ANALÝ Z A KLIMATICK Á ZMENA, ENERGIA A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE ZELENÁ LOKÁLNA ENERGIA – CESTA PRE SLOVENSKO Udržateľná a sebestačná regionálna a lokálna energetika nevznikne spontánne. Juraj Zamkovský, Milan Ftáčnik November 2019 Slovenská republika sa zavia zala k plneniu klimatických cieľov, ktoré sú na odvrátenie krízy globálneho ekosystému nevyhnutné. Bez udržateľnej energetickej politiky na regio nálnej a lokálnej úrovni osta nú tieto ciele iba na papieri. Ak má na Slovensku vzniknúť moderná regionálna a miestna energetická politika, musia byť v regiónoch k dispozícii dostatočné odborné, technic ké aj finančné kapacity. Tieto dnes až na výnimky chýbajú. Výsledkom projektu FES Slo vensko a partnerov je návrh opatrení na celoštátnej, regio nálnej aj miestnej úrovni, kto ré by viedli k etablovaniu sys tematickej a udržateľnej regionálnej a lokálnej energe tiky na Slovensku.

KLIMATICK Á ZMENA, ENERGIA A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE ZELENÁ LOKÁLNA ENERGIA – CESTA PRE SLOVENSKO Udržateľná a sebestačná regionálna a lokálna energetika nevznikne spontánne.

Obsah I. PROBLÉM 1. Cieľ projektu 3 2. Súčasný stav 4 2.1 Medzinárodný kontext 2.2. Situácia na Slovensku 5 II. RIEŠENIA 1. Udržateľná regionálna energetická politika – predpoklad plnenia 6 klimatických cieľov 1.1. Rozvoj regionálnej energetiky – beh na veľmi dlhé trate 2. Príklady dobrej praxe 7 2.1. Zahraničné príklady 2.2. Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike 8 2.3. Centrá udržateľnej energetiky na Slovensku 9 3. Podnety a odporúčania pre štátnu správu a samosprávu 10 3.1. Odporúčania pre štát 3.2. Odporúčania pre kraje 11 3.3. Odporúčania pre regióny/okresy 3.4. Odporúčania pre samosprávu 4. Štruktúra koordinácie udržateľnej energetiky v regiónoch 12 1

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG ZELENÁ LOKÁLNA ENERGIA- CESTA PRE SLOVENSKO Predslov Slovenská republika sa zaviazala k plneniu klimatických cieľov, ktoré sú na odvrátenie krízy globálneho ekosystému nevy hnutné. Ich naplnenie si nevyhnutne vyžaduje etablovanie systematickej a udržateľnej energetickej politiky na regionálnej a lokálnej úrovni vrátane dostatočnej plánovacej a implemen tačnej infraštruktúry. Bez nej ostanú národné ambície iba na papieri. Ak má na Slovensku vzniknúť moderná regionálna a miestna energetická politika založená na faktoch a vedeckom poznaní, musia byť na území k dispozícii odborné, technické aj finančné kapacity. Tieto dnes, až na pár výnimiek, chýbajú. Cieľom projektu realizovaného Friedrich Ebert Stiftung, zastú pením v Slovenskej republike pod záštitou odborných garan tov Juraja Zamkovského a Milana Ftáčnika formou okrúhlych stolov a sprostredkovania domácich aj zahraničných skúse ností bolo nadviazať na postup troch najmenej rozvinutých okresov: Rožňavy, Rimavskej Soboty a Kežmarku, v ktorých vzniká koordinačná štruktúra v podobe Centier udržateľnej energetiky a opísať skúsenosti a možnosti zvýšenia energetic kej efektívnosti a podielu výroby energie z obnoviteľných zdrojov na miestnej a regionálnej úrovni. Výsledkom projektu je opis súčasného stavu a návrh opatrení adresovaných štátu, regionálnej samospráve, okresom a mest ským regiónom aj miestnej samospráve. Zmyslom týchto od porúčaní je vytvoriť predpoklady na to, aby na úrovni krajov a okresov/mestských regiónov vznikla regionálna a lokálna poli tika udržateľnej energetiky a boli vytvorené kapacity, ktoré ju dokážu reálne premietnuť do praxe. 2

