ANALÝ Z A KORONAKRÍZA A ODBORY NA SLOVENSKU Vybrané sociálne a ekonomické súvislosti koronakrízy optikou odborov Monika Uhlerová Apríl 2020 Rok 2020 sa navždy zapíše do dejín ako rok boja s pandémiou COVID 19 ale aj ako rok boja odborov za udrža nie zamestnanosti a ochranu práv zamestnancov Silný a funkčný sociálny dialóg je zák lad prekonania krízy a záchrany pracovných miest Jedným z navrhovaných riešení na udržanie zamestnanosti je zave denie nemeckého modelu ,,Kurzarbeit“

KORONAKRÍZA A ODBORY NA SLOVENSKU Vybrané sociálne a ekonomické súvislosti koronakrízy optikou odborov

Obsah 1. ÚVOD 2 2. VÝCHODISKOVÝ LEGISLATÍVNY RÁMEC NA SLOVENSKU A KORONAVÍRUS 4 2.1 Karanténa 4 2.2 Uzatváranie predškolských a školských zariadení 5 2.3 Strata zamestnania 5 2.4 Potenciálne situácie u zamestnávateľa 6 3. OPATRENIA NA BOJ S VÍRUSOM: PRÍSTUP ODBOROV 8 4. OPATRENIA NA RIEŠENIE EKONOMICKÝCH A SOCIÁLNYCH DOSAHOV: PRÍSTUP ODBOROV 9 5. ZHRNUTIE 11 1

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG – KORONAKRÍZA A ODBORY NA SLOVENSKU 1 ÚVOD Rok 2020 sa navždy zapíše do dejín ako rok boja nielen s pandémiou COVID 19, ktorá nečakane zasiahla celú spo ločnosť, ale aj ako rok boja za udržanie zamestnanosti, hľa dania riešení pre trh práce, ako boj odborov za svojich čle nov, ktorí častokrát predstavujú tú najnižšie príjmovú a tým pádom krízou najviac ohrozenú vrstvu obyvateľstva. Funkč ný sociálny dialóg a zapojenie odborov do boja proti koro nakríze je v záujme nielen členov odborov, ale aj nečlenov, ktorí požívajú ich práva a v neposlednom rade v záujme vlády, ktorá deklaruje, že podnikne všetky možné relevant né kroky na udržanie zamestnanosti. Aj preto odbory identifikovali niekoľko zásadných okruhov sociálnych a ekonomických dopadov a rizík v súvislosti s koronakrízou. Tieto sa spájajú so zatváraním hraníc, obmedzením či za tváraním prevádzok, podnikov, limitovanou mobilitou(dotýka sa napríklad dopravcov, cestovného ruchu) či už z dô vodu nariadenia štátnych orgánov alebo rozhodnutím samotného podniku z dôvodu nemožnosti zabezpečiť dostatočne účinnú ochranu a bezpečnosť svojich zamest nancov, alebo z dôvodu zastavenia odberateľských a dodá vateľských reťazcov. Tieto súvislosti majú priamy dosah na zníženie alebo stratu príjmov mnohých podnikateľských subjektov a na úroveň zamestnanosti v blízkej budúcnosti. Vyvolávajú taktiež bezprostredné zmeny na trhu práce spô sobené predpokladaným nárastom nezamestnanosti, mobilitou zamestnancov(cudzinci na slovenskom trhu práce a ich návrat domov, príchod slovenských občanov zo zahraničia, cezhraniční pracovníci 1 ). Uvedené dopady znížia kú pyschopnosť obyvateľstva a domácu spotrebu, čo spomalí celkový ekonomický rast. Sociálny a celospoločenský rozmer nezvládnutia súčasnej krízy sa môže v krátkodobom a strednodobom časovom horizonte prejaviť v sociálnych nepokojoch, radikalizácii a polarizácii spoločnosti a v celom rade negatívnych sociálnych javov, ako sú exekúcie, strata bývania, chudoba, sociálne vylúčenie a z toho vyplývajúce ďalšie nežiadúce patologické sociálne javy(nárast krimina lity, zvýšenie chorobnosti, úmrtnosti, bezdomovectvo, zá vislosti, prostitúcia atď.). Vzhľadom na vyššie uvedené sku točnosti možno za najviac zasiahnuté sektory považovať služby 2 (pohostinstvá, jedálne, hotelové, ubytovacie, kader 1 Slovensko má najvyšší počet cezhraničných pracovníkov v EÚ v po mere k celkovej pracovnej sile. 2 Podľa SK NACE nícke, týkajúce sa telesnej pohody, turistické, a pod.), prie mysel(stavebníctvo, automotive), neesenciálna spotreba, doprava, finančný sektor. Naopak, za najmenej zasiahnuté sektory možno považovať technologický sektor(počítačo vé siete, komunikácie, informačné technológie, vedecké a technické zariadenia), esenciálnu spotrebu a sieťové od vetvia. Z uvedeného vyplýva, že najviac ohrozenými skupinami pracujúcich v ekonomickom kontexte mô žu byť zamestnanci a živnostníci v službách, cestov nom ruchu a priemysle. Ďalšou otázkou je nastavenie legislatívneho rámca na Slo vensku, ktorý nie je dostatočne pripravený na aktiváciu účinných právnych a finančných nástrojov a následné zvlá danie dlhodobej(ekonomickej) krízy. Právny kontext reflek tuje skôr krátkodobé alebo ad hoc situácie, ktoré nepred pokladajú ekonomické alebo sociálne ohrozenie postihnutého zamestnanca alebo zamestnávateľa. Preto sa legislatíva musí vysporiadať s otázkami ako dlhodobá prekážka na strane zamestnanca(napr. dlhodobé ošetrov né pre rodičov, ktorí musia zostať doma v dôsledku zatvo renia škôl a školských zariadení), dlhodobá prekážka na strane zamestnávateľa(zatvorenie prevádzky nariadením štátneho orgánu a pod.), čo so sebou prináša aj finanč né a existenčné súvislosti. V slovenskej legislatíve absentuje úprava tzv. kurzarbeit tak, ako ho poznáme v iných kraji nách Európy 3 , po čom volajú odbory i zamestnávatelia. Účinnosť prijímaných opatrení však treba vnímať a hodno tiť cez rôzne dimenzie práce, a to výška príjmu, istota za mestnania, nároky na sociálne zabezpečenie, pracovný čas, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, pokrytie kolektív nymi zmluvami(sociálnym dialógom). V dôsledku korona krízy mnohí pracujúci môžu prísť o svoje príjmy, preto by jedným z cieľov opatrení mala byť garancia dôstojného príj 3 V slovenských podmienkach je v rámci Zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti upravená možnosť získania príspevku na podporu udržania pracovných miest(§50k). Ide o alternatívu „kurzarbeit“ v slovenských podmienkach. Dočasne možno príspev kom vykryť nepriaznivé podmienky a šetriť náklady zamestnáva teľom, zároveň zamestnanci neprídu o zamestnanie a mzdy. Náklady prevezme väčšinovo štát. Zamestnávatelia požadovali zjednodušenie podmienok, aby v súčasnej situácii nemuseli preukazovať tri mesiace pretrvávajúce vážne prevádzkové dôvody, rovnako aj rozšírenie pre malé podniky a živnostníkov. 2

