Slovensko Koniec verejnosti? Ako technológie ohrozujú demokraciu ROBERT ŽANONY Október 2018 n  Informačné technológie posúvajú svet závratným tempom dopredu, ich vplyv na verejnú diskusiu, jej kvalitu a demokratický charakter je však presne opačný, zniču júci. To v sebe nesie hrozbu pre demokraciu aj spoločnosť ako takú. Obsah a kvalita verejnej diskusie rozhodujú o tom, či je spoločnosť schopná sústrediť svoju pozor nosť na to, čo je pre jej napredovanie, resp. prežitie podstatné, a či je schopná nachádzať zhodu pri riešeniach. n  Riziká aj reálne škody, ktoré pre demokratický diskurz prinášajú moderné informačné a komunikačné platformy, sú zásadnejšie ako v minulosti. Prvýkrát je na základe ob rovského množstva dát o našom správaní v online priestore, vďaka algoritmom, na základe týchto dát tvorených a za pomoci umelej inteligencie sa optimalizujúcich s cieľom usmernenia našej pozornosti, a vďaka presunu našich informačných a so ciálnych návykov na digitálne platformy, umožnené vysoko personalizované cielené, komerčné či politické oslovovanie, ak chceme, ovládanie. Dôsledky sú plazivé, sčasti kritické, miestami fatálne. n  Nový informačný svet, ktorý mal aj vďaka moderným technológiám priniesť vyššiu mieru poznania, porozumenia a emancipácie človeka, sa vyznačuje skôr infor mačným chaosom, anarchiou a rastúcou polarizáciou, pred ktorými sa v informač nom zneistení alebo vo vlastnom utvrdení čoraz viac zatvárame do vlastných predsu dkov. Ozajstné precitnutie však príde, keď zistíme, že umelá inteligencia a algoritmy by zvládli reprezentatívnu demokraciu lepšie ako ľudia. Tým sa to totiž dnes nedarí najlepšie.

Slovensko ROBERT ŽANONY | KONIEC VEREJNOSTI? OBSAH 1. Technologizácia verejnej debaty – spätný pohľad 3 2. Za etiku digitálnej„ekonomiky 3 3. Ako sme si veľkého brata strčili do vrecka 4 4. Sociálne siete – najhorší z možných informačných 4 4.1. Návykovosť, závislosť a poruchy koncentrácie 5 4.2. Falošné správy 6 4.3. Názorové bubliny a polarizácia 6 4.4. Negativizmus, agresivita, radikalizácia 6 4.5. Automatizovaná manipulácia verejnej mienky a nedôvera 7 4.6. Informačný chaos 7 4.7. Subjektívne skreslená zverejnená mienka 7 4.8. Útok na kvalitu spravodajstva 8 4.9. Škodlivosť bez zodpovednosti 8 4.10. Škodlivá rýchlosť informácie 8 4.11. Falošné správy druhej generácie 9 5. Namiesto emancipácie informačná anarchia 9 6. Viac konkurujúcich príbehov, viac alternatívnej pravdy 10 7. Konkurencia technologicky zdatných autokratov 11 8. Nie fakty, ale príbeh je 11 9. Silicon Valley – hrobár demokracie? 12 10. Namiesto polis algoritmizovaná 12  13

ROBERT ŽANONY | KONIEC VEREJNOSTI? Slovensko 1. Technologizácia verejnej debaty – spätný pohľad V roku 1996 zaviedol B. J. Fogg, prominentný be haviorálny vedec Stanfordovej univerzity, do aka demického slovníka pojem„captology“ pre výskum počítačov ako nástrojov ovplyvňovania ľudského myslenia a konania – disciplínu, podľa ktorej sú dnes vyvíjané a tvorené digitálne online techno lógie, na ktorých sa v čoraz väčšej miere odohrá va náš život. V roku 2005 priniesol komik Steven Colbert do obehu pojem„truthiness“: pocit pravdi vosti, často dôležitejší ako pravda, ktorý pochádza „z brucha“, teda nie nevyhnutne z faktov. Niekde do tohto obdobia sa datuje aj anekdota o americ kej obchodnej sieti Target, do ktorej sa prišiel otec stredoškoláčky sťažovať, prečo jej posielajú kupó ny na novorodenecké produkty. Ešte nevedel, čo už vedela obchodná sieť, že jej nákupné a informačné správanie vykazovalo vysokú zhodu so správaním tehotných zákazníčok. V roku 2010 napísal ame rický komunikačný poradca M. Maslansky v úvode svojej knihy Jazyk dôvery konštatovanie:„Jedno ducho povedané, dôvera je mŕtva.“ 1 Niekedy okolo tohto roku odovzdali v prezidentských volebných kampaniach v USA dovtedajší mediálni guruovia taktovku do rúk dátovým analytikom. Najmä vďa ka hĺbkovému využitiu dát o správaní a preferen ciách voličov obhájil Barack Obama v roku 2012 svoj post. V roku 2011 definoval Eli Pariser pojem „filter bubbles“, informačné bubliny, do ktorých nás dostávajú sociálne médiá. V roku 2013 založil programátor a dizajnér technológií Tristan Harris, označovaný za„to najbližšie k svedomiu, čím dis ponuje Silicon Valley“, iniciatívu„Čas dobre stráve ný“ ako platformu proti kríze digitálnej pozornosti a ďalším negatívnym vplyvom nových informač ných a komunikačných platforiem. V tom istom roku vydal nemecký filozof kórejského pôvodu Byung-Chul Han útlu knižku Digitálna racionalita a koniec komunikatívneho konania so záverom o„rozpade komunikatívnej verejnosti“, ktorý údaj ne priniesol presun verejnej debaty do digitálneho priestoru 2 . V roku 2016 prišiel brexit, Trump a„post pravda“ ako slovo roka, v roku 2018 škandál Cam bridge Analytica a definitívne globálne zdesenie 1  Maslansky, 2010: 14 2  Han, 2013: 10 z toho, kam nás spojenie každého s každým vo vir tuálnom svete neobmedzených možností dostalo. 2. Za etiku digitálnej „ekonomiky pozornosti“ Tento voľný výpočet udalostí ostatných niečo viac ako dvadsiatich rokov poukazuje na skutočnosť, že post pravda, informačné bubliny, dátová ma nipulácia, zvýšená agresivita verejnej debaty či prepad dôvery neprišli zo včera na dnes. Skôr ide o logické, komerčnými tlakmi a technologickým pokrokom vynútené štádium informačno-komu nikačného modelu našich spoločností. Jedným z jeho sprievodných javov je aj bezprecedentný prepad reputácie IT brandže. Nie jej pozície na trhu – najväčšia štvorka informačno-technologických gigantov(Google, Apple, Amazon, Facebook) patrí medzi päť najcennejších verejne obchodovaných spoločností na svete s trhovou hodnotou viac ako 3 mld. dolárov. Za ostatné roky im však – prinaj menšom v odbornej diskusii – podľa Eve Smitho vej, strategickej poradkyne týchto firiem, na čele „prischla“ nálepka„BAADD“: priveľkí(too big), pod kopávajúci konkurenčnú súťaž(anti-competitive), vytvárajúci závislosť(addictive) a zničujúci pre demokraciu(destructive to democracy) 3 . Z týchto dôvodov vyrástlo za ostatné roky silné hnutie od poru. Nie však z ulice, ale z prostredia prominent ných rezidentov Silicon Valley, technologických investorov, vývojárov, dizajnérov a programátorov či vysokých manažérov IT brandže. Tristan Harris, bývalý dizajnér Googlu, dnes hlavná tvár hnutia za etiku IT biznisu, upozorňuje, že„prácou týchto firiem je uloviť ľudí a robia to útokom na ich psy chologické slabosti“, Nir Eyal, konzultant techno logických spoločností a autor knihy Závislí. Ako tvoriť návykové produkty, upozorňuje, že„techno lógie, ktoré používame, sa zmenili na nutkanie, ak nie plnohodnotnú závislosť. Presne tak, ako to ich dizajnéri plánovali“.„Všetci sú rozptýlení. Neustá le,“ varuje obdobne Justin Rosenstein, vynálezca facebookového tlačidla„Like“, dnes zamestnaný obavami z dopadu návykových technológií na ko gnitívne schopnosti a mentálne kapacity použí vateľov. Podľa vynálezcu world-wide-webu Tima Bernersa Leeho„systém zlyháva“ a„web môže 3  Smith, 2018: 22 3

