecká organizácia National Bureau of Economic Research, ktorá je spolovice spozorovaná jednými z najväčších amerických korpo rácií. 233 Vedecké poznanie a analýza faktov sa tak prispôsobuje obchodnej optike firiem, ktoré podporujú inštitúcie propagujúce ich záujmy. V čoraz väčšej miere sa tak dialo to, že zástupcovia biznisu začali svoje záujmy obhajovať ako jedna skupina. Dôležitým míľnikom neoliberálnej(kontra)revolúcie bola dôverná správa pred staviteľa najvyššieho súdu USA Lewisa Powella, adresovaná Obchodnej komore, ktorú v roku 1971 vyzval, aby viedla útok na hlavné inštitúcie – univerzity, školy, médiá, vydavateľstvá, súdy –, aby zmenila spôsob, akým jednotlivci uvažujú o kor poráciách, zákone, kultúre a jednotlivcoch. 234 V správe napísal:„Sila spočíva v or ganizácii, v starostlivom dlhodobom plánovaní a implementácii, v konzistentnej činnosti po neurčité obdobie, v miere financovania dostupnej len prostredníctvom spoločného úsilia a v politickej moci dostupnej len prostredníctvom spoločnej ak cie a celoštátnych organizácií.“ 235 Powell disponoval skúsenosťami korporátneho právnika, keď obhajoval korporáciu Philip Morris, v ktorej predstavenstve pôsobil, a brojil proti dokázaným škodlivým účinkom fajčenia. Svoju výzvu vydal v reak cii na odhalenia ochrancu práv spotrebiteľov Ralpha Nadera o automobilovej spo ločnosti General Motors, ktorá podľa jeho zistení uprednostnila zisk pred bezpeč nosťou vodičov. Powell jeho kritiku vnímal ako podkopávanie moci súkromných vlastníkov a krok k socializmu a jeho návrh zakročiť voči tejto tendencii sa stal vý chodiskom pravicových think tankov a lobistických organizácií. Záujmové skupiny vtedy prestali prezentovať len seba a naučili sa vnímať spo ločné záujmy a šíriť myšlienky triedy vlastníkov ako takej. Vďaka podpore majet ných jednotlivcov ako pivovarník Joseph Coors, či firemných nadácií Olin, Scaife, Smith Richardson, Pew Charitable Trust sa začali vo veľ kom vydávať práce a kni hy zastávajúce sa neoliberálnych hodnôt, ako napríklad Nozickova Anarchia, štát a utópia, presadzujúca minimálny štát. Televízny seriál Miltona Friedmana„Slobo da výberu“ bol sponzorovaný miliardárom Richardom Scaifem. 236 Myšlienky neoliberalizmu si získali popularitu aj na univerzitách. Keďže v Spoje 233 HARVEY, D.: A Brief History of Neoliberalism. New York: Oxford University Press, 2007, s. 44. 234 Ibidem, s. 43. 235 POWELL, F. L.: Attack on American Free Enterprise System.[online]. The Supreme Court, 1971.[cit. 29/06/2020]. Dostupné: https://web.archive.org/web/20120104052451/ http://www.pbs.org/wnet/supremecourt/personality/sources_document13.html. 236 Ibidem. PETER TAKÁČ 97

ných štátoch amerických môžu študovať väčšinou privilegovaní a dobre situovaní ľudia, pochádzajúci minimálne zo strednej triedy, bolo v tejto oblasti možné nad viazať na ich prirodzený odpor k autoritám. Stanfordova a Harvardova univerzita, ktoré boli štedro financované korporáciami a rôznymi nadáciami, sa stali hlavný mi centrami neoliberálnej doktríny. Okolo roku 1990 už na väčšine ekonomických odborov a výskumných ústavov dominovalo neoliberálne myslenie. Vďaka tomu sa mohol jeho vplyv prostredníctvom študentov šíriť do inštitúcií a krajín celé ho sveta. Napríklad kľúčoví ekonómovia, ktorí pomohli adaptácii neoliberalizmu v Čile alebo Mexiku, boli vyškolenými americkými ekonómami tejto orientácie. 237 Od politických nepokojov roku 1968, v značnej miere zastúpených študentmi, tu existovala požiadavka oslobodiť sa od rodičovských, korporátnych, byrokra tických a štátnych obmedzení. Primárna myšlienka revolty, ktorou bola sociálna spravodlivosť, ustúpila požiadavkám na rozšírenie individuálnej slobody, z ktorej sa stal nástroj odbúrania regulačných a ochranárskych praktík štátu a tým aj obno venia triednych záujmov vlastníkov. Sloboda mala po novom nájsť svoje vyjadre nie v spotrebiteľskom výbere, ktorý mal umožniť ľuďom prejaviť rozličné životné štýly, kultúru a individualitu prostredníctvom nakupovania. Vplyv veľ kých vlastníkov sa začal vo väčšej miere odrážať aj v politickom boji. Najvyšší súd v roku 1976 prelomovým rozhodnutím Buckley v. Valeo usúdil, že právo korporácií dotovať politické strany neobmedzeným množstvom peňazí za bezpečuje prvý dodatok Ústavy. Podľa tohto rozhodnutia korporácie disponujú rovnakým právom sponzorovať politické subjekty, ako je právo na slobodu slova jednotlivcov vyjadrovať svoje názory, preto by jeho obmedzenie bolo protiústavné. Od tohto momentu mohli korporátne peniaze vo veľ kom tiecť do oboch veľ kých strán a vytláčať z nich záujem ľudí, pričom rozdiel medzi nimi je len v tom, ako sa stranám v týchto podmienkach darí oslovovať svojich voličov. Republikáni môžu v komunikačnej kampani narábať s hodnotami náboženstva a kultúrneho nacio nalizmu, prípadne zjavnou alebo skrytou xenofóbiou, aby odviedli pozornosť od neoliberalizmu a moci korporácií k jednotlivým skupinám protežovaným libe rálmi(černosi, ženy, homosexuáli). Demokrati majú pozíciu horšiu, pretože kvô li obavám zo straty alebo pohnevania si sponzorov nedokážu chrániť materiálne potreby svojej širokej voličskej základne(napr. bojom za všeobecnú zdravotnú sta rostlivosť či dostupné vzdelanie). Ďalším mocným nástrojom presadzovania politiky neoliberalizmu sa stali nad národné finančné inštitúcie. Reagan, ktorý už počas svojho prvého roku v úra 237 HARVEY, D.: A Brief History of Neoliberalism. New York: Oxford University Press, 2007, s. 54. 98 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

de uvažoval o stiahnutí podpory Medzinárodnému menovému fondu, sa ho na oplátku za poskytovanú podporu rozhodol použiť ako nástroj ordinovania eko nomických reforiem zadlženým štátom. Dovtedy sa newyorské investičné banky angažovali vo financovaní drahých pôžičiek rozvíjajúcim sa krajinám, v prípade krachu ktorých museli znášať značné straty. Po novom však mal na krach doplatiť iba dlžník, pretože ak chcel vyjednať lepšie podmienky splácania dlhu, musel sa podvoliť vonkajšiemu vplyvu a zaviesť reformy, ktoré si žiadali zoškrtanie výdajov na sociálny štát, flexibilizáciu pracovných zákonov a privatizáciu štátneho majet ku. Prvým príkladom tejto novej politiky sa v rokoch 1982 až 1984 stalo Mexiko, ktorého neschopnosť splácať dlh už nebola vnímaná ako investičná chyba veriteľa, ktorý nastavil zlé podmienky splácania, ale iba ako výlučný problém dlžníka, ktorý mal niesť celé bremeno dlhu, a to bez akéhokoľvek ohľadu na dosah na obyvateľ stvo. 238 Tento posun v nesení bremena je zároveň charakteristickým znakom pre chodu od liberalizmu k neoliberalizmu. Sieť jednostranných záujmov Neoliberálna agenda sa postupne rozšírila do celého sveta, a to sériou odporú čaní v oblasti ekonomickej politiky, ktoré sa začali označovať ako washingtonský konsenzus. Protrhovo orientované politiky vo veľ kom nahradili keynesiánsku re guláciu trhu. Tento prístup sa začal šíriť začiatkom 80. rokov minulého storočia, no naplno sa prejavil v 90. rokoch. Ako dodáva americký historik s britskými koreňmi Tony Judt, začiatkom nového storočia už washingtonský konsenzus ovládal celú politickú scénu:„Kam sa človek pozrel, všade bol nejaký ekonóm alebo„expert“ velebiaci prednosti deregulácie, minimálneho štátu a nízkych daní.“ 239 Univerzity, médiá, think tanky a nadnárodné inštitúcie vytvorili po celom svete nepriepustnú sieť, prostredníctvom ktorej sa môžu tieto myšlienky navzájom dopĺňať, potvrdzo vať a neustále šíriť ďalej bez toho, aby museli čeliť vážnejšej alebo ostrejšej kritike. y y Študenti ekonómie sa s nimi stretávajú v hojnej miere na univerzitách, kde vo veľ kom prevládajú. Hayekove myšlienky o tom, že spoločnosť ovládaná trhom je„spontánnym poriadkom“, takže do nej netreba nijako zasahovať, sú ľahšie vstrebateľné ako poznanie, že trh nikdy nefungoval dokonale ani samostatne a jeho neregulácia má fatálny dosah na živobytie bežných ľudí. y y Čitateľom a divákom sú prostredníctvom kanálov korporátnych médií ale 238 Ibidem, s. 29. 239 JUDT, T.: Zle se vede zemi, Praha: Rybka Publishers 2011, s. 22. PETER TAKÁČ 99

bo think tankov sponzorovaných finančnými skupinami podsúvané rovnaké a jednostranné neoliberálne vysvetlenia ekonomických faktov. Ide o zavádza júce metafory ako prirovnávanie ekonomiky k domácnosti, ktorá musí škrtať výdaje, pretože sa zadlžila, 240 prirovnávanie trhu k prírode, do ktorej sa nemá zasahovať, 241 či frázovité vysvetlenia typu„štát je zlý vlastník“, podľa ktorých je štátneho vlastníctva lepšie sa za akúkoľvek cenu zbaviť. y y Pre politické strany je deregulácia trhu, okresávanie sociálnej ochrany občanov či znižovanie dlhu na úkor sociálneho štátu samozrejmosťou, o ktorých nie je potrebné polemizovať, ani o nich zvádzať politický boj. Dôkazom toho je sku točnosť, že lídri pôvodne ľavicovo orientovaných strán ako Bill Clinton alebo Tony Blair pokračovali v politike neoliberalizmu rozširujúcej sociálnu nerov nosť a posilňujúcej triednu moc bohatých. y y Keby sa aj našli strany, ktoré by vyhrali voľ by s odlišnou politikou, nadnárodné inštitúcie typu Svetová banka, MMF by zúžili mantinely pre jej vládnutie. Za dlžené Grécko, ktorého reformná vláda chcela vyjednať realistické podmienky splatenia dlhu, bolo donútené nasledovať politiku škrtov napriek tomu, že ich ľudia v referende odmietli 242 , a ktoré výšku dlhu v pomere k HDP ešte zvýšili. Bral sa teda do úvahy iba záujem veriteľa, nie obyvateľstva alebo podmienok, za ktorých došlo k zadlženiu. 243 240 Napr. Paul Krugman na margo tejto falošnej metafory píše:„Naše príjmy sú nízke práve preto, že málo míňame. Obmedzovanie výdajov by naše príjmy ešte viac znížilo. Máme problém s príliš vysokým dlhom, ale ten dlh, to nie sú peniaze, ktoré by sme dlžili nieko mu zvonku – sú to peniaze, ktoré si dlžíme navzájom, čo je obrovský rozdiel. A pokiaľ ide o znižovanie výdajov – znižovanie na úkor koho? Pokiaľ sa bude snažiť obmedzovať výdaje každý, situáciu to len zhorší.“ KRUGMAN, P.: Skoncovat s krizí, Praha: Vyšehrad 2012, s. 50. 241 Dokonca aj víťaz voľného trhu George Soros si uvedomuje jeho nedostatky. Vieru v to, že najlepšou politikou je nechať trhom voľný priebeh, nazýva trhovým fundamentalizmom, ktorý považuje„za väčšiu hrozbu pre otvorenú spoločnosť než komunizmus“. SOROS, G.: Otvorená spoločnosť. Reformovanie globálneho kapitalizmu, Bratislava: Kalligram 2001, s. 146. Trhoví fundamentalisti podľa neho robia chybu, ak z premisy o nedostatkoch a negatívnych dôsledkoch štátnych zásahov vyvodzujú záver dokonalosti trhov. Ibidem, s. 221-2. 242„Vydieranie Grécka okomentoval napr. aj Joseph Stiglitz, ktorý priamo hovorí o tom, že sa v posledných júnových dňoch roku 2015 dobre ukázalo, že nejde ani o ekonomiku, ani o peniaze, ale o moc a demokraciu. Stiglitz sa napríklad pozastavoval nad tlakom k pri márnemu prebytku rozpočtu vo výške 3,5%, čo je mimo akúkoľvek ekonomickú realitu. Napriek tomu(alebo možno práve preto) bola Trojka pri tomto cieli„pevná“.“ ŠVIHLÍKO VÁ, I. a K. TSIVOS: Řecká tragédie, Praha: Novela bohemica 2017, s. 233. 243„Napriek tomu, že už pred osudným referendom v júli 2015 zaznievali viac či menej opatrné hlasy z MMF, že„takto to ďalej nejde“(nadväzujúce vlastne na dlhodobý spor 100 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

Čím teda je neoliberalizmus a čo priniesol za štyri desaťročia budovania domi nancie v spoločenskej sfére? Ekonóm Michael Hudson tvrdí, že ak bol stalinizmus v skutočnosti prechodným štádiom medzi kapitalizmom a kleptokraciou, za čosi podobné je možné považovať aj neoliberalizmus. Rozdiel spočíva v tom, že kým v prvom prípade si vládnuca skupina vyprodukovaný nadbytok ukorisťovala cez byrokratické aparáty štátu, v prípade druhého sú vládnucej triede nápomocné fi nančné centrá. 244 Kvôli obrovskému presunu bohatstva k najbohatšej časti spoloč nosti a nadnárodným korporáciám, ku ktorému došlo za neoliberalizmu, ho David Harvey považuje za prostriedok konsolidácie skupinovej moci veľ kých vlastní kov. 245 Počas obdobia jeho dominancie sa prestala brať do úvahy skutočnosť, že vlastníci a(námezdne) pracujúci majú odlišné ekonomické záujmy, a tvrdilo sa, že ich záujem je spoločný. Tony Judt k tomu podotýka, že„to jednoducho nie je pravda. Bohatí nechcú to isté čo chudobní. Tí, ktorých živobytie závisí od zamest nania, nechcú to isté čo tí, ktorí žijú z investícií a dividend. Tí, čo nepotrebujú ve rejné služby, pretože si môžu dovoliť súkromné dopravné prostriedky, vzdelávanie a ochranu, neusilujú o rovnaké veci ako tí, kto sú celkom závislí od verejného sek tora.“ 246 Takže keď sa sociálne služby(zdravotníctvo, školstvo, doprava, energetika) sprivatizovali a deregulovali, doplatili na to pracujúci, nie vlastníci, ktorí sa stali ich majiteľmi, alebo tí, ktorí s nimi začali obchodovať. Otázka na záver teda znie: Ak je záujem všetkých ľudí rovnaký, prečo na to potrebujú byť presviedčaní súborom inštitúcií protežujúcich jeden ekonomický smer a vytláčajúcich ostatné, relevantné a kvalifikované názory a smery? Ak silný mi mocenskými skupinami v spoločenských inštitúciách je presadzovaná určitá teória(neoliberalizmus) a vytláčané sú iné ekonomické teórie, tak takáto teória nie je vedeckou teóriou, ale ideologickým nástrojom. Namiesto vytvárania priestoru pre súperenie ideí a ich kritické skúmania sa presadzujú mocenské záujmy jednej sociálnej skupiny na úkor ostatných. Takýto postup nepôsobí dojmom dôveryhod nosti a nesmeruje k dosahovaniu vedeckej objektivity. Ide skôr o tendenčné a jed Lagardeová versus Schäuble) a požadujúce väčšiu reštrukturalizáciu gréckeho dlhu, ku skutočne prelomovým kritickým sebereflexiám došlo až v roku 2016. Jedna z nich je štúdia nemeckých ekonómov, ktorá potvrdzuje to, čo bolo všeobecne známe od počiatku gréckej krízy – t. j. že kríza nezachraňovala Grécko, ale veriteľov.“ Ibidem, s. 241. 244 HUDSON, M.: J is for Junk Economics: A Guide to Reality in an Age of Deception, Islet 2017, heslo Stalinism. 245 HARVEY, D.: A Brief History of Neoliberalism. New York: Oxford University Press, 2007, s. 26, 74. 246 JUDT, T.: Zle se vede zemi, Praha: Rybka Publishers 2011, s. 137. PETER TAKÁČ 101

nostranné úmysly usmerniť nielen formy bádania, ale aj slobodnej diskusie. A pre prostredie demokratickej spoločnosti prospešnej pre všetkých môže byť právoplat ne vnímaný ako škodlivý. Literatúra AGOVINO, T.: Is It Time to Kill the 40-Hour Workweek?[online]. HR Magazine, Vol. 62 no. 1, February 2017.[cit. 29/06/2020]. Dostupné: https://www.shrm. org/hr-today/news/hr-magazine/0217/pages/is-it-time-to-kill-the-40-hourworkweek.aspx. BREGMAN, R., 2017. How working less could solve all our problems.[online]. Ideas.ted.com, 2017.[cit. 29/06/2020].: https://ideas.ted.com/how-workingless-could-solve-all-our-problems-really/. GRAMSCI, A.: Selections from the Prison Notebooks, New York: International Publishers 1992. HARVEY, D.: A Brief History of Neoliberalism. New York: Oxford University Press, 2007. HUDSON, M.: J is for Junk Economics: A Guide to Reality in an Age of Deception, Islet 2017. JUDT, T.: Zle se vede zemi, Praha: Rybka Publishers 2011. KRUGMAN, P.: Skoncovat s krizí, Praha: Vyšehrad 2012. LOBELLO, C., 2013. What happened to the six-hour workday?[online]. The Week, 2013.[cit. 29/06/2020]. Dostupné: https://theweek.com/articles/454364/ what-happened-sixhour-workday. MARX, K.: Capital. Volume One.[online]. 1887.[cit. 14/6/2020]. Dostupné: https://www.marxists.org/archive/marx/works/1867-c1/ch10.htm. MARX, K.: Nemecká ideológia. In: MARX, K. – ENGELS, F., Vybrané spisy v piatich zväzkoch 1. Bratislava: Nakladateľstvo Pravda 1977. POWELL, F. L.: Attack on American Free Enterprise System.[online]. The Supreme Court, 1971.[cit. 29/06/2020]. Dostupné: https://web.archive.org/web/20120104052451/http://www.pbs.org/ wnet/supremecourt/personality/sources_document13.html. SOROS, G.: Otvorená spoločnosť. Reformovanie globálneho kapitalizmu, Bratislava: Kalligram 2001. ŠVIHLÍKOVÁ, I. a K. TSIVOS: Řecká tragédie, Praha: Novela bohemica 2017. 102 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