ÚVOD mu pre všetky typy pracujúcich. Zatvorením prevádzok sa vytráca istota zamestnania, a preto by opatrenia mali sledovať ďalší cieľ, a to udržanie pracovných miest a zamest nanosti. Rôzne formy zamestnávania prinášajú pracovní kom rôzne nároky na sociálne zabezpečenie ako nárok na nemocenské, ošetrovné, v prípade straty zamestnania nárok na podporu v nezamestnanosti, dôchodok, a pod. Je preto dôležité cez prijaté opatrenia garantovať nároky kaž dej skupine na trhu práce. Niektoré skupiny na trhu práce sú dotknuté výrazným znížením pracovného času, iní ex trémnym vyťažením a nárokmi na pracovný čas(napr. zdra votnícki pracovníci, sociálni pracovníci, SZČO, zamestnanci obchodu, vykonávajúci digitálne služby, resp. služby, po ktorých výrazne vzrástol dopyt). Preto prijímané opatre nia musia taktiež optimalizovať pracovný čas už pri platnej legislatíve. Prioritou pri prijímaní okamžitých opatrení bola regulácia sociálneho a fyzického kontaktu, zabezpečenie ochranných prostriedkov, zodpovednosť zamestnávateľov a jednotlivcov. Sledovaným cieľom musí byť, či takéto opat renia skutočne garantujú bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku(i mimo neho). I v tejto situácii sociálny dialóg na podnikovej, odvetvovej i národnej úrovni zohráva veľmi dôležitú úlohu. Čím vyššie pokrytie zamestnancov ko lektívnymi zmluvami, tým vyššia ich ochrana a znižo vanie rizika, že niektoré skupiny zamestnancov budú z ochrany a pomoci vylúčené. a odolnosti. Stimulačné opatrenia štátu by mali byť smero vané do diverzifikácie hospodárstva, rozvoja malého a stredného podnikania, podpory poľnohospodárstva a vlastnej potravinovej sebestačnosti, vedy, výskumu a ino vácií. Tak isto bude žiaduce zvýšiť a udržať finančné a mo rálne ohodnotenie tých profesií, ktoré sú dlhodobo podhodnotené a v krízovej situácii sa ukazuje ich celospoločenský význam a nenahraditeľnosť. Šírenie epidémie ukazuje zraniteľnosť našich spoločností. Odhaľuje, aké je nevyhnutné mať vytvorené rezervy určené na sanáciu nečakaných situácií a silný sociálny štát. Čím je štát slabší, tým je zvládnutie krízovej situácie, ako aj násled ných ekonomických a sociálnych dosahov horšie a proble matickejšie. Silný sociálny štát si vytvára záchranný vankúš, záchrannú sieť a všetky prostriedky cieli na ochranu a pod poru tých najzraniteľnejších. V blízkej budúcnosti bude ne vyhnutné vážne sa zamyslieť nad štruktúrou slovenského hospodárstva a kam sú smerované štátne dotácie a podpo ra investícií. Tak silná homogenita, aká je prítomná v slovenskej ekonomike, silná orientácia prioritne na automobilový priemysel, predpokladá krehkosť hospodárstva a oveľa vyššiu mieru ohrozenia aj za mestnanosti v časoch akejkoľvek krízy. Takýto typ ekonomického modelu oveľa rýchlejšie reaguje na rôzne exter né podnety a výkyvy a má nízku mieru vlastnej ochrany 3