Slovensko ROBERT ŽANONY | KONIEC VEREJNOSTI? byť použitý ako zbraň a nemôžeme sa spoliehať na technológiu, že to zastaví“. Chamath Palihapi tiyia, investor, ktorý bol pri zakladaní Facebooku, tvrdí, že toto sociálne médium„trhá na kusy soci álne vlákno, na ktorom funguje spoločnosť“. Roger McNamee, taktiež investor, upozorňuje, že„Face book oslovuje váš jašterí(pozn. primitívny) mo zog – prednostne strach a hnev. A so smartfónmi vás majú každý bdelý moment“. James Williams, niekdajší vývojár metriky reklamného modelu Google, dnes varuje, že„sme si vypestovali návyk permanentného kognitívneho stavu rozhorčenia, zvnútornením dynamiky tohto média“ a označuje digitálne giganty za„najväčšiu, najštandardizova nejšiu a najcentralizovanejšiu formu kontroly ľud skej pozornosti v histórii ľudstva“ 4 . Ďalší z kritikov, Evgeny Morozov, hovorí o„kyberutópii“ a volá po vyňatí dát o našom online správaní z komerčné ho vlastníctva 5 a napokon spomínaná poradky ňa varuje technologické giganty slovami:„Viete, že ste v problémoch, keď vás o morálke poučujú firmy z Wall Streetu.“ 6 V kontexte týchto postojov neprekvapuje pozoruhodná skutočnosť, že deti mnohých najvyšších šéfov svetových IT gigantov sa doma a v školách so smartfónmi, tabletmi, so ciálnymi sieťami a aplikáciami nestretávajú. 3. Ako sme si veľkého brata strčili do vrecka Primárnym terčom útoku sa po škandále Cam bridge Analytica stalo využitie, resp. zneužitie osobných dát na komerčné či politické účely. Ani tu však nehovoríme o fenoméne, ktorý vznikol „predvčerom“. Hĺbkové získavanie, spájanie, resp. korelovanie dát, tzv. data mining, a ich využitie na stimuláciu ľudského myslenia a konania bolo len prirodzeným vývojom„ekonomiky pozornosti“, postavenej na čo najpresnejšom reklamnom oslo vení cieľových skupín, ktoré umožnil technologický pokrok v podobe prepadu nákladov na získavanie, prenos a skladovanie dát. Sociálne médiá len do viedli tento model do dokonalosti, pretože ľudia stratu súkromia radi vymenili za čo najväčší pou 4  Leslie, 2016, Bowles, 2018, Berners-Lee, 2018, Lewis, 2017 5  Morozov, 2012 6  Smith, 2018 žívateľský komfort nových aplikácií.„Strčili sme si veľkého brata do vlastného vrecka,“ 7 ako najnovšie vystihol Joseph Nye. A práve tento posun do vrec ka rozšíril možnosti našej cielenej stimulácie, ak chceme, ovládania, na kvalitatívne doposiaľ nepo znanú úroveň. Prvýkrát je totiž vďaka obrovskému množstvu dát o správaní ľudí v online priestore, kam presúvame čoraz väčšiu časť svojho života, vďaka algoritmom, na základe týchto dát tvore ných a permanentne, za pomoci umelej inteligen cie sa optimalizujúcich s cieľom udržania a cie leného usmernenia našej pozornosti a napokon vďaka presunu našich informačných a sociálnych návykov na tieto nové platformy umožnené vysoko personalizované cielené, komerčné alebo politické oslovovanie, ak chceme, ovládanie. Ako znie jedna z mantier T. Harrisa:„Kto kontroluje menu(pozn. napr. vašu nástenku na Facebooku alebo pora die google odkazov), kontrolujete(vaše) voľby.“ 8 V tomto zmysle Facebook napríklad už roky nasa dzuje pri voľbách po svete tlačidlo zvyšujúce vo lebnú účasť, ktoré sa však zobrazuje len časti pou žívateľov, čo nie je nič iné ako volebná manipulácia. Masové získavanie a využitie dát o našom sprá vaní a preferenciách je teda, samozrejme, vážna vec a je len dobré, že si vyžiadalo odozvu v podo be nových, podstatne tvrdších regulácií a sankcií. Dáta o našom správaní v digitálnom priestore majú dnes cenu zlata, sú„novou ropou“ digitálnej ekonomiky, na ktorej sú vyvíjané najpokrokovej šie produkty a služby na báze umelej inteligencie, teda ekonomiky budúcnosti. Ako uvádza Sarah Spiekermannová z Viedenskej ekonomickej uni verzity, viac ako tisíc firiem, pôsobiacich dnes na trhu zberu dát o našej online aj offline aktivite, je schopných do 36 sekúnd od vstupu človeka do online priestoru zasiahnuť ho cielenými informá ciami či posolstvami, upravenými na základe dát o jeho správaní 9 . 4. Sociálne siete – najhorší z možných informačných zdrojov Problém, o ktorom sa aktuálne v súvislosti s no vými informačno-komunikačnými technológiami 7  Nye, 2018 8  Leslie, 2016 9  Sachs, 2018 4