THOMAS, A.: Why working fewer hours would make us more productive.[online]. The Guardian, 2015.[cit. 29/06/2020]. Dostupné: https://www.theguardian.com/sustainable-business/2015/nov/09/ fewer-working-hours-doctors-eu-negotiations. URAMOVÁ, M.: Základy ekonómie I. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2004. s.3. PETER TAKÁČ 103

Od zachovávania status quo k zmene chápania politiky ROBERT MIHÁLY In both the political and media arenas, there are quite often calls for change in various ways. Radical changes and ideas among many, rather raise concerns about invoking totalitarian regimes of the past. On the contrary, other what supposed to be proclaimed changes, do not really have to be changes at all. It is precisely in the context of the global environmental crisis and its impending socio-economic consequences, it seems to be unprecedented that the need to change social and productive relations appears to be unavoidable. However, philosophically, we must ask what this change actually means in the first place and especially whether it applies to all the people and non-human nature or to only a particular group. The presented critical-philosophical contribution deals with obstacles as well as, the search for a possible space for such an understanding of politics, which would go from heteronomy to an autonomous society. The main objective of this text, which focuses on the Slovak context, is to analyze the discourse and available scope for progressive policies with the potential to bring about changes in socio-economic reality. Last but not least, the question of whose interest it is to maintain the current status quo. Výskum zameraný na novinárov a novinárky, ktorý sa v roku 2015 uskutočnil v Českej republike, okrem iného ukázal, že takmer polovica ľudí z českého mediál neho prostredia sa svojím politickým presvedčením hlási k pravici, 14% k ľavici a zbytok k stredovej orientácii. 247 Nemám vedomosť o tom, že by sa na Slovensku niekedy realizoval podobný výskum, ale nie je nepravdepodobné, že by dopadol veľmi podobne. Zaujímavosťou je, že keď v roku 2010 uskutočnila agentúra Polis telefonický prieskum, ktorý sa týkal najviac želaného povolebného zloženia vlády, až 38% opýtaných odpovedalo, že by si najväčšmi priali vládu ľavicovo-pravico vej koalície. Čo je ešte zaujímavejšie, tak okrem očakávaného zosobnenia pravice stranou SDKÚ-DS(51,7% opýtaných) a ľavice stranou SMER-SD(56,3%), iba 15% z opýtaných zaradilo do pravicovej časti spektra stranu SaS, 16,8% zaradilo do ľa vej časti politického spektra HZDS a 8,7% opýtaných by medzi ľavicu zaradila aj 247 VOLEK, J. a M. URBÁNIKOVÁ: Čeští novináři v komparativní perspektivě: hybridní, virtuální a mizející žurnalisté v post-transformační fázi. Vydání první. Brno: Masarykova univerzita, 2017. 104 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

nacionalistickú Slovenskú národnú stranu. 248 O čom tieto prieskumy vypovedajú? V prípade českého výskumu môžeme pozo rovať zreteľnú asymetriu, ktorá predstavuje úplne opačnú tendenciu v porovnaní s mnohými západnými krajinami. V prípade druhého spomenutého prieskumu zo Slovenska sa nastoľuje otázka miery politickej gramotnosti, ktorá je spojená so schopnosťou alebo neschopnosťou aplikovať pri politickej sebaidentifikácii jasné a zrozumiteľné kritériá. V prvom rade si musíme položiť otázku, čo slová ako ľavica a pravica vôbec znamenajú, a prečo je potrebné oponovať názorom, že v súčasnosti už nema jú nijaký relevantný význam. A po druhé, prečo je potrebné zaoberať sa problé mom názorovej disproporcie v mediálnom priestore, ktorý vplýva na verejnú mienku a samotnú sociopolitickú realitu. Nejde pritom len o požiadavku akého si zachovania vyváženosti, ale aj o nesúlad medzi samotnými rozdielnymi ná hľadmi a interpretáciami problémov, politík a v konečnom dôsledku samotné ho života a sveta. Načrtnem iba jeden z možných dôsledkov tejto asymetrie. Ak ľudia identifikujúci sa s istou, v tomto prípade ľavou časťou politického spektra, nemusia za týchto okolností cítiť dostatočnú reprezentáciu ich názorov v hlav nom prúde mediálneho priestoru, čo sa následne môže prejaviť v ich nedôvere v médiá samotné, či dokonca posilňovať ich inklináciu k pochybným zdrojom informácií – napríklad tzv. alternatívnych webov, s ktorými sa stotožnia práve pre spoločný pocit vylúčenia, či v horšom prípade pre pocit spiknutia. Nezname ná to, že k pravici inklinujúci novinári by si teraz mali nútene osvojovať názory považované za„ľavicové“. Ide tu o samotné mechanizmy a procedúry kontro ly diskurzov, na ktorých sa svojím vplyvom vedome či nevedome vo verejnom priestore významne podieľajú. V prvom rade by postačilo, aby niektoré pojmy a témy neboli zámerne vylučované zo slovných registrov a politického priesto ru. Jedným z mnohých príkladov je pojem neoliberalizmus, ktorý bol vytlače ný až tak na okraj, že ho dnes sympatizanti fašizmu používajú ako synonymum neomarxizmu. Pri mnohých pojmoch totiž môžeme v laclauovskom zmysle 249 hovoriť ako o plávajúcich signifikantoch. Tie označujú také znaky, ktoré sú pod vplyvom spoločenských zápasov a pokusov o reartikuláciu neupevnené a umož 248 SITA: Ľudia chcú po voľ bách ľavicovo-pravicovú vládu.[online] Bratislava: Petit Press, 2010.[cit. 2020.07.15.] Dostupné: https://domov.sme.sk/c/5296034/ludia-chcupo-volbach-lavicovo-pravicovu-vladu.html. 249 Pozri napríklad: LACLAU, E.: Emancipace a radikální demokracie. Praha: Karolinum, 2013. ROBERT MIHÁLY 105

ňujú tak subverziu daného diskurzu. 250 Jednou vecou sú preto diskusie aj v samot nom ľavicovom spektre, či tento pojem už dnes nie je zbytočne vágny a natiahnu tý(narozdiel napríklad od prístupu k neoliberalizmu zo strany Michela Foucaulta a ďalších, ktorým sa ho podarilo odideologizovať), a druhou vecou je jeho zámerné vyčlenenie z mediálneho priestoru a prenechanie autoritárskej a konšpiračnej čas ti spoločnosti, ktorá ho úplne vyprázdnila a znehodnotila. Rovnaký dôsledok, no iné príčiny môžeme pozorovať napríklad pri pojme populizmus. Pojem populista je používaný každodenne a označuje sa ním v negatívnom, až pejoratívnom význa me takmer ktokoľvek, koho politika má„sľubovať nesplniteľné“. Na rozdiel od už spomínaného Laclaua, ktorý k svojej koncepcii populizmu v snahe o jeho demýti záciu pristupoval systematicky a neutrálne, dnes prevažuje chápanie tohto pojmu, ktoré sa úplne vzdialilo jeho pôvodnému významu, je čisto pejoratívne a označuje takpovediac všetko a zároveň vôbec nič. Existuje celý rad podobných problémov a vylúčených či, naopak, nadužívaním vyprázdených pojmov. A mnohí ľudia s nimi narábajú bez toho, aby rozumeli ich významom. Demokracia sa redukuje na jej procedurálnu funkciu, kritika kapitalizmu je považovaná za kritiku samot nej demokracie, mnohé problémy a pojmy sa úplne tabuizujú, prípadne považujú za zastarané, ak nie úplne zbytočné. A táto problematickosť sa často týka, a tobôž v krajinách označovaných ako postsocialistické, aj pojmov ľavica a pravica. V tomto texte chcem prezentovať názor, že rozdiel medzi pravicovým a ľavico vým zmýšľaním by nemal a nemôže byť ovplyvňovaný neustálym poukazovaním na totalitárne výstrahy minulosti či redukovaný na to, či daný jedinec sympatizuje s politickou stranou, ktorá sa sebaproklamačne usídli na pravej, ľavej alebo stredo vej časti politického spektra. Ide v konečnom dôsledku o samotné chápanie toho, čo je politika a čo je politické. Na rozdiel medzi ľavicovým a pravicovým spôsobom myslenia je okrem bežne príjmaného politologického hľadiska možno nazerať z fi lozofického hľadiska. A ak ho však chceme pochopiť, je nevyhnutné sa vrátiť k jeho koreňom. Väčšina čitateľov a čitateliek istotne vie, že pravo-ľavé rozdelenie pochádza z čias Veľ kej francúzskej revolúcie, kde v zhromaždení sedeli na pravej strane zá stancovia zachovania status quo a privilégií pre partikulárnu skupinu, zatiaľ čo ľudia naľavo reprezentovali požiadavky zásadných zmien a rušenia privilégií pre vybrané vrstvy. Inými slovami, napravo sedeli ľudia, ktorí považovali hierarchie a privilégiá za prirodzenú súčasť poriadku(s odvolaním sa na vyššiu autoritu Boha, 250 Artikulačné praktiky predstavujú pre Laclaua a Mouffe politické konanie, ktoré konštru uje vzťahy medzi rôznymi sociálnymi skupinami – teda politický boj je diskurzívnym zápasom, v rámci ktorého dochádza k neustálym pokusom o fixáciu určitých významov. 106 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

kráľa, zákonov„prírody“ atď.) a vľavo sedeli ľudia, ktorí boli presvedčení, že daný hierarchický poriadok je ľudským výtvorom produkujúcim útlak, ktorý však nie je determinovanou nevyhnutnosťou, keďže zákony a inštitúcie zo svojej podstaty nie sú nemenné a možno ich ako akékoľvek iné ľudské výtvory spochybniť a zmeniť. Ide na prvý pohľad o zjednodušujúce bipolárne rozlíšenie, akými sú ostatne aj mnohé ďalšie, ktoré vznikli v rámci vývoja moderného politického uvažovania – individuálna verzus kolektívna autonómia, negatívna verzus pozitívna sloboda, sloboda verzus rovnosť atď. Ide o komplexné vzťahy. Budem však trvať na tom, že z pohľadu politickej filozofie je pre pravicové myslenie charakteristické, že chce svet, jeho hierarchie a pravidlá jeho opakovania konzervovať, a ľavica, naopak, narušiť a zmeniť. Nejde tu pritom o nadraďovanie jedného spôsobu myslenia nad druhé – prípadne, o zjednodušenie, že jeden spôsob je cnosťou a druhý neresťou, ktorú treba za každú cenu eliminovať. Ide o nezhodu konštituujúcu samotnú poli tiku. Nemôžeme mať svet ani v stave permanentnej revolúcie, ani v stave perma nentného status quo. Na rozdiel od fašistickej či autoritárskej zmeny sveta však nemôže nikdy ísť o povýšenie partikularity na univerzalitu. Nie je to požiadavka zničenia starého sveta a vytvorenia lepšieho sveta na jeho horiacich troskách. Tento aspekt spolu s absenciou projektu kolektívnej a individuálnej autonómie je v konečnom dôsledku dôvodom, prečo pri socializme sovietskeho typu musíme hovoriť skôr o ľavicovej zrade než o príkladnom type ľavicového myslenia. Je to práve požiadavka radikálnej demokracie a neustálej reflexie, ktorá je určujúcim rozdielom, pre ktorý dnes nemôže byť stotožnená radikálna ľavica a radikálna pravica, ako dve totožné hnutia, ktoré sú len natreté inými farbami, no obe vedú k bránam koncentračných táborov. Toto nie je úplne bežný politologický pohľad, týka sa totiž samotných východísk filozofického myslenia. Od počiatku politiky ide o nezhodu medzi logikou hierar chií a početných nerovností na jednej strane a logikou rovnosti na strane druhej. Ide tu o uchopenie samotného princípu nezhody, ktorej základom je neustále napä tie a vyjednávanie. A v neposlednom rade o otázku, prečo istý typ myslenia histo ricky a početne prevažuje nad druhým ako v prípade v úvode spomenutej asymet rie, ktorá sa objavuje v spoločenskom – a najmä v mediálnom priestore. Nakoniec, v súčasnej politickej realite existujú aj strany, ktoré sa sebaproklamačne vyhlasu jú za ľavicové, no preberajú prvky konzervatívneho nacionalizmu, autoritárstva a podobne. Aj pravicové či centristické strany na strane druhej presadzujú isté zmeny. Požiadavka zmeny sa pred každými parlamentými voľ bami stáva jednou z najpoužívanejších fráz na bilbordoch i v rétorických floskulách. Ak však hovoríme o samotných východiskách politického myslenia, musíme sa odpútať od povrchnej ROBERT MIHÁLY 107

interpretácie súčasnej politickej reality a pýtať sa napríklad, čo vlastne myslíme pod pojmom zmena. Hovoríme o čiastočných zmenách alebo spoločenskej zmene? Môže byť zmena určená len pre partikulárnu skupinu, alebo ak hovoríme o skutoč nej zmene, musí sa týkať generického súboru? Čo podmieňuje samotnú možnosť zmeny? Uvažovanie filozofa Alaina Badioua sa dá zjednodušene opísať takto: Svet sa riadi zákonmi opakovania. Sú to opakujúce sa štruktúry a miesta, ktoré sa ne ustále menia, ale práve pod zákonmi opakovania. Ak máme hovoriť o skutočnej zmene, musíme prísť na hranicu opakovania a vytvoriť ruptúru – navrhnúť novú možnosť a umožniť tak vznik nového miesta, ktoré bude miestom pre zmenu. Po dobne ako v umení aj v politike existuje tvorivá tendencia vytvárať nové formy a štýly. V histórii však takýchto politických projektov môžeme zrátať na prstoch jednej ruky. 251 Schopnosť takéhoto spôsobu myslenia nevyhnutne znamená požiadavku prekročenia stanovených hraníc normality. Znamená schopnosť a možnosť spo chybnenia samotnej inštitúcie spoločnosti, ktorú Cornelius Castoriadis považoval za samotné vytvorenie politiky a demokracie. A táto možnosť spochybnenia sú časnej inštitúcie spoločnosti si vyžaduje pochopenie, že politiku nemožno redu kovať na zápas o explicitnú moc, ale že ide o reflexívnu a kolektívnu aktivitu, kto rá zavedené zákony a dôležité časti celkovej inštitúcie spoločnosti nepovažuje za posvätné či prirodzené. 252 Takýto spôsob uvažovania si taktiež vyžaduje radikálny spôsob uvažovania, ktoré sa bude vzťahovať ku koreňom problémov a nielen k ich povrchovým symptómom. Radikálnosť myslenia je však dnes bežne stotožňovaná s politogickým pojmom extrémistického. Teda niečoho, čo je nevyhnutné elimi novať, pretože ohrozuje samotné demokratické hodnoty. Nerozlišuje sa tu spôsob argumentácia a východiská kritiky jednotlivých typov disentu. Politológ Ondřej Slačálek preto preto koncept extrémizmu nazýva produktom zameranosti na seba politického stredu:„všechny krajnosti mu splývají v jedno, nerozlišuje, z jakých hledisek a s jakými argumenty je kritizován či odmítán, jediné, na čem záleží, je pouhý fakt kritiky a odmítnutí.“ 253 Tento ďalší prejav kontroly preto v konečnom dôsledku ochudobňuje demokratickú diskusiu samotnú a zabraňuje uchopeniu štrukturálnych súvislostí daných problémov. 251 BADIOU, A.: The Subject of Change: Lessons from the European Graduate School. New York: Atropos Press, 2013. Pozri tiež: BURAJ, I.: Politická zmena sveta podľa Alaina Badioua. In: Filozofia, roč. 68, č. 8, 2013, s. 652 – 664. 252 CASTORIADIS, C.: Philosophy, Politics, Autonomy. New York: Oxford University, 1991. 253 SLAČÁLEK, O.: Obnažování moci – nástup neoliberálního vládnutí. In: Kritika depolitizo vaného rozumu. Všeň: Grimmus, 2010. str. 155. 108 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

Vezmime si napríklad v súčasnosti nadmieru rozšírené proklamácie boja proti korupcii. Korupcia je, nielen v slovenskom prostredí, väčšinou vnímaná ako prejav zlého riadenia štátu či dokonca pozostatok mentality prednovembrového režimu. Stačí vraj nastaviť účinnejšie mechanizmy, ktoré budú jednotlivcom v čo najväčšej možnej miere brániť v patologických zlyhaniach nenásytných jednotlivcov. Len málo sa však v prípade korupcie hovorí ako o systémovom probléme. Prečo vlastne ľudia páchajú korupciu? Chcú sa dostať k nejakej zákazke či nejakej výhode skôr ako ostatní. Chcú si poistiť, že budú v danom prípade úspešnejší pred ostatnými, s ktorými súperia o rovnaký cieľ. A čoho je to prejavom, ak nie samotného princí pu trhovej súťaže, ktorá sa počas posledných desaťročí takmer úplne odpútala od štátu, stala sa miestom pravdy, a nad ktorou tak dnes štát disponuje len s veľmi slabými mechanizmami kontroly a možnosťami vplyvu? 254 Veľa sa dnes hovorí o objektivite, kritickom myslení či obrane demokracie pred jej nepriateľmi a všemožnými ohrozeniami. Ktokoľvek, kto tieto idey proklamuje a myslí ich skutočne vážne, mal by v prvom rade bojovať proti už popísanej asymet rii a proti jednostrannosti interpretácie sveta. Práve to by predstavovalo skutočne veľ ký demokratický čin. O politiku sa totiž zaujíma mnoho ľudí, no len málo z nich o politickú filozofiu. Spomeňte si, kedy naposledy ste v televíznej debate videli po litického filozofa? A ak má niekto strach, že sa ľudia pokúšali v minulom storočí meniť svet až prí liš, a je čas ho znovu viac intepretovať 255 , je to legitímny postoj. Ale interpretujme svet dôsledne a začnime naozaj kriticky a radikálne myslieť. Vyzývajú nás k tomu planetárne problémy nebývalého rozsahu. Treba však opustiť falošnú predstavu, že je potrebné za každú cenu hľadať spoločenský zmier a spoločenský konsenzus. Spoločnosť je a bude presiaknutá antagonizmami, spormi a nezhodami. A demok racia bude vždy len taká kvalitná, do akej miery sa podarí hovoriť o veciach, o kto rých časť spoločnosti radšej alebo pre istotu mlčí. 254 FOUCAULT, M.: Zrození biopolitiky: kurz na Collège de France(1978-1979). Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury(CDK), 2009. s. 38-40. 255 Pozri v inom kontexte ČRO:„Je opět na čase myslet radikálně. Čas prostých řešení je pryč,“ říká filozof Slavoj Žižek.[online] Praha: Radio Wave, 2017.[cit. 2020.07.15.] Dostupné: https://wave.rozhlas.cz/je-opet-na-case-myslet-radikalne-cas-prostych-reseni-je-prycrika-filozof-slavoj-5275296. ROBERT MIHÁLY 109