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG – KORONAKRÍZA A ODBORY NA SLOVENSKU 2 VÝCHODISKOVÝ LEGISLATÍVNY RÁMEC NA SLOVENSKU A KORONAVÍRUS V súvislosti s koronavírusom sa používajú rôzne pojmy ako karanténa, izolácia, pandémia, prenosné ochorenie a pod. Zákonník práce obsahuje pojem karanténne opatrenie v sú vislosti s rozhodnutím orgánu verejného zdravotníctva v záuj me ochrany zdravia iných osôb pred prenosným ochorením (§55) a pojem karanténa. Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verej ného zdravia definuje v: ––§2 ods. 1 písm. k) prenosné ochorenie – je choroba vyvolaná biologickým faktorom, ktorý je schopný vy volať individuálnu alebo hromadnú infekciu, ochore nie alebo otravu u ľudí, §19 vyhlášky definuje izoláciu. Osoba chorá na prenosné ochorenie, osoba podozrivá z prenosného ochorenia, osoba ktorá vylučuje niektoré choroboplodné mikroorganizmy ale bo osoba podozrivá z nákazy, sa počas jej infekčnosti oddelí od ostatných osôb s cieľom zabrániť, aby sa vnímavé osoby nakazili prenosným ochorením. Osobe chorej na prenosné ochorenie, osobe podozrivej z prenosného ochorenia alebo osobe podozrivej z nákazy nariaďuje izoláciu regionálny úrad. Izoláciu možno v závislosti od klinickej a epidemiologickej zá važnosti prípadu vykonávať v domácom prostredí, na infekč nom oddelení ústavného zariadenia alebo vo vyhradených izbách ústavného zariadenia, v zariadení sociálnych služieb alebo v inom zariadení, ktoré spĺňa požiadavky na izoláciu osoby s prenosným ochorením. ––§2 ods. 1 písm. m) izolácia – je oddelenie osôb cho rých na prenosné ochorenie počas ich infekčnosti od iných osôb na účely zamedzenia šíreniu prenosné ho ochorenia, ––§2 ods. 1 písm. n) karanténne opatrenia – sú karan téna, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad, ––§2 ods. 1 písm. q) pandémia – je rozsiahla epidémia s neurčitým časovým ohraničením a prakticky bez ohraničenia v mieste, ktorá postihuje veľké množstvo ľudí na rozsiahlom území, ––§3 definuje orgány verejného zdravotníctva, ktorými môžu byť v medziach zákona Ministerstvo zdravot níctva SR, úrady verejného zdravotníctva ale aj napr. Ministerstvo vnútra SR alebo Ministerstvo obrany SR. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole pre nosných ochorení, v§18 upravuje karanténne opatrenia. Osobe podozrivej z nákazy možno nariadiť zvýšený zdravot ný dozor, lekársky dohľad alebo karanténu; tieto opatrenia zahŕňajú súbor organizačných opatrení, ktoré obmedzujú kontakt osoby podozrivej z nákazy s okolím a určujú sledova nie a vyšetrovanie jej zdravotného stavu. Pri karanténe sa osobe podozrivej z nákazy nariadi izolácia, jej vyšetrovanie a pozorovanie v rámci lekárskeho dohľadu v zdravotníckom zariadení, v domácom prostredí alebo v inom jej prirodze nom sociálnom prostredí. 2.1 KARANTÉNA Z uvedeného vyplýva, že osobe chorej na prenosné ochore nie alebo podozrivej z prenosného ochorenia možno nariadiť karanténu, ktorá bude spočívať v izolácii tejto osoby. Osobe chorej na prenosné ochorenie, osobe podozrivej z prenosné ho ochorenia alebo osobe podozrivej z nákazy nariaďuje izo láciu regionálny úrad verejného zdravotníctva. V uvedenom prípade vzniká prekážka v práci na strane zamestnanca v zmysle§141(Dôležité osobné prekážky v práci) ods. 1 Zá konníka práce. V zmysle zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpi sov má zamestnanec počas nariadeného karanténneho opatrenia(t. j. vrátane karantény) nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých 10 dní karanténneho opatrenia, a to vo výške 25 % denného vymeriavacieho zá kladu počas prvých troch dní karantény a 55 % od štvrtého do desiateho dňa karantény(za predpokladu, že nemá prí jem z uvedeného zamestnania). Uvedený zákon umožňuje v kolektívnej zmluve dojednať aj vyššiu percentuálnu mieru náhrady príjmu najviac však 80 %. Od jedenásteho dňa tr vania dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec za predpokladu splnenia podmienok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov(ďalej len„zákon o sociálnom poistení“) vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu. 4

VÝCHODISKOVÝ LEGISLATÍVNY RÁMEC NA SLOVENSKU A KORONAVÍRUS Nárok na náhradu príjmu a následne aj na nemocenské za predpokladu, že splní podmienky nároku, má zamestna nec, ktorý bol uznaný za dočasne práceneschopného z dôvo du choroby, teda ochorenie mu už vzniklo. Karanténne opat renie sa nariaďuje zväčša ešte zdravému zamestnancovi. Teda čaká sa, či počas inkubačného obdobia u zamestnanca, ktorý v čase nariadenia karanténneho opatrenia je zdravý, alebo môže vykazovať príznaky choroby(v tomto prípade prí znaky tzv. cestovateľskej anamnézy), koronavírus prepukne alebo nie. Pokiaľ to umožňuje zdravotný stav tohto zamest nanca, ktorý má nariadenú karanténu, je v domácej izolácii a povaha jeho práce to umožňuje, je možné dohodnúť s ním výkon práce z domu použitím elektronických prostriedkov komunikácie, tzv. home office. V prípade pandémie a roz hodnutia štátnych orgánov, v dôsledku ktorých dochádza k uzatvárania prevádzok zamestnávateľa alebo k obmedzovaniu ich činnosti vzniká prekážka v práci na strane zamest návateľa. Tam je vhodné, ak je to možné, dohodnúť so za mestnancom home office. 2.2 UZATVÁRANIE PREDŠKOLSKÝCH A ŠKOLSKÝCH ZARIADENÍ Osobitnou kategóriou sú prípady uzatvárania predškolských a školských zariadení s dopadom na rodičov. Nariadenie karantény v prípade dieťaťa do desiatich rokov veku upravuje§ 39 zákona o sociálnom poistení. O nariade nie karantény sa jedná, ak dieťaťu bolo nariadené karantén ne opatrenie, tiež v prípade, ak predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhod nutím príslušných štátnych orgánov uzavreté, alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie. To však nevylučuje, že ošetrovné bude zamestnanec čerpať v prípade choroby die ťaťa. V tomto prípade vek dieťaťa nie je obmedzený záko nom o sociálnom poistení. V zmysle§141 ods. 1 ZP zamestnávateľ ospravedlní neprí tomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovo lenky a rodičovskej dovolenky(§ 166), karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v sta rostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu ale bo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ide o prekážku v práci na strane za mestnanca. O nároku na ošetrovné rozhoduje Sociálna poisťovňa, ktorá túto dávku aj vypláca, a to od prvého dňa potreby ošetrova nia do desiateho kalendárneho dňa v jednom prípade len raz (teda iba jednému poistencovi, nie obom rodičom a na jednu diagnózu, alebo z jedného dôvodu). Podľa§ 41 zákona o sociálnom poistení výška tejto dávky predstavuje 55 % denného vymeriavacieho základu, teda pri bližne 55 % z predchádzajúceho dosahovaného hrubého príjmu poistenca(zamestnanca). O možnosti uznania potre by ošetrovania aj po uplynutí desiatich dní rozhoduje Sociál na poisťovňa. Po novej úprave Zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 27. 3. 2020 platia zmeny v nemocenskom i ošetrovnom. Nárok na ošetrovné počas trvania mimoriadnej situácie, nú dzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 majú nemocensky poistení rodičia, aj náhradní rodičia a osvojitelia, ktorí počas krízovej situácie(t. j. od 12. marca 2020 do jej skončenia) spĺňajú pod mienky nároku na ošetrovné. Nárok na ošetrovné má za mestnanec, ktorý sa stará o dieťa do dovŕšenia 11. roku veku, ak dieťaťu bola nariadená karanténa alebo izolácia, alebo predškolské zariadenie alebo škola, ktorú dieťa navštevuje boli uzavreté z dôvodu nariadenia karantény alebo ak zaria denie sociálnych služieb, v ktorom sa dieťaťu poskytuje sta rostlivosť, bolo uzavreté z dôvodu karantény. Zamestnanec, ktorý je uznaný za dočasne práceneschopné ho z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolá cie, má nárok na nemocenské vo výške 55 % denného vyme riavacieho základu, ktorým je hrubá mzda zamestnanca. Na nemocenské vo výške 55 % svojej hrubej mzdy má za mestnanec nárok od prvého dňa nariadenej karantény alebo izolácie.(Doteraz mal zamestnanec nárok na nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne až od 11. dňa práceneschop nosti.) V prípade zamestnancov školy ide o prekážku v práci na stra ne zamestnávateľa. Napriek tomu si znovu môžu dohodnúť home office. 2.3 STRATA ZAMESTNANIA V prípade straty zamestnania vzniká za predpokladu splnenia zákonných podmienok poistencovi(zamestnancovi) nárok na dávku v nezamestnanosti. Podľa§ 104 zákona o sociál nom poistení poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evi dencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. Výška dávky v neza mestnanosti podľa§ 108 zákona o sociálnom poistení je 50 % denného vymeriavacieho základu, teda približne 50 % z predchádzajúceho dosahovaného hrubého príjmu poisten ca(zamestnanca). Podporné obdobie v nezamestnanosti podľa§ 105 zákona o sociálnom poistení je šesť mesiacov. Z hľadiska možnej podpory zo strany štátu je v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v rámci aktívnych opatrení na trhu práce§54 projekty a programy. Môže ísť o národné projekty, ktoré schvaľuje ministerstvo a realizuje ústredie alebo úrad. Projekty a programy sú financované zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu a spolufinancované zo štátneho rozpočtu alebo sú financované zo štátneho rozpoč tu, alebo z iných zdrojov. 5