ROBERT ŽANONY | KONIEC VEREJNOSTI? Slovensko hovorí o niečo menej, pretože je takpovediac pla zivejší ako zneužitie dát, je dosah nových komu nikačných a informačných platforiem na úroveň, obsah a kvalitu verejnej diskusie, na spoločenský diskurz, teda to, čo nás ako spoločnosť drží poko pe. Alebo rozbíja. O negatívnom vplyve sociálnych sietí na verejnú debatu, jej úroveň, formu a obsah existujú medzičasom mnohé empirické zistenia, preto ich v krátkosti zhrňme. 4.1. Návykovosť, závislosť a poruchy koncentrácie Návykovosť je podstatou biznis modelu v pod state každého masového média. Rozdiel pri no vých informačných a komunikačných platfor mách spočíva v tom, ako píše Adam Alter v knihe Neodolateľné o príčinách rozširujúcej sa závislosti od mobilných platforiem, že programátori nových aplikácií realizujú pri ich vývoji tisíce testov na mi liónoch používateľov, aby zistili, aký dizajn, farby, fonty, tlačidlá, zvuky a ďalšie prvky maximalizujú ich„engagement“ 10 , čo je najvyšší cieľ tohto odvet via: maximalizácia času stráveného pri displeji a v aplikácii. V prípade sociálnych sietí typu Facebook, Instagram či Twitter je návykovosť či až závislosť tvorená prostredníctvom opakovaných drobných dávok dopamínu, chemickej látky v mozgu, spô sobujúcej príjemné pocity odmeny, v tomto prípa de sociálneho uznania vo forme„lajkov“, komen tárov či zdieľaní našich statusov. V tomto zmysle sú sociálne médiá tvorené presne podľa zásad návykovosti tovarov a služieb, ktoré pred viac ako 20 rokmi definoval spomínaný B. J. Fogg: mini málna námaha vďaka ich dizajnu a funkcionalite a okamžité a prakticky nevyčerpateľné emocionálne uspokojenie. Preto je nástenka Facebooku alebo Instagram nekonečný, preto Youtube automaticky púšťa ďalšie videá, ktoré nám ukazuje podľa na šich preferencií, preto Netflix automaticky ponúka ďalší diel seriálu, zoznamka Tinder navádza na vy hodnocovanie ďalšej a ďalšej opcie partnera, pros tým pohybom prsta, samozrejme. Náš čas a dáta o našom správaní sú cenou, ktorú platíme. Dôsledkom návykovosti a všadeprítomnosti tých to aplikácií a platforiem cez rozumné mobilné te lefóny je prirodzene pokles schopnosti koncentrá 10  Alter, 2017: 126 cie. Podľa aplikácie nemeckého pôvodu„Menthal“, mapujúcej mobilné správanie viac ako 60-tisíc používateľov, trávime denne na telefónoch dve a pol hodiny, telefonujeme však len 7 minút, nece lú hodinu trávime so sociálnymi sieťami: 35 mi nút s WhatsAppom, 15 minút s Facebookom a 5 minút s Instagramom. Priemerne 88-krát za deň zapneme displej telefónu, v priemere každých 18 minút prerušíme inú činnosť pre mobilnú aktivitu. Iná aplikácia,„Moment“ z USA, namerala svojim používateľom v priemere 3 hodiny na telefóne, až 41% z nich viac ako 3 hodiny denne 11 . Odborné termíny ako„obava niečo zmeškať“ alebo„nomo fóbia“ pre obavu byť istý čas bez telefónu, sú od razom rastúcej závažnosti týchto javov. Ako uvá dzajú neurológ Adam Gazzaley a psychológ Larry D. Rosen v knihe Roztržitá myseľ, výskumy v USA preukazujú, že tri štvrtiny používateľov smartfónov sú„v panike, keď nemôžu okamžite nájsť svoj tele fón, polovica kontroluje ráno telefón ako prvú vec, ešte ležiac v posteli“ 12 . O negatívnom vplyve intenzívneho používania sociálnych sietí na reálny život ľudí existuje me dzičasom mnoho zistení. Jeden z najrozsiah lejších výskumov v tejto oblasti, ktorý meral u 5 208 respondentov počas dvoch rokov a v troch vlnách vplyv používania siete Facebook na de klarovanú psychickú a fyzickú pohodu ľudí a ich spokojnosť so životom, preukázal jasný ne gatívny vplyv Facebooku na tieto kategórie 13 . Ťažkosť odolať pokušeniu permanentného kon taktu s telefónom je vcelku ľahko pochopiteľná. Ako konštatuje zmienený Adam Alter vo svojej knihe,„telefóny sú rušivé už vďaka ich samotnej existencii, aj keď nie sú aktívne. Odvádzajú našu pozornosť, pretože nám pripomínajú svet za hra nicami našej bezprostrednej konverzácie“ 14 . A ako dodáva spomínaný T. Harris, problém nie je slabá vôľa používateľov, ale skutočnosť, že„na druhej strane displeja sedia tisíce ľudí, ktorých prácou je prelomiť samoreguláciu, ktorou disponujete“ 15 . 11  https://menthal.org/, https://inthemoment.io/ 12  Gazzaley, Rosen, 2016: 335 13  Shakya, Christakis, 2017 14  Alter, 2017: 234 15  Alter, 2017: 97 5

Slovensko ROBERT ŽANONY | KONIEC VEREJNOSTI? 4.2. Falošné správy Ako preukázala doposiaľ najrozsiahlejšia štúdia o šírení falošných správ na sociálnych sieťach z dielne MIT 16 , na sieti Twitter, kde výskum prebie hal, sa nepravdivé informácie šíria podstatne rých lejšie – v niektorých prípadoch až 6,5-krát rých lejšie ako pravdivé správy. A pre politické správy tento úkaz platí v ešte väčšej miere ako pre sprá vy z oblasti ekonomiky, vedy, technológií, zábavy i terorizmu. I keď treba pre presnosť uviesť aj sku točnosť, že iné štúdie pripisujú falošným správam výrazne slabší zásah, skutočnosť, že sociálne siete prispeli k rozmachu„fake news“, je nesporný. Fa lošné správy, dezinformácie či konšpirácie, samo zrejme, nie sú v európskej kultúre ničím novým, skôr historickou konštantou. Ich expanzia súčasne súvisí so širšími zlyhaniami nášho spoločenského, konkrétne ekonomicko-politického mocenského modelu. A napokon, označenie„fake news“ alebo „hoax“ je takisto dnes sčasti používané aj ako ďal šia taktika PR. Bez ohľadu na to je však evidentné, že masový presah fenoménu falošných správ do verejnej diskusie priamo súvisí s novými informač nými platformami, ktoré tejto jav dodnes nevedia dôsledne neutralizovať. Negatívne následky rozmachu„fake news“ sa, žiaľ, neprejavujú len podobou, ktorú pozorujeme v na šich zemepisných šírkach, teda eróziou demokra tického diskurzu a dôvery, ale aj podstatne fatálnej šie. V Indii v roku 2017 hoaxy, šírené cez WhatsApp viedli k lynčovaniu a smrteľným útokom, na jar toh to roku sa podobne prejavili falošné správy na Srí Lanke a napokon najbrutálnejšie dôsledky možno sledovať v Mjanmarsku. Cielená, systematická de zinformačná kampaň budhistických extrémistov, šírená sociálnymi sieťami, tu rozpútala vlnu etnic kej nenávisti k menšine moslimských Rohingov. Brutálne vraždy, znásilnenia a mučenie tu OSN klasifikovala ako genocídu a jej vyšetrovateľ v sú vislosti so„zásluhou“ sociálnych sietí na kritickej situácii vyslovil obavu,„že Facebook sa zmenil na beštiu, a nie na to, na čo bol pôvodne plánovaný“ 17 . 4.3. Názorové bubliny a polarizácia 16  Vosoughi, Roy, Aral, 2018 17  Osnos, 2018 Polarizácia verejnej debaty a spoločnosti nie je – ako uvádza aj rozsiahla analýza K. Lischku a Ch. Stöckera pre Bertelsmannovu nadáciu, zhrnujúca výskum vplyvu algoritmov na verejnú diskusiu – výlučným dielom sociálnych médií, ale má hlbšie a širšie korene 18 . Jedným z nich je aj individualizácia života a ňou vyvolané triešte nie informačnej ponuky, teda zásadné zúže nie priestoru spoločne vnímanej reality, ktorý je základným predpokladom funkčného dialógu. Internet 2.0 a sociálne siete však do tohto vývoja, škodlivého pre spoločnosť a demokraciu, vstúpili ako výrazný urýchľovač. Šancu a priestor na raci onálnu výmenu odlišných názorov totiž znižujú zo svojej funkčnej podstaty. Tá je postavená na využí vaní biologickej tendencie ľudí vyhľadávať komu nikáciu, v ktorej si môžu svoje názory potvrdzovať, a nie takú, kde sú ich presvedčenia konfrontované. Cielenou ponukou obsahu, ktorý je v súlade s prefe renciami a názormi používateľa, pretože to – opäť sme pri podstate – predlžuje náš čas strávený pri displeji spolu s tendenciou spájať ľudí s podobný mi názormi a ich vzájomným utvrdzovaním v tom, čomu veria, spôsobujú, že tieto siete uzatvárajú ľudí do informačných a názorových bublín. Tento proces posilňuje tendenciu delenia na„my vs. oni“, v súčasnosti takú evidentnú v našich spoločnos tiach, a znižuje schopnosť porozumenia ľudí s rôz nymi názormi, čo bolo, resp. by malo byť – v duchu učenia J. Habermassa a iných – prvotným cieľom demokratického diskurzu. 4.4. Negativizmus, agresivita, radikalizácia V dôsledku tejto polarizácie sociálne siete podpo rujú negativizmus a agresivitu verejného diskurzu. Ako uvádza zmienená rozsiahla analýza K. Lischku a Ch. Stöckera, viaceré štúdie z prostredia Facebo oku aj Twitteru preukazujú, že viac emotívne a naj mä negatívnymi emóciami nabité správy dosahujú väčšiu virálnosť, a to znamená dlhší čas používa teľov na obrazovke, ako správy menej emotívne a menej negatívne. A prirodzene emotívnejšie a ne gatívnejšie správy evokujú emotívnejšie a negatív nejšie komentáre v diskusiách 19 . Výsledkom je špi rála deštruktívnej diskurzívnej kultúry, ktorá, dá sa 18  Lischka, Stöcker, 2018: 37 19  Lischka, Stöcker, 2017: 29 6

