Záver Pandémia covidu- 19 poukázala na vážne dôsledky dezinformácií na slovenskú spoločnosť. Ich vplyv spôsobuje polarizáciu spoločnosti, destabilizáciu krajiny a v prípade covidu-19 viedlo šírenie dezinformácií aj k u škodám na život och, zdraví a hospodárstve. Dezinformačný eko systém v slovenskom informačnom priestore však nebol vytvorený až s nástupom pandémie. Z ačal sa rozvíjať už oveľa skôr, približne v roku 2014, teda v čase, keď Rusko anektovalo ukrajinský Krym. Prípad pandémie však ukazuje, ako intenzívne môže byť informačný priestor zaplavený rôznymi dezinformačnými naratívmi, ktoré využíva jú strach a obavy obyvateľstv a. Hoci boli vo veľkej miere aktívne aj tradičné médiá, dezinformační aktéri na Slovensku využívali stav ekonomického poklesu na zasiatie frustrácie a nedôvery v štát. Dôležitú úlohu v komunikácii počas celej pandémie zohrávali inštitúcie, ktoré využívali strategickú komunikáciu na informovanie slovenského obyvateľstva o aktuálnych opatreniach, stave covidu- 19 na Slovensku a aktuálnych odporúčaniach na ochranu seba a svojich blízkych. Intenzita komunikácie však bola rôzna a často sa obmedzovala na reflektovanie prevalencie covidu- 19 v spoločnosti a vlny dezinformácií. To malo za následok nekonzistentnú komunikáciu v obdobiach nízkeho výskytu covidu-19 a zmiernenia opatrení. Strategická komunikácia skúmaných ministerstiev sa postupom času zoslabila a vykazovala obmedzenú schopnosť reagovať na vlny dezinformácií súvisiacich s covidom-19. Ministerstvo zdravotníctva však naďalej komunikovalo veľmi úspešne. P red začiatkom očkovania sa umiestnilo v prvej desiatke top influencerov a po začatí očkovacej kampane sa posunulo na 2. miesto. Počas pandémie boli v komunikácií úspešné aj viaceré tradičné médiá vrátane Pravdy, RTVS, Denníka N či ďalších. N ajúspešnejšími komunikátormi boli však často subjekty zodpovedné za šírenie dezinformácií. Dôsledkom bolo, že Slovensko malo problém zaočkovať dostatočný počet obyvateľov, čo viedlo ku komplikovanejším prípadom covidu-19 v spoločnosti. Pandémia pritom nespôsobovala škody len na verejnom zdraví, ale mala aj ekonomické dôsledky. Posúdiť presný vplyv dezinformácií na náklady štátu zostáva náročné, najmä v otvorenej ekonomike, akou je tá slovenská. Napriek tomu odhady naznačujú, že keby Slovensko dosiahlo zaočkovanosť aspoň 70% populácie, ako to v tom čase definovala WHO, krajina by počas vlny dezinformácií mohla potenciálne ušetriť značné spoločenské náklady. Okrem toho by vyššia miera zaočkovanosti mohla znížiť počet hospitalizácií o viac ako 129 000 pa ­cientov, čo by viedlo k úspore nákladov na hospitalizáciu počas dezinformačných vĺn, ktorá sa pohybovala v rozmedzí 2 404 eur až 60 498 eur. Manipulácie ohľadom protipandemických opatrení a odpor k nim ešte viac prehĺbili hospodárske a sociálne ťažkosti, čím sa predĺžila nevyhnutnosť týchto opatrení a zhoršila sociálna situácia. Hoci je náročné priamo preukázať vplyv očkovania na hospodársky vývoj krajiny, možno usudzovať, že vyššia miera očkovania by pravdepodobne urýchlila obnovenie hospodárstva, čo by viedlo k menšiemu výpadku hrubého domáceho produktu. 33