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG – KORONAKRÍZA A ODBORY NA SLOVENSKU 2.4 POTENCIÁLNE SITUÁCIE U ZAMESTNÁVATEĽA 1. Prekážka v práci na strane zamestnanca v zmysle§141 ods. 1 ZP z dôvodu, že mu je nariadená karanténa. Ná hrada príjmu za prvých desať dní od zamestnávateľa a od 11 dňa dávka od Sociálnej poisťovne. Nemožno však vylúčiť home office. Po 27. 3. 2020 bola zavedená tzv.„karanténna PN“. 2. Prekážka v práci na strane zamestnanca z dôvodu sta rostlivosti o dieťa v zmysle§141 ods. 1 ZP z dôvodu uzavretia predškolského a školského zariadenia. Dávka od Sociálnej poisťovne(ošetrovné 10 dní – v súčasnosti až 14 dní). Nemožno však vylúčiť home office. Po 27. 3. 2020 bolo zavedené tzv.„karanténne ošetrovné“. 3. Prekážka v práci na strane zamestnávateľa v zmysle §142 ods. 1 ZP prestoj. Ak zamestnanec nemôže vyko návať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený po ruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami(prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Ne možno vylúčiť prestoje napr. z dôvodu prerušenia alebo obmedzenia dodávky surovín pre výrobné podniky apod. V tomto prípade povaha výkonu práce pravdepodobne neumožní home office. 2. 4. 2020 parlament schválil niekoľko zmien v Zákonníku práce. v súvislosti s mimoriadnou situáciou, núdzovým stavom alebo výnimočným stavom a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní. Uvedené zmeny by mali platiť počas definovaného obdobia. Zmeny sa týkajú napr. práce z domu, skrátenia lehoty, počas ktorej má zamestnávateľ povinnosť ozná miť zamestnancovi rozvrhnutie pracovného času, čer pania dovolenky. 4. Podľa§141 ods. 3 ZP dôležité osobné prekážky v práci, zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pracov né voľno na žiadosť zamestnanca bez náhrady mzdy (neplatené voľno). V praxi nepredpokladáme takéto prí pady, ale nemožno to vylúčiť, najmä ak by tým zamest nanci chceli takýmto spôsobom zabrániť zániku za mestnávateľa. Ale aj v takýchto výnimočných prípadoch to je asi realizovateľné len z krátkodobého hľadiska, aby neohrozili svoju ekonomickú situáciu. 5. Podľa§141 ods. 3 ZP zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje. Realizovateľné tiež iba z krátkodobého hľadiska. Ťažko si možno predstaviť od pracovanie pracovného fondu napr. za 2 mesiace, tak, aby boli zároveň dodržané relevantné ustanovenia ZP o odpočinku medzi zmenami, dĺžke pracovnej zmeny atď. 6. Prekážka v práci na strane zamestnávateľa v zmysle §142 ods. 3 ZP. Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2§142 ZP, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Napr. ak štátne orgány z dôvodu pandémie rozhodli o zrušení alebo obmedzení činnosti rôznych prevádzok. 7. Prekážka v práci na strane zamestnávateľa v zmysle §142 ods. 4 ZP. Ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzko vé dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamest nancovi prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na stra ne zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Dohodu podľa prvej vety nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Tu je jednoznačne potrebná písomná dohoda so zástupcami zamestnancov. Týka sa to iba tých zamestnávateľov, u ktorých pôsobia zástupcovia zamestnancov. 8. Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z vážnych prevádzkových dôvodov, môže zamestnávateľ postupo vať podľa§ 87a. Konto pracovného času je spôsob ne rovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť len kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov. Dohoda o zavedení konta pracovného času musí byť písom ná. Dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestná vateľa. V kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov sa musí dohodnúť vyrovná vacie obdobie konta pracovného času, v ktorom sa vyrovná rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracov ným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca; vyrovnávacie obdobie nesmie byť dlhšie ako 30 mesiacov. 9. Čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas. Rozsah nadčasov je obmedzený, takže náhradné voľno„vykry je“ iba malú časť pracovného času. 10. Dohoda o výkone práce z domu použitým elektronic kých prostriedkov komunikácie tam, kde to povaha práce dovoľuje. 11. V prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa v zmysle§21 ZP„Ak sa zamestnávateľ stane platobne neschopným a nemôže uspokojiť nároky zamestnancov z pracovnoprávnych vzťahov, tieto nároky sa uspokoja dávkou garančného poistenia podľa osobitného predpisu“. V prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa si zamestnanec môže uplatniť nárok na dávku garanč ného poistenia zo systému sociálneho poistenia. Podmienky nároku na dávku garančného poistenia upravuje§ 102 zákona o sociálnom poistení. O nároku na dávku garančného poistenia rozhoduje Sociálna po isťovňa, ktorú túto dávku aj vypláca. 6