Literatúra BADIOU, A.: The Subject of Change: Lessons from the European Graduate School. New York: Atropos Press, 2013. BURAJ, I.: Politická zmena sveta podľa Alaina Badioua. In: Filozofia, roč. 68, č. 8, 2013. CASTORIADIS, C.: Philosophy, Politics, Autonomy. New York: Oxford University, 1991. ČRO:„Je opět na čase myslet radikálně. Čas prostých řešení je pryč,“ říká filozof Slavoj Žižek.[online] Praha: Radio Wave, 2017.[cit. 2020.07.15.] Dostupné: https:// wave.rozhlas.cz/je-opet-na-case-myslet-radikalne-cas-prostych-reseni-je-prycrika-filozof-slavoj-5275296. FOUCAULT, M.: Zrození biopolitiky: kurz na Collège de France(1978-1979). Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury(CDK), 2009. LACLAU, E.: Emancipace a radikální demokracie. Praha: Karolinum, 2013. SITA: Ľudia chcú po voľ bách ľavicovo-pravicovú vládu.[online] Bratislava: Petit Press, 2010.[cit. 2020.07.15.] Dostupné: https://domov.sme.sk/c/5296034/ ludia-chcu-po-volbach-lavicovo-pravicovu-vladu.html. SLAČÁLEK, O.: Obnažování moci – nástup neoliberálního vládnutí. In: Kritika depolitizovaného rozumu. Všeň: Grimmus, 2010. VOLEK, J. a M. URBÁNIKOVÁ: Čeští novináři v komparativní perspektivě: hybridní, virtuální a mizející žurnalisté v post-transformační fázi. Vydání první. Brno: Masarykova univerzita, 2017. 110 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

ROBERT MIHÁLY 111

Analýza počtu mediálnych výstupov vybraných think tankov KATARÍNA DUFFEKOVÁ Think tanks in Slovakia deal with variety of topics. These organizations bring to gether experts from selected scientific areas and provide their findings in various forms - by holding discussions, seminars, conferences or lectures, publishing magazines, mon ographs, or papers. Moreover, mass media can help spread findings of these think tanks among the public. The more these organizations are presented in the mass media, the more likely they are to be approached to( further) cooperate. The aim of the paper is to analyse the number of media outlets of selected think tanks(BPI, INEKO, INESS, IVPR) in the period from the beginning of 2019 to the end of April 2020. Úvod V konkurenčnom prostredí vedeckých a výskumných pracovísk existujú orga nizácie, ktoré sa zameriavajú na určitú spoločenskú oblasť, pričom ich cieľom je svojimi výstupmi poukázať na problémy v spoločnosti a navrhnúť možné rieše nia. Tieto organizácie združujúce vedeckých pracovníkov zo širokej škály príbuz ných odborov môžeme nazvať aj think tankmi. V rámci konkurencie medzi think tankmi orientujúcimi sa na rovnakú, resp. podobnú problematiku je dôležité ich povedomie nielen medzi odborníkmi a sympatizantmi, ale aj laickou verejnos ťou. Ideálnym nástrojom na oslovenie širokej verejnosti sú masové médiá. Snaha o mediánu prezentáciu by mala byť pri takýchto organizáciách prioritou. Aj vďaka väčšiemu počtu mediálnych výstupov sa zvyšuje pravdepodobnosť, že think tank bude oslovený na ďalšiu spoluprácu. Zároveň sa tým zväčšuje jeho dosah a relevan cia jeho výstupov. Cieľom nášho príspevku bude teda uskutočniť analýzu počtu mediálnych výstupov vybraných think tankov za obdobie od začiatku roka 2019 do konca apríla 2020. Podmienky výberu think tankov Pri ambícii analyzovať think tanky v Slovenskej republike sa naskytá niekoľ ko problémov. V prvom rade – ako určiť, ktoré organizácie oficiálne zaregistrované na Ministerstve vnútra SR do danej kategórie spadajú. Sú to tie, ktoré sa samy označu jú za think tanky, alebo sú tak označované médiami, prípadne inými organizácia mi, alebo len tie, ktoré spĺňajú definíciu think tanku? 112 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

Vychádzajúc z posledného sa vynára otázka: Aká je definícia think tanku? Podľa dokumentu Slovník základných pojmov participácie občanov a verejnosti v kontex te demokracie sa za think tanky považujú„...nezávislé výskumne alebo analyticky orientované organizácie, ktoré sú vo väčšine prípadov v súkromných rukách a ich cie ľom je skúmať a analyzovať politické témy. Ich nezávislosť nie je ideologická, pretože think-tanky sa otvorene hlásia k svojmu ideologickému pozadiu(napríklad liberálne think-tanky, konzervatívne think-tanky).“ 256 Podľa uvedenej definície by sme mohli za think tanky považovať napríklad Nadáciu F. A. Hayeka(otvorene sa hlási k libe rálnym myšlienkam), prípadne Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika(hlásiaceho sa ku konzervativizmu). Na druhej strane, pri(asi najznámejších organizáciách, ktoré v laickom ponímaní predstavujú think tanky) Inštitút ekonomických a spolo čenských analýz(INESS) či Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy(INEKO) ne nájdeme explicitné vymedzenie ich ideologického smerovania – vieme uskutočniť závery o ich príklone k liberalizmu len na základe popisu ich činnosti. Organizácia, ktorá sa za think tank označuje, a tiež je zaň označovaná v médiách, ale explicitne sa profiluje ako neideologická, je napr. Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť 257 , teda teoreticky(na základe už uvedenej definície) by think tankom nemala byť. Ďalšou možnosťou ako teoreticky vymedziť think tanky je siahnuť po indexe think tankov. Takýto index každoročne vytvára The Think Tanks and Civil Socie ties Program(TTCSP) pôsobiaci v rámci Lauderovho inštitútu na Pensylvánskej univerzite. Podľa definície TTCSP think tanky sú organizácie uskutočňujúce ana lýzu, výskum a poradenstvo, ktoré sa orientuje na problematiku zahraničnej i do mácej politiky a ktoré umožňujú politikom a verejnosti uskutočňovať informova né rozhodnutia. Môžu pracovať ako súčasť vlády, politických strán, súkromných spoločností či záujmových skupín, ale aj ako mimovládne organizácie(v rámci nevládneho sektora 258 ). Zároveň neuvádzajú podmienku týkajúcu sa ideologickej 256 PLICHTOVÁ, J. a A. ŠESTÁKOVÁ: Slovník základných pojmov participácie občanov a verejnos ti v kontexte demokracie.[online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra, 2018.[cit. 12/05/2020], s. 89. Dostupné: http://www.minv.sk/swift_data/source/rozvoj_obcianskej_spolocnosti/ participacia/vystupy_np_parti/Slovnik%20zakladnych%20pojmov%20participacie%20 obcanov%20a%20verejnosti%20v%20kontexte%20demokracie.pdf. 257 Inštitút SGI je nestranícka, nezisková, mimovládna organizácia, ktorá sa neviaže na žiad nu ideológiu ani politickú stranu. Bližšie pozri: SGI: O nás.[online]. Bratislava: SGI, 2020. [cit. 13/05/2020]. Dostupné: https://www.governance.sk/o-nas/. 258 Bližšie k problematike nejednoznačnosti pojmov týkajúcich sa občianskeho sektora, pozri: BZDILOVÁ, R., G. EŠTOK a A. ONUFRÁK: Politická participácia. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2015, s. 86 – 89. KATARÍNA DUFFEKOVÁ 113

(ne)závislosti týchto organizácií. 259 V rámci dokumentu Global Go To Think Tank Index Report uvádzajú za rok 2019 existenciu 27 think tankov na Slovensku, ale nekonkretizujú ich zoznam, uvádza jú len tie, ktoré sa umiestnili v jednotlivých rebríčkoch. Z menovaných think tan kov 260 ani jeden nie je zaradený v rebríčku hodnotiacom think tanky venujúce sa sociálnej či ekonomickej oblasti. 261 Dva už uvedené príklady demonštrujú, ako je náročné určiť presné kritériá na výber think tankov na našu analýzu, pretože pri určení akýchkoľvek kritérií sa môže stať, že niektoré z relevantných organizácií vynecháme. Následkom toho sme sa rozhodli subjektívne vybrať organizácie na základe týchto podmienok: y y Mediálne výstupy museli byť evidované za obdobie od 1. januára 2019 do 30. apríla 2020. y y Zoznam mediálnych výstupov 262 musel byť dostupný na webovej stránke or ganizácie. y y Organizácie museli deklarovať orientáciu na sociálne alebo ekonomické prob lémy spoločnosti v Slovenskej republike. y y Organizácie museli byť založené na Slovensku. 259 GO TO THINK THANK: Global Go To Think Tank Index Reports.[online]. Go to Think Thank, 2019.[cit. 14/05/2020]. Dostupné: https://www.gotothinktank.com/globalgoto-think-tank-index. 260 Medzi nimi sú: Nadácia F. A. Hayeka, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA), Globsec Policy Institute, Inštitút pre verejné otázky(IVO), Centrum pre európske záležitosti(CEA), Slovak Security Policy Institute(SSPI), INESS, Inštitút pre dobre spravo vanú spoločnosť(SGI) a Inštitút ázijských štúdií(v rámci Centra pre európske a severoat lantické vzťahy /CENAA/). 261 Bližšie k spôsobu výberu think tankov, k metodológii a k jednotlivým rebríčkom pozri: MCGANN, J. G.: 2019 Global Go To Think Tank Index Report.[online]. University of Penn sylvania, 2020.[cit. 14/05/2020], s. 18 – 56. Dostupné: https://repository.upenn.edu/cgi/ viewcontent.cgi?article=1018&context=think_tanks. 262 Pri zbieraní dostupných dát sme vylúčili z mediálnych výstupov blogy. K tomuto kroku sme pristúpili z niekoľ kých dôvodov. Kým niektoré z vybraných organizácií mali príspev ky na blogu evidované priamo v mediálnych výstupoch(napr. IVPR), iné mali na sekciu blogov vyčlenený zvlášť priestor(napr. INESS). Zároveň v prípade INEKO boli blogy evidované aj v sekcii zvlášť a aj v mediálnych výstupoch. Taktiež by problém pri analýze predstavoval fakt, že v niektorých prípadoch pri blogoch išlo priamo o blog danej organi zácie, v niektorých prípadoch len o členov daného think tanku a v niektorých prípadoch išlo o blogy, ktoré boli založené v rámci projektov, ktoré organizácie realizujú. 114 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

y y Počet mediálnych výstupov(bez blogov) musel byť vyšší ako 50. Na základe týchto uvedených kritérií sme vybrali tieto organizácie: Bratisla va Policy Institute(BPI), INESS, INEKO a Inštitút pre výskum práce a rodiny (IVPR). BPI je think tank, ktorý bol založený v roku 2017 a kladie si za cieľ poskytovať expertízy zamerané na„...oblasť politiky mládeže, extrémizmu, etnicity, menšín a migrácie.“ 263 INEKO je najstarším think tankom, ktorý sme si zvolili na analý zu. Bol založený v roku 1999 a orientuje sa na„...ekonomické a sociálne reformy s cieľom odstraňovať prekážky dlhodobého pozitívneho vývoja slovenskej ekonomi ky a spoločnosti.[Orientuje sa tiež na podporu] potrebných ekonomických a soci álnych reforiem v SR, najmä prostredníctvom výskumu, vývoja a šírenia informá cií a podpory verejnej diskusie.“ 264 Predposledným think tankom je INESS, ktorý v rámci popisu svojej činnosti uvádza, že ide o najcitovanejší think tank v sloven ských médiách(nie je však uvedené, k akému obdobiu). Bol založený v roku 2006 a„...pôsobí v oblasti analýz zameraných na uplatňovanie princípov a nástrojov voľ ného trhu a ich dopadov v podmienkach slovenskej ekonomiky.“ 265 IVPR je zriaďova ný Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR a vznikol v roku 2003. Za meriava sa na„...aplikovaný sociálny výskum v oblasti sociálnej a rodinnej politiky, politiky trhu práce a zamestnanosti, zamestnaneckých vzťahov a v oblasti bezpeč nosti a ochrany zdravia pri práci.“ 266 Analýza počtu mediálnych výstupov Najviac mediálnych výstupov(2 542) malo INEKO, podobne aj najvyšší počet médií(199), z ktorých bol uvedený mediálny výstup. Zo 199 médií až 84 malo in dividuálny výskyt(t. j. sa v nich nachádzal len jeden mediálny výstup – z celkové ho počtu výstupov to dokopy predstavovalo 3,30%). Porovnateľný percentuálny pomer k danému súčtu mal týždenník Trend, ktorý mal celkovo 100 mediálnych 263 BPI: About Us.[online]. Bratislava: BPI, 2020.[cit. 10/06/2020]. Dostupné: https://www. bpi.sk/index.php/about-us/. 264 INEKO: O nás.[online]. Bratislava: INEKO, 2020.[cit. 10/06/2020]. Dostupné: http:// www.ineko.sk/onas/o-nas. 265 INESS: O INESS – Inštitúte ekonomických a spoločenských analýz.[online]. Bratislava: INESS, 2020.[cit. 10/06/2020]. Dostupné: https://www.iness.sk/sk/o-iness-instituteekonomickych-spolocenskych-analyz. 266 IVPR: O nás.[online]. Bratislava, 2020.[cit. 10/06/2020]. Dostupné: https://ivpr.gov.sk/ o-nas/. KATARÍNA DUFFEKOVÁ 115

výstupov(3,93% z celkového počtu). 267 (tab. 1, graf 1) Počet mediálnych výstupov Počet kategórií(médií) 268 BPI 183 41 INEKO 2 542 199 INESS 1 174 56 IVPR 71 30 Tabuľ ka 1. Počet mediálnych výstupov vybraných think tankov za obdobie 1. január 2019 – 30. apríl 2020 (zdroj: ineko.sk, iness.sk, bpi.sk, ivpr.gov.sk, spracovanie: autorka) Dokopy vybrané think tanky zaznamenali 3 970 výstupov v 243 médiách. Uve dených šesť médií v tabuľ ke 2 tvorí viac ako polovicu(50,65%) z celkového poč tu mediálnych výstupov. Najviac mediálnych výstupov bolo v kategóriách SME a Hospodárske noviny, ktoré dokopy tvorili viac ako štvrtinu všetkých výstupov (27,40%). Takmer desatina(8,94%) všetkých mediálnych výstupov bolo vo verej noprávnom médiu(rádio, televízia i webová platforma).(tab. 2) 267 INEKO: Mediálne výstupy za rok 2019.[online]. Bratislava: INEKO, 2019.[cit. 13/06/2020]. Dostupné: http://www.ineko.sk/media/medialne-vystupy-za-rok-2019. a INEKO: Mediálne výstupy za rok 2020.[online]. Bratislava: INEKO, 2020.[cit. 13/06/2020]. Dostupné: http://www.ineko.sk/media/medialne-vystupy-za-rok-2020. 268 Za účelom zníženia počtu položiek v pri spracovaní výsledkov sme sa rozhodli uskutočniť niekoľ ko zmien. Pri médiách, ktoré majú tlačenú aj internetovú podobu, budeme uvádzať obe verzie v rámci jednej kategórie(napr. v kategórii„Denník N“ nebudeme rozlišovať, či mediálny výstup danej organizácie vyšiel v tlačenej alebo internetovej podobe, resp. v oboch) Pri jednotlivých kategóriách, kde sa spomínajú televízie/rádiá, nebudeme roz lišovať, či bol príspevok priamo odvysielaný v televízii/rádiu, alebo sa mediálny výstup nachádza len v rámci internetovej stránky danej televízie/rádia, resp. stránke orientujú cej sa na spravodajstvo patriace k danému médiu(napr. tvnoviny.sk budeme zaraďovať do kategórie Markíza, resp. spravy.sk zaraďujeme do kategórie Fun rádio). Rozhodli sme sa zlúčiť všetky mediálne výstupy z rôznych stránok pôsobiacich na doménovom mene druhej úrovne(napr. glob.zoznam.sk, openiazoch.zoznam.sk zaraďujeme do kategórie „Zoznam.sk“, podobne postupujeme aj v prípade kategórie SME, pod ktorú patrí tlačená aj internetová verzia denníka a všetky denníky a webstránky patriace pod vlastné doménové meno„sme.sk“. Výnimku predstavuje The Slovak Spectator, keďže ide o portál v cudzom jazyku.). Do kategórie Rozhlas a televízia Slovenska(RTVS) sme zaradili všetky mediálne výstupy z verejnoprávneho rozhlasu i televízie. 116 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

Kategórie (médiá) SME Hospodárske noviny RTVS Počet mediálnych výstupov 552 536 355 Počet kategórií (médií) 269 13,90% 13,50% 8,94% Denník N 212 5,34% Trend 185 4,66% TASR/ teraz.sk 171 4,31% Tabuľ ka 2. Šesť najčastejšie sa vyskytujúcich médií v mediálnych výstupoch (zdroj: ineko.sk, iness.sk, bpi.sk, ivpr.gov.sk, spracovanie: autorka) V grafe 1 prezentujeme šesť médií, v ktorých mali vybrané think tanky naviac mediálnych výstupov. Pri BPI sa percipienti v médiách stretávajú najmä s vyjad reniami sociológa Michala Vašečku a politologičky Viery Žúborovej. Z celkového počtu 183 mediálnych výstupov bolo najviac výstupov uverejnených v Denníku N (31). V porovnaní s ostatnými think tankmi, ktoré sa zameriavali na skôr na kon krétnu oblasť(napr. rodinná politika, aktuálna ekonomická situácia), experti BPI sa vyjadrovali najmä k aktuálnej problematike na politickej scéne a k voľ bám. 270 Nešlo len o vyjadrenia pre slovenské, ale aj pre zahraničné médiá.(tab. 3) Pri INEKO vidíme, že na prvom mieste je SME(462 výstupov), čo je spôsobené najmä už spomínaným zlúčením viacerých výstupov do jednej kategórie. INEKO v rámci svojich výstupov bolo aktívne nielen na samotnej stránke sme.sk, ale tiež na regionálnej úrovni(tlačené regionálné periodiká MY a tiež ich webových ver zie). Z veľ kého množstva mediálnych výstupov sa médiá zameriavali najmä na rôzne analýzy(napr. úrovne kvality školstva, zdravotníctva, hodnotenia nemoc níc), ktoré think tank uskutočňuje. 269 BPI: Media.[online]. Bratislava: BPI, 2020.[cit. 13/06/2020]. Dostupné: https://www.bpi. sk/index.php/media-appearance/. 270 INEKO: Mediálne výstupy za rok 2019.[online]. Bratislava: INEKO, 2019.[cit. 13/06/2020]. Dostupné: http://www.ineko.sk/media/medialne-vystupy-za-rok-2019 a INEKO: Mediálne výstupy za rok 2020.[online]. Bratislava: INEKO, 2020.[cit. 13/06/2020]. Dostupné: http://www.ineko.sk/media/medialne-vystupy-za-rok-2020. KATARÍNA DUFFEKOVÁ 117