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - ZELENÁ LOKÁLNA ENERGIA- CESTA PRE SLOVENSKO I. PROBLÉM 1. CIEĽ PROJEKTU Schválením Parížskej klimatickej dohody v roku 2015 potvr dilo 196 členských štátov OSN záujem obmedziť nárast priemernej svetovej teploty výrazne pod hranicou 2°C. Na dosiahnutie tohto ambiciózneho cieľa sú však dôležité veľmi razantné, konkrétne a globálne kroky, ku ktorým však nedo chádza. Podľa správy Medzivládneho panelu pre zmenu klí my z októbra 2018 je na udržanie šance, že budú ciele sta novené Parížskou dohodou splnené, potrebné znížiť emisie všetkých skleníkových plynov o 45% oproti roku 2010 a do roku 2050 dosiahnuť úplnú uhlíkovú neutralitu. Európska únia reaguje na klimatický rozvrat v porovnaní s ostatnými geopolitickými blokmi relatívne progresívne. Do roku 2030 plánuje znížiť svoje emisie CO2 o 40% oproti roku 1990, vyrobiť aspoň 32% energie z obnoviteľných zdrojov a zvýšiť energetickú efektívnosť o 32,5%. Po sum mite v Katoviciach v decembri 2018 začala EÚ pripravovať scenáre na zrýchlenie tempa redukcie jej skleníkových emisií do roku 2030 na vyše 50% a dosiahnutie uhlíkovej neutra lity do roku 2050. Od členských štátov EÚ sa očakáva, že tomu obratom prispôsobia svoje národné ciele. Vláda SR vo februári 2019 schválila Stratégiu environmen tálnej politiky SR do roku 2030. V nej sa hlási k prísnejším záväzkom na zredukovanie emisií CO2 oproti dovtedajším vágnym národným cieľom vrátane úplného zrušenia dotácií na ťažbu a spaľovanie hnedého uhlia do roku 2023. Predse da vlády potvrdil, že Slovensko bude na medzinárodnej scé ne podporovať cieľ EÚ, ktorým je dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. Na to je však nevyhnutné dobre pripraviť širokú paletu konkrétnych opatrení a potom ich aj presadiť v rámci takmer všetkých sektorov. Na to je potreb ná kvalitná plánovacia a implementačná infraštruktúra na regionálnej aj lokálnej úrovni. Bez nej ostanú národné ambí cie iba na papieri. Avšak na úrovni regiónov a samospráv v SR – až na pár vý nimiek – neexistuje žiadna systematická energetická politi ka. Na tento účel im chýbajú personálne, vedomostné, tech nické aj finančné kapacity. Pokiaľ ich regióny nebudú mať, nemôžu byť ani schopné transponovať náročné klimatické ciele EÚ a štátu do praxe. Ak má na Slovensku vzniknúť moderná regionálna a miestna energetická politika za ložená na faktoch a vedeckom poznaní, musia byť v regió noch k dispozícii odborné, technické aj finančné kapacity. Z tohto hľadiska je preto nádejné, že návrh Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 zahŕňa vytvorenie kapacít pre kvalitné energetické plánovanie a riadenie nízkouhlíko vého hospodárstva na regionálnej úrovni s cieľom zvýšiť miestnu energetickú sebestačnosť. Práve na uvedenú potrebu reagoval projekt Zelená lokálna energia – cesta pre Slovensko, ktorý v roku 2019 realizova lo slovenské zastúpenie nemeckej nadácie Friedrich Ebert Stiftung v spolupráci s rakúskym Inštitútom Karla Rennera a odbornými garantmi Jurajom Zamkovským(združenie Pria telia Zeme-CEPA) a bývalým primátorom Bratislavy doc. RNDr. Milanom Ftáčnikom, CSc. Cieľom projektu bolo nadviazať na skúsenosti troch najme nej rozvinutých okresov: Rožňava, Rimavská Sobota a Kež marok, v ktorých vzniká koordinačná štruktúra na rozvoj udržateľnej regionálnej energetiky, a opísať skúsenosti, možnosti a cesty na dosiahnutie energetickej efektívnosti a zvýšenie výroby energie z obnoviteľných zdrojov na miest nej a regionálnej úrovni. Projekt sa realizoval formou okrúhlych stolov za účasti zástupcov vybraných miest, obcí a samosprávnych krajov, odborných garantov, pozvaných odborníkov, predstaviteľov Slovenskej inovačnej energetic kej agentúry, ako aj zahraničných expertov z Rakúska a Ne mecka. Súčasťou projektu bola aj návšteva v rakúskom mes te Bruck an der Leitha, ktoré počas jednej dekády znížilo energetickú spotrebu o polovicu a prijalo stratégiu energe tickej sebestačnosti na báze obnoviteľných zdrojov. Výsledkom projektu je opis súčasného stavu a odporúčania adresované štátu, regionálnej samospráve, okresom a mest ským regiónom aj miestnej samospráve. Zmyslom týchto odporúčaní je vytvoriť predpoklady na to, aby na úrovni kra jov a okresov/mestských regiónov vznikla regionálna politi ka rozvoja udržateľnej energetiky a boli vytvorené kapacity, ktoré ju dokážu implementovať a tým do praxe premietnuť ciele stanovené na európskej a národnej úrovni. 3

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG ZELENÁ LOKÁLNA ENERGIA- CESTA PRE SLOVENSKO 2. SÚČASNÝ STAV 2.1. MEDZINÁRODNÝ KONTEXT Ciele Parížskej dohody – udržať nárast globálnej priemernej teploty čo najviac pod hranicou 2°C, v ideálnom prípade maximálne o 1,5°C v porovnaní s obdobím pred priemysel nou revolúciou – podľa vedcov zvyšujú šancu, že ľudstvo ekonomicky, organizačne a politicky zvládne dôsledky destabilizácie klímy. Tú s pravdepodobnosťou blízkou istote vyvolal najmä rast koncentrácie skleníkových plynov v at mosfére zo spaľovania fosílnych zdrojov energie v posled ných dvoch storočiach. Prekročenie cieľa stanoveného Parížskou dohodou výrazne zvyšuje riziko spustenia nezastaviteľných prírodných proce sov globálneho charakteru s katastrofálnymi následkami pre celú modernú civilizáciu, a to bez ohľadu na lokalitu, kultúru a ekonomickú silu regiónov. Dôsledky globálneho otepľova nia sa nedajú necítiť už dnes: čoraz častejšie sa vyskytujú extrémne poveternostné javy(mimoriadne zrážky pretína júce čoraz dlhšie obdobia mimoriadneho sucha, veterné smršte, silnejúce tajfúny či hurikány), ktoré sú dôsledkom nárastu energie otepľujúcej sa atmosféry. To sa premieta do čoraz väčších škôd spôsobených povodňami, suchami, de zertifikáciou, pôdnou eróziou, zmenou vodných režimov, neúrodami, spontánnymi požiarmi obrovských rozmerov, masovým vymieraním hmyzu, koralov a biologických dru hov na Zemi ako takých. Keď však priemerná teplota prekro čí prognózovanú hranicu, spustia sa procesy, ktoré akceleru jú uvoľňovanie obrovských zásob metánu zatiaľ konzervovaného v zemskej kôre a iniciujú ďalšie spätné väz by, ktoré poženú teplotu oveľa strmšie smerom nahor. Približne takto vníma súčasnú situáciu drvivá väčšina me dzinárodnej vedeckej komunity, ktorá sa systematicky zao berá problematikou zmeny klímy. Vedci v stále kratších in tervaloch vysielajú čoraz varovnejšie signály politikom s cieľom mobilizovať všetky dostupné zdroje a kapacity na uskutočnenie súboru opatrení, ktoré môžu predísť nezvlád nuteľným klimatickým dôsledkom neudržateľného ekono mického rozvoja. Čas, ktorý vedci dávajú politikom a ďalším rozhodujúcim ak térom na zmeny, sa kráti. V praxi totiž k radikálnemu globál nemu obratu a k prelomeniu trendov spotreby fosílnych palív a rastu emisií skleníkových plynov nedochádza. Tieto trendy sa dokonca ani príliš nezmierňujú. Spotreba fosílnych palív, a tým aj emisie skleníkových plynov a priemerná tep lota, celosvetovo neustále rastú.„Koncentrácie skleníko vých plynov sú opäť na rekordných úrovniach, a ak bude súčasný trend pokračovať, staneme sa možno svedkami zvýšenia teploty o 3 až 5 stupňov Celzia do konca storočia,“ povedal generálny tajomník Svetovej meteorologickej orga nizácie Petteri Taalas a dodal:„Ak vyťažíme všetky známe zdroje fosílnych palív, nárast teplôt bude ešte oveľa vyšší.“ Logicky sa preto dá očakávať, že s rastúcimi škodami budú zodpovední politici prijímať prísnejšie a radikálnejšie emisné ciele, a to v prvom rade na strane bohatých ekonomík, ktoré sa na rozvrate klimatického systému historicky podieľajú najviac. Ich reálne naplnenie si však vyžiada nielen trvalý záujem politických reprezentácií štátov, ale aj pripravenosť krajín takmer okamžite transponovať náročné národné ciele do praxe na lokálnej a regionálnej úrovni. 4