VÝCHODISKOVÝ LEGISLATÍVNY RÁMEC NA SLOVENSKU A KORONAVÍRUS Z garančného poistenia sa uspokojujú nároky zamestnanca, ktorými sú –– nárok na náhradu mzdy a náhradu za čas pracovnej poho tovosti, –– nárok na príjem plynúci členovi družstva, nárok na odme nu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, –– nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v prá ci, –– nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci rok, –– nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru, –– nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skočení pracovné ho pomeru,- nároky cestovných, sťahovacích a iných vý davkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností, –– nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, –– nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschop nosti zamestnanca, –– súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde vrátane trov právneho zastúpenia. Výšku dávky garančného poistenia upravuje§103 zákona o sociálnom poistení. Výška uvedenej dávky sa poistencovi poskytne v sume príslušného nároku zníženého o poistné na zdravotné poistenie, povinné sociálne poistenie ako aj na preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkč ných pôžitkov, vypočítaných podľa podmienok platných v ka lendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi vznikol predmetný nárok. Dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov. Výška dávky môže byť najviac v sume trojnásobku určeného vymeriavacieho základu(v zá sade je to jedna dvanástina všeobecného vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti za mestnávateľa). 7

OPATRENIA NA BOJ S VÍRUSOM: PRÍSTUP ODBOROV 3 OPATRENIA NA BOJ S VÍRUSOM: PRÍSTUP ODBOROV V prvej etape boja proti šíreniu vírusu COVID-19 sa odbory na Slovensku sústredili na sociálny dialóg na bipartitnej úrov ni(podnikovej, sektorovej), kedy sa v komunikácii so zamest návateľmi snažili nastaviť a garantovať čo najvyššiu mieru ochrany a bezpečnosti zamestnancov na jednotlivých praco viskách a v jednotlivých odvetviach. Zástupcovia zamestnan cov konali u mnohých zamestnávateľov najmä na úseku hy gieny, navrhovali opatrenia na ochranu zamestnancov, aby zabránili šíreniu vírusu, prípadne zmierneniu jeho následkov. Taktiež poskytovali nepretržitý prísun informácií pre svoju členskú základňu, či už vo všeobecnej rovine, ale so špecifika mi prítomnými v jednotlivých odvetviach. Daný prístup sa za meriaval aj na poradenstvo, nová situácia priniesla množstvo nečakaných momentov, ktoré bolo potrebné riešiť aj na úrov ni pracovno-právnej a legislatívnej. Vyjednávanie sa sústredi lo hlavne na využitie možnosti zníženia náhrady mzdy za mestnanca počas prekážky v práci na strane zamestnávateľa zo zákonom daných 100% na 60% a viac výmenou za ga ranciu zamestnanosti u dotknutého zamestnávateľa. Odbory sa však dožadovali aj participácie na prijímaní opat rení na boj proti vírusu na centrálnej úrovni, a to jednak v Ústrednom krízovom štábe SR, ako aj cez tripartitné roko vania cielené na ekonomický a sociálny dosah koronakrízy. Zástupcovia KOZ SR vyzývali opakovane na stretnutie s vedením vlády, ako aj na zvolanie rokovania Hospodárskej a soci álnej rady SR(tripartity). Na rozdiel od mnohých európskych krajín, vláda neprizvala na žiadne z rokovaní zástupcov za mestnancov. Odbory žiadali zapojenie sociálnych part nerov na všetkých úrovniach do hľadania riešení. Diskusie a rokovania s vládou prebiehali len za účasti podnikateľov a zamestnávateľov a s vylúčením zamestnancov a ich zástupcov. Tieto dni vystihovalo heslo ,,O nás bez nás“, čím nová vláda opomenula v ťažkých časoch tú najdôležitej šiu skupinu nielen na trhu práce, ale aj pri vytváraní hodnôt. Participácia reprezentácie tých najväčších ekonomicky čin ných skupín, čiže zamestnancov a zamestnávateľov, na spo luvytváraní politiky, prijímaní opatrení a spolurozhodovaní zvyšuje mieru akceptácie a legitimity prijatých opatrení v eko nomickom a sociálnom kontexte, ale prináša aj bremeno spoluzodpovednosti všetkých zúčastnených. 8