V prípade INESS, ktorá sa venuje najmä problematike v oblasti uplatňovania princípov voľného trhu, najväčší pomer mediálnych výstupov predstavujú Hos podárske noviny, do kategórie ktorých sme zaradili nielen tlačenú a internetovú verziu denníka, ale aj web strategie.hnonilne.sk a najmä finweb.hnonline.sk, do ktorého svojimi komentármi a analýzami prispievajú členovia INESS. Tretí najvyš ší počet mediálnych výstupov(84) mal think tank v Trende(jeho tlačenej i webo vej verzii), ktorý sa svojím obsahom orientuje na oblasť ekonomiky a financií. 271 Dovedna 13 mediálnych výstupov 272 mal think tank IVPR vo verejnoprávnom médiu. Kým pri ostatných think tankoch sa mediálne výstupy týkali prevažne eko nomickej oblasti, oblasti školstva či zdravotníctva, mediálne výstupy IVPR zahŕňa li skôr rodinnú problematiku a aktuálne spoločenské a politické otázky, napríklad interrupcie, násilie na ženách či postavenie žien v spoločnosti celkovo. Sociologič ka Sylvia Porubänová, riaditeľ ka IVPR, bola často účastníčkou relácie RTVS Silná zostava, kde sa vyjadrovala práve k daným témam(aj v súvislosti s projektmi, kto ré IVPR realizuje). 273 271 INESS: Archív – INESS v médiách.[online]. Bratislava: INESS, 2020.[cit. 13/06/2020]. Dostupné: https://www.iness.sk/sk/archive/iness-v-mediach. 272 V kontexte mediálnych výstupov IVPR musíme poznamenať, že pri získavaní dát sme pracovali so sekciou„IVPR v médiách“ v rámci webových stránok organizácie za roky 2019 a 2020. I keď za rok 2019 sú uvedené mediálne výstupy jednotlivých členov organi zácie aj vo výročnej správe dostupnej na stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, v určitých prípadoch nie sú explicitne uvedené počty(napr.„cca 100“), prípadne médiá(napr. sa uvádza„prispievanie do denníkov a týždenníkov“ bez konkre tizácie, o ktoré ide). Keby sme pri zbere informácií vychádzali z daného zdroja, neboli by sme schopní dostať presné zastúpenie jednotlivých médií a tiež počty. Rovnako by sme využitím tohto zdroja nesplnili už danú podmienku, že mediálne výstupy musia byť dostupné na webstránke organizácie. 273 IVPR: IVPR v médiách.[online]. Bratislava: IVPR, 2020.[cit. 13/06/2020]. Dostupné: https://ivpr.gov.sk/?s=IVPR+v+m%C3%A9di%C3%A1ch. a IVPR: IVPR v médiách. [online]. Bratislava: IVPR, 2020.[cit. 13/06/2020]. Dostupné: https://www.ceit.sk/IVPR/ index.php?searchword=IVPR+v+m%C3%A9di%C3%A1ch&ordering=&searchphrase=all& Itemid=1&option=com_search&lang=sk. 118 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

BPI INEKO Denník N Hospodárske noviny RTVS TV Markíza/tvnoviny.sk aktuality.sk The Slovak Spectator(EN) SME Hospodárske noviny RTVS TASR/teraz.sk Denník N Trend Hospodárske noviny RTVS Trend TA3 SME TV JOJ/noviny.sk RTVS SME Denník N Pravda aktuality.sk TA3 9,29% 8,20% 6,01% 14,21% 14,21% 6,18% 5,63% 4,25% 3,93% 11,72% 7,16% 6,98% 6,64% 5,88% 13,53% 5.63% 5.63% 9,86% 9,86% 12,68% 16,95% 18,17% 17,89% 18,31% Graf 1. Šesť médií s najväčším počtom mediálnych výstupov (zdroj: ineko.sk, iness.sk, bpi.sk, ivpr.gov.sk, spracovanie: autorka) INESS IVPR Počet výstupov Percentuálny podiel BPI 48 26,23% INEKO 54 2,12% INESS 30 2,56% IVPR 4 5,63% Tabuľ ka 3. Výstupy vybraných think tankov v cudzom jazyku (zdroj: ineko.sk, iness.sk, bpi.sk, ivpr.gov.sk, spracovanie: autorka) Väčší počet výstupov v cudzom jazyku ponúka aj väčšiu pravdepodobnosť oslo venia o spoluprácu od zahraničných partnerov, a teda lepšiu prezentáciu aj mimo Slovenska. Preto sme sa rozhodli do tejto analýzy zaradiť aj pomer výstupov vy braných organizácií v cudzom jazyku. Ide pritom o slovenské médiá publikujúce KATARÍNA DUFFEKOVÁ 119

v cudzom jazyku(napr. The Slovak Spectator, Új szó, ma7.sk či korkep.sk), ale aj zahraničné médiá(televízia, tlač, web). Viac ako štvrtina všetkých mediálnych výstupov BPI bola v cudzom jazyku, pri čom išlo prevažne o výstupy v angličtine(napr. Visegrad Insight, Balkan Insight, The New York Times), ale vyskytli sa aj výstupy vo francúzštine(napr. La Libre), poľštine(napr. Tygodnik powszechny) či nemčine(napr. Ö1 Morgenjournal). 274 Zo samotných kategórií, najviac výstupov(36) bolo v denníku Új szó, ktorý vychádza na Slovensku, pričom najviac výstupov v danom periodiku malo INEKO(24). 275 Druhé najčastejšie sa vyskytujúce médium bolo The Slovak Spectator, ktoré sa vy dáva ako mesačník a pôsobí na doméne sme.sk. Najvyšší počet mediálnych výstu pov v médiu, ktoré nie je vydávané na Slovensku, mala Česká televize(7), pričom všetky tieto mediálne výstupy malo BPI. 276 Záver Cieľom nášho príspevku bolo uskutočniť analýzu počtu mediálnych výstupov vybraných think tankov za obdobie od začiatku roka 2019 do konca apríla 2020. Keďže panuje nejednoznačnosť v definovaní pojmu think tank, subjektívne sme vybrali štyri organizácie, ktoré splnili nami stanovené podmienky – BPI, INEKO, INESS a IVPR. V rámci nich sme sledovali celkový počet mediálnych výstupov v takej forme, v akej ich majú uverejnené priamo na svojej webovej stránke. Vychádzame z pred pokladu, že čím väčší počet mediálnych výstupov má daný think tank, tým má väčšiu možnosť osloviť ďalších záujemcov o spoluprácu. Najviac mediálnych vý stupov zaznamenali vybrané think tanky v médiách SME, Hospodárske noviny, Denník N či Trend. Sú to médiá, ktoré na spektre sociálno-ekonomickej problema tiky skôr inklinujú k ekonomickej oblasti. Taktiež majú v rámci svojich domén vy budované aj špeciálne ekonomické platformy, ktoré sme ale pre zvýšenie prehľad nosti kategórií eliminovali. Vysoký počet výstupov mali organizácie aj v RTVS. Oproti iným televíziám a rádiám to predstavuje signál, že verejnoprávne médium, 274 BPI: Media.[online]. Bratislava: BPI, 2020.[cit. 13/06/2020]. Dostupné: https://www.bpi. sk/index.php/media-appearance/. 275 INEKO: Mediálne výstupy za rok 2020.[online]. Bratislava: INEKO, 2020.[cit. 13/06/2020]. Dostupné: http://www.ineko.sk/media/medialne-vystupy-za-rok-2020 a INEKO: Mediálne výstupy za rok 2019.[online]. Bratislava: INEKO, 2019.[cit. 13/06/2020]. Dostupné: http://www.ineko.sk/media/medialne-vystupy-za-rok-2019. 276 BPI: Media.[online]. Bratislava: BPI, 2020.[cit. 13/06/2020]. Dostupné: https://www.bpi. sk/index.php/media-appearance/. 120 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

v snahe zachovať úroveň odbornosti, spolupracuje s relevantnými organizáciami, ktoré sa odborne venujú problematike rozoberanej v ich programovej štruktúre. Najvyšší počet mediálnych výstupov(a teda predpokladáme, že aj najväčší do sah) malo jednoznačne INEKO. INESS, ktorý na svojej webstránke uvádza, že je najcitovanejším ekonomickým think tankom, mal o viac ako polovicu menej vý stupov, takže tento záver z našej analýzy nevyplynul. Na druhej strane však je po trebné zohľadniť, že autori daného tvrdenia nemuseli vychádzať z rovnakých dát ako my. V pomere k všetkým výstupom malo najviac výstupov v cudzom jazyku (a aj v zahraničných médiách) BPI. Na záver musíme podotknúť, že autorka si je vedomá, že pri analýze think tan kov vychádzame z dát, ktoré mohli byť zozbierané rôznym spôsobom, t. j. metó da zberu pri všetkých mediálnych výstupoch nie je jednotná. Naším cieľom však nebolo hodnotiť metódu zberu alebo overovať, či každý výskyt danej organizácie je zaevidovaný do mediálnych výstupov. Išlo o analýzu aktuálne dostupných dát, ktoré môžu pomôcť potenciálnym záujemcom o spoluprácu vybrať správny think tank nielen na základe jeho primárnej orientácie, ale aj mediálnej prezentácie. Literatúra BPI: About Us.[online]. Bratislava: BPI, 2020.[cit. 10/06/2020]. Dostupné: https:// www.bpi.sk/index.php/about-us/. BPI: Media.[online]. Bratislava: BPI, 2020[cit. 13/06/2020]. Dostupné: https:// www.bpi.sk/index.php/media-appearance/. BZDILOVÁ, R., G. EŠTOK a A. ONUFRÁK: Politická participácia. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2015. GO TO THINK THANK: Global Go To Think Tank Index Reports.[online]. Go To Think Tank, 2019.[cit. 14/05/2020]. Dostupné: https://www.gotothinktank. com/global-goto-think-tank-index. INEKO: Mediálne výstupy za rok 2019.[online]. Bratislava: INEKO, 2019.[cit. 13/06/2020]. Dostupné: http://www.ineko.sk/media/medialne-vystupyza-rok-2019. INEKO: Mediálne výstupy za rok 2020.[online]. Bratislava: INEKO, 2020.[cit. 13/06/2020]. Dostupné: http://www.ineko.sk/media/medialne-vystupyza-rok-2020. INEKO: O nás.[online]. Bratislava: INEKO, 2020.[cit. 10/06/2020]. Dostupné: http://www.ineko.sk/onas/o-nas. KATARÍNA DUFFEKOVÁ 121

INESS: O INESS – Inštitúte ekonomických a spoločenských analýz.[online]. Bratislava: INESS, 2020.[cit. 10/06/2020]. Dostupné: https://www.iness.sk/ sk/o-iness-institute-ekonomickych-spolocenskych-analyz. INESS: Archív – INESS v médiách.[online]. Bratislava: INESS, 2020.[cit. 13/06/2020]. Dostupné: https://www.iness.sk/sk/archive/iness-v-mediach. IVPR: O nás.[online]. Bratislava: IVPR, 2020.[cit. 10/06/2020]. Dostupné: https://ivpr.gov.sk/o-nas/. IVPR: IVPR v médiách.[online]. Bratislava: IVPR, 2020.[cit. 13/06/2020]. Dostupné: https://ivpr.gov.sk/?s=IVPR+v+m%C3%A9di%C3%A1ch. IVPR: IVPR v médiách.[online]. Bratislava: IVPR, 2020.[cit. 13/06/2020]. Dostupné: https://www.ceit.sk/IVPR/index.php?searchword=IVPR+v+ m%C3%A9di%C3%A1ch&ordering=&searchphrase=all&Itemid=1& option=com_search&lang=sk. MCGANN, J. G.: 2019 Global Go To Think Tank Index Report.[online]. University of Pennsylvania, 2020.[cit. 14/05/2020], s. 18 – 56. Dostupné: https://repository. upenn.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=1018&context=think_tanks. PLICHTOVÁ, J. a A. ŠESTÁKOVÁ: Slovník základných pojmov participácie občanov a verejnosti v kontexte demokracie.[online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra, 2018. [cit. 12/05/2020], s. 89. Dostupné: http://www.minv.sk/swift_data/source/ rozvoj_obcianskej_spolocnosti/participacia/vystupy_np_parti/Slovnik%20 zakladnych%20pojmov%20participacie%20obcanov%20a%20verejnosti%20 v%20kontexte%20demokracie.pdf. SGI: O nás.[online]. Bratislava: SGI, 2020.[cit. 13/05/2020]. Dostupné: https://www.governance.sk/o-nas/. 122 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

KATARÍNA DUFFEKOVÁ 123

Kto dostáva slovo v diskusii o klimatickej zmene? TOMÁŠ PROFANT The discussion about the climate crisis is just like the crisis itself not a natural phe nomenon, but wo/man-made. It is socially constructed. In this construction it is not the economic think-tanks that dominate the discussion, but other actors. The chapter analyzes who is quoted and paraphrased in the Slovak media writing about climate change. In particular, in the 60 articles from the third quarter of 2019 in non-tab loid dailies – SME and N. The results show that natural scientists dominate the media gaining almost a third of all quotes and paraphrases. Politicians ensue with more than a fifth. Social scientists are in the articles in only 7% of the cases and the same applies to activists and NGOs. This research is the first step toward answering the question “Who speaks?” and toward a more thorough discourse analysis that might show a mar ginalization of certain voices in the mainstream public debate. Tento výskum bol podporený Grantovou agentúrou Českej republiky, číslo projektu 18-21864S„Středoproudové a alternativní ekonomické diskurzy v Česku a na Slovensku“. Takmer polovica Európanov a Európaniek považuje klimatickú zmenu za zásad nú hrozbu pre spoločnosť. 277 Pritom je podľa obyvateľstva rôznych štátov zároveň najvýznamnejšou hrozbou. 278 Až v trinástich z 26 krajín sa umiestnila najvyššie spomedzi hrozieb, nasledovaná hrozbou militantného islamizmu a počítačovými útokmi. 279 Obavy ľudí majú aj politici a médiá po celom svete. Hoci naďalej existujú ľudia popierajúci existenciu klimatickej zmeny alebo skutočnosť, že je spôsobovaná člo vekom, dominantná perspektíva uznáva, že svet čelí bezprecedentnému problému 277 FLEMING, S.: What do people around the world think about climate change?[online] World Economic Forum, 2018.[cit. 28/7/2020]. Dostupné: https://www.weforum.org/agenda/ 2020/01/climate-change-perceptions-europe-china-us/. 278 POUSHTER, J. a Ch. HUANG: Climate Change Still Seen as Top Global Threat, but Cyberattacks Rising Concern.[online] Pew Research Center, 2019.[cit. 28/7/2020]. Dostupné: https:// www.pewresearch.org/global/2019/02/10/climate-change-still-seen-as-the-top-globalthreat-but-cyberattacks-a-rising-concern/. 279 Ibidem. 124 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

a že je potrebné sa tomuto problému venovať. 280 Je teda zrejmé, že klimatická zmena či klimatická kríza je dôležitou celospolo čenskou témou. Otázkou je, kto k nám o nej prehovára. Koho myšlienky dominujú vo verejnej diskusii o klimatickej zmene? Táto otázka je len konkrétnou variáciou na tému všeobecnej dominancie elít v spoločnosti. Každý si dnes môže povedať (takmer) čo len chce. Dokonca to môže(takmer) každý aj napísať a šíriť tak, aby k tomu mal zvyšok spoločnosti ľahký prístup. Technologické zmeny umožňujú ne poznanú rovnosť pri možnosti hlásať svoje myšlienky. Hoci existuje rovnosť v možnosti prezentácie vlastných názorov verejnosti, roz hodne neexistuje rovnosť v otázke, kto je počúvaný. Len reč toho, kto je aj počúva ný, má moc niečo dosiahnuť. Preto je dôležité zamerať sa na tých, ktorí prehovárajú v médiách s reálnym dosahom svojho obsahu. Kým v ekonomickej sfére má zmysel sa zamerať na analýzu pôsobenia ekono mických think tankov na Slovensku vzhľadom na ich dominanciu v tejto oblasti, v oblasti životného prostredia takúto dominanciu nedosahujú. Tu je analýza do minancie aktérov a obsahu povedaného ešte len na začiatku. Najprv si teda musíme klásť Foucaultovu otázku:„Kto hovorí?“ 281 Foucault sa ďalej pýta:„Aký je status jednotlivcov, ktorí – a jedine oni – majú predpísané či tradované právo právne definované alebo spontánne prijímané prednášať tento diskurz?“ 282 . Pre Foucaulta je to status lekára, ktorý analyzuje. Venuje sa jeho krité riám kompetencie a vedenia, inštitucionálnej legitimite, ktorú mu dodáva nemoc nica, hierarchickým vzťahom k ostatným skupinám, ktoré ho stavajú na piedestál poznania. Kľúčové potom je, že„[r]eč medicíny nemôže vychádzať od kohokoľ vek“ 283 . Ak je človek inštalatér alebo právnička, ich názor na medicínu má omnoho menší vplyv než vplyv lekárky či vedkyne. Foucault analyzuje, ako zrodenie klini ky vytvorilo obrovský mocenský aparát, v ktorom sa z lekára stáva prehovárajúci subjekt. Dnes je lekárovo výsadné postavenie v spoločnosti samozrejmosťou a je azda na búravané okrajovou kritikou pôrodov či politickou ekonómiou farmaceutických 280 Pozri napr.: EUROPEAN COMMISSION: Causes of climate change.[online] Climate Action - European Commission, 2016.[cit. 28/7/2020]. Dostupné: https://ec.europa.eu/clima/ change/causes_en. 281 FOUCAULT, M.: Archeologie vědění. Praha: Herrmann& synové, 2002. s. 80. 282 Ibidem. 283 Ibidem, s. 81. TOMÁŠ PROFANT 125

záujmov, ale vo svojej podstate ostáva neotrasiteľné. Lekár/ka je hlavným mocen ským subjektom v poli medicínskeho vedenia. Môj nedávny výskum diskusií o médiách ukazuje podobnú dominanciu. 284 Nie je to však inštitucionálne umiestnenie či konkrétne zamestnanie, ale normatívna pozícia, ktorá je kľúčová pre definovanie, kto k nám prehovára o médiách. Sú to novinári a novinárky z centristických médií, ľudia so stredopravou politickou mi nulosťou a zamestnanci v časti mimovládneho sektora, ktorá sa vymedzuje voči alternatívnym médiám. Títo medzi sebou najčastejšie diskutujú o médiách a spo ločne vytvárajú takmer nepreniknuteľné pole verejnej diskusie. Alternatívne mé diá, ktoré tiež verejne diskutujú o médiách, sú vylúčené z tohto poľa a tvoria svoj vlastný priestor. Podobnú otázku ako Foucault si kladiem aj v prípade oblasti klimatickej zmeny. Zaujíma ma, komu je prisudzované právo hovoriť o tejto téme. Koho si organizátori diskurzu – novinári a novinárky – vyberajú, aby ich citovali vo svojich článkoch? Kto je nimi zmocnený na to, aby nám hovoril pravdu(alebo nepravdu) o klimatic kej zmene? Vzťah médií ku klimatickej zmene je vo všeobecnosti problematický. Čoraz čas tejšie objavovanie sa extrémnych horúčav nie je dielom náhody, ale ho má na sve domí klimatická kríza a tú zasa človek. Problémom je, že správy o počasí sú naďa lej podávané akoby vyššia teplota nebola ničím iným než práve len teplotou. Tým efektívne neutralizujú to, čo nám planéta hovorí. Obsahová analýza„Extrémne ticho“ poukázala na skutočnosť, že z 226 správ o extrémnych meteorologických javoch v šiestich najväčších amerických televíznych staniciach v roku 2018 sa o klimatickej zmene zmienilo iba šesť. 285 Český Deník Referendum zasa poukázal na prepojenie medzi vlastníctvom v energetickom a mediálnom sektore a obsahom médií v Česku. 286 Väčšinový vlastník Energetického a priemyselného holdingu Daniel Křetinský je zároveň spo lumajiteľom mediálneho domu Czech News Center, pod ktorý spadá aj web Info. cz. Podľa Petra Bittnera obsah článkov súvisiacich s energetikou na Info.cz slúži záujmom holdingu ťažiaceho hnedé uhlie. Info.cz napríklad kritizuje prechod na 284 PROFANT, T.: Slovenské verejné diskusie o médiách. Analýza normativity diskutujúcich. Sociologický časopis, Vol. 56, No. 5. prijaté na publikovanie. 285 ARKUSH, D., A. FISHER, V. BROWN a M. S. WACHTER: Extreme Silence. How the U.S. media have failed to connect climate change to extreme heat in 2018. Public Citizen, 2018. 286 BITTNER, P.: Limity slušného tisku ve službách něčího zisku.[online] Praha: Deník Referendum, 2018.[cit. 28/7/2020]. Dostupné: https://denikreferendum.cz/clanek/ 27683-limity-slusneho-tisku-ve-sluzbach-neciho-zisku. 126 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