ROBERT ŽANONY | KONIEC VEREJNOSTI? Slovensko predpokladať, má čo-to dočinenia s rastom pro testných nálad našich spoločností a s ich radika lizáciou. 4.5. Automatizovaná manipulácia verejnej mienky a nedôvera Vďaka anonymite a svojej architektúre sú sociál ne médiá v masovom meradle využívané či už na manuálnu alebo automatizovanú manipuláciu ve rejnej mienky falošnými profilmi,„botmi“. Deje sa tak v komerčnej aj politickej oblasti, s dosahmi až do oblasti geopolitiky ako v prípade obvinení rus kých„trolích fariem“ z masového ovplyvňovania volieb prezidenta USA. Softvérom riadené profily, ktoré imitujú reálnych používateľov, dnes využívajú nielen renomované spoločnosti za účelom optima lizácie nákladov na pracovnú silu, ale aj politické a iné nátlakové subjekty ako už takmer nevyhnut ný predpoklad hrubej, plošnej manipulácie. A deje sa to v masovom meradle. Podľa odborníčky na filozofiu umelej inteligencie A. Przegalińskej z MIT pole využívania umelých botov enormne rastie 20 a napriek vyhláseniam prevádzkovateľov týchto platforiem o zničení takého a takého množstva falošných profilov nemôžeme čakať ich zásadnú elimináciu. Napríklad spoločnosť Twitter by totiž podľa štúdie vedcov univerzít Južnej Kalifornie a Indiany ich vymazaním prišla podľa odhadov o 9 až 15%, t. j. potenciálne až o 48 mil. profilov 21 ! A profily sú aktivita na sieti, aktivita sú dáta a dáta sú príjmy. Falošné profily, falošné recenzie, falošní priatelia, falošní„followeri“ teda splývajú v tomto priestore s reálnymi ľuďmi, a tým umelo skresľujú obraz verejnej mienky – čo je napokon zmysel ich exis tencie a nasadenia ako komunikačných zbraní. Obeťou takéhoto množstva„umelej“ a z princípu manipulatívnej aktivity je strata elementárnej dô veryhodnosti komunikačného priestoru ako také ho. A tá je, prirodzene, živnou pôdou pre úpadok významu faktickosti – či vo svete politiky alebo v iných spoločenských oblastiach. Všetko je spo chybniteľné, v prípade potreby je všetko propa ganda a„účelovka“. Výpočet„factcheckerov“, teda kontrolórov pravdivosti informácií a tvrdení z den 20  Przegalińska, 2018: 24 21  Varol, Ferrara, Davis, Menczer, Flammini, 2017: 1 níka Washington Post, podľa ktorých zistení prvý muž USA klame v priemere bezmála 6,5-krát den ne 22 , tento stav a vývoj ilustruje viac ako výstižne. A dôvera, ako je známe, je nielen základom funkč nosti akejkoľvek komunity, spoločnosti, ale – z po hľadu jedinca – nám významne pomáha redukovať komplexnosť sveta okolo nás a získavať psycho logickú istotu v kontakte s ním. Kritický nedosta tok dôvery teda neparalyzuje len funkčnú verejnú debatu, škodí takisto ľuďom a zhoršuje schopnosť nášho spolužitia ako takú. 4.6. Informačný chaos Dizajn„newsfeedu“, teda nástenky sociálnych mé dií, prednostne Facebooku, a forma, akou cez prí spevky používateľ prechádza prstom a pohľadom, výrazne znižuje schopnosť rozlíšiť, čo je článok serióznej redakcie, čo pochybného propagandis tického plátku, čo recesia alebo osobná výpoveď „človeka-milión“. Ich dizajn je totiž temer totožný. Toto splývanie obsahov a informácií podporuje na strane používateľa informačný chaos, dezorien táciu a prispieva ku skreslenej či priamo klamlivej informovanosti. 4.7. Subjektívne skreslená zverejnená mienka Sociálne médiá skresľujú obraz reality ešte o úro veň viac ako tradičné médiá. Ako uvádza citovaná analýza Bertelsmannovej nadácie, existujú em pirické zistenia, podľa ktorých nemalá časť ľudí preberá na svoj profil články bez toho, aby si ich prečítali 23 . Robia to skratkovite a intuitívne, podľa súzvuku titulku so svojím presvedčením, stereo typom. To však znamená, že zverejnená mienka, ktorá bola v minulosti doménou najmä tradičných mediálnych domov s ich kritériami žurnalistickej práce – akokoľvek viac či menej dodržiavanými, je v súčasnosti v oveľa väčšej miere produktom sub jektívnych intuitívnych skratiek a omylov bežných používateľov, ktorý dnes zverejnenú mienku z ne zanedbateľnej časti spolutvoria. 22  www.washingtonpost.com – Fact Checker, 1. jún 2018 23  Lischka, Stöcker, 2017: 28 7