OPATRENIA NA RIEŠENIE EKONOMICKÝCH A SOCIÁLNYCH DOSAHOV: PRÍSTUP ODBOROV 4 OPATRENIA NA RIEŠENIE EKONOMICKÝCH A SOCIÁLNYCH DOSAHOV: PRÍSTUP ODBOROV V súvislosti s navrhovaním a prijímaním opatrení na eliminá ciu negatívnych ekonomických a sociálnych dosahov odbory na Slovensku zvolili dva prístupy. Prvý spočíval v analyzovaní opatrení, ktoré priebežne navrhovali sociálni partneri, a to zamestnávatelia a vláda. Druhý sa sústredil na komunikáciu zásadných požiadaviek zástupcov zamestnancov. 16.3.2020(vtedajší) minister financií Ladislav Kamenický a minister hospodárstva Peter Žiga za účasti Richarda Sulíka (nastupujúci minister hospodárstva) predstavili návrh opatre ní, ktoré mali zmierniť ekonomické a finančné dopady koro navírusu na podnikateľov, firmy, zamestnávateľov a daňovní kov. Prezentované opatrenia boli navrhnuté a prerokované so zamestnávateľskými združeniami a asociáciami bez účasti zástupcov zamestnancov. Z prezentovaných 13 opatrení možno niektoré optikou odborov vnímať ako účinné, cielené, adresné, krátkodobé a rýchle, orientované bezprostredne na udržanie likvidity firiem a na odvrátenie negatívnych eko nomických dopadov pandémie. Medzi tieto možno zaradiť odklady splátok úverov a hypotekárnych úverov, zabezpečenie krátkodobých zvýhodnených úverov pre podniky vo vybraných sektoroch a podpora investovania; odklad podania a lehoty na zaplatenie daňových priznaní a DPH, odpustenie pokút; odklad sociálnych a zdravotných odvodov SZČO; oslobodenie výplat vyplatených zamestnancom od sociálnych, zdravotných odvodov a dane z príjmu; radikálne zjednoduše nie podmienok na poskytovanie príspevku na udržanie pra covného miesta aj pre malé podniky a živnostníkov; zmeny v podmienkach OČR a predĺženie lehoty na zaplatenie colné ho dlhu 30- 40 dní. Niektoré opatrenia sú však vo vzťahu k bezprostrednosti a adresnosti otázne. Ich efekt by bolo možné vnímať až s odstupom času, a preto je ich obsah a pozitívny dosah na riešenie aktuálnej krízy minimálne diskutabilný. Medzi tieto návrhy možno zaradiť zmeny v odpisoch; úpravu možností odpisu daňovej straty; na vymedzené obdobie financovanie nákladov na podporované technológie výro by elektriny zo štátneho rozpočtu; neukladanie pokút podnikateľským subjektom, ak nemôžu včas splniť napr. verejnú zákazku a obmedziť výkon kontrolnej činnosti podnikov a podnikateľov. Následne 26. marca 2020 zástupcovia zamestnávateľov opätovne rokovali s ministrom hospodárstva a podpredsedom vlády Richardom Sulíkom o niekoľkých desiatkach opatrení. Tieto neboli verejne prezentované, ale ich obsah bol známy. Mnohé z nich vyvolávajú na strane odborov značné znepokojenie, keďže predstavujú obmedzenie práv zamestnancov a odborov na pracovisku(a sú súčasťou tzv. „Podnikateľského kilečka“, ktoré tvorilo predvolebný program politickej strany Sloboda a Solidarita, ktorá je zá stancom neoliberálnych ekonomických ideí a politiky„menej štátu“). Z pohľadu odborov nejde o opatrenia, ktoré by efektívne a bezprostredne riešili krízovú situáciu, ale o dlhodobú snahu niektorých zástupcov súčasnej politic kej reprezentácie a zamestnávateľov eliminovať prá va zamestnancov a pôsobnosť odborov. 29. marca 2020 vláda Igora Matoviča predstavila sedem opatrení pod názvom„Prvá pomoc“ 4 . Vo všeobecnosti mož no skonštatovať, že„záchranné koleso“ bolo hodené na po slednú chvíľu. Vláda SR týždeň rozhodovala o opatreniach na pomoc zamestnancom, živnostníkom a firmám. Na prvý pohľad sa navrhované opatrenia zdajú byť adresné a zamera né na udržanie zamestnanosti. Po dôkladnej analýze však prezentované opatrenia generujú množstvo otázok a nejas ností, ktoré budú vyžadovať klarifikáciu pri následnom legis latívnom procese. Optikou zástupcov zamestnancov ich mož no považovať za nejasné, nie dostatočne efektívne, rýchle a účinné, nepružné, s výraznými limitmi 5 , ktoré zužujú okruh oprávnených prijímateľov, a administratívne náročné. Kriticky sa k„prvej pomoci“ postavili aj zamestnávatelia, ktorí žiadali pomoc veľkým zamestnávateľom a podnikom, kde je najvyš šia koncentrácia zamestnanosti na Slovensku. Zástupcovia zamestnancov vo všeobecnosti požadujú plošnú, rýchlu, efektívnu a administratívne nenáročnú pomoc bez komplikovaných kritérií, ktoré diskvalifikujú z podpory časť krízou do tknutých subjektov. Bezprecedentný krok vláda učinila 4 1. Štát preplatí 80 percent platu zamestnanca firmám, ktorých pre vádzky sú povinne uzavreté. 2. Príspevky pre SZČO a zamestnancov podľa poklesu tržieb. 3. Poskytnutie bankových záruk vo výške 500 miliónov eur mesačne. 4. Pre zamestnancov v karanténe a rodičov na OČR bude hradených po celú dobu 55 percent z ich hrubej mzdy. 5. Odklad platby odvodov za zamestnávateľa pri poklese tržieb o viac ako 40 percent. 6. Odklad preddavkov dane z príjmu pri poklese tržieb o viac ako 40 percent. 7. Možnosť započítania si doteraz neu platnenej straty od roku 2014 vrátane. 5 Schéma štátnej pomoci de minimis, ktorej výška je nastavená na max. 200 tisíc eur mesačne na jedného prijímateľa s počtom za mestnancov do 250. 9