čistú energetiku v Nemecku, prípadne aktivistov z Klimakempu označuje(spolu s BIS) za ľavicových extrémistov. Podobne ako Deník Referendum, aj slovenské denníky SME a N(a ešte Aktuality a Kapitál) sa zapojili do inciatívy„Covering Climate Now“. 287 Cieľom iniciatívy je viac a lepšie pokrývať klimatickú krízu. Denník N dokonca začal uverejňovať údaje o oxide uhličitom v atmosfére a pri každom uvedení tohto údaju odkazuje na člá nok vysvetľujúci, prečo sa redakcia tieto dáta rozhodla uverejňovať. 288 Je zrejmé, že vzťah médií ku klimatickej kríze je ambivalentný a komplexný a rôzne médiá ku kríze pristupujú rôznym spôsobom. Za najvýznamnejšie bývajú považované tzv. mienkotvorné médiá a uvedená výskumná otázka sa v tomto vý skume týka práve ich. Otázka vychádza z priestoru politickej ekológie. Jednou z jej základných tém je „ústredná rola expertného poznania a diskurzov pri definovaní problémov a ich riešení a neoddiskutovateľný význam nadnárodnej vedeckej mobilizácie.“ 289 Táto vedecká mobilizácia je spolu s ďalšími aktérmi diskurzívnym základom, na kto rom sa vedú politické boje. Postoje Donalda Trumpa alebo Václava Klausa na jed nej strane a Grety Thunbergovej, Európskej komisie či Progresívneho Slovenska na strane druhej sa neprezentujú vo vzduchoprázdne, ani bez akéhokoľvek základu, od ktorého sa dá odraziť. Týmto základom je zmienená ústredná rola expertného poznania. Až po ňom nasleduje politický boj, ktorý je tak silno nerovný a uspôso bený vopred pre niektoré politické skupiny viac ako pre iné. Základným predpokladom politickej ekológie je sociálna skonštruovanosť prob lémov životného prostredia. Akokoľvek reálne sú fyzikálne či fyzické javy, ktorých sme svedkami, vždy je to až spoločenský diskurz, ktorý im dáva zmysel. To platí tak o ťažko oddiskutovateľnej skonštruovanosti používania pojmov ako„klimatická zmena“ alebo„klimatická kríza“, ako aj o konsenzuálnej skonštruovanosti merania množstva emisií oxidu uhličitého v atmosfére. Aj tieto molekuly nám dávajú zmy sel až potom, ako existuje diskurz ich existencie a merania. Na takomto(diskurzív nom) základe sa dá vystavať diskusia o tom, či práve emisie CO 2 prispievajú k zme 287 COVERING CLIMATE NOW: Partners.[online] Covering Climate Now, 2020.[cit. 28/7/2020]. Dostupné: https://www.coveringclimatenow.org/partners. 288 VASILKO, T.: Denník N bude uverejňovať údaje o CO 2 v atmosfére. Je ho tu najviac za tri milióny rokov.[online] Bratislava: Denník N, 2019.[cit. 28/7/2020]. Dostupné: https:// dennikn.sk/1460056/dennik-n-bude-uverejnovat-udaje-o-co2-v-atmosfere-je-ho-tunajviac-za-tri-miliony-rokov/. 289 PEET, R., P. ROBINS a M. WATTS: Global Nature. In: Peet, R., P. Robins a M. Watts(ed.): Global Political Ecology. London and New York: Routledge, 2011, s. 1–49, s. 10. TOMÁŠ PROFANT 127

ne teploty na planéte, či to náhodou nie je napríklad vodná para, či ide o klimatickú zmenu alebo klimatickú krízu a či ju má na svedomí človek alebo napríklad zmeny slnečného žiarenia. Práve uvedené nemá byť nijako kontroverzným tvrdením. Ide o základnú teo retickú perspektívu, ktorá poukazuje na dôležitosť analýzy spôsobu, akým je celý fenomén životného prostredia skonštruovaný. Jednoducho povedané, to, ako sa bavíme o klimatickej kríze, nie je nijakým spôsobom prirodzené, ale je to tvarované množstvom aktérov a mocenských vzťahov medzi nimi. Hoci veda sama nám poskytuje dostatok dôvodov na to, aby sme jej nedôverova li, často zároveň prichádza s informáciami, pri ktorých nie je dôvod, aby sa nestali konsenzuálnymi a aby tí, ktorí o nich chcú diskutovať, ich nepovažovali za prav divé. Hoci naďalej pretrváva pri takýchto vedeckých„faktoch“ nedôvera, cieľom tohto textu nie je ich spochybňovať. Cieľom tohto textu je ich považovať za súčasť diskurzu o klimatickej zmene a odpovedať na otázku: Kto hovorí v tomto diskurze? Ktorí aktéri sú dominantní a ktorí sú marginalizovaní? Ktorým aktérom je dávaný priestor a ktorým, naopak, je tento priestor upieraný? Metóda Pod diskurzom klimatickej zmeny sa tu rozumie veľmi obmedzený súbor 60 článkov v denníkoch Denník N a SME za august, september a október 2019, ktoré sa venovali tejto téme. Denníky boli vybrané pre svoj spoločenský význam. Akokoľvek nejde o najčítanejšie médiá, svoju významnosť čerpajú zo skutočnosti, že nejde o bulvárne noviny. Naopak, ide o tzv. mienkotvorné médiá. Predaný náklad denníka SME za 3. štvrťrok 2019 bol 21 324 kusov mesačne(na porovna nie Nový čas predal v tom istom období 68 523 kusov mesačne) 290 a v roku 2019 mal web SME niečo viac ako 2,5 milióna reálnych používateľov za mesiac. 291 Odhadovaná čítanosť SME v roku 2019 bola 5% populácie(Nový čas 14%). 292 Podľa vlastných dát počet predplatiteľov Denníka N v roku 2019 dosiahol 45 000 a me 290 ABC SR: Archív výsledkov.[online]. Bratislava: ABC SR, 2020.[cit. 28/7/2020]. Dostupné: http://www.abcsr.sk/aktualne-vysledky/archiv-vysledkov/. 291 SME: Inzercia.[online]. Bratislava: Petit Press, 2020.[cit. 28/7/2020]. Dostupné: https:// www.petitpress.sk/inzercia/inzercia-sme-sk/. 292 MEDIAN SK: MML-TGI národný prieskum spotreby, médií a životného štýlu Market& Media & Lifestyle-TGI.[online]. Bratislava: Median SK, 2020.[cit. 28/7/2020]. Dostupné: https://www.median.sk/pdf/2019/ZS1914SR.pdf. 128 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

sačných návštevníkov mal niečo nad milión. 293 Kapitola teda predstavuje analýzu významnej časti mediálneho stredného prúdu. Analyzované články boli vybrané zo sekcie„Klimatická zmena“ v oboch denní koch. Následne bola vytvorená tabuľ ka, v ktorej bola zachytená každá citovaná alebo parafrázovaná osoba a tej bola priradená charakteristika. Mohlo ísť o prírod ného vedca, sociálneho vedca, ekonóma, novinára(prípadne youtubera), politika, aktivistu alebo človeka z mimovládneho sektora, osobu v roli„reprezentanta ľudu“ teda nie experta, nie aktivistu, nie politika a nie novinára, konkrétne napríklad ry bára, farmára či matku a napokon v kategórií nezaradení boli ťažko zaraditeľní ľu dia, ako napríklad spisovatelia či Juraj Mesík, ktorý by bol zaraditeľný do viacerých kategórií naraz. Kapitola analyzuje početnosť týchto citácií a parafráz. Jej obmedzením je, že ne skúma, čo bolo povedané, ani aký priestor mali daní aktéri. Ide teda o prvý krok k zisťovaniu odpovede na otázku, kto na Slovensku rozpráva o klimatickej zmene alebo kríze. 293 DENNÍK N: Infografika: Ako sa Denníku N darilo v roku 2019.[online]. Bratislava: Redakčný blog Denníka N, 2020.[cit. 28/7/2020]. Dostupné: https://dennikn.sk/1700685/ infografika-dennikn-2019/?ref=tema. TOMÁŠ PROFANT 129

Analýza Základom analýzy je tabuľ ka 4 agregujúca konkrétne citované a parafrázované osoby do ich spoločenských funkcií a ukazujúca početnosť týchto funkcií. Spoločenská funkcia Prírodné vedy Politika Ekonómia Žurnalistika a Youtube Sociálne vedy Aktivizmus a mimovládne organizácie Reprezentanti ľudu Podnikanie Medicína Nezaradení Počet citovaných a parafrázovaných osôb(257) 82(32%) 56(22%) 31(12%) 21+4(10%) 19(7%) 15+4(7%) 7(3%) 5(2%) 4(2%) 9(4%) Tabuľ ka 4. Citované a parafrázované osoby, zdroj: autor Analýza početnosti jednotlivých spoločenských funkcií ukazuje, že stredoprú dové médiá najviac citujú a parafrázujú prírodných vedcov a vedkyne. Išlo takmer o jednu tretinu zo všetkých citovaných a parafrázovaných osôb. Politici a političky reprezentovali menej ako štvrtinu všetkých k čitateľstvu prehovárajaúcich osôb. Viac ako desatinu tvorili ekonómovia, ale takmer polovica z nich sa nachádzala v článku„Panel ekonomických expertov: Čo by malo Slovensko robiť v reakcii na klimatickú zmenu“. Žurnalistiku a youtuberov reprezentovala desatina osôb a so ciálne vedy 7% citovaných a parafrázovaných osôb. Okrem týchto skupín v tex toch hovorili aj lekári, podnikatelia a reprezentanti ľudu. Hlbšia predbežná analýza by išla za jednoduchú analýzu početností a ukázala by, že do skupiny sociálnych vedcov boli zaradení napríklad rektori či predseda SAV vo svojich úradníckych úlohách alebo teoretik fotografie vyjadrujúci sa k fotke. O väčšine ekonómov sa potom nedá povedať, že by to boli reprezentanti environ 130 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

mentálnej alebo ekologickej ekonómie a analýza by zrejme ukázala, že ich citáty či parafrázy vychádzajú poväčšine z ekonómie stredného prúdu. Dve skupiny, ktoré by mohli priniesť alternatívne spoločenské hľadiská do dis kusie o klimatickej kríze, sú osoby z oblasti politiky a tretieho sektora. Z politiky boli na jednej strane prítomní reprezentanti a reprezentantky dominantného po litického prúdu ako prezidentka Zuzana Čaputová, europoslanec Martin Hojsík či Emmanuel Macron. Na druhej strane boli citovaní prezidenti USA Trump, Brazílie Bolsonaro či Václav Klaus. V rámci aktivizmu bol najčastejšie v novinách prítomný hlas Gréty Thunbergovej. Nebyť nej, kritický hlas voči súčasnému či už liberálne mu alebo konzervatívnemu establišmentu zrejme nezaznie. Z mimovládneho sek tora boli prítomné v mnohom centristické členky iniciatívy Znepokojené matky alebo organizácie Envipak zaoberajúcej sa recykláciou. Až kvalitatívna obsahová analýza alebo analýza diskurzu by bola schopná uká zať, čo čitateľstvu citovaní a parafrázovaní aktéri a aktérky hovoria a kde sa nachá dzajú v rámci diskurzu udržateľného rozvoja. Či ide o technooptimistov veriacich v sily trhu alebo modernizátorov usilujúcich o lepšiu reguláciu či o bojovníkov proti systému alebo o ezoterickejších hlbinných ekológov. Táto prvotná analýza naznačuje, že v diskurze sú ostrejšie postoje k súčasnému systému odsúvané na okraj a ak zaznejú, tak skôr z úst stredoškoláčky ako z úst aktérov obvykle prináša júcich poznanie, ako sú vedci či lekári. Presnejšie zistenia v tomto ohľade by však priniesla až ďalšia analýza. Záver Spôsob, akým vnímame klimatickú krízu, nie je prirodzený, ale je sociálne skon štruovaný. Na povahu informácií o problematike životného prostredia, ktoré sa k nám dostávajú, má vplyv rôznorodá skupina aktérov disponujúca rôznymi for mami moci. Nie sú to primárne ekonomické think tanky ako v ekonomickej oblas ti. Novinári a novinárky dávajú vo svojich textoch priestor rôznym aktérom. Skromná analýza v tomto texte ukazuje, že v mienkotvorných slovenských no vinách k nám najčastejšie prehovárajú prírodní vedci a vedkyne. Až po nich na sledujú politici. Sociálna veda, aktivizmus a mimovládky sú tiež zastúpené, ale v omnoho menšej miere. Tento výskum naznačuje potenciál konkrétnej politickej orientácie diskurzu produkovaného mienkotvornými médiami, ale až hlbšia ana lýza by ukázala, ako verejnú diskusiu ovplyvňujú aktéri, ktorých citujú a parafrá zujú médiá. TOMÁŠ PROFANT 131

Literatúra ABC SR: Archív výsledkov.[online]. Bratislava: ABC SR. 2020.[cit. 28/7/2020]. Dostupné: http://www.abcsr.sk/aktualne-vysledky/archiv-vysledkov/. ARKUSH, D., A. FISHER, V. BROWN a M. S. WACHTER: Extreme Silence. How the U.S. media have failed to connect climate change to extreme heat in 2018. Public Citizen, 2018. BITTNER, P.: Limity slušného tisku ve službách něčího zisku.[online] Praha: Deník Referendum, 2018.[cit. 28/7/2020]. Dostupné: https://denikreferendum.cz/cla nek/27683-limity-slusneho-tisku-ve-sluzbach-neciho-zisku. COVERING CLIMATE NOW: Partners.[online] Covering Climate Now, 2020. [cit. 28/7/2020]. Dostupné: https://www.coveringclimatenow.org/partners. DENNÍK N: I nfografika: Ako sa Denníku N darilo v roku 2019.[online]. Bratislava: Redakčný blog Denníka N, 2020.[cit. 28/7/2020]. Dostupné: https://dennikn. sk/1700685/infografika-dennikn-2019/?ref=tema. EUROPEAN COMMISSION: Causes of climate change.[online] Climate Action – European Commission, 2016. Text.[cit. 28/7/2020]. Dostupné: https://ec.europa. eu/clima/change/causes_en. FLEMING, S.: What do people around the world think about climate change?[online] World Economic Forum, 2020.[cit. 28/7/2020]. Dostupné: https://www.weforum. org/agenda/2020/01/climate-change-perceptions-europe-china-us/. FOUCAULT, M.: Archeologie vědění. Praha: Herrmann& synové, 2002. MEDIAN SK: MML-TGI národný prieskum spotreby, médií a životného štýlu Market & Media& Lifestyle-TGI.[online]. Bratislava: Median SK, 2020.[cit. 28/7/2020]. Dostupné: https://www.median.sk/pdf/2019/ZS1914SR.pdf. PEET, R., P. ROBINS a M. WATTS: Global Nature. In: Peet, R., P. Robins a M. Watts (ed.): Global Political Ecology. London and New York: Routledge, 2011. s. 1–49. POUSHTER, J. a Ch. HUANG: Climate Change Still Seen as Top Global Threat, but Cyberattacks Rising Concern.[online] Pew Research Center, 2019.[cit. 28/7/2020]. Dostupné: https://www.pewresearch.org/global/2019/02/10/climate-changestill-seen-as-the-top-global-threat-but-cyberattacks-a-rising-concern/. PROFANT, T.: Slovenské verejné diskusie o médiách. Analýza normativity disku tujúcich. Sociologický časopis, Vol. 56, No. 5. Prijaté na publikovanie. SME: Inzercia.[online]. Bratislava: Petit Press, 2020.[cit. 28/7/2020]. Dostupné: https://www.petitpress.sk/inzercia/inzercia-sme-sk/. 132 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

VASILKO, T.: Denník N bude uverejňovať údaje o CO 2 v atmosfére. Je ho tu najviac za tri milióny rokov.[online] Bratislava: Denník N, 2019.[cit. 28/7/2020]. Dostupné: https://dennikn.sk/1460056/dennik-n-bude-uverejnovat-udaje-oco2-v-atmosfere-je-ho-tu-najviac-za-tri-miliony-rokov/. TOMÁŠ PROFANT 133