Slovensko ROBERT ŽANONY | KONIEC VEREJNOSTI? 4.8. Útok na kvalitu spravodajstva Vplyv sociálnych médií na spravodajstvo tradič ných médií možno označiť prinajmenšom za kri tický. Google a Facebook sa dostali do pozície, keď dokázali na seba stiahnuť 73% všetkej online re klamy v USA, drvivá väčšina – až 90% prírastku príjmov v tomto segmente reklamy ide do týchto dvoch spoločností 24 . Netvoria však pritom nijaký obsah. Tento absurdný a pre tradičné informačné spravodajské médiá neudržateľný stav, pri ktorom distributér obsahu zarába a jeho tvorca škrtá ná klady, keďže vydavateľstvo kvalitnej žurnalistiky nie je vôbec lacná záležitosť a platby za obsah tieto výpadky dokážu kompenzovať len čiastočne, vedie prirodzene do špirály nižšej kvality obsa hu. Odsávanie reklamných príjmov distributérmi znamená nedostatok kapacity na kvalitnú žurna listickú tvorbu, rast závislosti od PR produktov, podriadenie obsahu kritériám virálnosti na sieťach, ktoré nieže začínajú dominovať trhu, ale – obrazne povedané – stávajú sa trhom samotným. Tento vývoj dobre ilustruje príklad, ktorý vo svojej knihe opisuje pionier internetu a súčasný vedúci stratég výskumu a vývoja Microsoftu Jaron Lanier: re dakcia plná monitorov akoby dispečing NASA, na ktorých je permanentne zobrazovaný rast počtu lajkov, komentárov, šírenia článkov, aby redakto ri plne podriadili svoju žurnalistickú tvorbu tlaku a kritériám úspechu ich produktov na sociálnych sieťach 25 . Kontext, nadhľad, dôkladné overenie fak tov, spoločenská relevantnosť témy tak ešte viac ako doposiaľ ustupujú tomu, čo„sa počíta“ na so ciálnych sieťach – emócii, negatívnosti, agresivite, virálnosti. 4.9. Škodlivosť bez zodpovednosti V podstate banálne, pre mnohých však prekva pivé zistenie je, že informačné a komunikačné technológie a platformy, ktoré môžu byť použité pre„sily dobra“, napríklad na mobilizáciu za od stránenie rôznych neprávostí a nespravodlivostí, môžu byť presne tak isto využité na podstatne menej šľachetné ciele, alebo už organizovaným 24  porov. Brian Wieser v D‘Onfro, 2017 a Sluis, 2018 25  Lanier, 2018: 97 zločinom, teroristami, extrémistami či auto kratmi a diktátormi novej, technologicky zdatnej generácie. Vďaka svojej nízkonákladovosti a ši rokej dostupnosti umožňujú nové komunikačné technológie rôznym„zloduchom“ masový zá sah ich aktivít. Technoeufória zo začiatku tohto storočia, ktorá prezentovala nové informačné a komunikačné platformy výlučne ako nástroje väčšej slobody, emancipácie a porozumenia ľudí, sa dnes ukazuje ako čistá naivita. Tieto techno lógie totiž z princípu svojho fungovania nemajú v sebe zabudované mechanizmy, aby boli vyu žiteľné jednou časťou spoločnosti a druhou už nie. Sú predsa pre všetkých, zadarmo a najmä, a tu je kameň úrazu, sú podľa vlastnej definície nie vydavateľmi, ale len platformami, bez právnej zodpovednosti za obsah. 4.10. Škodlivá rýchlosť informácie Kombinácia troch inovácií: rozumných telefónov, permanentného a rýchleho pripojenia na internet a sociálnych sietí priniesla aj problém, ktorým je skrátenie času distribúcie politických správ takmer až k hodnote nula sekúnd. Súťaž o určovanie me diálneho a verejného obrazu politiky bola už aj v „predsmartfónovej“ dobe do veľkej miery súťažou v rýchlosti, kto túto prvý zadefinuje, moderne pove dané„zarámcuje“. Všadeprítomnosť fotoaparátov v telefónoch a twitterových profilov s permanent ným online pripojením politikov však túto súťaž v produkcii politických„rýchlospráv“ doviedla do dokonalosti. Aj z tohto dôvodu napríklad predse da Spolkového snemu Nemecka v oficiálnom liste poslancom označil rozposielanie obrázkov a správ z pléna za„neželané“. Logika je nasledovná: keď sú politici v záujme čo najlepšej vlastnej prezentácie nútení čo najrýchlejšie, podľa možnosti prví uda losti komentovať, teda zarámcovať a smartfóny s neustálym online pripojením im toto permanentne umožňujú, a keď sú médiá – taktiež v pude eko nomickej sebazáchovy – nútené tieto komentáre čo najrýchlejšie sprostredkovať svojmu publiku, potom sa priestor na premyslený výstup politika, ale takisto na spracovanie, overenie a vsadenie často veľmi komplexných informácií novinármi do kontextu blíži k nule. A podľa toho potom vyzerá výsledný obraz pre publikum: pretlak vyhlásení, re 8

ROBERT ŽANONY | KONIEC VEREJNOSTI? Slovensko akcií, dementi, obvinení, v rýchlom slede za sebou - dokonalý informačný chaos. Schopnosť údernej skratky bola od nepamäti základom úspešnej po litickej komunikácie. Súčasný problém však je, že modernými technológiami nastavené tempo ko munikácie a informácie produkuje zákonite nižšiu kvalitu debaty. Lenže práve rýchlosť je, žiaľ, to, čo tiež do veľkej miery rozhoduje o úspechu. Taká je logika„predaja“ – politikov aj spravodajstva médií. A tweet je v tomto zmysle prototypom vyprázdne nia politickej diskusie. Vie zaujať, upriamiť pozor nosť na dôležitú tému. Problém ale je, že k samot nej podstate, kontextu, príčine a dôsledku témy, na ktorú tweet poukáže, sa verejná debata často ne dostane. Na okraj ju totiž vytlačí ďalší tweet, a ďal ší. Alebo ako výstižne problém sformuloval pred časom Stefan Berg v nemeckom týždenníku Der Spiegel:„Aké tempo znesie demokracia? A čo robí presýtenie podnetmi s voličmi? Unavia sa, oslabne pozornosť? Vytvára presýtenie stimulmi proti nim imunitu? Stane sa vo veľkom prúde správ všetko rovnako dôležité a nedôležité? A: môže sa stať, že toto nové tempo budú zvládať len diktátori? Oni ne potrebujú nekonečné a ťažké rokovania, sondážne rozhovory a tvorbu politických kompromisov. Oni rozhodujú v reálnom čase.“ 26 4.11. Falošné správy druhej generácie A napokon, pokrok technológií manipulácie sa mozrejme nespí. Už dnes je na trhu voľne dostup ný softvér„FakeApp“, ktorý na základe spojenia, resp.„zliatia“ 500 video- a audiosekvencií výpo vedí dvoch ľudí v priebehu 56 hodín a za pomoci umelej inteligencie vyrobí dokonalú obrazovú aj zvukovú imitáciu ľudskej výpovede. Napríklad do úst Baracka Obamu vloží vety, ktoré nikdy nepo vedal, ale vo výsledku vyzerajú, ako by ich naozaj hovoril, s jemu vlastnou mimikou, tónom hlasu aj dikciou.„Deepfake“ alebo„fake news druhej generácie“ je označenie tejto inovácie a ak ju do myslíme do dôsledkov, rúca široká dostupnosť tejto technológie tie najzákladnejšie predpoklady efektívnej ľudskej komunikácie – ničomu už ne možno veriť. Napríklad ani tomu, že osoba, ktorá si od vás pýta vo videorozhovore PIN kód vášho 26  Berg, 2018: 34 účtu, je naozaj váš partner. O dôsledkoch zneuži tia tejto technológie v politike či geopolitike radšej nehovoriac. A k čomu takáto strata elementárnej dôvery vo videné a počuté a možnosť spochybne nia čohokoľvek vedie a komu vyhovuje, nemusíme dlho hádať. Prívrženci otvorenej, na faktoch a dô kazoch založenej verejnej diskusie to nebudú. 5. Namiesto emancipácie informačná anarchia Núka sa teda záver, že absolútna disponibilita in formácií na jednej strane a hyperdemokratizácia a totálna pluralita ich publikovania a šírenia na strane druhej, spojené s technologickým vývojom a ko merčným tlakom nepriniesli to, čo sľubovali, teda vyššiu formu emancipácie ľudí ako dôsledok vyššej úrovne informovanosti a diskusie. Práve naopak, priniesli informačný chaos a anarchiu, pred ktorými sa v informačnom zneistení čoraz viac zatvárame do našich predsudkov. A v rovine ekonomickej, ko merčnej sa novým sociálnym médiám a komuni kačným platformám stalo len to, čo aj iným tradič ným masovým médiám pred nimi – podriadil si ich svet reklamy, alebo širšie, svet cielenej, platenej ko munikácie rôzneho druhu. Pretože jej zadávatelia sú tí, ktorí držia peniaze. Preto platformy v prvom rade maximalizujú dobu zotrvania používateľov v ich aplikácii, pretože pozornosť publika sú príjmy z reklamy a pretože to prináša dáta a ďalšie dáta. A tie, ako vieme, majú obrovskú cenu, pretože umož ňujú doposiaľ nevídané personalizované a presné cielenie reklamného posolstva či informačného ob sahu. Čo je však požehnaním pre zadávateľov po solstiev, neprospieva ani náhodou obsahu, kvalite a úrovni verejnej diskusie ako takej. Technooptimisti tlmia vášne poukazovaním na historický fakt, podľa ktorého bol nástup každé ho nového média sprevádzaný apokalyptickými predpoveďami o rozvrate starých(dobrých) infor mačných poriadkov, či to bolo rádio, hraný film, televízia, počítač, internet. Fakt je aj to, že súčas ný, údajne doposiaľ nevídaný rozmach falošných správ nie je žiadnym vynálezom doby rýchleho internetu pre všetkých. Pamfletová kultúra An glicka 16. a 17. storočia bola údajne vnímaná ako obdobná kalamita pre vtedajší verejný diskurz, dovtedy obsluhovaný silne obmedzeným počtom vydavateľov, samozrejme z kruhu elít. Vtedajší roz 9