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG – KORONAKRÍZA A ODBORY NA SLOVENSKU v momente, kedy prijala zmeny v Zákonníku práce 6 bez komunikácie a konzultácie s odbormi. Po okamžitej reakcii zo strany KOZ SR 7 vláda stiahla sporné ustanovenia a vyhovela požiadavke zástupcov zamestnancov. To zároveň vyvolalo zo strany ministra práce Milana Krajniaka prísľub ďal ších rokovaní o sociálnych opatreniach s odbormi, ako aj zvo lanie tripartity. 3. apríla 2020 vláda premiéra Igora Matoviča predstavila ďal šie tri ekonomické opatrenia pod názvom„Druhá pomoc občanom, firmám a SZČO“, ktoré vzišli z rokovania so Sloven skou bankovou asociáciou. Tie obsahovali odklad splátok úverov až do deväť mesiacov pre občanov; odklad splátok úverov až do deväť mesiacov pre SZČO, malé a stredné pod niky, čiže tzv. splátkové moratórium; a zvyšovanie rámca bezkontaktných platieb z 20 eur na 50 eur. Prvé dve opatrenia umožnia udržať likviditu zamestnancov, živnostníkov a malých a stredných zamestnávateľov v čase krízy a odložiť splátky na obdobie, kedy budú mať finančné prostriedky k dispozícii. Takúto požiadavku komunikovali aj odbory, pri čom požadovali aj zvýhodnené úročenie, prípadne minimali záciu úrokových sadzieb najmä pre fyzické osoby. Je však potrebné upozorniť, že ide o odloženie splátok, čiže v budúc nosti bude potrebné ich doplatiť, čo môže následne zname nať predĺženie doby splácania úveru(pokiaľ je to v konkrét nom prípade možné) alebo zvýšenie splátok úverov. Každé opatrenie, ktoré v súčasnosti ponúkne udržanie likvidity, bu de potrebné v budúcnosti splatiť, čo môže do budúcna pre dĺžiť nepriaznivú finančnú situáciu dotknutého subjektu. Podľa presvedčenia odborov na Slovensku v krízovej situácii musí štát prevziať zodpovednosť za mzdy a pla ty pracujúcich a prijať balíček finančných a sociálnych nástrojov na zachovanie zamestnanosti, prípadne na zamedzenie očakávaného nárastu nezamestnanos ti. Pomoc by mala smerovať zamestnancom a obyvateľstvu, nie len podnikateľom. Zdá sa, že vláda svoje prvé opatrenia ekonomickej a sociálnej pomoci vskutku orientovala na za mestnancov, živnostníkov a malé a stredné podniky. Na druhej strane sa ozývajú znepokojené hlasy veľkých za mestnávateľov(a ich zamestnancov), že vláda pre nich nemá riešenia. Riešením nie sú desiatky až stovky malých opatrení, ale balík niekoľkých veľkých sprevádzaný silnou finančnou injekciou. Ako doplňujúci produkt môžu byť vylepšené a na súčasnú situáciu prispôsobené už existujúce nástroje so zadefinovanou adresnosťou a kritériami. Opatrenia nesmú byť cielené na zachovanie ziskov, ale na prekonanie krízovej situácie a vykrytie nevyhnutných nákladov s cieľom ochrániť najzraniteľnejších. 6 Najviac sporné ustanovenie, podľa ktorého by si zamestnanec musel odpracovať do 400 hodín navyše v priebehu 12 mesiacov, ak by mu to zamestnávateľ nariadil z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a nemohol zamestnancovi prideľovať prácu a poskytoval mu náhradu mzdy. Tieto hodiny by sa nezapočítavali do pracovného fondu zamestnanca. 7 Masívna medializácia, zaslanie odborného stanoviska ministrovi práce, komunikácia s poslancami opozičnej strany SMER – SD a ich zastúpení vo výbore NR SR pre sociálne veci vyvolali stretnutie ministra práce s vedením KOZ SR a dohodu na stiahnutí sporných bodov, ako aj prísľub zvolania tripartity a komunikácie o ďalších sociálnych opatreniach. Konfederácia odborových zväzov SR komunikovala v súvislosti s prijímaním opatrení na elimináciu ekonomických dopa dov šírenia nákazy COVID-19 na hospodárstvo Slovenska najmä svoju prioritnú požiadavku, aby boli prijímané také opatrenia, ktoré sú primárne cielené na ochranu pracovných miest, zaistenie miezd a platov a zachovanie kúpnej sily oby vateľstva. Odporúčala v súčinnosti s ďalšími členskými kraji nami EÚ prijímať hospodárske a fiškálne nástroje, ktoré za medzia tomu, že sa súčasná núdzová situácia zmení na celosvetovú recesiu s katastrofickými dôsledkami pre pra covníkov a ich rodiny. Cez prijaté opatrenia by mala byť pod porovaná spotreba a opätovné naštartovanie ekonomiky, čo je možné len prostredníctvom udržania zamestnanosti a udr žania príjmov zamestnancov a pracujúcich a to sa prejaví aj v podpore živnostníkov a služieb. Podmienkou prijatia akého koľvek opatrenia orientovaného na pomoc podnikateľským subjektom, firmám a zamestnávateľom musí byť ochrana zamestnancov, garancia ich príjmov a udržanie pracovných miest. Musia mať krátkodobý charakter s presným termínom účinnosti a dĺžky platnosti, musia byť adresné a cielené na dotknuté subjekty. Je taktiež neprípustné, aby zamestná vatelia pod rúškom súčasnej krízovej situácie pretláčali svoje návrhy, ktoré sa usilujú presadiť už dlhodobo a ktoré bez prostredne nesúvisia so sanáciou negatívnych dopadov šíre nia koronavírusu na podnikateľské a zamestnanecké prostredie. Odbory odporúčali aj opatrenia smerujúce k odloženiu splátok úverov a hypoték jednotlivcov, živnostníkov a malých podnikateľov, ako aj ich nižšie alebo až nulové úročenie. Na vrhujú doplniť opatrenia o kvantitatívne uvoľnenie alebo zní ženie úrokových sadzieb na minimá(0 % a nižšie), poskyto vanie preklenovacích úverov za nízke úrokové sadzby, úvery na udržanie pracovných miest a krátkodobo upraviť pod mienky povoleného prečerpania na bankových produktoch. Tak isto podporujú opatrenia na odklad platenia daní a odvo dov pre zamestnancov, živnostníkov a krízou postihnuté pod nikateľské subjekty. Ako alternatívne riešenie môže byť akti vovanie opatrenia na princípe odvodovej odpočítateľnej položky. Takéto opatrenie by pomohlo znižovať náklady za mestnávateľov na daňovo-odvodové zaťaženie práce, oslo bodili by sa najmä najnižšie mzdy a nešlo by o generálne zní ženie. Každé oslobodenie by malo mať určený strop a podmienky, na koho sa uplatňuje a za akých okolností, ale vzhľadom na urgentnosť prijímania riešení je vhodné kritériá a administráciu nastavovať ex post. Do realizácie opatrenia musí byť vnesený princíp progresivity a musí byť podmienená udržaním pracovných miest. Ďalej odbory opakovanie na vrhujú legislatívne ukotvenie a aktivovanie nemecké ho modelu„kurzarbeit“, ktorý pomôže zamestnancom kompenzáciou možnej ušlej mzdy zo strany štátu, zamestná vateľom udržať zamestnanosť a predísť možnému krachu, a štátu eliminovať negatívne dopady(nielen) na verejné fi nancie v dôsledku zvýšenej nezamestnanosti či obmedzenia ekonomickej činnosti firiem. Tento nástroj v súčasnosti akti vujú mnohé európske krajiny, aby pomohli zamestnancom a zároveň udržali zamestnanosť a existenciu firiem. 10