Zahmlievanie a popieranie klimatickej zmeny na Slovensku JURAJ MELICHÁR INESS has been publishing articles that deny and disguise climate science for years. A conspiracy website would not be ashamed of publishing them. In 2007, they ques tioned the impact of greenhouse gases on climate change and promoted a documentary movie that was not scientifically based and represents a very misleading interpre tation of science. Between 2012 and 2014, they published articles of an author with a link to the coal industry, who assessed the impact of fossil fuels and renewable energy sources, undervalued global warming and misrepresented its consequences. They used ironic attacks on Greta Thunberg instead of serious analytical work even in 2020. Úvod INESS už roky zverejňuje články, ktoré popierajú a zahmlievajú klimatickú vedu. Nehanbila by sa za ne žiadna konšpiračná webstránka. V roku 2007 spochybňo vali vplyv skleníkových plynov na klimatickú zmenu a propagovali dokumentár ny film, ktorý nie je vedecky podložený a predstavuje chybný a veľmi zavádzajúci výklad vedy. V rokoch 2012 až 2014 zverejňovali články autora s prepojením na uhoľný priemysel, ktorý hodnotil vplyv fosílnych palív a obnoviteľných zdrojov energie, bagatelizoval otepľovanie a prekrúcal jeho dôsledky. Aj v roku 2020 vyu žívali ironické útoky na Gretu Thunbergovú namiesto serióznej analytickej práce. Pozreli sme sa na to, ako INESS informoval o klimatickej zmene v posledných rokoch, a porovnali to s vtedajšími vedeckými závermi, najmä konzervatívnymi odhadmi najrešpektovanejšej inštitúcie v tejto oblasti – Medzivládneho panelu o zmene klímy(IPCC). V roku 2007 publikovali články v rozpore s klimatickou vedou Komentár„CO 2 – príčina alebo dôsledok?“ z roku 2007, ktorý rieši, či skleníkové plyny spôsobujú klimatickú zmenu, obsahuje aj takéto tvrdenie: 294 „Svet mal preto prestať viniť emisie CO 2 za nárast teploty už v roku 2003.“ Na druhej strane, Medzivládny panel o zmene klímy(IPCC) už v roku 2007 kon štatoval, že je veľmi pravdepodobné, že skleníkové plyny, ktoré vypustila ľudská 294 KARPIŠ, J.: CO 2 – príčina alebo dôsledok?[online]. Aktualne.sk, 2007[cit. 14/6/2020]. Dostupné: https://iness.sk/sk/stranka/744-CO2--pricina-alebo-dosledok-aktualnesk. 134 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

spoločnosť vrátane CO 2 , s vysokou pravdepodobnosťou zvyšujú globálne priemer né teploty. 295 Juraj Karpiš, ktorý je spoluzakladateľ INESS, v článku 296 navyše odkazuje na kontroverzný dokumentárny film„The Great Global Warming Swindle“, ktorý nie je vedecky podložený a predstavuje chybný a veľmi zavádzajúci výklad vedy. 297 Napriek tomu, že vyvoláva dojem, že údaje v ňom sú založené na vedeckej recenzii, väčšina prezentovaného materiálu je buď zastaraná, už zdiskreditovaná, alebo ne istého pôvodu. Niekoľ ko grafov a obrázkov použitých v dokumente nie je založe ných na žiadnych známych alebo publikovaných údajoch o klíme, zatiaľ čo iné sú prezentované schematicky, a preto môžu diváka zmiasť a zavádzať. Články od autora s prepojením na uhoľný priemysel INESS na vlastnej stránke publikuje články Matta Ridleyho a na konci prizná va:„Jeho rodina prenajíma pôdu na projekt ťažby uhlia v severnom Anglicku, ktorý sa o päť rokov ukončí.“ 298 Uhlie je z klimatického hľadiska najškodlivejší zdroj energie a energetika jedným z najdôležitejších sektorov pri dekarbonizácii spoločnosti. 299 V SR mala v roku 2016 energetika až 51% podiel emisií, nasledovaná priemys lom(23%), dopravou(16%), poľnohospodárstvom(7%) a odpadovým hospodár stvom(4%). 300 295 IPCC: Climate Change 2007:Synthesis Report- Summary for Policymakers.[online]. IPPC, 2007.[cit. 14/6/2020]. Dostupné: https://www.ipcc.ch/site/assets/uploads/2018/02/ ar4_syr_spm.pdf. 296 KARPIŠ, J.: CO 2 – príčina alebo dôsledok?[online]. Aktualne.sk, 2007[cit. 14/6/2020]. Dostupné: https://iness.sk/sk/stranka/744-CO2--pricina-alebo-dosledok-aktualnesk. 297 JONES, D., A. WATKINS, K. BRAAGANZA a M. COUGHLAN:„The Great Global Warming Swindle“ a critique.[online]. National Climate Centre, Bureau of Meteorology, 2007 [cit. 28/6/2020]. Dostupné: https://www.researchgate.net/publication/237288047_ The_Great_Global_Warming_Swindle_a_critique. 298 RIDLEY, M: Ochladenie obáv o klimatických zmenách.[online]. Bratislava: INESS, 2013 [cit. 14/6/2020]. Dostupné: https://iness.sk/sk/stranka/7993-Ochladenie-obav-oklimatickych-zmenach. 299 IPCC: Annex III: Technology-specific cost and performance parameters. In: Climate Change 2014: Mitigation of Climate Change, s.1335.[online]. IPCC, 2014.[cit. 28/6/2020]. Dostupné: https://www.ipcc.ch/site/assets/uploads/2018/02/ipcc_wg3_ ar5_annex-iii.pdf. 300 MINŽP: Nízkouhlíková štúdia pre Slovensko.[online]. Ministerstvo životného prostredia, 2018.[cit. 28/6/2020]. Dostupné: https://www.minzp.sk/iep/publikacie/ekonomickeanalyzy/low-carbon-study.html. JURAJ MELICHÁR 135

V roku 2012 preložil INESS článok Matta Ridleyho, v ktorom nájdete napríklad tento nezmysel: 301 „Podľa faktov by do roku 2100 malo dôjsť k otepleniu iba o 1°C. Čistý efekt môže byť v skutočnosti pre našu planétu prínosom.“ V preklade ďalšieho článku Matta Ridleyho z roku 2014 na webe INESS sa zasa dočítate:„Dáta naznaču jú, že pravdepodobne čelíme menšiemu otepľovaniu, ako indikujú modely, ale nechce me to povedať nahlas.“ 302 Podľa konzervatívnych odhadov IPCC z roku 2018 vieme, že globálne otepľo vanie pravdepodobne dosiahne 1,5°C už medzi rokmi 2030 a 2052. 303 Európska environmentálna agentúra v roku 2019 sumarizovala rôzne modely, ktorých hod noty ukazujú, že už v roku 2018 sa planéta oteplila o 0,9 až 1,2°C(0,91 až 0,96°C pri dekádach), čo je približne o 80 rokov skôr, ako uvádzal v roku 2012 Matt Ridley aj na webe INESS. 304 A ako človek, ktorého rodina prenajíma pôdu uhoľnému priemyslu, Matt Rid ley dodáva:„A keby doteraz obnoviteľná energia dokázala, že je lacná, čistá a šetrná vo využívaní pôdy, bolo by správne, keby sme to malé riziko veľ kej katastrofy riešili rýchlym nahrádzaním fosílnych palív veternou, solárnou alebo bioenergiou prvej ge nerácie. Ale keďže sa tieto formy energie ukázali byť predražené, poškodzujú životné prostredie a vyžadujú veľ ké množstvo pôdy, vyzerá to tak, že v našej snahe bojovať pro ti otepleniu používame ekonomický ekvivalent chemoterapie proti chrípke.“ 305 Na kon ci tohto neskoršieho článku už INESS neuvádza, že rodina autora prenajíma pôdu uhoľnému priemyslu, ale píše:„Matt Ridley je autorom knihy ,Racionálny optimista‘ a člen britskej Snemovne lordov.“ Za takéto klimatické perly na webe INESS a prehliadanie jasného konfliktu záuj mov by sa ani jeden konšpiračný web nemusel hanbiť. 301 RIDLEY, M: Ochladenie obáv o klimatických zmenách.[online]. Bratislava: INESS, 2013. [cit. 14/6/2020]. Dostupné: https://iness.sk/sk/stranka/7993-Ochladenie-obav-oklimatickych-zmenach. 302 RIDLEY, M: Klimatická predpoveď: Poplach sa ruší![online]. Bratislava: INESS, 2014. [cit. 28/6/2020]. Dostupné: https://www.iness.sk/sk/stranka/9501-Klimatickapredpoved-Poplach-sa-rusi. 303 IPCC: Special Report – Global Warming of 1.5 ºC.[online]. IPCC, 2018[cit. 14/6/2020]. Dostupné: https://www.ipcc.ch/sr15/. 304 EEA: Global and European temperature, 2019.[online]. EEA, 2019.[cit. 14/6/2020]. Dostupné: https://www.eea.europa.eu/data-and-maps/indicators/global-andeuropean-temperature-9/assessment. 305 RIDLEY, M: Klimatická predpoveď: Poplach sa ruší![online]. Bratislava: INESS, 2014. [cit. 28/6/2020]. Dostupné: https://www.iness.sk/sk/stranka/9501-Klimatickapredpoved-Poplach-sa-rusi. 136 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

Ťaženie proti klimatickým politikám Preklad článku o takmer až„hrdinskom“ boji proti uhlíkovej dani v Austrálii z roku 2014 vyznie vo svetle požiarov zo začiatku roku 2020 tiež veľmi tragikomic ky. 306 Zo stanoviska tohto ekonomického think tanku z roku 2014 možno tiež vyčítať, že z ekonomických dôvodov navrhovali zamietnuť návrh právne záväznej reduk cie emisií skleníkových plynov EÚ o 40% do roku 2030. 307 Radovan Ďurana ešte aj v marci 2020 308 kritizuje snahu o vyššie klimatické ciele do roku 2030, teda v období, ktoré je kľúčové pre ochranu klímy, aj napriek tomu, že Európsky parlament žiada 309 rýchlejšie znižovanie emisií skleníkových plynov do roku 2030 na 55% a správa OSN podporuje požiadavku environmentálnych organizácií na minimálne 65% zníženie emisií. 310 Súčasné ciele nás nedostanú ani k napĺňaniu záväzku Parížskej dohody udržať globálne otepľovanie pod hranicou 2°C a vynaložiť úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5°C. Podľa projekcií pri zvýšení teploty o 2°C napríklad zanikne 99% koralových útesov našej planéty, čo teda naozaj nebude prínosom. Len rozprávky o večnom hospodárskom raste – Ako sa opovažujete? Radovan Ďurana tiež ironicky píše:„Uvidíme, či sa Komisia na jeseň bude snažiť 306 ANDREWS, T: Zlé klimatické zákony: Dobré myšlienky môžu zvíťaziť.[online]. Bratislava: INESS, 2014.[cit. 14/6/2020]. Dostupné: https://iness.sk/sk/stranka/9829-Zle-klimatickezakony-Dobre-myslienky-mozu-zvitazit. 307 VLACHYNSKÝ, M: Stanovisko INESS k hlavným cieľom strategického rámca pre životné prostredie a energetickú politiku na roky 2020 až 2030.[online]. Bratislava: INESS, 2014 [cit. 14/6/2020]. Dostupné: https://iness.sk/sk/stranka/9401-Stanovisko-INESS-k-hlav nym-cielom-strategickeho-ramca-pre-zivotne-prostredie-a-energeticku-politiku-naroky-2020-az-2030. 308 ĎURANA, R: Veľ ké ciele neznámej budúcnosti.[online]. Denník N, 2020.[cit. 14/6/2020]. Dostupné: https://dennikn.sk/1794372/velke-ciele-neznamej-buducnosti/. 309 EURÓPSKY PARLAMENT: P arlament podporil Európsky ekologický dohovor, žiada ambicióz nejšie ciele.[online]. EP, 2020.[cit. 14/6/2020]. Dostupné: https://www.europarl.europa. eu/news/sk/headlines/priorities/klimaticke-zmeny/20200109IPR69902/ parlament-podporil-europsky-ekologicky-dohovor-ziada-ambicioznejsie-ciele. 310 CAN Europe: EU ministers call for discussions on the EU 2030 climate target to start as soon as possible.[online]. CAN Europe, 2020.[cit. 14/6/2020]. Dostupné: http://www.caneu rope.org/publications/press-releases/1891-eu-ministers-call-for-discussions-onthe-eu2030-climate-target-to-start-as-soon-as-possible. JURAJ MELICHÁR 137

utešiť Gretu Thunbergovú ambicióznejšími cieľmi alebo prevážia ekonomické a poli tické argumenty.“ Európska komisia nemá za cieľ utešovať Gretu, ale riešiť jeden z najzávažnejších problémov ľudskej civilizácie – klimatickú krízu. Oveľa horšie však je, že„analytik“ Radovan Ďurana zabudol napísať, že Európska komisia už v roku 2018 vypočítala, že predpokladané prínosy uhlíkovej neutrality by do roku 2050 mali predstavovať až do 2% HDP EÚ. Je dôležité poznamenať, že tieto odhady navyše nezahŕňajú prínosy, ktoré by vyplývali z toho, že sa vyhneme škodám spôsobeným zmenou klímy a súvisiacim nákladom na adaptáciu na ňu. Katastrofy spôsobené počasím v roku 2017 spôsobili hospodárske škody vo výške 283 miliárd EUR globálne a do roku 2100 by mohli oproti súčasným 5% postihnúť približne dve tretiny(66%) obyvateľov Európy. Teda trinásťkrát viac ľudí by mohli zasiahnuť katastrofy, ak nebudeme dostatočne konať. Napríklad ročné škody spôsobené riečnymi povodňami v Európe by mohli dosiahnuť výšku 112 miliárd EUR v porovnaní s dnešnými 5 miliardami EUR. 311 To sú viac ako dvadsaťdvanásobné škody. Je pravdou, že náklady na transformáciu sú vysoké, ale málo ambiciózne politiky nás vyjdú oveľa drahšie. Autor textu tiež ironicky používa Gretinu vetu„How dare you? – Ako sa opova žujete?“. 312 Zabudol však spomenúť vetu, ktorú Greta povedala v septembrovom príhovore tesne pred ňou:„A všetko, o čom dokážete hovoriť, sú peniaze a rozprávky o večnom hospodárskom raste.“ Musím dodať, že kvôli organizáciám ako INESS, fosílnym firmám a rôznym jed notlivcom, ktorí roky zahmlievali a popierali klimatickú vedu, tak musí celý svet aj dvakrát rýchlejšie znižovať emisie skleníkových plynov, ako by napríklad musel, keby začal konať dostatočne dôrazne už pred desiatimi rokmi. 313 311 EURÓPSKA KOMISIA: Čistá planéta pre všetkých.[online]. EK, 2018[cit. 14/6/2020]. Dostupné: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:52018DC0773. 312 ĎURANA, R: Veľ ké ciele neznámej budúcnosti.[online]. Denník N, 2020.[cit. 14/6/2020]. Dostupné: https://dennikn.sk/1794372/velke-ciele-neznamej-buducnosti/. 313 UNEP, 2019. Emissions Gap Report 2019[online]. UN EP, 2019[cit. 30/6/2020]. Dostupné: https://wedocs.unep.org/bitstream/handle/20.500.11822/30798/EGR19ESEN.pdf? sequence=13. 138 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

Literatúra ANDREWS, T: Zlé klimatické zákony: Dobré myšlienky môžu zvíťaziť.[online]. Brati slava: INESS, 2014.[cit. 14/6/2020]. Dostupné: https://iness.sk/sk/stranka/ 9829-Zle-klimaticke-zakony-Dobre-myslienky-mozu-zvitazit. CAN Europe: EU ministers call for discussions on the EU 2030 climate target to start as soon as possible.[online]. CAN Europe, 2020.[cit. 14/6/2020]. Dostupné: http://www.caneurope.org/publications/press-releases/1891-euministers-call-for-discussions-on-the-eu-2030-climate-target-to-start-as-soonas-possible. ĎURANA, R: Veľ ké ciele neznámej budúcnosti.[online]. Denník N, 2020. [cit. 14/6/2020]. Dostupné: https://dennikn.sk/1794372/velke-ciele-neznamejbuducnosti/. EEA: Global and European temperature, 2019.[online]. EEA, 2019.[cit. 14/6/2020]. Dostupné: https://www.eea.europa.eu/data-and-maps/indicators/global-andeuropean-temperature-9/assessment. EURÓPSKA KOMISIA: Čistá planéta pre všetkých.[online]. EK, 2018[cit. 14/6/2020]. Dostupné: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX: 52018DC0773. EURÓPSKY PARLAMENT: Parlament podporil Európsky ekologický dohovor, žiada ambicióznejšie ciele.[online]. EP, 2020.[cit. 14/6/2020]. Dostupné: https://www. europarl.europa.eu/news/sk/headlines/priorities/klimaticke-zmeny/ 20200109IPR69902/parlament-podporil-europsky-ekologicky-dohovor-ziadaambicioznejsie-ciele. IPCC: Climate Change 2007:Synthesis Report- Summary for Policymakers.[online]. IPPC, 2007.[cit. 14/6/2020]. Dostupné: https://www.ipcc.ch/site/assets/uploads/ 2018/02/ar4_syr_spm.pdf. IPCC: Annex III: Technology-specific cost and performance parameters. In: Climate Change 2014: Mitigation of Climate Change, s.1335.[online]. IPCC, 2014.[cit. 28/6/2020]. Dostupné: https://www.ipcc.ch/site/assets/uploads/ 2018/02/ipcc_wg3_ar5_annex-iii.pdf. IPCC: Special Report – Global Warming of 1.5°C.[online]. IPCC, 2018 [cit. 14/6/2020]. Dostupné: https://www.ipcc.ch/sr15/. JONES, D., A. WATKINS, K. BRAAGANZA a M. COUGHLAN:„The Great Global War ming Swindle“ a critique.[online]. National Climate Centre, Bureau of Meteorology, 2007[cit. 28/6/2020]. Dostupné: https://www.researchgate.net/publication/ 237288047_The_Great_Global_Warming_Swindle_a_critique. JURAJ MELICHÁR 139

KARPIŠ, J.: CO 2 – príčina alebo dôsledok?[online]. Aktualne.sk, 2007[cit. 14/6/2020]. Dostupné: https://iness.sk/sk/stranka/744-CO2--pricina-alebo-dosledokaktualnesk. MINŽP: Nízkouhlíková štúdia pre Slovensko.[online]. Ministerstvo životného prostredia, 2018.[cit. 28/6/2020]. Dostupné: https://www.minzp.sk/iep/ publikacie/ekonomicke-analyzy/low-carbon-study.html. RIDLEY, M: Ochladenie obáv o klimatických zmenách.[online]. Bratislava: INESS, 2013. [cit. 14/6/2020]. Dostupné: https://iness.sk/sk/stranka/7993-Ochlade nie-obav-o-klimatickych-zmenach. UNEP, 2019. Emissions Gap Report 2019[online]. UN EP, 2019[cit. 30/6/2020]. Dostupné: https://wedocs.unep.org/bitstream/handle/20.500.11822/30798/ EGR19ESEN.pdf?sequence=13. VLACHYNSKÝ, M: Stanovisko INESS k hlavným cieľom strategického rámca pre životné prostredie a energetickú politiku na roky 2020 až 2030.[online]. Bratislava: INESS, 2014[cit. 14/6/2020]. Dostupné: https://iness.sk/sk/stranka/ 9401-Stanovisko-INESS-k-hlavnym-cielom-strategickeho-ramca-pre-zivotneprostredie-a-energeticku-politiku-na-roky-2020-az-2030. 140 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

