Úvod P andémia covidu-19 zasiahla Slovensko v tej naj zraniteľnejšej dobe striedania vlád, ktorej navyše predchádzalo turbulentné obdobie súvisiace s vraždou investigatívneho novinára a jeho priateľky. Pandémia, ktorá začala ovplyvňovať slovenskú spoločnosť od druhého štvrťroku 2020, našla Slovensko nepripravené na ta ký druh a predovšetkým rozsah ohrozenia. Mobilizáciou celého spektra krízového manažmentu a za pomoci medzinárodných inštitúcií, ktorých je Slovensko členom, sa postupne darilo situáciu dostávať pod kontrolu. Následne sa však ukázalo, že oveľa väčším nebezpečenstvom pre krajinu sú dezinformačné a konšpiračné naratívy, šírené predovšetkým sociálnym sieťami a zneužívané niektorými politikmi. S odstupom času sa ukázalo, že dezinformačné naratívy mali nielen politický, ale aj ekonomický dosah na spoločnosť. Z uvedeného dôvodu sa autori pokúsili analyzovať súvislosti medzi šírenými dezinformačnými naratívmi, strategickou komunikáciou relevantných subjektov a ich vplyvom na ekonomiku Slovenska. Publikácia je rozdelená do štyroch kapitol. V úvodnej kapitole Dezinformačné naratívy na Slovensku počas pandémie covidu-19 sa autori venujú definovaniu hlavných elementov spojených s pandémiou a ich využitia na dezinformačné aktivity s cieľom ovplyvniť spoločnosť(spochybňovanie rozsahu pandémie, odmietanie testovania, karantény a očkovania, nosenia rúšok a pod.). Druhá kapitola Pandémia covidu-19 v dátach, menách a číslach rozširuje prvú kapitolu o konkrétne údaje spôsobené dezinformačnými aktivitami domácich aj zahraničných zdrojov. V danom čase mali nepotvrdené, nepravdivé či manipulatívne informácie výraznú informačnú prevahu a náskok pred zdrojmi objektívnych informácií, čo viedlo napríklad k rámcovaniu témy očkovania cez naratívy, ktoré ešte viac posilnili obavy obyvateľstva z očkovania a zdržanlivosť k nemu. V tretej kapitole pod názvom Kto komunikoval o pandémii covidu- 19 najúspešnejšie? autori porovnávali jednotlivé zdroje, ktoré o pandémii informovali. Hoci tradičné médiá počas pandémie komunikovali overené informácie o covide- 19, informačnú prevahu a náskok pred nimi mali zdroje nepotvrdených, nepravdivých či manipulatívnych informácií. Táto kapitola je ústrednou kapitolou publikácie, pretože sú v nej sústredené najdôležitejšie informácie týkajúce sa vzájomných vzťahov„pandémia – dezinformácie/strategická komunikácia – dosah na ekonomiku krajiny“. Záverečná kapitola Vplyv dezinformácií na občanov Slovenska a slovenskú ekonomiku sa venuje otázke informovania spoločnosti o pandémii. Ukázalo sa, že do slovenského informačného priestoru sa prinášalo množstvo misinformácií a dezinformácií, ktoré boli najčastejšie využívané aktérmi(hlavne politikmi opozičných strán) na manipulovanie verejnosti a zneužívanie pandémie pre svoj politický profit. 4