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - ZELENÁ LOKÁLNA ENERGIA- CESTA PRE SLOVENSKO 2.2. SITUÁCIA NA SLOVENSKU Až donedávna Slovensko patrilo ku krajinám, ktoré sa iba neochotne podriaďovali čoraz ambicióznejšej klimatickej a energetickej politike EÚ. V rámci EÚ patrilo spolu s niekto rými ďalšími krajinami s vysokou mierou závislosti od ťažby a spaľovania uhlia(napr. Poľskom a Českom) ku klimatickým spiatočníkom, ktorí brzdili prijímanie razantnejších opatrení záväzných pre členské štáty. Tlak štátu, ktorý bol„nútený“ plošne uplatňovať postupy na znižovanie uhlíkových emisií dohodnuté v Bruseli, narážal na nižších úrovniach celkom prirodzene na nepochopenie a vy volával odpor. Nové povinnosti, čoraz prísnejšie podmienky a rôzne obmedzenia prijímané na centrálnej úrovni sú na nepripravených nižších úrovniach bez akýchkoľvek kapacít vnímané ako administratívne a byrokratické prekážky. Príkladom môžu byť sprísňujúce sa tepelno-technické pred pisy a požiadavky na energetickú hospodárnosť budov. Ide jednoznačne o trend s pozitívnym efektom nielen na uhlíko vé emisie, ale aj na ekonomiku všetkých vlastníkov alebo užívateľov budov. Nepripravenosť architektov a projektan tov, stavebných úradov, stavebných firiem a remeselníkov spolu s nedostatočnou informovanosťou stavebníkov však spôsobuje, že v praxi sa nové prísne predpisy neraz obchá dzajú. Podľa odhadov organizácie Budovy pre budúcnosť až 11% nových rodinných domov skolaudovaných v roku 2017 nespĺňalo požadované tepelno-technické parametre. Aj evidencia a práca s energetickými údajmi potvrdzuje ži velné správanie na nižších úrovniach. Legislatíva ukladá sa mosprávam zbierať a odovzdávať mnohé dôležité informá cie rôznym centrálnym inštitúciám(z dôvodu štatistiky alebo monitoringu plnenia národných energetických, klima tických a ďalších cieľov). Kapacitne poddimenzované samo správy však väčšinu týchto informácií ďalej nespracúvajú a nevyužívajú pri svojom rozhodovaní. Podobné„nutné zlo“ pre samosprávy predstavujú povinnosti týkajúce sa prípra vy koncepčných dokumentov(napríklad programov hospo dárskeho a sociálneho rozvoja obcí a miest). Nedostatok vlastných plánovacích kapacít núti samosprávy obstarávať si takéto koncepcie u konzultačných firiem, ktoré ponúknu najnižšiu cenu, čomu zodpovedá aj kvalita. Končí sa to tým, že koncepcie tohto druhu sa – opäť z dôvodu chýbajúcich implementačných kapacít – väčšinou vôbec nerealizujú. Ne hovoriac už o tom, že tieto koncepčné dokumenty energe tiku buď úplne obchádzajú, alebo sa ňou zaoberajú iba veľmi okrajovo a nesystémovo a redukujú ju iba na správu obec ných alebo mestských budov. V roku 2019 sa situácia na Slovensku začala meniť. Okrem vyššie spomenutého záväzku Slovenska výraznejšie znížiť emisie CO2 a do roku 2023 zrušiť dotácie na ťažbu a spaľo vanie hnedého uhlia sa k obratu krajiny smerom k razantnej politike na stabilizáciu klímy verejne prihlásila nová prezi dentka Zuzana Čaputová a následne po nej aj premiér Peter Pellegrini. Vládny prípravný tím zakomponoval medzi priori ty Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 aj budo vanie kapacít pre energetické plánovanie a riadenie níz kouhlíkového hospodárstva v regiónoch. Štát tým prvýkrát otvorene potvrdil, že akokoľvek modernizovaná štátna energetická a klimatická politika môže byť účinná len vtedy, ak bude mať aktívnu oporu v regiónoch a na miestnej úrov ni. Zatiaľ ide o deklarácie a až prax overí ich reálnu hodnotu. V každom prípade ide o pozitívne signály o postupnej zmene energetického a klimatického kurzu Slovenska. O tom, či sa tieto signály primerane odrazia aj v redukcii emisií skleníko vých plynov, rozhodne najmä pripravenosť regiónov a sa mospráv. 5