JURAJ MELICHÁR 141

Kreatívny kapitalizmus v kríze IVANA KOMANICKÁ A philosopher and an art theorist Ivana Komanická and a visual artist Adam Macko were in a conversation during a coronavirus quarantine broadly developing the artist concept of a critical rethinking as a reaction to a social distancing. The talk came out of the need for space of an intellectual proximity in the period of closed down institu tions and the radical apologies of the shift to digital space. Exchange of emails that reminded rather a traditional correspondence with longer periods of replies left a space for individual reflection. In the conversation authors were critical to a digital content, forced digital creativity and digital corporate conference tools such as videopresentation, online conference that framed how and in what way the coronavirus crises was discussed in a public discourse. The discussion reflects on coronavirus crises as a crises of a capitalism of hospitality or a creative capitalism, on outsourcing coronavirus and the impact on the infrastructure including art and on the acceleration of the unlimited digital consumption that is re-described as a non-risk and emancipatory praxis. One of the main hypothesis is that current crises starts the new processes of freeing from the constraints of a creative power, from that which represents a freedom, contingency and excitment, all the factors on which capitalism of hospitality was built. New forms of a forced digital creativity appear and alienation effects of new technologies is rede scribed – new technologies represent real and true connection in the world of a social distance. Rozhovor medzi filozofkou a teoretičkou umenia Ivanou Komanickou a vizuál nym umelcom Adamom Mackom počas koronavírusovej karantény vyšiel z umel covho konceptu critical rethinking/kritickej reflexie ako reakcie na social distan cing/sociálny odstup a potreby vytvoriť blízky intelektuálny priestor v kontraste k záplave dát, digitálneho mediálneho obsahu a širokého etablovania korporát nych nástrojov ako videoprezentácie, online konferencie či online rozhovoru, kto ré rámcovali aj obsah krízy a možnosti sa k nej kriticky vzťahovať. Rozhovor sa odohral prostredníctvom emailovej korešpondencie, ktorá sa s dlhšími lehotami na premýšľanie a formuláciu témy blížila skôr klasickej korešpondencii či príprave na seminár. Dialóg ponúka subjektívne vstupy a úvahy ako reagovať na aparáty vynútenej kreativity, spôsoby interpretácie a jazyk, ktorý používa verejný diskurz a ako ho odpútať od ekonomickej podmienenosti. Autori sa pýtajú na možnosť kri 142 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

tického zhodnotenia a ich potenciálne uplatnenie reakcionárskou či akademickou formou. Rozhovor formuluje niektoré z tém týkajúce sa koronavírusovej krízy ako krízy kapitalizmu pohostinnosti(D. Harvey 314 ) či kreatívneho kapitalizmu a akce lerovania ničím nelimitovaného digitálneho konzumu, ktorý je aktuálne bezpečný a bezrizikový a vďaka novým aplikáciám prináša aj isté oslobodenie či nezávislosť od limitov konzumujúceho. Rozhovor formuluje tézu, že aktuálnou krízou sa začí na proces nezávislosti od kreatívnej sily, teda od toho, čo v kapitalizme reprezentu je náhodnosť, slobodu, vzrušenie z nového, ktoré si takto adaptoval kapitalizmus pohostinnosti, a ten sa rúca. Ak je koronavírus outsourcovaný(slovami Naomi Kleinovej 315 ), postihnutá je celá subdodávateľská štruktúra kapitalizmu pohostin nosti vrátane umenia. Rozhovor sa dotýka nových podôb vynútenej(digitálnej) kreativity, nových digitálnych nástrojov vedomostnej či kreatívnej spoločnosti, ako sú konferenčné nástroje, náboru nového digitálneho masového publika, digi tálnej štandardizácie a normalizácie umenia, digitálnej spektakularizácie umelca (sociálne siete, indexy hodnotnosti) či rozširovania nových foriem financovania kultúry, ktoré je dátovo viazané. Oproti kapitalistickému realizmu(Mark Fisher 316 ) po finančnej kríze z rokov 2008 a 2009, ktorý argumentoval, že existuje asimilácia alebo pre-integrácia, naše nádeje aj vzdor sú dopredu formované kapitalistickou kultúrou(dnes jeho špecifickou formou – kreatívnym priemyslom), po koronaví rusovej kríze celá tradičná ľavicová kritika odcudzujúceho a izolujúceho nástroja stráca relevantnosť, keďže dochádza k prepisovaniu toho, čo nové technológie re prezentujú, skutočné spojenie, jediné skutočné spojenie v reálnom svete, ktorý je poznačený sociálnym odstupom. 314 HARVEY, D.: Antikapitalistická politika v časoch COVID-19.[online] Bratislava: Pole, 2020. [cit. 2020.07.15.] Dostupné: https://poleblog.sk/antikapitalisticka-politika-v-casochcovid-19/. 315 KLEIN, N.: Coronavirus capitalism.[online] Naomiklein.org, 2020.[cit. 2020.07.15.] Dostupné: https://naomiklein.org/coronavirus-capitalism-and-how-to-beat-it/. 316 FISHER, M.: Kapitalistický realismus. Rybka Publishers, 2010. IVANA KOMANICKÁ a ADAM MACKO 143

Rozhovor počas koronavírusovej karantény viedli Ivana Komanická(IK) a Adam Macko(AM) IK: David Harvey veľmi správne postrehol, že počas koronavírusu sa zrútil kapitalizmus, ktorý sa etabloval po finančnej kríze z rokov 2007 a 2008 a ktorý je založený na instantnom konzumerizme a medzinárodnom turizme 317 . Spočí val v masívnych investíciách do letísk, hotelov a reštaurácií, tematických parkov, kultúrnych podujatí. To, čo sa označuje za kapitalizmus pohostinnosti, je súčasťou oficiálnej agendy Európskej únie naštartovania ekonomiky po finanč nej kríze, ktorú pripravili think tanky pod eufemizmom kreatívna spoločnosť. Tento instantný kultúrny konzumerizmus sa počas pandémie koronavírusu okamžite presunul on-line. Prichádzaš s kritickým konceptom v súvislosti s on-line vystavovacími stratégiami, ktoré sa nekriticky rozšírili. AM: Rozmýšľal som nad formátmi, ktoré sa vyrojili počas karantény a kto ré, myslím, úplne odhalili vynútenú kreativitu, ktorá sa očakáva od umelcov a inštitúcií. Preto skúšam konferenčný program(sám korporátny nástroj) na kritickú reflexiu. Zatiaľ sa mi ukazuje, že je to vskutku pohľad cez krivé zrkadlo a veľmi mi chýba naozajstná reflexia. Sám som so záujmom skúšal sledovať v mne známych inštitúciách, s čím prídu a rýchlo som k tomu získal ambiva lentný postoj – ako informácia o skutkovej podstate pochopiteľné, ako plnohod notný divácky jav nepostačujúce. Paralely súčasného umenia a komunikačných kódov považujem za prínosné, ale asi ešte nie sme mentálne pripravení spraco vať takú rozsiahlu štruktúru informácií. Technológie predbehli potenciál tela. IK: Ukazuje sa, že dokonca alternatívne a nezávislé kultúrne zóny nepriná šajú v tomto žiaden subverzívny potenciál a sú súčasťou kultúrneho main streamu. Mohli by sme zopakovať kritiku Marka Fishera z jeho teórie kapita listického realizmu, ktorú publikoval po finančnej kríze, kde argumentuje, že na rozdiel od postmoderny v kapitalistickom realizme existuje pre-asimilácia alebo pre-integrácia, naše nádeje aj vzdor sú dopredu formované kapitalistickou kultúrou 318 . 317 HARVEY, D.: Antikapitalistická politika v časoch COVID-19.[online] Bratislava: Pole, 2020. [cit. 2020.07.15.] Dostupné: https://poleblog.sk/antikapitalisticka-politika-v-casochcovid-19/. 318 FISHER, M.: Kapitalistický realismus. Rybka Publishers, 2010. 144 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

AM: Nezriaďované kultúrne inštitúcie sa na Slovensku začali vytvárať po roku 1989 ako potenciálne pokračovanie disidentskej kultúry a oponentúra k zriaďo vaným organizáciám, ktoré sa diskvalifikovali normalizačným ideologizmom. Tá situácia v deväťdesiatych rokoch, keď sa normalizačné kádre v zriaďovaných in štitúciách v kultúre nahrádzali odborníkmi, ktorí museli vyhodnocovať nové pro cesy v ekonomike, zároveň reflektovať pohyby vo svetovom umení vytesnených dve desaťročia, nové médiá a technológie a stále prítomná politizácia kultúry, to bol taký mix problémov, že reflexia nastupujúcich systémov kapitalizmu proste neprebiehala. Mám za to, že to je podhubie dnešného stavu. Objavuje sa opäť spo chybňovanie zriaďovanej kultúry, financovanie tej alternatívnej je byrokratické a grantové schémy stále viac dátovo a normatívne viazané. Výsledkom je stav per manentnej turbulencie, orientácie na neustálu produkciu, výkon a unifikácia vý stupov. Rozdiel voľných prejavov kultúry a kreatívneho priemyslu je čoraz menej poznateľný, ak taký je vôbec. IK: Veľa som v poslednom čase premýšľala nad problémom odstupu a jeho vzťahu k mysleniu, je to starý problém, mnohokrát riešený v starých médiách, akými sú kniha či závesný obraz. V tejto situácii sa mi zdá, že dochádza k aké musi jemnému presunu. Priestor nových technológií, ktorý pre mnohých z nás pod tlakom neoliberalizmu predstavuje pracovný nástroj, sa dostáva do nového svetla. Celá tradičná ľavicová kritika odcudzujúceho a izolujúceho nástroja stráca relevantnosť, keďže dochádza k prepisovaniu toho, čo nové technológie reprezentujú, skutočné spojenie, jediné skutočné spojenie v reálnom svete, ktorý je poznačený sociálnym odstupom. AM: Keď som znova čítal texty k dejinám a teórii nových médií, aj texty nie také dávne mi prišli dosť staré, a uvedomil som si, že ide v mnohom o dnes už neaktuálnu kritiku, pritom nie staršiu ako 10 rokov. Ten rozptyl, akým sme in filtrovali socialitu internetu a sietí, je naozaj absolútny – od sociálnych vzťahov, pracovných väzieb, zdrojov informovanosti atď. Toto, čo odhaľuje súčasný stav, je také patologické, hlboké a presahujúce ekonomický jazyk, že to úprimne desí, ako s tým naložíme. Potrebujeme sa vyhnúť apokalyptickej prognostike, akceptovať stav, ale kriticky ho zrevidovať pre potenciál človeka. Možno je to tak zatiaľ veľmi nejasné, ale myslím, že aj vytesnenie abstraktného myslenia a poetického poten ciálu na úkor pragmatickosti kapitálu prispelo k devalvácii idey o bytí a začal by som preto odtiaľ. IVANA KOMANICKÁ a ADAM MACKO 145

IK: Vo svojom projekte počas karantény prichádzaš s konceptom critical rethinking namiesto social distancing. Môžeš to priblížiť? AM: Na facebooku EQO som urobil dve opakované udalosti – Periférnu karan tenológiu a Na dotyk+. Prvá rekontextualizuje niektoré predošlé výstavy, kde s odstupom vidím, že sa dá o nich uvažovať v ďalších súvislostiach. To je tá slov ná hračka critical re-thinking – spätné kritické zhodnotenie, ako sa mohol daný projekt ešte rozvinúť. Mala to byť vlastne reakcia na vynútenú kreativitu vytvárať rýchlo nový content – videorozhovory, online prezentácie atď. Mal som za to, že kríza je príležitosť na prehodnotenie toho, čo už bolo urobené. Prečo by sme hneď až nasilu mali vyvárať náhradný materiál? Ten formát je však už zo svojej podsta ty akademický. Pôvod critical re-thinking je reakciou na social distancing, čo sa rýchlo začalo šíriť na FB a mne to hneď prišlo nepresné, lebo dištanc, ktorý sme aplikovali, je fyzický, nie sociálny(ten aj keď sploštene na sieťach beží – skôr mal byť physical distancing a social in touch alebo niečo podobné). Periférna karante nológia je trochu ironický tvar akejsi z núdze vedy v regióne. Podobne v koncepte Na dotyk+ som chcel naznačiť spojenie, ktoré je zo svojej podstaty haptické, cez matematický(teda sieťový znak), dnes práve skôr ekonomický(+). Tiež len slovná hračka – tam pridávam videá, kde sa snažím práve ten formát vynútenej kreativity použiť ako sebareflexívny. No úprimne vôbec sa v tom necítim pohodlne, je to veľ mi kostrbaté, ale vlastne aj to môže byť message. IK: Napadlo mi, že ten akademický formát, uzavretý priestor ako priestor pre kritickú(seba)reflexiu, je vlastne veľmi klasickým humanistickým prístupom v situácii, v ktorej čelíme ďalším pokusom transformovať vzdelávanie, ktoré sa presúva on-line a reprezentuje už iba konektivitu bez obsahu. Tieto formáty už dlhšie pôsobia v umeleckých inštitúciách, ktoré vzdelávajú digitálnym spôsobom. AM: Je to opäť problém nerozvíjanej kritiky a reflexie súčasných teórií vo filo zofii, estetike, pedagogike a vôbec nových médiách a technológiách. Ako naložiť s komunikačnými stratégiami a digitálnymi mechanizmami?Posthumanizmus prešiel za 30 rokov mnohými modifikáciami a to, čo u Cyborg Manifesto Donny Harraway reprezentovalo zlepšovanie kvality života cez aplikácie technológií(pro tézy, medicínske inovácie), tak zasa u Nicka Landa znamenalo rozvinúť teóriu ak celeracionizmu do polohy sociálneho inžinierstva nezlučiteľnej s humanizmom. Všetky tieto polohy sú však v akademickom jazyku prínosné, lebo zviditeľňujú úvahy nad procesmi v praxi. Preto je ten intelektuálny priestor nenahraditeľný, 146 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

lebo má potenciál reflexivity. Ak pripustíme, aby tieto formy boli z univerzít vy tesnené a vzdelanie chápané tak, ako píšeš, len ako konektivita pre sietnicu, budú bezpochyby akcelerované procesy v spoločnosti, ktoré dark enlightment umožnia. Vlastne sa to už deje. IK: Ešte k pojmu social distancing. Ak sa súčasná spoločnosť vyznačuje ma sovou socialitou, prerušením aktuálneho globálneho kreatívneho kapitalizmu, ktorý túto socialitu vytvára, skutočne došlo k social distancing, ale možno by sme ho mohli skôr označovať za mass distancing. Potreba presunúť(aj ume leckú) prevádzku on-line znamená neprerušiť chod kreatívneho kapitalizmu, nachádzať preň nové zdroje a publikum, k akumulácii ktorých práve dochádza. Ty sám si kladieš otázku, či sa formáty verejných prezentácií on-line, promo stratégie budú absolutizovať aj či fyzické prezentácie definitívne skončia a pre sunú sa na web. Máš už aj nejaké odpovede na to, ako by mohol vyzerať návrat do normality po skončení tejto krízy či ďalšie otázky? AM: Momentálne sa mi zdá byť najťažšie sformulovať prínosné odpovede. O čom vlastne chcem hovoriť? Aký jazyk tento diskurz už používa a ako sa k nemu vzťa hovať? Baviť sa teda len o kultúre a inštitucionálnej otázke ma hneď odkazuje na jej charakter, vzťah k závislosti od ekonomického modelu. Väčšina názorov, ktoré registrujem, používa práve ekonomický jazyk – ale o čom vlastne vypovedajú? Pre to aj to, čo píšem, je neusporiadané, ale naozaj cítim, že myslieť na svet po korone je prehodnotenie komplexného spôsobu vzťahovania sa k nemu. Počas posledných mesiacov som viac študoval spomínané teórie akceleracio nizmu ako reaktanta na osvietenský model spoločnosti. Na jednej strane tu máme zaujímavú zhodu v naratíve alt-right a maoistov na zborenie referenčných rám cov a inštitúcií. Landov right-wing akceleracionizmus alebo dark enlightment cíti možnosť zbaviť sa diskreditácie formou extrémneho premostenia do plne digita lizovaného sharingu dát a obrazov. Loney Abrams v eseji Flatland hovorí o kolap se rozdielu medzi faktickou výstavou a jej dokumentáciou. Pre ňu je definitívnym priestorom pre prezentácie umenia internet. Častým a oprávneným argumentom býva inštitucionálna kritika komodifikácie umenia a jeho rámcov pre potreby trhu(umelecké ceny, aukcie, artfairy atď.), a teda snaha radikálneho vymedzenia sa voči ekonomickým mechanizmom zhodnocovania umeleckej prevádzky. Prob lém ale je v unifikácii týchto stratégií. Platformy tohto oslobodenia – sharovacie portály ako Contemporary Art Daily, Ofluxo, Tzvetnik a iné dokázali podať sprá IVANA KOMANICKÁ a ADAM MACKO 147

vu o prezentačných formátoch takmer z celého sveta, nezastúpili však dostatočne kritický rozmer a dnes pri ich sledovaní vidíme často sa opakujúce až prelínajúce sa výstavy a ich podoby. Akási digitálna štandardizácia tak núti pýtať sa, či došlo k skutočnému vymedzeniu sa voči kritizovaným inštitucionalizovaným rámcom alebo ich nahradila nová forma normalizácie percepcie. Nekritické zdôrazňovanie potenciálu viditeľnosti zabúda, že demokratickou voľ bou diváka je jeho odmiet nutie. Fyzicky prísť na výstavu alebo koncert sa vzťahovalo aj k úniku do priestoru slobodného myslenia, od existujúcich štruktúr. Videnie a byť videní totiž znamená dohľad s potenciálom foucaultovskej biomoci a s tým spojené aparáty represie. Čo znamená, keď sa fyzickosť a haptickosť vylúči? Čo bude znamenať myslieť digitál ny obraz? Ak sa sústredíme len na formáty vynútenej kreativity, zrkadlenia, kon ferenčné nástroje, dôjde k uspokojeniu intelektuálnych a reflexných receptorov? A-kontaktný svet umenia? Mne to však pripomína scénu z filmu Matrix, kde sa Neo prebudí – napriek dokonalej ilúzii pripojenia sa ako prvého zbavuje napojenia výživovej trubice. Slamka teda ostáva. To, čo nás bude napájať, je nebezpečenstvo nových foriem zotročenia. IK: V 90. rokoch napríklad poslúžili kritické postmoderné teórie, niektoré koncepty ako Deleuzov koncept nomádskosti k transformačným procesom, ktoré boli absolútne zásadné. Argumentovalo sa oslobodením od národných kultúrnych inštitúcií(ktoré boli považované za nacionalistické a byrokratic ké) v prospech globálneho umenia, budovaním novej dočasnej infraštruktúry staníc, platforiem a predovšetkým bienále, ktoré slúžili re-brandingu miest a kultúrnemu turizmu. Zdá sa, že teória akceleracionizmu poslúži ďalšej tran formácii, digitálnej. AM: Procesy digitalizácie sú tu už dlho prítomné v spektakularizácii osobnos ti umelca(sociálne siete, indexy hodnotnosti), dôraz na appereance, vzhľad, se baprezentácia. Neuvediem nič nové, keď poukážem na paralely k nazidokumentu 30. rokov alebo systému hollywoodskych štúdií a hereckých hviezd garantujú cich reprezentáciu filmu. Hoci tak Benjamin ako aj Adorno dôrazne upozorňovali (oprávnene) na fašistický rozmer masovej kultúry a jej médií, objavenie internetu bolo vítané pre potenciál na šírenie kritických myšlienok ako prvý skutočne demo kratický priestor. Odôvodňovalo sa to práve nefyzickým charakterom – internet nepodmienený inštitucionalizáciou formou tlačiarne, novín, galérie atď. Internet sa ním však nikdy skutočne nestal. Kým radikalizmus a extrémizmus dostali ne rušené a neregulované plató na šírenie svojich ideológií, nástroje kritického mys 148 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

