4 Vplyv dezinformácií na občanov Slovenska a slovenskú ekonomiku Pandémia prinášala do informačného priestoru aj množstvo misinformácií a dezinformácií. Ako ukázali výskumy, práve vyvracanie misinformácií a dezinformácií používaním fact ­checkingu a debunkingu a informovaním občanov o spôsoboch, ako môžu misinformácie na internete rozoznať, výrazne znižuje šírenie vírusu. 42 Nasledujúci graf však zobrazuje, že p očas pandémie covidu-19 mali na občanov Slovenska najväčší dosah aktéri(hlavne politici opozičných strán), ktorí manipulovali verejnosť a zneužívali pandémiu na svoj politický zisk. Verejnosť polarizovali a strašili prostredníctvom verejných príspevkov na sociálnej sieti Facebook vymyslenými či nafúknutými rizikami o vakcínach, a to najmä v obdobiach, keď bol počet nových prípadov nakazených vírusom covid-19 bol menší. Za týmto taktickým postupom je skutočnosť, že manipulatívne a lživé naratívy boli pre verejnosť väčším zdrojom napätia, hnevu a úzkosti než v obdobiach, keď sa pre stúpajúci počet nakazených ľudia skutočne stretávali s nákazou a jej následkami vo svojom bezprostrednom okolí, čo výrazne znižovalo efektivitu manipulácií v online priestore. Zároveň sa práve v kritických obdobiach manipulátori vystavovali najväčšiemu riziku, že ich aktivity by sa obrátili proti nim, preto s nimi v týchto kritických obdobiach robili taktické prestávky a k manipulovaniu sa vracali až v čase, keď sa na jar a v lete situácia s počtom nakazených, hospitalizovaných a mŕtvych upokojovala a občania neboli vystavení veľkému riziku. 42 B. Hyland-Wood, J. Gardner, J. Leask, et al., Toward effective government communication strategies in the era of COVID-19, In: Humanit Soc Sci Commun 8, 2021. Dostupné online: https://doi.org/10.1057/s41599-020-00701­w. 29