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG ZELENÁ LOKÁLNA ENERGIA- CESTA PRE SLOVENSKO II. RIEŠENIA 1. UDRŽATEĽNÁ REGIONÁLNA ENERGETICKÁ POLITIKA – PREDPOKLAD PLNENIA KLIMATICKÝCH CIEĽOV Živelné správanie v oblasti lokálnej energetiky bráni regió nom naplno využiť veľký ekonomický, ale aj environmentál ny a sociálny potenciál, ktorý energetika pre ich rozvoj pred stavuje. Udržateľná koordinovaná, sebestačná, nízkouhlíková a decentralizovaná – energetika totiž znamená nielen znač né obmedzenie trvalého úniku vzácneho kapitálu(peňazí) z regiónov, ale tiež tvorbu miestnych pracovných miest a cit livú reguláciu využívania obnoviteľných zdrojov s cieľom rešpektovať limity okolitého prostredia. Ušetriť v regióne prvých niekoľko percent energie jednodu chými organizačno-technickými opatreniami, nie je problém a dá sa to dosiahnuť relatívne rýchlo a bez väčších investícií. Ale po vyčerpaní takýchto opatrení si každé ďalšie výraznej šie posilnenie energetickej sebestačnosti vyžaduje čoraz lepšie plánovanie, prácu s údajmi, kvalifikovaný personál a peniaze. Od kvality energetickej politiky a plánovacích a im plementačných kapacít regiónu závisí výška dosiahnuteľnej miery energetickej sebestačnosti. Všetky regióny vo svete, ktorým sa podarilo dosiahnuť vy sokú mieru energetickej sebestačnosti, vždy najprv museli znížiť a zefektívniť svoju vlastnú energetickú potrebu a spotrebu. Za ušetrenú energiu sa neplatí. Ich druhou, neme nej dôležitou úlohou, bolo nájsť spôsob, ako optimalizovanú potrebu postupne pokryť z dostupných nízkouhlíkových obnoviteľných zdrojov. Ich využívanie by malo ostať, pokiaľ to je možné, úplne pod kontrolou miestnej komunity(naprí klad v Nemecku to sú energetické družstvá). Tým sa zabez pečí regionálny„kolobeh peňazí“ namiesto ich permanent ného úniku prostredníctvom faktúr za dovoz palív a energie od externých firiem. Je dôležité upozorniť, že regionálna energetická politika sa musí týkať všetkých sektorov, ktoré na danom území spot rebúvajú palivá a energiu: od priemyslu, prevádzky budov a dopravy až po poľnohospodárstvo a prevádzku technickej infraštruktúry. Energetika je teda prierezový sektor a týka sa všetkých, ktorí na danom území žijú a rozvíjajú sa. Koordinovaná regionálna energetická politika tak okrem stabilizácie lokálnej ekonomiky automaticky zabezpečuje aj plnenie národných a medzinárodných klimatických záväz kov štátu. To je hneď niekoľko múch jednou ranou. 1.1. ROZVOJ REGIONÁLNEJ ENERGETIKY – BEH NA VEĽMI DLHÉ TRATE Vytváranie novej disciplíny verejnej politiky na Slovensku – politiky rozvoja udržateľnej regionálnej energetiky – a jej etablovanie v podmienkach Slovenska je úloha dlhodobá. Tejto skutočnosti treba prispôsobiť postup, finančné zdroje aj charakter podporných programov. Namiesto umelého urýchľovania vývoja nových koordinačných štruktúr pre re gionálnu energetiku a neprimeraného tlaku na dosiahnutie okamžitých efektov treba ich postupný rozvoj citlivo prispô sobiť miestnym pomerom a kontextu. Znamená to napríklad to, že v počiatočnej fáze je potrebné pre tieto štruktúry zabezpečiť externé financovanie s pruž nými a administratívne čo najjednoduchšími podmienkami. Vzhľadom na nedostatok odborníkov treba začať diskusiu o ich príprave a vzdelávaní s technickými univerzitami. Treba preklenúť absenciu metodických postupov pre regionálne 6

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - ZELENÁ LOKÁLNA ENERGIA- CESTA PRE SLOVENSKO energetické plánovanie a postupne vytvoriť vhodné štan dardizované postupy. Od začiatku je potrebné citlivo vnímať rozdiel medzi energe tickým manažmentom budov a regionálnym energetickým plánovaním. Koordinačné kapacity na rozvoj udržateľnej re gionálnej energetiky treba dimenzovať pre primeranú veľko sť regiónu. Vhodnou veľkosťou sa ukazuje byť územie pri bližne dnešných okresov(resp. o niečo väčších strategicko-plánovacích regiónov, o ktorých sa už uvažuje v návrhu Vízie a stratégie rozvoja SR 2030). Pre takúto regio nálnu energetickú agentúru nevyhnutne treba získať silný mandát od samospráv a ďalších kľúčových hráčov regionál neho rozvoja. Je dôležité, aby rodiace sa štruktúry medzi sebou priebežne komunikovali a vymieňali si pozitívne aj negatívne skúse nosti. Bolo by naivné predpokladať, že celý proces sa vyhne chybám, omylom a slepým uličkám. Naopak, ako každá sys témová inovácia, aj tu je treba očakávať počiatočné nezdary a zabezpečiť, aby sa o nich včas vedelo a aby sa im v budúc nosti dalo predchádzať. Nová regionálna energetická politika bude úspešná vtedy, ak bude zrozumiteľná, bude po nej dopyt a bude ju mať kto a za čo vykonávať. Až 90 percent populácie regiónov tvoria obyvatelia maximálne so stredoškolským vzdelaním, teda odchovanci základných a stredných škôl. V regionálnom školstve preto treba podstatne zvýšiť kvalitu výučby zame ranej na problematiku zmeny klímy, udržateľnej energetiky, dopravy a najmä súvislostí medzi reálnym vývojom situácie a každodenným správaním ľudí, rodín, komunít a obcí. Uve domelá, informovaná a energeticky gramotná verejnosť je nevyhnutným, aj keď nie jediným predpokladom stability modernej regionálnej energetickej politiky. Potvrdzujú to všetky zahraničné príklady dobrej komunálnej energetickej praxe. 2. PRÍKLADY DOBREJ PRAXE 2.1. ZAHRANIČNÉ PRÍKLADY Viaceré samosprávy a regióny v Rakúsku realizujú vlastnú premyslenú energetickú a klimatickú politiku, ktorá iným ponúka užitočné podnety a inšpiráciu. Najmä preto, lebo dokazuje, ako systematická lokálna energetická politika sta bilizuje miestnu ekonomiku. ných miest. Ročný príjem z predaja energie z obnoviteľných zdrojov prevyšuje 14 miliónov EUR. Inovácie pritiahli do Güssingu výskum a vývoj. Výsledky energetického progra mu mesta viedli k zrodu energetickej turistiky – doplnkové ho, ale nezanedbateľného zdroja miestnych príjmov. Vlajkovou loďou zelenej lokálnej energetickej politiky v Ra kúsku je mesto Güssing(3 700 obyvateľov) v spolkovej kra jine Burgenland na hraniciach s Maďarskom. Mesto spolu s rovnomenným okresom(26 000 obyvateľov) patrilo ešte v 80. rokoch k ekonomickej periférii Rakúska. Až 70 percent ekonomicky aktívneho obyvateľstva regiónu dochádzalo za prácou do Viedne a takmer všetku spotrebovanú energiu tvoril dovoz. V roku 1990 mestská rada prijala stratégiu výroby obnovi teľnej energie ako súčasť hospodárskej obnovy regiónu. Za čalo sa programom zvyšovania energetickej účinnosti. Mesto prijalo plán na udržanie pracovných miest a peňazí prevzatím kontroly nad výrobou a spotrebou energie. Vďa ka energetickým inováciám región už v roku 2013 dosiahol energetickú sebestačnosť. V meste vyrástlo 60 malých a stredných firiem, ktoré poskytujú 1 500 nových pracov Iným príkladom je rakúske mesto Bruck an der Leitha. Aj toto mesto si už koncom 80. rokov čoraz viac uvedomovalo neudržateľnosť permanentného úniku peňazí v dôsledku veľkej závislosti od dovozu stále drahšej energie z fosílnych zdrojov. Radnica preto v roku 1992 rozhodla o potrebe zní žiť energetickú spotrebu mesta o polovicu(tento cieľ mesto dosiahlo už v roku 2000). O tri roky neskôr mesto prijalo stratégiu na dosiahnutie energetickej sebestačnosti na báze obnoviteľných zdrojov. Odvtedy realizuje inovácie v oblasti využívania veternej energie, biomasy, bioplynu aj fotovolti ky. V roku 1995 v meste vzniklo združenie Energiepark, kto ré poskytuje odborné zázemie pre realizáciu regionálnej energetickej politiky. Združenie pomáha pripravovať a reali zovať projekty zamerané na zvyšovanie energetickej účin nosti, využívanie obnoviteľných zdrojov a rozvoj udržateľnej dopravy a zabezpečuje osvetu a vzdelávanie. 7