ZHRNUTIE 5 ZHRNUTIE Odbory na Slovensku sa v prvých dňoch od prepuknutia koronakrízy sústredili na garanciu a pomoc zamestnancom priamo na pracovisku alebo v dotknutom sektore v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, zabezpečenia ochranných a dezinfekčných prostriedkov, na disemináciu informácií o novej situácii a poskytovanie pracovno-právneho pora denstva. Na vrcholovej(národnej, centrálnej) úrovni sa zá stupcovia zamestnancov dožadovali zvolania mimoriadnej tripartity, ktorá by sa stala platformou na prerokovávanie ekonomických a sociálnych opatrení na elimináciu negatívnych dosahov koronakrízy. 8 Odbory komunikovali svoj vlastný pohľad na pripravované alebo prijímané opatrenia zo strany vlády spolu s vlastnými elementárnymi požiadav kami, ktoré sa sústredili najmä na zachovanie zamestna nosti a príjmov väčšiny pracujúcich. Kvôli tomu, že všetky opatrenia boli prijímané ako vládne návrhy v tzv. skráte nom legislatívnom konaní, čiže bez možnosti pripomienko vania odbornou verejnosťou a bez prerokovania na pôde tripartity, odbory využili najmä nástroje marketingovej ko munikácie na prezentáciu svojich požiadaviek, postojov a stanovísk smerom k verejnosti a sociálnym partnerom. Tie možno zhrnúť do niekoľkých bodov: –– zapojenie sociálnych partnerov na všetkých úrovniach do hľadania riešení a zvolanie rokovanie HSR –– prijímanie univerzálnych, plošných, efektívnych, rých lych opatrení s nízkou administratívnou záťažou, prí padne jej presunom až po kríze(napr.„helikoptérové peniaze“) tak, aby bola pozitívne zasiahnutá čo naj väčšia časť pracujúcich –– legislatívne ukotvenie tzv. kurzarbeit –– podmienenosť dotácií/príspevkov/podpory preukáza teľným udržaním pracovných miest(záväzok prijíma teľa pomoci) –– kvantitatívne uvoľňovanie alebo zníženie úrokových sadzieb na minimá(0 % a nižšie), poskytovanie pre klenovacích úverov za nízke úrokové sadzby, úvery na udržanie pracovných miest a prípadná krátkodobá úprava podmienok povoleného prečerpania na bankových produktoch, najmä odklad splatenia a zníže nie úrokov. Ústretovú úrokovú politiku dohodnúť aj smerom k fyzickým osobám pri platení hypoték, spotrebných úverov a pod.(odklad splátok, nižšie úrokové sadzby a pod.) –– výhodné pôžičky od štátu pre fyzické osoby a SZČO –– zapojenie„eurovalu“ do riešenia situácie a zmeny v čerpaniach EŠIF –– predĺženie doby čerpania dávky v nezamestnanosti –– odmietnutie prijímania opatrení, ktoré neriešia aktu álnu vzniknutú situáciu, ako napríklad„podnikateľské kilečko“ a ďalšie opatrenia, ktoré zdanlivo odľahčujú podnikateľské prostredie, ale reálne ich účinnosť vo vzniknutej situácií nenastane. Pri prijímaní takýchto opatrení tieto prejsť celým štandardným legislatívnym procesom, vrátane tripartity, aby boli prijímané kon senzom po odbornej diskusii –– odmietnutie zásahov do práv zamestnancov a odborov garantovaných napr. Zákonníkom práce. 8 V čase písania tohto príspevku zástupcovia zamestnancov dostali prísľub stretnutia s predsedom Vlády SR Igorom Matovičom, ako aj zvolania mimoriadneho rokovania tripartity. 11

FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG – KORONAKRÍZA A ODBORY NA SLOVENSKU 12

IMPRESSUM O AUTOROVI IMPRESSUM PhDr. Monika Uhlerová, PhD. je od roku 2016 je vicepre zidentkou Konfederácie odborových zväzov, zároveň je pod predsedníčkou Hospodárskej a sociálnej rady SR. Absolvovala štúdium politológie na Fakulte politických vied a medzinárod ných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a v ro ku 2009 ukončila doktorandské štúdium v odbore teória po litiky na Katedre politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Friedrich-Ebert-Stiftung e.V., zastúpenie v Slovenskej republike Maróthyho 6| 811 06 Bratislava www.fes.sk Za publikáciu zodpovedá: JUDr. Zuzana Homer, LL.M Grafika a tlač: pressitech Objednávky: fes@fes.sk Komerčné využitie publikácií vydaných Friedrich-Ebert-Stiftung(FES) nie je povolené bez písomného súhlasu od FES. UHLEROVÁ, Monika: Koronakríza a odbory na Slovensku. Vybrané sociálne a ekonomické súvislosti koronakrízy optikou odborov. 1. vyd. Bratislava, Friedrich-Ebert-Stiftung e.V.- zastúpenie v Slovenskej republike, 2020. O VYDAVATEĽOVI Friedrich-Ebert-Stiftung(FES) je najstaršou politickou nadá ciou Nemecka. Pomenovaná je po Friedrichovi Ebertovi, pr vom demokraticky zvolenom ríšskom prezidentovi. Ako na dácia blízka politickej strane zameriavame svoju činnosť na hodnoty sociálnej demokracie, slobodu, spravodlivosť a solidaritu. Ako všeobecne prospešná inštitúcia pôsobíme nezávisle a v našom záujme je podporovať pluralistický spo ločenský dialóg k politickým výzvam súčasnosti. Bližšie informácie k našej činnosti ako aj k aktuálnym projektom sa dozviete na našej webovej stránke www.fes.sk Názory vyjadrené v danej publikácii nemusia nevyhnutne vyjadrovať stanovisko Friedrich Ebert Stiftung. ISBN 978-80-89149-78-0 (brožované) 978-80-89149-79-7 (online)

KORONAKRÍZA A ODBORY NA SLOVENSKU Vybrané sociálne a ekonomické súvislosti koronakrízy optikou odborov