Slovensko ROBERT ŽANONY | KONIEC VEREJNOSTI? mach pamfletov priniesol údajne tiež nával kon špirácií, lží a poloprávd. Počet vydaných pamfletov sa okolo polovice 17. storočia každoročne znáso boval.„Klamstvo letí a pravda pokrivkáva za ním,“ sťažoval sa v roku 1710 editor britských novín Examiner Jonathan Swift 27 . Tomuto zľahčujúcemu porovnaniu čelí platforma Centrum pre humánnu technológiu, združujúca spomínaných prominent ných kritikov biznis modelu dnešných digitálnych gigantov, poukazovaním na štyri faktory, ktoré od lišujú dnešné sociálne platformy od bývalých ma sových médií: 1. Umelá inteligencia: Žiadne iné médium v mi nulosti nemalo v neustálom nasadení super počítače a umelú inteligenciu, optimalizujúcu svoj obsahu a formu s jediným cieľom – udr žať našu pozornosť čo najdlhšie. 2. Permanentný vplyv: Žiadne iné médium nema lo dosah na myšlienky 2,23 mld. používateľov – príklad dnešného Facebooku – a to 24 ho dín 7 dní v týždni, v priemere 150-krát denne 28 kontrolujúcich obrazovku telefónu či tabletu. 3. Sociálna kontrola: Žiadne médium doposiaľ nemalo ani v náznakoch takú kapacitu spolu určovať, aký pocit sociálnej akceptácie máme, do akej miery s nami ľudia súhlasia alebo nás podporujú, či mieru a podobu vlastnej identifi kácie, aj v schéme„my vs. oni“, a tým do istej miery aj úroveň našej sebadôvery, ako je to vďaka sieťovosti a interaktivite týchto platfo riem. 4. Personalizácia: Žiadne médium doposiaľ ne mohlo využívať presný personalizovaný profil všetkého, čo sme vyjadrili, okomentovali, šírili, olajkovali či sledovali a podľa toho na zákla de tisícov testov na vzorkách neporovnateľne väčších a tým presnejších ako štandardné prieskumy verejnej mienky optimalizovať ob sah a formu nášho oslovenia – cielenými, ko merčnými či politickým posolstvami 29 . Takáto technológia, ktorá dokáže doviesť využí vanie či zneužívanie prirodzených obmedzení ľud skej racionality do dokonalosti, ponúka pre cielenú manipuláciu doposiaľ nevídané možnosti. A preto 27  Hern, 2018 28  Gazzaley, Rosen, 2016: 335 29  www.humantech.com/problem neprekvapuje, že dnešný človek, ktorého mentálne kapacity boli drvivú väčšinu svojho vývoja – po vedzme posledných 50-tisíc rokov(fáza„behavio ral modernity“) – nastavené na prežitie v malých tlupách a v skutočne masovej spoločnosti žije len záverečnú fázu, doslova pár sto rokov, nemá veľkú šancu a kapacitu zvládať bez problémov takéto prevraty v zaužívaných modeloch ľudského infor movania a komunikovania spôsobené razantným napredovaním informačných a komunikačných technológií a komerčnými tlakmi na ich speňaže nie. Ako hovorí podtitul knihy spomínaných auto rov neurológa Adama Gazzaleyho a psychológa Larryho D. Rosena:„staroveký mozog v high-tech svete“. Človek v tomto novom informačnom sve te často stráca prehľad, v mnohých prípadoch sa uzatvára, je zneistený, niekedy plný obáv. Aj toto je popri ekonomike, politike či globalizácii jeden z ďalších prameňov – nazvime ho technologic ký – dnešného rastúceho odporu proti moderne - pokroku a dopytu po kontrole nad svojím živo tom- aj z kampane k„brexitu“ známe„take back controll“. 6. Viac konkurujúcich príbehov, viac alternatívnej pravdy Problém, samozrejme, nie je len v technológii. Ako je akémukoľvek spoločenstvu prirodzené, jednotlivé javy spolu súvisia, v našom prípade sa vzájomne posilňujú. K dnešnému informačnému chaosu, vysokej miere nedôvery a úpadku verejnej diskusie tak prispievajú prinajmenšom ešte dve významné dejové línie moderných spoločností. Prvá má dočinenia s všadeprítomnosťou propa gandy, miernejšie vyjadrené, s cielenou organizo vanou komunikáciou rôzneho druhu. Dôsledkom je nielen fakt, že rozšírené povedomie o údajnej všadeprítomnosti takejto komunikácie umožňu je čokoľvek spochybniť poukázaním na účelovosť tvrdenia, čo rozsieva nedôveru do čoraz širších vrstiev spoločnosti, robí z nej dokonalý stereotyp a predsudok. To sa, samozrejme, deje aj účelovo, zo strany dezinformátorov najrôznejšieho pôvodu a zamerania, pre ktorých je spochybnenie – pred nostne existujúceho systému či establishmentu, základná premisa svojho biznis modelu. Dôsled kom je však aj to, že sofistikovanú propagandu 10

ROBERT ŽANONY | KONIEC VEREJNOSTI? Slovensko dnes neovláda už len mainstream„Západu“, resp. jeho elita, ktorá na ňu mala v druhej polovici minu lého storočia kvázi monopol, pretože disponovala zdrojmi, a teda najlepšou expertízou v tejto oblasti a aj preto kontrolovala dominantný naratív o pod state fungovania našej spoločnosti. Dnes už sofis tikovanú propagandu ovláda – obrazne povedané, aj Rusko, Čína, Orbán s Kaczyńskim či nefalšovaní extrémisti, rasisti či fašisti. Takmer všetci už dnes poznajú, kde sú slabé miesta ľudskej racionality, kde sú skryté motívy a potreby, a vedia ich správ nymi stimulmi aktivovať pre svoje ciele. Aj preto tu dnes máme namiesto jedného dominantného príbehu o podstate fungovania našej spoločnosti viac konkurujúcich príbehov. A viac príbehov zna mená logicky viac spochybnenia a viac nedôvery, viac alternatívnej pravdy. 7. Konkurencia technologicky zdatných autokratov Druhým fenoménom je, samozrejme, ekonomi ka, a konkrétne fakt, že priebežným výsledkom ostatných približne 30 rokov washingtonského konsenzu a globálnej súťaže(ku dnu) je síce na jednej strane rast životnej úrovne miliónov naozaj chudobných ľudí rozvojového sveta, no súčasne pre náš kontext podstatnejšia stagnácia a úpadok strednej a nižšej strednej triedy Západu – stag nácia alebo úpadok príjmov, alebo úpadok istôt, spojený s klesajúcou všeobecnou dostupnosťou služieb sociálneho štátu. A tento úpadok, sprevá dzaný rastom bohatstva„horného decilu“ a vša deprítomnou dikciou o potrebe permanentnej fle xibility, efektívnosti, konkurencieschopnosti nielen v ekonomike a obchode, ale v živote ako takom, vedie k dnes už dobre zdokumentovaným pocitom zneistenia, obáv o sociálny zostup či perspektívu svojich detí. Dôsledkom týchto pocitov je násled né hľadaním vinníkov, frustrácia či hnev a dopyt po návrate starých dobrých časov a silných lídrov, ochrancov. Demokracia je tak paralelne pod tla kom z dvoch smerov. Po prvé, vychádza zneiste nie, obavy, odpor proti moderne a dopyt po návrate späť a silnom ochrancovi prednostne z tej časti spoločnosti – stredných a nižších stredných tried, na ktorých minimálne posledných 100 rokov de mokracia stála. Po druhé, demokracii rastie výraz ná konkurencia v podobe autoritárskych režimov, ktoré dnes dokážu, aj vďaka využitiu moderných technológií v kombinácii s im vlastnou disciplino vanosťou spoločnosti a pracovnej sily, dosahovať v globálnej konkurencii vyššie výkony. A výkonmi je dnes meraný pokrok. Najpôsobivejším potvrde ním tohto trendu je skutočnosť, že Čína už nielenže testuje snímanie podvedomia zamestnancov cez sondy v ich mozgu, aby ich vedela čo najefektív nejšie podľa ich aktuálneho mentálneho rozpolo ženia nasadzovať do výrobných procesov. Dnes už plánuje každému občanovi implantovať čip, ktorý mu bude na základe zaznamenávania jeho správa nia prisudzovať jeho osobný sociálny kredit, akési skóre dobrého správania, podľa ktorého bude mať napríklad prístup k rôznym verejným službám. 8. Nie fakty, ale príbeh je problém Tento model superefektívnej spoločnosti, kde sme pod permanentným tlakom a kontrolou výkonu, je v prirodzenom rozpore s predstavou našej eu rópskej spoločnosti blahobytu, ktorá poskytuje väčšine pri príslušnom výkone istú kvalitu života, istôt aj pôžitkov a slobody ich využívania. Ale ke ďže ľudia aktuálny pohyb smerom k spoločnos ti totálnej kontroly výkonu cítia a vnímajú jeho sprievodné javy – napr. asymetriu majetkovej nerovnosti a rastu neistôt u seba, tak tento model spoločnosti odmietajú spolu s tými, ktorí ho v ich očiach reprezentujú. A v tomto zmysle sa núka aj iné vysvetlenie súčasného stavu verejnej debaty, ktoré nemusí mať nič spoločné s technológiami či úpadkom významu faktov a nástupom post prav dy, ale predovšetkým s dominantným príbehom, ktorý ako spoločnosť žijeme. Toto vysvetlenie vy chádza z premisy, že ľudia a spoločenstvá sa nikdy v histórii v identifikácii seba a svojej spoločnosti primárne neriadili tým, či sú fakty, ktoré sú im pre zentované, presné, vedecky správne, ale v prvom rade príbehom spoločnosti, v ktorej žijú. Príbehom, ktorý zvnútornili, teda akceptovali a identifikovali sa s ním, pretože viac-menej odrážal realitu ich ži vota a dával mu poriadok, zmysel, v neposlednom rade nádej. V druhej polovici minulého storočia to bolo v spoločnostiach„Západu“ známe:„Kto sa snaží a hrá podľa pravidiel, bude sa mať on a jeho deti zajtra o niečo lepšie.“ Toto presvedčenie však 11