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG ZELENÁ LOKÁLNA ENERGIA- CESTA PRE SLOVENSKO Inšpirujúce príklady rozvoja lokálnej nízkouhlíkovej energe tiky pod úplnou kontrolou komunít poskytuje Nemecko. Vznikol v ňom obrovský počet ekonomicky životaschop ných energetických družstiev, ktoré prispeli k masívnemu rozvoju decentralizovanej výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Sieť nezávislých energetických družstiev výrazne eliminovala vplyv tzv.„Veľkej štvorky“(pôvodne najväčší hráči v nemeckom energetickom sektore: RWE/Innogy, E. ON, Vattenfall a EnBW). Ich podiel na trhu s energiou z ob noviteľných zdrojov klesol na len niečo viac ako 5%, čím sa prirodzene znížil aj ich politický vplyv na štátnu aj regionál nu energetickú politiku. Už v roku 2016 dosiahol podiel ob noviteľných zdrojov na energetickom mixe Nemecka takmer 30%(uhlie tvorilo menej ako 17%). Decentralizovaný rozvoj lokálnej nízkouhlíkovej energetiky v krajinách západnej Európy systematicky podporujú cen trálne vlády. Na tento účel neposkytujú len finančné stimu ly, ale samosprávam a regiónom ponúkajú aj metodickú a technickú podporu. Jeden z takýchto podporných nástrojov v susednom Ra kúsku je Program E5 pre energeticky efektívne komunity. Samosprávam a regiónom pomáha pri uplatňovaní energe tických inovácií vo všetkých fázach – od prípravy energetic kých stratégií až po ich implementáciu, prevádzku konkrét nych projektov a nezávislé audity ich praktických efektov. Na svojej internertovej stránke www.e5-gemeinden.at program ponúka asi dvetisíc lokálnych príkladov dobrej energetickej praxe a energetického manažmentu samo správ. 2.2. DOHOVOR PRIMÁTOROV A STAROSTOV O KLÍME A ENERGETIKE Európske samosprávy, ktoré sa rozhodli na svojom území dosiahnuť a prekročiť energetické a klimatické ciele Európ skej únie, vytvorili v roku 2008 medzinárodný pakt s ná zvom Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike. V súčasnosti je členom dohovoru 7700 miestnych a regio nálnych samospráv z 53 krajín, pre ktoré bola vytvorená rozsiahla technická a metodická podpora. Napriek tomu monitorovacie správy o plnení svojich plánov podáva menej ako tretina z nich. Signatárske mestá a regióny dohovoru sa zaväzujú prijať opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov o 40% do roku 2030, prijať integrovanú stratégiu na zmierňovanie dô sledkov zmeny klímy a adaptáciu na ňu a zabezpečiť všet kým prístup k bezpečnej, čistej, udržateľnej a cenovo prí stupnej energii. Do dvoch rokov od rozhodnutia miestneho zastupiteľstva o pristúpení k dohovoru sa signatári zaväzujú predložiť akčný plán energetického a klimatického rozvoja (SECAP), v ktorom vyčíslia príspevky plánovaných opatrení k redukcii emisií. Každý SECAP má stanovený východiskový rok so známym údajom o výške uhlíkových emisií, s ktorým samosprávy v dvojročných intervaloch v monitorovacích správach porovnávajú dosahovaný pokrok. Na prípravu SECAP aj monitorovacích správ bola vytvorená jednotná medzinárodná metodika. Uhlíkové emisie sa počí tajú z údajov o spotrebe energie a palív na vykurovanie a prevádzku budov, v energetickom priemysle a v doprave (povinne), a dobrovoľne aj v ďalších sektoroch(odpadové hospodárstvo, priemysel, poľnohospodárstvo, prevádzka sanitačnej infraštruktúry a podobne). Aby mohli signatári dohovoru zodpovedne naplánovať cie ľové hodnoty energetickej spotreby(a od nej odvodiť reduk ciu emisií oproti východiskovému roku) a potom hodnover ne preukazovať plnenie stanovených cieľov, musia dostatočne dlhý čas spoľahlivo pracovať s energetickými údajmi. Tie získavajú priebežným monitoringom spotreby energie a palív v hodnotených sektoroch na svojom území. V krajinách západnej Európy s dlhoročnou tradíciou pocti vého rozvojového plánovania a kvalifikovaným energetic kým manažmentom na úrovni samospráv je táto podmienka splnená. V úplne inej situácii sa nachádzajú samosprávy na území za bývalou železnou oponou, ktorým chýba tradícia kvalitného regionálneho plánovania, hodnoverné energetické databázy aj kapacity na koordináciu lokálnej energetiky. Väčšina po kusov samospráv z východnej časti EÚ zapojiť sa do Doho voru primátorov a starostov o klíme a energetike ostala v rovine deklarácií. Absencia kapacít – napriek silnejúcej pro pagácii dohovoru, zvýhodnenému prístupu členov dohovo ru k energetickým investíciám aj priamej finančnej podpore zo strany EÚ na prípravu SECAP – bráni väčšine samospráv strednej a východnej Európy stať sa platnými členmi doho voru a prijímať záväzky primerané globálnemu vývoju klímy a monitorovať ich plnenie v praxi. Zo Slovenska sa do dohovoru zapojilo viac ako 20 samo správ, s tým, že SECAP zatiaľ predložili len 4 z nich, a to Nitra, Moldava n/Bodvou, Turčianske Teplice a Bratislava. Monitorovaciu správu o jeho plnení podali len Nitra a Brati 8

