Executive summary • Pandémia covidu- 19 preukázala, že dezinformácie šíriace sa na sociálnych sieťach nielen polarizujú spoločnosť a destabilizujú krajinu, ale spôsobujú aj skutočné straty na životoch, ujmy na zdraví a škody na ekonomike. • Dezinformačný eko systém sa však v slovenskom informačnom priestore začal vytvárať omnoho skôr, približne od roku 2014, keď Ruská federácia protiprávne anektovala ukrajinský Krym. Slovensko, ale aj množstvo ďalších krajín, na hybridné hrozby zareagovalo príliš neskoro. • Z dát vyplýva, že informačný priestor počas pandémie zahlcovali politickí a mediálni dezinformační aktéri, či jednotlivci na sociálnych sieťach, ktorí sledovali svoje záujmy a využili strach a obavy obyvateľov na šírenie dezinformácií. • V prípade témy očkovania však rovnako intenzívne komunikovali aj tradičné médiá, ktoré zasahovali porovnateľnú skupinu obyvateľstva. Je však možné konštatovať, že dezinformačné kampane domácich aktérov využívali ekonomický úpadok a znižovanie komfortu obyvateľstva na šírenie frustrácie a nedôvery v štát. • Práve štátne inštitúcie však zohrávali v komunikácii počas pandémie dôležitú úlohu, prostredníctvom nástrojov strategickej komunikácie sa snažili o informovanie obyvateľov Slovenska o aktuálnych opatreniach, stave covidu-19 na Slovensku, ale aj o aktuálnych odporúčaniach, ako ochrániť seba a svojich blízkych. • Z dát vyplýva, že vybrané štátne inštitúcie komunikovali po kvantitatívnej aj kvalitatívnej stránke počas roku 2020 veľmi intenzívne. Ich aktivita reflektovala na prevalenciu covidu-19 v spoločnosti a na vlny dezinformácií, čo však spôsobovalo absenciu komunikácie v časoch nízkeho výskytu covidu-19 a uvoľňovanie opatrení. • V roku 2021 však strategická komunikácia všetkých sledovaných ministerstiev utíchla a len v malej miere reflektovala na vlny dezinformácií spojených s covidom-19. • Prípad úspešnej komunikácie však možno badať v prípade ministerstva zdravotníctva, ktoré sa pred začiatkom očkovania umiestnilo na 7. priečke v rebríčku TOP 10 najúspešnejších zdrojov a po začiatku vakcinácie sa dostalo na 2. miesto. Spoločne s ministerstvom zdravotníctva sa počas pandémie darilo aj rôznym tradičným médiám, akými sú Pravda, RTVS, Denník N a ďalší. • Najúspešnejšími komunikátormi sa však stali vo veľkej miere práve aktéri, ktorí často šírili dezinformácie. • Aj kvôli spomínaným domácim aktérom sa Slovensku nepodarilo zaočkovať dostatočné množstvo obyvateľov, čo malo za následok vyššiu prevalenciu covidu-19 v spoločnosti. • Pandémia nespôsobovala len ujmy na zdraví, ale aj na ekonomike. V otvorenej ekonomike, akou je Slovensko, je veľmi náročné určiť, aký vplyv mali dezinformácie na ekonomickú situáciu či náklady štátu. • Na základe odhadov UHP vyplýva, že keby sa Slovensku podarilo dosiahnuť aspoň hranicu 70% zaočkovanej populácie, ako bolo v danom čase definované zo strany WHO, Slovensko mohlo ušetriť počas dezinformačných vĺn značné spoločenské náklady. 5