Slovensko ROBERT ŽANONY | KONIEC VEREJNOSTI? dnes pre kritickú časť euroatlantickej spoločnosti neplatí ani náhodou 30 . A v tomto zmysle môže byť nosným problémom súčasnosti to, že príbeh, kto rý„ľudu“ dnes elity rozprávajú, s pravidlami, ktoré v ňom údajne fungujú a rozhodujú, prosto nere flektuje realitu ich života, alebo nereflektuje hod noty a princípy, ktoré oni vyznávajú. Sú im cudzie. A cudzie je im všetko, čo k tomuto systému prira ďujú. Preto sa prejavujú protestom a hľadaním al ternatívy. 9. Silicon Valley – hrobár demokracie? Demokracii teda neprajú dve zásadné určujúce sily dnešných spoločností: ekonomický vývoj a nástup nových technológií informácie a komunikácie. V kritike ich údajne principiálneho rozporu s de mokraciou ide pomerne ďaleko nemecký filozof David Precht, ktorý označuje model, ktorý našim spoločnostiam vtláčajú programátori a biznis lídri zo Silicon Valley ako principiálne nedemokratický: „Obraz človeka, ktorý vyznáva a ktorým sa riadi Sili con Valley, nie je obrazom osvietenstva, na ktorom stojí demokracia. Silicon Valley sa riadi obrazom kybernetického človeka. Vníma človeka ako učiaci sa organizmus, ktorý funguje ako reflexný orga nizmus rovnako ako krysa v laboratóriu. A týmto istým spôsobom pracujú ľudia, ktorí vo Facebooku programujú algoritmy. Keď viem, čo ťa zaujíma, budem ti vždy odporúčať to, čo máš rád. Týmto spôsobom ti môžem nielen naplniť tvoje túžby, ale môžem ich aj riadiť. A to je základné zistenie ky bernetiky, že každá vec alebo bytosť, ktorá je pred povedateľná, je aj riaditeľná – a práve toto tkvie v obraze človeka v Silicon Valley. 31 “ nalita“, ktorá verejnú diskusiu údajne nepotrebuje, pretože naše skutočné záujmy, názory a potreby, aj tie, o ktorých nevieme, zosníma z našich digi tálnych stôp, teda záznamov o našom správaní v online priestore. Takáto, z„veľkých dát“ vysyn tetizovaná politická vôľa bude odrážať skutočnú vôľu ľudí, a nie tú, ktorú sme dnes viac či menej schopní zrozumiteľne artikulovať vo verejnej dis kusii s jej aktuálnymi demokratickými deficitmi. Tento model síce odstraňuje volebný akt so všet kými jeho manipulatívnymi prvkami, inak je však – samozrejme – ilúziou. Pretože naše potreby, ná zory a záujmy by aj v takomto priestore – tak ako je to v súčasnosti – boli konštruktmi, na ktorých tvorbe sa snaží podieľať nespočetné množstvo aktérov s ich vlastnými záujmami a PR tímami. Nehovoriac o tom, že v systéme, kde našu slo bodnú vôľu nebudeme vyjadrovať sami, ale bude zosnímaná rôznymi skenermi a spracovaná nám neznámymi programátormi a nimi nastavenými algoritmami, už o slobodnom výbere svojej repre zentácie hovoriť asi nemôžeme. O tom, či sme na takúto technologickú revolúciu demokracie pri pravení, sa dá vážne pochybovať. 10. Namiesto polis algoritmizovaná reprezentácia Alebo je to inak a obávať sa o demokraciu vôbec nemusíme. Spomínaný nemecký filozof Han nám ponúka alternatívny model, v ktorom namiesto „diskurzívnej racionality“, na základe ktorej sa po litická vôľa a následné rozhodnutia tvoria v de mokratickom diskurze, rozhoduje„digitálna racio 30  Pew Research Center, 2017 31  Precht, 2018: 79 12