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - ZELENÁ LOKÁLNA ENERGIA- CESTA PRE SLOVENSKO slava. Priekopníkmi tohto dohovoru na Slovensku boli mestá, ktorých zástupcovia pôsobili v európskom Výbore regiónov. Získali finančnú podporu na vypracovanie SECAP z európskeho programu ELENA, ale na samotné opatrenia už finančné prostriedky EÚ neposkytuje a spolieha sa na štrukturálne fondy a národné zdroje. 2.3. CENTRÁ UDRŽATEĽNEJ ENERGETIKY NA SLOVENSKU V troch okresoch na Slovensku(Kežmarok, Rimavská Sobo ta a Rožňava) vznikli po roku 2016 pilotné štruktúry, ktoré naznačujú novú cestu smerom k budovaniu energetickej sebestačnosti regiónov. Počas prípravy akčných plánov roz voja, ktorých poslaním bolo zmierniť vysokú mieru neza mestnanosti a ekonomické zaostávanie v najmenej rozvinu tých okresoch Slovenska, si tieto okresy ako dôležitú regionálnu prioritu vytýčili vybudovanie tzv. centier udrža teľnej energetiky(CUE). CUE majú samosprávam v týchto okresoch poskytnúť chýbajúce kapacity pre koordinovaný rozvoj udržateľnej energetiky. Ich ciele možno zhrnúť nasledovne: • Otestovať a presadiť do praxe nové postupy v regionálnom energetickom plánovaní (prispôsobené podmienkam). • Vybudovať stabilné kapacity a podmienky pre rozvoj sebestačnej energetiky na úrovni regiónov(okresov, MAS, mikroregiónov alebo strategicko-plánovacích regiónov v budúcnosti). • Podrobne zmapovať súčasnú energetickú situáciu a navrhnúť prvú časť dlhej cesty k sebestačnosti okresov. • Vytvoriť a prevádzkovať praktický regionálny energetický informačný systém. • Poskytovať podporu samosprávam(poradenstvo, návrh a podnety pre optimalizáciu spo treby, taríf, procesov a postupov, podpora prípravy zámerov, mapovanie a harmonizácia zámerov a projektov v rámci okresu). • Podporovať vzdelávanie a osvetu na úrovni okresu. • Podnecovať prenos príkladov dobrej praxe a skúseností do lokálnej energetiky. 9

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG ZELENÁ LOKÁLNA ENERGIA- CESTA PRE SLOVENSKO V každom okrese je iná situácia aj iné podmienky. To je pozitívne, pretože je možné testovať funkčnosť týchto nových štruktúr a aj postupov a metód, ktoré začínajú využívať. V okresoch Rožňava a Rimavská Sobota CUE vznikli ako samostatné neziskové organizácie a pri ich zakladaní hrali dôležitú úlohu samosprávy, združenia miest a obcí a mikroregióny. V okrese Kežmarok je CUE súčasťou Centra podpory regionálneho rozvoja, ktoré je implementačnou jednotkou pre celý akčný plán rozvoja. Na svoj štart CUE získali obmedzenú podporu z regionálneho príspevku v rámci realizácie akčných plánov. V tejto fáze pripravili vypracovali projekty na 18-mesačnú prípravu nízkouhlíkových stratégií, ktorú v súčasnosti financuje OP Kvalita životného prostredia. Na rozdiel od bežnej praxe, keď si samosprávy vypracovanie strategických dokumentov obstarávajú u externých konzultantov, väčšinu prác zabezpečia CUE. Tým si nielenže zaškolia svoj personál(1 až 4 pracovníkov podľa veľkosti územia) a získajú výborný prehľad o situácii na celom záujmovom území, ale vytvoria si aj vlastné informačné databázy, ktoré budú neskôr pravidelne aktualizovať a využívať. Po schválení nízkouhlíkových stratégií budú CUE poskytovať podporu samosprávam pri ich implementácii. Tým sa v praxi zužitkujú všetky skúsenosti a informácie získané pri tvorbe stratégií. Externú odbornú, organizačnú a metodickú podporu pre CUE poskytuje o.z. Priatelia Zeme-CEPA z vlastných a doplnkových zdrojov. 3. PODNETY A ODPORÚČANIA PRE ŠTÁTNU SPRÁVU A SAMOSPRÁVU S cieľom vytvoriť priaznivé prostredie pre vznik a udržanie modernej regionálnej a lokálnej energetickej politiky na Sloven sku sme na základe doterajších skúseností a po diskusiách s rôznymi aktérmi regionálneho rozvoja sformulovali nasledujúce podnety a odporúčania pre verejnú správu na všetkých úrovniach: 3.1. ODPORÚČANIA PRE ŠTÁT 1. Začleniť vytvorenie kompetencií pre kvalitné energetické plánovanie a vybudovanie primeraných plánovacích a im plementačných kapacít pre rozvoj udržateľnej regionálnej a lokálnej energetiky na úrovni krajov a strategicko-plánova cích regiónov(prípadne okresov) do kľúčových štátnych koncepčných dokumentov(do dokumentu Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 ako opatrenie Návrhu in tegrovaného národného energetického a klimatického plá nu, do programových dokumentov pre EŠIF v SR na roky 2021 – 2027). 2. Nastaviť podmienky financovania budovania plánovacích a implementačných kapacít, opatrení na zvýšenie energetic kej efektívnosti a zvýšenia podielu OZE v rámci integrova ného prístupu k rozvoju územia na základe dohody aktérov na konkrétnom území, a to z európskych fondov na súčasné aj na budúce programové obdobie, zo štátneho rozpočtu, z vlastných zdrojov a z garantovaných energetických služieb s čo najmenšou administratívnou záťažou. Do financovania kapacít postupne zapájať dotknuté samosprávy. 3. Pripraviť jednotné metodické postupy regionálneho ener getického plánovania(vrátane používateľsky jednoduchých výpočtových nástrojov a regionálnych energetických infor mačných systémov), na zvyšovanie energetickej efektívnos ti a zvýšenie podielu OZE. 4. Zabezpečiť prípravu a vzdelávanie regionálnych energeti kov. 5. Sprístupniť existujúce informačné zdroje štátu(napr. šta tistické a sektorové) a umožniť ich prepojenie s budúcimi regionálnymi energetickými informačnými systémami. 6. Podporovať komunikáciu medzi subjektami regionálnej a miestnej samosprávy a subjektami podnikajúcimi v energe tike a vodnom hospodárstve(distribučné spoločnosti, dodá vatelia energií, výrobcovia tepla, vodárenské spoločnosti atď.) s cieľom posilňovať implementáciu regionálnych ener getických opatrení 10

