Druckschrift 
Čo nás stoja dezinformácie : hlavní aktéri, strategická komunikácia a ekonomické aspekty dezinformácií počas pandémie
Entstehung
Einzelbild herunterladen
 

Terminológia DEBUNKING(VYVRACANIE FALOŠNÝCH TVRDENÍ) Vyvrátenie pravdivosti určitého tvrdenia alebo domnienky, na základe čoho môže byť dané tvrdenie alebo domnienka označená za nepravdivú. DEZINFORMÁCIA (slovenský ekvivalent: úmyselne falošná informácia, anglický ekvivalent: disinformation) Overiteľne nepravdivá, zavádzajúca alebo manipulatívne podaná informácia, ktorá je zámerne vytvorená, prezentovaná a šírená s jednoznačným úmyslom klamať alebo zavádzať, spôsobiť nejakú ujmu alebo zabezpečiť nejaký zisk( napr. hospodársky či politický). Dezinformácia často obsahuje element, ktorý je zjavne pravdivý, čo jej dodáva na dôveryhodnosti a môže tak skomplikovať jej odhalenie. Medzi dezinformácie nepatria neúmyselné chyby v spravodajstve, satira a paródie, ani správy a komentáre naklonené jednej strane, ktoré takto zreteľne označené. DEZINFORMAČNÝ EKOSYSTÉM Prepojená sieť používateľov v informačnom priestore, ktorí medzi sebou šíria dezinformácie a tým zabezpečujú ich efektívny dopad. Následne dezinformácie prijímajú aj bežní používatelia sociálnych sietí, ktorí presvedčení o ich pravdivosti a následne šíria ďalej bez zámeru niekomu škodiť. FACT-CHECKING Overovanie tvrdení a správ rôznych aktérov za účelom potvrdiť či vyvrátiť ich pravdivosť. FAKE NEWS (slovenský ekvivalent: falošné správy). Informácie, ktoré zámerne napodobňujú formát spravodajstva alebo iného produktu žurnalistiky, pričom ich tvorcovia úmyselne zavádzajú svoje publikum skresľovaním reality. HOAX (slovenský ekvivalent: podvod, žart, klamlivá správa). Virálne šírená falošná správa alebo úmyselné klamstvo. Zväčša tri typické znaky: naliehavosť, odkaz na iluzórnu autoritu (napr. na policajný zdroj, neexistujúce vedecké výsledky) a žiadosť o šírenie ďalej. Častým zámerom je vyvolanie paniky či strach u. INFODÉMIA (anglický ekvivalent: infodemic). Nadmerné množstvo pravdivých, ako aj nepravdivých informácií o nejakom probléme alebo jave(choroba, vírus, epidémia, politická kríza, ekologická katastrofa, ekonomická kríza a pod.). Masívne šírenie informácií sťažuje orientáciu v nich a následne aj hľadanie a presadzovanie možných riešení problému. Infodémia prispieva k šíreniu paniky a konšpiračných teórií, k polarizácii spoločnosti a k 35