lenia(knihy, prednášky, diskusie) ostávali dlho neprístupné a osvietenský zámer vzdelávania más nebol naplnený. Je zaujímavé, že až karanténna situácia podmieni sprístupnenie on-line databáz knižníc a ostane to bez kritickej odozvy. Prečo ne boli prístupné doteraz? Argument existenciálnej udržateľnosti tejto open-source logiky pre tvorcov autorov je jednou z hlavných výzev pre pokoronový svet. Po núka sa systém nepodmieneného základného príjmu, čo bude predmetom ideo logického boja s dodýchavajúcim neoliberalizmom. Tu ma to teda premosťuje k hlavnému problému pre kultúru ex post – oslobodenie kultúrnych reprezentan tov od ekonomického jazyka. Ak máme stále nejakú zhodu na spoločenskej zmlu ve, je štát povinný garantovať ekonomickú existenciu inštitúcií a zároveň im ne chať plnú slobodu nad spôsobmi prezentácie a sprístupňovania umenia. Toto nech je predmetom dišputy kvalifikovaných jednotlivcov ako možný pozitívny efekt. Čo však skutočne desí, je naratív, ktorým sa pertraktuje kontinuita a chod ume leckých inštitúcií, ktoré nútia neprerušenú produkciu vizuálneho obrazu. Akcen tuje to brutálnu banalitu, uspokojenie stálym tokom prijímania digiobrazu a obá vam sa, že tak len kompenzujeme svoj hlad sietnice a vytesňujeme komplexnosť bytia. IK: Jedna z apórií kapitalizmu je otázka, ako je možná neobmedzená forma kapitálu. Dnes sa tematizuje ako otázka toho, ako môže kapitál prosperovať aj bez ľudskej práce. Pri súčasnej vzrastajúcej robotizácii to už nie je len otázka fiktívnych svetov, pozrime sa len na vyjadrenia o nezávislosti od ľudskej pra covnej sily, pri vývoji nových aplikácií sme na ceste nezávislosti od kupujúcej sily. Pričom nezávislosť samotná sa stáva predmetom sledovania a vykorisťo vania cez nové aplikácie. Myslím si, že touto krízou začína proces nezávislosti od kreatívnej sily, teda od toho, čo v kapitalizme reprezentuje náhodnosť, slo bodu, vzrušenie z nového, ktoré si takto adaptoval kapitalizmus pohostinnosti, a ten sa rúca. Zavedenie rétoriky bezpečnosti je v priamom rozpore s rétorikou instantného konzumerizmu. Digitálny konzum je aktuálne bezpečný, bezrizi kový a tam sa sťahuje akumulácia kapitálu. Aké riziká vidíš pre umelecký svet a umeleckú prácu v tomto bezrizikovom koncepte? AM: Už teraz je zjavná unifikácia globalizovaných kódov vizuality. Umelci sú kapitálom postrkovaní k napodobňovaniu existujúcich foriem, lebo pre ekono mické zhodnotenie je bezpečnejšie, ak zdôrazňujú paralelu k už komodifikované mu umeniu. Oceňuje sa poznateľnosť a ak sa, nebodaj, spozoruje invencia, tak len v mantineloch, v ktorých bude umelec nekritický k existujúcemu. Teoretici a kurá IVANA KOMANICKÁ a ADAM MACKO 149

tori sú neustále sebacenzúrovaní, aby neboli obvinení z ideologizmu, pokiaľ riešia ľavicové kritické témy a modely mimo kapitalistického naratívu. Galeristi unifiku jú inštalačné stratégie, aby boli poznateľní pre art-fairy a veľtrhy. Tieto procesy sú už aj v našom priestore plne rozbehnuté. Čo s tým? Ako čiastkové odpovede aspoň heslovito – redefinícia inštitúcií ako site-specific orientované, dôraz na lokálny po tenciál umelcov v mieste ich žitia(teória pozitívneho provincionalizmu). Dôraz na kolektívnu participáciu v mieste vzniku. Špekulatívny realizmus miestnej praxe. Zbavenie sa postkolonializmu globálu – nie viac prežitie najsilnejších, ale súžitie zdieľaných. Restoratívna stratégia tiel a životov. Antropická aktivita – ekonolap sus?Možno opäť myslieť na umelca ako aktéra spirituálne individuácie každoden ného gesta. Prežitie času a momentu pre(ne)zmysel, afirmitu významu života a nevýznamu umenia. Premýšľam. 150 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

Literatúra FISHER, M.: Kapitalistický realismus. Rybka Publishers, 2010. HARVEY, D.: Antikapitalistická politika v časoch COVID-19.[online] Bratislava: Pole, 2020.[cit. 2020.07.15.] Dostupné: https://poleblog.sk/antikapitalistickapolitika-v-casoch-covid-19/. KLEIN, N.: Coronavirus capitalism.[online] Naomiklein.org, 2020.[cit. 2020.07.15.] Dostupné: https://naomiklein.org/coronavirus-capitalism-and-how-to-beat-it/. IVANA KOMANICKÁ a ADAM MACKO 151

Profily autorov Ing. PhDr. Peter DAUBNER je politológ, politický filozof a ekonóm. V súčasnosti pôsobí ako doktorand na Filozofickom ústave Slovenskej akadémie vied a vo funk cii štátneho radcu pre európske záležitosti v Kancelárii Národnej rady SR. Špecia lizuje sa na neo- a postmarxistickú politickú a sociálnu filozofiu, environmentál ne myslenie, marxistickú ekonómiu kapitalizmu, teórie demokracie, zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ a teórie medzinárodných vzťahov. Je spoluautorom vedeckej monografie„Eseje o sociálnom občianstve“(Nitra 2015), autorom knihy „Metastázy globálneho kapitalizmu“(Martin 2017) a editorom a spoluautorom kolektívnej monografie„Budúcnosť Európy: Cesta k postkapitalizmu?“(Bratislava 2018). Je členom pražského združenia SOK – Sdružení pro levicovou teorii. Spolu pracuje s nadáciami Rosa-Luxemburg-Stiftung a Friedrich-Ebert-Stiftung. Kontakt: Filozofický ústav SAV, Klemensova 19, 813 64 Bratislava, peter.daubner@savba.sk PhDr. Ing. Marek Dobeš, PhD. je samostatným vedeckým pracovníkom CSPV SVÚ SAV. Vyštudoval ekonómiu na Ekonomickej univerzite v Bratislave a psychológiu na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Prešovskej univerzite v Prešove. Vo svojej práci sa zaoberá sociálnou a školskou psychológiou, ako aj modelovaním kognitívnych a sociálnych procesov. Kontakt: CSPV SVÚ SAV, Karpatská 5, 04001 Košice, dobes@saske.sk Mgr. Katarína Duffeková je študentkou doktorandského štúdia na Katedre poli tológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Vo svojej publikačnej a výskumnej činnosti sa prevažne venuje problematike masových mé dií a ich postaveniu v demokracii. Taktiež sa orientuje aj na problematiku priesku mov verejnej mienky. V rámci svojej dizertačnej práce sa zameriava na deformity demokracie na Slovensku po roku 1989, konkrétne v oblasti obmedzovania maso vých médií. Popri doktorandskom štúdiu pôsobí ako moderátorka v internetovom rozhlasovom štúdiu Študentský rozhlas Košice. Počas svojej mimoškolskej činnos ti sa dlhodobo venovala práci s deťmi a rozvoju ich schopnosti kriticky myslieť. Aj tieto skúsenosti sa rozhodla zužitkovať pri doplnkovom pedagogickom štúdiu v aprobácii výchova k občianstvu, ktoré študuje súčasne s doktorandským štú 152 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

diom. Témou záverečnej práce bude príprava učebného textu z predmetu občian ska náuka, konkrétne celku Občan a štát. Cieľom bude u žiakov rozvíjať ich schop nosť prepájať poznatky s praxou a uvažovať komplexnejšie ako len v medziach jedného predmetu. Kontakt: katarina.duffekova@gmail.com Mgr. Ivana Komanická, M.A., PhD. je filozofka a teoretička umenia, venuje sa kri tike neoliberálnej transformácie kultúry a vzdelávania vedenej pod eufemizmom kreatívnej spoločnosti a ideológiou vynútenej kreativity. Pripravuje knihu o uni verzite v post-inštitucionálnej situácii pod názvom Performing the University/ Konať univerzitu. Jej publikačná činnosť zahŕňa:„Performing the University“ ed. Peter Šajda, Modern and Postmodern Crises of Symbolic Structures. Essays in Phi losophical Anthropology(Leiden: Brill 2002),„365 Days of European City of Cul ture. Sociographic Reportage.“, Close Up: Post-Transition Writings.(Praha: AVU 2014),„Kreatívny kapitalizmus: desaťročie skrytých triednych bojov“, Ján Ruman, Peter Takáč(eds.), Slavoj Žižek a kritika ideologie(Košice: Pole 2019). Kurátor sky pripravila dve desiatky výstav súčasného umenia(See You There/ Európsky kultúrny kongres Vroclav, séria výstav Nová skutočnosť/Stredoslovenská galéria Banská Bystrica). Pôsobí ako výskumná pracovníčka na Filozofickom ústave SAV v Bratislave. Je redaktorkou ľavicovej kritickej platformy Pole. Je autorkou novely Pre teba sa postavím proti sebe(FACE 2018) a soundtracku k nej. Kontakt: ivana.komanicka@gmail.com Mgr. Ján Košč je nezávislý sociálno-ekonomický analytik, odborár a občiansky aktivista, ktorý v súčasnosti pôsobí ako predseda základnej odborovej organizácie v U. S. Steel Košice a ako školiteľ bezpečnosti práce. Okrem práce v odborovej or ganizácii sa vo svojej vedecko-výskumnej činnosti špecializuje na komparatívne hodnotenie zamestnaneckého prostredia na Slovensku zo sociálneho, zdravotné ho a ekonomického pohľadu. Venuje sa aj problematike odborovej organizovanos ti, pokrytia kolektívnymi zmluvami, zefektívňovania kolektívneho vyjednávania, politike nízkych miezd, minimálnej mzde, daňovo-odvodovému zaťaženiu, zvy šovaniu príjmovej a majetkovej nerovnosti, pracovnej migrácii a masmediálnej manipulácii. Je autorom viacerých publikácií,„Mýty a fakty o daňovo-odvodovom zaťažení na Slovensku“,„Mýty a fakty o vplyvoch zvyšovania minimálnej mzdy“, 153

„Urobili sme všetko? Pomôže nám už len dovoz pracovnej sily zo zahraničia?“ a ďal ších. Je spoluzakladateľom OZ Pracujúca chudoba. Príležitostne publikuje komen táre v denníkoch SME, Denník N, Pravda, publikoval aj v poľskom Political Critique a pravidelne prispieva do kultúrno-spoločenského blogu POLE. Kontakt: koscjan@gmail.com Ing. Milan Kuruc je občiansky aktivista, bloger a komentátor. Venuje sa postave niu zamestnancov v slovenskej spoločnosti, ich právam a ich ohodnoteniu. Svo ju činnosť začal blogovaním, pričom jeho úvodný článok na tému ohodnotenia slovenských zamestnancov s názvom„Mzda“ dosiahol štvrtú najvyššiu čítanosť v histórii denníka SME s počtom čitateľov viac ako 380-tisíc. V roku 2016 zalo žil občianske združenie Pracujúca chudoba, čím inštitucionalizoval túto činnosť, a podarilo sa mu tak výrazne zviditeľniť tému nízkych miezd na Slovensku. Cez svoje komentáre a cez sociálne siete neustále komunikuje tému kvality zamest naneckého prostredia na Slovensku, vzdeláva čitateľov šírením informácií z rôz nych aktuálnych ekonomických štúdií súvisiacich s chudobou, ekonomikou, zamestnaneckým prostredím a vysvetľuje dôležitosť aktivizácie slovenských za mestnancov a ich spájania v odboroch. Pod hlavičkou OZ Pracujúca chudoba je spoluautorom viacerých publikácií, medziiným aj každoročnej publikácie„Koniec nízkym mzdám“, ktorá je súhrnom aktuálnych makroekonomických ukazovate ľov, ich interpretácií, doplnená o množstvo citátov osobností spoločenského živo ta poukazujúcich na tému nízkeho ohodnotenia zamestnancov. Neustálou živou komunikáciou s laickou, odbornou verejnosťou a politikmi sa snaží o zlepšovanie sveta pracujúcich na Slovensku lobovaním za návrhy, ktoré zlepšujú postavenie pracujúcich. Za ostatný úspech možno spomenúť jeho nesporný vplyv na zmenu v legislatíve známu pod označením„povinné zverejňovanie miezd v pracovných inzerátoch“ či„sloboda hovoriť o vlastnej mzde“ alebo„zrušenie súdnych poplat kov v pracovnoprávnych sporoch“. Kontakt: milan.kuruc@gmail.com Mgr. art. Adam Macko je vizuálny umelec a kurátor, vo svojej tvorbe skúma hyb ridný potenciál maľ by a intermediálne presahy, venuje sa posthumanistickým te óriám a inštitucionálnej fragmentácii. Svoju tvorbu prezentoval na samostatných a kolektívnych výstavách na Slovensku a v zahraničí(Nová skutočnosť[Krokus 154 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

Gallery; BA]&[Stredoslovenská galéria; BB], No Go No Reply[Kunsthalle; KE], Join the Dots[Salone degli Incanti; Terst] a i.). Kurátorsky pripravil výstavy Still Not It [Klub; KE] s Ivanou Komanickou, Till the End of the World[Industra; Brno]. Ako programový riaditeľ a kurátor pripravuje projekty pre EQO Spišský Hrhov(Čer stvé ruiny/ Antiplenér, Transienty, Sacre-con, Malé Veci, CruciFiction a i.). Je inter ným doktorandom na Katedre maľ by Fakulty výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Žije a tvorí v Levoči. Kontakt: mimobodkontaktu@gmail.com Ing. Juraj Melichár je koordinátor environmentálno-sociálnych projektov, eko logicko-ekonomický analytik a občiansky aktivista. Od roku 2016 pracuje s Pria teľmi Zeme – CEPA v rámci medzinárodnej siete CEE Bankwatch Network na udržateľnosti verejných financií a ochrane klímy cez energetickú a spravodlivú transformáciu uhlíkovo intenzívnych regiónov. Od roku 2008 organizoval osvetové podujatia o udržateľnej ekonómii a manažmen te. Neskôr pracoval na udržateľnosti fondov EÚ, alternatívach k hospodárskemu rastu s Priateľmi Zeme – CEPA, rozvoji medzinárodnej siete pri Friends of the Earth Europe v Bruseli, na udržateľnom rozvoji pre Platformu mimovládnych rozvojo vých organizácií a udržateľnom odpadovom hospodárstve s Priateľmi Zeme – SPZ. Vo voľnom čase pomáhal s rozbiehaním participatívneho rozpočtu a komunitné ho kompostovania v Bratislave, ako aj Cyklokoalície v Pezinku. Je spoluautorom kampane„Život po uhlí“ a spoluzakladateľ Slovenskej klimatickej iniciatívy. Pravi delne publikuje komentáre v sieti Euractiv a v iných médiách. Kontakt: melichar@priateliazeme.sk Mgr. Róbert Mihaly je interným doktorandom v odbore systematická filozofia na Univerzite Komenského v Bratislave a súbežne študuje na Vysokej škole múzic kých umení v rámci Ateliéru dokumentárnej tvorby. Venuje sa politickej filozofii, špeciálne filozofickým otázkam demokracie, politickej imaginácie a subverzie. Kontakt: mihaly6@uniba.sk Mgr. Tomáš Profant, PhD. získal doktorát z politológie na Univerzite v Kasseli. Je výskumným pracovníkom na Ústave medzinárodných vzťahov v Prahe a ako od 155

borný asistent pôsobí na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Ko menského v Bratislave. Medzi jeho odborné záujmy patrí medzinárodná politická ekonómia, politická ekológia, rozvojová spolupráca a postkoloniálna teória. Ne dávno mu vyšla kniha„New Donors on the Postcolonial Crossroads: Eastern Euro pe and Western Aid“. Kontakt: profant@iir.cz Mgr. Ján Ruman, PhD. je politológ pôsobiaci ako odborný asistent na Katedre po litológie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach. Odborne sa venuje problematikám týkajúcich sa sociálnych teórií, sociálnej a politickej filozofie a politickej sociológie. Výskumne sa ako spoluriešiteľ grantov venuje pravicovému extrémizmu na Slo vensku a ústavodarnej činnosti NR SR z politologického hľadiska. Jeho náplňou pe dagogickej činnosti sú prevažne právne, sociálno-politické disciplíny a základy po litológie. V minulosti publikoval články pre webmagazín Nové slovo. Je aktívnym členom OZ Pole, kde zastáva funkciu člena redakčnej rady, OZ Pracujúca chudoba a OZ Res Publica. Vo svojom voľnom čase je vášnivým vysokohorským turistom a trekárom. Kontakt: Katedra politológie FF UPJŠ v Košiciach, Moyzesova 9, 040 01 Košice, jan.ruman@upjs.sk Mgr. Peter Takáč je filozof, doktorand na Univerzite Karlovej, publicista a občian sky aktivista. Venuje sa problému ideológie a filozofie Slavoja Žižeka. Publikoval pre poľský Political Critique, český SOK a slovenské Nové Slovo a magazín Pole. Je stálym spolupracovníkom denníka Pravda. Organizuje prednášky na sociálne a ekologické témy s názvom Socioskop. Kontakt: pe.takac@yahoo.com 156 Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom

Impressum: Friedrich-Ebert-Stiftung e.V., zastúpenie v Slovenskej republike Maróthyho 6, 811 06 Bratislava, www.fes.sk Autori príspevkov: Peter Daubner, Marek Dobeš, Katarína Duffeková, Ivana Komanická, Ján Košč, Milan Kuruc, Juraj Melichár, Robert Mihály, Tomáš Profant, Ján Ruman, Peter Takáč. Editori: Ján Košč, Zuzana Homer a Robert Žanony(eds.). Za publikáciu zodpovedá: Zuzana Homer, tel:+421 2 59 30 40 Objednávky: fes@fes.sk Komerčné využitie publikácií vydaných Friedrich-Ebert-Stiftung(FES) nie je povolené bez písomného súhlasu. KOŠČ, J., Z. HOMER a R. ŽANONY(eds.): Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom alebo ako sa deformuje obraz socioekonomickej reality na Slovensku, Bratislava: Friedrich-Ebert-Stiftung e.V., zastúpenie v Slovenskej republike, 2020. Názory vyjadrené v tejto publikácii nemusia nevyhnutne vyjadrovať stanovisko Friedrich-Ebert-Stiftung. ISBN: 978-80-89149-83-1 EAN: 9788089149831