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - ZELENÁ LOKÁLNA ENERGIA- CESTA PRE SLOVENSKO 3.2. ODPORÚČANIA PRE KRAJE 7. Začleniť kvalitné energetické plánovanie a budovanie plá novacích a implementačných kapacít pre rozvoj udržateľnej regionálnej energetiky na úrovni kraja do koncepčných do kumentov(napr. do krajských programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja, do smart stratégií pri implementácii vý zvy Inteligentný a lepší kraj). 8. V súčinnosti so štátom vytvoriť plánovacie a implemen tačné kapacity na podporu rozvoja udržateľnej energetiky v rámci samosprávnych krajov, ktoré budú plniť dve základné funkcie:(1) vytvárať priaznivé podmienky umožňujúce bu dovanie kapacít pre udržateľnú energetiku na nižších úrov niach(strategicko-plánovacie regióny, prípadne okresy) a(2) moderný energetický manažment majetku samosprávnych krajov. 9. Vytvoriť regionálny energetický informačný systém na úrovni kraja s využitím aplikácií umožňujúcich využívanie štruktúrovaných energetických informácií, napríklad porov návanie energetickej, emisnej a ekonomickej hospodárnosti, náročnosti a návratnosti v rámci jednotlivých sektorov a (napr. budov, prevádzok, dopravy atď.) a subsektorov(napr. administratívnych budov, bytových domov, škôl, nemocníc atď.). 10. Posilniť rozsah a kvalitu vzdelávania o súvislostiach me dzi zmenou klímy a udržateľnou energetikou na stredných školách v kompetencii VÚC s cieľom výrazne zvýšiť úroveň energetickej gramotnosti a uvedomelosti. 3.3. ODPORÚČANIA PRE REGIÓNY/OKRES Y 11. V rámci spolupráce medzi obcami dosiahnuť na území strategicko-plánovacieho regiónu/okresu dohodu o integ rovanom prístupe v energetickom plánovaní, zvyšovaní energetickej efektívnosti a zvýšení podielu OZE s rešpekto vaním limitov prostredia s tým, že takáto dohoda bude pod mienkou financovania zo strany európskych fondov a ďal ších finančných nástrojov. 12. V súčinnosti so štátom vytvoriť plánovacie a implemen tačné kapacity na úrovni strategicko-plánovacieho regiónu/ okresu na zabezpečenie integrovanej udržateľnej energetic kej politiky na danom území s využitím skúseností pilotných centier udržateľnej energetiky a s napojením na regionálny energetický informačný systém. 3.4. ODPORÚČANIA PRE SAMOSPRÁVY 13. Aktívne sa zapojiť do dohody o integrovanom prístupe k zabezpečeniu udržateľnej energetickej politiky na území, ktorá bude podmienkou pre získanie financovania z európskych a národných zdrojov pre strategicko-plánovací región/okres. S využitím plánovacích a implementačných kapacít regiónu/okresu hľadať kroky a riešenia na zvýšenie energetickej efektívnosti a na zvýšenie podielu OZE vo vzťahu k majetku samosprávy ako aj ďalším sektorom. 14. Začleniť kroky a riešenia na rozvoj udržateľnej energetiky do(spoločných) plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja. 15. Podporovať výmenu skúseností a informácií o lokálnych energetických inováciách a príkladoch dobrej komunálnej energetickej praxe v miestnych zastupiteľstvách, komisiách, v radoch zamestnancov obecných/mestských úradov, správcov verejných budov a obecného majetku a medzi ďalšími aktérmi na danom území. 16. Posilniť rozsah a kvalitu vzdelávania o súvislostiach medzi zmenou klímy a udržateľnou energetikou a dopravou na základných školách s cieľom výrazne zvýšiť úroveň základnej energetickej gramotnosti a uvedomelosti. 11

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG ZELENÁ LOKÁLNA ENERGIA- CESTA PRE SLOVENSKO 4. ŠTRUKTÚRA KOORDINÁCIE UDRŽATEĽNEJ ENERGETIKY V REGIÓNOCH Po zohľadnení priorít v návrhu Vízie a stratégie rozvoja Slo venska do roku 2030, aktuálneho návrhu Ministerstva hos podárstva SR na vytvorenie centrálne koordinovaných energetických pozícií na podporu transpozície národných klimaticko-energetických cieľov v rámci jednotlivých krajov a občianskeho návrhu systémovej podpory budovania ka pacít pre energetické plánovanie na úrovni regiónov by účinná štruktúra koordinácie udržateľnej regionálnej ener getiky mohla vyzerať tak, ako je uvedené v nasledujúcej ta buľke. Uvedený návrh rešpektuje jednotlivé územné úrovne a predstavuje systém, ktorý má potenciál priniesť zásadný obrat do živelnosti vývoja regionálnej a lokálnej energetiky. Zásadným spôsobom by skvalitnil regionálne a lokálne plá novanie(a kvalitný monitoring a hodnotenie účinnosti pod porných nástrojov financovaných z verejných fondov na zvyšovanie energetickej efektívnosti a využívanie OZE) aj implementáciu opatrení šitých na mieru a potreby regiónov a samospráv. Zabezpečil by nielen plnenie národných záväz kov, ale aj stabilizáciu regionálnej ekonomiky. 12