Literatúra ALTER, Adam: Irresistible. Why We Cant Stop Checking, Scrolling, Clicking and Watching(Neodolateľné. Prečo nemôžeme prestať kontrolovať, posúvať, klikať a pozerať). London: Bodley Head, 2017. 368 s. ISBN 978-1847923578 BERG, Stefan: Der Echtzeitwahnsinn. Wenn Kommunikationsmittel die Kommunikationsmittel verhindern (Šialenstvo reálneho času. Keď komunikačné nástroje obmedzujú komunikáciu). In: Der Spiegel, roč. 71, 2018, č. 3, s. 34. BERNERS-LEE, Tim: The web can be weaponised – and we can‘t count on big tech to stop it(Internet môže byť použitý ako zbraň – a nemôžeme sa spoľahnúť na technologické giganty, že to zastavia). In: The Guardian, 12. marec 2018. https://www.theguardian.com/commentisfree/2018/mar/12/tim-berners-lee-web-weapon-regulationopen-letter BOWLES, Nellie: Early Facebook and Google Employees Form Coalition to Fight What They Built(Niekdajší zamestnanci Facebooku a Google formujú koalíciu pre boj s tým, čo stvorili). In: The New York Times, 4. február 2018. https://www.nytimes.com/2018/02/04/technology/early-facebook-google-employees-fight-tech.html D‘ONFRO, Jillian: Google and Facebook extend their lead in online ads, and that‘s reason for investors to be cautious(Google a Facebook zväčšujú náskok v online reklame, a to by malo viesť investorov k opatrnosti). In: CNBC Online, 20. december 2017. https://www.cnbc.com/2017/12/20/google-facebook-digital-ad-marketshare-growth-pivotal.html GAZZALEY, Adam ROSEN, Larry D.: The distracted Mind. Ancient Brains in a high-tech World(Roztržitá myseľ. Staroveké mozgy v high-tech svete). Cambridge: MIT Press, 2016, 286 s. ISBN 978-0262034944 HAN, Byung-Chul: Digitale Rationalität und das Ende des kommunikativen Handelns(Digitálna racionalita a koniec komunikatívneho konania). Berlin: Matthes Seitz, 2013, 44 s., ISBN 978-3-88221-066-8 HERN, Alex: Scientists prove that truth is no match for fiction on Twitter(Vedci preukázali, že pravda na Twitteri nevíťazí). In: The Guardian, 8. marec 2018. https://www.theguardian.com/technology/2018/mar/08/scientists-truth-fiction-twitter-bots LANIER, Jaron: Zehn Gründe, warum du deine Social Media Accounts sofort löschen musst(Desať dôvodov, prečo musíš ihneď zrušiť tvoje profily na sociálnych médiách). 2. vyd. Hamburg: Hoffmann und Campe, 2018. 208 s. ISBN 978-3-455-00491-5 LESLIE, Ian: The scientists who make apps addictive(Vedci, ktorí robia aplikácie návykovými). In: The Economist 1843, október/november 2016. https://www.1843magazine.com/features/the-scientists-who-make-apps-addictive

LEWIS, Paul: ‚Our minds can be hijacked‘: the tech insiders who fear a smartphone dystopia(Naše mysle môžu byť unesené: technologickí insideri, ktorí sa obávajú dystopie smartfónov). In: The Guardian- Weekend Magazine Technology Special, 6. október 2017. https://www.theguardian.com/technology/2017/oct/05/smartphone-addiction-silicon-valley-dystopia LISCHKA, Konrad – STÖCKER, Christian: Digitale Öffentlichkeit. Wie aglorithmische Prozesse den gesellschaftlichen Diskurs beeinflussen(Digitálna verejnosť. Ako algoritmické procesy ovplyvňujú spoločenský diskurz). Gütersloh: Bertelsmann Stiftung, jún 2017. 85 s. DOI 10.11586/2017028 MASLANSKY, Michael: The Language of Trust. Selling Ideas in a World of Skeptics(Jazyk dôvery. Predávať myšlienky vo svete skeptikov). New Jersey: Prentice Hall Press, 2011. 288 s. ISBN 978-0735204560 MOROZOV, Evgeny: The Net Delusion: The Dark Side of Internet Freedom(Sieťový blud: temná strana slobody internetu). New York: Public Affairs, 2012. 448 s. ISBN 978-1610391061 NYE, Joseph S.: Our infant information revolution(Naša maloletá informačná revolúcia). In: Project Syndicate, 15. jún 2018. https://www.project-syndicate.org/commentary/infant-information-revolution-by-joseph-s-nye-2018-06 OSNOS, Evan: Can Mark Zuckerberg Fix Facebook Before It Breaks Democracy?(Dokáže Mark Zuckerberg opraviť Facebook skôr, ako tento rozbije demokraciu?) In: The New Yorker, 17. september 2018. https://www.newyorker.com/magazine/2018/09/17/can-mark-zuckerberg-fix-facebook-before-itbreaks-democracy PRECHT, Richard, David: Facebook ist gefährlicher als Trump(Facebook je nebezpečnejší ako Trump). In: Der Spiegel, roč. 71, 2018, č. 17(21.4.2018). PRZEGALIŃSKA, Aleksandra: Our Trust in Machines – How to Measure and Maintain It in Turbulent Times?(Naša dôvera v stroje – ako ju merať a zachovať v turbulentných časoch?). In: Aspen Review, 02/2018. https://www.aspenreview.com/article/2018/trust-machines-measure-maintain-turbulent-times/ Pew Research Center: Global Attitudes Trends(Globálne trendy postojov). 5. jún 2017. http://www.pewglobal.org/2017/06/05/2-public-divided-on-prospects-for-the-next-generation/ SACHS, Jeffrey, D.: Facebook and the future of online privacy(Facebook a budúcnosť online súkromia). In: The Asean Post, 13. apríl 2018. https://theaseanpost.com/article/facebook-and-future-online-privacy-0

SHAKYA, Holly B. CHRISTAKIS, Nicholas A.: A New, More Rigorous Study Confirms: The More You Use Facebook, the Worse You Feel(Nová, rigoróznejšia štúdia potvrdila: Čím viac využívate Facebook, tým horšie sa cítite). In: Harvard Business Review, 10. apríl 2017. https://hbr.org/2017/04/a-new-more-rigorous-study-confirms-the-more-you-use-facebook-theworse-you-feel? SLUIS, Sarah: Digital Ad Market Soars To$88 Billion, Facebook And Google Contribute 90% Of Growth (Digitálny reklamný trh stúpol na 88 mld., Facebooku a Goolgu prináleží 90% rastu). In: AdExchanger, 10. máj 2018. https://adexchanger.com/online-advertising/digital-ad-market-soars-to-88-billion-facebook-andgoogle-contribute-90-of-growth/ SMITH, Eve: Silicon Valley, we have a problem(Silicon Valley, máme problém). In: The Economist, 20. január 2018. VAROL, Onur FERRARA, Emilio DAVIS, Clayton A. MENCZER, Filippo FLAMMINI, Alessandro: Online Human-Bot Interactions: Detection, Estimation, and Characterization(Interakcie ľudí a botov v online priestore: zistenie, odhad, charakterizácia). In: Archix.org, 27. marec 2017. https://arxiv.org/pdf/1703.03107.pdf VOSOUGHI, Soroush – ROY, Deb ARAL, Sinan: The spread of true and false news online(Šírenie pravdivých a falošných správ na internete) In: ScienceMag, 9. marec 2018. http://science.sciencemag.org/content/359/6380/1146 Washington Post Fact Checker Analysis: In 592 days, President Trump has made 4,713 false or misleading claims(Prezident Trump urobil za 592 dní 4 713 falošných alebo zavádzajúcich výpovedí). In: Washington Post, 1. jún 2018. https://www.washingtonpost.com/graphics/politics/trump-claims-database/?utm_ term=.01b5a2aa37c1

O autorovi Mag. phil. Robert Žanony absolvoval štúdium vedy o komu nikácii a publicistike a politológie na Viedenskej univerzite, 19 rokov pôsobil v oblasti politického marketingu, pracovne aj v pozícii lektora, od roku 2017 je vedeckým spolupracovníkom Friedrich-Ebert-Stiftung, zastúpenia v Slovenskej republike. Impressum Friedrich-Ebert-Stiftung e.V.- zastúpenie v Slovenskej republike Maróthyho 6| 811 06 Bratislava www.fes.sk Za publikáciu zodpovedá: Mag. Robert Žanony Tel:+421 2 59 30 40 23 Objednávky: fes@fes.sk Komerčné využitie publikácií vydaných Friedrich-Ebert-Stiftung (FES) nie je povolené bez písomného súhlasu. ŽANONY, Robert: Koniec verejnosti? Ako technológie ohrozujú demokraciu. 1. vyd. Bratislava, Friedrich-Ebert-Stiftung e.V. zastúpenie v Slovenskej republike, 2018. Názory vyjadrené v danej publikácii nemusia nevyhnutne vyjadrovať stanovisko Friedrich-Ebert-Stiftung. ISBN 978-80-89149-59-9(brož.) ISBN 978-80-89149-60-5(online)