1 DEZINFORMAČNÉ NARATÍVY NA SLOVENSKU POČAS PANDÉMIE COVIDU-19 Pandémia covidu-19 významne prispela k posilneniu hrozby dezinformácií, pretože sa s ňou spojilo množstvo dezinformačných naratívov a tie boli zároveň masovo šírené významným počtom aktérov. K r ýchlosti šírenia škodlivých naratívov, ich veľkému množstvu, ako aj ich širokej prístupnosti do veľkej miery prispeli sociálne siete. Tie sú problematické práve preto, že sa snažia o zvýšenie angažovanosti svojich používateľov, ktoré sa premieta do finančného benefitu ich prevádzkovateľov.„Falošné správy“ takúto angažovanosť vytvárajú, pričom príspevky s nimi sa počas krízových časov ší ria obzv lášť dobre 1 , čo sme videli aj v prípade pandémie covidu-19, či neskôr počas vojny na Ukrajine. Dezinformácie majú tiež širší vplyv nielen na spoločnosť a náš každodenný život, ale aj na globálne hospodárstvo, čo je ešte vždy málo diskutovanou a pritom veľmi dôležitou témou. 2 Situácia na Slovensku spomínaný trend počas pandémie kopírovala a hrozba bola vážna nielen preto, že sa týkala zdravia a životov obyvateľov, ale aj z toho dôvodu, že Slováci sú celkovo významne(56%) náchylní 3 veriť konšpiračným teóriám a dezinformáciám. Zároveň asi tri štvrtiny slovenských lekárov uviedli, že sa v praxi stretávajú s presahom dezinformácií do medicínskych tém. Stáva sa tak aspoň raz týždenne, pričom prejavy sú rôzne – pacienti nedôverujú až odporujú postupom a liečbe navrhnutým lekárom. V čase prebiehajúcej pandémie pritom išlo väčšinou práve o oblasti očkovania a koronavírusu. 4 Hrozba dezinformácií na Slovensku priebežne narastala najmä od roku 2014 a ruskej anexie Krymu, pričom pandémia covidu-19 a masívna vlna dezinformácií, ktorá ju 1 Ľudia sú prirodzene nedokonalí v odhaľovaní dezinformácií. V prípade prijímania a preposielania príspevkov venujú ich obsahu málo pozornosti, tiež sú náchylní prijímať a rozširovať skôr negatívne správy a v neposlednom rade sa dezinformáciám darí vtedy, k eď ľudia cítia neistotu. Covid-19 presne takto pôsobil – bol neznámy a nekontrolovaný. Zdroj: G. Nyilasy, Fake news in the age of COVID-19, The University of Melbourne. Dostupné online: https://pursuit.unimelb.edu.au/articles/fake-news-in-the-age-of-COVID-19(prístup: 22.3.2023). 2 S. Nasrin, Impact of Fake News on the Global Economy, In: IBT. Dostupné online: https://ibtbd.net/impact-of-fake-news­on-the-global-economy/(prístup: 22.3.2023). 3 D. Hajdu, K. Klingová, Voices of Central and Eastern Europe: Perceptions of democracy& governance in 10 EU countries, In: Globsec, 23.6.2020. Dostupné online: https://www.globsec.org/sites/default/files/2020-06/Voices-of-Central-and-Eastern­Europe-read-version.pdf(prístup: 22.3.2023). 4 L. Sekelský, et al, Dezinformácie v slovenskom zdravotníctve z pohľadu lekárov, In: Ministerstvo zdravotníctva SR, december 2020. Dostupné online: https://www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/dokumenty/BEET/Dezinfo-v-SK­zdravotnictve-2020.pdf(prístup: 30.3.2023). 7