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG ZELENÁ LOKÁLNA ENERGIA- CESTA PRE SLOVENSKO 13

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG ZELENÁ LOKÁLNA ENERGIA- CESTA PRE SLOVENSKO ZOZNAM ÚDAJOV (str.9) 1 Mapa Slovenskej republiky- okresy s pilotnými štruktúrami Centier udržateľnej energetiky (str.12) 2 Tabuľka- Návrh štruktúry koordinácie udržateľnej energetiky v regiónoch 14

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG ZELENÁ LOKÁLNA ENERGIA- CESTA PRE S IM LO P V RES N S S U K M O O AUTOROCH IMPRESSUM Juraj Zamkovský viedol po založení Centra pre podporu miestneho aktivizmu(1993) programy na podporu kapacít občianskych organizácií, pomoc komunitám ohrozeným komerčnými záujmami a osvetu v oblasti udržateľnej ekono miky. Od roku 1999 sa zameral na odhaľovanie korupcie v správe fondov EÚ. Od roku 2005 sa zaoberá budovaním kapacít pre rast energetickej autonómie regiónov. V rokoch 2015 – 2018 pracoval v expertnej skupine splnomocnenca na podporu najmenej rozvinutých okresov so zameraním na rozvoj udržateľnej energetiky a environmentálnej infrašt ruktúry. Dnes pôsobí ako výkonný riaditeľ združenia Priate lia Zeme-CEPA a riadi tvorbu koordinačnej infraštruktúry pre rozvoj nízkouhlíkovej udržateľnej energetiky v okresoch Kežmarok, Rimavská Sobota a Rožňava. Milan Ftáčnik pôsobil od roku 1980 na Katedre teoretickej kybernetiky Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Komenského, neskôr na Katedre aplikovanej informatiky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komen ského, kde pôsobí dodnes. Od roku 1990 bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a v rokoch 1998- 2002 ministrom školstva vlády SR za Stranu demokratickej ľavice. V rokoch 2006 až 2014 pôsobil v komunálnej a regionálnej politike, ako starosta bratislavskej mestskej časti Petržalka, poslanec Mestského zastupiteľstva Hlavného mesta SR Bratislavy a Bratislavského samosprávneho kraja a od roku 2010 do roku 2014 ako primátor Hlavného mesta SR Brati slavy. Je štatutárnym zástupcom občianskeho združenia Progresívne fórum. Friedrich-Ebert-Stiftung e.V., zastúpenie v Slovenskej republike Maróthyho 6| 811 06 Bratislava www.fes.sk Za publikáciu zodpovedá: Mag. Robert Žanony Grafika: Jakub Klobušický Tlač: Pressitech s.r.o. Objednávky: fes@fes.sk Komerčné využitie publikácií vydaných Friedrich-EbertStiftung(FES) nie je povolené bez písomného súhlasu od FES. ZAMKOVSKÝ, Juraj& FTÁČNIK, Milan: Zelená lokálna energia – cesta pre Slovensko. Udržateľná a sebestačná regionálna a lokálna energetika nevznikne spontánne. 1. vyd. Bratislava, Friedrich-Ebert-Stiftung e.V.- zastúpenie v Slovenskej republike, 2019. Pri príprave publikácie boli využité pracovné materiály združenia Priatelia Zeme-CEPA a komentáre a odporúčania miestnych a územných samospráv. O VYDAVATEĽOVI Friedrich-Ebert-Stiftung(FES) je najstaršou politickou na dáciou Nemecka. Pomenovaná je po Friedrichovi Ebertovi, prvom demokraticky zvolenom ríšskom prezidentovi. Ako nadácia blízka politickej strane zameriavame svoju činnosť na hodnoty sociálnej demokracie, slobodu, spravodlivosť a solidaritu. Ako všeobecne prospešná inštitúcia pôsobíme nezávisle a v našom záujme je podporovať pluralistický spoločenský dialóg k politickým výzvam súčasnosti. Bližšie informácie k našej činnosti ako aj k aktuálnym projek tom nájdete na našej webovej stránke www.fes.sk Názory vyjadrené v danej publikácii sa nemusia nevyhnutne vyjadrovať stanovisko Friedrich Ebert Stiftung. 15 978-80-89149-71-1 (brožované) 978-80-89149-72-8 (online)

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG ZELENÁ LOKÁLNA ENERGIA- CESTA PRE SLOVENSKO ZELENÁ LOKÁLNA ENERGIA- CESTA PRE SLOVENSKO Udržateľná a sebestačná regionálna a lokálna energetika nevznikne spontánne. Slovenská republika sa zaviazala k plne niu klimatických cieľov, ktoré sú na od vrátenie krízy globálneho ekosystému nevyhnutné. Ich naplnenie si nevyhnut ne vyžaduje etablovanie systematickej a udržateľnej energetickej politiky na regi onálnej a lokálnej úrovni vrátane dosta točnej plánovacej a implementačnej in fraštruktúry. Bez nej ostanú národné ambície iba na papieri. Ak má na Sloven sku vzniknúť moderná regionálna a miestna energetická politika založená na faktoch a vedeckom poznaní, musia byť na území k dispozícii odborné, technické aj finančné kapacity. Tieto dnes, až na pár výnimiek, chýbajú. Cieľom projektu realizovaného Friedrich Ebert Stiftung, zastúpením v Slovenskej republike pod záštitou odborných ga rantov Juraja Zamkovského a Milana Ftáčnika formou okrúhlych stolov a sprostredkovania domácich aj zahranič ných skúseností bolo nadviazať na po stup troch najmenej rozvinutých okre sov: Rožňavy, Rimavskej Soboty a Kežmarku, v ktorých vzniká koordinač ná štruktúra v podobe Centier udržateľ nej energetiky a opísať skúsenosti a možnosti zvýšenia energetickej efektív nosti a podielu výroby energie z obnovi teľných zdrojov na miestnej a regionál nej úrovni. Výsledkom projektu je opis súčasného stavu a návrh opatrení adre sovaných štátu, regionálnej samospráve, okresom a mestským regiónom aj miestnej samospráve. Zmyslom týchto odporúčaní je vytvoriť predpoklady na to, aby na úrovni krajov a okresov/ mestských regiónov vznikla regionálna a lokálna politika udržateľnej energetiky a boli vytvorené kapacity, ktoré ju dokážu reálne premietnuť do praxe. Viac informácií k tejto téme nájdete tu: http://www.fes.sk/ 16